Vtelenie :: Jeziš

M Y S T I C K É

M E S T O B O Ž I E

Zväzok II.

V t e l e n i e

Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milostí.

Životopis Panny a Matky Božej Márie Našej Kráľovnej a Pani, najsvätejšej Uzmierovateľky za previnenie Evy a Sprostredkovateľke milostí

Ktorý podľa zjavenia a za vedenia samotnej Panny Mári napísala Božia služobnicasestra Maria od Ježiša, z Agredy

Predstavená kláštora Nepoškvrneného Počatia, rádu sv. Františka Serafínskeho v meste Agrede, v provincii Burgos

v Španielsku, pre nové poučenie sveta, pre posilnenie katolíckej Cirkvi a pre povzbudenie ľudstva.

Podľa pôvodného autorizovaného španielskeho vydania do anglického jazyka preložil Fiscar Morison

(Rev. George J. Blatter)

Podľa tohoto cirkevne schváleného anglického vydania do českého jazyka preložil v Mariánskom roku 1954

Ján Cyril Řeřucha

A podľa tohoto cirkevne chváleného českého vydania do slovenského jazyka bolo preložené v roku 1994

Mystické MESTO BOŽIE

Zväzok II

Imprimatur pre české vydanie Mesta Božieho

NIHIL OBSTAT: Rev. Martin Horák, O.S.B.

Censor deputatus

IMPRIMI POTEST: + Rt. Rev. Ambrose L. Ondrak, O.S.B.

St. Procopius Abbey, Lisle, Illinois

IMPRIMATUR: + Albert Cardinal Meyer,

Archishop of Chicago

Chicago, Illinois, January 17. 1961

Podľa oznámenia benediktínov z Prahy.

Adresa benediktínov v Amerike je:

St. Procopius Abbey

5601 College Road

Lisle, IL 60532 USA

Schválenie:

Prvý pápež, ktorý venoval úradnú pozornosť dielu „Ciudad de Dios“, bol pápež Inocent XI, keď 3.

júla 1686, ako odpoveď na celý rad búrlivých útokov a nástrah, od niektorých členov Sorbony, o

ktorých bolo známe, že ju jansenisti, vydal zvláštny list, ktorým sa povoľovalo vydávanie a čítanie

„Ciudad de Dios“. Podobné prehlásenia vydali niektorí pápeži aj v neskoršej dobe. Boli to:

Alexander VIII, Klement IX a Benedikt XIII. Tieto prehlásenia neskoršie pripomenuli dva dekréty

vydané kongregáciou posvätných obradov, schválenými pápežmi Benediktom XIV a Klementom

XIV. Tým bola potvrdená pravosť a vierohodnosť spisu „Ciudad de Dios“, ako to povedala a

napísala ctihodná služobnica Božia Mária od Ježiša, Vynikajúci pápež Benedikt XIII, keď bol

arcibiskupom v Benevente, používal tieto zjavenia na predmet pre sériu kázní o blahoslavenej

Panne Márii. Dňa 26. septembra 1713 biskup Sento v Taliansku podal námietku proti publikácii

„Mesto Božie“, ale bolo mu pripomenuté, aby od toho upustil, pretože to odporuje rozhodnutiu

pápeža Inocenta XI, ktoré bolo vydané pre celú Cirkev.

Proces blahorečenia Márie z Agredy bol značne posilnený španielskymi biskupmi a inými

vynikajúcimi osobami v Cirkvi. Tak sa stalo krátko po jej smrti v roku 1666,, keď bol tejto

služobnici Božej titul „ctihodná“ s tým je otvorená cesta k jej blahorečeniu. Je nádej, že podľa vôle

Božej čoskoro sa nájde prosebník medzi jej mnohými ctiteľmi, ktorý sa podujme na tento úkol, na

základe úcty k jej svätému životu a znamenitému spisu, ako aj mnohým zázrakom pri jej hrobe.

Redemptoristi vydali nový preklad v nemeckej reči v roku 1885, ktorý dostal schválenie a

významné odporúčanie od biskupa v Ratisbone, nasledujúcimi slovami:

„S úprimnou radosť ou dávame naše biskupské schválenie prekladu pôvodného španielskeho spisu

„Ciudad de Dios“, Márie od Ježiša a doporučujeme túto knihu, ktorá zaiste povznesie čitateľov a

bude pre nich prameňom duševného požehnania.“

V Ratisbone, 29. septembra 1885

+ I g n á c ,

biskup v Ratisbone

Významné je odporúčanie kniežaťa - arcibiskupa Solnohradského, legáta a prímasa

nemeckého:

„Podľa dekrétov vydaných pápežmi Inocentom XI a Klementom XI, sa doporučuje na čítanie

všetkým veriacim kniha s názvom „Ciudad de Dios“, napísaná ctihodnou služobnicou Božou

Máriou od Ježiša.

Túto knihu schválil celý rad biskupov dekrétmi, vydanými za tým účelom, štyri vynikajúce

univerzity, v Toulouze, Salamanke, Alkale a v Lovani, a vynikajúci členovia rôznych rádov. Učený

a zbožný kardinál D´ Agui prehlásil, že všetky svoje štúdiá za dobu päť desiatych rokov jeho života

považuje iba za malú časť náuk obsiahnutých v tejto knihe, ktorá sa celým svojim obsahom

zrovnáva s Písmom svätým, s učením pápežov a cirkevných snemov.

Ctihodný generálny predstavený u sv. Sulpícia, Abbé Emery dodal: „Len od tej doby, keď som čítal

zjavenie Márie z Agredy, poznám náležito Ježiša a Jeho svätú Matku“.

Preto neváhame s vydaním nášho biskupského schválenia pre „Ciudad de Dios“ a doporučujeme

túto knihu veriacim a najmä nášmu duchovenstvu.“

+František Albert, arcibiskup

Arcibiskupská kancelária v Solnohrade 12. september 1885

Iné odporučenie knihy „Ciudad de Dios“ z novšej doby je od biskupa v Tarazone, ktorý je v predslove

vydania z rokov1911 - 1912:

„Ja, Dr. James Ozoidi v Udave, z milosti Božej a apoštolskej stolice biskup v Tarazone, apoštolský

administrátor diecézy v Tudela. Poverili sme kňaza Eon Eduardo Royo, kaplána a spovedníka

v konvente Nepoškvrneného Počatia v Agrede, aby opatrne a presne porovnal rukopis, pripravený

pre tlač nového vydania „City of God“, ktorý pripravujú k vydaniu členovia vyššie menovaného

konventu. Osobne sme zistili, že zmienený kňaz ten úkon svedomito vykonal. Preto teraz

dosvedčujeme, že nové vydanie „Ciudad de Dios“ s niekoľkými výnimkami, čo sú iba pravopisné

zmeny, sa úplne zhoduje s pôvodným rukopisom ctihodnej matky Márie od Ježiša v Agrede.“

Tarazona, 7. apríl 1911

(Pečať diecézy)

+James, biskup v Tarazone.

Úsudky európskych univerzít, rehoľných rádov a učených mužov o „Meste Božom:

Za štyridsať rokov po prvom vydaní „Ciudad de Dios - Mesto Božie“, boli veľké európske

univerzity požiadané, aby podali svoj úsudok o tomto veľkom diele. Všetky fakulty, okrem

jansenistických členov parížskej Sorbony, uverejnili pochvalné doporučenie. Súčasne boli

požiadaní, aby podali svoj úsudok tiež učení mužovia a učitelia všetkých rehoľných rádov, ktoré

mali v Európe vysoké školy. Tejto žiadosti vyhoveli nasledovné rády: Augustiáni, benediktíni,

karmelitáni, dominikáni, jezuiti, cisterciáti, baziliáni, trinitári, mercederiáni, minimovia,

hyeronimiti, premoštrantri, reformovaní augustiáni, theatíni, minoriti a rehoľný klérus. Všetci

jednohlasne súhlasili s priaznivým, skôr uverejneným úsudkom univerzity v Salamanke. Ku

schváleniu skoro všetkých univerzít a rehoľných rádov boli pridané vysoké chvály iných učených

mužov, veľkých bohoslovcov, biskupov a cirkevných kniežat i pápežov a rímskych kongregácií. ako

ukážku týchto svedectiev o obdivuhodnom „Meste Božom“, uvádzame tu schválenie lovaňskej

univerzity, ktorá je z najväčších v Európe. Po pripomenutí, že Božia moc udeľovať osobné zjavenia

tým, koho si Boh vyvolí, nesmie by obmedzovaná a po poukázaní na niektoré všeobecné pravidlá o

privátnych zjaveniach, listina pokračuje:

„Teraz, keď máme pevné rozhodnutie Cirkvi o zjaveniach popísaných pod názvom „Mesto Božie“,

my po prečítaní celého tohoto diela hovoríme, že sme toho názoru, že veriaci ho môžu čítať bez

akéhokoľvek nebezpečenstva ich viery, čistoty a mravoch; lebo sa v ňom nenašlo nič, čo by viedlo

k uvoľneniu kázne alebo k nemiernej prísnosti; ale naopak, došli sme k názoru, že toto dielo bude

veľmi prospešné pre oživenie a zvýšenie zbožnosti veriacich, k úcte najsvätejšej Panny, aj k úcte

svätých tajomstiev“.

„Silní i slabí, múdri i nevedomí, a vôbec celý svet, bude mať najbohatší úžitok z čítania týchto kníh,

lebo obsahujú všetko, čo je v bohovede najvznešenejšie, a je to podané jednoduchým, ľahkým

slohom, ľahko pochopiteľným, aby bolo možné vniknúť hlboko do pochopenia svätých tajomstiev,

k čomu nie je nič iné zapotreby, než čítať so zdravým rozumom“.

„Spolu s touto jednoduchosť ou je v tomto diele mnoho právd a pádnych dôvodov, ktorým nie je

možné odporovať , aké sa ť ažko nájdu v iných spisoch. Tento životopis vysvetľuje viac než tisíc

ť ažkých miest v Písme svätom, spôsobom ako prirodzeným, tak obdivuhodným. Za každým

krokom stretávame sa tu so znamenitými vysvetleniami, doteraz neznámymi, ukrytými pod púhym

písmenkom, ktoré však v tomto spise sú odkryté a privedené na svetlo. Jednoducho, celé toto dielo

je ako krásne tkanivo výňatkov z Písma svätého, hoci spradené z jeho rôznych kníh, a sú zreteľne a

dômyselne zotkané v jeden celok, aby slúžili účelu, ktorý ctihodná Matka mala na mysli“.

„K tomu ešte poučenie dávané najsvätejšou Pannou na konci každej kapitoly, obsahujú najčistejšiu

morálku, poučujú, zaujímajú a zároveň vštepujú jemne lásku k cnosti a odpor k hriechu, ukazujúc

ich v najživších a najprirodzenejších farbách. Nielenže presvedčujú rozum, ale obsahujú takú

zvláštnu nežnosť a vrúcnosť , že roznecujú v duši posvätnú horlivosť . Ak o nich rozjímame, cítime

akúsi útechu, akú neprežívame pri obyčajných spisoch; a čím viac ich čítame, tým väčšiu útechu

cítime. A konečne, celé toto dielo obsahuje čosi nezvyklé a príť ažlivé, takže, kto ho raz začne čítať ,

ť ažko ho zanechá“.

„Novota a rozmanitosť , ktorá sa nachádza v tomto spise, oblažuje a osviežuje čitateľa nadovšetko,

čo je príjemné na tomto svete a zároveň ho poučuje a povzbudzuje k novej horlivosti. Každý sa

môže ľahko presvedčiť , že ak vnútorný život Krista, nášho Pána a najsvätejšej Panny nebol presne

taký, ako je to popísané v týchto knihách, bol mu zaiste veľmi podobný, a že by im bol úplne

primeraný, keby bol taký, ako je tu popísané. Všetko, čo je tu napísané, je príslušné pre majestát a

pokoru Krista a v súhlase so svätosť ou Panny a dôstojnosť ou Matky a v celom diele nie je nič, čo

by nebolo hodné jedného alebo druhého z nich“.

„Napriek tomu by sme sa nedivili, keby sa našli ľudia, ktorí radi kritizujú; veď snáď niet žiadnej

knihy, o ktorej by sme sa mohli nazdávať , že nenájde protivníka medzi ľuďmi našich čias. Boh

neurobil žiadne opatrenie ani na ochranu Písma svätého, aby ho nenapádala väčšia časť učencov

tohoto sveta. Celá pohanská filozofia na nich pôsobí, aby sa pridali k počtu tých, ktorí sa protivia

krížu ukrižovaného Krista; a v tomto počte sú tiež slobodári našej doby“.

„Avšak sú i v tomto diele isté body, ktoré by mohli spôsobovať akési obtiaže, a niektoré sa prihodili

a stávajú sa aj nám. Ale v súlade s tým, čo sme povedali o výbornosti a užitočnosti tohto diela, došli

sme k záveru, že tých niekoľko výrokov nesmie nám prekážať , aby sme dali také doporučenie, aké

sme vyššie uviedli; okrem toho musíme uznať , že sme sa sami mohli mýliť , keď sme urobili túto

námietku“.

„Toto sa nám zdá najsprávnejšia cesta, pretože v tomto diele je niečo viac než ľudské. Niečo tak

vznešené a vysoké sa nemôže pripisovať precitlivelej obrazotvornosti, lebo celé toto dielo je

súladné a dôsledné. Nie je možné veriť , že by toto bolo dielo prevráteného rozumu, lebo stále

s rovnakým kľudom jedná o najskrytejších a neľahko zrozumiteľných veciach a nezaplieta sa do

ničoho, sebe odporujúceho, hoci často zostupuje do nespočetných podrobností a zvláštnych

okolností“.

„Toto dielo obsahuje také vznešené, zbožným pomerom také primerané a priliehavé rozhovory, aké

nemôžu byť výsledkom iba dôsledného premýšľania. Ani ich nemožno pripisovať zlému duchovi,

lebo od začiatku až do konca dýchajú iba pokorou, trpezlivosť ou a znášaním útrap“.

„Ako musíme nad všetku pochybnosť pripisovať „Mesto Božie“ ctihodnej Matke z Agredy, ktorá

hovorí, že je jeho autorkou, tak ona sama ho nemohla napísať bez zvláštnej pomoci zhora. Náš

záverečný názor je, že „Mesto Božie“, pre dobro verejnosti a kvôli úžitku, ako z neho možno

čerpať , malo by byť dané na svetlo. Toto je náš úsudok, ktorý však úplne podriaďujeme

najvyššiemu rozhodnutiu Svätého stolca, ktorému jedinému náleží právo konečného rozhodovania o

takých spisoch“.

V Lovani 20. júl 1715

(Podpísaní)

Herman Damen

Doktor, riadny profesor a regent bohosloveckej fakulty, don sv. Petra,

predseda koľaje Arras, cenzor kníh, atď.

Anton Parmentier,

Doktor, riadny profesor, regent teologickej fakulty, predseda veľkej

koľaje teológov, atď.

VTELENIE

Tajomstvá zo života najsvätejšej Matky Božej od Vtelenia Božského slova v Jej panenskom živote,

do návratu svätej rodiny z Egypta.

Úvod

1. Keď som sa chystala predložiť pred trón Najsvätejšieho nepatrný výsledok svojej práce, ktorú

som vykonala napísaním prvej časti nanajvýš svätého života Márie, Matky Božej, priala som si

predložiť svoju prácu k preskúmaniu a oprave božského osvietenia, ktorým som sa v mojej

nedostatočnosti riadila. Veľmi som túžila po úteche nového uistenia a priaznivého schválenia od

Najvyššieho a dozvedieť sa, či si praje, aby som pokračovala, alebo prestala písať toto dielo, ktoré

je tak vysoko nad mojou nízkosť ou. Pán odpovedal slovami: „Dobre si písala a podľa nášho priania;

prajeme si však, aby si vedela, že pre zjavenie tajomstva a najvyššej svätosti ďalšieho života našej

jedinej vyvolenej Nevesty, Matky nášho Jednorodeného, potrebuješ novú a vyššiu prípravu. Naším

prianím je, aby si odumrela všetkému, čo je nedokonalé a viditeľné a žila iba podľa ducha; aby si sa

zriekla všetkého zamestnania a všetkých zvykov pozemských tvorov všetkého zamestnania a

všetkých zvykov pozemských tvorov a namiesto nich si osvojila anjelské, a snažila sa dosiahnuť

v nich ešte väčšiu čistotu a úplnú zrovnalosť s tým, čo porozumieš a čo napíšeš.

2. Z tejto odpovede Najvyššieho som vyrozumela, že mi predkladá a žiada odo mňa tak vysokú

dokonalosť života a konania, a tak nezvyklé cvičenia v čnostiach, že plná nedôvery bola som

znepokojená a bála som sa podniknúť dielo tak namáhavé a ť ažké pre pozemského tvora. Pocítila

som, že vo mne vzniká veľký odpor tela proti duchu. Duch ma vnútornou silou volal a pobádal, aby

som sa snažila dosiahnuť taký stav, aký sa odo mňa požaduje a ako dôvod uvádzal, že sa tým

zaľúbim Pánovi a pre seba získam mnoho dobrého. Naproti tomu zákon hriechu (Rim 7, 23), ktorý

som cítila vo svojich údoch, odporoval božským vnuknutiam a odnímal mi odvahu bázňou pred

mojou nestálosť ou. Cítila som veľkú nechuť , ktorá ma zdržovala a veľkú malomyseľnosť , ktorá ma

naplňovala bázňou. V tomto vzrušení klonila som sa k názoru, že nie som schopná písať o takých

vysokých veciach, najmä preto, že boli tak neprimerané stavu a pomerom ženy.

3. Prekonaná obavami a ť ažkosť ami, rozhodla som sa, že nebudem v tom diele pokračovať a že

použijem všetky možné prostriedky, aby som v tom rozhodnutí vytrvala. Náš spoločný nepriateľ

poznal moju bázeň a zbabelosť a pretože jeho bezmedzná krutosť je najviac podnietená proti

slabým a skľúčeným, použil tento môj stav a napadol ma s neuveriteľnou zlosť ou. Domnieval sa, že

som bola ponechaná bez pomoci jeho rukám. Aby ukryl svoju zlomyseľnosť , snažil sa premeniť na

anjela svetla, predstierajúc veľmi veľkú starostlivosť o moju dušu a o môj prospech. Pod týmito

falošnými pretvárkami ma úskočne zaplavoval vnuknutiami a pochybnosť ami; predstavil

nebezpečenstvá zatratenia a strašil ma trestami podobnými tým, ktoré stihli náčelníka anjelov (Iz

14, 12), pretože vraj som vo svojej pýche chcela porozumieť tomu, čo je nad moje sily a proti

samému Bohu.

4. Poukazoval ako mnohé duše, ktoré sa považovali za cnostné, boli zvedené akousi tajnou

opovážlivosť ou a podľahli zvodom diabla; a presviedčal ma, že kým sa budem snažiť preskúmať

tajomstvá velebnosti Božej (Prísl 25, 27), nevyhnutne sa previním pýchou a namyslenosť ou a tým

sa sama odsúdim. Veľmi ma presviedčal, že prítomná doba je pre také veci nevhodná a snažil sa

svoje tvrdenie podoprieť poukázaním na to, čo sa stalo niektorým dobre známym osobám, o ktorých

sa poznalo, že ich práca bola podvodná a bludná. Pripomínal mi hrozný duchovný život iných; aká

by to bola hanba, ktorá by vznikla, keby som v niečom urobila chybu a ako zle by to účinkovalo na

ľudí, ktorí majú málo zbožnosti; to všetko vraj na vlastný žiaľ poznám zo skúseností, ak budem

chcieť pokračovať v písaní o týchto veciach. A ako je dokázanou pravdou, že všetok odpor

k duchovnému životu, i malá vážnosť v akej sú mystické cnosti, sú dielom tohoto zaprisahaného

nepriateľa, tak tiež, aby dosiahol odstránenie kresť anského náboženstva a zbožnosti, nachádza

úspech najmä zvádzaním niektorých a zasievaním kúkoľa medzi pšenicu Pána (Mt 13, 52). Tak

spôsobuje zmätok a zatemňuje pravý zmysel toho a zať ažuje rozoznávať tmu od svetla. Nedivím sa,

že sa mu to darí, lebo správne rozoznávanie je zvláštnym dielom Božím a tých, ktorí sa podieľajú

na Jeho pravej múdrosti a neriadia sa iba svetskými názormi.

5. V tomto smrteľnom živote nie je také ľahké rozoznať pravú múdrosť od nepravej, lebo ľudský

úsudok, často i dobrý úmysel a horlivosť prekrúti , keď nedostáva radu a svetlo zhora. Mala som

príležitosť poznať to, keď som robila to, čo teraz opäť mienim podniknúť ; niektoré osoby dobre

známe svojou zbožnosť ou, nielen tie, ktoré ma milovali, pretože boli zbožné a priali mi dobro, ale i

tie, ktoré boli menej láskavé a rozvážne, všetky rovnako v istom čase snažili sa odstrašiť ma od

tejto práce i od cesty, po ktorej som kráčala, ako by som po nej išla z vlastnej vôle. Spôsobili mi

utrpenie ich obavy, že uvediem do zlého chýru a zmätku rehoľnice a susedov, a najmä kláštor,

v ktorom žijem. Bola som veľmi očarená istotou, akú sa mi zdala ponúkať obyčajná cesta ostatných

rehoľníc; uznávam, že táto bola vhodnejšia pre moje názory, náklonnosti a túžby a ešte viac mi ich

vnukla moja nesmelosť a veľký strach.

6. Takto som bola zvrhnutá na búrlivé vlny a moje srdce sa snažilo dosiahnuť prístav poslušnosti,

aby ma znovu ubezpečil v tomto horkom mori zmätku. Pre rozmnoženie mojich útrap, začala sa

v našom ráde šíriť povesť , že môj duchovný otec a predstavený, ktorý za mnohé roky viedol moju

dušu a dobre chápal moje vnútorné skúšky, ktorý tiež mi rozkázal, aby napísala predošlú čiastku

tohto životopisu a ktorý by ma zaiste bol povzbudil, upokojil a potešil, bol navrhnutý na preloženie

na vyšší úrad. Tento návrh nebol uskutočnený, ale zavinil jeho neprítomnosť na niekoľko dní a

pekelný drak to všetko použil, aby proti mne vychrlil prudkú rieku svojho hnevu (Zjav 13, 15). Tak,

hoci márne, pri tejto príležitosti, ako aj pri iných, uviedol do činnosti všetku svoju zlobu, aby ma

odvrátil od poslušnosti a pripravil ma o vedenie môjho predstaveného a majstra.

7. Popri všetkých týchto protivenstvách a pokušeniach, o ktorých som sa zmienila, aj mnohých

iných, ktoré mi nie je možné popísať , diabol sa ešte snažil pripraviť na o zdravie, spôsobujúc mi

mnohé bolesti, neschopnosti a neporiadok v celom tele. Mučil ma neprekonateľným smútkom a

znepokojujúcimi myšlienkami; zdalo sa, že mi pomiatol rozum, prekážal správnemu zmýšľaniu,

oslaboval silu vôle a trýznil mi telo i dušu. A stalo sa, že v tomto zmätku som sa dopustila nejakých

chýb, ktoré sa mi zdali dosť vážne, hoci som sa ich nedopustila zo zlomyseľnosti, ale iba z ľudskej

krehkosti. Napriek tomu had ich hľadel využiť pre moju záhubu viac než ktorýkoľvek iný

prostriedok, lebo keď tak prerušil postup dobrej práce, jeho zloba dostala voľnosť a snažil sa

priviesť ma v tomto zmätku k väčším poklesom, ukazovaním a zväčšovaním mojich vín. Za tým

účelom ma prenasledoval bezbožnými a nanajvýš úskočnými našepkávaniami, snažiac sa ma

presvedčiť , že všetko, čo som skúsila na tej ceste, po ktorej som išla, bolo falošné a chybné.

8. V dôsledku chýb, ktorých som sa dopustila, i v dôsledku ohromenia a bázne, začalo sa mi zdať

pravdepodobné to, čo mi nahováral a preto som tomu odolávala menej a jedine zvláštne

milosrdenstvo Pána ma zachránilo, že som nestratila úplne všetku vieru a nádej na záchranu. Zistila

som však, že som bola tak zapletená do problémov a obkľúčená tmou, že môžem povedať , že steny

smrteľné obkľúčili ma hrôzou krajného nebezpečenstva. Rozhodla som sa, že spálim rukopis

prvého zväzku tohoto božského deja a zanechám ďalšie písanie. Anjel satanov, ktorý mi vnukol toto

rozhodnutie, nútil ma tiež, aby som sa vzdala celého podniku, aby som sa prestala snažiť o

duchovný život, aby som nedbala o svoj vnútorný život a nikomu o tom nič nepovedal. Tak mi vraj

bude možné konať pokánie za svoje hriechy, uzmieriť Pána, nakloniť si ho a zachovať si Jeho

priateľstvo. Aby si zaistil účinok svojej skrytej zlomyseľnosti, radil mi, aby som urobila sľub, že už

nič nebudem písať , a to pre nebezpečenstvo, že by som mohla byť oklamaná alebo sama mohla

klamať iných; ale namiesto toho polepším svoj život, vykorením svoje nedokonalosti a budem robiť

pokánie.

9. S takou maskou zdanlivých cností zamýšľal drak upevniť svoje zavrhnutiahodné rady a skrýval

sa v barančej koži, ale v skutočnosti si počínal ako krvilačný dravý vlk. Za nejaký čas pokračoval

v týchto útokoch a ja som ostala pätnásť dní osamotená v tmavej noci, bez pomoci a bez útechy

ľudskej i božej; bez ľudskej, pretože som bola bez pomoci a rady, ktoré mi poskytovala poslušnosť

a bez božskej, pretože P8n zastavil prúd svojich milostí, osvietení a stáleho nadšenia. Najviac ma

mučila beznádejnosť na moju spásu a s ňou presvedčenie, že smrť a nebezpečenstvo môjho večného

zatratenia sa blížia. Toto všetko vo mne podnecoval a pestoval pekelný nepriateľ.

10. Avšak už príchuť týchto pokušení, ktorá je taká horká a končí v zúfalstve, a samé to rozrušenie,

ktorým pobúril celú republiku mojich mocností a nadobudnutých zvykov, urobili ma opatrnejšou,

aby som neurobila nič z toho, k čomu ma nútil a čo mi navrhoval. Satan využil tú stálu obavu, ktorá

ma vždy naplňovala hrôzou, aby som neurazila Boha a nestratila Jeho priateľstvo, a keď som sa vo

svojich pochybnostiach oddávala zbožnosti, od toho, o čom ma tento ľstivý drak chcel presvedčiť a

v tej neistote som odložila svoj súhlas na neskoršie. Tiež moja veľká úcta k poslušnosti, pod ktorou

mi bolo nadriadené písať a veľký odpor, aký som vnútri cítila, mi pomáhali odporovať a odrážať

jeho zvody. Nadovšetko však pomoc Najvyššieho ma chránila a nedovila šelme, aby uchvátila moju

dušu, ktorá i uprostred vzdychov a stonov ho vyznávala. Je nemožné slovami popísať tie pokušenia,

boje; ť ažkosti, malomyseľnosť a trápenia, aké som zažila v tomto boji; lebo som sa nachádzala

v takom postavení, že podľa môjho názoru medzi mojím postavením a zatratencami bol iba ten

rozdiel, že z pekla nie je už vyslobodenie, lež u mňa to doteraz bolo možné.

11. Jedného dňa, aby som si trochu uľavila, zvolala som z hĺbky srdca: „Ó, beda mi, že som sa

dostala do takého postavenia! A beda mojej duši, ktorá sa v ňom nachádza! Kam sa mám obrátiť ,

keď všetky brány môjho spasenia sú zatvorené?“ A ihneď silný a sladký hlas v mojom vnútri

odpovedal: „Kam si praješ ísť okrem samého Boha?“ Z tejto odpovedi som poznala, že moje

vyliečenie je blízke Pánovi a v tomto úsvite začala som vystupovať z hlbín zmätkov, do ktorých

som bola uvrhnutá a pocítila som mocný vzrast horlivosti v mojich túžbach a úkonoch viery, nádeje

a lásky. Pokorila som sa pred prítomnosť ou Najvyššieho a v pevnej dôvere v Jeho dobrotu, s trpkou

ľútosť ou nad svojimi pokleskami vyznávala som sa mnohokrát a vzdychajúc z hĺbky srdca, začala

som opäť hľadať predošlé svetlo a pravdu. A pretože božská Múdrosť vychádza v ústrety tým, ktorí

ju vzývajú (Múd 6, 17), prišla ku mne radostne a rozptýlila noc môjho zmätku a trápenia.

12. V tom okamihu nastal jasný deň, po ktorom som toľko túžila; vrátil sa pokoj a mier; opäť som

požívala sladkosť lásky a videnie Pána a Majstra a zároveň som opäť videla prečo mám veriť ,

prijímať a oceňovať preukazovanú mi láskavosť a dobrodenia, aké Jeho mocná ruka pre mňa

urobila. Ďakovala som Mu ako som mohla a videla som, kto som ja a kto je Boh, že tvor sám od

seba nemôže nič, že ničím nie je, pretože hriech je nič. Videla som tiež, čo môže človek vykonať ,

keď ho pozdvihne a pomáha mu božská pravica, že je oveľa viac, než si naša pozemská schopnosť

môže predstaviť . Pokorená v poznávaní týchto právd a v prítomnosti neprístupného svetla (ktoré je

veľké a silné, bez klamu alebo falošnosti), moje srdce pretekalo sladkými pocitmi lásky, chválami a

vďakyvzdávaním. Lebo teraz som poznala, že On ma chránil a nedovolil, aby v tej zmätenej noci

pokušení moje svetlo zhaslo (Prísl 31, 18); a s hlbokou vďačnosť ou znížila som sa do prachu a

pokorila sa ako červík pozemský.

13. Aby toto dobrodenie bolo istejšie, ihneď som počula vnútorné napomenutie, pričom som

nevedela odkiaľ pochádza, ako ma prísne karhá za moju nevernosť a chybné jednanie a zároveň ma

to osvecovalo, poučovalo a opravovalo. Udelilo mi to hlboké porozumenie o tom, čo je dobré a čo

zlé, cnosť a hriech, čo je bezpečné, užitočné a prospešné a čo je pravý opak toho; otvorilo mi to

cestu do večnosti, poskytlo vedomosť o prostriedkoch, o cieli a cene života večného a tiež o

biednom nešť astí večného zatratenia, braného na tak ľahkú váhu.

14. Vyznávam, že pri hlbokom poznaní týchto dvoch krajností bola som ohromená a zmietaná

medzi strachom z mojej hroznej slabosti a túžbou po dosiahnutí šť astia, ktorého som bola nehodná

následkom mojich previnení. Bola som preniknutá myšlienkou na láskavosť a milosrdenstvo

Najvyššieho a plná obáv, že Ho stratím. Videla som dva rozdielne konce, ktoré očakávali tvory:

večnú slávu a večnú biedu; a zdalo sa mi maličkosť ou trpieť všetky bolesti a trápenia tohoto sveta,

očistca, ba i samého pekla, len aby som dosiahla jedno a unikla druhému. A hoci som poznávala, že

božská pomoc je zaistená pre tých, ktorí sa snažia ju použiť , predsa, keď som zároveň videla

v tomto svetle, že život i smrť sú v našich rukách (Sir 15, 18) a že naša slabosť a zloba môže

zabrániť náležitému užívaniu milosti, a že strom kam raz padne, tam bude ležať po celú večnosť

(Sir 11, 3), naplnilo ma to hlbokým žiaľom, ktorý mi prenikal srdce.

15. Tento žiaľ bol ešte zvýšený prísnou odpoveďou či otázkou Pána. Lebo keď som sa cítila taká

zničená pri uvedomení si svojich slabostí a nebezpečenstiev a pri myšlienke, že som urážala Jeho

spravodlivosť , takže som sa ani neodvážila zdvihnúť k Nemu zrak, On vyšiel v ústrety mojej

nevýslovnej ľútosti a ponúkol mi svoje milosrdenstvo, vraviac mi: „Čo si praješ, duša moja? Čo

hľadáš? Ktorú cestu si zvolíš? Ako si sa rozhodla?“ Táto otázka bola ako šíp pre moje srdce;

pretože som vedela, že Pán pozná moje srdce, pretože som vedela, že Pán pozná moje túžby lepšie

než ja sama, chvíľa medzi tou otázkou a odpoveďou bola pre mňa neuveriteľne bolestná. Priala som

si, keby to bolo možné, aby ma Pán predišiel s odpoveďou a nejednal tak, akoby nevedel, čo mu

odpoviem, ale pod vplyvom mocného dojmu odpovedala som slovami: „Pane a všemohúci Bože!

Vyvolila som si chodník cnosti a cestu večného života, po tej túžim, na tú ma zaveď. A pretože

podľa spravodlivosti si to nezaslúžim, odvolávam sa k Tvojmu milosrdenstvu a obetujem Ti za seba

nekonečné zásluhy Tvojho najsvätejšieho Syna a môjho Vykupiteľa Ježiša Krista.“

16. Všimla som si, že tento najvyšší Sudca pamätá na sľub, ktorý dal svojej Cirkvi, že udelí všetko

o čo Ho prosia v mene Jeho Jednorodeného (Jn 16, 23), že skrze Neho a pre Neho moja prosba vola

prijatá a jej splnenie urýchlené podľa môjho nehodného priania. Hlasom rozumu mi boli dané isté

podmienky, ktoré mi vnútorne povedal: „Duša, stvorená rukou Všemohúceho, ak si praješ, ako

jedna z vyvolených kráčať po ceste pravého svetla a dosiahnuť postavenie nanajvýš čistej nevesty

Pána, ktorý ť a volá, patrí sa, aby si zachovávala zákon a predpisy lásky. Prvá vec, ktorá sa od teba

vyžaduje je, aby si úplne zapudila všetky pozemské náklonnosti, zrieknutím sa všetkých a každej

príchylnosti k veciam pominuteľným tak, aby si nemala žiadnu lásku alebo náklonnosť k stvoreným

veciam, bez ohľadu na tok, ako sú užitočné, krásne, alebo akokoľvek príjemné obrazu, nemaj

žiadnu pozemskú príchylnosť ; tvoja vôľa nech sa nespolieha na žiaden stvorený predmet, iba

natoľko, koľko ti Pán a Ženích tvoj prikáže pre dobré usporiadanie lásky, alebo nakoľko ti to môže

napomáhať , aby si milovala iba Jeho.“

17. „A keď dosiahneš také dokonalé sebazaprenie a zriekneš sa seba, zbavíš sa všetkého a

oslobodíš sa od všetkých pozemských vecí, hľadaj Pána, vznes sa na rýchlych krídlach holubice

k vysokým sídlam, v ktorých Pán vo svojej dobrotivosti si praje ubytovať tvojho ducha, aby si tam

mohla žiť v Jeho prítomnosti a mať bezpečný príbytok. Tento veľký Pán je nanajvýš žiarlivý Ženích

a Jeho láska a nevraživosť je silná ako smrť (Veľp 8, 6). Praje si ť a ozdobiť a postaviť na bezpečné

miesto, aby si od Neho neodchádzala alebo neopúšť ala Jeho prítomnosť a nechodila inam, kde by si

Ho nenašla, alebo nepožívala Jeho nežnosti. Ten, s ktorým máš hovoriť bez nedôvery, praje si

poznačiť ť a vlastnou rukou a toto je nanajvýš spravodlivý zákon, ktorý nevesty veľkého Kráľa

musia zachovávať ; veď aj tí, ktorí sú vo svete, ho zachovávajú, aby tým dokázali svoju vernosť .

Patrí to k urodzenosti tvojho Ženícha, aby si sa chovala tak, aby to odpovedalo dôstojnosti a

postaveniu, ktoré ti udelil a neznižovala sa k ničomu, čo by nebolo hodné tohoto postavenia, alebo

ť a robilo nehodnou okrasy, ktorou ť a obohatil pri vstupe do jeho svadobnej komnaty.“

18. „Ďalej žiadam od teba, aby si sa usilovne snažila zvliecť zo seba rúcho roztrhané tvojimi

chybami a nedokonalosť ami, poškvrnené následkom hriechu a ktoré sa stalo odporné pre

náklonnosti tvojej prirodzenosti. Jeho Majestát si praje zmyť škvrny, očistiť a obnoviť ť a svojou

krásou, ale s podmienkou, že nikdy nespustíš zo zraku to chudobné a opovrhnutiahodné rúcho; máš

pamätať na toto dobrodenie a šíriť ľúbeznú vôňu pred týmto Kráľom, nardom tvojej pokory (Veľp

1, 11) a nikdy nezabúdaj čo si povinná splácať Pôvodcovi tvojho spasenia. On ť a očistí tak

drahocenným balzamom svojej Krvi, zahojí tvoje rany a hojne ť a osvieti.“

19. „K tomu všetkému, pokračoval hlas, aby pri tomto zabúdaní na všetko pozemské mohol po tebe

zatúžiť najvyšší Kráľ, snaž sa ozdobiť drahokamami, ktoré vo svojej dobrote pre teba pripravil.

Rúcho, ktorým máš byť zaodiata, má byť belšie ako sneh, lesklejšie ako diamant, jasnejšie ako

slnko, ale pritom predsa bude také jemné, že sa ľahkou akoukoľvek nedbalosť ou roztrhne a skazí, a

urobí ť a v očiach tvojho Ženícha nečistou. Ale keď ho zachováš čisté, ako si On praje, tvoje kroky

budú krásne ako dcéry kniežacej (Veľp 7, 1) a jeho Velebnosti bude sa páčiť tvoje zmýšľanie i

slová. Ako opasok tvojho rúcha udelí ti poznanie Jeho božskej moci a jeho svätej bázne, aby si

spútala svoje náklonnosti a mohla sa riadiť Jeho prianím. Klenoty náhrdelníka, ktorý zdobí tvoju

šiju, ktorý znamená pokornú poddanosť , budú drahé kamene viery, nádeje a lásky. Ako sponku do

vlasov (ktorými sú vysoké a vznešené myšlienky a nebeská múdrosť), obdržíš od Neho vliatu

vedomosť a múdrosť ; a vyšívaním na tvojom šate bude všetka krása a bohatstvo tvojich cností.

Tvoja usilovnosť v konaní toho, čo je najdokonalejšie, bude ti slúžiť ako sandále a ich remienkami

bude vyhýbanie a obmedzovanie, ktoré budeš používať , aby si sa vyvarovala pred zlom. Prstene,

ktoré budú ozdobovať tvoje prsty, bude sedem darov Ducha Svätého; a krásou tvojho obličaja bude

podieľanie sa na Božstve, ktoré účinkom Jeho svätej lásky bude z neho vyžarovať . K tomu ešte

pridáš sfarbenie studom, pretože si Ho urážala, a aby si sa hanbila urážať Ho v budúcnosti a

porovnávala pritom hrubé a ošklivé zvyky minulosti s tými, ktoré ť a zdobia teraz.“

20. „A pretože tvoje zásluhy by boli úbohé a biedna náhrada pre také vznešené zasnúbenie,

Najvyšší si praje uzavrieť zmluvu, ako pre teba jedinú, vynahradením nekonečných zásluh tvojho

Ženícha Ježiša Krista a činí ť a podielničkou na všetkom svojom majetku a pokladoch v nebi i na

zemi. Lebo všetko náleží tomuto zvrchovanému Pánovi (Ester 13, 11) a ako Jeho nevesta budeš

majiteľkou toho všetkého, aby si to mohla používať pre svoju potrebu a pre väčšiu lásku k Nemu.

Avšak pamätaj si, duša, že pre získanie takého daru musíš toto všetko skryť v sebe a nikdy nestratiť

svoje tajomstvo a upozorňujem ť a na nebezpečenstvo, že ľahko môžeš svoju krásu poškvrniť i

najmenšou nedokonalosť ou; ale keby si sa niekedy zo slabosti dopustila takej nedokonalosti

povstaň z nej ihneď ako silný človek a uznaj ju, oplakávaj túto malú chybu ako by bola veľmi

vážna.“

21. „Aby tvoje bydlisko a miesto tvojho prebývania bolo primerané tak veľkému bohatstvu, tvoj

Ženích si nepraje klásť ti medze, ale si raje, aby si prebývala v nekonečných končinách Jeho

Božstva, potulovala sa v ňom a bavila sa na nekonečných poliach Jeho vlastností a dokonalostí, kde

rozhľad rozumu nie je obmedzený, kde vôľa je oblažovaná bez tieňa obavy, a kde sa náklonnosti

nasycujú bez horkosti. To je vždy rozkošný raj, kde najmilšie nevesty Kristove nachádzajú

odpočinok, kde trhajú vonné kvety a myrhu a kde tí, ktorí sa zriekli nedokonalej ničoty nachádzajú

to, čo je nekonečné. Tam budeš bezpečne prebývať a aby tvoje obcovanie a spoločenstvo boli tomu

primerané, prajem si, aby si obcovala s anjelmi, považovala ich za priateľov a spoločníkov a

častými rozhovormi s nimi sa učila ich cnostiam tým, že ich budeš verne napodobňovať .“

22. „Všímaj si , duša, pokračoval hlas, veľkosť tohto dobrodenia; lebo Matka tvojho Ženícha a

Kráľovná nebies znovu ť a prijíma za svoju dcéru, prijíma ť a ako svoju učeníčku a zastáva voči tebe

miesto Matky a Učiteľky. Cez Jej príhovor dostávaš tieto zvláštne dobrodenia a dávajú sa ti preto,

aby si mohla napísať Jej presvätý život. Preto ti bolo odpustené, bez toho, aby si si to zaslúžila a

bolo ti udelené, čo by si ináč nedosiahla. Čo by z teba, ó duša, keby nebolo Matky milosrdenstva?

Bola by si už zahynula, keby nebolo Jej príhovoru. Biedne a bezcenné by boli tvoje práce, keby ť a

božská blahosklonnosť nebola vyvolila pre písanie tohoto životopisu. Ale Otec nebeský vyvolil ť a

za svoju dcéru s ohľadom na toto dielo a za nevestu svojho Jednorodeného Syna; a Syn ť a prijal do

svojho objatia a Duch Svätý ť a vybral pre svoje osvietenia. Dôkaz tejto zmluvy a zasnúbenia je

napísaný a vytlačený na bielom pergamene čistoty najsvätejšej Márie, kam ho napísal prst a moc

Najvyššieho atramentom Krvi Baránkovej; vykonávateľom je vecný Otec; páskou, ktorá ť a spája

s Kristom, je Duch Svätý; ručitelia sú zásluhy toho istého Ježiša Krista a Jeho Matky; lebo ty si iba

biedny červík, ktorý nemá nič, čo by mohol obetovať , od ktorého sa očakáva, aby iba dobrovoľne

súhlasil.“

23. Potiaľ napomínajúci hlas, ktorý som počula. Myslela som, že to bol anjel, ale nemohla som to

jasne zistiť , pretože som ho nevidela tak ako inokedy. Také oznámenia a odhalenia sa prispôsobujú

dispozícii, v akej sa vtedy duša nachádza, ako sa to napríklad stalo učeníkom idúcim do Emauz (Lk

24, 16). Mala som veľa iných skúseností, aby som vedela premôcť prekážky hada, ktoré kládol proti

písaniu tohoto životopisu, ale keby som ich tu teraz chcela popísať , príliš by som pretiahla tento

úvod. Pokračovala som niekoľko dní v modlitbách a prosila som Pána, nech ma vedie a riadi, aby

v ničom nedopustila sa chyby a poukazovala som Mu na svoju nedostatočnosť a bázlivosť . Jeho

Majestát trval na tom, aby viedla život nadovšetko čistý a v najväčšej dokonalosti a naliehal na tom,

aby som v ňom zotrvala keď raz začnem. A najmä Kráľovná anjelov mi veľakrát prejavila svoju

vôľu a s veľkou láskavosť ou mi prikazovala, aby som ju poslúchala ako dcéra a písala Jej

najsvätejší život, ktorý som začala.

24. Ku všetkému tomu som si priala pridať istotu poslušnosti. Nehovoriac nič o tom, čo som počula

od Pána a Jeho najsvätejšej Matky, spýtala som sa svojho spovedníka, čo by mi radil v tejto

záležitosti. On mi odpovedal rozkazom pod poslušnosť ou, aby som pokračovala v písaní druhého

dielu tohoto životopisu. Tak som bola prinútená Pánom i poslušnosť ou a vrátila som sa opäť do

prítomnosti Najvyššieho, v ktorej som sa ocitla po jednodennej modlitbe a zrieknuc sa plne seba a

poznávajúc svoju nepatrnosť a podrobenosť chybám, vrhla som sa pred Jeho Velebnosť ou na tvár a

povedala: „Pane môj, Pane môj, čo si praješ, aby som urobila?“ Nato mi bolo dané vedomie toto:

25. Zdalo sa mi, že božské svetlo najsvätejšej Trojice mi ukázalo mňa samu, plnú biedy a

nedostatkov, prísne ma pre ne pokarhala, ale zároveň ma poučila najvyššou vedou a spasiteľným

návodom pre dokonalý život a pre ten účel ma Boh znovu očistil a osvietil. Poznala som, že Matka

milosti, najsvätejšia Mária, stojac pred trónom Božím sa prihovárala a veľmi prosila za mňa.

S takou pomocou moja dôvera znovu ožila a ť ažiac z láskavosti takej Matky, oslovila som Ju a

povedala iba: „Pani moja a útočisko moje, pohliadni na chudobu svojej otrokyne.“ Zdalo sa mi, že

vypočula moju modlitbu a obrátiac sa k Najvyššiemu, povedala: „Pane môj, prajem si toto

neužitočné a biedne stvorenie znovu prijať za dcéru a adoptovať ju za vlastnú.“ (Jednanie vskutku

nanajvýš veľkomyseľnej a mocnej kráľovnej!) Najvyšší však odpovedal: „Nevesta moja, čím sa ti tá

duša odplatí za takú veľkú milosť ? Nezaslúži si tom, lebo je neužitočný a biedny červík, nevďačný

za naše dary.“

26. Ó, aká je obdivuhodná moc Božieho slova! Ako popíšem účinky, ktoré vo mne spôsobila táto

odpoveď Všemohúceho? Pokorila som sa do hĺbky svojej ničoty a naplnilo ma poznanie o biede

tvorov a o svojej vlastnej nevďačnosti voči Bohu. Srdce mi usadalo ľútosť ou nad mojimi hriechmi a

pre túžbu dosiahnuť to nezaslúžené šť astie byť dieť ať om Najvyššieho. Plná strachu zdvihla som oči

k trónu Najvyššieho a môj pohľad sprevádzala bázeň i nádej; obrátila som sa k svojej Prímluvničke

a túžiac, aby ma prijala aspoň za otrokyňu, keď som si nezaslúžila meno dcéry, hovorila som

v hĺbke svojho srdca bez slov; a počula som, že táto veľká Pani povedala Pánovi:

27. „Pane a Bože môj, je síce pravda, že tento úbohý tvor nemá nič, čo by mohol ponúknuť Tvojej

Spravodlivosti, ale Ja za ňu obetujem zásluhy a krv, ktorú môj najsvätejší Syn prelial za ňu a s touto

obetou podávam tiež dôstojnosť Matky Tvojho jednorodeného Syna, ktorú som obdržala od Tvojej

nevýslovnej dobroty, všetky skutky, ktoré som vykonala v Tvojej službe, i to, že som Ho nosila vo

svojom lone, kojila mliekom svojich pŕs a nadovšetko Ti obetujem Tvoju vlastnú štedrosť a

Božstvo a vrúcne Ťa prosím, aby si tohoto tvora považoval za moju adoptovanú dcéru a učeníčku,

za ktorú sa ja zaručujem. Pod mojím vedením napraví svoje chyby a bude vykonávať svoje práce

podľa Tvojho priania.“

28. Najvyšší (nech je večne velebený za vypočutie prosby veľkej Kráľovnej, orodujúcej za

najmenšieho zo svojich tvorov), vyhovel tejto prosbe a ihneď, na radosť svojej duše, som pocítila

taký mocný účinok toho, že to nie je možné popísať . S celým srdcom som sa obrátila ku všetkým

tvorom v nebi i na zemi a nemohla som zadržať svoju veľkú radosť , i vyzvala som ich, aby so mnou

chválil a velebili Pôvodcu milosti. Oslovila som ich asi týmito slovami: „Ó, vy obyvatelia a

dvorania nebeskí a všetky žijúce tvory, utvorené rukami Najvyššieho, pozrite na veky, lebo

pozdvihol z prachu najväčšiu bedárku vesmíru a obohatil najnúdznejšiu; poctil najnehodnejšiu, hoci

je najvyšší Boh a najmocnejší Kráľ. A pretože vy, synovia Adamovi vidíte tu najchudobnejšiu sirotu

zaopatrenú, najväčšiu hriešnicu prijatú na milosť , vymaňte sa zo svojej nevedomosti, povzneste sa

zo svojej nevšímavosti a obnovte svoju nádej, lebo keď Jeho mocná ruka pomohla mne, keď ma

povolal a odpustil mi, aj vy všetci môžete dúfať , že dosiahnete spasenie; a ak si ho chcete zaistiť ,

hľadajte a získajte ochranu najsvätejšej Márie a proste Ju o prímluvu a zistíte, že je Matkou

nevýslovného milosrdenstva a dobrotivosti.“

29. Obrátila som sa tiež k tejto najvznešenejšej Kráľovnej a povedala som Jej: „Teraz už nikdy, ó

Pani moja, sa nebudem nazývať sirotou, lebo mám Matku, ktorá je Kráľovnou všetkého

stvorenstva; nebudem už nevedomá, lebo mám Učiteľku a Majsterku božskej múdrosti, ani

chudobná nebudem, lebo mojím Pánom je Ten, ktorý je Pánom všetkých pokladov neba i zeme,

mám ju za Matku, ktorá ma chráni, Učiteľku, ktorá ma učí a opravuje, Pani, ktorá mi rozkazuje a

riadi ma. Požehnaná si medzi ženami, predivná medzi tvormi, obdivuhodná v nebi i na zemi, a nech

všetko s večnými chválami vyznáva Tvoju veľkosť . Pretože nie je ľahké, alebo možné, aby

najmenší z tvorov, najnižší zemský červík Ti dal nejakú odmenu, prijmi ju teda z božskej pravice a

v božskom nazeraní, kde stojíš v prítomnosti Božej a raduješ sa po celú večnosť . Ostanem Tvojou

uznanou a vďačnou otrokyňou a budem chváliť Všemohúceho cez celý čas svojho života, lebo Jeho

štedré milosrdenstvo ma tak vyznamenalo, že mi dalo moju Kráľovnú za Matku a Učiteľku. Nech

moja milujúca nemota Ťa chváli, lebo môj jazyk nemá slová alebo výrazy, aby to mohol urobiť ,

pretože všetky slová sú nedostatočné a obmedzené.

30. Nie je možné popísať , čo duša cíti pri takých mystických príležitostiach. Boli prameňom

veľkého dobra pre moju dušu, lebo som okamžite poznala dokonalosť života a cieľa, pre ktoré

nemám slová, ktorými by som to vysvetlila. Avšak všetko to, povedal mi Najvyšší, bolo mi udelené

iba kvôli najsvätejšej Márii a tiež preto, aby som napísala Jej životopis. Bola som vyrozumená, že

pri schválení tohoto požehnania večný Otec si vyvolil mňa, aby som vyjavila posvätné tajomstvá

Jeho Dcéry; že Ducha Svätý vylial na mňa svoje svetlo a vnuknutia, aby som mohla oznámiť skryté

dary Jeho Nevesty; a že najsvätejší Syn ma určil, aby som vyjavila tajomstvá Jeho najčistejšej

Matky Márie. Aby som sa stala schopnou tohto diela, najsvätejšia Trojica osvietila a zaplavila moju

dušu zvláštnym svetlom Božstva a Božská moc dotkla sa mojich schopností ako lúče, čím im

poskytla nové podmienky pre dokonalé vykonanie tohto diela.

31. Najvyšší mi tiež prikázal, aby som sa z celého srdca podľa mojich slabých schopností snažila

napodobniť všetko, čo pochopím a napíšem o hrdinských cnostiach a skutkoch nebeskej Kráľovnej

a riadila svoj život podľa Jej príkladu. Vediac, ako som nespôsobilá splniť túto povinnosť , znovu mi

táto preláskavá Kráľovná ponúka svoju priazeň, pomoc a poučenie o všetkom, čo mi Pán prikázal a

naznačil. Potom som požiadala najsvätejšiu Trojicu o požehnanie, aby som mohla začať druhú časť

tohto nebeského deja. Pocítila som, že všetky tri Božské Osoby mi udelili svoje požehnanie. Keď

som vyšla z tohoto vytrženia, snažila som sa očistiť svoju dušu vo svätých sviatostiach a plná

ľútosti som sa na túto prácu pre česť a slávu Najvyššieho a Jeho najsvätejšej Matky, vždy

nepoškvrnenej Panny Márie.

32. Táto druhá časť obsahuje život Kráľovnej anjelov od tajomstva Vtelenia do Nanebovstúpenia

Krista nášho Pána, ktorá je hlavná a najdôležitejšia časť tohoto životopisu, pretože obsahuje celý

život a tajomstvá samého Pána s Jeho umučením a najsvätejšou smrť ou. Prajem si tu poznamenať

iba, že milosti a požehnania udelené najsvätejšej Márii v príprave na vtelenie začali hneď od

okamihu Jej nepoškvrneného počatia; už vtedy v úmysle o ustanovení Božom bola Matkou Slova.

Akou mierou sa však blížilo uskutočnenie vtelenia, takou mierou sa stále rozmnožovali dobrodenia

a dary milostí. Hoci spočiatku sa zdalo, že všetky sú toho istého druhu a vlastností, predsa sa stále

zväčšovali a rozmnožovali a niet dosť rozmanitých slov, ktorými by sa dalo s dostatočným

významom vyjadriť toto rozmnožovanie a pokrok milostí Jej udeľovaných. Je teda potrebné pri

tomto rozprávaní merať všetko nekonečnou mocou Pána, ktorému - hoci dáva mnoho - ostáva ešte

dosť , aby mohol dať nekonečne viac, pretože veľkosť každej duše a najmä Kráľovnej nebeskej, je

svojím spôsobom nekonečná a je schopná prijímať stále viac a viac. A toto sa dialo s dušou

najsvätejšej Márie, kým nevystúpila na vrchol dokonalosti a podieľania sa na Božstve, aké žiaden

iný tvor nedosiahol a nedosiahne ani po celú večnosť . Kiež ma sám Pán osvecuje, aby som mohla

v tomto diele pokračovať - k Jeho Božského zaľúbeniu. Amen.

K n i h a p r v á

v druhom zväzku; ináč neprihliadajúc ku zväzkom je to Kniha 3.

Obsahuje neobyčajné prípravy Všemohúceho pre vtelenie Slova v presvätej Márii;

okolnosti spojené s týmto tajomstvom; vznešený stav, do akého bola blahoslavená Matka

postavená; Jej návšteva u svätej Alžbety a posvätenie svätého Jána Krstiteľa; Jej návrat

do Nazareta a pamätný boj blahoslavenej Panny s Luciferom

K a p i t o l a 1

Najvyšší začína pripravovať v najsvätejšej Márii tajomstvo vtelenia; čo sa stalo počas

deviatich dní, ktoré predchádzali tomuto tajomstvo, najmä v prvom dni

1. Aby Jej bezúhonný život mohol slúžiť všetkým ako príklad najvyššej svätosti, Všemohúci musel

vložiť na našu Kráľovnú a Pani povinnosť manželky svätého Jozefa, čo bolo postavenie vyžadujúce

viac styku so susedmi. Keď sa nebeská Pani ocitla v tomto novom stave, pri plnení povinností Ju

naplňovali také vznešené myšlienky a pocity a všetku svoju životnú činnosť riadila s takou

múdrosť ou, že bola predmetom obdivu anjelských duchov a ich závodenia s Ňou a príkladom pre

ľudí. Málo ľudí Ju poznalo a ešte menej ich s ňou hovorilo, ale tí, ktorým sa dostalo to šť astie, boli

naplnení Máriiným duchovným vzletom sa snažili vysvetliť a ukázať to svetlo, ktoré osvietilo ich

srdce, o ktorom vedeli, že prišlo od Nej. Najsvätejšia Kráľovná vedela o tomto pôsobení

Najvyššieho, ale nenastal ešte čas, ani Jej hlboká pokora by to nebola pripustila, aby sa p tom svet

dozvedel. Stále prosila Pána, aby Ju pred ľuďmi skrýval a zariadil to tak, aby všetky tie milosti Jeho

pravice prispievali jedine k Jeho chvále a Ju ponechal neznámu a opovrhovanú všetkými ľuďmi,

keby tým nebola urážaná Jeho nekonečná dobrota.

2. Jej božský Ženích prijal tieto prosby s veľkou dobrotivosť ou a Jeho prozreteľnosť riadila všetko

tak, že to svetlo, ktoré povzbudzovalo ľudí na rozhlasovanie Jej veľkosti, zároveň účinkovalo, aby

mlčali. Pohnutí božskou mocou chránili sa vysloviť svoje myšlienky a vnútri chváli Pána za svetlo,

ktoré v sebe cítili. Plní obdivu, zdržovali sa od posudzovania a odpúšť ajúc tvorov, hľadali

Stvoriteľa. Mnohí sa odvrátili od hriechu pri jednom pohľade na Ňu a v duši cítili nebeské účinky,

lebo keby boli mohli zostať s Ňou, ale podržať v pamäti Jej obraz, a keby Boh tomu tajomne

nebránil, nič by nebolo v stave odvrátiť ich pozornosť od Nej a nepochybne by Ju všetci hľadali.

3. Takým plodným zamestnaním a rozmnožovaním darov a milostí, z ktorých všetko toto dobro

pochádzalo, naša Kráľovná, manželka Jozefa, sa zamestnávala šesť mesiac a sedemnásť dní, ktoré

uplynuli medzi Jej zasnúbením a vtelením Slova. Nemôžem ani pomýšľať , hoci len na krátky popis

Jej veľkých hrdinských úkonov všetkých cností vnútorných i vonkajších, všetkých Jej skutkov

lásky, pokory, zbožnosti a všetkých Jej skutkov milosrdenstva, almužien a dobrodení, lebo to

presahuje ľudské schopnosti. Najlepšie čo môžem urobiť , je zhrnúť a povedať , že Najvyšší videl, že

najsvätejšia Mária je verná v plnení všetkých Jeho prianí a všetkého, čo sa Mu ľúbi, nakoľko je to

pre tvora v spolupôsobení so svojim Stvoriteľom možné. Pre Jej svätosť a zásluhy Boh sa cítil

akoby povinný a (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) nútený urýchliť svoje kroky, vztiahnuť ruky

svojej všemohúcnosti a urobiť najväčší mysliteľný div, aký nerobil nikdy predtým a neurobí

v budúcnosti, totiž vtelenie Jednorodeného v panenskom lone tejto Panny.

4. Aby mohol Boh postupovať s dôstojnosť ou Jemu príslušnou, zvláštnym spôsobom pripravoval

najsvätejšiu Máriu po deväť dní predchádzajúcimi bezprostredne pred týmto tajomstvom a nechal

rieky svojho Božstva tiecť prudko a neodolateľne (Ž 45, 5), aby zaplavili toto Mesto Božie svojim

prívalom. Udeľoval Jej také veľké milosti, dary a výsady, že som úžasom onemela pri pohľade na

to, čo mi bolo zjavené o tomto zázraku; moja nízkosť sa priam hrozí jedinej zmienky o tom, čo som

poznala, lebo jazyk, pero a všetky schopnosti tvora klesajú hlboko pod každú možnosť oznámiť tak

nepochopiteľné tajomstvá. Preto si prajem, aby sa mi rozumelo, že všetko, čo tu poviem, je iba

nepatrný tieň najmenšej čiastky týchto divov a nevysloviteľným zázrakom, ktoré vôbec nie je

možné obsiahnuť našimi obmedzenými slovami, ale iba mocou Božou, ktorú ja nemám.

5. Prvý deň tejto najpožehnanejšej novény, nebeská Kňažná po krátkom odpočinku, podľa príkladu

Jej praotca Dávida a podľa denného poriadku a rozvrhu, ktorý Jej dal Pán, o polnoci vstala (Ž 118,

62) a v prítomnosti Najvyššieho padla na tvár a začala svoje obvyklé modlitby a cvičenia. Anjeli,

ktorí Ju strážili, prehovorili k Nej a povedali: „Nevesta nášho Pána a Kráľa, vstaň, lebo Jeho

Velebnosť Ťa volá.“ Ona s vrúcnymi citmi vstala a povedala: „Pán prikazuje, aby sa prach

pozdvihol z prachu.“ A obrátiac svoju tvár k Pánovi, ktorý Ju volal, dodala: „Najvyšší a

najmocnejší Pane, čo si praješ so mnou urobiť ?“ Pri týchto slovách sa jej najsvätejšia duša v duchu

vzniesla k novému a vyššiemu príbytku, bližšie k Pánovi a ďalej od všetkého pozemského a

pomíňajúceho.

6. Ihneď poznala, že Ju na niečo pripravujú tie osvietenia a očisť ovania, aké zažila pri niektorých

najvznešenejších videniach Božstva, ktoré som popísala v prvom zväzku (620 -629). Boh sa Jej

ukázal nie v priamom, ale v abstraktnom videní, ktoré však bolo také jasné, že v ňom o tomto

nepochopiteľnom Predmete poznala viac, než blahoslavenci vidia a požívajú v priamom videní.

Lebo toto videnie bolo vznešenejšie a hlbšie než iné toho druhu, lebo táto nebeská Pani robila sa

stále, zo dňa na deň schopnejšia, pretože dokonale používala milosti a tým sa zasa pripravila pre

ďalšie a väčšie. Vyše toho ešte opakované osvietenia a videnia Božstva stále Ju uschopňovali

k dokonalejšiemu ich nekonečnému účinku.

7. V tomto videní naša Kňažná Mária poznala najvyššie tajomstvo Božstva a Jeho dokonalosti a

najmä ako sa Boh prejavuje navonok dielom stvorenia. Videla, že všetko má počiatok v dobrote a

štedrosti Božej, že tvory neboli potrebné pre doplnenie Jeho Božskej existencie, ani pre Jeho

nekonečnú slávu, pretože i bez nich bol slávny po všetky veky pred stvorením sveta. Našej

Kráľovnej boli zjavené mnohé sväté tajomstvá a neznáme veci, ktoré sa nemôžu, ani nemajú

oznámiť všetkým, lebo iba Ona bola tá Jediná (Veľp 6, 8) vyvolená, ktorú najvyšší Pán a Kráľ

vybral zo všetkého tvorstve pre tieto radosti. Avšak keď vo videní pozorovala to pobádanie a

náklonnosť Božiu ohlasovať sa navonok s mocou väčšou než je tá, ktorá pôsobí, že všetky živly

smerujú k svojmu stredu, a keď bola tiahnutá do okruhu božskej lásky, s blčiacim srdcom prosila

večného Otca, aby poslal svojho Jednorodeného Syna na svet a udelil spasenie ľudu, pretože týmto

spôsobom bude môcť uspokojiť a (ľudsky povediac) uskutočniť to, k čomu Ho pobáda Jeho

Božstvo a Jeho dokonalosť .

8. Tieto žiadosti Jeho Nevesty boli Pánovi veľmi príjemné, boli machovými páskami, ktorými

sputnala a poistila Jeho lásku. On potom, aby mohol vykonať čo si prial, chcel najprv pripraviť

stánok či chrám, do ktorého by zostúpil z lona večné Otca. Rozhodol sa dať svojej milovanej a

vyvolenej Matke jasné poznanie všetkých svojich vonkajších skutkov tak, ako ich Jeho

všemohúcnosť vykonala. Preto prvý deň Jej v tomto videní ukázal všetko, čo robil v prvom dni pri

stvorení sveta, ako je to napísané v knihe Genezis a Ona videla všetko s väčšou jasnosť ou a

pochopením, než keby bola prítomná osobne, lebo ich poznala vopred aké sú v Bohu a potom aké

sú samy v sebe.

9. Videla a pochopila, ako Pán na počiatku stvoril nebo a zem (Gen 1, 1-5) a nakoľko a v akom

ohľade bola pustá a prázdna a ako tma panovala nad priepasť ami; ako sa Duch Pána vznášal nad

vodami a ako z rozkazu Božieho bolo učinené svetlo a aká bola jeho podstata; ako po oddelení tmy

boli tieto nazvané nocou a svetlo dňom a ako tým nastal prvý deň. Poznala rozmery zeme, jej dĺžku,

šírku a hĺbku, jej jaskyne, peklo, predpeklie a očistec, s ich obyvateľmi; kraje, podnebie, poludník a

rozdelenie sveta a všetkých jeho obyvateľov. S tou istou jasnosť ou poznala tiež nižšie telesá

nebeské a najvyššie nebo; ako boli v prvý deň stvorení anjeli; bola poučená o ich prirodzenosti,

stave, rôznosti, rádoch, úradoch, triedach a cnostiach. Bol Jej zjavený zbor zlých anjelov, ich pád a

okolnosti a príčina ich pádu, hoci Pán stále pred ňou skrýval to, čo sa Jej týkalo. Porozumela trestu

a ako účinkuje hriech v diabloch, lebo ich videla, akí sú sami osebe a v závere tohoto prvého dňa

ukázal Jej Pán, ako tiež Ona bola utvorená z tej istej nízkej pozemskej hmoty a obdarená tou istou

prirodzenosť ou ako všetci tí, ktorí sa obrátia na prach;, predsa však Jej dal také hlboké vedomosti o

zemskej existencii, že veľká Kráľovná sa pokorila do priepasti ničoty, hoci bola bez viny,

ponižovala sa viac, než všetky dietky Adama so všetkou ich biedou.

10. Celé toto videnie i jeho účinky Najvyšší usporiadal tak, aby nimi v srdci Márie otvoril hlboké

zákopy, ktoré boli potrebné pre položenie základov budovy, ktorú si prial v Nej vystavať ; a to

budovy tak vysokej, ktorá by siahala až k podstatnému zlúčeniu božskej a ľudskej prirodzenosti. A

pretože dôstojnosť Matky Božej bola bez medzí a do istej miery nekonečná, patrilo sa, aby mala

základ v primeranej pokore, takej, ktorá by bola bez medzí, ale predsa ešte v medziach rozumu.

Dosahujúc vrchol cností, pokorovala sa táto požehnaná medzi ženami do takej miery, že

najsvätejšia Trojica, ako by tým bola úplne odmenená a uspokojená (podľa nášho spôsobu

chápania) a prinútená povýšiť Ju na najvyššie miesto a dôstojnosť , aká bola medzi tvormi možná a

samému Bohu najbližšia. V tejto najvyššej blahovôli Jeho Majestát prehovoril a povedal Jej:

11. „Nevesta a Holubička moja, veľká je moja túžba vykúpiť človeka z hriechu a moja nesmierna

dobrotivosť je ako napnutá očakávaním toho času, v ktorom zostúpim, aby som napravil svet; žiadaj

ma v týchto dňoch stále s veľkou vrúcnosť ou o splnenie tejto túžby. Padaj na svoju tvár pred mojou

kráľovskou Prítomnosť ou a neprestajne pros a volaj, žiadajúc ma, aby Jednorodený Otca zostúpil a

podstatne sa spojil s ľudskou prirodzenosť ou.“ Na čo nebeská Kňažná odpovedala: „Pane a Bože

večný, ktorého je všetka moc a múdrosť , ktorého prianie nikto nemôže prekaziť (Est 13, 9), kto

bude prekážať Tvojej všemohúcnosti? Kto zadrží mocný prúd Tvojho Božstva, aby Tvoje prianie,

udeliť dobrodenie celému ľudskému pokoleniu, ostalo nesplnené? Ak snáď, ó môj Milý, ja som

prekážkou tohoto nesmierneho dobrodenia, nechaj ma radšej zahynúť , než aby som prekážala

Tvojim prianiam. Toto požehnanie nemôže závisieť na zásluhách nejakého tvora; preto Pane a

Majstre môj, nečakaj, lebo neskoršie by sme to mohli si zaslúžiť ešte menej. Hriechy ľudstva sa

množia a urážky proti Tebe pribúdajú, ako si môžeme zaslúžiť toto požehnanie, ktorého sa každý

deň stávame nehodnejší? Len v Tebe samom, Pane môj, spočíva posledná príčina a pohnútka nášho

spasenia. Tvoja nekonečná štedrosť , Tvoje nesčíselné milosrdenstvá Ťa podnecujú, túžby prorokov

a otcov dajú k Tebe a všetci spoločne po Tebe volajú. I ja, bezvýznamný červíček, ak v dôsledku

svojej nevďačnosti nie som nehodná Tvojej milosrdnej blahosklonnosti, osmeľujem sa prosiť Ťa

z hĺbky svojho srdca, aby si urýchlil svoj príchod a pre svoju väčšiu slávu urýchlil vykúpenie.“

12. Keď nebeská Kňažná ukončila túto prosbu, vrátila sa do obyčajného a viac prirodzeného stavu,

avšak túžiac splniť príkaz Pána, po celý ten deň pokračovala v prosbách za vtelenie Slova a

s najhlbšou pokorou znovu a znovu padala na tvár a modlila sa, ležiac s rozpätými rukami v podobe

kríža. Sám Duch Svätý, ktorý ju riadil, naučil Ju klaňať a modliť sa v takej polohe, čo sa

najsvätejšej Trojici veľmi páčilo. Boh akoby v tele budúcej Matky Slova videl ukrižovanú postavu

Krista a preto prijal túto rannú obeť najčistejšej Panny ako predbežnú obeť svojho najsvätejšieho

Syna.

Naučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

13. Dcéra moja, pozemšť ania nie sú v stave pochopiť nevýslovné skutky Všemohúceho, ako ma

pripravoval na vtelenie večného Slova. Najmä v tých deviatich dňoch, ktoré predchádzali pred

týmto vznešeným tajomstvom, bol môj duch pozdvihnutý a spojený s nepremeniteľnou bytosť ou

Božou. Bola som ponorená do oceána nekonečných dokonalostí a podieľala som sa na všetkých

tých vznešených božských účinkoch, ktoré prevyšujú všetko očakávanie ľudského srdca. Poznanie

tvorov, ktoré som mala udelené, prenikalo až k samej ich podstate, takže bolo hlbšie a

prenikavejšie, než aké mali anjelskí duchovia, hoci pre svoje blažené nazeranie majú celkom

obdivuhodné poznatky o stvorení. Nad to som mala ich obrazy všetky vtlačené do pamäti, aby som

ich podľa ľubovôle používala.

14. Dnes od teba žiadam, aby si si všimla, ako som tie vedomosti používala a napodobni ma podľa

svojej možnosti a s pomocou vliateho svetla, ktoré ti bolo pre ten účel udelené. Používaj poznanie

tvorov ako rebrík, po ktorom máš vystupovať k Bohu, tvojmu Stvoriteľovi tak, aby si vo všetkých

hľadala ich počiatok i koniec. Nech ti slúžia ako zrkadlo, v ktorom sa odráža Božstvo, nech ti

pripomína Jeho všemohúcnosť a podnecuje ť a k láske, ktorú od teba očakáva. Buď naplnená

obdivom a chválou nad veľkosť ou a vznešenosť ou Stvoriteľa a v Jeho prítomnosti sa pokoruj do

prachu. Nevyhýbaj sa žiadnej ť ažkosti a žiadnemu utrpeniu, keď ide o to, aby si sa stala tichá a

pokorná srdcom. Pamätaj, moja najdrahšia, že práve cnosť pokory bola pevným základom všetkých

divov, ktoré Najvyšší vo mne urobil; aby si si túto cnosť viac vážila, pamätaj, že je zo všetkých

ostatných cností najvzácnejšia, ale súčasne najkrehkejšia a ľahko sa stratí; ak ju strácaš v niektorom

ohľade a nebudeš sa pokorovať vo všetkom bez výnimky, nebudeš pokorná v ničom, pamätaj na

svoju pozemskú porušiteľnú prirodzenosť a vedz, že Najvyšší vo svojej prozreteľnosti tak stvoril

človeka, aby jeho vlastná existencia a útvar mu pripomínali a opakovali mu dôležité poučenie o

pokore a nikdy ho neponechali bez tohoto spasiteľného poučovania. Pán neurobil človeka

z najvzácnejšieho materiálu a najušľachtilejšie časti jeho bytosti ukryl vo svätyni jeho vnútra (Ex

30, 24); týmto ho učí položiť na jednu stranu váhy nekonečnú a večnú existenciu Pána a na druhú

svoju nízku hmotnú existenciu. Tak bude dávať Bohu čo je Božie a sebe čo je jeho (Mt 22, 21).

15. Tomuto poriadku som venovala veľkú pozornosť a stala som sa vzorom a Vodkyňou všetkým

smrteľníkom. Prajem si, aby si ma v tom napodobnila a horlivo sa učila získať pokoru, ktorá sa ľúbi

mne i Najvyššiemu, ktorý si praje tvoj ozajstný postup. Prajem si, aby tvoja dokonalosť spočívala

na hlbokých základoch sebapoznania, lebo čím hlbšie budú položené základy, tým sa môže

vystavať vyššia a dokonalejšia budova cnosti. Tak tvoja vôľa sa najužšie zjednotí s vôľou Pána,

ktorý z výšin svojho trónu zhliada na pokorných na zemi.

K a p i t o l a 2

Pán pokračuje druhý deň v príprave najsvätejšej Márie na vtelenie Slova

16. V prvej časti tohto životopisu (Zv. I 219) som sa zmienila, že najčistejšie telo Márie bolo počaté

a dokonale utvorené za sedem dní. Najvyšší si prial urobiť tento zázrak, aby Jej najsvätejšia duša

nemusela čakať tak dlho, ako duše obyčajných pozemšť anov. Prial si, aby bola stvorená a

vdýchnutá do tela pred obvyklým časom (ako sa to skutočne stalo), aby tento počiatok nápravy

sveta mal akúsi podobnosť s počiatkom jeho stvorenia. Táto zhoda sa znovu opakovala pri príchode

Vykupiteľa, tak aby po utvorení nového Adama, Krista, mohol si Boh opäť odpočinúť , ako by bol

napínal všetky sily svojej všemohúcnosti pri najväčšom svojom diele a mohol užívať

najpríjemnejšie soboty všetkých svojich rozkoší. A pretože tieto divy vyžadovali účasť Matky

božského Slova, ktorá Mu mala dať viditeľnú podobu a mala spojiť dve krajnosti, Boha človeka,

bolo potrebné, aby bola spriaznená oboma. Jej dôstojnosť bola nižšia iba od dôstojnosti Božej, ale

vyššia nad všetko, čo nie je Boh. K tejto dôstojnosti patrili tiež primerané vedomosti a znalosti, ako

najvyššej podstaty Božej, tak tiež nižších tvorov.

17. Podľa tohto úmyslu najvyšší Pán pokračoval v udeľovaní milostí, ktorými chcel v deviatich

dňoch pripraviť najsvätejšiu Máriu na vtelenie, ako som sa už zmienila. Na druhý deň v tej istej

polnočnej hodine, bola Panna Mária navštívená rovnakým spôsobom, ako je to popísané v predošlej

kapitole. Božská moc Ju opäť pozdvihla tými istými povzneseniami a osvecujúc Ju pripravovala na

videnie Boha. Ukázal sa Jej opäť v abstraktnom, či nepriamom videní ako prvý deň a bolo Jej

ukázané všetko, čo bolo urobené v druhom dni stvorenia. Poznala, ako Boh rozdelil vody (Gen 1,

6), niektoré do oblakov, iné dole, založil oblohu a nad ňou krištáľ, známy tiež ako vodné nebo. Jej

nazeranie prenikalo do veľkosti, poriadku, pomerov, pohybov a do všetkých ostatných vlastností a

podmienok nebies.

18. A u tejto najmúdrejšej Panny nezostali tieto vedomosti ležať nečinne, lebo najjasnejšie svetlo

Božstva hneď v Nej pretekalo a roznietilo i uchvátilo Ju k obdivu, chválam a milovaniu dobroty a

moci Božej. Takto premenená Božskou velebnosť ou, konala hrdinské úkony všetkých cností, ktoré

všetky boli ľúbezné Jeho božskému Majestátu. A tak ako v predošlom prvom dni Boh Ju učinil

podielnicou na svojej múdrosti, tiež v tomto druhom dni urobil Ju podobnou mierou podielnicou na

svojej božskej všemohúcnosti a dal Jej moc nad vplyvmi nebies, planét a živlov a všetkým prikázal,

aby Ju poslúchali. Tak bola táto veľká Kráľovná povýšená za vládkyňu nad morom, zemou živlami

a nebeskými telesami, i nad všetkými tvormi na nich a v nich.

19. Táto zvrchovanosť a najvyššia moc patrila k dôstojnosti najsvätejšej Márie pre vyššie uvedenú

príčinu a ešte pre dve ďalšie príčiny, prvá, pretože táto Pani bola výsadnou Kráľovnou, vyňatou

spod obyčajného zákona hriechu a jeho následkov, preto nebola zaradená do tej istej všeobecnej

triedy nezmyselných snov Adamových, proti ktorým Všemohúci vyzbrojil tvorstvo (Múd 5, 18),

aby pomstili urážky voči nemu spáchané a potrestali ich bláznovstvá. Keby sa neboli vo svojej

neposlušnosti obrátili proti svojmu Stvoriteľovi, neboli by ani živly, ani čo s nimi proti nim súvisí,

neobť ažovali by ich, ani neobracali proti nim krutosť a nepriazeň svojho pôsobenia. A keď tento

odboj tvorstva je trestom za hriech, nemohol sa podľa spravodlivosti vzť ahovať na najsvätejšiu

Máriu, ktorá bola nepoškvrnená a bez viny. Nebolo by tiež spravodlivé, aby Jej výsady boli menšie

než anjelov, ktorí neboli podrobení následkom hriechu alebo zbavení moci nad živelnými silami.

Hoci najsvätejšia Mária mala telesné a duchovné tvory a stala sa Kráľovnou a Paňou všetkého

tvorstva. Z tej príčiny si zasluhovala oveľa väčšie uznanie, pretože to bolo vzácnejšie a drahšie.

Kráľovnej sa musí priznať viac než Jej poddaným, Panej viac než Jej slúžkam.

20. Druhá príčina je, že sám Jej najsvätejší Syn mal poslúchať túto nebeskú Kráľovnú a svoju

Matku. Pretože On bol Stvoriteľom živlov a všetkých vecí z toho prirodzene nasleduje, aby ju

všetko poslúchalo, keď sám Stvoriteľ Jej bol poddaným a Ona aby všetkému rozkazovala. Či

Krista, ako človeka, podľa prirodzeného ustanovenia a zákona nemala ovládnuť Jeho Matka? Táto

výsada zvrchovanosti tiež veľmi prispela k zvýšeniu cností a zásluh najsvätejšej Márie, lebo to, čo

my obyčajne konáme z nútenia a proti našej vôli, Ona konala ochotne a záslužne. Táto najmúdrejšia

Kráľovná nepoužívala svoju nadvládu nad živlami a tvormi rozmarne, alebo pre svoju úľavu a

pohodlie, ale naopak, vyzývala tvorov, aby neobmedzovali svoju činnosť a vplyv svojho

prirodzeného pôsobenia bolestí a obtiaží voči Nej. Lebo v týchto veciach mala sa podobať svojmu

najsvätejšiemu Synovi a trpieť spoločne s Ním. Jej láska a pokora Jej nedovoľovali zadržať a

obmedzovať drsnosť tvorov voči Nej, pretože vedela, akú veľkú cenu má utrpenie a ako je cenné

v očiach Pána.

21. Iba v niektorých prípadoch utlmila táto nežná Matka silu živlov a ich účinky, keď vedela, že to

nebude pre Jej dobro, ale to bolo potrebné pre Jej Syna a Stvoriteľa, ako uvidíme ďalej pri

popisovaní Jej úteku do Egypta i pri iných príležitostiach, kde to nanajvýš múdro uznala za vhodné,

aby tvory poznali a uctili svojho Stvoriteľa, alebo Ho chránili a slúžili Mu v niektorých potrebách

(viď. 543, 590, 633). Ktorý smrteľník by sa nedivil pri poznaní takého nového zázraku, keď vidí iba

púheho pozemského tvora, ale obdareného zvrchovanosť ou a nadvládou nad všetkým tvorstvom,

ktorý však považuje seba za najnehodnejšieho a najnepatrnejšieho zo všetkých tvorov? A v tomto

pokornom zmýšľaní vyzýva Mária zúrivosť vetrov a všetku drsnosť prírodných živlov, aby sa

obrátili proti Nej a pod poslušnosť ou splnili Jej rozkaz. Tieto živly Ju poslúchli, plné úcty a

úslužnosti k takej Panej a vyhoveli síce Jej prianiam, ale nie preto, aby pomstili bezprávie učinené

ich Stvoriteľovi, ako to robia u iných dietok Adamových, ale z úcty k Jej rozkazom.

22. Pri tejto pokore našej neprekonateľnej Kráľovnej, nemôžeme my pozemšť ania poprieť svoju

namyslenú márnivosť a opovážlivosť , či lepšie povedané drzosť , keď - hoci vidíme, že pre naše

nerozumné urážky zaslúžime si odboj zúrivých živlov, aby aj škodlivé sily vesmíru boli proti nám,

predsa si sť ažujeme na ich drsnosť , akoby nám svojím obť ažovaním krivdili. Sť ažujeme si na tuhú

zimu a na vysilujúce horúčavy, všetko, čo je nám obtiažné alebo nám spôsobuje bolesti, je nám

protivné a so všetkou rozhodnosť ou zavrhujeme týchto vykonávateľov božskej spravodlivosti a

vyhľadávame pohodlie a radosti, ako by mali trvať večne a ako by nebolo známe, že tým zvolávame

na seba iba väčšie tresty za svoje hriechy.

23. Vráťme sa však k úvahám o vedomostiach a moci a iných daroch, udelených našej nebeskej

Kňažnej, ktorými bola pripravovaná k hodnému postaveniu Matky Božej a môžeme pochopiť ich

výbornosť , lebo v nich vidíme istú nekonečnosť a neobmedzenosť v podieľaní sa na Božstve, ktoré

je podobné tomu, aké neskoršie požívala najsvätejšia duša Kristova. Lebo Ona nielenže v Bohu

poznala všetkých tvorov, ale im aj rozumela tak, že ich mohla ovládať a pritom bola schopná

poznať ešte mnoho ďalších, keby boli existovali. Nazývam túto vedomosť nekonečnou, pretože sa

zdalo, že sa podieľala na kvalite nekonečných vedomostí, a pretože jediným úkonom mysle, bez

postupné pozorovania, videla celý počet kvality, látky a tvar, i živly so všetkými ich zmenami a

pohromami; toto všetko poznávala súčasne. Len jedinú vec táto najmúdrejšia Panna nevedela, a to

bol bezprostredný účel tých vedomostí, až do okamihu Jej zvolenia a splnenia nevýslovného

milosrdenstva Najvyššieho. Pokračovala v tých dňoch v najvrúcnejších prosbách o príchod

Mesiáša, tak ako Jej Pán prikázal. A On Jej dal poznať , že nebude odkladať , že ustanovený čas Jeho

príchodu je už blízko.

Naučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

24. Dcéra moja, z toho poznáš, aké dary a milosti mi boli udelené v príprave k dôstojnosti Matky

Božej a prajem si, aby si pozorovala ten obdivuhodný poriadok Božej múdrosti pri stvorení

človeka. Všimni si, že ho stvoril z ničoho, nie aby bol otrokom, ale kráľom a pánom všetkých

tvorov (Gen 1, 26), aby ich používal a vo svojej zvrchovanosti im rozkazoval a vládol nad nimi, ale

zároveň seba uznával za obraz svojho Stvoriteľa a za dielo Jeho rúk a preto bol oddaný Bohu a

poddaný jeho vôli viac, než sú tvory poddané vôli človeka; tak to vyžaduje spravodlivosť i rozum.

Aby človek nebol bez poučenia a poznania svojho Stvoriteľa a prostriedkov pre poznanie a plnenie

Jeho vôle, dal mu okrem jeho prirodzeného svetla tiež väčšie, prenikavejšie, jasnejšie, istejšie a

obsiahlejšie svetlo, totiž svetlo božskej viery, ktorým človek môže poznať existenciu Boha, Jeho

dokonalosti a zároveň Jeho diela. Vystrojený týmito vedomosť ami a mocou a obohatený, nemal

žiadnu výhovorku, že sa nemôže celkom venovať plneniu božskej vôle.

25. Ale ľudská pochabosť ruší tento poriadok a ničí ten súlad, lebo je stvorený ako pán a kráľ

tvorov a predsa sa im podriaďuje, robí sa ich otrokom a znižuje svoju dôstojnosť tým, že používa

viditeľné veci nie ako múdry pán, ale ako nehodný nevoľník. Znižuje sa až pod najnižšie tvory a

zabúda, že vlastne je ich pánom. Všetka táto prevrátenosť pochádza z toho, že človek nepoužíva

tvory k službe svojho Stvoriteľa pomocou dobre sporiadanej viery, ale aby hovel svojim vášniam a

rozkošiam zmyslov. Odtiaľ tiež pramení veľký odpor človeka k veciam, ktoré nelahodia zmyslom.

26. Ty, moja najdrahšia, hľaď verne na svojho Stvoriteľa a Pána a snaž sa vo svojej duši vytvoriť

verný obraz Jeho božských dokonalostí; nestrácaj zvrchovanosť a nadvládu nad tvormi a nedopusti,

aby niektorí z nich prekážal tvojej slobode, hľaď získať víť azstvo nad všetkými a nedopusti, aby sa

niečo stavalo medzi teba a tvojho Stvoriteľa. Podriaďuj sa ochotne nie príjemnostiam, ktoré ti tvory

poskytujú, lebo to by zatemňovalo tvoj rozum a oslabovalo vôľu, ale tomu, čo odporné a bolestné

od nich pochádza. To znášaj s radosť ou, ochotou, ako som to robila ja, napodobňujúc svojho Syna,

hoci som mala moc zamedziť ich obť ažovanie a nemala som žiadne hriechy, za ktoré by som mala

pykať .

K a p i t o l a 3

Aké milosti udelil Najvyšší presvätej Márii tretieho dňa novény pred vtelením Slova

27. Pravica Najvyššieho, ktorá najsvätejšej Márii dokorán otvorila dvere svojho Božstva,

pokračovala v obohacovaní a vyzdobovaní zo svojich nekonečných vlastností, najčistejšieho ducha

a panenského tela, ktoré vyvolil za svoj stánok a chrám a za sväté miesto svojho prebývania. A

nebeská Pani, obkľúčená nesmiernym Božstvom, vznášala sa deň čo deň ďalej a ďalej od

pozemských vecí a premieňala sa stále viac na nebeskú bytosť , odkrývajúc stále nové tajomstvá

v Najvyššom. Lebo On je nekonečným predmetom túžob a hoci uspokojuje žiadosti tým čoho sa im

dostáva predsa vždy ostáva veľa, po čom možno túžiť a čo poznávať . Ani všetky zbory anjelské a

všetci ľudia dohromady nedosiahli, také prednosti v požehnaniach, milostiach a tajomstvách, aké

dosiahla táto Kňažná, najmä také, ktoré Jej patrili ako Matke Stvoriteľa.

28. Tretí deň príprav, ku ktorému som teraz došla, keď bola Mária pripravená ako v prvom dni,

ukázal sa Jej Boh opäť v nepriamom videní. Naše schopnosti sú veľmi ť ažkopádne a nedostatočné

ak máme pochopiť rozmnožovanie darov a milostí, ktoré Najvyšší v prehojnej miere udeľoval

nebeskej Márii; a pre tento čas nenachádzam slová, ktorými by som mohla vysvetliť aspoň

najmenšiu časť toho, čo som videla. Môžem iba oznámiť , že božská múdrosť a moc postupovala

spôsobom hodným Márie, ktorá mala byť Matkou podobnosť a pomer, ktorý prislúchal božskej

Osobe. Kto má aspoň slabú predstavu o vzdialenosti, aká je medzi dvoma krajnosť ami, o

nekonečnom Bohu a o obmedzenom ľudskom tvore, pochopí tým lepšie, čoho je zapotreby, aby sa

tie krajnosti priviedli k sebe a učinili sa pomerné.

29. V Kráľovnej nebies sa stále viac a viac zrkadlili nekonečné vlastnosti a cnosti Božie; viac a

viac vyžarovala krása pod dotykmi štetca božskej Múdrosti a pod farbami a svetlami pridávanými

Jej zhora. Tohto dňa bola poučená o dielach stvorenia, ktoré boli vykonané tretieho dňa. Poznala,

kedy a ako vody, ktoré boli pod oblohou sa zhromaždili na jednom mieste (Gen 1, 9) a ukázala sa

suchá zem a ako Pán nazval vody morom. Poznala, akým spôsobom zem splodila čerstvé byliny a

všetky rastliny a ovocné stromy s ich semenami, každý podľa svojho druhu. Bola poučená a

pochopila aká je veľkosť moja, jeho hĺbka a rozdelenie, jeho spolupráca s riekami a studňami, ktoré

majú svoj pôvod od neho a tečú späť do neho; poznala rôzne rastliny a byliny, kvety, stromy,

korene, ovocie a semená; videla, ako každé z nich slúži pre úžitok človeka. To všetko naša

Kráľovná porozumela a všetko najprenikavejším zrakom prehliadla jasnejšie, zreteľnejšie a

obsiahlejšie, než Adam alebo Šalamún. V porovnaní s Ňou, všetci znalci liekov na svete i so

všetkými ich dôkladnými štúdiami a skúsenosť ami, ukázali by sa ako iba nevedomci. Najsvätejšia

Mária vedela o všetkom čo je ukryté pred zrakom ako hovorí Múdrosť (Múd 7, 21), a práve tak, ako

to všetko poznala bez akéhokoľvek klamu, tak to bez závisti predkladá. Čokoľvek hovorí Šalamún

v knihe Múdrosti, to všetko sa u Nej splnilo s neporovnateľnou dokonalosť ou.

30. Naša Kráľovná použila tieto vedomosti pri niektorých príležitostiach , najmä na vykonanie

skutkov lásky pre chudobných a núdznych, ako bude neskoršie povedané. Všetko to dokonale

ovládala a bola s tým tak oboznámená, ako dobre vycvičený hudobník so svojím hudobným

nástrojom. To isté platí aj o iných vedách, ktoré použila, kedykoľvek to bolo prospešné alebo

potrebné pre službu Najvyššiemu, lebo bola oveľa dokonalejšia Majsterka vo všetkých vedách než

ktorýkoľvek zo smrteľníkov, ktorí v umení a vedách vynikali. Poznala pôsobivé kvality kameňov,

bylín a rastlín a o Nej pravdivo platilo, čo Kristus, náš Pán sľúbil apoštolom a prvým kresť anom,

že keby niečo jedovaté poli, neuškodí im to. Táto výsada náležala tiež najvyššej Kráľovnej, že ani

jed, ani čokoľvek iné nemohlo Jej uškodiť alebo Ju poraniť , iba keď to sama dovolila.

31. Tieto prednosti a výsady najmúdrejšia Kňažná a Pani vždy utajovala a ako som povedala, nikdy

ich vo svoj prospech nepoužila, lebo si nepriala byť ukrátená o svoj diel utrpenia, ktoré nej

najsvätejší Syn zvolil. Prv než Ho počala a stala Jeho Matkou, bolo Jej božskou vedomosť ou

vnuknuté, aké citlivé telo bude mať Slovo. A keď sa stala Matkou, videla prežila túto pravdu o

svojom Synovi a Pánovi a preto dávala väčšiu voľnosť , či lepšie a prísnejšie rozkazy tvorom, aby Ju

trápili, lebo videla podobné jednanie u svojho Stvoriteľa. Pretože si však Najvyšší neprial aby Jeho

vyvolenú Nevestu tvory stále obť ažovali, i keď si to Ona sama priala, často ich obmedzoval a

zbavoval účinnosti, takže nebeskej Kráľovnej neprekážali aby mohla príležitostne používať radosti

najvyššieho Kráľa.

32. Tretieho dňa vo videní Božstva, obdržala najsvätejšia Mária ešte inú milosť v prospech

pozemšť anov. V tomto videní Jej Boh zvláštnym spôsobom zjavil túžbu Jeho božskej lásky, aby

pomáhal ľuďom a pozdvihol ich z ich biedy. Podľa miery poznania Jeho nekonečného

milosrdenstva úmerne s predmetom, pre ktorý to bolo urobené, Najvyšší udelil Márii akési

podieľanie sa na Jeho vlastnostiach, aby neskoršie ako Matka a zástankyňa hriešnikov mohla sa za

nich prímluvať . Toto účastnenie sa najsvätejšej Márie na láske Božej a na Jeho náklonnosti pomáha

pomoc svojou posilou, nebola by v stave zniesť prudkosť túžby pomáhať ľuďom a zachraňovať ich.

Plná lásky a dobrotivosti bola by sa - keby to bolo potrebné alebo možné - nesčíselnekrát vrhla do

plameňov alebo pod meč a vydala sa najhoršiemu umučeniu na smrť pre ich záchranu. Bola by

prijala a strpela všetky muky, zármutok, prenasledovania, bolesti a nemoci a považovala by ich za

veľkú rozkoš pre spásu hriešnikov. Všetko čo ľudia vytrpeli od počiatku sveta až do tej hodiny a čo

ešte až do konca sveta vytrpia, bolo by maličkosť ou pre lásku tejto najmilosrdnejšej Matky. Nech

teda smrteľníci a hriešnici vedia, čo sú dlžní najsvätejšej Márii.

33. Môžeme povedať , že od tohto dňa nebeská Pani sa stala Matkou láskavosti a veľkého

milosrdenstva a to z dvoch príčin: prvá, pretože od tohto okamihu snažila sa s neobyčajnou túžbou,

bez závisti rozdávať z pokladov milostí, ktoré obdržala v prehojnej miere; a preto v Jej srdci

vzrástla tak podivuhodná sladkosť , že bola ochotná rozdávať ju všetkým ľuďom a všetkých ukryť

vo svojom srdci a urobiť účastnými na božskej láske, ktorá v ňom horela. Po druhé, pretože táto

láska a túžba najsvätejšej Márie po spasení ľudí bola jednou z hlavných požiadaviek pre počatie

večného Slova v Jej panenskom lone, preto bolo nanajvýš patričné, aby bola plná milosrdenstva,

láskavosti, zbožnosti a dobrotivosti, pretože mala počať a porodiť Slovo učinené človekom, ktorý

vo svojom milosrdenstve, dobrotivosti a láske chcel sa pokoriť až k nízkosti našej prirodzenosti a

prial si narodiť sa z Nej, aby mohol trpieť za ľudstvo. Ako sa hovorí: aký kto je, takého splodí. Ako

voda dostáva vlastnosti minerálov, ktorými preteká, tak - hoci narodenie Kristovo malo svoj pôvod

od Boha, predsa prijalo tiež vlastnosti Matky, nakoľko to bolo možné. Nebola by teda schopná

spolupôsobiť s Duchom Svätým pri onom počatí, pri ktorom iba činnosť muža chýbala. Keby

nebola obdarená dokonalosť ou zodpovedajúcou dokonalostiam človečenstva Kristovho.

34. Najsvätejšia Mária vyšla z tohoto vedenia so stále vzrastajúcou vrúcnosť ou a celú zbývajúcu

časť dňa venovala modlitbám a prosbám, ako Jej Pán prikázal. Srdce Jej Ženícha bolo ranené

láskou, takže (podľa nášho spôsobu myslenia) už túžil po tom dni a hodine, v ktorej spočinie

v náručí a skloní sa na srdce svojej milovanej.

Naučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

35. Moja najdrahšia dcéra, veľké boli tie milosti, ktorými ma ruka Najvyššieho zahrnula vo videní

Jeho Božstva, ktoré mi ráčil udeliť v tých deviatich dňoch, než sa počal v mojom živote. Hoci sa mi

nezjavil priamo a úplne nezastreto, učinil to predsa vznešených spôsobom a s takými účinkami, aké

sú vynahradené iba Jeho múdrosti. Pamätala som na to, čo som zhliadla vo videní a tým som sa

povzniesla k pravému pojmu o postavení, aké pri porovnaní zaujímal Boh k človeku a človek

k Bohu. Moje srdce vzplanulo láskou a bolo drásané ľútosť ou, lebo som videla nesmiernosť Jeho

lásky k pozemšť anom a ich najnevďačnejšie zabúdanie na Jeho nevystihnuteľnú dobrotivosť . Často

by som bola zomrela pri pomyslení na tieto krajnosti, keby ma Boh nebol potešil a zachoval. Táto

obeta Jeho služobnice bola Jeho Velebnosti nanajvýš milá a prijímal ju s väčším zaľúbením, než

všetky zápalné obety Starého zákona, lebo pozeral na moju pokoru, ktorá sa Mu veľmi ľúbila.

Kedykoľvek som robila toto cvičenie, vždy prejavoval väčšie milosrdenstvo voči mne i voči môjmu

ľudu.

36. Tieto sväté tajomstvá ti zverujem, moja najdrahšia, aby som ť a povzbudila nasledovať môj

príklad, nakoľko to len môžeš svojimi schopnosť ami a s pomocou milosti Božej dokázať , pozeraj

na skutky, ktoré si poznala, ako na vzor a príklad, ktorý máš čo najvernejšie napodobniť . Veľa

rozjímaj a opäť a opäť uvažuj dobre vo svetle milosti a rozumu, ako presne majú smrteľníci

spolupôsobiť s touto nesmiernou láskavosť ou Božou a s Jeho túžbou pomáhať im. Zároveň

porovnávaj tú bezcitnú zatvrdnutosť dietok Adamových. Prajem si, aby sa Tvoje srdce obmäkčilo a

vzdávalo vrúcne vďaky Pánovi a rozplývalo sa ľútosť ou nad nešť astným jednaním ľudí. Uisť ujem

ť a, dcéra moja, že v deň posledného zúčtovania táto ľudská, nanajvýš nevďačná zábudlivosť na túto

pravdu, bude príčina najväčšieho hnevu Spravodlivého Sudcu; a zahanbenie ľudí pre tento hnev

bude také veľké, že by sa v ten deň radšej sami vrhli do priepasti pekelných múk, keby nebol

vykonávateľov Božskej spravodlivosti, ktorí túto pokutu na nich vykonajú.

37. Aby si sa vyvarovala takej ohavnej chyby a predišla takému hroznému trestu, obnovuj v duši

spomienku na tie milosti, ktoré si obdržala z Jeho láskavých dobrotivých rúk; a pamätaj, že ť a Boh

vyznamenal pred dušami mnohých pokolení. Nedomnievaj sa mylne, že ti Boh tieto veľké milosti

udelil len pre teba, boli ti udelené tiež kvôli tvojim bratom a sestrám, lebo milosrdenstvo Božie sa

vzť ahuje na všetkých ľudí. Preto si povinná Pánovi vzdávať vďaky a to najprv za seba a potom aj za

svojich blížnych. Pretože si však chudobná, obetuj Bohu život a zásluhy môjho najsvätejšieho Syna

a s nimi tiež všetko, čo som vytrpela Ja pod nátlakom svojej lásky. Tým sa staneš Bohu milou a

podáš Mu akúsi náhradu za nevďačnosť smrteľníkov. Cvič sa vo všetkých týchto veciach znovu a

znovu, mnohokrát, pamätaj pritom na to, čo som ja myslela a cítila pri podobných úkonoch a

cvičeniach.

K a p i t o l a 4

Najvyšší štvrtého dňa pokračuje v udeľovaní milostí najsvätejšej Márii

38. Najvyšší ďalej pokračoval v udeľovaní milostí a nanajvýš vznešených tajomstiev našej

Kráľovnej a Panej, aby Ju pripravil na približujúcu sa dôstojnosť Materstva. Štvrtý deň začali tieto

prípravy v tú istú hodinu ako v predošlých dňoch, povznesením našej Kráľovnej do abstraktného či

nepriameho videnia Božstva. Toto videnie bolo však spojené s novými účinkami vznešených

osvietení v tejto najčistejšej duši. Božská moc a múdrosť nemá medze alebo hranice; iba naša vôľa

alebo naša obmedzená stvorená prirodzenosť kladie Jeho pôsobeniu prekážky. Avšak vo vôli

najsvätejšej Márie Božská moc nenachádzala žiadne prekážky, lebo všetky svoje skutky konala

s úplnou svätosť ou a celkom podľa priania Pána, čím tiahla k sebe, ako On sám povedal a zraňovala

Jeho srdce láskou (Veľp 4, 9). Iba v tom ohľade, že Mária bola iba tvor, bola moc božskej ruky

obmedzená; ale v týchto hraniciach mohla pôsobiť bez obmedzenia alebo bez prekážky a

odmeriavania, ponúkajúc Jej vody múdrosti z najčistejších krištáľových zdrojov Božstva.

39. V tomto videní Jej Najvyšší ukázal celkom zvláštnym osvietením Nový zákon milosti, ktorý ma

Vykupiteľ sveta založiť , sviatosti, ktoré bude obsahovať , účel, pre ktorý ich ustanoví pre svoju novú

Cirkev svätého evanjelia, dary a požehnania pripravené pre ľudí a Jeho túžbu, aby všetci boli

zachránení a čerpali z ovocia vykúpenia. A taká veľká bola múdrosť , ktorú najsvätejšia Mária

získala z tohoto videnia, v ktorom Ju poučoval najvyšší Učiteľ a napravovateľ múdrych (Múd 7,

15), že keby to nejakým spôsobom človek alebo anjel vedel popísať , muselo by byť napísané viac

kníh o vedomostiach našej Panej, než obsahujú všetky knihy sveta, ktoré boli napísané o všetkom

umení a vedách a o všetkých vynálezoch ľudí. A nie je div, že Jej vedomosti boli väčšie než

všetkých ostatných ľudí, veď do srdca a mysle našej Kňažnej bolo vliate a včerpané celé more

Božstva, ktoré hriech a hriešny stav tvorov uzavrel a obmedzil. Tieto vedomosti boli skryté vo

svojom žriedle až do príslušného času, ktorým bola hodina, v ktorej bola vyvolená za Matku

Otcovho Jednorodeného.

40. Spolu so sladkosť ou tejto božskej vedy cítila naša Kráľovná tiež prenikavú bolesť , ktorú v Nej

práve tieto vedomosti stále obnovovali. Videla v Najvyššom tie nevýslovné poklady milostí a

požehnaní, ktoré pripravil pre smrteľníkov, i tú váhu náklonnosti Božej, s akou Pán túžil, aby Ho

všetci ľudia mohli večne požívať . Zároveň však videla a poznávala zlé postavenie svetla a ako slepo

smrteľníci prekážali prítoku týchto pokladov a oberali sa o podieľanie sa na Božstve. Z toho vznikol

nový druh mučeníctva, plný žiaľu nad stratou ľudí a túžby po prostriedku pre zastavenie tejto

žalostnej straty. Toto Ju prinútilo, aby vysiela najvrúcnejšie a najvznešenejšie modlitby, žiadosti,

obety, pokorovania a hrdinské skutky úkonov lásky k Bohu i k ľuďom, aby v budúcnosti žiaden -

keby to bolo možné - nebol zatratený, aby všetci poznali svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa, vyznávali

Ho, klaňali sa Mu a milovali Ho. To všetko sa odohralo v tomto videní, ale tieto žiadosti už tu

neopakujem, pretože mali skoro rovnaký obsah, ako tie, ktoré som už popísala.

41. V spojení s tým Pán Ježiš tiež ukázal všetko, čo bolo učinené pri stvorení štvrtého dňa (Gen 1,

14-17). Nebeská Kňažná Mária poznala, ako a kedy boli utvorené a umiestené na oblohe nebeské

svetlá, rozdeľujúce deň a noc a na určovanie sezón, dní a rokov, ako za tým účelom bolo stvorené

veľké svetlo nebeské, slnko, panujúce nad dňom spolu s mesiacom, menším svetlom, ktoré

panovalo nad nočnou tmou. Podobným spôsobom boli utvorené hviezdy ôsmeho neba, aby svojím

leskom obveseľovali noc a panovali nad rôznymi vplyvmi dňa a noci. Poznala, z akej látky sú tieto

nebeské svetlá utvorené, ich tvár, veľkosť , zvláštnosti, rôzne pohyby, rovnakosť i nerovnakosť

planét. Poznala počet hviezd aj aký vplyv majú na zemi na živých a neživých tvorov, účinky a

zmeny spôsobené ich vplyvom.

42. Toto neodporuje tomu, čo povedal prorok (Ž 146, 4), že Boh pozná počet hviezd a nazýva ich

svojimi menami, lebo Dávid tým nijako nepopieral, že Najvyšší má slobodu udeliť tvorovi, ako

zvláštnu výsadu to, čo sám má od prirodzenosti. Je jasné, že táto vedomosť je zdediteľná a pretože

prispievala k prednostiam Márie, nemala by jej byť odopieraná. Či Jej neudelil už väčšie dary a

neurobil Ju Kráľovnou hviezd a všetkého tvorstva? Tieto vedomosti boli teda iba akýmsi následkom

Jej nadvlády a zvrchovanosti nad silami, vplyvmi a pohybmi všetkých nebeských telies, ktorým

bolo prikázané, aby Ju poslúchali ako svoju Kráľovnú a Paniu.

43. Následkom tohoto príkazu, ktorý Pán dal nebeským telesám a podľa vlády, aká najsvätejšia

Mária nad nimi dostala, mala takú moc, že keby bola rozkázala hviezdam, aby opustili svoje miesta

na nebesiach, boli by sa okamžite náhli na miesta, ktoré by im určila. To isté platí aj o slnku a

planétach: všetky by sa zastavili vo svojom lete a prerušili svoju činnosť , aby vykonali Máriin

rozkaz. Ako som už vyššie povedala (č. 21), že niekedy jej Výsosť použila túto moc; ako neskoršie

uvidíme, stalo sa to niekoľkokrát v Egypte, kde sú slnečné lúče veľmi pálivé, že prikázala slnku,

aby zmiernilo svoju horúčavu a neobť ažovalo alebo nevysiľovalo dieť a Božie, svojho Pána. A slnko

Ju poslúchlo a spôsobilo obtiaže a utrpenie Jej, ako si to priala, ale šetrilo útly vek Slnka

spravodlivosti, ktoré držala na rukách. To isté sa stalo aj s inými hviezdami a pri niekoľkých

príležitostiach zadržala slnko v jeho behu, ako poviem neskoršie.

44. Mnohé iné skryté tajomstvá ukázal Najvyšší našej veľkej Kráľovnej v tomto videní a všetko, čo

som doteraz povedala alebo ešte poviem, necháva ma nespokojnú a so zarmúteným srdcom, lebo

vidím, že málo môžem povedať o tom, čo poznávam a pomerne ešte menej rozumiem tomu, čo sa

skutočne stalo s našou nebeskou Paňou. Mnohé tajomstvá, ktoré sa Jej týkajú, ostanú skryté až do

súdneho dňa, kedy ich Jej najsvätejší Syn oznámi, pretože teraz nie sme schopní ich prijať .

Najsvätejšia Mária vyšla z tohoto videnia ešte viac roznietená a naplnená Božstvom, úplne zmenená

poznaním Božích vlastností a dokonalostí a Jej pokrok v cnostiach vzrastal úmerne s postupom

božských dobrodení. Rozmnožovala svoje žiadosti a vrúcne vzdychy i záslužné skutky, aby

urýchlila vtelenie Slova a naše spasenie.

Naučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

45. Moja najdrahšia dcéra, prajem si, aby si sa usilovne venovala rozvíjaniu, rozjímaniu a

uvažovaniu o tom, čo si poznala o mojich skutkoch a utrpeniach v dobe, keď mi nechal Najvyšší tak

hlboko nahliadnuť do Jeho dobrotivosti, ktorá Ho ako nekonečnou mocou tiahla k obohateniu ľudí,

a keď mi ukázal nedostatok spolupôsobenia a čierny nevďak pozemšť anov. Keď som obrátila svoju

pozornosť od najštedrejšej blahosklonnosti Najvyššieho a pozorovala i chápala pošetilú tvrdosť

srdca hriešnikov, bola moja duša preniknutá šípom smrteľnej úzkosti, ktorá potom trvala po celý

život. prajem si oznámiť ti ešte iné tajomstvo: Najvyšší často, aby zahojil moju bolesť a úžas

môjho srdca v tomto žiali, chcel ma potešiť slovami: „Prijmi ty, Nevesta moja, dary, ktoré zaslepený

a nevedomý svet vo svojej nehodnosti odmieta a nie je v stave mať pre ne pochopenie.“ S tými

slovami Najvyšší obyčajne otvoril prúdy svojej božskej štedrosti, ktoré obveseľovali dušu moju

viac než ľudské schopnosti môžu pochopiť alebo jazyk vysloviť .

46. Túžim preto, priateľka moja, aby si mi teraz bola spoločníčkou v zármutku, ktorý som trpela a

ktorý si pozemšť ania tak málo všímajú. Aby si ma v tom mohla napodobniť ako i v účinkoch tohoto

nanajvýš spravodlivého žiaľu, musíš sa zapierať , úplne na seba zabúdať a pre zlé chovanie

smrteľníkov korunovať svoje srdce tŕňmi bolestí. Plač, keď vidíš, že sa smejú svojmu zatrateniu,

lebo taký plač je nanajvýš príslušným zamestnaním pravých neviest môjho najsvätejšieho Syna.

Nech tieto nevesty hľadajú svoju útechu iba v slzách, nad svojimi hriechmi a nad nevedomým

svetom. Priprav svoje srdce takto, aby ť a Pán mohol urobiť podielničkou na svojich pokladoch; nie

preto aby si zbohatla, ale preto, aby Jeho Velebnosť mohla ukojiť svoju najštedrejšiu lásku k tebe a

aby duše mohli nájsť ospravedlnenie. Napodobňuj ma vo všetkom, čomu ť a učím, lebo vieš, že

chcem iba tvoje dobro.

K a p i t o l a 5

Najvyšší piaty deň zjavil najsvätejšej Márii nové tajomstvá a sväté diela spolu s tým, čo

sa stalo piaty deň stvorenia a Ona pokračuje v prosbách o Vtelenie Slova

47. Nastal piaty deň novény, ktorú najsvätejšia Trojica slávila v chráme najsvätejšej Márie za tým

účelom, aby večné Slovo mohlo v nej prijať na seba ľudskú podobu. Tak ako v predošlých dňoch,

bola povznesená do abstraktného videnia Božstva a pretože závoj zakrývajúci tajomstvá a

nekonečnú múdrosť Božiu stále viac padal, tiež v tento deň presvätá Mária odkryla nové tajomstvá.

Pretože prípravy a osvecovania vydávali stále silnejšie lúče svetla a božských milostí, ktoré padali

do Jej duše a vlievali do nej poklady nekonečnosti, prispôsobujúc a premieňajúc nebeskú Paniu viac

a viac na podobu Jej Boha, aby bola hodna stať sa Jeho Matkou.

48. V tomto videní prejavoval Najvyšší nebeskej Kráľovnej nevýslovné dôkazy lásky, hovoril

k Nej a ukázal Jej ďalšie tajomstvá slovami: „Nevesta moja a holubička moja, videla si v úkryte

môjho lona nesmiernu štedrosť , ku ktorej ma nakláňa moja láska k ľudskému pokoleniu, i tie

poklady, ktoré sú v skrytosti pripravené pre ich šť astie; táto láska je vo Mne taká mocná, že si

prajem dať im svojho Jednorodeného pre ich poučenie a spásu. Tiež si videla niečo z toho, aká malá

je ich láska ku Mne, aká je ich ľahostajnosť a nevďačnosť a s akým pohŕdaním pozerajú ľudia na

moju dobrotu a lásku. Akokoľvek som ti ukázal časť ich zloby, prajem si, priateľka moja, aby si ešte

raz vo mne poznala, aký malý je počet tých, ktorí ma majú poznať a milovať ako moji vyvolení a

aký veľký a rozsiahly je počet nevďačných a zatratených. Nespočetné hriechy a ohavnosti týchto

nečistých a poškvrnených ľudí, ktoré som vo svojej nekonečnej vedomosti predzvedel, zadržujú

moje hojné milosrdenstvo a uzamkli pokladnicu môjho Božstva činia svet úplne nehodných mojich

darov.“

49. Týmito slovami Najvyšší poučil Kňažnú Máriu o veľkom tajomstve týkajúcom sa predurčených

a zatratených a tiež o prekážkach, ktorými hriešne ľudstvo zdržovalo príchod Božského Slova na

svet. Keď Jej bola ukázaná nekonečná štedrosť a spravodlivosť Stvoriteľa a nesmierne neprávosti a

zloba ľudí, najmúdrejšia Panna, roznietená žiarou božskej lásky oslovila Jeho Velebnosť hovoriac:

50. „Môj Pane a nekonečný Bože múdrosti a nepochopiteľnej svätosti, aké je to tajomstvo, ktoré si

mi ukázal? Zločinov ľudských je bez miery, že iba Tvoja Múdrosť ich môže pochopiť . Avšak či

môžu všetky tieto zločiny a snáď ešte mnoho iných uhasiť Tvoju veľkomyselnú lásku alebo ju

prekonať ? Nie, Pane a Majstre môj, to sa nesmie stať ; zloba ľudská nesmie prekážať Tvojmu

milosrdenstvu, Ja som síce najneužitočnejšia z celého ľudského pokolenia, ale napriek tomu sa

osmeľujem v jeho prospech pripomenúť Ti Tvoju vernosť . Zaiste je pravda, že skôr nebo a zem

pominú, než by Tvoje slovo sklamalo (Iz 51, 6), ale tiež je pravda, že si veľakrát dal svoje slovo

skrze prorokov; a výslovne si im sľúbil Vykupiteľa a našu spásu. Ako by teda, môj Bože, bolo

možné, aby sa tieto sľuby nesplnili a pritom aby to neodporovalo Tvojej nekonečnej múdrosti;

alebo ako môže byť človek oklamaný, aby to nebolo v rozpore s Tvojou dobrotou? Nemám nič, čo

by som Ti mohla ponúknuť zo strany smrteľníkov, ani Ťa žiaden tvor nemôže prinútiť , aby si splnil

svoje prisľúbenia a zaistil im večnú blaženosť skrz vtelené Slovo; a keby toto požehnanie mohlo

byť zaslúžené, potom by Tvoja nekonečná veľkomyseľná dobrota tým nebola oslávená. Iba skrz

Teba samého môžeme Ti tento záväzok uložiť , lebo iba v Bohu možno nájsť dostatočnú príčinu, aby

sa stal človekom; iba v Tebe samom bola príčina a pohnútka pre naše stvorenie a preto tiež jedine

v Tebe samom je príčina pre našu nápravu po našom páde. Nehľadaj, môj Bože a najvyšší Kráľu,

zásluhy, ani nejaké väčšie pohnútky, než je Tvoje milosrdenstvo a oslávenie Tvojho svätého mena.“

51. „To je pravda, Nevesta moja,“ odpovedal Najvyšší, „že zo svojej dobroty som sa zaviazal

sľubom, že na seba vezmem ľudskú prirodzenosť a budem prebývať medzi nimi, a že žiaden

nemohol taký sľub si zaslúžiť ; ale nevďačné chovanie ľudí v mojich očiach a mojej spravodlivosti

také ohavné nezaslúži si, aby som spravil, čo som sľúbil. Lebo hoci Ja hľadám iba ich večné šť astie,

za svoju lásku nachádzam u ľudí iba zatvrdnutosť , s ktorou iste pohrdnú mojimi pokladmi milosti a

požehnaní a premrhajú ich. Namiesto ovocia splodia tŕnie, za dobrodenie odplatia sa urážkami a za

moje bezmedzné a veľkomyseľné milosrdenstvo oplatia mi nízkym nevďakom a koniec všetkého

tohoto zla bude, že vo večných mukách budú zbavení pozerania na Mňa. Všimni si tieto pravdy

zapísané v tajomstvách Mojej múdrosti, priateľka moja, a dobre uvažuj o týchto veľkých

tajomstvách, lebo tebe som otvoril svoje srdce, takže môžeš vidieť spravodlivosť môjho jednania.“

52. Nie je možné popísať tie skryté tajomstvá, ktoré najsvätejšia Mária videla v Pánovi, lebo

v Ňom pozorovala všetky tvory z minulej doby, i z prítomnej a budúcej a postavenie každého z nich

v tvorstve, dobré i zlé skutky a koniec každého. Keby nebola posilňovaná, nebola by v stave prežiť

tie účinky a pocity, aké v Nej spôsobilo poznanie a nahliadnutie do tých skrytých záhad a

tajomstiev. Najvyšší však mal v týchto nových zázrakoch a milostiach taký vysoký cieľ, že s ničím

nešetril, ale bol veľmi štedrý ku svojej Milej, ktorú si vyvolil za Matku. A pretože naša Kráľovná

pobudla tieto vedomosti od samého Boha, preto tiež bola účastná žiary Jeho večnej lásky, ktorá Ju

roznietila láskou k Bohu i k blížnemu. Preto pokračujúc vo svojom orodovaní hovorila:

53. „Pane a večný Bože, neviditeľný a nesmrteľný, ja vyznávam Tvoju spravodlivosť a velebím

Tvoje diela, klaniam sa Tvojej nekonečnej podstate a mám v úcte Tvoje súdy. Moje srdce sa

rozplýva najnežnejšou láskou, keď pozorujem Tvoju nekonečnú štedrosť k ľuďom a ich čierny

nevďak a hrubosť voči Tebe. Ty, ó Bože môj, snažíš sa, aby všetci dosiahli život večný, ale málo je

tých, ktorí sú Ti vďační za toto neoceniteľné dobrodenie a mnoho tých, ktorí následkom svojej

hriešnosti zahynú. Ak pre túto príčinu, môj večný Bože, upustíš od prevedenia svojho úmyslu, my

smrteľníci sme stratení; ale Ty, ako vo svojej božskej vševedúcnosti vidíš už vopred hriechy a zlobu

ľudí, ktorí Ťa tak veľmi urážajú, tak tiež vidíš vopred svojho Jednorodeného učineného človekom i

Jeho skutky, ktoré v Tvojich očiach majú nekonečnú cenu a hodnotu a tieto nadovšetko prevážia

ďaleko všetku zlobu a hriechy. Daj, nech skrze tohoto Bohočloveka je premožená Tvoja

spravodlivosť a pre Neho samého daj nám Ho teraz! Aby som vypočutie svojej prosby mohla od

Teba vynútiť , ešte raz v mene ľudského pokolenia a spájam sa s duchom tohoto Slova, v Tvojej

mysli učineného a prosím o jeho skutočný príchod a o večný život pre ľudstvo skrze Jeho ruky.“

54. Pri tejto prosbe najčistejšej Márie večný Otec (podľa spôsobu našej reči) predstavil si svojho

Jednorodeného spočívajúceho v lone tejto veľkej Kráľovnej a bol Jej pokorou a láskyplnou prosbou

pohnutý. Jeho zjavné váhanie bolo iba výmyslom Jeho nežnej lásky, aby sa tým ďalej kochal

hlasom svojej Milovanej, ktorý bol sladký ako med na Jej perách (Veľp 4, 11) a jeho vychádzanie

bolo ako rajské ovocie (Veľp 4, 13). Aby získal ešte viac tejto láskyplnej túžby, Pán Jej odpovedal:

„Moja najmilšia Nevesta a vyvolená Holubička, veľké veci žiadaš odo Mňa a málo je toho, čím som

povinný ľuďom. Ako teda môže byť udelená taká zvláštna milosť tým nehodným? Nechaj ma,

priateľka moja, aby som s nimi jednal podľa ich zásluh.“ Naša mocná a láskavá Prímluvníčka

odvetila: „Nie, Pane môj, neodstúpim od svojej naliehavej žiadosti. Ak žiadam mnoho, žiadam to

od Teba, ktorý si bohatý v milosrdenstve, mocný v skutkoch, verný v slovách. Môj praotec Dávid

povedal o Tebe a o večnom Slove: „Prisahal Pán a želieť nebude. Ty si kňazom naveky podľa rádu

Melchisedechovho.“ (Ž 109, 4). Nech teda príde ten Kňaz, ktorý má byť zároveň obetou za naše

vykúpenie, nech príde, keď Ty nemôžeš oželieť svoje prisľúbenie, lebo nesľubuješ bez rozvahy.

Priodej ma silou tohoto Muža Božieho, ktorý mi nedovolí, aby som odstúpila od svojej naliehavej

Žiadosti, kým mi neudelíš svoje požehnanie, ako môjmu praotcovi Jakubovi.“ (Gen 32, 26).

55. V tomto zápase (ako sa to stalo kedysi Jakubovi), i naša Pani a Kráľovná dostala otázku, ako sa

volá a Ona odvetila: „Som dcéra Adama, ktorú si svojimi rukami utvoril z nepatrného prachu.“ A

Najvyšší odpovedal: „Odteraz sa budeš volať Vyvolená Matka Jednorodeného.“ Avšak poslednú

časť tohoto mena počuli iba nebeskí dvorania, pred Ňou ostalo ešte skryté až do príslušného času.

Ona počula iba slovo „Vyvolená“. Pri tomto predĺženom spore lásky, podľa ustanovenia božskej

Múdrosti a nakoľko slúžil na roznietenie srdca tejto Vyvolenej, celá najsvätejšia Trojica urobila

Márii, našej Kráľovnej výslovný sľub, že teraz bude poslané na svet večné Slovo, ktoré sa stane

človekom. Naplnená nevýslovnou radosť ou a plesaním nad týmto fiat (staň sa), požiadala

Najvyššieho o požehnanie, ktoré tiež obdržala. Tak táto silná žena vyšla zo zápasu s Bohom

víť aznejšie než Jakub, lebo vyšla silná a s veľkou korisť ou, a Ten, ktorý bol ranený a zoslabený

(hovoriac podľa nášho spôsobu), bol sám Boh; lebo Ho pritiahla láska tejto Panej, aby sa

v posvätnej snubnej komôrke Jej lona priodial slabosť ou našej citu schopnej prirodzenosti. Skryl a

zastrel silu svojho Božstva, aby premohol tým, že sa nechal premôcť a aby nám svojou smrť ou dal

život. nech pozemšť ania vedia a uznajú, ako je najsvätejšia Mária príčinou nášho spasenia hneď po

Jej najsvätejšom Synovi.

56. V tomto videní bolo tejto veľkej Kráľovnej zjavené tiež to, čo sa stalo na piaty deň stvorenia i

spôsob, ako sa to stalo. Videla, ako mocou božského rozkazu boli počatí a splodení vo vodách a pod

oblohou nedokonalé plazy, ktoré sa plazia po zemi, okrídlené zvieratá, ktoré lietajú vo vzduchu a

ryby, ktoré plávajú vo vode. Poznala počiatok všetkých týchto tvorov, ich podstatu i tvar a podobu

podľa ich druhov; poznala všetky druhy zvierat žijúcich na poliach a v lesoch, ich vlastnosti,

zvláštnosti, účelnosti, účelnosť a súvislosť ; poznala vtáctvo nebeské (tak nazývame atmosféru),

v rôznych podobách každého druhu, ich okrasy, perie a ľahkosť ; nespočetné ryby v moriach a

riekach, rozdiel medzi veľrybami a ich podobu, sústavu a kvality, ich dutiny a potravu, ktorú im

poskytlo more, účel pre aký slúžili, užitočnosť , pre ktorú boli stvorené. A Jeho Majestát dal zvláštny

príkaz všetkému tomuto množstvu tvorov, aby poslúchali najsvätejšiu Máriu, ktorej dal moc

rozkazovať im všetkým, ako sa to pri mnohých príležitostiach stalo, ako poviem neskoršie (č. 185,

431, 636). Tým skončilo Jej vytrženie v ten deň a zbytok dňa strávila prednášaním prosieb a

konaním cvičení, ktoré Jej Najvyšší doporučil.

Naučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

57. Dcéra moja, úplnejšie poznanie podivuhodných skutkov ruky Všemohúceho, ktoré mi ukázal

vo videniach, keď ma povyšoval na dôstojnosť Matky, je vyhradené pre predurčených až pre dobu

ich príchodu do nebeského Jeruzalema. Tam ich pochopia a uvidia ich v Pánovi samom, so

zvláštnou rozkošou a úžasom, aký prežívali anjeli, keď im tieto veci zjavil Najvyšší pre svoju

väčšiu chválu a slávu. Jeho Majestátu ti prejavil láskavú veľkomyselnosť , keď ti dal prednosť pred

všetkými ľudskými pokoleniami v tom, že ti dal také veľké svetlo a poznanie týchto skrytých

tajomstiev, a preto si prajem, priateľka moja, aby si vynikala nad všetky tvory vo chválach a

velebení Jeho svätého Mena za všetky diela Jeho mocnej ruky, ktoré učinil pre mňa.

58. Zároveň sa musíš zo všetkých síl snažiť napodobniť ma vo všetkých skutkoch, ktoré som

konala s pomocou týchto veľkých a podivuhodných požehnaní. Modli sa a pros za večnú spásu

svojich blížnych, aby meno môjho Syna všetci velebili a poznali po celom svete. Musíš si navyknúť

na takú modlitbu s pevným predsavzatím, založeným na živej viere a neochvejnej dôvere a stále

pamätaj na svoju biedu, s najhlbšou pokorou a sebaponižovaním. Takto pripravená musíš

s pomocou božskej lásky bojovať pre dobro svojho ľudu s pevným presvedčením, že najslávnejšie

víť azstvá božskej lásky získame najmä v jednaní s pokornými, ktorí Boha úprimne milujú. Povznes

sa nad seba a vzdávaj Bohu vďaky za tie zvláštne milosti, ktoré ti udelil, i za tie, ktoré udelil

ľudskému pokoleniu. Premenená touto božskou láskou zaslúžiš si iné dary pre seba i pre svojich

bratov (ľudí); a kedykoľvek zistíš, že si v Jeho božskej prítomnosti, požiadaj Ho o požehnanie.

K a p i t o l a 6

Najvyšší ukázal Márii, našej Panej, ďalšie tajomstvá a diela šiesteho dňa stvorenia

59. Zatiaľ čo Najvyšší pokračoval v blízkych prípravách našej nebeskej Kňažnej pre príchod

večného Slova do Jej panenského lona, Ona bez prestania vytrvale vysielala vrúcne vzdychy a

modlitby za Jeho skorý príchod na svet. Keď nastala noc šiesteho z tých dní, ktoré som začala

popisovať a keď najsvätejšia Mária bola najprv povznesená ešte hlbším osvietením, bola opäť

v duchu zavolaná a pozvaná k nazeraniu na Boha v abstraktnom videní. Hoci sa to stalo tým istým

spôsobom ako inokedy, toto videnie sprevádzali väčšie nebeské účinky a hlbšie nahliadnutie do

vlastností Najvyššieho. Po deväť hodín ostala v tomto vytržení a vyšla z neho o tretej hodine. Hoci

toto vysoké videnie podstaty Božej prestalo v tej hodine, najsvätejšia Mária požívala ďalej iný druh

videní a modlitieb. Toto bolo ovšem nižšie, než to prvé, ale samo o sebe bolo veľmi vysoké a

vznešenejšie, než aké prežívali svätí a spravodliví. Dary a milosti dosiaľ popísané stávali sa viac a

viac božské v posledných dňoch predchádzajúcich vteleniu, pričom však neprekážalo zamestnaniu

spojenému s Jej manželským stavom, preto Marta nemalo právo sť ažovať si, že jej Mária nepomáha

v obsluhovaní (Lk 10, 40).

60. Akonáhle v tomto videní uvidela Boha, ihneď Jej boli ukázané diela šiesteho dňa stvorenia

sveta, videla, akoby bola prítomná, ako na rozkaz Pána zem vydala živé bytosti podľa ich druhov,

ako hovorí Mojžiš (1, 24). Písmo sväté tu poukazuje na pozemské zvieratá, ktoré sú životom i

činnosť ou dokonalejšie než ryby a vtáky a majú meno naznačujúce dôležitú časť ich prirodzenosti.

Videla i poznávala všetky druhy a vlastnosti zvierat, ktoré boli stvorené na šiesty deň, aj ako sa

volajú; niektoré zvieratá domáce, ktoré slúžia a pomáhajú človeku, iné divé a dravé, neskrotiteľné

zvieratá; ďalej plazy, ktoré sa nedvíhajú vysoko od zeme, alebo iba veľmi málo. Poznala a

pochopila vlastnosti všetkých zvierat, silu, na čo sú užitočné a všetky ich prednosti a zvláštnosti.

Nad všetko toto obdržala vládu a všetkým bolo prikázané, aby Ju poslúchali. Mohla šliapať hadovi i

baziliškovi bez toho, aby Jej odporovali, lebo všetci by pokorne znášali Jej pätu. Mnohokrát

niektoré zvieratá ukázali poddajnosť Jej rozkazom, ako napríklad, keď sa narodil Jej najsvätejší

Syn, na rozkaz najblahoslavenejšej Matky vôl i osol kľakli pri jasličkách a svojim dychom

zohrievali Božie Dieť a.

61. V tejto náplni poznatkov a vedomostí naša nebeská Kráľovná dokonale porozumela skrytým

cestám Božím, ako stvoril všetko per dobro človeka a ako veľa za to dlhuje človek svojmu

Stvoriteľovi. A bolo to nanajvýš patričné, aby bola obdarená týmito vedomosť ami a poznaním, aby

tým lepšie mohla vzdávať náležité vďaky za tieto požehnania, lebo ľudia ani anjeli to nespravili,

zabúdali a boli neschopní zadosť učiniť za tieto povinnosti. Všetku túto prázdnotu vyplnila

Kráľovná a zaplatila dlh vďačnosti, ktorý sme my nemohli alebo nechceli platiť . Ona úplne

uspokojila Božskú spravodlivosť , ktorá Ju považovala za Prostredníčku medzi sebou a tvormi. Pre

svoju nevinnosť a vďačnosť , stala sa Jeho Velebnosti milšia, než všetky ostatné tvory. Tak bol

pripravovaný tajomný príchod Boha na svet, lebo posvätením Tej, ktorá sa mala stať Jeho Matkou,

sa odstránila posledná prekážka.

62. Keď videla, ako boli stvorení nerozumní tvorovia, bola upovedomená, ako najsvätejšia Trojica,

aby doplnila a zdokonalila svet, povedala: „Učiňme človeka na obraz a podobenstvo svoje“ (Gen 1,

26) a ako mocou tohoto prehlásenia bol utvorený človek zo zeme, ako prvý z rodičov všetkých

ostatných ľudí. Presvätá Panna obdržala hlboké poznanie o harmonickom zložení ľudského tela a

duše a ich schopnosti, o stvorení a vdýchnutí duše do tela a o jej úzkom spojení s telom. Obdržala

hlboké vedomosti o stavbe ľudského tela a všetkých jeho častí; bola poučená o počte kostí, žíl,

tepien, nervov a väzieb; o spoluúčinkovaní telesných štiav, vzraste a hybnej sile; poznala, ako sa

dejú neporiadky a zmeny v tejto harmónii, ktoré zaviňujú, choroby a ako sa môžu vyliečiť . Toto

všetko najmúdrejšia Panna poznala a pochopila bez najmenšieho omylu, lepšie než múdri mužovia

sveta, ba lepšie než samí anjeli.

63. Pán Ježiš tiež ukázal šť astný stav pôvodnej spravodlivosti, do ktorého postavil prvých rodičov

Adama a Evu; poznala ich postavenie, krásu, dokonalosť nevinnosti, aj akú krátku dobu zotrvali

v tomto stave. Videla, ako ich pokúšal a premohol had svojou prefíkanosť ou (Gen 2,51) a aké

následky mal ich hriech; videla, aká veľká bola zúrivosť a nenávisť satana proti ľudskému

pokoleniu. Pri pohľade na všetky tieto veci konala naša Kráľovná veľké hrdinské úkony cností,

ktoré sú Bohu veľmi milé. Poznala, že i Ona je dcérou týchto prvých rodičov, a že pochádza

z ľudstva, ktoré je také nevďačné k svojmu Stvoriteľovi. Pri spomienke na to sa pred Božskou

Velebnosť ou hlboko pokorovala, čím zranila srdce Božie a pohla Ho, že Ju povýšil nad všetko

tvorstvo. Vzala si za povinnosť oplakávať prvý hriech i všetky, ktoré po ňom nasledovali, tak ako

by sa ich Ona sama bola dopustila. Preto už aj vtedy mohol byť prvý hriech nazvaný šť astnou

vidinou, ktorá bola príčinou sĺz tak vzácnych v očiach Pána a získala nám také uistenie a záruku

nášho vykúpenia.

64. Vzdávajúc vrúcne vďaky Stvoriteľovi za Jeho vznešené dielo, ktoré urobil stvorením človeka,

mala živo na zreteli jeho neposlušnosť , oklamanie a zvedenie Evy a uložila si ustavičnú poslušnosť ,

ktorú títo prví rodičia svojmu Stvoriteľovi odmietli. Táto Jej poddanosť bola očiam Božieho

Majestátu taká príjemná, že v prítomnosti nebeského dvoranstva prehlásil okamžité splnenie a

prevedenie toho, čo bolo predobrazom v dejinách kráľa Asuera, ktorý zapudil kráľovnú Vasti a

zbavil ju kráľovskej hodnosti pre jej neposlušnosť a na jej miesto povýšil pokornú, zbožnú a spanilú

Ester (Est 7, 10).

65. Medzi touto udalosť ou a týmito tajomstvami je obdivuhodná podobnosť , lebo vznešený a pravý

kráľ, aby ukázal veľkosť svojej moci a množstvo pokladov svojho Božstva, vystrojil pre svojich

tvorov veľkú hostinu a keď pre všetkých pripravil hojnosť pokrmov, pozval hosť ov, to jest ľudské

pokolenie, stvorením jeho prvých rodičov. Vasti, naša matka Eva, neposlúchla tým, že sa

nepodrobila božskému príkazu a teraz za nevídaného prevolávania a plesania anjelov, pravý Asuer

rozkázal, aby najpokornejšia Ester toho dňa bola povýšená za najvyššiu Vládkyňu nad všetkým

tvorstvom. Táto Ester nebol nik iný než najsvätejšia Mária, plná milostí a krásy, vyvolená zo

všetkých dcér ľudských, ako ich Obnoviteľka a Matka ich Krista.

66. V hojnosti tohoto tajomstva Najvyšší vlial do srdca našej Kráľovnej nový odpor voči diablovi,

taký, aký mala Ester proti Amanovi (Est 7, 10) a tak sa stalo, že ho zvrhla z jeho miesta, z jeho

nadvlády a panovania nad celým svetom. Ona pošliapala hlavu jeho pýchy, povesiac ho na šibenicu

kríža, na ktorom chcel zničiť a premôcť Bohočloveka. Tento ho však sám potrestal a premohol.

Najsvätejšia Mária bola nástrojom toho všetkého, ako budeme neskoršie na príslušnom mieste

rozprávať (V 3. Zv. Č. 653). Táto drakova nenávisť k Žene, totiž k nebeskej Panej, začala v nebi,

keď Ju videl odiatu slnkom (Zjav 12, 4 ) a toto nepriateľstvo trvalo pokým nebol zbavený svojej

tyranskej nadvlády. Ako verný Mardocheus obdržal miesto pyšného Amana (Est 6, 10), tak tiež bol

poctený prečistý a verný Jozef, ktorý Ju stále povzbudzoval, aby prosila za vyslobodenie svojho

ľudu. Toto bolo stálym predmetom rozhovorov svätého Jozefa s jeho najčistejšou Snúbenicou a

práve preto bol povýšený až na vrchol svätosti a k vznešenej hodnosti, k opatrovaniu pečatného

prsteňa najvyššieho Kráľa (Est 8, 2), čím obdržal moc rozkazovať samému Bohočlovekovi, ako

nám hovorí evanjelium. Keď prežila všetky tieto tajomstvá, vyšla naša Kráľovná z videnia.

Naučenie, ktoré mi udelila nebeská Kráľovná

67. Dcéra moja, obdivuhodný bol ten dar pokory, ktorý mi Najvyšší udelil pri udalosti, ktorú si už

popísala. A pretože Jeho Majestát neodmieta modlitby toho, kto sa pripraví na prijatie tohto daru,

preto chcem, aby si ma napodobnila a bola mojou spoločníčkou pri cvičení sa v tejto cnosti. Ja som

nemala žiaden podiel na hriechu Adamovom, lebo som bola vyňatá z jeho neposlušnosti, ale preto,

že som mala podiel na jeho prirodzenosti a tým bola jeho dcéra, ponižovala som sa v oceňovaní

seba až k ničote. Ako potom hlboko sa musí vo svetle tohoto príkladu pokorovať ten, kto nielenže

má podiel na prvotnom hriechu, ale i sám spáchal nespočetné hriechy? Avšak cieľom a pohnútkou

k tomuto pokoreniu nemá byť odvrátenie trestov za hriechy, ale navrátenie a nahradenie zľahčenej

cti Stvoriteľovi a Pánovi, o ktorú Ho svojimi hriechmi pripravil.

68. Keby tvoj brat ť ažko urazil tvojho pozemského otca, nebola by si milujúcou a vernou dcérou

svojho otca, ani pravou sestrou svojho brata, keby si neľutovala túto urážku a neplakala nad jeho

pásom ako nad vlastným, lebo otcovi patrí úcta a tvojmu bratovi láskou, ktorou ho máš milovať ako

seba samú? Uváž teda, moja najdrahšia, a skúmaj v pravom svetle, aký veľký rozdiel je medzi

tvojim otcom pozemským a tým, Ktorý je na nebesiach, a ako sú všetky Jeho deti spojené

najprísnejšími záväzkami bratstva a služobníci jedného pravého Pána. Ako by si plakala nad

pokorením a zahanbením pre nejaký hanebný skutok tvojho prirodzeného brata, tak si prajem, aby

si činila pre hriechy, ktorých sa dopúšť ajú smrteľníci proti Bohu a ľutovala ich so zahanbením, ako

by si bola za ne sama zodpovedná. Práve to som činila ja pri myšlienke na neposlušnosť Adama a

Evy a na všetko zlo, ktoré následkom toho postihlo celé ľudské pokolenie. A Najvyššiemu sa ľúbila

moja šľachetná účasť , lebo sú Mu nanajvýš milé slzy prelievané nad hriechmi, na ktoré zabúdajú tí,

ktorí ich spáchali.

69. Zároveň sa snaž vždy byť pamätlivá, že akékoľvek veľké a zvláštne sú tie milosti, ktoré si

obdržala od Najvyššieho, predsa nikdy nesmieš prehliadnuť nebezpečenstvo hriechu, ani

podceňovať stále a pokorné plnenie obyčajných povinností, predpisov a lásky, lebo tieto

nevyžadujú, aby si zabudla na prítomnosť Božiu; viera ť a učí a vnuknutie ti vraví, aby si s Ním bola

pri všetkých zamestnaniach a na všetkých miestach, opúšť ajúc seba i svoje náklonnosti, ale plniac

vo všetkom vôľu svojho Pána a Ženícha. Nedaj sa od takého zmýšľania zviesť s tým, k čomu ť a

tiahnu tvoje náklonnosti, ani tým, čo súhlasí s tvojím vnútorným potešením a chuť ou, lebo často

práve pod týmto plášť om sa skrývajú najväčšie nebezpečenstvá. V takých pochybnostiach a

rozpakoch nech je tvojím rozhodcom a pánom poslušnosť ; s pomocou poslušnosti budeš

rozhodovať bezpečne a nebudeš pre svoje konanie potrebovať žiadne meradlo. Veľké víť azstvá a

pokrok v zásluhách sú spojené s ozajstnou poddanosť ou a podriaďovaním svojich názorov iným.

Nikdy si nesmieš žiadať podržať si moc chcieť alebo nechcieť ; potom budeš spievať o víť azstvách a

premôžeš nepriateľov.

K a p i t o l a 7

Najvyšší slávi nové zasnúbenie s Kňažnou nebeskou, aby Ju pripravil na vtelenie a

ozdobil preň

70. Veľké sú diela Najvyššieho, lebo všetky sú konané s náplňou vedomostí a dobroty, ustanovené

v miere a počte (Múd 11, 21). Žiadne z nich nie je chybné, nepotrebné alebo neužitočné, zbytočné

alebo márne; všetky sú výborné a veľkolepé, vykonané i dokončené podľa miery svätej vôle. Také

ich chcel mať , aby Ho v nich poznali a velebili. Avšak všetky vonkajšie diela Božie, hoci sú samé o

sebe veľké, úžasné a podivuhodné a skôr môžu byť obdivované než pochopené, porovnajúc

k tajomstvu vtelenia sú iba malou iskrou, ktorá vzišla z nesmiernej hĺbky Božstva. Toto tajomstvo,

že sa priodial cituschopnou a smrteľnou prirodzenosť ou je nadmieru veľké dielo Jeho nekonečnej

moci a múdrosti, ktoré nesmierne prevyšuje všetky diela a divy Jeho mocnej ruky. Lebo v tomto

tajomstve nie iba iskra Božstva, ale celá nesmierna sopka nekonečného Božstva sa otvorila a

darovala ľuďom, spojac sa nerozlučným a večným zlúčením a našou pozemskou ľudskou

prirodzenosť ou.

71. Ak sa môže toto obdivuhodné tajomstvo Kráľa zmerať iba Jeho vlastnou nesmiernosť ou, potom

tá Žena, v ktorej lone sa mal stať človekom, si zaslúži, aby bola tak dokonale ozdobená hojnosť ou

Jeho pokladov, aby sa nevynechal ani jeden dar alebo milosť , ktoré sú v dosahu možností, a všetky

tieto dary, aby boli také dokonalé, žeby im nič nechýbalo. Pretože to všetko bolo primerané a

prislúchalo veľkosti Všemohúceho, splnil to u najsvätejšej Márie oveľa lepšie, než kráľ Asuer

urobil spanilej Ester (Est 2, 9), keď ju povýšil na svoj vznešený trón. Najvyšší zahrnul Kráľovnú

Máriu tak veľkými milosť ami, výsadami a darmi, že nič podobné nikdy tvorom ani na myseľ

neprišlo, takže keď predstúpila pred dvoranstvo tohoto veľkého večného Kráľa (I Tim 1, 17),

poznali, vyvyšovali v Nej moc Božiu a zároveň porozumeli, že Ten, ktorý mal právo vyvoliť si ženu

za svoju Matku, vedel tiež ako Ju učiniť hodnou pre prijatie takého postavenia.

72. Nadišiel siedmy deň tajomných príprav na blížiace sa tajomstvo a v tú istú hodinu, ako už bolo

povedané, bola nebeská Pani zavolaná a v duchu pozdvihnutá, ale s tým rozdielom, že Ju anjeli i

s telom vyniesli až do najvyššieho neba a zatiaľ jeden z nich Ju zastupoval na zemi v Jej telesnej

podobe. Keď Ju priniesli do najvyššieho neba, uvidela Boha v abstraktnom videní ako v predošlých

dňoch, ale zase novým a prenikavejších svetlom, osvetľujúcim nové a hlbšie tajomstvá, ktoré Boh

podľa svojej slobodnej vôle môže skrývať alebo zjavovať . Pritom počula hlas, ktorý prichádzal od

kráľovského trónu a hovoril: „Naša Nevesta a vyvolená Holubička, naša milá Priateľka, pri ktorej

sme zistili, že je príjemná našim očiam a ktorá bola vyvolená z tisícov, prajeme si prijať ť a znovu

ako svoju Nevestu a preto si prajeme ozdobiť a vhodne ť a okrášliť pre náš zámer.“

73. Keď najpokornejšia medzi pokornými počula tieto slová, pokorila a ponížila sa až k ničote pred

tvárou Najvyššieho viac, než človek môže pochopiť . Úplne poddaná božskému prianiu a

s nevídanou skromnosť ou odvetila: „Pri Tvojich nohách, ó Pane, leží prach a biedny červ, hotový

ako otrok vyplniť všetky Tvoje priania. Použi, ó večné Dobro, tento nepatrný nástroj podľa svojej

vôle a Tvoja pravica nech naloží s ním ako sa Ti páči.“ Najvyšší ihneď prikázal svojim serafom

z tých, ktorí sú najbližšie k Jeho trónu a najvyššie postavení, aby tejto nebeskej Panej poslúžili.

Spolu s inými serafmi predstavili sa vo viditeľnej podobe pred trónom a obstúpili najsvätejšiu

Máriu, ktorá horela božskou láskou viac než oni.

74. Bol to pohľad hodný obdivu a plesania pre anjelských duchov, keď videli na tomto nebeskom

mieste, ktorého sa žiadne iné nohy nedotkli, pokornú Devu, určenú za ich Kráľovnú a povýšenú zo

všetkých tvorov najbližšie k Bohu; vidieť túto Ženu, ktorú si svet nevšimol a prehliadol, tak vysoko

ctenú a váženú (Prísl 31,10); vidieť našu ľudskú prirodzenosť s jej prvým ovocím, ako dostáva

záruku zvrchovanosti nad nebeskými chórmi a zaujíma svoje miesto medzi nimi. Ó aké sväté a

spravodlivé zápolenie musel tento zvláštny zjav vzbudiť u týchto najstarších dvoranov nebeského

Jeruzalema! Aké myšlienky v nich vznikali, keď chválili ich Pôvodcu! Aké pocity pokory sa v nich

prebúdzali, podrobujúce všetko ich vysoké poznanie ustanoveniam Božskej vôle! Videli, že On je

svätý a spravodlivý, ktorý povyšuje pokorných, je naklonený ľudskej nízkosti a povýšil Ju nad

chóry anjelské.

75. Medzitým, čo obyvatelia nebeskí zaujatí chválami a obdivom, najsvätejšia Trojica (podľa nášho

spôsobu chápania a vyjadrovania) viedla rozhovor sama so sebou, aká príjemná je pred Jej zrakom

Kňažná Mária, ako dokonale a úplne spolupôsobila s milosť ami a darmi, ktoré Jej boli udelené, ako

primerane rozmnožila slávu Pána a ako bola bez akéhokoľvek poklesku, nedostatku alebo prekážky,

ktorá by nejako zľahčovala dôstojnosť Jej predurčeného materstva Slova. Tri Osoby najsvätejšej

Trojice rozhodli teda, že povýšia tohoto tvora na najvyššie miesto milosti a priateľstva Božieho, na

také, aké žiaden tvor nikdy nedosiahol a nedosiahne. A potom Jej tam udelili viac milostí, než

všetkým ostatným tvorom dohromady. Najsvätejšia Trojica bola potešená a radovala sa, keď

pozorovala, že najvyššia svätosť Márie bola taká, akú pre Ňu vo svojom božskom rozume

zamýšľala a ustanovila.

76. V súhlase s touto svätosť ou a ako na jej doplnenie i ako na dôkaz blahovôle, s akou si Pán prial

udeľovať Jej stále nové účinky svojho Božstva, prikázal a nariadil, aby najsvätejšia Mária bola

viditeľne zaodiata a ozdobená tajomnými rúchami a klenotmi, ktoré by znázorňovali vnútorné

milosti a výsady Kráľovnej a nebeskej Nevesty. Aj keď také snubné ozdoby Jej boli už predtým

udelené, keď bola privedená do chrámu (časť I 436), teraz to bolo prevedené za nových a

podivuhodných okolností, lebo to malo slúžiť ako bezprostredná príprava na zázrak Vtelenia.

77. Na rozkaz Pána dva serafi hneď zaodiali presvätú Máriu voľným rúchom, ktoré naznačovalo

Jej čistotu a milosť a bolo neobyčajne biele a žiarivé; keby jediný lúč toho svetla, ktoré ono rúcho

tak prehojne vyžarovalo, prenikol na svet, ten sám by vydal viac lesku, než všetky hviezdy

dohromady, i keby boli všetky ako slnko a všetko svetlo, ktoré poznáme v porovnaní s tým, by sa

nám javilo ako tma. Medzitým čo Ju seraf obliekal, Najvyšší dal Jej hlboké poznanie povinnosti,

ktorá sa Jej tým ukladá, najmä, že musí náležito splácať Jeho Majestátu primerane veľkou láskou a

vysokou dokonalosť ou svojich úkonov, ktorým sa teraz naučila. Avšak naďalej ostal pred Ňou

skrytý účel, pre ktorý Jej Pán udelil tieto milosti, totiž vtelenie skrz Ňu. Všetkým ostatným

tajomstvám naša Pani rozumela a pre všetky sa s nevýslovnou múdrosť ou pokorovala a prosila o

božskú pomoc, aby s tými milosť ami a darmi spolupôsobila.

78. Cez toto rúcho dal Jej ten istý seraf pás, ako symbol svätej bázne, ktorú obdržala. Bol veľmi

bohatý s neobyčajne žiariacimi a krásnymi drahokamami. Súčasne prameň svetla vychádzajúci

z Božstva osvietil nebeskú Kňažnú tak, že porozumela vznešené príčiny, prečo sa všetky tvory majú

Boha báť . Týmto darom bázne bola Mária náležito opásaná, ako prislúchalo tvorovi, ktorý mal

jednať a tak dôverne sa zhovárať so svojím Stvoriteľom, ako Jeho Matka.

79. Hneď nato zistila, že Ju seraf ozdobil nesmierne krásnymi a hojnými vlasmi, zopätými

nádhernou sponkou, žiarivejšou než čisté hladené zlato. Porozumela, že v tejto okrase obdržala

výsadu zaoberať sa po celý život vznešenými božskými myšlienkami, roznecovanými najjemnejšou

láskou, čo bolo naznačené zlatom. V spojení s touto výsadou bola znovu utvrdená v stave

nezatienenej múdrosti a vtedy, a nádherné zopätie vlasov naznačovalo vznešené myšlienky a

nevýslovné podieľanie sa na múdrosti a vedomostiach samého Boha. Obdržala tiež sandále, či

topánky, ktoré naznačovali, že všetky Jej kroky a pohyby budú nanajvýš krásne (Veľp 7, 1),

smerujúce vždy k vysokému a svätému cieľu, k väčšej sláve Najvyššieho. A tieto topánky boli

zviazané zvláštnou milosť ou horlivej snahy v konaní dobra pred Bohom i pred ľuďmi (Lk 1, 39),

ako sa stalo, keď sa náhlila navštíviť svätú Alžbetu a svätého Jána; a tak kráčala táto kniežacia

Dcéra, nanajvýš krásna vo svojich krokoch (Veľp 7, 1).

80. Jej ruky zdobili náramky, ktoré Ju naplňovali veľkomyselnosť ou v podnikaní veľkých skutkov

a v podieľaní sa na vznešenosti Božskej a tak vždy svoje ruky vzť ahovala k odvážnym skutkom

(Prísl 31, 19). Jej prsty zdobili prstene, aby aj v menších a nižších záležitostiach mohla všetko robiť

s najväčšou dokonalosť ou, so vznešených cieľom i účelom, ktorý Jej skutky činil v každom ohľade

veľkými a obdivuhodnými. K tomu ešte pridali náhrdelník posádzaný neoceniteľnými žiariacimi

drahokamami obsahujúcimi symboly troch najvznešenejších cností - viery, nádeje a lásky, ktoré

odpovedajú trom božským Osobám. V spojení s týmto darom obnovili v Nej návyk týchto

najvznešenejších cností, ktoré bude potrebovať najmä pre tajomstvo vtelenie a vykúpenia.

81. Na uši Jej zavesili zlaté náušnice, vykladané striebrom (Veľp 1, 10), čím Jej uši pripravili pre

posolstvo, ktoré mala čoskoro počuť , aby bola v stave vypočuť a dať prijateľnú odpoveď na božské

ponuky. Tak bude čisté striebro Jej nevinnosti opäť znieť v ušiach Pána a v lone Božstva sa budú

odrážať ako ozvena tie okúzľujúce slová: „Fiat mihi secundum verbum Tuum. - Nech sa mi stane

podľa slova tvojho“. (Lk 1, 38)

82. Potom pokryli Jej rúcho nápismi z najjemnejších farieb zmiešaných so zlatom, ktoré zároveň

slúžili ako výšivky a lemovanie. Niektoré z nich niesli heslo: „Mária, Matka Božia“, iné „Mária,

Panna a Matka“. Avšak tieto nápisy neboli jasné, ani Jej neboli vysvetlené, ale anjeli ich význam

poznali. Rôzne farby naznačovali vlastnosti všetkých cností v najvyššom stupni, aj ich skutočné

konanie, prevyšujúce všetko, čo kedy vykonali ostatní rozumní tvorovia. A ako na doplnenie všetkej

tej krásy, obliali Jej tvár ako vodičkami jasu, pochádzajúceho z blízkosti a účastníctva

z nevyčerpateľnej Bytosti a dokonali Boha samého. Pretože bola určená skutočne a prirodzene

skrývať vo svojom panenskom lone nekonečne dokonalého Boha, patrilo sa, aby Ho obdržala

najprv milosť ou v najvyššej miere, v akej je to pre obyčajného tvora možné.

83. V tejto ozdobe a kráse stála naša Kňažná Mária pred Pánom taká krásna a čarovná, že i sám

najvyšší Kráľ mohol si Ju žiadať za Nevestu (Ž 44, 12). Nebudem sa zdržiavať opakovaním toho,

čo som už povedala a čo ešte v tomto životopise poviem o Jej cnostiach; hovorím iba, že toto

vyzdobenie bolo spojené s novými, úplne božskými rysmi a účinkami. Toto všetko prislúchalo Jeho

nekonečnej moci a nesmiernej dokonalosti a svätosti, ktorá poskytuje nášmu rozumu vždy nové

pole pre skúmanie. A keď sa jedná o tento oceán dokonalosti u nanajvýš svätej Mária, aj my iste

môžeme dúfať , že sa dotkneme aspoň jeho brehov. Mám vždy veľké množstvo myšlienok o tom, čo

poznávam a vidím, ale nemôžem o tom obšírne písať .

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná Mária

84. Dcéra moja, v dielňach a pokladniach Najvyššieho, ktoré patria božskému Pánovi a

všemohúcemu Kráľovi, sú bez počtu a obmedzenia bohatstvá a poklady pre Jeho vyvolené nevesty.

On môže obohatiť nespočetných iných práve tak, ako obohatil moju dušu a ešte Mu nekonečne viac

ostane. Ovšem žiadnemu tvorovi neudelí toľko, ako udelil mne, ale nie preto, že by snáď nemohol

alebo nechcel, ale preto, že žiaden sa nestane taký spôsobilý pre Jeho milosti, ako som bola Ja.

Všemohúci je však preštedrý k niektorým dušiam a veľkomyseľne ich obohacuje, pretože menej

prekážajú Jeho darom a činia sa schopnejší k ich prijatiu, než iní.

85. Prajem si, moja najmilšia, aby si nekládla žiadne prekážky láske tvojho Pána, ale pripravila sa

na prijatie drahokamov a darov pre teba určených, ktoré ť a urobia spôsobilou pre Jeho snubnú

komnatu. Pamätaj si, že všetky spravodlivé duše dostávajú tieto ozdoby z Jeho rúk, hoci každá

podľa stupňa priateľstva a milosti, ktoré ich činia schopnými pre ich prijatie. Ak si praješ dosiahnuť

najvyššiu čistotu tej dokonalosti a urobiť sa hodnou stáť v prítomnosti tvojho Pána a Ženícha, snaž

sa byť veľká a silná v láske; a vieš, že táto láska vzrastá v takej miere, v akej sa kto umŕtvuje a

sebazapiera. Musíš sa umŕtvovať a zriekať všetkého pozemského; musíš odmietať všetko dobré

mienenie o sebe i o viditeľných veciach a musíš vzrastať a pokračovať iba v božskej láske. Umy a

očisti sa v Krvi svojmu Vykupiteľa, Krista a používaj toto očisť ovanie mnohokrát obnovovaním

láskyplnej ľútosti nad svojimi hriechmi. Tým nájdeš milosť v Jeho očiach a On zatúži po Tvojej

kráse a všetky tvoje ozdoby budú plné najvyššej dokonalosti a čistoty.

86. A pretože si bola už nadmieru obdarená a vyznamená požehnaním Pána, je spravodlivé, aby si

viac než mnoho ľudských pokolení vzdávala Mu vďaky s ustavičnými chválami a velebila Ho za to,

čo pre teba ráčil učiniť . Ak je zlo nevďaku také ohavné, trestuhodné u tých, ktorí mu málo dlhujú a

vo svojej pozemskosti a hrubosti zabúdajú na dobrodenia Pána, tým väčšia bude Tvoja vina, ak

budeš zanedbávať túto povinnosť . A neklam sa domnienkou, že si pokorná, lebo je veľký rozdiel

medzi vďačnosť ou, vďačnou pokorou a pokorou nevďačnou. Pamätaj, že Pán veľmi často ukazuje

veľkú priazeň nehodným, aby ukázal svoju dobrotu a štedrosť . Preto nech sa nikto nevyvyšuje, ale

nech tým viac uznáva svoju nehodnosť a používa to ako liek a proti jed proti namyslenosti.

Vďačnosť však bude v súlade s takým pokorným zmýšľaním o sebe, lebo musíme uznávať , že

každý dobrý dar pochádza od Otca svetiel a tvory si ho nikdy nemôžu zaslúžiť (Jak 1, 17). Všetky

dary majú svoj počiatok iba v Jeho dobrote a zaväzujú nás k vďačnosti a uznaniu.

K a p i t o l a 8

Naša veľká Kráľovná v prítomnosti Pána sa veľmi prímluva, aby urýchlil vtelenie a

vykúpenie ľudstva a Jeho Velebnosť vyhovuje Jej prosbám

87. Nebeská Kňažná, najsvätejšia Mária, dosiahla teraz takú plnosť krásy milosti, že srdce Božie

bolo ranené Jej nežnou láskou a žiadosť ami (Veľp 4, 9) a bol takmer neodolateľne nútený, aby už

začal svoj beh z lona večného Otca do snubnej komôrky Jej panenského lona a ukončil ten dlhý

odklad, trvajúci už vyše päť tisíc rokov. Pretože však tento nový div mal vykonať v plnosti svojej

múdrosti a spravodlivosti, Pán zariadil veci tak, aby sama Kňažná nebeská ako dôstojná Matka

vteleného Slova, bola tiež súčasne najmocnejšou Prostredníčkou Jeho príchodu a vykúpenia svojho

ľudu, oveľa viac než bola Ester pre Izraelitov (Est 7 - 8). V srdci presvätej Márie horel oheň, ktorý

sám Boh podpálil a Ona sa bezprestania modlila za spásu ľudského pokolenia. Pritom však

najpokornejšia Pani zachovala skromnosť , pamätajúc na to, že pre hriech Adama bol vynesený

ortieľ smrti a trest večnej straty hľadenia na Boha (Gen 3, 9).

88. V najčistejšom srdci Márie nastal nebeský zápas medzi Jej láskou a pokorou a unesená týmito

citmi mnohokrát opakovala: „Ó, kto bude môcť zaistiť spasenie mojich bratov! Ó, kto bude môcť

vylákať z lona večného Otca Jeho Jednorodeného a učiniť Ho účastníkom našej smrteľnosti! Ó, kto

Ho prinúti, aby vtlačil našej ľudskej prirodzenosti bozk svojich úst, o ktorý Ho prosí Jeho Nevesta!

(Veľp 1, 1). Ale ako môžeme my, dietky a potomkovia zločinca, ktorý sa dopustil zločinu, žiadať o

takú milosť ? Ako Ho budeme môcť pritiahnuť k sebe, keď Ho naši otcovia odmietli? Ó, Láska

moja, kiež by som ť a aspoň mohla vidieť pri prsiach matky Tvojej ľudskej prirodzenosti! (Veľp 8,

1). Ó, Svetlo svetiel, Bože z Boha pravého, zostúp nakloniac nebesia (Ž 143, 5) a osvieť tých, ktorí

žijú sediac v tmách! (Iz 9, 2). Ráč uzmieriť svojho Otca a svojou pravicou, to jest svojim

Jednorodeným zvrhni pyšného Amana, svojho nepriateľa, diabla, z jeho výšin! Ktorá bude tá

Prostredníčka, ktorá akoby zlatými kliešť ami znesie z nebeského oltára ten žeravý uhlík Božstva na

očistenie sveta, ako kedysi podľa slov proroka Izaiáša urobil seraf!“

89. Túto modlitbu najsvätejšia Mária opakovala po celý osmy deň svojej prípravy a o polnoci, keď

prišla do vytrženia, počula ako jej Boží Majestát odpovedá: „Nevesta moja a Holubička moja, poď,

moja Vyvolená, lebo obyčajný zákon sa teba netýka (Est 15, 13). Ty si vyňatá spod hriechu a si bez

jeho následkov hneď od okamihu tvojho počatia. Keď som ti dal bytie, odvrátil som od teba žezlo

svojej spravodlivosti a vložil na tvoju šiju žezlo svojej veľkej dobrotivosti, aby sa ť a všeobecný

príkaz o hriechu netýkal. Poď ku Mne a nebuď malomyseľná pre vedomie svojej ľudskej

prirodzenosti, lebo Ja som Ten, ktorý povyšuje pokorných a naplňuje bohatstvom tých, ktorí sú

chudobní. Považuj ma za svojho Priateľa a podľa ľúbosti budeš môcť používať moje štedré

milosrdenstvo.“

90. Tieto slová naša Kráľovná počula duševne a ako predošlej noci, ihneď pocítila, že Ju anjeli i

s telom nesú do neba, zatiaľ, čo na jej mieste na zemi ostal jeden z Jej anjelov strážnych. Opäť

vystúpila do prítomnosti Najvyššieho tak obohatená pokladmi Jeho milostí a darov, taká šť astná a

krásna, že vzbudila neobyčajný obdiv u nebeských duchov, ktorí prepukli v chvály Všemohúceho,

hovoriac: „Kto je to, čo vstupuje z púšte, oplývajúc rozkošou? (Veľp 8, 5). Kto je tá, ktorá privábila

a prinútila svojho Milého, aby Ho zniesla so sebou prebývať na zem? Kto je tá, ktorá vychádza ako

zora, krajšia ako mesiac a výborná ako slnko? (Veľp 6, 9). Ako vzišla z temnôt pozemských taká

žiariaca? Čím je to, že je taká statočná a silná, keď je odiata takou krehkou prirodzenosť ou? Ako

svojou silou premáha Všemohúceho? A ako je to možné, že nebesia, ktoré sú pred dietkami Adama

zatvorené, sú tak dokorán otvorené tejto neobyčajnej Žene, ktorá vzišla z toho istého pokolenia?“

91. Najvyšší prijal svoju svätú a vyvolenú Nevestu, presvätú Máriu, do svojej prítomnosti. Hoci sa

to nestalo priamom, ale iba v abstraktnom videní Božstva, bolo to sprevádzané neporovnateľnými

milosť ami svetla očisť ovania, ktoré prichádzali od samého Pána a boli pripravené zvlášť pre tento

deň. Boli tak božské, že podľa nášho vyjadrovania Boh sám, ktorý ich pripravil, žasol a bol očarený

dielom svojich rúk. A akoby láskou uchvátený, povedal Jej: „Revertere, revertere, Sulamitis, ut

intueamur te“ (Vráť sa, vráť sa, Sulamitská, nech pozrieme na teba.). „Nevesta moja, moja

najdokonalejšia Holubička, milá môjmu zraku, pristúp k nám, aby sme mohli na teba pohliadnuť a

pokochať sa tvojou krásou. Neľutujem, že som stvoril človeka a teší ma jeho podoba od tej doby, čo

ty si sa z neho zrodila. Nech vidia moji nebeskí duchovia, ako právom som túžil a túžim vyvoliť si

ť a za svoju Nevestu a Kráľovnú všetkého tvorstva. Nech vidia, akú dobrú príčinu mám tešiť sa

z tejto mojej snubnej komnaty, odkiaľ môj Jednorodený, najbližší môjmu vlastnému lonu, získa

najvyššiu slávu. Nech všetci poznajú, že ak som právom zapudil Evu, prvú kráľovnú zeme, pre jej

neposlušnosť , ukazujem tým svoju veľkomyselnosť a moc, keď zastávam také stanovisko k tvojej

najčistejšej pokore a k tvojmu sebaponižovaniu.“

92. Tento deň bol pre anjelov dňom plesania a radostí, väčších než dosiaľ od svojho stvorenia

prežili. A keď Najsvätejšia Trojica tak vyvolila a ustanovila svoju Nevestu a Matku Slova za

Kráľovnú a Paniu všetkého tvorstva, svätí anjeli a všetky zbory nebeských duchov uznali a prijali

Ju za svoju Paniu a Predstavenú a spievali ľúbezné hymny a chvály na Jej počesť a na chválu Jej

Stvoriteľa. Pri týchto skrytých obdivuhodných tajomstvách, bola nebeská Kráľovná Mária

pohrúžená do hlbín Božstva a do svetla Jeho nekonečných dokonalostí a tým Pán zabránil, že

nespozorovala nič z toho, čo sa udialo. Tak tajomstvo Jej materstva Jednorodeného ostalo Jej ešte

skryté, až do ustanovenia času. Neurobil Pán podobne žiadnemu národu (Ž 147, 29), ani nikdy sa

neukázal taký veľký a mocný v žiadnom tvore, ako tohoto dňa v najsvätejšej Márii.

93. Najvyšší pridal ešte iné milosti a s najväčšou blahosklonnosť ou Jej povedal: „Moja vyvolená

Nevesta, pretože si pred mojimi očami našla milosť , žiadaj odo mňa bez obmedzenia, čo si praješ a

Ja ako najvernejší Boh a mocný Kráľ ť a uisť ujem, že neodmietnem tvoju Žiadosť , ani ti

neodopriem o čo budeš žiadať .“ Naša veľká Kňažná sa hlboko pokorila a spoliehajúc sa na sľub a

kráľovské slovo Pána, naplnená najväčšou dôverou, odvetila: „Môj Pane a najvyšší Bože, ak som

našla milosť pred Tvojimi očami (Gen 18, 3, 27), hoci som iba prach a popol, budem hovoriť

v Tvojej božskej prítomnosti a vylejem pred Tebou svoje srdce.“ (Ž 61, 9). Jeho Majestát Ju znovu

uistil a vyzval Ju, aby pred celým nebeským dvorom žiadala čokoľvek čo si praje, i keby to bola

časť Jeho kráľovstva (Est 5, 3). „Nežiadam, ó pane, o časť kráľovstva pre seba“, odpovedala

presvätá Mária, „ale žiadam o celé kráľovstvo pre všetkých ľudí pokolenia ľudského, ktorí sú moji

bratia. Prosím Ť, najvyšší a najmocnejší Kráľ, aby si podľa svojej nesmiernej láskavosti poslal

svojho Jednorodeného, nášho Vykupiteľa, aby mohol zadosť učiniť za hriechy celého sveta, aby tvoj

ľud dosiahol tak túžobne očakávanú slobodu a aby skrz tak podané zadosť učinenie Tvojej

spravodlivosti zavládol mier medzi ľuďmi na zemi (Ez 34, 25) a brány nebeské, hriechom

zatvorené, mohli sa jeho obyvateľom otvoriť . Nech uzrie všetko telo Tvoje spasenie (Iz 52, 10), daj,

nech sa navzájom objímu a pobozkajú mier a spravodlivosť , ako o to žiada Dávid (v žalme 84, 11);

daj nám, smrteľníkom, Učiteľa, Vodcu a Spasiteľa (Iz 30, 20), Náčelníka, ktorý by žil a býval snami

(Bar 3, 38). Daj, nech zasvitne deň Tvojich prisľúbení, ó Bože môj, nech splnia Tvoje slová a príde

Mesiáš za toľké mnohé hriechy očakávaný. Toto sú moje vrúcne priania, po tom vzdychám od tej

doby, čo si mi ukázal svoju blahosklonnosť a nekonečnú dobrotu.“

94. Najvyšší Pán, ktorý si prial byť nútený Jej prosbami, pohnutý a povzbudený žiadosť ami svojej

milovanej Nevesty, blahosklonne sa k Nej obrátil a odpovedal Jej s neobyčajnou dobrotivosť ou:

„Tvoje žiadosti sú milé mojej vôli a Tvoje prímluvy sú prijateľné, stane sa, o čo žiadaš. I ja si

prajem, Dcéra moja, to, čo žiadaš a ako záruku dávam ti svoje slovo a sľubujem, že môj

Jednorodený veľmi skoro zostúpi na zem a zaodeje sa a spojí s ľudskou prirodzenosť ou. Tak tvoje

prijateľné priania budú uskutočnené a splnené.“

95. S týmto uistením a božským prisľúbením naša veľká kráľovská Princezná pocítila nové

osvietenie a istotu vo svojom duchu, ktoré Ju presvedčilo, že sa blíži koniec tej dlhej nudnej noci

hriechu a Starého zákona, a že sa čoskoro ukáže žiara úsvitu prichádzajúceho vykúpenia ľudstva. A

pretože lúče Slnka Spravodlivosti, ktorého východ mal čoskoro z Nej vzísť Ju tak úzko a mocne

obklopovali, stala sa sama najkrajšou zorničkou, roznietenou a žiariacou, akoby ohnivými mrakmi

Božstva, ktoré v ej všetko zmenili. Celá horiac láskou a vďačnosť ou pre blížiace sa vykúpenie, bez

prestania chválila Pána menom svojim i menom všetkých pozemšť anov. A tým sa potom po celý

deň zamestnávala, keď Ju anjeli zase zniesli na zem. Veľmi ľutujem, že som taká nevedomá a

nedostatočná pre vysvetľovanie tak vznešených tajomstiev a ak učení a vysokovzdelaní muži

nevedia dať o týchto veciach náležité vysvetlenie, ako ho môžem dať ja, úbohá jednoduchá žena?

Kiež by moju nedostatočnosť doplnilo svetlo kresť anskej lásky a moju smelosť vynahradí moja

poslušnosť .

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná Mária

96. Moja najdrahšia dcéra, ako ďaleko je svetská múdrosť od podivuhodného pôsobenia božskej

moci pri týchto tajomstvách vtelenie božského Slova v mojom lone! Telo a krv to nepochopia, ani

anjeli a serafi, i keď sú najvyšší; ani nemôžu poznať tajomstvá tak hlboko skryté a tak ďaleko

vyvýšené nad obyčajné cesty milosti. Chváľ za to, moja najmilšia, Pána, ustavičnou láskou a

vďačnosť ou. Nebuď už taká ť ažkopádna v chápaní veľkosti Jeho božskej lásky a Jeho ochoty

pomáhať svojim priateľom a tým, ktorí sú Mu drahí, ktorých si praje povzniesť z prachu s rôznymi

spôsobmi obohatiť . Akonáhle pochopíš túto pravdu, bude ť a to nútiť , aby si Mu ďakovala a

podnecovať k podnikaniu veľkých vecí, aby si sa stala najvernejšou dcérou a nevestou.

97. Aby si sa však mohla prispôsobiť a viac povzbudiť , pripomínam ti, že Pán často hovorí svojim

vyvoleným tie isté slová: „Revertere, revertere, ut intueamur te“, lebo má práve také veľké

zaľúbenie v ich skutkoch, aké má otec z dobrého chovania svojho milovaného syna, na ktorého

často pozerá veľkou láskou, lebo ako umelec, keď s hrdosť ou pozoruje dokonalé dielo svojich rúk;

alebo ako kráľ, ktorý si prezerá bohaté mesto, ktoré pripojil ku svojmu kráľovstvu; alebo ako

človek, ktorý sa teší zo svojho veľmi dobrého priateľa. Rozdiel je iba ten, že Najvyšší nachádza

neporovnateľne väčšiu záľubu než všetci títo v dušiach, ktoré si svojim požehnaním vyvolil - a

úmerne ako sa samé prispôsobujú a pokračujú v cnostiach, Pán tiež rozmnožuje svoje milosti a

dary. Keby smrteľníci, ktorí dosahujú svetlo viery, vnikli do tejto pravdy, už len pre to zaľúbenie

Všemohúceho, aké má na ich dobrých skutkoch, nielen by sa chránili hriechu, ale horlivo by konali

veľké skutky až do smrti a s dychtivosť ou a láskou by slúžili Jemu, ktorý tak štedro odmeňuje a tak

veľkomyseľne rozdáva dary.

98. Keď na tento ôsmy deň, ktorý si popísala, Pán v nebesiach prehovoril ku tie slová: „Revertere,

revertere“, žiadajúc ma, aby som sa k Nemu vrátila a dovolil nebeským duchom, aby na mňa

pohliadli, poznala som, že tá rozkoš, ktorú Pánovi spôsobil pohľad na mňa, sám o sebe prevyšoval

rozkoš a zaľúbenie, ktorú mal zo všetkých nanajvýš svätých duší s ich vysokou svätosť ou. Vo svojej

milostivej blahosklonnosti mal väčšie zaľúbenie vo mne, než vo všetkých svätých apoštoloch,

mučeníkoch, vyznávačoch, pannách a všetkých ostatných svätých. A toto zaľúbenie a potešenie

Najvyššieho pretekalo a obohacovalo moju dušu takými hojnými prúdmi milosti a účasti v Božstve,

že to nemôžeš pochopiť ani vysvetliť , kým žiješ v smrteľnom tele. Ja však ti hovorím o týchto

skrytých tajomstvách, aby si mohla velebiť ich Pôvodcu a aby si - pokým trvá tvoje vyhnanstvo

z otčiny, sa ustanovila a vynasnažila namiesto mňa a v mojom mene vztiahnuť svoje ruky k veľkým

veciam (Prísl 31, 19). Daj Pánovi to zadosť učinenie, ktoré od teba očakáva a snaž sa o to, aby si

získala Jeho požehnanie s dokonalou láskou pre seba i pre svojich blížnych.

K a p i t o l a 9

Najvyšší obnovuje v najsvätejšej Márii všetky svoje milosti a svoje dobrodenia, ako

poslednú prípravu pre vtelenie a ustanovuje Ju za zvrchovanú Kráľovnú celého vesmíru

99. V poslednom dni novény pre bezprostrednú prípravu stánku (Ž 45, 5), ktorý mal posvätiť

svojím príchodom, Najvyšší ustanovil obnoviť všetky svoje divy a rozmnožiť dôkazy lásky,

opakovaním milostí a dobrodení, ktoré až do tohoto dňa udelil Kňažnej Márii. Všemohúci však

zvolil pôsobiť tak, že pri vyberaní z nekonečných pokladov svojich starých darov, vždy k nim pridal

nové. Všetky tieto rozmanité divy boli vhodné pre účel, ktorý mal na zreteli: zníženie svojho

Božstva k ľudskej prirodzenosti a povýšenie ženy na dôstojnosť Matky Božej. K zostúpeniu na

nízkosť ľudského stavu Boh nemohol a ani nemusel meniť svoju podstatu, lebo ostávajúc sám

v sebe nezmeniteľný, mohol spojiť svoju Osobu s našou prirodzenosť ou; ale pozemská žena pri

vystupovaní k takej dokonalosti a vznešenosti, že Boh sa s Ňou mal spojiť a stať sa človekom z Jej

podstaty, samozrejme musí prejsť nesmiernym priestorom a byť natoľko povýšená nad ostatných

tvorov, aby sa približovala samotnej Božej nekonečnosti.

100. Ten deň teraz nastal, v ktorom presvätá Mária mala dosiahnuť posledný stupeň a byť

postavená tak blízko k Bohu, že sa mala stať Jeho Matkou. V tej noci, v dobe najväčšieho ticha, Ju

opäť zavolal Pán, ako sa to stalo v minulých dňoch. Pokorná a múdra Kráľovná odpovedala:

„Ochotné je srdce moje (Ž 107, 2), môj Pane a vznešený Panovník, nech sa Tvoje božské prianie na

mne splní.“ Ako v predošlých dňoch, ihneď Ju s telom i dušou anjeli na svojich rukách priniesli do

najvyššieho neba a postavili pred trón Najvyššieho a Jeho božský Majestát Ju pozdvihol a posadil

vedľa seba, kde Jej určil trón i postavenie, ktoré má v Jeho prítomnosti zaujímať cez celú večnosť .

Bolo to miesto hneď vedľa trónu vyhradeného pre vtelené Slovo, miesto najvyššie a najbližšie

samému Bohu a neporovnateľne prevyšovalo miesto ktoréhokoľvek zo svätých, ba i všetkých

svätých dohromady.

101. Z tejto pozície videla Boha abstraktným videním, ako v predošlých dňoch a Jeho Majestát,

skrývajúc pred Ňou dôstojnosť Matky Božej, ukázal Jej tak neobyčajne vysoké sväté tajomstvá, že

následkom tej vznešenosti a mojej nepatrnej schopnosti nie som v stave ich popísať . Opäť videla

v Božstve všetky stvorené veci a mnoho iných, možných v budúcnosti. Hmotné veci Jej Boh dal

poznať hmotnými a zmyslom prístupnými obrazmi, tak ako by boli prítomné pre Jej zrak. Zriadenie

vesmíru, ktorý predtým poznala iba čiastočne, bolo Jej teraz ukázané v celom rozsahu zreteľne

zobrazené ako na plátne i so všetkými tvormi, ktoré sú v ňom. Videla ten súlad, poriadok, spojitosť

a závislosť jedného na druhom a na božskej vôli, ktorá ich stvorila, riadi a zachováva každé z nich

na svojom mieste a podľa spôsobu jeho existencie. Opäť videla celé nebesia a hviezdy, živly a

všetko, čo v nich žije. Očistec, predpeklie, peklo i všetkých obyvateľov týchto miest. Tak ako

postavenie kráľovnej všetkého tvorstva nad všetkými tvormi a nižšie iba ako Božie, taktiež

vedomosti Jej udelené boli vyššie než všetkých tvorov, nižšie iba než vedomosti Pána.

102. Keď tak nebeská Pani bola unesená obdivom toho, čo Jej Všemohúci ukázal a chválením a

velebením Pána, Jeho Majestát k Nej prehovoril vraviac: „Moja vyvolená Holubička, všetky

viditeľné tvory, ktoré si videla, som stvoril a svojou Prozreteľnosť ou zachovával iba z lásky

k ľuďom. A zo všetkých duší, ktoré som stvoril, i ktoré ešte sú až do konca sveta na stvorenie

predurčené, vyvolím a vyberiem si zhromaždenie verných, tí budú oddelení a umytí krvou

Baránkovou pri vykúpení sveta. Tí budú zvláštnym ovocím Jeho vykúpenia a budú sa tešiť z Jeho

požehnania skrz nový zákon milosti a sviatostí, ktoré Vykupiteľ ustanoví; a potom tí, ktorí vytrvajú,

budú účastní mojej večnej slávy a môjho priateľstva. Hlavne pre týchto vyvolených som stvoril

tieto obdivuhodné diela - a keby sa všetci snažili slúžiť mi, ctiť a vyznávať Moje sväté Meno, pre

každého z nich by som stvoril tieto veľké poklady a ustanovil by som ich nad nimi, ako nad ich

majetkom.

103. „A keby som bol stvoril iba jednu bytosť schopnú mojej milosti a slávy, učinil by som ju

pánom a majstrom všetkého tvorstva; lebo to by bol oveľa menší dar, než učiniť ju účastníčkou

môjho priateľstva a mojej večnej radosti. Ty, moja Nevesta, budeš moja vyvolená, lebo si našla

milosť pred mojim zrakom a preto ť a ustanovujem za Paniu všetkých týchto vecí a dávam ti vládu a

majiteľské právo nad tým všetkým, takže, keď si verná Nevesta podľa môjho priania, môžeš ich

rozdeľovať a nakladať s nimi podľa tvojho priania a ako tvoje zakročenie bude vyžadovať , lebo za

tým účelom sú ti dané.“ Po týchto slovách najsvätejšia Trojica položila korunu na hlavu našej

Kňažnej Márie a tým Ju ustanovila za zvrchovanú Kráľovnú všetkého tvorstva. Na tejto korune bola

ako ozdoba nápis: Matka Božia; ale význam nápisu ešte nepoznala. Nebeskí duchovia ho však

poznali a boli naplnení obdivom nad veľkomyselnosť ou Pána voči tejto Deve, najšť astnejšej a

najpožehnanejšej medzi ženami. Ctili a chválili Ju ako svoju zákonitú Kráľovnú a ako Vládkyňu

nad všetkými tvormi.

104. Všetky tieto znamenia lásky učinila pravica Najvyššieho podľa poriadku, aký prináleží Jeho

nekonečnej múdrosti; lebo sa patrilo, aby prv, než zostúpi a príjme telo v panenskom lone tejto

Panej, všetci Jeho dvorania uznali Jeho Matku za svoju Kráľovnú a Paniu a ako takej Jej vzdali

príslušnú česť . Bolo by to zaiste patričné a spravodlivé, aby Ju Boh najprv ustanovil za Kráľovnú,

prv než Ju učiní Matkou Princa večnosti; lebo keď mala nosiť Princa, bolo nutné, aby najprv bola

Kráľovnou a Jej poddaní Ju za Kráľovnú uznali. Že Ju anjeli poznali ako Matku, to nebolo

nemiestne, ani nebolo potrebné skrývať to pred nimi. Okrem toho, prináležalo to velebnosti Božej,

aby stánok, ktorý si zvolil za svoje obydlie, ukázal najprv im, pripravený a ozdobený v plnom

možnom rozsahu všetkým, čo bolo najvyššie v dôstojnosti a dokonalosti, v ušľachtilosti a

vznešenosti. Tak teda bola predstavená svätým anjelom a títo Ju uznali za svoju Kráľovnú a Paniu.

105. Aby učinil posledný ť ah na svojom obdivuhodnom diele prípravy najsvätejšej Márie, Pán

vztiahol svoju mocnú ruku a výslovne obnovil ducha a mocnosti tejto veľkej Panej tým, že Jej dal

nové náklonnosti, povahu a vlastnosti, ktorých veľkosť a vznešenosť pozemskými slovami

nemožno vyjadriť . To bol konečný čin a posledný ť ah na živom obraze Božom, aby v ňom a z neho

bol vytvorený ten modle, podľa ktorého večné Slovo, podstatný obraz večného Otca (2 Kor 4, 4) a

obraz Jeho podstaty (Žid 1, 3) mal byť vytvorený. Tak celý chrám najsvätejšej Márie bol viac než

chrámom Šalamúna, zvnútra i zvonka pokrytý najčistejším zlatom Božstva (1 Kr 6, 30), takže nikde

na Nej nebolo vidno hrubosť dcéry Adamovej. Celá Jej bytosť bola tak utvorená, aby z Nej

vyžarovalo Božstvo, pretože božské Slovo malo výjsť z lona večného Otca a zostúpiť do lona

Márie, preto sa Boh postaral o to, aby medzi Matku a Otcom bola čo možno najväčšia podobnosť .

106. Nemôžem nájsť slová, ktorými by som dostatočne popísala, ako by som si priala účinky

týchto milostí v srdci našej veľkej Kráľovnej a Panej. Keď ich nemôžeme pochopiť ľudskou

mysľou, ako potom by ich mohli vyjadriť ľudské slová? Avšak najväčší údiv u mňa vzbudila, keď

som tieto veci pozorovala vo svetle, ktoré mi bolo udelené, pokora tejto nebeskej Ženy a vzájomný

zápas Jej pokory s božskou mocou. Vzácny a úžasný to zjav pokory, pozorovať túto Devu,

najsvätejšiu Máriu, hoci povýšenú k najvyššej dôstojnosti a svätosti, najbližšiu Bohu a napriek tomu

sa tak pokorujúcu a ponižujúcu pod najbiednejších tvorov, takže sila tejto pokory nepripustila, aby

sa do Jej mysle vlúdila nejaká myšlienka, že by Ona mohla byť určená za Matku Mesiáša! A nielen

to, ale Ona nemala ani potuchy o tom, že by na sebe mala niečo veľké alebo obdivuhodné (Ž 130,

1). Jej oči a srdce neboli povýšené, ale naopak, čím vyššie vystúpila pôsobením pravice Božej, tým

nižšie zmýšľala o sebe. Bolo teda spravodlivé, aby Všemohúci zhliadol na Jej pokoru (Lk 1, 48) a

aby Ju všetky pokolenia nazývali šť astnou a blahoslavenou.

Poučenie, ktoré mi udelila Pani a Kráľovná nebeská

107. Dcéra moja, duša, ktorá ma iba sebeckú a otrockú lásku, nie je hodná by ť nevestou

Najvyššieho, lebo nevesta nesmie milovať alebo báť sa ako otrok, ani nemá slúžiť ako za dennú

mzdu. Hoci jej srdce musí mať k svojmu Ženíchovi detinskú a veľkomyseľnú lásku pre Jeho

vznešenosť a nekonečnú dobrotu, predsa musí tiež mať pocit vďačnej záväznosti k Nemu, keď

uváži, aký je bohatý a štedrý, že z veľkej lásky k dušiam stvoril také rozmanité viditeľné veci, aby

slúžili tým, ktorí slúžia Jemu; a najmä keď uvážia, ako mnoho skrytých pokladov má prichystané

v množstve jeho sladkosti (Ž 30, 20) pre tých, ktorí sa Ho boja ako verné dietky. Prajem si, aby si

mala hlboký pocit vďačnosti k Tvojmu Pánovi a Otcovi, k Ženíchovi a Priateľovi pri myšlienke na

to bohatstvo udelené dušiam, ktoré sú Jeho najdrahšie dietky. Lebo ako mocný Otec, má pripravené

tieto veľké a rozmanité dary pre svoje dietky a ak je potrebné, i všetky dary pre každé z nich. Pri

takých úvahách a pohnútkach k láske, nespokojnosť ľudí je neospravedlniteľná a pri pohľade na tak

mnoho darov, udelených bez miery, ich nevďak je neodpustiteľný.

108. Pamätaj si tiež, moja najdrahšia, že ani ty si nebola cudzozemkou alebo cudzinkou v tomto

dome Pána, v Jeho svätej Cirkvi (Ef 2, 19), ale bola si domácou a nevestou Kristovou medzi

svätými, obdarená Jeho darmi a venom nevesty. Pretože všetky poklady a všetko bohatstvo

ženíchovo náleží tiež jeho zákonitej neveste, uváž v akom veľkom majetku ť a Pán učinil

spoluúčastníčkou a Paňou. Užívaj a teš sa zo všetkého ako jeho domáca a horli o Jeho česť ako

milovaná dcéra a nevesta; ďakuj Mu za všetky diela a dobrodenia, ako by všetky Pán pripravil

jedine pre teba. Miluj a cti Ho za seba i za svojich blížnych, ku ktorým bol Boh taký štedrý. Vo

všetkom tom, i pri tvojich slabých schopnostiach, napodobňuj to, čo si poznala, že som činila ja. A

ja ť a tiež uisť ujem, dcéra, že mi bude veľmi milé, ak budeš s vrúcnou láskou chváliť a velebiť

Všemohúceho za tie dobrodenia a bohatstvá, ktorými ma zahrnula Jeho božská pravica nad všetko

ľudské pochopenie.

K a p i t o l a 10

Najsvätejšia Trojica posiela archanjela Gabriela ako posla, aby zvestoval najsvätejšej

Márii, že je vyvolená za Matku Božiu

109. Po nekonečné veky bola ustanovená tá blahodárna hodina a doba, v ktorej to veľké tajomstvo

pocty Božej (1Tim 3, 16), ktoré bolo potvrdené Duchom Svätým, prorokované ľuďom,

predpovedané anjelom a očakávané svetom, malo byť teraz vynesené z tajných úkrytov božskej

Múdrosti, aby sa primerane zjavilo v tele. Plnosť času, ktorý až doteraz, hoci naplnený proroctvami

a sľubmi, bol predsa pustý a prázdny, pretože mu chýbala plnosť najsvätejšej Márie, skrze ktorej

vôľu a súhlas, všetky veky mali obdržať náplň, to jest večné Slovo učinené telom, schopným trpieť

a vykúpiť ľudstvo. Toto tajomstvo bolo od vekov predurčené tak, aby bolo splnené prostredníctvom

tejto nebeskej Devy. Pretože teraz už bola na svete, vykúpenie ľudstva a príchod Jednorodeného

Otcovho sa už nemal odkladať . Teraz už nemusel prísť iba ako trpený, iba v stane (2 Kr 7, 6), alebo

v cudzom dome, ale sa mohol tešiť na úprimné uvítanie vo svojom chráme a ako vo svojom

vlastnom dome, ktorý bol jeho vlastným predurčeným nákladom vybudovaný a obohatený viac než

chrám Šalamúna, nákladom jeho otca Dávida. (1 Par 22, 5).

110. Teda v tomto predustanovenom čase rozhodol Najvyšší poslať svojho jednorodeného Syna na

svet. A porovnávajúc (podľa nášho pojmu a reči) svoje večné ustanovenia s proroctvami a

prísahami, ktoré dal ľuďom od počiatku sveta a toto všetko dohromady s postavením a svätosť ou,

akú vybudoval v najsvätejšej Márii, usúdil, že všetky okolnosti pre povznesenie Jeho odvekej vôle a

večného ustanovenia by malo byť zjavené anjelom a nimi začaté. Jeho Majestát prehovoril

s archanjelom Gabrielom takými slovami či rečou, akú obyčajne používal, keď anjelom oznamoval

svoju vôľu. Akokoľvek obyčajne Boh osvecuje svätých duchov počínajúc s najvyššími anjelmi,

ktorí zase očisť ujú a osvecujú iných podľa rádov, dolu až k najmenším, dávajú im tak poznať , čo

zjavil Boh, v tomto prípade ten zvyk nebol zachovaný, lebo svätý archanjel obdržal svoje posolstvo

priamo z úst Božích.

111. Svätý Gabriel pozvaný božskou vôľou, predstúpil k podnožiu trónu a bedlivo pozoroval

nezmeniteľnú podstatu Najvyššieho. Jeho Majestát mu potom výslovne zveril posolstvo, ktoré mal

priniesť najsvätejšej Márii a naučil ho tým slovám, ktorými Ju mal pozdraviť a osloviť . Teda prvým

autorom tohoto posolstva bol sám Boh, ktorý vo svojej božskej mysli zostavil určité slová a zjavil

ich svätému archanjelovi, aby ich tlmočil najčistejšej Márii. Zároveň zjavil Pán svätému Kniežať u

Gabrielovi mnohé skryté tajomstvá, týkajúce sa vtelenia. Najsvätejšia Trojica mu prikázala, aby sa

odobral k nebeskej Deve a zvestoval Jej, že Pán si vyvolil Ju medzi ženami, aby bola Matkou

večného Slova, a že Ho počne vo svojom panenskom lone pôsobením Ducha Svätého, bez úhony jej

panenstva. Toto i všetky ostatné posolstvá, ktoré mal oznámiť a objasniť veľkej Kráľovnej a Panej,

archanjela naučila sama najsvätejšia Trojica.

112. Na to jeho Majestát oznámil všetkým anjelom, že čas Vykúpenia už prišiel, a že už nariadil,

aby bolo bezodkladne prinesené na svet; lebo najsvätejšia Mária bola už v ich prítomnosti

pripravená a ozdobená, aby bola Jeho Matkou a bola povýšená k najvyššej hodnosti. Nebeskí

duchovia vypočuli hlas svojho Stvoriteľa a s neporovnateľnou radosť ou a vďakyčinením za

splnenie večnej a dokonalej vôle, zaspievali pieseň chvály, v ktorej opakovali Sionskú hymnu:

„Svätý, svätý, svätý si, Bože a Pane zástupov (Iz 6, 3). Spravodlivý a mocný si, Pane, náš Bože,

ktorý prebývaš na výsostiach a zhliadaš na ponížených na zemi (Ž 112, 5). Obdivuhodné sú všetky

skutky Tvoje a nanajvýš chvályhodné sú Tvoje ustanovenia.“

113. Nebeské knieža Gabriel s neobyčajnou radosť ou poslúchol božský rozkaz a sprevádzaný

mnohými tisícami anjelov v prekrásnych viditeľných podobách, zostúpil z najvyššieho neba.

Vzhľadom bol tento veľký knieža a vyslanec nesmierne krásny; Jeho tvár žiarila, chovanie mal

vážne a majestátne, krok odmeraný, pohyby pokojné, slová vážne a mocné, jeho vznešená osobnosť

sa vyznačovala príjemnou, láskavou vážnosť ou a viacerými božskými vlastnosť ami než všetci

ostatní anjeli, ktorých do tej doby nebeská Pani videla vo viditeľnej podobe. Na hlave mal nádhernú

čelenku a jeho rúcho sa skvelo rôznymi farbami žiarivej krásy. Na prsiach mal prekrásny kríž,

vyjadrujúci tajomstvo Vtelenia, ktoré prišiel oznámiť . Všetky okolnosti boli zariadené tak, aby

upútali pozornosť najmúdrejšej Kráľovnej.

114. Celá táto nebeská armáda so svojím kniežacím vodcom zamierila svoj let do Nazaretu, mesta

galilejskej provincie, k obydliu najsvätejšej Márie. Bol to iba chudobný domček a jej izbička bola

úzka, bez všetkého zariadenia, aké sa vo svete obyčajne používa na zakrytie biedy a nedostatku

lepšieho nábytku. Nebeská Pani mala vtedy štrnásť rokov, šesť mesiacov a sedemnásť dní; jej

narodeniny pripadli na ôsmeho septembra a od toho dátumu uplynulo šesť mesiacov a sedemnásť

dní, keď v Nej bolo prevedené toto najväčšie zo všetkých tajomstiev, ktoré Boh na tomto svete

vykonal.

115. Telesná postava nebeskej Kráľovnej bola súmerná a vyššia než sú obyčajné devy jej veku; ale

neobyčajne elegantná a dokonalá v každom ohľade. Tvár bola skôr podlhovastá než okrúhla,

pôvabná a krásna, ani chudá, ani tlstá; pleť mala čistú, trochu nahnedlú; čelo široké, ale súmerné;

obočie dokonale klenuté; oči veľké a vážne, neuveriteľne a nevýslovne krásne a akoby holubičej

nežnosti, farby tmavej s nádychom do zelena; noc rovný a úhľadný; ústa malé, pery červeno

zafarbené, ani príliš tenké, ani príliš hrubé. Všetky Jej prirodzené dary boli súmerné a krásne, že

nikdy žiadna iná bytosť také nemala. Pohľad na Ňu vzbudzoval súčasne pocit radosti i vážnosti,

lásku i citlivú bázeň. Pútala srdce, ale zároveň ho držala v príjemnej úctivosti; Jej krása nútila

spievať o Nej chvály, ale Jej vznešenosť , veľká dokonalosť a milosti ho umlčali. Vo všetkých, ktorí

sa k Blížili budila božské účinky, ktoré nemožno vysvetliť ; srdce naplňovala nebeským vplyvom a

božským pôsobením, ktoré ho priť ahovalo k Bohu.

116. Jej odev bol jednoduchý a chudobný, ale čistý, tmavostriebornej farby, ani ako je farba popola,

bol jednoduchý a nosila ho bez akejkoľvek okázalosti, s veľkou skromnosť ou a slušnosť ou. V tej

chvíli, keď k Nej prišiel nebeský vyslanec, nezbadala ho, lebo bola zahĺbená do najvyššieho

rozjímania o tajomstvách, ktoré v Nej Pán v predošlých dňoch obnovil tak mnohými milosť ami.

Pretože Pán sám Ju uistil, že Jednorodený skoro zostúpi, aby prijal ľudskú podobu, bola táto veľká

Kráľovná plný vrúcnych, radostných myšlienok v očakávaní uskutočnenia toho a roznietená

pokornou láskou hovorila si v duchu: „Je to možné, že ten požehnaný čas už prišiel, v ktorom Slovo

večného Otca sa má narodiť a obcovať s ľuďmi? (Bar 3, 38). Že bude náležať svetu? Že ho ľudia

budú vidieť v tele? (Iz 40, 5). Že Jeho neprístupné svetlo bude osvetľovať tých, ktorí sedia v tme?

(Iz 9, 2). Ó, komu bude dopriate pobozkať zem, ktorej sa dotknú Jeho nohy! Ó, kto bude hodný Ho

vidieť a poznať!“

117. „Veľte sa nebesia a plesaj zem“ (Ž 95, 11); nech ho všetky veci chvália a velebia, lebo Jeho

večná radosť je blízko! Ó, dietky Adamove, obť ažené hriechom, ale predsa tvorovia môjho Milého,

pozdvihnite si teraz hlavy a odvrhnite jarmo starého otroctva! (Iz 14, 25). Ó, vy dávni praotcovia a

proroci a všetci spravodliví, ktorí ste držaní v predpeklí a čakáte v lone Abrahámovom, teraz budete

potešení a vaša túžobná žiadosť po Vykupiteľovi nebude už ďalej odkladaná! (Ag 2, 8). Chváľme

Ho všetci a spievajme Mu hymny chvály! Ó, ktorá bude otrokyňou Tej, ktorú Izaiáš označil za Jeho

Matku (Iz E 7, 14). Ó, Emanuel, pravý Bože a človeče! Ó, kľúč Dávidov, ktorý otvoríš nebesia! (Iz

7, 14). Ó, večná Múdrosť! Ó, Zákonodarca novej Cirkvi! Príď k nám, ó Pane a ukonči zajatie

Tvojho ľudu; nech uzrie všetko telo spásu Tvoju (Iz 40, 5).“

118. Takými a mnohými inými prosbami a túžbami, príliš hlbokými, než aby som ich mohla

vysvetliť svojim jazykom, zaoberala sa najsvätejšia Mária v tej hodine, keď k Nej prišiel svätý

archanjel Gabriel. Jej duša bola nanajvýš čistá a telo dokonalé, jej zmýšľanie bolo nanajvýš

ušľachtilé, vo svätosti vynikala najviac, bola plná milosti a tak Bohu podobná a milá pred Jeho

očami, že bola spôsobilá byť Jeho Matkou a nástrojom vhodným, aby Ho vylákal z lona Otca do

svojho panenského lona. Bola mocným prostriedkom pre naše vykúpenie a pre mnohé pokolenia a

všetky národy Ju stále chválili (Lk 1, 48). Čo sa stalo pri príchode nebeského vyslanca, rozpoviem

v nasledujúcej kapitole.

119. Prajem si iba ešte uviesť okolnosť , ktorá si zaslúži obdiv, že pre prijatie posolstva od

archanjela a pre uskutočnenie onoho vznešeného tajomstva, ktoré sa v tejto nebeskej Panej s Jej

súhlasom vykonalo, Jeho Majestát Ju ponechal bez akejkoľvek pomoci, okrem prostriedkov Jej

obyčajnej ľudskej prirodzenosti a tých, ktoré Jej poskytli Jej schopnosti a cnosti Jej obyčajného

stavu, ktoré boli popísané v prvom zväzku (č. 674 - 714). Najvyšší to zariadil tak, pretože toto

tajomstvo sa malo vykonať ako tajomstvo viery spolu s nádejou a láskou. A preto Jej Pán

neposkytol žiadnu zvláštnu pomoc a ponechal Ju Jej viere a dôvere v Jeho božské prisľúbenia.

Takto pripravená prežila, čo sa mojim nedostatočným a obmedzeným vyjadrovaním pokúsim

popísať . Veľkosť týchto tajomstiev činí moju schopnosť tým nedostatočnejšiu na ich vysvetlenie.

Naučenie, ktoré mi udelila nebeská Kráľovná

120. Dcéra moja, so zvláštnou láskou ti teraz prejavujem svoju vôľu a svoje prianie, aby si sa stala

hodná pre úzke a dôverné obcovanie s Bohom a to preto, aby si sa pripravila s veľkou horlivosť ou

a starostlivosť ou, plačom nad svojimi hriechmi, zabúdajúc na všetky viditeľné veci a opovrhujúc

nimi, aby si odteraz na nič nemyslela, než na Boha. Preto musíš začať konať všetko, čomu som ť a

doteraz naučila a čomu ť a ešte v ďalšej časti tohoto životopisu naučím. Budem s tebou a povediem

ť a cestou, ktorej sa musíš držať pri týchto dôverných rozhovoroch a i s ohľadom na milosti, ktoré

od Božskej dobroty obdržíš, keď sa budeš s Ním zhovárať vo svojom srdci pomocou viery, svetla a

milosti, ktoré dostávaš. Ak sa nebudeš riadiť podľa mojich napomenutí a ak sa podľa nich

nepripravíš, nedosiahneš splnenie svojich túžob, ani ja nenájdem ovocie z mojich poučovaní, ktoré

ti dávam ako tvoja učiteľka.

121. Pretože si bez akejkoľvek svojej zásluhy našla skrytý poklad a drahú perlu môjho učenia

mojich návodov (Mt 13, 44), pohŕdaj teda všetkými inými vecami, aby si získala a zaistila si

odmenu nevýslovnej ceny, lebo s ňou obdržíš všetky iné dobrá a staneš sa hodnou dôverného

priateľstva s Pánom a Jeho trvalého prebývania v tvojom srdci. Prajem si, aby si na výmenu za toto

veľké požehnanie odumrela všetkému pozemskému a priniesla ako obetu vďačnú lásku úplne

očistenej vôle. Napodobňuj ma s pokorou natoľko, že budeš presvedčená o svojej úplnej

bezcennosti a neschopnosti, že sa nezaslúžiš ani byť otrokyňou sluhov Kristových.

122. Pamätaj, že ďaleko bola odo mňa myšlienka, že Najvyšší ma vyvolil pre dôstojnosť Matky

Božej a tak som zmýšľala, i keď Najvyšší už sľúbil Jeho čoskorý príchod na svet; vyznal ma, aby

som po Ňom túžila s takou veľkou láskou, že deň pred uskutočnením tohoto tajomstva som myslela,

že zomriem a moje srdce by puklo láskyplnou túžbou, keby ma božská Prozreteľnosť nebola

posilnila. Pán rozšíril môjho ducha v novej nádeji, že Jednorodený večného Otca zostúpi z neba

bezodkladne, ale naopak, zase moja pokora ma prikláňala k obave, či moja prítomnosť na svete

nezdrží jeho príchod. Uvažuj teda, moja milovaná o tomto tajomstve môjho vnútra a aký je to

príklad pre teba i pre všetkých smrteľníkov. A pretože je to pre teba ť ažké pochopiť a popísať takú

vysokú múdrosť , pozeraj na mňa v Pánovi, aby si osvietená Jeho svetlom mohla rozjímať a chápať

dokonalosť mojich skutkov; nasleduj ma tým, že ma budeš napodobňovať a choď v mojich

šľapajách.

K a p i t o l a 11

Mária počúva posolstvo svätého anjela; tajomstvo vtelenia je uskutočnené počatím

večného Slova v Jej lone

123. Prajem si vyznať pred nebom a zemou a ich obyvateľmi, že keď sa pripravujem písať o

hlbokom tajomstve Vtelenia, moje chabé sily ma opúšť ajú a môj jazyk onemel a reč umĺkla, moje

schopnosti otupeli, chápavosť je zatemnená a premožená božským svetlom, ktoré ma vedie a

poučuje. V ňom vidím všetko jasne a neomylne; vidím svoju nepatrnosť a uvedomujem si

prázdnotu slov a nedostatok ľudských slovných výrazov, aby som mohla správne napísať svoje

pojmy o tomto tajomstve, ktoré obsahuje zároveň Boha samého a najväčšie a i najpodivuhodnejšie

dielo Jeho všemohúcnosti . vidím v tomto tajomstve božský a obdivuhodný súlad Jeho nekonečnej

Prozreteľnosti a múdrosti, s ktorou od večnosti ich ustanovil a predurčil a ktorou riadil všetko

stvorenie k jeho splneniu. Všetky Jeho diela a všetky tvory boli iba dobre prispôsobené prostriedky

pre dosiahnutie tohoto vrcholu Jeho cieľa, pre zostúpenie Boha a pre prijatie ľudskej prirodzenosti

na seba.

124. Videla som, ako večné Slovo čakalo a zvolilo najpríhodnejší čas a hodinu pre svoje zostúpenie

z lona Otcovho, noc v rýchlom behu došla do polovice (Múd 18, 14), keď celé potomstvo Adamovo

bolo pochované a pohrúžené do spánku zabudnutia a nepoznania svojho pravého Boha, a keby

nebol nik, kto by otvoril ústa, aby Ho vyznával a chválil, okrem niektorých vyvolených duší z Jeho

ľudu. Celý ostatný svet bol stratený v mlčaní a vo tme, tráviac v predĺžení noci päť tisíc a asi dvesto

rokov. Vek za vekom plynul a pokolenie nasledovalo za pokolením, každé v dobe predurčenej a

ustanovenej večnou Múdrosť ou a každé malo príležitosť poznať Ho, svojho Stvoriteľa, lebo

všetkým bol tak blízko, že v Ňom žili, hýbali sa a boli (Sk 17, 28). Pretože však ešte nenadišiel

jasný deň Jeho neprístupného svetla, hoci niektorí zo smrteľníkov ako slepci sa Mu priblížili a

dotkli sa Ho v Jeho tvoroch, ale Jeho Božstvo nedosiahli (Rim 1, 23); a keď sa im nepodarilo

poznať Ho, vrhli sa nezmyselné a nanajvýš ohavné veci tohoto sveta.

125. Konečne svitol deň, v ktorom Najvyšší nevšímajúc si dlhé veky tmy nevedomosti, rozhodol sa

zjaviť sa ľuďom a začať dielo vykúpenia ľudského pokolenia tým, že príjme jeho prirodzenosť

v živote najsvätejšej Márie, teraz pre túto udalosť pripravenú. Aby som mohla popísať čo mi bolo o

tejto udalosti zjavené, musím sa zmieniť o niektorých skrytých tajomstvách spojených so

zostúpením Jednorodeného z lona Otca. Prijímam ako pevné ustanovenia to, čo svätá viera učí o

božských Osobách, že aj keď sú skutočné rozdiely medzi troma Osobami, predsa niet u nich žiadnej

nerovnosti v múdrosti, všemohúcnosti, alebo v iných vlastnostiach a práve tak je to i božskou

prirodzenosť ou; a ako sú si rovné v dôstojnosti a nekonečnej dokonalosti, tak sú si rovné i vo

vonkajšej činnosti, ktorá pochádza od Boha samého pre utvorenie niektorého tvora, alebo veci. Toto

pôsobenie tri božské Osoby prevádzajú nerozdielne, žiadna Osoba ojedinelo nič nerobí, ale všetky

tri Osoby, pretože sú jedným Bohom, majú jednu a tú istú múdrosť , jedinú myseľ a vôľu. Tak to, čo

vie a praje si Syn, to isté vie a praje si Otec a taktiež Duch Svätý vie a praje si to, čo vedia prajú si

Otec a Syn.

126. V tejto nerozdielnosti v konaní troch božských Osôb vykonalo sa a uskutočnilo jediným

aktom tajomstvo Vletenia, hoci iba jedna Osoba, Syn, prijala na seba ľudskú prirodzenosť ,

zlúčením božskej prirodzenosti s ľudskou. Preto hovoríme, že Syn bol poslaný Otcom, z ktorého

duchovnej bytosti pochádza a že Otec Ho poslal prostredníctvom Ducha Svätého. Pretože to bola

Osoba Syna, ktorá zostúpila, aby sa stala človekom, táto Osoba pred zostúpením z neba a z lona

Otcovho menom človečenstva, ktoré mala na seba vziať , urobila podmienečnú žiadosť , aby pre

predvedené Jeho zásluhy, Jeho spasenie a zadosť učinenie božskej spravodlivosti za hriechy sa

vzť ahovalo na celé ľudské pokolenie. Syn Boží túžil po tom f i a t , čiže schválení najsvätejšou

vôľou Otca, ktorý Ho poslal po prijatí tohoto vykúpenia prostredníctvom Jeho presvätých skutkov a

umučenia a skrz tajomstvo, ktoré mal vykonať v novej Cirkvi a v novom zákone milosti.

127. Večný Otec prijal túto žiadosť i predvedené zásluhy Slova; pripustil všetko čo bolo navrhnuté

a žiadané pre smrteľníkov a sám potvrdil vyvolené a predurčené duše ako dedičstvo majetok Krista

naveky. Preto sám Kristus, náš Pán, skrz svätého Jána hovorí, že nestratil ani nenechal zahynúť

nikoho z tých, ktorých Mu Otec dal (Jn 18, 9). A na inom mieste hovorí, že nik nevytrhne Jeho

ovečky z Jeho rúk, ani z rúk Jeho Otca (Jn 17, 12). To isté by platilo o všetkých, ktorí sa zrodili,

keby použili pre seba milosti vykúpenia, ktorá ak je dostatočná, bola by aj účinná pre všetkých a vo

všetkom, lebo Jeho božské milosrdenstvo nechcelo vylúčiť nikoho, keby sa len všetci chceli učiniť

schopní prijať jeho úžitky skrz Vykupiteľa.

128. Toto všetko, podľa spôsobu nášho chápania, stalo sa v nebi pri tróne najsvätejšej Trojice, ako

predohra ku fiat najsvätejšej Márie, o ktorom budem teraz rozprávať . V okamihu, keď Jednorodený

Otca zostúpil do Jej panenského lona, celé nebesia i všetko tvorstvo javilo veľké vzrušenie. Pre

nerozdielne spojenie božských Osôb, všetky tri zostúpili so Slovom, hoci iba Slovo malo byť

vtelené. A s Pánom a ich Bohom i všetky zástupy nebeského vojska vyšli z neba v plnej

nepremožiteľnej sile a lesku. Hoci nebolo potrebné pripravovať cestu, lebo Boh naplňuje celý

vesmír a ničím nemôže byť zadržaný, predsa všetkých jedenásť nebies ukázalo úctu svojmu

Stvoriteľovi a spoločne s nižšími živlami sa otvorili a akoby sa roztrhli a urobili Mu voľný

priechod; hviezdy žiarili jasnejšie, mesiac a slnko i s planétami zrýchlili svoj beh v službe

Stvoriteľovi, dychtiac uvidieť veľkosť Jeho obdivuhodných skutkov.

129. Pozemšť ania nezbadali toto hnutie a obnovenie všetkého tvorstva, pretože sa to stalo v noci a

tiež preto, že Pán si prial, aby to bolo známe iba anjelom. Títo s novým obdivom Ho chválili, vedia,

že tieto hlboké a úctyhodné tajomstvá majú byť pred ľuďmi skryté, pretože ľudia boli vzdialení od

porozumenia týchto vzácnych dobrodení, ktoré boli obdivuhodné i v očiach anjelských duchov. Len

títo anjelskí duchovia mali vtedy uložené ako povinnosť vzdávať česť , chválu a úctu za tieto

dobrodenia ich Stvoriteľovi. Predsa však Najvyšší v tej hodine vlial do sŕdc niektorých

spravodlivých osôb nové pocity a účinky zvláštnej radosti, ktorá im bola nápadná. Prišli im na

myseľ nové veľké predstavy o Bohu; niektorí z nich boli nadchnutí a začali v sebe uvažovať , či

tieto nové pocity nespôsobil príchod Mesiáša, ktorý má vykúpiť svet, ale toto všetko ostalo utajené,

pretože každý si myslel, že iba on pocítil toto obnovenie svojho vnútra.

130. I v iných tvoroch nastalo podobné obnovenie a zmena. Vtáci poletovali s novými piesňami a

s novou radosť ou; rastliny a stromy vydávali viac ovocia a vône; a v podobnej miere všetko ostatné

tvorstvo obdržalo a pocítilo akúsi oživujúcu zmenu. Avšak najväčší podiel obdržali Otcovia a svätí

v predpeklí, kam bol poslaný s tou radostnou správou archanjel Michael, aby ich potešil a nabádal

náležito oslavovať a chváliť Boha. Iba pre peklo bola táto udalosť príčinou nového zdesenia a

trápenia, lebo pri zostúpení večného Slova z výšin nebeských, pocítili zlí duchovia neodolateľnú

silu božskej moci, ktorá ich uchvátila ako morské vlny a všetkých vrhla do najhlbších priepastí ich

temnoty a zanechala ich tam bez všetkej sily k odporu a k opätovnému povstaniu. Keď z Božieho

dopustenia opäť mohli vstať , vyhrnuli sa na svet a rýchlo hľadali, čo zvláštne sa stalo, že ich to tak

premohlo. Hoci konali niekoľko spoločných porád, nepodarilo sa im nájsť príčinu toho. Božská

moc skryla pred nimi tajomstvo Vtelenia, aj akým spôsobom najsvätejšia Mária počala vtelené

slovo (č. 326). Až po smrti Kristovej na kríži, nadobudli istotu, že bol Boh i pravý človek, ako

povieme neskoršie.

131. Aby sa toto tajomstvo Najvyššieho mohlo splniť , svätý archanjel Gabriel v podobe popísanej

v predošlej kapitole, sprevádzaný nespočetnými anjelmi vo viditeľnej ľudskej podobe, skvejúci sa

neporovnateľnou krásou, vošiel do izbietky, kde sa najsvätejšia Mária modlila. Veľká cudnosť a

zdržanlivosť bránili nebeskej Kňažnej aby pohliadla naň viac, než bolo potrebné k tomu, aby ho

poznala ako anjela Pána. Keď ho poznala, chcela sa mu vo svojej obvyklej pokore pokloniť , on to

však nepripustil, ale naopak, sám sa hlboko uklonil pred svoju Kráľovnou a Paňou, v ktorej sa koril

nebeským tajomstvám svojho Stvoriteľa. V tej chvíli tiež poznal, že od tohoto dňa starý čas a zvyk,

podľa ktorého ľudia uctievali anjelov, ako urobil napríklad Abrahám (Gen 18, 2), je zmenený.

Pretože ľudská prirodzenosť bola povýšená až k samej dôstojnosti Božej v osobe Slova, ľudia teraz

zaujímajú miesto adoptovaných dietok Božích, spoločníkov a bratov anjelov, ako anjel povedal

svätému Jánovi evanjelistovi, keď nedovolil, aby sa mu klaňal (Zjav 19, 10).

132. Svätý archanjel pozdravil našu i svoju Kráľovnú slovami: „Ave gratia plena, Dominus tecum,

benedicta Tu in mulieribus“ - „Zdravas buď, milostiplná, Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami“

(Lk 1, 28). Počujúc od anjela toto nové pozdravenie, táto zo všetkých tvorov najpokornejšia bola

vzrušená, nie však zmätená v mysli (Lk 1, 29). Tento ľak vznikol z dvoch príčin: za prvé z Jej

pokory, lebo sa pokladala za najnižšieho tvora a teda vo svojej pokore bola prekvapená, keď počula

pozdrav, v ktorom Ju anjel nazval „Požehnaná si medzi ženami“; za druhé, ju vnútorne upovedomil,

že si Ju vyvolil za Matku a to v Nej spôsobilo ešte väčšie rozpaky, pretože vo svojej pokore mala o

sebe pokornú mienku. Kvôli tomu vzrušeniu začal Jej anjel vysvetľovať ustanovenie Pána a

povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Hľa, počneš vo svojom lone a porodíš Syna

a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 30 - 32).

133. Naša zo všetkých tvorov najmúdrejšia a najpokornejšia Kráľovná bola dosť duchaplná a

veľkomyseľná, aby vedela odhadnúť pravú cenu takého nového a neslýchaného tajomstva; a v akej

miere poznávala jeho veľkosť , v takej bola tiež naplnená údivom. Ona však pozdvihla svoje

pokorné srdce k Pánovi, ktorý Jej nemohol odoprieť žiadnu prosbu a vnútri svojej duše Ho prosila o

nové svetlo a pomoc, ktorými by sa mohla riadiť v takej ť ažkej záležitosti, lebo - ako sme povedali

v predchádzajúcej kapitole - Najvyšší, aby Ju pri tomto tajomstve nechal jednať iba na základe

viery, nádeje a lásky, ponechal Ju v obyčajnom stave a prerušil všetky pomôcky a vnútorné

povznesenia, ktoré tak často, alebo stále požívala. V tomto postavení odpovedala svätému

Gabrielovi to, čo napísal svätý Lukáš: „Ako sa to stane, aby som počala a porodila, keď muža

nepoznám a ani poznať nemôžem?“ Súčasne vnútorne pripomenula Pánovi sľub čistoty, ktorý

urobila, i Jeho zasnúbenie, ktoré s Ňou strávil.

134. Sväté knieža Gabriel odpovedal: „Pani, pre božskú Moc je to ľahké, aby Ťa urobila Matkou

bez spolupôsobenia muža; Duch Svätý bude s Tebou novou prítomnosť ou a Moc Najvyššieho Ťa

zatieni, takže Svätý svätých sa z Teba môže zrodiť , ktorý sa bude volať Synom Božím. Hľa, Tvoja

sesternica Alžbeta, tiež počala syna v jej rokoch neplodnosti a tento je už šiesty mesiac jej počatia,

lebo u Boha nič nie je nemožné. Ten, ktorý mohol spôsobiť , aby počala neplodná, môže to urobiť aj

u Teba, Pani, aby si bola Jeho Matkou a predsa zachovala panenstvo a vzrástla v čistote. Synovi,

ktorého porodíš, dá trón Jeho otca Dávida a Jeho panovanie bude večné v dome Jakubovom. Nie je

ti neznáme proroctvo Izaiáša (Iz 7, 14), že panna počne a porodí Syna, ktorého meno bude

Emanuel, Boh s nami. Toto proroctvo je neklamné a splní sa v Tvojej osobe. Taktiež je Ti známe

veľké tajomstvo o kríku, ktorý Mojžiš vidiel horieť bez toho, aby zhorel (Ex 3, 2). To znázorňovalo,

že dve prirodzenosti, božská a ľudská, sa majú spojiť tak, že ľudská prirodzenosť nebude strávená

božskou a že Matka Mesiáša počne a porodí bez porušenia svojej panenskej čistoty. Spomeň si tiež,

Pani, na sľub večného Boha patriarchovi Abrahámovi, že po zajatí jeho potomstva po štyri

pokolenia, navráti sa do svojej zeme; tajomný význam toho bol, že v tomto štvrtom pokolení

vtelený Boh vyslobodí celé pokolenie Adama skrz Tvoje spolupôsobenie od utláčaní diablových

(Gen 15, 16). (Mária z Agredy v pôvodnom rukopise vysvetľuje tie štyri pokolenia takto:

„Tajomstvo tohoto štvrtého pokolenia je, že sú štyri prvosplodenia: prvé Adamovo, bez otca a

matky; druhé Evino, bez matky; tretie naše z otca a matky; štvrté Pána nášho Ježiša Krista z Matky,

bez otca“.) A rebrík, ktorý videl Jakub vo sne (Gen 28, 12), bol jasným znázornením kráľovskej

cesty, ktorú má večné Slovo otvoriť , po ktorej budú pozemšť ania vystupovať k nebu a anjeli

zostupovať k zemi. K tejto zemi sa Jednorodený Otca znížil, aby obcoval s ľuďmi a udelil im

poklady svojho Božstva, daroval im svoje cnosti a svoju nemeniteľnú večnú dokonalosť “.

135. Týmito slovami a mnohými inými, nebeský vyslanec poučil najsvätejšiu Máriu, aby

spomienkou na staré prisľúbenia a proroctvá Písma Svätého, spoliehajúc na ne a dôverujúc im, aj

nekonečnej moci Najvyššieho, mohla premôcť svoje nerozhodnosť pri nebeskom posolstve. Pretože

však naša Pani vynikala nad anjelmi v múdrosti, opatrnosti i vo svätosti, nedala hneď odpoveď a to

preto, aby ju mohla dať v súhlase s vôľou Božou, tak aby bola hodná najväčšieho zo všetkých

tajomstiev a svätých skutkov moci Božej. Vedela, že na Jej odpovedi závisí záväzok najsvätejšej

Trojice, splnenie ich sľubov a proroctiev, najpríjemnejšia a najprijateľnejšia obeť , otvorenie brány

do raja, víť azstvo nad peklom, vykúpenie celého ľudského pokolenia, zadosť učinenie božskej

spravodlivosti, založenie nového zákona milosti, oslávenie ľudí, obveselenie anjelov a všetko čo je

spojené s Vtelením Jednorodeného Otcovho a Jeho prijatím podoby sluhu v Jej panenskom lone (Fil

2, 7).

136. Naozaj veľký div, hodný nášho obdivu, že všetky tieto tajomstvá, aj všetko iné čo obsahujú,

Všemohúci zveril pokornej Deve a urobil závislým od Jej fiat (staň sa). Avšak vhodne a bezpečne

ho ponechal pre rozhodnutie tejto múdrej, silnej a statočnej Žene (Prísl 31, 11), ktorá naň pozerala

s takou veľkomyselnosť ou a šľachetnosť ou, že nesklamala pevnú dôveru vkladanú do Nej.

Pôsobenie, ktoré vzniká v božskej podstate, nie je závislé na spolupôsobení tvorov, pretože tvory na

ňom nemajú žiaden podiel a Boh ani nemohol očakávať nejaké spolupôsobenie pre konanie

vnútorných skutkov, ale pri skutkoch vonkajších a takých, ktoré sú možné iba za istých okolností,

z ktorých vtelenie bolo dielo najvznešenejšie, nemohol pokračovať bez spolupôsobenia najsvätejšej

Márie a Jej slobodného súhlasu. Tento vrchol všetkých svojich vonkajších skutkov si prial

dosiahnuť skrz Máriu, aj aby sme my za toto dobrodenie boli zaviazaní vďakou tejto Matke

múdrosti a našej Zmieriteľky.

137. Preto táto veľká Pani uvážila a dôkladne preskúmala toto rozsiahle pole dôstojnosti Matky

Božej (Prísl 21, 16), aby ho kúpila svojim fiat; zaodiala sa statočnosť ou viac než ľudskou a okúsila

i videla, ako prospešný bol tento podnik a obchod s Bohom. Pochopila cesty Jeho skrytej

blahosklonnosti a ozdobila sa statočnosť ou a krásou. A keď všetko uvážila a poradila sa

s nebeských poslom Gabrielom o veľkosti týchto vysokých božských tajomstiev a videla, že je vo

výbornom stave pre prijatie prineseného posolstva, Jej najčistejšia duša bola uchvátená a

povznesená obdivom, úctou a najvyššou vrúcnosť ou božskej lásky. Veľkou silou týchto hnutí i

nadprirodzenými účinkami Jej prečisté Srdce sa prirodzene zúžilo a zovrelo tak mocne, že z neho

vytryskli tri kvapky Jej najčistejšej Krvi a tieto si našli cestu do prirodzeného miesta pre počatie a

božskou mocou a Duchom Svätým bolo z nich utvorené telo Krista, Pána nášho. Látku, z ktorej

bolo utvorené najsvätejšie človečenstvo Slova pre naše vykúpenie, poskytlo a darovalo najčistejšie

srdce Márie účinkom sily Jej čistej lásky. V tom istom okamihu, s pokorou, ktorá sa nikdy nemôže

dostatočne vychváliť , naklonila mierne hlavu, zopäla ruky a vyslovila tieto slová, ktoré sa stali

začiatkom nášho spasenia: „Ecce, ancilla Domini, Fiat mihi secundum verbum tuum“ - „Ajhľa,

služobnica Pána, staň sa mi podľa slova tvojho“ (Lk 1, 38).

138. Pri vyslovení tohoto „fiat“, tak sladkého pre sluch Boží a šť astného pre nás, prihodili sa

v jednom okamihu štyri veci: Prvá, najsvätejšie Telo Krista, nášho Pána, bolo utvorené z troch

kvapiek krvi, ktoré vytryskli zo srdca najsvätejšej Márie. Druhá, najsvätejšia duša Pána bola

stvorená tak, ako iné duše. Tretia, duša a telo sa spojili a tak bolo utvorené Jeho dokonalé

človečenstvo. Štvrtá, božstvo v Osobe Slova sa spojilo s človečenstvom a obe tvorili jednu zloženú

bytosť zlúčení božskej a ľudskej prirodzenosti; tak bol utvorený Kristus, pravý Boh a človek, náš

Pán a Vykupiteľ. Toto sa stalo v jarnej dobe, dvadsiateho piateho marca, za ranného úsvitu, v tej

istej hodine, kedy náš prvý otec Adam bol stvorený, v roku 5199 od stvorenia sveta, čo sa zrovnáva

tiež letopočtom Cirkvi Rímskej v jej martytológiu vedenom riadením Ducha Svätého. Tento počet

je pravý a istý, ako mi bolo oznámené, keď som sa na to pýtala na žiadosť svojich predstavených.

V zhode s tým bol svet stvorený v marci, čo sa zrovnáva s počiatkom stvorenia. A pretože diela

Najvyššieho sú dokonalé a úplné (Dt 32, 4), rastliny a stromy vyšli z rúk Božích majúc už plody a

boli by plodili ovocie stále bez prestávky, keby hriech nebol zmenil celú prírodu, o čom budem

rozprávať v inom pojednaní, ak to bude vôľa Pána; teraz sa tým nebudem zaoberať , pretože sa to

netýka nášho predmetu.

139. V tom istom okamihu, v ktorom Všemohúci slávil snubné zlúčenie božskej a ľudskej podstaty

v lone najsvätejšej Márie, bola nebeská Pani povznesená k blaženému nazeraniu, v ktorom sa Jej

zjavilo Božstvo jasne v priamom videní. Uvidela veľké tajomstvo, o ktorom budem hovoriť

v nasledujúcej kapitole. Tajomstvo nápisov, ktorými bola ozdobená a ktoré mali tiež anjeli, ako je to

popísané v siedmej kapitole (č. 82, tiež v I zv. Č. 207, 363, 364), boli Jej teraz všetky celkom jasné.

Božské Dieť a v úkryte lona začalo prirodzeným spôsobom rásť , živené podstatou a krvnou

najsvätejšej Matky, práve tak ako iní ľudia; bolo však oveľa volnejšie a vyňaté spod nedokonalostí,

ktorým v tom čase a v tom mieste podliehajú iné dietky Adamove. Od niektorých z nich, najmä od

náhodilých a ktoré nie sú nutné k podstate plodenia, ktoré sú iba následkom hriechu, nebeská

Kráľovná bola zbavená. Tiež nemala výstrednosti a zbytočné starosti, zavinené hriechom, ktoré sú u

iných žien obvyklé a vyskytujú sa prirodzene v dobe utvárania, vyživovania a vzraste dieť ať a. Lebo

potrebná látka, ktorá patrí pokazenej prirodzenosti potomkov Evy a ktorá Jej chýbala, bola v Nej

nahradzovaná a poskytovaná konaním hrdinských úkonov cností, najmä lásky. Vrúcnosť ou Jej duše

a láskyplnými citmi, krv a šť avy Jej tela sa zmenili a tak božská Prozreteľnosť obstarávala výživu

pre božské dieť a. Takto bolo človečenstvo nášho Vykupiteľa prirodzeným spôsobom živené a

zároveň svojimi hrdinskými cnosť ami osviežovala a potešovala Jeho Božstvo. Najsvätejšia Mária

poskytla Duchu Svätému pre utvorenie tohoto tela najčistejšiu krv, bez hriechu i akejkoľvek

náklonnosti k nemu. A nečistá a nedokonalá látka, ktorú poskytujú iné matky pre vzrast svojich

dietok, bola Kráľovnou nebeskou poskytovaná v nanajvýš čistej a jemnej podstate, lebo ju vytvárala

a poskytovala mocou svojich láskyplných citov a iných cností. Podobným spôsobom bolo

očisť ované všetko, čo slúžilo za pokrm nebeskej Kráľovnej. A pretože vedela, že Jej pokrm má

nasycovať a živiť tiež Syna Božieho, požíval pokrmy s tak hrdinskými úkonmi cností, že anjelskí

duchovia sa divili, ako také obyčajné ľudské výkony môžu byť spojené s takou nadprirodzenou

výškou zásluh a dokonalostí pred zrakom Božím.

140. nebeská Pani bola tak utvrdená v takých vysokých prednostiach ako Matka Božia, že tie, o

ktorých som sa už zmienila a ešte zmienim, nepodávajú ani najmenšiu predstavu o Jej vznešenosti a

moje slová nie sú v stave popísať ju. Lebo ani nie je možné pochopiť ju rozumom a ani najučenejší

a najmúdrejší muži nemôžu nájsť dostatočné výrazy, aby ju vyslovili. Pokorní, ktorí sú zbehlí

v umení božskej lásky, bývajú o nej uvedomení vliatym svetlom i vnútorným prežívaním a pocitmi,

ktorými sa také tajomstvá poznávajú. Najsvätejšia Mária stala sa nielen nebom, chrámom a

príbytkom najsvätejšej Trojice, takže bola naň zmenená, povýšená a učinená Bohu podobná

zvláštnym a neslýchaným pôsobením Božím v Jej prečistom lone, ale i Jej domček, Jej malá,

chudobná modlitebňa bola Bohom posvätená ako nová svätyňa Božia. Nebeskí duchovia, ktorí boli

svedkami tejto obdivuhodnej premeny, boli prítomní, aby Ju pozorovali a chválili Všemohúceho

nevýslovnou chválou a oslavami; a spolu s touto prešť astnou Matkou Ho velebili v Jeho mene i v

mene ľudského pokolenia, ktoré nič nevedelo o týchto Jeho preveľkých dobrodeniach a

milosrdenstve.

Naučenia presvätej Kráľovnej Márie

141. Dcéra moja, si plná úžasu, keď pomocou nového svetla vidíš tajomstvo preveľkého poníženia

Božieho v jeho spojení s ľudskou prirodzenosť ou v lone chudobnej devy, ako som bola ja. Prajem si

však, moja najdrahšia, aby si obrátila pozornosť na seba a uvažovala, ako sa Boh znížil a vošiel do

môjho lona nielen kvôli mne samotnej, ale tiež kvôli tebe. Pán je nekonečný vo svojom

milosrdenstve a Jeho láska nemá medze a tak venuje pozornosť každej duši, vysoko ju cení a

pomáha každej duši, ktorá Ho prijíma a raduje sa z nej, ako by bol iba ju samotnú stvoril a jedine

kvôli nej sa bol stal človekom. Preto musíš so všetkou láskou svojej duše pokladať sa za povinnú

osobne vzdávať za celý svet plnú mieru ďakovania za Jeho príchod a za to, že prišiel, aby všetkých

vykúpil. A ak si so živou vierou presvedčená a vyznávaš, že ten istý Boh, hoci nekonečný vo

svojich vlastnostiach a večný vo svojom majestáte, ponížil sa, aby prijal ľudské telo v mojom lone,

hľadá tiež teba, volá ť a, teší ť a, lichotí ti a myslí iba na teba, ako by bola Jeho jediným tvorom (Gal

2, 20), pomysli si a dobre uváž, k čomu ť a tá Jeho obdivuhodná blahosklonnosť zaväzuje. Zmeň

tento obdiv na úkony živej viery a lásky, lebo za to, že sa znižuje a prichádza k tebe, si povinná

ďakovať jedine dobrote nášho Kráľa a Spasiteľa, lebo sama by si Ho nikdy nenašla a nedosiahla.

142. Ak uvážiš iba to, čo ti tento Pán môže dať okrem seba samého, už to samo sa ti bude zdať

veľké, i keď na to pozeráš iba ľudským rozumom a pochopením. Je zaiste pravda, že akýkoľvek dar

od takého vznešeného, najvyššieho Kráľa, si zaslúži veľkú vážnosť . Keď však budeš pozorovať a

božským svetlom poznávať , že týmto darom je Boh sám, a že ť a činí podielničkou na Jeho Božstve

a keď poznáš, že bez tvojho Boha a Jeho príchodu všetko tvorstvo by bolo ako nič a v Jeho očiach

opovrhnutiahodné, zatúžiš tešiť sa a hľadať odpočinok a pokoj jedine vo vedomí, že máš takého

Boha, tak milujúceho, láskyplného, mocného, sladkého a bohatého, ktorý - pretože je tak veľký a

nekonečný Boh - znižuje sa k tvojej nízkosti, aby ť a pozdvihol z prachu a obohatil tvoju chudobu,

konajúc voči tebe povinnosti pastiera, otca, ženícha a najvernejšieho priateľa.

143. Preto, dcéra moja, venuj pozornosť v skrytosti svojho srdca všetkým dôležitostiam týchto

právd. Premýšľaj a uvažuj v sebe o tejto najsladšej láske veľkého Kráľa k tebe. Aký verný je vo

svojich daroch a vo svojej nežnosti, vo svojich dobrodeniach, v prácach tebe zverených,

v osvecovaní tvojho vnútra, ako ť a poučuje božskou vedou o nekonečnej veľkosti Jeho Bytosti, o

Jeho podivuhodných skutkoch a najskrytejších tajomstvách, o hlavných pravdách a o ničotnosti

viditeľných vecí. Táto veda je počiatok, podstata, osnova a základ vedomostí, ktoré som ti dala, aby

si dosiahla vážnosť a veľkomyselnosť , s akou máš používať priazeň a dobrodenie svojho Pána a

Boha, tvoju prvú blaženosť , tvoj poklad, tvoje svetlo a vodcu. Pozeraj naň ako na nekonečného

Boha, milujúceho ale hrozného. Počúvaj, najdrahšia, na moje slová, naučenia a návody, lebo

obsahujú pokoj a osvietenie pre tvoju dušu.

K a p i t o l a 12

O prvých úkonoch najsvätejšej duše Krista Pána v prvom okamihu Jeho počatia a o

primeraných úkonoch Jeho najčistejšej Matky

144. Aby sme porozumeli, aké boli prvé úkony najsvätejšej duše Krista, nášho Pána, musíme

poukázať na to, čo bolo povedané v predošlej kapitole (pod č. 138), menovite, že všetko, čo

podstatne náležalo k tomuto tajomstvu: utvorenie tela, stvorenie a vdýchnutie duše a spojenie

človeka s osobou Slova, bolo vykonané jediným aktom, v jedinom okamihu, takže nemôžeme

povedať , že Kristus, naše najvyššie Dobro, bol človekom iba nejaký okamih. Hneď od prvého

okamihu bol človekom i pravým Bohom, akonáhle Jeho človečenstvo dosiahlo bytosť človeka, bol

tiež Bohom; preto v žiadnej dobe nemohol byť nazývaný iba človekom, ani na okamih, lebo od

samého počiatku bol Bohočlovekom. A pretože činné výkony mocností súvisia s pôsobivou

podstatou, preto najsvätejšia duša Krista, nášho Pána, v tom istom okamihu, v ktorom sa

uskutočnilo vtelenie, bola oblažená priamym nazeraním a láskou. Podľa nášho spôsobu reči,

mocnosti Jeho rozumu a vôle boli ihneď spojené so samým Božstvom. Lebo Jeho ľudská podstata

spojila sa s Božstvom v jednom okamihu podstatným zlúčením a tak Jeho telesné schopnosti, aj ich

najdokonalejšia činnosť boli spojené s podstatou Božou, takže ako v podstate, tak i v činnosti boli

úplne božské.

145. Pri tomto tajomstve je divné najmä to, že toľko slávy, ba sama nekonečnosť Božstva, boli

uzavreté v takom malom objeme, nie väčšom než telo včielky alebo malá mandľa. O nič väčšie než,

nebolo najsvätejšie Telo Krista v okamihu počatia a podstatného zlúčenia Božstva

s človečenstvom. A v takom malom objeme bola uzavretá najvyššia sláva, ale i schopnosť trpieť ,

lebo človečenstvo bolo súčasne oslávené i schopné trpieť , bolo Všeobsahujúce i pútnikom,

vlastniace nebo a putujúce k nebu. Boh však vo svojej nekonečnej moci a múdrosti mohol sa tak

zúžiť a uzavrieť svoje nekonečné Božstvo do priestoru takého maličkého tela novým

obdivuhodným spôsobom existencie, bez najmenšej ujmy na Jeho Božstve. Tou istou

všemohúcnosť ou zariadil, aby najsvätejšia duša Kristova svojimi vyššími mocnosť ami a

najvznešenejším pôsobením bola v stave slávy a požívala blaženosť , ale zároveň táto nezmerateľná

sláva akoby tlačila na vyššiu časť Jeho duše, zadržujúc tak účinky a dary slávy, ktoré by sa inak,

prirodzene, oznamovali i jeho telu. Preto mohol byť súčasne pútnikom podliehajúcim utrpeniu,

ktoré Ho uschopňovalo pre získanie našej spásy prostredníctvom Jeho kríža, utrpenia a smrti.

146. Aby bol na to úplne pripravený i na všetko, čo najsvätejšie človečenstvo malo konať ,

v okamihu počatia Mu boli vliate všetky vlastnosti, prirodzené Jeho schopnostiam a potrebné pre

Jeho činnosť ako Všeobsahujúceho i Cestujúceho. Tak vlastnil pred vliatou vedou svätých

posväcujúcu milosť a dary Ducha Svätého, ktoré - ako hovorí Izaiáš - spočívali na Kristovi (Iz 11,

2)). Mal všetky cnosti, okrem viery a nádeje, pretože tieto sú nezlučiteľné s blaženým nazeraním a

vlastnením a preto Mu chýbali. Tomuto Najsvätejšiemu zo svätých chýbali tiež iné cnosti, ktoré

predpokladajú nejakú nedokonalosť , pretože On nemohol hrešiť , ani klamstvo nebolo v Jeho ústach

(1 Pt 2, 22). O dôstojnosti a vznešenosti vedomostí a milostí Krista, nášho Pána, nie je potrebné sa

tu zmieňovať , pretože cirkevní učitelia a majstri bohovedy dostatočnej o nej učia. Stačí mi povedať

len to, že toto všetko bolo dokonalé, ako to bolo možné iba božskej moci a ľudský rozum to nemôže

pochopiť , lebo najsvätejšia duša Kristova sa napájala zo samotného žriedla Božstva (Ž 35, 10) a

mohla tak robiť bez obmedzenia. Preto musel mať plnosť všetkých cností a dokonalostí.

147. Najsvätejšia duša Ježiša Krista takto ozdobená a učinená božskou, Božstvom i Jeho darmi,

začala svoju činnosť takto: Ihneď začala priamo vidieť a poznávať Boha, ako je sám o sebe a ako je

spojený s Jeho najsvätejším človečenstvom, milovať Ho najvyššou blaženou láskou a poznávať

nízkosť ľudskej prirodzenosti pri porovnávaní s podstatou Božou. Duša Kristova sa hlboko

pokorovala a v tejto pokore vzdávala vďaky nemeniteľnej Bytosti Božej za to, že ju stvorila a za dar

podstatného spojenia, ktorým je povýšená na podstatu Božiu, hoci ostáva ľudská. Poznávala tiež, že

jeho najsvätejšie človečenstvo je učinené tak, že je schopné trpieť a je prispôsobené pre dosiahnutie

svojho účelu, vykúpenia. S týmto vedomím ponúkala sa ako duša Vykupiteľa na obetu za ľudské

pokolenie (Ž 39, 8), prijímajúc stav utrpenia a vzdávajúc vďaky večnému Otcovi za seba i v mene

človečenstva. Spasiteľ poznával zloženie svojho najsvätejšieho človečenstva i podstatu, z ktorej

bolo utvorené a ako najsvätejšia Mária silou svojej lásky a hrdinských cností poskytla túto podstatu.

Zaujal tento svätý stánok a obydlie, radujúc sa z jeho neobyčajného a čistého tvora za svoj majetok

na veky. Chválil večného Otca za to, že Ju stvoril a obdaril tak veľkými milosť ami a darmi, za to,

že Ju vyňal a oslobodil od obyčajného zákona hriechu ako svoju Dcéru, kdežto všetci ostatní

potomkovia Adamovi niesli jeho vinu (Rim 5, 18). Modlil sa za túto najčistejšiu Pannu i za svätého

Jozefa, vyprosoval im večné spasenie. Všetky tieto úkony a mnohé iné boli nanajvýš vznešené a

pochádzali od Neho, ako od pravého Boha a Človeka. Nehľadiac na jeho úkony, ktoré prináležali

Jeho blaženému nazeraniu a láske, boli tieto úkony a každý z nich zvlášť také záslužné, že i samé

by stačili vykúpiť nekonečné množstvo svetov, keby existovali.

148. I ten jediný výkon poslušnosti, ktorým sa najsvätejšie človečenstvo Slova podrobilo utrpeniu a

zabránilo, aby blaženosť Jeho duše neprechádzala tiež do Jeho tela, sám nadbytočne stačil pre naše

spasenie. Hoci by to bolo stačilo pre naše spasenie, nemohlo nič stačiť pre ukojenie Jeho nesmiernej

lásky k ľuďom, než iba plná miera účinnej lásky (Jn 13, 1), lebo účel Jeho života bol, aby ho strávil

v prejavoch dôkazoch takej vrúcnej lásky, že ani ľudský ani anjelský rozum to nemôže pochopiť . A

keď hneď v prvom okamihu svojho príchodu na svet tak nesmierne ho obohatil, aké poklady, aké

bohatstvo zásluh musel preň nahromadiť , než ho po tridsiatich troch rokoch božskej práce a

činnosti, umučenia a smrti na kríži odpustil! Ó, nekonečná láska! Ó, láska bez medzí! Ó,

milosrdenstvo bez miery! Ó, preštedrá dobrota! A naproti tomu, ó nevďačnosť a nízka zábudlivosť

smrteľníkov na také neslýchané a také ohromné dobrodenia! Čo by z nás bolo bez Neho? Ako oveľa

menej by sme sa snažili vykonať niečo pre tohoto nášho Vykupiteľa a Pána, keby nám bol preukázal

iba malé dobrodenie, keď teraz sotva nás dojme a pohne k vďačnosti to, že pre nás vykonal všetko,

čo mohol? Ak sa k Nemu nechceme chovať ako k Vykupiteľovi, ktorý nám dal večný život a

slobodu, tak Ho aspoň poslúchajme ako nášho Učiteľa a nasledujme Ho ako nášho Vodcu a naše

vedúce svetlo, ktoré nám ukazuje cestu k pravému šť astiu.

149. Tento Pán a Majster nepracoval pre seba, ani pre vykúpenie najprv svojej duše, alebo pre

získanie a rozmnoženie milosti pre seba, ale výhradne pre nás. On sám z toho nič nepotreboval, ani

nemohol prijať rozmnoženie milosti a slávy, pretože, ako hovorí sv. Jám, bol jej plný (Jn 1, 14),

lebo bol Jednorodeným Otca, ale zároveň bol človekom. V tom sa Mu nik nevyrovná, ani Ho

nemôže napodobniť . Všetci svätci a obyčajní tvorovia získali zásluhy pre seba pracovali za

odmenu; iba láska Kristova nemala vlastný záujem, ale všetka patrila iba nám. Ak si prial vojsť a

prejsť školou tohto života a prežiť ju v tele, urobil tak preto, aby nás poučil a obohatil svojou

poslušnosť ou (Hebr 5, 8), zanechajúc nám svoje nekonečné zásluhy a svoj príklad, aby sme boli

správne poučení o umení lásky. Nepúšť am sa do širokého výkladu tajomstva najsvätejšieho života

Krista, nášho Pána, pretože na to nemám schopnosti a poukazujem na evanjeliá; vyberám iba to, čo

sa mi zdá potrebné pre nebeský životopis Jeho Matky, našej Panej, lebo životy Syna a Jeho

najsvätejšej Matky sú tak úzko spojené a jeden s druhým pretkané, že sa nemôžem vyhnúť

poukazovaniu na evanjeliá a pridávať k tomu iné pravdy, týkajúce sa Pána, o ktorých sa evanjeliá

nezmieňujú a v prvých dobách katolíckej Cirkvi neboli pre ich výklad potrebné.

150. Po týchto úkonoch Krista Pána v prvom okamihu Jeho počatia, nasledovala ďalšia dôležitá

vec, blažené nazeranie na Božstvo, o ktorom sme sa zmienili v predošlej kapitole (v č. 139), lebo

v jednom okamihu času môže sa stať veľa dôležitých vecí. V tomto videní nebeská Pani jasne a

zreteľne videla tajomstvo podstatného spojenia božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe večného

Slova a najsvätejšia Trojica potvrdila Jej názov i práva Matky Božej. Bola ňou v pravom zmysle

slova, pretože bola prirodzená Matka Syna, ktorý bol večným Bohom práce tak isto, ako bol

človekom. Hoci táto Pani priamo neprispela k spojeniu Božstva s človečenstvom, nestratila preto

právo na názov Matky pravého Boha, lebo prispela k tomu obstaraním látky a napätím svojich

schopností, nakoľko to prislúchalo pravej Matke a to vo väčšom merítku, než to býva u obyčajných

matiek, lebo Ona počala bez prispenia muža. Ako pri inom plodení tí, ktorí ho prirodzenou cestou

spôsobia tým, že každý poskytne čo je k tomu potrebné; hoci neprispeli priamo k stvoreniu duše

alebo jej vdýchnutie do dieť ať a, nazývajú sa otcom a matkou, tak tiež - a to väčším právom -

najsvätejšia Mária musí byť nazývaná a nazývala sa Matkou Božou, lebo Ona sama prispela ku

splodeniu Krista, pravého Boha a Človeka, ako Matka, s vylúčením každej inej prirodzenej príčiny,

a iba skrz toto Máriino prispenie pri splodení sa Kristus, Bohočlovek narodil.

151. Panenská Matka Kristova vo videní pochopila tiež tajomstvo života smrti svojho najmilšieho

Syna a Vykupiteľa pokolenia ľudského, i tajomstvo Nového Zákona evanjelia, ktorý v spojení s tým

mal byť založený. Boli Jej ukázané tiež iné hlboké tajomstvá, ktoré neboli zjavené žiadnemu inému

zo svätých. Keď najmúdrejšia Kráľovná videla, že je tak blízko k Bohu a že je naplnená plnosť ou

božských darov a vedomostí tým, že sa stala Matkou Slova, ponorená v pokore a unesená láskou,

klaňala sa Pánovi v Jeho nekonečnej podstate a tiež hneď v Jeho spojení v najsvätejšom

človečenstve. Ďakovala Mu za to, že Ju vyznamenal dôstojnosť ou Matky Božej a za dobrodenie

preukázané celému ľudskému pokoleniu. Vzdávala mu vďaky tiež menom všetkých smrteľníkov.

Ponúkala sa svojmu najsladšiemu Synovi ako príjemná obeť službám pri Jeho vychovávaní a

kojení, ochotná pomáhať a spolupracovať (ako ďaleko z ej strany to bude možné) na diele

vykúpenia. A najsvätejšia Trojica Ju prijala a ustanovila za Pomocnicu v tomto svätom diele. Mária

prosila o nové milosti pre tento účel, i aby si vždy dôstojne počínala vo svojom úrade Matky

vteleného Slova a chovala sa k Nemu s úctou a veľkodušnosť ou, aká prislúcha Bohu samému.

Obetovala svojmu najsvätejšiemu Synovi všetky dietky Adamove, ktoré sa ešte narodia, i svätých

v predpeklí a menom všetkých i svojim činila mnohé úkony hrdinských cností a prosila o veľké

milosti, ktoré tu nebudem menovať , lebo som to popísala na inom mieste, ako sa primlúva za iných.

Z toho si môžeme spraviť úsudok, aké prosby vysielala nebeská Kráľovná pri tejto príležitosti,

ktorá ďaleko prevyšovala všetky iné šť astné a radostné dni Jej uplynulého života.

152. Bola však obzvlášť vytrvalá a horlivá v modlitbe, aby dosiahla vedenie Všemohúceho

v náležitom plnení svojho úradu Matky Jednorodeného Otcovho. Jej pokorné srdce Ju nútilo, aby

predovšetkým po tom túžila a to bol hlavný predmet Jej starostlivosti, aby pri všetkom počínaní

bola vedená a jednala ako sa sluší na Matku Božiu. Všemohúci jej odpovedal: „Holubička moja,

neboja sa, lebo Ti budem pomáhať a povediem ť a a budem riadiť vo všetkom, čo bude potrebné pre

môjho Jednorodeného Syna.“ S týmto prisľúbením prišla k sebe a prebrala sa z videnia, v ktorom sa

prihodilo všetko, čo som povedala a ktoré bolo jedno z najkrajších, ktoré doteraz mala. Keď opäť

nadobudla zmysly, prvý jej úkon bol, že sa pokorne položila tvárou na zem a klaňala sa

najsvätejšiemu Synovi, Bohu a Človeku, počatého v Jej panenskom lone. Táto múdra Matka

nezanedbala nič, čo mohla vykonať v službe svojho Stvoriteľa. Od toho času cítila zvláštne nové

účinky vo svojej najsvätejšej duši i vo vonkajších mocnostiach. A hoci celý spôsob Jej života, ako

v ohľade tela, tak i duše, bol nanajvýš ušľachtilý, predsa v deň vtelenia Slova bol povznesený ešte

k vyššej ušľachtilosti ducha a učinený viac podobný božskému tým, že dosiahla vyššie milosti a

neopísateľné dary.

153. Nech sa však nikto nedomnieva, že najčistejšia Matka bola tak vyznamenaná a úzko spojená

s človečenstvom a Božstvom svojho najsvätejšieho Syna, iba preto, aby stále požívala duchovné

útechy a rozkoše, bez utrpenia a bolestí. To nie, lebo táto Pani čo možno najužšie napodobňovala

svojho najsladšieho Syna a podieľala sa nielen na Jeho radostiach, ale i bolestiach. Myšlienka na to,

o čom bola tak dobre poučená, o prácach a smrti svojho najsvätejšieho Syna, prenikala ako meč Jej

srdce. Táto bolesť bola úmerná k vedomostiam a k láske, ktorú táto Matka mala k svojmu Synovi a

ktorú Jej stále pripomínala Jeho prítomnosť a spojenie s Ním. Aj keď celý Kristov život i Jeho

najsvätejšej Matky bol nepretržitým mučeníctvom a utrpením podobným tomu, ktoré vytrpel na

kríži a bol plný ustavičných bolestí a námah, bol v milujúcom srdci nebeskej Kráľovnej ešte

zvláštny rys utrpenia, že pred Jej vnútorným zrakom, ako najvrúcnejšie milujúcej Matky, bolo stále

prítomné mučenie, týranie, potupa a smrť Jej Syna. A s týmto stálym utrpením po celých tridsať tri

rokov prežívala dlhú vigíliu nášho vykúpenia a cez celý ten čas bolo toto tajomstvo skryté v Jej

vnútri, bez toho, aby ho s Ňou niektorý tvor zdieľal, alebo Jej uľavil.

154. S touto láskyplnou bolesť ou, plná sladkej úzkosti, často pozerala na svojho najsvätejšieho

Syna pred narodením i po ňom a opakovala Mu z hĺbky svojho srdca slová: „Pane a Bože mojej

duše, najsladší Syn môjho života, prečo si mi dal postavenie Matky, ale spojil ho s bolestným

vedomím, že Ťa stratím a ostanem opustená, olúpená o Tvoju žiadúcu spoločnosť ? Sotva si obdržal

telo pre svoj pozemský život, u je Ti oznámený ortieľ bolestnej smrti pre záchranu ľudstva. Prvý

z tvojich skutkov nadbytočne stačí na zadosť učinenie za jeho hriechy. Kiež by tým spravodlivosť

večného Otca bola uspokojená a Tvoje utrpenie a smrť postihli radšej mňa! Z môjho tela a krvi si si

učinil telo, bez ktorého by ti nebolo možné trpieť , pretože si nezmeniteľný a nesmrteľný Boh. Keď

teda ja dom ti poskytla nástroj, čí látku pre Tvoje utrpenie, daj mi tiež vytrpieť tú istú smrť . Ó,

neľudský hriech, keď si taký krutý a príčina mnohého zla, ako môžeš byť taký šť astný, že tvojim

Napraviteľom má byť Ten, ktorý vo svojej nekonečnej dobrote ť a môže učiniť „šť astnou vinou“! Ó,

môj najsladší Syn a moja láska, kto bude Tvojim strážcom, kto Ťa bude chrániť pred nepriateľmi?

Ó, kiež by to bola vôľa Otca, aby som Ťa strážila a zachránila pred smrť ou, alebo spoločne s Tebou

zomrela a Ty aby si ma nikdy neopustil! Avšak to, čo sa stalo patriarchovi Abrahámovi, sa nestane

teraz (Gen 22, 11), ale predurčené, ustanovenie bude vykonané.“ Také láskyplné vzdychy naša

Kráľovná veľmi často opakovala, ako ešte neskoršie poviem a nebeský Otec ich prijímal ako

príjemnú obetu a pre Jej najsvätejšieho Syna boli najsladšou útechou.

Naučenie, ktoré mi dala naša Pani a Kráľovná

155. Dcéra moja, keď si vierou a božským svetlom dosiahla poznanie veľkosti Božej a Jeho

nevýslovného poníženia keď zostúpil z neba pre teba a pre všetkých smrteľníkov, nenechaj toto

dobrodenie ležať nečinne a bez úžitku. Klaňaj sa s hlbokou úctou Bohu a chváľ Ho za všetko, čo si

poznala o Jeho dobrote. Neprijímaj svetlo milosti nadarmo (2 Kor 6, 1) a premýšľaj o

povzbudzujúcom príklade, aký dal môj Syn i ja napodobňujúc Ho, ako si o tom bola poučená, lebo

On bol pravý Boh a ja Jeho Matka (pretože Jeho človečenstvo ako človeka bolo stvorené). Pokoruj

sa pamätajúc na svoju nízku ľudskú prirodzenosť a vyznávaj veľkosť Božiu, ktorá je oveľa väčšia,

než ktorýkoľvek tvor si môže predstaviť . Čiň tak najmä keď tohoto Pána prijmeš v najsvätejšej

Sviatosti. V tejto obdivuhodnej Sviatosti môj najsvätejší Syn s Božstvom i človečenstvom prichádza

k tebe a zostáva s tebou novým, nepochopiteľným spôsobom. Jeho veľké zníženie je zrejmé, hoci

smrteľníci si Ho málo všímajú a venujú Mu malú úctu, ani nenachádza u nich toľko vzájomnej

lásky, koľko zasluhuje.

156. Nech sa tvoje uznanie spája s takou veľkou pokorou a klaňaním, aké iba je možné tvojim

mocnostiam a schopnostiam, lebo i keď ho napneš až do najvyššej miery, bude vždy oveľa menšie,

než si Bohu povinná a aké si zasluhuje. Aby si mohla čo najviac vynahradiť svoje nedostatky,

obetuj Mu to, čo môj Syn a ja sme vykonali; spoj svoju dušu a svoju lásku s Cirkvou víť aznou i

bojujúcou a zároveň ponúkni svoj život ako obetu a modli sa, aby všetky národy poznali, vyznávali

a klaňali sa pravému Bohu, ktorý sa stal človekom za všetkých. Ďakuj Mu za všetky dobrodenia,

ktoré udeľuje všetkým a nehľadí na to, či Ho poznajú, alebo nepoznajú, či Ho uznávajú či

neuznávajú. Nadovšetko ť a však žiadam, moja najdrahšia, aby si robila, čo je Pánu najpríjemnejšie

a mne najmilšie; žiaľ a s nežným súcitom plač nad hrubou nevedomosť ou a nebezpečnou

liknavosť ou synov ľudských; tiež nad nevďakom dietok Cirkvi, ktoré prijali svetlo božskej viery a

predsa žijú v takom vnútornom zabúdaní na dielo a dobrodenie vtelenia, ba i na Boha samého a to

natoľko, že to vyzerá ako by sa líšili od nevercov iba niektorými obradmi a vonkajšou poctou; a aj

to vykonávajú bez ducha a úprimnosti a častou božskú spravodlivosť skôr urážajú a popudzujú,

namiesto aby Ju zmierovali.

157. Následkom tejto nevedomosti a ľahostajnosti často sa stáva, že nie sú pripravení prijať a

získať pravé vedomosti o Najvyššom. Zapríčinia si stratu božského svetla a zaslúžia si, aby boli

opustení v tmách a stali sa nehodnejší, než neveriaci a zvolali na seba neporovnateľne väčší trest.

Oplakávaj tak veľké škody svojich blížnych a z hĺbky srdca pros o pomoc. Aby si sa sama

vyvarovala takého hrozného nebezpečenstva, nepodceňuj priazeň a dobrodenie, ktoré dostávaš, ani

ich pod predstieraním pokory nezmenšuj alebo na nezabúdaj. Pripomínaj si a uvažuj, akú dlhú

cestu musela vykonať milosť Najvyššieho, aby ť a povolala (Ž 18, 7). Premýšľaj, ako na teba musela

čakať , tešiť ť a, v pochybnostiach ť a uisť ovať , v obavách utišovať , prehliadať a odpúšť ať ti chyby,

rozmnožovať dary, akými útechami ť a oblažoval a ako ti žehnal. Uisť ujem ť a, dcéra moja, že musíš

vo svojom srdci uznávať , že Najvyšší neučinil také veci so žiadnym iným pokolením; ty sama od

seba nemôžeš robiť nič; si chudobná a menej užitočný než iní. Teda nech tvoje vďaky sú väčšie než

všetkých ostatných tvorov.

K a p i t o l a 13

Vysvetlenie o stave, v akom sa nachádzala presvätá Mária po počatí božského Slova

v Jej panenskom lone

158. Čím hlbšie začínam poznávať božské účinky a postavenie, do akého počatie večného Syna

priviedlo Kráľovnú nebies, tým viac sa zaplietam do obtiaží v popisovaní tejto udalosti, lebo

zisť ujem, že som zahrnutá vznešenými a spletitými tajomstvami a môj rozum a vyjadrovacia

schopnosť sú úplne nedostatočné na obsiahnutie toho, čo mi bolo zjavené. Napriek tomu však moja

duša cíti takú veľkú sladkosť a rozkoš, hoci som nedostatočná, že nemám príčinu ľutovať , že som

sa podujala na túto prácu; zároveň poslušnosť ma posilňuje a pobáda, aby som premohla obtiaže,

ktoré by pre slabú ženskú myseľ boli neprekonateľné, keby mi nepomáhalo uistenie a povzbudenie

pochádzajúce z tohoto prameňa. To platí najmä o tejto kapitole, v ktorej mám pojednávať o daroch

a sláve, akú požívali blažení nebešť ania. Vezmem si za vzor ich prednosti a pokúsim sa popísať stav

nebeskej Cisárovnej Márie po tom, keď sa stala Matkou Božou.

159. Preto budem hovoriť o svätých z dvojakého hľadiska, o ich vlastnej dokonalosti a o ich

pomere k Bohu. Čo sa týka druhého, svätí vidia a poznávajú Boha jasne so všetkými Jeho

dokonalosť ami a vlastnosť ami. To sa nazýva predmetom ich blaženosti, ich slávy, podstatou radosti,

konečným cieľom, v ktorom všetko tvorstvo nachádza náležité ukojenie a pokoj. Svätí požívajú

oblažujúce účinky nazerania a lásky a všetko iné, čo je spojené s týmto blaženým stavom, čo oko

nevidelo a ucho nepočulo, ani do srdca ľudského nevstúpilo (Iz 64, 4; 1 Kor 2, 9). Niektoré z týchto

darov a predností slávy svätých nazývajú sa venom udeleným dobrovoľne ako neveste vstupujúcej

do duchovného manželstva, ktoré je dovŕšené v radosti večnej blaženosti. Ako pozemská nevesta

dostáva vlastnícke právo a moc nad svojim venom a užíva ho spoločne so svojím manželom pre ich

potreby, tak tiež v sláve nebeskej tie dary sa dávajú svätým ako ich vlastníctvo, ale užívajú ich

spoločne, radujú sa z nich sami a tiež Boh sa z nich raduje, pretože je nimi vo svätých oslavovaný.

A tieto nevýslovné dary sú viac alebo menej výborné podľa zásluh a hodnosti každého. Nie sú však

dávané tým, ktorí nie sú tej istej prirodzenosti ako Ženích, to jest Kristus, náš Pán; teda iba ľuďom,

nie anjelom. Vtelené Slovo nevošlo do žiadneho zasnúbenia s anjelmi (Hebr 2, 16), ako učinil

s ľuďmi, spojac sa s nimi vo veľkom tajomstve, o ktorom sa zmieňuje apoštol (Ef 5, 32), v Kristovi

a v Cirkvi. Pretože však Ženích Kristus ako človek pozostáva z tela a z duše, práve tak ako iní

ľudia, preto telo i duša majú byť oslávené a v jeho prítomnosti obdarované darmi k osláveniu tela i

duše. Tri z týchto darov týkajú sa duše a to: nazeranie, poznávanie a požívanie; a štyri sa týkajú

ducha: jasnosť , neschopnosť trpieť , prenikavosť a čulosť , ktoré sú vlastne účinky priameho

nazerania, ktoré pretekajú do tela zo slávy duše.

160. Na všetkých týchto daroch sa Kráľovná Mária do istej miery podieľala už v tomto živote;

najmä po vtelení Slova v Jej panenskom lone. Je pravda, že tieto dary sú udelené iba svätým ako

vlastníkom a sú im zárukou a venom večného, nepominuteľného blaha a zároveň nezmeniteľnosti

ich stavu. Preto nie sú udelené tým, ktorí sú dosiaľ na ceste k nebu. Ale najsvätejšia Mária obdržala

tieto dary ako pútnička, teda nie ako už oslávená, nie trvalo, ale postupne z času na čas a s istým

rozdielom, ako budeme vysvetľovať , aby sme lepšie porozumeli príslušnosť tohto čo som povedala

v siedmej kapitole a v nasledujúcich kapitolách pred vtelením, kde sú vysvetlené prípravy a

zasnúbenia, ktorými Najvyšší vyznamenal svoju najsvätejšiu Matku podľa Jej dôstojnosti. V ten

deň, keď Syn Boží prijal ľudskú prirodzenosť v Jej panenskom lone, tento duchovný sňatok, pokiaľ

sa týka nebeskej Panej, bol dokončený tým vysokým, vznešeným, blaženým videním, ktoré dostala

ako sme povedali. Ale pre iných veriacich vtelenie bolo zasnúbením, ktoré má byť dokončené až

v Jej nebeskej otčine (Oz 2, 19).

161. Naša veľká Kráľovná mala ešte iné predbežné požiadavky pre tieto výsady: Bola vyňatá

z akejkoľvek škvrny dedičného a osobného hriechu a upevnená v milosti skutočnej nemožnosti

hrešiť . Tým sa stala schopná sláviť tento sobáš menom celej bojujúcej Cirkvi a urobiť sľuby v mene

všetkých jej údov (Ef 5, 32), lebo v tom ohľade, pretože bola Matka Spasiteľa. Jeho (predpoznané)

zásluhy boli použité skrze Ňu. V Jej prechodnom videní slávy Božej stala sa prijateľnou zárukou za

všetky dietky Adama, takže tá istá odmena sa neodoprie žiadnemu z tých, ktorí si ju zaslúžia

používaním milostí svojho Vykupiteľa. Božské vtelenie Slova bolo iste veľmi potešené, keď

uvidelo, že Jeho veľká láska a nekonečné zásluhy ihneď prinášali ovocie v Tej, ktorá bola zároveň

Jeho Matkou, Jeho prvou Nevestou i snubnou komnatou Jeho Božstva a že Jeho odmena pripadla

Tej, v ktorej nebolo žiadnej prekážky. Udelením týchto výsad a predností svojej najsvätejšej Matky,

Kristus, naša Spása, čiastočne si uľavil a uspokojil svoju lásku k Nej a v Nej za všetkých

smrteľníkov. Božskej láske sa to zdalo príliš dlho, aby čakala tridsať tri rokov, kým by mohol zjaviť

svoje Božstvo svojej vlastnej Matke. Aj keď Jej toto dobrodenie preukázal aj inokedy, ako sa

povedalo v prvom zväzku (č. 382, 329), predsa však pri príležitosti Jeho vtelenia urobil to

spôsobom oveľa vznešenejším, aký sa zrovnával so slávou Jeho najsvätejšej duše. Ovšem toto

všetko nebolo u nej trvalé, ale bolo obnovované od okamihu s postupom času, pokiaľ sa to

zhodovalo s obyčajným stavom pútničky.

162. Zhodne s tým, v ten deň, kedy najsvätejšia Mária obdržala postavenie Matky Večného Slova

tým, že Ho počala vo svojom živote, daroval nám Boh právo na vykúpenie, založené na zasnúbení

ľudskej prirodzenosti s Ním. Dokonaním tohoto duchovného sňatku, oblažením najsvätejšej Márie a

udelením Jej darov slávy, tá istá odmena bola sľúbená tiež nám, ak sa jej staneme hodní skrz

zásluhy Jeho najsvätejšieho Syna, nášho Vykupiteľa. Avšak Pán v tom požehnanom dni povýšil

svoju Matku tak vysoko nad všetku slávu svätých, že všetci anjeli i svätí, ani svojim najvyšším

blaženým nazeraním nemôžu dosiahnuť to, čo vtedy dosiahla nebeská Kráľovná. To isté musíme

povedať o daroch slávy, ktoré pretekali z duše do Jej tela, lebo sa to všetko zhodovalo s Jej

nevinnosť ou, svätosť ou a zásluhami a tieto sa zasa zhodovali s tou najvyššou dôstojnosť ou, akú

mohol tvor obdržať , totiž byť Matkou svojho Stvoriteľa.

163. Teraz prichádzame k tým darom jednotlivo. Prvým darom Jej duše bolo čisté oblažujúce

nazeranie, aké sa zhoduje s nejasnými vedomosť ami pútnikov. Toto videnie bolo dané najsvätejšej

Márii v dobách a spôsobom už vysvetleným a ako bude ešte neskoršie vysvetlené. Okrem týchto

priamych videní mala mnoho odť ažitých, či nepriamych videní Božstva, ako bolo vyššie povedané.

Aj keď všetky tieto videnia boli prechodné, predsa zanechávali v Jej mysli rôzne vznešené obrazy,

poskytujúce Jej tak jasné a vysoké poznanie Boha, že to žiadne slová nemôžu vyjadriť . V tomto

bola naša Pani jedinečne vyznamenaná pred všetkými ostatnými tvormi a tak stále pociť ovala

účinky darov slávy, nakoľko sa zhodovali s jej stavom pútničky. Keď sa Jej Pán pre isté vyššie

príčiny občas skryl zastavením používania týchto obrazov, používala vliatu vieru, ktorá u nej bola

nadmieru dokonalá a nanajvýš účinná. Týmto spôsobom Jej duša nikdy nestratila z dohľadu ten

božský Predmet a nevzdialila sa od Neho ani na okamih. Ale v dobe deviatich mesiacov, kedy vo

svojom živote nosila vtelené Slovo, dostávala väčšie videnia i dary Božie.

164. Druhým z týchto darov je pochopenie a privlastnenie, čiže držanie. Toto pozostáva

z dosiahnutia cieľa odpovedajúceho cnosti nádeje, ktorou sa snažíme dosiahnuť konečný Predmet,

aby sme si ho privlastnili a držali Ho bez nebezpečenstva, že Ho stratíme. Toto držanie a

pochopenie u najsvätejšej Márie odpovedalo zmieneným videniam, pretože nazeraním na Boha Ho

vlastnila. Kedykoľvek však závisela iba na viere, mala pevnejšiu a istejšiu nádej než ktorýkoľvek

iný tvor; ba ešte viac, lebo u tvorov istota vlastnenia sa vo veľkej miere zakladá na svätosti a bez

hriešnosti, pre tú príčinu bola naša nebeská Pani obdarená takou prednosť ou, že pevnosť a istota Jej

vlastnenia a či držania Boha, hoci ešte bola pútnička, bola v istom ohľade rovnaká ako pevnosť a

istota blahoslavených v nebi. Pre svoju nepoškvrnenú a bezúhonnú svätosť bola uistená, že Boha

nikdy nestratí, hoci príčina tejto bezpečnosti u Nej, ako pútničky nebola tá istá, ako u oslávených

svätých. V mesiacoch svojho tehotenstva požívala toto vlastnenie Boha rôznym spôsobom pomocou

zvláštnych obdivuhodných milostí, skrze ktoré sa Jej Najvyšší ukazoval a spájal sa s Jej prečistou

dušou.

165. Tretí dar je požívanie, ktoré odpovedá láske, pretože láska neprestáva, ale zdokonaľuje sa

v sláve (1 Kor 13, 8), lebo požívanie spočíva v milovaní najvyššieho Dobra, ktoré vlastníme. To je

láska nebeská: že práve tak, ako je Boh poznávaný a vlastnený aký je sám v sebe, tak je tiež

milovaný iba pre Neho samého. Je ovšem pravda, že i teraz, pokým sme ešte pútnici, milujeme Ho

pre Neho samotného, ale je v tom veľký rozdiel. Teraz Ho milujeme s túžbou a nepoznáme Ho tak,

aký je sám v sebe, ale predstavuje sa nám v neprimeraných obrazoch, alebo v záhadách (1 Kor 15,

12; Jn 3, 2); preto naša láska nie je dokonalá, ani v nej neodpočívame, lebo nenachádzame v nej

plnosť rozkoše, aj keď je v nej mnoho, čo nás podnecuje. Ale v jasnom nazeraní a požívaní budeme

Ho vidieť tak, ako je a budeme Ho vidieť skrze Neho samého, nie skrze záhady; tak Ho budeme

milovať , ako má byť milovaný a nakoľko Ho každý bude môcť milovať ; naša láska bude

zdokonalená a Jeho požívanie nás uspokojí, že po ničom inom nebudeme túžiť .

166. Najsvätejšia Mária sa tomto požívaní podieľala oveľa hojnejšie než iní, lebo i keď snáď jej

vrúcna láska v niektorom ohľade bola nižšia než blahoslavencov, že bola bez jasného nazerania na

Boha, predsa ich prevýšila v mnohých iných bodoch dokonalosti, hoci žila ešte v nižšom stave.

Nikto nikdy nepoznal Boha v takej miere, ako táto Pani, a tým poznávala ako má byť Boh milovaný

per Neho samého. Táto znalosť bola zdokonaľovaná pamätaním na to, že videla a požívala vo

vyššej miere než anjeli. A pretože Jej lásku živila táto znalosť Boha, musela prevyšovať lásku

blahoslavencov vo všetkom, čo neprináležalo k bezprostrednému požívaniu a nezmeniteľnosti, ako

pri vzraste alebo vystupovaní. Pre Jej hlbokú pokoru Pán to ráčil tak zriadiť , že konať ako pútnička

trvajúca mohla vo svätej bázni, aby sa nezneľúbila svojmu Milému. Táto horiaca láska bola

najdokonalejšieho druhu a smerovala výhradne iba k Bohu samému a spôsobovala Jej nevýslovnú

radosť a útechu, primeranú výbornosti Jej lásky.

167. O daroch tela prospievajúcich z darov slávy a iných darov duše, ktoré u blahoslavencov tvoria

mimoriadnu časť slávy, poviem iba, že tieto slúžia iba pre zdokonalenie oslávených tiel,

k výkonnosti ich zmyslov a hybných síl. Nimi sú telá prispôsobené duši a odkladajú prekážky

svojej pozemskej ť ažkopádnosti, činí ich schopnými počúvať priania duše, ktorá v tomto šť astnom

stave nemôže byť nedokonalá, alebo sa protiviť vôli Božej. Zmysly potrebujú dva dary: jeden pre

zošľachtenie prijímania zmyslových obrazov, čo zdokonaľuje dar čistoty; druhý pre odmietanie

každej činnosti alebo nečinnosti škodlivej a zhubnej pre telo a to činí dar bezcitnosti a

bezvášnivosti. Dva iné dary sú potrebné pre zdokonalenie hybnej sily: jeden, aby prekonalo

prekážky príť ažlivosti, je poskytnutý darom rýchlosti, druhý na prekonanie odporu iných telies,

poskytuje dar prenikavosti. S týmito darmi sa stáva telo oslávené, jasné, nepominuteľné, rýchle a

prenikajúce.

168. Naša veľká Kráľovná a Pani mala účasť na všetkých týchto výsadách ešte za svojho

smrteľného života. Dar čistoty uspôsobuje pozemskú nepriehľadnosť a nejasnosť a činí ho

priehľadnejším, než najčistejší krištáľ. Kedykoľvek najsvätejšia Panna požívala jasné oblažujúce

videnie, Jej najčistejšie telo sa na tejto výsade podieľalo nad všetko ľudské pochopenie. Účinky,

ktoré zanechala táto čistota a jasnosť boli by nanajvýš obdivuhodné a úžasné, keby ich mohli

zmysly vidieť . Niekedy ich bolo možné pozorovať na Jej krásnej tvári, ako budem neskoršie

rozprávať , najmä v treť om zväzku, ale nespozorovali alebo nespoznali ich všetci, ktorí s Ňou

jednali, lebo Pán postavil pred Ňu závoj, aby tie účinky nebolo vidieť vždy, alebo bez obmedzenia.

Ale v mnohých prípadoch sama požívala výhody tohoto daru, aj keď to bolo zahalené a skryté pred

zrakom iných ľudí. Jej napríklad neprekážala nepriehľadnosť zeme, ako ostatných ľuďom.

169. Svätá Alžbeta pozorovala niečo z tej čistoty, keď pri pohľade na Pannu Máriu zvolala: „Čím

som si zaslúžila, že Matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Svet však nebol schopný

spozorovať toto tajomstvo Kráľa (Tob 12, 7), ani nebola vhodná príležitosť a doba, zjaviť ich. Ale

do istej miery bola Jej tvár vždy jasnejšia než iných ľudí. Tiež v iných ohľadoch prezradzovala

vlastnosti úplne presahujúce obyčajný poriadok iných tiel, čo u Nej vytvorilo nanajvýš jemnú a

oduševnenú tvár, ako živený krištáľ. Pri dotyku nebolo cítiť drsnosť prirodzeného tela, ale hebkosť ,

ako najčistejšieho a najjemnejšieho hodvábu; to je najlepšie prirovnanie, aké môžem spraviť , aby

ma pochopili. Avšak toto všetko by sa nám nemalo zdať neobyčajné pri Matke Božej, lebo Ho

nosila vo svojom lone a často Ho videla z tváre do tváre. Veď Izraeliti nemohli hľadieť na

Mojžišovu tvár a nemohli zniesť lesk, ktorý žiaril po rozhovore s Pánom na hore (Ex 34, 29), aj keď

táto bola oveľa nižšia, než tá, ktorú mala najsvätejšia Mária. Je isté, že keby Boh vo svojej

prozreteľnosti nemohol udržoval v úkryte žiaru, ktorú podľa pravdy prislúchala tvári a telu

najčistejšej Matky, bola by ožiarila svet viac, než tisíc sĺnk spojených v jedno. Žiaden zo

smrteľníkov by svojimi prirodzenými silami nemohol zniesť tú jasnosť , keď i tak obmedzená a

skrytá stačila spôsobiť v nich tie isté pocity, aké cítil svätý Dionýz Areopagita pri pohľade na Ňu,

ako to popísal v liste sv. Pavlovi.

170. Bezcitovosť privádza oslávené telo do takého stavu, že nič okrem Boha samého žiadnym

pôsobením alebo vplyvom ho nemôže zmeniť alebo zrušiť , i keby také pôsobenie bolo čo aké

mocné. Naša Kráľovná mala účasť na tomto dare vo dvoch smeroch: prvý ohľadne povahy a

telesných štiav. Tieto mala tak presne odmerané a primerané, že nemohla prežívať alebo získať

nejakú nemoc a nebola podrobená ani iným ť ažkostiam, ktoré vznikajú z nevyváženosti štiav a

v tomto ohľade bola akoby neschopná utrpenia. Druhý sa týka vládnucej a rozkazujúcej moci, ktorú

mala nad všetkými tvormi, ako sa predtým povedalo (č. 13, 18, 43, 56, 60); žiaden z nich nemal

moc konať proti Jej vôli alebo dovolenia. Môžeme pridať ešte iné podieľanie sa na bezcitovosti:

pomoc Božskej moci úmerná k Jej nevinnosti. Lebo ak sa hovorí, že prví rodičia v raji nemohli

zomrieť násilníckou smrť ou pokiaľ boli v pôvodnej spravodlivosti, tým nesmieme rozumieť , že túto

výsadu požívali z vnútornej, čiže dedičnej moci (lebo keby ich niekto bol poranil kopijou, mohli

zomrieť), ale požívali ju s pomocou Pána, ktorý by ich bol vždy pred zranením chránil. Keď teda

prví rodičia mali takú výsadu a mohli ju preniesť i Najvyšší a svojich potomkov, tým väčším

právom prislúchala nevinnosti a zvrchovanosti Márie a Ona bola ňou skutočne obdarená.

171. Avšak naša najpokornejšia Kráľovná nepoužívala tieto výsady, lebo sa ich zriekla, aby sa

podobala svojmu najsvätejšiemu Synovi a tiež preto, aby mohla pracovať a získať zásluhy pre náš

prospech; namiesto tých výsad priala si radšej trpieť a skutočne trpela viac, než mučeníci. Ľudský

rozum nemôže náležito vyvážiť veľkosť Jej prác. Budeme o nich pojednávať v tomto nebeskom

životopise, hoci oveľa viac toho ostane nevyslovené, lebo obyčajný jazyk a obvyklé slová ich

nemôžu obsiahnuť . Musím však poukázať na dve veci: prvá, že utrpenie našej Kráľovnej nemalo

žiaden vzť ah k Jej hriechom, pretože hriech nemala, aby zaň musela zadosť učiniť ; preto nemala

žiadnu horkosť zmiešanú s bolesť ou, akú cítime pri spomienke a uvedomení si nášho previnenia

spáchaním hriechu. Po druhé, že v utrpeniach Ju Božská moc posilňovala súhlasne s vrúcnosť ou Jej

lásky, lebo Ona by prirodzene nemohla zniesť toľko utrpenia, koľko by si ho žiadala Jej láska, alebo

toľko, koľko pre Jej veľkú lásku Jej Pán nechal trpieť .

172. Prenikavosť je dar, ktorý odníma oslávenému telu hustotu či rozmer prirodzený veciam, ktoré

majú mieru a váhu a umožňuje mu prenikať iné tela alebo veci a zaoberať s nimi to isté miesto.

Preto zjemnelé telá blahoslavencov sú obdarené vlastnosť ami prislúchajúcimi duchu a môžu bez

ť ažkostí prenikať hmotné veci alebo iné bytosti. Bez rozdelenia alebo rozlúčenia môžu zaujímať to

isté miesto. Tak telo nášho Pána, keď vyšlo z hrobu (Mt 26, 2) a vošlo zavretými dverami (Jn 20,

19), prenikalo hmotu, ktorá uzavierala tie miestnosti. Najsvätejšia Mária mala tento dar nielen

v dobe blaženého vtelenia, ale i inokedy podľa svojej vôle a priania, ako sa stalo mnohokrát počas

Jej života, keď sa zjavila niektorým osobám, o čom ešte budeme rozprávať ; vo všetkých takých

prípadoch použila dar prenikavosti a prenikala iné bytosti.

173. Posledný dar pre telo umožňuje oslávenému telu pohybovať sa z miesta na miesto a okamžite

a bez prekážky priť ahujúcich telies, podľa spôsobu púhych duchov, ktorí sa pohybujú na púhe

prianie. Najsvätejšia Mária mala stále tento dar bytosti, najmä ako priamy výsledok božských

videní. Ona necítila vo svojom tele ť archu váhy a silu príť ažlivosti, preto mohla chodiť bez toho,

aby cítila obvyklé obtiaže chôdze, mohla sa aj pohybovať rýchlosť ou okamihu a pri tom necítila

náraz alebo únavu, aké by sme cítili my. Toto všetko patrilo prirodzene vlastnostiam a podmienkam

Jej tela, tak oduševnelého a dokonale utvoreného. V dobe svojho tehotenstva ešte menej pociť ovala

váhu svojho tela. Ona však, aby znášala svoj diel práce, dovolila, aby obtiaže cítila. Bola taká

obdivuhodná a dokonalá vo vlastnení a používaní týchto výsad, že nenachádzam slová, ktorými by

som mohla vyjadriť všetko, čo mi bolo ukázané vzhľadom k nim, lebo to presahuje všetko, čo som

povedala alebo by som mohla povedať .

174. Kráľovná nebeská a moja Pani, keď si ma ráčila adoptovať za svoju dcéru, Tvoje slovo mi

bude zárukou, že budeš moja vodkyňa a učiteľka. Spolieham na toto prisľúbenie a osmeľujem sa

preniesť Ti ť ažkosť , pred ktorou som sa ocitla: Ako je to, moja Matka a Pani, že Tvoja

najpožehnanejšia duša, keď obdržala jasné nazeranie na Boha, podľa ľubovôle Jeho Velebnosti,

nezostala potom v stave blaženosti? A prečo nemôžeme povedať , že si zostala v stave blaženosti,

keď žiaden hriech ani nič iné v Tebe neprekážalo tomuto stavu, podľa dôstojnosti a svätosti, ktorá

mi bola zjavená nadprirodzeným svetlom?

Odpoveď a vysvetlenie našej Kráľovnej a Panej

175. Moja najdrahšia Dcéra, z lásky ku Mne pochybuješ a spytuješ sa, ako nevediaca. Uváž , že

ustavičnosť a trvanlivosť blaženosti a šť astia je určená pre svätých, lebo ich blaženosť má byť úplná

a dokonalá; keby trvala iba krátky čas, nebola by úplná a nepostačovala by pre najvyššie a

najdokonalejšie šť astie. A tiež sa to nezhoduje so všeobecným zákonom a pravidelným poriadkom,

aby tvor bol oslávený a zároveň podrobený utrpeniu, aj keby bol bez hriechu. Keď neplatí tento

zákon, že On bol Bohom a človekom zároveň a neslušalo sa, aby Jeho najsvätejšia duša, ktorá bola

podstatne spojená s Božstvom, bola bez blaženého nazerania a pretože bol zároveň Vykupiteľom

ľudského pokolenia, nebol by mohol trpieť , ani zaplatiť dlh za hriech svojou bolesť ou, keby nemal

telo schopné utrpenia. Ja som však bola iba tvor a preto som nemohla mať žiadne nároky na

nazeranie, ktoré Jemu prislúchalo ako Bohu. O mne nemožno povedať , že som trvalo požívala

blažený stav, lebo mi bol udelený iba občas. Za týchto okolností som bola schopná jednu dobu

trpieť a inokedy zase požívať blaženosť , k tomu pre mňa bolo prospešné trpieť a získať zásluhy,

než byť blažená, keď som patrila ešte k pútnikom a nie k tým, ktorí už dosiahli cieľ.

176. Dobre to Najvyšší ustanovil, aby blaženosť večného života sa nepožívala v tomto smrteľnom

živote (Ex 33, 20) a nesmrteľnosť , aby dosiahla cestou existencie v smrteľnom tele a získaním

zásluh v stave utrpenia tak, ako je to v terajšom ľudskom živote (Rim 6, 23). Aj keď smrť bola

pomstou a trestom za hriech všetkých synov Adamových (Rim 6, 23) a preto smrť a všetky jej

následky a tresty nemali na mňa právo, predsa Najvyšší ustanovil, aby aj ja napodobňovaním

svojho najsvätejšieho Syna vošla do radosti večného života smrť ou tela (Lk 24, 26). Nebolo v tom

pre mňa nič neprimerané a okrem toho mi to poskytovalo mnohé výhody tým, že ma nechávalo

kráčať kráľovskou cestou všetkých ľudí a získať mnoho zásluh a veľkú slávu utrpením a smrť ou.

Tiež ľudia mali z toho výhodu, lebo videli, že môj najsvätejší Syn a ja, Jeho Matka, sme boli

skutočne ľudia, tak ako oni, čo sme im dokázali tým, že sme tiež zomreli. Tým príklad, ktorý sme

im zanechali, sa stal oveľa účinnejší a sú povzbudzovaní napodobňovať náš život, aký sme viedli

my a ktorý tak veľmi prispel k väčšej sláve a povýšeniu môjho Syna a Pána i mňa. Toto všetko by

bolo stratené, keby som mala trvalé nazeranie na Boha. Avšak po počatí večného Slova dobrodenia

a priazeň boli častejšie a väčšie, pretože som vtedy bola v úzkom spojení s Ním. Toto je moja

odpoveď na tvoju otázku. Keby si neviem ako veľa rozjímala a namáhala sa, aby si ukázala výsady

a ich účinky, aké som prežívala v mojom smrteľnom živote, nikdy nebudeš môcť pochopiť všetko,

čo mocná ruka Všemohúceho vo mne spôsobila. A tým menej budeš môcť ľudskými slovami

popísať to, čo si poznala.

177. Teraz daj pozor na poučenie, ktoré ti dám o predchádzajúcej kapitole. Keď som bola

nasledovaniahodným vzorom v tom, ako som odpovedala na príchod Boží do duše a na svet

prejavovaním úcty, klaňania, pokory a vďaky, z toho nasleduje, že ak ty (a podobne i všetky iné

duše) sa vynasnažia Ma v tom nasledovať , Najvyšší príde a spôsobí v tebe tie isté účinky ako vo

mne, i keď snáď nebudú také veľké a silné. Keď rozumný tvor, akonáhle začne užívať rozum, začne

kráčať k Bohu tak, ako má a riadi svoje kroky po ceste života a spasenia. Jeho Božská Velebnosť

mu vyjde v ústrety (Múd 6, 15) a bude ho predchádzať svojimi darmi a stykmi, lebo Mu pripadá

príliš dlho čakať až do ukončenia púte, aby sa mohol ukázať svojim priateľom.

178. Tak sa stáva, že prostredníctvom viery, nádeje a lásky a hodným prijímaním sviatostí Jeho

Blahosklonnosť udeľuje duši mnoho božských účinkov. Niektoré sú udelené obyčajnou cestou

milosti, iné podľa viac obdivuhodného a nadprirodzeného poriadku a každý sa bude viac alebo

menej zhodovať s dispozíciou duše a budú klásť prekážky, bude k nim práve tak štedrý, ako k tým,

ktoré sa pripravia a udelí im viac svetla a poznania svojej nezmeniteľnej bytosti a božským,

nanajvýš sladkým vliatím milostí urobí ich podobné sebe a udelí im mnoho predností

blahoslavencov. Lebo keď Ho duša nájde, dovoľuje jej, aby sa Ho zmocnila a raduje sa v tom

skrytom objatí, aké pocítila nevesta, keď povedala: „Uchopila som Ho a nepustím viac“ (Veľp 3, 4).

O tomto držaní a prítomnosti Pán sám dáva mnoho dôkazov a záruk, aby Ho duša vlastnila v pokoji

ako blahoslavenci, hoci vždy iba v obmedzenom čase. Podobne štedrý bude Boh, náš Majster a Pán

pri odmeňovaní predmetu Jeho lásky za práce, na ktoré sa podujali pre Neho a neohrozene sa

odhodlali na to, aby Ho dosiahli.

179. V tomto sladkom násilí lásky začne sa tvor vzďaľovať od pozemských vecí a odumierať im,

preto sa hovorí o láske, že je silná ako smrť . Z tejto smrti povstáva nový duchovný život, a ich

darmi, lebo častejšie požíva zatienenie Najvyššieho a ovocie Najvyššieho Dobra, ktoré miluje.

Tento tajomný vplyv spôsobí akési pretekanie do vnútra telesnej časti človeka a plodí istú

priehľadnosť a očisť uje ju od účinkov duchovnej temnoty, činí ju zmužilou, akoby ľahostajnou voči

utrpeniu, ochotnou prijať a znášať všetko, čo sa protiví náklonnostiam tela. A akýmsi

vynachádzavým smädom začne túžiť po všetkých obtiažnych a násilie vyžadujúcich príležitostiach

pre dosiahnutie nebeského kráľovstva (Mt 11, 12); stáva sa bdelá a hybká a pozemská príť ažlivosť

jej neprekáža, takže i telo samé, pokiaľ sa ho týka, často cíti tú ľahkosť . Práce, ktoré sa mu predtým

zdali obtiažne, stali sa ľahkými. O všetkých týchto účinkoch vieš a máš v nich skúsenosť , dcéra

moja a ja som ti ich popísala a zopakovala, aby si sa mohla prispôsobiť a pracovať tým horlivejšie

tak, aby Božské pôsobenie a Moc Najvyššieho, keď bude v tebe uskutočňovať svoje priania, mohla

ť a nájsť dobre pripravenú a zbavenú odporu i prekážok.

K a p i t o l a 14

Akú pozornosť a starostlivosť venovala najsvätejšia Mária plodu svojho života a o

niektorých udalostiach s tým spojených

180. akonáhle naša Pani a Kráľovná vyšla z vytrženia, v ktorom počala večné vtelené Slovo, padla

na Tvár (t. j. položila sa tvárou k zemi) a klaňala sa Mu vo svojom lone, ako som povedala

v dvanástej kapitole (č. 152). Také klaňanie a pokľaknutie činila po celý život, počnúc každý deň od

polnoci opakovala tieto klaňania tristokrát za deň, alebo viackrát, keď mala príležitosť ; a

v deviatich mesiacoch svojej tehotnosti bola v tom ešte pilnejšia. Aby úplne vyhovela novým

povinnostiam, ktoré vznikli opatrovaním tohoto Pokladu večného Otca v panenskej snubnej

komnate, všetku svoju pozornosť obracala na častú, vrúcnu modlitbu. Snažila sa vysielať mnohé a

často opakované prosby, aby bola schopná náležito uchovať ten nebeský poklad, ktorý jej bol

zverený. Znovu zasvätila svoju dušu i všetky svoje schopnosti Pánovi, konajúc všetky cnosti

v hrdinskom, najvyššom stupni, čo u anjelov vzbudzovalo nový obdiv. Taktiež zasvätila a obetovala

všetky pohyby svojho tela úcte a službe dietka Bohočloveka vo svojom tele. Keď jedla, spala,

pracovala, alebo odpočívala, všetko to konala pre obživu a zachovanie svojho najmilšieho Syna a

pri všetkých týchto úkonoch ju viac a viac roznecovala božská láska.

181. Nasledujúci deň po vtelení, tých tisíc anjelov, ktorí chránili najsvätejšiu Máriu, ukázalo sa

v telesných podobách a s hlbokou pokorou sa klaňali svojmu vtelenému Kráľovi v lone Jeho Matky.

Taktiež Ju znova uznali za svoju Kráľovnú a Paniu a prejavovali Jej povinnú oddanosť a úctu

slovami: „Teraz, ó Pani, si pravá archa úmluvy (Dt 10, 5), lebo obsahuješ samého Zákonodarcu a

uchovávaš nebeskú Mannu (žid 9, 4), ktorá je našim pravým chlebom. Príjmi, ó Kráľovná, naše

blahoprianie k Tvojej dôstojnosti a radosti, za čo tiež my ďakujeme Najvyššiemu, lebo vhodne si

vyvolil Teba za svoju Matku a svoj stánok. Znovu Ti ponúkame svoju oddanosť a služby a prajeme

si poslúchať Ťa ako poddaní služobníci najvyššieho a všemohúceho Kráľa, ktorého si Ty Matka.“

Tieto ubezpečenia a pocta svätých anjelov podnietili v matke Múdrosti neporovnateľné city pokory

vďačnosti a lásky k Bohu. Lebo v tomto najmúdrejšom Srdci, kde všetky veci boli vážené na

váhach svätyne podľa ich pravej hodnoty a váhy, táto pocta a uznanie anjelských duchov, ktorí Ju

prehlasovali za Kráľovnú, bola vo veľkej vážnosti. Ačkoľvek väčšia vec vidieť Ju ako Matku Kráľa

a Pána všetkého tvorstva, predsa jej prednosti a dôstojnosti stali sa tým zrejmejšie týmito prejavmi a

oddanosť ou svätých anjelov.

182. Svätí anjeli vzdali tento hold ako vykonávatelia a služobníci vôle Najvyššieho. Keď ich

Kráľovná a Pani bola sama, všetci Jej slúžili v telesnej podobe a pomáhali Jej pri vonkajších

skutkoch a zamestnaniach a keď bola zamestnaná ručnou prácou, vykonávali, čo bolo potrebné.

Kedykoľvek sa stalo, že za Jozefovej neprítomnosti jedla sama, obsluhovali Ju pri jej chudobnom

stole Jej skromnými pokrmami. Všade Ju sprevádzali a držali stráže a pomáhali Jej pri obsluhovaní

svätého Jozefa. Pri všetkých týchto prejavoch priazne a preochotných službách, nezabúdala táto

nebeská Pani žiadať o dovolenie Pána všetkých pánov ku všetkému, čo konala a podnikala a prosiť

o Jeho vedenie a pomoc. Tak presne a tak dobre riadila všetky svoje úkony podľa dokonalosti, že

iba Pán sám ich vedel pochopiť a náležito oceniť .

183. Okrem pravidelného božského vedenia v tom čase, keď vo svojom živote nosila vtelené

Slovo, cítila Jeho božskú prítomnosť ešte rôznymi inými spôsobmi, ktoré všetky boli obdivuhodné

a nanajvýš sladké. Niekedy sa Jej ukázal v abstraktnom videní, ako sa vyššie povedalo, inokedy ho

videla a pozorovala ako bol prítomný v panenskom chráme, podstatne spojený s ľudskou

prirodzenosť ou. V iných chvíľach sa jej najsvätejšie človečenstvo ukázalo ako v krištáľovej

monštrancii, utvorené z jej vlastného materského lona a najčistejšieho tela; videnie tohoto druhu

poskytovala veľkej Kráľovnej zvláštnu útechu a rozkoš. Inokedy zas pozorovala, ako sláva Jeho

najsvätejšej duše pretekala do tela blaženosti a slávy a ako jasnosť a svetlo prirodzeného tela Jej

Syna prechádzala podivuhodne sladkým, nevýslovným a božským spôsobom od nej ako Matky.

Táto milosť Ju premenila na celkom inú bytosť , rozpálila v Nej srdce a spôsobila v Nej také účinky,

že ich žiadna stvorená schopnosť nemôže popísať . I keby sa rozum najvyšších serafínov predĺžil a

rozšíril hocako, predsa zistí, že je prekonaný tou slávou (Prís 25, 27), lebo celá bytosť nebeskej

Kráľovnej bola ako duchovné a oduševnelé nebo a v Nej bola zahrnutá božská sláva a veľkosť

v takej miere, že ani samotné nebeské končiny Ju nemohli obsiahnuť .

184. Tieto a iné veľké prednosti sa striedali a nasledovali jedna za druhou úmerne k cvičeniam a

výkonom božskej Matky a s takou rôznosť ou, ako bola vhodná pre rôzne práce, ktoré konala.

Všetky Jej skutky, či duchovné alebo fyzické, alebo telesné, slúžili jej Bohu alebo prispievali Jej

blížnym, lebo táto múdra deva ich začala i končila tak, aby ich súlad bol čo najmilší Pánovi a

obdivuhodný pred anjelskými duchmi. A keď riadením Najvyššieho sa Pani sveta vrátila do viac

prirodzeného stavu, trpela smrteľné úzkosti, ktoré spôsobovali sila a žiar lásky, lebo na Ňu sa mohlo

vzť ahovať , čo Šalamún hovorí menom nevesty: „Posilňuje ma hrozienkovým koláčom, občerstvite

ma jablkami, lebo som chorá od lásky.“ (Veľp 2, 5). A tak sa stávalo, že rady prenikajúcich sladkých

šípov lásky Ju privádzali až na pokraj smrti. Avšak v tejto tiesni Ju mocná ruka Najvyššieho

nadprirodzeným spôsobom posilňovala.

185. Niekedy, aby Jej poskytol telesnú úľavu, z rozkazu Pána priletovali k Nej v nesčíselnom počte

vtáky a akoby boli obdarené rozumom, pozdravovali Ju živými pohybmi, rozdelili sa na

harmonické chóry a poskytovali Jej rozkošnú hudbu a potom, skôr než sa rozpŕchli, čakali na Jej

požehnanie. Toto sa tiež zvláštnym spôsobom stalo krátko po tom, keď počala Božské Slovo, akoby

Jej chceli blahopriať , napodobňujúc anjelov. Pani všetkého tvorstva v ten deň prehovorila k rôznym

druhom vtákov a nariadila im, aby ostali a chválili s Ňou Stvoriteľa za to, že ich stvoril, za svoju

existenciu a za krásu, ktorou ich obdaril, aby Mu prespevovali chvály za to, že ich zachováva.

Ihneď Ju poslúchli ako svoju Paniu, znovu sa zoskupili do chórov a v krásnom súlade spievali a

ukláňali sa hlboko po zem; tak sa klaňali svojmu Stvoriteľovi a uctievali Matku, ktorá Ho nosila vo

svojom lone. Obyčajne prinášali vo svojich zobáčikoch kvietky, kládli Jej ich do rúk a čakali na Jej

rozkaz, aby spievali alebo boli ticho, podľa toho, ako si priala. Stávalo sa tiež, že za zlého počasia

niektoré vtáčky priletovali a hľadali ochranu u nebeskej Panny. Ona ich vzala do svojho obydlia a

nakŕmila ich, chváliac vo svojej nevinnosti stvoriteľa všetkých vecí.

186. A naša slabá nevedomosť nesmie sa odvracať pri týchto divoch, aj keď sa tieto udalosti môžu

zdať malé, účely Najvyššieho sú veľké, bez ohľadu na to, akého druhu boli. A kto by sa opovážil

nevšímať si dôležitosť poznania, ako mnoho Božej podstaty a dokonalosti hlása existencia všetkých

tvorov? Aké je dôležité hľadať Ho a nachádzať , chváliť a velebiť Ho vo všetkých Jeho tvoroch ako

obdivuhodného, mocného, vznešeného a svätého? Prečo by nemalo byť i našou povinnosť ou

nasledovať Máriu, ktorá zanedbala žiaden čas, miesto alebo príležitosť , aby dosiahla tento cieľ?

Akože by nemala byť zahanbená naša nevďačná zábudlivosť a obmäkčená tvrdosť nášho srdca?

Ako môže naše srdce ostať bez pohnutia, keď vidíme, ako nás napomína, núti a zahanbuje

vďačnosť nerozumných tvorov? Pre nepatrnú účasť na Božstve, ktorá pozostáva v púhej existencii,

tieto tvory bez prestania hlásajú Jeho chvály, kdežto my ľudia, stvorení na obraz Boží, obdarení

schopnosť ami poznať Ho a večne sa s Ním radovať , zabúdame Naň natoľko, že Ho ani nepoznáme

a namiesto toho, aby sme Mu slúžili, Ho urážame! Tým sa stáva, že ľudia si nezaslúžia žiadnu

prednosť pred nerozumnými zvieratami, lebo sa stali horší než zver (Ž 48, 13).

Poučenie, ktoré nám udelila naša najsvätejšia Kráľovná a Pani

187. Dcéra moja, až doteraz som ť a poučovala, ako máš túžiť a snažiť sa po nebeskej vede a

vrúcne si prajem, aby si ju dosiahla, lebo tá ť a naučí hlbokému poznaniu, ako treba Boha dôstojne

ctiť . Opäť ti pripomínam, že tejto vede sa ť ažko naučí a ľudia málo po nej túžia, lebo ju nepoznajú;

preto na ich veľkú škodu sa stáva, že v jednaní s Najvyšším, alebo keď mu slúžia a klaňajú sa,

nemôžu si utvoriť správny pojem o Jeho nekonečnej veľkosti a zbaviť sa temných obrazov o

svojom pozemskom zamestnaní, čím sa stávajú otupení a zmyselní, nehodní a nespôsobilí pre

vznešený rozhovor s Bohom. A táto nespôsobná hrubosť má v zápätí iný neporiadok, totiž, že

kedykoľvek jednajú so svojími blížnymi, konajú tak bez akéhokoľvek poriadku, miery a rozvahy,

pletú sa do ich vonkajšieho konania, strácajú v mysli spomienku na svojho Stvoriteľa a na Jeho

prítomnosť a v rozrušení vášní úplne sa topia v pozemských veciach.

188. Preto si prajem, moja najdrahšia, aby si utekala pred takým nebezpečenstvom a učila sa

vedomostiam o nezmeniteľnej bytosti a nekonečných vlastnostiach Božích. Musíš sa snažiť

poznávať Ho a spájať sa s Nim týmto spôsobom, aby žiadna stvorená bytosť neprišla medzi tvoju

dušu a pravé najvyššie Dobro. Vždy, všade, pri každom zamestnaní a konaní Ho musíš mať na

mysli a nepúšť aj Ho z dôverného objatia svojho srdca (Veľp 3, 4). Preto ti prikazujem, aby si s Ním

jednala so srdcom veľkomyselným, dôstojne a úctivo, s hlbokou bázňou v duši. A prajem si, aby si

so všetkým, čo sa vzť ahuje k Božej úcte, zachádzala veľmi pozorne a opatrne. Nadovšetko, aby si

sa mohla postaviť do Božej prítomnosti pri modlitbe a pri prosbách, odlúč sa od všetkých

zmyselných a pozemských predstáv. A pretože z ľudskej krehkosti nemôžeš stále zotrvať v sile

lásky, ani pre svoju pozemskú prirodzenosť nemôžeš stále požívať ich sladké hnutia, musíš hľadať

inú pomoc, ktorá ti bude pomáhať k dosiahnutiu toho istého cieľa, nájsť Boha. Takú pomoc

napríklad získame, keď Ho chvále v kráse nebies a hviezd, v rôznosti rastlín, v krásnom pohľade na

polia, v sile živlov a najmä vo vznešenej prirodzenosti anjelov a v sláve Jeho svätých.

189. Najmä však stále maj na mysli toto dôležité upozornenie, aby nevyhľadávala pozemskú úľavu

v žiadnom prípade, alebo v akejkoľvek práci, ktorú konáš a nepovoľuj žiadnemu povyrazeniu,

ktoré pochádza od ľudí a najmä nie takým, ktoré pochádzajú od ľudí, lebo máš prirodzene slabú a

povoľnú povahu, bojíš sa, aby si nikoho neurazila a vydávala by si sa nebezpečenstvu, že prestúpiš

medze v tom, čo je dovolené alebo spravodlivé a viac by si nasledovala to, čo sa páči tvojim

zmyslom, než, čo sa sluší pre rehoľnicu a nevestu môjho najsvätejšieho Syna. Všetci ľudia sa

vystavujú nebezpečenstvu tejto nedbalosti, lebo keď sa úplne povolí uzda krehkej ľudskej

prirodzenosti, nebude dbať na rozum ani na pravé svetlo Ducha, ale úplne na ne zabudne a slepo

bude poslúchať prúdenie svojich vášní a rozkoší. Proti tomuto všeobecnému nebezpečenstvu je

ustanovená klauzúra a odlúčenosť duší zasvätených môjmu Synovi a Pánovi, aby sa tým odť al

koreň takých nešť astných a zahanbujúcich príležitostí pre také rehoľnice, ktoré by ich snáď ochotne

vyhľadávali a zapletali sa do nich. Tvoje zotavenie, moja najdrahšia, i tvojich rehoľných

spolusestier musí byť bez takého nebezpečenstva a smrtiaceho jedu. Hľadaj vždy radosti, ktoré

nájdeš ukryté vo svojom vnútri, v komôrke svojho Milého, ktorý je verný v potešovaní

zarmútených a v pomáhaní skľúčeným.

K a p i t o l a 15

Najsvätejšia Mária bola upovedomá o vôli Pána, aby navštívila svätú Alžbetu; žiada

svätého Jozefa o dovolenie k tejto ceste zachovávajúc mlčanie o tom, čo sa jej stalo

190. Nebeský posol archanjel Gabriel oznámil najsvätejšej Márii, že jej sesternica Alžbeta (ktorú

považovali za neplodnú) počala syna a že je už šiesty mesiac tehotná. Neskoršie v jednom

duševnom videní Najvyšší zjavil Márii, že Alžbeta zázračne porodí syna, ktorý bude veľký pred

Bohom (Lk 1, 15), prorok a predchodca vteleného Slova; zjavil jej tiež iné tajomstvá o svätosti a

osobe svätého Jána. Pri tejto príležitosti, aj pri iných, bolo Kráľovnej nebies oznámené, že by to

bolo Pánovi milé a príjemné, keby navštívila svoju sesternicu, aby tak Alžbeta i dieť a v jej živote

získali posvätenie prítomnosť ou svojho Vykupiteľa, lebo Jeho Velebnosť dychtila udeliť dobrodenie

svojho príchodu na svet svojmu predchodcovi, aby ho urobila dobre pripraveným prvým ovocím

svojho vykúpenia.

191. Pri správa o tomto posvätnom tajomstve najmúdrejšia Panna s veľkou radosť ou v duchu

ďakovala Pánovi za takú veľkú blahosklonnosť a priazeň preukázanú duši predchodcu a proroka i

jeho matke Alžbete. Prejavila ochotu konať podľa božského priania a odvetila Jeho Velebnosti:

„Najvyšší Pane, Ty počiatok a príčina všetkého dobra, nech Tvoje Meno večne velebia, uznávajú a

chvália všetky národy. Ja, najposlednejšia z Tvojich tvorov, vzdávam Ti pokorné vďaky za veľkú

láskavosť , ktorú chceš preukázať svojej služobnici Alžbete a Synovi jej lona. Ak si Tvoja

blahosklonnosť praje, aby som pri tomto diele poslúžila, som pripravená, môj Pane, ochotne

poslúchnuť Tvoj božský rozkaz.“ Najvyšší jej odpovedal: „Holubička moja a milá moja, vyvolená

z pomedzi tvorov, v pravde ti hovorím, že na tvoju prímluvu a pre tvoju lásku budem sa starať o

tvoju sesternicu Alžbeta i syna, ktorý sa z nej narodí, ako Otec a nanajvýš štedrý Boh. Urobím

z neho svojho proroka a predchodcu Slova, ktoré sa v tebe stalo človekom; budem na nich pozerať

ako na patriacich tebe a úzko s tebou spojených. Preto si prajem, aby Môj a tvoj Jednorodený išiel

navštíviť matku preto, aby zbavil syna okov dedičného hriechu a tiež preto, aby jeho hlas chvály

zaznel v mojich ušiach pred obvyklým časom, ktorý je ustanovený pre ostatných ľudí (Veľk 2, 14) a

aby tajomstvo vtelenia a vykúpenia bolo zjavené jeho posvätnej duši. Preto si prajem, aby si

navštívila Alžbetu, lebo mi tri Osoby najsvätejšej Trojice sme určila jej syna pre veľké veci,

primerané nášmu prianiu.“

192. Na tento rozkaz Pána najposlušnejšia Mária odpovedala: „Ty vieš, Pane a Bože môj, že všetky

túžby môjho srdca smerujú len k Tvojmu zaľúbeniu a že si prejem čo najlepšie splniť čokoľvek

prikážeš svojej nepatrnej služobnici. Dovoľ mi, Bože môj, aby som požiadala svojho manžela

Jozefa o dovolenie, aby som vykonala túto cestu podľa jeho vôle a pokynov. Aby som sa snáď

neodchýlila od toho, čo sa Ti páči, spravuj ma na tejto ceste vo všetkých činoch a riaď moje kroky

na väčšiu slávu Tvojho Mena (Ž 118, 113). Príjmi teda obetu, ktorú prinášam tým, že vyjdem na

verejnosť a opustím svoju milú samotu. Prajem si, obetovať Ti viac než iba svoje túžby, Ty Bože a

Kráľ mojej duše a dúfam, že budem schopná vytrpieť všetko, čo viac prispeje k Tvojej službe a

zaľúbeniu jedine pre Tvoju lásku, tak aby túžby mojej duše neostali úplne nesplnené.“

193. Keď naša veľká Kráľovná vyšla z tohoto videnia, zavolala svojich tisíc anjelov, ktorí sa Jej

ukázali v telesnej podobe a povedala im, čo Jej rozkázal Najvyšší. Požiadala ich, aby svojou

starostlivou ochranou jej pomáhali na tejto ceste a učili ju, ako by mala plniť prikázania Pána na

Jeho väčšie zaľúbenie, aby Ju hájili a chránili pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, aby sa na tejto

ceste mohla chovať vo všetkom čo najdokonalejšie. S obdivuhodnou oddanosť ou Jej sväté kniežatá

ponúkli svoje služby a poslušnosť . Majsterka všetkej múdrosti obyčajne jednala takým spôsobom i

pri iných príležitostiach. Aj keď sama bola múdrejšia a vo svojich skutkoch dokonalejšia než anjeli,

predsa však z dôvodu, že bola v stave pútničky a obdarená nižšou prirodzenosť ou, než je anjelská,

vždy dbala o to, aby dosiahla plnú dokonalosť tým, že žiadala o radu a pomoc svojich strážnych

anjelov, hoci vo svätosti boli nižšie, než Ona. Pod ich vedením a tiež s prispením Ducha Svätého,

všetky Jej ľudské činy boli dobre stanovené a usporiadané. Nebeskí anjeli Ju poslúchali radostne a

presne, ako to patrilo ich prirodzenosti a slušalo sa pred ich Kráľovnou a Paňou. Mávali s Ňou

roztomilé rozhovory a striedavo s Ňou spievali najkrajšie piesne ku chvále a sláve Najvyššieho.

Inokedy zasa rozprávali o nebeských tajomstvách vteleného Slova, o podstatnom spojení Božstva

s človekom, o tajomstve vykúpenia, o víť azstvách aké bude sláviť , o ovocí a požehnaní, ktoré z

oho vyplynú pre smrteľníkov. Vyžadovalo by to prílišné predĺženie tohoto diela, keby som mala

popisovať všetko, čo mi bolo zjavené o tých rozhovoroch.

194. Pokorná nevesta ihneď išla požiadať svätého Jozefa o dovolenie pre vykonanie rozkazu

Najvyššieho a vo svojej dokonalej opatrnosti nič nepovedala o tých udalostiach, ale jednoducho mu

povedala: „Môj pán a snúbenec, božským osvietením som sa dozvedela, že z dobroty Najvyššieho

boli vypočuté prosby mojej sesternice Alžbety, manželky Zachariáša, aj keď bola neplodná, počala

syna. Keď bola účastná na takom zvláštnom požehnaní, dúfam, že pre nekonečnú dobrotu božiu, jej

syn bude Pánovi veľmi milý a veľmi ho oslávi. Myslím, že za týchto okolností som povinná

navštíviť ju a pohovoriť si s ňou o istých veciach pre jej útechu a duchovné povzbudenie. Keby sa ti

to páčilo, môj pane, vykonám to s tvojim dovolením, lebo sa úplne podriaďujem tvojej vôli a

zaľúbeniu. Uváž teda, čo by bolo pre mňa najlepšie a rozkáž, čo mám urobiť .“

195. Toto opatrné mlčanie najsvätejšej Márie, tak plnej pokornej poddanosti, bolo Pánovi veľmi

milé, lebo tým ukázala, že je hodná a schopná, aby sa Jej zverili veľké tajomstvá Kráľa (Tob 12, 7).

Preto teda, i pre dôveru v jeho vernosť , s akou postupovala, Božia velebnosť naklonila prečisté

srdce svätého Jozefa svojim osvietením, aby jednal v súlade s vôľou Božou. Je to odmena

pokorných, ktorí žiadajú o radu, že ju iste a bezpečne nájdu (Ekl 32, 29). Je to tiež zvláštna

prednosť svätej a rozvážnej horlivosti, že je schopná dať múdru radu tým, ktorí ju žiadajú. Svätý

Jozef naplnený touto svätou radou odvetil našej Kráľovnej: „Ty už vieš, Pani a Snúbenica moja, že

moja najväčšia túžby je, aby som ti slúžil so všetkou starostlivosť ou a pozornosť ou, lebo som

povinný dôverovať Tvojim veľkým cnostiam, že sa neprikloníš k ničomu, čo neslúži väčšiemu

zaľúbeniu a sláve Najvyššieho, a to myslím aj o tejto ceste. Aby to snáď nevzbudilo podivenie keby

si cestovala sama bez spoločnosti svojho manžela, veľmi rád pôjdem s tebou a postarám sa o tvoje

potreby na ceste. Ustanov deň kedy vyjdeme.“

196. Najsvätejšia Mária poďakovala svojmu múdremu snúbencovi Jozefovi za jeho láskyplnú

starostlivosť a za to, že bedlivo spolupôsobí s vôľou Božou vo všetkom o čom sa dozvedel, že je to

pre Jeho službu a česť . Obidvaja sa dohodli, že sa ihneď vydajú na návštevu do domu svätej

Alžbety (Lk 1, 39) a bezodkladne si pripravili potravu, ktorá pozostávala iba z ovocia, chleba a

niekoľkých rýb, ktoré obstaral svätý Jozef. Na to si vypožičal osla, aby niesol ich potreby a jeho

snúbenicu, Kráľovnú všetkého tvorstva. Ihneď sa vydali na cestu z Nazaretu do Júdska; túto cestu

popíšem v nasledujúcej kapitole. Keď opúšť ali svoje skromné obydlie, veľká Pani sveta pokľakla

pred svojim snúbencom Jozefom a žiadala ho o požehnanie, aby nastúpili na cestu v mene

Pánovom. Svätý Jozef bol zahanbený takou neobyčajnou pokorou svojej snúbenice, ktorá ho

dojímala už pri mnohých iných príležitostiach. Zdráhal sa dať Jej požehnanie, ale najsvätejšia Mária

svojou pokornou a nežnou vytrvalosť ou premohla jeho námietky a požehnal Ju v mene

Najvyššieho. Nebeská Pani pozdvihla svoje oči i srdce k Bohu, aby riadil Jej kroky k vyplneniu

Božského priania a ochotne, nesúc vo svojom živote Jednorodeného Otcovho, vydala sa na cestu

pre posvätenie Jána v živote jeho matky Alžbety.

Poučenie, ktoré mi dala Nebeská Pani a Kráľovná

197. Moja najdrahšia dcéra, mnohokrát som ti zverila a ukázala horiacu lásku môjho srdca, lebo si

prajem, aby sa horúco znovu rozpálilo v tvojom srdci, aby si mala prospech z poučenia, ktoré ti

dávam. Šť astná je duša, ktorej Najvyšší zjaví svoju svätú, dokonalú vôľu, ale ešte šť astnejší a

požehnanejší je ten, kto hneď uskutoční, čo poznal. Boh ukazuje cesty a chodníky k večnému životu

mnohými spôsobmi: evanjeliom a Písmom svätým, sviatosť ami a zákonmi Cirkvi svätej, spismi a

príkladmi svätých a najmä poslušnosť ou k vedeniu jej sluhov, o ktorých Pán píše: „Kto váš počúva,

mňa počúva.“ Lebo keď ich počúvame je to rovnaké, ako počúvať samého Pána. Kedykoľvek

pomocou niektorého z týchto prostriedkov poznáš, poznáš vôľu Pána, chcem, aby si krídlami

pokory a poslušnosti a letom éteru, alebo najrýchlejšieho slnečného lúča náhlila sa vykonať to a

splniť tým božské prianie.

198. Okrem tohoto poučenia má Najvyšší ešte iné prostriedky pre vedenie duší, oznamuje im svoju

dokonalú vôľu nadprirodzeným spôsobom a zjavuje im mnohé tajomstvá. Tento druh poučenia má

veľa rôznych stupňov a tieto nie sú všetky spoločné, alebo obyčajné pre všetky duše, lebo Pán

udeľuje svoje svetlo podľa miery a váhy (Múd 11, 21). Niekedy hovorí k srdcu a k vnútorným

citom prikázaniami, inokedy napomínaním, radami alebo poučovaním, v inom čase zasa jasne

navrhuje, čo si praje, aby sa duša naklonila vyplniť to a opäť inokedy zjavuje veľké tajomstvá ako

v čistom zrkadle, aby ich videli, rozumom poznali a vôľou milovali. Ale toto veľké nekonečné

dobro je vždy sladké, keď prikazuje, mocné, keď udeľuje potrebnú pomoc pre poslušnosť ,

spravodlivé v panovaní, rýchle v prispôsobovaní okolností tak, aby Ho bolo možné poslúchnuť i cez

všetky prekážky, ktoré zadržujú splnenie Jeho najsvätejšej vôle.

199. Dcéra moja, rada by som videla, že si veľmi pozorná v prijímaní božského svetla a veľmi

rýchla a usilovná, keď ho prevádzaš do skutkov. Aby si mohla počuť tento nanajvýš jemný

duchovný hlas Pána, je nutné očistiť mocnosti duše od pozemskej hrubosti a aby tvor žil úplne

podľa ducha, lebo zmyselný človek nechápe vznešené veci Božie (1 Kor 2, 14). Buď teda pozorná

na Jeho tajomstvá (Iz 24, 16) a zabudni na všetko vonkajšie, počúvaj dcéra moja a nakloň svoje

ucho, odlúč sa od všetkých viditeľných vecí (Ž 44, 11). Aby si dosiahla vytrvalosť , cvič sa v láske,

lebo láska je oheň, ktorý nemá účinok kým nie je pripravený materiál. Preto maj srdce stále

prispôsobené a pripravené. Kedykoľvek ť a Najvyšší vyzve, alebo oznámi ti niečo pre dobro duší,

najmä pre ich večnú spásu, venuj sa tomu úplne, lebo sú kúpené za nesmiernu cenu Krvi Baránka a

Božskej Lásky. Nech ti v tomto ohľade neprekáža tvoja nízkosť a plachosť , premôž bázeň, ktorá ť a

brzdí, lebo ak máš celú cenu a platnosť , Najvyšší je bohatý (1 Pt 1, 18)), mocný, veľký a sám koná

všetky veci (Rim 10, 12). Tvoja ochota a láska nezostanú bez odmeny, hoci si prajem, aby ť a radšej

povzbudzovala celkom vôľa Božia.

K a p i t o l a 16

Najsvätejšia Mária ide navštíviť svätú Alžbetu; Jej príchod do domu Zachariáša

200. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom

kraji“ (Lk 1, 39), hovorí Písmo sväté. Že sa nebeská naša Kráľovná vystrojila, to neznamená iba Jej

vonkajšie prípravy a vydanie sa na cestu z Nazareta, ale poukazuje na hnutie Jej duše a na Božské

vyzvanie a nariadenie, ktoré Ju viedli k tomu, aby vnútorne povstala zo svojho pokorného úkrytu,

ktorý si zvolila vo svojej pokore. Povstala akoby od nôh Pána, ktorého vôľu a priania sa dychtivo

snažila plniť , ako najnižšia služobnica, ktorá podľa slov Dávida (Ž 122, 2) obracia oči svoje na ruky

svojej panej a očakáva jej rozkazy. Povstanúc na pokyn Pána, náhlila sa splniť Jeho najsvätejšiu

vôľu a bezodkladne poskytnúť posvätenie Predchodcovi vteleného Slova, ktorý bol doteraz ako

väzeň spútaný v živote Alžbety okovami dedičného hriechu. Toto bol účel a predmet tejto cesty.

Preto nebeská Kňažná povstala a náhlila sa, ako hovorí evanjelista sv. Lukáš.

201. Opustila som dom svojho otca a zabudla na svoj ľud (Ž 44, 11ň. Najčistejší snúbenci Mária a

Jozef pokračovali v ceste k domu Zachariáša v judských horách. Bolo to od Nazaretu dvadsaťšesť

lig (liga je 3, 46 anglického kilometra, teda asi deväť desiat kilometrov), cesta bola vo väčšej časti

hrboľatá a neschodná pre tak jemnú a nežnú devu. Jediné pohodlie, ktoré mali k dispozícii na tejto

namáhavej ceste bol osol, na ktorom konali svoju cestu. Hoci ho svätý Jozef zaobstaral s úmyslom,

aby iba Jej slúžil k pohodliu, predsa Mária, najpokornejšia a najskromnejšia zo všetkých tvorov,

mnohokrát zostúpila a požiadal svojho snúbenca, svätého Jozefa, aby sa s Ňou podelil a uľahčil si

obtiaže cesty použitím zvierať a. Avšak Jej rozvážny snúbenec nikdy túto ponuku neprial; aby však

trochu vyhovel prianiu nebeskej Panej, dovolil Jej občas ísť kúsok cesty peši, kedykoľvek sa mu

zdalo, že by Jej sila mohla bez veľkej únavy vydržať tú námahu. Čoskoro Ju však opäť žiadal

s veľkou skromnosť ou a úctivosť ou, aby si popriala túto malú úľavu a nebeská Kráľovná vždy

poslúchla a pokračovala v ceste sediac v sedle.

202. Tak si najsvätejšia Mária i svätý Jozefy pokorným a láskavým závodením uľavovali únavu a

pokračovali na ceste, využívajúc dobre každý okamih. Išli sami, bez akýchkoľvek ľudských

spoločníkov, ale ich prevádzalo tisíc anjelov, ktorí boli ustanovení na ochranu vozu Šalamúnovho,

najsvätejšej Márie (Veľp 3, 7). Aj keď ich anjeli sprevádzali vo viditeľných podobách, slúžiac

Kráľovnej a Jej najsvätejšiemu Synovi v Jej lone, videla ich iba Mária. Matka milosti cestovala

v spoločnosti anjelov a svätého Jozefa, napĺňajúc polia a hory ľúbeznou vôňou svojej prítomnosti a

božskými chválami, ktorými sa stále zamestnávala. Občas sa zhovárala s anjelmi a striedavo s nimi

spievala Božské chválospevy, týkajúce sa rôznych tajomstiev Božích a diela stvorenia vtelenia.

Tým sa vždy opätovne rozpaľovalo srdce nepoškvrnenej Panny vrúcnosť ou božskej lásky. Jej

snúbenec svätý Jozef prispieval k tomu všetkému svojim dielom, totiž, že zachoval šetrné mlčanie a

nechal svoju Snúbenicu zaoberať sa vzletmi svojej duše: bol hlboko zabratý do uvažovania, pri

ktorom dostal akési poznanie o tom, čo sa odohrávalo v Jej duši.

203. Niekedy chvíľami hovorili o spáse duší a o milosrdenstvách Pána, o príchode Vykupiteľa a o

proroctvách, ktoré o Ňom oznámili Praotcovia a o iných tajomstvách a svätých skutkoch

Najvyššieho. Niečo sa však cestou stalo, čo pôsobilo na Jozefa veľkým dojmom. Jozef veľmi

vrúcne miloval svoju snúbenicu, čistou a svätou láskou, ktorá v ňom bola usporiadaná zvláštnym

riadením samotnej božskej lásky a milosť ou (Veľp 2, 4); okrem tejto prednosti (zaiste nie malej),

mal svätec prirodzene veľmi ušľachtilú a úslužnú povahu a mal veľmi príjemné a pôvabné

chovanie. Z toho všetkého vyplýva jeho šetrná, láskyplná starostlivosť a túto ešte zvyšovala veľká

svätosť , ktorú od začiatku pozoroval u svojej Snúbenice. Tak to ustanovilo nebo a bolo to tiež

bezprostrednou príčinou všetkých jeho privilégií. Preto sa úzkostlivo staral o najsvätejšiu Máriu a

často sa Jej počas cesty opytoval, či nie je unavená, alebo zmorená a v čom by Jej mohol poslúžiť .

Pretože však Kráľovná nebies už niesla v panenskej komore božský oheň vtelené Slova, svätý

Jozef, bez toho, aby vedel pochopiť pravú príčinu, cítil v duši nové účinky, ktoré pochádzali zo slov

a rozhovorov jeho milovanej Snúbenice. Cítil sa tak roznietený božskou láskou a preniknutý takým

vznešeným poznávaním tajomstiev, ktorých sa pri rozhovore dotýkali, že to vnútorné svetlo, ktoré

v ňom horelo, ho úplne obnovilo a oduševnilo. Čím ďalej pokračovali v ceste a čím viac hovorili o

tých nebeských veciach, tým silnejšie boli tie pocity, až poznal, že sú to slová jeho Snúbenice, ktoré

naplňujú jeho srdce láskou a roznecujú vôľu božskou vrúcnosť ou.

204. Jeho vzrušenie bolo také veľké, že nútilo svätého Jozefa, aby tomu venoval najväčšiu

pozornosť . Hoci vedel, že to prichádza cez presvätú Máriu a mal z toho nemalú útechu, že Ona bola

príčinou toho, premýšľal o tom bez zvedavosti, ale pretože bol veľmi skromný, neodvážil sa Jej na

niečo spýtať . Pán to tak zariadil, pretože ešte neprišiel čas, aby poznal tajomstvo Kráľa, ktoré sa už

uskutočnilo v Jej panenskom lone. Nebeská Kňažná pozorovala vnútro svojho snúbenca, lebo

vedela o všetkom, čo sa odohrávalo v jeho duši a vo svojej múdrosti uvažovala, ako je to prirodzene

nevyhnutné, že príde k poznaniu Jej tehotnosti, lebo to nebude môcť ukryť pred svojim milým,

čistým snúbencom. Veľká Pani vtedy ešte nevedela, ako boh zariadi túto záležitosť , ale hoci

nedostala žiaden pokyn alebo zákaz, aby to tajomstvo skrývala, jej nebeská múdrosť a opatrnosť ju

poučili, že bude lepšie utajiť to ako veľké tajomstvo, väčšie než všetky iné tajomstvá. Preto ho

utajila a nepovedala o ňom ani slova svojmu manželovi, ani po anjelovom posolstve, ani na tejto

ceste, ba ani v čase úzkosti a nepokoja, ktoré sa ho zmocnili, keď poznal Jej tehotnosť .

205. Ó, obdivuhodná opatrnosť a múdrosť viac než ľudská! Veľká Kráľovná sa úplne odovzdala

božskej Prozreteľnosti a dúfala, že Boh všetko dobre zariadi. Predsa však cítila úzkosť a bolesť pri

myšlienke na to, čo si bude manžel myslieť a že nemá možnosť niečo urobiť , aby rozptýlila jeho

starosti. Táto úzkosť ešte viac vzrastala pri pozoruhodnej starostlivosti a službách, ktorými Ju

zahrňoval s veľkou láskou a bedlivosť ou, lebo za svoje verné služby si zaiste zaslúžil, aby mu ich

podľa múdrej možnosti splácala. Preto v láskavej starostlivosti a sledujúc svoju túžbu po riešení

v blížiacich sa ť ažkostiach, modlila sa k Pánovi a prosila Ho, aby prispel svojou božskou pomocou

a viedol svätého Jozefa, keď sa tie chvíle dostavia. V tomto stave napätia, v ktorom sa nachádzala,

konala veľké hrdinské úkony viery, nádeje a lásky, múdrosti, pokory, trpezlivosti a statočnosti,

všetko naplňovala dokonalou svätosť ou a vo všetkom dosahovala vrchol dokonalosti.

206. Toto bola prvá púť , prvá cesta, ktorú nastúpilo božské Slovo o štyri dni po svojom príchode na

svet, pretože Jeho prevrúcna láska nemohla vydržať dlhší odklad a otáľanie v zapálení ohňa, ktorý

prišiel vrhnúť na svet (Lk 12, 49) a so začatím ospravedlňovania smrteľníkov u svojho predchodcu.

Toto náhlenie vnuklo tiež svojej svätej Matke, aby bezodkladne vstala a náhlila sa navštíviť Alžbetu

(Lk 1, 39). Nebeská Pani pri tom bola ako voz pravého Šalamúna, ale oveľa bohatšie ozdobený a

elegantnejší, akoto sám Šalamún dosvedčuje vo Veľpiesni (Veľp 3, 9). Preto bola táto cesta slávna a

spôsobila Otcovmu Jednorodenému veľkú radosť . Cestoval pohodlne v panenskej komore svojej

Matky a obšť astňovali ho sladké dôkazy Jej lásky. Zároveň bola archívom tohoto pokladu a veľkou

tajomníčkou tak veľkého tajomstva. Klaňala sa Mu, velebila a obdivovala Ho, hovorila Mu za seba

i za celé ľudské pokolenie oveľa viac, než všetci ľudia i anjeli dohromady.

207. Po ceste, ktorá trvala štyri dni, títo svätí pútnici, Mária a Jozef, cvičili sa nielen vo vnútorných

cnostiach a mali boha za svoj bezprostredný cieľ, ale konali tiež veľa vonkajších skutkov lásky

k blížnym, lebo Mária nemohla ostať nečinná, keď videla núdzu. Nedostala sa im však vo všetkých

nocľahárňach vľúdne prijatie a pohostinstvo. Niektorí hostinskí, ktorí boli hrubší, podľa svojej

prirodzenej povahy a nátury boli k nim bezohľadní, iní ich prijali s pravou láskou, vyplývajúcou

z milosti Pána. Ale Matka milosrdenstva neodoprela pomoc žiadnemu, akú len mohla poskytnúť a

preto, kde to bolo mravne možné, náhlila sa navštíviť a vyhľadať chudobných, chorých a

zarmútených, pomáhala im, utešovala ich a hojila ich nemoce. Nebudem sa zdržovať popisovaním

všetkého, čo sa na tejto ceste prihodilo, ale zmienim sa aspoň o šť astí jedného chudobného, chorého

dievčať a, ktoré našla naša veľká Kráľovná v prvom dni cesty, keď prechádzala istým mestom. Pri

pohľade na jej žalostný stav Ju zaplavil hlboký súcit a preto použila svoju moc ako Pani tvorstva a

prikázala horúčke, aby devu opustila a šť avy tela, aby sa znížili a uviedli do prirodzeného stavu. Na

tento rozkaz a za milej prítomnosti najčistejšej Matky, bola deva zbavená telesných bolestí a

obohatená na duši. Od toho času deva žila dokonalejšie a dosiahla svätosť , lebo obraz Pôvodkyne

jej šť astia jej ostal vtlačený do pamäti a jej srdce bolo roznietené veľkou láskou k nebeskej Panej,

hoci Ju už nikdy viac neuvidela. Ani o tomto zázraku sa verejnosť nedozvedela.

208. Po štyroch dňoch prišla najsvätejšia Mária do mestečka Júdovho, v ktorom žili Zachariáš a

Alžbeta. Toto bolo pravé meno toho miesta, kde krátky čas žili rodičia svätého Jána, preto

evanjelista svätý Lukáš uvádza, že prišli do mesta Júdovho, hoci vykladači všeobecne hovoria, že sa

tak nevolalo to mestečko, kde Alžbeta a Zachariáš spolu bývali, ale predpokladajú, že je to meno

provincie, ktorá sa nazývala Júda alebo Júdea, práve tak, ako pre tú istú príčinu pohorie južné od

Jeruzalema sa nazýva hory Judské. Mne však bolo výslovne zjavené, že sa to mesto volalo Júda a že

evanjelista ho právom menuje pravým menom, hoci učenci a bádatelia pod menom Júda rozumeli

provinciu, v ktorej to mestečko ležalo. Tento omyl nastal v dôsledku toho, že o niekoľko rokov po

Kristovej smrti mestečko Júda bolo zničené a pretože vykladači nenašli ani stopu po takom

mestečku. Z toho usúdili, že svätý Lukáš rozumel provinciu a nie mestečko. Týmto sa ľahlo

vysvetlí veľký rozdiel v názoroch o mieste, kde najsvätejšia Mária navštívila Alžbetu.

209. pretože mi pod poslušnosť ou prikázali objasniť tieto pochybnosti, ktoré vznikli zvláštnou

nezrovnalosť ou medzi výpoveďami učených mužov, dodávam k tomu ešte, čo som už povedala, že

dom, kde sa navštívenie vykonalo, stál práve na tom istom mieste, kde teraz veriaci pútnici, ktorí

prichádzajú alebo žijú vo Svätej zemi, uctievajú to božské tajomstvo, ktoré sa odohralo počas tejto

návštevy. Hoci samotné mestečko Júda, v ktorom stál Zachariášov dom, bolo zborené, Pán

nedopustil, aby sa z pamäti ľudí vymazala pamiatka na to ctihodné miesto, na ktorom sa dohrali

veľké tajomstvá a ktoré bolo postavené krokmi najsvätejšej Márie, Krista Pána, svätého Jána

Krstiteľa a jeho svätých rodičov. Bolo to teda božským riadením, že starí kresť ania tam vystavali

chrámy a obnovili tie sväté miesta, aby s pomocou božského svetla zachovali tradičnú pravdu a

obnovili pamiatku na tie podivuhodné tajomstvá. Tak veriaci dnešných časov môžu požívať

požehnanie tým, že uctievajú posvätné miesta a vyznávajú i prejavujú svoju katolícku vieru v diele

nášho vykúpenia.

210. Aby sme lepšie pochopili tieto veci, spomeňme si, že keď diabol na vrchu Kalvárie poznal, že

Kristus, náš Pán je Boh a Vykupiteľ ľudí, s neuveriteľnou zúrivosť ou sa snažiť vyhladiť pamiatku

naň zo zeme živých, ako hovorí Jeremiáš (11, 19) a to isté platí aj o pamiatke Jeho najsvätejšej

Matky. Tak sa mu podaril ukryť a pochovať do zeme svätý Kríž, aj aby sa ako korisť dostal do rúk

Peržanov; a podobne sa mu podarilo zničiť a zahladiť mnohé sväté miesta. Pre ten dôvod prenášali

anjeli z miesta na miesto úctyhodný svätý domček Loretský, lebo ten istý drak, ktorý prenasledoval

nebeskú Paniu (Zjav 12, 13), podráždil myseľ obyvateľov tej zeme, že chceli zboriť a zrovnať so

zemou túto posvätnú modlitebňu, ktorá bola dielňou Najvyššieho pri tajomstve Vtelenia. Tá istá

ľstivá nenávisť nepriateľa bola príčinou vyhladenia mestečka Júda, podporovaná čiastočne

nedbalosť ou obyvateľstva, ktoré čiastočne vymieralo a čiastočne vonkajšími udalosť ami. Pán

predsa však nepripustil, aby zničili a zahladili všetky stopy po dome Zachariáša, kvôli tajomstvám,

ktoré sa tam odohrali.

211. Toto mestečko, ako som povedala, bolo od Nazaretu 26 lig (90 km) a asi 2 ligy (7 km) od

Jeruzalema. Ležalo v tej časti Júdskych hôr, kde pramení potok Sorec. Po narodení svätého Jána a

po návrate najsvätejšej Márie a Jej snúbenca Jozefa do Nazaretu, bolo svätej Alžbete božským

zjavením oznámené, že veľké nešť astie a vraždenie hrozí nemluvniatkam v Betleheme a na okolí.

Aj keď bolo toto zjavenie neurčité a nejasné, predsa pohlo matku svätého Jána, aby sa aj

s manželom odobrala do Hebronu, ktorý bol asi na 8 líg od Jeruzalema, lebo boli bohatí a urodzení

a mali domy nielen v Júde a Hebrone, ale aj na iných miestach. Keď najsvätejšia Panna a Jozef po

narodení Vteleného Slova a niekoľko mesiacov po narodení sv. Jána boli na úteku pred Herodesom

do Egypta (Mt 2, 14), svätá Alžbeta a Zachariáš boli v Hebrone. Zachariáš zomrel o štyri mesiace

po narodení Pána, čo bolo desať mesiacov po narodení jeho syna Jána. Myslím, že som teraz

dostatočne objasnila túto pochybnosť a že je teraz dostatočne odôvodnené, že som Navštívenia

nebol ani v Jeruzaleme, ani v Betleheme alebo v Hebrone, ale v mestečku, ktoré sa nazývalo Júda.

Videla som, že toto je správne vysvetlenie, ktoré mi bolo oznámené božským svetlom, spolu

s inými tajomstvami tohoto nebeského životopisu; neskôr, keď ma pod poslušnosť ou prinútili

spýtať sa ohľadne tejto veci, svätý anjel mi opäť dal to isté prehlásenie.

212. Do tohoto mesta a do domu Zachariáša prišli presvätá Panna a Jozef. Svätý Jozef predišiel

Máriu, aby oznámil ich návštevu a vyvolajúc obyvateľov domu von, pozdravil ich slovami: „Pán

nech je s vami a nech naplní vaše duše božskou milosť ou.“ Alžbeta bola však už vopred

upozornená, lebo Pán sám jej oznámil vo videní, že Mária z Nazaretu sa vydala k nej na návštevu.

V tom videní jej bolo tiež oznámené, že táto nebeská Pani je nanajvýš príjemná pred zrakom

Najvyššieho, ale tajomstvo, že je Matkou Božou jej nebolo zjavené, až v okamihu, keď sa obidve

navzájom v súkromí pozdravili. Svätá Alžbeta však s niekoľkými domácimi ihneď vyšla privítať

najsvätejšiu Máriu, ktorá ako pokornejšia a veľkom mladšia, ponáhľala sa pozdraviť svoju

sesternicu, hovoriac: „Nech je Pán s tebou, moja najdrahšia sesternica.“ A Alžbeta odpovedala:

„Ten istý Pán nech ti odplatí za to, že si prišla a poskytla mi toto potešenie.“ S týmito slovami vošli

do domu Zachariáša a to, čo sa stalo, budem rozprávať v nasledujúcej kapitole.

V T E L E N I E

Poučenie, ktoré mi dala naša Pani a Kráľovná

213. Dcéra moja, kedykoľvek má tvor v náležitej úcte tie dobré diela a služby, ktoré Pán prikazuje

pre svoju slávu, pocíti v sebe veľkú náklonnosť , aby ich konal, veľkú sladkosť keď ich podnikne a

ochotu a radosť , keď v nich pokračuje. Tieto rôzne pocity potom dokazujú, že to dielo je skutočne

užitočné a že ho prikázal Boh. Duša však nemôže prežívať tieto pocity, ak nie je úplne oddaná

Pánovi a ak sa nesnaží ľúbiť Bohu, počúvať Ho s radosť ou, vykonávať dielo s ochotou a zabúdať na

svoje náklonnosti a pohodlie. Duša musí byť ako verný sluha, ktorý sa snaží konať iba vôľu Pána a

nie svoju. Taký spôsob poslušnosti je užitočný a všetky tvory majú tak poslúchať svojho Boha a

tým viac to platí o osobách rehoľných, ktoré takú poslušnosť výslovne sľubujú. Aby si ty, moja

najdrahšia, dosiahla v nej takú dokonalosť , pamätaj, s akou vážnosť ou Dávid na mnohých miestach

hovorí o prikázaniach (Ž 118), o výrokoch a ospravedlneniach P8na a spomeň si na účinky, aké

mali na tohoto proroka a dosiaľ majú na duše. Hovorí, že zákon Stvoriteľa dáva múdrosť maličkým

a obveseľuje srdce (Ž 18, 8 - 9), že osvetľuje oči duše a je žiariacim svetlom na jeho chodníkoch (Ž

118, 105), že je sladší ako med (Ž 18, 11) a žiadúcejší ako drahokamy. Táto ochota a poddanosť

Božskej vôli a Jeho zákonom spôsobila, že Dávid bol tak prispôsobiteľný srdcu Božiemu. Také duše

volí Jeho Velebnosť za svojich služobníkov a priateľov (1 Kr 13, 14; Sk 13, 22).

214. Konaj teda, dcéra moja, veľmi starostlivo cnostné a dokonalé skutky, o ktorých vieš, že po

nich túžia oči Pána. Nepohŕdaj žiadnym z nich, ani sa od žiadneho nevzďaľuj a neprestávaj ich

konať , i keby sa akokoľvek mocne proti tomu vzpierali tvoje náklonnosti a slabosť . Dôveruj v Pána

a pokračuj v ich konaní a Jeho moc čoskoro premôže všetky obtiaže. Taktiež zo skúseností čoskoro

poznáš, aké ľahké je bremeno a sladké jarmo Pána (Mt 11, 30). Neklamal nás, keď hovoril tieto

slová, ako by snáď mohli namietať vlažní a nedbalí, ktorí vo svojej strnulosti a nedôvere nepriamo

zavrhujú pravdu tohoto výroku. Tiež si prajem, aby si v snahe stať sa mi podobná v dokonalosti,

všímala si milosť , ktorou ma Božská dobrota ráčila obdariť tým, že mi udelila nežnú lásku a

príchylnosť k tvorom ako účastníkom božských dobrodení a existencie. V tejto láske som sa snažila

tešiť ich, uľahčovať všetkým dušiam a oživovať ich a z prirodzeného súcitu poskytovala som im

všetky duchovné a telesné dobrá; žiadne z nich, bez ohľadu na to, akí boli veľkí hriešnici, nepriala

som nič zlé, naopak, veľký súcit môjho srdca ma nútil zjednávať im večnú spásu. Z toho tiež

vznikla moja úzkosť ohľadne zármutku, ktorý spôsobí moja tehotnosť môjmu snúbencovi Jozefovi,

lebo jemu som bola dlžná viac, než všetkým ostatným tvorom. Moje srdce naplňoval nežný súcit

najmä pre trpiacich a nemocných a snažila som sa pre všetkých získať nejakú úľavu. Prajem si

teda, a by si ma v týchto cnostiach napodobňovala tým, že budeš používať vedomosti, ktoré si o

nich dostala.

K a p i t o l a 17

O pozdrave, ktorým nebeská Kráľovná pozdravila svätú Alžbetu a o posvätení Jána

215. Keď najsvätejšia Matka Mária prišla do domu Zachariáša, Kristov predchodca práve dosiahol

šesť mesiacov od počatia v živote svätej Alžbety. Telo dieť atka Jána dosiahlo už stav veľkej

prirodzenej dokonalosti, oveľa väčšej než iné deti a to pre jeho zázračné počatie neplodnou matkou

a z úmyslu Najvyššieho, ktorý ho chcel spraviť schránkou väčšej svätosti než iných ľudí (Mt 11,

11). Ale jeho duša bola vtedy ešte plná tmy hriechu, ktorý zdedil tak, ako ostatné dietky Adama,

prvého spoločného otca ľudského pokolenia. Pretože podľa všeobecného zákona smrteľníci nemôžu

obdržať svetlo milosti, kým neprídu na svetlo slnečné (Rim 5, 7) a keďže po prvom dedičnom

hriechu, ktorý prináša so sebou naša prirodzenosť , lono matky musí slúžiť ako žalár, alebo väzenie

pre nás všetkých, ktorí nesieme vinu nášho praotca a hlavy, Adama. Kristus Pán ustanovil predísť

toto veľké požehnanie u svojho proroka a udelil mu svetlo svojej milosti a ospravedlnenia už

v šiestom mesiaci po jeho počatí svätou Alžbetou, aby vynikal svätosť ou tak, ako svojim úradom

Predchodcu a Krstiteľa.

216. Keď svätá Alžbeta prvý raz pozdravila najsvätejšiu Máriu, obe sesternice, ako som povedala

na konci predošlej kapitoly, vošli do súkromia. Tam ihneď Matka Milosti opäť pozdravila svoju

sesternicu slovami: „Nech Ťa zachová Boh, moja najdrahšia sesternica a Jeho božského svetlo nech

Ti udelí milosť a život.“ (Lk 1, 40ň. Akonáhle Alžbeta počula hlas Márie, naplnil ju Duch Svätý a

vnútorne tak osvietil, že v okamihu videla najvznešenejšie tajomstvá a sväté diela. Tieto dojmy, i

tie, ktoré súčasne cítilo dieť atko Ján v živote svojej matky, spôsobila prítomnosť Slova telom

učineného v snubnej komore Máriinho lona a on použijúc Máriin hlas ako nástroj, začal z toho

miesta používať svoju moc, ktorú mu udelil večný Otec pre spasenie a posvätenie duší. A pretože

teraz pôsobil ako človek, hoci mal ešte nepatrnú veľkosť , ako človek počatý pred ôsmimi dňami,

zaujal vo svojej obdivuhodnej pokore pozíciu ako modliaci sa a prosiaci Otca. S vrúcnou modlitbou

žiadal o ospravedlnenie svojho budúceho Predchodcu a obdržal ho z rúk Najsvätejšej Trojice.

217. Svätý Ján bol tretí človek, za ktorého náš Vykupiteľ urobil zvláštnu žiadosť od tej doby, čo bol

prítomný v lone svojej Matky. Jeho Matka bola prvá, za ktorú vzdával vďaky a prosil Otca; druhá

bol Jej snúbenec, svätý Jozef, za ktorého vtelené Slovo obetovalo svoje modlitby, ako som

povedala v dvanástej kapitole; a tretí bol predchodca, svätý Ján, ktorého meno Pán výslovne

uviedol vo svojich modlitbách k Otcovi. Svätý Ján obdržal také veľké šť astie a vyznamenania, že

Kristus, náš Pán, predložil večnému Otcovi zásluhy svojho umučenia a smrti, ktoré mal vytrpieť za

ľudstvo a na ich základe žiadal o posvätenie tejto duše. On určil a vybral pre seba toto dieť a, aby sa

narodilo ako Jeho svätý Predchodca a ako svedok Jeho príchodu na svet (Jn 1, 7); ako človek, ktorý

mal pripravovať srdce Jeho ľudu, aby Ho poznali a prijali ako Mesiáša. Sám Pán ustanovil, že pre

také vznešené poslanie, ako je predchodca, má obdržať všetky milosti, dary a prednosti, aké sú

výhodné a prináležia pre taký úrad. Toto všetko nebeský Otec udelil tak, ako to jeho Jednorodený

od Neho žiadal.

218. Toto sa stalo prv, než presvätá Mária vyslovila svoj pozdrav. Pri vyslovení tých vyššie

uvedených slov, boh zhliadol na dieť atko v živote svätej Alžbety a dal mu dokonalé užívanie

rozumu, osvietil ho božským svetlom, aby sa mohol predbežným poznávaním pripraviť na to

požehnanie, ktoré mal obdržať . Spolu s touto prípravou bol zbavený dedičného hriechu a posvätený,

učinený adoptovaným synom Božím a naplnený hojnými milosť ami Ducha Svätého a plnosť ou

všetkých jeho darov. Schopnosti Jána boli posvätené, poddané a podriadené rozumu a tak

potvrdzovali, čo archanjel Gabriel povedal Zachariášovi: že jeho syn bude naplnený Duchom

Svätým v lone svojej matky (Lk 1, 15). Zároveň toto sväté dieť atko, hľadiac cez steny materského

lona ako cez čisté sklo na vtelené Slovo, pokľaklo a klaňalo sa svojmu Vykupiteľovi a Stvoriteľovi,

ktorého videlo v najsvätejšej Márii ako uzavreté v komore utvorenej z najčistejšieho krištáľu. Toto

bol ten pohyb dieť atka v jej živote (Lk 1, 44). Mnoho iných úkonov cností vykonalo dieť atko Ján

pri tomto stretnutí, vzbudzujúc vieru, nádej a lásku, klaňanie sa, vďačnosť , pokoru, zbožnosť a

všetky iné cnosti, ktoré mu tam bolo možné konať . Od tohoto okamihu začal získavať zásluhy a

vzrastať vo svätosti a nikdy ju nestratil, ani sa v nej nikdy neprestal cvičiť so všetkou živosť ou a

milosť ou.

219. Svätá Alžbeta bola v tej chvíli poučená o tajomstve vtelenia posvätením svojho syna a o

sviatostnom účele tohoto nového divu. Tiež bola uvedomená o panenskej čistote a od dôstojnosti

najsvätejšej Márie. Nebeská Kráľovná bola pri tejto príležitosti pohrúžená vo videní Božstva a

tajomstvo, ktoré vykonalo skrz Jej najsvätejšieho Syna. Bola úplne podobná Bohu, plná jasného

svetla z božských darov, na ktorých bola účastná a takú plnú vznešenosti ju videla svätá Alžbeta.

Videla tiež vtelené Slovo ako cez najčistejšie sklo v panenskej komore, ležiace ako na lôžku, ktoré

pozostávalo z horiacich oživených krištáľov. Nástroj, ktorý všetky tieto divy a podivuhodné účinky

spôsobil, bol hlas najsvätejšej Márie, ktorý bol ako mocný, tak i sladký pred sluchom Pána. Všetka

táto sila bola iba výronom toho, čo obsahovali tie mocné slová: „Nech sa mi stane podľa Tvojho

slova“, ktorými stiahla večné Slovo z Otcovho lona do svojej duše a do svojho lona.

220. Svätá Alžbeta, plná úžasu nad tým, čo videla a počula o týchto božských tajomstvách a

uchvátená radosť ou Ducha Svätého a hľadiac na Kráľovnú sveta a na To, čo bolo v Nej, prepukla

v hlasné chvály a vyslovila slová, ktoré nám zaznamenal svätý Lukáš: „Požehnaná si medzi ženami

a požehnaný je Plod života Tvojho. A akože prichádzam k tomu, že Matka môjho Pána prichádza ku

mne? Lebo len čo zaznel Tvoj pozdrav v mojich ušiach, zaplesalo radosť ou dieť atko v mojom

živote. A blahoslavená si, že si uverila, že sa splní, čo Ti povedal Pán.“ Týmito prorockými slovami

svätá Alžbeta opakovala tie vznešené prednosti najsvätejšej Márie, poznávajúc pomocou božského

svetla, čo v Nej vykonala moc Pána, čo teraz vykonal a to cez Ňu vykoná v budúcnosti. Toto všetko

videlo i chápalo dieť atko Ján, keď počúval slová svojej matky, lebo ona bola osvietená v dôsledku

jeho posvätenia a pretože zo svojho miesta v živote nemohol Jej poďakovať slovami svojich úst, za

seba i za svojho syna velebila najsvätejšiu Máriu ako nástroj ich veľkého šť astia.

221. Tieto slová chvály, ktoré vyslovila svätá Alžbeta, Matka múdrosti a pokory vzť ahovala na

Stvoriteľa a presladkým a ľúbezným hlasom zaplesala slovami Magnikikatu, ako ich zaznačil svätý

Lukáš (Lk 1, 46 - 55): „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom a môj duch jasá

v Bohu, mojom Spastieľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle

blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil Ten, ktorý je mocný, a sväté je

Jeho Meno a Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho

ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

Hladných naplnil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka,

lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu

naveky..“

222. Ako bola svätá Alžbeta prvá, ktorá počula tento ľúbezný chválospev z úst najsvätejšej Panny,

tak bola tiež prvá, ktorá Mu pomocou vliatej vedomosti porozumela a posúdila ho. Pochopila tiež

niektoré veľké tajomstvá, ktoré v nich autorka niekoľkými vetami vyslovila. Duša presvätej Márie

velebila Pána pre vznešenosť jeho nekonečnej milosti; na Neho vzť ahovala a Jemu vzdávala všetku

česť a slávu (1 Tim 1, 17), ako počiatku a dokonávateľa všetkých svojich skutkov. Ona vedela a

vyznala, že jedine v Bohu sa má každý tvor chváliť a radovať , pretože iba On sám je úplnou ich

blaženosť ou a spásou (2 Kor 10, 17). Vyznala tiež spravodlivosť a veľkomyselnosť Najvyššieho

v starostlivosti o pokorných a v udeľovaní im zo svojej hojnosti ducha Božskej lásky (Ž 137, 6).

Najsvätejšia Mária videla, aké prospešné je pre smrteľníkov, keď pozorujú, poznávajú a uvažujú o

daroch, ktoré Ona pre svoju pokoru obdržala, že Ju všetky pokolenia budú nazývať blahoslavenou a

ako všetci pokorní, každý podľa svojho stupňa, môžu mať podiel na tej istej blaženosti. Jedným

slovom vyjadrila tiež všetky milosrdenstvá, dary a požehnania, ktorými Ju Všemohúci vo svojom

svätom a obdivuhodnom mene zahrnul, ktoré Ona všetky spoločne nazýva „veľkými vecami“, lebo

nič nebolo malé pri tom, čo sa týka tejto veľkej Kráľovnej a Panej.

223. Z plnosti Márie pretekalo milosrdenstvo Najvyššieho na celé ľudské pokolenie a pretože bola

Bránou nebeskou, cez ktorú všetky milosrdenstvá vychádzali a budú vychádzať , a ktorou máme

vojsť , aby sme sa zúčastnili na Božstve, preto vyznávala, že milosrdenstvá Pána, týkajúce sa Jej, sa

udeľujú všetkým pokoleniam a dostávajú ich tí, ktorí sa Ho boja. Ako nekonečné milosrdenstvo

povyšuje pokorných a vyhľadáva tých, ktorí sa boja Boha, tak tiež mocné rameno Božskej

spravodlivosti rozptyľuje a zahladzuje tých, ktorí sú vo svojej mysli a vo svojom srdci pyšní a

zvrhuje ich z trónov, aby namiesto nich posadil na ne chudobných a nízkych. Táto spravodlivosť

Pána bola s obdivuhodným leskom a slávou vykonaná na náčelníkovi všetkých pyšných, na

Luciferovi a jeho následníkoch, keď všemohúca ruka Božia ich rozptýlila a zvrhla (Keď sa sami

zvrhli) zo svojich vysokých trónov, ktoré patrili ich anjelskej prirodzenosti a milosti, ktoré zaberali

podľa pôvodného ustanovenia božskej lásky (Iz 14, Zjav 13). Boh chcel, aby všetci boli blažení (1

Tim 2, 4ň, kdežto oni, ktorí vo svojej márnej pýche chceli vystúpiť na miesta, ktoré nemohli

dosiahnuť , ani po nich nemali túžiť , sami sa zavrhli z tých miest, ktoré zaujímali (Iz 14, 13). Vo

svojej namyslenosti protivili sa spravodlivosti a nevyspytateľným príkazom Pána, ktorý pyšného

anjela a jeho nasledovníkov rozptýlil a zvrhol dole (Zjav 12, 8). Na ich miesto boli dosadení tí, ktorí

sú pokorní srdcom a to prostredníctvom Márie, Matky a schránky Jeho dávnych milosrdenstiev.

224. Pre tú istú príčinu táto nebeská pani hovorí a prehlasuje, že Pán obohacuje chudobných,

naplňuje ich hojnosť ou pokladov svojich milostí a slávy a tí, ktorí sú bohatí vo svojej mienke o sebe

a v opovážlivej pýche aj tí, ktorí nasycujú svoje srdce falošnými dobrami, ktoré svet pokladá za

bohatstvo a šť astie. Najvyšší ich odháňa zo svojej prítomnosti, pretože v nich nie je pravda, ktorá

nemôže vojsť do srdca naplneného falšou a podvodom. Prijal svojich služobníkov a svoje deti, ľud

izraelský, pamätajúc na svoje milosrdenstvá, aby ich naučil, v čom je múdrosť , pravda a

porozumenie (Bar 3, 14), v čom je pokojný a hojný život a spokojnosť , v čom spočíva svetlo Jeho

očí a pokoj. Učil ich ceste múdrosti a skrytým chodníčkom rozumu a kázne, ktoré skryl pred

kniežatami národov a nepoznajú ich mocní, ktorí vládnu nad zvieratami zeme a bavia sa a hrajú

s vtáctvom nebeským a zhromažďujú poklady zlata a striebra. Ani synovia Agary a obyvatelia

Temanu, ktorí sú múdri a domýšľavo opatrní tohoto sveta, nemôžu získať túto múdrosť (Gal 3, 7). A

synovia Abraháma vierou, nádejou a poslušnosť ou ju od Najvyššieho dostávajú, lebo tak bola

prisľúbená jeho potomstvu a jeho duchovným deť om, ktoré sú zabezpečená jeho potomstvu a jeho

duchovným deť om, ktoré sú zabezpečené a požehnané Plodom panenského života najsvätejšej

Márie.

225. Svätá Alžbeta hľadela na Máriu, Kráľovnú tvorstva a poznávala tieto skryté tajomstvá a nielen

tie, ktoré som tu mohla popísať , ale tiež aj mnohé iné a väčšie tajomstvá poznala, ktoré moje

chápanie nemôže obsiahnuť ; ani sa už nechcem o tom viac rozpisovať , čo mi bolo ukázané, aby

som prílišne nepredlžovala tento životopis. Ale tie nežné hovory a debaty, ktoré tieto dve sväté

rozvážne panie spolu viedli, pripomínajú mi dvoch serafov, ktorých Izaiáš videl nad trónom

Najvyššieho, opakujúc božský, vždy nový chválospev: Svätý, svätý, svätý, atď., zakrývajúc jedným

párom krídel svoje hlavy, druhým párom nohy a tretím párom krídel lietali (Iz 6, 2). Je isté, že

vrúcna láska týchto dvoch svätých žien prevyšovala lásku všetkých serafov, lebo Mária sama

milovala viac, než všetci anjeli dohromady. Plamene božskej lásky ich rozpaľovali, rozpínali dve

krídla svojich sŕdc, aby jedna druhej preukazovala lásku a aby sa povznášali k poznávaniu

najvznešenejších tajomstiev Najvyššieho. Dvoma ďalšími krídlami neobyčajných vedomostí

zakrývali svoje tváre, pretože obe v hovoroch rozoberali a pozorovali tajomstvo Kráľa (Tob 12, 7) a

opatrovali jeho tajomstvo v sebe po celý život; tiež preto, že obmedzovali svoje rozhovory a

podriaďovali ich svojej vernej viere a vylúčili akúkoľvek domýšľajú zvedavosť , zakrývali tiež nohy

Pána a svoje vlastné tretím párom serafínskych krídel, lebo vo svojej pokore seba veľmi nízko

cenili, ba za nič sa považovali pred tvárou Božskej Velebnosti. Okrem toho, pretože najsvätejšia

Mária vo svojom panenskom lone uzatvárala samého Boha nekonečnej velebnosti, môžeme

v pravom zmysle slova povedať , že chránila trón, na ktorom trónil Pán.

226. Keď nastal čas, aby vyšli zo svojho ústrania, svätá Alžbeta ponúkla seba a celú svoju rodinu i

celý dom k službám Kráľovnej nebies. Prosila Ju, aby prijala ako tichý útulok izbu, v ktorej sa

obyčajne sama modlievala, pretože bola viac odľahlá a vhodná na modlitebňu. Nebeská Kňažná

s pokorou a vďakou prijala túto izbu a používala ju pri rozjímaní a na spanie a nik iný do nej nikdy

nevchádzal, než tieto dve sesternice. Všetok ostatný čas ponúkla k službám a na pomoc Alžbete ako

slúžka, hovoriac, že práve preto prišla a tiež preto, aby ju potešila. Ó, ktoré priateľstvo je také

verné, také nerozlučné a milé, ako to, ktoré spája veľké puto božskej lásky! Aký obdivuhodný je

Pán, ktorý toto veľké tajomstvo vtelenia zjavil trom ženám, než ho oznámil komukoľvek

z ľudského pokolenia! Prvá bola svätá Anna, ako som povedala na príslušnom mieste; druhá bola

svätá Alžbeta a spolu s ňou i jej syn, ktorý ešte v jej živote a preto nemohol byť považovaný za

odlúčeného od nej. Tak je „pošetilosť Božia múdrejšia než ľudia“, ako hovorí svätý Pavol.

227. Najsvätejšia Mária a Alžbeta sa dlho spolu zdržali a vyšli zo svojho súkromia až keď sa už

stmievalo a Kráľovná nemies uzrela Zachariáša stáť nemého per sebou a ihneď ho ako kňaza

prosila o požehnanie Pána, ktoré od neho obdržala. Aj keď ho súcitne ľutovala pre jeho utrpenie,

nepoužila svoju moc, aby ho uzdravila, pretože poznala tajomný prípad jeho nemoty; ale prisľúbila

mu svoje modlitby. Svätá Alžbeta, ktorá už vedela o veľkom šť astí prečistého svätého Jozefa, hoci

on sám o ňom ešte nič nevedel, zhovárala sa s ním a obsluhovala ho s veľkou úctou a vážnosť ou.

Ale po trojdennom pobyte v dome Zachariáša požiadal svoju nebeskú snúbenicu Máriu o dovolenie

navrátiť sa do Nazaretu. Ju chcel ponechať v spoločnosti svätej Alžbety, aby jej v tehotenstve

vypomáhala. Svätý manžel Ju opustil a dohodli sa, že opäť príde a odprevadí Kráľovnú domov,

akonáhle ho upovedomia. Svätá Alžbeta mu ponúkla nejaké dary, aby si vzal so sebou domov, ale

on na jej naliehavé prosby prijal z nich iba malú časť , lebo tento muž Boží bol nielen milovník

chudoby, ale mal tiež veľkomyselné a šľachetné srdce. Tak sa vydal na spiatočnú cestu do Nazareta

a vzal so sebou tiež malého oslíka, ktorého priviedli so sebou. Doma za neprítomnosti jeho

Snúbenice mu posluhovala susedka, ktorá k nim prichádzala aj keď najsvätejšia Mária bola doma a

vykonával pre nich potrebné pochôdzky mimo domu.

Poučenie, ktoré mi dala Pani a Kráľovná nebies

228. Dcéra moja, aby sa tvoje srdce mohlo roznecovať stále väčšou túžbou po dosiahnutí milostí a

priateľstva Božieho, veľmi ti odporúčam, aby si rástla v poznávaní dôstojnosti, vznešenosti a

blaženosti duše, ktorá je obdarená týmito prednosť ami, ale pamätaj, že tieto prednosti sú tak

obdivuhodné, veľké a cenné, že to nemôžeš pochopiť ani keby som ti ich vysvetlila a tým pomocou

božského svetla, ktoré dostávaš a potom pochopíš, že Pán koná väčšie dielo ospravedlňovaním duší,

než stvorením všetkých telies nebeských a celého sveta, so všetkými jeho krásami a dokonalosť ami,

ktoré obsahujú. A ak pre tieto divy, ktoré tvorovia môžu čiastočne poznávať svojimi zmyslami,

cítia veľkosť a moc Božiu, čo by teda ešte povedali a mysleli, keby očami svojej duše mohli zazrieť

vzájomnosť a krásu milosti v tak mnohých tvoroch, ktorí sú schopní ju prijať ?

229. Ľudský jazyk nemá dostatok slov, ktoré by vyjadrili, aké účastenstvo a dokonalosť obsahuje

posväcujúca milosť . Je to príliš málo, ak povieme, že je čistejšia a viac bez škvrny než sneh;

jasnejšia než slnko; vzácnejšia než zlato a drahé kamene; viac okúzľujúca, ľúbeznejšia a

príjemnejšia než najrozkošnejšie hostiny a zábavy a krajšia, než si všetky tvory môžu predstaviť

alebo priať . Všimni si tiež ošklivosť hriechu, aby si týmto protikladom lepšie poznala krásu milosti,

lebo ani tma, ani hniloba, ani najhroznejšie, najdesivejšie alebo najošklivejšie tvory nemôžu sa

porovnať s hriechom a jeho ošklivosť ou. Mučeníci a svätci mnoho rozumeli z tých tajomstiev (Žid

11, 36). Aby si zaistili krásu milosti, chránili sa pred skazou hriechu, nebáli sa ohňa ani divokých

zvierat, ani meča, mučenia, žalárov, potupy, bolesti, protivenstiev, ani samotnej smrti, ani dlhého,

ustavičného mučenia, lebo uniknúť týmto veciam sa musí považovať za málo, alebo nič a nemožné

je ani pomyslieť , aby sa to porovnalo s jediným stupňom milosti, ktorý môžu duše získať , i keby

boli najopovrhnutejšie na svete. Všetci ľudia, ktorí si oceňujú a ženú sa za prchavou a vonkajšou

krásou tvorov, sú nevedomci a čo im neposkytuje túto klamnú krásu, to pokladajú za bezcenné a

nízke.

230. Ty však poznáš niečo z veľkosti požehnania, ktoré vtelené Slovo udelilo svojmu predchodcovi

v živote jeho matky. A pretože svätý Ján to tiež poznal, preto poskakoval od radosti a plesal v živote

svojej matky. Chápeš tiež, čo ty sama musíš konať a trpieť , aby si dosiahla blaženosť a nestratila,

alebo ani čo najmenej nejakou chybou nezmenšila túto prevzácnu krásu, ani nejakou hoci i

najmenšou nedokonalosť ou nezdržala jej dokončenie. Prajem si, aby si nasledovala moju sesternicu

Alžbetu a nenaväzovala žiadne priateľstvo s ľudskými tvormi, s výnimkou takých, s ktorými môžeš

a máš hovoriť o skutkoch a tajomstvách Najvyššieho a s ktorými sa môžeš naučiť kráčať po

správnej ceste Jeho Božských prianí. Aj keď ť a zamestnávajú dôležité podujatia práce, nezabúdaj,

alebo nevynechávaj duchovné úkony a prísnu životnú dokonalosť , lebo toto je nutné zachovávať a

dbať na to nielen keď všetko ide hladko, ale tiež v najväčších protivenstvách, ť ažkostiach a práci,

pretože nedokonalá ľudská prirodzenosť chytá sa aj najmenšej okolnosti, ktorou by si mohla uľaviť

v bdelosti.

K a p i t o l a 18

Najsvätejšia Mária si zostavuje denný poriadok svojich duchovných úkonov v dome

Zachariáša; niektoré z jej rozhovorov so svätou Alžbetou

231. Keď predchodca Ján bol posvätený a svätá Alžbeta, jeho matka, bola obdarená veľkými darmi

a milosť ami a tým sa splnil hlavný účel Máriinej návštevy, Kráľovná nebies pristúpila

k usporiadaniu svojho každodenného života v dome Zachariáša, pretože Jej zamestnanie nemohlo

byť vo všetkom rovnaké, ako bola zvyklá vo svojom domove. Aby svoje priania riadila pod

vedením Ducha Svätého, utiahla sa do samoty, postavila sa do prítomnosti Najvyššieho a prosila

Ho, ako obyčajne, aby ju viedol a riadil v tom, čo má konať za dobu svojho pobytu v dome Jeho

služobníkov Alžbety a Zachariáša, tak aby sa Mu vo všetkom páčila a plnila výhradne Jeho priania.

Pán vypočul Jej žiadosť a odpovedal jej, hovoriac: „Nevesta a Holubička moja, Ja budem riadiť

všetky tvoje skutky a budem viesť tvoje kroky, aby si plnila všetko v Mojej službe a mojich

prianiach a tiež ti oznámim deň, kedy si budem priať , aby si sa vrátila do svojho domova. Zatiaľ

ostaň v dome mojej služobnice Alžbety a zhováraj sa s ňou. Čo sa týka ostatného, pokračuj

v úkonoch a modlitbách, najmä za spásu ľudí a modli sa tiež, aby som zadržal svoje spravodlivé

konanie, keď nepretržite urážajú Moju dobrotu. V spojení so svojimi modlitbami budeš Mi

obetovať Baránka bez poškvrny (1 Pt 1, 19), ktorého nosíš vo svojom lone, Ktorý sníma hriechy

sveta (Jn 1, 29). Toto nech je teraz tvoje zamestnanie.

232. V súlade s týmto poučením a s novým rozkazom Najvyššieho, zariadila nebeská kňažná

všetko svoje zamestnanie v dome svojej sesternice Alžbety. A podľa svojho predošlého zvyku

vstávala o polnoci a trávila celé hodiny v rozjímaniach o božských tajomstvách a bdeniu i spánku

venovala toľko času, koľko ho najdokonalejšie a najpresnejšie vyžadoval Jej prirodzený stav a

potreby Jej tela. V práci i v odpočinku dával Jej Pán nové milosti, osvietenie povznesenia a

sladkosti. Počas týchto troch mesiacov mala mnoho videní Božstva, väčšinou abstraktných. Oveľa

častejšie boli videnia najsvätejšieho človečenstva Slova v jeho podstatnom spojení božstva

s človečenstvom. Jej panenský život, v ktorom Ho nosila, slúžil Jej ako oltár i svätyňa. Denne

pozorovala vzrast najsvätejšieho Tela. Tieto skúsenosti a tajomstvá každý deň boli tak prispôsobené,

aby sa Jej ukázali nezmerateľné polia Božskej moci a podstaty; duch tejto vznešenej Panej sa

nesmierne rozširoval. V dôsledku mocných účinkov by bola mnohokrát strávená a zomrela by, keby

Ju nebola posilňovala moc Pána. K týmto zamestnaniam, ktoré boli pred všetkými skryté, pridávala

tie, ktoré vyžadovala služba a potešenie Jej sesternice Alžbety, hoci týmto nevenovala ani o okamih

viac, než to vyžadovala láska. Akonáhle ich vykonala, ihneď sa vrátila do svojej samoty a ku svojej

uzobranosti, v ktorej mohla oveľa voľnejšie vylievať si city svojej duše pred Pánom.

233. Nie menej dbala o to, aby bola vnútorne zamestnaná pri ručných prácach, ktorým venovala

mnoho hodín. Pri tomto všetkom mal predchodca Pána to šť astie, že veľká Kráľovná vlastnými

rukami učila a pripravila plienky a prikrývky, v ktorých mal byť zabalený a chovaný. Matka

Alžbeta vo svojej materskej starostlivosti a pozornosti, aby toto šť astie pre svätého Jána pripravila,

pokorne prosila o túto láskavosť Kráľovnú nebies, a Mária s veľkou láskou a poníženosť ou

súhlasila s jej žiadosť ou, aby dokázala poslušnosť svojej sesternici, ktorej chcela slúžiť ako

najnižšia slúžka, lebo v pokore a v poslušnosti najsvätejšia Mária vždy predstihla všetkých ľudí. Aj

keď sa Alžbeta snažila predísť ju v mnohom, čo patrilo k Jej službe, predsa Mária vo svojej

neobyčajnej prezieravosti a múdrosti vedela predísť svoju sesternicu a v pokore vždy zvíť azila.

234. V tomto ohľade medzi týmito dvoma sesternicami nastali rozkošné závody, ktoré sa

Najvyššiemu veľmi páčili a pre anjelov boli predmetom obdivu. Svätá Alžbeta veľmi starostlivo a

pozorne obsluhovala našu Paniu a veľkú Kráľovnú a nariadila to aj všetkým svojim domácim.

Avšak Tá, ktorá bola učiteľkou cností, najsvätejšia Mária, bola ešte pozornejšia a túžila tým viac jej

slúžiť , vychádzať v ústrety a rozptyľovať starosti svojej sesternice a povedala jej: „Moja drahá

sesternica, je mi veľkou útechou, keď mi niekto dáva rozkazy a keď môžem po celý život

poslúchať ; nie je to teda dobré, že tvoja láska ma pripravuje o to potešenie, ktoré z toho cítim; a

pretože som mladšia, patrí sa, aby som slúžila nielen tebe ako svojej matke, ale všetkým, ktorí sú

v tvojom dome; zachádzaj so mnou ako so svojou slúžkou, pokým budem u teba.“ Svätá Alžbeta

odvetila: „Moja milovaná Pani, oveľa viac sa patrí, aby som ja poslúchala teba a Ty aby si

rozkazovala a vo všetkom ma riadila a ja to od Teba žiadam oveľa spravodlivejšie, lebo keď Ty,

Pani, si praješ cvičiť v pokore, ja zasa som povinná klaňať sa a ctiť môjho Boha a Pána, ktorého

nosíš vo svojom lone a viem, že Tvoja dôstojnosť je hodná všetkej cti a vážnosti.“ Ale najmúdrejšia

Panna odvetila: „Môj Syn a Pán si ma nevyvolil za svoju Matku, aby som prijímala poctu ako Pani,

lebo Jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta (Jn 18, 36), ani neprišiel, aby sa Mu slúžilo, ale aby slúžil

(Mt 20, 28), a trpel a učil smrteľníkov poslušnosti a pokore (Mt 11, 29) a ako majú zavrhovať

spánštelosť a pýchu. Keď ma teda Jeho Velebnosť toto učí a Najvyšší nazýva seba pohanením a

opovrhnutím ľudí (Ž 21, 7), ako môžem ja, Jeho otrokyňa, ktorá nie je hodná byť v spoločnosti

tvorov, dovoliť , aby si mi slúžila ty, ktorá si stvorená na Jeho obraz a podobu (Gen 1, 27).“

235. Svätá Alžbeta však naliehala ďalej a povedala: „Pani a Ochrankyňa moja, to ovšem platí pre

tých, ktorí nevedia o tajomstve, ktoré ukrývaš v sebe. Avšak ja, ktorú Pán bez vlastnej zásluhy o

tom upovedomil, budem v Jeho očiach veľmi trestuhodná, keby som Mu v Tebe nevzdávala úctu,

aká Mu ako Bohu a Tebe ako Jeho Matke, patrí. Preto je spravodlivé, aby som vám obom slúžila,

ako otrok slúži svojim pánom.“ Na to jej najsvätejšia Mária odpovedala: „Moja drahá sesternica,

táto úcta, ktorou si povinná a praješ si vzdávať ju prináleží Pánovi, ktorého nosím vo svojom lone,

lebo On je pravé najvyššie Dobro a náš Vykupiteľ. Ale čo sa týka mňa, ktorá som iba tvor a medzi

ostatnými tvormi iba biedny červiačik, hľaď na mňa tak, aká som sama o sebe, lebo sa máš klaňať

iba Stvoriteľovi, ktorý si mňa, biednu, vyvolil za svoj príbytok. Podľa Jeho Božského svietenia

budeš dávať Bohu, čo je Jeho a mne dovoľ konať čo mi patrí, totiž aby som slúžila a bola zo

všetkých najnižšia. O to ť a prosím pre svoju útechu a v mene Pána, ktorého nosím vo svojom

živote.“

236. Taký svätý spor medzi najsvätejšou Máriou a svätou Alžbetou trval nejaký čas. Ale Božská

múdrosť našej Kráľovnej poskytovala jej takú obratnosť a vynaliezavosť v záležitostiach týkajúcich

sa pokory a poslušnosti, že nikdy nemala neúspech, keď vynachádzala prostriedky a cesty

k poslušnosti a aby sa Jej rozkazovalo. Avšak po celý čas Jej pobytu u svätej Alžbety všetky sa to

dialo takým spôsobom, že obidve, každá podľa svojej schopnosti, zachovávali v najväčšej úcte

tajomstvo Kráľa, ktoré im bolo zverené a ktoré bolo uložené v najsvätejšej Márii. V Márii bola táto

úcta taká vysoká, aká prislúcha pre Matku a Majsterku všetkých cností a milostí a u Alžbety taká,

aká slušala múdrej matróne, Duchom Svätým tak vysoko osvietenej. Týmto svetlom múdro riadila

svoje chovanie voči Matke Božej, plnila Jej priania a poslúchala Ju, kedy a ako mohla a zároveň

ctila Jej dôstojnosť a v nej svojho Stvoriteľa. V srdci si zaumienila, že keď bude musieť Matke

Božej niečo rozkázať , urobí to iba preto, aby Ju poslúchla a splnila Jej prianie a kedykoľvek to

urobila, vždy prosila Pána o dovolenie a odpustenie a nikdy nič neprikazovala priamo, ale vždy len

akoby vyslovila prianie; viac naliehala v takých veciach, ktoré prispievali k pohodliu Márie, ako

napríklad, aby si trochu pospala, alebo vzala nejaké jedlo. Tiež prosila Máriu, aby jej svojimi

rukami zhotovila nejaké predmety. Mária vyhovela, ale svätá Alžbeta ich nikdy nepoužívala, iba ich

opatrovala v najväčšej úcte.

237. Takým spôsobom najsvätejšia Mária uskutočňovala učenie večného Slová, ktoré sa natoľko

ponížilo, že hoci sa rovnalo nebeskému Otcovi a bolo výrazom Jeho podstaty, pravý Boh z Boha

pravého, prijal na seba spôsob a postavenie sluhu (Hebr 3; Flp 2, 6 - 7). Táto Pani bola Matka Božia

a všetkého tvorstva. Svojou vznešenosť ou a dôstojnosť ou prevyšovala všetky tvory a predsa ostala

pokornou služobníčkou najmenšieho z nich a nikdy neprijímala pocty a služby, ako by Jej patrili,

ani sa nikdy nepovyšovala a neprestala o sebe zmýšľať čo najpokornejšie. Čo teda môžeme povedať

o našej ohavnej namyslenosti a pýche? Keď plní najohavnejších hriechov, ešte sme takí pochabí, že

s takou šialenosť ou domáhame sa pre seba úcty a vážnosti od sveta? A keď nám ju odoprú, hneď

strácame ten zbytok rozumu, ktorý nám vášne nechali. Celý tento nebeský životopis nesie známky

pokory a odsudzuje našu pýchu. Keďže však nie je môj úkol, aby som učila alebo napomínala, ale

aby som bola poučovaná a napomínaná, preto prosím všetky verné dietky svetla, aby pre svoje

pokorenie postavil pred svoje zrak tento vzor pokory.

238. Pre Pána by nebolo ť ažké, aby chránil svoju najsvätejšiu Matku pred takým krajným

ponižovaním a vziať Jej príležitosti, pri ktorých sa ich učila chápať , mohol Ju povýšiť nad všetkých

tvorov a nariadiť , aby Ju všade a všetky tvory ctili a vážili, tak ako vedel ako zahnúť cť ou a

vážnosť ou iných, ako Asuer urobil pre Mardochea. Keby to snáď bolo ponechané na úsudok ľudí, tí

by zariadili, aby Žena, ktorá je svätejšia než všetky zbory nebeské, Ktorá nosila vo svojom lone

Stvoriteľa anjelov a nebies, bola stále obklopená čestnou strážou, chránená pred zrakom ľudí a

ctená od celého sveta. Zdalo by sa im to nedôstojné, aby sa zamestnávala nízkymi prácami, alebo

aby sa nekonalo všetko podľa Jej rozkazov, alebo aby odmietala poctu a nejednala sponou

autoritou. Taký úzky je ľudský rozum, ak vôbec možno nazvať rozumom to, čo je obmedzené. Ale

taký klam sa nemôže zamiešať do pravej vedy svätých, ktorú im udeľuje nekonečná múdrosť

Stvoriteľa, ktorá také pocty hodnotí podľa ich spravodlivej ceny a váhy a nezamieňa ich s hodnotou

tvorov. Najvyšší by bol veľa odoprel svojej milovanej Matke a málo by jej prospel, keby Jej bol

odňal a vzdialil príležitosti k dokazovaniu najhlbšej pokory a namiesto toho Ju vystavil vonkajšej

chvále ľudu. Tiež pre svet by to bola veľká strata, keby nemal túto školu pokory a príklad pre

pokorovanie a zahanbovanie jeho pýchy.

239. Svätá Alžbeta od tej chvíle, čo prijala svojho Pána ako hosť a do svojho domu, aj keď ešte iba

v živote jeho panenskej Matky, obdržala od Pána veľa dobrodení. Častými rozhovormi a dôverným

jednaním s nebeskou Kráľovnou podľa toho, ako vzrastala vo vedomostiach a v poznávaní

tajomstva Vtelenia, pokračovala táto veľká matróna vo všetkých spôsoboch svätosti ako človek,

ktorý ich čerpá priamo zo zdroja. Niekoľkokrát sa je podarilo pozorovať najsvätejšiu Máriu pri

modlitbe, ako bola vo vytržení a vznášala sa nad zemou; bola plná božského lesku a krásy, takže, by

ani nemohla pohliadnuť na Jej tvár, ani ostať na žive v Jej prítomnosti, keby ju Božie moc nebola

posilňovala. Pri takých a podobných príležitostiach, kedykoľvek mohla byť ich svedkyňou bez

toho, aby vzbudila pozornosť najsvätejšej Márie, padala na kolená a kľačiac vedľa nej, klaňala sa

vtelenému Slovu v panenskom chráme Jeho najsvätejšia Matky. Všetky tajomstvá, ktoré Božským

svetlom obdržala a obcovanie s veľkou Kráľovnou, svätá Alžbeta uzatvorila a zapečatila vo svojom

srdci a bola spoľahlivá schránka a opatrná sekretárka toho, čo sa jej zverilo. Iba so svojím synom

Jánom a so Zachariášom za ten krátky čas, ktorý žil po narodení svojho syna, svätá Alžbeta do istej

miery hovorila o takých tajomstvách, o ktorých sa všetci dozvedeli. Ale pri tom všetkom jednala

ako statočná, múdra a veľmi svätá žena.

Poučenie, ktoré mi dala presvätá Kráľovná Mária

240. Milá dcéra, dobrodenia Najsvätejšieho a vedomosti o Jeho božských tajomstvách, prebúdzajú

v pokorných dušiach istú lásku a oceňovanie pokory, čo ich povznáša sladkou a silnou mocou,

podobnou tej, ktorá spôsobuje, že plameň šľahá hore, alebo príť ažlivosť , ktorá spôsobuje zasa, že

kameň padá dole; obe sa snažia dosiahnuť svoj prirodzený cieľ. Taký je účinok pravého svetla,

v ktorom sa tvor jasne poznáva v pripisuje milosti pravému zdroju, od ktorého pochádza všetka

dokonalosť (Jak 1, 17) a tak sú všetky veci privedené do pravej rovnováhy. A to je najsprávnejší

poriadok pravého rozumu, ktorý poráža falošnú namyslenosť smrteľníkov a používa proti nej akési

násilie. Pre túto namyslenú pýchu srdce, v ktorom sa zahniezdila, nemôže túžiť po opovrhovaní, ani

ho nemôže strpieť , ani vystáť nad sebou vyššieho, ba urážajú ho aj seberovní; vášnivo všetkým

odporuje, len aby on sám bol nad všetkými. Ale ponížené srdce je pokorné úmerne k dobrodeniam,

ktoré dostáva a v jeho vnútri ticho vzrastá túžba a veľký hlad po sebaponižovaní a po poslednom

mieste; je veľmi nepokojné ak pozoruje, že ho nepovažujú za najnižšie zo všetkých a keď nie je

pokorované.

241. Vo mne, moja najdrahšia, nájdeš ukážku, ako máš v praxi jednať podľa tejto náuky, lebo

nebolo malé žiadne z tých dobrodení a požehnaní, ktoré mi hojne udelila Pravica Najvyššieho.

Napriek tomu sa však moje srdce nikdy nepovyšovalo pýchou nad sebou, ani nepoznalo nikdy iné,

než túžbu po ponížení a aby zastávalo posledné miesto medzi všetkými tvormi. Prajem si, aby si

najmä ty mňa v tomto napodobňovala; snaž sa, aby si zaujala posledné miesto, bola poddaná

všetkým, ponížená, považovaná za neužitočnú pre Pánom i pred ľuďmi a považuj sa za menej ako

zemský prach. Nemôžeš poprieť , že medzi všetkými pokoleniami nebol nikto viac vyznamenaný,

ako ty a nik si tieto dobrodenia nezaslúžil menej, ako ty. Ako teda splatíš tento veľký dlh a ako sa

odvďačíš, ak sa nebudeš pokorovať pred všetkými ostatnými a viac než všetci synovia Adamovi a

ak nevzbudíš v sebe vznešené a láskyplné zmýšľanie ohľadom pokory? Dobré je poslúchať prelátov

a učiteľov, preto to stále konaj. Ja by som však rada videla, aby si išla omnoho ďalej, aby

poslúchala aj najnepatrnejšieho zo svojich blížnych vo všetkom, čo nie je hriešne a to tak, ako keby

si poslúchala svojich najvyšších predstavených; prajem si, aby si v tomto bola veľmi horlivá, ako

som bola Ja za môjho pozemského života.

242. Musíš však byť opatrná v poslúchaní svojich podriadených, aby ť a snáď nenútili k poslušnosti

vo veciach nepatričných a neslušných, keď budú vedieť o tvojej túžbe, že chceš poslúchať vo

všetkých veciach. Môžeš vykonať mnoho dobrého, ak im budeš dávať dobrý a slušný príklad

v poslušnosti bez toho, aby si tým zavinila nejakú stratu ich poddanosti a poškodila svoju autoritu

ako predstavená. Keby sa vyskytlo niečo nepríjemné , ale nejaká urážka, ktorá by sa týkala len teba,

prijmi to s radosť ou tak, aby si ani perami nepohla na svoju obranu, alebo aby si si sť ažovala. Keď

sa však jedná o urážku Boha, pokarhaj bez toho, aby si pridala svoj zármutok k zármutku Jeho

Velebnosti. Nikdy nehľadaj príčinu pre sebaobranu, ale buď vždy ochotná hájiť česť Božiu.

V žiadnom prípade sa však nenechaj uniesť nezriadeným hnevom a vášňou. Prajem si, aby si veľmi

opatrne skrývala a utajovala Pánovu priazeň, lebo tajomstvo Kráľa sa nemá ľahko odkrývať (Tob

12, 7), bez ohľadu na to, či sú telesní ľudia schopní alebo hodní tajomstiev Ducha Svätého (1 Kor 2,

14). Ak si praješ byť moja milovaná dcéra, vo všetkom ma napodobňuj. Dosiahneš to, keď ma

budeš poslúchať a tým nakloníš Všemohúceho, že ť a bude posilňovať a riadiť tvoje kroky k tomu

čo chcem ja u teba docieliť . Neodporuj Mu, ale prispôsob sa a priprav svoje srdce a ochotne i rýchlo

poslúchaj Jeho osvietenia a milosti. Nech milosť v tebe nie je márne (2 Kor 6, 1), ale pracuj horlivo

a svoje skutky konaj s úplnou dokonalosť ou.

K a p i t o l a 19

O niektorých rozhovoroch, ktoré najsvätejšia Mária viedla v dome svätej Alžbety so

svojími anjelmi a tiež so svojou sesternicou

243. Nesmierna plnosť múdrosti a milosti najsvätejšej Márie nemohla ostať nečinná ani na okamih

a nikde, ani pri žiadnej príležitosti. Vždy konala všetko s plnou dokonalosť ou, bola stále a za

všetkých okolností činná do najvyššej miery a možnosti, neochabujúc nikdy v najsvätejších a

najvznešenejších cnostiach. A pretože všade hrala úlohu pútničky na zemi a obyvateľky nebies a

sama bola duchovným a nanajvýš slávnym nebom, živým chrámom, v ktorom sám Boh si urobil

príbytok, teda zároveň nosila v sebe svoju modlitebňu a svätyňu; v tomto ohľade nebol u nej žiaden

rozdiel medzi Jej domovom a domovom Jej sesternice Alžbety, ani Jej nemohlo v tomto ohľade

prekážať iné miesto, čas a zamestnanie. Blahoslavená Mária stála nad všetkými vecami a bez

akýchkoľvek vonkajších požiadaviek nepretržite sa venovala vplyvu lásky, ktorú stále mala na

mysli. Pritom však vo vhodnom čase zhovárala sa s tvormi a jednala s nimi podľa toho, ako to

okolnosti vyžadovali a venovala im toľko pozornosti, koľko im ako najmúdrejšia Majsterka

každému mohla vhodne venovať . Pretože za tri mesiace svojho pobytu v dome Zachariáša

najčastejšie sa zhovárala so svätou Alžbetou a so svojími anjelmi strážnymi, budem v tejto kapitole

hovoriť niečo o predmete Jej hovorov s nimi a zmienim sa tiež o iných veciach, ktoré sa prihodili

svätej Alžbete, keď jednala s najsvätejšou Máriou.

244. Keď ostala naša nebeská Kňažná sama a mohla jednať slobodne, trávila veľa hodím vo

vytržení a povznesená v božských rozjímaniach a videniach. Niekedy v týchto vytrženiach, alebo i

okrem nich, zhovárala sa so svojimi anjelmi o posvätných tajomstvách Jej vnútornej lásky. Jedného

dňa, čoskoro po svojom príchode do domu Zachariáša, hovorila s anjelmi takto: „Nebeskí duchovia,

moji strážcovia a spoločníci, vyslanci Najvyššieho a svetla Jeho Božstva, poďte a posilnite moje

srdce, ktoré je zajaté a zranené Jeho božskou láskou, lebo sa trápi pre svoju vlastnú obmedzenosť ,

pre ktorú nemôže dostatočne splniť povinnosti, ktoré pozná a ktoré mu vnukajú túto túžbu. Poďte,

nadzemské kniežatá a chváľte so mnou obdivuhodné meno Pána a zvelebujme Jeho sväté súdy a

skutky. Pomôžte tomuto biednemu červíčkovi chváliť Stvoriteľa, Ktorý ráči láskavo zhliadnuť na

jeho nepatrnosť . Pohovorme si o divoch môjho Ženícha, povedzte mi niečo o kráse môjho Pána,

môjho milovaného Syna! Nech sa môjmu srdcu uľaví a spojí svoje najtajnejšie túžby s vašimi, moji

priatelia a spoločníci, lebo vy poznávate tajomstvo môjho Pokladu, ktorý Pán ukryl vo mne.

Obmedzenej a tak krehkej nádobe. Veľké sú tieto sväté diela a obdivuhodné tajomstvá a uvažujem o

nich so sladkými pocitmi, avšak ich nadmerná veľkosť ma prekonáva a hĺbka i veľkosť mojej lásky

ma premáha, keď od nich moje srdce vzplanie. Žiar mojej duše mi nedá pokoj a nenachádzam

odpočinutie, pretože moje túžby sú väčšie než všetko, čo môžem vykonať a moje povinnosti sú

väčšie, než moje túžby; som nespokojná sama so sebou, že sa nesnažím natoľko, nakoľko si prajem,

že netúžim vykonať toľko, koľko by som mala a pretože zisť ujem, že som nedostatočná a

prekonáva ma veľkosť toho, čo som povinná. Vy, nebeskí serafovia, vypočujte moje láskyplné

horúce túžby, lebo omdlievam láskou (Veľp 2, 5). Otvorte mi svoje prsia, odkiaľ vybleskuje krása

môjho Boha, aby som v žiare Jeho svetla a pohľadom na Jeho láskavosť mohla nadobudnúť nový

život, ktorý sa stravuje v Jeho láske.

245. „Matka nášho Stvoriteľa a naša Pani,“ odpovedali svätí anjeli, „Ty naozaj vlastníš

Všemohúceho, naše najvyššie Dobro. Pretože je s tebou tak úzko spojený a si Jeho prvá Nevesta a

Matka, raduj sa z Neho a zachovaj Ho v sebe po celú večnosť . Ty si Nevesta a Matka Boha lásky a

pretože v sebe nosíš jedinú Príčinu a Zdroj života, nikto s Nim nebude žiť ako Ty, naša Kráľovná a

Pani. Avšak nesnaž sa hľadať odpočinok v takej horiacej láske, lebo Tvoj stav a podmienky ako

pútničky nedovoľujú Tvojej láske, aby dosiahla odpočinok, aký sa dosiahne až po úplnom

dokonaní, ani neprestane túžiť po novom a väčšom rozmnožení zásluh a po väčších víť azstvách.

Tvoje povinnosti neporovnateľne presahujú povinnosti všetkých národov a ešte stále sa budú

množiť a porastú, hoci tvoja láska je tak nesmierne horúca, nikdy sa nevyrovná Jej Predmetu,

pretože Ten je večný, nekonečný a v jeho dokonalosti nezmerateľný. Ty budeš vždy blažene

prekonávaná jeho veľkosť ou, lebo Jeho nik nemôže pochopiť , iba On sám sa náležito poznáva a

miluje sa takou mierou, ako si zaslúži byť milovaný. Večne, ó Pani, budeš v Ňom nachádzať čo je

hodné väčšej túžby a väčšej lásky, lebo to vyžaduje podstata Jeho veľkosti a našej blaženosti.“

246. Tieto rozhovory a porady stále viac roznecovali oheň božskej lásky v srdci najsvätejšej Márie.

U nej sa presne splnilo prikázanie Pána (Lv 6, 12), že v Jeho stánku a na Jeho oltári má stále horieť

obetný oheň a kňaz starého zákona sa má starať o jeho potrebu a udržovanie. Tento predpis bol do

písmenka splnený v najsvätejšej Márii, lebo v Nej bol spoločne oltár i nový Veľkňaz, Kristus, náš

Pán, ktorý živil a zo dňa na deň stupňoval plamene lásky tým, že pridával nový materiál v daroch,

požehnaniach, milostiach a v udeľovaní svojho Božstva; kdežto vznešená pani zo svojej strany

prispievala svojimi neustávajúcimi snahami, ktoré nevýslovne stúpali v cene nepretržitým tokom

milostí a svätosti od Pána. Tento žiar božskej lásky bol zapálený v okamihu, keď táto Pani prišla na

svet, aby nikdy nezhasol na tomto oltári, po celú Božiu večnosť . Lebo ako táto večnosť , taký trvalý

bol a bude oheň tohoto svätostánku.

247. Inokedy zase hovorila s anjelmi, keď sa Jej ukázali v ľudských podobách, ako som už

niekoľkokrát uviedla. Najčastejšie sa tieto hovory točili okolo tajomstva vteleného Slova a v tom

ukazovala hlboké poznanie v citovaní Písma svätého a prorokov, že sa tomu i anjeli divili. Pri jednej

príležitosti pri hovore o týchto posvätných tajomstvách povedala: „Moji páni, služobníci a priatelia

Najvyššieho, moje srdce preniká a zraňuje šíp žiaľu, keď rozjímam o tom, čo hovorí Písmo sväté o

mojom najsvätejšom Synovi, alebo čo napísal prorok Izaiáš (Gen 22, 2; Iz 33, 2; Jer 11, 18)

ohľadne prehorkých bolestí a múk, ktorého Ho očakávajú. Šalamún hovorí (Múd 2, 20), že bude

odsúdený k najpotupnejšej smrti a proroci stále hovoria vážnymi a najvyššími výrazmi o Jeho

umučení a o všetkom čo sa má na Ňom splniť . Ó, kiež by dal Boh, aby som ešte v tej dobe žila, aby

som sa mohla ponúknuť zomrieť namiesto Pôvodcu môjho života! Bolesť zviera Moju dušu, keď

uvažujem o týchto neklamných pravdách a že môj Boh a Pán sa má iba preto narodiť , aby trpel. Ó,

kto Ho bude chrániť a brániť proti nepriateľom! Ó, povedzte mi, vy nebeské kniežatá, akým

spôsobom alebo akými prostriedkami môžem pohnúť večného otca, aby svoju prísnu spravodlivosť

obrátil na mňa, aby bol od tohto trestu oslobodený Nevinný, na Ktorom nemôže byť žiadna vina?

Dobre viem, že na uzmierenie nekonečného Boha za urážky spôsobené Mu ľuďmi, vyžaduje sa

zadosť učinenie od vteleného Boha; ale prvým svojim činom môj najsvätejší Syn zaslúžil viac, než

celé ľudské pokolenie môže stratiť alebo zaslúžiť svojimi urážkami. Keď teda toto postačí,

povedzte mi, či by bolo možné, aby som zomrela ja a tak Ho zachránila pred mukami a pred

smrť ou? Moje pokorné túžby nebudú na ť archu môjmu Bohu a moje úzkosti nebudú Mu nemilé.

Ale čo vravím? A ako ďaleko ma moja bolesť dohnala, veď musím byť vo všetkom podriadená

božskej vôli a jej vernému plneniu!“

248. Takéto a podobné rozhovory mávala najsvätejšia Mária so svojími anjelmi, najmä počas svojej

tehotnosti. Svätí duchovia upokojovali všetky jej úzkosti a s veľkou úctou ukľudňovali Jej myseľ,

utešovali ju obnovovaním spomienok na tajomstvá, ktoré už poznala a pripomínali Jej dôvody a

potrebu Kristovej smrti za spásu ľudského pokolenia, pre premoženie diablov a zničenie ich moci,

pre slávu večného Otca a pre povýšenie najsvätejšieho a najvyššieho Pána a Jeho Syna (Tim 2, 14).

Také veľké a vznešené boli tajomstvá, ktorých sa v hovoroch dotýkala Kráľovná so svätými

anjelmi, že našim ľudským jazykom nie je možné ich popísať , ani naše schopnosti ich v tomto

živote nemôžu pochopiť . Až budeme v nebi požívať Pána, uvidíme, čo teraz nemôžeme pochopiť .

Z tohoto mála, čo som povedala, môže naša zbožnosť pomôcť utvoriť si úsudok o ďalších, oveľa

väčších tajomstvách.

249. Podobne i svätá Alžbeta bola veľmi osvietená a zbehlá v Písme svätom, najmä po Navštívení a

preto naša Kráľovná s ňou hovorila o týchto nebeských tajomstvách, o ktorých táto matróna vedela

a rozumela im, s čím ju ešte viac poučovala a osvecovala, lebo na prímluvu presvätej Panny bola

Alžbeta obdarená mnohými nebeskými požehnaniami a darmi. Často sa divila hlbokej múdrosti

Matky Božej a opäť Ju velebila slovami: „Požehnaná si, moja Pani a Matka môjho Pána, medzi

ženami (Lk 1, 42), nech národy poznajú a velebia tvoju dôstojnosť . Si nanajvýš šť astná, že vo

svojom panenskom lone nosíš taký bohatý poklad. Vyslovujem ti pokorné a vrelé blahoprianie k tej

radosti, ktorá naplní tvoju dušu, keď budeš vo svojom náručí držať Syna spravodlivosti a kojiť Ho

svojimi panenskými prsiami. Spomeň si na mňa, svoju služobníčku, ó Pani, v tej hodine a podaj

moje srdce ako obetu svojmu najsvätejšiemu Synovi a pravému vtelenému Bohu. Och, kto bude

od tejto chvíle hodný slúžiť Tebe a starať sa o Teba! Ak som však ja nehodná takého šť astia, dopraj

mi aspoň miestečko vo svojom srdci, lebo sa obávam (nie bez príčiny), že mi pukne srdce, keď sa

budeme musieť rozlúčiť .“ Tiež mnohé iné prejavy najsladšej a najnežnejšej lásky vyslovila svätá

Alžbeta pri svojom jednaní s najsvätejšou Máriou. A najmúdrejšia Pani ju tešila, posilňovala a

oživovala ju svojimi božskými pôsobiacimi dôvodmi. Toto vznešené, nebeské jednanie Panny

Márie sa striedalo s mnohými inými skutkami pokory a sebaponižovania tým, že obsluhovala nielen

svoju sesternicu Alžbetu, ale tiež slúžky v jej dome. Kedykoľvek mohla nájsť príležitosť , zamietla

dom svojej príbuznej a svoju izbietku zametala pravidelne; so slúžkami umývala nádoby a konala

iné skutky hlbokej pokory. Nech vás neprekvapuje, že podrobne popisujem tieto maličkosti, lebo

veľkosť Kráľovny ich robí dôležité pre naše poučenie, aby zmizla naša pýcha a bola zahanbená

naša ničomnosť , keď si ich uvedomíme. Keď Matka svätosti, bola tým hlboko dojatá a snažila sa

tomu zabrániť , preto ich nebeská Pani skrývala pred svojou sesternicou, kedykoľvek mohla.

250. Ó, Kráľovná a Pani neba a zeme, moja ochrankyňa a prímluvkyňa, hoci si učiteľkou všetkej

svätosti a dokonalosti, plná údivu nad Tvojou pokorou, odvažujem sa Ťa Matka moja, spýtať , ako to

bolo možné, že hoci si vedela o Jednorodenom od Otca vo svojom lone a priala si si vo všetkom

konať ako Jeho Matka, Tvoja veľkosť sa predsa znižovala k takej nízkosti ako je zametanie dlážky a

k podobným zamestnaniam, keď podľa nášho pojmu mohla si sa v úcte k svojmu najsvätejšiemu

Synovi ľahko ospravedlniť bez toho, aby si s tým urobila nejakú chybu oproti povinnosti svojho

najdokonalejšieho materstva. Chcela by som, ó Pani, poznať , čím sa tvoja Vznešenosť riadila

v týchto prípadoch.

Odpoveď a poučenie Kráľovnej nebies

251. Dcéra moja, aby som zreteľne vysvetlila to, čo si v predošlej kapitole neporozumela, musíš

pamätať , že žiadne vonkajšie zamestnanie a žiaden skutok vzť ahujúci sa ku cnosti, hocijaký nízky,

ak je dobre usporiadaný, nemôže prekážať klaňaniu, cti a sláve Stvoriteľa vo všetkom, lebo tieto

skutky cnosti sa nevylučujú, ale naopak, všetky sa zrovnávajú u tvora a tým viac u mňa, keď som

žila stále v prítomnosti Božej bez toho, aby som Ho niekedy stratila z očí pri vonkajšej činnosti.

Chválila som Boha a pamätala som Naň pri všetkých svojich skutkoch a konala som ich všetky

k Jeho väčšej sláve a Pán sám, Ktorý usporaduje a tvorí všetky veci, žiaden z nich neodmieta, ani

Ho alebo neznepokojuje ich maličkosť . Dušu, ktorá Ho miluje, neprivádza do rozpakov žiadna

z tých maličkostí v Jeho Božskej prítomnosti, lebo hľadá a nachádza iba Jeho, počiatok i koniec, vo

všetkých tvoroch. A pretože pozemský tvorovia nemôžu žiť bez takých nepatrných činov, i bez

iných, ktoré sú nerozlučne spojené s našim nízkym postavením a pre zachovanie našej

prirodzenosti, je potrebné dobre rozumieť tejto náuke, aby sme sa mohli podľa nej riadiť . Lebo keď

sa zaoberáme týmito myšlienkami a zamestnaniami bez vzť ahu na Stvoriteľa, spôsobia mnohé

veľké medzery v konaní cností i v zásluhách, ako aj v správnom využívaní vnútorných výhod. Celý

náš život bude plný trestuhodných chýb a málo vzdialený od pozemských tvorov.

252. Podľa tejto náuky musíš riadiť svoje pozemské zamestnania, nech sú už akékoľvek, aby si

nestrácala čas, ktorý sa nikdy nemôže nahradiť . Ak ješ, pracuješ, odpočívaš, spíš, alebo bdieš, vždy,

všade a pri všetkých zamestnaniach, klaňaj sa, uctievaj a hľaď na svojho veľkého a mocného Pána,

ktorý naplňuje a zachováva všetky veci (1 Kor 10, 3; Matt 11, 29). Taktiež si prajem, aby si

venovala zvláštnu pozornosť tomu, čo mňa najviac povzbudzovalo a podnecovalo pre konanie

skutkov pokory; bola to najmä myšlienka, že môj Božský Syn prišiel v pokornej podobe, aby učil

svet tejto cnosti slovom i príkladom, aby vštepil odpor proti márnosti a pýche a vykorenil semeno

zasiate Luciferom medzi smrteľníkov v prvom hriechu. Jeho Majestát mi dal tak hlboké poznanie,

ako veľmi sa Mu páči táto cnosť , že by som bola ochotná trpieť najväčšie muky sveta za to, aby mi

bolo dovolené vykonať hoci iba jediný z tých skutkov, o ktorých si sa zmienila, ako je zametanie

podlahy, alebo pobozkanie nôh chudákovi. Nikdy nenájdeš slová, aby si nimi vyjadrila, akú lásku

som mala k pokore, ani aby si popísala vznešenosť tejto cnosti. Jedine v Pánovi poznáš a pochopíš,

čo slovami nemôžeš popísať .

253. Ale zapíš si túto náuku do svojho srdca a zachovávaj ju ako pravidlo svojho života; pokračuj

v cvičení pohŕdať všetkými vecami, ktoré patria k ľudskej márnivosti a pokladaj ich za odporné a

ohavné v očiach Najvyššieho. Ale v spojení s touto pokorou tvojho života nech sú tvoje myšlienky

vždy nanajvýš šľachetné a tvoje obcovanie nech je v nebesiach s anjelskými duchmi (Flp 3, 20);

obcuj a zhováraj sa s nimi, aby si dostala nové svetlo o Božstve a tajomstve Krista, môjho Syna.

Nech je tvoje obcovanie s tvormi také, aby stále zvyšovalo tvoju horlivosť a aby ti slúžilo ako

prostriedok k pokroku a prispievalo ti pomocou pokory a lásky. V duchu zaoberaj najnižšie miesto,

pod všetkými tvormi, takže, keď príde čas a príležitosť na vykonanie skutku pokory, aby si bola

pripravená a ochotná ho vykonať . Iba tak sa staneš paňou nad svojimi náruživosť ami, keď sa

vopred vo svojom srdci uznáš za najmenšiu, najslabšiu a najneužitočnejšiu zo všetkých tvorov.

K a p i t o l a 20

O niektorých dobrodeniach, ktoré najsvätejšia Mária preukázala niekoľkým osobám

v dome Zachariáša

254. Dobre známou vlastnosť ou lásky je, že je aktívna ako oheň v skutkoch lásky, kedykoľvek sa

jej naskytne príležitosť ; toto platí najmä o ohni duchovnej lásky, ktorá sa snaží nájsť pole pre svoju

činnosť , keď sa jej ho nedostáva. Božský Majster naučil milovníkov Boha mnohým cestám a

metódam, ako by sa mali usilovať o cnosti, teda nie je príčina ostávať nečinný. A pretože láska nie

je slepá ani nerozumná, pozná dobre vlastnosti šľachetného cieľa, ku ktorému smeruje. Znepokojuje

ju jedine to, že všetci ľudia nemilujú správe a preto sa nesnažia rozdávať túto lásku bez

nepriateľstva a závisti. Vieme, že láska všetkých svätých, hoci je horlivá a svätá, zdá sa byť

obmedzená pri porovnaní s láskou najsvätejšej Márie. Ak je však predsa ich láska obdivuhodná,

mocná a povzbudzuje ich k veľkým skutkom horlivosti pre duše, aké veľké museli byť teda skutky

lásky tejto veľkej Kráľovnej, ktoré vykonala pre dobro svojich spolublížnych, keď bola Matkou

Božskej lásky (Sir 24, 24) a nosila so sebou pravý, živý oheň, ktorý mal zapáliť celý svet? (Lk 12,

49). Kiež by všetci smrteľníci z tohoto nebeského životopisu poznali, ako veľa sú dĺžni láske tejto

Panej. Hoci nebude možné zapísať všetky jednotlivé prípady dobrodení, predsa len, aby sme aspoň

z niekoľkých mohli usudzovať na mnohé iné, spomeniem niektoré, ktoré naša Kráľovná vykonala

počas svojho pobytu v dome svojej sesternice Alžbety.

255. Jedna zo slúžok v dome mala zlé náklonnosti, bola nepokojná, hnevlivá a zvykla kliať a

zlorečiť . Pri všetkých týchto neprávostiach vedela sa pred svojimi pánmi robiť znesiteľná, ale

pritom bola tak v moci diabla, že tento tyran ju ľahko vedel donútiť , aby upadala do všetkých

možných nešť astí a chýb. Cez štrnásť rokov ju zlí duchovia obklopovali a bez prestania sprevádzali,

len aby si zaistili uchvátenie jej duše. Jedine keď sa táto žena priblížila k nebeskej Panej,

najsvätejšej Márii, títo nepriatelia sa vzďaľovali, lebo - ako som inde povedala - z našej Kráľovnej

vychádzala moc, ktorá im spôsobovala veľké muky, najmä v tej dobe, keď vo svojej panenskej

schránke nosila mocného Boha a Pána všetkých cností. Pretože nielen bola oslobodená od krutých

tyranov a bola uvoľnená od ich vplyvu, ale aj prežívala vo svojom vnútri blahodárne účinky

z milého pohľadu a z rozhovorov našej Kráľovnej; začala byť k Márii veľmi priť ahovaná a pudená,

snažila sa byť v Jej prítomnosti a s veľkým pohnutím jej ponúkala svoje služby, snažila sa čo možno

najviac času stráviť s Ňou a úctivo Ju pozorovala, lebo táto slúžka pomedzi zlými náklonnosť ami

mala tiež jednu dobrú - bola to prirodzená láskavosť a súcit s chudobnými a nízkymi, takže bola

k nim prirodzene priť ahovaná a ochotná preukazovať im dobro.

256. Nebeská Kráľovná, ktorá videla poznala všetky náklonnosti tejto ženy, stav jej svedomia,

nebezpečenstvo jej duše a zlé úmysly diablov, ktoré mali voči nej, obrátila k nej svoje milosrdné

oči a bdela nad ňou s materinskou láskou. Avšak Jej Vznešenosť vedela, že tá spoločnosť a

obť ažovanie diablov boli spravodlivým trestom za hriechy tejto ženy, predsa sa za ňu prímluvala a

dosiahla pre ňu odpustenie, pomoc a spásu. Rozkázala diablom mocou a autoritou Jej udelenou, aby

opustili túto ženu a nikdy viac sa neopovážili obť ažovať ju, alebo trápiť . Pretože nemohli

odporovať moci našej veľkej Kráľovnej, vzdali sa a s najväčším zdesením utiekli a nemohli

vysvetliť toľkú moc vznešenej Márie. S úžasom a rozčúlením sa radili, hovoriac: „Kto je tá Žena, že

má nad nami toľkú moc? Odkiaľ pochádza taká neobyčajná moc, ktorá Jej dáva schopnosť , aby

robila, čo chce?“ Preto diabli zahoreli novou nenávisť ou a hnevom proti Nej, ktorá šliapala po ich

hlavách (Gen 3, 15). Šť astná žena bola však vytrhnutá z ich pazúrov. Mária ju pokarhala,

napomenula a naučila ceste spasenia a urobila z nej ženu tichú a láskavú. Ostala taká po celý ďalší

život a dobre vedela, že toto všetko obdržala prostredníctvom našej Kráľovnej. Hoci nepoznala, ani

neprenikla tajomstvo Jej dôstojnosti, ostala pokorná a vďačná a viedla svätý život.

257. V susedstve Zachariášovho domu žila žena a jej stav nebol o nič lepší. Ako susedka

prichádzala a počúvala, čo sa hovorilo v Alžbetinej rodine. Táto žena viedla roztopašný život. Keď

počula o príchode našej veľkej Kráľovnej do mesta, ako skromne a v ústraní žije, hovorila o Nej

pohŕdavo a s akousi zvedavosť ou: čo je to za cudzinku, ktorá prišla k našim susedom a tvári sa taká

svätá a uzavretá? Ako to u podobných ľudí býva zvykom, vypytovala sa so zvedavou túžbou, čo je

nové. Dosiahla , že uvidela nebeskú Paniu a skúmavým pohľadom si prezerala Jej odev a tvár. Mala

pritom nehanebný a drzý úmysel, ale účinok bol celkom iný, lebo po dôkladnom preskúmaní

najsvätejšej Márie odišla so zraneným srdcom; prítomnosť a pohľad našej Kráľovnej ju zmenili na

novú ženu. Jej náklonnosti sa úplne zmenili, bez toho, aby poznala akým pôsobivým vplyvom

nastala u nej tá zmena; cítila jeho silu a s hlbokými pocitmi ľútosti nad svojimi hriechmi začala

prelievať slzy. Iba preto, že uprela svoj zvedavý pohľad na Matku panenskej čistoty, obdržala táto

šť astná žena lásku k čistote a bola oslobodená od zmyselných návykov a od náklonností jej

predošlého života. A ešte v tej istej hodine vyhľadala samotu a horko plakala nad svojim hriešnym

životom. Kedykoľvek neskoršie si priala hovoriť s Matkou milosti, Mária to dovolila, aby ju

utvrdila v dobre. Pretože Mária vedela, čo sa stalo a pretože vo svojom živote nosila Pôvodcu

milosti, Posvätiteľa a Ospravedlniteľa, z moci ktorého spĺňala úrad Prímluvkyne hriešnikov, prijala

túto ženu s materinskou láskavosť ou, napomenula ju a poučila o cnosti a nakoniec prepustila

posilnenú a upevnenú pre zotrvanie v novom živote.

258. Takýmto spôsobom konala naša veľká Pani mnoho skutkov a spôsobila podivuhodné

obrátenie veľkého počtu duší, hoci sa to vykonalo v tichosti a pred všetkými skryté. Celá rodina

svätej Alžbety a Zachariáša bola posvätená stykom s Ňou a s Jej rečami. Tí, ktorí boli spravodliví,

poznali na sebe nové rozmnoženie darov a milostí; tí, ktorí neboli spravodliví, Ona ospravedlnila a

osvietila svojou prímluvou; všetkých k Nej úplne pripútavala úctivá láska a každý sa snažil

poslúchať Ju a považovať Ju za svoju Matku, Ochrankyňu a Tešiteľku vo všetkých potrebách.

Samotná možnosť vidieť Ju, bez jediného slova spôsobovala tie účinky; Ona ovšem dávala pozor,

aby neopomenula nič, čo sa Jej zdalo potrebné pre dosiahnutie tohoto cieľa. Pretože poznala

tajomstvá všetkých sŕdc a stav svedomia každého, vedela, ako má použiť vhodné lieky. Niekedy,

nie vždy, zjavil jej Pán posledný koniec tých, s ktorými sa stretla a oznámil Jej, ktorí sú vyvolení a

ktorí zatratení pre blaženosť a predvedení pre záhubu. Pri pohľade na jedných i druhých bolo Jej

srdce pohnuté k úkonom najdokonalejších cností, lebo keď vedela o niektorých, že sú spravodliví a

predurčení, udelila im hojnosť požehnania, čo robí aj teraz v nebi a Pán pohliadol so záľubou na Jej

dobročinnosť . Prejavovala neuveriteľnú prosebnú snahu a prosila Ho, aby ich zachoval vo Svojej

milosti a priateľstve, kedykoľvek videla niekoho v hriechu, z hĺbky svojho srdca prosila za jeho

ospravedlnenie a obyčajne to aj dosiahla. Keď sa však zdalo, že uvidela niektorého zatvrdilého

hriešnika, ktorý si pripravoval večné zatratenie, horko plakala a pokorovala sa pred Najvyšším pre

stratu tohoto obrazu a diela Božieho; zdvojnásobila svoje vrúcne modlitby, obety a pokorovania,

aby sa ďalší nevrhali do zatratenia a celá Jej bytosť horela božskou láskou, ktorá nikdy nemala

pokoj a neprestávala konať veľké veci.

Naučenie, ktoré mi dala nebeská Pani a Kráľovná

259. Moja najdrahšia dcéra, všetok súlad tvojich mocností sa musí pohybovať medzi dvoma

medzami, ako medzi dvoma krajnosť ami. Tieto medze sú: udržovať sa v milosti a v priateľstve

Božom a vyhľadávať toto isté dobro i pre iných. Tomu máš venovať celý svoj život a všetku svoju

činnosť . Prajem si, aby si pre taký vysoký účel nešetrila žiadnu námahu a prosila Pána a bola

ochotná obetovať aj život a vôbec prijímať všetko, čo je vhodné a možné. Pri starostlivosti o dobro

duší nemusíš robiť žiaden veľký hluk pred tvormi, pretože to tebe ako žene nesluší, ale musíš

vynachádzať a múdro používať všetky tajné prostriedky, o ktorých vieš, že sú najúčinnejšie. Ak

chceš byť Moja dcéra a nevesta Môjho Syna, pamätaj, že majetok nášho domu sú rozumné tvory,

ktoré On získal ako veľkú odmenu za cenu svojho života a krvi (1 Kor 20,); lebo pre svoju

neposlušnosť boli stratení (Gen 3, 6), hoci ich stvoril a vyvolil pre Seba.

260. Preto kedykoľvek ti Pán pošle do cesty dušu, ktorá potrebuje pomoc a upozorní ť a na jej stav,

usilovne pracuje, aby si jej pomohla. Modli sa a plač so srdečnou a vrúcnou láskou, aby Boh

poskytol lieky proti tak veľkému a nebezpečnému zlu a nenechávaj bez všímania žiadne prostriedky

božské alebo ľudské, nakoľko sa teba týka, aby si docielila spásu a večný život pre dušu tebe

zverenú. Nikdy ť a nesmie omrzieť , aby si s múdrosť ou a miernosť ou, ktorým som ť a naučila,

napomínala a modlila sa za to, čo je pre tú dušu prospešné a vo všetkej tajnosti pokračuj v práci pre

jej prospech. Podobne si prajem, aby si - kedykoľvek bude potrebné - rozkázala diablom v mocnom

mene Všemohúceho a mňa, aby odišli a nechali na pokoji duše, ktoré trápia; a pretože toto všetko sa

má konať v tajnosti, môžeš sa plným právom odhodlať k takému cieľu. Pamätaj, že Pán ť a ustanovil

a ešte ustanoví na miesto, kde musíš jednať podľa tohoto poučenia. Nezabudni na to, ani neochabuj

v poznávaní, ako veľmi si Bohu zaviazaná starať sa a dbať o rozmnoženie majetku Otcovského

domu. Neustávaj, pokým si nenavykneš konať to so všetkou pilnosť ou (Flp 4, 13). Neboj sa, lebo

všetko môžeš v Tom, Ktorý ť a posilňuje; Jeho moc posilní tvoje rameno pre vykonanie veľkých

vecí (Prís 31, 27).

K a p i t o l a 21

Svätá Alžbeta prosí Kráľovnú o pomoc v čase pôrodu a je osvietená o narodení svätého

Jána

261. Už uplynuli dva mesiace od príchodu Kňažnej nebies do domu svätej Alžbety; a táto rozvážna

matróna bola už teraz plná zármutku pri myšlienke na odchod a neprítomnosť Panej sveta. Hrozila

sa pred stratou tak veľkého požehnania, ako bola Jej prítomnosť a to právom, lebo vedela, že takú

milosť nie je možné získať ľudskými zásluhami. Vo svojej pokore skúmala svoje srdce, lebo sa

obávala, aby snáď jej chyba nebola na príčine, že zapadne krásny mesiac a slnko spravodlivosti

v materskom lone. Niekedy v skrytosti plakala a vzdychala, pretože nemohla nájsť žiadnu zámienku

na predĺženie jej pobytu, ktorý vrhal do jej duše mnoho svetla milosti. S hojnými slzami prosila

Pána, nech vnukne najsvätejšej Márii, aby ju neopúšť ala, alebo aspoň nie tak skoro. Obsluhovala Ju

s veľkou úctou a starostlivosť ou a snažila sa Jej zavďačiť . Niet divu, že taká svätá, starostlivá a

múdra žena si žiadala to, po čom i anjeli túžili. Lebo okrem božského osvietenia o najvyššej

hodnosti a svätosti panenskej Matky, ktoré dostala od Ducha Svätého, mala tiež osobnú skúsenosť

z nanajvýš sladkého styku a rozhovorov s Ňou, čo všetko natoľko uchvacovalo jej srdce, že bez

Božej pomoci by nebola prežila rozlúčenie, keď poznala blahoslavenú Paniu a zhovárala sa s Ňou.

262. Aby našla nejakú útechu, rozhodla sa svätá Alžbeta otvoriť svoje srdce nebeskej Panej, ktorá

však dobre poznala jej zármutok. Alžbeta povedala s veľkou poníženosť ou a pokorou: „Drahá

sesternica a Pani, z úcty a vzhľadom na to, ako som Ti povinná slúžiť , doteraz som sa neodvážila Ti

hovoriť o svojej túžbe a o zármutku môjho srdca; dovoľ mi teraz, aby som si uľavila tým, že Ti to

poviem. Pán vo svojom milosrdenstve ráčil mi Ťa sem poslať , aby sa mi dostalo nezaslúžené

požehnanie, že môžem byť a hovoriť s Tebou a poznať tajomstvo, ktoré Ti Jeho božská

Prozreteľnosť zverila, Pani moja. Naveky budem v stave Ho dostatočne chváliť za túto milosť (Dan

3, 53). Ty si živý chrám Jeho slávy, archa úmluvy, obsahujúca Mannu, ktorá je pokrmom anjelským

(Žid 9, 4). Ty si doska pravého zákona, napísaného v Jeho vlastnej Bytosti (Ž 77, 25). Poznávam vo

svojej nízkosti, akou bohatou ma spravila Jeho Velebnosť , že bez svojich zásluh smiem vo svojom

dome mať poklad nebies a Tú, ktorú si spomedzi všetkých žien vyvolil za svoju Matku. Plným

právom sa obávam, že sa svojimi hriechmi znepáčim Tebe i Plodu Tvojho života a že preto opustíš

svoju otrokyňu a odnesieš požehnanie, ktorému sa teraz teším. Snáď by bolo možné, keby sa Ti to

páčilo, aby som mala to šť astie a slúžila Ti po celý môj zbývajúci život. ak Ti je to na obtiaž, aby si

sa vrátila do svojho príbytku, mohla by si pohodlne ostať v mojom dome. Mohla by si zavolať

svojho svätého snúbenca Jozefa a žiť s ním tu, ako moji páni a ja Vám budem slúžiť s veľkou

láskou a ochotným srdcom. Hoci si nezaslúžim to, o čo žiadam, predsa ť a prosím, neodmietaj moju

pokornú žiadosť , lebo Pán vo svojom milosrdenstve môže prekonať všetky moje zásluhy a túžby.“

263. Najsvätejšia Mária vypočula so sladkým zaľúbením prosbu sesternice Alžbety a odvetila jej:

„Najdrahšia priateľka mojej duše, tvoje sväté priania sú príjemné pred očami Najsvätejšieho. Ja ti

tiež zo srdca ďakujem, ale je nutné, aby sme sa vo všetkých svojich podnikaniach a rozhodovaniach

riadili vôľou Božou a úplne sa jej podrobovali. Hoci je to povinnosť ou všetkých tvorov, ty vieš, že

je to predovšetkým moja povinnosť , keď mocou svojho ramena ma pozdvihol z prachu a

s nekonečnou láskou zhliadol na mňa (Lk 1, 54). Všetky moje slová a všetky pohyby musím riadiť

podľa vôle môjho Pána a Syna a nesmiem si žiadať iné, iba čo sa Jemu páči. Prednesme Jeho

Velebnosti tvoje priania a spravíme všetko, čokoľvek On vo svojej dobrote ustanoví. Ja musím tiež

poslúchať svojho manžela Jozefa, lebo bez jeho vôle a súhlasu nemôžem rozhodovať o svojom

zamestnaní, ani o svojom bydlisku; je slušné a spravodlivé, moja najdrahšia, aby sme poslúchali

svojich predstavených.“

264. Svätá Alžbeta uznala presvedčivé slová Kňažnej nebies a odvetila s pokornou poddanosť ou:

„Pani moja, som ochotná poslúchnuť tvoju vôľu a ctím si tvoje poučenie. Prajem si iba ešte raz

zveriť ti moju úprimnú lásku a srdečnú oddanosť tvojim službám. Keď sa nemôžu splniť moje

priania a ak to odporuje vôli Najvyššieho, bola by som rada, moja Kráľovná, aby si ma neopúšť ala,

kým môj syn nepríde na svet, aby - ako v mojom živote poznal svojho Vykupiteľa a klaňal sa Mu

v Tvojom živote, aby sa mohol tešiť z Jeho prítomnosti božskej a osvieteniu pred všetkým inými

tvormi a aby mohol obdržať požehnanie pre prvé kroky svojho života (Prís 16, 9) prítomnosť ou

Toho, Ktorý má riadiť všetky jeho kroky. A Ty, Matka milosti, predstav ho Stvoriteľovi a dosiahni

od Jeho dobrotivosti zotrvanie v milosti, ktorú obdržal pri zvuku Tvojho sladkého hlasu, keď prišiel

k môjmu nehodnému sluchu. Dopraj mi, aby som videla svoje dieť a na Tvojich rukách, kde bude

odpočívať tiež Boh, Ktorý stvoril a zachováva nebo i zem (Iz 42, 5). Nedopusť , aby Tvoju materskú

láskavosť zadržiavali alebo zmenšovali moje hriechy; neodopri mi túto útechu, ani môjmu synovi to

veľké šť astie, ktoré ja, jeho matka, pre neho vyprosujem a nehodne žiadam.“

265. Najsvätejšia Mária nechcela ju odmietať a sľúbila, že bude prosiť Pána o splnenie tejto

žiadosti svojej sesternice a povzbudila ju, aby spojila svoje modlitby s jej modlitbami, aby poznali

najsvätejšiu vôľu Božiu. Hneď potom sa tieto dve matky dvoch najsvätejších synov narodených na

tomto svete, dobrali do modlitebne nebeskej Kňažnej a predniesli svoje žiadosti Najvyššiemu.

Najčistejšia Mária prišla do vytrženia, v ktorom bola znovu poučená o tajomstvách života, o

vysokom úrade Predchodcu a o jeho prácach pri príprave ľudských sŕdc na prijatie ich Vykupiteľa a

Učiteľa a čo bolo vhodné z tých tajomstiev prezradiť , to oznámila svätej Alžbete. Presvätej Panne

bolo oznámené, aká veľká svätica je Jej sesternica, že bude žiť iba krátko a že Zachariáš zomrie

skôr než ona. Láskavá Matka prosila nežne Pána, aby jej pri smrti pomáhal a aby jej splnil prianie,

ktoré sa týkalo jej syna. O jej nežných žiadostiach sa najsvätejšia Panna vo svojich nezmienila, lebo

vo svojej múdrosti ihneď videla, že by nebolo vhodné, keby stále bývala v dome svojej sesternice,

ani to nebolo podľa vôle Najvyššieho.

266. Na tieto žiadosti Pán odpovedal: „Moja Nevesta a Holubička, je Moje prianie, aby si poslúžila

Mojej služobnici Alžbete a potešila ju pri pôrode, ktorý nastane už skoro, lebo iba osem dní ostáva

do tej udalosti. Keď jej syn bude obrezaný, vrátiš sa do svojho domu so svojim snúbencom

Jozefom. Po narodení Môjho služobníka Jána obetuj Mi ho ako obeť ľúbeznú a pokračuj, Moja

Milá, v modlitbách ku za spásu duší.“ Svätá Alžbeta spojila svoje modlitby s modlitbami Kráľovnej

nebies a zeme a prosila Pána, aby svojej Matke a Neveste nariadil, aby ich neopúšť ala v čase, keď

bude pripútaná na lôžko. Pri tejto modlitbe jej Pán zjavil, že jej pôrod je už blízko a oznámil jej viac

vecí pre úľavu a útechu v starostiach.

267. Najsvätejšia Mária vyšla z vytrženia, obe matky končili svoje modlitby a rokovali o blížiacom

sa pôrode svätej Alžbety, o ktorom ich Pán upovedomil a svätá Matróna v túžbe dozvedieť sa istotu,

spýtala sa našej Kráľovnej: „Pani moja, prosím, povedz mi, či sa budem môcť tešiť tvojej pomoci

pri svojom blížiacom sa pôrode?“ Nebeská Kráľovná odpovedala: „Moja milovaní sesternica,

Najvyšší vypočul naše modlitby a ráčil mi nariadiť , aby som ti pri tej príležitosti bola k službám. A

to spravím nielen do tej doby, ale až do obrezania tvojho dieť ať a, čo sa stane v pätnástich dňoch.“

Po tomto rozhodnutí najsvätejšej Márie, vrátila sa jej sesternici radosť ; prijala túto láskavosť

s pokornou vďakou Pánovi a svätej Kráľovnej. Takto potešená a oživená spoločnými poradami

začala sa svätá matróna pripravovať na pôrod svojho syna i na odchod svojej vznešenej sesternice.

Poučenie, ktoré mi udelila nebeská Pani a Kráľovná Mária

268. Dcéra Moja, kedykoľvek v nás vzniknú priania z láskavej príchylnosti a sprevádza ich dobrý

úmysel, Najvyšší nie je urazený keď Mu ich oznámime, keď tak robíme s podriadenosť ou a

odovzdaním do Jeho božskej Prozreteľnosti, aby vec zariadil podľa svojho priania. Keď sa duša

približuje k Pánovi s takým úmyslom, Pán na ňu pohliadne ako Otec, dá jej čo je vhodné a zadrží,

čo nie je vhodné a prospešné pre jej pravé blaho. Túžba mojej sesternice, aby som u nej zostala po

celý jej život, vznikla zo zbožnej chvályhodnej horlivosti, ale nezhodovala sa s plánmi Najvyššieho,

podľa ktorých už ustanovil jednania, cesty a udalosti môjho života. Hoci Pán nesplnil túto jej

žiadosť , nebol ňou urazený a udelil jej, čo neprekážalo ustanoveniam Jeho nekonečnej múdrosti a

čokoľvek by prospelo jej synovi Jánovi. Pre lásku, ktorú mi preukázala Matka i syn a na moju

prímluvu, Všemohúci ju obdaril mnohými požehnaniami a milosť ami, lebo najúčinnejší

prostriedok, aby sme pohli Jeho Velebnosť k vyslyšaniu vždy je prosiť Ho s úprimným úmyslom a

mojim prostredníctvom.

269. Prajem si, aby si všetky svoje žiadosti a modlitby prednášala v mene môjho najsvätejšieho

Syna a v mojom a buď uistená a nepochybuj, že budú vypočuté, ak sa spoja s úprimným úmyslom

zapáčiť sa Bohu. Pozeraj na Mňa s láskyplnou príchylnosť ou ako na svoju Matku, útočisko a

pomocnicu, zver sa mojej oddanej láske a pamätaj si, moja najdrahšia, že iba moja túžba po tvojom

väčšom blahu ma núti, aby som ť a učila prostriedkom, ktorými možno dosiahnuť väčšie požehnania

a dobrodenia božskej milosti z najštedrejších rúk Božích. Nečiň sa ich nehodná, ani im neprekážaj

svojou bázlivosť ou. A ak ma chceš pohnúť , aby som ť a milovala ak svoju veľmi milú dcéru, rozpáĺ

sa a plň to, čo ti hovorím a ukazujem. K tomu riaď svoje opatrné snahy a odpočívaj pokojne, len

keď si usilovne pracovala a moje poučovania uskutočnila.

K a p i t o l a 22

Narodenie predchodcu Krista a čo pri tej príležitosti robila Panna Mária

270. Nastala hodina, aby už vyšla zornica, ktorá mala predchádzať jasné Slnko spravodlivosti a

zvestovať , že túžený deň zákona milosti už prišiel (Jn 5, 35). Pre Najvyššieho bola už vhodná doba,

aby bol poslaný jeho prorok na svet a viac ako prorok bol Ján, ktorý svojim prstom ukázal na

Baránka (Jn 1, 29) a pripravil ľudstvo na spásu a posvätenie sveta. Prv než vyšiel z materského

lona, Pán zjavil tomuto požehnanému dieť ať u hodinu, v ktorej mal začať svoju pozemskú činnosť

medzi ľuďmi. Dieť atko bolo obdarené dokonalým užívaním rozumu a božskými vedomosť ami,

ktoré mu boli vliate prítomnosť ou Vteleného Slova. Ján vtedy vedel, že má pristáť v prístave

kliatbou postihnutej a nebezpečnej zeme a chodiť po svete plnom zloby a úkladov, kde mnohí

upadali do skazy a do večného zatratenia.

271. Preto bolo veľké dieť atko akoby v rozpakoch a v neistote, lebo na jednej strane prirodzenosť

vyživila jeho telo už do takej dokonalosti, aká je potrebná pre narodenie a pritom poznávalo

výslovnú vôľu božiu, ktorá ho nútila prirodzenými silami, aby opustilo úkryt materského lona.

Naproti tomu videl zas nebezpečenstvo smrteľného života. Tak kolísal medzi bázňou

z nebezpečenstva a túžbou byť poslušný. A uvažoval sám v sebe: „Ak sa vydám nebezpečenstvu

straty Boha, kam ma to privedie? Ako môžem bezpečne jednať s ľuďmi, z ktorých tak mnohí sú

obklopení tmou a zablúdili z cesty života? Teraz som v temnosti matkinho lona, ale musím vyjsť do

nebezpečnej tmy. Tu som bol uväznený od okamihu, kedy som obdržal svetlo rozumu, ale viac sa

musím obávať pred neobmedzenou slobodou smrteľníkov. Avšak dovoľ Pane, aby som plnil Tvoju

vôľu a vyšiel do sveta, lebo plniť tvoju vôľu je vždy najlepšie. Vedomie, že môj život i moje

schopnosti strávim v Tvojej službe, Ty môj najvyšší Kráľ, obľahčia mi príchod na svetlo a aby som

začal žiť . Udeľ mi, ó Pane, svoje požehnanie, pre môj vstup do sveta.“

272. Touto modlitbou získal predchodca Krista nové milosti a požehnanie pri vojom narodení.

Šť astné dieť a vedel s pomocou boha, ktorý prebýval v jeho mysli, že bolo poslané, aby vykonalo

veľké veci a bolo uistené, že bude mať potrebnú pomoc. Prv, než budem popisovať jeho prešť astné

narodenie, pokúsim sa vysvetliť údaje z Písma svätého, ktoré sa týkajú tohoto narodenia. Je

potrebné si pamätať , že zázračná tehotnosť svätej Alžbety trvala o deväť dní menej než deväť

mesiacov. V dôsledku plodnosti, ktorá bola poskytnutá neplodnej žene, počatý plod dospel k pôrodu

v kratšej dobe. Keď anjel Gabriel oznámil najsvätejšej Márii, že Jej sesternica je už šiesty mesiac

tehotná, musíme pod tým rozumieť , že osem alebo deväť dní ešte chýbalo k dokončeniu šiesteho

mesiaca. Tiež som spomenula v šestnástej kapitole, že nebeská Pani odišla štvrtý deň po počatí

Slova na návštevu k svätej Alžbete. Svätý Lukáš nehovorí, že odišla hneď ale „v tých dňoch“ a hoci

išla, „ponáhľala sa“, predsa strávila štyri dni na ceste, ako som to povedala v kapitole č. 207.

273. Taktiež som pripomenula čitateľom, že keď evanjelista napísal, že svätá Mária ostala v dome

Alžbety asi tri mesiace, že iba dva alebo tri dni chýbali; preto evanjelista to povedal správne. Podľa

toho naša Pani, najsvätejšia Mária bola nielen pri pôrode svätej Alžbety a pri narodení Jána, ale tiež

pri pomenovaní a obrezaní svätého Jána, ako teraz opíšem. Ak počítame osem dní po vtelení Slova,

prišla naša Pani do domu Alžbety večer druhého apríla, podľa počtu našich slnečných mesiacov; ak

k tomu pripočítame tri mesiace bez dvoch dní, máme prvý júl - ôsmy deň po narodení svätého Jána,

a skoro ráno nasledujúceho dňa najsvätejšia Mária nastúpila cestu späť do Nazareta. Svätý Lukáš sa

zmieňuje o návrate našej Kráľovnej skôr, než hovorí o narodení svätého Jána, hoci toto sa stalo pred

Jej návratom. Písmo sväté sa zmieňuje o onej ceste skôr preto, aby potom nebol nutné prerušovať

rozprávanie o narodení predchodcu. Bolo mi povedané, aby som to napísala pre vysvetlenie textu

Písma svätého.

274. Nastala hodina, v ktorej svätá Alžbeta pocítila pohyby dieť atka, ako by sa chcelo postaviť na

nožičky, ale ono iba išlo obyčajnou, prirodzenou cestou a podľa toho, ako mu poslušnosť kázala.

Jeho matka pocítila nejaké menšie bolesti a oznámila to presvätej Márii. Ale nežiadala ju, aby bola

prítomná pri pôrode, pretože úctu k dôstojnosti Márie i k Plodu jej života Ju od toho opatrne zdržali,

lebo sa jej to nezdalo slušné. Ani veľká Pani nebola v tej istej miestnosti, ale postala Alžbete

pokrývky a plienky, ktoré zhotovila pre šť astné dieť atko. Hneď na to sa narodil, veľmi dokonalý a

pravidelne vyvinutý a to, že bol bez nečistých látok, bolo znamením čistoty jeho duše. Zabalili ho

do plienok a pokrývky, ktoré poslala Mária a ktoré boli veľké a úctyhodné zostatky. Krátko na to,

keď sa Alžbeta uspokojila a pripravil na vyznanie Pána, vyšla Mária zo svojej izbietky, aby

navštívila matku a dieť atko a dala im svoje požehnanie.

275. Na žiadosť Jánovej matky vzala Kráľovná novorodené dieť atko do svojho náručia a obetovala

ho ako novú obetu večnému Otcovi a Jeho Velebnosť to so zaľúbením prijala ako prvé ovocie

Vtelenia a božských ustanovení. Nanajvýš požehnané dieť a, plné Ducha Svätého, uznalo Ju za

svoju najvyššiu Kráľovnú a preukazovalo Jej nielen vnútornú, ale i vonkajšiu úctu tajným

naklonením hlavy a tiež sa klaňal Božskému Slovu, ktoré mu bolo zvláštnym svetlom ukázané v jej

živote. A pretože tiež vedel, že bol nad všetkými ľuďmi vyznamenaný, vďačné dieť atko konalo

úkony horlivých vďakyvzdávaní, pokory, lásky a úcty k Bohu a Jeho panenskej Matke. Nebeská

Kráľovná ho obetovala večnému Otcovi a vyslovila za neho túto modlitbu: „Najvyšší Pane a otče,

nanajvýš svätý a mocný, prijmi ku svojej cti túto obetu a prvé ovocie Tvojho najsvätejšieho Syna a

môjho Pána. Jednorodený ho posvätil a zbavil následkov hriechu, zachránil pred mocou Tvojich

starých nepriateľov. Prijmi túto rannú obetu a vylej na toto dieť atko požehnanie Tvojho svätého

Ducha, aby bol verným sluhom Tvojim a Tvojho Jednorodeného.“ Táto modlitba našej Kráľovnej

bola v každom ohľade účinná a poznala, ako Pán obohatil dieť atko, ktoré si vybral za svojho

predchodcu a tiež pocítila v sebe účinky tohoto obdivuhodného požehnania.

276. Keď Kráľovná vesmíru držala dieť atko vo svojom náručí, upadala na krátko, nepozorovaná do

sladkej extázy, pri ktorej vyslovila vyššie uvedenú modlitbu za toto dieť atko, držiac ho pri prsiach,

na ktorých mal čoskoro odpočívať Jednorodený večného Otca a jej. Toto bola predchodcova

neobyčajná prednosť , akú nedostal žiaden zo svätých. Preto nie je div, že ho anjel nazval veľkým

pred tvárou Božou, lebo prv, než sa narodil, navštívil ho Pán a posvätil a keď sa narodil, posadený

bol na trón milosti, objali ho ruky, ktoré mali objímať vtelené Slovo Božie a tým sa v najnežnejšej

Matke Božej roznietila veľmi veľká túžba, aby už držala na rukách Syna Najvyššieho. Táto ju

naplňovala sladkou láskou k jeho predchodcovi, ktorým bolo novonarodené dieť atko. Svätú Alžbetu

upovedomilo o tých týchto veciach božské osvietenie a videla svoje obdivuhodné dieť atko v náručí

Tej, ktorá bola viac a vo väčšom zmysle jeho Matka, než ona sama, lebo ona bola matkou iba jeho

prirodzenej bytosti, kým však najsvätejšia Mária zastávala miesto, na ktorom závisela existencia

v poriadku milostí. To všetko naviazalo nanajvýš sladké zväzky lásky medzi týmito

najpožehnanejšími ženami a dieť atkom, ktoré tiež bolo osvietené ohľadne týchto tajomstiev.

Pohybmi svojho útleho tela prejavoval radosť ducha, vinul sa k nebeskej panej, snažil sa vylákať Jej

pohladenie a ostať u Nej. Nežná Pani sa s ním poláskala, ale s takou dôstojnosť ou, že ho ani

nepobozkala, hoci jeho vek by to pripúšť al. Ona však zachovala svoje prečisté pery nedotknuté pre

svojho najsvätejšieho Syna. Ani uprene nepozrela na jeho tvár a obracala všetku svoju pozornosť

iba k svätosti jeho duše. Taká bola veľká opatrnosť a skromnosť veľkej Kráľovnej nebeskej, čo sa

týka používania svojich očí, že ť ažko by to dieť a poznala podľa pohľadu.

277. Keď sa rozniesla správa o narodení Jána, všetci známi a príbuzní, ako hovorí svätý Lukáš, sa

zhromaždili, aby blahopriali svätému Zachariášovi a Alžbete, lebo boli bohatí, urodzení a vážení

v celej provincii a ich zbožnosť priť ahovala srdcia všetkých, ktorí ich poznali. Už tak veľa rokov

ich poznali ako bezdetných a vedeli o neplodnosti i o pokročilom veku Alžbety, preto sa všetci

veľmi radostne divili a považovali narodenie dieť atka viac za zázračné, než prirodzené. Svätý kňaz

Zachariáš bol ešte nemý a nemohol svoju radosť prejaviť slovami, lebo hodina jeho uzdravenia ešte

neprišla. Ale teraz sa zbavil všetkej nedôvery a prejavoval svoju radosť iným spôsobom a bol

naplnený vrúcnou vďačnosť ou a chválou za také zvláštne požehnanie, ktoré teraz videl svojimi

očami. Jeho chovanie popíšem v nasledujúcej kapitole.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

278. Moja najdrahšia dcéra, nediv sa, že môj služobník Ján sa obával a váhal prísť na tento svet.

Nevedomý zbožňovateľ sveta nikdy nemôže milovať život natoľko, nakoľko ním opovrhuje človek

zbehlý v božskej vede a bojí sa jeho nebezpečenstva. Túto vedu mal vo vysokom stupni predchodca

môjho Syna; pretože vedel, aká strata mu hrozí, bál sa toho nebezpečenstva. Avšak ten, kto vie, aké

zradné je more sveta a hrozí sa pred ním, plaví sa oveľa opatrnejšie cez jeho nezmerateľné hĺbky,

preto mu to prospelo pre bezpečný príchod na svet. Toto šť astné dieť atko začalo svoju životnú

dráhu s takou nechuť ou a odporom ku všetkým pozemským veciam, že jeho odpor k nim nikdy

neochabol. S telom nikdy neuzavrel mier, ani nikdy neokúsil jeho jed a nedopustil, aby sa do jeho

zmyslov vlúdila márnivosť a oslepila mu oči; pre svoj odpor k svetským veciam položil i svoj život

pre spravodlivosť . Občan pravého Jeruzalema nemôže žiť v pokoji alebo v spojení s Babylonom,

ani nie je možné požívať súčasne milosti Najvyššieho, aj priateľstvo jeho výslovných nepriateľov,

lebo nikdy nemôže slúžiť dvom nepriateľským pánom, ani sa nemôže porovnať svetlo s tmou,

Kristus s Beliálom (Mt 4, 4).

279. Chráň sa, moja najdrahšia, pred tými, ktorí žijú v tme a pred milovníkmi sveta, viac než pred

ohňom, lebo múdrosť synov tohoto sveta je telesná a diabolská a ich cesty vedú k smrti. Aby si

mohla kráčať po ceste pravdy, je nutné, hoci aj za cenu prirodzeného života, aby si si zachovala

pokoj duše. Ukážem ti tri bydliská, v ktorých musíš prebývať a z ktorých nesmieš nikdy úmyselne

výjsť . Keby ť a Pán niekedy vyzval, aby si uľavila svojim blížnym v ich potrebách, prajem si, aby si

nikdy nestratila tieto útočištia. Konaj ako človek, ktorý žije v hrade obkľúčenom nepriateľmi a musí

ísť k bráne vybaviť nejaké záležitosti s inými a stále dáva pozor a cháni sa pred nebezpečenstvom.

Tak musíš žiť aj ty, aby si žila bezpečne. Nepochybuj, že nepriatelia, ktorí ť a obklopujú sú krutejší a

jedovatejší, než zmija a bazališok.

280. Tvoje bydliská majú byť : Božstvo Najvyššieho, človečenstvo môjho najsvätejšieho Syna a

tvoje vlastné vnútro. V Božstve musíš žiť ako perla v škrupinke, alebo ako ryby vo vode a nechávaj

svoje žiadosti a city plynúť v jeho nekonečných priestoroch. Najsvätejšie človečenstvo bude stenou,

ktorá ť a bude chrániť a Jeho Srdce bude miestom tvojho odpočinku a pod jeho krídlami nájdeš

odpočinutie (Ž 16, 8). Tvoje vnútro ti poskytne miesto pokoja a útechy svedectvom dobrého

svedomia (1 Kor 2, 12) a ak ho zachováš čisté, oboznámi ť a so sladkými slovami tvojho Ženícha.

Aby ť a pri tom podporovala i telesná samota, prajem si, aby si ostávala v odlúčenosti v chóre alebo

vo svojej cele a nevychádzala, len keď ť a k tomu bude nútiť poslušnosť alebo láska. Poviem ti

tajomstvo: Sú zlí duchovia, ktorým Lucifer výslovne nariadil, aby dávali pozor na rehoľné osoby,

ktoré vychádzajú zo samoty, aby ich napadli, bojovali s nimi a priviedli ich k pádu. Diabli

nevchádzajú tak ľahko do ciel, lebo tam nenachádzajú príležitosti, aké poskytujú rozhovory a

používanie zmyslov, na ktoré obyčajne chytajú a trhajú svoju obeť , ako hladní vlci. Samota a

uzobranosť rehoľných osôb ich trápi, lebo vedia, že ich útoky sú márne, pokým ich nemôžu zviesť

ku svetským rečiam.

281. Je tiež isté, že diabli nemajú žiadnu moc nad dušou, pokým si nezistia do nej vstup nejakým

všedným alebo smrteľným hriechom. Smrteľný hriech im dáva akosi priame právo na tých, ktorí sa

ho dopustili, kdežto všedný hriech oslabuje dušu a vyzýva diablov k útoku. Nedokonalosti

zmenšujú zásluhy, brzdia pokrok v cnosti a povzbudzujú nepriateľa. Kedykoľvek ľstivý had

spozoruje, že duša nebojuje proti svojej roztržitosti a zabúda na to, ako je táto roztržitosť

nebezpečná, zoslabuje ju a snaží sa nakvapkať do nej svoj smrtiaci jed. Nepriateľ potom láka tú

dušu ako malé, neopatrné vtáča, kým sa nechytí do niektorého z týchto mnohých osídiel, z ktorých

ovšem nie je ľahké sa vyslobodiť .

282. Obdivuj teda, dcéra moja, to, čo si s pomocou božského osvietenia naučila a s najväčším

zármutkom plač nad záhubou tak mnohých duší, ktoré sú oddané tak nebezpečnej vlažnosti. Žijú

v zatemnenosti svojich vášní a skazených náklonností, zabúdajú na nebezpečenstvo, nevšímajú si

svoje straty a nedávajú pozor na svoje konanie. Namiesto toho, aby sa báli a vyhýbali príležitostiam

ku zlu, ešte sa im vo svojej slepej nevedomosti vystavujú a vyhľadávajú ich. V nerozumnej vášni

ženú sa za svojimi rozkošami a za radosť ami tohoto sveta, nekladú žiadne medze svojim vášnivým

túžbam a nedbajú, kam kráčajú, aj keď idú do najnebezpečnejšej priepasti. Obkľučujú ich

nespočetní nepriatelia, ktorí ich sledujú s diabolskou prešibanosť ou a úskočnosť ou, s neprestajnou

bdelosť ou, neuhasiteľnou nenávisť ou a s neochvejnou vytrvalosť ou. Nie je teda div, že z takých

krajných nebezpečenstiev, alebo lepšie z takého nerovného boja vychádzajú smrteľníci

s nenahraditeľnými stratami a nenapraviteľnými porážkami. A pretože počet bláznov je nekonečný,

podľa toho počet zatratených tiež musí byť nesčíselný a preto nie je div, že sa diabol naparuje pre

svoje víť azstvá nad takým množstvom ľudí, ktorých priviedol do záhuby. Kiež by ť a večný Boh

chránil pred takým nebezpečenstvom a plač a nariekaj nad stratou svojich bratov a stále podľa

možnosti pros za ich záchranu.

K a p i t o l a 23

Prospešná rada a poučenie, ktoré najsvätejšia Mária dala svätej Alžbete na jej žiadosť;

svätý Ján bol obrezaný a obdržal meno; Zachariáš prorokoval

283. Po narodení Kristovho predchodcu bol návrat najsvätejšej Márie neodvratný, hoci svätá

Alžbeta nachádzala útechu v odovzdanosti do vôle božej, nemohla potlačiť túžbu, aby dostala

nejakú dobrú radu a poučenie od Matky múdrosti. Preto Jej povedala: „Moja Pani a Matka

Stvoriteľa, viem, že sa chystáš odísť odo mňa a že stratím Tvoju milú spoločnosť , pomoc a ochranu.

Prosím Ťa, sesternička moja, daj mi aspoň nejakú dobrú radu, ktorá by mi pomohla, aby všetky

svoje skutky riadila tak, aby boli k najväčšej záľube Najvyššieho. Vo svojom panenskom lone nosíš

Toho, ktorý napravuje múdrych a je zdrojom svetla (Múd 7, 15); skrze Neho môžeš to udeľovať

všetkým. Daj, nech niektoré papršleky, ktoré osvecujú Tvoju najčistejšiu dušu padnú na Tvoju

služobnicu, aby som bola osvetľovaná na ceste spravodlivosti, kým nebudem vidieť Boha bohov na

Sione.“ (Ž 22 ,3).

284. Tieto slová svätej Alžbety vyvolali v najsvätejšej Márii nežný súcit a povedala svojej

sesternici slová, ktoré jej slúžili ako nebeské pravidlo po celý ďalší život, o ktorom jej povedala, že

bude trvať krátko, ale že Najvyšší sa postará o jej dieť a a že Ona sama prosila zaň Všemohúceho.

Nie je ovšem možné napísať všetky tie sladké slová a rady, ktoré nebeská Pani povedala svätej

Alžbete pred svojim odchodom, ale napíšem aspoň niektoré z nich, nakoľko som ich pochopila a je

ich možné povedať našim nedostatočným jazykom. Najsvätejšia Mária povedala: „Moja milovaná

sesternica, Pán si ť a vyvolil k uskutočneniu nanajvýš vznešených tajomstiev. Ráčil ť a o nich

osvietiť a praje si, aby som ti otvorila svoje srdce. Tvoje meno je v ňom zapísané k pripomenutiu

pred Jeho Velebnosť ou. Nikdy nezabudnem na tú oddanú láskavosť , s akou si sa chovala ku mne,

najneužitočnejšiemu tvorovi a dúfam, že od môjho najsvätejšieho Syna a Pána obdržíš hojnú

odmenu.“

285. „Upevni svoju myseľ a svoju dušu na výšinách a svetlom božskej milosti si zachovaj pohľad

na nemeniteľnú a nekonečnú bytosť Božiu; pamätaj na Jeho nesmiernu dobrotu, ktorá ho primäla,

aby stvoril všetky rozumné tvory z ničoho, iba preto, aby ich obdaril svojou slávou a darmi milosti.

Preveľké milosrdenstvo Najvyššieho, ktoré nás obdaril viac než všetky ostatné tvory svojimi

vedomosť ami a svetlom, malo vy nás pohnúť , aby sme svojou vďačnosť ou vynahradili slepý

nevďak tvorov, ktorí sú tak vzdialení od toho, aby uznávali a chválil svojho stvoriteľa. To bude naša

úloha, že si zachováme srdce voľné a zbavené všetkého, čo by prekážalo nášmu pokroku

k dosiahnutiu posledného cieľa. Preto, moja milovaná, kladiem ti za povinnosť , aby si svoje srdce

udržala zbavené prekážok a premien pozemských vecí, ktoré sa týkajú tvojho majetku, aby

oslobodené od pozemských prekážok mohlo dávať pozor na božské volania. Dúfaj v príchod Pána

(Lk 12, 36), aby si - keď príde - mohla odpovedať radostne a nie s kŕčovitým násilím pri myšlienke,

že máš opustiť telo a všetky pozemské veci. Teraz, kým je čas k utrpeniu a k dosiahnutiu koruny,

získavajme zásluhy a usilujme sa dosiahnuť úzke spojenie s našim pravým a najvyšším Bohom.“

286. „Kým žije tvoj manžel Zachariáš, snaž sa ho milovať , slúžiť mu a poslúchať ho so zvláštnou

horlivosť ou. Na svoje zázračné dieť a hľaď ako na ustavičnú obeť , ktorá patrí svojmu Stvoriteľovi;

v Bohu a pre Boha ho môžeš milovať ako matka; bude veľkým prorokom a v duchu Eliášovom

bude hájiť česť Najvyššieho a vyvyšovať jeho meno. Môj najsvätejší Syn, ktorý si ho vyvolil za

svojho predchodcu a zvestovateľa Jeho príchodu, obdarí ho zvláštnymi darmi svoje pravice (Mt 11,

9) a urobí ho veľkým a obdivuhodným medzi národmi a zjaví svetu jeho veľkú svätosť .“

287. „Hľaď, aby sväté meno tvojho Boha a Pána Abrahámovho, Izákove a Jakubove, ctili všetci

v tvojom dome a v tvojej rodine (Tob 4, 1). Nadovšetko horlivo sa snaž uľavovať chudobným a

núdznym, nakoľko ti to bude možné; obohacuj ich pozemskými statkami, ktorými ť a Boh tak hojne

obdaril; ukazuj podobnú štedrosť núdznym a pamätaj, že všetky tieto pozemské majetky patria viac

im, než tebe, lebo sú dietkami nebeského Otca, ktorému patria všetky veci. Nie je správne, aby

dieť a bohatého otca žilo v nadbytku, keď jeho bratia žijú v chudobe a nedostatku. V tom sa zvlášť

môžeš zapáčiť Bohu nehynúceho milosrdenstva. Pokračuj vo svojich doterajších cvičeniach a

konaj podľa svojich plánov ešte s väčšou dobročinnosť ou, keď Zachariáš zveril túto prácu tvojim

rukám. S jeho dovolením môžeš byť štedrá. Pri všetkých povinnostiach, ktoré máš uložené, skladaj

svoju dôveru v Pána a ku svojim blížnym prejavuj láskavosť , trpezlivosť , pokoru a radosť vo svojej

duši, aj keď niektorí ti dajú príležitosť pre rozmnoženie zásluh. Neprestajne chváľ Boha za to, že ti

zjavil svoje vznešené tajomstvá a neochvejne s láskou a horlivosť ou sa modli za spásu duší. Modli

sa tiež za mňa, aby ma Božia Velebnosť riadila a viedla k náležitému zachovávaniu tajomstiev,

ktoré svojou dobrotou zveril mne, tak nehodnej a biednej služobnici. Pošli pre môjho manžela, aby

som sa v jeho spoločnosti mohla vrátiť do Nazaretu. Zatiaľ sa priprav na obrezanie svojho dieť ať a a

daj mu meno Ján, lebo toto meno mu bolo dané podľa nezmeniteľných ustanovení Najvyššieho.“

288. Tieto rady najsvätejšej Márie, spolu s mnohými inými slovami života večného tak božsky

pôsobili na srdce svätej Alžbety, že sa po nejaký čas cítila ako stratená vo vznešenom učení a

v myšlienkach o týchto nebeských náukách i pod dojmom mocných účinkov duchovného svetla,

ktoré obdržala, nemohla ani prehovoriť . Lebo Pán prostredníctvom živého slova svojej najčistejšej

Matky oživil a obnovil srdce svojej služobnice. Keď trochu prestal prúd jej sĺz, odvetila: „Moja

Pani a Kráľovná vesmíru, nenachádzam slová v tom striedaní zármutku a útechy. Počúvaj hovor

môjho srdca, ktorý jazyk nemôže vyjadriť . Moje city dosvedčia, čo moje pery nevyslovili. Nech

Pán, ktorý obohacuje našu chudobu, odplatí ti za láskavosť , ktorú mi preukazuješ. Prosím ť a, ty

žriedlo všetkej mojej pomoci a prameň všetkého môjho požehnania, aby si mi vyprosila milosť

k zachovávaniu tých tvojich rád a pre znášanie toho veľkého zármutku, ktorý mám pre stratu tvojej

prítomnosti.“

289. Potom hovorili o poriadku pri obrezaní, lebo zákonom stanovená doba sa blížila. Podľa zvyku

zachovávaného medzi židmi, najmä medzi významnejšími, mnohí príbuzní a známi domu

Zachariášovho začali sa zhromažďovať , aby sa poradili, aké meno by sa malo dieť ať u dať . Okrem

obvyklých príprav a porád o mene pre syna, vysoké postavenie Zachariáša a Alžbety a správa o

zázračnej plodnosti matky, prirodzene dali všetkým podnet k myšlienke, že sa tu jedná o nejaké

veľké tajomstvo. Zachariáš bol doteraz nemý, preto musela Alžbeta predsedať schôdzi. Ponad

všetku úctu, ktorú vzbudzovala u iných, prejavovala teraz také zjavné znaky vysokého obnovenia a

posvätenia svojej duše, ktoré vyplývalo z poznaní tajomstiev i z rozhovorov s Kráľovnou nebies, že

si túto zmenu všimli všetci príbuzní a priatelia. I na jej tvári sa javil akýsi lesk, ktorý ju robil

tajuplne príť ažlivou. Bol to odlesk Božstva, v ktorého prítomnosti žila.

290. Na tejto schôdzi sa zúčastnila tiež nebeská Pani, Mária, lebo Alžbeta ju o to snažne prosila, ba

akýmsi úctivým rozkazom ju k tomu prinútila. Veľká Pani poslúchla, ale prosila Najvyššieho, aby

nedal najavo žiadnu z jej veľkých predností, aby snáď neobrátila na seba pozornosť , alebo aby ju iní

nechválili a neuctili. Tomuto prianiu najpokornejšej medzi pokornými sa vyhovelo. A pretože svet si

nevšíma tých, ktorí nehľadajú okázalosť , nik si Ju nejako zvlášť nevšímal, okrem svätej Alžbety,

ktorá na ňu pozerala s veľkou vonkajšou i vnútornou úctou, lebo vedela, že od nej závisí úspech

tejto porady. Ako je napísané v evanjeliu svätého Lukáša, niektorí z prítomných navrhovali, aby

dieť a bolo pomenované po otcovi, ale múdra matka, podporovaná najsvätejšou Máriou, povedala:

„Môj syn sa musí volať Ján.“ Jej príbuzní namietali, že nikto z ich príbuzenstva sa nevolá týmto

menom; lebo nemá slávnych predkov boli u nich vždy vo veľkej vážnosti a dávala sa im prednosť ,

aby povzbudzovali svojho nositeľa k nasledovaniu svojich predkov. Avšak Alžbeta sa opäť

vyjadrila, že dieť a sa má volať Ján.

291. príbuzní sa teda obrátili na Zachariáša a žiadali ho znameniami, on však nemohol hovoriť ;

požiadal o písadlo a prejavil svoju vôľu napísaním na tabuľku. „Johannes est nomen ejus.“ - „Ján je

jeho meno.“ Súčasne najsvätejšia Mária použila svoju moc nad prírodou a prikázala nemote, aby ho

opustila a jeho jazyk aby sa rozviazal, lebo sa priblížil okamih, aby sa ním chválil Pán. Na tento

nebeský rozkaz pocítil, že je zbavený svojej nemoty a na úžas a bázeň všetkých prítomných začal

hovoriť , ako píše evanjelista. To čo tu hovorím, neodporuje slovám evanjelia, hoci tam sa hovorí, že

anjel predpovedal Zachariášovi, že bude nemý, kým sa tie veci nestanú; veď Boh, keď zjavuje

niektoré z ustanovení svojej vôle, že sa tak stane iste, nezjavuje vždy prostriedky a spôsob, ako sa

to stane, čo Jeho nekonečná Vševedúcnosť vopred vidí. Tak archanjel oznámil Zachariášovi trest za

jeho neveru, ale nepovedal mu, že bude od neho oslobodený na prímluvu najsvätejšej Márie, hoci aj

toto bolo predvídané a ustanovené.

292. Tak ako hlas našej Panny Márie bol nástrojom na posvätenie dieť ať a Jána a jeho matky, tak

tiež Jej tajný rozkaz a Jej prímluva mali účinok na rozviazanie Zachariášovho jazyka, na naplnenie

Zachariáša Duchom Svätým a prorockým darom. Preto povedal: „Nech je zvelebený Pán, Boh

Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám, mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho

služobníka ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich

nepriateľov a z rúk všetkých čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na

svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí

z rúk nepriateľov, aby sme Mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred Jeho tvárou po

všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš s volať prorokom Najvyššieho, pôjdeš pred tvárou

Pána, pripravíš Mu cestu a poučíš Jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva

odpustí hriechy. Tak nás vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia v tme a v tôni smrti

a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1, 68 - 79).

293. V posvätnom chválospeve Benedictus zhrnul Zachariáš všetky najvyššie tajomstvá, ktoré

proroci obšírnejšie predpovedali o Božstve, človečenstve a vykúpení Kristovom a v týchto

niekoľkých slovách obsiahol mnoho veľkých tajomstiev. Tiež ich pochopil pomocou milosti a

svetla, ktoré naplňovalo jeho dušu a povznieslo ho v očiach všetkých, ktorí sa prišli účastniť na

obrezaní jeho syna, lebo všetci boli svedkami rozviazania jeho jazyka i jeho posvätného proroctva.

Sotva budem schopná vyložiť hlboký význam týchto proroctiev, aký mal na mysli tento svätý kňaz.

294. „Nech je zvelebený Pán, boh Izraela,“ povedal, vediac, že Najvyšší mohol zachrániť svoj ľud

a dať mu večnú spásu púhym prianím alebo jediným slovom, On však prejavil nielen svoju moc, ale

ukázal tiež svoju nesmiernu dobrotu a svoje milosrdenstvo príchodom samého Syna večného Otca,

aby navštívil svoj ľud a stal sa jeho Bratom v ľudskej prirodzenosti, jeho Učiteľom svojím

príkladom i učením, jeho Vykupiteľom svojim životom, utrpením a smrť ou na kríži. Týmito

slovami Zachariáš myslel zlúčenie dvoch prirodzeností v osobe slova a s nebeskou jasnosť ou videl

toto tajomstvo uskutočnené v panenskej snubnej komore najsvätejšej Márie. poznal tiež povýšenie

človečenstva skrz Bohočloveka získaním spasenia ľudského pokolenia podľa prísľubu, ktorý dostal

Dávid a jeho predkovia (2 Kr 7, 12; Ž 131, 11). Poznal, že ten istý prísľub bol daný celému svetu od

počiatku cez proroctvo svätých a patriarchov, lebo hneď od stvorenia začal Boh riadiť smer

prirodzenosti a milosti k Jeho príchodu na tento svet a určoval všetky svoje diela od doby

Adamovej až k tomu požehnanému cieľu.

295. Zachariáš poznal, že Najvyšší týmto spôsobom nám dal prostriedky pre dosiahnutie milosti a

života večného, ktorý naši nepriatelia stratili pre svoju pýchu a zatvrdilú neposlušnosť , ktorá ich

zvrhla do pekla; a miesta, ktoré by boli zaujali, keby boli poslušní, boli určené pre poslušných

z radov smrteľníkov. Videl, ako potom tú nenávisť , ktorou had vzbĺkol proti Bohu, obracal vždy

proti ľuďom, pretože sme boli ukrytí a chovaní vo večnej pamäti, podľa Jeho božskej vôle (Zjav 12,

17); ako Adam a Eva, naši rodičia, keď stratili jeho priateľstvo a milosť , neboli tak potrestaní ako

odbojní anjeli, ale boli povýšení do stavu nádeje (Múd 10, 2); a že Boh, aby ubezpečil svojich

potomkov o svojom milosrdenstve, dal predobrazy a pripravil proroctvá v starom Zákone, ktoré sa

mali splniť príchodom Vykupiteľa a Spasiteľa. Aby tento prísľub urobil istejším, dal ho Abrahámovi

pod prísahou, s uistením, že On bude Otcom všetkého ľudu a všetkých veriacich dietok (Gen 22,

16). Keď sme takto uistení o tomto úžasnom a nesmiernom požehnaní, najmä, že prijatím Jeho

Syna, Ktorý sa stal človekom, môžeme Bohu slúžiť bez bázne pred našimi nepriateľmi; lebo tým,

že nás prijal za vlastných a znovuzrodených, sú už naši nepriatelia premožení a podmanení skrz

nášho Vykupiteľa (Gal 4, 5).

296. Aby sme pochopili, čo pre nás získalo Slovo tým, že nám vrátilo slobodu v službe Božej,

vraví, že obnovil svet vo svätosti a spravodlivosti a založil nový zákon milosti pre všetky dni

tohoto sveta a pre dobu života každého z dietok Cirkvi. V nej nielen môžu, ale majú žiť vo svätosti

a spravodlivosti. V nej nielen môžu, ale majú žiť vo svätosti a spravodlivosti. A pretože Zachariáš

videl vo svojom synovi počiatok týchto tajomstiev, obrátil sa k nemu a blahoprial mu k tej hodnosti

a svätosti jeho úradu, hovoriac: „A ty, dieť atko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo

predídeš pre Jeho Tvárou, totiž pred Jeho Božstvom a pripravíš Mu cestu tým, že vrhneš svetlo na

Jeho príchod a upozorníš ľud židovský na život večný, ktorý je Kristus, náš Pán, sľúbený Mesiáš

(Mk 1, 2). Tak sa môžu pripraviť krstom pokánia na odpustenie svojich hriechov a byť presvedčení,

že Mesiáš prišiel, aby sňal nielen ich hriechy, ale celého sveta (Jn 1, 29), lebo iba skrz Jeho

milosrdenstvo a pre Jeho zásluhy (Tít 3, 5) prišiel k nám, keď zostúpil z neba večného Otca a že sa

narodil ako človek. Priniesol svetlo tým, ktorí tak mnoho rokov žili bez svetla a sedeli v tme a

v tieni smrti. On nás svojim vlastným príkladom naučil riadiť sa krokmi k pravému pokoju, ktorý

očakávame.

297. Zachariáš videl a vyslovil vo svojom proroctve tieto tajomstvá v ich plnosti a hĺbke oveľa

lepšie, než ich ja viem vysvetliť . Aj niektorí z prítomných boli podobne osvietení a poznali, že čas

Mesiáša a splnenie dávnych proroctiev je už blízko. Plný úžasu nad týmito divmi a zvláštnosť ami

zvolali: „Čím asi toto dieť a bude? Lebo mocná ruka Pána bola s ním.“ Podľa predpisu zákona so

súhlasom otca a matky bolo potom dieť a obrezané a nazvané Ján; a rozniesla sa povesť o tých

divoch po všetkých judských horách.

298. Kráľovná vesmíru, obdivujem tie podivuhodné diela, ktoré Tvojim prostredníctvom vykonal

Pán na svojich služobníkoch Alžbete, Jánovi a Zachariášovi. Zároveň premýšľam o tých rôznych

cestách, ktoré božská Prozreteľnosť používala a o Tvojej vzácnej opatrnosti. Tvoj presladký hlas

slúžil ako nástroj pre posvätenie syna aj matky, naplnil ich Duchom Svätým a to ostalo skryté;

potom zase Tvoja tajná modlitba a príkaz rozviazali jazyk Zachariáša a to bolo zjavené všetkým

prítomným a poznali účinky milosti Božej na svätom kňazovi. Nemôžem poznať príčiny pre toto

rozlišovania a preto sa Ti zverujem so svojou nevedomosť ou, aby si ma naučila ako moja Učiteľka.

Odpoveď a poučenie Kráľovnej sveta

299. Božské účinky, ktoré môj Syn vykonal na svätom Jánovi a Alžbete, boli skryté, kdežto tie,

ktoré sa stali na Zachariášovi, boli zjavené. Po prvé, pretože Alžbeta hovorila jasne chválu o

vtelenom slove aj u mňa, ale v tom čase nebolo ešte vhodné, aby to tajomstvo alebo moja

dôstojnosť sa dostali na verejnosť ; príchod Mesiáša sa mal oznámiť iným, vhodnejším spôsobom.

Po druhé, pretože všetky srdcia neboli tak dobre pripravené ako Alžbetine pre prijatie tak vzácneho

a nevídaného semienka božského poznania, ani by tak posvätné zjavenie neprijali s náležitou úctou.

Naproti tomu pri Zachariášovi bolo vhodnejšie, aby so svojej kňazskej dôstojnosti prehlásil, čo

vtedy malo prísť na známosť , pretože počiatky nebeského svetla ochotnejšie prijali od neho, než by

to bolo od svätej Alžbety, najmä keď on bol prítomný. To, čo ona povedala, bolo zachované, aby

prinieslo úžitok v príhodnom čase. Aj keď Slovo Božie má svoju prirodzenú moc, predsa je

príjemnejší a prijateľnejší spôsob oznamovať božské tajomstvá nevedomým a neskúseným

prostredníctvom kňaza.

300. Taktiež sa patrilo, aby sa kňazskej dôstojnosti vzdala príslušná česť , lebo Najvyšší má kňazov

v takej úcte, že keď nájde kňaza pravého ducha, pozdvihuje ho a naplňuje svojim duchom, aby ich

svet mal v úcte, ako Jeho vyvolených a pomazaných. Okrem toho obdivuhodné skutky Pána sú

menej vystavené nebezpečenstvu u kňazov, i keď sú im zjavené otvorenejšie. Ak kňazi žijú podľa

svojej dôstojnosti, ich skutky v porovnaní s inými tvormi sú ako skutky serafov v porovnaní so

skutkami anjelov. Ich tvár by mala žiariť , ako žiarila tvár Mojžišova, keď sa vrátil od rozhovoru

s Pánom (Ex 34, 29). Majú aspoň tak jednať s ostatnými ľuďmi, aby užívali takú úctu a vážnosť ,

ako prví po Bohu. Prajem si, moja najdrahšia, aby si poznala, že Najvyšší je v tomto ohľade na svet

veľmi roztrpčený, a to ako proti kňazom, tak i proti laikom. Proti kňazom, pretože zabúdajú na

svoju vznešenú dôstojnosť a znižujú sa opovrhnutia hodným, ponižujúcim a pohoršlivým životom,

dávajú svetu zlý príklad tým, že sa s ním miešajú a zanedbávajú svoje posvätenie. A proti laikom,

že sa chovajú nerozumne, drzo a opovážlivo k pomazaným Pána, ktorých - i keď sú nedokonalí a

robia chyby - majú ctiť ako námestníkov Krista, môjho najsvätejšieho Syna, na zemi.

301. Pre tú úctu, aká náleží kňazstvu, chovala som sa k Zachariášovi inak než k Alžbete. Hoci si

Pán prial spraviť ma nástrojom pre udelenie darov Ducha Svätého obom, predsa som pozdravila

Alžbetu tak, že som pritom ukázala istú autoritu, keď som prejavila svoju moc nad dedičným

hriechom jej syna, lebo na moje slovo mu bol ten hriech odpustený a matka i syn boli naplnení

Duchom Svätým. Pretože ja som nebola postihnutá dedičným hriechom a bola som z neho vyňatá,

mala som nad ním pri tejto príležitosti nadvládu: rozhodla som ako pani, ktorá nad ním s pomocou

Pána zvíť azila (Gen 3, 5) a nebola jeho otrokyňou ako všetky ostatné dietky Adama, ktoré zhrešili

v ňom (Rim 5, 12). Preto si Pán prial, aby som pri oslobodení Jána z otroctva a z okov hriechu

rozkázala mu ako taká, ktorá mu nikdy nebola poddaná. Zachariáša som nepozdravila takým

veliteľským spôsobom, ale modlila som sa zaň, zachovávajúc úctu a vážnosť , aká patrila jeho

dôstojnosti a mojej skromnosti. Nechcela by som rozkázať , aby jazyk kňaza bol rozviazaný, ani nie

v duchu a tajne, keby mi to Najvyšší nebol prikázal a zároveň mi oznámil, že nedostatok reči nie je

vhodný pre jeho úrad, lebo kňaz má byť vždy ochotný Všemohúcemu slúžiť a chváliť ho zo

všetkých síl. O úcte, ktorá patrí kňazom, poviem ti viac pri inej príležitosti; predbežne ti toto stačí

pre objasnenie tvojho dopytu.

302. Ale z môjho dnešného poučenia nauč sa najmä hľadať smer na ceste cnosti a večného života

vo všetkom obcovaní s ľuďmi, či už v dôstojnosti majú vyššie alebo nižšie postavenie než ty.

Napodobňuj v tom mňa a moju sesternicu Alžbetu, žiadaj s náležitou rozvahou všetkých, aby ť a

riadili a viedli, lebo za takú pokoru ti Pán udelí bezpečnú radu a božské svetlo pri osvedčovaní

tvojej opatrnej a úprimnej lásky ku cnosti. Zažeň od seba, alebo nenechaj sa ani najmenším dychom

pochlebovania ovplyvniť a vyhýbaj sa rozhovorom, ktoré by ť a tomuto nebezpečenstvu vystavovali,

lebo taká klamná záľuba zatemňuje svetlo a prevracia dôverčivú myseľ. Pán žiarli na duše, najmä

na tie, ktoré miluje a hneď sa od nich odvracia, keď vidí, že majú zaľúbenie vo chvále ľudskej a

vyhľadávajú odmenu v pochlebovaní, pretože takou ľahkovážnosť ou stávajú sa nehodní jeho

priazne. Nie je možné slúžiť v duši pochlebovaniu sveta a úteche od Boha. Tieto posledné sú

úprimné, sväté, čisté a trvalé: pokorujú, očisť ujú, upokojujú a osvecujú srdce; kdežto naopak,

pochlebovanie od tvorov je márne, pomíňajúce, klamné, nečisté a falošné, vychádza z úst lživých (Ž

115, 11) a čokoľvek je klamné, je dielom nepriateľa.

303. Tvoj Ženích, moja najdrahšia dcéra, si praje, aby tvoj sluch bol otrokom klamných svetských

rečí, alebo poškvrnený svetským pochlebovaním. Preto si prajem, aby si svoj sluch uzavierala a

bedlivo strážila pred týmito otravnými vplyvmi. Ak sa páči Pánovi, aby svoj sluch uzavierala a

bedlivo strážila pred týmito otravnými vplyvmi. Ak sa páči Pánovi, aby hovoril k tvojmu srdcu,

zaiste je slušné, aby si bola hluchá a mŕtva pre všetko pozemské. Všetko ostatné má pre teba byť

smrteľnou mukou pri porovnaní s útechami Jeho lásky. Pamätaj, že si povinná dokonale ho milovať

a že celé peklo sa spojí proti tebe, aby ť a zviedlo tvojou prirodzenou jemnocitnosť ou, aby si bola

nežná a láskavá k tvorom a menej vďačná večnému Bohu. Bdi nad sebou a snaž sa odporovať tejto

nevernosti, dôverujúc svojmu milovanému Majstrovi a Ženíchovi.

K a p i t o l a 24

Najsvätejšia Mária odchádza z domu Zachariáša a vracia sa do svojho domova

v Nazarete

304. Na zavolanie Alžbety, prišiel prešť astný Jozef, aby doprevádzal najsvätejšiu Máriu na

spiatočnej ceste do jej domova v Nazarete. Pri príchode do Zachariášovho domu ho Zachariáš i

Alžbeta uvítali s neobyčajnou úctou a oddanosť ou, lebo teraz i tento svätý kňaz vedel, že svätý

Jozef je strážcom svätých pokladov nebeských, hoci tento veľký patriarcha sám to ešte nevedel.

Jeho nebeská snúbenka ho prijala so skromnou, rozumnou radosť ou a pokľaknúc pred ním ako

obyčajne, prosila ho o požehnanie aj za odpustenie, že ho neobsluhovala skoro po celé tri mesiace

v tom čase, keď obsluhovala svoju sesternicu Alžbetu. Hoci sa ničím neprevinila, ani žiadnou

nedokonalosť ou, lebo kým iba oddane plnila vôľu Božiu so súhlasom svojho manžela, predsa týmto

vľúdnym a lichotivým prejavom pokory chcela vynahradiť svojmu manželovi nedostatok svoje

potešujúcej spoločnosti. Svätý Jozef odpovedal, že keď Ju opäť uvidel a potešil sa Jej milou

prítomnosť ou, prestala jeho bolesť spôsobená jej neprítomnosť ou. Hneď nato oznámili deň svojho

odchodu.

305. Potom sa kňažná Mária rozlúčila s kňazom Zachariášom. Pretože Zachariáša už Pán osvietil o

Jej dôstojnosti, oslovil Ju s veľkou úctou, ako živý stánok Božstva a človečenstva večného Slova.

„Pani moja“, povedal, „chváľ a oslavuj večne svojho Stvoriteľa, ktorý si vo svojom nekonečnom

milosrdenstve vyvolil Teba zo všetkých tvorov za svoju Matku, ako jedinú opatrovníčku všetkých

Jeho požehnaní a tajomstiev. Pamätaj pred Pánom na mňa, svojho služobníka, aby ma v pokoji

viedol bezpečne týmto vyhnanstvom k istote večného pokoja, ktorý očakávame a skrz Teba, aby

som dosiahol videnie jeho Božstva, ktoré je slávou svätých. Pamätaj, ó Pani, na môj dom a na moju

rodinu, najmä na môjho syna Jána a pros Najvyššieho za svoj ľud.“

306. Naša vznešená Pani pokľakla pred ním a s najhlbšou pokorou ho prosila o požehnanie.

Zachariáš sa zdráhal to urobiť a namiesto toho žiadal, aby ona jeho požehnala. Avšak nič nemohlo

prekonať pokoru Učiteľky tejto cnosti a všetkej svätosti; a preto naliehavo žiadala kňaza o

požehnanie, kým povzbudený božským osvietením, Jej vyhovel. Slovami Písma svätého Jej

povedal: „Pravica všemohúceho a pravého Boha nech Ti vždy pomáha a nech Ťa chráni od

všetkého zlého. (Ž 120, 7). Nech je s Tebou milosť Jeho bezpečnej ochrany, nech Ťa naplní

nebeskou rosou a plodmi zeme a nech Ti dá hojnosť chleba a vína (Ex 27, 28); nech Ti národy

slúžia a pokolenia velebia Teba, lebo Ty si stánkom Božím (Sir 24, 12); buď Paňou svojich bratov a

nech synovia Tvojej matky kľakajú v Tvojej prítomnosti. Tí, ktorí Ťa chvália a velebia budú ctení a

požehnaní a tí, ktorí Ti nežehnajú a nevelebia Ťa, budú zlorečení. Nech skrz Teba všetky národy

poznajú svojho Boha (Jud 13, 31) a nech skrz Teba je oslavované meno najvyššieho Boha

Jakubovho.“

307. Za toto prorocké požehnanie najsvätejšia Mária pobozkala kňazovi ruku a prosila ho, aby jej

odpustil chyby, ktorých sa dopustila v jeho dome. Svätého starého muža veľmi dojali tieto slová

lúčenia s najčistejším a najmilosrdnejším tvorom a od tej doby vždy zachovával v živej pamäti

tajomstvá, ktoré mu boli zverené o najsvätejšej Márii. Iba raz, keď bol v zhromaždení kňazov

v chráme, ktorí mu blahorečili k narodeniu syna a k navráteniu daru reči, bol nadmieru dojatý

radosť ou a povedal im: „Pevne verím, že Najvyšší nás navštívil a zoslal nám už prisľúbeného

Mesiáša, ktorý vykúpi svoj ľud.“ Ďalej však nič viac nehovoril o tom, čo skutočne vedel o tomto

tajomstve. Ale starý kňaz Simeon, ktorý bol tiež prítomný a počul tie slová, bol v duchu preniknutý

veľkou radosť ou a z vnuknutia Božieho zvolal: „Nedaj, ó Pane, Bože Izraela, aby Tvoj služobník

opustil toto slzavé údolie, kým neuvidí Tvoje spasenie a Vykúpenie Jeho ľudu.“ Pozdnejšie narážal

na túto modlitbu, keď pri obetovaní dieť ať a Božieho v chráme vzal Ho na svoje ruky, ako uvidíme

neskôr. Až do toho dňa, kedy sa to stalo, stále vrúcnejšie a vrúcnejšie túžil uvidieť Vtelené Slovo.

308. Mária zanechala Zachariáša v slzách a odobrala sa ku svojej sesternici Alžbete. Pretože bola

Máriina sesternica a mala veľmi citlivé srdce a pretože sa toľko dní tešila z jej milej spoločnosti a

obdržala od Matky milosti mnoho dobrodení, takmer ju premáhal žiaľ už len pri myšlienke, že má

teraz stratiť ten zdroj, z ktorého jej tieklo toľko požehnania a tieklo by aj naďalej, keby ho len

mohla zadržať . Preto teraz, keď nastala chvíľa lúčenia s Paňou nebies i zeme, pukalo jej srdce

horkosť ou a s hojnými slzami, ktoré prezradzovali bolesti jej duše, bola v stave vydať zo seba iba

niekoľko slov. Pokojná Kráľovná, povýšená nad všetky nezriadené hnutia prirodzených citov,

s prívetivou skromnosť ou povedala Alžbete: „Moja milá sesternica, nezarmucuj sa natoľko nad

mojím odchodom, lebo láska Najvyššieho, v Ktorom ť a v pravde milujem, nepozná vzdialenosť ,

čas, alebo miesto. V Ňom ť a vidím a nosím v mysli a ty ma tiež vždy nájdeš v tej istej Bytosti. Naše

telesné rozčúlenie potrvá iba kratučký čas, lebo všetky dni ľudského života tak rýchle pominú (Job

14, 5) a ak dobyjeme víť azstvo nad našimi nepriateľmi, čoskoro sa stretneme a budeme sa spolu

radovať v nebeskom Jeruzaleme, kde nebude žiadna bolesť , plač, žiadne odlúčenie (Zjav 21, 4).

Dovtedy nájdeš všetko požehnanie v Pánovi a tiež mňa nájdeš a budeš mať v Ňom. On bude

prebývať v tvojom srdci a poteší ť a.“ Naša nanajvýš múdra Kráľovná už nič viac nepovedala na

zmiernenie zármutku svätej Alžbety, ale pokľakla pred Alžbetou a poprosila ju o požehnanie a za

odpustenie všetkého, čo jej snáď bolo nepríjemné v jej chovaní a jednaní s ňou a nedovolila

Alžbete, aby sa tomu bránila, kým nevyhovela jej žiadosti. Alžbeta potom naliehala, aby nebeská

Pani požehnala zase ju, a najsvätejšia Mária, aby jej neodoprela tú útechu, vyhovela žiadosti

Alžbety.

309. Naša Kráľovná navštívila tiež dieť atko Jána, vzala ho do náručia a udelila mu veľa tajomných

požehnaní. Obdivuhodné dieť a s Božím dovolením prehovorilo k najsvätejšej Panne, hoci iba

slabým hlasom nemluvňať a: „Ty si Matka Boha samého, kráľovná všetkého tvorstva, Opatrovníčka

nevýslovného pokladu nebies, moja pomocníčka a ochrankyňa. Udeľ mi, svojmu služobníkovi

Tvoje požehnanie a nikdy mi neodmietaj svoju priazeň a prímluvu.“ Trikrát pobozkal ruku

Kráľovnej nebies a tiež sa klaňal vtelenému Slovu v Jej panenskom lone a prosil Ho o požehnanie a

milosti. Božské dieť atko prejavilo svoje zaľúbenie a blahosklonnosť svojmu predchodcovi, pričom

najšť astnejšia Matka pozorovala, čo sa deje. Pri všetkom jednala s plnosť ou božských vedomostí,

uctievala všetky tieto tajomstvá podľa ich dôležitosti, lebo Ona s veľkomyseľným srdcom dávala

odpoveď na každé dielo Jeho božskej múdrosti (2 Mach 2, 9).

310. Celá domácnosť Zachariáša bola posvätená prítomnosť ou najsvätejšej Márie a vteleného

Slova v Jej živote; všetkých jej obyvateľov poučil Jej príklad, Jej slová a milo sa ich dotklo jej

jednanie a skromné chovanie. Zatiaľ čo priť ahovala všetky srdca tejto šť astnej rodiny, zasluhovala a

získala pre nich od svojho najsvätejšieho Syna plnosť Jeho nebeských darov. Svätý Jozef bol vo

veľkej úcte u Zachariáša, Alžbety a Jána, lebo poznali skôr než on sám, jeho vysokú dôstojnosť .

Požehnaný patriarcha, šť astný pre svoj Poklad, ktorého plnú cenu ešte nepoznal, sa so všetkými

rozlúčil a vydal sa na cestu do Nazareta. Čo sa na tejto ceste prihodilo, budem opisovať

v nasledujúcej kapitole. Avšak skôr než nastúpili cestu, najsvätejšia Mária poprosila na kolenách

svätého Jozefa o požehnanie, ako to obyčajne robila pri takých príležitostiach a keď obdržala jeho

požehnanie, vydali sa na cestu.

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná

311. Dcéra moja, tie šť astné duše, ktoré si Boh vyvolil k dôvernému priateľstvu a k dokonalosti,

musia byť stále pripravené a pokojné, aby vždy bez meškania a bez odkladu mohli konať všetko, čo

Boh nariaďuje. Tak som i ja konala, keď mi Najvyšší nariadil, aby som opustila svoju milú samotu

vo svojom domove a odobrala sa k Alžbete, a podobne som konala, keď mi povedal, aby som sa

vrátila. Pri všetkých týchto veciach som poslúchala s radosť ou a ochotou a hoci som obdržala tak

veľa dobrodení od Alžbety a jej rodiny a toľko dôkazov lásky a priateľstva, ako si videla, predsa,

keď som poznala vôľu Pána, odložila som všetky záväzky i náklonnosti a povolila som im iba

natoľko, koľko láska a súcit nutne vyžadovali a koľko dovolili rýchla poslušnosť a božský príkaz.

312. Moja najdrahšia dcéra, ako by si sa nenáhlila, aby si dosiahla túto pravú a dokonalú

poddanosť , akonáhle poznáš jej nesmiernu cenu! Aká milá je v očiach Pána a aká prospešná duši!

Snaž sa teda dosiahnuť to tým, že ma budeš napodobňovať , ako som ť a už často vyzývala a

povzbudzovala. Najväčšie prekážky pre jej dosiahnutie sú náklonnosti a zvláštna záľuba

v pozemských veciach; to činí dušu nehodnú útech Pána a úplného poznania Jeho vôle. A duša aj

keď poznáva Jeho vôľu, tá nízka láska k bezcenným veciam bude dušu zdržovať od toho, aby ju

plnila, pretože kvôli tej jej náklonnosti bude jej chýbať táto ochotná a radostná poslušnosť , akú Pán

vyžaduje. Všimni si dobre toto nebezpečenstvo, dcéra moja, a nedovoľ, aby žiadna zvláštna

náklonnosť vstúpila do tvojho srdca, lebo moje prianie je, aby si bola náležito vycvičená a dokonalá

v tomto umení božskej lásky, aby tvoja poslušnosť bola podobná anjelskej a tvoja láska láske

serafov. Tak si počínaj vo všetkých skutkoch, lebo k tomu ť a povzbudzuje moja láska a tomu ť a učí

poznanie a osvietenie, ktoré si dostala.

313. Nehovorím, že sa musíš zbaviť všetkých zmyslových pocitov, lebo to je prirodzene nemožné,

ale kedykoľvek ť a stretne niečo protivné, alebo keď sa ti odníme niečo užitočné, potrebné a

príjemné, musíš to zniesť s radostnou podrobenosť ou a chváliť Pána, že sa na tebe plní Jeho vôľa.

Ak budeš hľadať iba Jeho zaľúbenie a všetko ostatné pokladať za pomíňajúci okamih, čoskoro a

ľahko dosiahneš víť azstvo nad sebou a budeš vyhľadávať príležitosti, aby si sa podrobila mocnej

ruke Pána (1 Pt 5, 6). Radím ti tiež, aby si ma napodobnila v úcte ku kňazom a aby si ich vždy

najprv požiadala o požehnanie pred rozhovorom s nimi a pri odchode. Rod podobne tiež voči

Najvyššiemu pred začatím každej práce. Voči svojim predstaveným vždy ukazuj oddanosť a

podriadenosť . Keď prídu k tebe o radu vydaté ženy, povzbudzuj ich, aby poslúchali svojich

manželov (Tít 2, 5ň, aby sa im pokojne podriaďovali, aby žili v ústraní vo svojich domácnostiach a

bedlivo plnili povinnosti voči svojim rodinám. Povedz im, aby sa neoddávali úplne iba svojim

zamestnaniam, ani sa úplne nestrácali vo svojich denných starostiach pod zámienkou, že je to nutné,

lebo oveľa viac treba dôverovať dobrotivosti a štedrosti Božej, než svojmu nemiernemu zhonu a

činnosti. Vo všetkom, čokoľvek sa mi prihodilo v mojom postavení, nájdeš správne poučenie a

príklad a vôbec celý môj život ti bude vzorom dokonalosti pre vedenie duší a preto nie je potrebné,

aby som ti dávala ďalšie smery.

K a p i t o l a 25

Cesta najsvätejšej Márie z domu Zachariáša do Jej domova v Nazarete

314. Vracajúc sa z mestečka Júdovho do Nazareta, uberala sa najsvätejšia Mária, živý stánok Boží,

cestou cez hory Júdey, sprevádzaná svojim nanajvýš verným snúbencom svätým Jozefom. Aj keď

sa evanjelista nezmieňuje, že by sa nejako náhlila na tejto ceste k domovu, ako poznamenal svätý

Lukáš pri ceste k Alžbete z dôvodu zvláštneho tajomstva, ktoré s tým bolo spojené, predsa veľká

Kráľovná vykonala i túto spiatočnú cestu s náhlením, pre udalosti, ktoré ju doma očakávali. Všetky

cesty tejto nebeskej Panej boli mystickým obrazom jej duchovného, vnútorného pokroku. Pretože

bola pravým stánkom Pána, ktorý nemal určité a trvalé miesto v tomto pozemskom živote (1 Pt 17,

5), ale naopak, denne postupovala od jedného stupňa k druhému ak vyššiemu stavu múdrosti a

milosti, stále kráčala vpred na svojej púti do zasľúbenej zeme (Nm 7, 89) a stále na svojej ceste

niesla so sebou pravú stolicu milosti, z ktorej čerpala ustavičný vzrast svojich darov a pre nás

získavala večnú spásu.

315. Veľká Kráľovná a svätý Jozef strávili opäť štyri dni na spiatočnej ceste, ako keď išli tam.

Cestou opäť viedli tie isté nábožné rozhovory a mali pritom podobné pocity, o ktorých som sa

zmienila už v šestnástej kapitole. V obvyklých prejavoch pokory, v ktorých spolu závodili, naša

kráľovná vždy víť azila, okrem prípadov, kedy sa svätý Jozef na pomoc dovolával poslušnosti, lebo

Mária pokladala poslušnosť za väčšiu než pokoru. Pretože bola už v treť om mesiaci tehotenstva,

bola teda na tejto ceste pozornejšia a opatrnejšia; ovšem nie preto, že by jej tehotnosť spôsobovala

nejaké obtiaže, veď tieto naopak boli najsladšou úľavou vo všetkých obtiažiach, ale táto opatrná a

múdra Matka vedela, aký poklad nosí, lebo denne pozorovala prirodzený vzrast tela Jej

najsvätejšieho Syna, vo svojom panenskom lone. Predsa však i napriek ľahkosti svojej tehotnosti

podliehala námahe a únave cestovania; lebo táto najvyššia Pani nepoužívala svoje výsady na

zmenšenie svojich utrpení, ale ponechávala úplnú voľnosť únave a nepohodliu spojenému

s cestovaním, aby vo všetkom bola učiteľka a verný obraz svojho najsvätejšieho Syna.

316. Pretože božský Plod jej života mal prirodzene nanajvýš dokonalý vzrast a Ona mala nanajvýš

ladnú a súmernú postavu bez akejkoľvek vady, prirodzene Jej stav mal byť čoskoro spozorovaný a

Ona vedela, že ho nebude môcť už dlho skrývať pred svojím manželom. Preto už na neho pozerala

s väčšou nežnosť ou a súcitom, predvídajúc, aká rana to bude pre jeho lásku, keď spozoruje Jej stav.

Rada by to bola odvrátila, keby vedela, že je to vôľa Božia. Ale Pán jej v týchto úzkostlivých

obavách nezjavil svoju vôľu, lebo ustanovil, aby táto záležitosť bola objasnená takým spôsobom,

aby sa tým rozmnožili zásluhy i sláva svätého Jozefa i Panny Márie. predsa však naša veľká Pani

prosila Boha, aby naplnil srdce Jej manžela trpezlivosť ou a múdrosť ou a pomáhal mu svojou

milosť ou, aby pri svojich predpokladoch jednal podľa vôle Božej, lebo bola presvedčená, že mu to

spôsobí veľkú horkosť , keď spozoruje, že je tehotná.

317. Pani sveta vykonala cestou niektoré obdivuhodné skutky, aj keď všetky iba tajne. Stalo sa, že

keď prišli na iné miesto neďaleko Jeruzalema, tu nejaký ľudia z iného mestečka prišli do toho

istého hostinca. Priviedli so sebou mladú ženu, ktorá sa chcela vyliečiť zo svojej choroby vo

väčšom meste, kde by bolo viac obyvateľov. Vedelo sa, že je veľmi chorá, ale nik nevedel, čo je

príčinou. Táto žena žila veľmi cnostne. Preto nepriateľ, ktorý poznal jej charakter i pokrok

v cnostiach, obrátil svoje útoky najmä proti nej, ako to vždy robieva priateľom Božím, pretože ich

pokladá za svojich nepriateľov. Prinútil ju, že sa dopustila niektorých hriechov a aby ju donútil

padať z jednej priepasti do druhej, pokúšal ju zúfalými myšlienkami a nadmerným zármutkom nad

jej pádom. Keď potom tento drak prevrátil jej zmýšľanie, našiel vchod do jej tela a teraz s mnohými

inými diablami ju mal vo svojej moci. Povedala som už prvom zväzku, že keď pekelný had uvidel

v nebi ženu odetú slnkom (Zjav 12, 1), naplnila ho veľká nenávisť proti všetkým cnostným ženám.

Z jej rodu sú všetky, ktoré nasledujú Máriu, ako možno usudzovať podľa tej istej kapitoly Zjavenia.

Pre tú príčinu prejavil všetku svoju pýchu a ukrutnosť v ovládaní tela i duše tejto úbohej ženy.

318. Nebeská Kňažná, hneď ako ju uvidela, poznala jej utrpenie, ktoré ostatní nevideli. Pohnutá

materským súcitom prosila svojho najsvätejšieho Syna, aby tejto nešť astnej žene udelil zdravie tela

i duše. Pozorovala, že božská vôľa bola naklonená k milosrdenstvu, tu použila svoju moc ako

Kráľovná a prikázala zlým duchom, aby okamžite opustili tohto tvora a nikdy sa do neho nevracali.

Ba vykázala ich do pekelnej priepasti, ich pravého obydlia. Naša veľká Kráľovná nespravila tento

rozkaz ústne, ale iba v duchu, takým spôsobom, aby nečistým duchom bol zjavný. A tento rozkaz

bol taký mocný, že Lucifer i jeho spoločníci rýchlo opustili telo onej ženy a vrhli sa do pekelných

temností. Šť astná žena bola oslobodená a veľmi sa divila tomuto neočakávanému oslobodeniu a

v hĺbke svojho srdca sa cítila priť ahovaná k najčistejšej a najsvätejšej Panej. Pozerala na Ňu so

zvláštnou úctou a láskou, čím získala dve ďalšie milosti. Prvá bola, že ju prenikla najúprimnejšia

ľútosť nad svojimi hriechmi a druhá, že boli vyhladené zlé následky, či stopy po diablovej

posadlosti, ktorá ju trápila. Táto žena vedela, že účasť na tomto nebeskom požehnaní mala tá

záhadná Cudzinka, s ktorou sa na ceste šť astne stretla. Preto ju oslovila a naša Kráľovná jej odvetila

slovami, ktoré sa dotkli jej srdca; povzbudila ju k zotrvaniu a tiež ho pre ňu získala pre celý ďalší

život. spoločníci onej ženy tiež poznali, že to bol zázrak, ale pripisovali to sľubu, ktorý urobili, že ju

privedú do jeruzalemského chrámu a budú za ňu obetovať dary. Tento sľub splnili chváliac Boha,

ale o pravom pôvode svojho šť astia sa nedozvedeli.

319. Lucifer sa veľmi zlostil a zúril, keď zistili, že boli i so svojími diablami vypudení a vyhnaní

zo svojho obydlia jediným slovom tej ženy Márie. plný zlosti a úžasu zvolal: „Kto je táto slabá

Žena, ktorá nám rozkazuje a utláča nás s takou veľkou mocou? Aké je to nové prekvapenie a ako to

môže moja pýcha zniesť ? Musíme zvolať radu a pokúsiť sa, či by sme ju spoločne mohli zničiť .“

Pretože však budem o ich vyčíňaní viac písať v nasledujúcej kapitole, predbežne ich ponechávam

pri ich zlostných zámeroch. Naši pútnici zatiaľ došli k inej krčme, ktorej majiteľom bol muž zlej

povahy a zlého chovania, ale ako pre začiatok jeho šť astia Boh ustanovil, aby prijal najsvätejšiu

Máriu a svätého Jozefa s dobrou vôľou a s prejavmi láskavosti. Preukazoval im viac úslužnosti a

zdvorilosti, než obyčajne robieval iným. Za odmenu jeho pohostinstva, nebeská kráľovná, ktorá

vedela o smutnom stave jeho vnútra, ešte s väčšou láskavosť ou sa za neho modlila a vyprosila mu

ospravedlnenie jeho duše a úplnú zmenu života. Jej modlitby mali priaznivý účinok tiež na jeho

pozemské majetky, lebo za to malé dobrodenie, ktoré preukázal svojim nebeským hosť om, o d tých

čias ich Boh rozmnožoval. Mnoho ďalších zázrakov vykonala Matka milosti na tejto ceste, lebo

všetky Jej skutky boli výborné (Veľp 4, 13) a všetci, ktorí boli v primeranom stave, boli stretnutím

s ňou posvätení. Keď prišli do Nazareta, nebeská Kňažná dala svoj domov do poriadku a vyčistila

ho s pomocou anjelov, ktorí s Ňou závodili v pokore a snažili sa slúžiť Jej tým, že sa účastnili na

všetkých týchto prácach. Svätý Jozef sa zasa venoval svojmu obyčajnému dennému zamestnaniu,

ktorým získaval živobytie pre Kráľovnú a Ona nesklamala dôveru jeho srdca (Prís 31, 11). Opásala

sa novou silou pre tajomstvo, ktoré očakávala a priložila svoje ruky k hrdinským skutkom,

požívajúc vo svojej duši neskalené nazeranie na Poklad svojho života a s tým spojených

neporovnateľných útech a požehnaní. Tak pokračovala v získavaní nesmiernych zásluh a stala sa

Bohu nevýslovne milá.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

320. Dcéra moja, verné dietky a duše Cirkvi svätej, ktoré poznajú Boha, nesmú robiť rozdiel

v čase, mieste, alebo príležitosti pre osvedčenie viery a iných cností s ňou spojených. Boh je

prítomný vo všetkých veciach a všetko naplňuje svojou nekonečnou bytosť ou (Jer 23, 24) a viera

im umožní h vo všetkých miestach a za všetkých okolností vidieť a klaňať sa Mu v duchu a

v pravde (Jn 4, 22). Ako nasleduje zachovanie po stvorení a ako sa dýchanie dostavuje, keď sa

človek rodí k životu a ako nie je žiadna prestávka v dýchaní, vo výžive a vo vzraste človeka, pokým

nedosiahne koniec, taj rozumný tvor po obnovení vo viere a milosti, nesmie nikdy prerušiť postup

v duchovnom živote, má stále konať skutky viery, nádeje a lásky na všetkých miestach a v každom

čase (Jak 2, 24). V dôsledku zábudlivosti a nedbalosti život viery ľudských dietok, najmä členov

Cirkvi je taký, ako by stratili vieru, nechávajú ju umrieť následkom nedostatku lásky. To sú tí, ktorí

prijali nadarmo novú dušu, ako hovorí Dávid, pretože ju zanedbávajú, ako by ju nikdy neboli

obdržali (Ž 23, 4).

321. Prajem si, moja najdrahšia, aby tvoj duchovný život bol práve taký nepretržitý, ako je tvoj

prirodzený život. musíš stále žiť tak, ako to vyžaduje milosť a dary Najvyššieho; musíš veriť a

dúfať v Pána, milovať , chváliť a velebiť Ho v duchu a v pravde, pri všetkých zmenách času,

zamestnania, alebo miesta, lebo On je vo všetkom a praje si, aby Ho všetky rozumné tvory milovali

a slúžili Mu. Preto ti doporučujem, kedykoľvek prídu k tebe duše plné tohto zabúdania na svoje

hriechy a znepokojené diablom, aby si sa za ne so živou vierou a dôverou modlila. I keď Pán vždy

neurobí to, čo si praješ a čo oni žiadajú, predsa vždy zariadi veci podľa svojich tajných ustanovení a

ty sa mu zaľúbiš tým, že si jednala ako pravá nevesta a dcéra. Ak sa budeš verne riadiť podľa

mojich naučení, uisť ujem ť a, že ti Boh udelí mnoho zvláštnych výsad a prospechu pre duše. Uvažuj,

čo som ja robila pri pohľade na duše, ktoré Pána urážali, ako horlivo som pracovala pre všetky a pre

niektoré zvlášť . Aby si ma napodobnila a zavďačila sa mi, pracuj podobne a modli sa za tých,

ktorých poznáš pomocou Pána a inými prostriedkami; opatrne, s pokorou a oddanosť ou ich

napomínaj, lebo Všemohúci si nepraje, aby si jednala hlučne, ani preto, aby tvoje práce vždy videli,

ale radšej, aby ostali skryté. V tomto sa Pán prispôsobuje tvojej náklonnosti k samote a k tvojim

prianiam a hľadá to, čo je pre teba najbezpečnejšie. Aj keď sa máš modliť za všetky duše, predsa sa

musíš modliť oveľa horlivejšie za tie, ktoré ti vôľa Božia určí.

K a p i t o l a 26

Zlí duchovia konajú v pekle schôdzu, aby sa poradili proti najsvätejšej Márii

322. V okamihu, kedy sa Slovo vtelilo, ako som povedala v jedenástej kapitole (č. 140), Lucifer a

celé peklo pocítilo moc pravice Všemohúceho, ktorá ich vrhla do najhlbších pekelných priepastí.

Tam ostali niekoľko dní, zdrvení, kým im Pán vo svojej obdivuhodnej Prozreteľnosti zasa dovolil

vyjsť z tohoto zajatia, ktorého príčinu nepoznali. Veľký drak potom povstal a prehľadal celú zem a

všade skúmal, kde sa čo nové vyvinulo a čomu by mohol pričítať tú porážku, ktorú utrpel on i jeho

spojenci. Toto skúmanie pyšné knieža temnôt nechcelo všetko zveriť iba svojim spoločníkom, ale aj

sám vyšiel spolu s nimi, aby prešiel do pekla práve tak nevedomý ohľadne pravej príčiny, ako

z neho vyšiel, pretože veľké nebeské tajomstvá vtedy nechápal, lebo temnota jeho zloby

nepripúšť ala, aby sa radoval z Jej obdivuhodných výsledkov, alebo chválil ich Pôvodcu. To bolo

vyhradené nám ľuďom, pre ktorých začalo vykúpenie.

323. Nepriateľ Boha bol veľmi zahanbený a rozhorčený a nemohol si to vysvetliť . Aby sa o tej veci

mohol poradiť , zvolal všetky pekelné zástupy, nik sa nesmel vyhovárať , ani jeden diabol nedostal

dovolenie k neúčasti. V tejto konvencii z výhodného miesta prehovoril k zhromaždeniu takto:

„Dobre viete, moji poddaní, s akou túžbou som sa snažil pomstiť a zničiť moc Všemohúceho od tej

doby, keď nás Boh vyhodil z nášho obydlia a zbavil nás našej moci. Hoci nemôžem spraviť nič, aby

som Ho zrazil, predsa som nešetril žiaden čas ani námahu v snahe rozšíriť našu vládu nad ľuďmi,

ktorých miluje. Svojou vlastnou mocou zaľudnil som svoje kráľovstvo (Job 41, 25) a mnoho

pokolení ma poslúcha a nasleduje, i mnohé národy (Lk 4, 6). Dennodenne strhujem k sebe

nespočetné duše tým, že ich zbavujem poznania Boha a nárokov Naň, aby nemohli užívať tú

blaženosť , ktorú sme my stratili. Lákam ich do týchto večných bolestí, ktoré my trpíme, keď chcú

nasledovať moje učenie a vedenie; na nich vykonávam svoju pomstu a schladím svoju zlosť , ktorú

mám proti ich Stvoriteľovi. Avšak toto všetko je v mojich očiach málo dôležité v porovnaní s tým,

ako sme boli náhle zvrhnutí a čo sme prežili, lebo taký mocný a zdrvujúci útok sme nezažili od toho

času, kedy sme boli zvrhnutí z neba. Musím priznať , že ako vaša, tak i moja moc vážne utrpela.

Táto nová, neobyčajná porážka musí pochádzať z nejakej novej príčiny a naša slabosť , ako sa

obávam, je počiatkom našej skazy.

324. Táto záležitosť bude vyžadovať zvýšenú horlivosť a pilnosť , lebo môj hnev je neskrotiteľný a

moja pomstychtivosť ostáva neuhasená. Prehľadal som celý svet, s veľkou bedlivosť ou som

pozoroval všetkých jeho obyvateľov a predsa som nenašiel nič pozoruhodné. Sledoval som a

prenasledoval všetky cnostné a dokonalé ženy z pokolenia Tej, ktorú sme videli na nebi a dúfal

som, že Ju medzi nimi nájdem, ale nespozoroval som žiadnu stopu, že by sa už bola narodila, lebo

nenachádzam žiadnu, ktorá by mala znaky Tej, ktorá by mala byť Matkou Mesiáša. Deva, od ktorej

som sa pre Jej veľké cnosti obával a ktorú som v chráme prenasledoval, je už vydatá a preto to

nemôže byť Ona, ktorú hľadáme, lebo Izaiáš hovorí, že to má byť panna (Iz 7, 14). Napriek tomu sa

však bojím tejto Devy a je mi odporná, lebo taká cnostná žena sa môže porodiť Matku Mesiáša,

alebo nejakého veľkého proroka. Po túto hodinu sa mi nepodarilo v niečom Ju premôcť a Jej život

chápem menej než iné. Vždy mi statočne odporovala a uniká pred mojou pamäť ou, lebo keď si na

Ňu spomeniem, nemôžem sa k Nej priblížiť . Doteraz som nemohol zistiť , či tieto ť ažkosti s Ňou sú

zázračné, alebo či nevznikajú pre moju zábudlivosť , prípadne či sú iba výsledkom môjho pohŕdania,

ktoré mám voči takej bezvýznamnej deve. Budem však o tejto veci uvažovať , lebo posledne sme

nemohli odporovať sile Jej rozkazu, ktorý nás zbavil práva bývať v tých osobách, z ktorých nás

vyhnala. Toto rozhodne vyžaduje zadosť učinenie a zaslúži si môj hnev už len preto, akou sa ukázala

byť pri týchto príležitostiach. Som rozhodnutý, že ju budem prenasledovať a premôžem Ju a vy mi

pritom pomáhajte so všetkou silou a zlomyseľnosť ou; a tí, ktorí v tomto boji budú vynikať , obdržia

z mojej ruky odmenu.“

325. Celá pekelná rota, ktorá Lucifera pozorne vypočula, chválila a potvrdila jeho úmysly a

povedala mu, aby bol bez starosti ohľadne tej Ženy, lebo ju ľahko premôžu a on neostane bez

víť azstva nad Ňou, keď jeho moc bola taká veľká, že panoval nad celým svetom (Jn 13, 30). Tak

rokovali o prostriedkoch, ktorými by najsvätejšiu Máriu polapili, lebo Ju považovali za vynikajúcu

Ženu, pozoruhodnej cnosti a svätosti, ale za Matku vteleného Slova, lebo vtedy ešte, ako som

predtým povedala, zlí duchovia nevedeli o skrytom tajomstve, s ktorým bola spojená. Lucifer a jeho

spoločníci v zle ihneď zahájili mocný boj s nebeskou Kňažnou, čím Jej poskytli príležitosť , aby

mnohokrát rozšliapala hlavu pekelného draka (Gen 3, 15). Aj keď to bol veľký boj, jeden

z najpozoruhodnejších v Jej živote, mala ešte jeden neskoršie, po nanebovstúpení Jej najsvätejšieho

Syna. O tom budem hovoriť vo štvrtom zväzku tohoto životopisu. To bol veľmi dôležitý boj,

pretože Lucifer vtedy už vedel, že je Matkou Božou. Svätý Ján o ňom hovorí v dvanástej kapitole

Zjavenia, ako to vysvetlím na patričnom mieste.

326. Pri vykonávaní tajomstva vtelenia prozreteľnosť Najvyššieho bola veľmi obdivuhodná a

doteraz je taká pri riadení katolíckej Cirkvi. Niet pochybností, že je to nanajvýš príhodná, silná a

sladká Prozreteľnosť Božia, ktorá pred diablami skrýva mnohé veci, ktoré sú istejšie, keď sú pre

nich neznáme; a tiež preto, že nie sú hodní poznať posvätné tajomstvá (z príčiny uvedenej vyššie

v čísle 318), ako aj preto, že božská moc sa viac ukazuje, keď drží diablov v poddanstve. Zvlášť je

však potrebné, aby ostali nevedomí preto, aby skutky Božie v Cirkvi i Jeho tajomstvá mohli

kľudnejšie pokračovať a tiež preto, aby účinnejšie bol držaný na uzde nesmierny hnev zlých

duchov, keď sa im nedovoľuje jednať podľa ich zlomyseľnosti. Aj keď Všemohúci mohol diablov

vždy potlačovať a obmedzovať svojou mocou, predsa i v tomto ohľade postupuje tak, ako je to

najprimeranejšie Jeho nekonečnej Dobrote. Preto Pán pred týmito nepriateľmi skryl dôstojnosť

najsvätejšej Márie i podivuhodný pôvod Jej tehotenstva, ako aj Jej panenskú neporušenosť pred

pôrodom a po pôrode; a skryl to ešte tým dokonalejšie, keď Jej dal manžela. Podobne neistí boli

diabli tiež o Kristovom Božstve, nášho Pána, až do okamihu Jeho smrti. Až vtedy poznali, že boli

oklamaní a že sa mýlili v mnohých tajomstvách týkajúcich sa vykúpenia. Namiesto toho, aby

podnecovali židov, aby Mu pripravili najkrutejšiu smrť , boli by sa snažili jej zabrániť a zdržovať

naše vykúpenie oznamovaním svetu, že Kristus je pravý Boh. Preto, keď svätý Peter vyznal o Ňom,

že je Synom Božím, Kristus mu zakázal, ako aj ostatným apoštolom, aby to nikomu nehovorili (Mt

16, 20). Aj keď pre zázraky, ktoré konal, i pre vyháňanie zlých duchov (Lk 8, 28), skoro už začínali

tušiť v Ňom Mesiáša a nazývali Ho Synom Božím, predsa jeho Velebnosť nedovolila im to

rozhlasovať . Hoci Ho tak nazývali, nekonali to s plnou istotou. Ich domnienka potom značne

poklesla, keď videli Pána takého opovrhovaného a vysileného; nemohli pochopiť tajomstvo

Spasiteľovej pokory, lebo ich nadutá pýcha ich zaslepovala.

327. Pretože Lucifer v čase tohoto krutého prenasledovania nepoznal ešte dôstojnosť Márie, Matky

Božej, preto nebolo toto prenasledovanie natoľko kruté, ako neskoršie, keď už vedel, kto Ona je.

Keby bol pri tejto prvej príležitosti vedel, že Mária je tá Žena, ktorú videl na nebi odetú slnkom

(Zjav 12, 1) a že Ona bude šliapať po jeho hlave (Gen 3, 15), bol by zahorel zúrivým hnevom a bol

by zožieraný horiacou zlosť ou. Keď boli tak hrozne rozzúrení už len pri myšlienke na jej svätosť a

dokonalosť , je isté, že keby vedeli o Jej veľkosti, boli by iste, nakoľko by im to bolo dovolené,

rozrušili celý vesmír iba preto, aby Ju zničili. Ale i keď nevedeli o tajomstvách nebeskej Panej, cítili

účinky Jej mimoriadnych cností a neobyčajnej svätosti a preto pri tejto príležitosti ocitli sa v zmätku

a pochybnostiach a spytovali sa jeden druhého: Kto táto Žena môže byť ? Lebo videli, že proti Nej

ich sila úplne mizne. A či snáď to nie je Tá, ktorá má zastávať prvé miesto medzi tvormi?

328. Oni zase usudzovali, že nemôže byť Matkou Mesiáša, akú svet očakáva, lebo nielen, že má

manžela, ale spolu i so svojím manželom patrí k najchudobnejším, najnižším a

najbezvýznamnejším ľuďom tohoto sveta, ktorí neurobili žiaden verejný zázrak alebo div, ani

nezískali vážnosť a úctu žiadneho zo svojich spolublížnych. Pretože Lucifer i jeho spoločníci sú

takí pyšní, nevedeli sa presvedčiť , že taká krajná pokora a seba ponižovanie sa môže spájať

s dôstojnosť ou Matky Božej. Lucifer sa domnieval, že mocný Boh by si nevyvolil to, čo diabol

pokladal za nehodné svojej dôstojnosti, o ktorej vedel, že je nižšia, než dôstojnosť Všemohúceho.

Skrátka, oklamala ho jeho vlastná namyslenosť a závratná pýcha, lebo práve tieto neprávosti

najviac zatemňujú rozum a strhujú vôľu do záhuby. Preto hovorí Šalamún, že ich vlastná zlosť ich

zaslepila (Múd 2, 21), aby nepoznali, že večné Slovo chcelo použiť takéto prostriedky, aby zničilo

drakovu pýchu a namyslenosť , lebo jeho myšlienky boli ďaleko od myšlienok Všemohúceho, ďalej,

než je zem vzdialená od neba (Iz 55, 9). Lucifer sa domnieval, že Boh príde z neba s veľkou

okázalosť ou svojej moci a nevôle a bude pokorovať svojou mocou pyšné kniežatá a vladárov, ktorý

satan naplnil svojou namyslenosť ou a tak sa mu to darilo, že mnohí, ktorí panovali pred Kristom,

boli nadutí takou pýchou a namyslenosť ou, že stratili zdravý rozum a zabudli, že sú iba pozemské,

smrteľné tvory. Lucifer usudzoval o skutkoch Pána a o všetkých tých veciach podľa svojej

márnivosti a podľa spôsobu svojho jednania.

329. Avšak nekonečná Múdrosť použila mieru presahujúcu všetku Luciferovu vypočítavosť , lebo

Pán ho prišiel premôcť nielen svojou všemohúcnosť ou, ale tiež pokorou, tichosť ou, poslušnosť ou a

chudobou, ktoré sú zbraňami Jeho boja (2 Kor 10, 4); prázdna okázalosť a márnivosť , akú ukazujú

boháči, sú ďaleko od Neho. Prišiel v prestrojení a skrýval vonkajšiu podobu nízkosť ou; zvolil si

chudobnú Matku. Všetko, čo svet cení, prišiel zavrhnúť tým, že učil pravému životnému umeniu

slovom a príkladom, tak aj diabol poznal, že bol oklamaný a premožený práve tými vecami, ktoré

mu boli veľmi odporné a neznesiteľné.

330. Lucifer nepoznal tieto tajomstvá a strávil niekoľko dní tým, že špehoval a skúmal prirodzený

stav najsvätejšej Márie, Jej charakter, povahu, náklonnosti, pokoj, vyrovnanosť a dokonalosť a

čistotu vo všetkom, čo sa Jej týkalo, a že bola ako nedobytná stena, vrátil saku svojim diablom a

oznámil im, ako veľmi ť ažké je pokúšať Ju. Všetci navrhovali plány pre mocný útok a navzájom sa

povzbudzovali, snažiac sa vyriešiť svoje ť ažkosti. V nasledujúcej kapitole budem hovoriť , ako

previedli svoje plány a ako nebeská Kňažná slávne zvíť azila nad všetkými svojimi nepriateľmi a

ako boli zmarené všetky ich prekliate a zlomyseľné zámery.

Poučenie, ktoré mi udelila Kráľovná nebies, najsvätejšia Mária

331. Dcéra moja, prajem si, aby si vola veľmi opatrná a bdelá ohľadne nevedomosti a temnosti,

ktorými satan obyčajne chytá smrteľníkov a pôsobí na nich, aby zabúdali na svoju večnú spásu a

ustavičné nebezpečenstvo, že ju stratia následkom jeho prenasledovania. Ľudia prepadali záhube

tým, že sa oddávali bezstarostnému odpočinku a spánku, ako by neboli žiadni bdelí a mocní

nepriatelia. Táto hrozná bezstarostnosť vzniká z dvoch príčin: prvá je, že sa ľudia natoľko zaoberajú

svojimi pozemskými a zmyselnými vecami (1 Kor 2, 14), že ani necítia iné zlo než to, ktoré sa týka

ich zvieracej prirodzenosti; všetko, čo je vnútorné, podľa ich mienenia je neškodné. Druhá príčina

je to, že kniežatá temnosti sú neviditeľné a zmyslami ich nemôžu zbadať (Ef 6, 12) a telesní ľudia,

pretože sa ich nedotýkajú a necítia ich ani nevidia, zabúdajú na strach pred nimi. Ale práve preto by

mali byť pozornejší a opatrnejší, pretože neviditeľní nepriatelia sú mocnejší a ľahšie nás zrania

svojou zradnosť ou. Toto nebezpečenstvo je tým istejšie, čím je skrytejšie a rany sú tým

smrteľnejšie, čím menej ich cítia a poznajú.

332. Počúvaj, dcéra moja, nanajvýš dôležitú pravdu o večnom živote. Dávaj pozor na moje rady,

konaj podľa mojich naučení a prijímaj moje varovania; ak si ich nebudeš všímať , prestanem k tebe

hovoriť . Počúvaj, čo si doteraz nevedela o povahe a zmýšľaní týchto nepriateľov. Musím ti

povedať , že žiaden rozum, ani žiaden ľudský jazyk alebo anjelský nemôže popísať zúrivosť a

nenávisť Lucifera a jeho diablov, akú majú voči ľuďom iba preto, že sú obrazom Božím a že sú

schopní požívať Boha vo večnej blaženosti. Iba sám Pán môže pochopiť zlomyseľnú nenávisť

týchto pyšných, odbojných duchov, akú majú proti Jeho svätému Menu i proti úcte k Nemu. Keby

týchto nepriateľov nedržala Jeho všemohúca Ruka, okamžite by zničili celý svet; ako hladný lev

alebo divá zver a šialení draci zničili by všetko ľudstvo a roztrhali ho na kusy. Teraz však

najláskavejší Otec všetkého milosrdenstva im bráni a drží na uzde ich hnev a nesie na svojich

rukách svoje malé deti, aby nepadli za obeť týmto pekelným vlkom.

333. premýšľaj teda vážne, ako len môžeš, či jestvuje niečo, čo by si zaslúžilo väčšie poľutovanie,

než vidieť tak mnoho ľudí zvedených do nebezpečenstva, na ktoré úplne zabúdajú; ako sa niektorí

z nich sami do neho vrhajú v dôsledku svojej ľahkomyseľnosti, iní pre nepatrné príčiny alebo pre

krátku, okamžitú rozkoš, iní z nedbalosti a ešte iné pre svoje nezriadené žiadosti odtrhujú sa od

útočištných miest, na ktoré ich Všemohúci postavil a vrhajú sa do rúk takých krutých a zúrivých

nepriateľov a to nie, aby pocítili ich besnotu za jednu hodinu, deň, mesiac alebo rok, ale aby trpeli

neopísateľné a nesmierne trápenie po celú večnosť . Mala by si byť , dcéra moja, naplnená strachom

a hrôzou pri pohľade na také desivé bláznovstvo nekajúcich smrteľníkov, ba aj veriacich, ktorí to

všetko poznajú a svojou vierou vyznávajú, že až do takej miery stratili rozum, že sa nechávajú

bláznivo zaslepiť diablom a nedbajú, ani sa nevarujú pred týmto nebezpečenstvom.

334. Aby si sa toho bála a mohla si sa zachovať lepšie, pamätaj, že tento drak ť a pozná a číha na

teba od hodiny tvojho stvorenia a príchodu na tento svet. Vo dne v noci obchádza, hľadajúc nejakú

príležitosť , aby ť a ako korisť uchvátil. Pozoruje tvoje prirodzené náklonnosti a tiež dary Pána, aby

proti tebe bojoval tvojimi vlastnými zbraňami. Prikazuje aj iným diablom, aby ť a priviedli do

záhuby a tým, ktorí sa o to viac snažia, sľubuje odmenu. Oni opatrne vážia tvoje skutky a sledujú

tvoje kroky a horlivo ti kladú osídla pri všetkom tvojom konaní. Prajem si, aby si uvažovala o

týchto pravdách s pomocou Pána, Ktorý ti ukáže, kam vedú; porovnávaj ich potom so svojími

vlastnými skúsenosť ami a poznáš, či máš nejakú príležitosť späť , uprostred takých nebezpečenstiev.

Aj keď je táto bdelosť dôležitá pre všetky ženy, je oveľa potrebnejšia pre teba a to pre zvláštne

príčiny. Ak sa ti teraz nezmieňujem o všetkých, napochybuj, že musíš byť veľmi bdelá a opatrná.

Stačí, keď ti pripomeniem tvoju mäkkú, povoľnú povahu, ktorú nepriatelia vynasnažia sa využiť na

tvoju skazu.

K a p i t o l a 27

Pán pripravuje najsvätejšiu Máriu na boj s Luciferom a drak ju začína prenasledovať

335. Večné Slovo, ktoré sa už stalo človekom v lone Márie Panny a ktoré Ju malo za svoju Matku,

vedelo o Luciferových plánoch nielen pre nestvorenú vedomosť svojho Božstva, ale tiež stvorenými

vedomosť ami svojho človečenstva. Preto pripravil obranu svojho stánku, ktorý v Jeho očiach bol

drahocennejší, než všetko ostatné tvorstvo. Aby túto nepremožiteľnú Paniu priodel novou silou pri

hlúpej a drzej smelosti úskočného draka a jeho spoločníkov, najsvätejšie Kristove človečenstvo

povstalo z panenskej schránky Márie a akoby zaujalo postavenie k obrane, aby sa stretlo

v naskytujúcom sa boji s kniežatami temnosti. V tomto postavení sa modlil k Otcovi a prosil Ho,

aby v Márii obnovil svoju priazeň a milosti, aby mohla s dostatočnou silou pošliapať hlavu starého

hada, aby ho táto Žena mohla pokoriť a premôcť , zmariť jeho zámery a všetku jeho moc a vyšla

z tohoto boja slávna a víť azná nad peklom, na slávi a chválu Božiu i svojej panenskej Matky.

336. Najsvätejšia Trojica vypočula prosbu Krista Pána a ju splnila až do najmenšieho. Potom

nevysvetliteľným spôsobom bol Márii ukázaný Jej najsvätejší Syn v Jej panenskom živote. V tomto

videní Jej boli delené nevýslovné dary a plnosť milostí. Opäť osvietená ďalším svetlom múdrosti

spoznávala najvyššie a najskrytejšie tajomstvá, ktoré nemožno popísať . Najmä poznala, že Lucifer

pripravil veľké, pyšné plány proti sláve Pána a že jeho namyslená pýcha povstala, aby vypila čisté

vody Jordána (Job 40, 18). Keď Ju Najvyšší upovedomil o týchto veciach, povedal Jej: „Nevesta a

Holubička Moja, pekelný drak s takou zlosť ou a natoľko túži po pomste proti Môjmu svätému

Menu a proti všetkým, ktorí sa Mu klaňajú, že by rád bez výnimky všetko strhol so sebou a s drzou

opovážlivosť ou sa snaží vyhladiť Moje meno zo zeme živých. Prajem si, aby si Ty, moja milovaná,

vystúpila na obranu Mojej záležitosti a Môjho svätého Mena a bojovala s týmto krutým

nepriateľom; a Ja v tom boji budem s Tebou, lebo som v Tvojom panenskom živote. Prajem si, aby

zahanbila a zničila tohoto nepriateľa skôr, než prídem na svet, lebo oni sú presvedčení, že

vykúpenie sveta je blízko a preto sa snažia ovládnuť a zničiť všetky duše bez výnimky skôr, než

bude svet vykúpený. Ja zverujem toto víť azstvo Tvojej vernosti a láske. Bojuj v Mojom mene tak,

ako Ja v tebe, proti tomuto drakovi a starému hadovi.“ (Zjav 12, 9).

337. Tieto slová Pána a vedomosť o týchto tajomstvách tak pohli srdce nebeskej Matky, že

nemôžem nájsť slová, aby som vysvetlila, čo potom nasledovalo. Keď Mária poznala, že Jej

najsvätejší Syn si praje, aby hájila česť Najvyššieho, tak zahorela božskou láskou a naplnila ju tak

nepremožiteľná statočnosť , že keby hoci každý diabol bol celým peklom a naplnený zúrivosť ou

všetkých jeho obyvateľov, všetci dohromady boli by iba ako slabí mravci proti neporovnateľnej sile

tejto statočnej Vodkyne. Všetkých by ich premohla a zničila najmenšou časť ou svojich cností a

svojej horlivosti pre česť a slávu Pána. A Jej božský ochranca a Pomocník pripravil toto slávne

víť azstvo svojej najsvätejšej Matky nad peklom pre tú príčinu, aby pýcha Jeho nepriateľov nad

nami ďalej nepanovala a aby si nepriateľ nebol taký istý, že je schopný zničiť celý svet. Ale prial si

urýchliť vykúpenie sveta a nás smrteľníkov zaviazať vďačnosť ou nielen za nevýslovnú lásku Jeho

najsvätejšieho Syna, ale tiež Márie, našej nebeskej Ochrankyne a Zmieriteľky. Ona mala vyjsť do

boja, zastaviť postup nepriateľa, premôcť ho a pokoriť a postaviť človečenstvo na patričný základ

pre prijatie svojho Vykupiteľa.

338. Ó synovia ľudskí, tupí a váhaví srdcom! Čím to je, že nedbáte na také obdivuhodné milosti!?

Čo je človek, že ho tak uctíš a preukazuješ mu dobrodenie (Ž 8, 5), ó najvyšší Kráľ! Svoju vlastnú

Matku a našu Paniu posielaš, aby pracovala a bojovala pre našu obranu! Kto kedy počul, niečo

podobné? Kto nám kedy ukázal takú silnú a vynachádzavú lásku? Kde je náš rozum? Kto nás zbavil

užívania rozumu? Aká je to tvrdosť sŕdc? Čo nás priviedlo k takej biednej nevďačnosti? Akéže je to

hanebné jednanie ľudí, ktorí - hoci toľko hlásajú, že Ju ctia a milujú, previňujú sa takým hanebným

nevďakom, že až zabúdajú na túto povinnosť ? Pravá šľachetnosť a úcta Adamových synov mala by

v skutočnosti pozostávať z ustavičného Ďakovania Jej a z vďačného obetovania ich života!

339. Poslušná Matka ponúkla sa k boju s Luciferom pre česť svojho najsvätejšieho Syna,

najsvätejšej Trojice i našej a Tomu, kto Jej to prikázal povedala: „Môj Pane a najvyššie Dobro, od

koho som obdržala svoje bytie, všetky milosti a svetlo, ktoré mám? Tebe náležím úplne a Ty, Pane,

si sa ráčil znížiť a stať sa mojím Synom. Rob so svojou služobníčkou čo bude ku Tvojej väčšej

sláve a zaľúbeniu. Lebo keď ty si vo mne a ja v Tebe, kto bude taký silný, aby odporoval Tvojej

vôli? Ja budem nástrojom Tvojej všemohúcej ruky, daj mi svoju silu a poď so mnou a poďme do

boja proti drakovi a jeho nasledovníkom.“ Medzitým Lucifer vyšiel zo schôdze, naplnený teraz tak

nenávistným vzdorom proti Nej, že záhubu všetkých ostatných duší považoval za málo významnú.

Keby sme mohli poznať satanovú zlosť , aká je v skutočnosti, lepšie by sme porozumeli to, čo

povedal Boh svätému Jóbovi, že považuje oceľ za slamu a meď za zhnité drevo (Jób 41, 18). Taký

bol hnev draka proti presvätej Márii; a taký je i teraz proti dušiam, lebo ak považoval najsvätejšiu,

nepremožiteľnú a najčistejšiu Ženu nie viac ako za suchý list, čo urobí s hriešnikmi, ktorí ako duté a

hnijúce trstiny mu neodporujú? (Ef 4, 16). Iba živá viera a pokora srdca sú dvojitým pancierom,

ktorý im umožňuje dosiahnuť slávne víť azstvo.

340. Pre zahájenie boja Lucifer priviedol so sebou sedem légií s ich siedmimi hlavnými vodcami,

ktorých po svojom páde z neba ustanovil na pokúšanie ľudí k siedmim hlavným hriechom (Zjav

12). Každému z týchto siedmich oddielov uložil za povinnosť , aby s najvyšším napätím síl bojovali

proti nepoškvrnenej Kňažnej. Nepremožiteľná Pani sa práve modlila, keď Pán dopustil, aby prvá

légia diablov začala boj a pokúšala Ju k hriechu pýchy, pre ktorý boli zvlášť určení. Pokúšali sa

priblížiť k nebeskej Kráľovnej tým, že sa snažili spôsobiť zmenu v Jej prirodzených vášniach a

náklonnostiach, lebo to býva obyčajná cesta, ktorou diabli nachádzajú prístup k iným smrteľníkom;

domnievali sa, že podlieha vášniam, ktoré sú hriechom pokazené, tak ako ostatní ľudia. Ale nemohli

sa k Nej priblížiť , ako si priali, lebo boli odrazení vôňou cností a svätosti, ktoré ich mučili viac než

oheň, ktorý ich zožiera. Avšak napriek týmto prekážkam i napriek tomu, že už púhy pohľad

presvätej Márie im spôsobil prudké bolesti, nedbali na svoje bolesti, ale rozpálení zúrivým a

neovládaným hnevom snažili sa zať ato dostať sa k Nej bližšie a zosilniť na Nej svoj prekliaty,

zavrhnutiahodný vplyv.

341. Presvätá Mária, ktorá bola samotná a ponechaná iba svojim prirodzeným silám, stála

pripravená na útok tých nespočetných diablov, ale Ona sama o sebe bola ako hrozný, usporiadaný

vojenský šík (Veľp 6, 3), pre nich však bola ako mnoho armád zoradených do boja. Predstúpili pred

Ňu (Ž 118, 85) s najhroznejšími maskami a bohuprázdnymi klamstvami. Ale najvyššia Kráľovná,

ktorá náš učí ako máme nepriateľa premáhať , nezmenila svoje postavenie, ani nebola navonok

alebo vnútorne dotknutá, ani na tvári neprejavila žiadne ustrašené vzrušenie. Nevenovala im žiadnu

pozornosť , nevšímala si ich viac, než ako keby boli najslabší mravci. S nepremožiteľným a

veľkomyselným srdcom jednala tak, ako keby ich nevidela, lebo je to boj o cnosť a taký boj

nesprevádza veľký lomoz a rozčúlenie, ale sa vedie s veľkou tichosť ou, s vonkajším a vnútorným

pokojom a miernosť ou. Práve tak málo bolo možné pohnúť Jej vášňami a žiadosť ami, lebo tieto pri

našej Kráľovnej nemohli na pomoci diablovi; tieto vždy ovládala rozumom a tento zase bol

podriadený Bohu, lebo žiadnu z Jej mocností nenarušil prvotný hriech, ako pri ostatných

Adamových dietkach; preto šípy týchto nepriateľov, ako hovorí Dávid, boli ako strely malých detí

(Ž 63, 8) a ich výzbroj bola ako zbrane bez streliva. Iba im samotným škodili, lebo ich slabosť im

zapríčinila iba zahanbenie. Aj keď nevedeli o nevinnosti a pôvodnej spravodlivosti presvätej Márie

a preto nepoznali, že obyčajné pokušenie Jej nemôže uškodiť , predsa z Jej majestátneho chovania a

stálosti mohli si domyslieť , prečo nemajú úspech a prečo nimi pohŕda. Všetko ich úsilie im nič

neprospelo, lebo ako hovorí Apoštol v zjavení (Zjav 12, 16) a ako som sa ja zmienila v prvom

zväzku (v č. 129), zem pomohla Žene, ktorá bola zaodetá slnkom, keď drak otvoril ústa a vychrlil

na Ňu mohutný prúd svojich prudkých pokušení, čím sa myslí, že pozemské telo tejto Panej nebolo

skazené vo svojich mocnostiach a vášniach, ako je u iných, ktorí boli nakazení hriechom.

342. Zlí duchovia potom vzali na seba najhroznejšie a najdesivejšie telesné podoby a začali

desivými hlasmi hrozne vyť a revať a chystali sa, že sa na Ňu vrhnú a rozdrtia Ju; triasli domom i

zemou, snažiac sa aj inými hrozivými pokusmi vydesiť a znepokojiť Kňažnú sveta, aby aspoň

v tom, alebo keby odstúpila od modlitby, mohli sa zdať víť azmi. Avšak nepremožiteľné a

veľkomyselné srdce najsvätejšej Márie nebolo znepokojené, ba ani trochu popudené. Musíme si

pamätať , že pre zahájenie tohoto boja Pán Ju ponechal úplne iba prostriedkom Jej viery a iných

cností. Úplne zastavil účinky iných milostí a predností, ktoré inokedy dostávala. Najvyšší to tak

chcel, aby víť azstvo Jeho Matky bolo tým slávnejšie a čestnejšie. Okrem toho boli ešte iné príčiny,

pre ktoré Boh dovolil, aby duše boli tak pokúšané. Jeho súdy sú nevyspytateľné a nepochopiteľné

(Rim 11, 33). Občas naša veľká Pani hovorila: „Kto je ako Boh, Ktorý prebýva na výsostiach a

hľadí na ponížených na nebi i na zemi.“ (Ž 112, 5). Týmito slovami odráža hordy útočníkov.

343. Potom títo hladní vlci odložili svoje hrozné masky a vzali na seba ovčie rúcho, totiž zmenili sa

na anjelov svetla, žiariacich krásou; priblížili sa k nebeskej Panej a povedali: „Zvíť azila si,

zvíť azila si, prichádzame, aby sme Ti slúžili a odmenili Tvoju udatnosť a nepremožiteľnú

statočnosť .“ Obstúpili Ju a vyznávali svoje priateľstvo pochlebnými a falošnými slovami. Ale

najmúdrejšia Pani uzavrela sa do seba, prerušila činnosť svojich zmyslov a pozdvihnúc sa nad seba

pomocou vliatych cností, klaňala sa Pánovi v duchu a v pravde (Jn 4, 23). Pohŕdajúc všetkými

nástrahami ich zlých jazykov a zvodným klamom, povedala svojmu najsvätejšiemu Synovi: „Môj

Pán a Majster, Svetlo zo svetla a moja Sila, jedine do Tvojej pomoci skladám všetku svoju dôveru a

jedine Tvoje sväté Meno nech je velebené. Všetci, ktorí hovoria inak, sú mi oškliví a navždy sa ich

zriekam.“ Pôvodcovia neprávosti, zotrvali však v bláznivých pokusoch proti Matke Vedomostí a

pokračovali, vyzdvihujúc Ju nad nebesia, ale Ona sa ponižovala aj pod najnižšie tvory. Uisť ovali Ju,

že Ju povýšia nad všetky ženy a obdaria Ju vynikajúcimi darmi; že Jej svätosť bude väčšia, než

patriarchov a prorokov.

344. Lucifer sám bol pôvodcom tohoto nového úkladu a jeho zlomyseľnosť je tu ukázaná pre

výstrahu iným dušiam. Ale bolo to smiešne, že ponúkali Márii, Kráľovnej nebies, dôstojnosť , ktorú

už mala. Sami sa chytili a oklamali nielen tým, že ponúkali to, čo nepoznali a ani nemohli dať , ale

tiež tým, že nepoznali tajomstvo Kráľa, tak úzko spojeného s tou najblahoslavenejšou Ženou, ktorú

prenasledovali. Predsa však zlomyseľnosť draka bola veľká, pretože vedel, že nemôže splniť , čo

sľuboval. Pokúšal sa dozvedieť , či mu nedá nejaký znak, podľa ktorého by to mohol poznať .

Najsvätejšia Mária však poznala obojaké jednanie Lucifera a obdivuhodne sa mu postavila na odpor

s tichou silou. Na ich zvodné pochlebovania odpovedal tým, že pokojne pokračovala v modlitbe a

klaňala sa Pánovi. Ležala tvárou na podlahe, pokorovala sa a prehlasovala za opovrhnutia

hodnejšiu, než prach pod Jej nohami. Touto pokornou modlitbou a pokorným ležaním na podlahe,

kým toto pokušenie trvalo, prerušila drzé, pyšné jednanie Lucifera. O tom, čo sa ďalej prihodilo, o

úskočnosti, krutosti a lživých klamoch diablov proti tejto príležitosti, zdá sa mi, že bude lepšie, keď

nebudem hovoriť a keď sa nebudem rozširovať o všetkom, čo mi bolo ukázané; to čo som napísala,

stačí pre naše poučenie, lebo sa nemôže všetko zveriť nevedomosti slabých pozemských tvorov.

345. Poľakaný a na hlavu porazený prvý zástup nepriateľov ustúpil a uvoľnil miesto druhému. Títo

mali pokúšať najsvätejšiu Máriu, ktorá bola najchudobnejšia z celého ľudského pokolenia,

k hriechu hrabivosti a lakomstva. Ponúkali Jej veľké bohatstvo, zlato, striebro a najvzácnejšie

drahokamy, aby sa to však nezdalo, iba prázdnym sľubom, predložili Jej veľké množstvo týchto

pokladov, aj keď boli iba zdanlivé, domnievali sa, že to bude mať väčší vplyv na Jej vôľu, keď ich

pred Ňou nahromadia, túto ponuku sprevádzali mnohými klamnými rečami, povedali Jej, že Boh

Jej to všetko posiela, aby to rozdala chudobným. Keď videli, že to na Ňu nemalo žiaden účinok,

zmenili taktiku a dôrazne poukazovali, že keď je taká svätá, je veľká chyba, že ostáva taká

chudobná. Že by bolo oveľa rozumnejšie, keby si tie poklady vzala, než aby ostali v rukách zlých

hriešnikov, čo by bolo nespravodlivé a podľa božskej Prozreteľnosti nesprávne, aby spravodlivý

znášali chudobu, pričom zlí nepriatelia Boží by oplývali bohatstvom a vplyvom.

346. Márne je rozostierať sieť pred očami vtáčika v lete, hovorí múdry muž. Toto platilo o všetkých

pokušeniach našej najvyššej Kráľovnej. Avšak zloba hada v pokušení k hrabivosti bola oveľa

pošetilejšia, lebo tento Fénix chudoby bol veľmi ďaleko od zeme a lietal vysoko sa vznášal nad

ňou, že vzlietol až nad serafov, preto taká biedna a nízka nástraha bola celkom márna. Najmúdrejšia

Pani, hoci bola obdarená božskou múdrosť ou, nikdy sa nepúšť ala s týmito nepriateľmi do

vyjednávania, čo by v pravde nikto nemal robiť , pretože oni bojujú proti zjavnej pravde a nikdy sa

nepoddajú, i keď musia uznať jej účinky. Najsvätejšia Mária používala niektoré výroky z Písma

svätého a opakovala ich s pokojnou pokorou. Pre túto príležitosť vyvolila slová zo žalmu 118:

„Dedičstvom dosiahol som Tvoje svedectvá na veky… Naklonil som svoje srdce pre vykonanie

Tvojich spravodlivostí…“ (Ž 118, 111 - 112). Používala i mnohé iné výroky, vďačne chválila a

velebila Najvyššieho za to, že Ju stvoril a zachováva Ju bez akýchkoľvek Jej zásluh. Týmto

nanajvýš múdrym spôsobom premohla a odmietla druhé pokušenie, na zahanbenie a trápenie

týchto vykonávateľov neprávostí.

347. Potom pristúpila tretia légia, vedená kniežať om nečistoty, ktorý napáda slabosti tela. Títo

nastúpili s veľkým úsilím, pretože jasnejšie predvídali, že asi budú mať úspech; a skutočne, títo

dosiahli menej než prechádzajúci, ak vôbec môžeme hovoriť o nejakom úspechu pri týchto

pokušeniach Panny Márie. pokúšali sa vnuknúť Jej hanebné obrazy a prevádzali pred Ňou

nepreslýchané ohavnosti. Ale všetka snaha mizla vo vzduchu, lebo najčistejšia Márie, akonáhle

spozorovala prvé znaky tento neprávosti, úplne sa uzavrela do seba a prerušila činnosť svojich

zmyslov. Tak ani žiaden tieň vnuknutia, alebo náhodilého obrazu nemohol vojsť do Jej myšlienok,

lebo žiadna z Jej mocností nebola v činnosti. S najvrúcnejšou žiadosť ou mnohokrát pred Pánom

obnovovala sľub čistoty a získala pri tejto príležitosti viac zásluh, než všetky panny, ktoré kedy žili,

alebo budú žiť na svete. Všemohúci Ju obdaril takou silou cnosti, že náhly odraz týchto nepriateľov

bol taký mocný, že rýchlosť vystrelenej delovej gule je iba slabým obrazom pri porovnaní

s rýchlosť ou s akou utekali od najsvätejšej Márie po svojich pokusoch dotknúť sa Jej čistoty

svojimi pokušeniami.

348. Štvrtá légia začala skúšať Jej tichosť a trpezlivosť , snažila sa pohnúť túto najmiernejšiu

Holubičku k hnevu. Toto pokušenie bolo najť ažšie, pretože zlí duchovia prevrátili celý dom: rozbili

a roztrhali všetko, čo v ňom bolo a to tak, aby spôsobili čo možno najväčšie obtiaže najtichšej

Panej, ale svätí anjeli rýchlo napravili všetku škodu. Keď sa im tento pokus nevydaril, diabli vzali

na seba podobu niektorých žien, ktoré najjasnejšia Kňažná poznala. Hnali sa proti Nej s väčším

hnevom a zúrivosť ou, než by to mohli urobiť skutočné ženy; zahrnuli Ju nadávkami a urážkami,

vyhrážali sa Jej zmocnili sa najpotrebnejších vecí. Ale v očiach našej Panej to boli iba

opovrhnutiahodné ľsti, ktoré Ona už poznala, lebo žiaden z ich rozpustilých výčinov neušiel

pozornosti najsvätejšej Márie. vôbec si ich nevšímala a úplne ich prehliadala a neprejavovala

ničím, že by bola znepokojená alebo popudená. Zloduchovia si potom vybrali skutočnú ženu, ktorá

mala povahu vhodnú per ich účel, ktorú svojou diabolskou šikovnosť ou popudil proti Kňažnej

nebies. Za tým účelom jeden diabol vzal na seba podobu jednej jej známej ženy a začal jej

nahovárať , že tá Mária, Jozefova manželka, ju pred ňou ohovárala a obvinila z mnohých hrubých

chýb, ktoré si diabol pre túto príležitosť vymyslel.

349. Zvedená žena, ktorá bola prirodzene veľmi náchylná k hnevu, bežala zúrivo k našej najtichšej

Ovečke a vychrlila na Ňu najškaredšie obvinenia a urážky. Ona však nechala, aby si žena vyliala

hnev a pomaly k nej začala hovoriť slovami, tak pokojnými a milými, že tú ženu celkom zmenila,

upokojila a jej srdce obmäkčila. Keď ju priviedla do takého stavu, potešila ju a napomenula, aby sa

varovala diablovej zloby. A pretože bola táto žena chudobná, Mária jej pridala akúsi almužnu a

v pokoji ju prepustila. Tak ani tento pokus sa nevydaril práve tak, ako mnohé iné, ktorými sa

Lucifer pokúsil pokúšať , popudiť a zľahčiť našu najtichšiu Holubičku. Najvyšší vždy hájil česť

svojej najsvätejšej Matky a používal Jej dokonalosť v cnostiach, Jej múdrosť a pokoru, takže

diablovi sa nikdy ani v najmenšom nepodarilo poškodiť Jej dobré meno. Ona vždy jednala tak

opatrne, s takou veľkou pokorou a múdrosť ou, že množstvo pekelných pokušení bolo úplne

bezvýznamné. Pokoj a tichosť najvyššej Kňažnej počas týchto drakových pokušení priviedli anjelov

do údivu. I diabli boli plní údivu (ovšem iného druhu), keď videli také chovanie u púheho tvora a

k tomu ešte u ženy, lebo ešte nikdy niečo také nevideli.

350. Nasledovala piata légia s pokušení k nestriedmosti. Hoci starý had nevyzval našu Kráľovnú,

aby obrátila kamene na chleby (Mt 4, 3), ako sa neskôr odvážil urobiť Jej najsvätejšiemu Synovi

(pretože Ju nevidel konať také veľké divy, pretože boli pred ním skryté), predsa Ju pokúšal

rozkošou chute (Gen 1). Predložili Jej veľkú hostinu,. Aby podnietili a zviedli Jej chuť zovňajšími

lákadlami, pokúšali sa účinkovať na Jej telesné ústrojenstvo, aby v Nej vyvolali falošný hlad, aj iné

prostriedky používali, aby prilákali Jej pozornosť k tomu, čo Jej ponúkli. Ale všetka ich námaha

bola márna a bezvýsledná, pretože šľachetné srdce našej Kráľovnej bolo od všetkých hmotných a

pozemských vecí tak vzdialené, ako sú nebesia od zeme. A práve tak málo používala svoje zmysly,

aby nimi hľadala rozkoš v jedle, lebo Ona si ani nevšimla akú má chuť , pretože si predsavzala

konať vo všetkom pravý opak toho, čo robila naša prvá matka Eva. Eva neopatrne pozerala na krásu

stromu poznania a na jeho sladké ovocie a potom za ním natiahla i ruku, aby okúsila a tým začali

naše biedy. Najsvätejšia Mária nejednala tak, ona odvrátila zrak a uzamkla svoje zmysly, hoci Jej

nehrozilo také nebezpečenstvo, ako Eve. Naša prvá matka bola zvedená k našej záhube, kdežto naša

Kráľovná zvíť azila pre naše vyslobodenie a spasenie.

351. Veľmi ustrašení neúspechom predošlých zástupov priblížili sa duchovia závisti. Hoci nemohli

odhadnúť úplnú dokonalosť skutkov Matky svätosti, predsa cítili Jej nepremožiteľnú silu. Videli Ju

vo svojich zlých zámeroch. Ale neskrotiteľná nenávisť draka a jeho nesmierna pýcha mu

nedovoľovali vzdať sa. Nastrojili nové osídla, aby Pani, nanajvýš milá Pánovi a ľuďom, bola skúpa

na to, čo mala a závidela iným to, čím pohŕdala ako zbytočným a nebezpečným. Napísali dlhý

zoznam prirodzeným požehnaní, ktorými boli iní obdarení, ale Ona nie. Mysleli však, že

nadprirodzené dary Ju pohnú viac, preto napísali tiež veľké duchovné dary a požehnania, ktoré

Všemohúci udelil iným a Jej nie. Ako Ju však mohli pohnúť také lživé pretvárky, keď bola Matkou

všetkých milostí a darov nebeských? Lebo požehnania a dary milostí všetkých tvorov dohromady

boli menšie, než tá jediná výsada, že bola Matkou Darcu všetkých milostí. Práve preto, že Ju Boh

natoľko obohatil a pretože v Nej horel oheň lásky, vrúcne si priala, aby ruka Najvyššieho obohatila

a obdarila oveľa viac i Jej spolublížnych. Ako by mohla závisť nájsť miesto v jej srdci, ktoré

oplývalo láskou? (1 Kor 13, 4). Ale zúrivý nepriatelia nechceli prestať . Maľovali Kráľovnej

zdanlivé šť astie tých, ktorí vo svojom bohatstve a úspechu považovali sa za šť astných a povýšených

na tomto svete. Prinútili niekoľko osôb, aby prišli k najsvätejšej Márii a povedali jej, aké je to

šť astie byť bohatý a žiť v dobrom postavení. Ako by toto klamné šť atie nebolo dosť často

zavrhované v Písme svätom (Ž 48) a ako by práve pohŕdanie bohatstvom nebolo náukou, ktorú

Kráľovná nebies a jej najsvätejší Syn neboli prišili ukázať príkladom svojho života pre prospech

celého sveta.

352. Tie osoby, ktoré prišli k našej nebeskej Matke, poučila, ako majú správne užívať pozemské

statky a bohatstvá a ďakovať Pôvodcovi všetkého dobra. Ona sama verne plnila túto povinnosť a

tým vynahradzovala obvyklý ľudský nevďak. Hoci naša najpokornejšia Pani sa pokladala za

nehodnú i najmenšieho požehnania Najvyššieho, predsa Jej vlastná svätosť a vznešená dôstojnosť

doopravdy svedčili o slovách Písma svätého, ktoré hovorí v Jej mene: „So mnou je bohatstvo a

sláva, trvalá zámožnosť a blahobyt, lebo Moje ovocie je lepšie, než zlato a drahý kameň.“ (Prís 8,

18 - 19). „U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.“

(Ekl 24, 25). V tejto vysokej dokonalosti cností premohla všetkých nepriateľov, ohromujúc a

uvádzajúc ich do zmätku touto novou skúsenosť ou. Poznali, že kde najviac napli sily a používali

najdômyselnejšie ľsti, tam najmenej získali a pocítili najväčší odpor.

353. Napriek tomu však zloduchovia neústupne zotrvali a pokračovali v siedmom pokušení,

v lenivosti. Snažili s u presvätej Márii spôsobiť telesnú neschopnosť alebo pocit slabosti a únavy,

sprevádzaný skleslosť ou ducha. Toto je satanov málo známy úskok a pod jeho pláštikom hriech

lenivosti spôsobuje veľkú skazu v dušiach a veľmi prekáža postupu v cnosti. Vnukli Jej tiež, aby

odložila niektoré cvičenia, pretože je umodlená a unavená, aby ich potom mohla tým lepšie konať ,

keď si odpočinie. Toto je tiež jeden z mnohých satanových úskokov a my ho často neodhalíme, lebo

nevieme, čo proti nemu robiť . Tiež sa často snažili zlomyseľne prekážať najsvätejšej Panej

v niektorých úkonoch prostredníctvom ľudských tvorov, ktorých k Nej poslali na návštevu

v nevhodnom čase, aby Jej znemožnili vykonanie niektorých Jej svätých cvičení a zamestnaní

v hodinách pre ne určených. Ale nanajvýš múdra a bystrá Kňažná všetky tieto úskoky odhalila.

Vyhla sa im svojou múdrou opatrnosť ou bez toho, aby dopustila, aby nepriateľ mal úspech

v niektorom z nich a konala vo všetkom podľa pravidelnej, neobyčajnej dokonalosti. Jej nepriatelia,

beznádejne porazení a zahnaní museli ustúpiť . Lucifer bol plný zúrivosti proti svojim spoločníkom

a proti sebe. Ale vo svojej zúrivosti a hlúpej pýche rozhodli sa urobiť ešte jeden veľký útok na

Máriu, ako budem hovoriť v nasledujúcej kapitole.

Poučenie, ktoré mi dala nanajvýš svätá Kráľovná Mária

354. Dcéra moja, hoci si iba krátko zhrnula môj dlhý boj proti pokušeniam, predsa očakávam, že

z toho, čo si napísala a čo inak vieš o týchto veciach, naučíš sa, ako máš odporovať a bojovať proti

mocnostiach pekelným. Najistejší spôsob boja proti diablovi je pohŕdať ním a nevšímať si ho;

pozeraj naň ako na nepriateľa Najvyššieho, ktorý stratil všetku bázeň i všetku nádej na dobro, ktorý

svojou svojhlavosť ou sa pripravil o všetky prostriedky k náprave a nemá ľútosť nad svojou

hriešnosť ou. Opierajúc sa o túto nespornú pravdu, mala by si ukazovať veľkú prevahu nad ním, buď

povýšená a pevná vo svojom zmýšľaní a jednaj s ním ako s tupiteľom cti a chvály jeho Boha. Vedz,

že hájiš spravodlivú vec a nedopusť , aby tvoja odvaha poklesla, ale odporuj mu a odrážaj ho

s veľkou silou a statočnosť ou pri všetkých útokoch, ako by si bojovala pri boku samého Pána;

vôbec nepochybuj, že Jeho Velebnosť pomáha všetkým, ktorí verne bojujú Jeho boj. Máš v pravde

dobrú nádej a si na ceste k živote večnej slávy, kým verne pracuješ pre svojho Pána a Boha.

355. Pamätaj teda, že diablom sa hnusí a protiví to, čo ty miluješ a po čom túžiš, najmä česť božia

a tvoja večná blaženosť a že sa snaží pripraviť ť a o to, čo sami už nemôžu dosiahnuť . Boh zavrhol

diabla, tebe však ponúka svoju milosť , svoje cnosti i svoju silu, aby si mohla premôcť Jeho i tvojho

nepriateľa a pripravil ti šť astný koniec a večný mier; ty musíš iba verne pracovať a zachovávať

prikázanie Božie. Drakova pýcha, hrdosť a hnevlivosť je veľká (Iz 16, 6), ale jeho slabosť je väčšia;

a pred tvárou moci Božej neznamená viac, než slabý atóm. Pretože však jeho prefíkanosť ,

skúsenosť a zloba ďaleko prevyšuje prefíkanosť a skúsenosť smrteľníkov, nie je radno, aby sa sním

duša hádala, či je už prítomný neviditeľne alebo viditeľne, lebo z jeho zatemnenej mysle ako zo

čmudiacej pece vychádzajú tiene zmätku, zatemňujúce úsudok smrteľníkov; ak ho počúvajú, naplní

ich myseľ klamom a tmou, takže potom nepoznajú pravú a krásu cností ani ohavnosť jeho jedovatej

falošnosti. Tak sa stanú duše neschopné rozoznávať drahocenné od bezcenného, život od smrti,

pravdu od bludu (Jer 15, 19) a ľahko upadnú do pazúrov hrozného zlého draka.

356. V pokušeniach je tvoje neochvejné stanovisko, aby si ničomu nevenovala pozornosť , čo ti

vnuká, nepočúvala ho, nevyjadrovala s ním o ničom. Ak sa môžeš vzdialiť tak ďaleko, aby si

nevidela a necítila jeho zlomyseľné útoky, budeš tým bezpečnejšia, ak ho budeš vidieť iba zďaleka.

Diabol sa vždy snaží pripraviť si cestu ku zvádzaniu a najmä u duší, u ktorých sa obáva, že mu

budú brániť aby vošiel, snaží sa tak si uľahčiť prístup. Obyčajne začína tým, že spôsobí nejaký

zmätok, skleslosť srdca, alebo používa iné klamy a osídla, ktorými odvracia alebo odvádza duše od

lásky k Pánovi; potom príde so svojím jedom, ukrytým v zlatom pohári, aby zmenšil hrôzu duše.

Akonáhle v sebe pocítiš niektorý z týchto príznakov (veď máš ako vodítko svoju skúsenosť ,

poslušnosť a poučenie), prajem si, aby si na krídlach holubice vzlietla priamo pod ochranu

Všemohúceho (Ž 54, 7), volajúc k Nemu o pomoc a ponúkajúc Mu zásluhy môjho najsvätejšieho

Syna. Tiež sa máš ku mne utiekať a odporúčať sa do mojej ochrany, lebo som tvoja Matka a

Učiteľka; aj k svojmu anjelovi strážnemu a ku všetkým, ostatným prímluvcom u Pána. Rýchlo zavri

svoje zmysly a konaj ako by si im odumrela, alebo ako duša, ktorá patrí už inému životu, kam právo

a dotieravé tyranstvo hada nedosahuje. Tým horlivejšie sa cvič v cnosti smerujúcej proti hriechu, ku

ktorému ť a zvádza a najmä vzbudzuj cnosti viery, nádeje a lásky, ktoré zaháňajú zbabelosť a

pochybnosti a oslabujú v ľudskom srdci účinky beznádejnosti a bázne.

357. Dôvody na premoženie Lucifera musíš hľadať jedine u Boha a neprezrádzaj ich svojmu

nepriateľovi, aby snáď proti tebe nepoužil klamné a zmätené pretvárky. Okrem toho, že vieš, aké je

to nebezpečné, považuj to za nedôstojné pre seba, aby si sa s ním otvorene hádala alebo mu

venovala zvláštnu pozornosť , lebo je nepriateľom nielen tvojho Milého, ale i tvojim. Ukáž, že máš

nad ním prevahu a vysokomyselne sa venuj vykonávaniu všetkých cností. Buď spokojná s týmto

pokladom a utekaj, lebo najlepší boj synov Božích spočíva v úteku od zla čo najďalej. Diabol je

pyšný a je veľmi urazený, keď sa ním pohŕda; vo svojej pyšnej namyslenosti a márnomyseľnosti

túži najviac po tom, aby mu ľudia venovali pozornosť . Preto nás vytrvalo krok za krokom sleduje,

lebo vo svojej úskočnosti a ľstivosti nemôže spoliehať na silu pravdy, ale iba na svoje falšovanie

dobra a pravdy. Kým sa týmto otrokom bezbožnosti nepohŕda, nikdy neuverí, že je odhalený a

pokračuje ako dotieravá mucha a bzučí okolo miesta, ktoré páchne najväčšou hnilobou.

358. S tou istou opatrnosť ou musíš jednať , keď nepriateľ používa iné tvory pre tvoju skazu. Toto

robí dvoma spôsobmi: buď ich privádza k prílišnej láske, alebo k nechute a k nenávisti. Akonáhle

spozoruješ veľkú náklonnosť k tým, s ktorými sa stýkaš, zachovaj sa podľa tej istej rady, akú som ti

dala o úteku od diabla; iba s tým rozdielom, že diabla musíš nenávidieť ako svojho nepriateľa,

kdežto ľudí máš pokladať za Božie tvory, ktorým nesmieš odmietať potrebnú úctu kvôli Bohu. Ale

čo sa týka odlúčenia od nich, konaj tak, akoby boli tvoji nepriatelia, lebo čo sa týka poslúženia a

pomoci, ktorú Pán požaduje, v tomto ť a odlúčil od Boha a tvojich povinností. Keď však opačne

niekto ť a nenávidí a prenasleduje, odplácaj im miernosť ou a láskou a modli sa za nich s úprimnou

láskou svojho srdca (Mt 5, 44). Keby bolo potrebné zmierni hnev svojich prenasledovateľov

láskavými slovami a vyveď z klamu tých, ktorí boli doň zavedení falošnými rečami. Toto však

nerob preto, aby si sa ospravedlnila, ale aby si upokojila svojich bratov a pre ich vnútorný a

vonkajší pokoj; tak súčasne premôžeš seba i tých, ktorí boli doň zavedení falošnými rečami. Toto

však nerob preto, aby si sa ospravedlnila, ale aby upokojila svojich bratov a pre ich vnútorný a

vonkajší pokoj; tak súčasne premôžeš seba i tých, ktorí ť a nenávidia. Aby si pre taký spôsob

jednania bola dobre vycvičená, je nutné odrezať samotné korene hlavných hriechov, vytrhať ich a

odumrieť hnutiam svojich žiadostí, lebo v týchto žiadostiach je zakorenených sedem hlavných

hriechov, ku ktorým diabol zvádza ľudí a do týchto nezriadených a neovládaných vášní zasieva

zárodky siedmych hlavných hriechov.

K a p i t o l a 28

Lucifer so všetkými siedmimi légiami vytrvalo pokračuje v pokúšaní najsvätejšej Márie;

Ona však draka premôže a rozšliape jeho hlavu

359. Ak keby bolo knieža temnosti a zloby teraz ustúpilo, jeho bezhraničná pýcha bola by už

dostatočne porazená a pokorená víť azstvami, ktoré dobyla Kráľovná nebies. Pretože však, i keď je

porazený, stále s neskrotiteľnou nenávisť ou povstáva proti Bohu, neuznal porážky (Ž 73, 23). Keď

zistili, že je porazený a to porazený tak úplne Ženou na pohľad nepatrnou a slabou, aj keď on i jeho

vojsko premohli už tak veľa udatných mužov a veľkomyseľných žien, zúril i ďalej zlosť ou, hoci

utajovaným plameňom hnevu. Boh dopustil, aby nepriatelia poznali, že najsvätejšia Mária je

tehotná, ale nechal ich v domnienke, že je to celkom podľa prirodzeného vývoja, lebo Božstvo

dieť ať a, aj iné tajomstvá s tým spojené ostali stále pred týmito nepriateľmi skryté. Preto

zloduchovia boli presvedčení, že to nie sľúbený Mesiáš, pretože považovali toto dieť a za obyčajné,

ako sú iné ľudské dietky. Tento omyl ich tiež utvrdil v nesprávnej domnienke, že najsvätejšia Mária

nie je Matka vteleného Slova (Gen 2, 15) a zatiaľ tieto dve najsvätejšie bytosti mali rozšliapnuť

drakovu hlavu. Napriek tomu však boli presvedčení, že z tejto, tak statočnej Ženy zrodí sa nejaký

muž vynikajúcej svätosti. Veľký drak, presvedčený o tom, bol proti plodu najsvätejšej Márie

naplnený nesmiernou nenávisť ou, o ktorej je zmienka v dvanástej kapitole Apokalypsy a poukázané

na to i v tomto životopise a čakal, až porodí Syna, aby ho zožral.

360. Kedykoľvek Lucifer obrátil svoj zrak k tomuto dieť ať u, uzatvoreného v lone najsvätejšej

Márie, vždy pocítil tajomnú silu, ktorá ho skľučovala. Hoci jeho prítomnosť mu spôsobovala len

akési oslabenie a ochromenie síl, predsa toto stačilo, aby ho to rozzúrilo a popudilo, aby všemožne

vynasnažil zničiť toto podozrivé Dieť a i Jeho víť aznú Matku. Bral na seba najstrašnejšie podoby,

ako hrozne zúrivých býkov a drakov, alebo iných netvorov a snažil sa k Nej priblížiť , ale nikdy sa

mu to nepodarilo. Hnal sa na Ňu, ale bol odrazený bez toho, aby vedel kým a ako. Zmietal sebou

ako divoká beštia v reť azách a tak hrozne reval a vyl, že keby Boh nebol zabránil, aby to nebolo

počuť , celý svet by tým revom bol vydesený a mnohí by boli hrôzou zomreli. Chrlil zo svojej

papule oheň a sírové výpary zmiešané s jedovatými slinami. Kňažná Mária to všetko videla i počula

a nepohlo Ju to viac než ako keby bola videla komára. Spôsobil poruchy vo vzduchu, na zemi a na

Jej dome, rozhádzal a poprevracal ho vo všetkých častiach, ale najsvätejšia Mária ostala nepohnutá,

zachovávala svoj vnútorný a vonkajší pokoj a mier a javila sa neprekonateľne povznesená nad

všetky jeho útoky.

361. Keď Lucifer videl, že je porazený, otvoril svoje najnečistejšie ústa a začal používať svoj lživý,

nečistý jazyk. Uvoľnil stavidlá svojej zloby a vychrlil pred nebeskou Cisárovnou všetky bludy a

pekelnú falošnosť siekt, ktoré on a jeho spoločníci rozšírili po svete. Keď boli zvrhnutí z neba a

bolo im oznámené, že božské Slovo príjme na seba ľudské telo, aby sa tak stalo náčelníkom

ľudského pokolenia, pekelný drak sa rozhodol, že bude snovať bludy a kacírstva proti všetkým

pravdám, týkajúcich sa poznania lásky a úcty k Najvyššiemu. V takom zamestnaní strávili

zloduchovia mnoho rokov pred príchodom Krista a Pána sveta; a všetok tento otravný materiál

Lucifer, starý had, mal nahromadený v sebe. Teraz ho vychrlil pred Matkou pravdy a čistoty

v nádeji, že Ju nakazí všetkou tou lžou, ktorú do toho dňa vymyslel proti pravde Božej.

362. Nehodí sa tu vypisovať tie lži ani natoľko, ako niektoré pokušenia, naznačené

v predchádzajúcej kapitole, lebo by to bolo nebezpečné nielen pre slabé duše, ale i tie najsilnejšie sa

musia báť pred otravným dychom Lucifera, ktorý pri tejto príležitosti vychrlil zo seba všetku svoju

prehnanú zlobu. Podľa toho čo som videla, som si istá, že nebol žiaden blud, modlárstvo alebo

kacírstvo, ktoré až do toho dňa existovali, ktoré by nebol tento drak vyvrhol zo seba k sluchu

nanajvýš svätej Márie. preto právom môže Cirkev svätá blahorečiť a blahopriať Panne Márii k Jej

víť azstvu, že sama sebou udusila a zhasila všetky kacírstva sveta (ako sa hovorí v hodinkách

k Panne Márii). Tak v pravde naša víť azná Sulamitská, vyzbrojená svojimi cnosť ami, postupovala

v boji ako armáda dobre usporiadaná (Veľp 7, 1), aby zahanbila, premohla a zničila pekelné vojsko.

Všetky ich lži a každú z nich jednotlivo vyvrátila, odporujúc, zavrhujúc a vyslovujúc nad všetkými

s nepremožiteľnou vierou a vznešenou vytrvalosť ou kliatbu. Prehlasovala rôzne pravdy, ktoré

odporovali jeho nepravdám, velebiac nimi Pána ako pravdivého, spravodlivého a svätého. Začala

spievať piesne chvály, v ktorých ospevovala Jeho cnosti a vychvaľovala Jeho učenie ako pravé,

sväté, nepoškvrnené a vo všetkom chvályhodné. V horlivej modlitbe prosila Pána, aby pokoril

pýchu zlých duchov a prekazil im tak voľne rozširovať ich otravné bludy po celom svete, aj aby

zmenšil vplyv falošného učenia, ktoré už rozosiali a ktoré im bolo dovolené ešte zasievať medzi

ľuďmi.

363. Pozorovala som, že pre toto víť azstvo našej veľkej Kráľovnej a pre Jej modlitby, Najvyšší vo

svojej spravodlivosti zúžil medze diabolskej činnosti, takže neboli v stave rozsievať semeno bludov

toľko, koľko chceli a koľko by toho ľudia pre svoje hriechy zasluhovali. Aj keď hriechy ľudí sú

príčinou tak mnohých kacírstiev a siekt, ktoré vznikli do tohto dňa, predsa by ich zlí duchovia boli

oveľa viac spôsobili, keby najsvätejšia Mária nebola takým veľkým víť azstvom premohla hlavu

draka a keby neboli Jej modlitby a prosby. Bolo mi oznámené veľké tajomstvo, ktoré nám

poskytuje veľkú útechu v tomto boji Cirkvi svätej proti jej zlomyseľným nepriateľom. Najmä pre

toto víť azstvo a ešte ďalšie, ktoré dobyla nad diablami po nanebovstúpení nášho Pána. Všemohúci

ako odmenu za Jej boje ustanovil, že pre Jej prímluvu a cnosti všetky kacírstva a všetky sekty sveta,

ktoré vznikli proti Cirkvi svätej, majú byť zrušené a zaniknú. Čas ustanovený pre toto požehnanie

mi nebol oznámený; bezpochyby splnenie tohoto ustanovenia závisí od nejakých neznámych

podmienok. Som však istá, že keby katolícke kniežatá a ich poddaní snažili sa zapáčiť tejto veľkej

Kráľovnej nebeskej a utiekali sa k Nej o prímluvu ako ku svojej zvláštnej patrónke a ochrankyni a

keby používali všetok svoj vplyv a bohatstvo, všetku svoju moc a zvrchovanosť na povznesenie

viery a cti Božej a najčistejšej Márie (lebo toto by mohla byť stanovená podmienka), stali by sa

nástrojmi, ktoré by neveriacich umlčali a premohli, sekty a bludy, ktoré obť ažujú celý svet, aby boli

potlačené a katolícke pravda by dosiahla skvelé víť azstvo.

364. Pred narodením Krista, nášho Vykupiteľa, Lucifer sa domnieval (ako bolo povedané

v predchádzajúcej kapitole), že Jeho príchod sa oneskoril pre hriechy sveta. Aby Jeho príchod

zamedzil úplne, snažil sa zosilniť túto prekážku množením bludov a zločinov smrteľníkov. Túto

diablovu zlovoľnú pýchu Pán zahanbil skvelým triumfom svojej najsvätejšej Matky. Po narodení a

smrti Vykupiteľa, zlomyseľný drak sa snažil prekaziť a odvrátiť účinky zásluh získavaných Jeho

krvou a vykúpením. Za tým účelom začal rozsievať a rozširovať bludy, ktoré od dôb apoštolských

stále zarmucujú Cirkev. Víť azstvo nad týmto pekelným zlom Kristus taktiež vložil do rúk svojej

najsvätejšej Matky, lebo iba Ona mohla zaslúžiť a zaslúžila také víť azstvo. Skrze Ňu bolo

vyhladené modlárstvo hlásaním evanjelia; skrze Ňu zmizli staré sekty ariánov, nestoriánov,

pelagiánov a iné; Ona podnecovala horlivosť a pečlivosť kráľov, kniežat, otcov, cirkevných

doktorov. Ako by sa teda mohlo pochybovať , že keby katolícke kniežatá, cirkevné a štátne, mali

pravú horlivosť a akosi napomáhali nebeskej Panej, že Ona zase by pomáhala im, udeľujúc im

šť astie v tomto živote i v budúcom a porážaním bludov na svete? Veď práve pre túto príčinu Pán

natoľko obohatil ako Cirkev, tak aj katolícke kráľovstvá a mocnárstva. Keby to nebolo pre tento

účel, bolo by teda lepšie, keby ostala chudobná. Nebolo by vhodné, aby všetky výsledky evanjelia

sa dosiahli iba pomocou zázrakov a nie tiež pomocou prirodzených prostriedkov, dosiahnuteľných

správnym používaním bohatstva. Nepatrí sa však, aby som ja rozhodovala, či túto povinnosť konajú

alebo nie. Ja som iba povinná oznámiť , čo mi sám Pán povedal: že tí, ktorí majú čestné tituly a

najvyššie úrady a moc, ktorú im udelila Cirkev, ale neposkytujú Cirkvi svoju ochranu a pomoc a

nepoužívajú svoje bohatstvo, aby zamedzili zbytočné mrhanie Kristovej krvi, nášho Spasiteľa, sú

uchvatitelia a neoprávnení držitelia tých titulov, lebo práve v týchto veciach má byť rozdiel medzi

kresť anskými a neveriacimi kniežatami.

365. Vraciam sa späť ku svojmu predmetu a hovorím, že Najvyšší vo svojej nekonečnej

prezieravosti dobre poznal neprávosti draka, a že vo svojom nenávistnom prenasledovaní Cirkvi

privedie do zmätku mnohých veriacich, že bude strhávať hviezdy z neba bojujúcej Cirkvi, totiž

veriacich a tým ešte viac popudí božskú spravodlivosť a zmenší ovocie vykúpenia. Najvyšší Pán vo

svojej preveľkej láskavosti a sa rozhodol čeliť tomuto nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje svet. Aby

Najvyšší mohol k tomu byť pohnutý s tým väčšou oprávnenosť ou pre väčšiu slávu svojho mena,

zariadil to tak, aby najsvätejšia Mária Ho povzbudila k tejto pomoci. Ona jediná bola hodná tých

výsad, darov a predností, ktorými mala zvíť aziť nad svetom; a táto vznešená Pani jediná bola

schopná získať si srdce Božie svojou svätosť ou, čistotou, zásluhami a modlitbami. Pre väčšie

zvelebenie božskej moci Boh si prial, aby vo všetkých vekoch bolo známe, že premohol Lucifera i

všetkých jeho nasledovníkov prostredníctvom púheho tvora a to skrz Ženu, práve tak ako diabol

porazil celé ľudstvo skrz inú ženu, a že niet žiadneho iného, komu by táto záchrana Cirkvi a celého

sveta mohla byť právom pripisovaná. Pre tieto a iné príčiny, zjavné nám, ktorí žijeme v pravej viere,

Všemohúci dal do rúk tejto našej víť aznej Náčelníčke meč, aby ním odť ala hlavu pekelného draka -

moc, ktorá u Nej nebude nikdy zmenšená, s ktorou Ona chráni Cirkev bojujúcu a pomáha jej podľa

prác a potrieb a bude hájiť a pomáhať aj v budúcich storočiach.

366. Keď Lucifer so svojími pekelnými légiami vo viditeľných podobách vytrvalo pokračoval vo

svojich bezvýsledných útokoch, Mária celkom pokojná, nikdy na nich nepozrela a nevenovala im

žiadnu pozornosť aj keď z dopustenia Božieho počula ten rev. Pretože sluch nie je možné tak ľahko

uzavrieť ako zrak, urobila opatrenie, aby snáď to, čo počula, nevošlo do Jej obrazotvornosti alebo

do duševných mocností. Ani sa neznížila hovoriť s nimi inak, než iba toľko, že im zakázala rúhanie.

A tento zákaz bol taký mocný, že prinútil diablov, aby pritlačili svoje ústa k zemi, zatiaľ čo Ona

spievala veľkolepé chválospevy ku cti a chvále a sláve Najvyššieho. Jej rozhovor s Bohom a

vyznávanie božských právd, tiež im spôsobovali kruté muky, takže začali útočiť jeden na druhého,

ako krvilační vlci, alebo ako besní psi. Každý výkon nebeskej Cisárovnej Márie bol pre nich ako

ohnivá pec a každé Jej slovo ako ohnivý plameň, ktorého sa hrozili viac než samotného pekla. Toto

nie je nadsadzovanie alebo preháňanie, lebo drak a jeho stúpenci skutočne sa snažili odletieť a

utiecť od najsvätejšej Márie, ale Pán, aby zvýšil triumf svojej Matky a Nevesty a úplne zahanbil

Luciferovu pýchu, držal ich svojou skrytou mocou. Pán Velebnosti dopustil a ustanovil, že diabli

sami sa museli natoľko pokoriť , že prosili nebeskú Paniu, aby im rozkázala odísť a zahnala ich od

seba. Vtedy najsvätejšia Mária im prikázala, aby sa vrátili do pekelných končín. Tam ležali istú

dobu, a zatiaľ sa veľká víť azka Mária oddávala božským chválam a vzdávaniu vďaky.

367. Keď Pán dopustil, aby Lucifer povstal zo svojej porážky, vrátil sa zasa na bojisko; vybral si za

nástroj niektorých susedov svätých snúbencov a zasial medzi nich a ich manželky pekelné semeno

sporu o pozemské záležitosti. Pre ten účel vzal na seba podobu ženy, ktorú všetci dobre poznali a

povedal im, že by sa nemali hádať medzi sebou, keď príčina všetkých tých sporov nie je nik iný než

Mária, manželka Jozefa. Žena, ktorej podobu vzal diabol na seba, bola ctená a vážená všetkými

tými osobami, preto jej slová mali tým väčšiu váhu. Hoci Najvyšší nedovolil, aby dobré meno Jeho

najsvätejšej Matky utrpelo v niektorom dôležitom bode, predsa dopustil, aby pre Jej väčšie

oslávenie a zásluhy, všetky tieto zvedené osoby Jej poskytli príležitosť cvičiť sa v trpezlivosti.

Všetci sa spolu odobrali do domu svätého Jozefa a v jeho prítomnosti si predvolali najsvätejšiu

Máriu a pustili sa do Nej veľmi ostro a obviňovali Ju, že narušuje pokoj v ich domácnostiach. Tento

prípad bol pre najnevinnejšiu Paniu bolestný preto, že to trápilo Jozefa, ktorý už taktiež spozoroval

pribúdanie Jej panenského života a ako poznala, bol už znepokojený myšlienkami, ktoré povstávali

v jeho srdci. Napriek tomu však vo svojej opatrnosti a múdrosti snažila sa prijať túto výtržnosť

s pokorou a premôcť ju trpezlivosť ou a so živou vierou. Nehájila sa, ani sa neopierala o

bezúhonnosť svojho chovania; naopak, pokorila sa a prosila svojich zle informovaných susedov za

odpustenie, ak ich v niečom urazila. Sladkými a múdrymi slovami ich osvietila a upokojila a dala

im poznať , že žiaden z nich nikoho neurazil. Uspokojení Jej vysvetlením a poučení Jej pokornou

odpoveďou, pokojne odišli z Jej domu, pričom diabol utiekol, lebo nemohol zniesť takú veľkú

svätosť a nebeskú múdrosť .

368. Svätý Jozef ostal trochu zamyslený a smutný a začínal si pripúšť ať domnienku, o ktorej

budem hovoriť v nasledujúcej kapitole (č. 375 - 394). Diabol, hoci nevedel, aká je hlavná príčina

nepokojných myšlienok svätého Jozefa, snažil sa z tej príležitosti ť ažiť a znepokojiť ho ešte viac

(lebo on si žiadnu príležitosť nenechá uniknúť). Nebol si však istý, či jeho nespokojnosť

nepochádza z toho, že by sa mu znepáčila jeho chudoba a chudobné bývanie, preto diabol kolísal

medzi dvoma rôznymi smermi. Najprv vnukol svätému Jozefovi pocity nepokoja, popudzoval ho

k odporu proti Jeho chudobe a naproti tomu sa pokúšal presvedčiť ho, že Mária, jeho manželka,

venuje príliš veľa času rozjímaniu a modlitbám a žije príliš nedbalo a pohodlne, namiesto toho, aby

sa snažila zlepšiť ich chudobné postavenie. Avšak svätý Jozef, muž úprimného a veľkomyselného

srdca, rýchlo týmito myšlienkami pohrdol a odmietol ich. Starosť , ktorá tajne naplňovala jeho srdce

ohľadne tehotnosti jeho Snúbenice, ľahko udusila všetky iné starosti. Pán, ponechávajúc ho

v začiatkoch týchto znepokojujúcich myšlienok, zbavil ho na prímluvu najsvätejšej Márie

pokušenia diabolského. Ona si pozorne všímala všetko, čo sa odohrávalo v srdci Jej verného

snúbenca. Preto prosila svojho najsvätejšieho Syna, aby ho zbavil diabolských útokov a uspokojil sa

s tou poctou, ktorú vzdáva Bohu znášaním zármutku, ktorý mu spôsobuje vedomie, že je tehotná.

369. Najvyšší ustanovil, aby Kňažná nebies ešte ďalej bojovala s Luciferom. Dopustil mu i

všetkým jeho légiám, aby v jednom všeobecnom útoku napli svoje sily a uviedli do činnosti všetku

zlobu, tak aby diabli mohli poznať , že sú úplne pošliapaní a premožení. Nebeská Pani mala dobyť

najväčší triumf, aký bol alebo mohol byť dosiahnutý nad peklom obyčajným tvorom. Tieto légie

zloby sa dostavili s celou svojou pekelnou výzbrojou, aby sa s neopísateľnou zlosť ou predstavili

nebeskej Kráľovnej. Zjednotili všetky zosnované pikle, ktorými až doteraz dobývali víť azstvo a

pridali k tomu všetko, čo len ešte mohli a postupovali, aby podnikli všeobecný hlavný útok. Ale

nebudem sa zdržovať jeho podrobným popisovaním, pretože všetko sa môže poznať z toho, čo bolo

napísané vo dvoch predchádzajúcich kapitolách. Stretla sa s nimi všetkými a očakávala ich hrozivý

útok s tým istým pokojom, vysokomyselnosť ou a mierou, akoby bola mala okolo seba najvyššie

chóry anjelov, sediac na svojich bezpečných a nedobytných trónoch. Žiadne neobyčajné alebo

nepatričné vzrušenie nemohlo vyrušiť z pokoja jej nebeské vnútro, hoci drak hrozivo v celých

prúdoch chrlil hrôzy, preludy a klamy celého pekla na túto silnú, nepremožiteľnú Ženu, najsvätejšiu

Máriu.

370. Pri tomto zápase, pri ktorom sa cvičila v úkonoch hrdinských cností proti nepriateľom, mala

na mysli úctyhodné ustanovenie Najvyššieho, že má pokoriť a premôcť pýchu draka svojou veľkou

dôstojnosť ou ako Matka Božia. Povstala teda s horlivou a neprekonateľnou statočnosť ou, obrátila

sa k diablom a povedala im. „Kto je ako Boh, ktorý sídli na výsostiach?“ A opakujúc tieto slová

dodala: „ Knieža temnosti, pôvodca hriechu a smrti, v mene Najvyššieho ti prikazujem, aby si

umĺkol a so svojími légiami sa vrhol do pekelných priepastí, kde je pre teba určené miesto a odkiaľ

nevyjdeš, kým ť a Mesiáš nepremôže a nezdrtí, alebo nejako inak nepripustí, aby si vyšiel.“ Nebeská

Panovníčka žiarila svetlom a leskom nebeským; a keď pyšný drak mal v úmysle protiviť sa Jej

rozkazom, obrátila na neho plnú silu svojej moci. Jeho odpor mu spôsobil len tým väčšiu bolesť ,

pokorenie a trápenie, ktoré si svojím vzdorom zaslúžil viac než ostatní diabli. Všetci spoločne padli

do priepasti a ostali nehybne v najhlbších pekelných priepastiach, tak ako sa im stalo v čase vtelenia

a pozdejšie, ako budem hovoriť , pri pokušení a smrti Krista, Pána nášho. A keď tento drak neskôr

bojoval naposledy s touto Kráľovnou, ako je popísané vo štvrtom zväzku tohoto životopisu, táto

nebeská Pani ho premohla tak dokonale, že Ona a Jej najsvätejší Syn jeho hlavu úplne rozdrtili.

V tom poslednom boji bola jeho sila tak oslabená a zničená, že keby sa ľudskí tvorovia sami

nevydávali do rúk jeho zloby, veľmi ľahko by mu mohli odporovať a s pomocou Božou ho

premáhať .

371. Pán sa potom sám ukázal svojej najsvätejšej Matke a za odmenu pre Jej slávne víť azstvá

udelil Jej nové dary a výsady; Jej tisíc anjelov strážnych a s nesčíselnými zástupmi iných sa Jej

viditeľne prestavovali a prespevovali Jej nové piesne chvály na česť a chválu Najvyššieho a Jej. A

s nebeskou harmóniou sladkých počuteľných hlasov spievali o Nej to, čo Cirkev obrazne spieva o

víť aznej Judite: „Celá krásna si, Mária, Pani Naša a škvrny hriechu niet v Tebe; Ty si sláva

nebeského Jeruzalema; Ty si cť ou ľudu Božieho; Ty si tá, ktorá velebí Jeho Meno a primlúva sa za

hriešnikov a chráni ich pred pyšnými nepriateľmi! Ó, Mária! Ty si plná milosti a všetkej

dokonalosti.“ Nebeská Pani bola naplnená veľkou radosť ou, chválila Pôvodcu všetkého dobra,

vyznávajúc, že on je prameňom všetkého, čím ona vládne. Potom začala venovať viac pozornosti

potrebám svojho snúbenca, ako budem hovoriť v ďalšej kapitole.

Poučenie, ktoré mi dala naša Pani a Kráľovná

372. Dcéra moja, mlčanie, ktoré má duša zachovávať , keď neviditeľní nepriatelia pokračujú so

svojím rozsiahlym rozumovaním nemá byť prekážkou, ktorá by bránila uložiť im mlčanie v mene

Najvyššieho a prikázať im, aby s hanbou odišli. Preto si prajem, aby si sa tak múdro zachovala, keď

ť a napadnú; lebo proti drakovi nie je žiadna mocnejšia obrana, než keď sme si vedomí moci, ktorú

máme ako dietky Božie, a aby sme používali tú výhodu, akú nám táto dôvera poskytuje, tým že

budeme vykonávať našu moc a nadvládu nad pekelnými duchmi (Mt 6, 9). Všetka snaha Lucifera

po jeho páde pozostáva v láskaní a zvádzaní od ich Stvoriteľa a v rozsievaní semena nesvornosti,

ktorým dúfa, že sa mu podarí odlúčiť od nebeského Otca Jeho adoptované dietky a Kristove nevesty

od ich Ženícha. Kedykoľvek vidí, že duša je spojená so svojou hlavou Kristom, snaží sa prekonať

sám seba tým, že na ňu zúrivo útočí a prenasleduje ju; jeho závisť ho doháňa k najvyššiemu vypätiu

všetkej úskočnosti a zloby pre jej zničenie. Ale akonáhle vidí, že svojimi útokmi nemôže zvíť aziť ,

pretože duša nachádza útočisko v istej a nedobytnej ochrane Najvyššieho, ochabne vo svojich

útokoch a začne sa zvíjať v nevýslovných mukách. Keď duša tak posilnená autoritou božskej

pravdy ho zavrhne a zaženie, nie tak slabého plaziaceho sa červíčka, ako je tento obor zlomyseľnej

pýchy.

373. Touto nanajvýš pravdivou vedou sa musíš povzbudzovať a posilňovať , keď podľa vôle

Všemohúceho ť a stretne protivenstvo a obkľúčia ť a smrteľné úzkosti v pokušeniach, aké som ja

trpela. Oni však poskytujú tvojmu Ženíchovi najlepšiu príležitosť zistiť tvoju vernosť skutkom.

Preto sa láska nesmie uspokojiť s púhym vyznávaním lásky bez toho, aby sa snažila podávať

cennejšie dôkazy, lebo túžba, ktorá nič nestojí, nie je dostačujúcim dôkazom lásky duše, ani

primeraným ocenením dobra, o ktorom tvrdí, že jej je drahé a že ho miluje. Ak si praješ dať

uspokojivý dôkaz lásky svojmu Ženíchovi, ukáž sa neochvejná v dôvere v Neho aj vtedy, keď zistíš,

že si najviac postihnutá a zbavená ľudskej pomoci. Dôveruj vo svojho Pána Boha a dúfaj v Neho,

ak je potrebné aj proti nádeji (Rim 4, 18), lebo On nedrieme ani nespí a nazýva sa ochrancom

Izraela (Ž 120, 4). V pravom čase prikáže vetrom a vlnám a nastane utíšenie (Mt 8, 26).

374. Najviac musíš byť ostražitá, dcéra moja, na začiatku pokušení, lebo vtedy býva najväčšie

nebezpečenstvo, že by duša mohla povoliť nejakej nečistej alebo popudlivej vášni, čím sa svetlo

rozumu zakalí a zatemní a duša je vrhnutá do zmätku. Akonáhle diabol spozoruje taký stav duše,

rozvíri búrku prachu v mocnostiach. Jeho divokosť je taká nesmierna a neukojiteľná, že vyrastie do

zúrivosti. Bude pridávať plameň ku plameňu v domnení, že duša nemá nikoho, kto by ju bránil a

vytrhol z jeho rúk (Ž 120, 11). So silou pokušenia vzrastá aj nebezpečenstvo nedostatku potrebného

odporu, pretože duša začala povoľovať hneď v samom začiatku. Oznamujem ti toto všetko, aby si

sa obávala nebezpečenstva ľahostajnosti v bdelosti hneď vtedy, keď vo veciach tak veľmi

dôležitých. V každom pokušení pokračuj kľudne v konaní svojich povinností, udržuj stále sladké a

zbožné spojenie s Bohom a pokračujúc v opatrnom a láskavom rozhovore s ostatnými, máš

modlitbou a zadržovaním svojich citov zastaviť rozrušenie a nepokoj, ktorý sa nepriateľ snaží

vniesť do tvojej duše.

OBSAH

Schválenie

Úsudky európskych univerzít, rehoľných rádov a učených mužov o „Meste božom“

Úvod

Kapitola 1.

Najvyšší začína pripravovať v najsvätejšej Márii tajomstvo vtelenia, čo sa stalo počas

deviatich dní, ktoré predchádzali tomuto tajomstvu, najmä v prvom dni.

- Pán deväť dni pripravuje Pannu Máriu na tajomstvo vtelenia. Novéna. Dostáva poznanie o

diele stvorenia podľa biblických siedmych dní. Poznáva dokonale zem, peklo, ľudí, hriech.

Dostáva hlboké základy pokory. Dokonalosť je v sebapoznaní a v zjednotení s vôľou Božou.

Kapitola 2.

Pán pokračuje druhý deň v príprave najsvätejšej Márie na vtelenie Slova

- Poznáva tvory, nie účel. Pochabosť ľudí ruší poriadok Božieho obrazu.

Kapitola 3.

Aké milosti udelil Najvyšší presvätej Márii tretieho dňa novény pred vtelením Slova

- Ako Kráľovná tvorstva poznáva vesmír, ktorý je jej podriadený. Poznáva skryté tajomstvá.

Venovať sa máme uvažovaniu o poznanom.

Kapitola 4.

Najvyšší štvrtého dňa pokračuje v udeľovaní milostí najsvätejšej Márii

- Je poučená o predurčených a zatratených, o prekážkach. Poznanie zaväzuje k chvále velebe

Boha.

Kapitola 5.

Najvyšší piaty deň zjavil najsvätejšej Márii nové tajomstvá a sväté diela spolu s tým, čo sa

stalo piaty deň stvorenia a Ona pokračuje v prosbách o Vtelenie Slova

Kapitola 6.

Najvyšší ukázal Márii, našej Panej, ďalšie tajomstvá a diela šiesteho dňa stvorenia

- Dostáva hlboké poznanie ľudského organizmu, o tele, o duši, o telesných šť avách, o

ochoreniach. Spoznala nenávisť satana k ľuďom. Má vliaty odpor proti satanovi.

Kapitola 7.

Najvyšší slávi nové zasnúbenie s Kňažnou nebeskou, aby Ju pripravil na vtelenie a ozdobil

preň

- Dostala milosti a výsady. Vzatá je do neba. Jej pokora. Bezprostredná príprava na vtelenie.

Zaodetá je žiarivým rúchom s ozdobami - symbolmi.

Kapitola 8.

Naša veľká Kráľovná v prítomnosti Pána sa snažne primlúva, aby urýchlil vtelenie a

vykúpenie ľudstva a Jeho Velebnosť povoľuje Jej prosbám

- Neustále sa modlí za spásu ľudstva. Je ponorená do hlbín Božstva a anjeli a Svätá Trojica

sa kochá v jej kráse. Tajomstvo materstva je pred ňou skryté.

Kapitola 9.

Najvyšší obnovuje v najsvätejšej Márii všetky svoje milosti a svoje dobrodenia., ako

poslednú prípravu pre vtelenie a ustanovuje Ju zvrchovanú Kráľovnú celého vesmíru

- Mária v nebi. Posledný deň novény.

Kapitola 10.

Najsvätejšia Trojica posiela archanjela Gabriela ako posla, aby zvestoval najsvätejšej Márii,

že je vyvolená za Matku Božiu

- Nádherný chrám Jednorodeného je hotový. Panna Mária neustále s veľkou láskou túžila po

Vykupiteľovi. Jej vnútro. Vyzýva pisateľku, aby ju napodobňovala i keď nechápe

dokonalosť jej skutkov.

Kapitola 11.

Mária počúva posolstvo svätého anjela, tajomstvo vtelenia je uskutočnené počatím večného

Slova v Jej lone

- Akt Vtelenia. Príroda. Odpoveď Panny Márie predchádza dokonalé skúmanie vôle Božej.

Boh sa znížil k nám. Treba za to ďakovať . Bez Vtelenia by bola naša duša hodná zavrhnutia.

Kapitola 12.

O prvých útokoch najsvätejšej duše Krista Pána v prvom okamihu Jeho počatia a o

primeraných úkonoch Jeho najčistejšej Matky

- Charakteristika vtelenia. Duša Kristova sa pokoruje a hneď ďakuje za svoje stvorenie.

Panna Mária vidí tajomstvo spojenia Božej a ľudskej prirodzenosti, klania sa Bohočlovekovi

v jej lone. Nemáme prijímať svetlo milosti nadarmo. Ďakovať a prosiť za odpustenie

nevďačnosti ľudí. Ľahostajnosť nám bráni prijať vedomosti o Najvyššom.

Kapitola 13.

Vysvetlenie o stave, v akom sa nachádzala presvätá Mária po počatí Božského Slova v Jej

panenskom lone

- Vtelením dostávame právo na vykúpenie. Nazeranie Panny Márie. Oslávené telo je jasné,

nepominuteľné, rýchle a prenikajúce. Čistota, jasnosť , Ona nepodlieha chorobám. Je

vzorom, ako odpoveď na príchod Boha do duše. Ako správe používať sviatosti.

Kapitola 14.

Akú pozornosť a starostlivosť venovala najsvätejšia Mária plodu svojho života a o

niektorých udalostiach s tým spojených

- Pisateľke hovorí: Máš prirodzene slabú a povoľnú povahu, bojíš sa, aby si neurazila a tak

môžeš prestúpiť medze, čo je dovolené a spravodlivé. Ľudia málo túžia po poznaní, ako

uctievať Boha.

Kapitola 15.

Najsvätejšia Mária bola upovedomená o vôli Pána, aby navštívila svätú Alžbetu, žiada

svätého Jozefa o dovolenie k tejto ceste, zachovávajúc mlčanie o tom, čo sa Jej stalo

- Je ochotná ísť hneď k Alžbete, chce plniť Božiu vôľu. Požehnaný, kto plní Božiu vôľu.

Treba byť v tom pozorný.

Kapitola 16.

Najsvätejšia Mária ide navštíviť svätú Alžbetu. Jej príchod do domu Zachariáša

- Jozef a Mária idú za doprovodu anjelov k Alžbete štyri dni. Oddaná duša Bohu pociť uje

radosť z konania dobrých skutkov. Zákon Stvoriteľa dáva múdrosť .

Kapitola 17.

O pozdrave, ktorým nebeská Kráľovná pozdravila svätú Alžbetu a o posvätení Jána

- Magnifikat. Dialógy Panny Márie s Alžbetou. Pisateľka sa má chrániť stykov

s nežiadúcich, neprospešných duší.

Kapitola 18.

Najsvätejšia Mária si zostavuje denný poriadok svojich duchovných úkonov v dome

Zachariáša, niektoré z Jej rozhovorov so svätou Alžbetou

- Pokora Panny Márie a naša pochabá pýcha.

Kapitola 19.

O niektorých rozhovoroch, ktoré najsvätejšia Mária viedla v dome svätej Alžbety so svojími

anjelmi a tiež so svojou sesternicou

- Panna Mária zametá svoju izbu. Každý skutok dobre usporiadaný je ku cti Stvoriteľa.

Všetko, čo robíme, tým sa môžeme klaňať Bohu. Syn prišiel, aby učil svet pokore.

Kapitola 20.

O niektorých dobrodeniach, ktoré najsvätejšia Mária preukázala niekoľkým osobám v dome

Zachariáša

- Zlostná slúžka u Alžbety sa stáva tichou po napomenutí Panny Márie. Treba žiť v milosti a

vyprosovať ju aj pre iných. Usilovne pracujme a keď nám Pán pošle dušu, vyzvime diablov,

aby ju opustili.

Kapitola 21.

Svätá Alžbeta prosí Kráľovnú o pomoc v čase pôrodu a je osvietená o narodení svätého Jána

- Chvíľa rozlúčky. Alžbeta sa zdôverí Panne Márii, aby ostali bývať u nej. Ona ju vypočula a

vyzvala, aby sa modlili a zistili vôľu Božiu. Plány a priania prednášajme v mene Pána a

Panny Márie.

Kapitola 22.

Narodenie predchodcu Krista a čo pri tej príležitosti robila Panna Mária

- Ján a svet. Boh tróni v duši. Diabol vniká do duše hriechom, roztržitosť ou.

Kapitola 23.

Prospešná rada a poučenie, ktoré najsvätejšia Mária dala svätej Alžbeta na jej žiadosť , svätý

Ján bol obrezaný a obdržal meno, Zachariáš prorokoval

- Dobré rady Panny Márie dané Alžbeta do ďalšieho života, aby si srdce zachovala voľné a

zbavené všetkého vzhľadom na posledný cieľ. Jej komentár k majetku, poslušnosť

k manželovi. Komentár k Benediktus. Kňaz má žiť dôstojne. Nevyhľadávaj svoju chválu.

Kapitola 24.

Najsvätejšia Mária odchádza z domu Zachariáša a vracia sa do svojho domova v Nazarete

- Rozlúčka Zachariáša a Alžbety s Máriou. Simeon v chráme túži po Mesiášovi. Panna

Mária sa riadi vôľou Božou a nie náklonnosť ami. Pred Božou láskou nemá vojsť do srdca

náklonnosť . Božia vôľa je mať úctu ku kňazom a ženy k manželom.

Kapitola 25.

Cesta najsvätejšej Márie z domu Zachariáša do Jej domova v Nazarete

- Mladá žena v moci diabla. Obrátenie. Lucifer nechápe, čo je to za žena, ktorá ho prinúti na

odchod do pekla. Obrátenie hostinského. Človek má napredovať v duchovnom raste. Treba

sa modliť najmä za duše nám zverené.

Kapitola 26.

Zlí duchovia konajú v pekle schôdzu, aby sa poradili proti najsvätejšej Márii

- Lucifer sa rozhodne premôcť tú ženu. Diabli nepoznajú ženu odetú slnkom. Pýcha

Lucifera. Boh používa pokoru a tichosť ak svoje zbrane. Zo zaujatosti ľudí pre hmotu, ľudia

nevidia diablov. Bez Božieho milosrdenstva by Lucifer zničil svet. Ľahkomyseľnosť a

rozkoš vrhajú ľudí do skazy. Satan veľmi číha na pisateľku.

Kapitola 27.

Pán pripravuje najsvätejšiu Máriu na boj s Luciferom a drak ju začína prenasledovať

- Panna Mária vidí, že je nástrojom Božím. Živá viera a pokora sú dvojitý pancier

k víť azstvu. Sedem Luciferových légii vyrazí proti Panne Márii. Útočia na vášne a

náklonnosti. Diabli sa menia na anjelov svetla. Lucifer sľubuje, ponúka jej bohatstvo pre

chudobných. Útočia na jej čistotu. Ona zatvorí svoje zmysly. Navádzajú ju k hnevu a poštvú

proti nej istú ženu. Vyvolávajú pokušenie hladom. Ona zamkla svoje zmysly. Eva urobila

opak. Duchovia závisti a lenivosti. S diablom sa nepúšť ame do hádky ani vyjednávania.

Treba zachovať pokoj a prosiť o pomoc zhora.

Kapitola 28.

Lucifer so všetkými siedmimi légiami vytrvalo pokračuje v pokúšaní najsvätejšej Márie.

Ona však draka premôže a rozšliape jeho hlavu

- Satan zúri a šíri bludy, čo je zvlášť nebezpečné pre slabé duše. Sekty. Víť azstvo nad zlom

je v jej rukách. Satan chce pokúšať Jozefa a zasial spor u susedov. Panna Mária ich udobrí.

Ostražitosť je potrebná hneď na začiatku pokúšania, aby duša nepovolila vášni a nazakalila

si svetlo rozumu.

V obsahu znamienko - u jednotlivých kapitol z ľavej strany značí, že ide o rozšírený obsah

slovenského prekladu.

Sestra Mária od Ježiša z Agredy:

M Y S T I C K É M E S T O B O Ž I E

O starostiach svätého Jozefa, ktoré mu spôsobilo tehotenstvo najsvätejšej Márie;

narodenie Krista, Pána nášho, Jeho obrezanie, príchod kráľov, obetovanie dieťatka

Ježiša v chráme; útek do Egypta, smrť svätých neviniatok; návrat do Nazareta.

Zväzok II

Kniha: d r u h á

K a p i t o l a 1

Svätý Jozef spozoroval tehotenstvo svojej Snúbenice Panny Márie a je naplnený veľkou

úzkosťou a starosťou, lebo vedel, že on na tom nemal účasť

375. Tehotnosť nebeskej Kňažnej dosiahla už piaty mesiac, keď Jej manžel svätý Jozef začal

poznávať stav Panny Márie, pretože na Jej panenskom tele, ktoré bolo prirodzene súladné a

dokonalé, ako som už predtým povedala (v č. 115), žiadna zmena nemohla dlho ostať

nespozorovaná. Jedného dňa, keď svätý Jozef bol plný úzkostnej neistoty, videl Ju vychádzaj z Jej

modlitebne, pričom zvlášť poznal očividnú zmenu a nemohol si to nijako vysvetliť , čo svojimi

očami tak zreteľne videl. Muž Boží bol ranený šípom bolesti až do hĺbky srdca, nebol v stave

zahnať silu zrejmého dôkazu, ktorý zranil tiež jeho dušu. Hlavou príčinou jeho žiaľu bola

najčistejšia a preto veľmi silná láska, akú mal ku svojej najvernejšej Snúbenici, s ktorou Jej hneď

od začiatku venoval celé svoje srdce. Navyše Jej pôvabné milosti a neporovnateľná svätosť

uchvátili a spútali jeho dušu. Pretože bola taká dokonalá a vynikajúca v skromnosti a v pokornej

mlčanlivosti, svätý Jozef okrem horlivej starostlivosti, aby jej slúžil, prirodzene mal tiež láskyplnú

túžbu, aby Jeho snúbenica jeho lásku opätovala. Tak to Boh riadil, aby tá túžba po vzájomnej

náklonnosti ho pobádala, aby ju viac miloval a tým oddanejšie Jej slúžil.

376. Svätý Jozef splnil tento požiadavok ako najvernejší manžel aj ako ochranca tajomstva, ktoré

pred ním doteraz boli skryté. V akom pomere sa snažil slúžiť svojej Snúbenici a ctiť a milovať Ju

najčistejšou, rýdzou, svätou a spravodlivou láskou, v takom tiež vzrastala jeho túžba, aby našiel

vzájomnú lásku a oddanosť . Svoju túžbu však nikdy nedal najavo, ani o nej nehovoril, jednak

z úcty, ktorú v ňom budila pokorná dôstojnosť jeho Snúbenice a jednak pre viac než anjelskú

čistotu, reči a jednania Panny s ním, čo mu v tom ohľade neposkytovalo ani najmenšie podozrenie.

Keď sa však teraz našiel pred takým neočakávaným objavom, kedy zrejmé svedectvo, ktoré svojimi

zmyslami videl, nepripúšť alo žiadne zapieranie, jeho duša bola bolestným prekvapením ako

roztrhnutá. Avšak napriek tomu, že ho zdrvila tá zrejmá zmena, ktorú videl u svojej Snúbenice,

nedovolil svojim myšlienkam viac slobody, len toľko, že pripustil, čo svojimi očami musel vidieť .

Lebo bol muž spravodlivý (Mt 1, 19), hoci videl zrejmý dôkaz, zadržal svoj úsudok o tomto

prípade. Isté je, že keby bol svätý Jozef veril, že jeho Snúbenica má na tom nejakú vinu, bol by

zármutkom zomrel.

377. Nadovšetko to bola istota, že nemá podiel na Jej tehotenstve, čo mal stále na mysli a preto

bola tu aj neodvratná nečestnosť , ktorá by sa zaiste dostavila, keby sa to dostalo na verejnosť . Táto

myšlienka mu spôsobila zvlášť veľkú starosť , pretože mal čestnú a šľachetnú povahu a vo svojej

veľkej predtuche poznával, čo by taká potupa a hanba znamenala za každej okolnosti pre neho a

jeho Snúbenicu. Tretia a najbolestnejšia príčina jeho zármutku, ktorá mu spôsobovala najväčšiu

bolesť , bola tá hrozná myšlienka, že bude musieť svoju Snúbenicu vydať úradom, aby bola

ukameňovaná (Lv 2, 10), lebo taký trest bol určený per cudzoložné osoby, ktoré usvedčili z tohoto

zločinu. Srdce svätého Jozefa, preplnené takými myšlienkami, ako by teraz bolo vystavené

bodavým ranám ostrých mečov, bez akejkoľvek inej ochrany, než úplnej dôvery, ktorú mal ku

svojej Snúbenici. Pretože však všetky vonkajšie znaky potvrdzovali pravdivosť jeho pozorovaní,

nebolo žiadne východisko z týchto mučivých myšlienok. A pretože sa neodvážil zveriť niekomu so

svojím žiaľom, bol obkľúčený smrteľnými bolesť ami (Ž 17, 5) a pocítil na sebe výrok Písma

svätého: „Žiarlivosť je tvrdá ako peklo.“ (Veľp 8, 6).

378. Keď sa pokúsil uvažovať o týchto myšlienkach osamote, žalosť zastavila všetky jeho

schopnosti. Kedykoľvek sa jeho myšlienky dotkli niečoho zlého, čo mu jeho zmysly našepkávali,

ihneď sa rozplynuli ako ľad na slnku, alebo zmizli ako prach vo vetre, akonáhle si pripomenul

dobre vyskúšanú svätosť svojej skromnej a opatrnej Manželky. Keď sa pokúsil zastaviť

účinkovanie svojej čistej lásky, nemohol, lebo Mária sa mu stále v myšlienkach javila ako predmet

jeho lásky najhodnejší a skrytá pravda o Jej vernosti mocnejšie priť ahovala jeho lásku než klamlivé

zdanie o Jej nevernosti, ktoré ho ničilo. Silné a isté puto, ktoré pravda, rozum a spravodlivosť utkali

o Jej vernosti, nemohlo byť roztrhané. Nemohol nájsť žiadnu vhodnú príležitosť , aby svojej

nebeskej Snúbenici prejavil svoje myšlienky a Jej pokojná nebeská vyrovnanosť sa preň tiež

nezdala byť lákavá na také vysvetľovanie. Pretože nemohol ináč, než priznať si zmenu na Jej

postave, predsa nemohol pochopiť , ako by sa mohla Jej čistota a svätosť vyrovnať s nejakým

priestupkom, akému by táto zmena mohla nasvedčovať . Zdalo sa mu nemožné, aby spojil taký

hriech s niekým, kto prejavoval takú čistotu, pokoj a sväté zmýšľanie, spolu s takým súladom

všetkých milostí a cností v Jej dennom živote.

379. V týchto mučivých úzkostiach svätý Snúbenec Jozef obrátil sa na sudcovský tribunál Pána

v modlitbách a postaviac sa na pred Neho povedal; „Najvyšší Pane a Bože, pred Tebou nie sú tajné

moje túžby a vzdychy. Nachádzam sa v búrlivých vlnách zármutku (Ž 31, 10)m ktoré cez moje

zmysly prišli zmietať mojím srdcom. S celou dôverou som dôveroval Snúbenici, ktorú si mi dal.

Úplne som veril v Jej svätosť , a teraz znaky tejto neočakávanej zmeny na Nej vzbudzujú vo mne

trápne a hrozné pochybnosti, že snáď moja dôvera nebola namieste. Doteraz som na Nej nevidel

nič, čo by mi mohlo dať príčinu, aby som pochyboval o Jej skromnosti a Jej mimoriadnych

cnostiach, ale zároveň nemôžem zaprieť , že nie je tehotná. Myšlienka na to, že by mi bola neverná a

urazila Teba, bola by zaslepenosť ou pri pohľade na takú vzácnu čistotu a svätosť : a zaprieť , čo na

svoje oči vidím, tiež nie je možné. Nie je však nemožné, že môžem zomrieť od žiaľu, ak len nie je

za tým skryté tajomstvo, ktoré doteraz nemôžem vyskúmať . Rozum Ju prehlasuje za nevinnú, ale

zmysly Ju obviňujú. Ona predo mnou skrýva príčinu svojej tehotnosti, avšak ja ju mám pred

zrakom. Čo mám robiť ? Obidvaja sme uzavreli dohodu ohľadne nášho sľubu čistoty a obidvaja sme

sľúbili zachovať tento sľub na Tvoju slávu; keby však predsa bolo možné, že porušila vernosť Tebe

i mne, ja by som pre lásku k Tebe zabudol na svoju česť a hájil by som Tvoju. Ale ako by mohla

zachovávať takú čistotu a svätosť vo všetkých ostatných veciach, ak sa dopustila tak vážneho

zločinu v tomto? A naproti tomu zase prečo túto záležitosť predo mnou tají, keď je taká svätá a

múdra? Ja sa zdržujem a odkladám svoj rozsudok. Nie som v stave dopátrať sa príčiny toho, čo

vidím, a preto predkladám Ti súženie mojej duše (Ž 141, 4), bože Abraháma, Izáka a Jakuba. Príjmi

moje slzy ako príjemnú obetu a ak moje hriechy zasluhujú Tvoj hnev, nech Tvoja dobrota a

láskavosť Ťa pohnú, aby si prijal môj mučivý zármutok. Neverím, že Ťa Mária urazila, a predsa ešte

oveľa menej s odvažujem myslieť , že je v tom nejaké tajomstvo, o ktorom ja, jej manžel, neviem.

Usmerňuj Ty moju myseľ i moje srdce svojím božským svetlom, aby som poznal a mohol učiniť to,

čo sa Ti najlepšie ľúbi.“

380. Svätý Jozef sa neprestával takto modliť a pridával k modlitbám ešte mnohé iné prosby, lebo i

keď sa domnieval, že s tehotnosť ou najsvätejšej Márie musí byť spojené nejaké jemu neznáme

tajomstvo, nemohol o tom nájsť istotu. Táto myšlienka nemal väčšiu silu pre omluvu najsvätejšej

Márie než dôvody založené na Jej svätosti a preto mu napadla myšlienka, že najsvätejšia Kráľovná

by mohla byť Matkou Mesiáša. Ak niekedy zahnal svoje domnienky, vracali sa mu s väčším počtom

pádnejších dôvodov. Tak ho zmietali rozbúrené vlny pochybností. V dôsledku úplného vyčerpania

upadol niekedy do takého stavu mysle, v ktorom nebol v stave nájsť ani kotvu, ani istotu pre svoje

pochybnosti, ani pokoj pre svoje srdce, ani žiadne pravidlo, podľa ktorého by sa mohol riadiť .

Napriek tomu jeho trpezlivosť pri týchto mukách bola taká veľká, že je zrejmým dôkazom jeho

veľkej rozvahy a svätosti, a to ho urobilo hodným toho jedinečného požehnania, ktoré ho

očakávalo.

381. Všetko, čo sa odohrávalo v srdci svätého Jozefa, dobre vedela nebeská Kňažná, ktorá

s pomocou svojho božského svetla vedomostí prenikala jeho vnútro. Pretože jej duša bola plná

nežnej starostlivosti a súcitu pre jej trpiaceho manžela, predsa nepovedala o tejto záležitosti ani

slovo; ale ďalej mu slúžila s celou oddanosť ou a starostlivosť ou. Muž Boží ju pozoroval a

neprejavil to navonok, ale s tým väčšou úzkosť ou než ktorýkoľvek iný muž, ktorý kedy žil.

Tehotnosť nebola najsvätejšej Márii na ť archu alebo bolestivá, ale keď ho obsluhovala pri stole

alebo pri konaní iných domácich prác, stále viac a zrejmejšie prezradzovala svoj stav. Svätý Jozef

pozoroval všetky Jej úkony a pokyny s hlbokým žiaľom v duši potvrdzoval pravdivosť toho, čo

videl. Hoci bol muž svätý a spravodlivý, po zasnúbení s najsvätejšou Pannou dovolil, aby mu

slúžila a ctila ho, a vo všetkom zastával postavenie hlavy rodiny, hoci s neobyčajnou pokorou a

múdrosť ou, kým sa nedozvedel o tajomstve svojej snúbenice, považoval za správne v patričných

medziach ukazovať svoju autoritu, ako to robili starí otcovia a patriarchovia. Vedel, že oni od

svojich manželiek požadovali poddanosť a rýchlu poslušnosť a on sa nechcel odchýliť od ich

príkladu. Bol by v tom ohľade v práve, keby naša Pani, najsvätejšia Mária, nebola ničím viac, než

iné ženy. Ale pretože medzi Ňou a inými ženami bol taký veľký rozdiel, nebolo a nikdy nebude

žiadna žena, ktorá by bola taká poslušná, pokorná a oddaná svojmu manželovi, ako bola

najsvätejšia Kráľovná svätému Jozefovi. Slúžila mu s neporovnateľnou úctou a ochotou; hoci

vedela o znepokojujúcich myšlienkach i porovnaní Jej tehotnosti, nezanedbala žiadnu službu,

ktorou mu bola povinná, ani sa nepokúsila skryť alebo zastierať svoj stav, lebo také vyhýbanie

alebo obojakosť by sa nezhodovali s anjelskou pravdivosť ou a otvorenosť ou, ani so šľachetnosť ou,

veľkodušnosť ou a veľkomyselnosť ou Jej srdca.

382. Veľká Pani mohla ľahko dokázať svoju absolútnu nevinnosť poukázaním na svedectvo svätej

Alžbety a svätého Zachariáša, lebo keby mal svätý Jozef nejaké podozrenie o Jej vine, mohol

prirodzene predpokladať , že sa to stalo počas Jej pobytu u nich. Preto skrz nich a skrz iné dôkazy

mohla by sa ospravedlniť a upokojiť nepokoj svätého Jozefa i bez prezradenia tajomstva. Avšak

Majsterka opatrnosti a pokory neurobila nič také, lebo tieto cnosti jej nedovoľovali, aby myslela na

seba ani sa spoliehať na svoje vysvetlenie pre ospravedlnenie svojho záhadného stavu. S veľkou

múdrosť ou odovzdala celú túto záležitosť do rúk božskej Prozreteľnosti. Ačkoľvek Jej súcit

s manželom a Jej láska k nemu vzbudili v Nej túžbu potešiť ho a uľaviť mu, predsa to nechcela

urobiť tak, že sa bude očisť ovať alebo zakrývať svoju tehotnosť , ale radšej oddanejšou službou a

preukazovaním lásky a snahou potešiť ho tým, že sa láskavo dopytovala, čo by pre neho mohla

urobiť a ukazovala mu láskyplnú oddanosť a pokornú lásku. Často mu posluhovala na kolenách, čo

ho trochu potešilo, ale tiež mu to vždy spôsobilo nový žiaľ, lebo v tom videl iba rozmnožovanie

pohnútok lásky a úcty k Nej, ale pritom zostával v neistote, či je úprimná alebo nie. Nebeská Pani

sa zaň stále modlila a prosila Najvyššieho, aby na neho vzhliadol a potešil ho; a všetko ostatné

ponechala na vôľu Božiu.

383. Svätý Jozef nemohol úplne ukryť svoj krutý žiaľ, preto často bolo na ňom vidieť , že je

v pochybnostiach a v smutnej neistote. Niekedy, keď ho premohol žiaľ, hovoril ku svojej nebeskej

Snúbenici s akousi prísnosť ou, akú nikdy predtým neprejavoval. To bol iba prirodzený účinok

zármutku jeho srdca, a nie hnev alebo pomstychtivé pocity, lebo tieto mu nikdy neprišli na myseľ,

ako neskôr uvidíme. Avšak tvár nanajvýš múdrej Panej nikdy nestratila svoju vľúdnosť , ani

neprejavila žiadne pocity; aby zdvojnásobila svoju snahu, aby svojmu manželovi uľavila.

Obsluhovala ho pri stole, ponúkala stoličku, podávala pokrmy a nápoje a keď po všetkých týchto

službách, ktoré konala s neporovnateľnou láskavosť ou, svätý Jozef ju prinútil, aby si sadla, mohol

sa čoraz viac presvedčovať o Jej tehotnosti. Niet pochyby, že všetko to bolo jednou z najväčších

skúšok nielen pre svätého Jozefa, ale tiež pre Kňažnú nebies, a že tým veľmi vynikala hlboká

pokora a múdrosť Jej najsvätejšej duše. Pán Jej tým dal príležitosť , aby sa cvičila a osvedčovala vo

všetkých cnostiach, nakoľko Jej nielen nenariadil, aby skrývala tajomstvo svojej tehotnosti, ale proti

svojmu obvyklému spôsobu jednania a ani Jej ináč neprejavil svoje zapáčenie. Zdalo sa akoby Boh

celú tú záležitosť ponechal v Jej rukách a zveril to všetko múdrosti cnosti svojej vyvolenej Nevesty

bez toho, aby Jej poskytol nejaké zvláštne pomocné osvietenie. Božská Prozreteľnosť poskytla

najsvätejšej Márii i Jej nanajvýš vernému snúbencovi príležitosť pre hrdinské používanie tých darov

a milostí, ktoré im Boh udelil a kochal sa (podľa spôsobu našej reči), vo viere, nádeji a láske,

v pokore, trpezlivosti, mierumilovnosti a tichosti týchto dvoch sŕdc v ich žalostnom súžení. Aby

mohol rozmnožiť ich slávu a poskytnúť svetu príklad svätosti a opatrnosti, aj aby ďalej počul sladké

volanie svojej najsvätejšej Matky a Jej prečistého snúbenca, robil sa hluchým na Jej predlžované

prosby a odkladal odpoveď až na vhodný a patričný čas.

Poučenie našej najsvätejšej Kráľovnej a Panej

384. Moja najdrahšia dcéra, zmýšľanie a úmysly Pána sú nanajvýš vznešené; Jeho prozreteľnosť

voči dušiam je sladká a mocná a je obdivuhodné, ako ich všetkých riadi, najmä svojich priateľov a

vyvolených. Keby sa smrteľníci snažili poznať tú láskyplnú starostlivosť o ich vedenie a pokrok,

akú im ukázal tento Otec milosrdenstva (Mt 6, 8), našli by úľavu a nezaplietali by sa do

unavujúcich, zbytočných a nebezpečných starostí, žijúc v ustavičnej lopote a v márnom očakávaní

pomoci od tvorov. Bezodkladne by sa odovzdali nekonečnej múdrosti a láske, ktorá s otcovskou

sladkosť ou a nežnosť ou by bdela nad všetkými ich myšlienkami, slovami a skutkami, i nad

všetkými vecami, ktoré potrebujú. Nechcem, aby si nevedela o tejto pravde, ale aby si poznala, ako

Pán od večnosti chová vo svojej mysli všetkých predurčených rôznych dôb a vekov; a že

nepremožiteľnou silou svojej nekonečnej múdrosti a dobroty stále riadi a pripravuje všetky milosti

a všetky požehnania, ktoré sú im užitočné, aby dosiahli cieľ, po ktorom túžia.

385. Preto je pre rozumného tvora veľmi dôležité, aby sa nechal viesť rukou Pána a ponechal

všetko božskému riadeniu, pretože smrteľní ľudia nepoznajú svoje cesty ciele, ku ktorému vedú. Vo

svojej nevedomosti nemajú sa odvažovať k výberu, aby sa snáď nedopustili veľkej nerozvážnosti a

nevydali sa nebezpečenstvu večného zatratenia. Keď sa však celým srdcom odovzdajú

Prozreteľnosti Božej, uznávajúc Ho za svojho Otca a seba za Jeho dietky a tvory, Boh sám sa bude

pokladať za ich ochrancu, pomocníka a vodcu a vezme na seba tieto úlohy s takou láskou, že si

povolá nebo i zem za svedkov, aby svedčili, ako veľmi to pokladá za svoju vec, spravovať svojich a

riadiť tých, ktorí mu dôverujú a odovzdávajú sa do Jeho rúk. Keby Boh bol schopný zármutku alebo

žiarlivosti ako ľudia, povstávali by v ňom, vidiac, že si tvory činia právo na účasť v pripravovaní

blaha pre dušu a že sa duša snaží získať svoje potreby na iných miestach, mimo Neho (Múd 12,

13). Smrteľníci by dobre poznali túto pravdu, keby premýšľali o tom, čo sa deje medzi otcom a jeho

deťmi, medzi manželom a jeho manželkou, medzi dvoma priateľmi, medzi kniežať om a jeho

milovanými a váženými poddanými. Všetko, čo si títo navzájom preukazujú je ničím v porovnaní

s láskou, aká má Boh pre svoje dietky a s tým, čo pre ne môže a chce urobiť .

386. Napriek tomu, že ľudia všeobecne veria tejto pravde, nik nemôže odhadnúť lásku Božiu a jej

účinky na tie duše, ktoré sa úplne odovzdávajú do Jeho vôle. Ani ty, dcéra moja, nemôžeš, ani by si

nemala prezrádzať všetko, čo vieš, ale nesmieš to spustiť zo zreteľa v Pánovi. Jeho Velebnosť

hovorí, že ani vlas z hlavy Jeho vyvolených nespadne, lebo ich má všetky porátané a stráži ich (Lk

21, 18). Boh riadi ich kroky na ceste k životu večnému a chráni ich pred smrť ou; dáva pozor na ich

práce, láskyplne opravuje ich nedostatky, spĺňa ich priania, vzďaľuje od nich obavy a starosti,

v hneve ich obsahuje, v mieri obveseľuje, v boji ich posilňuje, v utrpeniach im pomáha. Jeho

múdrosť im slúži proti zvodom, Jeho dobrota napomáha ich posvätenie. Pretože je nekonečný, nik

Mu nemôže brániť alebo odporovať , vykonáva to, čo si praje, a praje si byť úplne k službám

spravodlivých, ktorí sú v Jeho milosti a úplne sa Mu odovzdávajú. Kto by mohol zmerať množstvo

a veľkosť požehnaní, ktorými zahrňuje srdce pripravené Ho prijať!

387. Ak si praješ, moja najdrahšia, dosiahnuť toto veľké šť astie, napodobňuj ma s úprimnou

snahou a odteraz sa venuj úprimnej snahe na dosiahnutie pravej odovzdanosti do vôle a

prozreteľnosti Božej. Ak na teba dopustí súženie, zármutok a námahy, prijmi a objím ich s pokojnou

dušou, s trpezlivosť ou, so živou vierou a nádejou v dobrotu Najvyššieho, ktorý ť a vždy zaopatruje

tým, čo je najbezpečnejšie a najprospešnejšie pre tvoju spásu. Nevyhľadávaj nič pre seba, lebo Boh

pozná tvoje cesty; odovzdaj sa úplne svojmu nebeskému Otcovi a Ženíchovi, ktorý ti bude pomáhať

a chrániť ť a s tou najväčšou láskou. Premýšľaj tiež o mojich prácach, ktoré dobre poznáš a pamätaj

si , že mimo prác môjho najsvätejšieho Syna, najväčšiu bolesť , ktorú som v živote mala, bolo, keď

som videla súženie môjho snúbenca svätého Jozefa a jeho žiaľ nad tým, čo si v tejto kapitole

popísala.

K a p i t o l a 2

Nepokoj svätého Jozefa vzrastá; rozhodol sa opustiť svoju Snúbenicu; z toho dôvodu sa

uchýlil k modlitbe

388. Nanajvýš úprimné srdce svätého Jozefa niekedy sa pokúsilo nájsť úľavu zo svojich trápnych

pochybností a zármutku rôznymi dôvodmi a nahovárať si, že tehotenstvo jeho Snúbenice je ešte

pochybné. Ale tento sebaklam každým dňom viac a viac mizol v dôsledku očividného vzrastania

stavu najsvätejšej Panny. Keď ho táto márna a prchavá útecha čoraz viac opúšť ala, konečne úplne

zmenil svoje presvedčenie o Jej tehotenstve a slávny svätec nenachádzal nič iné, kam by sa mohol

utiekať pre utíšenie svojho zármutku. Nebeská Kňažná zatiaľ stupňovala svoju láskavosť a bola

úplne bez akýchkoľvek vonkajších nedostatkov. Jej očarujúca krása, zdravie a milota očividne

vzrastali pred Jozefovým zrakom. To všetko iba podporovalo jeho nepokoj a viac mučilo jeho

najčistejšiu lásku, takže jeho vnútro zmietali búrlivé vlny láskyplnej bolesti a nevýslovného zmätku,

až konečne uviazol na brehu mora veľkého žiaľu, kam ho vrhli neodolateľné dôkazy jeho zmyslov

ohľadne tehotenstva prečistej Márie. hoci sa jeho duch vždy stotožňoval s vôľou Božou, predsa jeho

telo vo svojej slabosti cítilo dosť hodne nepokoja a zármutku, a nakoniec došiel až tam, že nevedel,

kam sa obrátiť . Sila jeho tela bola zlomená a opúšť ala ho, nie natoľko v dôsledku skutočnej

choroby, ale pre slabosť a únavu. Tieto účinky jeho hlbokej bolesti a ť ažkomyseľnosti zrejme sa

javili i na jeho výzore. A k tomu ešte, pretože všetko trpel sám a nevyhľadával úľavu alebo utíšenie

svojej bolesti tým, že sa zverí iným, ako to obyčajne trpiaci robievajú, jeho stav sa tým stával

povážlivejší a tým nevyliečiteľnejší.

389. Zármutok, ktorý v tom čase trpela najsvätejšia Mária, preplňoval Jej srdce a bol rovnako

veľký ako Jozefov. Avšak napriek tomu, hoci Jej zármutok presahoval všetky medze, schopnosť Jej

ušľachtilej a veľkomyselnej duše bola oveľa väčšia a preto bola schopná oveľa dokonalejšie

skrývať svoj žiaľ a používať svoje schopnosti na láskyplnú starostlivosť o svojho snúbenca, svätého

Jozefa. Preto zármutok Ju len povzbudzoval, aby sa tým oddanejšie starala o jeho zdravie a

pohodlie. Ale napriek tomu, pretože nedotknuteľné pravidlo všetkých skutkov najmúdrejšej

Kráľovnej bolo konať všetko s dokonalou opatrnosť ou a dokonalosť ou, zachovávala i naďalej

mlčanie o tajomstve, o prezradenie, ktorého nedostala žiaden pokyn. Hoci sama mohla obľahčiť

svojmu snúbencovi vysvetlením, neurobila tak z úcty a vernosti prislúchajúcej tajomstvu Kráľa

nebeského (Tob 13, 7). Čo sa týkalo Jej samej, napínala všetky sily; hovorila s Jozefom o jeho

zdraví, pýtala sa ho, čo by mohla urobiť , aby mu to poskytlo pomoc v jeho slabosti, ktorá sa ho tak

zmocnila. Nútila ho, aby si trochu odpočinul a zotavil sa, že je povinnosť ou podrobiť sa nutnej

potrebe, aby opäť nadobudol sily a mohol pracovať pre Pána. Svätý Jozef pozoroval všetko

jednanie svojej nebeskej Snúbenice a premýšľajúc o takých cnostiach, rozvahe a cítiac účinky jej

jednania a prítomnosti povedal si: „Či je možné, aby žena takého chovania, v ktorej sa javia také

milosti Pána, mohla mi spôsobiť také utrpenie? Ako sa môže zhodovať taká múdrosť a svätosť

s týmito zjavnými znakmi jej nevernosti k Bohu a ku mne, hoci Ju tak veľmi milujem? Ak sa

rozhodnem prepustiť ju alebo ju opustiť , stratím láskavú spoločníčku, svoje pohodlie, domov i

pokoj. Kde nájdem také požehnanie, ktoré by sa Jej vyrovnalo, keď ju opustím? Kde nájdem

útechu, keď toto sklame? Ale toto všetko menej zaváži, než pohana spojená s týmto smutným

nešť astím, v ktorom by som bol ako spoluvinník zločinu. Nie je možné, aby táto udalosť ostala

utajená, lebo čas všetko ukáže, i keby som sa teraz ja snažil zakryť to. Keby som sa vydával za

pôvodcu tejto tehotnosti, to by bol plný podvod a škvrna na mojom dobrom mene a svedomí.

Nemôžem uznať , že som to spôsobil ja, ani to nemôžem pripisovať žiadnemu inému pôvodcovi,

ktorého by som poznal. Čo mám teda spraviť v tejto hroznej tiesni? Najmenšie zlo bude, keď

opustím svoj dom a vzdialim sa, prv než nastane čas Jej pôrodu, lebo potom by som bol ešte viac

zmätený a trápený. Potom by som bol nútený žiť vo vlastnom dome s dieť ať om, ktoré nie je moje a

nemal by som potom možnosť nájsť z toho nejaké východisko alebo výhovorku.“

390. Keď Kňažná nebies vytušila rozhodnutie svojho snúbenca svätého Jozefa, že ju mieni opustiť

a vzdialiť sa, vo svojom veľkom zármutku sa obrátila ku svojim svätým anjelom a povedala im:

„Požehnaní duchovia a sluhovia najvyššieho Kráľa, ktorý vás povzniesol k blaženosti, ktorú

požívate a z Ktorého láskavej Prozreteľnosti ma sprevádzate ako Jeho verní sluhovia a moji

strážcovia, úpenlivo vás prosím, priatelia moji, aby ste predložili Jeho božskej Dobrote súženie

môjho snúbenca Jozefa. Proste Pána, aby naň vzhliadol a potešil ho ako pravý Otec. A tiež vy, ktorí

tak oddane poslúchate Jeho slová, vyslyšte tiež moje prosby; v mene Toho, ktorý je nekonečný, a

ktorému mám vo svojom lone dať ľudskú podobu, prosím, zaprisahám a pokorne vás žiadam, aby

ste bezodkladne pomohli a uľavili môjmu nanajvýš vernému manželovi v súžení jeho srdca a

vypudili z jeho mysle a srdca rozhodnutie, že ma opustí.“ Anjeli, ktorých Kráľovná vyvolila pre

tento účel, ihneď poslúchli a vštepili do srdca svätého Jozefa mnoho svätých myšlienok, ktoré ho

opäť presvedčovali, že jeho Snúbenica Mária je svätá a nanajvýš dokonalá a aby o nej nemyslel nič

zlé; že Boh je nevystihnuteľný vo svojich skutkoch a nanajvýš skrytý vo svojich súdoch; že vždy je

nanajvýš verný k tým, ktorí v Neho dúfajú a že ich nikdy neodmietne a neopustí v ich súženiach.

391. Takými a podobnými myšlienkami sa duch svätého Jozefa trochu upokojil, hoci nevedel,

odkiaľ prišli; keď však príčina jeho zármutku nebola odstránená, čoskoro do neho zas upadol,

nenachádzal nič, čo b uistilo a utíšilo jeho dušu, a vrátil sa k rozhodnutie, že opustí dom a svoju

Snúbenicu a vzdiali sa. Nebeská Kráľovná vedela o jeho rozhodnutí a usúdila, že je potrebné

odvrátiť toto nebezpečenstvo a naliehať vrúcnymi modlitbami o pomoc. Obrátila sa s horlivosť ou

k svojmu najsvätejšiemu Synovi vo svojom lone a s najvrúcnejšími citmi svojej duše prosila: „Pane

a Bože moje duše, s Tvojím súhlasom, hoci som iba prach a popol (Gen 18, 27), budem hovoriť

v Tvojej kráľovskej prítomnosti a vyjavím Ti svoje túžby, ktoré pred Tebou nemožno ukrývať . (Ž

34, 10ň. Moja povinnosť je, aby som neodkladala s pomocou svojmu manželovi, ktorého si mi dal.

Vidím, že je zdrvený súžením, ktoré si naň zoslal a nebolo by dobré, keby som ho v ňom opustila,

ak som našla milosť pred Tvojimi očami, snažne Ťa prosím, Pane a večný Bože, pre lásku, ktorá Ťa

prinútila vojsť do lona svojej služobnice pre spasenie ľudstva, aby si ráčil potešiť svojho

služobníka Jozefa a urob ho schopným, aby mi napomáhal pri uskutočnení Tvojho veľkého diela.

Nebolo by dobré, aby som ja, Tvoja služobnica, ostala bez manžela, ktorý by ma ochránil a

opatroval. Nedopusť , môj Pane a Bože, aby urobil, čo si predsavzal, a odišiel odo mňa.“

392. Najvyšší jej odpovedal: „Moja najdrahšia Holubička, Ja teraz navštívim svojho služobníka

Jozefa s útechou; a potom, keď mu zjavím skrz svojho anjela tajomstvo, ktoré doteraz nepozná

môžeš s ním otvorene hovoriť o všetkom, čo som ti urobil a nebude už potrebné o tejto veci

zachovávať mlčanie. Naplním ho svojím duchom a urobím ho schopným vykonávať svoj podiel pri

týchto tajomstvách. On ti pri nich bude slúžiť a vypomáhať pri všetkom, čo sa stane.“ Tento sľub

Pána potešil najsvätejšiu Máriu a upokojil Ju; vzdávala vrúcne vďaky Pánovi, Ktorý všetky veci

riadi v obdivuhodnom poriadku, miere a váhe. Lebo okrem útechy, ktorú jej poskytla úľava od

starostí, poznala tiež dobre, aké bolo prospešné, že Jozefova skúška bola predĺžená týmto súžením

prv, než mu bolo zverené na opatrovanie veľké tajomstvo.

393. Svätý Jozef zatiaľ úzkostlivo uvažoval ako má správne jednať , lebo tieto útrapy znášal už dva

mesiace; a teraz premožený ich ť archou uvažoval sám v sebe: „Nenachádzam lepšie východisko

z týchto ť ažkostí, než odísť . Uznávam, že moja snúbenica je nanajvýš dokonalá a všetko u Nej

ukazuje, že je svätá; ale napriek tomu všetkému je tehotná a toto tajomstvo neviem preniknúť .

Nechcem poškodiť Jej povesť svätosti tým, že sa na Ňu uvalí zákonitý trest; ale tiež nemôžem

zostať a byť svedkom následkov Jej tehotnosti. Opustím Ju teraz a odovzdám sa do Prozreteľnosti

Pána, ktorý ma spravuje (riadi).“ Na to sa rozhodol, že v tú noc odíde, a aby bol pripravený na

cestu, zabalil si nejaké šaty a niektoré iné maličkosti do malého balíčka. Požiadal tiež niektorých

dlžníkov o zaplatenie mzdy za vykonanú prácu a uložil sa k spánku s úmyslom, že o polnoci odíde.

Ale pre zvláštnosť tohto kroku a pretože mal zvyk všetky svoje úmysly odovzdávať v modlitbe

Bohu, keď sa už rozhodol, povedal Pánovi: „Najvyšší, večný Bože našich otcov Abraháma, Izáka a

Jakuba, Ty jediné prvé útočisko núdzou trpiacich a strápených. Tvoja dobrota dobre vie o žalosti a

trýzni môjho srdca. Ty tiež vieš, ó Pane (hoci som nehodný), že nemám vinu na tom, čo mi

spôsobuje zármutok a taktiež vieš, akú hanbu a nebezpečenstvo bude mať vzápätí stav mojej

Snúbenice. Ja Ju nepovažujem za cudzoložnicu, lebo na nej vidím veľké cnosti a dokonalosti;

napriek tomu však vidím, že je tehotná. Neviem, kým alebo akým spôsobom sa to stalo; a preto

nemôžem nájsť žiaden prostriedok, ktorý by mi vrátil pokoj. Aby som teda zvolil najmenšie zlo,

odídem od Nej a vyhľadám si miesto, kde ma nik nepozná a odovzdaný do Tvojej Prozreteľnosti

strávim svoj život na púšti. Neopúšť aj ma, môj Pane a večný Bože, lebo si žiadam jedine Teba ctiť a

Tebe slúžiť .“

394. Svätý Jozef ležiac na tvári urobil sľub, že pôjde do jeruzalemského chrámu a obetuje čiastku

z toho malého obnosu peňazí, ktoré si obstaral na cestu, aby Boh Márii, jeho Snúbenici, pomáhal,

chránil a oslobodil ju od všetkých ľudských nešť astí a nehôd, lebo úprimnosť a úcta tohoto Božieho

muža, akú mal k nebeskej Panej, bola naozaj veľká. Po tejto modlitbe sa uložil ku krátkemu spánku

s úmyslom, že o polnoci tajne odíde od svoje Snúbenice. V tomto spánku sa však stalo, o čom

budem hovoriť v nasledujúcej kapitole. Veľká Kňažná nebies (uistená Božským prisľúbením)

pozorovala zo svojej izbičky všetko, čo sa svätý Jozef chystal urobiť , lebo Všemohúci Jej to zjavil.

A keď počula sľub, ktorý urobil v jej prospech a videla ten malý balík a chudobné malé zaopatrenie,

ktoré si pripravil na cestu, naplnil Ju nežný súcit a opäť sa naň modlila, vzdávala chvály a vďaky

Pánovi za Jeho Prozreteľnosť , s ktorou nad všetku ľudskú moc a pochopenie riadi všetky skutky

ľudí. Jeho Velebnosť riadila udalosti tak, aby sa obidvaja - najsvätejšia Mária i svätý Jozef - boli

privedení až k dosiahnutiu najvyššieho bodu vnútorného zármutku a okrem zásluh za toto predĺžené

mučeníctvo získali tiež obdivuhodné a vzácne požehnanie božskej útechy, aké si tým zaslúžili.

Ačkoľvek vznešená Pani zotrvala vo viere a dôvere, že Pán zavčas zakročí a preto zotrvala

v zachovávaní mlčania, aby neprezradila tajomstvo, o prezradenie ktorého jej Pán nič neprikázal,

predsa veľmi trpela pre Jozefove rozhodnutie, že ju opustí. Uvažovala o veľkých obtiažiach, aké

bude mať , keď bude sama, bez spoločníka a ochrancu, na ktorého sa mohla spoliehať , že Jej

poskytne útechu i pomoc prirodzeného poriadku, lebo vedela, že nemôže očakávať , aby Jej všetko

prichádzalo podľa poriadku nadprirodzeného a zázračne. Ale všetky Jej vzdychy Jej nijako

nebránili, aby konala najvznešenejšie cnosti s veľkodušnou mysľou, ako napríklad trpezlivo znášať

útrapy a podozrievanie svätého Jozefa i následky toho; opatrnosť , s akou sa zdržovala od

vyzradenia tajomstva pre jeho veľkosť , s akou sa zdržovala od vyzradenia tajomstva pre jeho

veľkosť ; mlčanlivosť , ktorou sa vyznačovala ako žena, ktorá sa vedela zdržať , aby hovorila o tom,

k čomu Ju nútili toľké ľudské dôvody, aby to povedala, zhovievavosť a pokora, keď ticho znášala

podozrievanie svätého Jozefa. Aj v mnohých iných cnostiach sa obdivuhodnej cvičila v tomto

ť ažkom čase, čim nás poučila, ako máme skladať svoju dôveru vo Všemohúceho, že nás vyslobodí

z najväčších utrpení.

Poučenie, ktoré mi dala Mária, Kráľovná nebies.

395. Dcéra moja, príklad mojej mlčanlivosti, o ktorej si písala, mal by ť a naučiť , aby si ju

používala ak vodítko na zachovanie prejavov priazne a tajomstiev Pána, to je, aby si ich uchovávala

skryté vo svojom srdci. Hoci by sa niekedy mohlo zdať prospešné vyjaviť ich pre útechu niektorej

duše, nesmieš jednať podľa takého hľadiska bez toho, aby si sa predtým neporadila pri modlitbe

s Bohom a s tvojími predstavenými. Tieto duchovné veci nesmú závisieť od ľudských citov, ktoré

tak veľmi podliehajú vášniam a prirodzeným náklonnostiam. Vždy je tu veľké nebezpečenstvo, že

by sa mohlo pokladať za prospešné to, čo je vlastne škodlivé, alebo za službu Božiu to, čo je vlastne

urážkou. Telesné oči a náklonnosti (1 Kor 2, 14) nemôžu rozoznávať vnútorné hnutia, aby sa mohlo

s istotu povedať , ktoré z nich je božské, spôsobené milosť ou, alebo ktoré je ľudské, pochádzajúce

z nezriadenej záľuby. Ačkoľvek je veľký rozdiel medzi týmito dvoma druhmi náklonností a ich

príčinami, predsa však ak tvore nie je vysoko osvietený a ak neodumrel svojim vášniam, nemôže

ten rozdiel rozoznať , ani oddeliť vzácne od chatrného (jer 15, 19). Ešte väčšie je toto

nebezpečenstvo, keď sa k tomu primieša nejaká ľudská pohnútka, alebo je podkladom nášho

jednania, ale potom sa obyčajne do toho vlúdi naša sebaláska a odníme nám súdnosť a prehliadnutie

k nebeským a duchovným veciam a vedie k mnohým náhlym, nebezpečným pádom.

396. Nech je teda vždy tvojim pravidlom, podľa ktorého sa máš riadiť , že neprezradíš nikomu nič,

okrem tvojho duchovného vodcu, kým ti neprikážem ináč. Keď som sa stala tvojou učiteľkou,

budem dbať o to, aby som ti dávala rady a pokyny v tomto i vo všetkých iných veciach, aby si

nezblúdila z cesty, ktorú ti vyznačila vôľa môjho najsvätejšieho Syna. Preto ti pripomínam, aby si

vysoko cenila všetky dobrodenia a zjavenia, ktoré Ti dáva Najvyšší. Uchovávaj si ich

s veľkomyselným srdcom, váž si ich, ďakuj za ne a predovšetkým ich používaj a dávaj im prednosť

najmä pred tým, čo pochádza z tvojej náklonnosti. Úctivá bázeň Božia ma zaväzovala k mlčaniu,

keď som mala (ako bolo správne) veľkú úctu k pokladu vo mne uloženému. Ale napriek

prirodzeným citom lásky a povinnosti k môjmu pánovi a snúbencovi Jozefovi, a nedbajúc na bolesť

a súcit s jeho utrpením, od ktorého som veľmi túžila ho oslobodiť , predsa som tajila tajomstvo

svojho stavu mlčaním, dávala som predovšetkým prednosť tomu, aby som sa páčila Pánovi a Jemu

som ponechávala obhájenie môjho prípadu. Podľa toho sa uč, aby si sa nikdy nehájila proti

obvineniam, i keby si bola úplne nevinná. Prenechaj obhájenie Pánovi a dôveruj v Jeho lásku. Zver

svoju povesť Jeho starostlivosti a zatiaľ premáhaj trpezlivosť ou a pokorou, miernosť ou a láskavými

slovami tých, ktorí ť a urážajú. Nadovšetko si na vlastné oči videla vonkajšie isté znaky tvojho

úsudku, lebo dokonalá, úprimná láska ti pomôže nájsť opatrnú zámienku a omluvu pre všetky

pochybenia tvojich blížnych. Boh pre také jednanie postavil ako žiariaci príklad môjho snúbenca

svätého Jozefa, lebo nik nemal zrejmejší dôkaz o zle ako on a tiež nik nebol taký opatrný

v odročovaní svojho súdu. V zákone opatrnej a svätej lásky sa musí považovať za múdrosť a nie za

smelosť a opovážlivosť , ak sa niekto domnieva, že vec má vyššiu príčinu, hoci snáď ešte neznámu,

než posudzovať našich blížnych pre chyby, pri ktorých ich vina nie je úplne zrejmá. Toto zvláštne

poučenie nedávam pre tých, ktorí sú v stave manželskom, lebo tí si môžu vziať poučenie z celého

môjho života. Ale z vyššie uvedeného poučenia všetci môžu mať úžitok, hoci teraz mám na zreteli

len tvoj pokrok, po ktorom túžim so zvláštnou láskou. Počúvaj ma, dcéra, konaj podľa mojich rád a

nasleduj tieto moje slová života večného.

K a p i t o l a 3 .

Anjel Pána hovorí k Jozefovi v snoch a poučuje o tajomstve vtelenia; ako sa choval

potom.

397. Bolesť žiarlivosti núti tých, ktorých postihla k takej bdelosti, že ich často prebúdza zo sna, ale

vôbec úplne odháňa spánok a nedopraje im odpočinok. Nik ešte netrpel touto úzkosť ou v takom

stupni ako svätý Jozef, hoci - keby bol poznal pravdu - bol by k tomu mal zo všetkých najmenšiu

príčinu. Bol obdarený vysokým osvietením a vedomosť ami, takže mohol preniknúť hĺbku

nesmiernej svätosti a dokonalosti svojej nebeskej Snúbenice. Pretože však príčiny, ktoré ho nútili,

aby sa vzdal práva na tak veľké požehnanie, boli neúprosné, prirodzene z toho vyplývalo, že

vedomie toho, čo má stratiť , ešte k tomu pridalo bolesť , že sa má od toho dobra odlúčiť . Preto, čo

trpel v tomto ohľade svätý Jozef, prevyšuje všetko, čo kedy ktorý muž trpel, lebo strata žiadneho

z mužov sa nevyrovnala jeho strate a žiaden by ju nemohol tak cítiť , ako on. Okrem toho bol tiež

veľký rozdiel v horlivosti a žiarlivosti tohto verného služobníka Božieho a žiarlivosti iných

v podobnom postavení. Keď človek vrúcne miluje, žiarlivosť mu spôsobuje veľkú úzkosť a snahu,

aby zabránil strate milovaného predmetu; a k tejto úzkosti prirodzene sa pojí bolesť spôsobená

obavami, aby milovanú bytosť neodlúdili iní. Tento druh citov sa obyčajne nazýva žiarlivosť . Tí,

ktorých ovládajú nezriadené vášne a pre nedostatok opatrnosti alebo iných cností im povoľujú,

obyčajne im to spôsobuje rôzne pocity hnevu, zúrivosti, nenávidia milovanú osobu alebo súpera,

ktorý prekáža návratu lásky, nech je to už láska riadna alebo. Potom vznikajú búrky

podozrievavosti, domnienok a predstáv pochádzajúcich z tých vášní, búrka striedajúca túžby a

ošklivosť , láskyplnú náchylnosť na márnu ľútosť . Tak popudlivé a chtivé mocnosti sú v ustavičnom

boji, bez ohľadu na požiadavky rozumu a opatrnosti, lebo tento druh bolesti mätie rozum,

prekrucuje pohnútky a odmieta opatrnosť .

398. Ale u svätého Jozefa tento poriadok nebol skazený všetkými týmito obavami, ani v ňom

nemohli nájsť miesto pre jeho veľkú svätosť jeho Snúbenice; lebo u Nej nemohol nájsť nejaké

chyby, ktoré by ho dráždili k hnevu, ani nemal žiadne podozrenie, že Jej lásku získal niekto iný,

proti ktorému by jeho závisť mohla povstať na obranu. Žiarlivosť svätého Jozefa bola založená

úplne iba na jeho veľkej láske k presvätej Márii, v istej podmienečnej neistote a i podozrení, či jeho

Snúbenica úplne opätovala jeho lásku, lebo nenašiel žiadne také silné dôvody proti, aké našiel pre

svoju nedôveru, žiadne také silné dôvody proti, aké našiel pre svoju nedôveru. V jeho prípade

nebolo potrebné väčšej neistoty, aby mu spôsobila taký veľký zármutok, lebo v práve na manželku

nemôže byť trpený žiaden sok. Preto čistá manželská láska nášho svätca, ktorá naplňovala celé jeho

srdce, sama stačila spôsobiť tu najväčšiu žalosť pri najmenšom objavení nevernosti, alebo pre

nebezpečenstvo, že by mohol stratiť tento nanajvýš dokonalý, krásny a milý predmet všetkých

svojich túžob a myšlienok. Ak má láska také spravodlivé pohnútky, potom putá a reť aze, ktoré

pútajú srdce, sú silné a nezničiteľné a jej nadvláda je mocná najmú tam, kde nie sú žiadne

nedokonalosti, ktoré by ju oslabovali. Na našej Kráľovnej nebolo v duchovnom ani prirodzenom

poriadku nič, čo by u Jej svätého snúbenca prispievalo na zmenšenie alebo zmierenie tejto lásky, ale

iba to, čo pri mnohých príležitostiach a pre mnohé dôvody rozplamení jeho lásku na mocnejší

plameň.

399. Keď svätý Jozef vykonal vyššie uvedenú modlitbu, preplnený žiaľom, ktorý sa teraz už stal

neznesiteľnou bolesť ou, uložil sa ku krátkemu spánku, istý, že v pravom čase vstane, aby - ako

myslel - bez vedomia svojej manželky o polnoci opustil svoj domov. Nebeská Pani očakávala

zákrok Boží, lebo Ho o to pokorne prosila. Vedela, že utrpenie jej znepokojeného manžela dosiahlo

už tak vysoký bod, že milosrdná pomoc Božia je už nutná. Najvyšší poslal svojho archanjela

Gabriela, aby sa Jozefovi zjavil vo sne a zdelil mu tajomstvo vtelenia a vykúpenia slovami, ktoré sú

napísané v evanjeliu. U niekoho by to mohlo vzbudiť údiv (aký to vzbudilo aj u mňa), prečo hovoril

archanjel s Jozefom v spánku a nie, keď toto tajomstvo bolo tak vysoké a tak ť ažké na pochopenie,

najmä v terajšom znepokojenom a rozrušenom stave jeho mysle kdežto iným to isté tajomstvo

nebolo oznámené v spánku, ale pri jasnom vedomí.

400. Príčinou takého jednania je vždy iba spravodlivá, svätá a dokonalá vôľa Božia. Ale nakoľko

som to poznala, zmienim sa trochu na vysvetlenie aj o iných príčinách. Prvá príčina je, že svätý

Jozef bol taký múdry, taký plný nebeského svetla a mal takú vysokú mienku o našej najsvätejšej

Panej, blahoslavenej Márii, že neboli potrebné silné dôvody, aby bol presvedčený a uistený o Jej

dôstojnosti a o tajomstvách vtelenia, lebo k dobre zmýšľajúcemu srdcu božské vnuknutia ľahko

nájdu prístup. Druhá príčina je, že jeho nepokoj mal svoj počiatok vo zmysloch, najmä, že

tehotnosť svojej Snúbenice pozoroval vlastnými očami. Preto bola to spravodlivá pokuta, aby za to,

že oči mu dali príčinu k podozreniu, boli akosi umŕtvené tým, že boli zbavené pohľadu na anjelský

zjav. Tretia príčina je akýsi následok druhej príčiny: Hoci sa svätý Jozef nedopustil žiadnej viny, bol

pod vplyvom svojho utrpenia a jeho zmysly boli takmer otupené a neschopné prijať zmyslové

poňatie anjelovej reči. Preto bolo vhodnejšie, aby mu anjel priniesol to posolstvo v dobe, keď jeho

zmysly, ktoré ho pohoršovali, boli nečinné a akoby mŕtve. Tak mohol potom svätý muž, keď opäť

nadobudol ich plné užívanie, očistiť sa a stať sa schopný mnohými úkonmi cností pre pôsobenie

Ducha svätého, ktoré bolo Jozefovým rozčúlením a nepokojom úplne prerušené.

401. Z toho tiež vyrozumieme, prečo Boh častejšie hovoril k dávnym Otcom v spánku, než sa to

stáva Jeho verným v dobe zákona svätého evanjelia; v Novom zákone je oveľa menej zjavení

v snoch, než priamych rozhovoroch s anjelmi, ktoré sú účinnejším prostriedkom pre oznámenie.

Vysvetlenie tejto pravdy je toto: pretože podľa Božského ustanovenia najväčšia prekážka

k dôvernejšiemu obcovaniu a rozhovoru duší s Bohom a Jeho anjelmi sú spáchané hriechy, hoci iba

všedné, alebo iba nedokonalosti, z toho je zrejmé, že od toho času, keď sa božské Slovo stalo

človekom a obcovalo so smrteľnými ľuďmi sú alebo môžu byť , všetky naše zmysly a mocnosti zo

dňa na deň očisť ované a posväcované používaním viditeľných čiže zmyslom prístupných sviatostí,

ktoré človeka do istej miery oduševňujú a povyšujú, jeho malátne mocnosti oživujú a uschopňujú

pre prijímanie božského vplyvu a pôsobenia, za toto požehnanie vďačíme v najväčšej miere

predrahej krvi Krista Pána, viac, než naši predkovia; lebo jej účinkami podieľame sa na Jeho

svätosti skrze sviatosti, ktoré nám dávajú účinky zvláštnych milostí v niektorých z nich aj

duchovného rázu, ktoré nás určujú a pripravujú pre najvyššie ciele. Kedykoľvek však Pán v našich

časoch hovoril alebo hovorí s niekým v spánku, vylučuje činnosť zmyslov, akoby boli nehodné a

nepripravené vojsť do duchovného zasnúbenia Jeho obcovania s nimi a božského vplyvu.

402. Z tejto náuky je tiež zrejmé, že ľudia, aby mohli prijať skryté dobrodenia Pána, musia byť

zbavení nielen všetkých vín a byť v posväcujúcej milosti, ale aby aj ich duch bol v mieri a pokoji;

lebo ak sú mocnosti v zmätku (ako bolo u svätého Jozefa), duša nie je v primeranom stave, aby

prijala také vznešené a jemné vplyvy, aké plynú z návštev a útech Pána. Nie je nič neobyčajné, že i

keď protivenstvá a utrpenia hoci sebaviac rozmnožujú zásluhy duše (ako to bolo u svätého Jozefa,

snúbenca našej Kráľovnej), predsa prekážajú božskému pôsobeniu. V utrpení duša bojuje

s mocnosť ami temnoty, kdežto pre útechy a obcovanie s Bohom musíme mať svetlo; a preto ak sa

dívame na tmu, aj keď iba preto, aby sme ju odohnali, nezrovnáva sa to s pohľadom na Boha a

anjelov. Avšak aj pri takom zápase a boji s pokušeniami, ktoré môžeme prirovnať k nočnému snu, je

predsa možné počuť hlas Pána a za pomoci anjelov ho rozoznať , ako sa to stalo svätému Jozefovi.

On všetko počul a všetko rozumel, čo povedal svätý Gabriel: že sa nemusí obávať ostať so svojou

Snúbenicou Máriou (Mt 20, 21), lebo to, čo nosí vo svojom živote, je dielo Ducha Svätého; že

porodí Syna, ktorý sa bude nazývať Ježiš a ktorý bude Spasiteľom svojho ľudu; že vo všetkom tom

sa splní proroctvo Izaiáša, ktorý hovorí: Hľa, Panna počne a porodí Syna a bude sa volať Emanuel,

čo znamená Boh s nami (Iz 7, 14). Svätý Jozef nevidel anjela obrazne, iba počul vnútorný hlas a

porozumel hneď celé tajomstvo. Slová anjela už naznačovali, že svätý Jozef bol rozhodnutý

prerušiť styky s najsvätejšou Máriou, lebo mu anjel povedal, aby Ju bez obavy prijal.

403. Svätý Jozef sa prebudil s plným vedomím, že jeho Snúbenica je naozaj Matka Božia. Plný

radosti zo svojho šť astného osudu a nechopiteľného šť astia, ale súčasne tiež náhle preniknutý

hlbokou ľútosť ou nad tým, čo urobil, padol pokorne tvárou na zem a s mnohými inými radostnými

prejavmi citov robil hrdinské úkony sebapokorovania a vďaky. Ďakoval Pánovi za to, že mu zjavil

toto tajomstvo, i za to, že ho ustanovil za manžela Tej, ktorú si Boh vyvolil za Matku, hoci nebol

hodný byť ani Jej otrokom. Pri týchto vyznaniach a úkonoch cností ostal duch svätého Jozefa

pokojný a priaznivý pre prijatie nových účinkov Ducha Svätého. Jeho pochybnosti a starosti za

niekoľké posledné mesiace položili v ňom hlboké základy pokory, ktorú potreboval človek,

ktorému malo byť zverené najvyššie tajomstvo Pána; a spomienka na jeho skúsenosti ostala mu

poučením na celý životy. Svätý muž sa začal obviňovať zo všetkého, čo sa stalo a plný ľútosti sa

modlil: „Ó moja nebeská Nevesta a najtichšia Holubička, ktorú si Najvyšší vyvolil za svoj príbytok

a za svoju Matku, ako som sa mohol ja, Tvoj nehodný otrok, odvážiť pochybovať o Tvojej

vernosti? Ako si mohol prach a popol dovoliť , aby mu slúžila Tá, ktorá je Kráľovná neba i zeme a

Pani vesmíru? Ako to, že som nebozkával zem, ktorej sa dotýkali Tvoje nohy? Prečo som nemal

najväčšiu starosť , aby som Ti slúžil na kolenách? Ako sa budem môcť odvážiť v Tvojej prítomnosti

pozdvihnúť oči a ostať v Tvojej spoločnosti alebo otvoriť svoje pery, aby som k Tebe prehovoril?

Ó, Pane a Bože môj, daj mi milosť a silu, aby som Ju požiadal o odpustenie a nakloň Jej srdce

k milosrdenstvu, aby neopovrhovala svojím zarmúteným služobníkom podľa jeho previnenia. Ó,

beda mi! Keď Ona je plná svetla a milostí a nosí pod srdcom Pôvodcu svetla, všetky moje

myšlienky videla svojím zrakom a tiež to, že som mal v úmysle opustiť Ju; aká to bude odo mňa

smelosť , aby som sa ukázal v Jej prítomnosti. Teraz poznávam svoje hrubé chovanie a veľkú chybu,

pretože aj pri takej veľkej svätosti, akú som mal pred očami, povoľoval som svojim neoprávneným

myšlienkam a pochybnostiam o Jej vernosti, ktorej som nebol hodný. A keby ma Tvoja

spravodlivosť z trestu nechala uskutočniť svoje opovážlivé rozhodnutie, aký by som teraz bol

nešť astný! Večné vďaky Tebe, najvyšší Pane, že takú veľkú milosť! Pomôž mi, najmocnejší Kráľ,

aby som vykonal nejaké zadosť učinenie. Pôjdem ku svojej snúbenici a Panej, dúfajúc v Jej

láskavosť a dobrotu; padnem Jej k nohám a budem prosiť o odpustenie, aby si kvôli Nej, Ty môj

večný Pane a Bože, zhliadol na mňa pohľadom Otca a odpustil mi môj hrubý úmysel.“

404. Svätý snúbenec potom opustil svoju malú izbičku a pozoroval na sebe veľkú zmenu

v pocitoch od toho času, čo sa uložil k spánku. Pretože Kráľovná nebies sa vždy zdržovala

v ústraní, nechcel Ju vyrušovať z Jej sladkého rozjímania, dokedy by si to Ona sama nepriala.

Zatiaľ muž Boží rozbalil svoj malý balík, ktorý si pripravil a prelieval pritom hojné slzy celkom

s iným pocitmi, než ho balil. S plačom začal prejavovať svojej nebeskej Snúbenici úctu tak, že

upratoval miestnosti, umýval podlahu, ktorej sa mali dotýkať posvätné nohy najsvätejšej Márie.

Konal tiež iné domáce práce, ktoré obyčajne prenechával nebeskej Panej, kým sa nedozvedel o Jej

dôstojnosti. Rozhodol sa, že úplne zmení svoj vzť ah k Nej, že vezme na seba úlohu sluhu a Jej

prenechá hodnosť Panej. Od toho dňa nastal medzi Máriou a Jozefom nevídaný spor, kto z nich by

mal mať dovolené, aby preukazoval väčšiu horlivosť , aby slúžil druhému a v pokore. Kráľovná

nebies videla všetko, čo sa dialo s Jozefom a žiadna jeho myšlienka alebo pohyb neunikol Jej

pozornosti. Keď prišla vhodná chvíľa, svätý Jozef prišiel k modlitebni najsvätejšej Márie, a Ona ho

prijala s najnežnejšou láskavosť ou, ako to budem rozprávať v nasledujúcej kapitole.

Poučenie, ktoré mi udelila nebeská Pani, najsvätejšia Mária

405. Dcéra moja, v tom, čo si poznala v tejto kapitole, máš krásny dôvod, aby si chválila

obdivuhodné cesty Božskej múdrosti, keď krížom navštevuje a opätovne potešuje svojich

vyvolených služobníkov; z oboch, ako z jedného tak i z druhého vyvodí pre nich rozmnoženie

zásluh a slávy. Okrem tohoto poučenia chcem ti dať ešte ďalšie, nanajvýš dôležité pre tvoj smer a

pre úzky chodník, ktorí ti Najvyšší určil. To jest, aby si sa zo všetkých síl snažila zachovať kľud a

vnútorný pokoj nenechaj sa oň olúpiť žiadnou znepokojujúcou príhodou tohto života a maj stále na

mysli príklad a poučenie, ktoré obsahuje táto časť života môjho snúbenca svätého Jozefa. Najvyšší

nechce svoje tvory utrpením znepokojiť , ale dáva im príležitosť , aby získali zásluhy; nie aby stratili

odvahu, ale aby vyskúšali svoju silu, čo dokážu s podporou milosti. I keď prudké pokušenia

obyčajne uzatvárajú nebo vznešeného pokoja a poznania Boha a dávajú tvoru pevnejší základ pre

poznanie svojej nízkosti, predsa, keď duša stratí vnútorný pokoj a rovnováhu, stane sa nespôsobilá

pre návštevu Pána, pre počatie Jeho hlasu a pre povznesenie sa k Jeho objatiu. Velebnosť božia

neprichádza v búrlivom mraku (3 Kr 19, 12), ani nebudú žiariť papršleky tohoto najvyššieho Slnka

spravodlivosti, keď nepanuje v duši pokoj.

406. Keď teda nedostatok kľudu tak prekáža čistému obcovaniu s Najvyšším, je zrejmé, že hriechy

sú oveľa väčšia prekážka pre toto veľké požehnanie. Prajem si, aby si bedlivo dbala na túto náuku a

neopovážila si dovoliť nejakú nedbalosť pri akomkoľvek používaní tvojich schopností. Pretože si

tak často urážala Pána, pros o Jeho milosrdenstvo, plač a umývaj sa zo svojich hriechov hojnými

slzami; pamätaj, že pod trestom večného zatratenia ako neverná, si povinná bdieť nad svojou dušou

a zachovať ju pre večné miesto odpočinku u Všemohúceho čistú, bez škvrny a neznepokojenú tak,

aby Boh mohol prijať a nájsť v nej príjemný príbytok (1 Kor 2, 16). Súlad tvojich schopností a

pocitov má byť ako hudba jemných, sluchu lahodiacich hudobných nástrojov, pri ktorej čím

jemnejší je súlad, tým väčšie je nebezpečenstvo nesúladu a tým viac sa musí dávať pozor, aby sme

nástroj chránili pred hrubými dotykmi. Veď aj samotná atmosféra, nakazená pozemskými sklonmi,

stačí rozrušiť a nakaziť mocnosti duše zasvätené Bohu. Snaž sa teda viesť opatrný život a udržovať

úplnú kontrolu nad svojimi mocnosť ami a ich činnosť ou. Ak si niekedy vyrušená a rozladená

v zachovávaní tohoto poriadku, snaž sa dávať pozor na božské svetlo, používaj ho bez obavy, snaž

sa dávať pozor na božské svetlo, používaj ho bez obavy a bez odkladu a konaj s jeho pomocou to,

čo je nanajvýš dokonalé a čisté. V tom ti poukazujem na príklad môjho snúbenca svätého Jozefa,

ktorý uveril anjelovi bez okamihu váhania s rýchlou poslušnosť ou vykonal, čo mu bolo rozkázané;

tým zaslúžil veľkú odmenu a bol povýšený na vysokú dôstojnosť . Keď sa potom tak hlboko

pokoroval, pretože mal také veľké, i keď iba zdanlivé príčiny k nepokoju, a vôbec nezhrešil tým, čo

urobil; ako musíš ty obyčajný zemský červík, uznávať svoju malosť a pokorovať sa do prachu,

oplakávajúc svoje nedbalosti a hriechy, aby Najvyšší mohol na teba pozerať ako Otec a aj ako

Ženích.

K a p i t o l a 4

Svätý Jozef prosí svoju snúbenicu, najsvätejšiu Máriu za odpustenie a nebeská Pani ho

s veľkou múdrosťou teší

407. Manžel presvätej Panny Márie, svätý Jozef, teraz lepšie informovaný, čakal kým jeho

najsvätejšia Snúbenica ukončila svoje rozjímanie a potom v hodine, ktorú poznal, otvoril dvere

skromného bytu, ktorý obývala Matka nebeského Kráľa. A len čo vkročil, padol svätý muž na

kolená a s najhlbšou úctou a pokorou povedal: „Moja Pani a Snúbenica, pravá Matka večného

slova, tu, hľa ja Tvoj služobník kľačím pri nohách Tvojej dobroty. Pre Tvojho Boha a Pána, ktorého

nosíš vo svojom panenskom živote, snažne Ťa prosím za odpustenie mojej drzosti. Som si istý, ó

Pani, že žiadna z mojich myšlienok nie je skrytá pred Tvojou múdrosť ou a pred Tvojím nebeským

nazeraním. Bol som veľmi opovážlivý, keď som sa rozhodol opustiť Ťa a nie menšia bola moja

hrubosť v tom, že som sa až doteraz choval k Tebe ako ku svojej podriadenej, namiesto toho, aby

som Ti slúžil ako Matke svojho Pána a Boha. Ale Ty tiež vieš, že som to všetko robil

z nevedomosti, pretože som nepoznal tajomstvo nebeského Kráľa a veľkosť Tvojej dôstojnosti, hoci

som v Tebe ctil iné veľké dary Najvyššieho. Nehľaď, Pani moja na nevedomosť tak nízkeho tvora,

ktorý teraz, lepšie poučený, zasväcuje svoje srdce a celý svoj život, Tvojej službe a starostlivosti.

Nevstanem, kým ma neuistíš o Tvojej priazni a kým nedosiahnem odpustenie, Tvoju dobrú vôľu a

požehnanie.

408. Presvätá Mária, počúvajúc pokorné slová svätého Jozefa, mala rôzne pocity. S nežnou

radosť ou v Pánovi pozorovala, ako bol spôsobilý, aby mu boli zverené tajomstvá Pána, keď ich

uznával a ctil s takou hlbokou vierou a pokorou. Bola však trochu znepokojená jeho predsavzatím,

na ktoré narážal slovami, že v budúcnosti sa k Nej bude chovať úctivo a pokorne, lebo pokorná Pani

sa bála, že touto novotou stratí príležitosť k poslušnosti a k sebapokorovaniu, ako služobnica

svojho manžela. Ako človek, ktorý sa náhle ocitne v nebezpečenstve, že bude okradnutý o nejaký

drahokam alebo poklad vysokej ceny, tak najsvätejšia Mária sa zarmútila pri myšlienke, že svätý

Jozef už s Ňou nebude jednať ako s nižšou a vo všetkom jemu podriadenou, keď v Nej teraz poznal

Matku Pána. Pozdvihla svojho svätého snúbenca a sama sa vrhla k jeho nohám (ačkoľvek on sa

tomu snažil zabrániť) a povedala: „Pán a snúbenec môj, ja sama ť a mám žiadať o odpustenie; nie ja

tebe, ale ty mi musíš odpustiť ten zármutok a horkosti, ktoré som ti spôsobila; a preto na kolenách

ť a prosím o toto odpustenie, aj aby si zabudol na tie svoje starosti, lebo Najvyšší v božskom

zaľúbení zhliadol na moje túžby a utrpenie.“

409. Nebeskej Panej sa zdalo byť dobré, aby potešila svojho snúbenca a preto nie, aby

ospravedlňovala, dodala: „Hoci veľmi som si priala, nemohla som ti k svojej ujme dať žiadnu

správu ohľadne tajomstva, ktoré mocou Najvyššieho je vo mne skryté, lebo moja povinnosť , ako

Jeho otrokyne bolo čakať na prejav Jeho svätej a dokonalej vôle. Zachovávala som mlčanie nie

preto, že by som nemala úctu k tebe ako k svojmu pánovi a snúbencovi, lebo som vždy bola a vždy

budem tvoja verná služobnica, ochotná vyhovieť všetkým tvojim prianiam a náklonnostiam.

Z hĺbky svojho srdca a v mene Pána, ktorého v sebe nosím ť a prosím, aby nemenil spôsob jednania

a chovania voči mne. Pán ma nevyvolil za svoju Matku preto, aby sa mi slúžilo a aby som

rozkazovala v tomto živote, ale aby som bola služobnica a otrokyňa všetkých a vo všetkom

poslúchala tvoju vôľu. Toto je moja povinnosť , môj pane, a bez nej by som žila neradostne a

v samom zármutku. Je spravodlivé, aby si mi poskytol príležitosť plniť to, keď Najvyšší tak

ustanoví. On mi obstaral tvoju ochranu a oddanú pomoc, aby som mohla žiť bezpečne v tieni tvojej

starostlivej ochrany a s tvojou pomocou vychovala Plod môjho života, môjho Boha a Pána.“ Týmito

a inými nanajvýš nežnými a presvedčivými slovami najsvätejšia Mária upokojila svätého Jozefa a

on Ju pozdvihol zo zeme, na ktorej kľačala, aby sa spolu poradili ohľadne všetkého, čo k tomu bude

potrebné. Pretože nebeská Pani bola pri tejto príležitosti plná Ducha Svätého, a k tomu ešte nosila

so sebou božské Slovo, pochádzajúce z Otca a Ducha Svätého, obdržal svätý Jozef zvláštne

osvietenie a plnosť milosti Božej. Úplne obnovený v horlivosti ducha, povedal:

410. „Požehnaná si , Pani medzi všetkými ženami, šť astná a vyvolená pred všetkými národmi a

pokoleniami. Nech je Stvoriteľ neba i zeme oslávený večnou chválou, lebo zo svojho vznešeného

kráľovského trónu zhliadol na teba a vyvolil si Ťa za svoj príbytok a v Tebe jedine splnil dávne

prisľúbenie udelené patriarchom a prorokom. Nech Ho velebia všetky pokolenia, lebo v žiadnom

inom nezvelebil svoje Meno tak, ako urobil v Tvojej pokore; a mňa najnepatrnejšieho zo všetkých

živých, vo svojej blahosklonnosti vyvolil za svojho služobníka.“ Pri týchto slovách chvály a

dobrorečenia Duch Svätý osvietil svätého Jozefa tým istým spôsobom, ako svätú Alžbetu, keď

odpovedala na pozdrav našej Kráľovnej a Panej. Svetlo a vnuknutie, ktoré obdržal presvätý

snúbenec, bolo obdivuhodne primerané jeho dôstojnosti a úradu. Nebeská Pani, keď počula slová

svätého muža, odpovedala chválospevom Magnificat, tak ako urobil pri návšteve u svätej Alžbety a

pridala ešte iné chválospevy. Bola celá roznietená vo vytržení a vznášala sa nad zemou vo svetle,

ktoré Ju obklopovalo a dary slávy zmenili Jej podobu.

411. Pri tomto nebeskom zjave bol svätý Jozef naplnený úžasom a nevýslovnou rozkošou, lebo ešte

nikdy nevidel svoju najblahoslavenejšiu Snúbenicu v takej veľkej sláve a dokonalosti. Teraz Ju

videl s úplným porozumením, lebo mu bola jasne ukázaná úplná neporušenosť a čistota Kňažnej

nebies i tajomstvo Jej dôstojnosti. Videl a poznal v Jej panenskom lone človečenstvo Božieho

dieť ať a, i zlúčenie dvoch prirodzeností vo večnom Slove. S hlbokou pokorou sa Mu klaňal, uznával

Ho za svojho Vykupiteľa a obetoval sa Jeho Velebnosti. Pán naň pozeral tak dobrotivo a láskavo,

ako na žiadneho iného človeka, lebo ho prijal za svojho nevlastného otca a dal mu ten titul.

V súhlase s touto dôstojnosť ou obdaril ho plnosť ou vedomostí a nebeskými darmi, ktoré kresť anská

zbožnosť môže a má uznávať . Nebudem sa rozširovať o tejto veľkej vznešenosti svätého Jozefa,

ktorá mi bola zjavená, pretože by som tým predĺžila tento životopis nad stanovené medze.

412. Ale ak bolo dôkazom šľachetnosti svätého Jozefa a neklamným dôkazom jeho svätosti, že

nepodľahol a nezomrel žiaľom, aký cítil pri myšlienke, že má stratiť milovanú Snúbenicu, je oveľa

podivnejšie, že ho premohla neočakávaná radosť nad týmto zjavením pravdivého tajomstva

spojeného s jeho Snúbenicou. V prvom prípade preukázal vysokú svätosť , v druhom však sa ukázal

byť hodný takých darov, ktoré keby Pán nebol rozšíril jeho srdce, nebol by schopný prijať , ani

prežiť a zniesť tú radosť svojej duše. Vo všetkom bol obnovený a povýšený, aby sa stal schopný

správne sa chovať k Tej, ktorá bola Matka samého Boha a jeho Snúbenica, a spolupôsobiť s Ňou

v tajomstve Vtelenia a v starostlivosti o Slovo, ktoré sa stalo telom, ako budem hovoriť neskoršie.

Aby sa stal priaznivejší a tým viac si to považoval za povinnosť , aby slúžil svojej nebeskej

Snúbenici, bol uvedomený, že všetky dary a milosti obdržal iba kvôli Nej: tie, ktoré dostal pred

zasnúbením obdržal preto, že bol vyvolený za Jej manžela, a po zasnúbení, pretože získal a zaslúžil

si toto vyznamenanie. Taktiež videl, s akou múdrosť ou naša veľká Pani s ním jednala, nielen, keď

mu slúžila s takou dokonalou poslušnosť ou a hlbokou pokorou, ale aj vtedy, keď ho utešovala

v jeho utrpení a vyprosovala mu milosť a pomoc Ducha Svätého, skrývajúc veľmi opatrne svoje

city, keď upokojovala a miernila jeho zármutok, čím ho vhodne prispôsobovala pre účinky

božského ducha. Ako bola Kňažná nebies nástrojom pre posvätenie svätého Jána Krstiteľa a jeho

matky, tak tiež bola nápomocná v dosiahnutí ešte hojnejšej plnosti milostí pre svätého Jozefa.

Nanajvýš verný a šť astný muž to všetko poznal a bol za to primerane vďačný ako najvernejší

služobník.

413. Tieto veľké tajomstvá a mnohé iné, ktoré sa týkajú našej kráľovnej a jej snúbenca svätého

Jozefa, svätí evanjelisti nespomenuli, a to nielen preto, že ich chceli zachovať vo svojich srdciach,

ale tiež preto, že nanajvýš pokorná Pani, ani svätý Jozef o nich nikomu nič nepovedali. Ani nebolo

potrebné zmieňovať sa o týchto divoch v živote Krista, nášho Pána, ktorý písali pre založenie našej

viery v novej Cirkvi a v zákone milosti, lebo z takých vecí by mohli vzniknúť mnohé nepríjemnosti

medzi pohanmi v počiatkoch ich obrátenia. Obdivuhodná prozreteľnosť Božia vo svojich skrytých a

nevyspytateľných úsudkoch uschovala tieto tajomstvá pre vhodnejšiu dobu, o ktorej vedel vo svojej

božskej múdrosti. Chcel, keď bude Cirkev založená a katolícka viera upevnená, a veriaci budú

potrebovať prímluvu, pomoc a ochranu ich Kráľovnej a Panej, aby mohli z poznania týchto

tajomstiev čerpať nové i staré poklady milosti a útechy (Mt 13, 52). Keď pomocou nového

osvietenia poznajú, akú milujúcu Matku a pomocnú Prímluvkyňu majú v nebesiach u Jej Syna,

ktorému Otec dal moc súdiť (Jn 5, 27), nech sa utiekajú o pomoc k Nej ako k jedinému svätému

útočisku hriešnikov. Nech prenasledovania a slzy Cirkvi samej sú svedectvom, či taká doba utrpenia

nás nepostihla v našich časoch; lebo nikdy neboli je skúšky väčšie než sú teraz, keď jej vlastní

synovia, vychovaní na jej prsiach ju prenasledujú a snažia sa zničiť ju a premrhávajú poklad krvi

jeho Nevesty s väčšou krutosť ou, než činili jej najhorší nepriatelia. V tejto krajnej núdzi, keď

preliata krv jej dietok volá do neba, a ešte oveľa hlasnejšie krv nášho najvyššieho kňaza Krista (Žid

12, 24), pošliapaná a poškvrnená pod zámienkou spravodlivosti, volá v úzkostiach, čo robia

najvernejšie dietky Cirkvi? Prečo sú také nemé? Prečo nevolajú k najsvätejšej Márii? Prečo sa

nedovolávajú Jej pomoci a nenaliehajú, aby pomohla? Aký teda div, že pomoc neprichádza, keď my

odkladáme hľadať Ju a uznávať Ju za pravú Matku Božiu? Ja dosvedčujem, že toto Mesto Božie

skrýva veľké tajomstvá, ktoré máme so živou vierou vyznávať a velebiť . Sú také veľké, že ich

hlbšie poznanie je vyhradené až na dobu po všeobecnom zmŕtvychvstaní, kedy ich všetci svätí

poznajú v Najvyššom. Zatiaľ však nech zbožní veriaci uznávajú blahosklonnosť ich nanajvýš

milujúcej Kráľovnej a Panej v zjavovaní niektorých veľkých skrytých tajomstiev skrze mňa,

najnehodnejší nástroj, lebo ja vo svojej slabosti a nepatrnosti som sa podobrala na túto prácu iba po

opätovných rozkazoch a povzbudzovaniach Matky lásky, ako som už niekoľkokrát uviedla.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná a Pani nebies

414. Dcéra moja, môj účel keď ti v tomto životopise zjavujem tak mnohé posväcujúce udalosti a

tajomstvá, ktoré si napísala, i mnohé iné, ktoré nemôžeš napísať , je aby si ich a môj život používala

ako zrkadlo a posvätné pravidlá pre tvoje konanie. Všetky by mali byť vyryté na tabuľky tvojho

srdca; a ja ti pripomínam učenie života večného, čím plním svoju povinnosť tvojej Učiteľky. Buď

hotová poslúchať a plniť všetky prikázania ako ochotná a pozorná žiačka. A pokorná starostlivosť a

pozornosť môjho snúbenca svätého Jozefa, jeho poslušnosť k božskému vedeniu a oceňovanie

nebeských osvietení nech ti slúžia ako príklad. Lebo iba preto, že jeho srdce bolo dobre pripravené

a ochotné konať Božiu vôľu, bol plnosť ou milostí úplne zmenený a prispôsobený pre úrad, ktorý

mu určil Najvyšší. Vedomie tvojich hriechov nech je ti teda pohnútkou pre pokorné vykonávanie

diela Božieho a nie zámienkou, aby si sa vyhýbala tomu, čo od teba Boh žiada.

415. Chcem ti však pri tejto príležitosti prejaviť výtku a nevôľu Najvyššieho voči smrteľníkom; tak

pri porovnaní jednania ľudí s pokorou a tichosť ou, s akou som ja jednala so svojím snúbencom

svätým Jozefom, môžeš to s pomocou božského osvietenia lepšie porozumieť . Príčina tejto výtky,

ktorú Pán i ja musíme proti ľuďom vzniesť je neľudská zvrátenosť svojhlavého vzájomného

jednania jedného s druhým s takým veľkým nedostatkom pokory a lásky. Tým sa dopúšť ajú troch

hriechov, ktoré veľmi urážajú Najvyššieho a nútia Všemohúceho i mňa, aby sme im odopierali

mnohé milosrdenstvá. Prvý hriech je, že ľudia, hoci vedia, že všetci sú dietky jedného Otca na

nebesiach (Iz 64, 8), dielo Jeho rúk, stvorení v tej istej prirodzenosti, milostivo živení a udržiavaní

na žive Jeho Prozreteľnosť ou, nasycovaní pri tom istom stole božských tajomstiev a Sviatostí,

najmä Jeho vlastným Telom a Krvou, predsa zabúdajú a pohŕdajú všetkými týmito prednosť ami a

sústreďujú všetko svoj záujem na pozemské a malicherné záležitosti, bez príčiny sa rozčuľujú,

nafukujú sa pýchou a hnevom, spôsobujú nesváry, hádky, dovoľujú si hovoriť utrhačné a hrubé

slová, z ktorých vzniká vzájomná nenávisť na smrť neľudská pomsta. Druhý hriech je, že keď

z ľudskej slabosti alebo v dôsledku neumŕtvenosti a podnietení diabolským pokušením upadnú do

niektorého z týchto hriechov, nehľadia na to, aby sa ho hneď zbavili, ani sa nesnažia zmieriť , ako by

to mali bratia urobiť pred Spravodlivým Sudcom. Tým Ho zapierajú ako milosrdného Otca a nútia

Ho, aby sa stal prísnym a neúprosným Sudcom ich hriechov; pretože žiaden hriech Ho rýchlejšie

nepopudí k prísnemu jednaniu než hriech pomsty a nenávisti. Tretia urážka, ktorá Ho popudzuje

k veľkému hnevu je, keď niekedy brat príde k druhému, aby sa s ním zmieril a ten, ktorý si myslí,

že bol urazený, ho neprijme a žiada väčšie zadosť učinenie, než mu onen ponúka, hoci vie, že by

pred Pánom stačilo a že sa rovná tomu, aké on sám ponúka na zadosť učinenie, než mu onen

ponúka, aké on sám ponúka na zadosť učinenie Velebnosti Božej. Veď všetci si prajú, aby Boh,

ktorý bol najviac urazený, ich prijal a odpustil im, kedykoľvek k Nemu pristupujú s pokorou a

skrúšenosť ou; kdežto tí, ktorí sú len prach a popol dožadujú sa pomsty na svojich bratoch a nechcú

sa uspokojiť so zadosť učinením, aké sám Najvyšší ochotne prijíma za ich vlastné hriechy.

416. Zo všetkých hriechov, ktorých synovia Cirkvi dopúšť ajú nie je žiaden hroznejší v očiach

Najvyššieho než tieto. To ľahko pochopíš s pomocou božského svetla a podľa prísnosti Božích

zákonov, ktoré prikazujú ľuďom, aby odpúšť ali svojim bratom, aj keby ich urazili

sedemdesiatsedemkrát. A keď sa brat previňuje mnohokrát každý deň, akonáhle povie, že to ľutuje,

Pán prikazuje, aby sme mu každý raz odpustili bez počítania. Tým, ktorí nie sú ochotní odpúšť ať ,

hrozí Pán najprísnejším trestom pre pohoršenie, ktoré s tým spôsobili. To môžeme poznať

z výhražných slov Boha samého: Beda tomu, skrze ktorého pohoršenia prichádzajú! Pre toho by

bolo lepšie, keby mu bol zavesený na hrdlo mlynský kameň a on s ním bol vrhnutý do mora (Lk 17,

1 - 2). Pán toto povedal, aby poukázal na nebezpečenstvo tohoto hriechu a ako ť ažko možno

dosiahnuť jeho odpustenie, čo musíme usudzovať z prirovnania k človeku hodeného do mora

s mlynským kameňom zaveseným na hrdle. Tiež to ukazuje, že trestom za taký hriech je priepasť

večných múk. Pre toto prikázania za taký hriech je priepasť večných múk. Pre toto prikázanie môj

najsvätejší Syn dal veriacim dobrú radu, aby si radšej nechali vyklať oko a odť ať ruku, než aby sa

dopustili hriechu pohoršenia maličkých.

417. Ó, moja najdrahšia dcéra! Krvavými slzami by si mala oplakávať zlobu tohoto hriechu! To je

ten hriech, ktorý zarmucuje Ducha Svätého (Ef 34, 30), diablom poskytuje pyšný triumf,

z rozumných tvorov činí netvory a ničí v nich obraz večného Otca! Čo je viac nenáležité, odporné a

ohavné, ako vidieť zemské tvoru, potravu červíkov a hniloby, keď sa v pýche a nadutosti stavajú

proti druhému? Nemôžeš nájsť dosť silné slová, ktorými by si mohla popísať túto zlobu a

presvedčiť smrteľníkov, aby sa ho báli a chránili sa pred hnevom Pána (Mt 3, 7). Ale ty moja

najdrahšia, rozhodne chráň svoje srdce od tejto nákazy; vtlač a vry si doň toto nanajvýš prospešné

naučenie pre svoje vedenie. Nikdy ani na okamih nemysli, že urážanie alebo pohoršovanie tvojho

blížneho v tomto smere je iba malé previnenie, lebo tieto hriechy všetky sú pre Bohom ť ažké. Utlm

svoje schopnosti a potlač svoje city, aby si mohla čo najpresnejšie zachovať pravidlá lásky ku

všetkým tvorom Najvyššieho. Aj mne urob tú radosť , lebo si prajem, aby si v tej cnosti bola

nanajvýš dokonalá. Prikazujem ti, ako svoj najprísnejší predpis, aby si nikomu nedávala pohoršenie

ani zmýšľaním, a tým menej slovami alebo skutkami, a aby si nedovoľovala nikomu zo svojich

poddaných a nakoľko môžeš aj iným osobám, aby v tvojej prítomnosti krivdili a ubližovali svojim

blížnym. Dobre o tom premýšľaj, lebo to od teba žiadam, moja najdrahšia, lebo toto je učenie

nanajvýš sväté, ale smrteľníkmi najmenej pochopené. Používaj jediný prostriedok proti týmto

náruživostiam, to jest povzbudzujúci príklad mojej pokory a tichosti, účinnú úprimnú lásku nielen

k môjmu snúbencovi, ale ku všetkým dietkam nebeského Otca, ktoré som všetky mala v úcte a

pozerala na ne ako na vykúpené za veľkú cenu (1 Pt 1, 16). Bdi nad svojimi rehoľnicami s pravou

vernosť ou a vynaliezavou láskou. Božskú velebnosť ť ažko uráža každý, kto nezachováva toto

prikázanie, ktoré môj Syn výslovne prikázal a nazval novým prikázaním (Jn 15, 12); ale

neporovnateľne viac je rozhorlený proti osobám rehoľným, ktoré sa previňujú proti tomuto

prikázaniam. Sú medzi nimi mnohé, ktoré majú vynikať ako dokonalé dietky Otca a Učiteľa tejto

cnosti, oni ich však odhodili a tým sa v Jeho očiach stali odpornejší a protivnejší, než svetské osoby.

K a p i t o l a 5 .

Svätý Jozef sa rozhodol, že sa úplne venuje službe presvätej Márie; Jej chovanie a iné

podrobnosti zo života Panny Márie a Svätého Jozefa.

418. Nanajvýš verný Jozef keď bol upovedomený o tajomstve vtelenia, bol naplnený takým

vysokým a primeraným myslením o svojej Snúbenici, že hoci bol vždy svätý a dokonalý, bol

zmenený na nového človeka. Predsavzal si, že sa bude chovať voči nebeskej panej podľa nového

pravidla a oveľa s väčšou úctou, ako ďalej poviem. To sa zhodovalo s múdrosť ou tohto svätca a so

vznešenosť ou jeho snúbenice, lebo svätý Jozef, osvietený nebeským svetlom, videl dobre, že on je

služobník, Ona je Pani neba i zeme. Aby uspokojil svoju túžbu a úctu k Nej ako matke Božej,

kedykoľvek Ju stretol alebo s Ňou hovoril osamote, robil to vždy s veľkou vonkajšou úctou a

kľačiac na kolenách. Nechcel dovoliť , aby mu slúžila, alebo naň čakala, alebo konala akúkoľvek

nízku prácu, ako je čistenie v dome, umývanie riadu a podobne. Presvätý Jozef všetko to chcel

vykonávať sám, aby nebola zmenšená Jej kráľovská dôstojnosť .

419. Nebeská Pani, medzi pokornými najpokornejšia, ktorú v pokore nik nemohol predstihnúť ,

vedela všetko zariadiť tak, že v týchto veciach vždy získala pre seba palmu víť azstva. Prosila

svätého Jozefa, aby pred Ňou nekľakal, i keď táto úctu patrila Pánovi, ktorého nosila vo svojom

živote, predsa dokedy bol skrytý vnútri a nik ho nevidel, nebol žiaden rozdiel vo vonkajšom

preukazovaní úcty medzi jeho a Jej osobou. Svätec sa teda dal presvedčiť a podriadil sa prianiu

Kráľovnej nebies; len keď ho nevidela, vždy vzdal túto úctu Pánovi, Ktorého nosila v živote a tiež

Jej, ako Jeho Matke, s úmyslom, aby uctil Jeho aj Ju podľa ich vznešenosti. Pre ostatné práce a

služby nastal medzi nimi pokorný spor. Svätý Jozef nemohol premôcť presvedčenie, že by sa

nepatrilo nechať veľkú Kráľovnú a Paniu vykonávať ich a preto hľadel predbehnúť Ju v takých

domácich povinnostiach. Jeho nebeskú Snúbenicu tiež naplnila taká horlivosť a snažila sa pri

všetkých príležitostiach vykonať takú prácu prv, než ju vykoná svätý Jozef. Keďže však on tieto

práce konal v dobe, keď Mária sa modlila a rozjímala, Jozef tak maril Jej stálu túžbu, aby ho mohla

obsluhovať a vykonávať všetky domáce práce, o ktorých myslela, že patria jej ako služobnej. Vo

svojom zármutku sa v tejto záležitosti nebeská Pani obrátila na Pána s pokornou sť ažnosť ou a

prosila Ho, aby prinútil svätého Jozefa, aby Jej neprekážal cvičiť sa v pokore, ako si priala. Pretože

táto cnosť má takú veľkú moc pred božským tribunálom a má voľný prístup, žiadne modlitby, ktoré

koná , nie sú malé. Pokora činí všetky modlitby účinnými a nakláňa nezmeniteľnú bytosť Božiu

k zľutovaniu a dobrote. Pán vypočul Jej prosbu a prikázal anjelovi strážcovi blahoslaveného

manžela, aby Jozefovi oznámil toto. „Nemar pokorné snahy Tej, Ktorá je najvyššia zo všetkých

tvorov na nebi i na zemi. Navonok Jej dovoľ, aby ti slúžila, ale vo vnútri maj k Nej najvyššiu úctu a

vždy a všade sa klaňaj vtelenému Slovu. Jeho vôľa je tiež, tak ako Jeho Matky, slúžiť a nie, aby sa

im slúžilo, aby učili svet vedomostiam života a vznešenosti pokory. V niektorých veciach Jej môžeš

pomáhať , ale vždy v Nej uctievaj Pána všetkého tvorstva.“

420. Poučený týmto rozkazom Najvyššieho, svätý Jozef dovolil nebeskej kráľovnej, aby sa cvičila

v pokore a tak obidvaja mohli obetovať svoju vôľu: najsvätejšia Mária tým, že sa cvičila najhlbšej

pokore a poslušnosti k svojmu Snúbencovi vo všetkých úkonoch cností, ktoré konala, dbajúc aj na

najmenšie body dokonalosti a svätý Jozef tým, že poslúchol Všemohúceho a svätými, múdrymi

rozpakmi, ktoré mu spôsobovalo pozorovanie, ako naň čaká, aby mu poslúžila Tá, ktorú uznával za

Paniu svoju i celého sveta a za Matku svojho Boha a stvoriteľa. Týmto spôsobom tento múdry

svätec vynahradil za pokoru, v ktorej sa nemohol cvičiť tým, že konal práce teraz pridelené Jeho

Snúbenici. Zdalo sa mu, že tento poriadok ho viac pokoruje a naplňuje úctivejšou bázňou, než keby

tie práce konal sám. S touto bázňou pozeral na najsvätejšiu Máriu a stále pamätal na poklad Jej

panenského lona a klaňal sa, velebil a chválil Pána. Niekoľkokrát ako za odmenu jeho svätosti a

úcty alebo na zvýšenie obojeho sa mu božské Dieť atko zvláštnym spôsobom ukázalo: videl ho

v lone Jeho najsvätejšia čistejšej Matky uzavreté ako v najčistejšom krištáli. Najvyššia Kráľovná

hovorievala so slávnym svätcom o vtelení, pretože teraz už nemusela obmedzovať svoje nebeské

slová, keď už bol osvietený a poučený o vznešenom tajomstve podstatného zlúčenia božskej a

ľudskej prirodzenosti v panenskom lone svoje Snúbenice.

421. Žiadny ľudský jazyk nie je v stave opakovať tie nebeské slová a rozhovory najsvätejšej Márie

so svätým Jozefom. Uvediem niektoré z nich v nasledujúcej kapitole, nakoľko mi bude možné. A

kto bude môcť vysloviť tie účinky, ktoré také rozhovory spôsobili v nežnom, zbožnom srdci tohoto

svätca, keď videl, že je nielen vyvolený za manžela skutočnej Matky jeho Stvoriteľa, ale keď tiež

videl, ako mu slúžila, akoby bola najnižšou otrokyňou, a on zatiaľ Ju videl povznesenú vo svätosti

a dôstojnosti nad všetkých serafov a nižšiu jedine ako boh? Keď božská pravica obohatila

požehnaním dom Obededoma za to, že v ňom niekoľko mesiacov prechovával obraznú archu

Starého zákona (1 Par 13, 14), akým požehnaním potom zaplavil svätého Jozefa, ktorému zveril

skutočnú archu a Zákonodarcu samého v Nej ukrytého? Šť astie tohoto svätca bolo nadmieru veľké!

Nielen preto, že mal u seba vo svojom dome zverené, ale tiež preto, že sa o nich náležito staral a

ako verný sluha (Mt 24, 45), ustanovený samotným Pánom nad jeho rodinou, aby v pravom čase,

ako najvernejší zásobovateľ, obstaral pre Ňu, čo potrebovala. Nech ho všetky pokolenia a všetci

ľudia uznávajú a dobrorečia mu a velebia jeho zásluhy, lebo Najvyšší nikoho iného nevyznamenal

v takej vysokej miere ako jeho. Ja, nehodný biedny červíček, bo svetle tak úctyhodných tajomstiev

chválim a velebím Pána Boha a vyznávam, že je svätý, spravodlivý, milosrdný, múdry a

obdivuhodný v usporiadaní všetkých svojich veľkých skutkov.

422. Skromný, ale požehnaný domček svätého Jozefa mal tri izby, ktoré tvorili spolu skoro celý

jeho priestor a slúžili výhradne za obydlie týchto dvoch snúbencov; nemali žiadneho sluhu, ani

žiadnu slúžku. V jednej miestnosti spal svätý Jozef, v druhej pracoval a mal svoje tesárskej náradie;

tretiu obyčajne obývala Kráľovná nebies a bola tiež jej spálňou. Bolo v nej lôžko, ktoré

vlastnoručne zhotovil svätý Jozef. Toto usporiadanie tak udržoval od svojho zasnúbenia a odo dňa,

kedy do tohoto svojho obydlia prišli. Prv než sa svätý Jozef dozvedel o dôstojnosti svojej Snúbenice

a Panej, zriedka kedy vošiel do Jej izby, lebo keď Ona bola v ústraní, on bol zamestnaný svojou

prácou; do Jej izbietky vošiel len keď bolo potrebné v nejakej záležitosti sa s ňou poradiť . Keď sa

však svätý muž dozvedel o svojom veľkom šť astí, viac sa staral o Jej blaho a kvôli obnoveniu

radosti svojho srdca začal často prichádzať do izbičky najvyššej Panej, aby Ju navštívil a prijal Jej

pokyny. Vždy však k Nej prichádzal s najhlbšou pokorou a úctivou bázňou, a prv než niečo

povedal, najprv sa opatrne pozrel, čím sa zamestnáva. Mnohokrát Ju videl v extáze vznášať sa nad

zemou, a žiariacou prejasným svetlom; inokedy zasa Ju zastihol v spoločnosti anjelov, s ktorými

mala nebeský rozhovor; alebo Ju našiel ležať tvárou k zemi, v podobe kríža; a zhovárajúcu sa

s Pánom. Jej prešť astný manžel bol týchto milostí účastný. Ale kedykoľvek Ju našiel tak

zamestnanú, alebo v takom postavení, neodvážil sa ničoho viac, než iba s hlbokou úctou sa na Ňu

dívať ; a tým sa stalo, že niekedy si zaslúžil počuť ľúbezné zvuky nebeskej hudby, ktorou anjeli

obveseľovali svoju Kráľovnú a pocítil obdivuhodnú vôňu, ktorá ho osviežovala a úplne naplňovala

plesaním a radosť ou ducha.

423. Svätí manželia bývali samy vo vlastnom dome, lebo - ako som už povedala - nemali žiadne

služobné osoby, a to nielen pre svoju pokoru, ale tiež preto, aby mohli náležito ukrývať pred

svedkami tie divy, ktoré sa s nimi diali a ktoré nemali prísť na verejnosť . Preto tiež Kňažná nebies

neopúšť ala svoje obydlie, okrem pre veľmi naliehavé príčiny, keď to vyžadovala služba Bohu alebo

služba blížnym. Kedykoľvek bolo niečo potrebné, požiadali túto dobrú susedku, ktorá, ako som sa

predtým zmienila, posluhovala svätému Jozefovi, keď Panna Mária sa zdržovala na návšteve

v Dome Zachariáša. Táto žena obdržala od blahoslavenej Márie takú dobrú odmenu, že nielen ona

sama sa stala veľmi svätá a dokonalá, ale všetci jej domáci a rodina boli požehnaní pomocou

Kráľovnej a Panej sveta. Najsvätejšia Mária ju navštívila pri niektorých jej nemociach a túto ženu i

jej rodinu obohatila nebeským požehnaním.

424. Svätý Jozef nikdy nevidel svoju Snúbenicu spať , ani z vlastnej skúsenosti nevedel, či vôbec

kedy spala, hoci Ju ponúkal, aby si trochu odpočinula, najmä v dobe Jej posvätného tehotenstva.

Miestom odpočinku nebeskej Kňažnej bolo úplne jednoduché lôžko, ktoré ako som povedala,

zhotovil svätý Jozef; na ňom boli prikrývky, ktoré Jej slúžili pre krátky svätý spánok. Jej spodný

šatom bola akási tunika, zhotovená z bavlny, ale mäkšia, než obyčajná látka. Túto tuniku nikdy

nemenila od tej doby, odkedy odišla z chrámu a nikdy sa nezodrala, ani sa neušpinila, nezostarla a

žiaden človek ju nikdy nevidel, ani svätý Jozef nevedel, že taký šat nosí, lebo nikdy na Nej nevidel

žiadne iné šaty, než vrchné, ktoré mohol vidieť každý iný človek. Tieto vrchné šaty mali šedú farbu,

ako som povedala (Zväz. 1., č. 400) a len tieto a pokrývku hlavy občas zmenila; a to nie preto, že by

boli zašpinené, ale preto, že boli všetkým viditeľné a Ona sa chcela vyvarovať pred pozornosť ou,

ktorú by vzbudila, keby nosila stále tie isté šaty. Nič z toho, čo nosila na svojom prečistom

panenskom tele sa nezašpinilo, ani neobnosilo, lebo Ona sa nikdy nepotila, ani nebola podrobená

iným trestom, ktorými sú postihnuté hriechom obť ažené telá Adamových dietok. Bola v každom

ohľade nanajvýš čistá a diela Jej rúk boli ako krištáľové ozdoby; s rovnakou dbala tiež o šaty a iné

potreby svätého Jozefa. Pokrm, ktorý požívala, bol veľmi obmedzený v akosti aj v množstve; ale

jedla niečo každý deň, a to spoločne so svojím snúbencom; nikdy nejedla mäso, hoci svätý Jozef ho

jedol a Ona mu ho pripravovala. Jej potravou bolo ovocie, ryby a spravidla chlieb a varená zelenina;

ale i z toho všetkého požívala iba určitú mieru a váhu, iba toľko, koľko bolo potrebné pre výživu

tela a udržanie prirodzenej teploty bez akéhokoľvek nadbytku, ktorý by mohol prejsť do

nemiernosti škodlivej telu. To isté pravidlo zachovávala aj pri pití, hoci Jej vrúcne úkony lásky

často spôsobovali nadprirodzený žiar. Toto pravidlo, týkajúce sa Jej stravy, zachovávala cez celý

život, ačkoľvek čo sa týka druhov jedla, prispôsobovala sa rôznym okolnostiam, ktoré vyžadovali

zmenu, ako budem neskôr rozprávať .

425. Prečistá Mária vo všetkom prejavovala najvyššiu dokonalosť , bez akýchkoľvek chýb alebo

nedostatkov milosti; a všetky Jej skutky, v poriadku prirodzenom i nadprirodzenom dosahovali

vrchol dokonalosti. Nemám však slová, aby som to popísala - nikdy nie som spokojná, keď vidím,

že moje slová ani zďaleka nevystihujú to, čo vidím, a ako oveľa viac predností tento vznešený tvor

má, než môžem vysloviť . Moja nedostatočnosť ma stále zarmucuje a som nespokojná s mojími

obmedzenými názvami a popisom a bojím sa, že sa odvažujem konať viac, než by som mala, keď sa

snažím vykonať to, čo ďaleko presahuje moje sily. Ale sila poslušnosti ma pobáda akousi

neznámou, sladkou mocou, pred ktorou sa rozplýva všetka moja nerozhodnosť a pomáda moju

liknavosť , povzbudzujúc ma, aby som odhodlane čelila veľkosti toho, na čo som sa podujala a

milosti moje schopnosti. Pracujem pod poslušnosť ou a skrze ňu mám nádej na veľký zisk. Slúži mi

to tiež ako ospravedlnenie.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies, najsvätejšia Mária

426. Dcéra moja prajem si, aby si v škole pokory, akú ti poskytuje celý môj život, bola usilovná a

snaživá; a to by malo byť tvojou prvou a hlavnou starosť ou. Ak chceš požívať sladké objatie Pána,

zaisti si Jeho priazeň a osvoj si poklad svetla, ktorý je skrytý pred pyšnými (Mt 11, 25), lebo bez

pevného základu pokory nie je možné taký poklad zveriť žiadnemu človeku. Nech je tvojou

ušľachtilou snahou pokorovať sa vo všetkom, v mienke o sebe aj v myšlienkach tak, aby si svojimi

vonkajšími skutkami pravdivo ukazovala pokoru svojho vnútra. Musí to byť predmetom zahanbenia

i povzbudením k pokore pre teba i pre všetky duše, ktoré majú Pána za svojho Otca a Ženícha, keď

vidia, že namyslenosť a pýcha svetskej múdrosti je silnejšia v tých, ktorí sú jej oddaní, než je

pokora a pravé sebapoznávanie v deť och svetla. Pozoruj bdelosť , neúnavné štúdium a starostlivosť

snaživých a podnikavých ľudí. Hľaď, ako sa namáhajú, aby vo svetle ctili, snažia sa bezprestania,

hoci ich snaha je márna a bezcenná; ako sa navonok chovajú podľa klamnej mienky, ktorú majú o

sebe; ako sa vydávajú za to, čím nie sú a tak sa namáhajú, aby pomocou takých klamných pretvárok

dosiahli poklady, ktoré si nezaslúžia, hoci sú to iba pozemské poklady. Preto by to malo zarážať a

zahanbovať dobrých, že podvod a klam povzbudzuje synov zatratenia s väčšou silou, než

povzbudzuje pravda vyvolených; že je na svete tak pomerne malý počet tých, ktorí dychtia

prospievať v službe svojmu Bohu a Stvoriteľovi, oproti počtu takých, ktorí slúžia márnosti; a že je

tak málo vyvolených, hoci sú všetci povolaní (Mt 20, 16).

427. Snaž sa teda, dcéra moja, robiť pokrok v tejto vede pokory a získať pre seba palmu víť azstva

v tejto cnosti medzi dietkami tmy; pozoruj, čo som ja robila proti pýche, aby som premohla tmy

tohoto sveta pokorným jednaním. Pán si praje, a ja tiež, aby si bola veľmi múdra a obratná.

Nepremeškaj žiadnu príležitosť k cvičeniu sa v pokore, hľadaj ich a pros Boha, aby ti ich zoslal,

lebo Jeho Velebnosti sa to ľúbi, keď vidí taký druh túžob a žiadostí, ktoré si veľmi praje. Už len pre

toto samé zaľúbenie Božie, ty, ako dcéra jeho domu, ako domáca a Jeho nevesta, mala by si si

žiadať a vyhľadávať skutky k dosvedčovaniu pokory; veď ľudská žiadostivosť ť a poučí, že v tom

nemáš byť nedbalá. Pozoruj, ako si počína žena vo svojej domácnosti a rodine, aby prospievala a

povzniesla ju a ako v tom ohľade nepremešká žiadnu príležitosť ; nič sa jej nezdá pre ňu prílišné, a

keď niečo, hoci sebemenšie sa stratí, je preto veľmi znepokojená (Lk 15, 8). To všetko spôsobuje

svetská žiadostivosť ; a nie je zaiste žiadna príčina, aby nebeská múdrosť bola menej pozorná a

opatrná na dary, ktoré dostáva. Preto si prajem, aby si nikdy nedovolila nejakej nedbalosti alebo

zábudlivosti vo veciach, ktoré sa ť a natoľko týkajú, alebo aby si stratila nejakú príležitosť ku

cvičeniu sa v pokore a v práci pre oslavu Pána; hľadaj a snaž sa ako verná dcéra a nevesta

dosiahnuť Jeho dary a získať z nich zásluhy. Potom podľa svojej túžby nájdeš milosť v očiach Pána

i v mojich.

K a p i t o l a 6

Niektoré výroky a rozhovory najsvätejšej Márie a svätého Jozefa o božských veciach a

iné podivuhodné udalosti

428. Prv než bol svätý Jozef poučený o tajomstve vtelenia, Kňažná nebies využívala vhodné

príležitosti, aby mu prečítala niektoré miesta z Písma svätého, najmä z Prorokov a zo Žalmov. Ako

nanajvýš múdra Učiteľka mu ich tiež vysvetľovala a Jej svätý snúbenec, ktorý bol skutočne

schopný pochopiť tie vznešené pravdy, ktoré obsahovali, kládol Jej mnoho otázok a prekvapovali i

tešili ho tie nebeské odpovede jeho Snúbenice a tak obidvaja striedavo chválili a velebili Pána. Keď

sa však dozvedel o tých veľkých tajomstvách, zhováral sa s našou Kráľovnou ako s osobou, ktorá

mala byť pomocnicou pri obdivuhodnom diele a tajomstve nášho vykúpenia. Od tej doby mohli

otvorene a jasne rokovať o božských proroctvách a výrokoch, týkajúcich sa počatia Slova

prostredníctvom panenskej Matky, o Jeho narodení, vychovaní a presvätom živote. Všetky tieto

veci presvätá Panna preberala a vysvetľovala, naznačujúc vopred, akým smerom sa veci budú

poberať , keď ten dlho očakávaný deň narodenia Dieť ať a príde, keď Ho Ona bude držať na svojich

rukách, kojiť Ho svojimi prsiami svojím panenským mliekom a kedy svätý snúbenec sa tiež bude

podieľať na tomto najväčšom požehnaní udelenom smrteľníkom. Len o Jeho umučení a smrti a o

výrokoch Izaiáša a Jeremiáša múdra Kráľovná hovorila zriedkavejšie; pretože Jej snúbenec mal

príliš láskavé a nežné srdce, preto myslela, že bude lepšie, keď sa to tom nebude rozširovať alebo

predčasne zmieňovať , čo ostatne už sám vedel z výrokov starých spisovateľov ohľadne príchodu a

utrpenia Mesiáša. Najmúdrejšia Panna tiež čakala, až Pán sám podrobnejšie zjaví, čo sa má stať ,

alebo až Ona sama v tomto ohľade pozná lepšie vôľu Božiu.

429. Jej nanajvýš verný a požehnaný manžel bol jej sladkými slovami a hovorom celý roznietený a

so slzami radosti povedal nebeskej Snúbenici: „Je to možné, že Ho budem počuť hovoriť , smiem sa

Ho dotýkať a že moje oči budú pozerať na Jeho božskú Tvár, že pot môjho čela bude taký

požehnaný, aby sa rinul v Jeho službe a pre Jeho zachovanie? Že bude s nami bývať a že my

budeme s Ním jesť pri tom istom stole a že s Ním budem hovoriť ? Odkiaľ mi prišlo toto veľké

šť astie, aké si nikto nikdy nemôže zaslúžiť ? Ó, ako ľutujem, že som taký chudobný! Kiež by som

mal tie najbohatšie paláce k Jeho službe a mohol Mu ponúknuť veľa pokladov!“ A najvyššia

Kráľovná Mu na to odvetila: „Pán a snúbenec môj, je zaiste veľa dôvodov, aby sa tvoje priania

vzť ahovali na všetky možné veci pre prijatie tvojho Stvoriteľa; ale tento veľký Boh a Pán si nepraje

prísť na svet s nádhernou okázalosť ou bohatstva a s kráľovskou slávou. Nič z toho nepotrebuje (Ž

15, 2) a pre také márnosti z neba neprichádza. On prichádza, aby vykúpil svet a viedol ľudí po ceste

života večného (Jn 10, 10); a to urobí pomocou pokory a chudoby; v tých si praje byť narodený, žiť ,

zomrieť , aby rozlámal v ľudských srdciach okovy žiadostivosti a pýchy, ktoré ich zdržujú od

dosiahnutia blaženosti. Preto si zvolil náš chudobný a skromný dom a prial si, aby sme neboli

bohatí na viditeľné, klamné a pominuteľné majetky, ktoré sú iba márnosť nad márnosť a trápením

ducha (Sir 1, 24), a ktoré iba zať ažujú a zatemňujú rozum“.

430. Inokedy svätec žiadal najčistejšiu Paniu, aby ho naučila vlastnostiam a podstate cností, najmä

lásky k Bohu, aby vedel, ako sa má chovať k Najvyššiemu, Ktorý sa stal človekom, aj aby nebol

odmietnutý, ako neužitočný a neschopný služobník. Kráľovná a Učiteľka cností vyhovela jeho

žiadosti a vysvetlila mu vlastnosti pravých cností i spôsob ako ich má konať so všetkou

dokonalosť ou. Avšak v týchto hovoroch pokračovala s takou veľkou pokorou a skromnosť ou, že sa

nezdala byť Učiteľkou svojho snúbenca, ačkoľvek v skutočnosti ňou bola; ale Ona vedela udeľovať

svoje poučenia pod rúškom obyčajného hovoru alebo oslovujúc Pána; alebo inokedy zasa kladením

otázok svätému Jozefovi, ktoré samy podávali vysvetlenie. Pri všetkých okolnostiach vedela, ako

zachovať svoju najhlbšiu pokoru, nepripúšť ajúc ani najmenší pohyb, ktorý by nebol v súlade s Jej

pokorou. Tieto striedavé hovory a čítanie z Písma svätého prerušovali ručné práce, ako to potreba

kázala. Tieto obdivuhodné hovory a súcit našej Panej ť ažkú a unavujúcu prácu svätému Jozefovi

nielen uľahčovali, ale Ona s neobyčajnou múdrosť ou a opatrnosť ou vedela tiež pridávať poučenie,

takže tá jeho ručná práca sa stala skôr cvičením v cnostiach, než ručnou prácou. Najmiernejšia

Holubička s opatrnosť ou najmúdrejšej Panny poskytovala útechy poukazovaním na požehnané

ovocie práce. Podľa svojho zmýšľania považovala sa za nehodnú, aby Ju manžel podporoval, a stále

sa cítila dlžníčkou za pot svätého Jozefa, a akoby prijímala veľkú almužnu a veľmi štedré dary.

Všetky tieto úvahy prebúdzali v nej pocity veľkej vďačnosti, ako by bola najneužitočnejší tvor na

svete. Napriek tomu, že nemohla pomáhať svätému Jozefovi pri jeho remesle, pretože to bola ť ažká

práca pre ženu a nevhodná pre skromnosť a život v ústraní Kráľovnej nebies, predsa vo všetkom, čo

bolo pre Ňu vhodné, mu slúžila ako pokorná slúžka, lebo Jej ohľaduplná pokora a vďačnosť by sa

neuspokojili s menším odplácaním za verné služby svätého Jozefa.

431. Mimo iných príhod, ktoré sa stali v spojení s jeho rozhovormi s najsvätejšou Máriou v čase jej

tehotnosti, svätý Jozef jedného dňa videl kŕdeľ vtákov, ktorí zleteli okolo Nej, aby uctili Kráľovnú a

Paniu všetkého tvorstva. Obklopili Ju, akoby sa zoradili v chór a pozdvihli svoje hlásky v piesňach

lahodne zladených, nie menej obdivuhodných, než bola ich návšteva u nebeskej Panej. Svätý Jozef

doteraz nikdy tento div nevidel a preto plný obdivu a radosti povedal svojej presvätej Snúbenici: „Je

to možné, moja Pani, že títo jednoduchí vtáci a nerozumné tvory by mali lepšie rozumieť svojej

povinnosti a plniť ju lepšie, než ja? Keď Ťa oni uznávajú, slúžia Ti a ctia Ťa podľa svojej možnosti,

je zaiste spravodlivé, aby som i ja robil to, čo mi povinnosť káže robiť “. Najčistejšia Panna mu

odpovedala: „Pane môj, v počínaní týchto malých vtáčkov nám Stvoriteľ dáva mocnú pohnútku,

aby sme náležito používali všetky naše sily a mocnosti k Jeho chvále, tak ako oni poznávajú a

uznávajú svojho Stvoriteľa v Mojom lone. Ja však som iba tvor a preto si nezaslúžim žiadne

uctievanie, ani by to nebolo správne, aby som to prijímala: moja povinnosť je, aby som prinútila

všetko tvorstvo ku chváleniu Najvyššieho, keď pohliadol na mňa, svoju služobnicu a obohatil ma

božskými pokladmi.“ (Lk 1, 48).

432. Často sa stávalo, že nebeská Pani a Jej snúbenec sa ocitli v takej chudobe a nedostatku

prostriedkov, že nemali ani nutné životné prostriedky, lebo boli veľmi štedrí pri udeľovaní almužny

chudobným a nikdy sa nestarali, aby sa vopred zásobili potravou alebo odevom, ako je zvykom u

bázlivých a žiadostivých dietok tohoto sveta (Mt 6, 25). Pán zariadil veci tak, aby viera a

trpezlivosť najsvätejšej Márie a svätého Jozefa nebola márna, lebo tento nedostatok bol zdrojom

neporovnateľnej útechy pre našu Paniu, nielen preto, že milovala chudobu, ale tiež pre Jej úžasnú

pokoru. Považovala sa za nehodnú životných potrieb a myslela, že práve Ona, viac než všetci

ostatní má trpieť ich nedostatkom. Preto velebila Pána za tento nedostatok, kým ho Ona cítila, ale

zároveň prosila Najvyššieho, aby svätému Jozefovi obstaral, čo potrebuje, lebo je to svätý a

spravodlivý muž, a zaslúži si túto pomoc Všemohúceho. Pán nezabudol úplne na svojich

chudobných (Ž 73, 19), lebo keď na nich dopustil, aby sa cvičili v cnostiach a získali zásluhy, dal

im tiež pokrmy v príhodnom čase (Ž 144, 15). Tieto pokrmy jeho Prozreteľnosť obstarávala

rôznymi spôsobmi. Niekedy pohnul srdce ich susedov a známych, aby im priniesli nejaký

dobrovoľný dar alebo zaplatili nejaký dlh. Inokedy zase, a to pravidelnejšie, posielala im pomoc

svätá Alžbeta zo svojho domova, lebo od tej doby, keď v jej dome bývala Kráľovná nebies, táto

zbožná matróna trvala na tom, aby sa Jej občas posielali dary, ktoré pokorná Kráľovná vždy prijala

a ako na potvrdenie posielala svätej Alžbete niečo zo svojich ručných prác. Pri niektorých

príležitostiach, pre väčšiu slávu Najvyššieho, blahoslavená pani použila moc, ktorá Jej bola daná

ako Panej všetkého tvorstva a nariadila vtákom vo vzduchu, aby priniesli ryby z mora alebo plody a

oni najmenšie prianie slnili; niekedy prinášali v zobákoch tiež chlieb, ktorý Pán pre nich obstaral.

Prešť astný Jej snúbenec svätý Jozef bol často svedkom takých udalostí.

433. Tiež v iných potrebách pri niektorých príležitostiach obdivuhodným spôsobom prispeli na

pomoc svätí anjeli. Aby správne pochopili niektoré veľké zázraky, ktoré sa stali najsvätejšej Márii a

svätému Jozefovi pomocou anjelov, je treba vziať do úvahy ušľachtilosť a silu viery svätca, lebo u

neho boli tieto cnosti také veľké, že ani tieň žiadostivosti alebo hrabivosti nenašiel prístup do jeho

duše. Ačkoľvek pracoval pre druhých, tak ako tiež jeho nebeská Snúbenica, predsa sa nikdy

nehlásili o mzdu, ani neurčovali ceny za svoje práce, a nežiadali, aby im ich zaplatili. Všetky svoje

práce konali nie pre zisk, ale z poslušnosti, na požiadanie, alebo z lásky, ponechávajúc vyplatenie

mzdy úplne na vôľu svojich zamestnávateľov, a keď im bola vyplatená prijali ju nie ako

spravodlivý plat, ale ako dobrovoľnú udelenú almužnu. Toto je dokonalosť svätosti, ktorej sa svätý

Jozef naučil z nebeského príkladu, aký mu dala v jeho dome najsvätejšia Panna. V dôsledku toho,

že mu za prácu nezaplatili, stalo sa niekedy, že sa ocitli v úplnom nedostatku potravín a iných

životných potrieb, kým sa o ne Pán nepostaral. Jedného dňa sa stalo, že hodina určená pre jedlo

uplynula, a oni nemali v dome nič k jedlu. Strávili veľmi dlhý čas pri modlitbe, vzdávali Pánovi

vďaky za tento nedostatok a dúfali, že otvorí svoju všemohúcu Ruku (Ž 144, 16). Zatiaľ anjeli

pripravili pokrm a položili na stôl. Bolo to trocha ovocia, chlieb a ryby a najmä akási zaváranina či

rôsol obdivuhodnej a výživnej sladkosti. Potom niektorí anjeli išli zavolať svoju Kráľovnú a iní Jej

snúbenca, svätého Jozefa. Obaja vyšli, každý zo svojho úkrytu a keď uzreli občerstvenie, ktoré mali

pripravené, ďakovali Najvyššiemu a so slzami vrúcnej vďačnosti užili tieto pokrmy; a potom

vznešenými piesňami chválili a oslavovali Všemohúceho.

434. Mnohé iné podobné udalosti sa prihodili skoro denne v dome najsvätejšej Márie a Jej

snúbenca; pretože boli sami a nebolo potrebné ukrývať tieto divy pred svedkami, Pán ich konal pre

svojich milých, ktorých poveril spolupôsobiť v najpodivuhodnejšom diele Jeho mocnej Ruky.

Chcem iba podotknúť , keď hovorím, že Mária buď sama, alebo spoločne so svätým Jozefom alebo

s anjelmi spievala nové piesne chvály, tým myslím, že spievala ako svätá Anna, matka Samuela,

alebo ako Mojžiš, Ezechiáš a iní proroci, keď im Pán udelil veľké milosti. Keby všetky

chválospevy, ktoré Kráľovná nebies zložila spievala, boli napísané, tvorili by objemný zväzok a ich

obsah by spôsobil na svete neslýchané divy.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies

435. Veľmi, milovaná dcéra, si prajem, aby veda Pána bola v tebe mnohokrát obnovovaná, aby si

poznala hlas a tak, aby si vedela (a tiež nech všetci smrteľníci poznajú) nebezpečný klam a

prevrátenú myseľ, ktorú ako milovníci falošnosti majú o pominuteľných viditeľných majetkoch (Ž

4, 4). Koľko ľudí nie je oddané neobmedzenej hrabivosti? Spravidla všetci zakladajú svoju nádej na

zlate a hmotnom bohatstve; a napínajú všetky sily svojej prirodzenosti, aby ho rozmnožili. Tak

vynakladajú na tieto márnosti všetok čas svojho života, ktorý im bol daný, aby si zaistili večný

odpočinok a večnú radosť . Strácajú sa v týchto temných bludiskách a zmätkoch, ako by nič nevedeli

o Bohu a jeho Prozreteľnosti, lebo im ani nenapadne, aby Ho žiadali o to, po čom túžia a

neobmedzujú svoje žiadosti tak, aby boli v stave prosiť o to a očakávali to čo žiadajú, z jeho rúk.

Tým strácajú všetko, pretože vkladajú svoje nádeje do lživých a klamných vyhliadok svojich

vlastných snáh. Táto zaslepená chtivosť po peniazoch je koreňom všetkého zla (1 Tim 6, 10); lebo

Pán, rozhnevaný tak veľkou prevrátenosť ou, dopúšť a, aby smrteľníci zabŕdli do biedneho otroctva

lakomstva, v ktorom sa ich rozum zatemní a vôľa zatvrdí. Najvyšší pre ďalšie tresty im čoskoro

odoberie svoju láskavú starostlivosť , a ako tvorom, ktorí sa Mu zhnusili, dopiera im svoju Otcovskú

ochranu a nechá ich klesnúť do najväčšieho nešť astia, aké môže človeka v tomto živote stretnúť .

436. Je ovšem pravda, že sa nič neskryje pred očami Pána (Ž 137, 6), ale keď prestupujúci a

nepriatelia Jeho zákona Ho urážajú, dostávajú sa o láskavú pozornosť a starostlivosť Jeho

Prozreteľnosti a sú ponechaní svojim vlastným žiadostiam (Ž 80, 13). Prestanú pociť ovať otcovskú

ochranu a pomoc, ktorú dostávajú tí, ktorí dúfajú v Pána. Tí ktorí dúfajú vo svoje snaženie a v zlato,

ktorého sa môžu dotýkať a ohmatávať ho, budú zbierať ovocie svojich nádejí. Avšak, ako ďaleko je

vzdialená božská Podstata a Moc od nízkosti a obmedzenosti smrteľníkov, tak ďaleko sú tiež

výsledky ľudskej žiadostivosti od pomoci a ochrany večnej Prozreteľnosti, ktorú ukazuje

pokorným, ktorí v nej dúfajú (Ž 17, 31). Na týchto Jeho Velebnosť pozerá s najväčšou láskou, má

v nich záľubu, živí ich pri svojich prsiach a venuje pozornosť ich prianiam a potrebám. Ja a môj

snúbenec Jozef sme boli chudobní a niekedy sme trpeli veľkým nedostatkom, ale žiaden nedostatok

nebol dosť silný, aby splodil v našich srdciach nákazu lakomosti. My sme sa zaoberali výhradne iba

slávou Najvyššieho, spoliehajúc sa úplne na Jeho nanajvýš vernú a nežnú starostlivosť . A práve toto

sa Mu tak veľmi páčilo, ako si poznala a napísala, že nám rôznym spôsobom pomáhal v našich

nedostatkoch, i anjelom rozkázal, aby nám pomáhali a pripravovali pre nás pokrmy.

437. Tým nechcem povedať , aby smrteľníci povoľovali lenivosti a nedbalosti; naopak je

spravodlivé, aby všetci pracovali (Ž 48, 7), lebo nečinnosť je tiež veľká a veľmi trestuhodná chyba.

Ani nechuť , ani starostlivosť nesmie byť nezriadená, ani sa tvor nemá spoliehať na svoju silu, ani

dusiť božskú lásku prílišnými starosť ami ani vyhľadávať viac než je potrebné pre mierne živobytie.

Tvor sa nemá obávať , že Božská Prozreteľnosť sa nepostará o zaopatrenie toho, čo potrebuje, a tiež,

že Stvoriteľ s pomocou odkladá. Podobne ani ten, kto má hojnosť (Sir 31, 8) nemá odkladať všetku

námahu a zabúdať , že je človekom stvoreným pre prácu a námahu. Bohatstvo i chudoba musia byť

prisudzované bohu a majú sa používať svätým a zákonitým spôsobom k oslave Stvoriteľa a Vládcu

všetkých vecí. Keby ľudia zachovávali tento poriadok v jednaní, nebol by nikto bez pomoci Pána,

ktorý je pravým Otcom, a chudobného by nezvádzal ku hriechu nedostatok, ani bohatého nadbytok.

Od teba, dcéra moja, žiadam, aby si zachovávala tieto pravidlá a tvojím prostredníctvom si ich

prajem vložiť do srdca tiež ostatných smrteľníkov. Ale najmä musíš toto poučenie vštepiť do srdca

tiež ostatných smrteľníkov. Ale najmä musíš toto poučenie vštepiť do mysle svojich poddaných a

povedať im, aby sa neznepokojovali a nestrachovali, keď majú nedostatok, ani sa príliš nestarali o

to, čo budú jesť a čím sa budú odievať , (Mt 6, 25), ale aby dúfali v Najvyššieho a v Jeho

Prozreteľnosť . Ak budú odpovedať Jeho láske, uisť ujem ich, že nikdy nebudú trpieť nedostatkom

toho, čo potrebujú. Napomínaj ich tiež, aby ich slová a rozhovory stále točili okolo svätých a

božských vecí, ktoré slúžia ku chvále a sláve Pána, podľa učenia Písma svätého a svätých spisov.

Nech je ich obcovanie v nebesiach (Flp 3, 20) s Najvyšším a so mnou, ich Matkou a Predstavenou, i

s anjelmi napodobovaním ich lásky.

K a p i t o l a 7

Presvätá Mária pripravuje plienky a prádielko pre božské Dieťa a vrúcnou túžbou po

Jeho narodení

438. Božská tehotnosť Matky večného Slova už ďaleko pokročila. Hoci vedela, že pre svoj pôrod

musí pripraviť potrebné prikrývky a prádlo, chcela vo všetkom jednať s plnosť ou nebeskej

múdrosti. Plniac však všetky povinnosti poslušnej a vernej slúžky, neodvážila sa podnikať nič bez

dovolenia a schválenia Pána a svojho svätého Snúbenca. Hoci mohla sama jednať vo veciach

týkajúcich sa Jej poslania ako vyvolenej Matky a jej najsvätejšieho Syna, predsa nechcela podnikať

nič bez toho, aby o tom nehovorila so svätým Jozefom. Preto mu povedala: „Pane môj, je už čas,

aby som pripravovala potrebné veci pre narodenie môjho najsvätejšieho Syna. Hoci si Jeho

Majestát praje, aby sa s Ním zachádzalo ako s ostatnými ľudskými deťmi, pokoruje sa a žiada si

trpieť s nimi, predsa je len spravodlivé, aby sme Ho uznávali ako svojho Boha a pravého Kráľa a

Pána, venovali Mu našu oddanú službu a vykonali všetko pre Jeho detské potreby. Ak mi dovolíš,

začnem pripravovať pokrývky a prádielko pre Jeho ochranu a aby sa mohol prikryť . Už som

svojimi rukami utkala kus plátna, ktoré Mu môže poslúžiť ako prvé plienky; a ty, pane môj,

vynasnaž sa obstarať nejaké vlnené mäkké plátno, jednoduchej farby, z ktorého by som pripravila

ostatné pokrývky; neskoršie Mu upletiem nezošívanú tuniku Jemu primeranú. Aby sme sa

vyvarovali pred každou chybou, vykonajme zvláštne modlitby, v ktorých poprosíme Pána, aby nás

viedol správnou cestou, aby sme poznali Jeho vôľu a splnili Jeho prianie.“

439. „Snúbenica a Pani moja“, odpovedal svätý Jozef, „keby som mohol poslúžiť svojmu Pánovi a

Bohu mojou vlastnou krvou a tak splniť tvoje rozkazy, rád by som ju prelial pri najkrutejších

mukách; ale pretože to nemôžem urobiť , kiež by som mal aspoň veľké bohatstvo, aby som mohol

nakúpiť najdrahocennejšie plátna, aby som Ti ich mohol k tejto príležitosti ponúknuť . Len mi

povedz, čo uznáš za vhodné, lebo Ti chcem slúžiť ako Tvoj služobník.“ Obidvaja sa oddali

modlitbe a každý osve počul odpoveď Pána, opakujúc to, čo najvyššia Kráľovná už mnohokrát

počula, čo teraz počula Ona i svätý Jozef: „Prišiel som z neba na zem, aby som povzniesol pokoru a

ponížil pýchu, poctil chudobu a pohrdol bohatstvom, skazil márnosť a utvrdil pravdu, aby som

náležito zvýšil cenu práce. Preto chcem, aby ste navonok so Mnou jednali podľa pokorného stavu,

aký som vzal na seba, akoby som bol prirodzeným dieť ať om vás oboch a vnútorne aby ste Ma

uznávali za Syna môjho večného Otca a preukazovali Mi úctu a lásku, aká mi prináleží ako

Bohočlovekovi.“

440. Týmto božským hlasom povzbudení, aby hľadali najrozumnejší spôsob vo výchove dieť ať a

Božieho, najsvätejšia Mária a svätý Jozef radili sa spolu, akým spôsobom by mohli ukryť najvyššiu

a najdokonalejšiu úctu, akú vždy tvory preukazujú pravému Bohu, pod jednanie, ktoré v očiach

sveta by bolo také, ako by sa jednalo o prirodzené dieť atko ich oboch; lebo taká by mala byť

mienka sveta a také chovanie sám Pán im prikázal. Keď sa o tom dohodli, žili potom podľa toho

prikázania Pána s takou dokonalosť ou, že bolo predmetom obdivu pre neho; viac o tom v častiach

506, 508, 536, 554. Obidvaja sa dohodli, že podľa obmedzených prostriedkov, ako vo svojej

chudobe budú môcť , vynaložia všetko k službe dieť ať a Božieho, bez toho však, aby zachádzali do

krajnosti, alebo niečo zanedbali, lebo tajomstvo Kráľa malo byť skryté v pokornej chudobe, a

zároveň chceli Mu preukazovať svoju horúcu lásku, ako ďaleko bude možné. Svätý Jozef vymenil

niečo zo svojich prác za dva kusy vlneného plátna, takého, aké si jeho nebeská Snúbenica priala;

jeden kus bol, druhý mal morušovú farbu, premiešaný šedou farbou a oba kusy boli najlepšej akosti,

akú mohol nájsť . Z týchto dvoch kusov nebeská Kráľovná zhotovila malé šatočky pre svojho

najsvätejšieho Syna a z toho kusa plátna, ktoré sama upriadla a utkala, plienky a košieľky. Na tomto

plátne začala pracovať hneď od toho dňa, keď sa ubytovali vo svojom dome v Nazarete; mienila ho

darovať chrámu. Hoci teraz mohlo poslúžiť oveľa vyššiemu účelu, predsa to, čo ostalo po ušití

šatočiek pre Božské dieť atko, darovala chrámu v Jeruzaleme, ako pôvodne mienila. Všetky vec a

pokrývky potrebné pre Božské dieť atko naša slávna Pani zhotovila vlastnými rukami, a keď šila a

obšívala, kľačala pritom a prelievala slzy zbožnosti. Svätý Jozef nazbieral kvety a byliny, aké

mohol nájsť , z ktorých, a tiež z iných vonných vecí, horlivá Matka pripravila ľúbezne voňajúci

výť ažok. Týmto pokropila posvätné šatočky Toho, ktorý sa obetoval, ktorého očakávala; potom ich

zložila a uložila do krabice, v ktorej ich potom vzala so sebou, ako budem neskoršie rozprávať .

441. Nesmieme si všetky tieto skutky nebeskej Kňažnej predstavovať ako bezživotné, nudné a

prázdne, ako ich tu ja uvádzam, ale ako skutky nadprirodzenej milosti a pôvodu, plné svätosti a

veľkých zásluh, väčšej dokonalosti, než ľudský rozum môže pochopiť , pretože Ona konala všetky

tieto práce ako Matka múdrosti a Kráľovná všetkých cností. V prípravách pre príchod

najsvätejšieho človečenstva Jej Syna na tento svet slávila posvätenie živého chrámu Božieho.

Najvyššia Kráľovná chápala oveľa lepšie než všetky ostatné tvory nevýslovnú veľkosť tajomstva

vtelenia Božieho a Jeho príchodu na tento svet. Nie v duchu pochybností ale roznietená láskou a

úctou opakovala často slová Šalamúna, ktoré vyslovil, keď stavala chrám: „Ako je to možné, aby

Boh prebýval s ľuďmi na zemi? Keď celé nebo a nebesia nebies nemôžu Ho obsiahnuť , ako Ho

môže obsiahnuť to ľudské telo, ktoré je utvorené v mojom živote?“ Ale ak chrám Šalamúna, ktorý

slúžil iba ako miesto, kde Boh mal počúvať prednášané prosby, bol vybudovaný a zasvätený

s takým množstvom zlata a striebra, pokladov a obetí, čo potom má robiť Matka pravého Šalamúna

pre postavenie a zasvätenie živého chrámu (Kol 2, 9), v ktorom má prebývať plnosť pravého

Božstva, večný, neobsiahnuteľný Boh? Všetky tieto nespočetné obety a poklady predobrazného

chrámu najsvätejšia Mária zdvojnásobila, nie síce v zlate, striebre alebo v bohatých látkach, lebo

Boh nehľadal také bohatstvo v živom chráme, ale v hrdinských čnostiach a v chválospevoch,

ktorými zúrodnila a zvelebila milosti a dary od Najvyššieho. Ako obeť priniesla svoju vrúcnu lásku,

a prehľadala všetky sväté spisy a vyhľadala hymny, piesne a žalmy, aby nimi chválila a velebila toto

tajomstvo, pridávajúc k nim slová svojich vlastných vznešených citov a myšlienok. V duchovnom,

ale predsa v úplne skutočnom spôsobe, uskutočnila staré predobrazy a vzory svojimi cnosť ami a

vnútornými i vonkajšími skutkami. Vola ku všetkým tvorom a vyzývala ich ku chvále ich Boha, aby

vzdávali česť a slávu svojmu Stvoriteľovi a vkladali nádej na svoje posvätenie do Jeho príchodu na

tento svet. Na mnohých týchto cvičeniach sa zúčastnil aj Jej prešť astný snúbenec svätý Jozef.

442. Žiadny ľudský jazyk nemôže popísať a žiadny stvorený rozum nemôže pochopiť tú nesmiernu

výšku zásluh, aké Kňažná nebies získala, a stupeň rozkoše a útechy, aké poskytovali Najvyššiemu.

Keď aj najmenší stupeň milosti, aký ktorýkoľvek tvor zaslúži úkonom čnosti má väčšiu cenu než

celý stvorený vesmír, aké poklady milostí získala blahoslavená Panna Mária, ktorej úkony

prevyšovali hodnotu nielen všetky obete a zápalné dary Starého zákona, i všetky zásluhy celého

ľudského pokolenia, ale ďaleko prevyšovali zásluhy najvyšších serafov! Láskyplné najvyššie vzlety

nebeskej Panej v nádeji, že bude môcť pohliadnuť na svojho Syna a pravého Boha, brať Ho do

svojho náručia, kojiť svojimi prsiami, ošetrovať Ho svojimi rukami, zhovárať sa s Ním a slúžiť Mu,

klaňať sa Tomu, ktorý sa stal človekom z Jej tela, dosahovali taký stav, že v žiare lásky bola by

vydýchla svoju dušu a bola by ním strávená, keby nebola chránená pred takým rozdelením,

podporovaná a posilňovaná zázračným zásahom samého Boha. Áno, mnohokrát by bola stratila

život, keby Jej ho nebol zachoval Jej najsvätejší Syn; lebo mnohokrát Ho videla vo svojom

panenskom lone a s božskou jasnosť ou videla Jeho človečenstvo zlúčené s Božstvom, pozorovala

vnútorné úkony Jeho najsvätejšej duše, stav a polohu Jeho tela, modlitby, ktoré vysielal za Ňu, za

svätého Jozefa , za celé ľudské pokolenie a najmä za predurčených. Všetky tieto a iné tajomstvá

boli Jej otvorené a pozorujúc ich bola celá roznietená, lebo nosila v sebe horiaci oheň, ktorý

osvetľuje, ale nespaľuje.

443. V takom veľkom žiari Božskej lásky niekedy hovorila svojmu najsvätejšiemu Synovi: Moja

najsladšia láska, Stvoriteľ vesmíru, kedy moje oči budú požívať svetlo Tvojej božskej Tváre? Kedy

moje ruky posvätené ako oltár pre obeť , ktorú očakáva nebeský Otec? Kedy budem bozkávať zem

posvätenú krokmi tvojich božských nôh, a kedy ako tvoja Matka dostanem ten vytúžený bozk

môjho Milého (Veľp 1, 1), aby som mohla vdýchnuť Tvojho Ducha, ktorý vychádza z Tvojho

dychu? Kedy Ty, neprístupné svetlo, pravý Bože z Boha pravého, Svetlo zo Svetla (Jn 1, 9) sa zjavíš

smrteľníkom po veky trvajúcom skrývaní nášmu pohľadu? Kedy dietky Adama, obť ažené vinou

svojich hriechov, poznajú svojho Vykupiteľa (Bar 3, 38), uvidia svoju spásu, uvítajú uprostred seba

svojho Učiteľa, svojho Brata, svojho pravého Otca? Ó, svetlo mojej duše, moja sila, môj Milý, pre

ktorého umierajúc žijem! Ty Syn môjho lona, ako budem môcť vykonávať službu Matky, keď

neviem, ako mám tie povinnosti plniť a nezaslúžim si ani meno otrokyne? Ako budem vedieť

s Tebou dôstojne zaobchádzať , veď som iba biedny, nepatrný červík? Ako Ti budem môcť slúžiť a

obsluhovať Ťa, ktorý si svätosť sama a nekonečné dobro, a ja iba prach a popol? Ako sa budem

môcť odvážiť hovoriť pred Tebou alebo stáť v Tvojej prítomnosti? Ráč Ty sám, Pane mojej bytosti,

ktorý si si ma vyvolil spomedzi dcér Adama, spravovať moje jednanie, riadiť moje túžby a roznietiť

moje náklonnosti, aby som sa Ti všetkými svojimi schopnosť ami ľúbila! A čo si počnem, moja

jediná radosť , keď máš vyjsť z môjho lona na svet, aby si trpel potupu a smrť za ľudské pokolenie,

ak mi nebude dovolené zomrieť zároveň s Tebou a byť spoločníčkou v Tvojej obeti? Keď si Ty môj

život a moje všetko, čím som, daj, aby tá istá príčina a pohnútka, ktorá má zapríčiniť Tvoju smrť ,

zapríčiní tiež moju; lebo môj život je spojený s tvojím, ako by bol jeden a ten istý. K záchrane

sveta, ba i tisícov svetov, postačí menej než Tvoja smeť ; nechaj teda, aby som ja zomrela namiesto

Teba a nechaj, aby som trpela Tvoju potupu, avšak Ty svojou láskou a svetlom posväť svet a osvieť

temnosti smrteľníkov. A keď nie je možné odvolať ustanovenie večného Otca, ktoré vyžaduje, aby

vykúpenie bolo hojné a Tvoja prílišná láska bola ukojená, pohliadni milostivo na moje túžby a daj

mi podiel na všetkých prácach Tvojho života, lebo si môj Syn a Pán.“

444. Rozmanitosť týchto a podobných nežných prejavov lásky, ktoré vyslovila naša Kráľovná,

urobili Ju nanajvýš krásnou (Est 2, 9) v očiach Kniežať a večnosti, ktorý bol ukrytý v panenskej

komôrke Jej lona. Všetka činnosť jej vnútra podobala sa úkonom najsvätejšieho božského

človečenstva. Ako dôstojná Matka takého Syna pozerala na ne ako na vzor k nasledovaniu.

Niekedy dieť a Božie pokľaklo, aby sa modlilo k svojmu Otcovi, alebo zaujalo polohu

ukrižovaného, ako by sa v tom chcelo cvičiť vopred. Z tohoto úkrytu (tak ako teraz z najvyššieho

trónu nebeského) pozeral na všetko a chápal to vedomosť ou svojej najsvätejšej duše tak, ako to

pozná dnes a žiaden z tvorov doby prítomnej, minulej alebo budúcej, i so všetkými svojimi

myšlienkami a skutkami, nebol pred Jeho zrakom skrytý. Všetkým veciam venoval pozornosť ako

Pán a Vykupiteľ. Pretože tieto tajomstvá boli zjavené tiež Jeho nebeskej Matke, a preto bola

obdarená všetkými milosť ami a darmi potrebnými k jednaniu v zhode s Ním, priniesla tak veľké

ovocie svätosti, že žiadne ľudské slová nikdy ich nebudú môcť popísať . Keby sme neboli prevrátení

vo svojich úsudkoch a zatvrdilí ako kameň, považovali by sme za možné, aby ostala nedotknutá

láskyplným zármutkom a vďačným uznaním pri pohľade na tieto nesmierne a obdivuhodné diela a

ich poznaním aj zo skúsenosti.

Poučenie, ktoré mi udelila najsvätejšia Kráľovná Mária

445. Poučením z tejto kapitoly, dcéra moja, by malo byť , aby si si pamätala, s akou úctou máš

zachádzať so všetkými vecami posvätenými a určenými pre službu Božiu a zároveň posúdiť , aká

odporná je pred Ním neúctivosť , s akou sluhovia Pána Ho urážajú svojou nevážnosť ou k posvätným

predmetom. Nemali by zabúdať alebo brať na ľahkú váhu hnev jeho Velebnosti, aký má voči nim

pre hrubú neúctivosť a nevďačnosť , akú obyčajne prejavujú pri zachádzaní s posvätnými ozdobami

a predmetmi určenými ku chvále Božej, bez pozornosti a úcty. Oveľa viac sa Pán hnevá na tých,

ktorí majú príjem alebo slúžne z Jeho Najdrahšej Krvi, keď ho premrhajú na biedne márnosti a

neslušné hanebnosti. Pre svoje živobytie a pohodlie vyhľadávajú le to najdrahšie a najlepšie, kdežto

čo je pre česť a chválu božiu, uspokoja sa s tým, čo je najlacnejšie, obyčajné a všedné. Keď sa toto

stane najmä pri plátnach, ktoré sa dotýkajú Tela a Krvi môjho najsvätejšieho Syna, ako korporále a

purifikátory, o tom ti chcem povedať , že svätí anjeli, ktorí prisluhujú pri najsvätejšej a

najvelebnejšej obeti, sú ako omráčení hrôzou a zakrývajú si tvár plní údivu nad tým, že Najvyšší to

trpí a znáša takú hrubosť a opovážlivosť . Ovšem nepreviňujú sa v tom ohľade všetci, ale je ich

predsa veľa; a malo je tých, ktorí sa vyznačujú vonkajšou úctou a starostlivosť ou v božskej

bohoslužbe a zachádzajú s posvätnými predmetmi s patričnou úctou; tých je menší počet a ani tí

nemajú všetci čistý úmysel, aby túto povinnú úctu zachovávali iba v márnivosti alebo z iných

ľudských úmyslov. V skutočnosti je veľmi málo tých, ktorí sa klaňajú svojmu Stvoriteľovi v duchu

a v pravde a s čistým úmyslom.

446. Uvažuj, dcéra moja, ako by sme mali rozmýšľať , keď na jednej strane pozorujeme

nevystihnuteľnú bytosť Božiu, ktorá nás vo svojej nekonečnej dobrote stvorila, aby sme Ho ctili a

Jemu sa klaňali, čo ustanovil ako zákon pre našu prirodzenosť i pre celý vesmír, a oproti tomu

vidíme, akým nevďakom sa ľudia odplácajú svojmu preštedrému Stvoriteľovi za tie dary; že

odopierajú pre Jeho službu tie veci ktoré pre ňu boli určené, ponechávajúc si z toho pre svoju

márnivosť to, čo je najdrahšie a najcennejšie a svojmu Stvoriteľovi dávajú iba to, čo je najlacnejšie

čím svet opovrhuje. Tomuto hriechu sa venuje málo pozornosti a uznania a preto si prajem, aby si

ho nielen s úprimnou ľútosť ou oplakávala, ale nakoľko možno, aby si zaň zadosť učinila. Kým si

predstavená, dávaj Pánovi to najlepšie a pouč svoje rehoľnice, aby s úprimnou zbožnosť ou srdca

dbali na to, aby všetky posvätené veci boli udržiavané v poriadku a čistote; a to nielen v ich

kláštore, ale aby sa snažili vybaviť tiež iné chudobné kostoly korpolármi a rúchami, ktoré

potrebujú. Nech sú presvedčené, že Pán ich svätú horlivosť pre Jeho česť a chválu odmení a

poskytne im úľavu v chudobe a vo všetkých potrebách ich kláštora, ako Otec, a že preto nikdy

nebudú chudobnejšie. Také zamestnanie je pre rehoľníčky nanajvýš primerané a je to práca náležitá

nevestám Kristovým, ktorej sa majú venovať v čase, ktorý im ostáva po splnení ich chórových a

iných povinností, ktoré im prikazuje poslušnosť . Keby sa všetky rehoľníčky venovali účelne tejto

čestnej, chvályhodnej a príjemnej práci, nikdy by netrpeli nedostatkom a žili by ako anjeli. Pretože

nevenujú pozornosť tejto službe Pánovi, mnohé z nich, opustené pomocnou rukou Božou, oddávajú

sa nebezpečnej rozptýlenosti a roztržitosti, ktoré ti kvôli ich špatnosti nechcem ani popisovať alebo

na ne poukazovať . Toto som ti naznačila, aby si ich zo srdca oplakávala a zabránila takému zlu a

urážaniu Boha.

447. Pretože mám však zvláštnu príčinu priaznivo pozerať na obyvateľov tvojho kláštora, prajem

si, aby si mojím menom a mojou autoritou ich napomínala a láskavo nútila, aby vždy žili v odlúčení

a mŕtve pre svet a nikdy nedbali o to, čo sa vo svete deje; aby ich spoločenské obcovaniu bolo

v nebesiach a nadovšetko, aby si všetky zachovali nerušený vzájomný mier a lásku, ku ktorej som

ť a tak často povzbudzovala (Flp 3, 20). Ak ma budú v tomto poslúchať , poskytnem im svoju

ochranu a budem ich Matka a pomocníčka a budem ich chrániť , ako chránim teba a zaručím im

svoju ustavičnú a účinnú prímluvu u môjho božského Syna, ak nebudú robiť , sa mi nepáči. Za tým

účelom ich musíš stále nabádať k láske a úcte ku mne a vtláčaj im ich do srdca; ak budú také verné,

obdržia všetko, čo si pre ne budeš priať , ba ešte oveľa viac, lebo ja to pre ne získam. Aby sa radi a

ochotne zamestnávali pripravovaním vecí k službe Božej a radostne sa chápali všetkého, čo sa toho

týka, pripomínaj im všetko, čo som ja konala v službe môjho najsvätejšieho Syna a pre chrám.

Chcem, aby si vedela, že svätí anjeli boli plní obdivu, keď videli moju horlivosť a opatrnú

pozornosť na úhľadnosť a čistotu, s akou som obstarávala všetko, čo prináležalo k službe môjho

Syna a Pána. Táto láskyplná a úctivá starostlivosť ma viedla k tomu, aby som všetko potrebné pre

jeho odchovanie pripravovala vopred, takže mi nikdy nechýbalo (ako niektorí domnievajú), čo som

potrebovala pre Jeho ošatenie, alebo aby som Mu poskytla pohodlie a občerstvenie, lebo moja

opatrnosť a láska by v tomto ohľade nepripustili žiadnu nedbalosť alebo nepozornosť .

K a p i t o l a 8

Cisár Augustus vydal nariadenie všetkým poddaným svojej ríše, aby sa dali zapísať a čo

urobil svätý Jozef, keď sa o tom dopočul

448. Nezmeniteľnou vôľou Prozreteľnosti bolo ustanovené, že Jednorodený Syn Otca sa má

narodiť v mestečku Betleheme (Mich 5, 2) a preto tak predpovedali svätí proroci predošlých vekov

(Jerem 10, 9)lebo ustanovenia neobmedzenej vôle Božej sú isté, a preto im nemôže nič prekážať ,

(Ester 13, 9), lebo prv pominú nebo a zem, než by sa Jeho ustanovenia nesplnili (Mt 24, 35).

Splnenie tohoto nezmeniteľného ustanovenia dosiahol Pán prostredníctvom nariadenia cisára

Augusta, ktorý nariadil, aby sa v celom rímskom mocnárstve vykonalo sčítanie a popísanie celého

sveta, ako hovorí svätí Lukáš (Lk 2, 1). Rímske cisárstvo obsahovalo v tom čase väčšiu časť vtedy

známeho sveta, preto sa nazývali pánmi sveta, ignorujúc všetky ostatné národy. Účelom tohoto

sčítania bolo, aby tým všetkých obyvateľov prinútili uznať sa za cisárových poddaných, aj aby

platili svojmu dočasnému pánovi isté dane. K tomuto zápisu mal každý ísť do svojho rodného

mesta, aby tam bol zapísaný. Toto nariadenie bolo vyhlásené tiež v Nazarete a dopočul sa o ňom

svätý Jozef, keď bol niečo vybavovať . Vrátil sa domov zarmútený a zvestoval tú novinu, ktorá sa

šírila o onom nariadení, svojej nebeskej Snúbenici. Nanajvýš múdra Panna odpovedala:

„Neznepokojuj sa pre toto nariadenie pozemského vladára, môj pán a snúbenec, lebo všetko, čo sa

nám prihodí, ustanovil Pán, Kráľ neba a zeme; a vo všetkom, čo nás stretne, jeho Prozreteľnosť

nám bude pomáhať a nás riadiť (Sir 22, 28). Odovzdajme sa do Jeho rúk a nebudeme sklamaní.“

449. Najsvätejšia Mária bola spôsobilá na to, aby sa Jej zverili všetky tajomstvá týkajúce sa

najsvätejšieho Syna a poznala proroctvá o ich splnení; preto tiež vedela, že jednorodený Otca i Jej

sa má narodiť v Betleheme ako cudzinec a nepoznaný. Ale Jozefovi o tom nepovedala nič, lebo bez

príkazu Pána nezverovala žiadne tajomstvá. Všetko, čo Jej nebolo nariadené zjaviť , s obdivuhodnou

opatrnosť ou tajila i napriek tomu, že si priala potešiť svojho nanajvýš verného a svätého manžela.

Priala si zveriť sa jeho vedeniu a usporiadaniu a nemať žiaden podiel s tými, ktorí sa považujú za

múdrych, ako nás Múdrosť varuje (Prísl 3, 7). Preto sa radili spolu, čo by mali urobiť , lebo

tehotnosť nebeskej Panej už ďaleko pokročila a blížil sa čas Jej pôrodu. Svätý Jozef povedal:

„Kráľovná nebies a moja Pani, ak Ti Všemohúci nedal príkaz, zdá sa mi, že bude nutné, aby som

išiel sám. Cisárov rozkaz sa síce týka iba hlavy rodiny, ale nechcem ť a opustiť bez pomoci, a tiež

nemôžem bez Teba byť ; nemal by som pokoj ani na okamih, keby som sa vzdialil od Teba, lebo

moje srdce by nemalo žiaden pokoj, keby som Ťa nevidel. Tvoj pôrod je už veľmi blízky, nemôžem

Ťa žiadať , aby si išla so mnou do Betlehema, kam nás rozkaz volá a tiež sa bojím vystaviť Ťa

nejakému nebezpečenstvu, ako s ohľadom na Tvoj stav, tak tiež pre moju chudobu. Keby sa pôrod

dostavil na ceste, za nepriaznivých okolností, ktorým by som nemohol odpomôcť , bolo by to pre

mňa srdcervúce. To sú myšlienky, ktoré ma znepokojujú. Prosím Ťa, Pani, predlož ich Najvyššiemu

a pros Ho, aby splnil moju túžbu, aby som nebol od Teba odlúčený.“

450. Pokorná Snúbenica poslúchla svätého Jozefa, hoci poznala vôľu Božiu; ale nechcela vynechať

tento úkon poslušnosti, ako najpoddanejšia manželka. Predniesla Pánovi vrúcne prianie svätého

Jozefa a obdržala túto odpoveď: „Moja najdrahšia Holubička, vyhov prianiu môjho služobníka

Jozefa v tom, čo navrhuje. Choď s ním. Ja budem s tebou a budem ti s otcovskou láskou pomáhať

v útrapách, ktoré kvôli Mne vytrpíš; hoci budú veľmi veľké, Moja mocná ruka ti pomôže, aby si

z nich vyšla víť azne. Tvoje kroky budú v Mojich očiach krásne (Veľp 7, 1), neboj sa teda, lebo je to

Moja vôľa.“ Potom za prítomnosti nebeskej Márie dal Pán jej anjelom strážcom nový zvláštny

príkaz, aby jej so zvláštnou pozornosť ou a starostlivosť ou slúžili, ako prísluší pri takých

vznešených tajomstvách, ktoré sa majú uskutočniť . Okrem tisíc anjelov, ktorí Jej obyčajne slúžili

ako stráž, nariadil Pán ďalším deviatim tisícom anjelov, aby sprevádzali svoju Kráľovnú a Paniu a

slúžili jej ako čestná stráž desiatich tisícov silných od prvého dňa, kedy sa vydá na cestu. Túto

službu, ako najvernejší služobníci Pána vykonali, čo poviem neskoršie (v č. 456, 489, 616, 622,

631, 634). Veľká Kráľovná bola osviežená a posilnená novým osvietením pre ť ažkosti a útrapy, aké

zažije Herodesovým prenasledovaním a inými príhodami pri narodení dieť ať a Božieho (Mt 2, 16)

keď Jej nepremožiteľné srdce bolo tak posilnené, odovzdala sa Pánovi bez akéhokoľvek nepokoja a

ďakovala Mu za všetko, čo a ako sa rozhodol urobiť a zariadiť v nasledujúcich udalostiach.

451. Po tomto nebeskom rozhovore vrátila sa k svätému Jozefovi a oznámila mu vôľu Najvyššieho,

že má podľa Jeho priania ísť s ním do Betlehema. Jozef nadobudol novú nádej a radosť , a

uznávajúc toto veľké dobrodenie, ktoré mu pravica Najvyššieho udelila, vzdával zaň vďaky

vrúcnymi úkonmi vďačnosti a pokory a povedal svojej Snúbenici: „Pani moja, žriedlo mojej

radosti a môjho šť astia, jedinou príčinou zármutku budú teraz tie obtiaže, ktoré na ceste zažiješ,

pretože nemám bohatstvo na zaistenie pohodlia, aké by som ti pre túto cestu rád poskytol. Ale

v Betleheme nájdeme príbuzných, známych a priateľov našej rodiny a dúfam, že nás pohostinne

príjmu, a budeš si tam môcť odpočinúť po namáhavej ceste, ak nám dožičí Pán, ako by som si ja,

Tvoj služobník prial.“ Tak svätý snúbenec Jozef láskyplne plánoval, ale Pán už všetky veci vopred

usporiadal úplne ináč, než svätý Jozef očakával, a preto cítil oveľa väčšiu horkosť za sklamanie,

keď všetko jeho láskavé očakávanie zlyhalo, ako ďalej uvidíme. Najsvätejšia Mária nepovedala

svätému Jozefovi nič o tom, čo vedela o ustanovení Pána ohľadne Jeho narodenia, hoci dobre

vedela, že to bude celkom ináč, než on očakával. Radšej ho povzbudila slovami: „Snúbenec a pán

môj, veľmi rada pôjdem s tebou a vykonáme tú cestu ako chudobní ľudia v mene Pána, lebo

Najvyšší nepohŕda chudobou, ktorú prišiel hľadať s takou láskou. Budeme cestovať spoliehajúc sa

na jeho ochranu a pomoc v našich potrebách a námahách. Zver, Pane môj, Jemu všetky svoje

obtiaže.“

452. Zároveň aj ustanovili deň, kedy sa vydávajú na cestu a svätý Jozef usilovne hľadal v Nazarete

nejakého oslíka, ktorý by niesol Paniu sveta. Nebolo ľahké ho nájsť , pretože mnohí ľudia išli do

rôznych miest, aby splnili požiadavok cisárskeho nariadenia. Ale po mnohom starostlivom hľadaní

predsa našiel skromného oslíka, ktorý - ak môžeme také zviera nazvať šť astným - bol

najšť astnejším zo všetkých nerozumných zvierat, lebo bol vyznamenaný nielen tým, že niesol

Kráľovnú všetkého tvorstva a požehnaný plod Jej života Kráľa kráľov a Pána pánov, ale bol potom

prítomný tiež pri Jeho narodení (Iz 1, 3) a tiež vzdal svojmu Stvoriteľovi poctu, ktorú Mu ľudia

odopreli, ako budem rozprávať v časti 485. Zaobstarali si veci na cestu, aby im vydržali na päť dní.

Výbava týchto nebeských pocestných bola rovnaká, akú mali na predošlej ceste do domu

Zachariáša pri návšteve Alžbety. A niesli so sebou chlieb, ovocie a niečo rýb, čo bolo ich obvyklým

jedlom. Pretože najmúdrejšia Panna bola osvietená o ich dlhšej neprítomnosti, z opatrnosti vzala so

sebou potajomky prádielko a šatôčky potrebné pre pôrod dieť ať a, lebo chcela všetky veci zariadiť

podľa vysokých úmyslov Pána v príprave na udalosti, ktoré očakávala. Svoj dom, do toho času než

sa vrátia, dali na starosť susedke.

453. Nastal deň a hodina ich odchodu a nanajvýš verný a šť astný svätý Jozef, z úcty, ktorú začal

prejavovať svojej vznešenej Snúbenici, snažil sa pilne a úzkostlivo vykonať všetko, čo mohol, aby

sa Jej zavďačil; s veľkou vrúcnosť ou Ju prosil, aby mu zdelila Svoje priania a upozornila ho na

všetko, čo by snáď pozabudol urobiť podľa Jej vôle a pre Jej pohodlie, alebo čo by sa páčili Pánovi,

Ktorého nosila vo svojom živote. Pokorná Kráľovná mu ďakovala za jeho láskavú pozornosť a

prisudzovala to všetko pre slávu a službu svojho najsvätejšieho Syna a povzbudila svätého Jozefa,

aby odhodlane prijal obtiaže cesty a opätovne ho uisť ovala, že Všemohúcemu sa páči jeho

láskyplná starostlivosť a opatrovanie. Povedala mu tiež, že vôľa Jeho Velebnosti je, aby trpezlivo a

s radostným srdcom prijímali a znášali obtiaže, ktoré cestou skúsia v dôsledku svojej chudoby.

Cisárovná nebies pokľakla pred svätým Jozefom a žiadala ho o požehnanie. Hoci muž Boží sa takej

žiadosti zhrozil a veľmi sa tomu bránil kvôli dôstojnosti svojej snúbenice, Ona predsa vo svojej

pokore zvíť azila a prinútila ho, že Jej dal požehnanie. Svätý Jozef Jej vyhovel s veľkou

skromnosť ou a úctou a hneď na to sa plačom vrhol k Jej nohám a prosil Ju, aby ho znovu

odporúčala svojmu najsvätejšiemu Synovi a vyprosila mu od Neho jeho božské odpustenie a

milosť . Tak pripravení vydali sa na cestu z Nazareta do Betlehema v polovici zimy, ktorá urobila ich

cestovanie plnšie útrap a obtiaží. Avšak Matka Božia, ktorá niesla Život večný v sebe, všímala si iba

božské úkony a rozhovory Pána, a pozorujúc Ho v komôrke svojho panenského lona,

napodobňovala Ho v Jeho úkonoch a poskytovala mu viac rozkoše a cti, než všetci ostatní tvorovia

dohromady.

Poučenie Panny Márie, Kráľovny nebies

454. Dcéra moja, vo všetkých pojednaniach o mojom živote a v každej kapitole i v každom

tajomstve, ktoré sa doteraz povedalo, zisť uješ obdivuhodnú prozreteľnosť Najvyššieho a Jeho

otcovskú lásku ku mne, Jeho pokornej služobnici. Hoci ľudská schopnosť nemôže úplne preniknúť

a oceniť tie obdivuhodné diela tak veľkej múdrosti, predsa ich musí zo všetkých síl ctiť a snažiť sa

podieľať sa na tých dobrodeniach, aké mi Pán preukazoval tým, že sa bude snažiť napodobňovať

ma. Smrteľní ľudia nesmú myslieť , že iba kvôli mne si Boh prial ukazovať sa ako sväté, mocné,

nekonečné dobro. Isté je, že keby sa niektorá duša alebo i všetky duše zverili vedeniu a riadeniu

tohoto Pána, že by čoskoro prežívali tú istú vernosť , presnosť a sladké pôsobenie, s akou Jeho

božská Velebnosť usporiadala všetky veci týkajúce sa Jeho cti a služby v mojom živote. Tiež oni by

okúsili podobné rozkoše a božské dojmy, aké som ja cítila, keď som sa spoliehala na Jeho svätú

vôľu; a taktiež obdržia z hojnosti Jeho darov, ktoré sú uzavreté v Jeho Božstve ako v nekonečnom

oceáne. A práve tak, ako vody oceánu rýchle vtekajú, kde nájdu vhodný otvor, tak tiež milosti a

požehnania Pána pretekajú na rozumné tvory, keď sú dobre pripravené a neprekážajú ich

pretekaniu. Táto pravda je pred smrteľníkmi skrytá, pretože sa nezastavia, aby premýšľali a

uvažovali o skutkoch Všemohúceho.

455. Prajem si, aby si o tejto pravde premýšľala a zapísala si ju do srdca a naučila sa podľa môjho

konania skrytej činnosti svojho vnútra a poznala, čo sa deje v tebe; a tiež aby si sa cvičila v rýchlej

poslušnosti a podriadenosti iným a dávala vždy prednosť dobrým radám iných než svojim názorom

a úsudkom. Toto musíš plniť až do takej miery; že preto, aby si poslúchala svojich predstavených a

duchovných vodcov; nebudeš si všímať to, o čom predvídaš, že sa stane opak toho, čo oni

očakávajú; tak ako ja, keď som vedela, že to, čo môj snúbenec Jozef očakával, sa nestane na našej

ceste do Betlehema. Ba aj keď niekto tebe rovný alebo i nižší ti prikáže také veci, mlč a skry to, že

vopred lepšie vieš, ako vec dopadne; urob všetko, čo nie je hriech alebo nedokonalosť . Načúvaj

všetkým pozorne a mlčky, aby si sa poučila; k hovoreniu nebuď náhlivá, radšej zdržanlivá, lebo

v tom spočíva múdre a opatrné jednanie s inými. Vždy pamätaj na to, aby si žiadala Pána o

požehnanie pre všetko, čo chceš podniknúť , aby si sa neodchýlila od toho, čo sa Mu páči.

Kedykoľvek máš príležitosť , žiadaj tiež o dovolenie svojho duchovného otca a vodcu, aby si

neprišla o tie najväčšie zásluhy a dokonalosť vo svojich skutkoch, a aby si tiež mne poskytla

útechu, ktorú si od teba žiadam.

K a p i t o l a 9

Cesta najsvätejšej Márie z Nazareta do Betlehema v spoločnosti jej svätého Snúbenca

Jozefa a svätých anjelov strážcov

456. Najčistejšia Mária a slávny svätý Jozef vydali sa na cestu z Nazareta do Betlehema sami,

chudobní a nepatrní v očiach sveta. Nikto zo smrteľníkov nepovažoval ich za nič viac, než za to, o

čom svedčila ich chudoba skromnosť . Ale aké obdivuhodné tajomstvá Najvyššieho, ktoré telesná

múdrosť nemôže preniknúť , sa tu skrývali pred pyšnými! Naši pocestní nešli sami, chudobní alebo

opovrhnutí, ale prosperujúci, bohatí a so slávou. V očiach večného Otca boli hodní nesmiernej lásky

a Jemu nanajvýš drahí. Niesli so sebou poklad nebies samo Božstvo. Celý dvor nebeských

vyslancov ich ctil. Všetky neživé bytosti poznávali pravú a živú Archu Zákona (Jozue 3, 16)

ochotnejšie než vody jordánske poznali Jej predobraz a tiež, keď Jej a tým, ktorí išli s Ňou úctivo

urobili voľný priechod. Našich pocestných prevádzalo desať tisíc anjelov, ako som sa zmienila v č.

450, ktorých ustanovil sám Boh za služobníkov vznešenej Kráľovnej počas celej cesty. Tieto

nebeské oddiely pochodovali s nimi ako ich družina v ľudských postavách, ktoré nebeská Pani

videla, žiariace viac než mnoho sĺnk. Ona išla uprostred nich lepšie strážená a chránená než lôžko

Šalamúna, okolo ktorého stálo šesť desiat udatných Izraelitov opásaných mečmi (Veľp 3, 7). Okrem

týchto desiatich tisícov anjelov bolo ešte veľa iných, ktorí zostúpili z neba ako poslovia večného

Otca k Jeho Jednorodenému, ktorý sa stal človekom vo svojej najsvätejšej Matke; ktorí zase

vystupovali zo zeme ako ich poslanci s posolstvami a zmluvami od nich k nebeskému Otcovi.

457. Uprostred tohto kráľovského doprovodu, ukrytí pred zrakom ľudí, najsvätejšia Mária a svätý

Jozef pokračovali vo svojej ceste istí, že ich kroky nenarazia na kameň protivenstva (Ž 40, 12), lebo

Pán prikázal svojim anjelom, aby ochraňovali a strážili. Tento príkaz najvernejší služobníci a

poddaní ich veľkej Kráľovnej vykonávali s obdivom a radosť ou, pozorujúc v púhom tvore

sústredené také veľké tajomstvá, takú dokonalosť a nesmierne poklady Božstva a vidiac v Nej

všetky tieto prednosti spojené s dôstojnosť ou a milosť ou ďaleko presahujúcou ich anjelské

schopnosti. Skladali nové piesne na poctu Pána, ktorého videli spočívať ako najvyššieho Kráľa

slávy na jeho zlatom tróne (Veľp 3, 9) a k pocte Jeho nebeskej Matky, ktorá bola ako Jeho živý a

neporušený nádherný voz, alebo ako úrodný kukuričný klas zo zasľúbenej zeme, obsahujúci živé

zrno (Lev 23, 10); alebo ako obchodná loď, ktorá priváža obilie do domu chleba, aby zrno zomrelo

v zemi a mohlo byť rozmnožené pre nebo (Jn 12, 24). Ich cesta trvala päť dní, lebo pre tehotnosť

svojej snúbenice svätý Jozef skrátil každý deň dobu cestovania. Najvyššia Kráľovná netrpela

nočnou tmou na tejto ceste, lebo keď niekoľkokrát predĺžili cestovanie až do zotmenia, svätí anjeli

šírili okolo seba taký jas, aký by ani slnko na poludnie za najjasnejšieho dňa nevydávalo. V takom

čase aj svätý Jozef videl anjelov, ktorí potom utvorili nebeské chóry a striedalo s našimi dvomi

pocestnými spievali obdivuhodné hymny a chválospevy, čím premenili pole na nové nebo. Po celej

tejto ceste sa naša kráľovná tešila pohľadom na svojich skvejúcich sa poslancov a služobníkov a

z pôvabných rozhovorov s nimi.

458. S týmto obdivuhodnými dobrodeniami a útechami spojil však Pána nejaké ť ažkosti a

nepríjemnosti, ktoré božská Matka cestou pocítila. Nával ľudí v hostincoch, spôsobený v dôsledku

cisárskeho rozkazu bol veľmi nepríjemný a obtiažny pre skromnú a samotu milujúcu panenskú

Matku a jej snúbenca. Pre svoju chudobu a nesmelú zdržanlivosť dostávali menej pohostinstva a

pozornosti než iní, najmä zámožní, lebo svet obyčajne súdi a preukazuje priazeň podľa vonkajšieho

výzoru a osobného vplyvu. Naši svätí pútnici znovu a znovu museli vypočuť ostré výtky

v hostincoch, do ktorých prišli po ceste unavení a v niektorých z nich odmietli pobyt ako

bezvýznamným a nežiadúcim ľuďom. Niekoľkokrát Panej neba a zeme pridelili akýsi kútik na

chodbe a inde ani to nie, takže sa musela s manželom uchýliť na miesta ešte horšie a podľa

ľudského úsudku menej slušné. A však na každom mieste, kde sa zdržovala, nech už bolo

považované za akokoľvek opovrhnuté, nebeskí dvorania vždy utvorili čestnú stráž okolo svojho

najvyššieho Kráľa a Kráľovnej. Ihneď ich obstúpili a uzavreli ako nepreniknuteľnou stenou a

zabezpečili im tak snubnú komoru Šalamúna proti nočným hrôzam. Jej verný snúbenec, keď videl,

že Pani nebies je tak dobre chránená zástupmi anjelov, odobral sa na odpočinok a mohol pokojne

spať , k čomu ho Ona nútila, že to potrebuje po obtiažiach cesty. Ona však pokračovala v nebeských

rozhovoroch s desiatimi tisícami anjelov sprievodu.

459. Šalamún vo svojej Veľpiesni popisuje v rôznych obrazoch a podobenstvách mnohé veľké

tajomstvá o Kráľovnej nebies, ale najmä v tretej kapitole poukazuje podrobnejšie na to, čo sa

prihodilo nebeskej Matke, keď bola tehotná a na tejto ceste. V tejto dobe sa doslova splnilo všetko,

čo sa tam hovorí o lôžku Šalamúna (Veľp 3, 7), o jeho nosítkach a zlatom lôžku, o stráži, ktorá bola

postavená okolo neho, tešiacej sa z božského zjavu; a tiež všetky ostatné výroky, ktoré obsahujú tie

proroctvá. To čo som naznačila, stačí pre ich porozumenie a malo by to vzbudiť náš obdiv nad

podivuhodnými tajomstvami Božieho pôsobenia pre dobro ľudstva. Či sa nájde medzi smrteľníkmi

niekto, ktorého srdce by sa neobmäkčilo? Lebo kto je taký pyšný, aby sa nezahanbil? Alebo taký

ľahostajný, že by neobdivoval také zázračné mimoriadne veci? Nekonečný, pravý Boh, skrytý

v panenskom lone útlej Devy, plnej milosti a krásy, nevinnej, čistej, nežnej, milej a príjemnej

v očiach Božích i ľudských, prevyšujúcej všetko, čo Pán kedy stvoril alebo stvorí! A tu vidíme túto

veľkú Paniu, nesúcu poklad Božstva, ako je opovrhovaná, odstrkovaná, nepovšimnutá a odmietaná

slepou nevedomosť ou a pýchou tohoto sveta! A naproti tomu, keď je taká odstrčená na posledné

miesto, vidíme, ako Ju trojjediný Boh miluje a ctí, osviežuje svojimi útechami, dáva obsluhovať

svojimi anjelmi, ktorí Ju ctia, chránia a s veľkou starostlivosť ou a bedlivosť ou Ju strážia a chránia!

Ó, dietky ľudské, váhavé a tvrdého srdca (Ž 4, 3)! Aké klamné sú vaše cesty a aké nesprávne

úsudky, keď bohatého ctíte a chudobným opovrhujete (Jak 2, 2), vychvaľujete pyšných a pokorných

znižujete! Vo voľbe ste slepí a váš súd je plný omylov a poznáte, že márne boli vaše túžby. Snaživo

hľadáte bohatstvo a poklady a zistíte, že ste nadarmo mávali v povetrí; keby ste boli prijali pravú

Archu Božiu ruka Všemohúceho by vám požehnala ako Obededomovi (2 Kr 6, 11); ale pretože ste

s Ňou jednali nehodne, mnohí z vás pocítia trest, aký postihol Ozu.

460. Nebeská Pani videla a poznávala tajnosti duší rôznych osôb, s ktorými sa stretla, prenikla aj

ich zmýšľanie a stav každého, či už boli v milosti alebo v hriechoch v rôznych stupňoch. O

mnohých dušiach vedela, či sú predurčené ku spáse alebo k zatrateniu, či vytrvajú, klesnú alebo

zase vstanú. Všetky tie rôzne pohľady do vnútra povzbudzovali Ju na konanie rôznych hrdinských

čností, ako v prospech jedných tak i druhých. Pre mnohých z nich dosiahla milosť zotrvania, pre

iných účinnú pomoc, aby vstali zo svojich hriechov a dosiahli milosť ; za iných prosila Pána

s ľútostivými slzami a s pocitmi najhlbšieho zármutku nad ich zatratením, hoci tieto Jej prosby

nemali taký veľký účinok. Často bola touto ľútosť ou vysilená viac než obtiažami cesty, až Jej

telesné sily vypovedali službu; pri takých príležitostiach svätí anjeli, plní žiariaceho svetla a krásy,

vzali Ju na ruky, aby si mohla odpočinúť a zotaviť sa. Nemocných, zamútených a núdzu trpiacich,

ktorých cestou stretla, potešila a prispela im na pomoc prímluvou u svojho najsvätejšieho Syna, aby

im pomáhal v ich potrebách a protivenstvách. Zachovávala mlčanie a vyhýbala sa množstvu ľudí,

zaoberajúc sa stále s plodom svojho tehotenstva, ktoré bolo už všetkým zrejmé. Takým spôsobom

prijímala a splácala Matka milosrdenstva nevľúdnosť smrteľníkov.

461. Pre väčšiu hanbu ľudského nevďaku sa tiež raz stalo, že v týchto zimných dňoch naši pocestní

prišli k zastávke za búrlivej plieskanice dažďa so snehom (lebo Pán ich neušetril pred touto

nepohodou) a museli tam prijať ako prístrešie dobytčí chliev, pretože majiteľ im nechcel poskytnúť

lepšie miesto. Nerozumné zvieratá sa k nim lepšie zachovali než ľudia, ktorí im odopreli ľudský

príbytok lebo úctivo odstúpili, akonáhle ich Stvoriteľ a Jeho Matka, ktorá Ho niesla v lone, vstúpili

do chlieva. Je ovšem pravda, že Kráľovná tvorstva mohla prikázať vetru, mrazu i snehu, aby Ju

neobť ažovali, Ona však nechcela dať taký rozkaz, aby sa nezbavila utrpenia, napodobňujúc svojho

najsvätejšieho Syna ešte skôr, než prišiel na svet. Preto nepriaznivé počasie na Ňu do istej miery

účinkovalo. Verný svätý Jozef Ju síce podľa možnosti chránil, a ešte viac sa snažili Ju chrániť svätí

anjeli, najmä sväté knieža Michael, ktorý Jej bol stále po pravici a ani na okamih Hu neopúšť al;

niekoľkokrát, keď bola veľmi unavená, viedol Ju po ceste za ruku. Kedykoľvek to Pán dovolil, tiež

Ju chránil proti zlému počasiu a konal mnohé iné služby pre Kráľovnú nebies a požehnaný plod Jej

života, Ježiša.

462. Tak rozmanito a obdivuhodne podporovaní prišli naši pocestní piateho dňa cesty do mestečka

Betlehem o štyroch hodinách odpoludnia, v sobotu. Pretože to bolo v dobe zimného slnovratu,

slnko už zapadalo a čoskoro nato sa stmievalo. Keď vošli do mestečka, prešli mnoho ulíc, hľadajúc

dom alebo hostinec na prenocovanie. Klopali na dvere svojich známych a bližších rodinných

príbuzných, ale nikde ich neprijali, ba na mnohých miestach ich ešte s nevľúdnymi slovami a

urážkami odmietli. Nanajvýš skromná Kráľovná nasledovala svojho snúbenca, keď medzi zástupmi

ľudí chodil z domu do domu, od jedných dverí ku druhým. Hoci vedela, že srdcia a príbytky ľudí

ostanú pre nich zatvorené, a že musela ukazovať svoj stav v jej veku pohľadom verejnosti, čo bolo

pre Jej skromnosť trápnejšie než neúspech pri zaobstaraní miesta k prenocovaniu, predsa chcela

poslúchať svätého Jozefa a trpieť toto poníženie a nezaslúžený stud. Keď chodili ulicami, prišli

k úradovni, v ktorej sa konal zápis, teda zapísali svoje mená i zaplatili povinnú daň, aby splnili

príkaz cisárskeho nariadenia a nemuseli sem ísť po druhýkrát a pokračovali v hľadaní bytu

v ďalších domoch. Ale keď žiadali už na viac než päť desiatich miestach a všade ich odmietli,

poznali, že by sa ďalej márne pokúšali nájsť miesto v ľudských príbytkoch. Nebeskí duchovia žasli

nad týmito nevyspytateľnými tajomstvami Najvyššieho, ktoré vyjavili trpezlivosť a tichosť Jeho

panenskej Matky a bezcitnú tvrdosť ľudí. Zároveň velebili Všemohúceho v Jeho dielach skrytých

tajomstvách, lebo od toho dňa začal medzi ľuďmi vyvyšovať a ctiť chudobu a pokoru.

463. Bolo už deväť hodín večer, keď nanajvýš verný Jozef plný horkosti a srdcervúceho zármutku

vrátil sa ku svojej nanajvýš múdrej Snúbenici a povedal: „Moja najmilšia Pani, srdce mi puká

ľútosť ou pri myšlienke, že Ti nielen nemôžem nájsť prístrešie, aké si zaslúžiš a aké si prajem, ale

nemôžem Ti ani poskytnúť nijakú ochranu proti nepriaznivému počasiu, ani žiadne miesto pre

odpočinok, ktoré na tomto svete zriedkakedy odmietajú i tým najchudobnejším a

najopovrhnutejším. Bezpochyby nebesia skrývajú nejaké tajomstvo v takej neprístupnosti ľudských

sŕdc, že sú také neoblomné, keď nám odmietajú nocľah. Spomínam si teraz, Pani moja, že vonku za

mestským múrom je jaskyňa, ktorá slúži ako útulok pastierov a ich stádam. Poďme sa tam pozrieť ,

možno je prázdna a tam môžeme očakávať nejakú pomoc z neba, keď sme žiadnu nedostali od ľudí

na zemi.“ Najmúdrejšia Panna odpovedala: „Môj snúbenec a pán, nepripúšť aj svojmu

najláskavejšiemu srdcu taký zármutok, že tvoja vrúcna túžba a láska, ktorú Pán v tebe roznietil,

nemôže byť splnená. Preto Ho nosím vo svojom lone, vzdajme Mu, prosím ta, vďaky za to, že

okolnosti tak zariadil. Miesto, o ktorom sa zmieňuješ, mi úplne postačí. Zmeň svoje slzy zármutku

na slzy radosti a privítajme s láskou chudobu, ktorá je neoceniteľným a vzácnym pokladom môjho

najsvätejšieho Syna. Prišiel z neba, aby Ju hľadal, preto Mu s radosť ou v našich dušiach

poskytneme príležitosť , aby sa v nej cvičil; nemôžem byť viac potešená, než keď vidím, ako mi ju

poskytol. Poďme s radosť ou, kam nás Pán zavedie.“ Svätí anjeli sprevádzali tento svätý pár,

ožarovali jasne cestu a keď prišli za mestskú bránu, zistili, že jaskyňa je opustená a neobývaná.

Naplnení nebeskou útechou ďakovali Pánovi za toto dobrodenie a potom sa stalo, o čom budem

rozprávať v nasledujúcej kapitole.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

464. Moja najdrahšia dcéra, ak máš tiché a ochotné srdce, tieto tajomstvá, ktoré si popísala a

pochopila, vzbudia v tebe sladké pocity lásky a náklonnosti voči Pôvodcovi tak veľkých divov.

Prajem si, aby si ich nosila v pamäti a odo dneška s novým, veľkým ocenením vítala opovrhovanie

od sveta. A povedz mi, moja najdrahšia, keď výmenou za to prehliadnutie a pohŕdanie od sveta, tým

láskavejšie a s väčšou láskou pozerá na teba Boh - či by si nechcela kúpiť tak lacno to, čo má

nesmiernu cenu? Čo ti môže dať svet, i keby ť a čo najviac ctil a vynášal? A čo stratíš, ak ním

pohrdneš? Či nie je taká jeho priazeň samá márnosť a klam? (Ž 4, 3). Či to nie je všetko

pominuteľné a okamžitý tieň, ktorý uteká pred tými, ktorí sa za ním ženú, aby ho chytili? Preto, i

keby si mala všetky svetské výhody vo svojej moci, aké by to bolo hrdinstvo, keby si ním pohrdla

ako bezcenným? Uváž, ako málo robíš, ak pohŕdaš všetkým pre lásku Božiu, moju a anjelov. A ak

tebou svet pohŕda natoľko, nakoľko by si si priala, ty ním pre svoj prospech pohŕdaj, aby si ostala

slobodná a nič ti neprekážalo v požívaní najvyššieho Dobra v plnom rozsahu a v plnosti Jeho

nanajvýš oblažujúcej lásky a obcovaní s Ním.

465. Môj najdrahší Syn tak verne miluje duše, že ma ustanovil za učiteľku a živý príklad lásky

k pokore a úprimnému pohŕdaniu svetskými márnosť ami a pýchou. On tiež pre svoju väčšiu slávu

ako aj pre mňa, svoju služobníčku a Matku ustanovil, aby som ostala bez prístrešia a zapudená

smrteľníkmi, aby neskoršie Jeho milované duše boli tým ochotnejšie Ho uvítať a prinútili Ho

umením lásky, aby k ním prišiel a ostával s nimi. On tiež hľadal opustenosť a chudobu; ovšem nie

preto, že ich potreboval k najvyššej dokonalosti, ale preto, aby naučil smrteľníkov k najkratšej a

najjednoduchšej ceste k dosiahnutiu najvyššej božskej lásky a spojenia s Bohom.

466. Dobre vieš, moja najdrahšia, že ť a božské osvietenia stále poučovali a napomínali, aby si

zabudla na všetko pozemské a viditeľné a opásala sa statočnosť ou (Veľp 31, 17), aby si sa

povzniesla a nasledovala ma a podľa tvojej možnosti napodobnila cnostné skutky, ktoré ti boli

ukázané v mojom živote. To je najprvoradejší účel poznania, ktorý si obdržala z písania tohoto

životopisu, lebo vo mne máš vzor, podľa ktorého môžeš zariadiť styky a spôsob svojho života práve

tak, ako som ja riadil svoj život napodobňovaním svojho najmilšieho Syna. Strach, ktorý sa ť a

zmocnil, keď si bola vyzvaná, aby si ma napodobnila, ako by to bolo nad tvoje sily, musíš mierniť a

musíš sa povzbudzovať slovami môjho najsvätejšieho Syna, uvedenými v evanjeliu svätého

Matúša: „Buďte dokonalí, ako i váš nebeský Otec je dokonalý“ (Mt 5, 48). Tento rozkaz

Najvyššieho, vložený na Jeho svätú Cirkev, nie je nemožné splniť ; a keby sa jej verné dietky

náležito pripravili, žiadnemu z nich neodoprie milosť k dosiahnutiu tejto podobnosti s nebeským

Otcom. Toto všetko pre nich zaslúžil môj najsvätejší Syn. Avšak nedôstojné zabúdanie a nedbalosť

prekážajú ľuďom, aby v nich dozrelo ovocie Jeho vykúpenia.

467. Najmä od teba očakávam túto dokonalosť a pozývam ť a k nej sladkým zákonom lásky, ktorý

sprevádza moje poučovanie. Uvažuj a skúmaj božským svetlom povinnosť , ktorú ti ukladám a snaž

sa s ňou spolupôsobiť ako verné a snaživé dieť a, Nedaj sa odstrašiť žiadnou námahou od cnostného

cvičenia, aj keby sa ti zdalo akokoľvek ť ažké. A neuspokoj sa tým, že sa budeš snažiť o dosiahnutie

lásky k Bohu sama; ak chceš byť dokonalá v tom, že ma budeš napodobňovať a plniť všetko, čo učí

evanjelium, musíš sa zasadiť aj o spásu iných duší a o zvelebenie najsvätejšieho mena môjho Syna

a stať sa nástrojom v Jeho mocných rukách na vykonanie veľkých skutkov pre Jeho väčšiu česť a

slávu.

K a p i t o l a 10

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa narodil z Panny Márie

v Betleheme Judskom

468. Palác, ktorý si najvyšší Kráľ kráľov a Pán pánov zvoli pre pohostinské prijatie svojho

vteleného Syna na tomto svete bola nanajvýš chudobná, bezvýznamná jaskyňa, do ktorej sa

najsvätejšia Mária a Jozef uchýlili, keď im spolublížni odmietli pohostinstvo a obvyklú láskavosť ,

ako som to popísala v predchádzajúcej kapitole. Toto miesto bolo v takom opovrhnutí, že hoci

Betlehem bol plní cudzincov, ktorí nemali prenocovanie, žiaden sa nechcel tak zhodiť alebo znížiť ,

aby ho použil na prenocovanie, lebo nebol ani jeden, ktorý by ho považoval žiadúci pre ten účel,

ako iba títo učitelia pokory a chudoby, Kristus náš Spasiteľ a Jeho najčistejšia Matka. Pre tú príčinu

múdrosť večného Otca vyhradila toto miesto pre Nich a posvätila jeho núdzovosť , osamelosť a

chudobu za prvý chrám svetla (Malach 4, 2 a Ž 111, 4) a za dom pravého Slnka spravodlivosti,

ktoré malo vyjsť pre úprimných srdcom zo skvejúcej rannej žiary Márie, ktorá zmenila moc hriechu

na denné svetlo milosti.

469. Najsvätejšia Mária a Jozef vošli do tohoto obydlia pre nich tak vyhradeného a pri žiare

desiatich tisícov anjelov, svojich strážcov mohli ľahko zistiť jeho chudobu a opustenosť , ktorú

považovali za dobrodenie a vítali ju so slzami útechy a radosti. Ihneď títo dvaja svätí pocestní padli

na kolená a chválili Pána, vzdávajúc Mu vďaky za jeho dobrodenie, o ktorom vedeli, že to

pripravila Jeho múdrosť pre vlastné skryté plány. O tomto tajomstve nebeská Kňažná Mária mala

lepší názor, lebo akonáhle posvätila vnútro jaskyne svojimi svätým šľapajami, pocítila nevýslovnú

radosť , ktorá Ju úplne povzniesla a oživila. Prosila, aby Pán požehnal štedrou rukou všetkých

obyvateľov susediaceho mesta, pretože tým, že ju odmietli, pomohli jej k veľkému dobrodeniu,

ktoré očakávala v tejto opustenej jaskyni. Jaskyňu tvorila holá, drsná skala, bez akejkoľvek

prírodnej krásy alebo umeleckých ozdôb; miesto určené iba za skrýšu pre dobytok; a predsa ho

Večný Otec vyvolil za skrýšu a príbytok pre svojho vlastného Syna.

470. Anjelskí duchovia, ktorí ako nebeské vojsko strážili svoju kráľovnú a Paniu, zoradili sa na

čaty, ako dvorná stráž v kráľovskom paláci. Ukázali sa vo viditeľných podobách tiež svätému

Jozefovi, lebo pri tejto príležitosti to bolo potrebné, aby sa tešili z takého vyznamenania, za prvé,

aby tým utíšili jeho zármutok pri zhliadnutí tohoto chudobného obydlia tak okrášleného a

vyzdobeného ich nebeskou prítomnosť ou, a za druhé, aby ho osviežili a povzbudili pre udalosti,

ktoré Pán mienil v noci vykonať na tomto opustenom mieste. Veľká Kráľovná a Cisárovná, ktorej

už bolo oznámené, aké tajomstvo sa tu uskutoční, začala svojimi rukami čistiť jaskyňu, ktorá mala

za krátko slúžiť ako kráľovský trónny sál a posvätný trón milosrdenstva; nechcela si nechať ujsť

túto príležitosť k cvičeniu sa v pokore, ani pripraviť svojho jednorodeného Syna o poctu, ktorej sa

Mu dostalo touto prípravou a čistením jeho chrámu.

471. Svätý Jozef, pamätajúc na majestát svojej nebeskej Snúbenice (na ktorý, ako sa mu zdalo, Ona

vo svojej horlivej túžbe po pokorení, zabúdala), prosil Ju, aby ho nezbavovala tejto práce, o ktorej

myslel, že patrí jemu a dal sa rýchlo do čistenia podlahy a kútov jaskyne, ale pokorná Kráľovná mu

v tom pomáhala. Pretože svätí anjeli boli prítomní vo viditeľných postavách, boli (podľa nášho

spôsobu vyjadrovania) zahanbení takou dychtivosť ou po pokorení a rýchlo závodili medzi sebou

v pomáhaní pri tejto práci, či skôr, aby sme to povedali zreteľnejšie, snažili sa, aby čo možno

v najkratšej dobe jaskyňu vyčistili, a naplňovali ju posvätnou vôňou. Svätý Jozef založil oheň

z materiálu, ktorý za tým účelom priniesol so sebou. Pretože bolo veľmi zima, posadili sa k ohňu,

aby sa trochu ohriali. Zajedli si z pokrmov, ktoré si priniesli a požívali túto chudobnú večeru

s veľkou radosť ou v duši. Kráľovná nebies bola tak zaujatá a povznesená myšlienkou na blízke

tajomstvo Jej božského pôrodu, že by ani nebola jedla pokrm, keby ju k tomu nebola nútila

poslušnosť k jej snúbencovi.

472. Po večeri ako obyčajne, vzdali Pánovi vďaky. Po tejto kratšej modlitbe hovorili spolu o

tajomstve vtelenia Slova, pričom najmúdrejšia Panna pocítila, že sa blíži Jej najpožehnanejší pôrod.

Požiadala svojho snúbenca svätého Jozefa, aby sa už uložil na odpočinok a spánok, nakoľko noc už

ďaleko pokročila. Muž boží privolil žiadosti svojej Snúbenice a naliehal, aby Ona urobila podobne

a pre ten účel pripravil pre Ňu akési lôžko zo šatstva, ktoré mali, k čomu použil žľab alebo jasle,

ktoré tam zanechali pastieri pre svoj dobytok. Ponechal najsvätejšiu Máriu v časti tak upravenej

jaskyne a sám odišiel do kúta pri vchode, kde sa začal modliť . Ihneď ho navštívil božský Duch, a

prežíval nanajvýš príjemné, neobyčajné účinky, ktoré ho uchvátili a povzniesli do vytrženia.

V tomto vytržení mu bolo ukázané všetko, čo sa v tejto noci odohralo v tejto požehnanej jaskyni;

k vedomiu prišiel až keď ho jeho nebeská Snúbenica zavolala. Taký spánok svätý Jozef mal v tej

noci, a tento bol oveľa vznešenejší a požehnanejší, než Adamov v raji (Gen 21, 2).

473. Kráľovnú všetkého tvorstva zavolal z miesta Jej odpočinku zvučný hlas Najvyššieho, ktorý Ju

mocne a sladko povzniesol nad všetky stvorené veci a dal Jej pocítiť nové účinky božskej moci,

lebo toto bolo jedno z najvýznamnejších a najpodivnejších vytržení v Jej svätom živote. Okamžite

Ju tiež naplnilo nové osvietenie a božské účinky, aké som popísala už na inom mieste, až dosiahla

jasné videnie Boha. Opona padla a Ona videla priamo samo Božstvo v takej sláve a plnosti

nazerania, ktoré by ani všetky schopnosti anjelov a ľudí nemohli popísať alebo ho úplne pochopiť .

Všetko poznanie o Božstve i človečenstve Jej najsvätejšieho Syna, ktoré doteraz dostala

v predošlých videniach, bolo teraz obnovené a okrem toho ešte iné tajomstvá Jej boli zdesené

z nevyčerpateľných archívov lona Božieho. Nemám však dostatočné slová, ktorými by som mohla

náležito vysvetliť , čo mi bolo božským svetlom dovolené vidieť o týchto tajomstvách; ich

množstvo a rozmanitosť ma presvedčili o chudobe a nedostatku patričných výrazov v ľudskej reči.

474. Najvyšší oznámil svojej panenskej Matke, že už nastal čas Jeho príchodu na svet a akým

spôsobom to teraz uskutoční a prevedie. Najmúdrejšia Pani uzrela v tomto videní účel a vznešený

cieľ týchto obdivuhodných tajomstiev a svätých udalostí, nakoľko sa týkali Pána samého a nakoľko

sa týkali tvorov, v prospech ktorých boli hlavne ustanovené. Pokľakla pre trónom Jeho Božstva,

chválila a velebila Ho a ďakovala za seba i za všetko tvorstvo tak ako prislúchalo nevýslovnému

milosrdenstvu a blahosklonnosti Jeho božskej Lásky. Zároveň požiadala Jeho božskú Velebnosť o

nové svetlo a milosť , aby bola v stave náležito a patrične vziať na seba službu a úctu pri

vychovávaní Slova, ktoré sa stalo telom, ktoré ma nosiť na rukách a živiť svojim panenským

mliekom. Túto žiadosť predniesla nebeská Matka s najhlbšou pokorou, pretože pochopila veľkosť

týchto nových tajomstiev. Pokladala sa za nehodnú pre úrad vychovávania a obcovania ako Matka

s vteleným Bohom, čoho nie sú schopní ani najvyšší serafi. Opatrne a pokorne Matka milosrdenstva

premýšľala a tejto veci a premýšľala o nej. A pretože sa pokorovala až do prachu a uznávala svoju

ničotu v prítomnosti Všemohúceho, preto Ju Najvyšší pozdvihol a znovu potvrdil, že má byť

nazývaná Matkou Božou. Prikázal Jej, aby vykonávala s pravým Synom večného Otca a zároveň

ako so Synom svojím. Toto všetko sa mohlo ľahko zveriť takej Matke, v ktorej boli sústredené také

vynikajúce vlastnosti, že ich slovami nie je možné vyjadriť .

475. Najsvätejšia Mária ostala v tomto vytržení mysle a blaženom nazeraní vyše hodiny, až do

božského pôrodu. V okamihu keď vyšla z vytrženia a nadobudla zmysly, cítila i vedela, že telo

Božieho dieť ať a sa v Jej živote začalo pohybovať , ako sa uvoľňuje z miesta, ktoré podľa

prirodzenosti zaberalo po deväť mesiacov a ako sa teraz chystá vyjsť zo svojej posvätnej snubnej

komôrky. Tieto pohyby nielen že Jej nespôsobili žiadne bolesti a obtiaže, ako sa stáva iným dcéram

Adama a Evy pri ich pôrodoch, ale naplňovali Ju nevýslovnou radosť ou a slasť ou, spôsobujúc v Jej

duši i panenskom tele také vznešené a božské účinky, že prevyšovali všetky ľudské pomyslenia. Jej

telo tak oduševnilo nebeskou krásou, že sa už ani nepodobalo na pozemského tvora. Tvár Jej žiarila

svetlom ako bledočervené slnko a lesklo sa neopísateľnou vrúcnosť ou a velebnosť ou, celá

roznietená vrúcnou láskou. Kľačala v jasliach, pozerala na nebesia, ruky mala zložené na prsiach,

dušu ponorenú v božstve, celá úplne podobná bohu. V takej polohe pri ukončení nebeského

vytrženia najsvätejšia Pani dala svetu jednorodeného Syna Otca večného a svojho, nášho Spasiteľa

Ježiša, pravého Boha a človeka, v nedeľu o polnoci, v roku od stvorenia sveta 5199, ktorého dátum

je udaný v Rímskej Cirkvi a ktorý mi bol zjavený ako pravý a zaručený.

476. Sú ešte ďalšie obdivuhodné okolnosti a podrobnosti spojené s týmto narodením, ktoré veriaci

uznajú za zázračné, ale pretože jediní svedkovia boli Kráľovná nebies a Jej dvoranstvo, nemôžu sa

všetky dosvedčiť , okrem tých, ktoré Pán sám zjavil vo svojej svätej Cirkvi všetkým alebo

niektorým jednotlivým dušiam rôznymi spôsobmi. Myslím, že sú nejaké rôznosti v názoroch o tejto

veci, ktorá je taká vznešená a úctyhodná. Akonáhle som zdelila svojim predstaveným a vodcom, čo

mi bolo oznámené, rozkázali mi pod poslušnosť ou, aby som sa znovu opýtala na tento božský

výrok Cisárovnej nebies, mojej Matky a Učiteľky a svätých anjelov, ktorí ma sprevádzali, aby ma

najsvätejšia Mária, Matka Ježiša, nášho Vykupiteľa, poučila o niektorých podrobnostiach pre

objasnenie výroku o Jej posvätnom pôrode. Aby som vyhovela tomuto rozkazu, vrátila som sa pre

lepšie porozumenie týchto udalostí a potom mi to bolo vysvetlené takto:

477. Pri ukončení oblažujúceho vytrženia a videnia Matky vždy Panny, ktoré som vyššie popísala

(v č. 473), narodilo sa Slnko spravodlivosti, Jednorodený večného Otca a Márie, nanajvýš čistý,

krásny, žiariaci a nepoškvrnený, bola nedotknutá vo svojej panenskej neporušenosti a čistote, Ním

sa stala viac Bohu podobná a na veky svätá, lebo On neotvoril, ale prenikom panenskú komoru, ako

prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse. Prv než popíšem

zázračný spôsob, akým sa to stalo, musím povedať , že Božské dieť atko sa narodilo čisté a úplne

uvoľnené, bez ochrannej blany zvanej sekundina, v ktorej obalené sa obyčajne rodia iné dietky a

ktorou sú obalené v živote matky. Nebudem sa zdržovať vysvetľovaním príčiny a pôvodu omylu,

ktorý odporuje tomuto zdeleniu. Nám stačí vedieť a predpokladať , že pri počatí a nerodení

vteleného Slova ruka Všemohúceho volila a používala všetko, čo podstatne a nevyhnutne

prináležalo k prirodzenému ľudskému počatiu tak, aby sa o večnom Slove podľa pravdy mohlo

povedať , že bolo počaté, splodené a narodené ako pravý človek, z podstaty Jeho Matky, vždy

Panny. Čo sa týka iných okolností, ktoré nie sú podstatné, ale iba vedľajšie a nepodstatné

k splodeniu a narodeniu, musím vypustiť z našich predstáv o Kristovi, našom Pánovi a o

najsvätejšej Márii, nielen to, čo je nejakým následkom alebo sa nejako prisudzuje dedičnému

hriechu alebo osobnému, ale aj z mnohých iných okolností, ktoré nie sú nutné a podstatné pri

plodení alebo narodení, ktoré v sebe zahrňujú nejakú nečistotu alebo zbytočnosť , ktorá by mohla

nejako zmenšiť alebo zoslabiť dôstojnosť Márie ako Kráľovnej nebies a pravej Matky Krista, nášho

Pána. Mnoho takých nedokonalostí hriechu alebo prirodzeností nebolo potrebné pre pravé

človečenstvo Krista, ani pre Jeho úrad vykupiteľský alebo učiteľský; a čo nebolo potrebné pre tieto

tri účely a čokoľvek, keď sa vynechalo, napomáhalo k väčšej dôstojnosti Krista a Jeho Matky, musí

sa u oboch odmietnuť . Nesmieme byť úzkoprsí v pripúšť aní zázračného zákroku Pôvodcu prírody i

milostí v prospech Tej, ktorá bola Jeho dôstojná Matka, pripravovaná, ozdobovaná a stále viac

okrášľovaná pre tento účel, lebo Božská pravica Ju po celý čas obohacovala darmi a milosť ami, až

dosiahla najvyššiu mieru svojej všemohúcnosti, aká bola možná u púheho tvora.

478. Súhlasne s touto pravdou Jej pravé materstvo nebolo zmenšené tým, že ostala pannou pri Jeho

počatí a narodení pôsobením Ducha Svätého. Prirodzeným spôsobom ovšem mohla stratiť

panenstvo, bez toho, aby sa dopustila viny, ale v tom prípade by bola Matkou Božou bez tej

jedinečnej výsady panenstva. Preto musíme povedať , že z toho dôvodu, aby nebola bez panenstva,

božská moc Jej najsvätejšieho Syna ju pre Ňu zachovala. Taktiež sa božské dieť a mohlo narodiť

v blane, v akej sa rodia iné deti, ale to nebolo potrebné, aby sa mohol narodiť , ako prirodzený Syn

požehnanej Matky; preto mohol dať prednosť tomu, aby ju nebral so sebou z panenského a

materského lona, práve tak, ako nevolil podriadiť sa iným požiadavkám nečistoty, ktorým iné

ľudské bytosti podliehajú pri svojom príchode na svetlo. Nebolo by spravodlivé, aby vtelené Slovo

podliehalo všetkým zákonom Adamových synov, ale bolo to následkom jeho zázračného narodenia,

že bol vyňatý a zbavený všetkého, čo by mohlo podľahnúť skaze ale znečisteniu. Tak tiež ona blana,

čiže sekundina nemala padnúť za obeť skaze mimo panenského lona, pretože bola tak úzko spojená

s Jeho najsvätejšími telom a bola utvorená z krvi a podstaty Jeho Matky; ale tiež nebolo vhodné

uschovať ju mimo tela, ani by nebolo slušné prikladať jej zase takú dôležitosť a prednosti ako jeho

najsvätejšiemu Telu, pretože tiež pochádzala z tela Jeho najsvätejšej Matky, ako ešte vysvetlím. Div,

ktorý by mohol vykonať tým, že sa zbaví tejto pokrývky až vonku, bolo oveľa vhodnejšie vykonať

vnútri.

479. Božské dieť atko teda prišlo na svet bez všetkých telesných alebo hmotných prekážok. Ale

vyšlo slávne a premenené, lebo nekonečná božská Múdrosť ustanovila, aby sláva Jeho najsvätejšej

duše pri Jeho narodení zaplavila Jeho telo a učinila Ho účastným na daroch slávy rovnakým

spôsobom, ako sa to stalo neskoršie pri premenení na hore Tábor za prítomnosti apoštolov (Mt 17,

2). Tento zázrak nebol potrebný na to, aby mohol preniknúť cez panenské lono a opustiť ho bez

porušenia panenstva, lebo Boh to mohol urobiť aj iným zázrakom bez tohoto premenenia. Tak učia

svätí učitelia, ktorí pri tomto narodení nevidia žiaden iný zázrak, než, že sa Dieť atko narodilo bez

porušenia Matkinho Panenstva. Bola to vôľa Božia, aby najsvätejšia Panna prvýkrát uvidela svojho

Syna, Bohočloveka, v oslávenom stave, a to z dvoch príčin. Prvá bola, aby najmúdrejšia Matka

týmto zjavom obdržala najvyššiu úctu k Velebnosti Toho, s ktorým mala zachádzať ako so svojím

Synom, pravým Bohočlovekom. Hoci už bola poučená o Jeho dvojakej prirodzenosti, Pán predsa

ustanovil, aby tento názorný dôkaz naplnil Ju novými milosť ami, primeranými veľkosti Jej

najsvätejšieho Syna, ktoré Jej boli tak ukázané viditeľným spôsobom. Druhá príčina tohoto divu

bola, aby sa ním odmenila vernosť a svätosť Matky Božej, lebo Jej najčistejšie oči, ktoré sa

odvracali od všetkého pozemského z lásky k svojmu najsvätejšiemu Synovi, mali Ho pri jeho

narodení vidieť v tejto sláve a mala tak byť oblažená za svoju vernosť a krásnu lásku.

480. Evanjelista svätý Lukáš nám hovorí, že keď panenská Matka porodila svojho prvorodeného

Syna, zavinula Ho do plienok a položila do jasiel. Nehovorí, že Ho vzala do rúk zo svojho

panenského života, lebo sa netýkalo účelu jeho rozprávania. Ale dvaja z najvyšších kniežat, svätý

Michael a svätý Gabriel, boli pri tejto príležitosti pomocníkmi najsvätejšej Panny. Stáli v ľudských

podobách v patričnej vzdialenosti a v okamihu, keď vtelené Slovo božskou mocou prenikalo

panenský život a prišlo na svet, s nevýslovnou úctou Ho vzali do rúk a tým istým spôsobom, ako

keď kňaz ukazuje najsvätejšiu Hostiu k ucteniu veriacim, títo dvaja nebeskí vyslanci odovzdali

božskej Matke Jej slávneho, žiariaceho Syna. Toto všetko sa stalo v krátkej dobe. V okamihu, keď

svätí anjel tak podali božské dieť atko Jeho Matke, obidvaja, Syn i Matka, vzájomne na seba pozreli

a pri tomto pohľade bola Matka ranená láskou milostivého Nemluvniatka a v tom istom okamihu

povznesená a premenená v Neho. Z rúk svätých Kniežat prehovorilo Knieža nebies ku svojej svätej

Matke. „Matka, buď taká, aký som Ja, lebo tento deň, za ľudskú existenciu, ktorú si Mi dala, Ja ti

dám inú, vznešenejšiu existenciu v milosti a prispôsobím tvoju bytosť ako púheho tvora, na svoju

podobu, Ktorý som Boh i človek.“ Najmúdrejšia Matka odpovedala: „Tiahni ma za sebou a

pobežím za vôňou Tvojich mastí“ (Veľp 1, 3). Podobne boli splnené mnohé tajomstvá, ktoré sú

skryté vo Veľpiesni. Aj iné výroky, ktoré si vymenili Dieť a Božie a panenská Matka sú zapísané

v tejto Piesni, ako napríklad: „Môj milý je môj a ja som Jeho a túžba Jeho smeruje ku mne“ (Veľp

2, 16) . „Ach, aká si krásna, priateľka Moja, tvoje oči sú ako oči holubice. Ach, aký si krásny, Milý

môj.“ A mnoho iných tajomstiev obsahujúcich slová, ktorými by som príliš predĺžila túto kapitolu,

keby som ich všetky pripomínala.

481. Slová, ktoré najsvätejšia Mária počula z úst svojho najsvätejšieho Syna poslúžili Jej súčasne

k poznaniu vnútorných úkonov Jeho najsvätejšej, s božstvom spojenej duše, aby sa mohla stať Jemu

podobná tým, že Ho nasleduje. To bola tá najväčšia milosť , ktorú nanajvýš verná a šť astná matka

obdržala z rúk svojho Syna, prvého Boha a človeka. Najväčšia milosť nielen preto, že trvala od toho

dňa po celý ďalší život, ale preto, že Jej poskytovala prostriedky, aby mohla napodobňovať Jeho

božský život tak verne, ako to púhemu tvorovi bolo možné. Nebeská Pani zároveň pociť ovala

prítomnosť najsvätejšej Trojice a počula hlas nebeského Otca, ktorý hovoril: „Toto je môj milý Syn,

v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 17, 5). Najmúdrejšia matka, učinená úplne podobná Bohu,

prekypujúca takým množstvom tajomstiev odpovedala: „Večný Otče a najvyšší Bože, Pán a

Stvoriteľ vesmíru, udeľ mi znovu svoje dovolenie a požehnanie, aby som prijala do svojich rúk

Žiadaného všetkými národmi (Agg 2, 8)m a Ty, Syn môj, nauč ma, Tvoju nehodnú Matku a nízku

Otrokyňu, aby som splnila Tvoju svätú vôľu.“ Ihneď počula hlas, ktorý hovoril: „Príjmi svojho

jednorodeného Syna, napodobňuj Ho a pamätaj, že Ho musíš obetovať , keď to budem od teba

žiadať “. Božská Matka odpovedala: „Ajhľa, tvor Tvojich rúk, ozdob ma svojou milosť ou tak, aby

Tvoj Syn a môj Boh prijal ma za svoju otrokyňu a ak mi prispeješ na pomoc svojou

všemohúcnosť ou, budem verná v Jeho službe; a nepokladaj to za opovážlivosť svojmu nepatrnému

tvorovi, že nosí na svojich rukách a kojí svojimi prsiami svojho Pána a Stvoriteľa.“

482. Po výmene týchto slov, tak plných tajomstiev, božské Dieť a ukončilo zázrak premenenia,

alebo lepšie povedané začalo iný zázrak, zadržovanie účinkov slávy vo svojom najsvätejšom Tele

tým, že ich obmedzoval iba na svoju dušu; a teraz prijal podobu človeka schopného utrpenia.

V tejto podobe Ho teraz videla najčistejšia Mária a kľačiac doteraz na kolenách a klaňajúc sa Mu,

s najhlbšou pokorou a úctou Ho prijala z rúk svätých anjelov. A keď Ho videla vo svojom náručí,

takto k Nemu prehovorila: „Moja najsladšia Láska, svetlo mojich očí a život mojej duše, prišiel si

na svet v pravej hodine ako slnko spravodlivosti (Malach 4, 2), aby si rozptýlil tmy hriechu a smrti!

Pravý Bože z Boha pravého, spas svojich služobníkov a nech každé telo uzrie Teba, ktorý mu zaistí

spasenie (Iz 9, 2). Príjmi ma, svoju služobnicu za svoju otrokyňu a vynahraď moje nedostatky, aby

som bola schopná Ti náležito slúžiť . Učiň ma, Synu môj, takou, akú si ma praješ mať vo svoje

službe.“ Potom sa najmúdrejšia Matka obrátila k večnému otcovi, aby Mu obetovala Jeho

Jednorodeného Syna hovoriac: „Vznešený Stvoriteľ celého vesmíru, tu je oltár i obeť , ktorá sa ľúbi

Tvojim očiam (Malach 3, 4). Od tejto hodiny, pozeraj, ó Pane, na ľudské pokolenie

s milosrdenstvom; a pretože sme si zaslúžili Tvoj hnev, teraz je čas, aby si bol uzmierený skrz

Tvojho a môjho Syna. Nech sa teraz Tvoja spravodlivosť uspokojí a Tvoje milosrdenstvo povýši,

lebo preto večné Slovo prijalo podobu hriešnika (Rim 8, 3) a stalo sa bratom smrteľníkov a

hriešnikov (Flp 2, 7), pod týmto názvom ich považujem za bratov a prosím za nich z hĺbky svojej

duše. Ty si ma, Pane, urobil Matkou Slova, ktorý sa stal človekom a Vykupiteľom ich všetkých.

Nechcem im odopierať svoju lásku alebo prestať sa starať a bdieť o ich spasenie. Príjmi, večný

Bože, moje priania a prosby za to, čo je podľa Tvojho priania a vôle.“

483. Matka Milosrdenstva obrátila sa tiež ku všetkým smrteľníkom a oslovila ich: „Potešte sa, ktorí

ste sužovaní a radujte sa zarmútení, zdvihnite sa zronení a odpočiňte si, ktorí ste obť ažení.

Spravodliví nech sú potešení, svätí nech sa radujú; nebeskí duchovia nech prepuknú v nový jasot,

proroci a patriarchovia v limbe nech čerpajú novú nádej a nech všetky pokolenia chvália a velebia

Pána, Ktorý obnovuje svoje divy. Poďte, chudobní, priblížte sa maličkí bez bázne, lebo ja mám

v rukách Leva, ktorý sa stal Baránkom, Všemohúci sa stal slabým, Nepremožiteľný podriadeným.

Poďte, čerpajte život, ponáhľajte sa získať spasenie, priblížte sa, aby ste získali večný odpočinok,

lebo toto všetko mám pre vás všetkých a dá sa vám to zadarmo a udelí bez závisti. Nebuďte

skľúčení a nemajte ť ažké srdce, synovia ľudskí. A Ty, ó najsladšia radosť mojej duše, dovoľ mi

prijať od Teba bozk, po ktorom túžili všetci tvorovia.“ Hneď na to najblahoslavenejšia Matka

priložila svojej nanajvýš čisté nebeské pery, aby prijala láskyplný bozk božského Dieť atka, ktoré

ako Jej pravý Syn, tiež túžilo po ňom od Nej.

484. Držiac Ho na svojich rukách poslúžila tak ako oltár a svätostánok, pri ktorom sa desať tisíc

anjelov klaňalo svojmu Stvoriteľovi, vtelenému vo viditeľnom ľudskom tele. A nakoľko

najsvätejšia Trojica zvláštnym spôsobom sa zúčastňovala pri vtelení Slova, nebo akoby bolo

vyprázdnené od svojich obyvateľov, lebo celý nebeský dvor sa odobral do tej betlehemskej jaskyne

a klaňal sa Stvoriteľovi v Jeho odeve a podobe pozemského pútnika (Flp 2,7). A zjednotenými

hlasmi chvály spievali svätí anjeli nový chválospev: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj

ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2, 14). V preľúbeznej melodickej harmónii opakovali to unesení novými

divmi a zázrakmi, ktoré sa vtedy uskutočnili a pohľadom na nevýslovnú múdrosť , milosť , pokoru a

krásu nežnej pätnásťročnej devy, ktorá sa stala hodnou Dôvernicou a Prostrednicou tak vznešených

tajomstiev.

485. Teraz bol už čas zavolať svätého Jozefa, verného snúbenca nanajvýš taktnej a pozornej Panej.

Ako som povedala vyššie (č. 472), bol vo vytržení mysle, v ktorom mu boli zjavené všetky

tajomstvá o tomto posvätnom narodení tejto noci. Bolo však slušné, aby on pred všetkými

smrteľníkmi bol prítomný, videl a svojimi telesnými mocnosť ami a zmyslami cítil radosť , poklonil

sa a uctil Slovo, ktoré sa stalo telom, lebo on zo všetkých ľudí bol vyvolený za verného strážcu

týchto veľkých tajomstiev. Na prianie svoje nebeskej Snúbenice prebral sa z vytrženia a akonáhle

nadobudol užívanie zmyslov, prvé čo uvidel, bolo božské Dieť a na rukách nebeskej Matky,

naklonené k Jej posvätnému obličaju a k prsiam. Ihneď sa Mu klaňal v najhlbšej pokore a so slzami

radosti, bozkával Jeho nožičky s obdivom a radosť ou, ktorá by ho bezpochyby pripravila o život,

keby ho božská moc nebola zachovala; a bol by zaiste stratil užívanie zmyslov, keby to bol Boh

dopustil. Keď sa svätý Jozef začal dieť atku klaňať , nanajvýš opatrná Matka poprosila svojho Syna,

aby Jej dovolil vstať (lebo až do toho času stále ešte kľačala), a keď svätý Jozef podal plienky a

obaly, ktoré presvätá Matka so sebou priniesla, s neporovnateľnou úctou, zbožnosť ou a nežnosť ou

Ho do nich zavinula a tak zavinutého s nebeskou múdrosť ou Ho položila v jasliach, ako hovorí

svätý Lukáš (Lk 2, 7), Pre ten účel narovnala na kameni trochu slamy a sena, aby tým vystlala pre

Bohočloveka prvé miesto odpočinku na zemi, aké dostal tu mimo matkinho náručia. Riadením

Božím rýchle sem zo susedných polí pribehol vôl, vošiel do jaskyne a postavil sa oproti oslovi,

ktorého sem priviedla naša Kráľovná. Požehnaná Matka im prikázala, aby uznali svojho Stvoriteľa

a s najväčšou úctou, aká im je možná, sa Mu klaňali. Povoľné zvieratá poslúchli svoju Paniu,

pokľakli pri Dieť atku a svojím dychom Mu poskytovali teplo, ktoré mu ľudia odopreli. Boh Ktorý

sa stal človekom, bol položený medzi dvoma zvieratami, zabalený v plienkach, a tak sa

podivuhodne splnilo proroctvo, že „Vôl pozná svojho pána a osol jasle pána svojho, ale Izrael Ma

nepoznal a môj ľud Mi neporozumel.“

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

486. Dcéra moja, keby si ľudia zachovali srdce slobodné a správne uvažovali o tomto veľkom

tajomstve lásky Najvyššieho k ľuďom, našli by v tom mocný prostriedok, ktorý by ich viedol po

ceste života a učil ich podrobovať sa láske svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Pretože ľudia sú schopní

premýšľať , keby len použili svoju voľnosť a chovali sa k tomuto tajomstvu s úctou, aká prináleží

jeho veľkosti, kto by bol tak zatvrdilý, aby nebol pohnutý k súcitu pri pohľade na svojho Boha,

ktorý sa stal človekom, poníženého, v chudobe, pohŕdaného, neznámeho, prichádzajúceho na svet

v jaskyni, ležiaceho v jasliach medzi nerozumnými zvieratami, chráneného jedine chudobnou

Matkou, ktorý bol zapudený nerozumnou pýchou sveta? Kto by sa odvážil milovať márnivosť a

pýchu, ktorou Stvoriteľ neba i zeme svojím jednaním tak zrejme pohŕda a zavrhuje ju? Nikto

nemôže opovrhnúť pokorou, chudobou a nedostatkom, ktoré Pán miloval a vyvolil pre seba ako

prostriedok, ktorým učí ceste k životu večnému. Málo ľudí sa zastaví, aby pouvažovali o tejto

pravde a príklade; v dôsledku tejto ohavnej nevďačnosti len málo ich bude zberať ovocie tohoto

veľkého tajomstva.

487. Avšak blahosklonnosť môjho najsvätejšieho Syna bola taká veľká, že tak štedro ti udelila

svoje svetlo a poznanie týchto nesmiernych požehnaní, preto dobre uváž, ako veľmi si povinná

spolupôsobiť s Jeho svetlom. Aby si mohla splniť túto povinnosť , pripomínam a radím ti, aby si

zabudla na všetko pozemské a nemysli na to; aby si nehľadala nič, alebo nezamestnávala sa ničím,

než, čo ti môže pomáhať vzdialiť a odlúčiť sa od sveta a jeho obyvateľov tak, by so srdcom

zbaveným všetkých pozemských myšlienok a náklonností, bola si schopná velebiť v Ňom

tajomstvo chudoby, pokory a božskej lásky vteleného Boha. Uč sa z môjho príkladu, s akou úctou,

bázňou a vážnosť ou máš s Ním jednať a pamätaj, ako som sa ja k Nemu chovala, keď som ho

držala na rukách; nasleduj môj príklad, kedykoľvek Ho prijmeš do svojho srdca vo velebnom

tajomstve svätej Eucharistie, v ktorej je prítomný ten istý Bohočlovek, ktorý sa narodil z môjho

lona. V tej najsvätejšej Sviatosti Ho prijímaš a máš Ho práve tak skutočne, ako som Ho mala ja, a je

v tebe práve tak činný a hovorí k tebe, ako som s Ním hovorila ja, hoci iným spôsobom.

488. Chcem, aby si išla až do krajnosti v tejto svätej úcte a bázni a prajem si, aby si si všimla a

presvedčila sa, že svojim príchodom do tvojho srdca v najsvätejšej Sviatosti, tvoj Boh ť a

povzbudzuje tými istými slovami, ktorými - ako si napísala - hovoril ku mne: staň sa podobná mne.

Jeho príchod z neba na zem, jeho narodenie v pokore a v chudobe, Jeho život i smrť v nej,

poskytujú nám vzácny príklad pohŕdania svetom a jeho lákadlami; poznanie, ktoré si dostala o Jeho

chovaní a ktoré si božským zdelením tak hlboko prenikla, toto všetko by ti malo byť ako živé hlasy,

na ktoré musíš dbať a vpísať ich do vnútra svojho srdca. Všetky tieto výsady ti boli udelené, aby si

rozumne využívala spoločné milosti po najväčšiu mieru, a aby si poznala, aká musíš byť vďačná

môjmu najsvätejšiemu Synovi a Pánovi, a ako sa máš snažiť čo najviac Mu splácať Jeho dobrotu,

tak ako by bol zostúpil z neba, aby iba teba jedinú vykúpil a ako by všetky svoje divy a svoje

učenie uložil v Cirkvi svätej výhradne pre teba a pre žiadneho iného.

K a p i t o l a 11

Svätí anjeli oznamujú narodenie Pána nášho v rôznych častiach sveta a pastieri sa Mu

prichádzajú pokloniť

489. Keď nebeskí dvorania tak oslávili narodenie Boha, ktorý sa stal človekom pri bránach

Betlehema, niektorí z nich boli hneď poslaní na rôzne miesta, aby oznámili túto radostnú zvesť

tým, ktorí podľa vôle Božej boli náležito pripravení na jej prijatie. Svätý knieža Michael sa odobral

ku svätým patriarchom do predpeklia, aby im oznámil, že Jednorodený večného Otca sa už narodil

na svet a položili Ho, pokoreného a tichého, ako oni prorokovali, do jasiel medzi dve zvieratá.

Zvláštnym spôsobom oslovil svätého Joachima a svätú Annu v mene požehnanej Matka, ktorá mu

to prikázala; blahoprial im k tomu, že ich dcéra drží na rukách Toho, po ktorom túžili národy a

ktorého predpovedali patriarchovia a proroci (Iz 7, 14; 9, 7; atď.). Bol to nanajvýš oblažujúci a

radostný deň, aký toto zhromaždenie spravodlivých a svätých vo svojom dlhom vyhnanstve malo.

Všetci uznali tohoto nového Bohočloveka za pravého Pôvodcu večného spasenia a spievali nové

piesne, ktoré zložili na Jeho česť a chválu. Svätý Joachim a Anna poverili nebeského vyslanca

svätého Michaela, aby požiadal ich dcéru Máriu, aby sa v ich mene poklonila božskému Dieť atku,

požehnanému plodu svojho života; a veľká Kráľovná sveta to ihneď urobila za nich, a s veľkou

radosť ou počúvala všetko, čo Jej sväté knieža zdelilo o obyvateľoch predpeklia.

490. Iní svätí anjeli, ktorí sprevádzali a strážili nebeskú Matku, boli poslaní k svätej Alžbete a k jej

synovi Jánovi, Múdra matróna i jej syn, hoci mal ešte len útly vek, akonáhle počuli novinu o

narodení Vykupiteľa, padli na tváre a klaňali sa v duchu a v pravde (Jn 4, 23), Bohu, ktorý sa stal

človekom. Dieť atko, ktoré bolo posvätené za Jeho predchodcu, bolo vo svojom vnútri obnovené a

v duchu viac roznietené než Eliáš, že to aj u samotných anjelov vzbudilo obdiv a radosť . Svätý Ján

a jeho matka požiadali prostredníctvom anjelov našu Kráľovnú, aby sa v ich mene poklonila svojmu

najsvätejšiemu Synovi a ponúkla Mu ich služby, čo nebeská Kráľovná ihneď všetko vykonala.

491. Keď sa svätá Alžbeta takým spôsobom dozvedela, čo sa stalo, poslala urýchlene jedného zo

svojich domácich do Betlehema s darmi pre blahoslavenú Matku a Dieť atko Božie. Tieto dary

pozostávali z trocha peňazí, plátna a iných vecí pre úľavu Novorodeniatka, Jeho Matky a jej

snúbenca. Sluha sa vydal na cestu bez akéhokoľvek poučenia, iba s pripomienkou, aby si všimol, čo

potrebujú, aby mohol priniesť istú správu, v akých okolnostiach sa nachádzajú. Taktiež nevedel nič

o veľkom tajomstve, iba to, čo vedel zistiť svojím zrakom; ale oživený a dotknutý vnútornou

božskou mocou sa vrátil a s podivuhodnou radosť ou popisoval Alžbete chudobu a očarujúcu

milostnosť jej Sesternice, Dieť atka i svätého Jozefa, a aké pocity v ňom vznikli, keď ich uvidel.

Podivuhodné pocity skrsli aj u zbožnej Matróny, keď to precítene popisoval. Keby to nebola vôľa

Božia, aby sa toto tajné a súkromné tajomstvo zachovala, svätá Alžbeta by sa nebola zdržala a

navštívila by panenskú Matku a novorodené Dieť a Božie. Naša Kráľovná si z tých vecí, ktoré jej

posla, niečo ponechala pre uľavenie ich krajnej chudoby, ostatné však rozdala chudobným, lebo si

nepriala, aby bola bez chudobných v tých dňoch, v ktorých mala ostať v jaskyni Narodenia.

492. Iní anjeli boli poslaní so správou k Zachariášovi, Simeonovi ak prorokyni Anne, a

k niektorým ďalším spravodlivým a svätým ľuďom, ktorí boli hodní, aby sa im zverilo toto nové

tajomstvo nášho vykúpenia. Pretože Pána videl, že sú pripravení, aby prijali túto zvesť

s vďačnosť ou a na svoj prospech, považoval to za spravodlivé pre ich cnosti, aby sa neskrývalo

pred nimi toto požehnanie, ktoré obdržalo ľudské pokolenie. Ačkoľvek nimi toto požehnanie neboli

všetci spravodliví na zemi vtedy upovedomení o tomto tajomstve, predsa všetci pocítili isté božské

účinky v hodine, keď sa Spasiteľ narodil. Všetci spravodliví pocítili v srdci novú nadprirodzenú

radosť , hoci nepoznali jej príčiny. A pocity radosti neboli iba u anjelov a spravodlivých, ale

podivuhodné pohnutie bolo aj v neživom tvorstve, lebo všetok vplyv planét bol obnovený a

oživený. Slnko zrýchlilo svoj beh, hviezdy svietili jasnejšie, a pre kráľov - mudrcov bola utvorená

tá podivuhodná hviezda, ktorá im ukazovala cestu do Betlehema (Mt 2, 2). Mnohé stromy rozkvitli

a iné splodili ovocie. Niektoré modlárske chrámy sa zrútili, v iných padali modly na zem a ich

diabli sa dali na útek. Tieto divy a udalosti, ktoré sa prihodili v ten deň, prisudzovali rôznym

príčinám, ale všetky boli ďaleko od pravdy. Iba medzi spravodlivými boli mnohí, ktorí z vnuknutia

Božieho sa domnievali alebo verili, že Boh prišiel na svet, ale nik to nevedel s istotou, iba tí,

ktorým to bolo zjavené. Medzi týmito boli i traja mudrci, ku ktorým - ku každému osve, do ich

východných kráľovstiev - boli poslaní anjeli zo stráže Kráľovnej, aby ich vnútorným rozumovým

osvietením upovedomili, že Vykupiteľ ľudského pokolenia sa narodil v chudobe a ponížení.

Zároveň ich naplnila náhla túžba, aby Ho vyhľadali a poklonili sa Mu; ihneď uzreli hviezdu ako

vodkyňu do Betlehema, ako budem neskôr rozprávať .

493. Celkom zvláštne požehnanie obdržali v tej krajine pastieri, ktorí v dobe narodenia Krista Pána

bdeli nad svojimi stádami (Lk 2, 8), a to nielen preto, že prijímali prácu a obtiaže svojho

zamestnania s odovzdanosť ou z ruky Božej, ale tiež preto, že boli chudobní, pokorní a svet nimi

pohŕdal a svojou úprimnosť ou a prostotou srdca patrili k tým Izraelitom, ktorí túžobne očakávali a

túžili po príchode Mesiáša, často o Ňom spolu hovorili a rokovali. Podobali sa Pôvodcovi života,

pretože boli ďaleko od bohatstva, márnosti a okázalosti svetskej a zvodov diabolských (Jn 10, 14).

Svojím povolaním predstavovali úrad, ktorý prišiel vykonávať dobrý Pastier, ktorý poznal svoje

ovce a oni poznali Jeho. Preto si zaslúžili, aby ich povolal a pozval sám Spasiteľ ako prvé ovocie

svätých, aby boli prví, ktorým sa večné vtelené Slovo ukázalo a od ktorých si prial, aby Ho chválili,

slúžili Mu a klaňali sa Mu. Preto k nim, keď strážili na pastvine, bol poslaný Gabriel, ukázal sa im

v ľudskej podobe s veľkou slávou a leskom.

494. Pastierov náhle obkľúčilo svetlo nebeského lesku anjela, a keď ho uvideli, pretože nepoznali

také zjavy, naplnila ich, veľká bázeň. Sväté knieža ich upokojilo a povedalo im: „Muži spravodliví,

nebojte sa, lebo vám zvestujem veľkú radosť , ktorá je, že sa vám dnes narodil Vykupiteľ Kristus,

náš Pán, v meste Dávidovom. Na znak tejto pravdy vám oznamujem, že nájdete Dieť atko plienkami

ovinuté a položené v jasliach (Lk 2, 10 - 12). Pri týchto slovách anjela sa náhle zjavilo veľké

množstvo anjelov, ktorí v ľúbeznej harmónii spievali Najvyššiemu tieto slová: „Sláva na výsostiach

Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Opakujúc tento nebeský chválospev, svetu taký nový,

svätí anjeli zmizli. Toto všetko sa odohralo pri štvrtom nočnom bdení. Tento anjelskí zjav naplnil

šť astných pastierov božským osvietením a všetkých jednomyseľne pudila veľká túžba, aby sa

presvedčili o tomto požehnaní, ktoré sa im zvestovalo.

495. Avšak znamenie, ktoré svätý anjel oznámil, zdalo sa im nepatričné a nehodiace sa ako dôkaz

veľkosti Novorodeného. Vidieť telesnými očami dieť atko ležiace v jasliach a zavinuté v plienkach,

nezdalo by sa presvedčujúcim dôkazom kráľovskej vznešenosti, keby týchto pastierov nebolo

osvietilo božské svetlo a nebolo by im dalo schopnosť preniknúť toto tajomstvo. Nakoľko však

nemali namyslenú múdrosť sveta, preto boli ľahko prístupní múdrosti božej. Keď si navzájom

zdelili dojmy, aké v nich vzbudilo toto posolstvo, rozhodli sa, že čo najrýchlejšie pôjdu do

Betlehema a uvidieť ten div, ktorý im oznámil Pán. Vydali sa hneď na cestu a keď vošli do jaskyne,

našli, ako hovorí svätý Lukáš, Máriu a Jozefa, a Nemluvniatko ležiace v jasliach. Keď to všetko

uvideli, poznali pravdivosť toho, čo im bolo povedané o Dieť atku. Potom nastalo vnútorné

osvietenie, ktoré dostali pri pohľade na Slovo, ktoré sa stalo telom, lebo keď pastieri naň hľadeli,

On tiež pohliadol na nich, pričom Jeho tvár zažiarila veľkým leskom a tento pohľad ranil veľkou

láskou úprimné srdcia týchto chudobných, ale šť astných mužov a božskou mocou ich zmenil a

obnovil, a priviedol ich do nového stavu milosti a svätosti, aj im udelil vysoké vedomosti o

božských tajomstvách vtelenia a o vykúpení ľudského pokolenia.

496. Padli na tvár a klaňali sa Slovu, ktoré sa stalo telom; nie už ako nevedomí dedinčania, ale ako

múdri a rozvážni muži sa Mu klaňali, uznávali a velebilo Ho ako pravého Boha a človeka, ako

Obnoviteľa a Vykupiteľa ľudského pokolenia. Nebeská Pani a Matka Dieť atka pozorovala všetko,

čo robili vnútri i navonok, lebo videla až do vnútra ich sŕdc. S najvyššou múdrosť ou a opatrnosť ou

zachovala v pamäti všetky tieto udalosti a v duši o nich uvažovala (Lk 2, 19), porovnávala ich

s inými tajomstvami, ktoré obsahovali a so svätými proroctvami a výrokmi Písma svätého. Pretože

bola vtedy nástrojom Ducha svätého a zástupkyňa božského Dieť atka, hovorila s pastiermi,

poučujúc a povzbudzujúc ich, aby zotrvali v láske Božej a v službe Najvyššiemu. Oni tiež hovorili

s Ňou a svojimi odpoveďami ukázali, že rozumeli mnohým tajomstvám. Ostali v jaskyni od svitania

až do poludnia, kedy im naša veľká Kráľovná dala niečo zajesť a potom odišli plní nebeskej milosti

a útechy.

497. V týchto dňoch, pokiaľ najsvätejšia Mária, Dieť atko a svätý Jozef bývali pri bránach

Betlehema, títo svätí pastieri niekoľkokrát prišli a priniesli dary, aké im dovoľovala ich chudoby. Čo

hovorí svätý Lukáš o tých, ktorí sa divili tomu, čo vraveli pastieri o svätej Rodine, stalo sa až

neskôr, keď Kráľovná, Dieť atko a svätý Jozef odišli z okolia Betlehema a utiekli do Egypta; lebo

božská Prozreteľnosť tak zariadila veci, že pastieri nemohli skôr rozšíriť novinu o narodení Pána. A

neuverili im všetci, ktorí o tom počuli hovoriť , pretože na nich pozerali ako na nevzdelaných a

hlúpych ľudí. Ale títo pastieri boli svätci plní božského poznania, ktoré si zachovali až do smrti.

Medzi tými, ktorí im uverili, bol tiež Herodes, ovšem neuveril z nejakej chvályhodnej viery, ale

z pohnútok svojej svetskej a zlomyseľnej bázne, že by mohol stratiť kráľovstvo. Medzi dietkami,

ktoré si zaslúžili byť obetované, boli tiež niektoré z rodím týchto svätých pastierov. Ich rodičia

radostne privolili k ich umučeniu, po ktorom dietky samé túžili, obetujúc ich Pánovi, ktorého pred

tým poznali.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

498. Dcéra moja, zabúdavosť a nepozornosť týkajúce sa diela nášho Vykupiteľa sú trestuhodné,

pretože sú u smrteľníkov také časté a všeobecné. A predsa sú to diela nanajvýš tajomné, láskyplné,

milosrdné a poučné. Ty si bola povolaná a vyvolená, aby si obdržala vedomosti a osvietenia a

chránila sa pred takým nebezpečenstvom a hrubou ľahostajnosť ou. Preto si prajem, aby si

uvažovala najmä o horúcej láske môjho najsvätejšieho Syna, akú ukázal tým, že sa zdeľoval ľuďom

hneď, akonáhle sa narodil, aby ich nechal bezprostredne sa podieľať na radostnom ovocí svojho

príchodu. Ľudia nevedia o tejto povinnosti, pretože iba málo ich preniká k významu tohto veľkého

požehnania, práve tak ako bolo málo tých, ktorí videli Slovo pri Jeho narodení a ďakovali Mu za

Jeho príchod. Nie sú si vedomí príčin svojho zlého stavu a slepoty, ktorá nebola ani nebude

pripisovaná Pánovi, ani nejakému nedostatku Jeho lásky, ale hriechom a zlým náklonnostiam ľudí.

Keby ich zlé náklonnosti neprekážali alebo ich nerobili nehodnými tejto milosti, to isté svetlo, ktoré

bolo udelené spravodlivým pastierom a kráľom, by bolo dané i mnohým alebo všetkým iným. Že

ich bolo tak málo, z toho môžeš poznať , v akom stave bol svet v dobe príchodu vteleného Slova; a

tiež biedu prítomnej doby, keď tieto tajomstvá sa stali už také zrejmé, ale tak málo sa na ne pamätá.

499. Pozoruj zlý stav smrteľníkov tohto storočia, v ktorom tak mnohé zázraky rozšírili svetlo

evanjelia a Boh ho vo svojej Cirkvi potvrdil. Napriek tomu všetkému je tak málo ľudí dokonalých,

ktorí sa snažia stať sa spôsobilí pre väčšiu účasť na ovocí a úžitku vykúpenia. Hoci počet pošetilcov

je taký veľký a počet nespravodlivosti taký nesmierny, nájdu sa ešte takí, ktorí sa domnievajú, že

tiež počet dokonalých je veľký, pretože skutočne sa ľudia tak otvorene neopovážia protiviť sa

Bohu; je ich však oveľa menej, než si myslí a oveľa menej, než by malo byť , keď vidiac, že

neveriaci v Boha tak veľmi urážajú; stále túžia rozdávať poklady milostí uložené v Jeho Cirkvi, zo

zásluh, ktoré získal Jeho Jednorodený, ktorý sa stal človekom. Pamätaj si moja najdrahšia, na

povinnosti, ktoré boli vložené do teba jasným poznaním týchto právd. Nažívaj múdro, s väčšou

pozornosť ou a bdelosť ou spolupracuj s Jeho milosť ami, nestrácaj žiaden čas, príležitosti a

okolnosti, aby si nanajvýš svätým a dokonalým spôsobom konala, aký len poznáš; ináč neobstojíš

pri svojich povinnostiach. Pamätaj si, čo ti hovorím, prikazujem a k čomu ť a nabádam, aby si

neprijímala také veľké milosti nadarmo (2 Kor 6, 1); nenechávaj milosti a osvietenia bez úžitku, ale

používaj ich s dokonalosť ou a vďačnosť ou.

K a p i t o l a 12

Čo bolo skryté pred diablom ohľadne tajomstva narodenia vteleného Slova a iné

udalosti až do obrezania

500. Pokiaľ sa týka Pána, príchod večného Slova ako človeka bol pre smrteľníkov nanajvýš

požehnaný, lebo prišiel, aby udelil svetlo a život všetkým tým, ktorí boli v tme a v tieni smrti (Lk 1,

79). Keď predvedení a neveriaci zavadia o tento kameň a uderia sa (Rim 9, 33), hľadajúc záhubu,

kde by mohli a mali nájsť vzkriesenie a život večný, na to nemá vinu kameň, ale tí, ktorí z neho

robia pre seba príležitosť k pohoršeniu, úrazu. Iba pre peklo bolo narodenie dieť ať a Božieho

hrozné, pretože On bol ten silný a nepremožiteľný, kto prišiel olúpiť tohoto ozbrojeného nepriateľa

o jeho tyranskú vládu založenú na lži (Ž 23, 8), ktorý dlho držal v moci svoju pevnosť

nespravodlivo, ale doteraz pokojne. Pre zosadenie tohoto kniežať a sveta a temnosti bolo vhodné

skryť pred ním príchod vteleného Slova, pretože pre svoju zlomyseľnosť nebol hodný dozvedieť sa

o tajomstvách božskej Múdrosti (Múd 2, 21, 24); naopak, bolo spravodlivé, aby božským riadením

zlomyseľnosť tohoto nepriateľa bola zaslepená a zmätená, lebo vo svojej zlobe priviedol na svet

podvod a zaslepenosť hriechu a pádom Adama zvrhol celé ľudské pokolenie.

501. Preto Lucifer a jeho služobníci boli ponechaní v nevedomosti o mnohých veciach, ktoré by

ináč prirodzene mohol vedieť , o vtelení Slova a iných udalostiach Jeho najsvätejšieho života, čo si

v tomto životopise zaslúži pozornosť (č. 326; zv. III č. 217, 226, 284). Keby bol s istotou vedel, že

Kristus je pravý Boh, zaiste by nebol spôsobil Jeho smrť (1 Kor 2, 9), naopak, bol by sa snažil ju

odvrátiť , ako poviem neskoršie na príslušnom mieste (zv. III 494, 540, 613). O tajomstve narodenia

vedel len toľko, že najsvätejšia Mária porodila Syna v chudobe, v opustenej jaskyni a že ani

nemohla nájsť miesto a prístrešie na prenocovanie; vedel tiež, že Dieť atko bolo obrezané a

zachádzalo sa s Ním ako s púhym človekom; to všetko bolo vypočítané skôr pre oklamanie jeho

pýchy než na osvietenie. Nevedel však vôbec, akým spôsobom sa narodil, ani o panenstve

požehnanej Matky pred narodením i po ňom; taktiež nevedel o posolstve anjelov k spravodlivým a

k pastierom, o ich rozhovoroch a klaňaní sa Božiemu Dieť atku. Ani nevidel hviezdu a nevedel, za

akým účelom prišli traja králi do Betlehema, hoci ich videl cestovať , ale domnieval sa, že idú asi za

nejakou svetskou záležitosť ou. Zloduchovia si tiež nemohli vysvetliť príčinu zmien na hmotách, na

hviezdach a planétach, hoci dobre videli ich zmeny a obdivuhodné účinky. Mylne si vykladali slová

troch kráľov, ktoré hovorili pred Herodesom aj ich príchod do maštale, ich klaňanie, i dary, ktoré

obetovali. Videli síce Herodesov hnev proti dietkam, aj jeho ukojenie, ale nepoznali jeho príčiny a

podnecovali jeho krutosť . Lucifer vo svojej pýche sa pevne držal názoru, že večné Slovo pri

príchode na tento svet, aby založilo svoju vládu, nepríde v pokore a v skrytosti, ale s okázalou

mocou a s majestátom, kdežto Dieť atko Božie volilo úplne inú cestu a narodilo sa z Matky

chudobnej a svetom opovrhnutej.

502. Takto z pravej cesty zvedený Lucifer, keď pozoroval niektoré tie zvláštne udalosti, spojené

s narodením Pána, zvolal svojich pomocníkov v pekle a povedal im. „Nevidím žiadnu príčinu, aby

sme sa obávali pre tie udalosti, ktoré sme na svete pozorovali. Je síce pravda, že tá Žena, ktorú sme

natoľko prenasledovali, porodila Syna, ale v takej chudobe a opustenosti, že ani nemohla nájsť

obydlie, kde by porodila. Vieme, že toto všetko je ďaleko od moci a veľkosti Božej. Ak chce

vystúpiť proti nám taký slabý ako to Dieť a, ktoré sme videli a o ktorom sme sa presvedčili, to

zaiste nič nedokáže proti našej moci. Nemusíme sa obávať , že je to „Mesiáš“; a okrem toho sa kujú

tiež plány na Jeho zavraždenie, je teda smrteľný ako ostatní ľudia. To nepripadá, že by poukazovalo

na vykúpenie sveta, keď On sám, ako sa zdá, potrebuje zadosť učiniť smrť ou ako ostatní ľudia. To

nepripadá, že by poukazovalo na vykúpenie sveta, keď On sám, ako sa zdá, potrebuje zadosť učiniť

za svoj hriech. Všetky tieto znaky odporujú účelu Mesiášovho príchodu na svet a preto sa mi zdá,

že môžeme byť uistení, že Mesiáš ešte neprišiel.“ Pomocníci v zle chválil úsudok svojho

prekliateho náčelníka a všetkých potešilo to, že Mesiáš ešte neprišiel, lebo všetci boli spoluúčastníci

v zločinoch i v pýche, ktorá ich zaslepovala (Múd 2, 21). Satanovi v jeho márnej a neskrotiteľnej

pýche ani nikdy nenapadlo, že velebnosť a veľkosť Božia by sa ponížila, pretože on sám

vyhľadával iba chvály, okázalosti, pocty a vyvyšovanie a túžil, keby to bolo možné, všetku poctu

privlastniť iba sebe. Pretože Bohu bola dosiahnuteľná všetka pocta, diablovi nikdy nenapadlo, že by

Boh mohol privoliť k opaku a podrobiť sa pokorovaniu, ktoré sa zlým duchom veľmi ošklivilo.

503. Ó, synovia márnosti! Aké príklady sa vám tu dávajú pre vaše osvietenie! Aký veľký je príklad,

ktorým pokora Krista, nášho Učiteľa a najvyššieho Dobra nás učí a pobáda; keď ani to nepohne

nami, nech nás aspoň Luciferova pýcha zadržuje a odstrašuje. Ó, ty neprávosť , ty hriech, hroznejší,

než si vie človek predstaviť! Keď hriech natoľko pomiatol anjela, ktorý mal také vysoké schopnosti,

že nemohol o nekonečnej Dobrote súdiť ináč, než podľa svojho meradla, akým posudzoval seba a

svoje zlomyseľné zmýšľanie! Ako ďaleko môže ešte dôjsť človek vo svoje zlobe, keď pridá ku

svojej nevedomosti ešte hriech pýchy? Ó ty nešť astný, nanajvýš hlúpy Lucifer! Ako ďaleko si zašiel

pri posudzovaní tak múdreho a chvályhodného konania! Čo je krajšie, než pokora a tichosť spojená

s velebnosť ou a mocou? Prečo si nevidel, ty mizerný tvor, že to, keď sa nevieš pokoriť , poukazuje

iba na slabosť tvojho rozumu a pochádza z nízkeho srdca? Tí, ktorí sú veľkodušní a naozaj veľkí,

nehľadajú odmenu v márnostiach, ani nevyhľadávajú to, čo je nízke a neuspokoja sa tým, čo je

klamné a domnelé. Je zrejme, ó Lucifer, že si vylúčený z pravdy a že si iba nevedomý vodca

slepých (Mt 15, 14), keď si nepoznal, že veľkosť štedrosti a lásky Božej (Rim 5, 8) sa ukázala a

zvelebila v pokore a poslušnosti až po smrť na kríži (Flp 2, 8).

504. Všetky tieto omyly a všetky bláznovstvá Lucifera a jeho pomocníkov poznala Matka múdrosti

a naša Pani a s náležitým ocenením tak veľkých tajomstiev chválila a velebila Pána, že ich skryl

pred pyšnými a namyslenými a zjavil ich chudobným a pokorným (Mt 11, 25) a tým začal

premáhať tyranstvo diablov. Láskavá Matka obetovala vrúcne modlitby za všetkých smrteľníkov,

ktorí pre svoje hriechy neboli hodní uzrieť svetlo, ktoré sa ukrývalo na zemi pre ich spásu; všetko to

pripomenula svojmu najsladšiemu Synovi s neporovnateľným súcitom a láskou k hriešnikom.

S takým zmýšľaním strávila väčšinu času svojho pobytu v jaskyni Narodenia. Pretože však toto

miesto nemalo žiadne pohodlie a bolo veľmi vystavené nepriazni počasia, naša Pani sa veľmi

starala o prístrešie pre svoje útle, nežné Dieť atko. Ako múdra a opatrná Matka priniesla so sebou

plášť , ktorým Ho ešte dodatočne zavinutého v plienkach, prikrývala. Okrem toho skoro stále Ho

držala v objatí na svojich svätých rukách, okrem prípadov, keď chcela urobiť radosť svätému

Jozefovi a požiadala ho, aby ako otec poslúžil vtelenému Bohu a podržal Ho na svojich rukách.

505. Keď najsvätejšia Mária prvýkrát kládla dieť atko Božie do rúk svätého Jozefa, povedala mu:

„Ty, môj manžel a pomocník, prijmi do svojich rúk Stvoriteľa neba i zeme a teš sa z Jeho milostivej

a láskavej spoločnosti, aby Pána a Boha môjho potešili a odmenili tvoje verné služby (Prís 8, 31).

Prijmi k sebe poklad večného Otca a maj podiel na tomto požehnaní ľudského pokolenia.“ A

prehovoriac vnútri k božskému Dieť atku, povedala: „Najsladšia láska mojej duše a svetlo mojich

očí, odpočívaj v náručí Jozefa, môjho priateľa a snúbenca, sladko sa s ním zhováraj a mne odpusť

moje nedostatky. Veľmi cítim aj jediný okamih odlúčenia od teba, ale chcem sa podeliť bez závisti

s tým dobrom, ktoré som obdržala so všetkými, ktorí sú toho hodní.“ (Múd 7, 13). Jej nanajvýš

verný manžel, uznávajúc veľkosť tohoto nového požehnania, poklonil sa až k zemi a povedal: „Pani

a Veliteľka sveta a moja Snúbenica, ako sa môžem ja, taký nehodný, osmeliť držať na svojich

rukách samého Boha, v prítomnosti Ktorého sa strasú stĺpy nebeské? (Jób 26, 11). Ako sa môže

taký biedny červíček odvážiť prijať také vznešené vyznamenanie? Ja som iba prach a popol, ale Ty,

Pani, pomáhaj mi v mojej nízkosti a popros Jeho Velebnosť , aby na mňa dobrotivo zhliadol a urobil

ma hodným skrz svoju milosť .“

506. Túžba, aby držal Dieť atko Božie a jeho úctivá bázeň pred Ním vzbudil vo svätom Jozefovi

hrdinské úkony lásky, viery, pokory a najhlbšej úcty. Trasúc sa úctivou bázňou padol na kolená a

prijal Ho z rúk Jeho najsvätejšej Matky so slzami najsvätejšia sladšej radosti a útechy, ktoré pri

tomto obzvláštnom šť astí mu hojne tiekli z očí. Božské Dieť atko pohliadlo naň láskavo a zároveň

v hĺbke jeho duše pôsobilo božskou silou tak mocne, že sa to slovami nedá popísať . Keď

spozoroval, že je taký obohatený vznešenými milosť ami a požehnaním, dal sa do spevu nových

piesní chvály. Keď sa za nejaký čas v duchu tešil najsladšími pocitmi z vedomia, že na svojich

rukách drží Pána, ktorý naplňuje nebesia i zem (Iz 40, 12), položil Ho opäť do náručia Jeho

prešť astnej Matky, pričom opäť obidvaja kľačali tak ako predtým, keď Ho prijímal. S takou úctou

Ho najmúdrejšia Matka vždy brala alebo odkladala, v čom ju svätý Jozef napodobňoval,

kedykoľvek mu bolo dopriate to šť astie, že mohol vtelené Slovo držať na svojich rukách. Keď sa

približovali k jeho Velebnosti, trikrát pokľakli, pobozkali zem a vzbudzovali hrdinské úkony

pokory, klaňania a úcty. Takým spôsobom veľká Kráľovná i svätý Jozef každý raz jednali so

všetkou úctou, kedykoľvek jeden od druhého prijímal alebo jeden druhému podával božské

Dieť atko.

507. Kedykoľvek nebeská Matka myslela, že je čas kojiť Dieť atko svojimi prsiami, úctivo žiadala

svojho Syna o dovolenie, lebo hoci vedela, že Ho má kojiť ako pravé ľudské dieť a, predsa vždy

pamätala na to, že toto Dieť atko je zároveň pravý Boh a Pán a že je veľká vzdialenosť medzi

nekonečnou Bytosť ou a púhym tvorom, akým je Ona. Pretože toto vedomie u najmúdrejšej Panny

nikdy neochabovalo, jej úcta sa nikdy nezmenšila a nedovolila jej, aby sa ani v najmenšom

pozabudla. Pretože Ju vždy naplňovali rozumné názory a prezieravosť , dosahovala vždy najvyššiu

dokonalosť vo všetkých skutkoch. Preto nekojila a neobsluhovala svoje Dieť atko nepokojne sa

náhliac, ale s neustálou starostlivosť ou, úctou a rozmyslom, vzbudzujúc vždy nový obdiv u anjelov,

ktorých nebeské poznanie nesiahalo tak ďaleko, aby mohli pochopiť hrdinské úkony mladej Devy.

Pretože po celý čas, kým bola v bránach Betlehema, boli stále prítomní viditeľne, vypomáhali Jej

vo všetkom, čo bolo potrebné pre obsluhu Jej a Dieť ať a. Všetky tieto tajomstvá sú také zázračné a

obdivuhodné a hodné toho, aby sme si ich všímali a pamätali na ne a nemôžeme zaprieť svoju

nedbalosť , že na ne zabúdame; nemôžeme dostatočne poznať , ako si tým škodíme, že na ne

nemyslíme, ani dostatočne nechápeme tie božské účinky, aké plynú verným a vďačným dietkam

Cirkvi, z toho, že na ne pamätajú.

508. Ľahko by som mohla predĺžiť svoje rozprávanie o tejto veci tým, čo mi bolo zjavené o úcte,

s akou zaobchádzali s vteleným Bohom najsvätejšia Mária, slávny svätý Jozef a anjeli. Chcem sa

však toho vyvarovať a súčasne sa vyznať z nedostatku úcty, s akou ja som sa až doteraz tak smelo

chovala voči Bohu, ako mnohokrát som sa - podľa toho, ako som poznala - v tomto ohľade

previnila. Ako som už napísala a budem ešte aj ďalej písať , všetci anjeli strážni našej nebeskej

Kráľovnej, aby jej mohli posluhovať , ostali prítomní vo viditeľných postavách od narodenia

božského Dieť atka až do Jeho úteku do Egypta. Starostlivosť pokornej a milujúcej Matky o jej

božské Dieť atko bola taká veľká, že sa od Neho nechcela odlúčiť a iba zriedka Ho dala svätému

Jozefovi alebo svätým Kniežatám Michaelovi a Gabrielovi, iba keď si musela niečo zajesť . Tí dvaja

archanjeli Ju prosili, aby zverila Dieť atko ich starostlivosti, keď bude jesť alebo keď svätý Jozef bol

v práci. Tak sa stalo, že bol položený do rúk anjelov a podivuhodne sa tým splnili slová Dávida:

„Na rukách svojich ť a ponesú“ atď. (Ž 90, 12). Nanajvýš bdelá Matka pre veľkú starostlivosť o

svojho najsvätejšieho Syna nechcela ani spať , okrem prípadu, keď jej to On sám prikázal. Ako

odmenu za jej starostlivosť dal jej nový, zázračný druh spánku, iný než mala doteraz, lebo aj keď

spala, jej srdce bdelo, pokračujúc, či vlastne neprerušujúc rozumové nazeranie na Boha (Veľp 5, 2).

Pán pridal k tomu ešte ďalší zázrak, totiž aj keď spala, čo bolo nutné, mala stále vo svojich rukách

silu, aby držala a objímala svoje Dieť atko rovnakým spôsobom, ako keď bdela; a videla Ho očami

svojho ducha tak akoby naň pozerala telesnými očami; chápala a poznávala všetko, čo sama

navonok konala, aj čo Dieť atko robilo. Tak sa zázračne splnilo, čo sa hovorí v Šalamúnovej Piesni:

„Spím, ale srdce moje bdie.“

509. Piesne chvály a oslavovania Pána, ktoré naša nebeská Kráľovná skladala ku cti Dieť atka,

spievala striedavo so svätými anjelmi a tiež so svojím snúbencom Jozefom, nemôžem svojimi

obmedzenými slovami napísať . Mnoho by sa dalo napísať iba o týchto pretože boli nepretržité; je

však ponechané pre zvláštne potečenie vyvolených, aby ich poznali. Zo všetkých smrteľníkov

jedine svätý Jozef bol tým vyznamenaný a oblažený, lebo na mnohých z nich mal účasť a mnohým

z nich rozumel. Okrem toho požíval ešte iné prednosti, ktoré spôsobovali jeho duši potešenie, ktoré

mu poskytovala najmúdrejšia Pani tým, že často, keď sa s ním zhovárala o Dieť atku, hovorievala o

ňom: „náš Syn“ (Lk 2, 18); nie že by bol prirodzeným synom svätého Jozefa, lebo nadprirodzeným

spôsobom bol Synom večného Otca a podľa prirodzeného poriadku Synom jeho panenskej Matky;

ale preto že podľa domnienky ľudí bol považovaný za syna Jozefa. Táto prednosť a výsada mala pre

svätého Jozefa nesmiernu cenu a poskytovala mu nesmiernu radosť ; preto jeho nebeská Snúbenica

rada používala to pomenovanie, keď hovorila o svojom Synovi.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

510. Dcéra moja, vidím, že ť a naplňuje svätá túžba, aby si prežívala podobné šť astie, aké

poskytoval mne, môjmu snúbencovi a svätým anjelom to, že sme mohli byť s mojím Synom a

mohli Ho vidieť svojimi telesnými očami, čo by si si aj ty priala, keby to bolo možné. Chcem ť a

potešiť a obrátiť tvoju pozornosť na to, čo podľa tvojho postavenia môžeš a máš robiť , aby si

dosiahla to šť astie, po ktorom túžiš. Za tým účelom spomeň si, moja milovaná, na to, čo si už

dostatočne poznala o cestách Božích pri povznášaní duší, ktoré vyhľadáva s otcovskou láskou a

túžbou. Prišla si k tomuto poznaniu pri toľkých návštevách a osvieteniach Pána, ktorý stále čaká pri

bráne tvojho srdca a povzbudzuje ť a k pokroku a očakáva tvoje obrátenie (Múd 6, 15). Videla si,

ako ť a k sebe priť ahuje opätovnými dobrodeniami a najvznešenejšími poučeniami, a vyvolil ť a

k úzkemu spojeniu láskyplného obcovania s Ním (Kol 3, 14) a veľkej čistote, aká patrí k takej

výsade.

511. Taktiež viera ť a učí, že Boh je všade prítomný svojou podstatou a mocou svojho Božstva a že

Jemu sú otvorené bez výnimky všetky myšlienky, túžby a žiadosti. Ak budeš spolupracovať s touto

pravdou tak, aby si si zachovala milosti, ktoré dostávaš prostredníctvom sviatostí a iných

prostriedkov Bohom zriadených, Pán tiež s tebou bude so svojou zvláštnou božskou pomocou a

v tej ť a opojí svojou láskou ako svoju vyvolenú nevestu. Keď teda poznáš všetky tieto pravdy a

chápeš ich, povedz mi, čo viac si môžeš priať , keď už všetko máš, po čom tak túžobne vzdycháš?

Všetko, čo od teba žiadam a čo ti ostáva urobiť je, aby si sa snažila so svätým zápolením,

napodobňovať toto obcovanie a vytvoriť v sebe náklonnosť anjelov, čistotu môjho manžela a

nakoľko je ti to možné, vy tvoriť v sebe život, ktorý by sa podobal môjmu, aby si bola dôstojným

príbytkom Najvyššieho (1 Kor 3, 17). Všetky tvoje snahy, všetky túžby a námahy, ktorými by si

priala byť oživená, ak chceš vidieť a uctiť môjho najsvätejšieho Syna v Jeho narodení a v jeho

detstve, musia smerovať k splneniu tejto náuky; lebo ak ma budeš napodobňovať , môžeš byť

uistená, že ti budem učiteľkou a Pán bude zaiste prebývať v tvoje duši. V tomto dôvernom spojení

môžeš sa s Nim zhovárať , objímať Ho a tešiť sa s Ním, ako s niekým prítomným, lebo preto vzal na

seba ľudské telo a stal sa dieť ať om, aby mohol čistým dušiam udeľovať tieto rozkoše. Ale vždy naň

pozeraj ako na veľkého Boha, hoci je Dieť ať om, aby tvoje útechy boli spojené s úctou a tvoju lásku

nech vždy sprevádza svätá bázeň, pretože úcta Mu prináleží ako Bohu a bázeň patrí jeho

nekonečnej štedrosti a veľkomyselnosti.

512. V takom obcovaní musíš pokračovať a neprerušovať ho vlažnosť ou, aby si sa Mu nestala

odporná. Tvoje pravé a vyvolené zamestnanie má byť iba milovanie a chválenie nekonečného Boha.

Všetko ostatné si smieš pripúšť ať iba málo, tak ako by ť a viditeľné pozemské veci málo zaujímali a

nesmú ť a ani na okamih tak zadržať v tvojom pokroku. Musíš sa udržať v tomto lete do hora tak,

aby sa zdalo, že nemáš nič naliehavejšie, čomu by si sa venovala, ako hľadanie Najvyššieho,

pravého Boha. Napodobňuj ma a ži jedine pre Boha; všetko ostatné akoby pre teba neexistovalo a

ty neexistuj pre nič iné. Prajem si však, aby si tie dary a požehnania, ktoré dostávaš, používala tiež

pre dobro svojich blížnych a zachovávaj pri tom poriadok svätej lásky; tak sa tvoje dary

nerozplynú, ale ešte rozmnožia (1 Kor 13, 8). Vo všetkom tom sa musíš pridržiavať pravidiel

vhodných pre tvoje pomery a stav, ako som ti už ukázala a poučila ť a o tom inde a inokedy.

K a p i t o l a 13

Najsvätejšej Márii bolo oznámené, že podľa vôle Pána Jeho jednorodený Syn má byť

obrezaný; Ona sa o tom radí so svätým Jozefom; najsvätejšie meno Ježiš prinesené

z neba

513. Od okamihu, keď najmúdrejšia Panna poznala, že je vyvolená za Matku Božského Slova,

začala uvažovať o prácach a utrpeniach, ktoré očakávajú Jej najmilšieho Syna. Pretože jej poznanie

Písma svätého bolo také hlboké, rozumela všetkým tajomstvám, ktoré obsahuje a začala predvídať ,

i pripravovať sa s neporovnateľným súcitom na všetko, čo mal trpieť pre vykúpenie ľudstva. Táto

bolesť , predvidená a očakávaná s takým plným poznaním podrobností, bola predĺženým

mučeníctvom pre najtichšiu Matku obetného Baránka Božieho (Jer 11, 19). Ale o obrezaní, ktoré sa

malo vykonať po narodení Dieť atka, nebeská Pani nedostala žiaden rozkaz, alebo náznak vôle

večného Otca. Táto neistota vzbudila u nežnej milujúcej Matky láskyplnú starostlivosť a sladké

sť ažnosti. Jej múdra prezieravosť viedla Ju k záveru, že keď jej najsvätejší Syn prišiel uznať a

potvrdiť svoj zákon tým, že ho naplní a keď okrem toho prišiel, aby trpel za ľud, Jeho planúca láska

a iné dôvody Ho privedú pre podstúpenie bolestí, ktoré Mu spôsobí obrezanie.

514. Oproti tomu zase Jej materská láska a súcit túžili, aby Jej milované Dieť atko, ak je možné

bolo ušetrené pred týmito bolesť ami; okrem toho vedela, že obriezka je obrad ustanovený pre

očistenie novorodených dietok od dedičného hriechu, avšak jej božské dieť atko bolo úplne bez tejto

viny, pretože nezhrešilo v Adamovi. V tejto nerozhodnosti medzi láskou ku svojmu božskému

Synovi a poslušnosť ou večnému Otcovi, najmúdrejšia Panna konala mnoho úkonov hrdinských

cností, ktoré sa nevýslovne páčili božskej Velebnosti. Mohla sa síce ľahko zbaviť tejto neistoty,

keby sa priamo spýtala Pána, čo má robiť , ale ona bola taká pokorná ako múdra a preto to

nespravila. Ani svojich anjelov sa na to nechcela pýtať a s obdivuhodnou múdrosť ou čakala vhodný

čas a príležitosť , ktorú Božská Prozreteľnosť ku všetkému poskytuje, a nechcela sa odvážiť zvedavo

pátrať alebo sa vtierať do Jeho ustanovení tým, že by sa utiekala k nadprirodzeným prostriedkom o

informácie a najmä nie preto, aby sa zbavila nejakého utrpenia. Kedykoľvek sa vyskytla vážna a

neistá záležitosť , pri ktorej bolo nebezpečenstvo, že by mohol byť urazený Boh, alebo niečo

naliehavé pre dobro tvorov, pričom bolo potrebné poznať božskú vôľu, najprv prosila o dovolenie,

aby mohla predložiť svoju žiadosť , a za osvietenie ohľadne božskej vôle.

515. Toto neodporuje tomu, čo som povedala v desiatej kapitole druhej knihy, totiž, že najsvätejšia

Mária nepodnikala nič bez toho, aby si vopred nevyžiadala dovolenie a rado od Boha, lebo taká

porada ohľadne božskej vôle nemala nič spoločné s túžbou po zvláštnom zjavení. V tom, ako som

povedala, bola nanajvýš opatrná a nedôverčivá, zriedka kedy žiadala o taký mimoriadny zásah.

Mala vo zvyku, bez túžby po novom zjavení poradiť sa iba s obyčajnou nadprirodzenou pomocou

Ducha svätého, Ktorý Ju riadil a spravoval vo všetkom konaní. Svoje schopnosti riadila týmto

vnútorným svetlom a poznávala väčšiu dokonalosť a svätosť , ktorá sa Jej vyskytla pri vykonávaní

všedných každodenných prác. Je ovšem pravda, že Kráľovná nebies mala zvláštny nárok a právo,

aby jej Boh rôznymi spôsobmi oznámil svoju vôľu ale pretože bola vzorom svätosti a opatrnosti,

nechcela si pomáhať týmto nadprirodzeným postupom a návodom, okrem prípadov, keď to bolo

nevyhnutné. Vo všetkom ostatnom sa riadila tým, že plnila to, čo povedal Dávid: „Ako sú oči

služobnice obrátené k rukám svojej panej, tak sú obratné naše oči k Hospodinovi Bohu nášmu, aby

sa zmiloval nad nami“ (Ž 122, 2). Ale toto prirodzené a obyčajné svetlo bolo v Panej sveta väčšie

než u všetkých smrteľníkov dohromady; a v ňom hľadala to staň sa vôľa Božia.

516. Tajomstvo obrezania Pána vyžadovala zvláštnu, mimoriadnu výnimku; bolo k tomu potrebné

zvláštne osvietenie Pána, a na to múdra Matka čakala. Zatiaľ, hovoriac k zákonu, ktorý to

vyžadoval, povedala: „Ó, zákon, ktorý určený pre všetkých, si spravodlivý a svätý: ale poraníš moje

srdce svojou tvrdosť ou, ak poraníš Toho, ktorý je tvoj Život a Pôvodca! Že spôsobuješ bolesti tým,

ktorí musia byť očistení od hriechu, je spravodlivé, ale že máš svojou prísnosť ou navštíviť

Nevinného, ktorý je bez poškvrny (Žid 7, 26), zdá sa mi príliš prísne, vyjmúc keď ti Jeho láska

prizná toto právo. Ó kiež by sa páčilo môjmu Milému, aby seba vyňal z tohoto trestu! Ale ako by

mohol odmietnuť , aby ho podstúpil, keď prišiel vyhľadávať bolesti a objať kríž, aby naplnil Zákon?

(Mt 5, 17). Ó ty krutý nôž! Kiež by si obrátil svoje ostrie proti môjmu životu a nie na Pána, ktorý

mi ho dal! Ó, Syn môj, sladká láska a svetlo mojej duše, či je to možné, že tak skoro máš prelievať

Krv, ktorá je drahšia, než nebo a zem? Môj láskyplný súcit ma nabáda, aby som Ťa považovala za

vyňatého zo všeobecného zákona, z ktorého si vyňatý ako jeho Pôvodca. Avšak snaha po jeho

splnení ma núti, aby som k tomu privolila vydala Ťa za obetu jeho prísnosti, leda žeby si Ty, môj

sladký život, bol ochotný zmeniť toto ustanovenie a potrestať mňa namiesto seba. Ľudskú

prirodzenosť , ktorú máš od Adama, Pane môj, ja som ti dala, ale bez hriechu alebo viny; prvotnej

poškvrny. Pretože si Synom večného Otca a obraz Jeho podstaty (Žid 1, 3) a Tvoje splodenie je

večné, si nekonečne vzdialený od hriechu. Prečo teda, môj Pane by si sa mal podrobovať liečeniu,

ktoré zákon určil pre hriech? Ale viem, Syn môj, že si Učiteľ a Vykupiteľ ľudí a že musíš príkladom

potvrdiť svoje ustanovenie, a že v tom ohľade nepovolíš ani v najmenšom bode. Ó, večný Otče, daj,

nech ten nôž teraz stratí svoju ostrosť a telo svoju citlivosť! Daj, aby som radšej ja, nepatrný

červíček, pocítila tú bolesť ; nech Tvoj jednorodený Syn naplní Zákon, ale nech iba ja pocítim trest.

Ó, neľudský, krutý hriech, ktorý tak skoro podávaš svoju horkosť Tomu, ktorý tebou nemôže byť

vinný! Ó, synovia Adama, bojte sa a nenáviďte hriech, ktorého vyliečenie vyžaduje krvavý trest,

ktorý má podstúpiť sám Pán Boh!“

517. Takéto sť ažnosti bolestná Matka miešala s radosť ami, pozerajúc na Otcovho Jednorodeného,

ktorý sa z Nej narodil a odpočíval na jej rukách. Tak prežila dni pred dňom obrezania a jej presvätý

snúbenec Jozef Ju verne obsluhoval. Iba s ním hovorila o obriezke, ale iba niekoľkými slovami,

ktoré vyslovovali obaja so slzami súcitu. Prv než sa naplnilo osem dní od narodenia, najmúdrejšia

Kráľovná pokľakla v prítomnosti Pána a oslovila Ho takto: „Najvyšší Kráľ, Otec môjho Pána (Ef 5,

2), pohliadni na svoju otrokyňu s pravou Obeť ou a obetným Darom na rukách. Moje vzdychy aj ich

príčinu dobre pozná Tvoja múdrosť (Ž 37, 10). Viem, Pane môj, aké je podľa zákona Tvoje prianie

a čo sa má vykonať s týmto Synom. Keby som mohla od toho uchrániť svojho Syna a Boha

podstúpením oveľa väčších bolestí, moje srdce je na to ochotné. Avšak rovnako ochotná som vidieť ,

ako sa podrobuje obriezke, ak je to Tvoja vôľa.

518. Najsvätejší Jej odpovedal: „Dcéra a Holubička moja, nech sa netrápi Tvoje srdce, pretože sa

tvoj Syn má podrobiť nožu a bolestiam obriezky. Ja som Ho poslal na svet ako príklad, aby

dokončil Mojžišov zákon tým, že ho verne splní (Mt 5, 17). Je ovšem pravda, že príbytok Jeho

človečenstva, ktorý si Mu ako prirodzená Matka dala, má byť porušený a Jeho telo zranené spolu

s tvojou dušou, ale pamätaj: On je môj prirodzený Syn večným plodením (Ž 2, 7), obraz Mojej

podstaty (Žid 1, 3), rovný mne v bytosti, velebnosti a sláve, a tým, že sa podrobuje posvätnému

zákonu oslobodzujúcemu od hriechu (Jn 10, 30), nedávajúc ľuďom poznať , že je z neho vyňatý, trpí

tiež pre svoje oslávenie (2 Kor 5, 21). Vieš vopred, Dcéra moja, že musíš ponechať tvojho a môjho

Jednorodeného tomuto utrpeniu a ďalším ešte väčším utrpeniam. Podrob sa teda preliatiu Jeho krvi

a ochotne mi ponechaj toto prvé ovocie večného vykúpenia človečenstva.“

519. Tomuto ustanoveniu večného Otca podrobila sa nebeská Pani ako spolupôsobiteľka nášho

vykúpenia s takou plnosť ou všetkej svätosti, že to ďaleko presahovalo ľudské chápanie. S úplnou a

láskyplnou poslušnosť ou obetovala svojho Jednorodeného slovami: „Najvyšší Pane a Bože,

podávam Ti tento obetný dar ako obetu príjemnú s celým svojím srdcom, hoci som plná súcitu a

žiaľu nad tým, že ľudia tak urazili Tvoju nekonečnú dobrotu, že tým prinútili Boha, aby za nich

zadosť učinil. Večne Ťa budem chváliť za to, že s takou nekonečnou láskou hľadíš na svoje tvory, a

že si dal radšej prednosť tomu, že neušetríš svojho vlastného Syna, než by si prekážal spaseniu

ľudstva (Ef 5, 2). Ja, ktorá pre Tvoju blahosklonnosť som Jeho Matkou, musím sa pred všetkými

ostatnými smrteľníkmi podrobovať Tvojej vôli, a preto Ti obetujem tohoto najtichšieho Baránka,

ktorý má svojou nevinnosť ou sňať hriechy sveta (Jn 1, 29). Avšak ak je to možné zmierni tie

bolesti, ktoré Mu spôsobí nôž, aby som namiesto Neho ja cítila tie bolesti. Tvoja mocná ruka má

možnosť urobiť túto zmenu.“

520. Najsvätejšia Mária skončila svoju modlitbu a požiadala svätého Jozefa, aby urobil potrebné

kroky na obrezanie božského Dieť atka. S neobyčajnou opatrnosť ou chránila sa povedať mu, akú

odpoveď dostala na svoju modlitbu. Hovorila tak, akoby sa sním chcela poradiť , alebo požiadať o

jeho názor ohľadne obriezky; povedala, že už nadišiel zákonom ustanovený čas pre obriezku

Dieť atka, a pretože nedostali žiaden pokyn proti vykonaniu obriezky, bude asi nutné ju vykonať .

Povedala, že oni sú viac povinní ľúbiť sa Najvyššiemu a presnejšie poslúchať Jeho predpisy a byť

horlivejší v láske a starostlivosti o Jeho najsvätejšieho Syna, než všetci ostatní tvorovia a snažiť sa

vi všetkom páčiť sa Bohu, z vďačnosti za Jeho neporovnateľné dobrodenia. Na tieto slová

odpovedal svätý Jozef s najväčšou skromnosť ou, že keď nedostali žiadne nariadenie proti obriezke

Dieť atka, že si teda praje riadiť sa podľa vôle Božej, ktorú zjavil všeobecným zákonom; že hoci

vtelené Slovo ako Boh nepodlieha tomuto zákonu, ale že teraz je zaodiaty naším človečenstvom a

ako najdokonalejší Učiteľ a Spasiteľ nepochybne si praje prispôsobiť sa ostatným ľuďom v plnení

Zákona. Potom sa spýtal svojej nebeskej Snúbenice, ako má byť obriezka vykonaná.

521. Najsvätejšia Mária odpovedala, že obriezka sa má podstate vykonať takým spôsobom, ako sa

robieva na iných deť och; avšak že Ona Ho nemusí zverovať iným osobám, ale že Ho bude pritom

držať na svojich rukách. A pretože citlivosť a útlosť Dieť atka by mu tento obrad urobila

bolestnejším než iným deť om, mali byť mať poruke utišujúci liek, aký sa obyčajne používa pri

obriezke. Okrem toho žiadala svätého Jozefa, aby obstaral krištáľovú nádobu pre uschovanie

svätého ostatku z obriezky božského Dieť atka. Zatiaľ opatrná Matka pripravila trochu ľanového

plátna pre zachytenie najsvätejšej krvi, ktorá teraz má byť prvýkrát preliata pre naše oslobodenie,

aby ani jediná kvapky tejto krvi neprišla nazmar alebo nepadla na zem. Po týchto prípravách

nebeská Pani požiadala svätého Jozefa, aby to oznámil kňazovi a požiadal ho, aby prišiel do jaskyne

a tak aby nebolo potrebné nosiť Dieť atko na iné miesto, aby ako príslušný a dôstojný sluha takých

skrytých veľkých tajomstiev, svojimi kňazskými rukami vykonal obetu obriezky.

522. Potom sa najsvätejšia Mária a Jozef radili, aké meno sa má dať Dieť atku pri obriezke. Svätý

Jozef povedal: „Pani moja, keď mi anjel Najvyššieho zdelil tieto veľké tajomstvá, povedal mi tiež,

že Tvoj najsvätejší Syn sa má nazývať Ježiš.“ Panenská Matka odpovedala: „Toto meno bolo

zjavené tiež mne, keď v mojom živote prijal na seba telo; a keď nám toto meno zdelil Najvyšší

ústami svojich svätých anjelov, svojich vyslancov, patrí sa, aby sme v pokornej úcte súhlasili so

skrytými a nevyspytateľnými súdmi Jeho nekonečnej múdrosti a pomenovali môjho Syna a Pána

menom JEŽIŠ. Toto predložíme kňazovi, aby ho zapísal do zoznamu obrezaných detí.“

523. Keď tak slávna Pani nebies a svätý Jozef sa spolu zhovárali, nespočetní anjeli zostúpili z

výšin v ľudských podobách, zaodiati skvejúcimi bielymi rúchami, v ktorých boli votkané červené

ozdoby neobyčajnej krásy. V rukách mali palmy a na hlavých koruny a žiarili väčším jasom, než

mnohé slnká. Pri porovnávaní s krásou svätých kniežat, všetka krása, ktorú vidíme na tomto svete

javí sa odpudzujúca. Nadovšetko však žiarili štítky, čiže erby na ich prsiach, na ktorých na každom

boli vyryté najsladšie meno JEŽIŠ. Žiara, akú každý z týchto erbov vydával, prevyšovala žiaru

všetkých anjelov dohromady, a rozmanitosť krásy, ktorú takto ukazovalo toto - veľké množstvo,

bola taká neobyčajná, že ľudský jazyk ani predstava to nikdy nepochopia. Svätí anjeli sa v jaskyni

rozdelili na dva zbory a upierali svoje zraky na Kráľa a Pána, ktorý spočíval na rukách svojej

panenskej Matky. Náčelníkmi týchto dvoch nebeských zástupov boli kniežatá, svätý Michael a

svätý Gabriel, žiarili väčším leskom, než ostatní a niesli vo svojich rukách ako zvláštne

vyznamenanie najsvätejšie meno JEŽIŠ, napísané väčším písmom na akýchsi štítoch

neporovnateľnej krásy a lesku.

524. Títo dvaja archanjeli predstúpili pred svoju Kráľovnú a povedali: „Pani, to je meno Tvojho

Syna, ktoré bolo od večnosti napísané v mysli Božej a ktoré najsvätejšia Trojica dala Tvojmu

jednorodenému Synovi a nášmu Pánovi ako znamenie spásy pre celé ľudské pokolenie,

ustanovujúce zároveň, aby sedel na tróne Dávida. Na ňom bude panovať a trestať svojich

nepriateľov; zvíť azí nad nimi a urobí ich podnožkou svojich nôh a vynesie nad nimi rozsudok;

svojich priateľov povýši svojou pravicou ku sláve. Ale všetko to sa dosiahne iba za cenu utrpenia a

krvi, ktorú aj teraz už má preliať , keď dostáva toto meno, ktoré znamená Spasiteľ a Vykupiteľ; to

bude začiatok Jeho utrpenia v poslušnosti vôli Jeho večného Otca. My všetci prichádzame ako

prisluhujúci duchovia Najvyššieho, ustanovení a poslaní presvätou Trojicou, aby sme poslúžili

Jednorodenému Otcovmu a Tvojmu, pri všetkých tajomstvách a svätých úkonoch zákona milosti.

My Ho máme sprevádzať a slúžiť Mu až do toho času, keď víť azne vystúpi do nebeského

Jeruzalema a otvorí nebesia; potom budeme požívať zvláštnu, mimoriadnu slávu, vyššiu ako ostatní

blahoslavení, ktorým také poslanie nebolo zverené.“ Spolu s Kráľovnou nebies bol svedkom

všetkého toho tiež Jej prešť astný snúbenec Jozef, ale neporozumel tieto udalosti tak hlboko ako

Ona, lebo Matka múdrosti poznávala a chápala aj najvyššie tajomstvá vykúpenia. Ačkoľvek svätý

Jozef rozumel mnohým tajomstvám lepšie než ostatní smrteľníci, predsa ich nechápal v tej miere,

ak jeho nebeská Snúbenica. Obidvoch však naplnila nebeská radosť a obdiv a chválili Pána novými

chválospevmi. Všetko, čo zažili pri týchto rôznych, podivuhodných udalostiach, presahuje ľudskú

výrečnosť a moje schopnosti, takže nemôžem nájsť dostatok slov, ktorými by som vyjadrila, čo som

poznala.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

525. Dcéra moja, prajem si obnoviť v tebe osvietené učenie, ktoré si dostala, aby si mohla jednať

so svojím Ženíchom nanajvýš úctivo, lebo pokora a bázeň majú vzrastať v duši s takou istou

mierou, s akou sú jej udeľované mimoriadne milosti a dary. Pretože mnohé duše na túto pravdu

zabúdajú, stávajú sa buď nehodné alebo neschopné veľkého požehnania, lebo ak ich obdržia

upadajú do nebezpečnej hrubosti a ochablosti, ktorá Pána veľmi uráža. Láskavé útechy, ktoré im

Pán často dáva prežívať , sú pre nich podnetom k namyslenosti a neúctivej zvedavosti, ktorá je

príčinou, že jednajú s Jeho nekonečnou Velebnosť ou neúctivo, s márnou túžbou, aby vyskúmali a

vyzvedali skryté Božie cesty, ktoré ďaleko presahujú ich schopnosti a pochopenie. Do tejto

namyslenosti upadajú preto, že posudzujú dôverné obcovanie s Bohom podľa nedokonalých

názorov smrteľníkov a dovoľujú si Ho prirovnávať s priateľským obcovaním ľudských tvorov

jedného s druhým.

526. Ale v takomto posudzovaní sa duša veľmi klame, ak meria úctu a vážnosť prislúchajúce

nekonečnej Velebnosti, podľa dôvernosti a rovnosti, s akou pôsobí vzájomná ľudská láska

smrteľníkov. Rozumní tvorovia sú si prirodzene navzájom rovní, aj keď ich postavenie a okolnosti

sú rôzne; dôvernosť , ľudská láska a priateľstvo nedbajú na náhodlivé rozdiely, keď povoľujú

ľudským citom. Ale láska k Bohu sa musí vždy pamätať na nesmiernu vznešenosť nekonečnej

Bytosti, lebo jej predmetom je tá istá nekonečná dobrota ako nekonečná Velebnosť Božia; lebo

práve preto, že dobrota a velebnosť Božia sú nerozlučiteľné, preto tiež tvor nesmie odlučovať úctu

od lásky k Bohu. Vždy musí predchádzať svetlo viery, ktoré má milujúcemu ukazovať veľkosť

predmetu, ktorý miluje, prebúdzať a živiť v ňom úctivú bázeň, zdržovať prílišnosť slepej

náklonnosti a krotiť ju tým, že pamätá na vznešenosť a veľkosť Milovaného.

527. Ak má tvor šľachetné srdce, je vycvičený a zvyknutý na svätú a úctivú lásku, nehrozí mu také

veľké nebezpečenstvo, že zabudne na úctu, aká patrí Najvyššiemu, i keď dostáva hoci sebaväčšie

milosti , pretože sa neoddáva neopatrne duchovným útechám a kvôli nim nestráca úctivé vedomie o

Jeho Najvyššej Velebnosti, ale uznáva a ctí Ho v pomere s veľkosť ou Jeho božskej lásky a

osvietenia. Nech je teda, dcéra moja, tvoje neprekročiteľné pravidlo, že čím užšie objatie a čím

väčšie útechy, s ktorými k tebe Najvyšší zavíta, tým viac a tým pevnejšie budeš pamätať na Jeho

nezmeniteľnú a nekonečnú Velebnosť a tak Ho budeš súčasne chváliť i milovať . Toto múdre

vedomie ť a naučí lepšie a úctivejšie poznávať veľkosť Jeho dobrodení, vyvaruješ sa nebezpečnej

namyslenosti, do ktorej upadajú tí, ktorí chcú ľahkomyseľne vyskúmať tajomstvo Pána v každom,

malom alebo veľkom prípade a predstavujú si, že nanajvýš múdra Prozreteľnosť by si mala všímať

ich márnu zvedavosť , ktorú v nich vzbudila nejaká vášeň alebo nezriadenosť , prípadne nejaká

ľudská trestuhodná náklonnosť , vzdialená od svätej horlivosti a lásky.

528. Všimni si opatrnosť , s akou som vykonávala svoje povinnosti, hoci čo sa týka nachádzania

milosti v očiach Pána, vždy zostáva veľký rozdiel medzi ostatnými tvormi a Mnou. Hoci som aká

pravá Matka držala na svojich rukách samého Boha, nikdy som sa neodvážila pýtať sa Ho, aby mi

niečo vysvetlil zjavením, niečo zvláštne, ani preto, aby ma to poznanie zbavilo utrpenia, ani za

žiadne iné, iba ľudské príčiny, lebo to všetko by bola iba ľudská slabosť , márna a hriešna

zvedavosť , ktorá u Mňa nemohla mať miesto. Kedykoľvek ma prinútila potreba pre väčšiu česť a

slávu Jeho Velebnosti, alebo pre nejaké okolnosti sa to stalo nevyhnutní, prosila som o dovolenie,

aby som mohla predložiť svoje prianie. Hoci som videla vždy Pána nanajvýš dobrotivého a

milostivého , ochotného ma vypočuť , ba láskavo a milostivo ma povzbudzoval, aby som vyslovila

svoje prianie, predsa som sa pokorovala až do prachu a prosievala iba, aby mi zdelil, čo sa Mu

najviac ľúbi a čo by Mu bolo príjemné a najpríjemnejšie.

529. Napíš si, dcéra moja, toto naučenie do srdca a chráň sa všetkých nezriadených zvedavých

túžob po vyskúmaní alebo dozvedení sa niečoho, čo je nad schopnosti ľudského rozumu. Lebo

nielenže Pán na také pošetilé vyzvedanie neodpovedá, pretože sa mu to veľmi protiví, ale pamätaj

si, že u tých, ktorí vedú duchovný život, pôvodcom tejto chyby je diabol. A pretože spravidla on je

pôvodom takého trestuhodného vyzvedania, ktoré prefíkane v duši podporuje, aj tú zvedavosť ukája

tým, že sám na ňu odpovedá, pričom prijíma podobu anjela svetla a tak klame neopatrné a

nedokonalé duše (2 Kor 12, 16). Taktiež keď zvedavosť vzniká z vlastnej prirodzenej náklonnosti

človeka, musí každý dávať pozor, aby sa ňou neriadil alebo jej nevenoval pozornosť . Lebo v tom, č

sa týka tak vysokých vecí, ako je dôverné obcovanie s Pánom, vlastný rozum a úsudok nestačí ako

vodca, pretože ho oplietajú zlé náklonnosti a vášne. Naša prevrátená a skazená prirodzenosť bola

hriechom privedená do veľkého neporiadku a podlieha mnohým smútkom a výstrednostiam, ktoré

spôsobujú, že je neschopná pre vedenie a riadenie vo vysokých veciach Božích. Rovnaká chyba je,

ak sa chce duša spoliehať na božské zjavenia preto, aby sa zbavila utrpenia a práce, lebo nevesty

Kristove a Jeho verní služobníci nesmú hľadať Jeho pomoc za týmto účelom, aby unikli krížu, ale

maj ho vyhľadávať a niesť s Pánom (Mt 16, 24) trpezlivým znášaním utrpení, ktoré im Jeho božská

Prozreteľnosť pošle. Prajem si, aby si si v pokornej bázni osvojila tento spôsob jednania a radšej

išla v tomto ohľade až do krajnosti, aby si sa tým skôr a istejšie vyvarovala opačnej chyby. Chcem,

aby si odteraz všetko svoje poznanie a jednanie zdokonaľovala lásku Božou (Flp 1, 9), ako veľkým

cieľom všetkého tvojho podnikania. V tom nemusíš zachovávať žiaden stupeň alebo mieru, ale

naopak, priala by som si vytvoriť v tebe prílišnú lásku, sprevádzanú takou veľkou svätou bázňou,

aby ť a všetky svoje vonkajšie i vnútorné skutky v spravodlivosti. Buď v tom opatrná a pilná, aj keď

ť a to bude stáť veľa námahy a bolesti, lebo ja som znášala to isté pri obrezaní môjho najsvätejšieho

Syna a to jedine pre tú istú príčinu, že to bolo zjavené v Jeho svätom Zákone a mne zdelené ako

vôľa Pána, ktorú máme naprosto vo všetkom poslúchať .

K a p i t o l a 14

Obrezanie Božského Dieťatka a pomenovanie menom Ježiš

530. Ako iné izraelské mestá, aj Betlehem mal svoju synagógu, kde sa ľudia zhromažďovali ku

spoločným modlitbám (preto sa tiež nazývali domom modlitby) a počúvať zákon Mojžišov. Kňaz

ho z rečniska hlasne prečítal a vysvetľoval, aby ľudia rozumeli jeho predpisom. Ale v synagógach

sa neprinášala žiadna obeta, to bolo vyhradené iba pre chrám v Jeruzaleme, vyjmúc keď Pán

ustanovil ináč. Nebolo to ponechané ľudu, aby sa predišlo modlárstvu, ako sa pripomína v piatej

knihe Mojžišovej (12, 6). Kňaz, ktorý bol v takých miestach učiteľom aj prisluhovateľom zákona,

obyčajne tiež vykonával obriezku; nie že by k tomu bol zákonom viazaný, lebo nielen kňaz, ale

ktokoľvek mohol vykonať obriezku, ale zbožné matky verili, že dieť atko je vystavené menšiemu

nebezpečenstvu, keď je obrezané rukami kňaza. Naša veľká Kráľovná si to však nepriala z nejakej

obavy pred nebezpečenstvom, ale kvôli vznešenosti Dieť atka si priala, aby tento obrad vykonal

kňaz; preto poslala svojho prešť astného snúbenca, aby priviedol kňaza toho mesta.

531. Kňaz prišiel ku vchodu do jaskyne Narodenia, kde ho očakávalo vtelené Slovo, spočívajúc

v náručí svojej panenskej Matky. S kňazom prišli tiež dvaja úradníci, aby mu pri vykonávaní toho

obradu posluhovali, ako to bolo zvykom. Drsnosť tohoto príbytku kňaza najprv zarazila a trochu

znepokojila, ale najmúdrejšia Kráľovná prehovorila k nemu a privítala ho s takou skromnosť ou a

láskavosť ou, že jeho zarazenosť sa čoskoro premenila na obdiv nad takým pokojom a nanajvýš

ušľachtilým majestátom Matky; a bez toho, aby vedel prečo, bol pohnutý k úcte a vážnosti tejto

neobyčajnej Osoby. Keď kňaz pohliadol na tvár Márie a Dieť atka na jej rukách, prenikla ho veľká

zbožnosť a útlocit, diviac sa tomu kontrastu, aký sa tu javil v takej chudobe a v mieste tak nízkom a

opovrhnutom. A keď sa dotkol tela božského Dieť atka, prenikla ho tajomná moc, ktorá ho posvätila

a zdokonalila; dala mu novú existenciu v milosti, povzniesla ho do stavu svätosti a urobilo ho veľmi

milým najvyššiemu Pánovi.

532. Svätý Jozef, aby preukázal, čo najväčšiu vonkajšiu úctu k posvätnému obradu obrezania, aké

v tom mieste bola možná, zapálil dve voskové sviece. Kňaz požiadal panenskú Matku, aby

odovzdala Dieť atko do rúk oných dvoch pomocníkov a na chvíľu sa vzdialila, aby nemusela byť

svedkyňou tejto obety. Tento rozkaz priviedol slávnu Pannu do rozpakov, lebo Jej pokora a duch

poslušnosti Ju pobádali, aby poslúchla kňaza, ale na druhej strane Ju zdržovala láska a úcta k Jej

Jednorodenému. Aby sa neprevinila proti žiadnej z týchto cností, pokorne prosila, aby Jej dovolili

ostať ; povedala, že by rada bola pri vykonávaní tohoto obradu, pretože ho má vo veľkej úcte a že

bude mať pritom dosť statočnosti, aby držala Dieť atko na svojich rukách, pretože Ho nechcela pri

takej príležitosti opustiť . Žiadala iba, aby obriezku vykonali, čo možno najšetrnejšie, z ohľadu na

útlosť Dieť atka. Kňaz sľúbil, že vyhovie Jej žiadosti a dovolil, aby Dieť atko držala Jeho Matka pri

vykonávaní tohoto tajomstva. Tak sa stala posvätným oltárom, na ktorom sa uskutočnili pravdy

znázornené starými obetami (Žid 9, 6) a Ona sama obetovala túto rannú obetu, prinášanú na Jej

vlastných rukách, aby sa v každom ohľade stala príjemná večnému Otcovi.

533. Božská Matka potom rozvinula plienky, v ktorých bol zavinutý Jej najsvätejší Syn a vyňala zo

záňadria uterák, čiže ľanové plátno, ktoré tam predtým vložila, aby ho ohriala, lebo ten deň bolo

veľmi zima. Dieť atko držala tak, aby odrezaná časť aj krv padli na ne. Kňaz potom pristúpil

k vykonaniu svojej povinnosti a obrezal Dieť atko, pravého Boha a človeka. Pritom Syn Boží

s nesmiernou láskou priniesol večnému Otcovi tri obete tak veľkej ceny, že každá z nich by stačila

na vykúpenie tisícov svetov. Prvá bola, že hoci bol nevinný a Syn pravého Boha, prijal na seba

spôsoby hriešnikov (Flp 2, 7) tým, že sa podrobil obradu ustanovenému ako prostriedok pre

očistenie od dedičného hriechu a zákonu, ktorým nebol viazaný (2 Kor 5, 21). Druhou obeť ou bola

jeho ochota trpieť bolesti obrezania, ktoré cítil, ako pravý a dokonalý človek. Treť ou obeť ou bola

najvrelejšia láska, s akou začal prelievať svoju krv za ľudské pokolenie a ďakoval pritom večnému

Otcovi za to, že Mu dal ľudskú prirodzenosť schopnú trpieť , pre rozmnoženie Jeho cti a slávy.

534. Túto prosebnú obetu Ježiša, Nášho Spasiteľa večný Otec prijal a (podľa spôsobu nášho

vyjadrovania) začal prehlasovať , že Mu bolo zadosť učinené a zaplatené za ľudské dlhy. Vtelené

Slovo obetovalo toto prvé ovocie svojej krvi ako záruku, že ju dá všetku, aby dokonalo vykúpenie a

vymazalo dlh Adamových synov. Všetky tieto vnútorné úvahy a hnutia Jednorodeného, Jeho

najsvätejšia Matka poznávala a svojou nebeskou múdrosť ou prenikala tajomstvá tohoto svätého

úkonu a jednala ako Jeho Matka a v zhode so svojím Synom a Pánom vo všetkom, čo konal a trpel.

Božské Dieť atko, podľa svojej ľudskej prirodzenosti, plakalo, ako iné dietky. Hoci bolesti

spôsobené zranením boli veľmi veľké, a to ako následkom citlivosti Jeho tela, tak tiež pre drsnosť

noža, ktorý bol zhotovený z kremeňa; avšak príčinou Jeho sĺz neboli natoľko bolesti citové, ako

nadprirodzená bolesť , ktorú Mu spôsobovalo poznanie tvrdosti srdca smrteľníkov. Lebo tieto srdcia

boli hrubšie a nepoddajnejšie, ako ten kremeň, pretože odporovali Jeho najsladšej láske a božskému

ohňu, ktorý prišiel zapáliť na svete a v srdciach Jeho verných (Lk 12, 49). Nežná a citlivá Matka

tiež plakala ako nevinná ovečka, ktorá dvíha svoj hlas k súzvuku s nevinným Baránkom. Vo

vzájomnej láske a súcite Dieť atko sa prituľovalo ku svojej Matke a zatiaľ, čo Ho láskavo hladila pri

svojich panenských prsiach. Zachytila posvätný zostatok a tečúcu krv do uteráka. Toto zverila

svätému Jozefovi, aby mohla očistiť Dieť atko a znovu Ho zavinúť do plienok. Kňaz bol trochu

prekvapený slzami Matky; avšak nepoznal tajomstvo a domnieval sa, že krása Dieť atka, ktorému

dala život, spôsobila v nej takú hlbokú láskyplnú bolesť .

535. Pri tomto všetkom konaní Kráľovná nebies bola taká múdra, opatrná a veľkomyseľná, že

v chóroch anjelských to vzbudzovalo veľký obdiv a u Stvoriteľa najvyššie zaľúbenie. Nechala žiariť

božskú múdrosť , ktorá Ju naplňovala a vykonávala každý skutok tak dokonalo, akoby mala vykonať

iba ten jediný. Bola pevná vo svojej túžbe, aby držala Dieť atko na svojich rukách, keď sa na Ňom

vykonávala obriezka, veľmi opatrná pri zachovávaní ostatkov, nanajvýš súcitiaca s Jeho bolesť ami a

slzami, sama cítila Jeho bolesti, láskyplne Ho uspokojovala, veľmi starostlivo sa starala o jeho

pohodlie, horlivo Ho napodobňovala v úkonoch, vždy dávala pozor, aby s Ním jednala s najväčšou

úctou a pritom nikdy nezabúdala konať svoje úkony cností, pričom jedna dokonalosť nikdy

neprekážala druhej. Bol obdivuhodný pohľad na Devu pätnásťročnú, ktorá aj anjelom poskytovala

akési poučenie a príčinu k obdivu. Medzitým sa kňaz pýtal rodičov, aké meno si prajú dať Dieť atku.

Nebeská Pani, ktorá vždy dbala na úctu k svojmu snúbencovi, požiadala svätého Jozefa, aby zdelil

meno. Svätý Jozef sa však s podobnou úctou obrátil k Nej a povedal Jej, že to pokladá za patričné,

aby toto sladké meno vyšlo najprv z Jej úst. A božským riadením obidvaja naraz, Mária i Jozef,

povedali: „Ježiš je jeho meno.“ Kňaz poznamenal: „Rodičia sa jednohlasne zhodujú, a veľké je to

meno, ktoré dali Dieť atku;“ a nato ho napísal na tabuľku, a či do zoznamu ostatných detí. Keď ho

kňaz písal, cítil veľké vnútorné pohnutie, že slzil a divil sa tomu pocitu, aký doteraz nezažil, a

nevediac ani prečo, povedal: „Som si istý, že toto Dieť atko bude veľkým prorokom Pána.

Starostlivo Ho vychovávajte a zdeľte mi, v čom by som mohol uľaviť vášmu nedostatku.“

Najsvätejšia Mária a Jozef kňazovi pokorne poďakovali a keď mu darovali niekoľko sviec a iných

vecí, rozlúčili sa s ním.

536. Keď opätovne s Dieť atkom osameli, najsvätejšia Panna Mária a svätý Jozef opäť oslavovali

tajomstvo, obrezania, ospevujúc v ľúbezných chválospevoch so slzami radosti sväté meno Ježiš ,

ktoré plnšie poznanie (ako ja iných tajomstiev, o ktorých som sa zmienila) je vyhradené ako

mimoriadna blaženosť pre svätých v nebi. Najmúdrejšia Matka priložila na ranu spôsobenú nožom

taký liek, aký sa pri takých príležitostiach používal pre iné deti: a v tom čase, kým trvali bolesti a

rana sa hojila, nechcela sa on Neho vzdialiť ani na okamih a vo dne - v noci Ho držala na rukách.

Nežná láska nebeskej matky bola nad všetko ľudské chápanie a porozumenie veľká; už Jej

prirodzená láska bola väčšia než akej sú schopné iné matky a Jej nadprirodzená láska prevyšovala

lásku všetkých anjelov a svätých dohromady. K jej úcte a klaňaniu nie je možné prirovnať úctu a

klaňanie žiadnej inej stvorenej bytosti. To bolo útechou pre vtelené Slovo (Prísl 8, 21), po akej

túžilo a smädilo od ľudských dietok; a toto Mu bolo náhradou, ktorú Jeho milujúce Srdce čerpalo

z veľkej svätosti panenskej matky v zármutku, ktorý Mu ľudia spôsobovali svojim chovaním.

Ačkoľvek v Nej jedinej nachádzal viac útechy než vo všetkých ostatných tvoroch a nachádzal

v Nej úplné ukojenie svojej lásky, predsa sa pokorná Kráľovná snažila zmieriť Jeho telesné bolesti

všetkými prostriedkami, ktoré mohla získať . Preto prosila svätých anjelov, aby Jej pomáhali a

vyludzovali ľúbeznú hudbu pre svojho vteleného Boha a jej trpiace Dieť atko. Vyslanci Najvyššieho

poslúchli svoju Kráľovnú a hlasito opakovali chválospevy, ktoré Ona zložila so svätým Jozefom, na

česť nového sladkého mena Ježiš.

537. Touto hudbou, takou ľúbeznou, že pri porovnaní s ňou všetka ľudská hudba pripadá ako

odporný nesúlad, nebeská Pani oblažovala svojho najsvätejšieho Syna; a ako ešte sladšia hudba boli

pre Neho Jej hrdinské cnosti, ktoré v jej duši tvorili „Zbory ako zoradené šípy“, ako Pán a Ženích

hovorí v Piesni Šalamúnovej. Ľudské srdcia sú tvrdé a viac než zdĺhavé a tupé, keď majú poznávať

a vďačne uznávať také úctyhodné tajomstvá, ktoré ustanovila nesmierna láska ich Stvoriteľa a

Vykupiteľa pre ich večnú spásu. Ó, najsladšie dobro mojej duše a môjho života! Ako zle sa Ti

odplácame za tie nesmierne vynálezy Tvojej večnej lásky! Ó, nezmerateľná láska, ktorú nevie

uhasiť ani záplava našej hrubej, nevernej nevďačnosti! Opravdu podstatná štedrosť a svätosť

nemohla ísť ďalej v blahosklonnosti z lásky k nám, ani osvedčiť k nám väčšiu lásku, ako s tým, že

prijal podobu hriešnika (Flp 2, 7), uvaliac na svoju nevinnosť trest za hriech, ktorý by sa k Nemu

ináč nikdy nemohol priblížiť . Keď ľudia pohŕdajú takým príkladom a zabúdajú na také dobrodenia,

ako môžu hovoriť , že užívajú svoj rozum? Ako sa môžu považovať za múdrych a chvastať sa

svojím rozumom, múdrosť ou a úsudkom? Bolo by múdre, nevďačný človeče, keby si sa

zarmucoval a plakala nad svojou všeobecne známou tuposť ou a zatemnelosť ou srdca, ktorá je taká

veľká, že ním nepohnú ani také veľké diela tvojho Boha: keď ani Božská láska nemôže roztopiť

ľadovosť tvojho srdca.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

538. Dcéra moja, prajem si, aby si pozorne uvažovala o tom požehnanom dobrodení, ktoré si

dostala tým, že si bola poučená o tom, akou starostlivosť ou a pozornosť ou som zahŕňala svojho

najsvätejšieho a najsladšieho Syna pri tajomstvách práve popísaných. Najvyšší ti udeľuje toto

zvláštne osvietenie iba preto, aby ť a oblažil vedomosť ami o týchto tajomstvách, ale preto, aby si ma

ako verná služobnica napodobňovala vo všetkých tých veciach, aj aby si vynikala vo vzdávaní

vďaky za jeho veľké diela v tej istej miere, v akej si vyznamenávaná, keď ich dokonalejšie

poznávaš. Uvažuj teda, moja najdrahšia, ako málo splácajú smrteľníci lásku môjho Syna a Pána a

ako aj jeho verní stále zabúdajú na to, aby Mu ďakovali. Vezmi si to ako povinnosť , žer budeš -

nakoľko ti sily stačia - podávať zadosť učinenie za tieto ť ažké urážky tým, že Ho budeš milovať ,

ďakovať Mu a slúžiť Mu zo všetkých síl za všetkých ostatných ľudí, ktorí tak nerobia. Musíš teda

byť anjelom v rýchlosti a ochote, nanajvýš horlivá a presná za všetkých okolností; musíš odumrieť

všetkému pozemskému, vytrhať a zničiť v sebe všetky ľudské náklonnosti a vystupovať na krídlach

lásky k výšinám lásky, ktoré ti Pán naznačil.

539. Sladké účinky spomienok na skutky, ktoré vykonal môj milý Syn dobre poznáš; a hoci môžeš

hojne s prospechom pre seba používať všetko, ktoré si obdržala, aby si bola vďačná, predsa, aby si

sa tým viac bála nebezpečenstvá zábudlivosti, aj ja ti ešte zvlášť pripomínam, že svätí v nebi,

poznávajúc v božskom svetle tieto tajomstvá, divia sa sami sebe, že im v dobe svojho pozemského

života nevenovali viac pozornosti. A keby boli schopní bolesti, veľmi by ľutovali svoju lenivosť a

nedbalosť , pretože neprikladali náležitú cenu dielu nášho vykúpenia a zanedbali pripodobniť sa

Kristovi. Všetci anjeli a svätí pomocou nazerania, ktoré ľudia nepoznajú, žasnú nad krutosť ou

ľudských sŕdc k sebe samým aj ku Kristovi, svojmu Vykupiteľovi. Ľudia nemajú súcit ani pre

trpiaceho Pána, ani pre utrpenie, ktoré pripravujú sami pre seba, nedbajúc na nebezpečenstvo. Keď

predzvedení s nekonečnou horkosť ou poznajú svoju hroznú zabúdavosť a ľahostajnosť ku skutkom

Krista, svojho Spasiteľa a ich zmätok zúfalstvo bude pre nich neznesiteľným trestom, a toto samé

bude pre nich mukou nad všetko pomyslenie; lebo potom uvidia hojnosť vykúpenia, ktorým

pohŕdali (Ž 44, 11). Počúvaj ma, dcéra moja, a nakloň svoje ucho k týmto radám a učeniu o večnom

živote. Vypuď zo svojej duše všetky predstavy a náklonnosti k ľudským tvorom a obráť všetky

mocnosti svojho srdca k tajomstvám a požehnaniam Vykúpenia. Celkom sa im venuj, premýšľaj a

uvažuj o nich, ďakuj za ne tak, akoby si iba ty sama bola na svete a akoby len pre teba všetko bolo

vykonané a pre každú ľudskú bytosť zvlášť (Gen 2, 20). Tak nájdeš život a cestu života; ak budeš

po nej kráčať , nemôžeš zablúdiť , ale nájdeš na nej svetlo svojich očí a pravý pokoj.

K a p i t o l a 15

Svätá rodina ostala v jaskyni Narodenia až do príchodu mudrcov - kráľov

540. Pomocou vliateho poznania Písma svätého a nadprirodzeného osvietenia naša veľká Kráľovná

vedela, že majú prísť mudrci - králi od východu, aby uznali Jej najsvätejšieho Syna za pravého

Boha a poklonili sa Mu. Vedela o tom najmä tiež preto, že k nim bol poslaný anjel, aby im zvestoval

narodenie vteleného Slova, ako bolo uvedené v druhej kapitole (č 492), o ktorého poslaní panenská

Matka vedela. Svätý Jozef nič netušil o týchto tajomstvách, pretože mu neboli zjavené, ani jeho

nanajvýš obozretná Snúbenica mu o týchto tajomstvách nič nepovedala. Vo všetkom konala

nanajvýš múdro a opatrne, ponechávajúc všetko sladkému a včasnému pôsobeniu božskej

Prozreteľnosti (Múd 8, 1). Po obrezaní svätý snúbenec navrhol Panej nebies, že by mali opustiť

svoje chudobné, nehostinné bydlisko, pretože neposkytuje dostatočnú ochranu pre Božské Dieť atko

a Jej, že teraz už by bolo možné nájsť byt v Betleheme, kde by mohli bývať do obetovania Dieť atka

v Jeruzalemskom chráme. Tento návrh dal nanajvýš verný snúbenec zo starostlivosti a obavy o

Dieť atko a Matku, aby im nechýbalo aspoň také pohodlie, aké si vo svojej chudobe mohli obstarať ;

ale nechal to na rozhodnutie svojej nebeskej Snúbenice.

541. Pokorná Kráľovná odpovedala, bez toho aby prezradila tajomstvo: „Môj snúbenec a pán,

nechávam to na tvoju vôľu; kamkoľvek si praješ ísť , budem ť a s radosť ou nasledovať ; zariaď to,

ako sa ti páči.“ Nebeská Pani mala rada jaskyňu pre jej najkrajšiu chudobu a tiež preto, že vtelené

Slovo ju posvätilo tajomstvom svojho narodenia a obrezania a mala byť ešte posvätená tajomstvom

návštevy Mudrcov, ačkoľvek nevedela, kedy sa to stane. Bola to Jej najväčšia túžba, plná zbožnosti

a úcty, predsa však dávala prednosť príkladu najvyššej dokonalosti vo všetkom. považovala za

dôležitejšie, aby sa podriadila svätému Jozefovi a ponechala rozhodnutie jemu, čo sa má urobiť .

Keď sa tak spolu radili, Pán sám im oznámil cez nebeské kniežatá Michaela a Gabriela, ktorí vo

viditeľných podobách stáli k službám svojho Pána a Boha a svojej veľkej Kráľovnej. Povedali

Márii a Jozefovi: „Božská Prozreteľnosť ustanovila, že traja pozemskí králi, prichádzajú od

východu, aby vyhľadali Kráľa nebies, majú sa pokloniť božskému Slovu tu na tomto mieste (Ž 71,

6). Sú už desať dní na ceste, lebo v hodine narodenia Ježiša im bolo oznámené a ihneď sa vydali na

cestu. Preto už čoskoro budú tu a tým sa naplní všetko, čo proroci od dávnych dôb predpovedali a

predvídali.“

542. Týmto oznámením poučili svätého Jozefa o vôli Pána a Mária, jeho presvätá Snúbenica mu

povedala: „Pane môj, toto miesto, ktoré vyvolil Najvyšší pre také vznešené tajomstvá aj keď je

chudobné a v očiach sveta nedostatočne vybavené, v očiach večnej Múdrosti je bohaté, vzácne,

neoceniteľné a najmilšie na tejto zemi, pretože P8Najvyšší nebies je s ním spokojný a posvätil ho

svojou prítomnosť ou. Ten, ktorý je pravou zasľúbenou zemou môže nás oblažiť svojím zjavením aj

na tomto mieste. Ak sa Mu bude páčiť , poskytne nám nejakú ochranu a záštitu proti nepriaznivému

počasiu v tých niekoľkých dňoch, ktoré tu ešte máme stráviť .“ Svätého Jozefa veľmi potešili a

povzbudili tieto slová najmúdrejšej Kráľovnej. Povedal Jej, že keď božské Dieť atko má splniť

zákon, aby bolo obetované v chráme, tak ako sa podrobilo zákonu o obrezaní, môžu ostať na tomto

mieste až do dňa obetovania bez toho, aby najprv konali ďalekú a vysilujúcu cestu do Nazareta pri

nepriaznivom počasí. Keby ich snáď drsnosť počasia prinútila, aby hľadali príbytok v meste, že to

ľahko môžu urobiť , lebo Betlehem bol od Jeruzalema iba dve hodiny cesty.

543. Vo všetkých týchto veciach sa najsvätejšia Mária podrobila vôli svojho opatrného snúbenca,

lebo poznala jeho starostlivosť o svätý stánok, ktorý bol svätejší a dôstojnejší než svätyňa svätých

v chráme. V dobe, keď čakala deň, v ktorom mal Jej Jednorodený byť predstavený v chráme,

neochabovala v starostlivosti o Neho, a dávala pozor, aby snáď nezabudla na niečo potrebné k Jeho

ochrane proti studenému nepriaznivému počasiu. Taktiež pripravila jaskyňu na príchod troch

kráľov. Znovu ju vyčistila a všetko v nej usporiadala, ako to chudoba a neuhladenosť miesta

dovoľovala. Avšak najväčšiu pozornosť vždy venovala samotnému Dieť atku a stále Ho nosila na

rukách, vyjmúc, keď neodkladná potreba vyžadovala niečo iné. K tomu všetkému používala i svoju

moc, ktorú mala ako Kráľovná všetkého tvorstva. Kedykoľvek krutá zima vrcholila, rozkázala

mrazu a vetrom, snehu a ľadu, aby neobť ažovali svojho Stvoriteľa a vybili svoju živelnú prudkosť a

ostrosť iba na Jej osobe. Nebeská Kráľovná dávala svoje rozkazy takto: „Zadržte svoju zúrivosť

pred svojím Stvoriteľom, pôvodcom, Pánom a Udržovateľom, ktorý vás povolal k bytiu a dal vám

silu a účinnosť . Pamätajte, tvory môjho Milého, že ste dostali krutosť len kvôli hriechu, pre

potrestanie neposlušnosti najprv Adama a potom jeho potomkov. Ale k druhému Adamovi, ktorý

prišiel napraviť ten pád a nemá na ňom žiaden podiel, musíte byť zdvorilí, musíte Ho ctiť a

neubližovať Mu, lebo ste Mu povinní úctou a poddanosť ou. A preto vám v Jeho mene prikazujem,

aby ste Mu nespôsobovali obtiaže a nepríjemnosti.“

544. Je hodná nášho obdivu a nasledovania tá rýchla poslušnosť neživých tvorov, s akou plnili

božskú vôľu, ktorú im vyslovila Matka Božia, lebo akonáhle im prikázala, sneh a dážď sa

nepriblížili viac než na desať krokov, vietor rýchlo prestal a vzduch okolo Dieť atka udržal miernu

teplotu. K tomuto zázraku sa pridružil iný zázrak: v tom istom čase, keď držala božské Dieť atko na

rukách a dostalo sa Mu úcty od živlov a bolo ušetrené pred ich prudkosť ou, panenská Matka

pociť ovala zimu a trpela nepriazňou počasia, akoby v tom mieste vynaložilo všetky svoje

prirodzené účinky. Teda i v tom živly poslúchli do písmena milujúcu Matku a najvyššiu Paniu

tvorstva, pretože seba nechcela ušetriť pred ich drsnosť ou zatiaľ, čo zabránila, aby nimi netrpelo Jej

útle Dieť atko; pozoroval príjemnú zmenu v teplote, ale nevedel, že to bolo následkom rozkazu jeho

nebeskej Manželky a následkom Jej moci, pretože mu o tejto výsade nič nepovedala, nakoľko

nedostala v tomto ohľade od Najvyššieho žiaden pokyn.

545. O poriadku a spôsobe, ako naša veľká Kráľovná kojila svoje Dieť atko Ježiša, treba podotknúť ,

že Mu poskytovala trikrát denne svoje panenské mlieko a to vždy s takou úctou, že najprv vždy

žiadala o Jeho dovolenie a prosila za odpustenie svojej nehodnosti, uznávajúc, že nie je hodná takej

výsady. Často, keď Ho držala na rukách, kľačala a klaňala sa Mu; a keď niekedy bolo nutné, aby sa

posadila, vždy Ho žiadala o dovolenie. S tými istými prejavmi úcty Ho podávala svätému Jozefovi,

aj prijímala z jeho rúk, ako som predtým povedala často bozkávala Jeho nožičky a kedykoľvek si

priala pobozkať Jeho tvár, žiadala Ho v duchu o láskavé dovolenie. Najdrahšie Dieť atko

odmeňovalo svoju Matku za tieto nežnosti nielen výrazom zaľúbenia vo svojej tvári, ktorá bola

zároveň aj plná majestátu, ale tiež inými prejavmi, aké deti obyčajne mávajú. U Neho sa však diali

so zrejmou rozvahou. Najobyčajnejší prejav Jeho lásky bol, že sa nežne sklonil na prsia svojej

najčistejšej Matky, alebo na rameno a objal Ju svojimi božskými ručičkami okolo krku, tieto

nežnosti prijímala Cisárovná Mária s takou veľkou pozornosť ou a rozvahou, že ich nikdy zo svojej

vôle nevyhľadávala, ako to robievajú iné matky, ale ani sa im placho nevyhýbala. Pri všetkom tom

konala nanajvýš múdro a dokonale, bez chyby alebo akejkoľvek nemiernosti; čím otvorenejšie a

láskyplnejšie Jej najsvätejší Synáčik prejavoval svoju lásku k Nej, tým hlbšie sa Ona pokorovala a

tým väčšia bola Jej úctivosť ; rovnakým spôsobom obmedzovala tiež prejavy príchylnosti, čo Jej

šľachetnosti poskytovali nový lesk.

546. Aj ináč si Dieť atko s Matkou navzájom preukazovali nežnosti, lebo okrem toho, že pomocou

božského osvietenia presvätá Mária poznávala všetky vnútorné úkony svojho Jednorodeného, ako

som už uviedla (pod č. 481 a 534), často sa stávalo, keď Ho držala na rukách, že Jej bolo dané

vidieť skrze Jeho človečenstvo ako cez krištáľovú schránku podstatné zlúčenie Syna Božieho s Jeho

ľudskou prirodzenosť ou a pozorovala činnosť Jeho duše, ako sa primlúva u večného Otca za ľudské

pokolenie. Toto jednanie a prímluvy nebeská Pani verne napodobňovala, úplne pohrúžená a spojená

so svojím božským Synáčikom. A On zase vo svojej Velebnosti pozeral na Ňu s novou

mimoriadnou radosť ou a útechou, kochal sa čistotou tohoto tvorstva, radoval sa z toho, že Ju stvoril

a že prijatím človečenstva sa dosiahol taký živý obraz Jeho Božstva a človečenstva. Pri pojednávaní

o tomto tajomstve napadli mi slová Holofernových vojakov, keď zazreli Juditu v tábore pri Betulii:

„Kto by pohŕdal národom Hebrejským, ktorý má také krásne ženy? Nemali by sme pre ne slušne

bojovať proti nim?“ Zdá sa mi, že tento výrok sa tajomne uskutočnil vo vtelenom Slove, len On ho

mohol z lepšej pohnútky povedať svojmu nebeskému Otcovi aj všetkým ostatným tvorom: „Kto by

nevidel, že môj príchod z neba a prijatie tela je úplne ospravedlnené, keď mojím príchodom na svet

a tým, že som zosadil z trónu diablov sveta a tela a premohol ich, narodila sa zo synov Adamových

taká Žena, ako je Moja Matka?“ Ó, najsladšia láska, podstata mojej cnosti, ty život mojej duše,

najmilší Ježiš, pohliadni a viď, že najsvätejšia Mária sama je taká nesmierne krásna, že prevyšuje

všetky bytosti ľudského pokolenia! Ona jediná je tá vyvolená (Veľp 6, 8), ktorá sa tak dokonale ľúbi

Tebe, Pane a Bože môj, že sa nielen vyrovná všetkému Tvojmu ľudu, ale ďaleko ho prevýši, a že

Ona sama poskytuje Bohu dostatočnú náhradu za všetku zlobu Adamovho pokolenia.

547. Účinky tohoto utešeného obcovania presvätej Matky so svojím Synom a pravým Bohom boli

také mocné, že sa stávala stále viac oduševnená a podobnejšia Bohu. Častokrát v týchto vzletoch

duše, sila Jej horúcej lásky bola by pretrhla šľachy Jej údov a odlúčila dušu od tela, keby nebola

zázračne posilňovaná a zachovaná. Hovorila k svojmu najsvätejšiemu Synáčikovi tajné slová, také

vysoké a plné významu, že ich našimi slovami nie je možné ani zďaleka vystihnúť . To, čo z nich

môžem uviesť , nie je nič viac, ako tieň toho, čo mi bolo zjavené. Hovorievala Mu: „Ó, moja láska,

sladký život mojej duše, kto si Ty a kto som ja? Čo si praješ urobiť zo mňa tým, že si sa stal

človekom z človeka a ponižuješ svoju velebnosť a vznešenosť v prospech takého neužitočného

prachu? Čo môže Tvoja otrokyňa urobiť , aby zaplatila dlh lásky, ktorý Ti dlhuje? Ako sa odplatím

za tie veľké veci, ktoré si mi urobil? (Ž 115, 12). Moja bytosť , môj život, moje schopnosti, moje

city, moje túžby a žiadosti, to všetko náleží Tebe. posilni svoju služobnicu a matku, aby

neomdlievala v Tvojej službe pri pohľade na svoju bezvýznamnosť , i aby nezomrela pre Tvoju

lásku. Ó, aká malá je moc človeka! Aká je obmedzená jeho schopnosť! Aká nedostatočná je ľudská

láska, že ňou nie je možné náležito zaplatiť za Tvoju lásku! Avšak Tebe vždy musí patriť víť azstvo

milosrdenstva a veľkomyselnosti a Tebe patria víť azné piesne lásky: kdežto my naopak musíme sa

vždy považovať za premožených Tvojou mocou. My nech sme pokorovaní a plazme sa v prachu,

kdežto Tvoja veľkosť nech je velebená a chválená po všetky veky.“ Nebeská Pani, ktorá mala účasť

na vedomostiach svojho najsvätejšieho Syna, niekedy videla duše, ktoré v novom zákone milosti

budú vynikať v božskej láske, diela, ktoré vykonajú mučeníctvo, ktoré vytrpia pri nasledovaní Pána.

Toto poznanie Ju vždy roznietilo takou láskou, že Jej túžby lásky Jej spôsobovali väčšie mučeníctvo

než bolo to, ktoré svätí vytrpeli v skutočnosti. Jej sa stávalo to, o čom sa zmieňuje nevesta v Piesni

Šalamúnovej (8, 6), že jej milovanie bolo silné ako smrť a tvrdé ako záhrobie. Na tieto smrteľné

úzkosti milujúcej Matky, ktoré Jej spôsobili smrteľné rany božskej lásky, Jej najsvätejší Syn

odpovedal slovami toho istého veršu Piesne Šalamúnovej: „Na srdce svoje prilož ma ako prsteň

pečatný, ako pečať na svoje rameno“, pričom Jej dával úplne pochopiť tieto slová, ako aj to, ako sa

skutočne splnili. Týmto božským utrpením stala sa najsvätejšia Mária mučeníčkou, prevyšujúcou

svojím mučeníctvom lásky všetkých mučeníkov. Medzi takými záhonmi ľalií sa prechádzal

najpokornejší Baránok, Ježiš, keď začínal svitať deň milosti a tiene Starého zákona začali

ustupovať .

548. Božské Dieť atko nejedlo nič v tej dobe, keď bolo kojené panenskými prsiami svojej

najsvätejšej Matky; toto mlieko bola Jeho jediná potrava. Bolo veľmi sladké a výživné, pretože

pochádzalo z tela tak čistého, bolo dokonale čisté a zložené nanajvýš súladne, bez akejkoľvek

nezriadenosti alebo nerovnosti. Žiadne iné telo sa zdravím nevyrovnalo telu Márie; a posvätné

mlieko, aj keby bolo uschované za dlhú dobu, bolo by ostalo bez akejkoľvek zmeny; zvláštnou

výsadou nikdy sa nezmenilo alebo nezkyslo, hoci mlieko iných žien, ako skúsenosti dokazujú, sa

rýchlo kazí.

549. Prešť astný Jozef nielenže videl láskavosti a nežnosti, ktoré si navzájom preukazovali Dieť atko

a Jeho Matka, ale tiež sám sa podieľal na niektorých, ktoré mu Ježiško preukazoval. Nebeská Matka

často Ho kládla na ruky svojho snúbenca, aby Ho podržal. To sa obyčajne stávalo, kedykoľvek mala

konať nejakú prácu, pri ktorej Ho nemohla držať , ako napríklad keď pripravovala jedlo, dávala do

poriadku šaty dieť atka alebo čistila dom. Pri takých príležitostiach svätý Jozef držal Dieť atko

v náručí a vždy pritom cítil účinky božského pôsobenia. Dieť atko Ježiš prejavovalo mu svoju lásku

vonkajšími znakmi, ako láskavými pohľadmi, skláňaním hlavičky na jeho prsia a inými prejavmi,

akými dietky ukazujú náklonnosť k svojim otcom, ale u Neho sa tieto prejavy vždy spájali

s kráľovskou dôstojnosť ou. Ale voči svätému Jozefovi tieto prejavy nebývali také časté ani také

nežné, ako voči Jeho panenskej Matke. Kedykoľvek presvätá Matka zverila Ježiša do opatery

svätého Jozefa, obdržala od neho ostatok obriezky, ktorý on pravidelne nosil so sebou pre svoju

útechu. Tak oba manželia boli vždy obšť astňovaní. Mária tým, že pestovala svojho najsvätejšieho

Syna a Jozef tým, že pri sebe nosil najdrahšiu krv a čiastočku božského Tela. Tieto ostatky

uschovávali v krištáľovej nádobe, ktorú svätý Jozef kúpil za peniaze, ktoré im poslala svätá Alžbeta.

Do tejto malej vázy uzavrel kúsok tela odrezaného pri obriezke a krv, ktorú pritom zachytili do

kúskov plátna. Otvor vázy bol uzavretý striebrom, ktoré mocná Kráľovná utvorila svojím slovom,

aby sväté ostatky boli lepšie zabezpečené. Tak bol otvor uzavretý striebrom lepšie, než keby ho

zasadroval umelec, ktorý tú vázu zhotovil. V tejto maličkej váze múdra Matka držala tie ostatky po

celý svoj život a potom ich odovzdala apoštolom a zanechala ich ako dedičstvo Cirkvi svätej.

V tomto nesmiernom mori tajomstiev sa cítim úplne stratená so svojou ženskou nevedomosť ou a

taká stiesnená vyjadrovacou obmedzenosť ou, že musím veľa vecí ponechať kresť anom, aby ich

vystihli svojou vierou a zbožnosť ou.

Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Kráľovná Mária

550. Dcéra moja, v predchádzajúcej kapitole si bola poučená, že nemáš túžiť , aby ť a Pán poučoval

nadprirodzeným spôsobom ani pre úľavu nejakého tvojho utrpenia a tým menej pre ukojenie

zvedavosti. Teraz ť a chcem poučiť , aby si ani zo žiadnej príčiny nepovoľovala túžbe vykonať

nejaký vonkajší skutok iba z prirodzeného popudu. V každej činnosti tvojich vonkajších schopností

a zmyslov musíš sa snažiť obmedzovať a podmaňovať si svoje náklonnosti, nepovoľovať ich

požiadavkám, i keby mali zdanie cnosti alebo zbožnosti. Ja som nebola v nebezpečenstve, že

zájdem príliš ďaleko v takých náklonnostiach, pretože som bola bez hriechu, ani nechýbala

zbožnosť mojej túžbe ostať v jaskyni, kde sa narodil a bol obrezaný môj najsvätejší Syn. Predsa

však som sa neosmelila vysloviť svoju túžbu, ani keď sa ma na to pýtal môj snúbenec, lebo som

dávala prednosť poslušnosti pred svojou zbožnou náklonnosť ou a vedela som, že je to pre duše

bezpečnejšie a viac sa to ľúbi Pánovi, keď vyhľadávajú Jeho vôľu v rade a rozhodnutí, ktoré

dostávajú od iných než vo vlastnej náklonnosti. Pre mňa sa radil taký spôsob jednania iba kvôli

väčšej dokonalosti, ktorú to obsahovalo, ale ty a iné duše, ktoré sú podrobené chybám vo svojich

úsudkoch, musíte sa čo najprísnejšie riadiť týmto pravidlom a pilne a opatrne sa snažiť , aby ste

zamedzili alebo sa vyhli chybám. Ľudia vo svojej nevedomosti a malodušnosti nechávajú sa uniesť

svojimi citmi a náklonnosť ami k bezvýznamným veciam a veľmi často sa zamestnávajú

maličkosť ami, akoby to boli veci veľmi dôležité a márnosť ami, akoby boli skutočnosť ami. Všetko

také jednanie oslabuje dušu a olupuje ju o veľké duchovné požehnania, milosti, osvietenia a

zásluhy.

551. Toto poučenie si napíš do srdca spolu s ostatnými, ktoré ti ešte dám. Snaž sa ho používať ako

upomienku na všetko, čo som robila ja, aby si - ako si to poznala, aj to v živote konala. Všimni si

tiež tú úctu, lásku a starostlivosť , svätú a opatrnú bázeň, s akou som hovorila so svojím najsvätejším

Synom. Stále som žila v takej bdelosti; od tej chvíle, keď som Ho počala vo svojom lone, nikdy

som ju nepustila z mysle a ani tá veľká láska, ktorú mi prejavoval, túto bdelosť vo mne nezmenšila.

V tejto vrúcnej túžbe, aby som sa Mu ľúbila, moje srdce nikdy neprestalo, kým nebolo úplne

spojené a celkom zaujaté požívaním tohoto môjho najvyššieho Dobra a konečného cieľa. Vyjmúc

istej doby, kedy som odpočívala v Jeho láske ako v mojej jedinej radosti, stále som mala túto

starostlivosť , ako človek, ktorý neúnavne pokračuje na svojej ceste a nedá sa zdržovať ničím

neužitočným, alebo čoby mu prekážalo v dosiahnutí jeho cieľa. Moje srdce bolo natoľko vzdialené

od príchylnosti ku všetkým pozemským veciam alebo od nasledovania náklonnosti mojich zmyslov,

že som žila, ako by som ani nepozostávala z pozemskej hmoty. Ak sa iné tvory nezbavili vášní,

alebo ich nepremáhajú natoľko, koľko je len možné, nech neobviňujú prirodzenosť , ale svoju

vlastnú vôľu. Naopak, oni sami si zaslúžia, aby ich pokarhala tá slabá prirodzenosť zvrchovanou

mocou vôle, oni tú moc zneužívajú. Nechávajú sa prirodzenými náklonnosť ami zaplietať do

neporiadkov, podporujúc ich svojou slobodnou vôľou a používajúc svoj rozum na to, aby

vyhľadávali ešte nebezpečnejšie zamestnania a príležitosti k záhube. Pre tieto nebezpečné nástrahy,

ktoré a vyskytujú v pozemskom živote, varujem ť a, moja najdrahšia, aby si nebažila po viditeľných

veciach a nevyhľadávala ich, aj keby sa ti snáď zdali potrebné a pre príležitosti veľmi vhodné.

Používaj všetky veci, tvoju celu, šaty, pokrmy, a čokoľvek iné je potrebné pre tento život, iba

z poslušnosti a s plným súhlasom svojich predstavených, pretože Pán to od teba žiada; a tiež mne je

to veľmi milé, keď vidím, že všetky veci používaš pre službu Všemohúceho. Podľa týchto veľkých

pravidiel, ktoré som ti dala, musíš riadiť všetku svoju činnosť .

K a p i t o l a 16

Traja králi od východu prišli do Betlehema,

aby sa poklonili Slovu, ktoré sa stalo telom

552. Traja Králi, ktorí išli vyhľadať božské Dieť atko po Jeho narodení, pochádzali z Perzie, Arábie

a Sáby (Ž 71, 10), zo zemí ležiacich na východ od Palestíny. Ich príchod predpovedal najmä Dávid

a pred ním Balaám, ktorého najal Moabský kráľ Balaám, aby zlorečil Izraelitom; on však naopak,

dobrorečil im (Nm 24, 17). V tomto dobrorečení Balaám povedal, že vidí Kráľa Krista, ale nie

teraz, a že hľadí Naň, ale nie z blízka, pretože on Ho nevidel svojimi očami, ale skrze svojich

potomkov Mudrcov o veľa stáročí neskoršie. Tento prorok tiež povedal, že vzíde hviezda z Jakuba,

ktorou je Kristus, ktorý vzišiel, aby kraľoval v dome Jakubovom naveky (Lk 1, 32).

553. Títo traja Králi boli zbehlí v prírodných vedách a poznali Písmo Ľudu Božieho; a pre tú svoju

vzdelanosť ich nazývali Mudrci. V dôsledku toho, že poznali Písmo sväté, čo získali z toho, že sa

stýkali s niektorými židmi, boli preniknutí vierou v príchod Mesiáša, ktorého židia očakávali.

Okrem toho boli to muži úprimní, pravdomilovní a veľmi spravodliví pri spravovaní svojich zemí.

Pretože ich kráľovstvá neboli také rozsiahle, aké sú za dnešných časov, preto ich ľahko riadili a

osobne vynášali rozsudky a tresty, ako múdri vladári. To práve prísluší úradu kráľovskému; preto

hovorí Duch svätý, že On drží vo svojej ruke ich srdce a vedie ich ku splneniu svojej svätej vôle,

ako vedie vody na zavodňovanie (Prísl 21, 1). Mali tiež šľachetné a veľkomyselné zmýšľanie, bez

hrabivosti a lakomstva, ktoré potlačujú, znižujú a zľahčujú ducha kniežat. Keďže kráľovstvá týchto

mudrcov susedili, nežili teda príliš vzdialení jeden od druhého a boli spolu priatelia, vzájomne si

zdeľovali svoje vedomosti, ktoré získali, a v dôležitejších záležitostiach svojich kráľovstiev sa spolu

radili. Všetko si navzájom zdeľovali, ako najdôvernejší priatelia.

554. Už v jedenástej kapitole (č. 492) som spomenula, že v tú noc, kedy sa narodilo vtelené Slovo,

svätí anjeli im podali správu o Jeho narodení. Stalo sa to takto: Jeden strážny anjel našej Kráľovnej,

vyššieho rádu, než boli strážni anjeli oných troch kráľov, bol poslaný z jaskyne Narodenia. Svojimi

vyššími schopnosť ami osvietil troch strážnych anjelov tých kráľov a súčasne im oznámil vôľu a

rozkaz Pána, aby každý z nich zdelil svojmu zverencovi tajomstvo o vtelení a narodení Krista,

nášho Vykupiteľa. Ihneď, ešte v tej samej hodine všetci traja anjeli to povedali vo sne mudrcom,

ktorých mali zverených do ochrany. To je obyčajný postup pri anjelských zjaveniach, keď si Pán

praje niečo zdeliť dušiam prostredníctvom anjelov. Toto osvietenie kráľov o tajomstve vtelenia bolo

veľmi obsiahle a jasné. Bolo im zdelené, že Kráľ židovský sa narodil ako pravý Boh a človek, že je

to Mesiáš a Spasiteľ, ktorého očakávali, že je to Ten, ktorý bol prisľúbený v Písme a v proroctvách

(Gen 3, 10), a že len ich samých troch kráľov vybral Pán, aby hľadali hviezdu, ktorú Balaám

predpovedal. Každý z týchto troch kráľov bol upovedomený, že to isté zjavenie mali aj ďalší dvaja

králi, a že to nie je milosť alebo zázrak, ktorý by mohli nechať nevyužitý, ale že sa od nich očakáva

spolupôsobenie s božským osvietením a majú vykonať to, čo sa im naznačilo. Prenikla ich a

roznietila veľká láska a túžba poznať Boha, ktorý sa stal človekom, aby sa Mu poklonili ako svojmu

Stvoriteľovi a Vykupiteľovi a slúžili Mu s najdokonalejšou oddanosť ou. V tom všetkom im veľmi

pomáhali ich vynikajúce mravné cnosti, ktoré nadobudli; tieto ich výborne pripravili pre pôsobenie

božského osvietenia.

555. Keď obdržali toto nebeské zjavenie vo sne, všetci títo traja králi vstali v tej istej nočnej

hodine, padli na svoju tvár a pokorujúc sa až do prachu, klaňali sa nezmeniteľnej bytosti Božej.

Velebili Jeho nekonečné milosrdenstvo a dobrotu za to, že poslal božské Slovo, aby vzalo na seba

ľudské telo z Panny (Iz 7, 14), vykúpilo svet a zaistilo ľuďom spásu. Potom všetci traja, vedení tým

istým Duchom, rozhodli sa bezodkladne vydať na cestu do Judské, vyhľadať božské Dieť atko a

pokloniť sa Mu. Povzbudzovalo ich rovnaké tajomné vnuknutie a pripravili si dary, zlato, kadidlo a

myrhu v tom istom množstve a bez toho, že by sa boli predtým spolu radili o tom, čo chcú

podniknúť , všetci traja došli k rovnakému rozhodnutiu a plánu, ako to urobiť . Aby mohli cestu

nastúpiť ihneď, obstarali si ešte v ten deň potrebné ť avy, potravu a služobníctvo. Nedbali na

vzrušenie, ktoré nastalo medzi ich obyvateľmi a neuvažovali, že majú ísť do cudzích zemí,

nepostarali sa ani o žiadne vonkajšie dôkazy autority, nezisť ovali podrobnosti o mieste kam majú

ísť , ani nehľadali informácie pre stotožnenie Dieť atka, rozhodli sa hneď s veľkou horlivosť ou a

vrúcnou láskou, že sa vydajú na cestu, aby vyhľadali novonarodeného Kráľa.

556. Ten istý svätý anjel, ktorý priniesol kráľom z Betlehema posolstvo, utvoril zároveň zo

vzdušnej hmoty jasne žiariacu hviezdu, hoci nie takú veľkú, aké sú na oblohe, lebo táto nemala

vystúpiť vyššie, než bolo potrebné pre účel, pre ktorý bola utvorená. A začala sa pohybovať po

oblohe, aby viedla svätých kráľov k jaskyni, kde ich očakávalo Dieť atko. Žiara tejto hviezdy bola

inakšia než žiara slnka a iných hviezd; svojím prekrásnym svetlom ožiarovala noc ako žiariaca

pochodeň a vo dne jej neobyčajný trblietavý svit miešal sa s leskom slnka. Keď králi vykročili zo

svojich palácov, každý z nich uvidel túto novú hviezdu (Mt 2, 2), ale každý z inej strany, pretože to

bola iba jedna hviezda a bola umiestnená tak ďaleko a vysoko, že ju každý z nich zazrel súčasne

s ostatnými. Nakoľko všetci traja nasledovali vedenie tejto zázračnej hviezdy, čoskoro sa stretli.

Hneď na to sa k nim hniezda priblížila a zostúpiac o veľa vzdušných vrstiev, veľmi sa rozradostnila

svojím jasným svetlom, ktorým ožiarovala ich bližšie okolie. Navzájom si povedali, aké zjavenie

dostali a aké majú plány a tu zistili, že všetci mali rovnaké. Stále viac sa roznecovali zbožnosť ou a

vrúcnou túžbou, aby sa poklonili novonarodenému Bohu a začali chváliť nevyspytateľné a záhadné

skutky Všemohúceho.

557. Mudrci išli pod vedením hviezdy bez toho, aby niekedy stratili z očí, až do Jeruzalema.

Pretože tam sa hviezda stratila a tiež preto, že to bolo hlavné mesto a židovská metropola,

domnievali sa, že asi toto mesto je miesto narodenia ich zákonitého, pravého Kráľa. Vošli do mesta

a otvorene sa po Ňom vypytovali, vraviac: „Kde je ten novonarodený Kráľ židovský? Lebo videli

sme Jeho hviezdu na východe, ktorá nám oznamovala Jeho narodenie, a prišli sme sa Mu pokloniť

(Mt 2, 2)“. Ich dopytovanie dostalo sa až k sluchu Herodesa, ktorý v tom čase neoprávnene vládol

v Judsku a prebýval v Jeruzaleme. Bohaprázdny kráľ sa veľmi zľakol pri myšlienke, že sa narodil

zákonitejší následník trónu, cítil sa veľmi znepokojený a urazený touto správou. S ním znepokojilo

sa aj celé mesto, niektorí ľudia sa iba tvárili zarmútene, aby sa kráľovi zalichotili, iní sa

zarmucovali z obavy pred nepokojom. Ako svätý Matúš hovorí, hneď Herodes zhromaždil všetky

kňazské kniežatá a zákonníkov ľudu a spytoval sa ich, kde sa podľa proroctiev a Písma svätého má

Kristus narodiť . Oni odpovedali, že podľa slov jedného z prorokov, Micheáša (Mich 5, 2), má sa

narodiť v Betleheme, lebo tento prorok napísal, že odtiaľ vyjde izraelský vojvodca.

558. Keď bol Herodes upovedomený o mieste narodenia nového izraelského Kráľa, začal od toho

okamihu kuť úkladné plány na jeho záhubu. Prepustil kňazov a potom zavolal mudrcov a tajne sa

ich vypytoval, kedy uvideli hviezdu, zvestovateľku Jeho narodenia. (Mt 2, 7). Mudrci mu to

úprimne povedali. Herodes ich potom poslal do Betlehema a povedal im, skrývajúc svoj zlý

úmysel: „Choďte a usilovne sa vypytujte po Dieť ati a keď Ho nájdete, zvestujte mi, aby som i ja

prišiel a poklonil sa Mu.“ Mudrci odišli, zanechajúc pokryteckého kráľa znepokojeného a veľmi

vzrušeného nad takými neklamnými znameniami, ktoré naznačovali, že prišiel na svet zákonitý kráľ

izraelský. Mohol sa však v obavách o svoju zvrchovanosť utešiť myšlienkou, že nedávno narodené

nemluvňa nemôže čoskoro zasadnúť na trón, ale ľudský blahobyt je taký neistý a klamný, že ho

môže aj nemluvňa pokaziť , alebo aj púha hrozba ďalekého nebezpečenstva. Tak môže aj púha

predstava neistoty zničiť všetku radosť a šť astie tým, ktorí sa mu tešia.

559. Keď Mudrci upúšť ali Jeruzalem, opäť uvideli hviezdu, ktorá pri ich príchode do mesta zmizla.

Jej svetlo ich teraz viedlo do Betlehema a do jaskyne Narodenia. Čím viac sa hviezda blížila

k jaskyni, tým viac sa zmenšovala a vznášala sa potom nad hlavou dieť atka Ježiša, zalievajúc Ho

svojím jasom; nato sa rozplynula látka, z ktorej pozostávala a hviezda zmizla. Našu slávnu

Kráľovnú Pán už pripravil na príchod kráľov, a keď poznala, že sa už približujú k jaskyni, požiadala

svätého Jozefa, aby neodchádzal, ale stál pri Nej, čo on urobil, ale v Písme o tom nie je zmienka.

V evanjeliu sú mnohé veci vynechané, pretože neboli nutné pre potvrdenie pravdy toho - ktorého

tajomstva. Predsa však je isté, že svätý Jozef bol prítomný, keď sa králi prišli pokloniť dieť atku

Ježišovi. Tu nebolo treba žiadnej opatrnosti, aby musel byť poslaný von, lebo Mudrci boli už

upovedomení, že Matka novorodeniatka je Pannou a dieť atko je pravým Bohom a nie synom

Jozefa. Boh by ani nepripustil, aby boli privedení do jaskyne bez poučenia o takej dôležitej

okolnosti, aký bol pôvod božského Dieť atka a nechal by ich klaňať sa Dieť atku ako synovi Jozefa a

synovi Matky nie Panny. O všetkých týchto a iných veciach boli náležito upovedomení a boli

hlboko dojatí posvätnosť ou všetkých týchto vznešených zložitých tajomstiev.

560. Nebeská Matka očakávala zbožných a oddaných kráľov stojac s Dieť ať om na rukách.

V chudobnom prostredí jaskyne, v neporovnateľnej skromnosti a kráse, s tvárou ožiarenou

nebeským leskom, javila sa nadľudsky vznešená. A oveľa viac žiarilo Dieť atko, ktoré svojím

jasným leskom ožiarovalo celú jaskyňu a robilo ju podobnú nebu. Traja králi od východu vošli do

jaskyne a pri prvom pohľade na Syna a Matku ostali dlhší čas ako omráčení úžasom. Padli na zem

na tváre a klaňali sa Dieť atku, uznávajúc Ho za pravého Boha a človeka a za Vykupiteľa ľudského

pokolenia. Božskou mocou, pohľadom na Neho a pomocou Jeho prítomnosti obdržali ich duše nové

osvietenie. Uvideli množstvo anjelských duchov, ktorí ako služobníci a vyslanci Kráľa kráľov a

Pána pánov slúžili Mu s úctivou bázňou (Žid 1, 7). Keď králi vstali, blahopriali svojej a našej

Kráľovnej ako Matke Syna večného Otca a priblížili sa k Nej na kolenách. Chceli jej pobozkať

ruku, ako boli navyknutý robiť vo svojich zemiach svojím kráľovnám, ale nanajvýš múdra Pani to

nedovolila a namiesto toho podala im na pobozkanie ručičku Vykupiteľa sveta, hovoriac: „Zaplesal

duch môj v Pánovi a duša moja Ho velebí a chváli, pretože zo všetkých národov vyvolil a povolal

vás, aby ste na to pohliadli a uvideli, čo si mnohí králi a proroci priali vidieť , totiž Toho, Ktorý je

večné, vtelené Slovo (Lk 10, 24). Chváľme a vyvyšujme Jeho meno pre podivuhodné skutky a

tajomstvá, ktoré urobil medzi svojím ľudom; pobozkajme zem, ktorú posvätil svojou skutočnou

prítomnosť ou.

561. Pri takýchto slovách najsvätejšia Mária aj traja králi opäť sa pokorili a klaňali sa dieť atku

Ježišovi; ďakovali za tú veľkú milosť , že žijú v dobe, keď vyšlo Slnko spravodlivosti, aby osvietilo

temnosti (Malach 4, 2). Potom hovorili so svätým Jozefom; blahopriali mu k šť astiu, že bol

vyvolený za snúbenca Matky Božej a poukázali s údivom na veľkú chudobu, pod ktorou sa skrývali

najväčšie tajomstvá neba i zeme. V týchto rozhovoroch strávili tri hodiny. Potom požiadali

najsvätejšiu Máriu o dovolenie, aby mohli odísť do mesta a nahľadať miesto na prenocovanie,

pretože v jaskyni nebolo miesta. Niektorí ľudia ich sprevádzali, ale iba samotní mudrci dostali

svetlo a milosť pri tejto návšteve. Ostatní videli iba to, čo sa dialo navonok a pozorovali ich

chudobu a nedostatok Márie a Jej manžela. Divili sa síce týmto zvláštnym udalostiam, ale

nespozorovali nič z ich tajomstiev. Mudrci sa rozlúčili a odišli a najsvätejšia Mária a Jozef opäť

osameli so svojím Dieť atkom, chválili Jeho Velebnosť novými chválospevmi za to, že Jeho meno

začínajú poznávať a uctievať aj pohania (Ž 85, 9). Čo ďalej robili títo traja mudrci, povieme

v nasledujúcej kapitole.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

562. Dcéra moja, udalosti uvedené v tejto kapitole obsahujú mnoho poučení pre kráľov a kniežatá,

aj pre iných veriacich; ako napríklad tá ochotná, rýchla poslušnosť mudrcov, ktorú by ľudia mali

napodobňovať a zatvrdilá zlomyseľnosť Herodesa, ktorej by sa mali obávať a zavrhovať ju; každý

z nich vzal odmenu za svoje skutky. Traja králi zbierali ovocie spravodlivosti a iných cností, ktoré

konali, kdežto Herodes zberal ovocie ctižiadostivosti a pýchy, ktoré ho viedli k uchváteniu vlády a

k iným neprávostiam, do ktorých sa vrhal bez miery a obmedzovania. Táto poznámka spolu

s učením Cirkvi svätej zaiste postačia pre tých, ktorí žijú vo svete. Ty sama si musíš privlastniť

učenie obsiahnuté v tom, čo si napísala. Vždy si pamätaj, že všetka dokonalosť kresť anského života

musí byť založená na katolíckych pravidlách a že ich treba stále pevne uznávať tak, ako to učí svätá

viera. Aby si si ich mohla vtlačiť do svojho srdca, musíš hľadať prospech vo všetkom čo čítaš alebo

počuješ v Písme svätom, alebo z toho, čo obsahujú iné nábožné a poučné knihy o cnostiach. Tvoja

viera musí byť sprevádzaná konaním cností a mnohými dobrými skutkami a stále máš očakávať

príchod slávy veľkého Boha (Tít 2, 13).

563. Takým zmýšľaním pripravíš svoju dušu pre stav, aký od teba žiadam. Prajem si, aby

Všemohúci našiel u teba radostnú ochotu, aby si prijala všetko, čokoľvek je ti zjavené a urobila

všetko, čokoľvek sa ti prikáže, a nedbala na ľudské ohľady. A sľubujem ti, ak sa budeš riadiť

mojimi radami tak, ako sa od teba očakáva, že ti budem vedúcou hviezdou na cestách Pána, takže

rýchlo dôjdeš k nazeraniu a požívaniu Tvojho Boha a najvyššieho Dobra na Sione (Ž 83, 8). Táto

náuka a to, čo sa stalo zbožným kráľom od východu, obsahuje nanajvýš účinné prostriedky pre

spásu duší; ale to málokto pozná a ešte menej je tých, ktorí na to dbajú. A to je: že vnuknutia a

osvietenia obyčajne posiela Boh ľuďom podľa istého poriadku. Najprv pošle niektoré, aby pohol

dušu na konanie nejakých cností; ak duša spolupracuje, Najvyšší jej pošle ďalšie a väčšie vnuknutia

a osvietenia, aby roznietil dušu k väčšej dokonalosti v cnosti; a tak, keď duša využíva prvé milosti,

stáva sa schopná prijať ďalšie a zároveň dostáva stále viac pomoci, zaistenie a rozmnoženie milostí

od Pána, podľa toho, ako s nimi spolupracuje. Z toho teda poznáš dve veci: prvá, ako veľmi škodí

nedbalosť k vykonaniu nejakej cnosti a k cvičeniu sa v dokonalosti podľa povzbudení božských

vnuknutí; druhá, ako často by Boh udelil duši veľkú pomoc keby začala spolupôsobiť s menšími

milosť ami, lebo On akoby očakával a domnieval sa, že sa duša pripraví pre väčšie, lebo Boh si praje

jednať s dušou podľa spravodlivosti. Keď si však duša nevšíma taký poriadok, v takom Boh

postupuje pri svojich pozvaniach, Pán zastaví tok svojich božských darov a nedá duši to, čo jej

zamýšľal dať , keby nebola kládla prekážky a necháva ju klesať z jednej priepasti do druhej (Ž 49,

8).

564. Mudrci a Herodes išli opačnými smermi. mudrci použili prvé vnuknutia a milosti pre

vykonanie dobrých skutkov: tak sa mnohými cnosť ami stali schopní, aby boli povolaní a božským

zjavením vedení k poznaniu tajomstiev o vtelení a narodení božského Slova a vykúpeniu ľudského

pokolenia; a prostredníctvom tohoto k šť astnému a dokonalému spôsobu života. Herodes však

naopak svojou tvrdosť ou srdca a tým, že zanedbal pomoc, ktorú mu Boh ponúkol pre konanie

cností, bol strhnutý do priepasti nesmiernej pýchy a ctižiadosti. Tieto neprávosti vrhli ho do takej

hroznej priepasti ukrutnosti, že sa stal prvý z tých ľudí, ktorí hľadali smrť Vykupiteľa sveta pod

kepienkom predstieranej zbožnosti a úcty. Keď potom dopustili uzdy svojmu zúrivému vyvádzaniu,

povraždil nevinné deti. Takým ošklivým skutkom sa pokúsil dosiahnuť svoj zavrhnutiahodný,

prevrátený zámer.

K a p i t o l a 17

Traja králi ešte raz prišli navštíviť dieťatko Ježiša a pokloniť sa Mu; pri rozlúčení

obetovali svoje dary a vrátili sa inou cestou do svojich domovov

565. Z jaskyne Narodenia, do ktorej prišli traja králi priamo z Jeruzalema, odobrali sa do mestečka

Betlehem, kde prenocovali. Uchýlili sa do svojej izby, kde prelievali hojné slzy srdečných,

vrúcnych citov a strávili väčšiu časť noci rozhovorom o tom, čo videli, aké pocity mal každý z nich

a čo každý zvlášť pre seba videl v božskom Dieť atku a Jeho Matke. Týmto rozhovorom sa viac a

viac roznecovali božskou láskou, žasli nad velebnosť ou a božskou žiarou dieť atka Ježiša, nad

múdrosť ou a skromnosť ou a zdržanlivosť ou Jeho Matky, nad svätosť ou Jej snúbenca Jozefa a nad

chudobou všetkých troch; divili sa aj tomu, že Pán neba a zeme si prial narodiť sa v takom veľmi

chudobnom mieste. Zbožní králi cítili oheň božskej lásky, ktorý horel v ich srdciach, až sa už

nemohli ďalej udržať a začali hlasnými výkrikmi prejavovať sladké city lásky a veľkej úcty. „Čo je

to, čo cítime?“ volali. „Aká je to moc tohto veľkého Kráľa, ktorá nás pobáda k takým žiadostiam a

dojmom? Ako po tomto stretnutí budeme môcť hovoriť s ľuďmi? Čo máme robiť , keď sme prijali

poučenie o takých nových skrytých nadprirodzených tajomstvách? Ó, veľkosť Jeho Všemohúcnosti,

pre ľudí neznáma a skrytá pod takou veľkou chudobou! Ó, tá pokora, smrteľníkom

nepredstaviteľná! Kiež by k nej boli všetci pudení, aby neprišli o také šť astie!“

566. Pri týchto náboženských rozhovoroch spomenuli si Mudrci tiež na veľkú chudobu Ježiša,

Márie a Jozefa a rozhodli sa poslať im nejaké dary, aby im ukázali svoju lásku a snahu im pomôcť ,

keď nič iné pre nich nemohli urobiť . Poslali po sluhoch veľa darov, ktoré mali pre nich pripravené a

tiež iné, ktoré mohli obstarať . Najsvätejšia Mária a Jozef prijali tieto dary s pokorným uznaním a

odmenili ich nielen prázdnymi slovami vďaky, ako obyčajne iní ľudia robievajú, ale mnohými

účinnými požehnaniami a milosť ami, pre duchovnú útechu troch kráľov. Tieto dary poskytli našej

veľkej Kráľovnej možnosť , aby pripravila bohatú hostinu pre svojich pravidelných hosť ov,

chudobných, lebo chudobní obyčajne dostávali od Nej almužnu a ešte viac ich tiahli k Nej Jej

láskavé slová; preto k Nej prichádzali častejšie na návštevu. Králi sa konečne odobrali na lôžko,

naplnení nevýslovnou radosť ou v Pánovi a vo sne anjel im oznámil, ktorou cestou sa majú vrátiť

domov.

567. Nasledujúci deň už za svitania prišli opäť do jaskyne Narodenia, aby nebeskému Kráľovi

obetovali zvláštne dary, ktoré pre Neho pripravili. Pri príchode sa opäť hlboko pokorne poklonili,

otvorili svoje poklady, ako vraví Písmo sväté, a obetovali Mu zlato, kadidlo a myrhu (Mt 2, 11).

Radili sa s nebeskou Matkou o mnohých tajomstvách a zachovávaní viery, aj o veciach týkajúcich

sa ich svedomia a o spravovaní ich zemí, lebo si priali, aby sa vrátili dobre poučení a schopní kráčať

po ceste svätosti a dokonalosti vo svojom všednom živote. Naša Pani ich vypočula s veľkou

radosť ou a vnútorne sa radila s božským Dieť atkom o všetkom, na čo sa Jej pýtali, aby mohla

správne poučiť týchto synov Nového zákona. Ako Učiteľka a nástroj božskej múdrosti zodpovedala

všetky ich otázky a dala im také vysoké pokyny svätosti, že sa s Ňou sotva mohli rozlúčiť pre

sladkosť a príť ažlivosť Jej slov. Ale anjel Pána sa im zjavil a pripomenul im, že je nutné podľa vôle

Pána, aby sa vrátili do svojej zeme. Nie je div, že slová Márie tak mocne zapôsobili na týchto

kráľov, lebo všetky slová Jej vnukol Duch svätý a boli plné vliatych vedomostí o všetkom, na čo sa

pýtali, aj o mnohých iných veciach.

568. Nebeská Matka prijala dary od kráľov a ich menom obetovala ich dieť atku Ježišovi. Jeho

Majestát prejavil znakmi najvyššieho zaľúbenia, že ich dary prijal a oni sami poznali, akými

veľkými nebeskými dobrodeniami im odplatil viac ako stonásobne (Mt 19, 29ň. Podľa zvyku svojej

krajiny podali nebeskej Kráľovnej tiež nejaké drahocenné klenoty, ale Ona ich vrátila kráľom,

pretože tieto dary nemali žiaden mystický význam a nevzť ahovali sa na Ježiša; ponechala si iba

dary zlato, kadidlo a myrhu. Aby odchádzali s väčšou radosť ou, darovala im niektoré plátna,

v ktorých bolo zavinuté Dieť atko Božie; lebo Ona nemala, ani nemohla mať väčší viditeľný dôkaz

úcty, ktorý by im podarovala pri ich odchode. Traja králi prijali túto vzácnosť s toľkou úctou a

vážnosť ou, že si ich vložili do skriniek zo zlata a drahých kameňov, aby ich tak navždy zachovali.

Ako dôkaz svojej hodnoty vydávali tieto ostatky silnú vôňu, že ju bolo cítiť v okruhu jednej lígy.

Avšak cítili ju iba tí, ktorí uverili v príchod Boha na svet; neveriaci necítili nič z tejto vône, ktorú

šírili ostatky okolo seba. Mudrci vykonali potom s týmito ostatkami vo svojich zemiach mnoho

zázrakov.

569. Svätí Králi ponúkli Matke Božej aj svoje majetky a dŕžavy; alebo, keby ich nechcela prijať a

radšej by žila na tomto mieste, kde sa narodil Jej najsvätejší Syn, že by Jej tam postavili dom,

v ktorom by mohla pohodlne bývať . Nanajvýš múdra Matka im poďakovala za ich ponuku, ale ju

neprijala. Keď sa s Ňou svätí traja králi lúčili, snažne Ju prosili, aby na nich nezabudla, čo im Ona

prisľúbila a tiež to splnila; podobnú žiadosť predniesla tiež svätému Jozefovi. S požehnaním

Ježiška, Márie a Jozefa, odišli naplnení takými nežnými citmi, že sa im zdalo, akoby tu zanechali

svoje srdce a rozplývali sa v slzách. Vyvolili si inú cestu pre návrat, aby sa nestretli v Jeruzaleme

s Herodesom, lebo tak im oznámil anjel v predošlej noci. Keď vychádzali z Betlehema, tá istá

hviezda, alebo jej podobná, sa im zase ukázala a viedla ich domov po novej ceste až k miestu, kde

sa predtým stretli; teraz sa tu opäť rozišli a každý išiel do svojej zeme.

570. Zvyšujúci čas života strávili títo prešť astní králi, verní svojmu božskému povolaniu, ako

praví učeníci Majsterky svätosti, spravovali svoje duše i ľud svojich štátoch podľa Jej poučenia.

Príkladom svojho života i vedomostí o Mesiášovi, ktoré všade rozširovali, obrátili veľký počet duší

na vieru k pravému Bohu a priviedli ich na cestu spasenia. Konečne naplnení zásluhami, keď ich

v živote aj pri smrti oblažovala priazeň Matky milosrdenstva, po splnení dní zomreli vo svätosti a

spravodlivosti. Po odchode kráľov nebeská Kráľovná a svätý Jozef trávili čas spievaním nových

chválospevov o podivuhodných skutkoch Najvyššieho, porovnávali ich s výrokmi Písma svätého a

s proroctvami patriarchov a videli, ako sa jedno po druhom splňujú na dieť atku Ježišovi.

Najmúdrejšia Matka, ktorá hlboko prenikala i najhlbší význam týchto veľkých tajomstiev, všetky si

ich zapamätala a zachovávala ich v srdci svojom (Lk 2, 19). Svätí anjeli, ktorí boli svedkami týchto

svätých tajomstiev, blahopriali svojej Kráľovnej k tomu, že Jej najsvätejší Syn sa zjavil a že ľudia

vzdali česť Jeho Velebnosti; a spievali Mu nové chválospevy, velebiac Jeho Milosrdenstvo, ktoré

preukázal ľuďom.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

571. Dcéra moja, veľké boli tie dary, ktoré traja Králi obetovali môjmu najsvätejšiemu Synovi, ale

ešte oveľa väčšia bola ich láska, s akou ich obetovali a tajomstvo, ktoré sa za nimi skrývalo. A kvôli

tomu všetkému sa tieto dary Najvyššiemu veľmi ľúbili. Prajem si, aby si aj ty obetovala podobné

dary, ďakujúc Mu za to, že ť a obdaril chudobným povolaním i stavom. Ubezpečujem ť a, moja

najmilšia, že nie je milší dar pre Najvyššieho, než dobrovoľná chudoba. V dnešných dňoch je veľmi

málo na svete takých, ktorí by správne používali časné bohatstvo a obetovali ho svojmu Bohu a

Pánovi s veľkomyselnosť ou a s láskou týchto svätých troch kráľov. Pánovi chudobní, ktorých je

v dnešných časoch tak veľa, prežívajú a dosvedčujú, aká krutá a hrabivá je dnes ľudská povaha,

lebo vo svojich naliehavých potrebách dostávajú veľmi málo pomoci od boháčov. Táto hrubá

tvrdosť ľudských sŕdc veľmi uráža anjelov a zarmucuje Ducha Svätého, keď musia hľadieť na to,

ako vznešenosť duší veľmi poklesla a znížila sa k službe hrabivosti a túžbe po zlate všetkými

svojimi hriešnymi schopnosť ami (Sir 10, 10). Ako by všetky veci boli stvorené iba pre boháčov,

privlastňujú si ich a olupujú o ne svojich chudobných bratov, ktorí pochádzajú z tej istej

prirodzenosti a z toho istého tela a odopierajú ich aj Bohu, ktorý stvoril a zachováva všetky veci a

môže ich ľubovoľne dávať alebo brať . Je to veľmi žalostné, že boháči, hoci by si mohli kúpiť život

večný svojím bohatstvom, oni to bohatstvo zneužívajú a uvaľujú na seba zatratenie, ako nerozumné

a pošetilé tvory (Lk 9, 16).

572. Toto zlo je obyčajné u dietok Adama a preto dobrovoľná chudoba je výborný a bezpečný liek

proti tomu zlu. Pánovi sa podáva veľká obeť chudobou, ktorá robí človeka ochotným vzdať sa

s veselou mysľou majetku v prospechu chudobných. Aj ty môžeš tiež priniesť takú obeť , keď

čiastku vecí potrebných pre výživu dáš chudobným a budeš si priať , keby to bolo možné, pracovať

do únavy, aby si im všetkým pomohla. Tvojou ustavičnou obetou však musí byť láska, ktorá je

zlatom; ustavičná modlitba, ktorá je kadidlo; a trpezlivé prijímanie prác a umŕtvovaní je myrha.

Všetko, čo robíš pre Pána, máš Mu obetovať s vrúcnou láskou a ochotou, bez nedbalosti a bázne,

lebo nedbalé práce a tie, ktoré neoživuje láska, nie sú príjemnou obeť ou v očiach Jeho Velebnosti.

Aby si mohla prinášať tieto ustavičné obete, je potrebné, aby božská viera a božské svetlo stále

roznecovali tvoje srdce tým, že budeš mať pred očami ten veľký predmet tvojej chvály a

vyvyšovania a podnet k láske, ktorá ť a pripútava k pravici Najvyššieho. Tak by si mala stále

pokračovať v tomto sladkom cvičení sa v láske, ktorá tak veľmi náleží nevestám Jeho Veličenstva;

keď už ich meno im ukladá také ustavičné splácanie dlhu lásky.

K a p i t o l a 18

Presvätá Mária a Jozef rozdávajú dary, ktoré dostali od troch kráľov a ostali

v Betleheme až do toho dňa kedy odišli, aby obetovali dieťatko Ježiša v chráme

573. Po odchode troch kráľov a keď náležito oslávili veľké tajomstvo uctenia dieť atka Ježiša,

nemali už čo očakávať na tomto chudobnom posvätnom mieste a mohli odísť . Najmúdrejšia Matka

potom povedala svätému Jozefovi: „Pán a snúbenec môj, tie dary, ktoré králi priniesli Božiemu

Dieť atku, nesmú tu ostať ležať ladom; musíme ich použiť v službe Jeho Velebnosti a mali by sme

ich použiť podľa Jeho vôle a ako sa Mu ľúbi. Ja si nezaslúžim nič z časných vecí; nalož s týmito

vecami ako s majetkom môjho Syna a tvojím.“ Najvernejší manžel odpovedal so svojou obvyklou

pokorou a úctivosť ou, že všetko chce ponechať na Ňu a že by bol rád, keby Ona nimi naložila ako

si praje. Ale vznešená Kráľovná naliehala znovu a povedala: „Keď sa vyhováraš na pokoru, pane

môj, urob to teda z lásky k chudobným, ktorí čakajú na svoj diel; oni majú právo na veci, ktoré ich

nebeský Otec stvoril pre ich zachovanie.“ Hneď sa teda dohodli, že tie dary rozdelia na tri diely:

jeden určili pre chrám v Jeruzaleme, najmä kadidlo a myrhu a čiastku zlata; druhú časť určili pre

kňaza, ktorý vykonal obriezku na Dieť atku, aby ho použil pre seba a pre synagógu a či modlitebňu

v Betleheme a tretiu časť určili pre rozdanie chudobným. Toto rozhodnutie vykonali

s veľkomyseľnou a horlivou láskou.

574. Všemohúci použil chudobnú počestnú ženu ako prostredníčku, aby opustili jaskyňu. Prišla

niekoľkokrát navštíviť našu Kráľovnú, lebo jej dom stál pri samotnom mestskom múre neďaleko

jaskyne. O nejaký čas po odchode troch kráľov táto zbožná žena, ktorá nevedela, čo sa stalo, ale

počula správu o príchode troch kráľov, hovorila s najsvätejšou Máriou a pýtala sa Jej, či počula, že

nejakí traja mudrci, o ktorých sa hovorí, že sú to králi, prišli sem zďaleka a hľadali Mesiáša?

Nebeská Kňažná poznala dobrú povahu tejto ženy, použila teda túto príležitosť a poučila ju o viere,

ale nepovedala jej o skrytom tajomstve týkajúcom sa Jej a sladkého Dieť atka, ktoré držala na

rukách (Tob 12, 7). Aby trocha zmiernila chudobných. Tým sa postavenie tejto šť astnej ženy, dala

jej trochu zlata, ktoré bolo určené pre chudobných. Tým sa postavenie tejto šť astnej ženy veľmi

zlepšilo a celým srdcom i dušou priľnula ku svojej Učiteľke a Dobroditeľke. Pozvala svätú rodinu,

aby bývala v jej dome; a pretože to bol chudobný dom, bol tým vhodnejší pre zakladateľov a

pestovateľov svätej chudoby. Chudobná žena ich naliehavo k tomu prehovárala, keď videla tie

veľké nepríjemnosti, ktorým boli v jaskyni vystavení Mária a Jozef sa spolu s Dieť atkom. Naša

Kráľovná neodmietla jej ponuku a povedala, že jej dá vedieť , ako sa rozhodla. Mária a Jozef sa

spolu o tom radili a rozhodli sa opustiť jaskyňu a bývať v dome onej ženy, kde vyčkajú čas

k očisť ovaniu a obetovaniu v chráme. Urobili to tým ochotnejšie tiež pre ten dôvod, že budú môcť

bývať blízko jaskyne Narodenia; a tiež preto, že mnoho ľudí začalo prichádzať do jaskyne

v dôsledku povesti, ktorá sa rozšírila o návšteve kráľov.

575. Po uvážení týchto a iných okolností najsvätejšia Mária, Jozef a najsvätejšie Dieť atko

s pocitom ľútosti opustili jaskyňu. Prijali pohostinstvo tej šť astnej ženy, ktorá ich prijala s najväčšou

láskou a prenechala im časť svojho obydlia. Svätí anjeli a vyslanci Najvyššieho ich sprevádzali

v ľudských podobách, ktoré ešte stále podržovali. A kedykoľvek nebeská Matka a jej snúbenec

svätý Jozef navštívili pamätné miesta v jaskyni, anjeli ich sprevádzali tam i naspäť ako čestné

dvoranstvo vyslané k ich službe. Okrem toho, keď Dieť atko a Jeho Matka opustili jaskyňu, Boh

ustanovil jedného anjela, aby ju opatroval a strážil, tak ako to urobil v rajskej záhrade po vyhnaní

Adama a Evy (1 Mojžiš 3, 24). A tento strážca s mečom v ruke až do dneška stojí pri vchode do

jaskyne; od tej doby žiadne zviera do nej nevstúpilo. Tento svätý anjel nezabraňuje prístup

nepriateľským nevercom, ktorí majú v rukách toto posvätné miesto, i iné miesto, ak to usúdil

Najvyšší, ktorý nechá, aby ľudia uskutočňovali zámery Jeho múdrosti a spravodlivosti. Boh by to

nebol dopustil, keby kresť anskí králi a panovníci mali horlivú snahu o česť a slávu Kristovu a

vynasnažili sa o znovu získanie týchto svätých miest, posvätených krvou a prácami Pána a Jeho

najsvätejšej Matky a dielom nášho vykúpenia. A keby snáď toto nebolo možné, nijako nie je možno

ospravedlniť , že nevenujú pozornosť , aby tieto sväté miesta boli udržované v slušnom stave, lebo

nič nie je nemožné veriacemu, ktorý môže aj hory prenášať (Mt 17, 19). Bolo mi oznámené, že

zbožná oddanosť a úcta ku svätej zemi je jedným z najmocnejších a najúčinnejších prostriedkov pre

založenie a upevnenie katolíckych mocnárstiev; a nik nemôže poprieť , že sa mohli vyhnúť mnohým

nepotrebným výdavkom, keby boli svoje príjmy použili na tieto sväté podniky, ktoré by sa ľúbili

Bohu i ľuďom; lebo pre také čestné používanie príjmov nie je potrebné žiadne vonkajšie

ospravedlňovanie.

576. Najčistejšia Mária a Jej snúbenec spolu s božským Dieť atkom presť ahovali sa do obydlia

blízko jaskyne a ostali tam, kým podľa predpisov Zákona musela sa Matka so svojím prvorodeným

Synom dostaviť do chrámu na očisť ovanie. Pre toto tajomstvo chcela sa najsvätejšia z tvor hodne

pripraviť horlivou túžbou zaniesť Dieť atko Ježiša do chrámu ako obeť večného Otca,

napodobňovaním svojho Syna a vyhľadávaním ozdôb a okrás cností, ako dôstojný dar a obeť pre

Najvyššieho. S týmto úmyslom nebeská Pani, v dňoch, ktoré ešte ostávali do očisť ovania, konala

také hrdinské úkony lásky a všetkých iných cností, že žiaden jazyk anjelský ani ľudský to nemôže

vyjadriť . Ako oveľa menej je schopná to urobiť neužitočná a úplne nevedomá žena! Kresť an, ktorý

sa na to pripraví úprimnou zbožnosť ou a horlivým rozjímaním, môže pocítiť toto tajomstvo.

Usudzujúc podľa pochopiteľných milostí a darov udelených panenskej Matke, môžu si domyslieť a

predstaviť si aj ďalšie, ktoré slovami nie je možné vyjadriť .

577. Dieť atko Ježiš hneď od narodenia hovorilo ku svojej najmilšej Matke počuteľnými slovami,

lebo hneď po narodení (ako je uvedené v desiatej kapitole), povedal Jej Ježiško: „Napodobňuj Ma

nevesta Moja, staň sa Mi podobná.“ To sa stalo, keď boli sami; a hoci vždy k Nej hovoril celkom

zreteľne, svätý Jozef nikdy nepočul Jeho slová, kým dieť atko nemalo rok, kedy začalo hovoriť aj

s ním. A nebeská Pani toto tajomstvo neprejavila, lebo poznala, že to bolo iba pre Ňu. Reči dieť atka

Božieho boli také aké boli hodné veľkosti a vznešenosti Jeho nekonečnej moci a aké prislúchali

nanajvýš svätému, múdremu, rozšafnému a Jemu najbližšiemu tvorovi, Jeho Matke. Hovorieval Jej:

„Holubička moja, moja vyvolená, moja najdrahšia Matka“ (Veľp 2, 10). Takými nežnými slovami,

aké obsahuje Veľpieseň v stálom vnútornom hovore trávili čas najsvätejší Syn s Matkou. A pri

týchto hovoroch nebeská Kňažná obdržala milosti a bola oblažovaná nežnosť ami takými sladkými a

láskyplnými, že ďaleko predstihli tie, ktoré obsahuje Veľpieseň a väčšími, než všetky spravodlivé a

sväté duše kedy pocítili alebo až do konca sveta pocítia. Často pri týchto tajomstvách svojej lásky

Ježiško opakoval vyššie uvedené slová: „Staň sa taká, aký som Ja, Matka moja a Holubička moja.“

Pretože to boli slová života a nekonečnej moci, a najsvätejšia Mária bola súčasne obdarená

poznávaním všetkej vnútornej činnosti duše svojho Jednorodeného, preto žiaden jazyk nemôžeš

vysloviť ani žiadna myseľ pochopiť tie účinky, aké to spôsobilo v najúprimnejšom a láskou

roznietenom srdci tejto Matky Bohočloveka.

578. Medzi najvznešenejšími a najvýhodnejšími prednosť ami najčistejšej Márie hlavná je tá, že je

Matka Božia, ktorá je základom všetkých ostatných. Druhá je, že bola počatá bez hriechu. Tretia je,

že za pozemského života prežívala blažené nazeranie na Boha; a štvrtá výsada bola pred Jej zrakom

ako najčistejšie zrkadlo, v ktorom sa mohla znovu vidieť a ozdobovať sa najvzácnejšími klenotmi

cností, ktoré vykonala tým, že napodobňovala tie, ktoré videla v Jeho najsvätejšej Duši. Tam ju

videla spojenú s božským Slovom a hlboko sa pokorovala, keď pozorovala, ako oveľa nižšia je jej

ľudská prirodzenosť než Kristova. Nanajvýš jasným nazeraním pozorovala úkony vďačnosti a

dobrorečenia, ktorými Duša Kristova chválila Všemohúceho za to, že bola stvorená z ničoho ako

iné duše, a za milosti a dary, ktorými bola obdarená ako iné tvory, ale nad všetky; a najmä za to, že

bola povýšená a učinená ako Boh spojením ľudskej prirodzenosti s Božstvom. Uvažovala o Jeho

žiadostiach, prosbách a prímluvách, ktoré vysielal k svojmu večnému Otcovi za ľudské pokolenie; a

ako všetkou ostatnou činnosť ou sa pripravoval na dielo vykupiteľské a učiteľské ako jediný

Vykupiteľ a Učiteľ človečenstva pre život večný.

579. Všetky tieto úkony najsvätejšieho človečenstva Krista, nášho najvyššieho Dobra, Jeho

najsvätejšia Matka stále sa snažila napodobňovať . Mnoho by sa dalo napísať v tomto životopise o

tomto veľkom tajomstve jej napodobňovania, pretože mala tento vzor stále pred očami a podľa

neho riadila svoju činnosť i chovanie v dobe vtelenia a narodenia svojho Syna. Ako usilovná

včielka stále stavala najsladší plást rozkoší pre vtelené Slovo. Keď Jeho Majestát prišiel z neba ako

náš Vykupiteľ a Učiteľ, prial si, aby Jeho najsvätejšia Matka, z ktorej vzal svoju ľudskú existenciu,

sa najvyšším a jedinečným spôsobom účastnila na ovocí všeobecného vykúpenia, a aby bola

vybraná a vyvolená Učeníčka, ktorá by niesla zrejmé znaky Jeho učenia a ktorú si prial utvoriť čo

najpodobnejšiu sebe. Vo svetle týchto úmyslov a požehnaných účelov vteleného Slova musíme

posúdiť veľkosť Máriiných skutkov a útech, aké Kristus prežíval, keď spočíval na jej rukách,

sklonený na Jej hrudi, lebo tá bola v skutočnosti snubnou komorou a lôžkom pravého Ženícha

(Veľp 1, 15).

580. V dňoch pred očisť ovaním, ktoré najsvätejšia Kráľovná trávila v Betleheme, niektorí

obyvatelia Ju prišli navštíviť a pohovoriť s Ňou, ale všetci boli iba z najchudobnejšej triedy ľudí.

Niektorí z nich prišli kvôli almužne, ktorú dávala, iní preto, že počuli o kráľoch, ktorí navštíviť a

pohovoriť s Ňou, ale všetci boli iba z najchudobnejšej triedy ľudí. Niektorí z nich prišli kvôli

almužne, ktorú dávala, iní preto, že počuli o kráľoch, ktorí navštívili jaskyňu. Všetci hovorili o tejto

návšteve kráľova o príchode Vykupiteľa, lebo v tých dňoch (nie bez božského pred riadenia) bola

medzi židmi rozšírená viera, že narodenie Mesiáša je veľmi blízko, a často sa o tom hovorilo. Tieto

návštevy poskytovali najmúdrejšej Matke príležitosť , aby sa cvičila v šľachetných skutkoch nielen

chránením tajomstva svojho srdca a tým, že tajne uvažovala vo svojom srdci o všetkom, čo videla a

počula, ale tiež tým, že privádzala mnoho duší k poznaniu Boha keď utvrdzovala v nich vieru,

poučovala ich o cvičení sa v cnostiach, vysvetľovala im tajomstvá o Mesiášovi, ktorého očakávali a

odstraňovala nevedomosti, v ktorej väzili ako ľudia nevzdelaní, málo oboznámení s vecami Božími.

Niekedy ich reči o týchto veciach boli plné omylov a ženského tárania, že úprimný svätý Jozef sa

tomu potajomky usmieval a divil sa nebeskej múdrosti a sile odpovedí, aké veľká Pani dávala na tie

ich klebety a poučovala ich; ako ich s trpezlivosť ou a láskavosť ou viedla k pravde a k poznaniu

svetla s hlbokou pokorou, ale predsa s trpezlivou zdržanlivosť ou; ako ich vedela vždy prepúšť ať

potešené, rozradostnené a povedala im všetko, čo im bolo prospešné vedieť . Zvestovala im slová

života večného, ktoré prenikali, roznecovali a posilňovali ich srdcia (Jn 6, 69).

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

581. Dcéra moja, pomocou božského svetla som vedela lepšie než všetci tvorovia akú malú cenu

Najvyšší priznáva pozemskému blahu a bohatstvu. Preto vo svojej svätej slobode ducha cítila som

sa znepokojená a stiesnená, keď sme mali tie poklady, ktoré Králi priniesli môjmu Synovi. Pretože

pri všetkých svojich skutkoch mala som sa skvieť pokorou a poslušnosť ou, preto som si nepriala ich

vlastniť , alebo s nimi naložiť podľa svojej vôle, ale podľa priania môjho snúbenca Jozefa. V duchu

tohoto odriekania snažila som sa konať tak, ako by som bola jeho slúžkou a ako by som o žiaden

z tých darov nemala záujem, pretože je to ponižujúce a pre nás, slabých tvorov veľmi nebezpečné,

ak si privlastňujeme alebo pripisujeme niečo z pozemského tovaru, či sú to už hmotné majetky

alebo česť , lebo nič z toho nemožno dosiahnuť bez hrabivosti, ctižiadosti a márneho vystatovania.

582. Hovorím ti to všetko, moja najdrahšia, aby si vedela, ako odmietať bohatstvo a česť , ktoré by

ti patrili a neprivlastňovať si z nich nič, najmä ak to pochádza od osôb vplyvných a vysoko

postavených. Zachovaj si vnútornú slobodu a nevystatuj sa bezcennými vecami, ktoré ť a pred

Bohom nemôžu ospravedlniť . Keď ti niečo prinesú, nikdy nehovor: „Toto som dostala alebo toto mi

bolo darované“, ale: „Toto Pán posiela nášmu kláštoru, modlite sa za tých, ktorých Boh poslal ako

nástroje svojho milosrdenstva,“ a menuj darcu, aby si rehoľníčky zaň zvlášť modlili, aby sa

nesklamal v účele svojho daru. Taktiež neprijímaj dary osobne, aby si nevzbudila podozrenie, že si

hrabivá, ale nech ich prijímajú tie, ktoré sú na to určené. A keď ako predstavená musíš niekedy

rozdeľovať veci v kláštore, nech sa to koná s odlúčeným srdcom od tých vecí a bez prejavu

osobného práva nad nimi; ale zároveň ako ten, kto vie, že nič nezaslúži, nezabúdaj poďakovať

Najvyššiemu a tiež darcovi. Aj za to, čo je prinesené iným rehoľníčkam, ako predstavená musíš

poďakovať a hneď sa postaraj, aby sa to použilo pre komunitu bez toho, aby si si nejakú čiastku z

toho ponechala pre seba. Nevypytuj sa zvedavo na príjmy kláštora, aby si v tom snáď nehľadala

pocit uspokojenia a potešenia v prijímaní takých darov, lebo krehká a vášnivá prirodzenosť zaviňuje

mnoho chýb pri takom prijímaní darov a málokto z tých chybujúcich si to považuje za chybu.

Pokazenej ľudskej prirodzenosti nie je možné dôverovať , pretože stále chce viac, než má a nikdy

nepovie „už dosť “, a čím viac dostane, tým väčšiu má túžbu dostať ešte viac.

583. Prajem si však, aby si venovala najväčšiu pozornosť dôvernému a častému obcovaniu

s Bohom s neprestávajúcou láskou, chválami a úctou. Prajem si, dcéra moja, aby si sa stále zo

všetkých síl o to snažila a stále na to s najväčšou pozornosť ou a bdelosť ou používala svoje

schopnosti a mocnosti, lebo bez toho nevyhnutne nižšie časti nadobudnú v duši prevahu, zmätú ju a

znepokoja strhnú ju dole, čím stratí nazeranie na najvyššie Dobro (Múd 9, 1). Toto láskyplné

obcovanie s Pánom je také delikátne, že ho duša stráca, akonáhle počúva alebo venuje pozornosť

zvodom nepriateľa. Preto sa nepriateľ veľmi snaží upútať tvoju pozornosť na seba, lebo vie, že ak

ho budeš počúvať , budeš potrestaná tým, že predmet lásky tvojej duše sa skryje (Veľp 5, 6).

Akonáhle duša prestane dbať o krásu Pána, vchádza na bludnú cestu nedbalosti a je zbavená

božskej útechy (Veľp 1, 7). Keď neskoršie duša s ľútosť ou pozná zlo takej neopatrnosti a praje si

vrátiť sa a hľadať Pána, nenájde, alebo Ho vždy nedosiahne (Veľp 5, 1- 2). Diabol, ktorý ju zviedol,

predstavuje jej potom iné rozkoše, také nízke a celkom iné, než na aké bola vnútorná duša

navyknutá, v duši nastáva nový smútok, vzrušenie, skleslosť , vlažnosť , nespokojnosť a celé jej

vnútro je plné nebezpečného zmätku.

584. O tejto pravde, moja najdrahšia, sama máš už nejaké skúsenosti, z ktorých môžeš poznať

následky nedbalosti vo viere v dobrotivosť Pána. Je na čase, aby si už bola opatrná vo svojej

úprimnosti a vytrvalá v udržovaní ohňa svätyne (3 Mojžiš 6, 12) a nikdy ani na okamih nestrácala

ten Predmet, ktorému si venovala pozornosť zo všetkých síl svojej duše a všetkými svojimi

schopnosť ami. Ačkoľvek je veľký rozdiel medzi tvojím chovaním ako obyčajného červíka a tým,

ktorý ti doporučujem nasledovať , a hoci ty nemôžeš tak neobmedzene požívať najvyššie Dobro ako

ja, ani žiť v takých pomeroch, v akých som žila ja, predsa, pretože ť a poučujem a ukazujem ti, čo

som ja robila, aby som sa stala podobná svojmu najsvätejšiemu Synovi, môžeš ma, podľa svojich síl

napodobniť , používajúc moje skutky ako zrkadlo. Ja som Ho videla v zrkadle Jeho človečenstva, ty

Ho vidíš v moje duši a bytosti. Keď Všemohúci volá a pozýva všetkých ľudí k najvyššej

dokonalosti tým, že Ho majú nasledovať , uváž, čo si ty povinná konať , keď si natoľko priť ahovaná

k Najvyššiemu tak hojným a mocným pôsobením Jeho pravice (Mt 11, 28; Veľp 1, 3).

K a p i t o l a 19

Najsvätejšia Mária a Jozef s dieťatkom Ježišom odišli z Betlehema, aby Ho podľa

zákona obetovali v jeruzalemskom chráme

585. Už sa priblížil koniec štyridsiatich dní po narodení syna, v ktorých podľa zákona sa žena

považovala za nečistú a musela sa v tej dobe stále očisť ovať , aby opäť mohla byť pripustená do

chrámu (3 Mojžiš 22, 4). Aby splnila tento zákon a zadosť učinila tiež inej povinnosti, ktorá je

predpísaná v druhej knihe Mojžišovej v 13. Kapitole, ktorá vyžaduje zasvätenie a obetovanie a či

predstavenie všetkých prvorodených synov Pánovi, Matka všetkej čistoty chystala sa na cestu do

Jeruzalema, kde sa mala dostaviť do chrámu so svojím Synom, Jednorodeným večného Otca a

očistiť sa podľa spôsobu iných žien. Ohľadne tejto časti zákona nemala žiadnu neistotu, lebo ten

predpis vzť ahovala na seba tak, ako iné matky. Nie, že by nevedela o svojej nevinnosti a čistote,

lebo hneď od vtelenia Slova vedela, že je vyňatá od osobného hriechu aj od škvrny dedičného

hriechu. Vedela, že počala z Ducha svätého, porodila bez bolesti a ostala pannou čistejšou ako slnko

(Lk 1, 15). Napriek tomu neváhala podrobiť sa všeobecnému zákonu; naopak, s vrelou túžbou srdca

po pokorení a ponížení sa až do prachu, žiadala si tak urobiť z vlastnej slobodnej vôle.

586. Ohľadne obetovania jej najsvätejšieho Syna boli niektoré chvíle, kedy mala podobnú neistotu

ako pri obrezaní, lebo vedela, že je pravý Boh, povýšený nad všetky zákony, ktoré sám ustanovil.

Avšak božským svetlom, i vnútornými úkonmi najsvätejšej duše vteleného Slova bola jej zjavená

vôľa Pána. Videla túžbu svojho Syna, aby sa obetoval ako Obeta (Ef 5, 2) večnému Otcovi, na

poďakovanie za stvorenie svojho najčistejšieho Tela a najsvätejšej duše a za to, že Ho určil za

prijateľnú obetu za ľudské pokolenie a pre blaho človečenstva. Najsvätejšia človečenstvo Slova

konalo tieto úkony neprestajne a podrobovalo sa najsvätejšej vôli božskej a to nielen pokiaľ sa to

týkalo Jeho oslávenia, ale tiež ako pútnika, ktorý doteraz putuje na zemi a je náš Vykupiteľ. Ale

dodatočne k týmto vnútorným úkonom a z poslušnosti k Zákonu, chcel sa ešte obetovať večnému

Otcovi v chráme, kde sa Mu všetci klaňali a velebili Ho ako v dome modlitby, zmierenie a obety (5

Mojžiš 12, 5).

587. Naša slávna Pani sa radilo so svojím manželom o ceste, a keď sa rozhodli byť v Jeruzaleme

presne v deň ustanovený Zákonom a urobili potrebné prípravy, rozlúčili sa d dobrou ženou, ktorá

ich tak oddane hostila vo svojom dome. Ačkoľvek táto žena nepoznala tajomstvá, ktoré sa spájali

s jej Hosť ami, predsa ju naplnilo nebeské požehnanie, ktoré jej prinieslo hojný úžitok. Mária a Jozef

zašli ešte do jaskyne Narodenia, lebo nechceli nastúpiť cestu bez toho, aby ešte raz neuctili túto

svätyňu, síce veľmi chudobnú, ale predsa bohatú na šť astie, o ktorom však vtedy svet ešte nevedel.

Matka podala dieť atko Ježiša svätému Jozefovi, aby mohla padnúť na tvár a uctiť zem, ktorá bola

svedkom tak úctyhodných tajomstiev. Keď to urobila s neporovnateľnou zbožnosť ou a vrúcnosť ou,

povedala svojmu manželovi: „Pane môj, daj mi svoje požehnanie na túto cestu, ako to obyčajne

robievaš pri odchode z domova. A prosím ť a tiež, aby si mi dovolil vykonať túto cestu pešky a

naboso, lebo budem niesť na rukách Obetný dar, ktorý má vyť obetovaný večnému Otcovi. Je to

mystický úkon a prajem si ho vykonať čo možno najúctivejšie a s náležitou úctou a oslavou.“ Naša

Kráľovná obyčajne zo skromnosti nosila obuv, ktorá Jej zakrývala nohy a slúžila aj ako pančuchy.

Bola zhotovená z istého druhu rastliny, podobnej konopiu alebo slezu, ktorú používali chudobní.

Rastlina sa usušila a utkala sa z nej hrubá, pevná látka, a obuv z nej, hoci chudobná, bola predsa

čistá a slušná.

588. Svätý Jozef Ju požiadal, aby vstala, pretože kľačala pred ním, a povedal. „Nech najvyšší Syn

večného Otca, ktorého držím na rukách, dá ti svoje požehnanie. Čo sa týka ostatného, je dobré a

chválitebné, aby si konala cestu pešky a niesla Ho do Jeruzalema, ale nesmieš ísť bosá, pretože to

počasie nedovoľuje; tvoju túžbu Pán príjme namiesto skutku.“ Tak svätý Jozef, aby nepripravil

najsvätejšiu Máriu o radosť z pokorenia a z poslušnosti, použil svoju autoritu ako manžel, ale

s veľkou úctou. A pretože aj svätý Jozef, len aby Ju poslúchol, pokoril aj umŕtvil sa tým, že Jej

prikazoval, stalo, že sa obidvaja cvičili vzájomne v pokore a poslušnosti. Že Jej odmietol dovolenie,

aby išla do Jeruzalema bosá, to zapríčinila jeho obava, aby v dôsledku zimy neutrpela ujmu na

zdraví, lebo nevedel o zvláštnych kvalitách a zložení Jej panenského, dokonalého tela, ani o iných

výsadách, ktorými Ju obdarila pravica Božia. Poslušná Kráľovná nič nenamietala proti nariadeniu

svojho manžela a poslúchla jeho prianie, aby išla obutá. Aby opäť prijala do svojich rúk Ježiša,

pokľakla, poklonila sa Mu a ďakovala za to požehnanie a dobrodenie, ktoré v tejto jaskyni priniesol

Jej i celému ľudskému pokoleniu a prosila Ho, aby táto svätyňa vždy bola u katolíkov v úcte a

vážnosti, aby ostala ich majetkom a znovu ju odporučila pod ochranu anjela, ktorý bol ustanovený

za jej strážcu. Zahalila sa do plášť a na cestu a keď vzala poklad nebies Ježiška do svojich rúk,

privinula Ho nežne na svoje prsia a starostlivo Ho chránila pred drsným, zimným počasím.

589. Pri odchode z jaskyne požiadali dieť atko Božie o požehnanie, ktoré im jeho Velebnosť udelila

viditeľným spôsobom. Svätý Jozef naložil na osla batožinu, ktorá obsahovala šatôčky Dieť atka a

dary od Kráľov, určené pre chrám a nastúpili najslávnejšiu procesiu, aká sa kedy z Betlehema do

Jeruzalema uberala. Lebo spolu s Kniežať om večnosti Ježišom, s Kráľovnou, Jeho Matkou a

svätým Jozefom, Jej manželom, išlo desať tisíc anjelov, ktorí boli prítomní pri týchto tajomstvách a

iné légie anjelov, ktoré priniesli z neba najsladšie meno Ježiš pri obrezaní (č. 523), všetci títo

nebeskí dvorania išli vo viditeľných ľudských postavách, takí krásni a žiariaci, že pri porovnaní

s nimi, všetko čo je na svete krásne a drahé, je menej než smeti alebo blato proti najčistejšiemu

zlatu a svojou žiarou zatieňovali najjasnejšie slnečné svetlo a noc by zmenili na najjasnejší deň.

Kráľovnú nebies a svätého Jozefa ich lesk oblažoval a všetci spoločne chváli tieto tajomstvá

novými piesňam i zloženými na česť a chválu božského Dieť atka, ktoré malo byť v chráme

obetované. Takým spôsobom konali cestu dvoch líg z Betlehema do Jeruzalema.

590. Keď túto cestu konali, bolo z Božieho dopustenia počasie nepriaznivé; bola plieskanica a

studený vietor bezohľadne dotieral na útle Dieť atko, svojho Stvoriteľa a prenikal do Jeho

chvejúcich sa údov tak, že božské Dieť atko v náručí svojej milovanej Matky plakalo, k čomu však

Ho pobádala viac súcitná láska k ľuďom, než účinky nepriaznivého počasia na Jeho telo. Mocná

Vládkyňa obrátila sa k vetrom a živlom a ako Pani všetkého tvorstva s nevôľou ich karhala, že by

nemali tak prenasledovať svojho Stvoriteľa. Prikázala im, aby zmiernili svoju prudkosť voči

Dieť atku, nie však voči Nej. Živly poslúchli rozkaz svojej skutočnej a zákonitej Panej, studené vlny

vzduchu sa zmenili na mierny, príjemný vánok pre Dieť atko, ale proti Jeho Matke nezmiernili svoju

nepriazeň; tak ich cítila iba Ona, ale Jej Dieť atko nie, ako som sa už predtým zmienila a ešte

neskoršie to spomeniem. Oslovila tiež hriech, ktorého sa nikdy nedopustila a povedala: „Och, ty

hriech, aký si ukrutný a neľudský, keď Stvoriteľ všetkých vecí, aby za teba zadosť učinil, je trápený

tými istými tvormi, ktoré stvoril a zachováva! Si hrozný a desivý netvor, urážajúci Boha a ničiaci

tvory; ty ich zneuctievaš a okrádaš o najväčšie šť astie, o priateľstvo Božie. Och dietky ľudské

dokedy budete také nerozumné a milovať márnosti a klam? Nebuďte také nevďačné voči

Najvyššiemu a také kruté k sebe. Otvorte oči a poznajte svoje nebezpečenstvo. Nepohŕdajte

prikázaniami vášho večného Otca a nezabúdajte na poučenia svojej Matky, ktorá vás zrodila láskou,

lebo keď jednorodený Syn Otca nebeského prijal vo mojom lone telo, urobil ma Matkou všetkého

tvorstva. A ako Matka milujem vás a keby to bolo podľa vôle Najvyššieho možné, aby som vytrpela

všetky tresty, ktoré vás stihli od času Adama až do teraz, rada by som ich prijala.“.

591. Keď naša Pani s dieť atkom božím bola na ceste do Jeruzalema, stalo sa, že v Jeruzaleme

najvyšší kňaz Simeon bol osvietený Duchom svätým o príchode vteleného Slova a Jeho obetovaní

v chráme na rukách svojej Matky. To isté zjavenie obdržala tiež svätá vdova Anna, ktoré boli

zdelené útrapy a utrpenie svätého Jozefa a najčistejšej Panny na ich ceste do Jeruzalema. Tieto dve

sväté osoby si navzájom oznámili, aké zjavenia a osvietenia dostali, zavolali hlavného chrámového

správcu súčasných majetkov, udali mu znaky, podľa ktorých pozná svätých pocestných a nariadili

mu, aby im vyšiel v ústrety k bráne, ktorá vedie k Betlehemu a prijal ich do svojho domu do so

všetkou láskavosť ou a pohostinstvom. Správca tak urobil a Kráľovnej a Jej manželovi sa veľmi

uľavilo, lebo mali starosť kde nájdu vhodný príbytok pre božské Dieť atko. Keď ich šť astný hostiteľ

dobre zaopatril vo svojom dome, vrátil sa, aby to oznámil najvyššiemu kňazovi.

592. V ten večer, prv než si ľahli, najsvätejšia Mária a Jozef sa radili ohľadne ďalších krokov.

Najmúdrejšia Pani pripomenula Jozefovi, že by bolo lepšie, keby dary od kráľov ešte v ten večer

priniesli do chrámu, aby mohol priniesť obetu v tichosti, bez hlučnej okázalosti, ako sa to robievalo

so všetkými darmi a obetami, a že by pritom mohol obstarať dve hrdličky, ktoré by nasledujúceho

dňa boli verejnou obetou za Dieť atko Ježiša. Svätý Jozef s Jej návrhom súhlasil. Ako cudzinec a

človek málo známy odovzdal myrhu, kadidlo a zlato tomu, kto obyčajne také dary pre chrám

prijímal, ale dával pozor, aby sa neprezradil ako darca týchto veľkých darov. Ačkoľvek mohol kúpiť

baránka, ktorého obyčajne bohatí obetovali za svojich prvorodených, rozhodol sa, že tak nespraví,

pretože chudobný odev Matky a Dieť atka ako ja manžela, by sa nezhodovali s verejnou cenou

obete, akú dávajú bohatí (Mt 8, 20). Matka múdrosti pokladala to za patričné, aby sa v ničom

neodchyľovali od chudoby a pokory, ani pod zámienkou čestného a zbožného úmyslu. Ona bola vo

všetkom Učiteľkou dokonalosti, a najmä v cnosti svätej chudoby, v ktorej sa Jej najsvätejší Syn

narodil, žil a zomrel.

593. Simeon, ako hovorí svätý Lukáš, bol muž spravodlivý a bohabojný a očakával potešenie

Izraela (Lk 2, 24); Duch svätý, ktorý v ňom prebýval, mu zjavil, že neokúsi smrť , kým neuvidí

Krista Pána. Z vnuknutia Božieho prišiel do chrámu, lebo okrem toho, čo mu bolo zjavené, v tú noc

ho ešte raz Boh osvietil a jasnejšie poučil o tajomstvách vtelenia a vykúpenia človečenstva, o

splnení proroctva Izaiáša, že Panna počne a porodí Syna, a že z koreňa Jesseho vypučí kvet, totiž

Kristus (Iz 11, 1), ako aj iné proroctvá, obsiahnuté v tomto aj v iných proroctvách. Dostal tiež jasné

poznanie o podstatnom spojení dvoch prirodzeností v osobe Slova, aj o tajomstvách a smrti

Vykupiteľa. Takto poučeného o týchto dvoch vysokých veciach, bol svätý Simeon zachvátený a

roznietený túžbou, aby videl Vykupiteľa sveta. A na druhý deň, ako náhle bol upozornený, že

Kristus prichádza, aby sa v chráme obetoval svojmu Otcovi, zaviedol Ho Duch chrámu, lebo taká

veľká je moc božského osvietenia. Tam potom nasledovalo to, o čom budem hovoriť v nasledujúcej

kapitole. Taktiež svätá matróna Anna bola v tej istej noci obdarená zjavením o mnohých z týchto

tajomstiev a v dôsledku toho bola veľká radosť jej ducha, lebo - ako som povedala v prvej časti

tohoto životopisu - bola učiteľkou našej Kráľovnej počas Jej pobytu v chráme. Evanjelista nám

hovorí, že nikdy neopúšť ala chrám a slúžila v ňom Bohu vo dne - v noci modlitbou a pôstom (Lk 2,

37): a že bola prorokyňa a dcéra Fanudova z pokolenia Aserovho. Žila so svojím mužom sedem

rokov a teraz mala osemdesiat rokov. Ako uvidíme, hovorila prorocky o budúcnosti Dieť atka.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

594. Dcéra moja, jedným z nešť astí, ktoré okráda dušu o šť astie, alebo ho aspoň zmenšuje, je, že

ľudia sa uspokojujú, keď konajú dobré skutky nedbalo a bez horlivosti, akoby boli pre nich to veci

nedôležité alebo iba náhodilé. V dôsledku tejto nevedomosti a nízkosti srdca, len málo z nich

dosahuje úzke priateľstvo s Bohom, Ktorého môžu dosiahnuť jedine vrúcnou láskou. Vrúcnou sa

nazýva práve preto, že sa podobá vriacej bode. Tak ako sa voda privedie do varu a vzkypenia

ohňom, tak aj duša sladkým násilím žiaru božskej lásky povznáša sa nad seba a nad všetky stvorené

veci, i nad svoje vlastné činy. V milovaní sa stále viac a viac rozpaľuje a práve z tohoto milovania

vzniká neuhasiteľná láska, ktorá privádza dušu k pohŕdaniu a zabúdaniu na všetky pozemské veci a

zároveň sa stáva nespokojná so všetkými časnými dobrami. A ako ľudské srdce, keď nedosiahne to,

čo vrúcne miluje (ak je dosiahnutie možné), je roznecované tým väčšou túžbou dosiahnuť ho inými

prostriedkami, tak aj milujúca duša nachádza vždy nové a nové veci, za ktorými sa snaží z lásky

k svojmu Milovanému a všetka námaha sa jej zdá maličká. Tak postupuje od dobrej vôle k vôli

dokonalej až tejto k tomu, čo by sa ešte viac ľúbilo Pánovi až dôjde k úzkemu spojeniu s Ním a k

dokonalej zhode s vôľou Božou.

595. Z toho môžeš poznať , moja najdrahšia, prečo som si priala ísť bosá do chrámu, keď som

niesla svojho najsvätejšieho Syna, aby som Ho tam obetovala a tiež, prečo som chcela splniť , čo

prikazoval zákon o obetovaní; lebo pobádaná láskou, ktorá stále vyžadovala iba to, čo je

najdokonalejšie a Pánovi najmilšie, hľadala som plnosť dokonalosti vo všetkých svojich skutkoch, a

bola to práve tá starosť , ktorá u mňa spôsobovala takú žiadosť po dokonalosti vo všetkých mojich

skutkoch. Snaž sa so všetkým úsilím napodobňovať ma vo všetkom, čo som robila a uisť ujem ť a,

moja drahá, že Najvyšší si žiada a očakáva od Teba hlavne toto cvičenie v láske. A ako je napísané

v Piesni Šalamúnovej (2, 9) o ženíchovi, tak aj Najvyšší ť a pozoruje celkom zblízka, lebo medzi

Ním a tvojou dušou je iba jemná záclona, za ktorou sa Pán ukrýva pred jej zrakom. Zamilovaný a

priť ahovaný láskou približuje sa k tým dušiam, ktoré Ho tak milujú a slúžia Mu vo všetkom, ale od

duší vlažných a nedbalých sa vzďaľuje, alebo s nimi jedná iba podľa všeobecného poriadku svojej

božskej Prozreteľnosti. Preto sa ustavične snaž o najčistejšie a najdokonalejšie cnosti a uč sa

vynaliezať vždy nové a nové plány a spôsoby lásky tak, aby všetky mocnosti vnútra i vonkajšie

schopnosti sa stále pilne zamestnávali najvyššou a najvznešenejšou službou Pánovi. Zároveň sa

zmieň o všetkých týchto účinkoch svojmu duchovnému Otcovi a podrob ich poslušnosti a pokynom

svojho radcu a riaď sa jeho radou; to bude vždy najlepšia a najjasnejšia cesta.

K a p i t o l a 20

Obetovanie dieťatka Ježiša v chráme a čo sa pritom stalo

596. Najsvätejšie človečenstvo Krista patrilo večnému Otcovi nielen preto, že bolo stvorené ako

iné bytosti, ale bolo Jeho zvláštnym majetkom v dôsledku Jeho podstatného spojenia so Slovom,

lebo táto osoba Slova, pretože bola Jeho jednorodeným Synom, bola splodená z Jeho podstaty,

pravý Boh z pravého Boha. Predsa však večný Otec ustanovil, že tento Syn Mu má byť obetovaný

v chráme v tajomnom súhlase so Zákon, ktorý Kristus, náš Pán ukončil (Rim 10, 4). Tento zákon

bol ustanovený iba preto, aby spravodliví ľudia Starého zákona stále posväcovali a obetovali Pánovi

svojich prvorodených synov v nádeji, že jeden z tých obetovaných môže dokázať , že je Synom

Božím a dieť atkom Matky očakávaného Mesiáša (2 Mojžiš 13, 2). Podľa nášho spôsobu myslenia,

Boh jednal ako ľudia, ktorí radi opakujú a tešia znovu a znovu s tým, čo ich baví. Ačkoľvek

nebeský Otec vo svojej nekonečnej múdrosti chápal a poznal všetky veci, predsa hľadal zaľúbenie

v obeti vteleného Slova, ktorá už z toľkých dôvodov patrila Jemu.

597. Túto vôľu večného Otca, ktorá sa zrovnávala s vôľou s Jeho Syna pokiaľ bol Bohom, poznala

Matka života a ľudskej prirodzenosti Slova, lebo videla, že všetky Jeho vnútorné činy boli v zhode

s vôľou Jeho večného Otca. Prekypujúc týmto svätým poznaním strávila naša veľká Kňažná noc

pred Jeho obetovaním v chráme, v božských rozhovoroch. Prehovoriac k Otcovi povedala: „Môj

Pane a najvyšší Bože, Otče môjho Pána, bude to slávnostný deň pre nebo i zem, v ktorom prinesiem

a budem Ti obetovať v Tvojom chráme živú obetu, ktorá je zároveň pokladom Tvojho Božstva.

Vznešený, ó Pane a Bože môj, je ten dar a môže zaň vyliať hojnosť svojho milosrdenstva na ľudské

pokolenie: odpustenie hriešnikom, ktorý sa odchýlili z priamej cesty, potešenie sužovaným, pomoc

núdzu trpiacim, obohatenie chudobným, posilu slabým, svetlo slepým a výjsť v ústrety zablúdeným

to je, Pane môj, čo od Teba žiadam, keď Ti obetujem Tvojho Jednorodeného, ktorý z Tvojej

milosrdnej blahosklonnosti je aj môj Syn. Ty si mi Ho dal ako Boha ja Ti Ho navraciam ako

Bohočloveka. Jeho cena je nekonečná, ja však od Teba žiadam oveľa menej. S bohatstvo sa vraciam

do svätého chrámu, z ktorého som odišla chudobná a moja duša ť a bude velebiť na veky, pretože

tvoja Božská Pravica bola ku mne veľmi štedrá a mocná.“

598. Nasledujúce ráno, za svitania, keď nebeské Slnko bolo už pripravené výjsť z najčistejších zor

a malo sa už celé ukázať svetu, nebeská Pani, v rukách, ktorej spočívalo, pripravila dve hrdličky a

dve sviece a keď a zavinula Dieť atko do plienok, odobrala sa so svätým Jozefom do chrámu. Svätí

anjeli, ktorí s nimi prišli z Betlehema opäť sa zoradili do procesie a sprevádzali ich v prekrásnych a

viditeľných podobách, ako predošlého dňa. Na tejto ceste pridali však svätí duchovia mnoho

ďalších chválospevov s preľúbeznými, unášajúcimi melódiami ku cti Božieho dieť atka, ktoré však

počula najčistejšia Mária. Okrem tých desať tisíc anjelov, ktorí tvorili procesiu z predošlého dňa,

prišlo z neba nezčíselné množstvo ďalších anjelov a doprevádzaní tými, ktorý niesli štíty so svätým

menom Ježiš, tvorili vtelenému Slovu čestnú stráž pri obetovaní. Títo však neboli vtelených

podobách videla ich iba nebeská Kňažná. Keď prišli ku chrámovej bráne, najblahoslavenejšia Panna

Mária prekypovala novými vznešenými citmi zbožnosti. Pripojila sa k iným ženám poklonila sa a

pokľakla, aby sa v duchu a v pravde klaňala Pánovi a v Jeho svätom chráme (Jn 4, 23) a

predstúpila pred vznešenú velebnosť Božiu a so svojím Synom na rukách. Ihneď bola pohrúžená do

duševného nazerania na najsvätejšiu Trojicu a počula hlas vychádzajúci od večného Otca, ktorý

hovoril: „Tento je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17). Svätý Jozef

najšť astnejší zo všetkých mužov cítil v tej chvíli sladkosť Ducha svätého, ktorá ho naplňovala

radosť ou a božským svetlom.

599. Najvyšší kňaz svätý Simeon vedený Duchom svätým, ako som písala v predchádzajúcej

kapitole, súčasne vošiel tiež do chrámu (Lk 2, 7). Priblížiac sa k miestu, kde stála naša Kráľovná

s dieť atko Ježiškom v náručí, videl Matku a Dieť atko obklopené žiarou slávy. Prorokyňa Anna - ako

hovorí evanjelista - prišla v tej istej hodine do chrámu, tiež videla Máriu a Dieť atko obklopené

podivuhodným svetlom. S radosť ou v duši sa obidvaja priblížili ku Kráľovnej nebies a kňaz vzal

Dieť atko Ježiša z Jej rúk do svojho náručia a pozdvihnúc oči k nemu obetoval Ho večnému Otcovi,

pričom povedal tieto tajomstvaplné slová: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa slova

tvojho v pokoji, lebo oči moje videli Tvoju spásu, ktorú si pripravil pred očami všetkých národov,

svetlo pre osvietenie pohanov a na slávu ľudu svojho izraelského.“ (Lk 2, 29 - 32). Bolo to akoby

povedal: „Teraz, Pane, uvoľníš ma z pút tohoto smrteľného tela a necháš ma slobodne odísť

v pokoji, lebo až doteraz ma v ňom držala nádej, že uvidím splnené tvoje sľuby, a túžba, že uvidím

tvojho Jednorodeného, ktorý sa stal človekom. Teraz, keď moje oči uzreli tvoju spásu,

Jednorodeného, ktorý sa stal človekom, spojeného s našou prirodzenosť ou, aby jej získal večnú

blaženosť , podľa úmyslov a večného ustanovenia tvojej nekonečnej Múdrosti a milosrdenstva,

budem požívať pravý a bezpečný pokoj. Teraz, ó Pane, si pripravil a postavil pred všetkých

smrteľníkov Tvoje božské svetlo, aby osvecovalo svet, aby všetci, ktorí si prajú, v celom vesmírom

mohli ho používať a získať z neho vedenie a spásu. Lebo toto je svetlo, ktoré je zjavené pohanom

pre slávu Tvojho Vyvoleného ľudu izraelského.“ (Jn 1, 9).

600. Najsvätejšia Mária a svätý Jozef počuli tento chválospev Simeona a divili tým vznešeným

pravdám, ktoré obsahoval. Evanjelista ich na tomto miesta nazýva rodičmi božského Dieť atka, lebo

za také Ho považovali ľudia, ktorí boli pri tejto udalosti prítomní. Simeon potom oslovil

najsvätejšiu Matku dieť ať a Ježiša a dodal: „Hľa, toto Dieť atko je postavené na pád a povstanie

mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať . A Tvoju vlastnú dušu prenikne meč,

aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Toľko povedal Simeon, a keďže bol kňaz dal šť astným

rodičom dieť atka svoje požehnanie, potom tiež prorokyňa Anna poznala vtelené Slovo a naplnená

Duchom svätým o tajomstvách Mesiášových mnohým, ktorí očakávali vykúpenie Izraela. Tieto dve

sväté osoby vydali svetu verejné svedectvo o príchode Vykupiteľa.

601. V okamihu, kedy sa kňaz Simeon zmienil i meči a znaku odoprenia, čo boli prorocké slová o

umučení a smrti Pána, dieť atko sklonilo hlavu. Tým i mnohými vnútornými prejavmi poslušnosti

Ježiš potvrdil kňazovo proroctvo ako rozsudok večného Otca, vyslovený Jeho sluhom. Milujúca

Matka to všetko pozorovala a hneď začala cítiť bolesť Simeonom predpovedanú a tak už vopred Ju

ranil meč, o ktorom bola upovedomená. Jej duša ako v zrkadle všetky tajomstvá, obsiahnuté

v tomto proroctve, ako jej Syn má byť kameňom úrazu, zahynutím neveriacich a spásou veriacich,

pád synagógy a založenie cirkvi medzi pohanmi: už vopred videla víť azstvo, aké sa dobyje nad

diablom a nad smrť ou, ale tiež tú veľkú cenu, aká sa za to musí zaplatiť , najmä hroznú smrteľnú

úzkosť a smrť na kríži (Kol 2, 15). Videla vopred bezmedzné protiviace sa snahy a odporovanie,

aké Pán Ježiš bude znášať proti sebe a proti svojej Cirkvi (Jn 15, 20).Zároveň videla slávu a

vznešenosť predurčených duší. Toto všetko najblahoslavenejšia Panna Mária vedela a v radosti i

v bolesti svojej prečistej duše, vzrušená Simeonovým proroctvom a tými skrytými tajomstvami

vzbudzovali hrdinské úkony cností. Všetky tieto slová aj udalosti sa nezmazateľne vtlačili do Jej

pamäti a nezabudla na to najmenšie zo všetko, čo poznala a prežila. Po celý čas na svojho

najsvätejšieho Syna s takou živou bolesť ou, že my ľudské obyčajné ľudské tvory, ktoré máme

srdcia plné nevďačnosti nikdy nepochopíme. Jej snúbenec, svätý Jozef, tiež týmito proroctvami

videl mnohé tajomstvá vykúpenia, aj Ježišove námahy a utrpenia, ale Pán mu ich nezjavil toľko a

tak jasne, ako ich videla a chápala jeho nebeská Snúbenica, lebo jemu tieto zjavenia mali poslúžiť

na iný cieľ, a okrem toho svätý Jozef nemal byť ich svedkom v tomto smrteľnom živote.

602. Po skončení obradov obetovania nebeská Pani pobozkala kňazovi ruku a znova požiadala o

požehnanie. To isté spravila i u Anny, svojej niekdajšej učiteľky. Jej dôstojnosť ako Matky Božej,

najvyššie možné postavenie pre anjelov a ľudí, Jej nijako neprekážalo, aby konala tieto skutky

najhlbšej pokory. Potom spolu so svojím manželom svätým Jozefom, sprevádzaná, štrnásť tisícovým

zástupom anjelov, vrátili sa s Božským Dieť atkom do svojho bytu. Ostali niekoľko dní

v Jeruzaleme. Ako budem ďalej rozprávať , aby ukojili svoju zbožnosť . Za ten čas Mária ešte

niekoľkokrát hovorila s kňazom o tajomstvách vykúpeniach a o vyššie uvedených proroctvách.

Hoci najmúdrejšia panenská Matka vyslovovala málo slov, odmeraných a zdržanlivých, boli to však

slová natoľko závažné a plné múdrosti, že kňaza naplnili úžasom a budili v jeho duši vznešené a

sladké pocity radosti. To isté sa stávalo prorokyni Anne. Obidvaja Simeon i Anna krátko potom

zomreli v Pánovi. Svätá rodina bývala v Jeruzaleme na trovy Simeona. V tých dňoch naša Kráľovná

často navštevovala chráma a obdržala mnohé milosti a útechy ako vynáhradu za bolesť , ktorú Jej

spôsobilo Simeonovo proroctvo. Jej najsvätejší Syn, aby útechy tieto zvýšil povedal Jej jedného dňa

tieto slova: „Moja najdrahšia Matka a Holubička, osuš si slzy a rozšír si srdce Svoje, lebo je to

z vôle môjho Otca, že prijímaš smrť kríža. Prajem si mi bola spoločníčkou v mojich prácach a

utrpeniach. Túžim ich podstúpiť pre duše, ktoré sú dielom Mojich rúk (Ef 2, 10), stvorené na môj

obraz a podobu, aby som ich spravil účastníkmi môjho kráľovstva a večného života vo víť azstve

nad mojimi nepriateľmi (Kol 2, 15). To znamená, čo aj ty sama si praješ spolu so Mnou.“ Matka

odpovedala: „Och, moja najsladšia láska a Syn môjho života, keď to, že Ťa budem sprevádzať bude

vyžadovať nielen tú výsadu, aby som ť a pozorovala a ľutovala v Tvojom utrpení, ale tiež, aby som

s Tebou zomrela, tým by sa mi uľavilo, lebo keby som ja žila a Teba by som videla zomrieť , bolo by

to pre má väčšie utrpenie.“ V týchto cvičeniach lásky a súcity uplynulo niekoľko dní, kým svätému

Jozefovi nebolo oznámené., aby utiekol do Egypta, ako to budem rozprávať v nasledujúcej kapitole.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

603. Dcéra moja, poučenie a príklad, ktorý obsahuje táto kapitola naučí ť a, aby si sa snažila o

stálosť a rozšírenie srdca, čím sa môžeš pripraviť na prijímanie požehnaní a protivenstiev, sladkostí

a horkostí s pokojnou mysľou. Och najdrahšie duše! Aké malicherné a neochotné je ľudské srdce

k tomu, čo je nechutné a protivné jeho pozemským náklonnostiam! Ako sa rozčuľuje pri práci!

S akou netrpezlivosť ou ju prijíma a vykonáva! Aké neznesiteľné sa mu zdá všetko, čo sa protiví

jeho túžbam! Ako svojvoľne zabúda, že jeho Učiteľ a Majster bol prvý, ktorý prijal utrpenie a poctil

i posvätil ho na svojej vlastnej osobe! Je to veľká hanba, ba veľká opovážlivosť u veriacich, že

opovrhujú utrpením ešte aj po tom, čo môj najsvätejší Syn vytrpel za nich zatiaľ čo tak mnohí

spravodliví pred Jeho smrť ou ochotne prijímali kríž iba pre nádej, že Kristus bude trpieť na ňom,

hoci to za svojho života nevideli. Ak sa nám zdá tento nedostatok ochoty trpieť veľkým zlom u

iných, uváž dobre, moja najdrahšia, aké ohavné by to bolo u teba, ktorá natoľko túžiš po dosiahnutí

milosti a priateľstva Najvyššieho; ktorá si praješ zaslúžiť si meno nevesty a priateľky Božej a patriť

úplne Jemu, a On, aby patril úplne Tebe, ktorá si praješ byť mojou učeníčkou a ja, aby som bola

tvoja Učiteľka a chceš ma nasledovať a napodobňovať ako verná dcéra svoju matku (Mt 7, 21).

Toto chcenie však sa nesmie uspokojiť iba s pocitmi a prázdnymi slovami alebo s častým

opakovaním: Pane, Pane; a keď sa naskytne príležitosť okúsiť kalich horkosti a kríž utrpenia,

nesmieš sa zo zármutkom a žalosť ou odvracať od utrpenia, ktorým sa skúša úprimnosť lásky

milujúceho srdca.

604. Takým konaním by si popierala skutkami to, čo si vyznávala slovami a bolo by to

odchyľovanie sa z cesty vedúcej k životu večnému, lebo nemôžeš nasledovať Krista, ak sa zdráhaš

objať kríž a radovať sa z neho; ani mňa nenájdeš žiadnou inou cestou (Mt 8, 34). Keď ť a tvory

sklamú, pokušenia a trampoty na teba doliehajú, i keby ť a obkľúčili úzkosti smrti (Ž 17, 5), nijako

sa nesmieš znepokojovať alebo zmalomyseľnieť , lebo nič sa natoľko nepáči môjmu najsvätejšiemu

Synovi alebo mne, ako keď sa kladú prekážky alebo zneužíva milosť , ktorú ti udelí na tvoju obranu.

Keď ich zneužívaš a prijímaš nadarmo, dopraješ veľké víť azstvo diablovi, ktorý sa veľmi chvasce a

raduje, keď sa mu podarí znepokojiť alebo si podmaniť dušu, ktorá sa nazýva Kristova a moja

učeníčka. A keď ť a raz privedie k pádu v malej veci, čoskoro ť a premôže aj vo väčších. Preto,

dôveruj v ochranu Najvyššieho a s úsilím pokračuj dôverujúc vo mňa. Kedykoľvek na teba dolieha

protivenstvo, volaj vrúcne a spevnou dôverou: „Pán je moje osvietenie a spasenie, koho sa budem

báť ? (Ž 26, 1ň. On je môj pomocník, prečo by som sa mala báť ? Mám tiež Matku, Kráľovnú a

Paniu, ktorá mi pomôže a obráni ma v mojich súženiach.“

605. V tejto istote musíš sa snažiť zachovať si vnútorný pokoj a stále mať pred očami moje skutky

a moje kroky, aby si ich mohla nasledovať . Pamätaj na bolesť , aká prenikla moje srdce pri

prorockých slovách Simeona a aký pokoj a kľud som pritom zachovala, bez najmenšieho znaku

vzrušenia, hoci moje srdce i moju dušu prenikol meč bolesti. Pri každej príležitosti som hľadala

pohnútky pre chválenie a velebenie Jeho obdivuhodnej múdrosti. Keď sa prechodné práce a

utrpenia prijímajú s radosť ou a pokojom srdca, oduševňujú tvora, povznášajú ho a poskytujú mu

božskú prezieravosť a s jej pomocou duša začne oceňovať utrpenia a pripisovať im náležitú cenu a

čoskoro prichádza k úteche a požehnaniu z umŕtvovania a oslobodí sa od nezriadených vášní. Toto

je učenie školy Vykupiteľa, skryté pred tými, ktorí milujú márnosti (Mt 5, 25). Prajem si, aby si ma

nasledovala tiež v úcte ku kňazom a sluhom Pána, ktorých dôstojnosť v Novom zákone je oveľa

vyššia, ako bola v Starom zákone, pretože teraz Božské Slovo spojené s ľudskou prirodzenosť ou

stalo sa večným najvyšším Kňazom podľa rádu Melchizedecha (Ž 109, 4). Poslúchaj ich slová a

poučovanie, ako to žiada Boh, ktorého zastupujú. Uvažuj o autorite a moci, aká je im daná, o ktorej

evanjelium hovorí: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“ (Lk 10, 16).

Snaž sa po dokonalosti, ktorej ť a učia. Premýšľaj a bezprestania rozjímaj o tom, čo môj najsvätejší

Syn vytrpel, aby sa tvoja duša účastnila na Jeho utrpení. Nech taká zbožná spomienka na Jeho

utrpenie vzbudí v tebe ošklivosť a odpor ku všetkým svetským radovánkam a pohŕdaj všetkým

viditeľným a zabúdaj na to a namiesto toho nasleduj Pôvodcu života večného.

K a p i t o l a 21

Pán pripravuje najsvätejšiu Máriu na útek do Egypta, anjel hovorí k svätému Jozefovi a

iné veci s tým spojené

606. Keď najsvätejšia Mária a slávny svätý Jozef sa vrátili od obetovania dieť atka Ježiša, dohodli

sa, že ostanú v Jeruzaleme deväť dní, aby mohli každý deň navštíviť chrám a obnovovať obetovanie

najsvätejšieho obetného Daru, Svojho božského Syna a vzdať tým primerané vďaky za nesmierne

požehnanie, pre ktoré boli vyvolení spomedzi všetkých ľudí. Nebeská Pani mala zvláštnu úctu

k počtu deviatich dní, na pamiatku deviatich dní, v ktorých Ju Boh ozdoboval a pripravoval na

vtelenie Slova, ako som rozprávala v prvej kapitole tohoto druhého zväzku, taktiež na pamiatku

deviatich mesiacov, v ktorých nosila Ježiša vo svojom panenskom živote. K úcte týchto udalostí si

priala vykonať túto novénu so svojím božským Dieť atkom a toľkokrát Ho obetovať večnému

Otcovi ako príjemnú obetu na svoje vznešené úmysly. Novénu začínali každý deň pred treť ou

hodinou a modlili sa v chráme až do zotmenia. Vyhľadali si najskrytejšie a najodľahlejšie miesto,

čím si zaslúžili pozvanie Pána hostiny v evanjeliu „Priateľu, postúp vyššie.“ (Lk 14, 10). Toto

pozvanie najsvätejšia Mária dostala v jednom z tých dní, keď vylievala svoje city v prítomnosti

večného Otca týmito slovami:

607. „Najvyšší Kráľ, Pán a Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, pred Tebou leží bezcenný prach a popol,

ktorý Tvoja nevýslovná blahosklonnosť obdarila takou milosť ou, o ktorej nikdy nevedel a ani

nemôže vedieť , ako by si ju zaslúžil. Ja, Pane, cítim sa nútená nesmiernym množstvom Tvojich

milostí vzdať vďaky. Akú však náhradu Ti môže ponúknuť tá, ktorá bola ničím a obdržala svoju

existenciu a svoj život od Teba a bola nad všetkých zahrnutá takým veľkým milosrdenstvom a

požehnaním Tvojho Božstva? Aké vďaky Ti môže vzdať uznávajúc Tvoju nesmiernu štedrosť ? Ako

môže podľa zásluhy uctiť Tvoju Velebnosť ? Aký dar môže dať Tvojmu nekonečnému Božstvu,

keď je iba púhy tvor? Svoju dušu, svoju bytosť a svoje schopnosti, všetko som dostala a dostávam

z Tvojej ruky. Tisíckrát Ti to všetko obetujem na Tvoju česť a slávu. Uznávam svoj dlh nielen za

všetko, čo si mi dal, ale tiež za lásku, s akou si mi to všetko dal a pretože zo všetkých tvorov jedine

mňa Tvoja nekonečná dobrota uchránila od nákazy hriechu a zvolila, že mi zverí ľudskú bytosť

Tvojho jednorodeného Syna, aby som Ho nosila vo svojom lone a pri svojich prsiach, hoci som iba

dcéra Adama a stvorená z nízkej pozemskej hmoty. Vidím Tvoju nevýslovnú blahosklonnosť voči

sebe, ó Pane, a z vďačnosti moje srdce sa zastavuje a môj život stravuje žiar Tvojej božskej láske,

lebo nemám nič iné, čím by som Ti splatila všetky tie dobrodenia, ktoré Tvoja pravica udelila

Tvojej slúžke. Teraz však moje srdce ožilo a raduje sa, že má dar hodný Tvojej veľkosti, lebo

môžem Ti obetovať Toho, ktorý je rovnakej podstaty s Tebou, rovný vo velebnosti, dokonalosti, a

vlastnostiach, Jednorodený z Tvojho ducha, obraz Tvojej bytosti, plnosť Tvojho zaľúbenia, Tvojho

jediného nanajvýš milovaného Syna. Toto, večný Otče a najvyšší Bože, je dar, ktorý Ti ponúkam,

Obeta, ktorú Ti prinášam, a som si istá, že ju prijmeš. Obdržala som Ho ako Boha a navraciam Ti

Ho ako Bohočloveka. Ani ja, ani žiaden iný tvor, nemôže Ti nikdy ponúknuť väčší dar, ani Tvoja

Velebnosť nemôže žiadať drahocennejší dar. Je to dar takej veľkej ceny, že stačí Ti zaplatiť za

všetko, čo som od Teba obdržala. Obetujem Ti Ho meno Jeho i svojím. Ja som Matka Tvojho

Jednorodeného, Ktorému som dala ľudské telo a spravilo som Ho Bratom smrteľníkov. A pretože

On si praje byť ich Vykupiteľom a Učiteľom, mne prislúcha, aby som bola ich Zástankyňa a

prevzala ich spory a právnu pomoc na nich. Preto, Otče môjho Jednorodeného, Bože milosrdenstva,

obetujem Ti Ho z celého srdca, s Ním a pre Neho Ťa prosím, aby si odpustil hriešnikom a vylial na

ľudské pokolenie svoje milosrdenstvá staré a otvoril nové žriedla pre obnovenie Tvojich darov (Sir

38, 6). Tento Lev z Júdey stal sa Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta (Zjav 5, 5). On je Pokladom

tvojho Božstva.

608. V prvých dňoch novény prednášala Matka lásky v chráme takéto modlitby a prosby. Večný

Otec ich všetky vypočul, prijímajúc svojho Jednorodeného ako obetný dar a príjemnú obetu a stále

viac miloval čistotu svojej jedinej vyvolenej Dcéry a pozeral na jej svätosť s láskyplným potešením.

Ako odpoveď na jej prosby udelil Jej Boh nové výsady, z ktorých jedna bola tiež tá, že kým svet

bude trvať , Ona dosiahne všetko, za čo poprosí pre svojich chránencov; že najväčší hriešnici, ak Ju

poprosia o prímluvu, dosiahnu spasenie; že v novej Cirkvi a v zákone evanjelia bude

Spolupracovníčkou a Učiteľkou spasenia spolu s Kristom, svojím najsvätejším Synom. Toto malo

byť Jej privilégiom najmä po Jeho Nanebovstúpení, keď Ona mala ostať ako Kráľovná vesmíru a

ako zástupkyňa a nástroj Božskej moci na zemi. Toto ukážem podrobnejšie v treť om dieli, v štvrtom

zväzku tohoto životopisu. Mnoho iných predností a tajomstiev udelil Boh nebeskej Matke ako

odpoveď na Jej modlitby. Tieto však sú mimo dosahu ľudského jazyka a nemôžem ich opísať

svojimi nedostatočnými, obmedzenými slovami.

609. Pri týchto prejavoch, v piatom dni novény po obetovaní a očisť ovaní, keď nebeská Pani bola

v chráme d Dieť atkom v náručí, zjavil sa Jej Boh v nepriamom nazeraní a bola úplne povznesená a

naplnená Duchom svätým. Je však pravda, že sa Jej to stalo už predtým, ale Božia moc sa poklady

sú nesmierne, Boh nikdy nedáva tvorom toľko, že by im už nemohol dať viac. V tomto nepriamom

videní Najvyšší opäť navštívil svoju jedinú Nevestu, lebo Ju chcel pripraviť na námahy, ktoré Ju

očakávali. Prehovoril k Nej a potešil Ju slovami: „Nevesta a Holubička moja, tvoje priania a úmysly

sú príjemné mojim očiam a vždy mám v nich zaľúbenie. Nemôžeš však dokončiť svoju deväť dňovú

pobožnosť , ktorú si začala, lebo mám pre teba iné cvičenia v láske. Aby si zachránila život svojho

Syna a vychovala Ho, musíš opustiť svoj domov i svoju vlasť a utiecť s Ním aj s tvojím snúbencom

Jozefom do Egypta, kde ostaneš, kým ti nenariadim ináč; lebo Herodes hľadá smrť Dieť atka. Cesta

je dlhá, veľmi namáhavá a vysiľujúca; znášaj to všetko pre Mňa, lebo Ja som a vždy budem

s tebou.“

610. Každá iná viera a cnosť by mohla byť uvedená do zmätku, ako sa u nevriacich skutočne stalo,

keby videli mocného Boha utekať pred biednym pozemským tvorom a to preto, aby zachránili svoj

život, akoby Boh, ktorý bol Boh aj človek, sa bál smrti. Avšak najmúdrejšia a najposlušnejšia Matka

nemala žiadne námietky alebo pochybnosti: nebola ani najmenej vzrušená alebo pohnutá pre toto

neočakávané nariadenie. Povedala iba: „Pane a Majstre môj, hľa, tvoja služobná, moje srdce je

hotové aj zomrieť pre Tvoju lásku, keby to bolo potrebné. Rozhoduj so mnou podľa Tvoje vôle.

Žiadam od Tvojej nesmiernej dobroty iba to, aby si - nehľadiac na nedostatok mojich zásluh a

vďačnosti, nepripustil, aby môj Syn a Pán trpel, a aby si všetky bolesti a obtiaže obrátil na mňa,

ktorá som povinná ich znášať .“ Pán Ju odkázal na svätého Jozefa a povzbudil Ju, aby sa vo

všetkých veciach týkajúcich sa tejto cesty riadila podľa jeho návodu. Tým skončilo Jej videnie,

ktoré dostala bez toho, aby stratila užívanie vonkajších zmyslov, zatiaľ čo držala v náručí dieť atko

Ježiša. Iba vyššia časť Jej duše bola v tomto videní povznesená, ale z nej tiekli iné milosti, ktoré

oduševňovali Jej zmysly a svedčili o tom, že Jej duša žila viac v Jej láske, než v pozemskom

príbytku Jej tela.

611. V dôsledku neporovnateľnej lásky, akou naša Kráľovná milovala svojho najsvätejšieho Syna,

Jej materinské súcitné srdce sa trochu trápilo pri pomyslení na útrapy, ktoré - ako predvídala -

očakávajú Jej božské Dieť atko. Prelievajúc hojné slzy opustila chrám a išla do svojho predbežného

obydlia, pričom neprezradila svojmu manželovi príčinu svojho zármutku. Svätý Jozef sa domnieval,

že plače pre Simeonovo proroctvo. Pretože nanajvýš verný Jozef Ju veľmi miloval a mal starostlivú

povahu, znepokojilo Ho, keď videl svoju Snúbenicu plačúcu a zarmútenú a že mu neoznámila

príčinu tohoto nového zármutku. Tento nepokoj jeho duše bol tiež jednou príčinou, prečo k nemu

anjeli hovorili vo sne, ako som napísala predtým, keď som písala o tehotenstve našej Panej. Ešte

v tej istej noci, keď svätý Jozef spal, zjavil sa mu anjel a povedal mu, ako napísal svätý Matúš:

„Vstaň a vezmi Dieť atko i Jeho Matku a uteč do Egypta a buď tam, pokým ti poviem; lebo Herodes

bude hľadať Dieť a, aby Ho zahubil.“ (Mt 2, 13). Svätý snúbenec ihneď vstal, plný starosti a to isté

predvídal aj u svojej najmilšej Snúbenice. Pristúpil k Jej lôžku a povedal Jej: „Pani moja, Boh nás

chce skúšať , lebo Jeho svätý anjel mi oznámil vôľu a ustanovenie Všemohúceho, aby sme vstali a

utiekli s Dieť atko do Egypta, pretože Herodes ho hľadá na smrť . Vzmuž sa, Pani moja, na znášanie

útrap tejto cesty a povedz mi, čo by som mohol urobiť pre Tvoju úľavu, lebo môj život a moja

bytosť je k službám Tvojim a Tvojho Dieť atka.“

612. „Manžel a pán môj,“ odpovedala Kráľovná, „keď sme prijali z ruky Najvyššieho také veľké

požehnanie milosti, patrí sa, aby sme s radosť ou prijali aj časné utrpenie (Jób 2, 13). Ponesieme so

sebou Stvoriteľa neba i zeme; keď nás Boh postavil tak blízko Neho, čie ruky by boli v stave

uškodiť nám, i keby to boli ruky Herodesa? Kamkoľvek ponesieme so sebou naše Dobro, najvyšší

poklad nebies, nášho Pána, nášho Vodcu a pravé Svetlo, tam nemôže byť púšť , lebo On je náš

odpočinok, náš podiel a naša vlasť . Všetky tieto dobrá máme, keď je s nami On; preto poďme, aby

sme splnili Jeho vôľu.“ Nato najsvätejšia Mária a Jozef pristúpili k postieľke, kde ležalo dieť atko

Ježiš a kde, nie náhodou, v tej chvíli spalo. Nebeská Matka Ho odkryla, bez toho, aby Ho prebudila,

lebo On čakal na tie nežné, bolestné slová svojej Milovanej: „Uteč môj milý a pripodobni sa k srne

a srnčať u na horách vonných. Poď, môj milý, vyjdime na pole a bývajme v dedinách.“ (Veľp 8, 14;

7, 11). A nežná Matka dodala: „Ty najsladšia láska, najtichší Baránok, Tvoja moc nie je obmedzená

týmto jednaním pozemských kráľov; ale Ty si vo svojej vznešenej múdrosti praješ skrývať ju

z lásky k ľuďom. Kto spomedzi smrteľníkov, Bože môj, sme pomýšľať vziať Ti život? Či nie je

v Tvojej moci zničiť všetok život? Keď Ty dávaš život všetkým, prečo by mali ľudia brať Tvoj? (Jn

10, 10). Keď Ty si ich navštívil, aby si im dal život večný, prečo by si oni mali priať Tebe dať smrť ?

Kto však pochopí tajnosti Tvojej Prozreteľnosti? (Rim 11, 34). Dovoľ mi teda, ó Pane a svetlo

mojej duše, aby som Ťa prebudila, lebo aj keď spíš, Tvoje srdce bdie.“

613. Tiež svätý Jozef vyslovil niekoľko takých pocitov, potom nebeská Matka padla na kolená,

prebudila malé Nemluvniatko a vzala Ho na ruky. Ježiško, aby Ju priviedol ešte k väčšej nežnosti,

aj aby ukázal, že je pravý človek, trochu zaplakal. Skoro sa však opäť utíšil, a keď Ho najsvätejšia

Matka a svätý Jozef požiadali o požehnanie, udelil im ho viditeľným spôsobom. Zložili svoje

chudobné šaty do krabice a vložili ju na oslíka, ktorého priviedli so sebou z Nazareta, odišli krátko

po polnoci a bez meškania sa vydali na cestu do Egypta, o čom budem rozprávať v nasledujúcej

kapitole.

614. Ešte chcem tu dodať , čo mi bolo oznámené o zhode dvoch evanjelií, totiž svätého Matúša a

svätého Lukáša o tejto udalosti. Pretože všetci evanjelisti písali pod vedením a osvietením Ducha

svätého, každý z nich vedel to, čo ostatní, ktorí svoje evanjelium písali skôr, už napísali a čo si

nespomenuli povedať vo svojich evanjeliách. Preto sa stalo, že riadením Božím niektoré udalosti zo

života Krista popísali všetci štyria evanjelisti, kdežto iné, o ktorých sa zmienil jeden, tí ostatní

vynechali. Svätý Matúš popisuje klaňanie sa troch kráľov a útek do Egypta, kdežto svätý Lukáš sa o

tom nezmieňuje, ale popisuje zase obrezanie, obetovanie a očisť ovanie, ktoré vynechal svätý Matúš.

Tak svätý Matúš po správe o odchode troch kráľov zjavil svätému Jozefovi a prikázal mu, aby

utiekol do Egypta. Ale z toho nasleduje, že Dieť atko nebolo najprv obetované v chráme, lebo je isté,

že sa tak stalo o krátky čas po odchode kráľov a pred odchodom do Egypta, ako hovorí svätý Lukáš.

A podobne, hoci svätý Lukáš hneď potom, keď popísal obetovanie a očisť ovanie píše, že svätá

rodina bývala v Nazarete, nesmieme podľa toho uzatvárať , že nebývala predtým v Egypte. Svätý

Lukáš nepíše nič o úteku do Egypta ani pred obetovaním ani po ňom, neopíše nič o úteku do Egypta

ani pred obetovaním ani po ňom, pretože to už napísal svätý Matúš. Tento útek sa uskutočnil hneď

po obetovaním, prv než sa najsvätejšia Mária a svätý Jozef vrátili do Nazareta. Keďže svätému

Lukášovi nebolo zverené, aby písal o tejto ceste, teda prirodzene v pokračovaní svojho rozprávania,

musel sa zmieniť o návrate do Nazareta hneď po obetovaní. Tým, že napísal, že keď vykonali

všetko podľa zákona Pána, vrátili sa do Galileje, nepopiera útek do Egypta, ale bolo to iba

pokračovanie rozprávania bez zmienky o úteku pred Herodesom. Ale aj text svätého Lukáša

naznačuje, že návrat do Nazareta sa uskutočnil až po ich pobyte v Egypte, lebo hovorí, že Dieť a

rástlo a silnelo, plné múdrosti a milosť Božia bolo v ňom, čo môže byť iba po uplynutí dojčenských

rokov. Preto muselo to byť až po návrate z Egypta a vo veku, keď sa u detí začína javiť užívanie

rozumu.

615. Tiež mi bolo dané poznať , aká je to naivnosť u neveriacich, že sa potkýnajú o tento základný

kameň Krista už v Jeho detstve a pohoršujú sa nad tým, že utekal do Egypta, aby sa zachránil pred

Herodesom, ako by to bolo v dôsledku Jeho slabosti a nie tajomstvo, a ako by sa to nebolo stalo pre

žiaden vyšší účel, než pre záchranu života pred krutým a zlým človekom. Pre dobre zmýšľajúce

duše slová evanjelia úplne stačia, lebo vravia, že sa to stalo, aby sa splnilo, čo povedal Pán slovami

proroka: „Z Egypta povolal som si Syna“ (Mt 2, 15; Oz 11, 1). Účel, aký mal v pláne, keď poslal

svojho Syna do Egypta a potom ho zase povolal späť , je nanajvýš vznešeným tajomstvom, o ktorom

čoskoro niečo poviem. Ak nie sú všetky skutky vteleného Slova rovnako obdivuhodné a posvätné,

preto predsa nik, kto má zdravý úsudok nemôže popierať alebo ignorovať sladké riadenie Božej

prozreteľnosti, že používa vedľajšie príčiny a pritom ponecháva ľudskej vôli plnú slobodu. (Sir 15,

14). Pre tú príčinu a nie pre nedostatok moci, trpí Boh toľké modlárstvo, bludy a iné hriechy, ktoré

nie sú o nič menšie, než bol hriech Herodesa. Pre tú istú príčinu pripustil aj zločin Judáša a všetky

hriechy, ktoré potom nasledovali pri umučení a ukrižovaní Krista. Zaiste, mohol zabrániť všetkým

týmto hriechom, a predsa tak nespravil, a to nielen preto, že chcel uskutočniť naše vykúpenie, ale

tiež preto, aby človeku ponechal slobodu vôle v každom konaní. Vo svojej božskej Prozreteľnosti

bol ochotný udeliť ľuďom pomoc a milosť , aby mohli konať dobro, keby len boli v tej istej miere

používali svoju slobodnú vôľu k dosiahnutiu dobra, v akej ju používali na páchanie zla.

616. V tejto láskavosti zo svojej Prozreteľnosti poskytuje boh hriešnikom čas a dúfa, že sa obrátia,

ako to bolo v prípade Herodesa. Keby Najvyšší používal svoju neobmedzenú moc a urobil veľké

zázraky, aby zabránil priebehu vedľajších príčin, tým by sa zmiatol prirodzený poriadok a do istej

miery by odporoval sám sebe vo svojej dvojitej úlohe ako Pôvodca milosti a Pôvodca prirodzenosti.

preto sa musia zázraky diať iba zriedka, v zvláštnych prípadoch a z určitých príčin, alebo keď majú

poslúžiť nejakému účelu, preto si ich Boh vyhradzuje na prejavenie svoje moci iba v určitých

dobách. Dáva sa poznať ako Autor svojich výtvorov. Nesmieme sa tiež diviť , že dopustil, aby

Herodes povraždil nevinné deti, pretože by nebolo na ich prospech, keby ich bol zázračným

spôsobom zachránil, lebo svojou smrť ou získali život večný aj s hojnou odmenou, čo im nesmierne

vynahradilo stratu časného života. Keby boli uchránené od smrti mečom a zomreli prirodzenou

smrť ou, možno by neboli všetky spasené. Skutky Pána sú spravodlivé a sväté vo všetkých

podrobnostiach, i keď nevidíme vždy príčiny, prečo sú také, ale poznáme ich v Pánovi, keď Ho

uvidíme z tváre do Tváre.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

617. Dcéra moja, z tejto kapitoly by si si mala vziať poučenie najmä v tom ohľade, ako by si si

mala navyknúť vzdávať pokorné vďaky za dobrodenia, ktoré dostávaš, lebo ty si jedna z mnohých

generácií zvlášť vyznamenávaná bohatstvom milostí, ktoré ti môj Syn aj ja udeľujeme bez

akejkoľvek tvojej zásluhy. Ja som obyčajne mnohokrát opakovala tento Dávidov verš: „Čím sa

odplatím Hospodinovi za všetko, čo mi urobil?“ (Ž 15, 12). S takými pocitmi vďačnosti som sa

pokorovala až do prachu, pokladajúc sa za úplne neužitočného tvora. Pretože keď vieš, čo som

robila ja, Matka Božia, uváž, akú máš potom ty povinnosť , lebo ty sa musíš oveľa pravdivejšie

uznávať za nehodnú a že nezasluhuješ nič z toho, čo dostávaš a si tak málo schopná vzdávať vďaky

a splácať . Svoju nedostatočnosť a biedu musíš doplňovať tým, že budeš obetovať večnému Otcovi

živú Obetu Jeho Jednorodeného Syna, najmä keď Ho prijmeš a máš Ho v sebe. V tom by si tiež

mala nasledovať Dávida, ktorý keď sa opýtal Hospodina, čím sa odplatí za všetky dobrodenia,

dodáva: „Kalich spasenia vezmem a meno Hospodina vzývať budem“ (Ž 115, 4). Ty musíš prijímať

spasenie, ktoré sa ti ponúka a prinášať ovocie dokonalosti svojich skutkov a vzývajúc Meno Pána

obetovať mu Jeho Jednorodeného. Lebo On je Ten, kto udeľuje cnosť spasenia tým, ktorí si ju

zaslúžili, ktorý jediný môže byť dostatočnou odplatou za požehnania udelené ľudskému pokoleniu,

najmä s ľuďmi a stať sa majetkom každého z nich. Skrýva sa pod spôsobom chleba a vína, aby sa

prispôsobil potrebám každého jednotlivca a aby Ho každý mohol považovať za svoj osobný

majetok, vhodný k obetovaniu večnému Otcovi. Takým spôsobom poskytuje každému jednotlivcovi

obetný dar, aký by ináč nik nemohol obetovať , a Najvyšší je s ním úplne spokojný, lebo tvorovia

nemajú nič príjemnejšie ani nič vzácnejšie, čo by mohli obetovať .

618. K tejto obeti patrí odovzdanosť , s ktorou duše prijímajú a znášajú s pokojnou mysľou a

s trpezlivosť ou práce a ť ažkosti smrteľného života. Môj najsvätejší Syn a Ja sme vynikali v jednaní

podľa tejto náuky. Môj Syn ju začal učiť hneď od toho okamihu, keď bol počatý v mojom živote,

lebo už vtedy začal trpieť a hneď, akonáhle sa narodil na tento svet, po smrť na kríži. Ja som tiež

pracovala až do konca svojho života, ako budeš stále viac poznávať pri písaní tohoto životopisu.

Keď teda my sme tak veľmi trpeli pre tvorov a pre ich spásu, priala by som si, aby si nás, ako Jeho

nevesta a moja dcéra, nasledovala v tejto zhode s Božskou vôľou. Znášaj útrapy s veľkomyseľným

srdcom a snaž sa rozmnožovať majetok svojho Pána a Majstra, to znamená získať duše, ktoré sú

Mu také drahé a ktoré vykúpil za cenu svojej krvi a svojho života. Nikdy sa nevyhýbaj námahám,

obtiažam a utrpeniam, ak nimi môžeš získať Pánovi duše alebo ich prinútiť , aby opustili cestu

hriechu a prešli na cestu života. Nedaj sa odstrašiť myšlienkou, že si taká neužitočná a úbohá, alebo

že tvoje snahy a práce málo prospejú, lebo nemôžeš vedieť , ako ich Pán prijme a za aké prospešné

ich uzná pre svoj účel. Máš si aspoň priať , aby si neúnavne pracovala, aby nezaslúžene nejedla

chlieb v Jeho dome (Prísl 31, 27).

K a p i t o l a 22

Ježiš, Mária a Jozef nastúpili cestu do Egypta a sprevádzaní anjelskými duchmi prišli do

mesta Gazy

619. Naši nebeskí pútnici opustili Jeruzalem a nastúpili svoje vyhnanstvo, keď ešte všade panovalo

nočné ticho a tma. Boli plní starosti o nebeské Dieť atko, ktoré niesli so sebou do cudzej, neznámej

zeme. Hoci ich posilňovala viera a nádej (lebo nikoho iného neboli tieto cnosti také pevné ako u

našej Kráľovnej a Jej nanajvýš verného manžela), predsa im Pán poskytol príležitosť k starostiam.

Ich láska k malému Ježiškovi prirodzene im spôsobovala úzkosti a utrpenia pri takej príležitosti,

ako bola táto. Nevedeli, čo sa im môže prihodiť na takej dlhej ceste, ani kedy sa skončí a ako sa im

bude vodiť v Egypte, kde budú úplne cudzí, ani aké pohodlie a zariadenie tam nájdu pre výchovu

Dieť atka, ani nevedeli, ako by Ho mohli uchrániť pred veľkým útrapami, ktoré hrozili na ceste do

Egypta. Preto srdcia týchto svätých rodičov preplnili mnohé obavy a starostlivé myšlienky, keď

náhle opustili svoj byt v Jeruzaleme; ale ich zármutok sa značne zmiernil, keď vyššie zmienených

desať tisíc nebeských dvoranov sa im opäť zjavilo v ľudských podobách v takom lesku a kráse ako

predtým a keď pre našich svätých pútnikov zmenilo noc na najjasnejší deň. Akonáhle vyšli za

mestskú bránu, svätí anjeli vzdávali poctu a klaňali sa vtelenému Slovu v náručí panenskej Matky.

Tiež Ju povzbudzovali a ponúkali Jej svoje služby, hovoriac, že je to vôľa Pána, aby Ju na tejto

ceste viedli a sprevádzali.

620. Utrápenému srdcu aj tá najmenšia útecha sa zdá vzácna; preto aj táto úľava, ktorá sama osebe

bola veľká, veľmi potešila našu Kráľovnú a jej snúbenca Jozefa. Preto nastúpili svoju púť s dobrým

srdcom a zvolili cestu, ktorá viedla cez bránu obrátenú smerom k Nazaretu. Nebeská matka túžila

navštíviť ešte miesto Narodenia, aby uctila posvätnú jaskyňu a jasle, ktoré Jej a jej najsvätejšiemu

Synovi poskytli útulok a pohostinstvo pri Jeho príchode na svet. Avšak anjeli, ktorí vedeli o Jej

nevyslovenom prianí, Jej povedali: „Naša Kráľovná a Pani, Matka nášho Stvoriteľa, teraz je

potrebné rýchlo pokračovať na našej ceste bez akéhokoľvek zdržovania, pretože traja králi odišli a

nevrátili sa do Jeruzalema, a taktiež v dôsledku slov, ktoré vyslovil kňaz Simeon a prorokyňa Anna,

vzbudila u ľudí pozornosť . Niektorí začali rozhlasovať , že Ty si Matka Mesiáša; niektorí zase, že

Ho poznáš; iní vravia, že Tvoj Syn je prorokom. Rôzne povesti sa rozniesli tiež o návšteve kráľov

v Betleheme a o tom všetkom sa dozvedel Herodes. Nariadil, aby sa po Tebe bedlivo pátralo a preto

bolo zahájené veľmi pilné pátranie po Tebe. preto vám Najvyšší prikázal, aby ste ešte v noci veľmi

náhlivo utiekli.

621. Kráľovná nebies súhlasila s vôľou Všemohúceho, ktorú Jej zjavil prostredníctvom svätých

anjelov. Preto iba zďaleka uctila posvätné miesto narodenia Jednorodeného obnovením spomienok

na tie tajomstvá, ktoré sa tam stali a na milosti, ktoré tam obdržala. Svätý anjel, ktorý stál ako

strážca pri posvätnej jaskyni, priblížil sa k nim na ich ceste vo viditeľnej podobe a poklonil sa

vtelenému Slovu v náručí Matky. Keď Jej bolo dopriate vidieť tohoto anjela a hovoriť s ním,

nebeskú Paniu to znova potešilo a posilnilo. Bola by tiež radšej išla cestou, ktorá viedla cez Hebron,

pretože to bolo blízko tej cesty, po ktorej išli, a Alžbeta so svojím synom Jánom sa práve tam

zdržovala. Ale aj tejto zmene a zdržovaniu zabránili obavy svätého Jozefa, ktorý bol bojazlivejší.

Povedal svojej nebeskej Snúbenici: „Pani moja, považujem to za nanajvýš dôležité, aby sme sa ani

na okamih nikde nezdržali a čo najrýchlejšie sa náhlili, aby sme unikli z miesta nebezpečenstva.

Preto by nebolo múdre, keby sme išli do Hebronu, kde by nás ľahšie našli, než na ktoromkoľvek

inom mieste tohoto kraja.“ „Nech sa stane podľa tvojej vôle,“ odpovedala pokorná Kráľovná, „ale

predsa by som si priala, aby si mi dal dovolenie poslať jedného z týchto nebeských duchov k mojej

sesternici Alžbete, aby ju informoval o príčine nášho úteku, aby mohla zachrániť svojho syna, lebo

hnev Herodesa je taký veľký, že zasiahne aj ich.“

622. Kráľovná nebies vedela o pláne pre zavraždenie dietok, ale vtedy to neoznámila svätému

Jozefovi. Tu musíme obdivovať tú vynikajúcu a vzácnu poslušnosť a pokoru najsvätejšej Márie,

lebo nielen že poslúchla svätého Jozefa v tom, ako on rozhodol, ale aj v tom, čo sa týkalo Jej samej,

totiž v záležitosti poslania anjela k svätej Alžbete. Ačkoľvek mohla poslať anjela jediným prianím

bez toho, aby vyslovila slovo, predsa však ona to nechcela urobiť bez dovolenia a poslušnosti

k svojmu snúbencovi. Na svoje zahanbenie musím priznať svoju nedbalosť , že hoci som mala pred

očami prameň najčistejšej vody, nepijem z neho, aby som uhasila svoj smäd, ani nepoužívam svetlo

príkladu, ktoré mám pred sebou, hoci je také živé, také sladké, také mocné a vábivé, učí nás

všetkých, aby sme sa zriekali svoje trestuhodnej vôle. S dovolením svätého Jozefa poslala potom

najsvätejšia Mária jedného z hlavných strážnych anjelov, aby upovedomil svätú Alžbetu o tom, čo

sa dialo. Ako veliteľka anjelských duchov, poučila pri tejto príležitosti svojho posla, čo má povedať

svätej matróne a dieť atku Jánovi.

623. Anjel podľa priania a nariadenia Kráľovnej odišiel, aby informoval šť astnú a požehnanú

Alžbetu, nakoľko bolo potrebné. Povedal jej, že Matka Božia uteká pred hnevom Herodesa do

Egypta, pretože ten tyran pátra teraz po Dieť ati, aby Ho zavraždil. Upozornil ju, aby sa postarala o

bezpečnosť svätého Jána a skryla ho na nejakom bezpečnom mieste. Podľa rozkazu nebeskej

Kráľovnej zjavil jej tiež iné tajomstvá o vtelenom Slove. Svätá Alžbeta sa veľmi zaradovala a

udivila posolstvu a vyslovila prianie, aby sa stretla s Matkou Dieť atka Božieho a poklonila sa Mu.

Pýtala sa anjela, či by bolo možné stretnúť sa s nimi. Svätý anjel jej však odpovedal, že jeho Kráľ a

Pani sú už značne ďaleko od Hebronu, že nemohli čakať na jej návštevu. Svätá Alžbeta sa teda

vzdala svojho priania. Prekypujúc nežnými citmi požiadala potom anjela, aby doniesol srdečný

pozdrav najsvätejšiemu Synovi a Jeho Matke. Na to sa anjel s týmto posolstvom vrátil ku

Kráľovnej. Svätá Alžbeta ihneď poslala sluhu s nejakými drmi, pozostávajúcimi z pokrmov, peňazí

a látky pre Dieť atko. Predvídala ich nedostatok v cudzej zemi a poučila sluhu, aby rýchlo náhlil za

nimi. Posol ich dohonil a stretol sa s nimi až v Gaze, ktorá leží necelých dvadsať hodín od

Jeruzalema a rieky Besor a na ceste z Palestíny do Egypta, neďaleko Stredozemného mora.

624. V tomto meste ostali dva dni, lebo svätý Jozef i osol, ktorý niesol Kráľovnú, boli námahou

cestovania už unavení. Z tohoto miesta poslali služobníka Alžbety späť s príkazom, aby bol opatrný

a nikomu nepovedal, kde sa nachádzajú. Boh však urobil ešte bezpečnejšie opatrenie proti tomu

nebezpečenstvu tým, že onomu služobníkovi odňal pamäť , že zabudol na všetko, čo mu svätý Jozef

prikazoval zamlčať a zapamätal si iba posolstvo, ktoré mal oznámiť svätej Alžbete. Najsvätejšia

Mária tými darmi, ktoré jej Alžbeta poslala. Obšť astnila chudobných, lebo Ona, Matka chudobných,

nemohla ísť okolo nich bez toho, aby im pomohla. Z plátna, ktoré Jej poslal, zhotovila pre božské

Dieť atko a pre svätého Jozefa plášte, aby ich chránili pred zlým počasím a útrapami cesty. Aj iné

veci, ktoré mala použila pre úľavu svojho Dieť atka a svätého Jozefa. Najmúdrejšia Panna nechcela

sa spoliehať na zázračnú pomoc, kedykoľvek mohla zaobstarať ich denné potreby svojou

usilovnosť ou a prácou. V týchto veciach sa chcela podrobovať prirodzenému poriadku a spoliehať

na vlastné pričinenie. Za tie dva dni, ktoré trávili v Gaze, najsvätejšia Mária, aby toto mesto

obohatila veľkým požehnaním, vykonala tam niekoľko podivuhodných skutkov. Zachránila dve

choré osoby z nebezpečenstva tým, že ich uzdravila. Jednu zmrzačenú ženu vyliečila a umožnila jej

opäť používať údy. Duše mnohých osôb, ktoré s Ňou hovorili, s Božou pomocou priviedla

k poznaniu Boha a ku zmene života. Všetci sa cítili pudení chváliť svojho Stvoriteľa. Ale Mária a

Jozef sa ani slovom nezmienili o svojej rodnej zemi a o cieli alebo príčine svojej cesty, lebo keby sa

to bolo pridalo k verejnej pozornosti, ktorú spôsobili ich podivuhodné činy, mohli by si to všimnúť

Herodesovi agenti a našli by dosť pohnútok, aby sa po ich odchode pustili za nimi.

625. Nemám slová, aby som mohla náležito popísať , čo mi bolo zjavené o tom, čo všetko Ježiša a

Máriu na tejto ceste stihlo, ani sa mi nedostáva náležitý pocity úcty a zbožnosti, aké tieto tajomstvá

vyžadujú. Ruky najčistejšej Márie stále slúžili novému a pravému kráľovi Šalamúnovi ako lôžko

(Veľp 3, 7). Pretože duchom prenikala tajomstvo najsvätejšieho človečenstva Krista, stávalo sa

niekedy, že Syn s Matkou striedavo si vymieňali sladké slová a chválospevy, najmä ku cti

nekonečnej súcnosti Božej a všetkých Jeho vlastností a dokonalostí. Pri týchto príležitostiach Syn

Boží oblažoval svoju vznešenú Matku novými, jasnými rozumovými videniami, v ktorých

poznávala jednotu podstaty v Troch Božských Osobách. Ich vnútorné pôsobenie v plodení Slova a

vychádzaní Ducha svätého. Poznávala, ako tieto tri Osoby sú od večnosti a ako je slovo plodení

pôsobením večnej Múdrosti a Duch svätý vychádza z pôsobenia vôle; ako pritom nie je potrebný

žiaden postup, dopredu alebo potom, ale všetko je od večnosti a ako sa to deje, že my chápeme toto

pôsobenie v predstave trvania alebo postupu času. Poznávala tiež, ako tieto tri Osoby sa navzájom

poznávajú jediným a tým istým úkonom porozumenia, a ako toto porozumenie zahrňuje tiež

Božstvo vteleného Slova spojeného s ľudskou prirodzenosť ou, tvoriace jednu Osobu a aké účinky

toto spojenie plodí v človečenstve.

626. Prekypujúc týmto vznešeným poznaním obrátila vznešená Pani svoju pozornosť od božstva

k človečenstvu a zložila nové piesne chvály a vďaky za stvorenie presvätého človečenstva, nanajvýš

dokonalého podľa duše i tela: dušu s jej plnosť ou a všemožnou hojnosť ou múdrosti, darov a milostí

Ducha svätého; telo nanajvýš čisté a v najvyššom stupni dobre zložené a nanajvýš dobrou povahou

obdarené. Potom zase pozorovala vznešenú účinnosť všetkých Jeho mocností a keď Ho v tom vo

svojej duši napodobnila, prešla na dobrorečenie a ďakovanie za to, že Ju robil Svojou Matkou, že

spôsobil, aby bola počatá bez poškvrny hriechu, vyvolil ju spomedzi tisícov, obohatil Ju milosť ami

a darmi svojej mocnej Pravice, nakoľko to len bolo u púheho tvora možné. Pre povznesenie týchto a

iných tajomstiev božské Dieť atko hovorilo s Matkou a Ona odpovedala slovami, ktoré prevyšujú

jazyk anjelský i všetko pochopenie iných stvorených bytostí. Tomu všetkému nebeská Pani

venovala pozornosť a pritom nezanedbávala starať sa o pohodlie Dieť atka, trikrát denne Ho kojila a

nežne hladkala ako Matka, a to s väčšou pozornosť ou a láskou, než by to mohli robiť svojich deť om

všetky matky dohromady.

627. Inokedy zase Ona hovorila k svojmu Dieť atku: „Ty môj najsladší a najmilší Synáčik, dovoľ

mi, aby som s Tebou hovorila a prezradila Ti svoje túžby, hoci Ty, Pani ich všetky poznáš; dovoľ

mi, aby som sa potešila zvukom Tvojho hlasu, povedz mi, Ty život mojej duše a svetlo mojich očí,

či Ťa neunavujú námahy tejto cesty, či Ťa netrápia nepríjemnosti tejto zimnej doby a počasie, a čo

by som mohla urobiť , aby som Ti uľavila“ A božské Dieť atko Jej odvetilo: „Všetky námahy, Matka,

i všetka únava sú mi veľmi ľahké a sladké, pretože ich podstupujem pre česť večného Otca a pre

poučenie a vykúpenie ľudstva a najmä, že ich podstupujem v Tvojej spoločnosti.“ Dieť atko

niekoľkokrát plakalo, ale s veľkým pokojom a tak, ako dospelý, dokonalý človek. A milujúca Matka

ihneď hľadala vnútornú príčnu týchto sĺz a našla ju v Jeho duši. Poznala, že to boli slzy lásky a

súcitu pre spásu ľudí a zavinil ich ľudský nevďak. V tejto ľútosti a plači Ho jeho najláskavejšia

Matka napodobňovala. Ona obyčajne na Jeho slzavé náreky odpovedala ako súcitná hrdlička

nežným láskaním a upokojovala Ho ako milujúca Matka, bozkávajúc Ho s neporovnateľnou úctou.

Šť astný Jozef často bol svedkom týchto božských tajomstiev a dostal tiež podiel na niektorých

osvieteniach, čo mu uľahčilo námahy cesty. Inokedy zase pri cestovaní zhováral sa so svojou

manželkou a často sa Jej spytoval, či si niečo praje pre seba alebo pre Dieť atko, alebo pristúpil a

klaňal sa Nemluvniatku bozkávajúc Mu nožičky a žiadal Ho o požehnanie, a niekedy Ho bral do

svojho náručia. Týmito malými službičkami si tento veľký patriarcha osladzoval svoje námahy a

zároveň ho potešovala a povzbudzovala jeho nebeská Snúbenica. Ona venovala všetkému

pozornosť s veľkomyselným srdcom a nijako Jej v tom neprekážali vnútorné modlitby alebo

vznešené vrúcne úvahy, lebo vo všetkom bola nanajvýš dokonalá.

Poučenie, ktoré mi udelila nebeská Matka a Pani

628. Moja najdrahšia dcéra, prajem si, aby si si z toho, čo si napísala pre poučenie a nasledovanie,

vzala za príklad ten láskyplný obdiv, ktorý božské svetlo spôsobilo v mojej duši, keď som videla

svojho najsvätejšieho Syna, ako sa ponižuje pred neľudským hnevom zlého človeka, aký prejavoval

Herodes pri príležitosti nášho úteku pre jeho hnevom a neskoršie pred zvrhlými služobníkmi

najvyššieho kňaza a úradníkov. Zo všetkých skutkov Najvyššieho vyžaruje Jeho veľkosť , dobrota a

nekonečná múdrosť . Pretože však pomocou najvyšších vnuknutí moja chápavosť prenikala tak

hlboko do podstaty Božej, a vedela som že môj najsvätejší Syn bol večný, všemohúci, nekonečný

Stvoriteľ a Zachovávateľ všetkých vecí a tento zlovoľný kráľ, ktorého život a existencia úplne

záviseli na tejto dobrote, bola som tým viac ohromená, keď som videla najsvätejšie človečenstvo

ako sa modlí a prosí svojho božského Otca, aby práve teraz udelil Herodesovi osvietenie, pomoc a

požehnanie; a keď som videla svojho Syna, ktorý mal plnú moc ho potrestať , ako svojimi

modlitbami snaží sa odvrátiť od Herodes plnú mieru trestov, aké si zaslúžil. Hoci sa Herodesovi

zámer nevydaril, predsa bol tento zvrhlík menej potrestaný, než by bol ináč, keby zaň môj Syn

nebol prosil. Toto všetko a čokoľvek iné obsahuje toto neprirovnateľné milosrdenstvo a láskavosť

Ježišova, snažila som sa napodobňovať , lebo ako Učiteľ učil ma tak skoro tomu, čo mal v úmysle

neskoršie prevádzať skutkami, slovami a príkladom ohľadne lásky k nepriateľom (Mt 5, 44). Keď

pozorujem, ako skrýval a tajil svoju nekonečnú moc a ako nepremožiteľný Lev stal sa tichým a

pokorným Baránkom (Iz 5, 29) medzi zúrivými, hltavými vlkmi, moje srdce bolo premožené a

schopnosti ma opustili, keď som vrúcne zatúžila milovať Ho a napodobňovať Ho v Jeho láske,

dobrotivosti, trpezlivosti a miernosti.

629. Tento príklad ti predkladám k ustavičnému napodobňovaniu, aby si poznala, až do akej miery

musíš byť ochotná znášať a trpieť , odpúšť ať a milovať tých, ktorí ť a urážajú; lebo ani ty, ani žiaden

iný tvor nie je nevinný a bez chyby a mnohí sú obť ažení početnými, často opakovanými hriechmi,

za ktoré si zaslúžia všetky možné urážky a protivenstvá. Keď ti teda prenasledovanie poskytuje

príležitosť k napodobňovaniu Pána, prečo by si nemala milovať tých, ktorí ti dávajú príležitosť

cvičiť sa v tejto najvyššej dokonalosti, neďakovať im za tieto dobrodenia a nepovažovať ich za

nepriateľov, ale za dobrodincov, ktorí ti poskytujú príležitosť dosiahnuť to, čo je také dôležité pre

tvoje dobro? Pre poučný predmet, ktorý obsahuje tento životopis, nebudeš bez viny, ak nebudeš

podľa toho jednať , lebo božské svetlo a všetko, čo jeho pomocou vidíš a chápeš je také, akoby si

mala živý príklad pred očami.

K a p i t o l a 23

Ježiš, Mária a Jozef pokračujú na ceste z mesta Gazy do Heliopolisu v Egypte

630. Tretieho dňa po príchode do Gazy vydali sa naši pútnici na cestu do Egypta. Čoskoro opustili

obývané časti Palestíny a vošli na pieskovú púšť Barsabe, po ktorej museli ísť vyše šesť desiat líg

cesty (líga je 3,45 km, čiže asi hodina chôdze), než prišli do Heliopolisu, terajšieho Kaira v Egypte.

Táto cesta púšť ou trvala viac dní, lebo mohli vykonať za deň iba malú vzdialenosť a to nielen

v dôsledku obtiažnej chôdze v hlbokom piesku, ale tiež pre obtiaže, ktoré sa vyskytli pre

nedostatok prístrešia. Na tejto ceste po púšti mali veľa nehôd. Zmienim sa iba o niektorých, podľa

ktorých sa môže usudzovať aj o iných, lebo nie je potrebné hovoriť o všetkých. Aby sme pochopili,

koľko Mária a Jozef a tiež dieť atko Ježiš vytrpeli na tejto ceste, musíme pamätať , že Všemohúci

dopustil, aby Jeho Jednorodený so svojou Matkou a svätým Jozefom trpeli obtiaže, ktoré sú

prirodzene spojené s cestovaním púšť ou. Nebeská Pani, hoci si nesť ažovala, predsa veľa trpela a Jej

manžel taktiež. Obidvaja trpeli mnohými osobnými obtiažami a zármutkom a presvätú Matku

okrem toho ešte trápilo utrpenie Jej Syna a svätého Jozefa; a svätý Jozef sa zase veľmi zarmucoval,

že pri všetkej svojej snahe o starostlivosti nebol v stave uľaviť Dieť atku, ani svojej Snúbenici.

631. Na celej ceste šesť desiatich líg po púšti nemali žiadne prístrešie, než oblohu nebeskú na

otvorenej pláni; k tomu to bolo v zimnej dobe, v mesiaci február, iba šesť dní po očisť ovaní, ako

bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole. Prvú noc na tejto pieskovej pláni odpočívali na úpätí

malého pahorku, ktorý bol jediným závetrím, aké mohli nájsť . Kráľovná nebies s Dieť atkom

v náručí sa posadila na zem a spolu s manželom si zajedla niečo z pokrmov, ktoré si priniesli

z Gazy. Cisárovná nebies tiež nakojila svoje dieť atko Ježiša a Ono potešilo svoju Matku a jej

manžela svojou spokojnosť ou. Svätý Jozef, aby obstaral aspoň nejaký úkryt, čo i len malý a nízky,

urobil pre božské Slovo a jeho najsvätejšiu Matku, akýsi stan z nejakých tyčiek, na ktorý rozprestrel

svoj plášť . Po celú noc desať tisíc anjelov, plných obdivu, posluhovalo týmto pozemským pútnikom

vo viditeľných ľudských podobách a tvorili stráž okolo svojho Kráľa a svojej Kráľovnej. Veľká

Pani spozorovala, že Jej Božský Syn obetoval večnému Otcovi obtiaže a námahy, svoje aj Máriine a

Jozefove. Kráľovná sa spojila v týchto modlitbách a iných úkonoch božskej duše Dieť atka a strávila

tak väčšiu časť noci. Božské Dieť atko spalo krátky čas na rukách Matky, pričom Jozef spal na zemi,

pod hlavou mal skrinku, v ktorej boli šaty a iné veci.

632. Nasledujúci deň pokračovali na ceste a čoskoro vyčerpali zásobu ovocia a chleba a začali cítiť

nedostatok a hlad. Hoci svätý Jozef mal väčšiu starosť , predsa obidvaja veľmi cítili nedostatok.

V jednom z prvých dní cesty nejedli nič, až o deviatej hodine večer, pretože nemali ani kúsok

suchého chleba, ktorým sa do tej doby posilňovali na namáhavej ceste. Pretože prirodzenosť žiadala

nejaké občerstvenie po takej namáhavej a vysilujúcej ceste a nebola žiadna možnosť odpomôcť

tomuto nedostatku prirodzenou cestou, tu nebeská Pani oslovila Najvyššieho hovoriac: „Večný,

veľká a mocný Bože, ďakujem Ti a velebím Ťa za Tvoju veľkú štedrosť a tiež za to, že bez mojich

zásluh, len pre svoju milosrdnú blahosklonnosť dal si mi život a bytie a zachovávaš mi ich, hoci

som iba prach a neužitočný tvor a neodplácam sa Ti primerane za všetky tie dobrodenia. Ako teda

môžem žiadať pre seba, čo nemôžem odplatiť ? Avšak, Pane a Otče môj, pozri na svojho

Jednorodeného a udeľ mi čo potrebujem pre zachovanie svojho prirodzeného života a tiež pre

môjho manžela, aby som mohla slúžiť Tvojej Velebnosti a Tvojmu Slovu, ktoré sa stalo Telom pre

spásu ľudstva.“

633. Aby tieto žiadosti prichádzali ešte z väčšieho utrpenia, dopustil Najvyšší, aby ich živly trápili

viac ako inokedy a ako na prídavok k únave, opustenosti a hladu. Prihnala sa prudká búrka s vetrom

a dažďom, ktorá ich trápila a oslepovala, čo ešte viac zarmucovalo útlocitnú a milujúcu Matku kvôli

útlemu Dieť atku, ktoré nemalo ešte ani päť desiat dní. Ačkoľvek sa snažila ukryť a chrániť Ho ako

mohla, predsa sa Jej nepodarilo zabrániť tomu, aby nepocítil nepriazeň počasia, takže plakal a chvel

sa od zimy, tak ako to robia iné deti. Starostlivá Matka potom použila svoju moc ako Kráľovná a

Pani tvorstva a prikázala živlom, aby netrápili svojho Stvoriteľa, ale poskytli Mu ochranu a

osvieženie a svoj hnev, aby si vyliali iba na Nej. A ako som predtým písala pri narodení Krista a pri

ceste do Jeruzalema, vietor sa opäť ihneď utíšil, búrka sa zmiernila a neodvážila sa priblížiť

k Matke a Dieť atku. Ako odmenu za túto láskyplnú starostlivosť dieť atko Ježiš požiadalo svojich

anjelov, aby pomáhali Jeho najláskavejšej Matke a boli Jej ochranou proti nepriaznivému počasiu.

Anjeli ihneď poslúchli a utvorili okolo vteleného Slova, Jeho Matky a svätého Jozefa krásnu jasnú

kupolu. V tejto boli chránení oveľa lepšie než všetci boháči a mocní tohoto sveta vo svojich

palácoch a drahých šatách. Toto urobili anjeli niekoľkokrát, kým svätá Rodina cestovala cez púšť .

634. Napriek tomu však nemali pokrm a potrebovali aj iné veci, ktoré si ľudskou snahou nemohli

obstarať . Pán ich nechal upadnúť do takého nedostatku a počúval príjemné prosby svojej

Snúbenice, aby mohol aj v tomto ohľade urobiť opatrenia cez ruky anjelov, ktorí im doniesli chutný

chlieb, zrelé ovocie a k tomu veľmi lahodný nápoj a tým všetkým obsluhovali svätých manželov

vlastnými rukami. Potom všetci spoločne spievali hymny chvály a vďaky Pánovi, ktorý nasycuje

všetko tvorstvo v príhodnom čase (Ž 135, 25), aby chudobní mohli jesť a nasýtiť sa, ktorých oči

s nádejou hľadia k Jeho kráľovnej Prozreteľnosti a štedrosti. Taká bola tiež chutná hostina, ktorou

Pán občerstvil svojich troch Pútnikov na Púšti Bersabe (3 Kr 19, 3), lebo to bola tá istá púšť , na

ktorej Eliáš utekajúci pred Jezabelou, bol posilnený podpopolným chlebom, ktorý mu priniesol

anjel, aby mohol ísť až k hore Horeb. Avšak ani tento chlieb, ani chlieb a mäso, ktoré mu kedy si

každé ráno a večer zázračne prinášali havrany pri potoku Karit, ani manna, ktorá padala z neba pre

Izraelitov, hoci bola nazývaná chlebom anjelským, ani prepelice, ktoré im priniesol africký vietor,

ani stĺp z oblaku, ktorý ich zatieňoval, vôbec nič z toho nie možné prirovnať k občerstveniu a úľave,

ktoré poskytol Pán svojmu Jednorodenému a Jeho Matke a svätému Jozefovi. Také občerstvenie sa

neposkytovalo prorokovi, alebo nevďačnému, nemysliacemu ľudu; bolo však prichystané pre

výživu a ochranu vteleného Boha a Jeho pravú Matku; bolo pripravené pre zachovanie

prirodzeného života Krista, na ktorom závisel večný život celého ľudského pokolenia. Ak bol však

tento pokrm hodný vznešenosti tých, ktorí k nemu boli pozvaní, boli tiež vďaky a vďačnosť , ktoré

boli zaň vyjadrené, hodné toho požehnania, ktoré dostali. Aby sa všetko stalo čím príhodnejšie, Pán

nechal dôjsť nedostatok až k najvyššiemu stupňu a tak prirodzeným chodom poskytol pomoc

z neba.

635. Nech sa chudobní potešia týmto príkladom, hladujúci nech dúfajú, opustení nech z toho

získajú novú odvahu a nikto nech si nesť ažuje na božskú Prozreteľnosť , nech sa ocitnú

v akomkoľvek súžení a nedostatku. Kedy Pán opustil tých, ktorí dúfali v Jeho pomoc? (Ž 17, 31).

Kedy odvrátil Tvár od svojich trpiacich a strácajúcich dietok? My sme bratia Jeho jediného

vteleného Syna, dietky a dedičia požehnania Jeho a tiež Jeho najláskavejšej Matky. Prečo teda, vy

dietky Božie a tejto najsvätejšej Matky, vo svojom nedostatku trváte vo svojej nedôvere k takým

rodičom? Prečo ich olupujete o česť a seba o výsadu požívania ich pomoci a podpory? Poďte k nim

s pokornou dôverou, aby na vás mohli pohliadnuť očami rodičov a vypočuť vaše volanie o pomoc.

Táto Pani vystiera svoje ruky k vám, chudobným a má ich otvorené pre núdzu trpiacich. A vy,

boháči tohto sveta, prečo chcete tak dôverovať vo svoje neisté bohatstvo pri veľkom

nebezpečenstve, že stratíte vieru a hromadíte pre seba najväčšie starosti a zármutok, ako hovorí

apoštol? Pri svojej hrabivosti sa zabúdate chovať ako dietky Boha a Jeho Matky; svojimi skutkami

sa predstavujete ako pravé dietky, lebo zákonité dietky dôverujú v starostlivosť a lásku svojich

rodičov a opovrhujú dôverou iných, ktorí sú nielen cudzí, ale aj nepriatelia. Som nútená takto

hovoriť , lebo tieto pravdy mi ukázalo Božské svetlo a láska.

636. Najvyšší Otec obstaral pre našich pútnikov nielen potravu, ale tiež viditeľnú úľavu proti

nutnosti tejto cesty a ustavičnej osamelosti. Niekoľkokrát sa stalo, keď unavená nebeská Pani

odpočívala na zemi, že - ako pri iných príležitostiach - zletelo sa k Nej veľké množstvo vtákov z hôr

a svojich milých švitorením a rôznosť ou farieb peria snažili sa Ju pobavil a potešiť , s veľkou

radosť ou Jej sadali na ramená a na ruky. Najmúdrejšia Kráľovná ich láskavo prijala a vyzvala ich,

aby svojim spevom uznali svojho Stvoriteľa a boli Mu vďační za to, že ich stvoril tak krásnych a

zaodel tak krásnym perím, dal im používaniu vzduch a zem, zaopatruje ich denne potravou a

obživou. Vtáci na Jej napomenutie odpovedali radostnými pohybmi a ľúbezným švitorením a

milujúca Matka sa k nim pripojila ešte s ľúbeznejšími a melodickejšími piesňami na poctu Dieť atka

Ježiša, vychvaľovala a velebila Ho a uznávala za svojho Boha a zároveň za svojho Syna a pôvodcu

všetkých týchto divov. Tiež svätý anjeli sa účastnili na takých rozhovoroch, plných nežnosti a

striedavo spievali s Kráľovnou nebies a týmito jednoduchými vtáčkami. Toto všetko vytváralo

krásnu harmóniu, ktorú lepšie chápal duch než zmysly a obdivuhodný súlad, ktorý platil viac pre

rozumnú dušu.

637. Inokedy nebeská Kňažná hovorila s Dieť atkom. Hovorila Mu: „Moja láska a svetlo mojej

duše, akoby som mohla odľahčiť Tvoje námahy? Akoby som Ti mohla odľahčiť ť ažkosti? Čoby

som mala urobiť , aby som Ti zmiernila útrapy tejto cesty? Och, tiež by som Ťa mohla radšej niesť

vo svojom srdci miesto na rukách a upraviť Ti v ňom mäkké lôžko, aby si v ňom mohol odpočívať

bez únavy!“ A nežný Ježiško odpovedal: „Moja milovaná Matka, veľmi pohodlne odpočívam

v Tvojom náručí a konám túto cestu odpočívajúc na Tvojich prsiach, oblažovaný Tvojou láskou a

zaujatý Tvojimi slovami.“ Niekedy Syn s Matkou sa zhovárali vnútorne; tieto rozhovory boli také

vznešené a božské, že našimi slovami ich nemôžeme vyjadriť . Svätý Jozef sa podieľal na mnohých

týchto tajomstvách a tým si obľahčoval cestu, zabúdal na obtiaže a cítil vo svojom vnútri útechu a

sladkosť v takej spoločnosti. Ale nepočul a nezbadal, čo Dieť atko nahlas hovorilo Matke, pretože

v tej dobe Ježiškovho života bola táto výsada vyhradená iba Jej, ako som povedala predtým. Takým

spôsobom konali naši Vyhnanci cestu do Egypta.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

638. Dcéra moja, ako tí, ktorí poznajú Pána, vedia v nebo tiež dôverovať , tak tí, ktorí nedúfajú

v Jeho dobrotu a nesmiernu lásku, nepoznajú dokonale velebnosť Božiu. Pretože im chýba viera a

nádej a ich láska je nedostatočná. Ochotne venujeme svoju lásku tomu, ku komu máme dôveru a

koho si vážime. V tomto omyle spočíva prameň všetkej škody, ktorá sa deje smrteľníkom; lebo oni

majú také nízke poňatie o nekonečnej štedrosti, ktorá im dala bytie a zachováva ich, že nemajú

prvú dôveru vo svojho Boha. Ak nemajú dôveru, nemajú ani Lásku, akou Ho majú milovať a

obracajú sa na tvorov. Vážia si u nich to, čo hľadajú, totiž moc, bohatstvo, márnu slávu a pýchu.

Ačkoľvek veriaci môžu tento škodlivý vplyv potlačiť vierou a nádejou, nechávajú tieto cnosti ležať

ľadom, nepoužívajú ich a znižujú sa na úroveň neužitočných tvorov. Tí, ktorí majú bohatstvo,

spoliehajú sa naň a tí, ktorí ho nemajú, dychtivo sa za ním ženú; niektorí sa ho domáhajú aj veľmi

trestuhodným spôsobom; iní zase spoliehajú na vplyvné osoby, chvália ich a pochlebujú im. A tak

sa stáva, že veľmi málo je tých, ktorý hľadajú Pána takým spôsobom, aby si zaslúžili Jeho

prozreteľnostnú starostlivosť . Veľmi málo je tých, ktorí dôverujú v Boha a uznávajú Ho za svojho

Otca, ktorý je ochotný starať sa o svoje deti, ktorý ich bude kŕmiť a zachovávať a nesklame ich pri

ich potrebách.

639. Tento zvodný blud naplnil zem milovníkmi tohoto sveta; naplnil ich hrabivosť ou a chtivosť ou,

ktorá odporuje zákonu Stvoriteľa; priviedol ľudí k bláznovstvu v ich túžbach, lebo všeobecne sa

snažia dosiahnuť bohatstvo a pozemské statky, a tvrdia, že to robia iba pre svoju potrebu, a je to iba

predstieranie, ktorým chcú zakryť nedostatok záujmu o vyššie veci. V skutočnosti však sami seba

hrozne klamú, lebo vyhľadávajú nadbytok; a to nielen toho, čo naozaj potrebujú, ale aj to, čo slúži

pre svetskú pýchu. Keby ľudia neobmedzovali svoje túžby iba na to, čo skutočne potrebujú, bolo by

nerozumné spoliehať sa na tvorov, namiesto toho, aby svoju dôveru vložili jedine do Boha, ktorý sa

verne stará aj o mladých krkavcov s nie menšou starostlivosť ou, než ako keby ich krákoranie bolo

prosbou o pomoc vysielanou k svojmu Stvoriteľovi (Jób 38, 41). Bola som upevnená v tejto dôvere

a neznepokojovala som sa počas svojho vyhnanstva a na dlhej ceste. Pretože som dôverovala

v Pána, pomohol mi v čase núdze. Ty tiež, dcéra moja, pretože vieš o tejto vznešenej Prozreteľnosti,

nemáš sa znepokojovať v čase núdze alebo zanedbávať svoje povinnosti preto, aby si obstarala, čo

chýba, ani sa nemáš spoliehať na ľudské snahy alebo na tvorov. Keď vykonávaš, čo sa od teba

žiada, potom je najprospešnejšie dôverovať v Pánovi bez nepokoja a zmätku: čakaj trpezlivo, aj keď

sa pomoc trocha oneskorí. Vždy ju dostaneš včas, keď to bude najlepšie a keď otcovská láska Pána

sa bude môcť prejaviť najvhodnejšie a najzrejmejšie. Tak sa stávalo aj mne aj môjmu manželovi

v dobe našej núdze a nedostatku.

640. Tí, ktorí nie sú trpezliví v protivenstvách a nechcú znášať nedostatok, ktorí sa obracajú

k vyschlým cisternám (Jar 2, 5), dôverujúc v klam a mocných tohto sveta, tí, ktorí sú neskromní, vo

svojich žiadostiach a lakomo túžia po tom, čo nie je nutné pre zachovanie života. Tí, ktorí

nezriadene lipnú na tom, čo majú a zo strachu, aby im neubudlo, odmietajú chudobným almužnu, tí

všetci majú príčinu obávať sa, že božská Prozreteľnosť sa môže ukázať práve taká skúpa

v starostlivosti o nich, akí sú oni vo svojej dôvere k Nemu a v dobročinnosti voči chudobným, že im

odoprie to, čo ináč ľahko mohli očakávať z Jeho rúk. Avšak nebeský Otec, ktorý necháva slnko

vychádzať na spravodlivých i nespravodlivých (Mt 5, 45) a dáva dážď dobrým i zlým, pomáha

všetkým a dáva im život aj pokrm. Aj keď Boh udeľuje svoje požehnanie dobrým aj zlým, nemôže

byť u neho pravidlom, aby dával viac pozemských majetkov dobrým a zlým menej. Naopak, často

radšej ponecháva vyvolených a predurčených v chudobe (Jak 2, 5), pretože tým získavajú zásluhy a

odmenu, a tiež preto, že je málo tých, ktorí vedia užívať bohatstvo správne a ktorí ho môžu mať bez

nezriadenej chtivosti. Môj Syn a ja sme sa ovšem nemuseli nijako obávať od tohto nebezpečenstva,

ale On si prial zanechať ľuďom tento príklad, aby ich naučil tejto vede, ktorou sa získava život

večný.

K a p i t o l a 24

Svätí pútnici, Ježiš, Mária a Jozef prišli do Egypta a po kratšom blúdení prišli do

Heliopolisu, kde sa stali veľké zázraky

641. Ako som sa už predtým zmienila, v úteku vteleného Slova boli aj iné tajomstvá, ktoré

smerovali k vyšším cieľom, než bol únik pred Herodesovým prenasledovaním. Útek do Egypta mal

poskytnúť Dieť atku Spasiteľovi príležitosť , aby navštívil tú zem a vykonal tam zázraky, o ktorých

písali dávny proroci. Najmä Izaiáš o nich výslovne prorokoval, keď hovorí: „Hľa, Pán sa nesie na

ľahkom oblaku a ide do Egypta; a trasú sa pred Ním bôžikovia Egypta, a Egyptu v hrudi roztápa sa

srdce.“ (Iz 19, 1). Toto aj iné veci, obsiahnuté v tomto proroctve naplnili sa v dobe narodenia Krista

Pána. Vynechám však čo sa netýka môjho predmetu a chcem povedať , že keď Ježiš, Mária a Jozef

pokračovali na svojej púti spôsobom, aký vyššie popísaný, prišli konečne do obývanej časti Egypta.

Prv však než prišli do Heliopolisu, kde sa chceli usadiť , anjeli podľa ustanovenia Najvyššieho viedli

ich okľukami tak, aby prešli cez mnohé mestá, na ktorých si Boh prial pre dobro Egypť anov

vykonať zázraky. Tým sa stalo, že strávili na svojej ceste viac než päť desiat dní a vzdialenosť , ktorú

prešli z Betlehema, či z Jeruzalema, bola viac než dvesto líg čiže šesťstodeväť desiat kilometrov,

kdežto, keby išli priamou cestou, by nebolo treba také dlhé cestovanie.

642. Egypt bol veľmi oddaný modloslužbe a s ním spojenej poverčivosti. Aj malé dedinky tejto

zeme boli plné modiel. Na mnohých miestach boli chrámy, ktorý prebývali zlý duchovia a

obyvatelia diablami poučovaní zhromažďovali sa v tých chrámoch, aby v nich konali svoje obrady

a prinášali obete na poctu diablom a títo Egypť anom na ich modlitby veštili a tak dosiahli úplnú

nadvládu nad týmto naivným, poverčivým národom. Ponorení v týchto klamoch žili v takých

bludoch a natoľko poddaní diablom, že iba silná ruka Pána (ktorým bolo vtelené Slovo) mohla

vyslobodiť tento opustení ľud a vyslobodiť z moci Lucifera. Toto bolo ť ažšie a nebezpečnejšie

otroctvo, než v akom Egypť ania držali ľud Izraelský (2 Mojžiš 1, 11). Aby sa dosiahlo

vyslobodenie a osvietenie tých, ktorí žili v krajine tieňa smrti (Lk 1, 79), aj aby mohli zazrieť to

veľké svetlo, o ktorom píše Izaiáš (9, 2). Najvyšší ustanovil, aby Slnko spravodlivosti, Kristus (Mal

4, 2), krátko po svojom narodení sa ukázalo v Egypte v náručí svojej nanajvýš šť astnej Matky a aby

cestovalo a prechádzalo po tejto zemi a osvecovalo ju všade mocou svojho božského svetla.

643. Tak Dieť atko Ježiš so svojou Matkou a svätým Jozefom prišli do obývaného kraja v Egypte.

Božské Dieť atko vchádzajúc do miest v náručí svojej Matky dvíhalo oči aj ruky k večnému Otcovi

a prosilo za spásu ich obyvateľov, ktorí sa nachádzali v zajatí satana. A Syn Boží použil ihneď svoju

zvrchovanú božskú moc a vyhnal diablov z modiel a vrhol ich do pekelnej priepasti. Ako keď blesk

vyšľahne z mrakov, tak rýchle vyrazili z modiel a zostúpili do najhlbších priepastí pekla (Lk 10,

18). V tom istom okamihu modly spadli na zem a roztrieštili sa, oltáre sa rozpadli na kusy a chrámy

sa zrútili. Nebeská Pani vedela, prečo sa to deje, pretože spájala svoje modlitby s modlitbami

svojho najsvätejšieho Syna, ako spolupôsobiteľka spasenia. Svätý Jozef tiež povedal, že je to dielo

vteleného Slova a preto Ho zo svätým obdivom chválil a velebil. Diabli však, hoci cítili božskú

moc, nevedeli odkiaľ táto moc vychádza.

644. Egyptský ľud žasol nad týmito nevysvetliteľnými udalosť ami, hoci medzi vzdelanejšími už od

doby, keď prorok Jeremiáš sa zdržoval v Egypte, sa rozprávalo, že má prísť židovský Kráľ zničiť

chrámy aj modly. Jednoduchý ľud však o tomto proroctve nič nevedel a ani vzdelaní nevedeli, ako

sa to stane a preto sa všetky zmocnila hrôza a zmätok. V tomto vzrušení a strachu niektorí

premýšľali o týchto udalostiach a prišli k našej veľkej Pani a k svätému Jozefovi a v horlivosti, keď

videli týchto cudzincov v meste, rozprávali im tiež o zborení svojich chrámov a roztrieštení modiel.

Matka múdrosti použila túto príležitosť a začala ich vyvádzať z bludu, rozprávala im o pravom

Bohu a učila ich, že On jediný je Stvoriteľom neba i zeme, že Jeho jediného majú ctiť a uznávať za

Boha, že všetci ostatní bohovia sú falošnými bohmi, nie viac ako kus dreva, hliny alebo kovu,

z ktorého sú zhotovení a nemajú ani oči, ani uši, ani žiadnu moc; že umelci, ktorí ich zhotovili, ako

aj ktoríkoľvek človek ich môže podľa svojej vôle zničiť ; veď každý človek je schopnejší,

ušľachtilejší a mocnejší, než takí bohovia; že všetky, ktoré počuli o tých bohov boli odpovede

klamajúcich a podvádzajúcich diablov, ktorí v nich boli a že diabol nemá žiadnu moc, pretože je iba

jeden pravý Boh.

645. Nebeská Pani bola taká milá a láskavá vo svojich slovách a pritom taká plná života a sily, Jej

zjav taký očarujúci a všetko Jej konanie bolo spojené s takými spasiteľnými účinkami, že povesť o

príchode týchto cudzích Pútnikov sa rýchlo rozniesla po okolitých mestečkách a mnoho ľudí sa

zhromaždilo, aby Ju videli a počuli. Okrem toho ešte mocné modlitby vteleného Slova spôsobili

zmenu v srdciach, a rozpadnutie modiel spôsobilo rozruch ľuďom a prebúdzalo v ich mysliach

poznávanie pravého Boha a ľútosť nad hriechmi bez toho, aby vedeli, odkiaľ a cez koho toto

požehnanie dostávajú. Ježiš, Mária a Jozef prechádzali cez mnohé egyptské mestá a všade konali

tieto a mnohé iné zázraky, vyháňali diablov nielen z modiel, ale aj z mnohých diablami

posadnutých ľudí, uzdravili veľa ť ažko a nebezpečne chorých, osvecovali srdcia tým, že ich učili

pravdám života večného. Týmito a iným časnými dobrodeniami veľmi účinnými získaniu

nevedomých, svetsky zmýšľajúcich ľudí mnohých pritiahli, aby počúvali Máriu a Jozefa a

poučovali o dobrom, užitočnom živote všetkých.

646. Prišli Heliopolisu, ktorý leží smerom k Tebaide a niektorí ho nazývajú mestom ortuti.

V tomto meste bolo mnoho modiel, v ktorých mocní, zlí duchovia. Jeden z nich prebýval v strome

pri mestskej bráne; okolití obyvatelia začali ten strom uctievať pre jeho veľkosť a krásu a to bolo

príležitosť ou diablovi, aby si v ňom postavil trón. Keď sa vtelené Slovo priblížilo na dohľad k tomu

stromu nielenže bol diabol zvrhnutý zo svojho trónu a zhodený do pekla, ale strom sa sklonil až

k zemi, akoby sa radoval zo svojho šť astia, lebo aj neživé tvorstvo dosvedčovalo, aká tyranská je

diablova vláda. Táto zázračná úcta stromov sa vyskytovala aj inde na tejto Kristovej púti, ale také

prípady nie sú všetky zaznačené. Avšak pamiatka tejto udalosti ostala po stáročia, pretože ovocie a

lístie tohto stromu vyliečilo mnohé choroby. O tomto zázraku sa niektorí spisovatelia zmieňujú, ako

aj o iných mestách, ktoré navštívilo vtelené Slovo a Jeho Matka. (Nikefor 1, 10; c.31; Sozomen 1,

5; c. 20; Brocard II, c. 4). Na blízko Kaira je až do dneška tradičná studňa, z ktorej pre seba i pre

svoje Dieť atko nebeská Pani čerpala vodu na pitie a pre pranie prádla. Toto všetko sa zakladá na

pravde a úcta k týmto divom a miestam doteraz žije, a to nielen medzi veriacimi, ktorí navštevujú

sväté miesta, ale aj medzi neveriacimi, ktorí tam občas zrú Pán obdržia nejaké časné dobro pre svoj

prospech. Neveriaci dostávajú občas isté dobrodenia, aby Pán bol nimi ospravedlnený alebo, aby

pamiatka na oné zázraky bola zachovaná. Nie je však potrebné hovoriť o nich, pretože hlavné divy

za pobytu Pána v Egypte boli vykonané v Heliopolise, ktoré nie bez mystického významu mestom

slnka a teraz sa nazýva veľké Kairo.

647. Pri písaní o týchto divoch s údivom som sa pýtala veľkej Kráľovnej, ako mohla cestovať

s Dieť atkom cez tak mnohé cudzie provincie a mestá? Lebo sa mi zdalo, že tým veľmi predĺžila

námahy a obtiaže svojej cesty. A naša Pani odvetila: „Nediv sa, že môj najsvätejší Syn a Ja sme išli

tak ďaleko, aby sme získali duše, lebo keď sa jedná hoci len o jedinú dušu a keby inej cesty,

ochotne by sme precestovali celý svet.“ Ak sa nám to zdá veľké, čo Ježiš a Mária vykonali pre

spásu ľudí, je to preto, že nechápeme nesmiernosť ich lásky a práve tiež tak málo vieme splácať

takú lásku.

648. V dôsledku týchto neobyčajných udalostí, keď tak mnoho diablov bolo novou neobyčajnou

mocou vyhnané a zvrhnuté do pekla, Lucifer bol veľmi podráždený. Zúriac zlosť ou vyšiel na svet,

aby našiel príčinu takých neobyčajných udalostí. Prechádzal po celom Egypte, kde bolo tak veľa

chrámov a oltárov s modlami poborených a keď prišiel do najväčšieho mesta Heliopolis, kde

utrpelo jeho panstvo najväčšie straty s najväčším napätím sa snažil zistiť , akí ľudia tam bývajú.

Nenašiel nič nové okrem toho, že najsvätejšia Mária prišla do tohto mesta. Dieť atko Ježiša si

nevšímal, považoval Ho len za obyčajné dieť a, ako sú iné toho veku, lebo nič podrobnejšie o Ňom

nevedel. Ale pretože bol už mnohokrát porazený cnosť ami a svätosť ou panenskej Matky, zmocnilo

sa ho nové zdesenie. Hoci považoval za veľmi bezvýznamnú pre také veľké skutky, predsa sa

rozhodol Ju prenasledovať a popudiť proti Nej svojich pomocníkov v zle.

649. Hneď sa vrátil do pekla a zvolal schôdzu kniežat temnosti, upovedomil ich o zničení chrámov

a modiel v Egypte, títo diabli boli božskou mocou vyhnaní zo svojich príbytkov a vrhnutí do pekla

s takou prudkosť ou, zmätkom a mukami, že nemali možnosť pri svojom odchode zistiť osud

svojich modiel a chrámov, ktoré museli opustiť . Keď im Lucifer o tom, čo sa stalo v Egypte a

vyslovil obavy, že jeho vláda v Egypte je zničená, povedali im, že nemohol zistiť , alebo poznať , čo

mohlo byť príčinou tejto skazy, pretože tam nenašiel nič iné než tú Ženu svoju nepriateľku (ako

pekelný drak nazývaj najsvätejšiu Máriu); ale hoci vedel, že má neobyčajnú moc, predsa Ju

nepovažoval za takú veľkú a žeby mohla toľko znamenať . Predsa však si prial, aby začali proti Nej

nový boj, a že sa naň majú všetci pripraviť . Luciferovi stúpenci prehlásili, že ochotne poslúchnu a

snažili sa utíšiť jeho zúfalú zlosť , sľubovali mu víť azstvo akoby ich sila bola taká veľká ako ich

pýcha a namyslenosť (Iz 16, 6).

650. Z pekla sa vyrútilo mnoho légii diablov a prihnali k miestu, kde v tej dobe bola Kráľovná

nebies. Pretože mali podozrenie, že Boh použil najsvätejšiu Máriu ako nástroj, ktorým spôsobil

všetky ich straty v tej nešť astnej zemi, mysleli, že získajú dostatočnú náhradu za stratu svojho

panstva, ak sa im podarí premôcť Ju. Boli však prekvapení, keď sa k Nej chceli priblížiť , aby začali

svoje diabolské pokušenia, že sa k Nej nemohli priblížiť viac než na dvetisíc krokov od Nej, lebo

ich držala božská moc, ktorá - ako poznávali - vychádzali zo samotnej nebeskej Panej. Hoci Lucifer

aj celá nepriateľská banda snažili zo všetkých síl, boli bezmocnými ako silnými mučivými okovami

spútaní a nemohli sa priblížiť k nepremožiteľnej Kráľovnej. Ona držiac na rukách samého

všemohúceho Boha pozorovala ich námahu. Keď tak Lucifer ďalej pokračoval vo svojich pokusoch

bol zrazu i so svojími bandami a zlými duchmi zvrhnutý do pekelnej priepasti. Táto porážka a

zvrhnutie naplnili starého draka nesmiernymi mukami a úzkosť ou, a pretože podobne sa mu stávalo

už od Vtelenia, začal sa opäť obávať , či Mesiáš nie je na svete. Pretože však nič nevedel o tomto

tajomstve a nakoľko očakával, že Mesiáš príde s veľkou slávou a vznešenosť ou, ostal i ďalej

v neistote a pochybnostiach a naplňovala ho mučivá zlosť a hnev. Zožierala ho túžba, aby zistil

príčinu svojich múk a čím viac sa o to snažil, tým väčšia tma ho zahaľovala a tým menej mohol

poznať toho pravú príčinu.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

651. Dcéra moja, veľká je a nadovšetko iné sa má ceniť útecha, ktorú dostávajú verní priatelia

môjho najsvätejšieho Syna, keď so živou vierou a so zárukou budúcej blaženosti môžu slúžiť

Pánovi všetkých pánov a Bohu všetkých bohov, ktorý jediný drží moc a vládu nad všetkým

tvorstvom a ktorý víť azí a vládne nad svojimi nepriateľmi. Pocit takej záruky rozum oblažuje,

pamäť oživuje, vôľu rozveseľuje a všetky schopnosti zbožnej duše prežívajú sladkosť z ušľachtilej

činnosti, lebo sú úplne unesení touto zvrchovanou dobrotou, svätosť ou a nekonečnou mocou Pána,

ktorá nepotrebuje nikoho mimo seba, ktorého vôľa riadi všetky stvorené veci (2 Mach 14, 35; Zjav

4, 11). Ó, aké tisícnásobné požehnanie strácajú tvory, ktoré zabúdajúc na svoje pravé šť astie, všetok

čas svojho života i všetky svoje sily vynakladajú na starostlivosť o viditeľné veci, ženú sa za

chvíľkovými rozkošami a hľadajú zdanlivé a klamné dobrá tohoto sveta! Prajem si, dcéra moja, aby

si sa s poznaním a svetlom, ktoré si dostala, vystríhala pred takým nebezpečenstvom a aby sa tvoj

rozum a pamäť zamestnávali stále iba podstatnou súcnosť ou Božou. Do tohoto nekonečného mora

sa ponor a zanikni v ňom, neprestajne opakujúc: „Kto je ako Boh, náš Pán, ktorý prebýva na

výsostiach a hľadí na ponížených na nebi i na zemi?“ (Ž 112, 5). Kto je ako On, všemohúci a

nezávislý na nikom? Ktorý ponižuje pyšných a zvrháva tých ktorých zaslepený svet nazýva

mocnými, ktorý zvíť azí nad diablom a zvrhuje ho do priepasti?

652. zdržuj sa častejšie a dlhšie na týchto pravdách, aby sa tvoje srdce tým viac rozšírilo a získalo

viac moci nad nepriateľmi Najvyššieho a tvojimi; a prajem si, aby si čo možno najlepšie

nasledovala mňa, radujúc sa z víť azstiev a triumfov Jeho mocnej ruky a snažiac sa mať podiel na

tých víť azstvách, ktoré dosahuje nad tým krutým drakom. Žiaden stvorený jazyk, ani jazyk serafov

nemôže vysloviť , čo cítila moja duša, keď som pozorovala, ako môj najsvätejší Syn koná také divy

proti svojim nepriateľom v prospech duší zaslepených a ustrašených svojimi bludmi a pre

zvelebenie a česť Najvyššieho. V tejto radosti velebila som Pána a spoločne so svojím Synom som

zložila nové hymny a chvály, ako Jeho Matka a Nevesta Ducha svätého. Ty si dcérou Cirkvi svätej

a nevestou môjho najpožehnanejšieho Syna, obdarená Jeho milosť ou: preto je spravodlivé, aby si

horlila za dosiahnutie tejto slávy a cti pre Neho, videla usilovný boj proti jeho nepriateľom a za

dobytie triumfov pre svojho Ženícha.

K a p i t o l a 25

V súhlase s vôľou Božou, Ježiš, Mária a Jozef sa usadili a prebývali blízko mesta

Heliopolis a zariadili svoj každodenný život vo vyhnanstve

653. Ústne podanie, ktoré na mnohých miestach Egypta udržovalo v živej pamäti zázraky, ktoré

spôsobilo vtelené Slovo, zapríčinili rozdielne názory medzi svätými a inými spisovateľmi ohľadne

miesta, v ktorom bývali naši Vyhnanci za svojho pobytu v Egypte. Niektorí tvrdia, že bývali

v tomto meste, druhí zase, že v inom. Všetci môžu mať pravdu a zhodovať sa so skutočnosť ou,

pretože každý z nich môže hovoriť o inej dobe pobytu našich Pútnikov, buď v Menfise, čiže

egyptskom babylone, alebo Matarieh, pretože nenavštívili iba tieto miesta, ale aj mnohé iné. Čo sa

mňa týka, bolo mi povedané, že prišli tými mestami a nakoniec prišli do Heliopolisu a tam sa

usadili. Ich strážni anjeli im povedali Kráľovnej nebies a svätému Jozefovi, aby sa usadili v tomto

meste, lebo okrem zrútenia chrámov a modiel, ktoré sa tam stalo tak, ako inde pri ich príchode, Pán

ustanovil, aby sa tam vykonali ešte ďalšie zázraky, pre Jeho oslávenie a oslobodenie duši. A

obyvatelia tohoto mesta (podľa šť astného osudu predpovedaného už v jeho pomenovaní ako „Mesto

slnka“), mali vidieť Slnko spravodlivosti a milosti vychádzať a svietiť nad sebou. Svätý Jozef riadil

sa pokynom anjelov a snažil sa kúpiť za vhodnú cenu nejaký domček v tom okolí; a Pán zariadil

veci tak, že našiel chudobný, skromný, ale predsa pre obývanie vyhovujúci domček kúsok od

mesta, čo bolo práve tak, ako si to Kráľovná nebies priala.

654. Keď našli toto obydlie blízko Heliopolisu, ubytovali sa v ňom. Akonáhle doň vstúpili nebeská

Pani so svojím božským Synom a svätým Jozefom, naša presvätá Kráľovná padla na zem a

v najhlbšej pokore pobozkala zem a vrúcne ďakovala Najvyššiemu za to, že im obstaral toto miesto

na odpočinok po ich dlhej, namáhavej ceste. Ďakovala aj zemi aj živlom, že Ju znášala, pretože vo

svojej neporovnateľnej pokore stále sa považovala za nehodnú akéhokoľvek dobrodenia. Klaňala

sa, ležiac tvárou na zemi, nezmeniteľnej milosti Božej a zasväcovala seba i všetko, čo sa malo na

tomto mieste konať , Jeho cti a sláve. V duchu obetovala všetky svoje mocnosti a schopnosti,

ponúkala sa prijímať ochotne a s radosť ou všetky práce a námahy, ktorými v dobe vyhnanstva bude

môcť Všemohúcemu poslúžiť , lebo ich vo svojej múdrosti predvídala a všetky s láskou prijímala.

Pomocou svojej od Boha udelenej vedomosti považovala utrpenie za veľmi cenné; poznávala, ako

vysoko cení utrpenie Božský tribunál a ako na ne pozeral Jej najsvätejší Syn, ako na bohatý poklad

a dedičstvo. Keď vykonala tieto vznešené úkony zbožnosti, začala pokorne čistiť a robiť poriadok

v malom, chudobnom domčeku. Náradie, ktoré k tej práci potrebovala, si požičala, Naši nebeskí

cudzinci mali síce prístrešie pod štyrmi holými stenami, ale chýbalo im všetko ostatné, čo patrí

k zachovaniu a pohodliu každodenného života. Pretože teraz bývali už v obývanej krajine, teraz

prestala zázračná pomoc, rukami anjelov, ktorú dostávali na púšti, a Pán ich ponechal odkázaných

iba na pomocný zdroj chudobných, totiž aby prosili o almužnu. Keď nedostatok dostúpil až tak

ďaleko, že trpeli hlad svätý Jozef išiel, aby pre lásku k Bohu hľadal takú pomoc, čím dal

chudobným príklad, aby si nesť ažovali na svoj neblahý osud a nedostatok potrebných vecí a

neostýchali sa ísť po žobraní. Veď Pán všetkého tvorstva tak skoro usúdil, aby sám upadol do takej

biedy, že musel prosiť o almužnu, aby zachoval svoj život, ale tiež preto, aby mal príležitosť tie

almužny stonásobne odplatiť .

655. Prvé tri dni po príchode svätej rodiny do Heliopolisu, práve tak ako na iných miestach

v Egypte Kráľovná nebies nemala pre seba a pre svojho Jednorodeného Syna žiadnu inú potravu,

než čo vyprosil svätý Jozef. Keď potom svojou prácou začal zarábať nejaké peniaze, urobil pre

Matku chudobné lôžko a pre Synáčika kolísku. Sám spával iba na holej zemi, lebo dom bol bez

akéhokoľvek nábytku, kým sám nezhotovil najpotrebnejšie kusy zariadenia pre pohodlie všetkých

troch. V súvislosti s tým nesmiem obísť mlčaním, že pri svojej krajnej chudobe a nedostatku

najsvätejšia Mária a Jozef neľutovali za svojím domčekom v Nazarete a nezatúžili po moci svojich

príbuzných a priateľov, ani po daroch kráľov, ktoré rozdali a ktoré by sa im teraz tak dobre boli

zišli. Ich myseľ bola vzdialená od takých myšlienok; ani sa nesť ažovali na svoj veľký nedostatok,

strádanie a opustenosť ; nespomínali na minulosť a nepripúšť ali si starosti o budúcnosť . Znášali

všetko s neobyčajnou vyrovnanosť ou, radosť ou a pokojom a odovzdávali sa vo všetkom božej

Prozreteľnosti. Och, aké maličké sú naše neverné srdcia! Do akých trápnych starostí upadáme, keď

vidíme, že nám hrozí chudoba a nedostatok! Hneď začneme spomínať , akú príležitosť sme prepásli,

pri ktorej príhode sme to alebo ono premeškali alebo zanedbali, alebo keby sme boli urobili to alebo

ono, boli by sme sa vyhli svojmu nešť astiu. Všetky také náreky sú márne a nerozumné, pretože nič

nepomôžu, hoci by bolo dobré, keby sme sa neboli dopustili hriechu, za ktorý sme tak trestaný, my

ich veľmi často ľutujeme kvôli časnej škode a nie pre vinu, ktorá je s hriechom spojená. Máme

pošetilé a váhavé srdce a nechápeme preto duchovné veci, ktoré prispievajú k nášmu

ospravedlneniu a vzrastu milosti (Lk 24, 25) a naproti tomu sme tomu plní pozemskej nerozvážnosti

a prenáhlenosti, keď ide o časné záležitosti a starosti. Príklad našich Vyhnancov je v skutku vážnym

napomenutím pre naše nízke pozemské zmýšľanie.

656. Najmúdrejšia Pani a jej snúbenec, opustení a zbavení všetkej pozemskej pomoci, s radosť ou

sa prispôsobili chudobe svojho malého obydlia. Z troch izbietok, ktoré v ňom boli určili jednu za

svätyňu či za chrám pre Dieť atko Ježiša, o ktorú sa mala starať Jeho najčistejšia Matka; tam

postavili kolísku a Jej holé lôžko, ktoré mohli zakryť až po niekoľkých dňoch s námahou a prácou

Jej svätého snúbenca a láskavosť ou niektorých zbožných žien. Druhá izbička bola určená za spálňu

a modlitebňu svätého Jozefa. Tretia slúžila za dielňu, v ktorej vykonával svoje remeslo. Keď naša

veľká Pani videla ich veľkú chudobu a veľké ť ažkosti získať tesárske práce, rozhodla sa pomáhať

svojmu snúbencovi pri zaobstarávaní živobytia prácou svojich rúk. A svoj úmysel tiež ihneď

previedla, snažila sa získať nejaké šitie prostredníctvom zbožných žien, ktoré sa s Ňou zoznámili,

privábené Jej skromnosť ou a láskavosť ou. Pretože všetko, čo mala na starosti, alebo čím sa

zamestnávala, bolo dokonalé, čoskoro sa rozšírila povesť o Jej zručnosti, tak Jej nikdy nechýbalo

zamestnanie, ktorým prispievala k zlepšeniu živobytia svojho Syna, prvého Boha a človeka.

657. Aby bolo možné obstarať nutné jedlo a šatstvo, zariadiť hoci iba chudobne domácnosť a

zaplatiť bežné výdavky, bolo však nutné, aby naša Kráľovná venovala práci celý deň a iba v noci sa

mohla venovať svojim duchovným cvičeniam, preložila na nočnú dobu, aby získala viac hodín vo

dne pre ručné práce, lebo nechcela žiadať alebo očakávať zázračnú pomoc od Boha vo veciach,

ktoré si mohla zaobstarať sama zvýšenou pilnosť ou a mimoriadnou prácou. My v takých prípadoch

žiadame o zázračnú pomoc viac z pohodlia, než z potreby. Najmúdrejšia Kráľovná prosila večného

Otca, aby obstaral pre Jej Syna to, čo potrebuje, ale pritom sama stále pracovala. Konala ako

človek, ktorí nedôveruje sám sebe alebo svojim snahám, spájala modlitby so svojími prácami, aby

získala životné potreby tak, ako ostatní ľudia.

658. Malý Ježiško bol veľmi potešený múdrosť ou svojej Matky a s jej odovzdanosť ou do vôle

božej pri takej veľkej chudobe a za Jej vernosť si prial obľahčiť Jej práce, ktoré vzala na seba.

Jedného dňa k Nej prehovoril z kolísky a povedal Jej: „Matka moja, rád by som ti stanovil pravidlá

pre tvoj denný život a práce.“ Okamžite nebeská Matka kľačala pri Ňom a povedala. „Moja

najsladšia láska a Pane celej mojej bytosti, chválim a velebím Ťa za to, že si ráčil vyjsť v ústrety

mojim tajným myšlienkam a túžbam; kiež by sa Ti ľúbilo riadiť moje kroky podľa Tvojej svätej

vôle, usporiadať všetky moje práce podľa Tvojho priania a určiť mi všetky zamestnania podľa

Tvojho božského zaľúbenia. A keď sa Tvoje Božstvo stalo telom a Tvoj Majestát ráči sa postarať o

moje túžby, hovor, Svetlo mojich očí, lebo služobníčka Tvoja počúva.“ Pán Jej odpovedal: „Moja

najdrahšia Matka, od hodiny večernej (t. j. od deviatej) trochu si pospíš a odpočinieš. A od polnoci

až do svitania môžeš sa zaoberať spolu so Mnou rozjímaním a budeme chváliť večného Otca.

Potom priprav potrebné pokrmy pre seba a pre Jozefa a potom nakŕmiš Mňa a drž ma v náručí až

do tretej (deviatej) hodiny, kedy ma odovzdáš do náručia svojho manžela, aby sa osviežil pri svojej

dennej práci. Potom si odpočiň až do toho času, keď sa mu má pripraviť jedlo a potom opäť pracuj.

Pretože nemáš so sebou Písmo sväté, ktoré bývalo Tvojou útechou, môžeš s pomocou mojich

svätých vedomostí rozjímať o náukách života večného, aby si ma mohla verne nasledovať . A stále

sa modli k večnému Otcovi za hriešnikov.“

659. Podľa týchto životných pravidiel najsvätejšia Mária riadila všetky svoje skutky po celý čas

pobytu v Egypte. Každý deň trikrát kojila dieť atko Božie; nakoľko tým, že Jej určil rannú hodinu

pre kojenie, nezakázal Jej kojiť v iných dobách, v ktorých Ho kojila od Jeho narodenia.

Kedykoľvek sa nebeská Matka v Jeho prítomnosti zapodievala nejakou prácou, vždy ju konala

kľačiac na kolenách: a veľmi často sa stávalo, že počas svojich hovorov a konferencií, Kráľ

v kolíske a Matka pri práci prespevovali mystické piesne chvály. Keby tieto piesne boli všetky

napísané, bolo by ich viac, než je všetkých žalmov a hymien, ktoré používala svätá Cirkev a viac

než všetky, ktoré vôbec boli napísané, pretože nie je možné pochybovať , že Boh sa zhováral

s pôvodkyňou svojho človečenstva, svojou požehnanou Matkou, vznešenejším a podivuhodnejším

spôsobom, než s Dávidom, Mojžišom, Máriou, Annou a so všetkými prorokmi a prorokyňami. Tieto

hymny nebeskú Matku stále naplňovali novými účinkami božstva a novými žiadosť ami po spojení

s Jeho nezmeniteľnou Bytosť ou, lebo iba Ona jediná bola tým Fénixom, ktorý mohol byť

obnovovaný v tomto plameni a kráľovským Orlom, ktorý mohol svojím pohľadom preniknúť

nevýslovné svetlo a vzlietať k výšinám, kam sa žiaden tvor nemohol odvážiť zaletieť . Ona splnila

úmysly, pre ktoré Slovo prijalo telo v Jej panenskom živote, pritiahla totiž a povzniesla rozumné

tvory k Bohu. Pretože Ona bola jediný tvor, ktorý nekládol prekážky hriechom s jeho následkami,

ani nezriadenými vášňami a žiadosť ami a nemala žiadne k zemi tiahnúce sklony našej pozemskej

prirodzenosti, preto sa vznášala hore ku svojmu Milovanému a Jeho vznešeným príbytkom a

neodpočívala, kým nedosiahla svoj stred, ktorým bol Boh. Okrem toho Ona mala stále pred očami

cestu svetla (Jn 16, 6), vtelené Slovo a všetky Jej túžby a náklonnosti sa zbiehali v nepremenlivej

bytosti Najvyššieho; a preto s vrúcnou horlivosť ou sa náhlila dopredu a radšej objímala svoj Cieľ,

než aby k Nemu vzlietla, a žila viac svojej Láske než sebe.

660. Niekedy tiež spalo Dieť atko Božie pod bdelým dozorom svojej šť astnej a blaženej Matky, aby

sa na Ňom splnil výrok: „Ja spím, ale moje srdce bdie.“ (Veľp 5, 2), a pretože toto najsvätejšie Telo

Jej Syna bolo Jej najčistejším zrkadlom, v ktorom videla a prenikala tajomstvá Jeho presvätej Duše

a Jej činnosť (Múd 7, 16), videla sa v Ňom znovu a znovu. Zvláštnym potešením pre nebeskú Paniu

bolo, keď pozorovala najsvätejšiu Dušu svojho Syna, keď sa Jej zjavovala so všetkými svojími

hrdinskými úkonmi ako duša Pútnika, ale predsa Všeobsahovateľa, dobe, keď Jeho telesné

schopnosti zmizli v krásnom detskom spánku a celé Jeho človečenstvo bolo podstatne spojené

s Božstvom. Náš jazyk nie je v stave vysloviť tie sladké pocity a vzlety lásky a hrdinských úkonov

Kráľovnej nebies pri takých príležitostiach a naše slová sú ďaleko od skutočnosti; ale keď sa

nenájdu slová, tam nech viera a láska nahradia nedostatok.

661. Kedykoľvek si Matka Božia priala poskytnúť svätému Jozefovi potešenie podržať Dieť atko

Ježiša povedala: „Synu a Pane môj, pohliadni na svojho verného služobníka Jozefa láskou Syna i

Otca a poteš sa v čistote jeho milujúcej duše, ktorá je Tvojich očiach taká milá.“ A svätému

Jozefovi povedala: „Snúbenec môj, príjmi do svojich rúk Pána, ktorý vo svojich rukách drží celý

kus neba i zeme a ktorý ich stvoril jedine pre svoju dobrotu. Oddýchni si od práce v Tom. Ktorý je

slávou všetkého stvorenia.“ Za tieto milosti svätý Jozef pokorne ďakoval a obyčajne sa spytoval

svojej manželky, či môže Dieť atko pohladiť . A povzbudení Ňou to robieval a táto výsada mu dávala

zabúdať na všetky ť ažkosti svojej práce a robila mu ich ľahké a sladké. Kedykoľvek Mária a Jozef

požívali jedlo vždy mali Dieť atko pri seba; pri podávaní pokrm Kráľovná nebies Ho držala na

rukách a požívajúc s veľkou skromnosť ou pokrmy poskytovala zároveň aj svojej najčistejšej duši

sladší a výživnejší než telu, klaňala sa Mu a milovala Ho ako večného Boha, a hladkala Ho

s nežnosť ou Matky. Nie je možné predstaviť si pozornosť , ktorú venovala tejto dvojakej povinnosti:

aby na jednej strane plnila povinnosť , ktorá Mu patrila ako od tvora Stvoriteľovi, pozerajúc Naň

v Jeho Božstve ako na Syna večného Otca a Kráľa kráľov a Pána pánov, ako na Stvoriteľa a

Zachovávateľa celého vesmíru a na druhej strane, aby mu venovala všetku pozornosť , aká Mu

patrila ako Dieť atku tým, že Mu slúžili a opatrovala Ho. Medzi týmito dvoma krajnosť ami bola celá

roznietená láskou a celá Jej bytosť horela hrdinskými úkonmi obdivu, chvály a lásky. O všetkom

ostatnom čo títo dvaja manželia robili môžem iba povedať , že boli obdivovaní anjelmi, a že dosiahli

vrchol svätosti a božskej radosti.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

662. Dcéra moja, keď som prišla do Egypta, kde som nemala žiadnych príbuzných alebo priateľov,

do zeme cudzieho náboženstva, v ktorej som nemohla poskytnúť domov, ochranu a pomoc môjmu

Synovi, ktorého som tak veľmi milovala. Ľahko teda môžeš pochopiť , aké utrpenia a obtiaže sme

mali, ktoré Pán na nás dopustil. Nemôžeš však pochopiť , s akou trpezlivosť ou som ich prijímala;

ani anjeli nemôžu odhadnúť odmenu, akú som si zaslúžila od Najvyššieho láskou a odovzdanosť ou,

s akou som tie utrpenia a obtiaže znášala; tieto zásluhy boli oveľa väčšie, než by som získala

rovnakou odovzdanosť ou v najväčšom blahobyte. Je síce pravda, že som veľmi ľutovala svojho

manžela, keď som ho videla v takej núdzi a nedostatku, ale súčasne som velebila Pána za to, že bol

schopný ich znášať . Prajem si, aby si ma v tejto ušľachtilej trpezlivosti a radosti ducha nasledovala,

kedykoľvek ti Pán dá k tomu príležitosť , i aby si sa učila konať múdro vnútorne aj navonok,

správne usporadúvať všetky svoje skutky i myšlienky a neprekážať im.

663. Keď chýbajú životné potreby tým, ktorých máš na starosti, vynasnaž sa ich primerane získať .

A nestrácaj pokoj svojej mysle preto, ak musíš niekedy pre plnenie povinností obetovať svoj pokoj,

najmä keď si pripomenieš, čo som tak často hovorievala: aby si nestrácala z mysle prítomnosť Pána,

lebo s Jeho božským svetlom a milosť ou budeš môcť vykonávať všetko. Čo je možné správnym

spôsobom dosiahnuť ľudskou námahou, nemá sa očakávať , že to príde zázrakom; ani sa človek

nesmie vyhýbať práci v nádeji na nadprirodzený zásah od Boha, lebo Pán milorád spolupôsobí iba

s obyčajným a prirodzeným chodom stvorených vecí. Telesná práca slúži duši ako obeť na

rozmnoženie zásluh, ktoré získa takou činnosť ou. Rozumný človek môže pri práci chváliť Boha a

klaňať sa Mu v duchu a v pravde (Jn 4, 23). Aby si mohla plniť túto povinnosť , riaď svoju činnosť

podľa Jeho vôle, poraď sa ohľadne nej s Jeho vôľou, váž ju na váhe svätyne a upieraj svoju

pozornosť na božské svetlo, ktoré Všemohúci udeľuje tvojej duši.

K a p i t o l a 26

O zázrakoch, ktoré dieťatko Ježiš, najsvätejšia Mária a Jozef vykonali v Heliopolise

v Egypte

664. Prorok Izaiáš hovorí, že Hospodin vojde do Egypta na ľahkom oblaku, aby v tejto zemi konal

zázraky. Izaiáš tým, že nazýva najčistejšiu Máriu (alebo ako sa iní domnievajú, človečenstvo, ktoré

od Nej obdržal) oblakom, nepochybne chce poukázať na to, že Pán mal zúrodniť a zavlažiť

neúrodnú pôdu sŕdc obyvateľov tej zeme, aby mohli ďalej prinášať ovocie svätosti a božského

poznania. A to sa skutočne stalo, keď ten nebeský oblak zatienil túto zem, lebo sa v nej hneď začala

šíriť viera v Boha a vyhladzovať modlárstvo; cesty života večného, ktoré až doteraz diabli

udržiavali zavreté, sa začali otvárať . Toto všetko sa dialo v takej miere, že snáď nebola ani jediná

provincia v tej zemi, v ktorej by pravý Boh ostal nepoznaný hneď, len čo tam prišlo vtelené Slovo.

Hoci niektorí ľudia získali toto poznanie prostredníctvom stykov so Židmi, aké vtedy boli medzi

tými dvoma národmi (4 Kr 17, 24), ale bolo medzi ľuďmi mnoho bludov; povery a uctievanie

diabla sa miešali s tým poznaním, práve tak, ako to bolo u Babylončanov, ktorí kedysi prišli a

usadili sa v Samárii. Keď však Slnko spravodlivosti začalo ožarovať Egypt a Mária, nanajvýš

svätý, nepoškvrnený oblak, začala zatieňovať túto zem, stala sa taká úrodná vo svätosti a milosti, že

po mnohé storočia vydávala hojnú úrodu. Dokazuje to ono množstvo svätcov, ktorí tam potom žili a

tisíce pustovníkov, ktorí dokázali, že sa v tejto zemi zhromažďoval a vydával taký sladký med

svätosti a kresť anskej dokonalosti.

665. Ako som povedala, Pán, aby zaistil toto požehnanie Egypť anom, ubytoval sa v meste

Heliopolis, pretože bolo plné modiel, chrámov a diabolských oltárov, ktoré pri jeho príchode padli

do prachu s veľkým rachotom a hlukom, že celé mesto bolo vzbúrené a zmätené náhlosť ou tohoto

zosunu (Iz 19, 1). Ľudia behali vydesení a akoby boli pomätení; zvedavosť priviedla väčší počet

mužov a žien k cudzincom, ktorí nedávno prišli a priali si hovoriť s veľkou Kráľovnou a so svätým

Jozefom. Nebeská Matka, ktorá vedela o tajomných plánoch Božích, hovorila s veľkou múdrosť ou,

opatrnosť ou a prívetivosť ou priamo k ich srdciam. Títo ľudia veľmi obdivovali Jej neobyčajnú

vľúdnosť a vznešené učenie, ktoré ich vyviedlo z ich bludov; a keď hneď uzdravila niektorých z ich

chorých, to tým viac a rýchlejšie pôsobilo na ich upokojenie a povzbudenie. Povesť o tých

zázrakoch sa rýchlo rozšírila a zakrátko sa dostavil veľký zástup ľudí, ktorí chceli vidieť nebeskú

cudzinku. A najmúdrejšia Pani bola nútená poradiť sa so svojím najsvätejším Synom, ako sa má

ďalej chovať k tomuto veľkému množstvu ľudí. Dieť atko Božie povedalo, aby ich poučila o Bohu a

naučila, ako Ho majú správne uctievať a nech ich napomenie, aby prestali žiť hriešnym životom.

666. V tomto úkone kázania Egypť anom a ich vyučovania, bola naša nebeská Kňažná nástrojom

svojho najsvätejšieho Syna, Ktorý Jej slovám dával silu. Účinky týchto kázní a poučovaní boli také

veľké, že by bolo potrebné veľa kníh, aby sa popísali tie divy a obrátenia duší, ktoré sa stali v dobe

tých siedmych rokov ich pobytu v tejto provincii, lebo vo svojej službe bola Mária naplnená

požehnaním sladkosti (Ž 20, 4). Kedykoľvek nebeská pani počúvala a odpovedala tým, ktorí k Nej

prišli, držala na svojich rukách Dieť atko Ježiša, darcu všetkých milostí, ktoré boli udeľované

hriešnikom. Hovorila s každým podľa jeho schopností, aby mu to prospelo a naučil sa náukám o

živote večnom. Osvetľovala ich v otázkach týkajúcich sa Božstva, aby pochopili, že nemôže byť

viac bohov než jeden. Vysvetlila im niekoľko článkov o pravdách týkajúcich sa stvorenia a

vykúpenia sveta. Vtisla im do myslí desatoro prikázaní, založených na prirodzenom zákone a

ukázala im, akým spôsobom sa majú klaňať a vzdávať poctu pravému bohu a ako majú očakávať

obrodenie ľudského pokolenia.

667. O diabloch im vysvetlila, akí sú to nepriatelia boha aj ľudí, ako hlboko udržovali ľudí

v bludoch uctievaním modiel a falošnými odpoveďami svojich veštieb, ako priviedli ľudí

k páchaniu najväčších mrzkostí a potom ich tajne zvádzali tým, že v nich podnecovali nezriadené

vášne. Hoci Kráľovná nebies bola taká čistá a nebolo v Nej nič, čo je nedokonalé, predsa pre oslavu

Najvyššieho nepovažovala to pod svoju hodnosť , aby im hovorila o tých biednych, nečistých

výstrednostiach, v ktorých sa Egypt topil. Tiež im oznámila, že Naprávateľ tých mnohých nerestí,

ktorý - ako je napísané - má premôcť diablov, už prišiel na svet; ovšem, že im nepovedala, že Ho

drží v náručí. Aby jej učenie ochotnejšie prijímali, a aby pravda bola tým zrejmejšia, potvrdzovala

svoje slová veľkými zázrakmi a uzdravovala všetky druhy ľudí, ktorí boli chorí alebo diablami

posadnutí, a ktorí k nej prichádzali zo všetkých častí tej zeme. Niekoľkokrát naša Kráľovná išla tiež

do nemocnice a udelila chorým obdivuhodné požehnania. Všade tešila zarmútených a prinášala

úľavu trpiacim a nešť astným, všetkých získavala nežnou láskavosť ou a dobrotivosť ou a napomínala

ich s vľúdnou horlivosť ou.

668. Pri uzdravovaní chorých a poranených nebeská Pani kolísala medzi dvoma rôznymi pocitmi:

medzi láskou, ktorá Ju pobádala obslúžiť ranených svojimi rukami a medzi cudnosť ou, ktorá Jej

bránila niekoho sa dotýkať . Aby teda mohla zachovať všetku slušnosť , Jej najsvätejší Syn Jej dal

moc uzdravovať ľudí púhym slovom a dobrými radami; ženy však mohla uzdravovať dotykom

svojich rúk a očistením ich rán. Ďalej zachovávala stále tento spôsob jednania a vzala na seba ako

povinnosť matky, tak aj ošetrovateľky chorých. Ako budem ďalej hovoriť , po dvoch rokoch pobytu

v tom mieste, svätý Jozef tiež začal uzdravovať chorých, zatiaľ čo nedostihnuteľná láska Kráľovnej

zaoberala sa najmä uzdravovaním žien. Hoci sama bola obdarená takou nepoškvrnenou čistotou a

nemala nemoci ani bolesti, predsa neváhala ošetrovať ich hnisajúce vredy a svojimi rukami

prikladať obklady a obväzy. To všetko robila s takým nežným súcitom, akoby sama niesla ich

nešť astie. Niekedy sa stalo, keď chcela poskytnúť úľavu a uzdraviť úbožiaka, požiadala svojho

Syna o dovolenie, aby Ho mohla uložiť do kolísky, čím umožnila Pánovi chudobných pozorovať

iný spôsob láskavej dobrotivosti tejto pokornej Panej. Avšak pri všetkom tomto zamestnaní a

uzdravovaní (musím s obdivom povedať) táto najskromnejšia a najčistejšia Pani nikdy nepohliadla

na tvár muža alebo ženy. I keď bola rana na tvári, jej skromnosť bola taká vynikajúca, že by nikdy

nemohla poznať niektorého zo svojich pacientov podľa ť ahov tváre, keby nebola poznávala

všetkých ľudí iným, vnútorným spôsobom.

669. Pre prílišnú horúčavu, aká v Egypte prevláda a v dôsledku mnohých neporiadkov, ktoré

bujneli medzi ľudom, boli medzi Egypť anmi rozšírené rôzne ť ažké telesné i duševné choroby. Za

tie roky, keď tam bola svätá Rodina, zúril v Heliopolise a jeho okolí zhubní mor. Pre tú príčinu a

v dôsledku povesti o ich obdivuhodných skutkoch, mnohí ľudia k nim prichádzali zo všetkých častí

tej zeme a vracali sa domov uzdravení na tele i na duši. Aby milosť Pána mohla tiecť hojnejšie, aj

aby Jeho najláskavejšej Matke bola poskytnutá pomoc v službách milosrdenstva, Boh na žiadosť

nebeskej Panej určil svätého Jozefa za Jej pomocníka pri vyučovaní a pri uzdravovaní chorých. Pre

ten účel ho obdaril svetlom a mocou uzdravovať . Presvätá Mária začala túto pomoc užívať v treť om

roku ich pobytu v Egypte; svätý Jozef obyčajne vyučoval a uzdravoval mužov, zatiaľ čo

blahoslavená Pani venovala pozornosť ženám. Výsledok ich práce pre ľudské duše bol

neuveriteľný; lebo neprestajná dobročinnosť a milostiplné účinky ich slov priť ahovali všetkých

k našej Kráľovnej a Jej skromnosť a svätosť naplňovali všetkých oddanou lásku. Ľudia Jej ponúkali

mnoho darov a veľké majetky so žiadosť ou, aby ich používala, Ona však pre seba neprijala nič, ani

si z toho nič neodložila pre svoju potrebu, lebo si stále pre svoje potrebu obstarávala prácou svojich

rúk a zárobkom svätého Jozefa. Keď niečo ponúkli blahoslavenej Panej, čo sa jej zdalo užitočné a

vhodné pre pomoc chudobným a núdznym, prijala to iba na ten účel. Iba s tým súhlasom vyhovela

zbožnému, láskavému naliehaniu zbožných osôb. A aj v takých prípadoch často im za to dala nejaký

výrobok svojich rúk. Z toho, čo so tu uviedla, môžeme si urobiť akúsi predstavu, aké veľké a

mnoho zázrakov vykonala svätá Rodina počas siedmych rokov pobytu v Egypte a v Heliopolise.

Nie je možné vypočítavať a popisovať ich všetky.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

670. Dcéra moja, žasneš nad skutkami milosrdenstva, ktoré som konala v Egypte, keď som

uzdravovala chorých z ich chorôb a pomáhala chudobným v ich potrebách, aby som im uľavila

telesne aj duševne. Aby si bola v stave pochopiť , ako sa to všetko zhodovalo s mojou láskou ku

skromnosti a samote, musíš uvážiť tú nesmiernu lásku, ktorá nútila môjho najsvätejšieho Syna, aby

hneď po svojom narodení náhlil sa na pomoc tomuto ľudu a v túžbe po jeho spasení vylial naň

svoju nekonečnú lásku. Túto lásku udelil tiež mne a urobil ma tak nástrojom svojej moci, lebo ináč

by som sa nebola odvážila na taký veľký podnik. Vždy som síce dávala prednosť zdržanlivosti

v reči alebo v stykoch s inými, ale vo všetkom ma viedla vôľa môjho Syna a Pána. Od teba,

priateľka moja, žiadam, aby si pracovala pre spásu svojich blížnych tým, že ma budeš

napodobňovať , snažiac sa nasledovať ma v dokonalosti a akosti práce. Nemusíš vyhľadávať

príležitosti, lebo Pán sám ti ich pošle. Predsa však za niektorých zvláštnych okolností môžeš

poznať , že by bolo správne ponúknuť sa k službám. Ale snaž sa používať svoj vplyv na všetkých;

uč a napomínaj ich podľa svojho poznania; ale neodvažuj sa brať na seba úrad učiteľky, snaž sa iba

potešiť a poľutovať svojich blížnych v ich súženiach a s veľkou zdržanlivosť ou, pokorou a láskou

povzbudzuj ich k trpezlivosti.

671. Čo sa týka tvojich podriadených, napomínaj, karhaj, riaď a veď ich k väčšej a väčšej

dokonalosti v cnostiach a k plneniu božských prianí. Lebo Boh chce, aby si okrem snahy o svoje

zdokonalenie pokladala za najdôležitejšie podľa svojej moci a milosti, ktorú si obdržala,

povzbudzovať a učiť tie, ktoré boli zverené tvojej starostlivosti. Modli sa bez prestania za tých,

s ktorými nemôžeš hovoriť a tým rozšíriš svoju lásku na všetkých ľudí. Pretože nemôžeš vychádzať

z kláštora a ošetrovať chorých, vynahraď to starostlivosť ou o tie, ktoré žijú s tebou, osobne im

horlivo slúž vo všetkom, čo sa týka ich pohodlia a potrieb. Nemysli si, že táto služba je pre teba

nízka, pretože si predstavená, lebo práve preto musíš konať ako matka a ukazovať o všetky láskavú

starostlivosť a tiež v iných veciach sa musíš považovať za nižšiu od ostatných. Pretože svet

obyčajne prenecháva starostlivosť o chorých ľudí chudobným a opovrhovaným, iba preto, že

nepozná vysokú cenu tejto služby, preto i ja tiež ustanovujem teba, ako chudobnú a zo všetkých

najposlednejšiu, do úradu ošetrovateľky chorých, aby si ma v tom mohla nasledovať .

K a p i t o l a 27

Herodes vydal rozkaz povraždiť nemluvniatka; najsvätejšia Mária o tom vedela:

svätého Jána ukryli príbuzní

672. Teraz nechajme Dieť atko Ježiša, najsvätejšiu Máriu a svätého Jozefa pri ich práci

posväcovania Egypta svojou požehnanou prítomnosť ou a vráťme sa do Júdska, ktoré ich

prítomnosti nebolo hodné. Tak porozumenie diabolské, ľstivé a pokrytecké jednanie Herodesa.

Tento bezbožný kráľ čakal na posolstvo od troch kráľov o novo narodenom Kráľovi židovskom a

bol pripravený neľudsky Ho usmrtiť . Istý čas spoliehal na svoju ľstivosť , ale konečne jeho

nedočkavosť ho pohla k vyšetrovaniu. Keď sa potom dozvedel, ako dlho traja králi sa zdržali

v Betleheme, že odišli z Palestíny inou cestou a aké udalosti sa odohrali v chráme, poznal, že jeho

plány boli zmarené. Opäť sa radil s niektorými znalcami Zákona a pretože ich výklad Písiem o

Betleheme a udalosti v Betleheme sa zhodovali s jeho podozrením, nariadil prísne pátranie po našej

Kráľovnej, jej Dieť atku o svätom Jozefovi. Pán však, ktorý rozkázal, aby utiekli z Jeruzalema

v noci, skryl ich tiež na ich ceste, takže nebol nik, kto by o tom niečo vedel alebo mohol nájsť stopu

ich úteku. Herodesovi sluhovia nemohli ich nájsť ani sa o nich nič dozvedieť , po svojom návrate

oznámili, že takého muža, ženu a dieť a nenašli v celej zemi.

673. Herodes sa preto náramne rozhneval (Mt 2, 16) a tým viac sa obával. Márne hľadal nejaké

prostriedky, aby zamedzil zlu, ktoré mu hrozilo od Kráľa - súpera. Avšak diabol, ktorý dobre vedel,

že Herodes je schopný každého zla, vzbudil v jeho srdci hroznú myšlienku, aby použil svoju

kráľovskú moc a dal v Betleheme a okolí povraždiť všetky deti do dvoch rokov. Takým spôsobom

iste bude zavraždený aj nedávno narodený Kráľ židovský. Tyran Herodes bol veľmi spokojný s tým

plánom, aký doteraz nevymyslel ani najväčší barbar a hneď sa rozhodol o jeho prevedeniu, bez

odporu a hrôzy, akú to obyčajne vyvoláva u iných rozumných bytostí. Keď pre svoje uspokojenie

preštudoval svoj plán pomsty, poslal trochu vojska do toho kraja a súkromne oznámil niektorým

svojim dôvernejším dôstojníkom, aby pod ť ažkými pokutami rozkázali vojakom povraždiť

v Betleheme a okolí všetky deti do veku dvoch rokov. Herodesov rozkaz bol vykonaný a celá zem

bola naplnená zmätkom, nárekom a slzami rodičov a iných príbuzných nevinných obetí, ktoré boli

tak odsúdené bez možnosti odporu alebo obrany.

674. Tento Herodesov rozkaz bol vydaný šesť mesiacov po narodení Spasiteľa. Keď ho začali

prevádzať , naša veľká Kráľovná práve držala svojho božského Syna v náručí, pohrúžená do

pozorovania Jeho najsvätejšej duše. Pozerajúc do nej ako do čistého zrkadla, videla všetko, čo sa

odohrávalo v Betleheme jasnejšie, než keby tam bola osobne prítomná a počula nárek detí aj

rodičov. Videla tiež, že Jej Syn sa modlil k svojmu večnému Otcovi za rodičov týchto neviniatok, že

Mu obetoval zavraždené dietky ako prvé ovocie svojej vlastnej smrti a tiež H žiadal, aby im bolo

udelené užívanie rozumu, aby sa stali dobrovoľnou obeť ou pre svojho Vykupiteľa a prijali svoju

smrť pre Jeho oslavu. Tak mu bolo umožnené odmeniť ich mučeníckou korunou za to, čo vytrpeli.

Večný Otec to všetko splnil; a pretože to Kráľovná vo svojom jednorodenom Synovi poznala,

spojila sa s Ním v modlitbách i obetiach. Tiež ľutovala rodičov týchto malých mučeníkov v ich

srdcervúcom plači a zármutku pre svojich synov. Ona v pravde bola prvá a skutočná Ráchel,

plačúca pre betlehemské dietky (Jer 31, 15) a nebola žiadna matka, ktorá by sa pre ne natoľko

zarmucovala ako Ona, pretože žiadna im nemohla byť takou Matkou, aká bola najsvätejšia Matka

Božia.

675. Vtedy ešte nevedela, čo urobila svätá Alžbeta pre záchranu svojho syna Jána, konajúc podľa

varovania anjela, ktorého jej poslala samotná Kráľovná, ako sme uviedli v dvadsiatej druhej

kapitole tejto knihy. Hoci pomocou božského osvietenia nepochybovala, že sa splnia všetky

tajomstvá, ktoré oznala o Predchodcovi, predsa nemala istotu ohľadne ť ažkostí a starostí

spôsobených svätej Alžbete a jej synovi, a akým spôsobom unikli pred Herodesovou krutosť ou.

Nežná Matička neodvážila s pýtať na to svojho božského Syna pre opatrnosť a úctu, akú vždy

zachovávala ohľadne takých zjavení, lebo vo svojej pokore a trpezlivosti považovala sa za nehodnú

a za prach pred tvárou Pána. Všemohúci si však všimol Jej zbožnú a súcitnú túžbu a oznámil Jej, že

Zachariáš, otec svätého Jána, zomrel o štyri mesiace po Ježišovom narodení a asi tri mesiace potom,

keď svätá Rodina opustila Jeruzalem. Ovdovená svätá Alžbeta mala teraz iba svojho syna Jána,

s ktorým trávila dni svojho vdovstva na osamelom, odľahlom mieste. Hneď po oznámení, ktoré jej

priniesol anjel a poznajúc krutú Herodesovu povahu, rozhodla sa utiecť s dieť atkom na púšť a žila

tam radšej medzi divokými šelmami, než v nebezpečenstve dosahu Herodesa. Toto rozhodnutie

previedla so schválením Najvyššieho a vedená Jeho vnuknutím žila teraz skrytá v skalnej úžľabine,

a či rozsadline, kde iba s veľkými ť ažkosť ami si obstarávala živobytie pre seba a pre svojho syna.

676. Nebeská Pani vedela tiež, že svätá Alžbeta po troch rokoch toho osamelého života zomrela

v Pánovi a že svätý Ján ostal na púšti a začal žiť anjelský život, a že nemal svoju samotu opustiť ,

kým mu Všemohúci neoznámi, aby začal hlásať pokánie ako Jeho Predchodca. Tieto posvätné

tajomstvá zjavilo dieť atko Ježiš svojej najsvätejšej Matke s mnohými inými hlbokými

požehnaniami, ktoré udelilo svätej Alžbete a jej synovi na púšti. Toto všetko videla najsvätejšia

Matka rovnako, ako videla vraždenie neviniatok. Toto všetku Ju naplňovalo radosť ou a súcitom;

radosť ou preto, že videla svätého Jána a jeho matku v bezpečím súcitom pre obtiaže, ktorým boli na

púšti vystavení. Ihneď prosila svojho najsvätejšieho Syna o dovolenie, aby sa smela starať o

Alžbetu a jej syna. Od tej doby často posiela svojich svätých anjelov, aby ich s dovolením Pána

navštívili a ich prostredníctvom svätej Alžbete a svätému Jánovi tiež posielala potraviny, ktorými jej

poskytovala lepšie pokrmy než boli tie, ktoré mohli nájsť okolo svojho divokého obydlia. Nebeská

pani prostredníctvom týchto anjelských poslov udržovala stále spojenie so svojími príbuznými po

celú dobu svojho pobytu v Egypte. Keď sa Alžbete priblížila posledná hodina, Mária poslala veľký

počet anjelov, aby boli nápomocní jej a aj jej dieť atku, ktoré malo štyri roky. Anjeli pomohli tiež

svätému Jánovi pochovať jeho matku na púšti. Potom mu Kráľovná nebies posiela každý deň

potravu, kým nedosiahol dostatočný vek, aby si sám zaobstarával živobytie svojou prácou a

námahou, zbieraním bylín, korienkov a lesného medu (Mk 1, 6), čím sa potom živil a žil

neobyčajne zdržanlivo, ako budem neskoršie rozprávať .

677. Žiaden ľudský jazyk nemôže povedať , ani žiaden rozum pochopiť , aké nesmierne zásluhy a

aký vzrast vo svätosti si nahromadila najsvätejšia Mária týmito ustavične konanými skutkami; lebo

pri všetkom si počínala s múdrosť ou a opatrnosť ou viac než anjelskou. Veľkým obdivom Ju

naplnilo a povzbudilo k láske a chvále Všemohúceho keď videla, ako na prímluvu a jej Syna za

sväté Nemluvniatka, jeho Prozreteľnosť sa ukázala voči nim taká štedrá. Poznala tak, ako keby bola

prítomná, veľký počet tých detí, ktoré boli zavraždené, že žiadne nemalo viac ako dva roky, a

pretože niektoré deti mali iba osem dní, dva mesiace, alebo šesť mesiacov. Žiadne z nich neužívalo

rozum, ale na prosbu Jej Syna a Jej obdržali vysoké poznanie o bytosti Božej, dokonalú lásku, vieru

a nádej, s ktorými konali hrdinské úkony viery, klaňania a lásky k Bohu, úcty a súcitu ku svojim

rodičom. Prosili za svojich rodičom a ako odmenu za svoje utrpenie dosiahli pre nich svetlo a

milosť pre pokrok v duchovných veciach. Ochotne sa podrobili umučeniu, hoci mali iba taký útly

vek, čo ich utrpenie veľmi zvýšilo a v dôsledku toho tiež rozmnožili ich zásluhy. Mnoho anjelov im

pomáhalo a odnášali ich duše do predpeklia, čiže do lona Abrahámovho. Svojím príchodom veľmi

potešili dávnych svätcov a upevnili ich v nádeji na skoré vyslobodenie. Toto všetko dosiahli

modlitby božského Dieť atka a Jeho Matky. Keď videla všetky tieto divy, bola rozpálená žiarou

vrúcnosti a zvolala: „Dietky, chváľte Pána!“ a spojila sa s nimi v chválení Pôvodcu týchto

vznešených skutkov, tak hodných Jeho dobroty a všemohúcnosti. Mária sama ich náležito

poznávala a oceňovala. Bola úzko spojená so samým Bohom a dosiahla dokonale ten stupeň

pokory, ktorý je potrebný k takému oceneniu; lebo hoci bola Matka nevinnosti, čistoty a svätosti,

pokovala sa viac než všetci tvorovia so všetkými svojimi hriechmi, budú kedy b stave poznať , ako

by sa mali pokorovať . Najsvätejšia Mária jediná zo všetkých tvorov dosiahla zvláštny stupeň

pokory špeciálnej pre Ňu samotnú, ktorá sa úplne vyrovnala veľkosti požehnaní a darov, ktoré

obdržali všetci ostatní tvorovia, lebo iba ona sama náležito poznávala, aké nedostatočné je to, čím

sa tvor môže odplatiť za všetky požehnania, ktoré mu plynú z bezmedznej lásky Božej. Vediac, že

bez tejto pokory žiaden skutok tvorom vykonaný nie je hodný boha, dosiahla Mária vrchol všetkej

dokonalosti tým, že vedela všetky svoje skutky konať tak, aby boli prejavom vďačnosti za obdržané

dobrodenia.

678. Na konci tejto kapitoly prajem si upozorniť na to, že o tých veciach, ktoré popisujem, majú

svätí Otcovia a spisovatelia veľmi rôzne názory, ako napríklad čo sa týka doby zavraždenia

Neviniatok, alebo či tiež novonarodené dietky alebo ktoré boli iba niekoľko dní staré, boli tiež

zahrnuté medzi zavraždenými, alebo o iných neistých bodoch, o ktorých sa nebudem zmieňovať ,

pretože sem nepatria. Ja píšem iba to, čo sa mi ukazuje alebo diktuje, alebo na čo sa z poslušnosti

musím pýtať , aby popis bol jasnejší. Nestačí jednoducho spochybňovať to, o čom píšem, lebo hneď

na začiatku som povedala, že Pán si praje, aby celé dielo bolo bez púhych názorov, a neobsahovalo

nič iné, než čo sa mi božským svetlom oznámi. Rozhodnutie, či to, čo píšem sa zhoduje s Písmom

svätým, alebo či je to vhodné pre vznešenosť môjho predmetu, alebo či líčenie udalostí má správny

postup alebo spojenie, to všetko ponechávam na rozhodnutie svojim učiteľom a predstaveným a

úsudku múdrych, zbožných osôb. Rôznosť názorov o týchto veciach medzi spisovateľmi je skoro

nevyhnutná, pretože sa riadia rôznymi autormi a každý sa riadi podľa tých starých autorov, ktorí ho

najlepšie uspokojujú. Ale mnohí z tých starých autorov (okrem prípadov uvedených v kanonických

spisoch) spoliehajú iba na domnelé alebo pochybné pramene. Ja ako obyčajná žena nemôžem sa

však púšť ať do takých diskusií.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies, najsvätejšia Mária

679. Dcéra moja, prajem si, aby si sa poučila z toho, čo si napísala, najmä z toho zármutku a

odporu, s akým si tento úkol vykonala. Tvoj zármutok je odôvodnený, keď vidíš, ako taký

ušľachtilý tvor, ako je človek stvorený na obraz a podobu Božiu, obdarený božskými vlastnosť ami a

mocou poznávať , milovať , vidieť a požívať Boha večne, môže tak hlboko klesnúť a poškvrniť sa

takým brutálnym skutkom ako je preliatie krvi nevinných, ktorí nemôžu nikomu ublížiť . To by ť a

malo pohnúť k plaču nad záhubou tak mnohých duší, najmä v tej dobe, v ktorej žiješ, keď tá istá

túžba po vláde, ktorá popudila Herodesa, roznietila takú veľkú nenávisť a také nepriateľstvo medzi

dietkami Cirkvi, ktoré je príčinou skazy nesčíselných duší a straty drahocennej krvi môjho

najsvätejšieho Syna, preliatej za spásu ľudí. Nad touto stratou horko plač.

680. Nech ti je tiež výstrahou, čo si videla na iných; premýšľaj o účinkoch vášní, keď ich necháme

vojsť do srdca; lebo akonáhle raz ovládnu srdce, buď ho udusia v žiadostiach ak dosiahnu úspech,

alebo sa zožierajú hnevom, ak narazia na odpor. Boj sa, dcéra moja, tohoto nebezpečenstva, nielen

pre jeho následky, aké si videla na ctižiadostivom Herodesovi, ale tiež pre to, čo vidíš každú hodinu

na iných osobách. Maj sa na pozore, aby si sa nenechala ovládať niečím, aj keby to bolo

sebemenšie, lebo na založenie veľkého požiaru stačí maličká iskrička. Často som ti už opakovala

túto výstrahu a budem ju aj naďalej opakovať , lebo najť ažšia vec, ktorá prekáža cvičeniu sa v cnosti

je odumrieť všetkému, čo lahodí zmyslom. Nemôžeš sa stať vhodným nástrojom v rukách Pána,

takým, akým si ť a praje mať , ak si neočistíš schopnosti od predstáv všetkých tvorov tak, aby nenašli

prístup do tvojich žiadostí. Prajem si, aby ti bolo neúprosným zákonom, že všetky veci, okrem

Boha, Jeho anjelov a svätých, budú pre teba akoby nebolo. Boh, anjeli a svätí majú byť tvojím

jediným majetkom; preto ti Pán otvoril svoje tajomstvá, vyznamenáva ť a svojou dôvernosť ou a

zdieľnosť ou, aby si nežila ani si nepriali žiť bez Pána.

K a p i t o l a 28

Dieťatko Ježiš vo veku jedného roka hovorí k svätému Jozefovi a žiada svoju Matku,

aby Ho obliekla a nechala chodiť. Začína oslavovať deň svojho vtelenia a narodenia

681. Pri jednom rozhovore Márie s Jozefom o tajomstvách Pána, dieť atko Ježiš, keď už dosiahol

vek jedného roka, rozhodlo sa prerušiť už mlčanie a prehovoriť zreteľnými slovami k svätému

Jozefovi, ktorý tak verne plnil povinnosti pestúna. Ako som sa už predtým zmienila v desiatej

kapitole, so svojou Matkou hovorieval už od svojho narodenia. Títo dvaja svätí manželia hovorili

spolu o nekonečnej bytosti Božej, o jeho dobrote a prevelikej láske, ktorá Ho pohla poslať na svet

svojho jednorodeného Syna, zaodiať Ho ľudskou podobou, aby mohol s ľuďmi obcovať a trpieť

tresty ich pokazenej prirodzenosti. svätý Jozef bol zahĺbený do obdivovania skutkov Pána a

rozpálenými citmi vďačnosti a velebenia Pána. Túto príležitosť použilo božské Dieť atko,

spočívajúce na rukách svojej matky ako na tróne múdrosti a zrozumiteľne začalo hovoriť k svätému

Jozefovi nasledovne; „Otče môj, ja som prišiel z neba na túto zem, aby som bol svetlom sveta a

vyviedol ho z tmy hriechu; aby som hľadal a poznal svoje ovečky ako dobrý Pastier, aby som im

dal pokrm života večného, učil ich ceste do neba a otvoril jeho brány, ktoré ich hriechy zavreli.

Prajem si, aby ste vy obidvaja boli dietkami Svetla, ktoré máte tak blizučko.“

682. Tieto slová dieť atka Ježiša, plného božského života, naplnili srdce patriarchu svätého Jozefa

novou láskou, úctou a radosť ou. V najhlbšej pokore padol pred božským Dieť atkom na kolená a

ďakoval Mu za to, že prvým slovom, ktoré k nemu prehovorilo nazval ho „otcom“. So slzami

prosil pána, aby ho osvietil a urobil schopným dokonale plniť Jeho najsvätejšiu vôľu, aby ho naučil

byť vďačným za tie preveľké dobrodenia, ktoré dostáva z Jeho preštedrých rúk. Rodičia, ktorí

svoje dietky milujú, sú veľmi potešení a hrdí, že ich dietky javia znaky veľkej múdrosti a cnosti; ba

i keď to nie je tak, sú obyčajne naklonení vychvaľovať ich detské vystrájanie a výroky, lebo to

všetko pochádza z ich nežnej lásky k svojmu malému dieť atku. Hoci svätý Jozef nebol prirodzeným

otcom, ale iba pestúnom Ježiška, jeho láska k Nemu ďaleko presahovala všetku lásku rodičov

k dietkam, pretože v ňom milosť alebo aj prirodzená láska boli mocnejšie, než u iných, ba silnejšie

než všetkých rodičov dohromady. Preto musíme radosť jeho duše merať jeho láskou a oceňovaním

toho, že je pestúnom dieť atka Ježiša, lebo súčasne počul, že Syn večnému otca nazval ho svojím

otcom a videl Ho takého krásneho v milosti, keď počúval tak vysokú múdrosť a vedomosti

Dieť atka.

683. Po celý prvý rok nežná Matka zavinovala dieť atko božie do šatočiek a iných prikrývok, do

akých sa dietky obyčajne zavinujú, lebo On si neprial líšiť sa od ostatných a prial si znášať dôkazy

svojho pravého človečenstva a lásky k ľudstvu, znášajúc tieto nepohodlia, ktoré sa od Neho ani

nežiadali. Najmúdrejšia Matka, predpokladajúc, že teraz už nastal čas, aby bol zbavený plienok a

postavený na nohy, kľakla pred Dieť atko ležiace v kolíske a povedala: „Syn môj a najsladšia láska

moje duše, Pane môj, ja ako Tvoja otrokyňa chcem čo najlepšie plniť Tvoje priania. Ó, svetlo

mojich očí, bol si dlho spútaný plienkami a tým si ukázal nemiernosť svojej lásky k ľuďom; teraz je

už čas pre zmenu tohoto spôsobu lásky. Povedz mi, Pane môj, čo mám urobiť , aby som Ťa postavila

na nôžky?“

684. „Matka moja,“ odpovedalo dieť atko Ježiš, „pre lásku, akú máš k ľuďom, ktorých som stvoril a

prišiel vykúpiť , plienky môjho detstva sa mi nezdali obť ažné, lebo keď vyrastiem, budem spútaný a

vydajú ma mojim nepriateľom, aby ma usmrtili (Mt 20, 18). Keď toto očakávanie je mi sladké pre

lásku k môjmu Otcovi (Žid 10, 7), všetko ostatné je mi dozaista ľahké. Prajem si mať iba jedno

rúcho po celý svoj život, lebo si nežiadam nič viac, než čo stačí pre moje zaodiatie. Hoci nechávam

ich všetky ľuďom, aby mi tým viac dlhovali, aj aby som tým naučil, aby podľa môjho príkladu a

z lásky ku mne pohrdli všetkým a odmietali všetko. Čo je pre tento život prebytočné. Obleč mi,

Matka moja obyčajnú tuniku, skromnej farby. Iba tú budem nosiť a tá so mnou porastie. O toto

rúcho budú pri mojej smrti hádzať lós (Ž 21, 19), lebo ani to nebude ponechané, ale iní ju dostanú;

tak ľudia uvidia, že som sa narodil a prajem si žiť v chudobe a v nedostatku viditeľných vecí, ktoré,

pretože sú pozemské, tiesnia a zatemňujú srdce človeka. Hneď v okamihu svojho počatia v tvojom

panenskom živote som sa odriekol a vzdal všetkého, čo obsahuje tento svet, hoci všetko je moje

v dôsledku spojenia mojej ľudskej prirodzenosti s božskou. Nechcem maž nič viac spoločné

s viditeľnými vecami, než aby som ich obetoval svojmu večnému Otcovi tým, že sa ich budem

odriekať z lásky k Nemu a používať len natoľko, koľko stačí pre zachovanie môjho prirodzeného

života, ktorý nakoniec položím za spásu ľudstva. Týmto príkladom si prajem vštepiť svetu náuku,

že musí chudobu milovať a nie pohŕdať ňou; keď ja, ktorý som Pánom celého sveta, úplne

zavrhujem a odmietam jeho majetky. Tí, ktorí ma vierou poznajú, mali by sa červenať od hanby,

keď pozorujú, ako oni túžia potom, čím som ich ja učil pohŕdať .“

685. Slová božského Dieť atka spôsobili v srdci nebeskej Matky rôzne dojmy. Narážka na zajatie a

smrť Jej najsvätejšieho Syna prenikala Jej čisté, súcitné srdce a učenie i príklad o takej veľkej

chudobe a nedostatku vzbudili v Nej obdiv a nútila Ju k nasledovaniu. Jeho obmedzená láska k

pozemšť anom roznietila Ju láskyplnou vďačnosť ou k Pánovi a bola iba pohnútkou k heroickým

úkonom mnohých cností. Keď Matka zistila, že dieť atko Ježiš nežiada žiadnu obuv, ale iba jednu

suknicu, povedala Mu: „Syn môj a Pán môj, tvoja Matka nemá také srdce, aby Ťa nechala v Tvojom

útlom veku chodiť po zemi bosého; dovoľ mi, láska moja, aby som Ti niečo zhotovila, čo by Ti

chránilo nožičky. Obávam sa tiež, že to drsné rúcho, ktoré odo mňa žiadaš, bude zraňovať Tvoje

útle telo, ak nedovolíš, aby si pod ním nosil ľanové prádlo.“ „Matka moja, dovoľujem, aby si mi

zhotovila obyčajnú, ľahkú obuv pre zaokrytie mojich nôh do tej doby, než začnem verejne učiť ,

lebo to musím robiť bosý. Ale neprajem si nosiť ľanové prádlo, pretože to podnecuje telesnú rozkoš

a je príčinou mnohých hriechov u ľudí. Prajem si naučiť mnohých svojím príkladom, aby si to z

lásky ku mne odopierali a mňa napodobňovali.“

686. Kráľovná nebies ihneď sa dala usilovne do práce, aby splnila vôľu svojho najsvätejšieho

Syna. Obstarala si trochu vlny, v jej prirodzenom, nezafarbenom stave veľmi jemne ju svojimi

rukami spriadla a utkala z nej suknicu v jednom kuse bez švov, podobnú uháčkovanej látke, či skôr

šikmo rebrovanému plátnu, pretože bolo upletené zo súkaných nití a nie ako jemne utkaná látka.

Utkala ju na malom tkalcovskom stave a háčkovaním ju záhadným spôsobom spojila do jedného

celku. (Jn 19, 23). Pritom boli obdivuhodné dve veci: že suknica bola úplne rovnaká a rovná, bez

záhybov a že na žiadosť Panny Márie prirodzená farba a zmenila na vhodnejšiu, ktorá bola zmesou

farby hnedej a veľmi jemne striebrošedej, takže nemohla byť menovaná úplne hnedou ani

striebornou, ani šedou, ale bo zmesou všetkých týchto farieb. Uplietla tiež z pevných nití pár

sandálov, ako konopné topánky, ktorými obula nožičky dieť atka Božieho. Okrem toho zhotovila

tiež ľanovú polotuniku, ktorá mala slúžiť ako spodné prádlo. V nasledujúcej kapitole poviem, čo sa

stalo, keď obliekla dieť atko Ježiša.

687. na túto dobu pripadlo výročie Vtelenie a Narodenia božského Slova, oboje keď už boli

v Egypte. Kráľovná nebies slávila tieto slávnosti, také radostné pre Matku Božiu, čím začala zvyk

oslavovať ich po celý svoj ďalší život, ako uvidíme v treť om a štvrtom zväzku, pojednávajúcich o

tajomstvách, ktoré sa udiali neskoršie. Na sviatok Vtelenia začala sa pripravovať deväť dní vopred,

v súhlase s deväť dňovou prípravou, kedy dostala veľa veľkých milostí. Na výročie Vtelenia a či

Zvestovania pozvala všetkých nebeských anjelov spolu s tými, ktorí u Nej konali službu strážcov,

aby Jej boli nápomocní pri oslave tých veľkých tajomstiev a pomohli Jej prejaviť vďačnosť a vzdať

vďaky Všemohúcemu. Ležiac tvárou na zemi v podobe kríža pred Dieť atkom, prosila Ho, aby

namiesto Nej chválilo večného Otca a ďakovalo Mu za dobrodenia, ktorá dostala z Jeho pravice a

za dar Jeho jednorodeného Syna ľudskému pokoleniu (Jn 3, 16). Tú istú žiadosť podala tiež na

výročie Jeho svätého Narodenia. V tých dňoch bola nebeská Pani obdarená mnohými milosť ami a

útechami od Najvyššieho tým, v Nej obnovil nepretržitú pamiatku a pochopenie týchto vznešených

tajomstiev. Pretože dostala poznanie, ako veľmi sa večnému Otcovi zapáčila a zavďačila svojím

vonkajším prejavom zármutku, ktorý prejavila svojím pokorným postojom ležiac tvárou na zemi

s rozpätými rukami v podobe kríža a že si pripomínala ukrižovanie Baránka Božieho, konávala túto

pobožnosť pri všetkých slávnostiach a snažila sa tým uzmieriť Božskú Spravodlivosť a dosiahnuť

milosrdenstvo pre hriešnikov. Roznietená láskou vstala a ukončila oslavu obdivuhodnými hymnami,

ktoré spievala striedavo s anjelmi, s ktorými utvorila nebeský zladený zbor; anjeli spievali svoje

piesne a blahoslavená Pani sama im odpovedala spevmi, ktoré sluchu Božiemu zneli ľúbeznejšie a

príjemnejšie než piesne najvyšších serafov a všetkých chórov, pretože boli ozvenou Jej

nekonečných cností, prenikajúcich až k samému trónu a tribunálu večného Boha.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

688. Dcéra moja, ani ty, ani všetci tvory dohromady nemôžu pochopiť ducha chudoby môjho

najsvätejšieho Syna a čo ma o nej naučil. Ale z toho, čo som ti povedala, môžeš veľa pochopiť o

výbornosti tejto cnosti, ktorú jej Pôvodca a Učiteľ tak veľmi miloval a o ošklivosti, akú má

k neprávosti lakomstva. Stvoriteľ nemôže nenávidieť bytosti, ktoré stvoril, ale vo svojej múdrosti

pozná tú nesmiernu škodu, akú pozemšť anom spôsobuje hrabivosť a baženie po viditeľných

veciach, a že táto bláznivá láska prevrátila väčšiu časť ľudskej prirodzenosti. Jeho ošklivosť k tejto

neprávosti bola úmerná k počtu hriešnikov a vopred odsúdených, ktorí sú zatratení pre túto

neprávosť hrabivosti a chtivosti.

689. Môj najsvätejší Sy9rie z Jeruzalema do Betlehema v

(poznámka: v tejto časti došlo k poškodeniu dokumentu. Časť textu chýba)

Keď najmúdrejšia Pani chcela obliecť božské Dieť atko do malej suknice a dať Mu na nôžky

sandále, ktoré urobila, vrhla sa pred svojím najmilším Synom na kolená a oslovila Ho takto:

„Najvyšší Pane a Stvoriteľ neba i zeme, priala by som si ť a zaodiať , keby bolo možné, ako sa

Tvojmu Božstvu patrí a rada by som tie rúcha, ktoré by Ťa zaodievali, zhotovila z krvi môjho

srdca; viem však, že ten chudobný a nepatrný odev, ktorý Ti teraz ponúkam, je podľa Tvojho

priania. Odpusť mi, Pane a Majstre môj, moje chyby a prijmi milujúce city tej, ktorá je iba prach a

popol: dovoľ mi, aby som Ťa obliekla.“ Dieť atko Ježiša potešila láskyplná služba Jeho najčistejšej

Matky a Ona Ho potom obliekla a obula a postavila na nohy. Suknica Mu dobre padla zakrývajúc

nohy a pritom Mu neprekážala v chôdzi a rukávy siahali až ku dlaniam, hoci Mária nebrala vopred

mieru. Golier bol spravený na guľato, ale nebol na prednej strane otvorený a okolo krku sa trochu

zdvihol a priliehal: postačil pre oblečenie šiat cez hlavu Dieť atka. Šaty pekne priliehali, práve tak,

ako si to priala. Pán túto suknicu nikdy nezvliekal, až kati Mu ju strhli, keď Ho chceli bičovať a

potom pred ukrižovaním, lebo toto rúcho rástlo s Ním a stále sa prispôsobovalo Jeho telu. To isté sa

dialo i so sandálmi aj so spodným rúchom, ktoré mu starostlivá Matka zhotovila. Žiaden kus z toho

odevu nezostarol, nezodral sa a nezašpinil za tých tridsať dva rokov, kým ich Pán nosil, ani sukňa

nestratila farbu, ale ostala stále taká, ako keď vyšla z rúk najsvätejšej Matky; všetky tri kusy tohto

odevu zachovali svoju prvotnú čistotu. Rúchom, ktoré Vykupiteľ sveta odložil pre umývanie nôh

svojim apoštolom, bol plášť , ktorý nosil na pravidelných šatoch; aj ten zhotovila blahoslavená

Panna po návrate do Nazareta. Tak ako iné šaty aj tento rástol s Pánom a mal tú istú farbu ako sukňa

iba trochu tmavšiu a utkaný bol tým istým spôsobom ako sukňa.

692. Tak dieť atko, Pán všetkých vekov, bolo postavené na nohy, keď celý rok bolo zavinované do

plienok a vo väčšine toho času Ho pestovala na rukách Jeho najsvätejšia Matka. Ježiš bol najkrajší

medzi synmi ľudskými. Anjeli žasli nad chudobnučkým odevom zvoleným pre Toho, Ktorý odieva

nebesia svetlom a pole krásou. Pred svojimi rodičmi chodil voľne na svojich nohách, ale pred

cudzími ostal tento div po nejaký čas ukrytý, lebo Kráľovná Ho brala na ruky, keď sa blížil niekto

cudzí, alebo keď niekam išli. Radosť nebeskej Panej a svätého Jozefa bola neopísateľná, keď videli

Dieť atko chodiť a ukazovať svoju neobyčajnú krásu. Prsia svojej najčistejšej Matky ako pokrm

požíval do veku poldruha roka a nie dlhšie. Jeho potrava potom bola veľmi skromná ako

v množstve, tak v akosti. Najprv to boli polievky omastené olejom a niečo ovocia alebo ryby. Kým

bol vo veku vzrastu Matka Mu dávala jesť trikrát denné, teda toľkokrát, ako Mu predtým dávala

svoje mlieko, totiž ráno, napoludnie a večer. Božské Dieť atko nikdy nežiadalo o jedlo, ale milujúca

Matka pripravovala Mu jedlo v pravidelnom čase s pozornou starostlivosť ou; ale neskoršie, keď už

vyrástol, nechcel jedávať častejšie alebo v inom čase, než jedávali nebeskí manželia. Toto bolo Jeho

pravidlom, kým nedosiahol dospelý vek, o čom budem písať neskoršie. Kedykoľvek jedol so

svojími rodičmi, oni vždy počkali, kým sa On pomodlil modlitbu a požehnanie pred jednom a

potom po jedle vzdal vďaky.

693. Od tej doby odkedy dieť atko Ježiš začalo chodiť , začalo sa uchyľovať do samoty a isté hodiny

denné trávilo v modlitbách v modlitebni svojej Matky. Nakoľko najmúdrejšia Matka bola dychtivá,

aby sa dozvedela o Jeho prianiach ohľadne Jej obcovania s Ním, Pán odpovedal na Jej nevyslovenú

žiadosť takto: „Matka moja, vojdi a zostaň vždy so Mnou, aby mohla napodobniť moje skutky; lebo

si prajem, aby si sa stala dokonalá a ukazovala na sebe vzor vysokej dokonalosti, aký by som rád

videl uskutočnený v dušiach. Keby ľudia neboli odporovali mojim prvým úmyslom (1 Tim 2, 4),

boli by obdarení mojimi prehojnými darmi; pretože však ľudské pokolenie tomu prekážalo, vyvolil

som si Teba za nádobu všetkej dokonalosti a za pokladňu mojej pravice, čo ostatné tvory zneužili a

stratili. Pozoruj ma teda pri všetkých mojich skutkoch, aby si ma mohla napodobniť .“

694. Tak bola nebeská Pani znovu ustanovená za učeníčku svojho najsvätejšieho Syna. Od tej

doby sa medzi nimi vystriedali mnohé skryté tajomstvá, ktoré nám však do dňa večnosti ostanú

neznáme. Božské Dieť atko častokrát sa kládlo na zem v podobe kríža inokedy zase bolo

vyzdvihnuté nad zem v podobe kríža a vrúcne prosilo večného Otca za spásu smrteľníkov. Vo

všetkom v tom Ho Jeho najmilšia Matka napodobňovala, lebo Jej bola zjavená vnútorná činnosť

Jeho najsvätejšej duše tak, ako vonkajšie pohyby Jeho tela. O tejto vedomosti najsvätejšej Márie

som písala na inom mieste toho životopisu a bude potrebné častejšie na ňu poukázať , pretože to

bolo žriedlom svetla, ktoré Ju riadilo v Jej svetom živote. Bolo také jedinečné požehnanie, že ani

všetci tvorovia dohromady nebudú v stave ani spojenými silami mu porozumieť a popísať ho.

Nebeská Pani nepožívala stále videnie Božstva, ale stále požívala pohľad na sväté človečenstvo a

dušu svojho Syna so všetkou jej činnosť ou. Zvláštnym spôsobom videla účinky podstatného a

blaženého spojenia človečenstva s Božstvom. Aj keď nevidela vždy túto slávu a toto spojenie

podstatne, predsa poznávala vnútorné úkony, ktorými Jeho človečenstvo ctilo, milovalo a velebilo

Božstvo, s ktorým bolo spojené. Táto výsada bola udelená jedine najsvätejšej Márii.

695. Pri týchto príležitostiach sa často stávalo, že dieť atko Ježiš za prítomnosti svojej najsvätejšej

Matky plakalo a potilo krv, lebo toto sa stalo mnohokrát pred smrteľnou úzkosť ou v záhrade.

Blahoslavená Pani utierala Jeho tvár, pozorovala a poznávala vnútornú príčinu tejto úzkosti, najmä

záhubu osôb predpoznaných a tých, ktorí budú nevďační za dobrodenia obdržané od ich Stvoriteľa

a Vykupiteľa, pri ktorých dielo nekonečnej moci a dobroty Pána príde na zmar. Inokedy Ho zas Jeho

požehnaná Matka videla žiariaceho nebeským svetlom, obklopeného anjelmi, ktorí spievali ľúbezné

chválospevy a poznávala, že nebeský Otec má zaľúbenie vo svojom jednorodenom Synovi (Mt 17,

5). Všetky tieto divy začali od tej doby, kedy Ježiško dosiahol vek jedného roka a začal chodiť , čo

však videla iba Jeho najsvätejšia Matka, ktorej srdce malo byť schránkou týchto divov, úkony lásky

chválili a úctyplnej vďačnosti, Jeho prosby za ľudské pokolenie, to všetko presahuje moju

schopnosť popísať to. Predstavu o tom musíme ponechať viere a zbožnosti kresť anov.

696. Dieť atko Ježiš rástlo a obdivovali aj Jeho a vážili si Ho všetci, ktorí Ho poznali. Keď dosiahol

vek šiestich rokov, začal občas navštevovať chorých v nemocniciach, vyhľadávať najmä ť ažko

chorých a tajomne ich tešil a povzbudzoval v ich útrapách. Mnoho obyvateľov mesta Heliopolis Ho

začínali poznávať ; tajomná príť ažlivosť Jeho Božstva a svätosti tiahli k nemu srdcia všetkých a

mnohí Mu ponúkali dary, ktoré podľa pocitu svojej vnútornej vedomosti buď odmietol alebo prijal

pre rozdanie chudobným. Obdiv aký spôsobili Jeho múdre rady a Jeho skromné a vážne chovanie

mnohí chválili a blahopriali rodičom, že majú takého Syna, ovšem žiaden z tých ľudí nepoznal

tajomstvo ani dôstojnosť Syna a Matky, ale Pán všetkého stvorenia túžil uctiť svoju Matku a preto

dopustil, aby bola ctená, nakoľko to bolo možné za tých okolností, bez toho, aby ľudia poznali

zvláštnu príčinu, prečo tak robia.

697. Mnohé z detí onoho mesta sa zhromažďovali okolo dieť ať a Ježiša, ako to prirodzene deti

v tom veku robievajú. Pretože nebola v nich žiadna zlomyseľnosť a neboli zvedavé, aby pátrali či je

viac ako človek, ale ochotne nebeské svetlo. Majster pravdy ich srdečne vítal. Vštepoval im

poznanie Boha a cností; učil ich viac a lepšie, než dospelých a spitoval sa ich ako pri vyučovaní

katechizmu a k ceste životu večnému. Pretože Jeho slová boli plné života a sily, získal si ich srdcia

a hlboko do nich vtlačil svoje pravdy, že zo všetkých, ktorí mali toto šť astie stali sa veľkí a svätí

ľudia; lebo časom dozrelo v nich ovocie tejto nebeskej sejby, zasiatej tak skoro do ich duší.

698. Blahoslavená Matka dobre vedela o tých udalostiach. Kedykoľvek sa Jej najsvätejší Syn vrátil

z týchto vychádzok, na ktorých plnil vôľu svojho večného Otca tým, že dozeral na Jeho stádo,

Kráľovná i anjeli padli pred božským Dieť atkom na tváre a vzdávali Mu vďaky za dobrodenia

udelené tým nevinným deť om, ktoré ešte nevedeli, že je ich pravým Bohom; a Matka bozkávala

Jeho nohy, najvyššieho Kňaza nebies i zeme (Žid 5, 1). Toto robievala tiež vtedy, keď Dieť atko

malo ísť na takú vychádzku. Pri takých príležitostiach Pán Ju vždy so synovskou láskou a úctou

dvíhaval zo zeme. Presvätá Matka vždy tiež žiadala o Jeho požehnanie na všetko svoje podnikanie a

nikdy nepremeškala príležitosť cvičiť sa v cnosti so všetkou horlivosť ou svojej lásky a božskej

milosti. Nikdy v Nej žiadna milosť bez úžitku, ale každá pôsobila celej svojej plnosti a zo zvýšenou

činnosť ou. Slávna Pani vyhľadávala nové prostriedky a cesty k sebapokorovaniu, klaňajúc sa

vtelenému Slovu pokľakávaním a padaním na tvár, aj inými láskyplnými a pokornými úkonmi,

ktoré boli vonkajšími dôkazmi Jej múdrosti a svätosti. Toto vykonávala s takou múdrosť ou, že to

budilo obdiv u samotným anjelov, ktorí chváliac striedavo Boha hovorili jeden druhému: „Kto je

tento čistý tvor, ktorý tak naplňuj rozkošou nášho Stvoriteľa a Jej Syna? Kto je táto, ktorá tak múdro

a bedlivo ctí a klania sa Najvyššiemu vynikajúca nad nás všetkých svojou láskyplnou bdelosť ou a

pozornosť ou?“

699. V obcovaní a v hovoroch so svojím rodičmi toto podivuhodné, krásne Dieť atko, keď začalo

chodiť a trochu podrástlo, ukazovalo viac vážnosti, než keď bolo mladšie. Nežné láskanie, ktoré

bývalo vždy mierne a odmerané, teraz prestalo úplne, lebo z Jeho tváre vyžaroval zvláštny

majestát, ako odlesk Jeho skrytého Božstva, takže keby sa k nemu nepojila istá nežnosť a

vľúdnosť , úctivá bázeň by bránila všetkému styku s Nim. Nebeská Matka a svätý Jozef cítili

účinky božskej moci a pôsobivosti ako aj láskavosť a oddanosť milujúceho Otca, ktorá vychádzala

z Jeho tváre. K Jeho majestátu a vznešenosti družila sa Jeho synovská láska k Jeho nebeskej Matke,

kdežto so svätým Jozefom jednal ako s človekom, ktorý mal meno a povinnosť otca voči Nemu;

preto ich poslúchal obidvoch tak ako najoddanejší Syn poslúcha svojich rodičov. Vo všetkom

svojom konaní vtelený Boh zachovával cnosť poslušnosti, pokory a ľudskej láskavosti, spojenou

s takou obdivuhodnou vznešenosť ou a vážnosť ou, že božská múdrosť vyžarovala zo všetkých Jeho

skutkov a že žiadnu z Jeho vznešeností nezoslabovala všednosť alebo malichernosť . Nebeská

Kráľovná trpezlivo pozorovala všetky tieto tajomstvá a Ona jediná, nakoľko to bolo tvoru možné,

chápala primerane úlohu svojho najsvätejšieho Syna a rozumela cestám Jeho nekonečnej múdrosti.

Pokúsila by som sa o nemožnosť , keby som chcela ľudskými slovami popisovať účinky všetkých

Jeho činov na Jej najčistejšiu a najrozumnejšiu dušu, alebo nakoľko napodobnila Jeho nevýslovnú

svätosť . Duše, ktoré v Heliopolise a v celom Egypte boli obrátené a zachránené, chorí, ktorí boli

uzdravení a zázraky vykonané za tých sedem rokov pobytu svätej Rodiny v Egypte , sa nedajú

spočítať . Také požehnanie priniesla Egyptu Herodesova krutosť . Dobrota a múdrosť Božia dokáže

aj zo zlomyseľnosti a zla hriechu vyvodiť najväčšie dobro. Keď v niektorom smere ľudia zavrhujú

Jeho milosrdenstvo a uzatvárajú sa pred ním, volá ich v inom smere, aby Mu otvorili svoje srdcia a

prijali Jeho požehnanie (Jób 34, 24). Jeho vrúcna túžba pomáhať ľudskému pokoleniu nemôže byť

uhasená záplavou našich hriechov a nevďačností.

Poučenie, ktoré mi udelila Kráľovná nebies, najsvätejšia Mária

700. Dcéra moja, od samého začiatku tohoto životopisu bola si uvedomovaná, že okrem iného Pán

si prial upozorniť pozemšť anov, ako sa previňujú, keď nevšímavo zabúdajú na Jeho božskú a na

moju lásku voči nim. Je ovšem pravda, že všetka Jeho láska je uzavretá a ukazuje sa v tom, že za

nich zomrel na kríži, lebo to bol vrchol Jeho nesmiernej lásky (Jn 3, 16), ale mnohí nevďační ľudia

neradi spomínajú aj na túto najväčšiu milosť . Pre takých a všetkých ostatných malo by byť novým

povzbudením a podnetom k láske poznanie všetkého, čo pre nich Boh vykonal za dobu tridsiatich

rokov, lebo každý z Jeho skutkov má nekonečnú cenu a zaslúži si našu večnú vďačnosť . Všemohúci

ma spravil svedkyňou všetkých Jeho skutkov - a uisť ujem ť a, že od prvého okamihu Jeho počatia

v mojom lone neprestával volať k svojmu Otcovi za spásu ľudstva. Hneď od toho prvého okamihu

začal objímať kríž (Žid 10, 5), nielen žiadosť ou, ale nakoľko bolo možné, aj v skutočnosti tým, že

už od svojho najútlejšieho detstva sa kládol na zem v podobe ukrižovaného a toto robil po celý

život. ja som Ho v tom napodobňovala, spájala som sa s Ním v modlitbách i v námahách pre

ľudstvo, už v prvých úkonoch Jeho najsvätejšieho človečenstva, ktorými vzdával vďaky za spásu

ľudí.

701. Nech sa teda smrteľníci majú na pozore, aby som ja, ktorá som bola Svedkyňou a Jeho

pomocníčkou vo vykúpení, nemusela byť tiež svedkyňou a spolupracovníčkou v súdny deň a

prehlasovať , aký spravodlivý je súd Boží nad ľuďmi. Ak budem musieť spravodlivo odoprieť svoju

prímluvu tým, ktorí pochabo nechceli vidieť a nedbali na také mnohé a také veľké dobrodenia a

požehnania, pochádzajúce z Božskej lásky môjho Syna aj z mojej lásky, akú odveď, akú výhovorku

alebo akú vytáčku potom uvedú tí, ktorí boli o všetkom tak dobre informovaní, tak mnohokrát

napomínaní a osvecovaní pravdou? Ako môžu títo nevďační a svojhlaví smrteľníci očakávať

milosrdenstvo od nanajvýš spravodlivého Boha, keď im dal dosť vhodného času, tak často ich

pozýval, volal, čakal na nich a namáhal sa pre nich, udeľoval im veľké požehnania, kdežto oni

zneužili a premrhali ich všetky v zhone za márnosť ami? Stále oživuj spomienkou na najsvätejšie

skutky môjho Syna aj moje a so všetkou horlivosť ou ich napodobňuj. Pokračuj v cvičení sa v kríži

pod vedením a poslušnosť ou, aby si tak zachovala v pamäti, čo máš napodobňovať a aby si za to

ďakovala. Všimni si tiež, že môj Syn a Pán mohol ľudské pokolenie vykúpiť aj bez veľkého

utrpenia, ale že si prial rozmnožiť svoje utrpenie iba z nesmiernej lásky k dušiam. Z vďačnosti za

takú veľkú blahosklonnosť by sa ani tvory nemali uspokojiť iba s nejakou maličkosť ou, ako to

obyčajne robievajú nevedomí ľudia. Pridávaj cnosti ku cnosti a snaž sa tak stále lepšie plniť všetky

svoje povinnosti, nasledujúc Pána a mňa v prácach za spásu sveta. Všetky svoje zásluhy obetuj za

spásu duší, v spojení s Jeho zásluhami v prítomnosti večného Otca.

K a p i t o l a 30

Ježiš, Mária a Jozef na rozkaz Pána sa vracajú do Nazareta

702. Dieť atko Ježiš za pobytu v Egypte dosiahol vek sedem rokov, ktorú dobu večná Múdrosť

ustanovila pre Jeho tajomný pobyt v tej zemi. Aby sa splnili proroctvá, bolo potrebné, aby sa vrátil

do Nazareta. Toto ustanovenie oznámil večný Otec svojmu najsvätejšiemu Synovi istého dňa

v prítomnosti Jeho svätej Matky, keď sa spolu modlili. Ona to videla ako v zrkadle v jeho božskej

duši, aj ako sa tomu z poslušnosti k svojmu Otcovi podriadil. V tom sa veľká Pani s Ním spojila,

hoci tu boli už lepšie oboznámení a ubytovaní, než vo svojom rodnom meste Nazarete. Matka ani

Syn neoznámili toto nové ustanovenie nebies svätému Jozefovi, ale ešte v tú noc anjel Pána, ako

píše svätý Matúš (2, 19), hovoril k nemu vo sne a vyzval ho, aby vzal Dieť a i Matku Jeho a vrátili

sa do zeme Izraelskej, lebo Herodes a tí, ktorí s ním hľadali smrť Dieť atka, sú už všetci mŕtvi. Takú

veľkú dôležitosť kladie Všemohúci na patričný poriadok vo stvorených veciach, že - hoci Ježiš bol

pravý Boh a Jeho Matka tak vysoko povýšená nad svätým Jozefom, nedopustil, aby k prípravám na

túto cestu dal podnet jeho Syn alebo jeho Matka, ale svätý Jozef, ktorý bol hlavou rodiny. Boh tým

chce poučiť všetkých smrteľníkov, že si praje, aby všetky veci boli spravované podľa prirodzeného

poriadku, ustanoveného Jeho Prozreteľnosť ou; a že nižšie a podriadené údy mystického tela Cirkvi,

aj keby snáď vynikali v cnosti a v iných ohľadoch, musia vo viditeľnom poriadku poslúchať a

podrobovať sa svojim predstaveným a prelátom.

703. Svätý Jozef ihneď oznámil dieť atku Ježišovi a Jeho Matke rozkaz Pána a oni obidvaja

odpovedali, že vôľa otca nebeského musí byť splnená. Na to sa rozhodli bez odkladu sa vydať na

cestu a ihneď rozdali chudobným neveľa nábytku svojho obydlia. To sa vykonali rukami božského

Dieť atka, lebo nebeská Matka často vkladala do jeho rúk, čo chcela dať ako almužnu chudobným,

lebo vedela, že Dieť atko ako Boh milosrdenstva, rado to robilo svojimi rukami. Keď Mu

najsvätejšia Matka dala tieto almužny, padla na kolená a povedala: „Vezmi, Synu a Pane môj,

čokoľvek si praješ rozdeliť medzi chudobných, našich priateľov a bratov.“ Požehnané obydlie, ktoré

bolo posvätené sedemročným pobytom najvyššieho Kňaza Ježiša, darovali istým veľmi zbožným

osobám v Heliopolise. Títo svojimi cnosť ami a svätosť ou získali ich priazeň, ktorú teraz nemohli

dosť oceniť , hoci v dôsledku toho, čo videli a poznali, pokladali sa za veľmi šť astných, že smú

bývať v dome, v ktorom títo Cudzinci bývali sedem rokov. Ich horlivá zbožnosť bola odmenená

hojným svetlom a milosť ou prospešnou ich večnej spáse.

704. Cestu do Palestíny nastúpili so sprievodom anjelov tak, ako keď išli do Egypta. Naša

Kráľovná sedela na oslovi s božským Dieť atkom v lone a svätý Jozef išiel pešky za nimi,

nasledujúc zblízka Syna a Matku. Ich známi a priatelia sa veľmi zarmucovali nad stratou tak

veľkých dobrodincov a priateľov, akonáhle sa dozvedeli o ich odchode; pozerali sa za

odchádzajúcimi s veľkým plačom a vzlykaním, - vedeli a vedeli, že strácajú všetku svoju útechu a

útočisko vo svojich potrebách. Keby Boh svojou mocou nebol zakročil, bol by odchod svätej rodiny

z Heliopolisu veľmi ť ažký, lebo obyvatelia mesta začali cítiť noc svoje biedy, tajne sa vznášajúcu

nad svojimi srdciami, pri lúčení so Slnkom, ktoré rozptýlilo a osvietilo tmu (Jn 1, 9). Cestujúc cez

obývanú krajinu Egypta prešli cez niektoré mestá, v ktorých zanechali svoje milosti a požehnanie.

Správa o ich príchode sa rýchlo rozniesla a všetci chorí, sužovaní a zamútení sa zhromažďovali a

pátrali po svätej Rodine a dostali sa im úľavy na tele i na duši. Mnohí chorí boli uzdravení a mnoho

diablov bolo vyhnaných bez toho, aby vedeli, kto ich zvrhol späť do pekla. Cítili však božskú moc,

ktorá ich prinútila a vykonala také dobrodenia medzi ľuďmi.

705. Nebudem sa zdržiavať popisovaním jednotlivých udalostí tejto cesty dieť atka Ježiša Jeho

požehnanej Matky z Egypta, pretože to nie je potrebné a nemohlo by sa to spraviť bez prílišného

predĺženia tohto životopisu. Stačí keď poviem, že všetci, ktorí k nim prišli s väčšou alebo menšou

zbožnosť ou, odišli od nich svietení pravdou, posilnení milosť ou a ranení láskou k Bohu. Cítili istú

tajnú moc, ktorá ich pudila a nútila ku konaniu cností a dovádzajúc ich z cesty smrti ukazovala im

cestu života večného. Prišli k Synovi, pritiahnutí k Nemu Otcom, a navrátili sa k Otcovi, lebo ich

poslalo k Nemu svetlo Kristovej pravdy, ktorá roznietila ich duše poznaním pravého Boha (Jn 6,

44). Avšak skrýval sa, pretože ešte nenastal čas, aby sa zjavil verejne. Ale oheň, ktorý prišiel zapáliť

a rozšíriť na celý svet, tajne a neprestajne sa prejavoval svojimi božskými účinkami medzi ľuďmi.

706. Keď splnili tajomstvá ustanovené božskou vôľou a vyšli na neobývané kraje tejto zeme, ktorú

vyznamenali svojimi zázrakmi, vkročili naši nebeskí pútnici na púšť , po ktorej sem prišli. Tu opäť

trpeli námahy a obtiaže podobné ako na úteku z Palestíny, lebo Pán stále na nich dopúšť al ť ažkosti

a utrpenie, aby im poskytol príležitosť pre získanie zásluh a pripravil im patričnú úľavu. V týchto

potrebách im pomohol rukami anjelov, tak ako na prvej ceste, alebo niekedy chlapček Ježiš sám

nariadil anjelom, aby im obstarali pokrm. Aby svätý Jozef poznal božskú moc, bolo mu dopriate

počuť tie rozkazy a vidieť , ako títo duchovia poslúchli a rýchlo obstarali, čo sa od nich žiadalo. Toto

svätého patriarchu veľmi povzbudzovalo a potešovalo v jeho zármutku a starostiach o Kráľa a

Kráľovnú nebies. Inokedy zase božské Dieť atko použilo svoju všemohúcnosť a vytvorilo

z odrobiniek chleba všetko, čo potrebovali. Ináč sa táto spiatočná cesta podobala vo všetkom ceste

popísanej v kapitole dvadsiatej druhej, preto myslím, že nie potrebné popis opakovať . Keď však

prišli na hranice Palestíny, starostlivý svätý Jozef sa dozvedel, že Archelaus kraľuje v Júdsku

namiesto svojho Otca Herodesa (Mt 2, 22). Obávajúc sa, že s kráľovstvom zdedil aj jeho krutosť ,

odbočil z cesty, ktorá viedla do Jeruzalema alebo Júdska a šiel územím pokolenia Dan a Isachar,

ktoré ležalo južne od Galileje, pozdĺž Stredozemného mora a obišiel Jeruzalem ležiaci napravo.

707. Prišli do Nazareta, do svojho domova, lebo Dieť atko malo byť nazývané Nazaretský. Tu našli

svoj domček, ktorý bol pod dozorom zbožnej sesternice svätého Jozefa, ktorá ako som spomenula

v dvanástej kapitole tretej knihy, ponúkla mu svoje služby, keď sa naša Kráľovná zdržovala v dome

Alžbety. Prv než odišli z Júdska do Egypta, svätý Jozef písal tejto žene a žiadal ju, aby sa starala o

ich dom aj o všetko, čo je v ňom. Našli všetko v dobrom poriadku a Jozefova sesternica ich prijala

s veľkou radosť ou, pre veľkú lásku, ktorú mala ku Kráľovnej nebies, hoci nič nevedela o Jej

dôstojnosti. Nebeská Pani vošla do vnútra so svojím Synom a svätým Jozefom a ihneď padla na

zem a klaňala sa Pánovi a ďakovala Mu, že ich bezpečne vyviedol pred krutosť ou Herodesa, chránil

ich pred všetkým nebezpečenstvom v ich vyhnanstve a na dlhých namáhavých cestách a priviedol

späť do tohoto zátišia. Najmä však ďakovala za to, že sa vrátila v spoločnosti svojho Syna, ktorý

teraz vzrástol vekom aj milosť ou (Lk 2, 40).

708. Poradila sa so svojím božským Synom a prikročila k zavedeniu životných pravidiel a poriadku

náboženských cvičení. Nie, že by pozabudla zachovávať životné pravidlá na svojich cestách, lebo

najmúdrejšia Pani napodobňujúc svojho Syna stále zachovávala najdokonalejší poriadok podľa toho

ako to okolnosti dovoľovali. Keď sa však teraz pokojne usadil a vo svojom domove, priala si do

denného poriadku zahrnúť čo možno najviac cvičení, ktoré na ceste neboli možné. Najväčšia jej

starosť bola stále spolupracovať so svojím najsvätejším Synom na spáse duší, čo bolo

najnaliehavejšie zamestnanie, ktoré jej uložil večný otec. K tomuto najvyššiemu cieľu naša

Kráľovná riadila všetky svoje cvičenia v spojení s Vykupiteľom, čo bolo ich stálym zamestnaním,

ako uvidíme ďalej. Svätý Jozef tiež usporiadal svoje zamestnanie a práce tak, aby čo najlepšie

mohol zarábať na živobytie pre božské Dieť atko, Jeho Matku a pre seba. To, čo iní synovia Adama

považujú za trest a obť ažné bolo pre tohoto svätého patriarchu veľkou radosť ou. Lebo zatiaľ čo iní

boli odsúdení zachovávať svoj život v pote tváre prácou svojich rúk, svätý Jozef sa cítil nesmierne

blažený a šť astný pri pomyslení, že bol vyvolený, aby svojou prácou a potom podporoval samého

Boha a Jeho Matku, ktorému patrí nebo i zem so všetkým, čo obsahuje (Est 13, 10).

709. Kráľovná anjelov snažila sa odvďačiť svätému Jozefovi za jeho práce a starosti. Pripravovala

mu pokrmy a s neuveriteľnou starostlivosť ou a vďačnosť ou snažila sa mu obľahčiť . Vo všetkom ho

poslúchala a pokorovala sa pred ním akoby bola jeho slúžka a nie manželka, alebo - čo je ešte viac -

nie ako Matka Stvoriteľa a Pána všetkého. Myslela si, že nie je hodná existencie a aby chodila po

svete, a že by bolo spravodlivé, keby mala vo všetko nedostatok. Uvedomujúc si, že bola stvorená

z ničoho a preto neschopná nejako sa odplatiť za toto alebo ktorékoľvek iné dobrodenie, utvrdiť sa

v pokore tak, že sa považovala za menej cennú než prach a za nehodnú, aby bola s ním zmiešaná. Aj

za najmenšie dobrodenia vzdávala veľké vďaky Pánovi, ako prvej príčine a pôvodcovi všetkých

dobrodení, a tvorom ako nástrojom Jeho štedrosti. Niektorým ďakovala za to, že Jej preukázali

dobrodenie, iným zase za to, že Jej ho odmietli, alebo že Ju trpezlivo znášali. Pokladala sa za

dlžníčku všetkých a hoci Ona ich naplňovala požehnaním sladkosti, predsa seba stavala k nohám

všetkých a hľadala dômyselné a obratné prostriedky, aby Jej neunikol žiaden okamih a žiadna

príležitosť cvičiť sa v najdokonalejších a najvznešenejších cnostiach, pre obdiv anjelov a pre záľubu

a rozkoš Najvyššieho.

Poučenie najsvätejšej Panny Márie

710. Dcéra moja, keď podľa vôle Pána som cestovala z jednej zeme do druhej, aj pri prácach, ktoré

som mala konať , moje srdce nikdy nebolo znepokojené, ani môj duch neklesal, pretože som bola

stále pripravená vo všetkom plniť Božiu vôľu. Hoci mi Pán oznámil svoje vysoké plány, nerobil to

vždy na začiatku, čím dopustil, aby som viac trpela, lebo pre poslúchnutie pána nie je potrebný

žiaden iný dôvod, než že Pána a Stvoriteľ to prikazuje alebo dopúšť a. Duša si musí navyknúť

hľadať jedine tento dôvod a učiť sa zaľúbiť jedine Pánovi, bez rozlišovania medzi šť astnými alebo

nešť astnými udalosť ami a bez ohľadu na svoje náklonnosti. Rada by som, aby si pokračovala

v takej múdrosti. Keď ma budeš napodobňovať a plniť svoje povinnosti voči môjmu najsvätejšiemu

Synovi, prijímaj úspech i neúspech v tomto smrteľnom živote s nepohnutou tvárou a spokojnou

mysľou. Nepripusti, aby ť a jedno zarmucovalo a druhé strhávalo k márnej radosti, ale všímaj si iba

to, čo Všemohúci ustanovuje podľa svoje ľubovôle.

711. Život človeka je popretkávaný príhodami obojakého druhu; niektoré priaznivé, iné

nepriaznivé; pred niektorými má hrôzu, po iných túži. Hoci ľudské srdce je malé a obmedzené,

veľmi je naklonené k výstrednostiam; bezmedzne túži po tom, čo sa mu ľúbi a čo miluje, alebo sa

zarmucuje a trápi pre to, čo sa mu protiví alebo neľúbi. Tieto premenlivé nálady a kolísania sú

veľmi nebezpečné všetkým, alebo mnohým cnostiam. Nezriadená láska k jednému tvorovi, ktoré

nemôže dosiahnuť , poháňa dušu, aby hneď hľadala iného, očakáva, že tým zmierni bolesť

sklamania s prvým. A keď sa jej to podarí, duša za zapletie a znepokojuje túžbou, aby udržala to, čo

má a s týmito túžbami sa vrhá ešte do väčšieho zmätku a vášnivosti. Preto moja najdrahšia, venuj

pozornosť týmto nebezpečenstvám a napadni ich hneď pri koreni tým, že si zachováš srdce

slobodné a upnuté jedine na božskú Prozreteľnosť a nikdy mu nedovolíš, aby sa znížilo k tomu, čo

si žiada alebo po čom túži, alebo mať v nenávisti to, čo je preň bolestné. Tvojou jedinou útechou a

radosť ou nech je vôľa Pána. Nech ť a žiadosti nepriť ahujú, ani bázeň neodstrašuje. Nech ť a tvoje

vonkajšie zamestnanie a tým menej ohľad alebo všímanie si tvorov nezdržuje ani odvracia od

tvojich svätých cvičení. Pozoruj vždy môj príklad. Snaž sa vždy láskyplne a bedlivo kráčať

v mojich stopách.

OBSAH

Schválenie 5

Úsudky európskych univerzít, rehoľných rádov a učených mužov o „Meste

božom“ 1

Úvod 12

Kapitola 1

Najvyšší začína pripravovať v najsvätejšej Márii tajomstvo vtelenia, čo sa stalo počas deviatich dní,

ktoré predchádzali tomuto tajomstvu, najmä v prvom dni..........12

- Pán deväť dni pripravuje Pannu Máriu na tajomstvo vtelenia. Novéna. Dostáva poznanie o diele

stvorenia podľa biblických siedmych dní. Poznáva dokonale zem, peklo, ľudí, hriech. Dostáva hlboké

základy pokory. Dokonalosť je v sebapoznaní a v zjednotení s vôľou Božou.

Kapitola 2

Pán pokračuje druhý deň v príprave najsvätejšej Márie na vtelenie Slova 12

- Poznáva tvory, nie účel. Pochabosť ľudí ruší poriadok Božieho obrazu.

Kapitola 3

Aké milosti udelil Najvyšší presvätej Márii tretieho dňa novény pred vtelením Slova 12

- Ako Kráľovná tvorstva poznáva vesmír, ktorý je jej podriadený. Poznáva skryté tajomstvá. Venovať

sa máme uvažovaniu o poznanom.

Kapitola 4

Najvyšší štvrtého dňa pokračuje v udeľovaní milostí najsvätejšej Márii 12

- Je poučená o predurčených a zatratených, o prekážkach. Poznanie zaväzuje k chvále velebe Boha.

Kapitola 5

Najvyšší piaty deň zjavil najsvätejšej Márii nové tajomstvá a sväté diela spolu s tým, čo sa stalo

piaty deň stvorenia a Ona pokračuje v prosbách o Vtelenie Slova12

Kapitola 6

Najvyšší ukázal Márii, našej Panej, ďalšie tajomstvá a diela šiesteho dňa stvorenia 12

- Dostáva hlboké poznanie ľudského organizmu, o tele, o duši, o telesných šťavách, o ochoreniach.

Spoznala nenávisť satana k ľuďom. Má vliaty odpor proti satanovi.

Kapitola 7

Najvyšší slávi nové zasnúbenie s Kňažnou nebeskou, aby Ju pripravil na vtelenie a ozdobil preň 12

- Dostala milosti a výsady. Vzatá je do neba. Jej pokora. Bezprostredná príprava na vtelenie.

Zaodetá je žiarivým rúchom s ozdobami - symbolmi.

Kapitola 8

Naša veľká Kráľovná v prítomnosti Pána sa snažne primlúva, aby urýchlil vtelenie a vykúpenie

ľudstva a Jeho Velebnosť povoľuje Jej prosbám.........................12

- Neustále sa modlí za spásu ľudstva. Je ponorená do hlbín Božstva a anjeli a Svätá Trojica sa kochá

v jej kráse. Tajomstvo materstva je pred ňou skryté.

Kapitola 9

Najvyšší obnovuje v najsvätejšej Márii všetky svoje milosti a svoje dobrodenia., ako poslednú

prípravu pre vtelenie a ustanovuje Ju zvrchovanú Kráľovnú celého vesmíru 12

- Mária v nebi. Posledný deň novény.

Kapitola 10

Najsvätejšia Trojica posiela archanjela Gabriela ako posla, aby zvestoval najsvätejšej Márii, že je

vyvolená za Matku Božiu............................................................12

- Nádherný chrám Jednorodeného je hotový. Panna Mária neustále s veľkou láskou túžila po

Vykupiteľovi. Jej vnútro. Vyzýva pisateľku, aby ju napodobňovala i keď nechápe dokonalosť jej

skutkov.

Kapitola 11

Mária počúva posolstvo svätého anjela, tajomstvo vtelenia je uskutočnené počatím večného Slova

v Jej lone .....................................................................................12

- Akt Vtelenia. Príroda. Odpoveď Panny Márie predchádza dokonalé skúmanie vôle Božej. Boh sa

znížil k nám. Treba za to ďakovať. Bez Vtelenia by bola naša duša hodná zavrhnutia.

Kapitola 12

O prvých útokoch najsvätejšej duše Krista Pána v prvom okamihu Jeho počatia a o primeraných

úkonoch Jeho najčistejšej Matky ................................................12

- Charakteristika vtelenia. Duša Kristova sa pokoruje a hneď ďakuje za svoje stvorenie. Panna

Mária vidí tajomstvo spojenia Božej a ľudskej prirodzenosti, klania sa Bohočlovekovi v jej lone.

Nemáme prijímať svetlo milosti nadarmo. Ďakovať a prosiť za odpustenie nevďačnosti ľudí.

Ľahostajnosť nám bráni prijať vedomosti o Najvyššom.

Kapitola 13

Vysvetlenie o stave, v akom sa nachádzala presvätá Mária po počatí Božského Slova v Jej

panenskom lone...........................................................................12

- Vtelením dostávame právo na vykúpenie. Nazeranie Panny Márie. Oslávené telo je jasné,

nepominuteľné, rýchle a prenikajúce. Čistota, jasnosť, Ona nepodlieha chorobám. Je vzorom, ako

odpoveď na príchod Boha do duše. Ako správe používať sviatosti.

Kapitola 14

Akú pozornosť a starostlivosť venovala najsvätejšia Mária plodu svojho života a o niektorých

udalostiach s tým spojených........................................................12

- Pisateľke hovorí: Máš prirodzene slabú a povoľnú povahu, bojíš sa, aby si neurazila a tak môžeš

prestúpiť medze, čo je dovolené a spravodlivé. Ľudia málo túžia po poznaní, ako uctievať Boha.

Kapitola 15

Najsvätejšia Mária bola upovedomená o vôli Pána, aby navštívila svätú Alžbetu, žiada svätého

Jozefa o dovolenie k tejto ceste, zachovávajúc mlčanie o tom, čo sa Jej stalo 12

- Je ochotná ísť hneď k Alžbete, chce plniť Božiu vôľu. Požehnaný, kto plní Božiu vôľu. Treba byť

v tom pozorný.

Kapitola 16

Najsvätejšia Mária ide navštíviť svätú Alžbetu. Jej príchod do domu Zachariáša 12

- Jozef a Mária idú za doprovodu anjelov k Alžbete štyri dni. Oddaná duša Bohu pociťuje radosť

z konania dobrých skutkov. Zákon Stvoriteľa dáva múdrosť.

Kapitola 17

O pozdrave, ktorým nebeská Kráľovná pozdravila svätú Alžbetu a o posvätení Jána 12

- Magnifikat. Dialógy Panny Márie s Alžbetou. Pisateľka sa má chrániť stykov s nežiadúcich,

neprospešných duší.

Kapitola 18

Najsvätejšia Mária si zostavuje denný poriadok svojich duchovných úkonov v dome Zachariáša,

niektoré z Jej rozhovorov so svätou Alžbetou.............................12

- Pokora Panny Márie a naša pochabá pýcha.

Kapitola 19

O niektorých rozhovoroch, ktoré najsvätejšia Mária viedla v dome svätej Alžbety so svojími anjelmi

a tiež so svojou sesternicou.........................................................12

- Panna Mária zametá svoju izbu. Každý skutok dobre usporiadaný je ku cti Stvoriteľa. Všetko, čo

robíme, tým sa môžeme klaňať Bohu. Syn prišiel, aby učil svet pokore.

Kapitola 20

O niektorých dobrodeniach, ktoré najsvätejšia Mária preukázala niekoľkým osobám v dome

Zachariáša ...................................................................................12

- Zlostná slúžka u Alžbety sa stáva tichou po napomenutí Panny Márie. Treba žiť v milosti a

vyprosovať ju aj pre iných. Usilovne pracujme a keď nám Pán pošle dušu, vyzvime diablov, aby ju

opustili.

Kapitola 21

Svätá Alžbeta prosí Kráľovnú o pomoc v čase pôrodu a je osvietená o narodení svätého Jána 12

- Chvíľa rozlúčky. Alžbeta sa zdôverí Panne Márii, aby ostali bývať u nej. Ona ju vypočula a vyzvala,

aby sa modlili a zistili vôľu Božiu. Plány a priania prednášajme v mene Pána a Panny Márie.

Kapitola 22

Narodenie predchodcu Krista a čo pri tej príležitosti robila Panna Mária 12

- Ján a svet. Boh tróni v duši. Diabol vniká do duše hriechom, roztržitosťou.

Kapitola 23

Prospešná rada a poučenie, ktoré najsvätejšia Mária dala svätej Alžbeta na jej žiadosť , svätý Ján bol

obrezaný a obdržal meno, Zachariáš prorokoval ........................12

- Dobré rady Panny Márie dané Alžbeta do ďalšieho života, aby si srdce zachovala voľné a zbavené

všetkého vzhľadom na posledný cieľ. Jej komentár k majetku, poslušnosť k manželovi. Komentár

k Benediktus. Kňaz má žiť dôstojne. Nevyhľadávaj svoju chválu.

Kapitola 24

Najsvätejšia Mária odchádza z domu Zachariáša a vracia sa do svojho domova v Nazarete 12

- Rozlúčka Zachariáša a Alžbety s Máriou. Simeon v chráme túži po Mesiášovi. Panna Mária sa

riadi vôľou Božou a nie náklonnosťami. Pred Božou láskou nemá vojsť do srdca náklonnosť. Božia

vôľa je mať úctu ku kňazom a ženy k manželom.

Kapitola 25

Cesta najsvätejšej Márie z domu Zachariáša do Jej domova v Nazarete 12

- Mladá žena v moci diabla. Obrátenie. Lucifer nechápe, čo je to za žena, ktorá ho prinúti na odchod

do pekla. Obrátenie hostinského. Človek má napredovať v duchovnom raste. Treba sa modliť najmä

za duše nám zverené.

Kapitola 26

Zlí duchovia konajú v pekle schôdzu, aby sa poradili proti najsvätejšej Márii 12

- Lucifer sa rozhodne premôcť tú ženu. Diabli nepoznajú ženu odetú slnkom. Pýcha Lucifera. Boh

používa pokoru a tichosť ak svoje zbrane. Zo zaujatosti ľudí pre hmotu, ľudia nevidia diablov. Bez

Božieho milosrdenstva by Lucifer zničil svet. Ľahkomyseľnosť a rozkoš vrhajú ľudí do skazy. Satan

veľmi číha na pisateľku.

Kapitola 27

Pán pripravuje najsvätejšiu Máriu na boj s Luciferom a drak ju začína prenasledovať 12

- Panna Mária vidí, že je nástrojom Božím. Živá viera a pokora sú dvojitý pancier k víťazstvu.

Sedem Luciferových légii vyrazí proti Panne Márii. Útočia na vášne a náklonnosti. Diabli sa menia

na anjelov svetla. Lucifer sľubuje, ponúka jej bohatstvo pre chudobných. Útočia na jej čistotu. Ona

zatvorí svoje zmysly. Navádzajú ju k hnevu a poštvú proti nej istú ženu. Vyvolávajú pokušenie

hladom. Ona zamkla svoje zmysly. Eva urobila opak. Duchovia závisti a lenivosti. S diablom sa

nepúšťame do hádky ani vyjednávania. Treba zachovať pokoj a prosiť o pomoc zhora.

Kapitola 28

Lucifer so všetkými siedmimi légiami vytrvalo pokračuje v pokúšaní najsvätejšej Márie. Ona však

draka premôže a rozšliape jeho hlavu .........................................12

- Satan zúri a šíri bludy, čo je zvlášť nebezpečné pre slabé duše. Sekty. Víťazstvo nad zlom je v jej

rukách. Satan chce pokúšať Jozefa a zasial spor u susedov. Panna Mária ich udobrí. Ostražitosť je

potrebná hneď na začiatku pokúšania, aby duša nepovolila vášni a nazakalila si svetlo rozumu.

OBSAH DRUHEJ KNIHY

O starostiach svätého Jozefa, ktoré mu spôsobilo tehotenstvo najsvätejšej Márie; narodenie

Krista, Pána nášho, Jeho obrezanie, príchod kráľov, obetovanie dieť atka Ježiša v chráme;

útek do Egypta, smrť svätých neviniatok; návrat do Nazareta.

Kapitola 1

Svätý Jozef spozoroval tehotnosť svojej snúbenice Panny Márie a je naplnený veľkou úzkosť ou

a starosť ou, lebo vedel, že on na tom nemal účasť ..................................12

- Čo to je oddať sa do vôle Božej. Ľudia nepoznajú svoje cesty.

Kapitola 2

Nepokoj svätého Jozefa vzrastá, rozhodol sa opustiť svoju snúbenicu, z toho dôvodu sa uchýlil

k modlitbe ................................................................................................12

- Cnosť mlčanlivosti. Dva druhy náklonnosti a ich príčiny.

Kapitola 3

Anjel Pána hovorí k Jozefovi vo sne a poučuje ho o tajomstve vtelenia, ako sa choval

potom .........................................................................................12

- Je dôležité zachovať kľud a vnútorný pokoj.

Kapitola 4

Svätý Jozef prosí svoju Snúbenicu najsvätejšiu Máriu o odpustenie a nebeská Pani ho s veľkou

múdrosť ou utešuje....................................................................................12

- Učenie života večného. Neľudská zvrátenosť vzájomného jednania ľudí s nedostatkom

pokory a lásky zapríčiňujú tri veľmi veľké hriechy.

Kapitola 5

Svätý Jozef sa rozhodol venovať úplne službe presvätej Márie. Jej chovanie a iné podrobnosti

zo života Panny Márie a svätého Jozefa .................................................12

- Základ a škola pokory.

Kapitola 6

Niektoré výroky a rozhovory najsvätejšej Márie a svätého Jozefa o božských veciach a iné

podivuhodné udalosti...............................................................................12

- Túžba po peniazoch je koreňom mnohé zla. Nákaza lakomosti. Pravidlá bohatstva a

chudoby.

Kapitola 7

Presvätá Mária pripravuje plienky a pradielko pre božské Dieť atko, s vrúcnou túžbou po Jeho

narodení ...................................................................................................12

- Úcta k posvätným predmetom. Korporála a purifikátory. Podiel prác rehoľníčok

v službe Pána a pre chrám.

Kapitola 8

Cisár Augustus vydal nariadenie všetkým poddaným svojej ríše, aby sa dali zapísať a čo urobil

svätý Jozef, keď o tom počul ...................................................................12

- Poslušnosť a podriadenosť privolávajú milosti. Múdre jednanie.

Kapitola 9

Cesta najsvätejšej Márie z Jeruzalema do Betlehema v spoločnosti jej svätého snúbenca

Jozefa a svätých anjelov strážnych ........................................12

- Pohŕdanie svetskými márnosťami. Najkratšia cesta k božskej láske vedie cez čnosť

chudoby. Spolupôsobenie s božským svetlom.

Kapitola 10

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus sa narodil z Panny Márie v Betleheme Judskom 12

- Rozumne využívať milosti. Vedieť splácať dobrotu Pána.

Kapitola 11

Svätí anjeli oznamujú narodenie nášho Pána v rôznych častiach sveta a pastieri

prichádzajú sa Mu pokloniť ....................................................12

- Naše hriechy a zlé náklonnosti bránia pôsobeniu horúcej lásky Pána. Nestrácať čas a

príležitosti pre spoluprácu s milosťami.

Kapitola 12

Čo bolo skryté pred diablom ohľadne tajomstva narodenia vteleného slova a iné udalosti až do

obrezania..................................................................................................12

- Naša vlažnosť brzdí dušu v rozlete do hora. Mária pri kojení.

Kapitola 13

Najsvätejšej Márii bolo oznámené, že podľa vôle Pána Jeho jednorodený Syn má byť obrezaný.

Ona sa o tom radí so svätým Jozefom, najsvätejšie meno Ježiš prinesené z neba 12

- Pokora a bázeň majú vzrastať v duši. Božie útechy nemajú byť podnetom

k nebezpečnej namyslenosti a ľudskej zvedavosti.

Kapitola 14

Božské Dieť atko je obrezané a dostáva meno Ježiš ................................12

- Tieto tajomstvá sa nepodávajú pre oblaženie duše, ale pre lepšie poznanie a

napodobňovanie. Súcit. Rady pre večný život.

Kapitola 15

Svätá Rodina ostala v Jaskyni narodenia až do príchodu mudrcov – kráľov 12

- Poslušnosť má prednosť pred zbožnosťou. Zovňajšie skutky. Vášne možno ovládať jedine

vôľou. Bdelosť.

Kapitola 16

Traja králi od východu prišli do Betlehema pokloniť sa Slovu, ktoré sa stalo telom 12

- Ochotná a rýchla poslušnosť mudrcov. Zatvrdilá zlomyseľnosť Herodesa. Vnuknutia a

osvietenie ako prostriedky k spáse.

Kapitola 17

Traja králi ešte raz prišli navštíviť dieť atko Ježiša a pokloniť sa Mu a pri rozlúčení obetovali

svoje dary a vrátili sa inou cestou do svojich domovov...........................12

- Krutá a hrabivá povaha ľudí dnes. Dobrovoľná chudoba. Boháči.

Kapitola 18

Presvätá Mária a Jozef rozdávajú dary, ktoré obdržali od troch kráľov a ostali v Betleheme až do

toho dňa, keď dieť atko Ježiša obetovali v chráme...................................12

- Bohatstvo a dary. Ako ich odmietnuť alebo prijať. Snaha o neustále kontakty s Bohom.

Nepriateľ zvádza na bludné cesty rozkoší.

Kapitola 19

Najsvätejšia Mária a Jozef s dieť ať om Ježišom odišli z Betlehema, aby Ho podľa zákona

obetovali v chráme jeruzalemskom .........................................................12

- Dobrá vôľa, dokonalá vôľa a spojenie s vôľou Božou. Cvičenie.

Kapitola 20

Obetovanie dieť atka Ježiša v chráme a čo sa pri tom prihodilo 12

- Rozčúlenie. Utrpenia, protivenstvá a vnútorný pokoj. Úcta ku kňazom.

Kapitola 21

Pán pripravuje najsvätejšiu Máriu na útek do Egypta, anjel hovorí so svätým Jozefom a iné veci

s tým spojení ...........................................................................................12

- Vzdávať pokorne vďaky za dobrodenia Pánove. Nevyhýbať sa útrapám.

Kapitola 22

Ježiš, Mária a Jozef nastúpili cestu do Egypta a sprevádzaní anjelskými duchmi prišli do mesta

Gazy .........................................................................................................12

- Až do akej miery treba trpieť, odpúšťať a milovať svojich nepriateľov. Ježišova

modlitba za Herodesa.

Kapitola 23

Ježiš, Mária a Jozef pokračujú na ceste z mesta Gazy do Heliopolisu v Egypte 12

- Ochotne venujeme lásku tvorom, koho si vážime alebo mu dôverujeme, a tento blud

privádza veľa škody. Je málo tých, ktorí majú bohatstvo bez nezriadenej chtivosti a tiež ho

neužívajú správne.

Kapitola 24

Svätí pútnici, Ježiš, Mária a Jozef prišli do Egypta a po kratšom blúdení prišli do Heliopolisu,

kde sa stali veľké zázraky ........................................................................12

- Útecha. Horlenie za slávu Pána.

Kapitola 25

V súhlase s vôľou Božou Ježiš, Mária a Jozef sa usadili k bývaniu blízko mesta Heliopolis a

zariadili svoj každodenný život vo vyhnanstve .......................................12

- S láskou prijaté utrpenia.

Kapitola 26

O zázrakoch, ktoré dieť atko Ježiš, najsvätejšia Mária a svätý Jozef vykonali v Heliopolise

v Egypte ...................................................................................................12

- Za spásu blížnych. Dokonalosť. Starosť o chorých.

Kapitola 27

Herodes vydal rozkaz povraždiť nemluvniatka, najsvätejšia Mária o tom vedela, svätého Jána

príbuzní ukryli..........................................................................................12

- Túžba po vláde roznieti veľkú nenávisť. Účinky vášni v srdci.

Kapitola 28

Dieť atko Ježiš vo veku jedného roka hovorí so svätým Jozefom a žiada svoju Matku, aby Ho

obliekla a nechala chodiť . Začína oslavovať deň svojho vtelenia a narodenia 12

- Cnosť chudoby. Zatratení pre hrabivosť a chtivosť. Pozornosť voči dobrodeniam Pána.

Kapitola 29

Najsvätejšia Matka obliekla dieť atko Ježiša do nezošívanej suknice a na nohy mu dala

topánočky. Skutky a pozornosť Pána.......................................................12

- Uvažovanie, čo Pán pre nás vykonal za tridsaťtri rokov.

Kapitola 30

Ježiš, Mária a Jozef na rozkaz Pána vracajú sa do Nazareta....................12

- Premenlivé nálady. Nezriadená láska. Vôľa Pána a jej plnenie.

V obsahu znamienko „-„ u jednotlivých kapitol z ľavej strany značí, že ide o rozšírený obsah

slovenského prekladu.