Životopis Panny a Matky - počatie

 
 Zväzok prvý 1
M Y S T I C K É
M E S T O B O Ž I E
Zväzok I
P o č a t i e
Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milostí
Životopis Panny a Matky Božej Márie
Našej Kráľovnej a Panej, najsvätejšej Uzmierovateľky
za previnenie Evy a Sprostredkovateľke milosti
ktorý podľa zjavenia a za vedenia samotnej Panny Márie
 napísala Božia služobnica
sestra Maria od Ježiša, z Agredy
predstavená kláštora Nepoškvrneného Počatia, rádu sv. Františka Serafínskeho
v meste Agrede, v provincii Burgos v Španielsku, pre nové poučenie
sveta, pre posilnenie katolíckej Cirkvi a pre povzbudenie ľudstva
Podľa pôvodného autorizovaného španielského vydania do anglického jazyka
preložil
Fiscar Morison
(Rev. George J. Blatter)
Podľa tohoto cirkevne schváleného anglického vydania do českého jazyka
preložil v Mariánskom roku 1954
Jan Cyril Řeřucha
A podľa tohoto cirkevne chváleného českého vydania do slovenského jazyka
bolo preložené v roku 1994
 2 Kniha I.
Slovo k Mystickému mestu Božiemu v slovenčine.
Vážení priatelia
Vďaka Pánu Bohu, máme v slovenčine už niekoľko kníh, ktoré
pojednávajú o živote Panny Márie. Teraz k nim pribudlo toto rozsiahle
dielo, ktoré sa vyznačuje tým, že ponúka plnosť svetla a ozdravenie pre
neblahý stav sveta, je to škola Panny Márie. Tieto knihy sú rozšírené vo
svete už niekoľko desaťročí a tamojšie vysoké cirkevné osobnosti sa
o nich vyjadrili pochvalne a doporučili ich verejnosti.
Do tejto rozsiahlej práce pustili sme sa amatérskym spôsobom.
Mnohí pomáhali prepisovaním, opravami textov, dobrou radou, počítačovou
technikou, tlačením, viazaním. Všetkým týmto patrí srdečná vďaka.
Pri takto vznikajúcom diele vznikli i nedostatky, niektoré slová a vý-
razy nie sú najvhodnejšie preložené do slovenčiny, niekde sú dlhé súvetia,
čo je pre nás nezvyklé, ale tak bolo toto dielo pôvodne napísané v španiel-
čine.
Toto slovenské prevedenie bolo natlačené v malom množstve a je ur-
čené pre tých, ktorí sa na tvorbe akýmkoľvek spôsobom podieľali a tiež
pre niektorých záujemcov z kňazského a rehoľného rádu a pre niekoľ-
kých mariánskych ctiteľov.
Tieto zväzky sú nepredajné a sú len pre súkromnú potrebu. Texty neprešli
jazykovou úpravou .
Takto toto dielo i u nás uzrelo svetlo svetla, ako sa na dobrú knihu patrí.
Pre jej oficiálne vydanie bude potrebné ešte veľa práce, ale to už ponechávame
ďalším, povolanejším.
Panna Mária ako naša dobrá nebeská Matka v tomto diele nám odha-
ľuje i mnohé nástrahy zla a zlého ducha a učí nás dokonale poznávať,
milosti a nasledovať Pána Ježiša a jeho evanjelium, ako to ona robila, nad
čím sme sa často pri čítaní s úžasom v tichu zamýšľali.
Veľká noc 1997
Vydavatelia 
 Zväzok prvý 3
I m p r i m a t u r
(pre prvé anglické vydanie)
Rome City, Ind., 24. august 1912.
Dôst. pánovi George J. Blatterovi.
Drahý dôstojný pane:
Dávam Vám svoje schválenie na anglický preklad diela, nazvaného
„Ciudad de Dios.“ s prianím všetkého požehnania ostáva Váš v Kristovi
??H. J. Alerding,
biskup z Ford Wayne.
O d p o r ú č a n i e
(druhého anglického vydania)
Santa Fe, New Mexico, 9. februára 1949.
S najväčšou ochotou dávam dnes svoje doporučenie pre nové vydanie
diela „The City of God“ od Sestry Márie od Ježiša, ktoré bude znovu bez
zmien vydané podľa pôvodného autorizovaného vydania zo španielskej
reči z roku 1902 a už schváleného Jeho Excelenciou najdp. H. J. Alerdingom,
biskupom vo Ford Wayne.
 Edwin V. Byrne, D.D.
 arcibiskup v Santa Fe.
P r e h l á s e n i e
Majúc v poslušnej úctivosti dekréty pápeža Urbana VIII. i všetkých
pápežov, prehlasujeme, že v celku i v jednotlivostiach týkajúcich sa
zjavení, zázrakov a pod., podrobujeme sa bezvýhradne súdu svätej
Cirkvi Rímsko-katolíckej.
 4 Kniha I.
I m p r i m a t u r
(pre české vydanie Mesta Božieho)
NIHIL OBSTAT:
 Rev. Martin Horak, O.S.B.
 censor deputatus
IMPRIMI POTEST:
 v Rt. Rev. Ambrose L. Ondrak, O.S.B.
St. Procopius Abbey, Lisle, Illinois
IMPRIMATUR:
 v Albert Cardinal Meyer
Archbishop of Chicago
Chicago, Illinois, January 17. 1961
 Zväzok prvý 5
Zvláštne upozornenie čitateľom
Zjavenie
Nikto nesmie veriť alebo učiť to, čo sa nezrovnáva s učením katolíckej
Cirkvi. To nie je dovolené za nijakých okolností. Ba i správne náuky
je potrebné učiť a rozširovať iba v duchu cirkevného schválenia, alebo aspoň
aby to boli náuky, ktoré Cirkev ani neschválila, ale ani nezamietla.
Podľa tohoto opatrenia je možné poznať, ktoré zjavenie pochádza z neba
a ktoré je plodom blúznivej ľudskej obrazotvornosti, alebo dokonca pochádza
od diabla.
Je však isté, že Boh môže zjaviť a tiež skutočne zjavuje vyvoleným
dušiam svoje priania a pravdy aj také, ktoré Cirkev neučí. Pripúšťa sa tiež,
že Boh v niektorých prípadoch tieto svoje zjavenia zveruje vyvoleným
osobám, aby ich oznamovali vyvoleným ľuďom. Tieto zjavenia Boh oby-
čajne potvrdzuje potrebnými známkami a dôkazmi, ktoré uspokoja všetky
požiadavky opatrnosti. Prirodzene je to Bohu milé, keď zjavenia, ktoré On
sám potvrdil potrebnými dôkazmi, že majú nebeský pôvod, sa dáva rozumná
ľudská viera, a že Ho zarmucuje zatvrdilosť a nedôvera k pravdám
zjaveným súkromne. Kde však nie je dosť zjavných dôkazov, alebo keď
Cirkev svätá dáva najavo priame alebo nepriame odmietnutie alebo neschválenie
takých zjavení, tu by bolo pochabé, ba i úplne nesprávne, keby
sa im verilo.
Ú p l n é s c h v á l e n i e
Cirkev ešte nikdy neschválila úplne a verejne žiadne súkromné zjavenie,
ani nikdy neschváli, pretože tým by sa to zjavenie stalo akýmsi dodatkom
k učeniu, ktoré nám zanechal Kristus. Cirkev mlčky a nepriamo
schválila mnohé súkromné zjavenia, medzi ktorými sú tiež tie, ktoré napí-
sala ctihodná služobnica Božia sestra Mária od Ježiša z Agredy. Toto jej
dielo, nazvané Mesto Božie - „Ciudad de Dios“ - neobyčajne vyniká nad
iné podobné spisy veľkým počtom ľahko pochopiteľných a spoľahlivých
dôkazov o Božom pôvode.
Biblia nám však kladie otázku, či sú ešte aj iné knihy a spisy, napísané
s nadprirodzenou pomocou Božou? My však dobre vieme, že také
spisy nikdy nebudú natoľko dôležité ako Biblia, lebo Biblia obsahuje
hlavné zjavenie Božie, dané ľudstvu všetkých stavov a vyhovuje jeho potrebám
až do skončenia sveta.
 6 Kniha I.
P o l e j e r o z s i a h l e
Zrejme však ostáva ešte veľmi rozsiahle pole právd, ktoré ľuďom nie
sú dostatočne známe a v Biblii nie sú napísané. Poviete snáď: Veď pravé
náboženstvo obsahuje všetko. Áno, tak je. Učenie a náboženské prisluhovanie
osobami k takej službe ustanovenými, zachovávanie náboženských
prikázaní a dobrý príklad osôb vynikajúcich cnostným životom,
spisy založené na pravdách náboženských sú obyčajné prostriedky pre
rozširovanie pravdy a vedúce ku spáse. Napriek tomu však dejiny dokazujú,
že Boh vo zvláštnych prípadoch dovoľuje vyvoleným osobám nazrieť
hlbšie do zriadení a nadprirodzených právd, ktoré - ak sú napísané podľa
Jeho priania, sám Boh dáva ako ďalší prameň vedomostí a celkom
správne sa môžu považovať za pravdivé súkromné zjavenia.
Z n a k y k l a m u
Minulé storočia takpovediac oplývajúce spismi, o ktorých sa rozhlasovalo,
že sú napísané na základe Božieho zjavenia alebo vnuknutia.
Mnohé z nich sú úplným podvodom a javia jasné znaky vedomého alebo
nevedomého preludu a klamu. Mnohé sa zdajú byť povahy nadľudskej,
nepochopiteľnej, ale súčasne ich pôvod a povaha neobsahuje nič božské ,
ani prospešné, čo zrejme dokazuje, že okrem ľudskej slabosti, omylov
a zloby, nájdu si často cestu do takých spisov nekalé, vierolomné snahy
a zlomyseľnosť. Staroveké čarodejníctvo a kúzelníctvo i moderný špiritizmus
majú korene v takých klamne nadprirodzených spisoch.
Dôležité je dôkladné vyšetrenie
Bolo by veľmi pochabé, keby sa nežiadalo dôkladné vyšetrenie všetkého,
čo sa prehlasuje za súkromné zjavenie. S potešením možno povedať,
že ľahko sa dá spraviť bezpečná a neklamná skúška. Je potrebné iba
zistiť charakter a snahy spisovateľa a výsledok alebo smer jeho písania.
Mohamed sa ukázal ako dynamický dobrodruh, jeho korán je zľahčovaním
židovstva aj kresťanstva a usadil sa na ľudstve ako škodlivá smeť,
kaziaca civilizáciu. Jozef Smith a jeho spolupracovníci sa zvrhli na odbojných
buričov a vrahov. Ich kniha o mormonizme je smiešny falzifikát
a základ fanatickej dvojzmyselnej bohovlády. Fakír Dowie, ktorý sa vydá-
val za proroka, skončil ako pomätenec v zbankrotovanom Zione, napriek
tomu, že príbuzným zanechal milióny. Klamná Eddyová divoko zostavila
výstrižky z Biblie, ku ktorým pridala útržky budhizmu, brahmanizmu
a jasnovidetstva a výsledok tejto zmiešaniny rozdáva nemysliacim na-
 Zväzok prvý 7
sledovníkom, ktorí si prajú, aby jej nezmyselné učenie bolo dosť silne a
udržalo ju nekonečne pri živote, alebo ju vzkriesilo k životu po jej smrti.
Či nepoznáme ľahko klamstvo v takých „zjaveniach“? Napriek tomu
si títo ľudia prisvojujú dar božských zjavení a často si prisvojujú údaje,
naznačujúce zdroj informácií a tiež klamstva, ktorý nemá ľudský pôvod.
Zhubné prejavy špiritizmu a úžasné informácie médií nie sú nič iné, než
obratné výkony rúk alebo vymyslené klamanie. Niektoré z nich nemožno
vysvetliť ináč, než že sú uskutočňované zlými duchmi.
Iný doklad pre súkromné zjavenia
Či by nebolo nerozumné, keby sme uznávali za možný styk so zlými
duchmi alebo s dušami zomrelých, zatratených i iných (čo pripúšťajú
i dobre zmýšľajúce osoby) a pri tom odopierali možnosť takých stykov
s duchmi dobrými alebo duše s Bohom? Kto by sa odvážil takto obmedzovať
moc samého Boha? Nestačí poukazovať, že každé spojenie s Bohom
a dobrými duchmi je vyhradené iba verejným úradom pravého náboženstva.
Nie je to tak. Svätý Pavol videl veci, ktoré sa neodvážil povedať,
hoci o iných svojich zjaveniach písal ochotne. Náuka o Nepoškvrnenom
Počatí a o neomylnosti bola mnohokrát zjavená súkromne, prv než o nej
úradne rozhodli a prijali ju ako absolútnu pravdu, ktorú uznávali všetci
rozumne zmýšľajúci ľudia. Kto bol opatrnejší a prezieravejší, prv než tieto
pravdy boli potvrdené verejným prehlásením: či tí, ktorí odopierali veriť
týmto pravdám len preto, že boli zjavené súkromne, alebo tí, ktorí také
zjavenia skúmali a keď zistili, že z ľudského stanoviska sú vierohodné
a neprotivia sa učeniu Cirkvi Svätej a prijali ich ako pravdy Bohom zjavené?
Myslím, že poslední boli značne pokročilejší a osvietenejší vo viere,
než predošlí, ktorí zotrvávali vo svojom odpore a nedôvere k súkromným
zjaveniam.
Pravdu a klamstvo ľahko rozoznáme
Keď zistíme, že autor súkromného zjavenia je verný v pravom
náboženstve, ktoré nám Boh dal, že má príkladný a bezúhonný život, jeho
písomné práce sa neprotivia učeniu obsiahnutému v Biblii a tomu, ktoré
nám podáva Cirkev Kristova, že nie je sebecký, netúži po peniazoch
a inom majetku, že jeho spisy povzbudzujú ku snahe autora po dokonalosti
rovnako ako jeho čitateľov, že jeho spisy Cirkev nezavrhla - a keď jeho
informácie vedú k vyšším cieľom, alebo priamo ku spojeniu s vyšším životom,
nemáme príčinu také jednanie a spisy bez rozmýšľania zavrhovať
a považovať za klamné. Pri dôkladnejšej pozornosti sa zaiste ukáže, že sú
 8 Kniha I.
to dobré súkromné zjavenia. Vieme však, že aj takým dobrým zjaveniam
sa nemá prisudzovať taká viera, aká sa vyžaduje na uverenie pravdám obsiahnutým
v Písme svätom. Keď sa však nejaké také spisy dožadujú naprostej
viery, znamená to, že to nie je dobré zjavenie a máme ho zavrhnúť
ako klamné a nepravé.
Mária z Agredy
 
 
Mária bola dcéra Františka Coronela a jeho manželky Kataríny z Aranu.
Narodila sa 2. apríla 1602 v malom meste Agreda pri Tarazone v Španielsku.
V r. 1617 vstúpila do rádu bosých františkánov v kláštore Nepo-
škvrneného počatia v Agrede. O rok zložila rehoľné sľuby. V r. 1625 ju
proti jej vôli zvolili za predstavenú kláštora a s nepatrnou prestávkou bola
stále každé tri roky znovu zvolená. Zomrela v r. 1665. Pre jej múdre
jednanie a prezieravosť, ktorou vynikala nielen v kláštore, ale tiež v šir-
ších kruhoch, ju vyhľadávali a žiadali o pomoc v rôznych záležitostiach
štátnych i cirkevných. Kráľ Filip IV. ju niekoľkokrát navštívil v kláštore
a mnoho rokov udržoval s ňou písomný styk v štátnych záležitostiach.
Hoci bola neobyčajne ctená nielen jednoduchými ale i vysoko postavený-
mi osobami, ostávala stále veľmi pokorná. V mnohom verne napodobila
sv. Františka. Vynikala neobyčajnou bilokáciou, čiže prítomnosťou na
dvoch miestach v tom istom čase. Toto vyznamenanie mala udelené po
dlhý čas, aký nie je poznačený v živote nijakého svätca alebo svätice. Jej
správne konanie, spravodlivosť, úprimnosť, pokora a neobmedzená láska
k Bohu a blížnemu urobili ju čo najviac schopnú oznámiť ľuďom zjavenia
Božie.
Čo ju prinútilo napísať svoje zjavenia?
Pri každom spise, o ktorom sa hovorí, že sa zakladá na súkromnom
zjavení, je veľmi dôležité vyšetriť snahy pisateľa. Ak sa v jeho konaní
javia snahy ctižiadostivé, ak hľadá sebecké ciele, peňažný alebo iný zisk,
čo veľmi často vedie k nejakému náboženskému učeniu, ktoré Cirkev neschvaľuje
a nezrovnáva sa s požiadavkami viery, alebo je písané bez dovolenia
alebo rady cirkevných autorít, také spisy sa majú zamietnuť ako
nedovolené a škodlivé. V takom prípade Boh neudeľuje žiadne zjavenie,
ale ponecháva priechod ľudským chybám, klamu a zlému vplyvu pekla.
O takom niečom sa nezmieňujú spisy Márie z Agredy, ktorá hoci bola povzbudzovaná
v duchu i vplyvom iných osôb, aby napísala zjavenie o Matke
Božej, odmietala všetky také žiadosti a odhodlala sa písať až vtedy,
keď dostala priamy rozkaz od svojich predstavených. Veľmi váhala a v r.
 Zväzok prvý 9
1637 začala písať tento životopis, dokončila ho v r.1645. Po celý tento čas
stále prosila, aby ju zbavili tejto úlohy, pre ktorú sa považovala nehodná.
Keď pevná vôľa jej predstavených v tejto záležitosti ochabla a istý
spovedník poukázal na to ako na chybu, bolo jej to vítané, použila to ako
dostatočnú príčinu pre zničenie svojich spisov a hneď ich všetky spálila;
tak sa zmarila jej niekoľkoročná práca. Keď sa o tom dozvedeli jej rádoví
predstavení a žiadali, aby znovu napísala všetko, čo jej bolo pri zjaveniach
oznámené, opäť to odkladala celých desať rokov. Keď jej to po desiatych
rokoch nariadili pod poslušnosťou, pustila sa znova do tejto práce, začala
písať v r. 1655 a dokončila ju v r. 1665. Tieto jej rukopisy sú podnes zachované
v jej rehoľnom dome v Agrede.
 
 
Prečo sa zjavenie zverilo žene
Je potrebné mať na zreteli, že Boh neobmedzuje svoju veľkú moc iba
na niektoré zvláštne nástroje. Boh tvorí z ničoho. V prípade proroka Balá-
ma použil nielen tohoto zlého muža, ale i jeho zviera pre zvláštne zjavenie.
Zdá sa, že pre súkromné zjavenia dáva Boh prednosť ženám. Ale pre
oznámenie veľmi dôležitých právd, ktoré obsahuje Písmo Sväté, aj pre
práce učiteľské, si vyvolil mužov. V Novom zákone však často zveruje sú-
kromné zjavenia ženám lebo väčšinu známych súkromných zjavení máme
od žien. Z toho musíme usudzovať, že ženy sú pre také veci vhodnejšie.
Je pravda, že pre službu posla nie je potrebné zvláštne vzdelanie, ani veľ-
ká prezieravosť, lebo toto by mohlo viesť k prekrucovaniu alebo k obmedzovaniu
daných zjavení. Týmto spôsobom by sa Božie zjavenie mohlo
znížiť na obyčajné ľudské oznámenie, čo by nebolo správne, pretože sú-
kromné oznámenie od Boha majú vždy za účel povzbudzovať, nabádať
k činnosti, ktorá povznáša a zdokonaľuje človeka. Preto pokora, zbožnosť
a láska, tiež hlboká viera, sú pred Bohom najdôležitejšie požiadavky pre
oznamovanie súkromného zjavenia. Iba osoby vynikajúce v zmienených
cnostiach sú schopné a hľadané pre službu zvláštnych poslov Božích.
A obyčajne ženy sú viac naklonené k pestovaniu týchto cností než muži,
a preto u nich nie je toľko možností zjavenia Božie skracovať alebo
meniť, aby bolo viac podľa ich vlastného vkusu a pochopenia. Boh nám
vždy už na začiatku dáva poznať, že to, čo si praje zjaviť, má povahu nadprirodzenú
a teda prevyšuje schopnosti ako mužov tak aj žien.
Ako bolo „Mesto Božie“ prijaté?
Len čo bolo „Mesto Božie“ vydané tlačou, bolo prijaté veľmi priaznivo
a pochvalne ho označovali za dielo veľmi vydarené. Podobne veľmi
 10 Kniha I.
priaznivo prijali jeho preklady skoro vo všetkých európskych zemiach.
Čoskoro ho schválili cirkevné autority a tiež hojne doporučovali. Podobnú
priazeň spis našiel i na univerzitách a u vynikajúcich učencov kresťanské-
ho sveta. Niet žiadnej inej knihy, ktorá by bola podrobená takému dôkladnému
skúmaniu autoritami cirkevnými aj občianskymi a potom potvrdené
ako skutočne „Mesto Božie“. Nariadením pápežov Innocenta XI. , Alexandra
VIII., Klementa IX., Benedikta XIV. bolo znovu a znovu dôkladne
skúmané a vždy to skončilo schválením spisu, ktorý bol doporučený pre
všeobecné používanie a uznaný za bezchybný. Autorke bol udelený titul
„ctihodná“. Pochvalné listy o spise „Mesto Božie“ by tvorili veľkú knihu.
Nepriazeň proti spisu
Pretože „Mesto Božie“ tak zásadne vyzdvihuje prednosti Matky
Božej a autoritu pápežov, dalo sa očakávať, že sa prejaví nepriazeň jansenistov
a galikanistov. V dobe prvého vydania „Mesta Božieho“, asi v r.
1678, veľký počet osôb v parížskej Sorbone a vo Francúzsku sa tajne hlá-
silo k týmto sektám. Prvý preklad do francúzštiny bol veľmi nesprávny
a obsahoval veľký počet sfalšovaných údajov. Dr. Ludwig Eliaš du Pin
a dr. Hideoux zo Sorbony sa na tento preklad vrhli so zúrivou nenávisťou.
Dr. du Pin bol nazvaný pápežom Klementom XI. „mužom zhubných
náuk“. Hideoux sa stal zúrivým zástancom náuk Jansenových, a preto bol
vylúčený z Cirkvi ako bludár. Keď spomenutí a iní členovia Sorbony získali
priazeň vplyvných prívržencov galikanizmu, i niektorých vynikajú-
cich mužov v Ríme i v Paríži, vymohli tajný zákaz spisu „Mesto Božie“,
ktorý bol zavedený do archívu kongregácie posvätných obradov. Keď to
bolo odhalené, pôvodcu tohto činu nebolo možné nájsť. Pápež Innocent
XI. bezodkladne ten zákaz zrušil 9.11.1681 a pri tej príležitosti výslovne
dovolil, aby spis „Mesto Božie“ bol bez obmedzovania rozširovaný ako
medzi kňazmi, tak i medzi veriacimi ľuďmi. Zistilo sa, že zmienený zákaz
nebol vydaný komisiou Indexu, ale kanceláriou, ktorá s prehliadkou kníh
nič spoločné nemá. To dokazuje, že zákaz bol zapísaný tajne pod vplyvom
úskočných nasledovníkov Galikána a záležitosť zasahovala i do vyšších
kruhov v Ríme, a tiež do radov ľudí správne zmýšľajúcich. Tieto sektárske
snahy presvedčujúco dokazujú, že náuky, ktoré dostala v zjavení
Mária z Agredy, sú správne a výborné.
Mnohé vydania knihy
Aký je obľúbený a výborný tento veľký životopis Matky Božej, najlepšie
dokazujú mnohé vydania tohoto vzácneho diela. Vytlačené bolo
 Zväzok prvý 11
vyše 60 vydaní, v rečiach španielskej, talianskej, francúzskej, nemeckej,
portugalskej, latinskej, arabskej, gréckej a poľskej. Je pozoruhodné, že
v reči anglickej bolo vydané iba nedávno. Anglická reč sa na zemeguli
najviac používa na šírenie rôznych náuk a izmov rôznymi sektami, preto
„Mesto Božie“ je veľmi časový a účinný liek proti šíriacej sa epidémii falošných
náuk. A čo povedať o českom jazyku? Koľko klamných , prekrútených
i rúhavých kníh bolo v ňom vydaných. A ako neslýchane bola
Panna Mária potupená, keď v Prahe 3.XI.1918 neverecká ruka strhla
mariánsky stĺp! Kiež český preklad jej vzácneho životopisu, nazvaného
„Mesto Božie“, vydaný na Jej česť a oslavu, naša milosrdná nebeská Matka
prijme so zaľúbením ako náhradu za ono zneuctenie i za iné urážky,
spôsobené Jej a Jej Synovi.
Nádej prekladateľa
Prekladateľ, ktorý si praje rozšírenie spisu „Mesto Božie“, má pevnú
nádej, že táto kniha nebude ležať zabudnutá v knižniciach, ale že bude
jedna z tých, ktoré hneď pri prvom otvorení stránok vyvolajú túžbu poznať
celý jej obsah.
Tento preklad bol vykonaný veľmi starostlivo do češtiny podľa anglické-
ho prekladu, ktorý bol tak isto starostlivo preložený podľa pôvodného
španielskeho vydania. Bol to výsledok svedomitej práce desiatich rokov
i značnej skúsenosti v literárnych prácach, a preto očakávame uspokojivý
výsledok. Nech Boh dá, aby tento prvý preklad, upravený podľa pravidiel
našej svätej viery, priniesol hojné ovocie v Duchu Svätom ľudu hovoriacemu
českým jazykom vo všetkých dieloch sveta.
Zväzok I. , kniha prvá : poslovenčené
z českého prekladu 26.1.1990
S c h v á l e n i e
Prvý pápež, ktorý venoval úradnú pozornosť dielu „Ciudad de Dios“,
bol pápež Innocent XI., keď 3. júla 1686 ako odvetu na celý rad búrlivých
útokov a nástrah, ktoré robili niektorí členovia Sorbony, o ktorých bolo
známe, že sú jansenisti, vydal zvláštny list, ktorým sa povoľovalo vydávanie
a čítanie „Ciudad de Dios“. Podobné prehlásenie vydali niektorí pápe-
ži aj v neskoršej dobe. Boli to Alexander VIII., Klement IX. a Benedikt
XIII. Tieto prehlásenia boli neskoršie opäť pripomenuté dvoma dekrétmi
vydanými kongregáciou posvätných obradov, schválenými pápežmi Bene-
 12 Kniha I.
diktom XIV. a Klementom XIV. Tým bola potvrdená pravosť a vierohodnosť
spisu „Ciudad de Dios“, ako to oznámila a napísala ctihodná služobnica
Božia Mária od Ježiša. Vynikajúci pápež Benedikt XIII., keď bol
arcibiskupom v Benevente, používal tieto zjavenia ako predmet pre poradie
kázní o blahoslavenej Panne Márii. Dňa 26. septembra 1713 biskup
v Sento v Taliansku podal námietku proti publikácii „Mesta Božieho“, ale
bolo mu pripomenuté, aby od toho ustúpil, pretože to odporuje rozhodnutiu
pápeža Innocenta XI., ktoré bolo vydané pre celú Cirkev.
Proces blahorečenia Márie z Agredy bol veľmi posilnený španielskymi
biskupmi a inými vynikajúcimi osobami v Cirkvi. Tak sa stalo krátko
po jej smrti v r. 1666, keď bol tejto služobníčke Božej daný titul „ctihodná“
a tým je otvorená cesta k jej blahorečeniu. Je nádej, že ak je to vôľa
Božia, čoskoro sa nájde pracovník medzi jej mnohými ctiteľmi, ktorý sa
podujme na túto úlohu, na základe úcty k jej svätému životu a znamenité-
mu spisu a mnohým zázrakom pri jej hrobe.
Redemptoristi vydali nový preklad v nemeckom jazyku v roku 1885,
ktorý dostal schválenie a významné doporučenie od biskupa v Ratisbone
s nasledujúcimi slovami:
„S úprimnou radosťou dávame naše biskupské schválenie prekladu
pôvodného španielskeho spisu „Ciudad de Dios“, Márie od Ježiša a odporučujeme
túto knihu, ktorá určite povznesie čitateľov a bude pre nich
zdrojom duševného požehnania.“
V Ratisbone 29. septembra 1885
?? Ignác, biskup v Ratisbone
Významné je odporučenie kniežaťa-arcibiskupa Solnohradské-
ho, legáta a prímasa nemeckého:
 „Podľa dekrétov vydaných pápežmi Innocentom XI. a Klementom
XI., odporúča sa na čítanie všetkým veriacim kniha s názvom „Ciudad de
Dios“, napísaná ctihodnou služobníčkou Božou Máriou od Ježiša.“
„Túto knihu schválili mnohí biskupi dekrétmi za tým účelom vydaný-
mi, štyri vynikajúce univerzity: v Toulouze, v Salamanke, v Alcale
a v Lovene a vynikajúci členovia rôznych rádov. Vzdelaný a zbožný kardinál
D Aguire vyhlásil, že všetky svoje štúdiá za dobu 50 rokov svojho
života považuje iba za malú časť náuk, ktoré sú obsiahnuté v tejto knihe,
ktorá sa v celom svojom obsahu zrovnáva s Písmom svätým, s učením pá-
pežov a cirkevných snemov. Ctihodný generálny predstavený u sv. Silpí-
 Zväzok prvý 13
cia, abbé Emery dodal: „Jedine od toho času, keď som čítal zjavenie
Márie z Agredy, poznám správne Ježiša a Jeho svätú Matku.“
„Preto neváhame s vydaním nášho biskupského schválenia pre
„Ciudad de Dios“ a odporučujeme túto knihu veriacim a najmä nášmu duchovenstvu.“
 ? František Albert, arcibiskup
Arcibiskupská kancelária v Soľnohrade
12. septembra 1885
Iné odporučenie knihy „Ciudad de Dios“ z novšej doby je od biskupa
v Tarazone, ktoré je v predslove nového vydania z roku 1911-1912:
„Ja, Dr. James Ozoidi v Udave, z milosti Božej a apoštolskej stolice
biskup v Tarazone, apoštolský administrátor diecéze v Tudela.
Poverili sme kňaza Eon Eduardo Royo, kaplána a spovedníka v konvente
Nepoškvrneného Počatia v Agrede, aby opatrne a presne porovnal
rukopis, pripravený do tlače nového vydania „City of God“, ktorý pripravili
na vydanie členovia vyššie menovaného konventu. Zistili sme osobne,
že zmienený kňaz túto úlohu svedomite vykonal. Preto teraz dosvedčujeme,
že nové vydanie „Ciudad De Dios“, až na niekoľko výnimiek, čo sú
iba pravopisné zmeny, sa úplne zhoduje s pôvodným rukopisom ctihodnej
Matky Márie od Ježiša v Agrede.“
Tarazona 7. apríla 1911
(pečať diecézy) ?? James. biskup v Tarazone
 14 Kniha I.
P o č a t i e
Posvätné tajomstvá Bohom spôsobené v Kráľovnej nebies od
okamihu jej nepoškvrneného Počatia až do Vtelenia Slova
Božieho v jej panenskom živote a ako veľa zásluh získala
s pomocou milosti Božej udelenou jej v prvých pätnástich
rokoch jej života
 
 
 
Ú v o d
K ŽIVOTOPISU KRÁĽOVNEJ NEBIES
Oznámenie príčin, pre ktoré bol napísaný
 a vysvetlenie pomerov, ktoré sú s ním spojené
1. Nebola by som prekvapená keby som o sebe počula nepriaznivý
posudok a keby ma pokladali za opovážlivú a domýšľavú tí, ktorí by uvá-
žili ( ak je tu vôbec možné uvažovať), že ja, jednoduchá žena, sama osebe
úplná slabosť a nevedomosť, pre svoje hriechy nanajvýš nehodná, odvažujem
sa písať o veciach božských a nadprirodzených. Také odsúdenie by
bolo oprávnené najmä v tejto dobe, kedy svätá Cirkev, naša matka, má
hojnosť učiteľov a osôb svätého života; má i hojnosť náuk od svätých otcov
a doktorov; v tejto našej dobe, kedy i cnostné a múdre osoby, obdarené
svätou horlivosťou a stojace na vysokom stupni duchovného života, sú
vzrušené a znepokojené už pri zmienke o vyššom živote - a na videnie
a zjavenie pozerajú ako na výsostne nebezpečnú a podozrivú cestu ku
kresťanskej dokonalosti. A ak nenájdeme žiadnu príčinu pre podnikanie
takých vecí, ktoré sú oveľa väčšie a vyššie, ako môže človek dosiahnuť,
a ktoré presahujú ľudskú schopnosť a silu, potom iste dôjdeme k úsudku,
že odvážiť sa na ne je buď znakom blúznivých domnienok - alebo účinkom
vyššej moci, ktorá presahuje všetky ľudské sily.
2. Ako poslušné dietky svätej Cirkvi musíme priznať, že všetci smrteľníci,
nielen s vynaložením všetkých svojich prirodzených síl, ba i všetkých
spoločných milostí, ostávajú predsa iba nedostatoční a akoby nemí
a nevedomí slabosi, pre takú ťažkú úlohu, ako je vysvetľovanie a popisovanie
skrytých tajomstiev a vznešenej svätosti, akú moc Najvyššieho spô-
sobila v bytosti, akou je Jeho Matka, ktorú vyvolil k tomu, aby bola neobmedzeným
morom milostí a výsad a schránkou najväčších Božích pokladov.
Musíme uznať, že naše schopnosti sú na to veľmi slabé, keď
aj anjelské bytosti vyznávajú, že nemajú slov, ktorými by mohli správne
popísať to, čo prevyšuje ich schopnosti. Život tohoto Fénixa v diele
 Zväzok prvý 15
Božom je ako pevne zapečatená kniha, a nie je tvora na nebi ani na zemi,
ktorý by bol hodný ju otvoriť. (Zjv 4,3). Je zrejmé, že túto knihu môže otvoriť
iba všemohúci Pán, ktorý ju stvoril dokonalejšiu ako všetky tvory,
alebo ona sama, naša Pani, Kráľovná a Matka, ktorá bola schopná prijať
a náležite oceniť tieto nevýslovné dary. V jej moci je zvoliť si vhodné
prostriedky, ktoré najlepšie poslúžia jej sláve a sú schopné jasne ukázať
tie dary, ktoré slúžia k zvelebeniu jej a jej Jednorodeného Syna.
3. Podľa môjho úsudku, týmito nástrojmi môžu byť zaiste iba učitelia
a učení svätci v katolíckej Cirkvi, alebo doktori vysokých škôl, ktorí učia
cestu pravdy a života. Avšak zmýšľanie a úsudky Najvyššieho sú tak vysoko
nad naším zmýšľaním, ako sú vysoko nebesia nad našou zemou a nikomu
nie sú známe Jeho úmysly a nik nemôže byť Jeho radcom. (Rim
11,34) On drží váhy svätyne vo svojej ruke ( Zjv. 6,5), ktorý určoval vetru
jeho silu (Jób 28,25), ktorý drží v svojej ruke všetky nebeské telesá (Iz.
40,12) a ktorý veľkou mocou ducha svojho usporiadal veci v ich miere,
počte a váhe (Múd 11,21) a každej ustanovil pravý čas a miesto (Ekl.
24,37). On dáva svetlo múdrosti a podľa svojej spravodlivej štedrosti rozdáva
ju a niet, kto by vystúpil na nebo a vyviedol ju z oblakov, ani toho,
kto by mohol poznať jej cesty, ani kto by vyhľadal jej chodníky (Bar 3,
29-31). On jediný ju náležite poznáva a vysiela ju ako dych Božej moci
a je ako odblesk jasnosti všemohúceho Boha a Jeho neprekonateľnej
dobročinnosti (Múd 7,25), ako Jeho žiara, Jeho večného svetla, a ako bezchybný
odlesk a obraz Jeho večnej štedrosti, prenáša sa do duší svätých
medzi národmi a robí Božích priateľov a prorokov (Múd 7,27). Len Boh
vie, prečo mňa, z najposlednejších Jeho tvorov tak pripravil, a prečo ma
prinútil, aby som napísala životopis Jeho najsvätejšej Matky, našej
Kráľovnej a Panej.
4. Bolo by to opovážlivé bez rady a pomoci Božej odvážiť sa na také
dielo, ktoré by sa bolo snáď iba v mojej mysli zrodilo. Lebo uznávam
i vyznávam, že som iba slabá žena, ktorá nemá žiadne cnosti. Preto som
ani zďaleka nemienila podniknúť takú prácu a práve tak nemienim ju
z vlastnej vôle odmietnuť. Kvôli správnemu názoru na túto vec opravdivo
pripomeniem iba, čo sa mi stalo v spojením s týmto životopisom.
5. V ôsmom roku od založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom
roku môjho veku, pod poslušnosťou mi pridelili úrad, ktorý nie som hodná
zastávať a v ktorom som dosiaľ - úrad predstavenej konventu. Zažila
som veľa ťažkostí, útrap a sklamaní, pretože ani môj vek, ani náklonnosti
nezodpovedali tomu, čo sa vyžaduje pre správu a vedenie, skôr sama som
mala byť podriadená a poslúchať. Viem tiež, že k môjmu ustanoveniu do
tohto úradu bol potrebný zvláštny dišpenz. Tieto a iné spravodlivé príčiny
 16 Kniha I.
a bázeň, ktorou ma Najvyšší po celý môj život križoval, sa viditeľne rozmnožili.
Okrem toho ma Boh ponechával v trápnej neistote, či som na
správnej ceste a či stratím alebo získam Jeho priateľstvo a milosť.
6. V tomto súžení volala som z hĺbky svojho srdca k Bohu o pomoc,
ak je to Jeho vôľa, aby ma zbavil tohto nebezpečenstva a bremena. Je
pravda, že Pán ma krátky čas vopred pripravoval a žiadal ma, aby som
úrad prijala, hoci som sa vyhovárala a poukazovala na svoju bojácnosť.
Vždy ma potešil a opakoval svoju žiadosť, ale ja som neustávala poukazovať
na svoje nedostatky a uvádzať ešte viac námietok, lebo som poznala,
že i pri tých opakovaných žiadostiach, aby som sa podrobila Jeho vôli,
ktorej som nemohla odporovať, ponechával mi slobodnú vôľu v kladení
odporu a voľnosť vzdať sa, ak chcem konať podľa vôle slabého tvora,
uvedomujúc si svoju absolútnu nedostatočnosť. Tak múdro zaobchádza
Pán s ľuďmi. Spoliehajúc sa na láskavosť Pána zvyšovala som svoju
snahu zbaviť sa toho, čo som považovala za očividné nebezpečenstvo, na
ktoré sa však tak vážne nepozerá pre našu pokazenú prirodzenosť, zlé
zvyky a nezriadené žiadosti. Pán však stále opakoval, že si to praje, tešil
ma a prostredníctvom anjelov mi dohováral, aby som poslúchla.
7. V tejto svojej ťažkosti som sa obrátila na našu Kráľovnú a Paniu,
ktorá bola mojím útočišťom vo všetkých ťažkostiach. Keď som jej vyložila
svoj spôsob života a svoje prianie, blahosklonne mi odpovedala týmito
sladkými slovami: „Dcéra moja, upokoj sa a neznepokojuj svoje srdce pre
túto prácu. Priprav sa na ňu a ja budem tvojou matkou predstavenou,
ktorú budeš poslúchať; a budem ňou aj pre tvoje podriadené. Ja vynahradím
tvoje nedostatky a ty budeš len mojou zástupkyňou a prostrednicou,
cez ktorú bude plnená vôľa môjho Syna a môjho Boha. Vo všetkých svojich
ťažkostiach a pokušeniach obracaj sa ku mne, raď sa o nich so mnou
a prijímaj rady, ktoré ti budem dávať vo všetkých záležitostiach. Poslúchaj
ma a ja ti budem stále pomáhať v tvojich ťažkostiach“. Tieto slová
nebeskej Kráľovnej potešili a uspokojili moju dušu. Od toho dňa Matka
milosrdenstva rozmnožovala svoje milosrdenstvo voči mne, svojej otrokyni.
Správala sa ku mne dôvernejšie a stále bola v spojení s mojou dušou.
Prijímala ma, počúvala moje žiadosti a s nevýslovnou blahosklonnosťou
ma poučovala, radila mi a povzbudzovala ma v mojich ťažkostiach.
Osvecovala moju dušu, plnila ju vedomosťami o večnom živote a žiadala,
aby som v jej prítomnosti obnovila svoje rehoľné sľuby. Nakoniec sa táto
milostivá Matka a Pani zjavila svojej otrokyni ešte jasnejšie - odhrnula
závoj zo svojho svätého života a vznešených tajomstiev, smrteľníkom neznámych.
Hoci toto posvätné a nadprirodzené svetlo trvalo nepretržite,
bolo oveľa jasnejšie v dňoch jej sviatkov, ale aj v iných dňoch ma poučo-
 Zväzok prvý 17
vala o mnohých tajomstvách; toto však nebolo také úplné, časté a jasné
ako to, ktoré mi udeľovala neskoršie, po okamihu, v ktorom žiadala, aby
som napísala jej životopis podľa toho, ako mi ho bude postupne vštepovať
a oznamovať. Stalo sa tak najmä na jeden sviatok najblahoslavenejšej
Panny Márie, keď mi Najvyšší oznámil, že má veľký počet svätých tajomstiev
a požehnaní, ktoré udelil svojej nebeskej Matke v dňoch jej pozemského
putovania a že mi ich chce oznámiť za tým účelom, aby som ich
pod jej vedením napísala. Toto prianie Najvyššieho, ktorému som stále
odporovala, som mala ustavične na mysli po dobu desiatich rokov, pokým
som sa nepokúsila napísať prvýkrát tieto božské dejiny.
8. O svojich pochybnostiach som sa radila so svätými kniežatami
a s anjelmi, ktorých ustanovil Najvyšší, aby riadili moje písanie dejín na-
šej Kráľovnej; povedala som im o svojom veľkom nepokoji, o ťaž-
kostiach svojho srdca, a aký mám ochromený a nevýrečný jazyk pre takú
ťažkú prácu. Oni mi zasa znovu a znovu odpovedali, že je to vôľa Najvyš-
šieho, aby som napísala životopis Jeho najčistejšej Matky a našej Panej.
Istého dňa, keď som zvlášť dôrazne namietala a poukazovala im na svoje
ťažkosti, na neschopnosť a veľké obavy, prehovorili ku mne takto:
„Plným právom sa obávaš a si znepokojená, duša pochybujúca a nerozhodná
vo veciach, v ktorých aj my anjeli by sme konali podobne a pova-
žovali by sme sa za neschopných náležite popísať veľké a vznešené diela
Všemohúceho, ktoré spôsobil v Matke vznešenej pobožnosti a našej
Kráľovnej. Ale pamätaj, duša drahá, že skôr sa pominie obloha nebeská,
celé zriadenie sveta a všetky stvorené veci, než slová Najvyššieho. Boh
mnohokrát sľúbil svojim tvorom, i v Písme svätom je zapísané, že „muž
poslušný bude hovoriť o víťazstve „ (Prís 21,28) nad svojimi nepriateľmi
a nebude pokarhania hodný v poslušnosti. Keď Boh stvoril prvého človeka
a prikázal mu, aby nejedol ovocie zo stromu poznania, ustanovil tým
cnosť poslušnosti; a keď prisahal, prisahal preto, aby človeka väčšmi uistil.
Pán znovu a znovu používal také prísahy; napríklad, keď sľuboval Abrahámovi,
že z jeho pokolenia vzíde Mesiáš, dodal k tomu prísažné uistenie
(Gn. 22,16); podobne spravil pri stvorení prvého človeka, keď pripomenul,
že poslušný nepoblúdi. A opakoval tú istú prísahu, keď rozhodol,
že Jeho najsvätejší Syn zomrie (Lk. 1, 73). Podobné uistenie dal ľuďom,
keď oznámil, že tí, ktorí budú poslušní tomuto druhému Adamovi, napodobujúc
Jeho poslušnosť, ktorou obnovil to, čo prvý neposlušnosťou
stratil, budú žiť večne a nebudú podliehať vplyvu nepriateľa. Pamätaj,
Mária, že poslušnosť má svoj vznik v Bohu, ktorý je jej základným zdrojom,
a my anjeli poslúchame moc Jeho božskej pravice a Jeho nanajvýš
spravodlivú vôľu. My nemôžeme odporovať Jeho vôli alebo na ňu ned-
 18 Kniha I.
bať, pretože vidíme nemeniteľného Boha z tváre do tváre a poznávame, že
Jeho vôľa je svätá, čistá a pravdivá, nanajvýš nestranná a spravodlivá.
Túto istotu, ktorú my anjeli získavame cez nebeské nazeranie, vy smrteľ-
níci tiež poznávate v patričnej miere ako pútnici, cez slová Pána, týkajú-
cich sa prelátov a predstavených: „Kto vás počúva, mňa počúva a kto vás
poslúcha, mňa poslúcha“ (Lk. 20, 16). Pretože sa teda poslúcha kvôli
Bohu, ako hlavnej príčine a predstavenému nás všetkých, patrí sa, aby
božská Prozreteľnosť vzala na seba následky poslušnosti, kedykoľvek nie
je rozkaz sám o sebe hriešny. Boh nás o týchto veciach uistil prísahou,
a preto by skôr prestal byť Bohom, čo je ovšem nemožné, než by dopustil,
aby sa Jeho sľub nesplnil. Tak ako deti podľa prirodzenosti pochádzajú
z rodičov a všetci ľudia z Adama, tak tiež všetci predstavení sú zriadení
Bohom, najvyšším Pánom, kvôli ktorému ich my poslúchame; ľudské bytosti
poslúchajú žijúcich predstavených, my anjeli našu vyššiu hierarchiu,
ktorá má takú istú prirodzenosť ako my, a všetky tieto bytosti vo svojich
predstavených poslúchajú večného Boha. Teraz si pamätaj, že všetci títo
ťa pobádali a nariaďovali ti vykonať to, čo stále váhaš vykonať. Keby si
snáď teraz začala písať s úmyslom, že tým splníš Jeho rozkaz, Najvyšší
urobí s tvojím perom, čo urobil s nožom Abrahámovým, keď bol ochotný
a odhodlaný obetovať svojho syna Izáka. Vtedy Pán nariadil jednému
z nás, aby sme zadržali jeho ruku s nožom. Teraz však nám neprikázal,
aby sme tvoju ruku s perom zadržali, ale aby sme ju urýchlili a hľadiac na
Jeho velebnosť napomáhali ti, riadili ťa a osvecovali tvoj rozum.“
9. Také povzbudenie a pokyny mi teraz dávajú Boží anjeli. Pri
mnohých príležitostiach mi svätý knieža Michal oznámil to isté prianie
a rozkaz Najvyššieho. Týmto ustavičným poučovaním, osvecovaním a pomocou
tohto veľkého kniežaťa poznala a pochopila som veľké sväté tajomstvá
Pána Ježiša a nebeskej Kráľovnej, lebo tento anjel bol jedným
z veľkého počtu strážcov, ktorí jej slúžili a boli vybraní zo zborov anjelských,
ako neskôr budem rozprávať. Toto knieža je zároveň najvyšším
ochrancom a patrónom Cirkvi svätej. Bol zvláštnym svedkom a verným
pomocníkom pri Vtelení a Vykúpení. Toto som častejšie počula od samotného
svätého Michala, ktorý mi preukazoval zvláštnu priazeň a ochranu
v mojich ťažkostiach a nebezpečenstvách a prisľúbil mi pomoc a vedenie
v tejto mojej práci.
10. Nado všetko toto a iné udalosti, ktoré tu nie je treba pripomínať,
aj okrem toho, čo ešte ďalej poviem, Pán sám osobne mi veľmi často
nariaďoval a pripomínal svoju vôľu slovami, ktoré tu budem opakovať.
Raz, na sviatok Obetovania Panny Márie v chráme, mi povedal: „Snúbenica
moja, bojujúcej Cirkvi boli už zjavené mnohé tajomstvá týkajúce sa
 Zväzok prvý 19
mojej Matky a svätých, sú však ešte mnohé skryté tajomstvá, týkajúce sa
zvlášť jej vnútorného života, tie si teraz prajem oznámiť. Prajem si, aby si
ich napísala podľa návodu a riadenie najčistejšej Panny Márie. Ja ti ich
oznámim a vysvetlím; lebo až do tejto doby zachoval som ich ukryté,
podľa skrytých rozhodnutí svojej múdrosti, pretože podľa mojej Prozreteľnosti
dosiaľ nebola vhodná doba ich zjaviť. Teraz však je vhodná doba,
a preto si prajem, aby si písala. Poslúchni, milá duša!“
11. Všetko toto, čo som uviedla a ešte veľa ďalšieho, čo by som mohla
uviesť, by nebolo stačilo k vzpruženiu mojej vôle na dielo také ťažké
a pre môj stav nepríslušné, keby sa k tomu nebola pripojila poslušnosť,
ktorou som bola zaviazaná svojim predstaveným, ustanoveným riadiť
moju dušu a učiť ma o cestách pravdy. Moja nedôvera a obavy iste neboli
bezdôvodné a bez nariadenia svojich predstavených sotva by som bola
schopná rozhodnúť sa vo veci takej dôležitej, veď aj pri iných oveľa ľah-
ších nadprirodzených prípadoch som sa vždy veľmi spoliehala na radu
a poslušnosť. Ako nevedomá žena vždy som vyhľadávala túto severnú
hviezdu, lebo je povinnosťou všetkých podrobiť všetko skúške
a schváleniu učiteľov a duchovných predstaviteľov Cirkvi, i keď sa nám
to zdá bez pochybností výsostne ušľachtilé. Najmä teraz, keď som sa mala
odvážiť písať životopis nebeskej Kráľovnej, snažila som sa získať takú istotu.
Často som sa snažila zabrániť tomu, aby moji predstavení vo svojom
konaní používali ako mierku moje duchovné skúsenosti, ktoré som
všemožne skrývala a s plačom som prosila Pána, aby ich osvietil a vzbudil
v nich nedôveru ku mne. Prosila som, aby ich osvietil a chránil pred
klamom, alebo aby nedopustili, aby som ja bola klamaná alebo nesprávne
vedená. Často som si priala, aby úplne zabudli na to, že chceli dať dovolenie
k tejto práci.
12. Priznávam sa tiež, že zlý duch využil moju neochotu a obavy
a snažil sa túto prácu znemožniť, a preto ma zastrašoval a týral. A bezpochyby
by sa bol jeho plán podaril, bol by ma odvrátil od tejto práce, keby
moji predstavení neboli tak horlivo a vytrvalo zapudzovali moje obavy.
V tomto prenasledovaní často ma osvecoval Pán, najčistejšia Panna a svätí
anjeli, prejavovali mi svoju priazeň a obdiv. Napriek tomu som stále odkladala,
či lepšie povedané, roky som sa proti tomu vzpierala; ako neskor-
šie vysvetlím, zdráhala som sa, pretože som nemala dosť odvahy podniknúť
niečo, čo presahovalo moje sily. A myslím, že sa to dialo zvláštnym
riadením Prozreteľnosti Najvyššieho, lebo sa mi v tých rokoch prihodilo
veľa vecí, ba môžem povedať, že sa mi stavali do cesty rôzne záhadné
ťažkosti. V tej dobe som nemohla zachovať pokojnú myseľ, potrebnú na
udržanie patričného svetla a poučenia, lebo ani tá najpokročilejšia duša sa
 20 Kniha I.
nemôže v akomkoľvek stave mysle zamestnávať takými vznešenými myš-
lienkami, aké sú potrebné pri tak neobyčajných a chúlostivých návodoch.
Malo to ešte aj iný dôvod: v čase dlhotrvajúceho odkladu som mala mož-
nosť získať viac informácií a presvedčiť sa o ich správnosti nielen novým
osvietením, ktorého postupom času pribúdalo a opatrnosťou v konaní získanou
zo skúsenosti, ale tiež príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnosti,
ale tiež neutíchajúcim naliehaním Pána Ježiša, svätých anjelov a mojich
predstavených, ktorým som bola povinná poslušnosťou. Dostala som tiež
príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnosti a zmätenosti a zveriť Pá-
novi to, čo som nemohla zveriť svojej slabosti.
13. Podrobila som sa veľkej čnosti poslušnosti a v mene Pána a mojej
Kráľovnej a Panej som sa rozhodla odložiť nerozhodnosť. Čnosť posluš-
nosti pokladám za najväčšiu nielen preto, že poslušnosťou podávame Pá-
novi ako zápalnú obetu najvznešenejšie hodnoty a ľudské schopnosti: svoj
rozum, úsudok a slobodnú vôľu, ale tiež preto, že žiadna iná čnosť nám
nezaisťuje natoľko úspech a prospech ako poslušnosť; lebo pri takejto
čnosti nekoná tvor samostatne, ale je iba nástrojom Toho, kto velí a riadi.
Také uistenie dostal Abrahám, keď prekonal prirodzenú lásku k svojmu
synovi Izákovi (Gn. 22,3). Ak stačilo pre taký skutok, ak stačilo zadržať
slnko v jeho rýchlom behu (Joz 10,13), zaiste stačí tiež pre postup udalostí
na zemi. Keby snáď ruka Ozova bola vedená poslušnosťou, nebol by asi
potrestaný za opovážlivý dotyk archy zmluvy. Viem dobre, že som nehodnejšia
ako Oza, aby som sa dotkla nie neživej a predobraznej starozákonnej
archy zmluvy, ale živej Archy Nového Zákona, ktorá obsahovala mannu
Božstva, zdroj milosti a Nového Zákona. Ale keby som ďalej mlčala,
plným právom sa bojím, že by som neposlúchla najvyššie nariadenie
a mohla by som zvolať s Izaiášom: „Beda mi, že som mlčala“ (Iz. 6,5).
Preto, moja Kráľovná a Pani, lepšie bude, aby tvoja vznešenosť, dobrota,
milosrdenstvo a požehnanie tvojej štedrej ruky žiarili skrz moje nepatrné
a nehodné snahy; je prospešnejšie, aby som pocítila tvoje požehnanie za
poslúchnutie Tvojej žiadosti, než aby som u Teba padla do nemilosti.
Bude to dielo tvojej dobrotivosti, ó najčistejšia Matka, aby si pozdvihla
biedneho tvora zo zeme a vykonala nevhodným a slabým nástrojom dielo
také obtiažne: lebo tým zvýšiš svoju blahosklonnosť a milosti, ktoré Ti
udeľuje tvoj najsvätejší Syn. Okrem toho zabrániš klamnej domnienke, že
toto dielo vykonali ľudské snahy, pozemská múdrosť alebo je výsledkom
hlbokého bádania. Týmto dokážeš, že božskou silou znovu prebúdzaš srdcia
veriacich, privádzaš ich k sebe, k prameňu láskavosti a milosrdenstva.
Preto hovor, ó Pani, nech počuje služobnica tvoja, ktorá Ťa túži dokonale
poslúchať. (I Kr 3,19). Avšak, ako svojou snahou môžem dosiahnuť alebo
 Zväzok prvý 21
vyrovnať to, čím som povinná? Sama na to neviem primerane odpovedať
hoci by som tak rada spravila. Ó, mocná a vznešená Kráľovná, splň svoje
sľuby, ukáž mi svoju milosť a vlastnosti, aby tvoju veľkosť poznali všetky
národy a pokolenia. Hovor, ó Pani, lebo tvoja služobnica počúva; hovor
a vychvaľuj Najvyššieho pre veľké a obdivuhodné Jeho diela, ktoré vykonala
Jeho pravica pre Teba, v tvojej hlbokej pokore. Nech prechádzajú
z dlaní Jeho rúk plných hyacintov a vonného korenia do Tvojich (Pies
5,14) a od Teba ďalej na tvojich verných služobníkov, aby Ho anjeli mohli
velebiť, spravodliví chváliť a hriešnici vyhľadávať. Nech všetci vidia prí-
klad tvojej najvyššej svätosti a čistoty a s milosťou tvojho Najsvätejšieho
Syna dopraj mi zariadiť svoj život podľa tohto zrkadla a výborného vzoru,
lebo to bude hlavným účelom a hlavnou mojou starosťou pri písaní tvojho
životopisu. Práve toto si mi opäť a opäť pripomínala, keď si mi ráčila
ponúkať živé zrkadlo bez poškvrny, v ktorom môžem vidieť a podľa neho
okrášliť svoju dušu, aby bola hodná stať sa tvojou dcérou a nevestou tvojho
Najsvätejšieho Syna.
14. Toto bude môj jediný cieľ a úmysel, a preto nebudem písať ako
učiteľka, ale ako učeníčka; nie ako poučenie udeľujúca, ale ako tá, ktorá
hľadá poučenie, vediac, že v Cirkvi svätej ženy majú zachovať mlčanie
a počúvať učiteľov (I Kor. 14,34). Avšak ako nástroj nebeskej Kráľovnej
budem prehlasovať, čomu ma ona ráči učiť a čokoľvek mi rozkáže; lebo
všetky duše sú schopné prijať Ducha, ktorého jej božský Syn sľúbil
udeľovať v hojnosti (Joel 2,28). Duše sú tiež schopné vhodným spôsobom
o ňom podať zvesť, oznam, kedykoľvek dajú k tomu dovolenie vyššie autority,
jednajúc podľa ustanovenia Cirkvi Kristovej. Teraz som presved-
čená, že k tomuto životopisu Cirkev dala súhlas prostredníctvom mojich
predstavených. Ja, nevedomá žena, prirodzene môžem urobiť chybu;
robím však chybu z poslušnosti a nie ako činiaca podľa svojej slobodnej
vôle; ponechávam a podrobujem sa tým svojim vodcom a rozhodnutiam
svätej katolíckej Cirkvi. Prajem si, aby moji predstavení, učitelia
a spovedník, boli svedkami a dozorcami týchto náuk, ktoré prijímam
a aby boli aj prísni a bdelí sudcovia, či sa sama podľa nich riadim, alebo
či nezanedbávam povinnosti primerané tomuto požehnaniu.
15. Podľa vôle Pána a podľa povinnej poslušnosti, napísala som
druhýkrát tento nebeský životopis. Pri prvom písaní sa mi síce dostalo
mnoho potrebného a prospešného osvietenia, aby som tie tajomstvá pochopila,
ale pretože moje nedostatky boli pomerne veľké, môj jazyk nebol
schopný nájsť vhodné slová na vyjadrenie a pero nebolo dosť rýchle, aby
ich úplne napísalo. Na niektoré veci som zabudla, ale postupom času a pomocou
ďalších osvietení som poznala, že pre toto druhé písanie som lep-
 22 Kniha I.
šie pripravená. Predsa však je veľa toho, čo som videla i pochopila, ale
som nútená to vynechať, pretože všetko popísať je úplne nemožné. Okrem
spomínaných príčin boli ešte ďalšie, ktoré poznal Pán i ja, totiž že pri
prvom písaní som nemohla zachovať náležitú pozornosť, potrebnú pre
usporiadanie tohto diela, pretože mi v tom veľmi prekážali pokušenia
a prílišná bázeň. Toto vo mne vyvolalo takú búrku odporujúcich myš-
lienok a vnuknutí, že som to pokladala za najväčšiu domýšľavosť, podniknúť
takú ťažkú úlohu, a rozhodla som sa spis spáliť. A myslím, že sa
to nestalo bez dopustenia Pána, pretože pre zmätok svojej duše som sa nemohla
vžiť do patričného stavu, aký Pán očakával pre písanie, a ktorý by
dovoľoval vtlačiť do môjho srdca ducha a náuky, ako mi to káže urobiť
teraz a ako sa to môže poznať z nasledujúcej udalosti.
16. Na sviatok Očisťovania Panny Márie, kedy bolo výročie skladania
mojich sľubov, po prijatí Najsvätejšej Sviatosti som si priala osláviť
tento deň mnohými úkonmi vďakyvzdávania a úplným odovzdaním sa
Najvyššiemu, ktorý si ma zvolil za nevestu bez akýchkoľvek mojich zá-
sluh. Keď som vzbudzovala tieto pocity, zacítila som vo svojom vnútri
veľmi veľkú zmenu, sprevádzanú silným svetlom, ktoré ma povznášalo,
sladko a mocne nabádalo poznať Božiu podstatu, Jeho dobrotu, dokonalosť
a vlastnosti, a poznať svoju biedu a nedostatky. A tieto veci,
ktoré mi boli dané, aby som porozumela, súčasne vo mne vzbudzovali
rôzne účinky: Prvý bol, že sa vysoko povzniesla všetka pozornosť mojej
mysle a mojich snáh; ďalší účinok bol, že som bola v duchu pokorená až
do prachu takým spôsobom, že sa mi zdalo, že už vôbec nejestvujem.
Súčasne som cítila veľkú ľútosť a bolesť nad svojimi ťažkými hriechmi,
spojenú s predsavzatím polepšiť sa a zrieknuť sa všetkého pozemského
a snažiť sa o dokonalú lásku k Bohu. V týchto pocitoch som sa cítila ako
zničená, a najväčšia bolesť sa mi zdala byť útechou a smrť životom. Pán
mal útrpnosť s mojou slabosťou, z číreho milosrdenstva mi povedal:
„Nebuď malomyselná, dcéra a nevesta moja, lebo pre odpustenie, očistenie
a zmytie tvojich hriechov použijem nekonečné zásluhy a krv, ktorú
som pre teba prelial. Vzbuď v sebe túžbu po úplnej dokonalosti v nasledovaní
života najsvätejšej Panny Márie. Píš druhý raz, aby si nahradila, čoho
sa nedostávalo a vtlač si jej náuky do svojho srdca. Neposudzuj znovu
moju spravodlivosť, ani nebuď nevďačná za moje milosrdenstvo tým, že
spáliš, čo napíšeš, aby ti moja nevôľa neodňala svetlo, ktoré si dostala bez
tvojich zásluh, aby si napísala toto tajomstvo.“
17. Hneď na to som videla Matku Božiu, ktorá tiež ku mne prehovorila:
„Dcéra moja, pokiaľ si nedosiahla pre svoju dušu príslušné ovocie zo
stromu života, ktoré ti bolo ponúknuté pri písaní môjho životopisu, ani si
 Zväzok prvý 23
nevnikla do podstaty jeho obsahu. Dosiaľ si málo uvažovala o tejto
skrytej manne, ani si ešte nedosiahla dokonalú a úplnú prípravu, akú
Všemohúci požaduje, aby ti mohol náležite vtlačiť do duše moje cnosti.
Udelím ti príslušné vlastnosti a dokonalosť pre to, čo božská pravica
v tebe vykoná. Požiadala som Ho, aby skrze môj príhovor a hojné milosti,
ktoré mi udelil, dovolil mi ozdobiť ťa a upokojiť tvoju dušu, aby si bola
schopná opäť sa venovať písaniu môjho životopisu, s menšou pozornos-
ťou pre hmotné a s väčšou pre duchovné a jeho podstatné časti. Odstráň
prekážky, ktoré sa stavajú do cesty prúdu božskej milosti, tečúcemu zo
Všemohúceho skrze mňa do teba a učiň sa schopnou ochotne prijímať
plnú mieru, určenú pre teba božskou vôľou. Hľaď, aby si jej neprekážala
alebo ju neobmedzovala svojimi chybami a nedokonalosťami.“ Potom
som videla, ako ma božská Matka priodela rúchom belším ako sneh
a jasnejším ako slnko. Opásala ma drahocenným pásom a povedala: „Toto
je účasť na mojej čistote.“ Požiadala som tiež o vedu Pána, ktorá by mi
poslúžila ako najkrajšie vlasy pre moju ozdobu, aj o iné vzácne dary,
ktorých cena, ako som videla, bola veľká, ale nemohla som ju úplne odhadnúť.
Keď ma nebeská Pani tak ozdobila, povedala: „Pracuj verne a usilovne,
aby si napodobnila mňa a aby si bola mojou najdokonalejšou dcé-
rou, ktorá bola zrodená z môjho ducha a dojčená na mojich prsiach. Dám
ti svoje požehnanie, aby si mohla opäť začať písať v mojom mene, pod
mojím vedením a s mojou pomocou.
18. Pre lepší prehľad je celý tento životopis Panny Márie rozdelený
na tri diely. Prvý diel sa týka prvých pätnástich rokov jej svätého života,
od okamihu jej najčistejšieho počatia až do okamihu, v ktorom večné
Slovo v jej panenskom živote vzalo na seba telo, a obsahuje tiež všetko,
čo Najvyšší urobil pre Máriu v tých rokoch. Druhý diel obsahuje popis tajomstva
Vtelenia, životopis Krista, nášho Pána, Jeho umučenie a smrť
a vystúpenie na nebesia. Tak je popísaný život našej Kráľovnej spoločne
so životom jej božského Syna a všetko, čo robila, pokiaľ žila so svojím
Synom. V treťom diele je popis života Matky milosti v dobe, keď žila
sama, zbavená spoločenstva Krista, nášho Spasiteľa, až do radostnej hodiny,
v ktorej bola vzatá do neba a korunovaná ako nebeská Kráľovná, kde
bude večne žiť ako Dcéra Otca, ako Matka Syna a ako Nevesta Ducha
Svätého. Tieto tri diely sú ďalej rozdelené na osem kníh, aby tak bolo
uľahčené ich používanie, aby boli vždy predmetom mojich myšlienok, posilou
mojej vôle a rozjímaním vo dne v noci.
19. Chcem niečo povedať tiež o dobe, v ktorej som písala tieto nebeské
dejiny. Musím pripomenúť, že môj otec, brat František Coronel, a moja
matka, sestra Katarína z Arana, moji rodičia z nariadenia Božieho, ktoré
 24 Kniha I.
bolo vo zvláštnom videní oznámené mojej matke, sestre Kataríne, založili
vo svojom vlastnom dome tento rehoľný dom sestier rádu Nepoškvrnené-
ho Počatia. Tento kláštor bol založený v oktáve sviatku svätých Troch
Kráľov, 13. januára 1619. Ten istý deň sme tiež prijali rehoľné rúcho,
moja matka a jej dve dcéry. Môj otec bol prijatý do rádu serafínskeho otca
svätého Františka, v ktorom už žili dvaja jeho synovia ako rehoľníci. Tam
obdržal rehoľné rúcho, zložil sľuby, viedol príkladný život a zomrel svä-
tou smrťou. Moja matka a ja sme obdržali rehoľný závoj na sviatok Očis-
ťovania nebeskej Kráľovny 2. 2. 1620. Skladanie sľubov jej druhej dcéry
bolo odložené pre príliš mladý vek. Všemohúci vo svojej veľkej dobrote
doprial našej rodine, že sme Mu boli všetci zasvätení v stave rehoľnom.
V ôsmom roku založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom roku
môjho života, roku Pána 1627, svätá poslušnosť vložila na mňa úrad opátky,
ktorý až do dneška nehodne zastávam. V prvých desiatich rokoch tohto
môjho úradovania som veľakrát dostala nariadenie od Najvyššieho a od
nebeskej Kráľovnej, aby som napísala jej svätý život, ale mala som obavy,
pochybnosti a odpor proti nebeskému nariadeniu až do roku 1637, kedy
som ho začala písať prvýkrát. Keď som tú prácu dokončila, zmietali ma
obavy a súženie a na radu spovedníka, (ktorý bol mojím radcom za neprí-
tomnosti pravidelného spovedníka), spálila som všetky spisy, nie iba tieto
dejiny, ale tiež iné, pojednávajúce o dôležitých a tajomných veciach. Tento
spovedník mi povedal, že ženy katolíckej Cirkvi nemajú písať o takých
veciach. Rýchle som poslúchla jeho radu, ale potom som musela zniesť
mnohé prísne karhania svojich predstavených a od pravidelného spovední-
ka, ktorí poznali celý môj život. Aby ma donútili znovu napísať tieto dejiny,
hrozili mi cenzúrou. Najvyšší a nebeská Kráľovná tiež opätovne žiadali,
aby som poslúchla. Počas druhého písania som dostala takú hojnosť
objasnení týkajúcich sa božskej Bytosti, toľké mnohé požehnanie božskej
pravice pre obnovenie a oživenie mojej duše v učení, ktoré mi dávala
moja nebeská Matka, a sväté tajomstvá mi oznamované boli také vzne-
šené, že bolo potrebné napísať druhú knihu tohto životopisu. Titul tejto
knihy bude:
Zákony Ženíchove, vrchol Jeho božskej lásky a ovocie zobrané zo stromu
života presvätej Panny Márie, našej Panej.
S pomocou milosti Božej začala som znovu písať tento životopis 8.
decembra 1655, na deň Nepoškvrneného Počatia.
 Zväzok prvý 25
K n i h a p r v á
O božskom predurčení Krista a Jeho Matky, ako
najvznešenejších bytostí všetkých tvorov, o stvorení anjelov
a ľudí, ako ich služobníkov, o rodokmeňoch spravodlivých
mužov, o nepoškvrnenom počatí a narodení Kráľovnej nebies
a o jej živote až do dňa jej obetovania v chráme
K a p i t o l a 1
O dvoch zvláštnych zjaveniach, ktoré Pán zveril mojej duši
a o iných osvieteniach a tajomstvách, ktoré ma prinútili
odvrátiť pozornosť od vecí tohoto sveta a pozdvihnúť myseľ
k veciam nadzemským
1. Vyznávam sa Ti a velebím Ťa, najvyšší Kráľ, ktorý si vo svojej
vznešenej velebnosti skryl tieto veľké tajomstvá pred múdrymi a učiteľmi
a vo svojej blahosklonnosti zjavil si ich mne, najnepatrnejšej a neužitoč-
nej otrokyni Tvojej Cirkvi, aby si bol tým viac velebený ako Autor tohto
diela, čím opovrhovanejší a slabší je jeho nástroj.
2. Keď som prekonala spomenutú nechuť a veľké obavy, ktoré boli
príčinou nerozhodnosti, aby som snáď nestroskotala na mori divov, najvznešenejší
Pán dal, aby som pocítila pôsobenie zhora, ktoré bolo silné,
sladké, účinné a jemné: svetlo, ktoré osvietilo rozum, podrobilo odbojnú
vôľu, upokojovalo, riadilo, ovládalo a zaujalo všetky vnútorné i vonkajšie
 26 Kniha I.
zmysly a tak ma úplne podriadilo vôli a riadeniu Najvyššieho, a robilo
všetko iba na Jeho česť a slávu. Keď som bola takto pripravená, počúvla
som hlas Všemohúceho, ktorý ma zavolal a pozdvihol k Sebe, čím povýšil
miesto môjho prebývania na výsosť a posilnil ma proti levom, ktorí hladní
revali okolo mňa, chceli vyrvať moju dušu z prežívania radosti a blaženosti
nekonečných tajomstiev tohto svätého svätostánku Božieho Mesta.
Bola som obkľúčená úzkosťami smrti a zahynutia (Ž 17.5) a ohrozená oh-
ňom Sodomy a Babylonu, v ktorých žijeme - to ma však vyslobodilo
z brán úzkosti, do ktorých som bola vlákaná. Moji nepriatelia mi pripravili
klamné videnia a zvodné radosti, aby oklamali moje zmysly a polapili
ich predstieranými rozkošami; pripravili okolo mňa lákadlá, aby som
slepo pristúpila k týmto plameňom, aby ma strávili. Avšak zo všetkých
týchto nástrah, ktoré kládli mojim nohám (Ž56,7), vyslobodil ma Najvyš-
ší, povzniesol môjho ducha a účinným napomínaním učil ma ísť po ceste
dokonalosti. Povzbudzoval ma k životu oduševnenému a anjelskému
a prikázal mi, aby som žila opatrne, takže uprostred pece sa ma oheň
nedotkol. Často ma oslobodil od jazyka nečistého, ktorý sa mi snažil
hovoriť svetské rozprávky (Ž 118,85). Jeho Velebnosť ma vyzvala, aby
som povstala z prachu a malichernosti zákona hriechu, aby som odolávala
nedostatkom prirodzenosti pokazenej hriechom, držala na uzde jej nezriadenosti
a bojovala proti nim Jeho osvieteniami a vnuknutiami a povznášala
sa nad sebou samou (Plač Jer. 3,28). Volával ma niekedy svojou
všemohúcnosťou, niekedy otcovským napomínaním, inokedy zas s láskou
snúbenca hovoriac: Povstaň, holubička moja, dielo mojich rúk, ponáhľaj
sa a príď ku mne (Sir. 2,10). Ja som tvoje svetlo a cesta (Jn 8,12), kto mňa
nasleduje, nechodí vo tme. Poď ku mne, ktorý som neklamná pravda, nepremenlivá
svätosť, moc a múdrosť, a učiteľ tých, ktorí hľadajú múdrosť
(Múd 7,15).
3. Tieto slová účinkovali ako šípy sladkej lásky a naplňovali ma obdivom,
úctou, ale i vedomosťou a bázňou pre moje hriechy a zlobu, takže
som sa od Neho vzdialila zdesená a zničená poznaním svojej ničoty.
A Pán mi povedal: "Poď, ó duša, poď ku mne, tvojmu všemohúcemu
Bohu a napriek tomu, že si bola márnotratné dieťa a hriešnica, povstaň zo
zeme a poď ku mne, tvojmu Otcovi, prijmi rúcho môjho priateľstva a prsteň
snúbenca.
4. Zotrvávajúc ešte v tom bezpečnom úkryte, o ktorom som sa už
zmienila, istého dňa som uvidela šesť anjelov, ktorých Všemohúci
ustanovil, aby mi pomáhali a viedli ma v tejto práci a aj v iných nebezpe-
čenstvách. Pristúpili ku mne, očistili a pripravili moju dušu a uviedli ma
pred Pána. Jeho Majestát udelil mojej vnútornej bytosti nové svetlo
 Zväzok prvý 27
a akoby účasť v sláve, ktorá ma učinila schopnou a žiadostivou vidieť
a rozumieť veciam, ktoré prevyšujú schopnosti úbohého pozemského tvora.
Čoskoro sa mi ukázali dvaja ďalší anjeli z vyššieho rádu a pocítila som
moc Pána, ktorou ma zavolali. Poznala som, že sú to nanajvýš tajomní vyslanci
a priali si zjaviť mi veľké a skryté tajomstvá. Dychtivo som odpovedala
a túžila som po radosti, ktorú mi ukázali a povedala som im, ako
vrúcne túžim vidieť, čo mi hodlajú zjaviť a čo mi je doposiaľ tajomne
skryté. Ihneď odpovedali s veľkou vážnosťou: "Opanuj sa, ó duša.". Obrátila
som sa k týmto veľkým nebeským kniežatám a hovorila som im:
"Kniežatá Všemohúceho a poslovia veľkého Kráľa ! Prečo ma teraz zdržujete
proti mojej vôli a prečo odkladáte moju radosť a rozkoš z pozvania,
ktoré ste mi oznámili? Aká je táto vaša sila a aká moc ma to volá a napl-
ňuje vrúcnosťou, ktorá ma vábi, ale zároveň aj zdržuje - ktorá ma vábi,
aby som bežala za vôňou masti môjho milovaného Pána a predsa ma zdr-
žujú silné putá? Oznámte mi, čo to všetko zapríčinilo? I odpovedali: "Pretože
pre poučenie o týchto tajomstvách je potrebné, ó duša, ísť bosými
nohami a bez všetkých žiadostí a náruživostí, lebo tieto tajomstvá sa neprispôsobujú
a neprepožičiavajú nezriadeným náklonnostiam. Preto vyzuj
svoju obuv ako Mojžiš (Ex 3,5), lebo taký dostal rozkaz, prv než mohol
uvidieť obdivuhodný ker. " A odpovedala som: "Princovia nebeskí a páni
moji, veľa sa žiadalo od Mojžiša, keď mu bolo nariadené vykonať dielo
anjelské, pokým bol ešte v smrteľnom tele; ale on bol svätý a ja som
hriešnica plná biedy. Moje srdce je nepokojné a zápasím s otroctvom a ná-
silím hriechu, ktorý, ako cítim vo svojich údoch, odporuje zákonu môjho
rozumu." (Rim. 7, 23). Na to odvetili: "Duša, bola by to naozaj ťažká úloha,
keby si ju mala urobiť iba svojou vlastnou silou; ale Najvyšší, ktorý si
ťa praje vidieť v tomto rozpoložení, je mocný a neodoprie ti svoju pomoc,
keď Ho z hĺbky srdca budeš o ňu prosiť a pripravíš sa na jej prijatie. Jeho
moc, ktorá spôsobila, aby ker horel, ale tiež nedovolila, aby zhorel, môže
tiež zabrániť, aby oheň vášní, ktorý zviera a ťaží tvoju dušu, ju nestrávil,
ak si žiadaš skutočne byť zachránená. Jeho Velebnosť žiada, čo si praje
a môže urobiť, čo žiada. Posilňovaná Ním môžeš vykonať, čo od teba
žiada (Fil 4,13); preto vyzuj svoju obuv, plač horkou ľútosťou, volaj
k nemu z hĺbky svojho srdca, aby vypočul tvoje modlitby a splnil tvoje
priania."
5. V tom okamihu som uvidela drahocennú oponu, zakrývajúcu vzácny
poklad a moje srdce horelo túžbou, aby opona bola zdvihnutá a ja som
mohla uvidieť to sväté tajomstvo, ktoré ako som vyrozumela, bolo za ňou
skryté. Na moju túžbu zaznela nasledovná odpoveď: "Počúvaj, ó duša, čo
ti bolo uložené a prikázané; zbav sa sama seba a potom ti toto tajomstvo
 28 Kniha I.
bude zjavené." Rozhodla som sa polepšiť svoj život a premáhať svoje
chúťky; plakala som a vzdychala som z hĺbky svojej duše a veľmi som tú-
žila po dosiahnutí tejto milosti. Keď som urobila dobré predsavzatia, opona
zakrývajúca poklad, sa začala dvíhať. Odrazu zmizla úplne a môj
vnútorný zrak uvidel, čo slovami nemôžem popísať. Videla som veľké, tajomné
znamenie na nebi - Ženu, najkrajšiu Paniu a Kráľovnú, korunovanú
hviezdami, odetú slnkom a mesiac pod jej nohami (Zjv 12,1). Anjeli ku
mne prehovorili takto: "To je tá blahoslavená Žena, ktorú svätý Ján videl
vo svojom Zjavení, v ktorom sú uložené a zapečatené veľké tajomstvá
spasenia. Najvyšší a najmocnejší Boh tak veľmi miloval tohto Tvora, že
nás, Jeho anjelských duchov to naplňuje úžasom. Pozoruj a obdivuj jej
prednosti, zapíš ich, pretože za tým účelom sa ti ukážu, primerane k tvojmu
stavu." Ukázali sa mi divy, nad veľkosťou ktorých som onemela a môj
údiv nad nimi ochromil všetky moje schopnosti, a myslím, že ani všetky
stvorenia tohto smrteľného života nikdy nepochopia to, čo o nich napí-
šem.
6. Iného dňa, keď moja duša sladko zotrvávala vo vyššie zmienenom
príbytku, počula som hlas Najvyššieho, ako hovoril: "Nevesta moja,
prajem si, aby si vzbudila opravdivú horlivosť hľadať ma a vrúcne ma
milovať; aby tvoj život bol viac anjelský ako ľudský a aby si celkom zabudla
na veci pozemské. Prajem si pozdvihnúť ťa ako chudáka z prachu
a bedára z hnojiska (Ž 112,7) a preto, keď ťa povznášam, ty sa ponižuj
a priehlavok tvojej ľubovône nech ostáva so mnou. Poznáš svoju vlastnú
biedu, a preto v hĺbke svojho srdca buď presvedčená, že si zasluhuješ iba
utrpenie a pokorovanie. Uvažuj o mojej vznešenosti a o svojej ničotnosti;
pamätaj, že som Spravodlivý a Svätý; zaobchádzam s tebou opatrne, používam
radšej svoje milosrdenstvo a netrestám ťa, ako si zasluhuješ. Na
základe pokory snaž sa pestovať i všetky ostatné čnosti, aby si tak splnila
moje priania. Ustanovil som moju panenskú Matku, aby ťa učila, napomí-
nala a karhala. Bude ťa povzbudzovať k pokroku a bude sprevádzať tvoje
kroky podľa môjho priania a zaľúbenia."
7. Keď Najvyšší ku mne hovoril, Kráľovná stála blízko; a nebeská
Kňažná nepohrdla touto službou, ktorú jej určila Jeho Velebnosť. Dobrotivo
ju prijala a povedala mi: "Dcéra moja, prajem si, aby si bola mojou
žiačkou a spoločnicou a ja budem tvojou učiteľkou; ale pamätaj si, že od
tohoto dňa musíš ochotne poslúchať a nesmie byť v tebe žiadna stopa po
Adamovej dcére. Zrkadlom a vzorom pre tvoj život ti bude moje správanie
a práca v dobe môjho pozemského putovania a divy, ktoré ruka
Všemohúceho cezo mňa vykonala." Padla som na kolená pred trónom
Kráľa a Kráľovnej vesmíru a sľúbila som poslušnosť vo všetkých veciach.
 Zväzok prvý 29
Vzdala som vďaku Najvyššiemu za dobrodenie, ktoré mi udelil tým, že mi
dal takú vodkyňu a ochrankyňu, ktorá tak príliš prevyšovala moje zásluhy.
Do jej rúk som obnovila svoje rehoľné sľuby. Celá som sa jej obetovala
a sľúbila znovu, že budem pracovať na svojom zdokonalení. Pán mi opäť
povedal: "Pohliadni a viď!" Obzrela som sa, uvidela som prekrásny rebrík
s mnohými priečkami a okolo neho mnoho anjelov a veľký počet ich po
ňom vystupoval a zostupoval. Jeho Majestát mi povedal: "Toto je tajomný
Jakubov rebrík, dom Boží a brána nebeská (Gn 28,17). Ak sa budeš naozaj
snažiť žiť predo mnou bezchybne, vystúpiš po ňom ku mne."
8. Tento sľub roznietil moju túžbu, rozohnil moju vôľu a okúzlil môjho
ducha. So slzami som ľutovala, že pre svoje hriechy som sama sebe na
ťarchu (Jób 7,20). Túžila som po skončení svojho zajatia a priala som si
dostať sa na miesto, kde by neboli prekážky pre moju lásku. V tejto vrúcnej
túžbe som prežila niekoľko dní a snažila som sa polepšiť. Vykonala
som znovu generálnu spoveď a napravila som niektoré svoje nedokonalosti.
Videnie rebríka pokračovalo nepretržite, ale nebolo mi už vysvetľované.
Robila som Pánovi mnohé sľuby, odhodlala som sa zbaviť všetkých
pozemských vecí a venovať svoju vôľu a silu úplne Jeho láske a nepovo-
ľovať akejkoľvek náklonnosti k tvorom a k veciam stvoreným i tým najnepatrnejším.
Zriekla som sa všetkých viditeľných a zmyslom lahodiacich
vecí. Keď som prežila niekoľko dní v takom rozpoložení, oznámil mi Najvyšší,
že ten rebrík znamená život najsvätejšej Panny, jej čnosti a tajomstvá.
Jeho Majestát mi povedal: "Prajem si, nevesta moja, aby si vystúpila
po tomto Jakubovom rebríku a vošla cez tieto nebeské dvere, aby si poznala
moje vlastnosti a zamestnávala sa nazeraním na moje Božstvo. Povstaň
teda a vystúp po ňom ku mne. Títo anjeli, ktorí ho obklopujú a sprevádzajú,
sú tí, ktorých som ustanovil za strážcov Márie ako obranu a stráž
pevnosti Sionskej. Venuj jej pozornosť, rozjímaj o jej čnostiach a snaž sa
ich nasledovať." Potom sa mi zdalo, že som vystúpila po tom rebríku
a poznala veľké divy a nevýslovné zázraky Pána v obyčajnom tvorovi,
a najväčšiu svätosť a dokonalosť čností, aké kedy vykonala ruka Všemohúceho.
Na vrcholku toho rebríka som videla Pána zástupov a Kráľovnú
všetkého tvorstva. Vyzvali ma, aby som oslavovala, chválila a velebila Ho
pre tieto veľké tajomstvá a aby som o nich napísala toľko, koľko len mô-
žem pochopiť. Vznešený a veľký Pán mi dal zákon, napísaný nie iba na
doskách, aký dal Mojžišovi, ale zákon napísaný Jeho všemohúcim prstom,
aby sa o ňom premýšľalo a aby bol zachovaný.(Ž 1,2). Povzbudil moju
vôľu tak, že v prítomnosti preblahoslavenej Panny som sľúbila prekonať
svoj odpor a s jej pomocou začať písať jej životopis a pamätať pritom na
tri veci: Po prvé, že tvor vždy má preukazovať Bohu najhlbšiu úctu, aká
 30 Kniha I.
Mu patrí, a ponižovať sa v takom pomere, ako sa znížila Jeho Velebnosť
k ľuďom a že výsledkom väčších dobrodení a výsad musí byť väčšia bá-
zeň, úcta, láskavosť a pokora. Po druhé, aby som stále pamätala na povinnosť
všetkých ľudí, ktorí tak zabúdajú na svoje spasenie a uvažovala i poznávala,
čo sú dlžní Kráľovnej a Matke svätosti za jej účasť, akú mala na
našom vykúpení; aby som uvažovala o láske a úcte, akú ona preukazovala
Bohu a o úcte, akú máme mať my k tejto veľkej Žene. Po tretie, mám preukázať
ochotu na to, aby môj duchovný radca a vodca - a ak to bude potrebné
- i celý svet poznal moju ničotu a biedu a ten nepatrný vďak za to,
čo prijímam.
9. Na moje námietky proti tomu odpovedala najsvätejšia Panna:
"Dcéra moja, svet tieto náuky veľmi potrebuje, pretože nepozná, ani nepreukazuje
všemohúcemu Pánovi príslušnú úctu. Táto ľahostajnosť popudzuje
jeho spravodlivosť, aby potrestal a pokoril ľudstvo. Ľudia pre svoju
nedbalosť upadli, sú plní tmy a nevedia, ako majú hľadať pomoc a získať
svetlo. Je to ich zaslúžený údel, pretože nedbajú na úctu a bázeň, akú
majú mať." Okrem toho Najvyšší i Kráľovná mi dali ďalšie poučenie, aby
mi jasne ukázali svoju vôľu ohľadne tejto práce. Zdalo sa mi, že by to
bola smelosť a nedostatok lásky, keby som odmietla poučenie, ktoré mi
sľúbila, aby som mohla písať dejiny jej života. Taktiež sa mi zdalo nepatričné,
aby som odložila písanie týchto dejín, pretože Najvyšší mi dal
najavo, že teraz je vhodná doba a povedal: "Dcéra moja, keď som poslal
svojho Jednorodeného Syna na svet, okrem niekoľkých duší, ktoré mi
slúžili, svet bol v horšom stave, než kedykoľvek od počiatku, lebo
prirodzenosť ľudská je veľmi nedokonalá a ak sa ľudstvo nepodrobí
vnútornému vedeniu môjho svetla a zachovávaniu predpisov mojich
služobníkov tým, že sa zrieknu vlastnej vôle a nasledujú ma, ktorý som
cesta, pravda a život (Jn 14,6), a ak nebude starostlivo zachovávať moje
prikázania, aby si udržalo moju priazeň, upadne do priepasti temnoty
a mnohých bied, až dospeje k zatvrdenosti v hriechoch. Od stvorenia a od
hriechu prvého človeka, dokiaľ som nedal Mojžišovi zákon, ľudia sa
riadili podľa svojich náklonností a upadli do mnohých bludov a hriechov
(Rim 8,13). Keď im bol daný zákon, dopúšťali sa opäť hriechov prestupovaním
zákona (Jn 7,19) a tak žili vzďaľujúc sa stále viac od pravdy a svetla,
a približujúc sa stavu úplného zabudnutia. Vo svojej otcovskej láske
poslal som večnú spásu a liek proti nevyliečiteľným slabostiam ľudskej
povahy, a tým som ospravedlnil svoju spravodlivosť. A ako vtedy som
zvolil príhodný čas, aby som lepšie ukázal svoje milosrdenstvo, tak i teraz
som zvolil túto dobu, aby som opäť preukázal ľuďom veľké dobrodenia.
Teraz nadišla hodina a príhodná doba, aby som dal ľuďom poznať príčinu
 Zväzok prvý 31
môjho spravodlivého hnevu, a teraz sú správne obvinenia a usvedčenia
z previnenia. Teraz ukážem svoj hnev a vykonám spravodlivosť a vyrovnanie.
Ukážem, aká spravodlivá je moja spravodlivosť. Aby sa to uskutoč-
nilo skôr, a pretože teraz je príhodný čas, aby som zrejmejšie ukázal svoje
milosrdenstvo, a pretože moja láska nesmie zaháľať, ponúknem im vhodný
liek, len ak ho budú chcieť použiť pre opätovné získanie mojej priazne.
Teraz, v tejto hodine, keď svet dospel tak ďaleko, a kedy Slovo sa už stalo
telom, smrteľní ľudia vo svojom blahobyte sa stali nedbalejší k vtelenému
Slovu a menej Ho vyhľadávajú; kedy deň ich pomíňajúceho života rýchle
pominie pri západe slnka času; kedy noc večnosti pre bezbožných prichá-
dza bližšie a bližšie a pre spravodlivých začne deň bez noci; kedy väčšina
smrteľníkov klesá stále hlbšie do tmy svojich nevedomostí a vín, utláčajúc
spravodlivých a posmievajúc sa dietkam Božím; kedy nespravodlivým
riadením štátnych záležitostí, ktoré sú voči mne nepriateľské, odporujú
mojej Prozreteľnosti a mojím svätým božským zákonom pohŕdajú; kedy
bezbožní najmenej zasluhujú moje milosrdenstvo, v tejto predurčenej
dobe prajem si otvoriť bránu spravodlivým, cez ktorú môžu nájsť prístup
k môjmu milosrdenstvu - prajem si dať im svetlo, ktorým môžu rozptýliť
tmu obostierajúcu zrak ich ducha. Chcem im poskytnúť primeraný liek,
aby im navrátil milosť. Šťastní sú, ktorí ho nájdu a požehnaní, ktorí ho
primerane ocenia, bohatí, ktorí tento poklad nájdu a blahoslavení i veľmi
múdri budú tí, ktorí ho budú skúmať a pochopia jeho divy a skryté tajomstvá.
Chcem ukázať smrteľníkom, akú veľkú cenu má príhovor Tej, ktorá
priniesla obnovenie života tým, že dala smrteľnú existenciu nesmrteľnému
Bohu. Ako náhradu za to si prajem, aby ako v zrkadle videli tie podivné
veci, ktoré moja ruka spôsobila v tomto čistom Tvorovi a tým mohli odhadnúť
veľkosť svojho nevďaku. Prajem si oznámiť im veľa z toho, čo je
dosiaľ skryté, čo sa týka Matky vteleného Slova, podľa môjho vznešeného
ustanovenia.
10. "Tieto tajomstvá som nezjavil v prvotnej Cirkvi, pretože sú také
veľké a veriaci by boli poblúdili pri ich pozorovaní a obdivovaní v dobe,
kedy bolo potrebnejšie pevne založiť zákon milosti a Evanjelia. Hoci všetky
tajomstvá náboženstva sú v dokonalej zhode jedno s druhým, predsa
ľudská nevedomosť by sa mohla ľaknúť pred ich veľkosťou a zapochybovať,
keď bola ešte iba v začiatkoch viera vo vtelenie a vykúpenie i
k predpisom Nového Zákona. Pre tú istú príčinu povedalo vtelené Slovo
učeníkom pri poslednej večeri: "Ešte veľa vám mám povedať, ale teraz by
ste to nezniesli." (Jn 16,12). Tieto slová platili pre celý svet, lebo svet
nebol ešte schopný poslušnosti zákona milosti a prijať vieru v Syna
Božieho, a ešte oveľa menej bol schopný, aby bol zasvätený do tajomstiev
 32 Kniha I.
Jeho Matky. Ale teraz ľudstvo viac nepotrebuje toto zjavenie a táto potreba
ma pobáda, aby som si nevšímal jeho zlé zmýšľanie. Svet by pocítil
úľavu, keby sa ľudstvo teraz snažilo zaľúbiť sa mi úctou, vierou a premýšľaním
o týchto tajomstvách, ktoré všetci z celého srdca spájajú s Matkou
milosti a úzko prosia o jej príhovor. Nebudem už ďalej ľuďom odmietať
prístup k tomuto mystickému útočistnému Mestu. Preto im ho
popíš a vysvetli, nakoľko to svojimi schopnosťami dokážeš. Nemienim,
aby tvoj popis a prehlásenie o živote Blahoslavenej Panny boli iba názorom
alebo nazeraním, ale nech sú spoľahlivou pravdou. Kto má uši na po-
čúvanie, nech počúva. Nech smädní prichádzajú k živým vodám a opustia
vyschnuté cisterny. Tí, ktorí hľadajú svetlo, nech ho nasledujú až do konca.
Tak hovorí všemohúci Pán Boh!"
11. Toto sú slová Najvyššieho, ktoré povedal pri vyššie zmienenej
príležitosti. Som poslušná autorite, ktorá mi rozkazuje a v nasledujúcej
kapitole popíšem spôsob, akým sa mi dostávalo poučenia a osvietenia
a ako zvyčajne vidím Pána. Tak, riadiac sa Jeho príkazmi, vysvetlím raz
navždy, ako sa mi dostávalo osvietenia a potrebnej pomoci pre toto dielo,
a na čo postupne pri písaní budem poukazovať.
K a p i t o l a 2
Ako mi Pán, takto pripravenej, zjavoval tajomstvá života
Kráľovnej nebies
12. Hneď na začiatku tohto životopisu považujem za vhodné napísať
vysvetľujúcu kapitolu, v ktorej raz pre všetky ďalšie kapitoly popíšem
spôsob, ako mi Pán zjavoval tieto divy - koľko mi bolo dané a ako budem
najlepšie môcť.
13. Od tej doby, kedy som začala užívať rozum, bola som si vždy vedomá
najmä jedného daru, ktorý - podľa môjho názoru - bol najväčším
darom, aký mi Boh vo svojej dobrote udelil, totiž veľká a prenikavá bá-
zeň, aby som nestratila Boha. Táto bázeň ma pudila a nútila k snahe,
kráčať po lepšej a istejšej ceste a každodenne si ju od Pána vyprosovať.
Chveje sa moje telo pred tebou a obávam sa súdov Tvojich (Ž 118, 120),
a žijem v ustavičnom strachu: či som nestratila priateľstvo Najvyššieho,
alebo či som ešte v Jeho priateľstve? Mojím chlebom vo dne - v noci sú
slzy, ktoré bázeň vynútila z mojich očí (Ž 91,9). Pre tieto obavy, a pretože
je teraz viac ako inokedy zapotreby, aby nasledovníci Pána konali svoje
 Zväzok prvý 33
čnosti skryto a bez okázalosti, vysielala som v poslednej dobe horlivé
a srdečné modlitby a prosby k Pánovi, prosiac tiež o príhovor Kráľovnú
a Pannu, aby ma viedli po bezpečných cestách, ľudským očiam skrytých.
14. Ako odpoveď na tieto opätovné prosby mi Pán povedal: "Neboj
sa, duša, a nesmúť, lebo ja ti dám takého ducha a ukážem ti bezpečnú
cestu svetla, akú môže poznať a vymyslieť jedine jej Pôvodca. Čokoľvek
je z vonka a nebezpečné, to ťa dnes opustí a tvoj poklad bude úplne
skrytý. Ty ho opatruj a zachovaj si ho dokonalým životom. Ja budem
riadiť tvoje kroky ku skrytej ceste, na ktorej nie sú prekážky, ktorá je
spoľahlivá a čistá; kráčaj po nej." a ihneď som v sebe pocítila zmenu a vysoko
oduševneného ducha. Môj rozum dostal nové svetlo, ktoré ho
osvecovalo a naplňovalo poznaním všetkých vecí v Bohu, aj ako ich On
riadi, aké sú samé v sebe a ako ich pozná a pozerá sa na ne Boh podľa
miery Jeho oznámenie. Je to poznanie svetla, svätosti, sladké a čisté,
prudké, prenikavé, bezpečné a živé, podnecuje lásku k dobru a nenávidí
zlo. Je to dych moci Božej a pôvod najjemnejšieho svetla, ktoré pôsobí na
rozum ako zrkadlo. Tak začali rozširovať svoju činnosť vyššie mocnosti
a vnútorné poznávanie mojej duše. Lebo Bytosť, pomocou svetla, ktoré
z nej vyžarovalo, javila sa ako nekonečná, hoci pojem o nej ostával obmedzený
a pochopenie konečné. To je videnie, v ktorom sa Pán javil ako
sediaci na tróne preveľkej velebnosti, kde - stále v medziach smrteľného
človeka - videla som zreteľne Jeho vlastnosti. Čiastočne ho zahaľoval
závoj, ktorý sa javil ako najčistejší kryštál a cezeň bolo možno jasne a čisto
vidieť obdivuhodné Božie vlastnosti a dokonalosti; avšak toto videnie
nie je úplné, bezprostredné, čiže nazieravé, bez akejkoľvek prekážky, ale
vždy sa ho dostáva akýmsi prostredníctvom, ktorým je ten spomínaný
kryštálový závoj. Nie je ťažko pochopiteľné vnímanie toho, čo závoj
skrýva, hoci je to obdivuhodné, lebo duch vie, že to, čo vidí, je nekoneč-
né, a že ten, kto pozoruje, je konečný. Duch sa živí nádejou, že raz dosiahne
to, čo vidí a že uvidí závoj odstránený, a nebude potrebný žiaden prostriedok,
akonáhle bude duša zbavená smrteľného tela. (II. Kor. 5,4)
15. V tomto videní sú tri rôzne cesty, čiže stupne, podľa rôznych spô-
sobov, ktorými ich božská vôľa zjavuješ a podľa naladenia ľudskej vôle.
Niekedy sa ukazuje jasnejšie, inokedy menej jasne. Občas sú niektoré tajomstvá
zjavené s vylúčením iných, veľmi dôležitých tajomstiev. Tieto
rozdiely sa obyčajne riadia podľa dispozície duše; lebo ak sa duša neudr-
žuje v pokoji, alebo ak sa dopustí nejakého poklesku, hoci aj najmen-
šieho, nedostane sa jej videnia v plnej miere. V tom videní, ktoré som
popísala, možno Pána vidieť tak jasne a určite, že tu niet žiadnej pochybnosti.
Pritom každé videnie predchádza presvedčenie, že Boh je skutočne
 34 Kniha I.
prítomný a vtláča sa do duše prv, než človek úplne pochopí, čo najvyšší
hovorí. A z toho vedomia vzniká príjemné nútenie, povzbudzujúce dušu
mocne a účinne k milovaniu, službe a poslušnosti Najvyššieho. V tomto
videní sú objasnené veľké pravdy: aká cenná je čnosť a aký drahocenný
poklad je, keď ju konáme a zachovávame. Ukáže sa krása a bezpečnosť
čnosti a je udelená mocná túžba po dobre a súčasne sa pociťuje nenávisť
a odpor k zlému, i ku všetkým nezriadeným náklonnostiam, ktoré sú
v duši, ba veľmi často si ich duša úplne podmaní. Pokiaľ sa duša teší tomuto
videniu a nestratí ho, nikdy nebude premožená (Múd. 7,30), pretože
toto dáva život, istotu, horlivosť a radosť. Mocne a nežne to volá a pobáda
dušu k postupu dáva jej ľahkosť a živosť a pevne utvrdzuje vyššiu časť
bytosti nad nižšou. Vtom čase aj telo nadobúda čulosť a oduševnenosť
a je zbavené svojich rozmerov a váhy.
16. Akonáhle duša spozoruje a začne pociťovať tieto rozkošné pocity,
túžobne volá k Najvyššiemu: "Trahe me post Te" - "Tiahni ma
k Sebe" (Pies 1,3) a pobežíme spoločne, lebo v spojení so svojím Milovaným
nevníma už dojmy a deje pozemské. Snaží sa bežať za vôňou mastí
svojho Miláčika, začína žiť viac tam, kde býva jej láska. Keď tak odložila
nižšiu prirodzenosť, vracia sa k nej len preto, aby ju napravila a obmedzovala
jej chúťky a žiadosti. A keď sa niekedy odvážia odbojne vstávať,
duša ich rýchlo premôže, lebo už „nežijem ja, ale žije vo mne
Kristus." (Gal 2,20)
17. Vo všetkých týchto účinkoch a žiadostiach sa cíti pomoc ducha
Kristovho, ktorý je Bohom a životom duše (Jn 5,11) a vyznačuje sa horlivosťou,
osvietením, svätými žiadosťami a ľahkosťou v konaní skutkov,
ktoré duši vnuká. Tieto sú také, že iba Boh môže byť ich pôvodcom.
Človek neprestajne cíti činnosť lásky a dôverné spolužitie s Bohom, živé
a trvalé, ktoré púta pozornosť ducha k veciam Božím a vzďaľuje ho od
pozemských. Kristus sa ukazuje ako žijúci v duši, prejavuje svoju moc
a svojím svetlom rozptyľuje temnotu. Toto by sme mohli správne označiť,
akoby sme stáli vo vchode do domu Pána; lebo tu duša vidí lesk vychá-
dzajúci z majáka Baránka Božieho. (Zjv 21,23)
18. Nehovorím, že toto je všetko svetlo, je to iba časť svetla; a to pozostáva
v poznaní vecí, ktoré sú nad schopnosti a sily tvora. Pomocou
tohto videnia Najvyšší posilňuje rozum istou bystrosťou a svetlom, čím
ho uschopňuje prijímať vysoké vedomosti. Okrem toho takto udelená vedomosť
je spojená s istotou, akú má viera, ktorú pociťujeme pri obyčajnejších
pravdách zjavenia. Viera sprevádza videnie a Všemohúci udeľuje
duši schopnosť, aby si vážila cenu tejto múdrosti a svetla, ktoré jej vlieva.
Jej svetlo je neuhasiteľné (Múdr. 7,10) a všetky dobré veci a šľachetnosť
 Zväzok prvý 35
veľkej ceny mi prišli s ňou. Toto svetlo ma predchádza a riadi moje kroky
(Múdr 8,16), a zmocnil som sa ho bezpečne a túžil som hovoriť o ňom
bez závisti a neskrýval som jeho prednosti. Je to podieľanie sa na Božstve
a Jeho prítomnosť je veľkou rozkošou a radosťou. Ochotne učí veľkým
veciam a vzdeláva srdce; s nepremožiteľnou silou zapudzuje klamné veci
tohto sveta a cíti nesmiernu horkosť už aj len pri pohľade na ne. Duša,
ktorá je ním osvecovaná, opúšťa veci pominuteľné a zalieta do posvätné-
ho úkrytu večných právd. Vchádza do pivnice vínnej (Šal 2,4), kde Najvyšší
usporaduje vo mne svätú lásku. A táto ma učí byť trpezlivou a nezá-
vidieť (I. Kor 13,4), byť láskavou bez pohoršenia (I. Kor 13,4), byť zbavená
pýchy, ctižiadosti a hnevu, o žiadnom nemyslieť zlé a všetko znášať.
Jeho hlas je stále vo mne. (Prís 8,1) Tajne a mocne ma nabáda konať to,
čo je nanajvýš sväté a čisté, učí ma všetkým veciam; a keď neuspokojujem,
hoci i v najmenšom, karhá ma a neprehliadne ani najmenší bod.
19. Toto je ono svetlo, ktoré súčasne osvecuje, povzbudzuje k horlivosti,
učí, napomína, karhá a oživuje, volá a zastrašuje, varuje a núti, ukazuje
jasne rozdiel medzi dobrom a zlom, odkrýva taje a hĺbky, dĺžku a šírku
(Ef 3,18); to mi zjavuje svet, jeho stav, náklonnosti, klam, lži a faloš
jeho milovníkov a nasledovníkov. Nadovšetko ma učí pohŕdať svetom,
šľapať po ňom a povznášať sa k výšinám Pána, Vládcu vesmíru. V Jeho
velebnosti poznávam a vidím riadenie všetkých vecí (Múd 7,17), moc živlov,
začiatok, stred a koniec času, jeho zmeny a rôznosť, postup rokov,
harmóniu všetkých tvorov a ich vnútornú hodnotu, všetky tajomstvá ľudí,
ich konanie aj myšlienky, ako ďaleko zablúdili od Pána, nebezpečenstvo,
v akom žijú a ich bludy, štáty a ich vlády, ich krátke trvanie, veľkú nestá-
losť, ich začiatok i koniec, správne i falošné zásady, ktorými sa riadia.
Toto všetko sa poznáva a jasne vidí v Bohu pomocou onoho svetla, ba
i to, čo sa týka jednotlivých osôb a okolností. Akonáhle však duša zostúpi
do nižších podmienok a do obyčajného stavu, v ktorom musí používať iba
podstatu, alebo získaný návyk tohto osvietenia a nemôže používať jeho
úplný lesk, stáva sa toto vysoké, vyššie zmienené poznanie osôb, pomerov
a tajných myšlienok, viac zúžené a obmedzené. V tomto nižšom stave poznávam
iba toľko, koľko je potrebné, aby som sa chránila nebezpečenstva
a utekala pred hriechom a cítila úprimnú sústrasť s inými ľuďmi, hoci nemám
dovolené hovoriť s niekým otvorene o tom, čo mi bolo zjavené o ich
zlom stave. Toho ani nie som schopná, i keby som chcela, lebo sa mi zdá,
akoby som onemela, výjmuc prípadov, kedy mi Pôvodca tohto svetla dovolí
a nariadi, aby som niektorého blížneho napomenula. Avšak ani v takých
prípadoch nesmiem prezradiť spôsob poznania, ale musím hovoriť
k srdcu, používať jasné dôvody, obyčajné, jednoduché, láskavé presvedčo-
 36 Kniha I.
vanie, zakotvené v Bohu. Zároveň ma žiada, aby som sa modlila za to, čo
potrebujú, čo mi za tým účelom oznamuje.
20. Hoci všetky tieto veci mi boli zjavené veľmi zreteľne, predsa mi
Pán neukázal konečnú skazu niektorej duše, ktorá si sama pripravila zatratenie.
Túto vedomosť mi Božia Prozreteľnosť nedala, pretože spravodlivý
Boh nepovažuje za vhodné zjavovať zatratenie duše, len keď je
k tomu nejaký dôležitý dôvod; a myslím, že keby mi ukázal túto hrôzu, že
by som zomrela od žiaľu. Taký by bol nepochybne účinok takého hrozné-
ho zjavenia - taký veľký žiaľ spôsobuje pohľad na dušu naveky odlúčenú
od Boha. Ja som aj prosila, aby mi nebol ukázaný žiaden človek, ktorý si
sám zavinil svoje zatratenie. Nezdráhala by som sa, hoci s nasadením
vlastného života, oslobodiť kohokoľvek z moci hriechu, ani by som nič
nenamietala, keby som hádam aj musela vidieť terajší stav takej duše; ale
kiež by som nikdy nevidela nikoho, kto by nemohol byť spasený.
21. Toto svetlo mi bolo dané na to, aby som ho opatrne a múdro používala,
ale nie, aby som podrobne odhaľovala svoje tajomstvá. Hoci stále
ostáva nepodstatným, predsa vo mne trvá ako nejaká podstata, ktorá oživuje
a pochádza od samotného Boha, takým istým spôsobom, ako zvyk
osvojovať si dobré ovládanie nižších chúťok a pocitov. Okrem toho vo
vyššej časti mojej duše požívam videnie a príbytok pokoja, chápem tajomstvá
a svätosť života Kráľovnej nebies, aj iné tajomstvá týkajúce sa viery,
ktoré mi boli stále ukazované a sprítomňované v tomto spoľahlivom svetle.
A keď niekedy ako tvor zostúpim na vybavovanie ľudských záležitostí,
Pán ma hneď volá, síce sladko, ale neúprosne prísne, a opäť upútava moju
pozornosť na svoje slová a učenie, aby som náležíte uvažovala o týchto
tajomstvách, o milostiach a čnostiach, a o rôznych vnútorných i vonkaj-
ších úkonoch Panenskej Matky, ktoré vysvetlím neskoršie.
22. Tak keď som v stave osvietenia, ako je hore uvedené, vidím a poznávam
tiež Kráľovnú a Paniu, ako so mnou hovorí; tiež anjelov, ich
prirodzenosť a vznešenosť. Niekedy ich vidím a poznávam v Pánovi
a inokedy samotných, ale s tým rozdielom, že keď ich vidím iba samotných,
zostúpim na nižší stupeň poznania. Na tomto stupni videnia hovorím
so svätými kniežatami a oni hovoria so mnou a vysvetľujú mi mnohé
tajomstvá, ktoré mi Pán ukázal. Podobne aj nebeská Kráľovná zjavuje
a predkladá mi rôzne tajomstvá jej presvätého života. Každú z týchto bytostí
poznávam s veľkou určitosťou a jasnosťou a cítim božský účinok,
aký každá z nich vyvoláva v mojej duši.
23. Keď však vidím tie isté bytosti v Pánovi, vidím ich ako v zrkadle,
voľne umiestnené Jeho Velebnosťou; takto mi ukazuje svätých podľa svojej
ľubovôle. Tieto pohľady sú veľmi jasné a zreteľné a majú veľký úči-
 Zväzok prvý 37
nok na moju dušu. Týmto podivuhodným svetlom poznávam i samého
Pána, ako aj svätých a ich vynikajúce cnosti a obdivuhodné skutky;
podobne i spôsob, akým tieto cnosti konajú pomocou milosti, ktorá ich
činí schopnými na toto všetko (Flp 4,13). V takom stave poznávania je
tvor naplnený väčšou a plnšou radosťou, ktorá ešte zvyšuje silu
a uspokojenie duše a privádza ju akosi do rovnováhy na stred jej príťažlivosti.
Lebo čím viac je toto svetlo duševné, a čím menej telesné alebo
domnelé, tým mocnejšie a vyššie sú účinky a tým je tiež podstatnejšia
a istejšia získaná vedomosť. Avšak aj tu je rozdiel: lebo videnie a poznávanie
samého Boha, ktorého vlastnosti a dokonalosti sú zvrchované
a ich účinky nevýslovne sladké a príjemné, videnie a poznávanie tvorov,
hoci i v Pánovi, je nižšieho rádu. Zdá sa mi, že tento nižší rád vzniká
v duši samotnej, pretože jej vlastná schopnosť k videniu je tak obmedzená,
že nemôže tak dobre poznať a pozorovať Boha, keď Ho pozoruje
spolu s tvormi, než keď Ho vidí samotného, bez tvorov. Tiež toto videnie
Boha samotného je spojené s plnšou radosťou, než videnie tvorov v Bohu.
Toto poznávanie Boha je také delikátne, že každá pozornosť, ktorú venujeme
niečomu inému, čo je s Ním spojené, do istej miery mu uberá
jasnosť, prinajmenšom aspoň na taký čas, pokiaľ budeme v našom smrteľ-
nom stave.
24. V nižšom stave, ktorý som hore spomenula, vidím najsvätejšiu
Pannu i anjelov samotných a tiež ich spôsob, ako ma poučujú, hovoria so
mnou a osvecujú ma. Vidím, že podobným spôsobom sa osvecujú anjeli
navzájom, spolu sa stýkajú a hovoria, keď anjeli vyšších rádov osvecujú
nižších. Prvou príčinou tohto svetla je Pán, ale Kráľovná, ktorá ho obdržala
v najvyššej plnosti, udeľuje ho akoby nejakým prielivom vyššej časti
mojej duše, a tak začínam poznať jej vznešenosť, jej výsady a tajomstvá
tým istým spôsobom, ako nižší anjeli poznávajú to, čo im zjavujú vyšší
duchovia. Kráľovnú spoznávam tiež podľa náuk, ktoré mi dáva, podľa im
vlastných účinkov i podľa iných hodnôt, ktoré cítim a prežívam a ktoré sa
vyznačujú čistotou, vzletom a istotou týchto videní. Niet v nich nič nečisté
alebo nejasné, nič klamné, alebo podozrivé; a nie je predomnou skrývané
nič, čo je sväté, čisté a pravdivé. To isté sa mi stáva v primeranej
miere, keď rozprávam s anjelmi; Pán sám ma často poučoval, že ma
osvecujú a stretajú sa so mnou tým istým spôsobom, akým sa zhovárajú
navzájom jeden s druhým. Často sa stáva, že tieto osvietenia dostávam
postupne cez všetky tieto prielivy a prieduchy: Pán dáva vedomosť či
svetlo, najsvätejšia Panna mi ich zjavuje a anjeli mi ich slovami vykladajú.
Inokedy zas (a to najčastejšie), Pán mi ich vštepuje a učí ma svoje svä-
té pravdy, niekedy najsvätejšia Kráľovná a niekedy svätí anjeli. Niekedy
 38 Kniha I.
sa mi dostáva iba pochopenie určitých vecí, a ich vyjadrenie vhodnými
slovami je ponechané na mňa. Vo voľbe vhodných výrazov sa môžem
z dopustenia Božieho aj mýliť, lebo som iba nevedomá žena a musím sa
spoliehať iba na to, čo som počula. Ak sa vyskytnú nejaké ťažkosti pri vysvetľovaní
mojich videní, obyčajne hľadám radu u svojho majstra a duchovného
vodcu, zvlášť v ťažkých prípadoch.
25. Za takých podmienok a v takom stave zriedkakedy vidím telesné
zjavy, ale niekedy vidím predstavové, tieto sú ovšem oveľa nižšieho stup-
ňa, než tie vyššie, viac duševné videnia, o akých som až doteraz hovorila.
Môžem však smelo tvrdiť: vo všetkých duchovných osvieteniach, ktoré
dostávam, či veľkých alebo malých, nižších alebo vyšších, či už prichá-
dzajú od Pána, od blahoslavenej Panny alebo od anjelov, vo všetkých dostávam
hojnosť svetla a pomôcok spásy, ktoré mi dávajú schopnosť vidieť
a poznávať pravdy a možnosti väčšej dokonalosti a svätosti. Cítim v sebe
Božskú silu, ktorá ma pobáda ku snahe k väčšej čistote mojej duše, k pokroku
v milosti Božej, s pomocou ktorej som ochotná i zomrieť pre ňu
a konať všetko s väčšou dokonalosťou. S pomocou tých rôznych stupňov,
ktoré som už popísala, učím sa poznávať všetky tajomstvá života Kráľovnej
nebies, na veľký pokrok a potešenie mojej duše. Za toto všetko z celé-
ho srdca a zo všetkej mysle svojej ďakujem Všemohúcemu, vyvyšujem
Ho, klaniam sa Mu a chválim Ho ako všemohúceho, svätého, silného
a obdivuhodného Boha, nanajvýš chvályhodného a slávneho, ktorému
buď všetka časť a sláva na veky vekov. Amen.
K a p i t o l a 3
O poznaní božstva a o rozhodnutí pre stvorenie sveta
26. Ó, Kráľu najvyšší a Pane najmúdrejší; aké nevyspytateľné sú
súdy Tvoje a nevystihnuteľné cesty Tvoje! (Rim 11,33), Nepremožiteľný
Bože, ktorý si živý naveky, ktorého začiatok nie je známy! (Ekl 18,1). Kto
pochopí Tvoju veľkosť a kto je hodný veľkého Tvojho diela, alebo kto Ti
môže povedať, prečo si stvoril tieto veci? (Rim. 9,20). Si vyvýšený nad
všetko a náš zrak Ťa nemôže dosiahnuť a náš rozum Ťa nemôže pochopiť.
Buď velebený, mocný Kráľ, lebo Ty si ráčil zjaviť mne, svojej otrokyni
a biednemu pozemskému červíkovi, veľké sväté tajomstvá a nevyspytateľ-
né záhady, povýšil si prebývanie moje pozdvihnúc dušu moju do výšin,
v ktorých som videla zjavy, ktoré nie je možné popísať. Videla som Pána
a Stvoriteľa všetkých vecí, videla som velebnosť Bytosti, ktorá je sama od
seba prv, než stvorila všetky iné veci. Neviem, akým spôsobom mi to bolo
 Zväzok prvý 39
ukázané, ale viem, čo som videla a pochopila. Jeho velebnosť, obsahujúca
všetky veci vie, že keď hovorím o Jeho Božstve, je moja myseľ nečinná,
moja duša stiesnená, moje schopnosti sú nečinné a vyššia časť mojej bytosti
opúšťa nižšiu, telesnú časť, pohŕda všetkým, čo je zmyselné a vznáša
sa k svojmu Milovanému, zanechávajúc bezživotné telo, ktoré by mala
udržovať pri živote. Pri takých výletoch a vychádzkach lásky, moje oči
pretekajú slzami a jazyk onemie. Ó, môj najvyšší a nevystihnuteľný Pane,
nekonečný Predmet môjho poznávania! Aká som zničená pri pohľade na
Teba, nezmerateľného a večného a ako sa zvíjam v prachu, sotva sa poznávajúc.
Ako sa môže odvážiť moja nepatrnosť a biednosť obdivovať
Tvoju vznešenosť a velebnosť? Oživuj, ó Pane, moju bytosť, posilňuj môj
zrak, vdýchni život do mojej bázne, aby som bola schopná popísať, čo
som videla a tak splnila Tvoj rozkaz.
27. Videla som Najvyššieho a zároveň som pochopila, ako Jeho velebnosť
je sama od seba. Bola mi udelená jasná vedomosť a správny
pojem, čo to znamená; Boh nekonečný vo svojej podstate a vlastnostiach,
večný, nadovšetko vznešený, bytie v troch Osobách, jeden pravý Boh.
V troch Osobách z dôvodu trojakých činností navzájom sa poznávajúcich,
navzájom si rozumejúcich a navzájom sa milujúcich; jeden, ako pre zaistenie
tohoto dobra večnej jednoty. Je to Trojica Otca, Syna a Ducha Sväté-
ho. Otec nebol učinený ani stvorený, ani splodený, nemôže byť rozplodzovaný
alebo mať počiatok. Videla som, že Syn vzniká iba z Otca več-
ným plodením a sú si rovní vo večnom trvaní, a že je počatý plodnosťou
Ducha Otcovho. Duch Svätý vychádza z Otca i Syna účinkom lásky.
V neviditeľnej Trojici niet ničoho, čo by mohlo byť nazývané prvou alebo
poslednou, väčšou alebo menšou; všetky tri Osoby sú rovnako večné
a večne rovnaké; je to jednota podstaty v Trojici Osôb. Tie Osoby nie sú
zmiešané, aby tvorili jedného Boha, ani božská podstata nie je rozdelená
alebo oddelená, aby tvorila tri Osoby, ktoré sú celkom rozdielne, Otec,
Syn a Duch Svätý, predsa však sú jedno a to isté Božstvo, sú si úplne rovné
v sláve, vznešenosti, moci, večnom trvaní, v nesmiernosti, múdrosti,
svätosti a vo všetkých vlastnostiach. Hoci sú to tri Osoby, ktoré obsahujú
všetky tieto nekonečné dokonalosti, je to predsa iba jeden pravý, svätý,
spravodlivý, mocný, večný a nezmerateľný Boh.
28. Obdržala som tiež poznanie, ako táto Trojica poznáva Seba
jednoduchým pohľadom a nepotrebuje žiadne nové alebo zvláštne poznanie.
Otec vie, čo vie Syn, a Syn a Duch Svätý poznajú myseľ Otcovu.
Porozumela som, ako sa navzájom milujú rovnakou a nezmerateľnou
láskou, aká je ich jedna nerozdeliteľná a rovnaká jednotnosť vedomia,
lásky a činnosti, aká jednoduchá je ich netelesná a neviditeľná prirodze-
 40 Kniha I.
nosť, božská podstata pravého Boha, v ktorej sú zlúčené všetky dokonalosti
v ich najvyššej a nekonečnej miere.
29. Naučila som sa tiež poznávať hodnotu tých dokonalostí najvyš-
šieho Pána; že je krásny bez škvrny, veľký bez miery, dobrý bez potreby
obmedzovania, večný bez dĺžky času, silný bez akejkoľvek slabosti, žijúci
bez známky slabnutia, pravdivý bez klamú, prítomný na všetkých
miestach, ktoré naplňuje a nezaplňuje, je vo všetkých veciach bez zaberania
nejakého miesta. Niet žiadnej nezrovnalosti v Jeho láskavosti, ani
žiadneho nedostatku v Jeho múdrosti. Vo svojej múdrosti je dokonalý, v
rozhodnutiach presný, súdoch spravodlivý, vo svojom zmýšľaní nanajvýš
tajomný, vo svojich slovách nanajvýš pravdivý, v skutkoch svätý,
v bohatstve prehojný. Žiadne miesto nie je Mu príliš široké a úzkosť
miesta Ho nestesnáva. Jeho vôľa sa nemení, zármutok Mu nespôsobuje
bolesti, minulosť u Neho nekončí a budúcnosť neprichádza. Ó, Ty večná
Bezrozmernosť, aké nesmierne priestory som v Tebe videla! Akú nezmerateľnosť
vidím v Tvojej nekonečnej Bytosti! Zrak sa neobmedzuje ani
neunavuje v hĺbkach Tvojho Bytia. Je to nemeniteľná podstata, Bytosť
nad všetky bytosti, najdokonalejšia svätosť, nezmeniteľná pravda; je to
nekonečnosť, dĺžka, šírka, výška a hĺbka, sláva i jej pôvod, pokoj bez
únavy, dobrota nezmerateľná. To všetko som videla súčasne, ale nedostáva
sa mi schopnosť všetko dôkladnejšie popísať.
30. Videla som Pána, ako bol pred stvorením čohokoľvek a s veľkým
úžasom som pátrala zrakom, kde by bol trón Najvyššieho, lebo najvyššie
nebo nebolo, ani nižšie. Nebolo ani slnko, ani mesiac, ani žiadne hviezdy,
ani nejaké prvky, iba Stvoriteľ, bez akýchkoľvek tvorov. Všetko bolo
prázdne, bez anjelov, bez ľudí, bez zvierat. Pochopila som, ako sa musí
nutne uznávať, že Boh má svoje bytie sám od Seba, že sám sebe postačí
a nepotrebuje veci stvorené, pretože je taký nekonečný vo svojich vlastnostiach
pred stvorením, ako i po stvorení vecí a tieto vlastnosti bude mať
po celú večnosť, pretože sú v Ňom ako v samostatnej, nestvorenej Podstate.
Žiadna dokonalosť, ktorá je v sebe čistá a podstatne ako taká, nemô-
že Jeho Božstvu chýbať, pretože Boh jediný je, ktorý je , v Ňom sú všetky
dokonalosti stvorených vecí v najvyššej a nevýslovnej miere. Všetky ostatné
veci, ktoré existujú, majú svoju existenciu iba z tejto nekonečnej Bytosti,
ako prvej príčiny ich pôvodu.
31. Vyrozumela som, že Najvyšší bol v pokojnom stave svojej Bytosti,
keď tri Osoby (podľa nášho ponímania vecí) sa rozhodli poskytovať
svoje dokonalosti ako dobrovoľný dar. Pre lepšie porozumenie musím pripomenúť,
že Boh sám od seba rozumie všetkým veciam jediným, nedeliteľným,
veľmi jednoduchým, okamžitým úkonom. Nemusí pri ich po-
 Zväzok prvý 41
znávaní ísť od jednej veci k druhej, aby svojím rozumom rozoznal a pochopil
najprv jednu vec a potom pokročiť k poznaniu iných a skúmaniu,
aké spojenie majú s tými, ktoré už poznal. Boh pozná všetky veci vospolok
a všetky naraz, bez rozlišovania, čo bolo, alebo čo bude, lebo všetky
veci naraz a spolu sú v Jeho božskom poznaní a vedomí, tak ako sú obsiahnuté
a uzavreté v Jeho nekonečnej Bytosti od ich prvého počiatku.
32. V tomto poznaní Boha, ktoré sa obyčajne nazýva vedou jednoduchého
rozumu, podľa prirodzeného poriadku, v ktorom rozumové poznanie
predchádza činnosť vôle, nesmieme prehliadnuť istý postup, ov-
šem nie času, ale v prírode. Poznávame teda, že činnosť rozumová predchádza
činnosť vôle. Lebo podľa nášho spôsobu pozorovania vecí najprv
uvažuje samotnou rozumovou činnosťou vôľa, oddelene od rozhodnutia
niečo urobiť. V tomto prvom stupni či okamihu, Tri Božské Osoby
úkonom rozumu prehlásili, že je príhodné vykonať zvláštne dielo a stvoriť
tvorstvo, ktoré bolo, je a bude.
33. Aj keď nie som hodná, aby som poznala poriadok, akým sa Boh
riadil, alebo ako ho my, obyčajní ľudia môžeme pochopiť podľa zákonov
tvorenia, predsa si Jeho Velebnosť ráčila všimnúť moju žiadosť, ktorú
som v tom ohľade urobila. Žiadala som Ho, aby mi zjavil, aké miesto
v Božom pláne zaujímala Matka Božia a naša Kráľovná; a podľa svojej
najlepšej možnosti napíšem, čo mi odpovedal a ukázal a poviem tiež niečo
o poriadku, ktorý som s pomocou Božou poznala o týchto Jeho ustanoveniach.
Roztriedim ho podľa okamihov, či chvíľ, pretože ináč nemôžeme
našu poznávaciu schopnosť prispôsobiť schopnostiam božským. Táto
veda sa nazýva vedou zjavenou a pozostáva z božských predstáv či obrazov
tvorov, ktorým Boh ustanovil dať existenciu a ktoré sú dielom Jeho
múdrosti, ktorou pozná tvory s nekonečne väčšou presnosťou, než my ich
môžeme poznať.
34. Táto božská vedomosť je jedna, veľmi jednoduchá a nedeliteľná,
ale veci, ktoré vidím, sú mnohé, a pretože je v nich akýsi poriadok, podľa
ktorého niektoré sú prvé a iné nasledujú, preto je potrebné túto vedomosť
Božej múdrosti a poznanie Jeho vôle rozdeliť na mnoho okamihov alebo
období, či výkonov, podľa toho, ako odpovedajú rôznym poriadkom stvorených
vecí. Pretože existencia niektorých tvorov pochádza od iných, preto
sú závislé na iných. Podľa toho my hovoríme, že myslel na jednu a ur-
čil ju prv, než druhú, a druhú kvôli tej prvej; a že keby si nebol prial,
alebo zahrnul do svojho vopred poznaného plánu prvú, nebol by si prial
ani druhú. Avšak z tohoto spôsobu reči nesmieme sa pokúšať vyvodiť
domnienku, že Boh urobil rad výkonov rozumu alebo vôle; skôr tým
chceme iba naznačiť, že jedny tvory sú závislé na druhých a že nasledujú
 42 Kniha I.
jeden po druhom. Aby sme ľahšie pochopili spôsob tvorenia, používame
poradie vecí ako ich vidíme, pre označenie výkonu Božieho rozumu
a vôle pri ich stvorení.
K a p i t o l a 4
Ako sa Božie ustanovenia triedia podľa okamihov a čo Boh
v každom zvlášť určil
35. Poznala som, že toto usporiadanie pozostáva z nasledujúcich udalostí:
Prvá: Že Boh poznáva svoje nekonečné vlastnosti a dokonalosti
spolu so sklonom, ba nevýslovnou náchylnosťou prejaviť sa navonok.
Toto poznanie Božie o prejavovaní sa navonok, je prvé. Velebnosť Božia,
pozorujúc povahu svojich nekonečných dokonalostí, ich silu a účinky pô-
sobiace s veľkomyselnosťou, videl že je spravodlivé a nanajvýš vhodné,
a akoby povinné a potrebné, aby sa zdieľal a vyhovel svojej náklonnosti
k rozdávaniu a prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva, veľkomyseľným
rozdávaním zo seba, z hojnosti nekonečných pokladov obsiahnutých
v Jeho Božstve. Lebo keďže je vo všetkom nekonečný, udeľovanie
darov a milostí je pre Neho oveľa prirodzenejšie, než keď plamene
šľahajú hore, alebo keď kameň podľa zákona príťažlivosti padá dole na
zem, alebo keď slnko vydáva svetlo. Táto nezmerateľná hĺbka dokonalostí,
tento nadbytok pokladov, táto nekonečnosť bohatstva je uvedená do
činnosti Jeho vlastnou náklonnosťou, aby sa rozdával. Pritom všetkom
Boh vie, že rozdávaním darov a milostí sa Jeho bohatstvo nielen nezmen-
šuje, ale naopak, že jedinou cestou, aby sa rozmnožili, je, keď ich nechá
vytekať z nevyčerpateľného prameňa svojho bohatstva.
36. Toto všetko videl Boh v prvom okamihu po vnútornom úsudku
pomocou večného výronu. Vidiac to, cítil, ako by bol povinný zdieľať, či
dávať sa navonok, lebo videl, že je to sväté, spravodlivé, milosrdné a bož-
ské tak konať; preto Ho nemohlo nič zadržať. Podľa spôsobu nášho chá-
pania môžeme si v mysli predstaviť, že Boh nemal pokoja, pokým
nedosiahol predmet, po ktorom túžil, totiž tvory, u ktorých a s ktorými nachádza
potešenie tým, že ich robí účastnými svojho božstva.
37. V tom osvietení a poznaní, ktoré dostávam, dve veci držia moje
vlažné srdce v údive a rozpaľujú ho až k zničeniu. Prvá je tá náklonnosť
a neznesiteľná túžba, ktorú vidím v Bohu a pevná vôľa sprístupňovať svoje
Božstvo a poklady svojich milostí. Druhá vec je tá nevýslovná a nepochopiteľná
nesmiernosť tých dobrých darov, ktoré, ako vidím, túži rozdá-
vať podľa tohoto stupňa a za tým účelom, a predsa zostáva nekonečný,
 Zväzok prvý 43
akoby nič nerozdal. V tejto túžbe a náklonnosti, ktorou Velebnosť Božia
prekypuje, vidím Ho, že je pripravený posväcovať, ospravedlňovať a zasypávať
darmi a dokonalosťami všetko tvorstvo spoločne, i každého tvora
zvlášť. Bol by ochotný dať každému tvorovi viac, než majú všetci anjeli
a serafíni dohromady; ba keby i každá kvapka v oceáne a každé zrnko na
jeho brehoch, všetky hviezdy, planéty a prvky a všetky tvory boli schopné
používať rozum a Jeho dary, dostali by ich bez miery, keby sa pre ne
uspôsobili a nekládli prekážky ich prijatiu. Ó, aké hrozné zlo je hriech,
ktorý jediný je v stave zastaviť ten mohutný prúd takých veľkých a več-
ných darov!
38. Druhým okamihom bolo potvrdenie a určenie predmetu a úmyslu
tohto sprístupňovania sa Božstva navonok, menovite, aby slúžilo pre zvý-
šenie Jeho slávy a pre vyvýšenie Jeho velebnosti, i aby ukazovalo Jeho
veľkosť. Toto svoje vyvýšenie videl Boh ako cieľ, pre ktorý by sa prejavoval
a urobil sa známym svojou štedrosťou v rozdávaní svojich vlastností,
a uviedol do činnosti svoju všemohúcnosť, aby mohol byť poznávaný,
chválený a velebený.
39. Tretí okamih pozostával z vyvolenia a určenia poriadku
a usporiadania, čiže zo spôsobu tohto sprístupňovania sa, aby sa ním dosiahol
najvznešenejší účel. Menovite poriadok, akým by sa malo postupovať
pri prejavovaní sa Božstva a Božských vlastností tak, aby tento postup
mal patričnú príčinu a účel, a aby mohol pokračovať v najkrajšom a obdivuhodnom
poriadku, súlade a podriadenosti. V tomto okamihu bolo
predovšetkým prehlásené, že božské Slovo má vziať na seba telo a stať sa
viditeľným. Dokonalosť a zloženie najsvätejšieho človečenstva Krista,
nášho Pána, bolo určené a v Božskom rozume zmodelované. Ďalej boli
tiež sformované ideály ostatného človečenstva podľa vzoru Prvého. Boží
duch predurčil súlad a krásu ľudskej prirodzenosti, pozostávajúce z telesného
ústrojenstva a oživujúcej duše, obdarenej schopnosťou poznávať
a využívať svojho Stvoriteľa, rozoznávať dobro a zlo a slobodnou vôľou
tohto svojho Pána milovať.
40. Poznala som, že toto osobné spojenie druhej Osoby najsvätejšej
Trojice bolo prvou pohnútkou a účelom, pre ktorý predovšetkým sa má
Božská bytosť a vôľa prejaviť navonok. Tie príčiny sú veľmi vznešené,
takže ich nemôžem vysvetliť. Jedna z tých príčin je, že Boh sám seba poznávajúc,
sám seba miloval, preto by mal, podľa správneho poriadku, poznať
a milovať to, čo sa vnútorne najviac približuje Jeho Božstvu. Druhá
príčina je, že keby sa Božstvo sprístupňovalo vnútorne, malo by sa sprí-
stupňovať aj navonok; lebo tak by božská vôľa i zámer začali uskutočňovať
svoje dielo so zreteľom na dosiahnutie najvyššieho cieľa a jeho vlast-
 44 Kniha I.
nosti by sa prejavovali v najkrajšom poriadku. Oheň Božstva by sa rozšíril
v najväčšej miere na to, čo by bolo s Ním najužšie spojené, menovite na
osobne spojené Božstvo s človečenstvom; a jeho Božstvo sprístupňovalo
by sa v najvyššom a najvznešenejšom stupni Tomu, ktorý mal byť najbliž-
ší Bohu v božskom poznávaní a láske a v účasti na skutkoch a sláve Bož-
stva. Lebo Boh (podľa nášho nízkeho poňatia a vyjadrovania) nemohol
vydať do nebezpečenstva dosiahnutie tohto cieľa, pretože iba On sám
mohol byť predmetom hodným tak podivuhodného pôsobenia. Tiež sa patrilo,
že keď mal Boh stvoriť mnoho tvorov, mal by ich stvoriť v takom
súlade a podriadenosti, aké by bolo možné dosiahnuť v najpodivuhodnej-
šej a najdokonalejšej miere. Teda v súlade s tým musia tie tvory byť
podriadené najvyššiemu Vodcovi, ktorý má byť čo možno najviac a bezprostredne
spojený s Bohom, aby tvori cez Neho mohli mať spolužitie
a spojenie s Jeho Božstvom. Pre tieto a iné príčiny (ktoré nemôžem vysvetliť)
dôstojné diela Božie mohli byť uskutočnené iba cez vtelené
Slovo; cez Neho malo byť tvorstvo veľmi pekne usporiadané, čo by bez
Neho nebolo možné.
41. Štvrtým okamihom bolo určenie darov a milostí, ktoré mali byť
udelené človečenstvu Kristovmu, nášmu Pánovi, v spojení s Božstvom.
Tu Najvyšší otvoril štedré ruky svojej všemohúcnosti a iných vlastností,
aby obohatil najsvätejšie človečenstvo a dušu Kristovu čo možno najväč-
šou hojnosťou svojich darov a milostí. Tým sa naplnilo, čo neskôr povedal
Dávid: "Prudkosť rieky obveseľuje Božie mesto" (Ž 45,5), keď prúd
Jeho darov tiekol do človečenstva Slova, udeľujúc Mu všetku vliatu vedu,
milosť a dobrotu, akej Jeho svätá duša bola schopná a aká prislúchala tejto
Bytosti, ktorá má byť pravým Bohom i pravým človekom, a zároveň
hlavou všetkých tvorov schopných milosti a slávy, aby z tohto mocného
prúdu mohli prijímať takým spôsobom, aký sa potom naozaj uskutočnil.
42. K tomuto štvrtému okamihu, podľa prirodzeného poriadku,
prináleží tiež ustanovenie a predurčenie týkajúce sa Matky vteleného
Božieho Slova; lebo k tomu, ako som porozumela, bol určený predovšetkým
čistý tvor. Tak pred všetkými tvormi bola Ona počatá v božskej mysli,
takým spôsobom a v takom stave, aký by prináležal a bol dôstojný
vznešenosti a darom človečenstva najsvätejšieho Syna. Do nej ihneď bezprostredne
tiekla rieka Božstva a Jeho vlastností so všetkou svojou prudkosťou,
koľko len biedny tvor je schopný prijať a koľko patrilo vzne-
šenosti Matky Božej.
43. Priznávam, že pri poznávaní týchto tajomstiev a ustanovení som
unesená obdivom a prichádzam do vytrženia. Keď pozorujem toto nanajvýš
sväté stvorenie, ustanovené a počaté v Božskej mysli od počiatku
 Zväzok prvý 45
a pred všetkými vekmi, tu radostne a jasavo velebím Všemohúceho za
toto obdivuhodné a tajomné ustanovenie, ktorým pripravil pre nás také
čisté a veľké, také tajomné ako božské stvorenie, hodné skôr aby ho všetky
tvory obdivovali a chválili, než aby ho niekto popisoval. V údive mô-
žem povedať so svätým Divišom Areopagitom: "Keby ma to neučila
viera, a keby mi rozum nehovoril, že tú, ktorú vidím, počal Boh vo svojej
mysli, ktorý jediný mohol a môže vo svojej všemohúcnosti vytvoriť taký
obraz svojho Božstva, keby som na toto všetko nepamätal, mohol by som
prísť do neistoty, či panenská Matka neobsahuje v sebe Božstvo."
44. Ó, aké slzy prelievali moje oči a aký bolestivý údiv zachvátil
moju dušu, keď som videla, že tento božský zázrak nie je ocenený a že
divy Najvyššieho nie sú ukázané všetkým ľuďom. Mnohé sú známe, ale
oveľa viac ich je neznámych, pretože táto zapečatená kniha nebola dosiaľ
otvorená. Som vo vytržení, keď hľadím na tento stánok Boží a pozorujem,
že Jeho Pôvodca je obdivuhodnejší vo stvorení tohoto Stánku, než vo
stvorení celého ostatného sveta, aj keď rozmanitosť tvorov hlása podivuhodnú
moc ich Stvoriteľa. V tejto Kráľovnej samotnej je obsiahnuté viac
pokladov, než vo všetkých ostatných tvoroch dohromady, a rozmanitosť
i vzácnosť jej bohatstva oslavuje Pána viac, než všetky iné tvori.
45. Tu (podľa spôsobu nášho chápania) bol urobený sľub a akoby
zmluva so Slovom o stupni svätosti, dokonalosti a darov milostí, ktoré má
mať Mária, Jeho Matka. Tiež o ochrane, podpore a obrane, ktorou má byť
vybavené toto pravé Božie Mesto, v ktorom Jeho velebnosť pozorovala
milosti a zásluhy, ktoré Ona pre seba získala a zároveň ovocie nazhromaž-
dené pre Jeho ľud láskyplným splácaním, ktoré Ona mala robiť Jeho
majestátu. V tom istom okamihu a ako na treťom a poslednom mieste
ustanovil (rozhodol) sa Boh stvoriť miesto a obydlie, kde má vtelené
Slovo a Jeho Matka žiť a bývať. Lebo hlavne pre nich Boh stvoril nebo
a zem s ich hviezdami a živlami i so všetkým, čo je na nich. Ďalej tento
úmysel a rozhodnutie uzavieralo stvorenie bytostí, ktorých má byť Ježiš
hlavou a kráľom, aby s kráľovskou obozretnosťou mohlo byť vopred urobené
všetko potrebné a príslušné usporiadané.
46. Prichádza k piatemu okamihu, hoci v skutočnosti som už našla,
čo som hľadala. V tomto piatom okamihu bolo ustanovené stvoriť anjelskú
prirodzenosť, ktorá je vznešenejšia a podobnejšia duchovnej bytosti
Božskej, a zároveň bolo premyslené a určené rozdelenie, či usporiadanie
anjelských zástupov do deviatich zborov v troch hierarchiách. Tieto budú
stvorené predovšetkým na oslavu Božiu, aby slúžili Jeho Božskej Velebnosti,
aby Ho poznávali a milovali, a po druhé, aby napomáhali, chválili,
ctili, klaňali sa a slúžili božskému človečenstvu večného Slova, uznávajúc
 46 Kniha I.
Ho za hlavu a uctievajúc Ho tiež v Jeho Matke, nanajvýš svätej Márii,
Kráľovnej týchto anjelov. Títo anjeli boli poverení, "aby ich (Ježiša
a Máriu) na rukách nosili na všetkých cestách" (Ž 90,12). V tomto okamihu
Kristus, náš Pán svojimi nekonečnými, chystanými a predvídanými zá-
sluhami, získal pre nich všetky milosti, ktoré mali dostať. On bol
ustanovený za ich Hlavu, Vzor a zvrchovaného Kráľa, ktorému majú byť
poddaní. I keby počet anjelov bol nekonečný, zásluhy Krista, nášho najvyššieho
Boha, boli by prehojne stačili obdariť všetkých potrebnými
milosťami.
 47. Do tohoto okamihu patrí tiež predurčenie dobrých a zavrhnutie
zlých anjelov. Boh vo svojej vševedúcnosti videl skutky prvých i druhých,
i právo na predurčovanie podľa Jeho slobodnej vôle a milosrdnej štedrosti
tých, ktorí by poslúchali a vzdávali Mu úctu, a zavrhnutie podľa Jeho
spravodlivosti tých, ktorí by vo svojej pýche a neposlušnosti následkom
svojej nezriadenej sebalásky povstali proti Jeho Velebnosti. V tomto okamihu
bolo tiež určené najvyššie nebo na prejavenie Jeho slávy a pre odmenu
dobrých, tiež zem a iné nebeské telesá pre iných tvorov, okrem toho
uprostred, či v hĺbke zeme bolo určené peklo pre potrestanie zlých anjelov.
48. V šiestom okamihu bolo ustanovené stvorenie ľudí a ľudského
spoločenstva pre Krista, ktorý už bol v božskej mysli a vôli utvorený,
a podľa Jeho obrazu a podoby má byť učinený človek, aby vtelené Slovo
malo bratov Jemu podobných, ale nižších, než má byť On a ľud Jeho
prirodzenosti, ktorého by bol Hlavou. V tomto okamihu bol ustanovený
poriadok pre stvorenie celého ľudského pokolenia, ktoré malo začať od
jedného muža a jednej ženy a množiť sa, až by podľa predurčeného
poriadku sa narodila Panna a jej Syn. Vzhľadom na zásluhy Krista, nášho
Spasiteľa, boli predurčené milosti a dary, a tiež pôvodná spravodlivosť,
keby ju boli zachovali. Pád Adamov bol predvídaný a v ňom pád všetkých
ostatných, okrem Kráľovnej, ktorá nebola zahrnutá v tomto ustanovení.
Ako liek bolo ustanovené, že najsvätejšie človečenstvo má byť schopné
utrpenia. Predurčení boli vyvolení dobrovoľne darovanou milosťou
a predvídaní boli zavrhnutí s prísnou spravodlivosťou. Všetko, čo bolo
primerané a potrebné pre zachovanie ľudského pokolenia a pre dosiahnutie
účelu vykúpenia a predurčenia, bolo vopred zriadené (predzriadené)
bez toho, že by prekážalo slobodnej vôli človeka; lebo také
ustanovenie bolo primeranejšie Božej povahe a spravodlivosti. Nebolo im
spôsobené žiadne bezprávie, lebo keď so slobodnou vôľou mohli hrešiť,
tak tiež pomocou milosti a svetla rozumu mohli sa hriechu zdržať. Boh
nezrušil právo žiadneho, lebo nikoho neopustil ani nikomu neodoprel, čo
 Zväzok prvý 47
potreboval. Pretože Jeho zákon je vpísaný do ľudských sŕdc, nikto sa nemôže
vyhovárať, že Boha, ako najvyššie dobro, nepoznal a nemiloval.
49. Pri pozorovaní týchto tajomstiev som veľmi jasne a presvedčivo
videla vznešené dôvody, prečo sa Boh zjavil a prejavil taký veľkodušný,
čo by malo ľudí pohnúť k tomu, aby Ho chválili a klaňali sa veľkosti
Stvoriteľa a Vykupiteľa všetkých. Videla som tiež, akí sú ľudia ľahostajní
v uznávaní týchto povinností a v odplácaní sa za túto láskavosť, a bola
som upozornená na sťažnosti a hnev Najvyššieho za túto ľahostajnosť.
Jeho Velebnosť ma žiadala a napomenula, aby som sa varovala takej nevďačnosti,
ale aby som Mu prinášala obetu chvály a novej piesne a aby
som Ho zvelebovala menom všetkých tvorov.
50. Ó, najvyšší a nevystihnuteľný Pane! Kiež by som mala lásku
a dokonalosť všetkých anjelov a spravodlivých, aby som mohla náležite
vyznávať a chváliť Tvoju veľkosť a vznešenosť. Uznávam, veľký a mocný
Pane, že také biedne stvorenie ako som ja, nezasluhuje také výsady,
aby mi bolo dopriate jasné a vznešené poznanie svetla Tvojej vznešenej
Velebnosti. Pri pohľade na Tvoju veľkosť poznávam svoju nepatrnosť,
ktorú som až do tejto blaženej chvíle nepoznala; tiež som nepoznala veľkú
cenu a vznešenosť cnosti pokory, ktorej sa možno v tomto poznaní naučiť.
Nechcem povedať, že som si túto cnosť už osvojila, ale tiež nemôžem zamlčať,
že mi ukázali istú cestu, ktorá k nej vedie. Tvoje Svetlo, ó najvyšší
Pane, ma osvecuje a Tvoja svieca mi ukazuje cestu (Ž 118, 105), takže
vidím, čo som bola, čo som a bojím sa toho, čím môžem byť. Ty, Kráľu
najvyšší, osvietil si môj rozum a roznietil moju vôľu nanajvýš vznešeným
javom. Celkom si ma privábil, aby som Ťa hľadala, a toto si prajem
oznámiť všetkým pozemšťanom, aby ma nechali na pokoji, ako ja nechá-
vam ich. "Môj Milý je môj, a ja (hoci toho nie som hodna) som
Jeho" (Veľpieseň 2,16). Posilni, ó, Pane, moju slabosť, aby som mohla
bežať k Tebe a keď Ťa dosiahnem, aby som Ťa nikdy nepustila alebo nestratila.
51. Táto kapitola je veľmi krátka a nedostatočná; hovorí o veciach,
o ktorých by bolo možné napísať veľa kníh, ja sa však zdržujem, pretože
neviem hovoriť, lebo som obyčajná žena. Mojou hlavnou snahou bolo vysvetliť
počiatok a predurčenie panenskej Matky v božom pláne pred všetkými
vekmi (Ekl. 24,14). To, čo som videla naviac, o tomto veľkom tajomstve,
zmenilo moje vnútro a núti ma, aby som v tichom obdive chválila
Pôvodcu takej velebnosti a spolu s nebešťanmi volala: "Svätý, svätý,
svätý Pán, Boh zástupov!" (Iz 6,3).
 48 Kniha I.
K a p i t o l a 5
Vysvetlenie týkajúce sa Písma svätého, najmä ôsmej kapitoly
knihy Prísloví, na potvrdenie predchádzajúcich stránok
52. Budem hovoriť, ó, Pane, s Tvojou veľkou Vznešenosťou, lebo Ty
si Boh a ja som iba prach a popol (Judit 7,18) a pokorne budem prosiť
Tvoju nepochopiteľnú Nekonečnosť, aby si pohliadol z Tvojho vznešené-
ho trónu na mňa, Tvojho biedneho a neužitočného tvora a aby si bol ku
mne milosrdný a osvecoval naďalej môj rozum. Hovor, ó Pane, lebo počú-
va Tvoj služobník (1. Kr 3,9). Potom Najvyšší, Napravovateľ múdrych,
hovoril mi a pripomenul mi ôsmu kapitolu knihy Prísloví a dal mi pochopenie
pre jej tajomstvá. Najprv mi pripomenul doslovne slová z tejto kapitoly
od verša 22 do 31:
53. Verš 22: "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest,
prv než bol stvoril odpradávna čokoľvek."
Verš 23: "Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet."
 Verš 24: "Nebolo ešte morských priehlbín, keď som sa ja už zrodila,
nebolo ešte žriedel s chŕliacimi vodami."
Verš 25: "Prv ako sa boli hory vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila."
Verš 26: "Prv ako (Boh) nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemeguli."
Verš 27: "Keď zhotovoval nebesia, tam som (bola), keď odmeriaval klenbu
nad priehlbinami morskými."
Verš 28: "Keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlám morskej
hlbiny."
Verš 29: "Keď vymedzoval moru jeho hranice, aby sa vody neprelievali
cez svoj breh, keď ustaľoval zemské základy."
Verš 30: "Ja som bola uňho chovankou a bola som deň po deň jeho rozkošou
a hrala som sa pred Ním v každý čas."
Verš 31: "Hrávala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozkoš je byť
medzi ľudskými synmi."
54. Toto je časť Prísloví, o ktorej mi Najvyšší dal vysvetlenie, aby
som jej porozumela. Najprv som myslela, že sa tie slová týkajú plánov
a ustanovení v Božom predurčení pred stvorením sveta; a že ich doslovný
zmysel sa vzťahuje na osobu vteleného Slova a Jeho presvätú Matku, ale
v duchovnom zmysle že sa vzťahuje na anjelov a prorokov. Lebo pred
ustanovením a uspôsobením vzorov ďalších hmotných tvorov, Boh stvoril
a určil ich pravzor, totiž najsvätejšiu ľudskú bytosť Kristovu a Jeho naj-
čistejšej Matky, a to je naznačené prvými slovami.
 Zväzok prvý 49
55. "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest." U Boha
nie sú žiadne cesty, nepotrebuje ich, ale používa ich, aby nám umožnil poznávať
Ho a aby všetky tvory, ktoré sú schopné poznať Ho, smerovali
k Nemu. Na počiatku, prv než vo svojej mysli vytvoril akýkoľvek iný ide-
ál, pretože vo svojich úsudkoch si prial urobiť chodníky a otvorené cesty
ku poznávaniu Božstva, ustanovil ako začiatok, že utvorí či sformuje
človečenstvo Slova, ako hlavnú cestu, po ktorej by všetky ostatné tvory
mohli prísť k Otcovi. S týmto ustanovením bola spojená i Jeho najsvätej-
šia Matka, prostredníctvom ktorej Jeho Božstvo malo prísť na svet, stať sa
človekom a byť z Nej zrodený ako Boh a človek - preto sa hovorí: "Boh
vládol mnou", pretože obidvaja boli v Jeho Velebnosti, lebo podľa Bož-
stva bol vlastníctvom, majetkom a Otcovým pokladom, ktorých rozdelenie
bolo nemožné, pretože Otec a Syn sú jedno, tej istej podstaty
a Božstva s Duchom Svätým; a taktiež vo svojom človečenstve Syn patrí
Otcovi; pretože On sám poznal a určil náplň milosti a slávy, ktorú Mu
chcel udeliť v okamihu jeho stvorenia a osobného spojenia božstva
s človečenstvom. Pretože toto ustanovenie malo byť uskutočnené prostredníctvom
Matky, ktorá mala Slovo počať a porodiť (pretože ho Boh
nechcel stvoriť z ničoho, ani utvoriť Jeho dušu a telo z niečoho iného),
z toho teda vyplýva, že mal Tú, ktorá Mu mala dať ľudské telo. Tak ju
mal a nazýval svojou v tom istom okamihu, starostlivo si vyhradiac, že
v ráde milosti ani ľudské pokolenie ani nikto iný nemá na ňu nikdy mať
žiadne nároky alebo nejaký podiel. Boh sám si podržal na ňu plné právo
ako svoj diel a takisto jeho podiel, prislúchajúci hodnosti Matky. Ona
jediná Ho má nazývať Synom a ona jediná má byť nazývaná Matkou,
Matkou, ktorá bola hodna, aby vtelený Boh bol jej Synom. A ako toto
ďaleko prevyšovalo všetko tvorstvo svojou dôstojnosťou, tak tiež v mysli
najvyššieho Stvoriteľa to zaberalo popredné miesto. Preto sa hovorí:
56. "Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv než povstal svet."
My v našom terajšom stave predstavujeme si Božiu večnosť ako nezmerateľnú
dobu. Ale čo bolo v tej "pradávnej dobe", keď ešte nič nebolo stvorené?
Je jasné, že sa tu hovorí o troch Osobách, menovite, že Ona (Panna
Mária) bola v Božstve predpoznaná od večnosti Bytosťami, ktoré jediné
sú pradávne, teda nerozdielnou Trojicou (pretože všetko ostatné, čo má
počiatok, je nedávne), že Ona bola predvídaná, kedy pradávny Nestvorený
bol iba sám a bola určená pred všetkými inými ideálmi budúcich tvorov.
Medzi tieto dve krajnosti zapadá ideál osobného spojenia božstva s člove-
čenstvom, ktoré malo byť uskutočnené navonok prostredníctvom najsvä-
tejšej Matky Márie. Toto bolo ustanovené prv než všetko ostatné tvorstvo,
a preto je to Bohu najbližšie, a bolo to najpodivuhodnejšie ustanovenie,
 50 Kniha I.
aké sa kedy stalo alebo stane. Prvý a najkrajší obraz v mysli Božej, najbližší
večnému plodeniu bol obraz Krista a hneď po ňom obraz Jeho Matky.
 
57. A aký iný poriadok by mohol byť u Boha, v ktorom všetko, čo sa
Jeho týka, je prítomné súčasne, takže žiadna časť Jeho bytosti nemusí
čakať na zdokonalenie inej, ani dokonalosti nemusia nasledovať jedna za
druhou? V Jeho večnej prirodzenosti je, bolo a bude všetko dobre
usporiadané. Predsa však nové bolo ustanovenie, že osoba Syna sa má
vteliť a od Jeho božského človečenstva má začať rád Božej lásky a jeho
vonkajšie zriadenie. On má byť Hlavou a Ideálom všetkých ostatných ľudí
a tvorov, lebo toto bude najprimeranejší poriadok a súlad, aký má zavládnuť
medzi tvormi, aby mali Jedného, ktorý je prvý a najvyšší, a aby od
Neho pochádzal rád pre celú prírodu, najmä pre ľudí. Prvá medzi nimi
bola ovšem Matka Bohočloveka, ako najvyššia z obyčajných tvorov, nasledujúca
hneď po Kristovi a skrze Neho najbližšia Bohu. Tak ten vodovod,
ktorý viedol kryštálový zdroj Božstva od večného trónu, ústil najprv
v človečenstve Slova a hneď po Ňom v Jeho svätej Matke. V tej miere
a tým spôsobom, aký pri obyčajnom tvorovi bol možný a ako sa patrilo
pre Matku Stvoriteľa. Bolo spravodlivé, aby sa v nej prejavovali všetky
božské vlastnosti bez výhrady, ako ďaleko to u Nej bolo možné; a že Ona
má byť podriadená iba Kristovi, Pánovi nášmu. Má stáť na najvyššom
stupni Jeho nesmiernych milostí, určených všetkým ostatným tvorom,
ktorí milosti a dary zasluhujú. Taký bol teda poriadok, tak dobre večnou
Múdrosťou ustanovený: že všetko má začať Kristom a Jeho Matkou. Preto
text dodáva:
58. "Prv než povstal svet, nebolo ešte morských priehlbní, keď ja som
sa už zrodila." Táto zem bola pre prvého Adama; lebo pred jeho stvorením
bolo ustanovené a pred priepastnými predstavami vonkajších vecí v mysli
Božej už bola počatá či vytvorená podoba Krista a Jeho Matky. Tieto dva
vzory, Ježiš a Mária, sú nazvané priepasťami, lebo medzi Bohom a tvormi
je nekonečná priepasť. Táto vzdialenosť bola odmeraná (ak hovoríme pod-
ľa nášho ľudského chápania), keď v mysli Božej boli vytvorené predstavy
tvorov; lebo vtedy tieto hlbiny povstali. Otec večným plodením pred všetkými
tvormi počal nielen Slovo, ale i Jeho splodenie v určitom čase z panenskej
Matky plnej milosti už vtedy bolo v božskej mysli ustanovené
a počaté. Pretože žiadne účinné a úplné ustanovenie o tomto splodení
nebolo možné tak, aby do toho súčasne nezahrnul i Jeho Matku, bola teda
už vtedy počatá v tej krásnej Nesmiernosti a jej večná pamiatka bola zapí-
saná do hlbín Božstva, aby po všetky veky nebola odtiaľ odstránená. Bola
 Zväzok prvý 51
vytlačená a zobrazená v mysli večného Umelca a bola v nerozlučnom
spojení Jeho lásky.
59. "Neboli ešte žriedla s chŕliacimi vodami." Obrazy a predstavy
tvorov nevznikali z ich žriedla a pôvodu; lebo ešte nepovstali z ich žriedla
cez spojenie s Božou dobrotou a milosrdenstvom, ktoré mali božskú vôľu
pohnúť, aby stvorila vesmír a zdieľala svoje božské vlastnosti a dokonalosti.
V ohľade celého ostatného vesmíru tieto vody a studnice boli
ešte zastavené a zadržované v medziach nesmierneho oceánu Božstva;
v jeho Bytosti neboli ešte zastavené zdroje alebo prúdy pre vonkajšiu činnosť,
nebol pre ne ešte vhodný predmet, menovite človek. Ale keď sa tieto
vyskytli, sväté človečenstvo Kristovo a Jeho panenská Matka už poskytovali
vhodný predmet dobrotivosti. A preto sa dodáva ďalej:
60. "Hory ešte s obrovskou ťarchou nestáli", lebo Boh ešte neurčil
stvorenie vysokých hôr patriarchov, prorokov, apoštolov a mučeníkov
alebo iných svätcov, vynikajúcich svätosťou, neprejavoval dosiaľ plnú
ťarchu a silu mocným a ľúbezným spôsobom, ktorým Boh sprevádzal
svoje rozhodnutia (úradky) a veľké diela. A nielen pred horami (čo
znamená veľkých svätcov), ale i „pred pahorkami som sa zrodila“, t. j.
pred rádmi svätých anjelov. Prv než boli títo, v božskej mysli už bolo po-
čaté najsvätejšie človečenstvo osobne spojené s božským Slovom a s Matkou,
ktorá Ho nosila. Syn i Matka boli počatí skôr, než rády zborov anjelských,
čím sa stáva zrozumiteľné, čo hovorí Dávid v ôsmom žalme: "Čo
je človek, že naň pamätáš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ? Učinil si
ho o málo menším od anjelov, slávou a cťou korunoval si ho, ustanovil si
ho nad dielom svojich rúk." Všetko si položil pod jeho nohy (Ž 8,5-8).
Nech každý rozumie a vie, že je to Bohočlovek, ktorý je nad všetkými anjelmi
a ľuďmi a že všetci sú nižší, než On a sú Jeho služobníkmi, lebo je
prvým v božskej mysli i v božskej vôli a s Ním je spoločná a nerozlučne
spojená jedna Žena a Panna, vznešená Kráľovná všetkého tvorstva.
61. Ako sa hovorí v hore uvedenom žalme, človek bol korunovaný
slávou a ustanovený nad všetkými dielami rúk Pána, čo sa stalo preto, že
jeho Náčelník mu obe koruny zaslúžil a tiež tú, ktorá bola udelená anjelom.
Ten istý žalm dodáva, že keď učinil človeka o málo menším od anjelov,
ustanovil ho nad všetky diela svojich rúk: a predsa i títo anjeli boli
dielom Jeho rúk. Tak Dávid hovoril k celému ľudskému pokoleniu, keď
vravel: "Boh učinil človeka o málo menším od anjelov;“ ale hoci človek
svojou prirodzenosťou je nižší, našiel sa predsa jeden Človek, ktorý bol
učinený väčším a bol ustanovený nad anjelov, ktorí boli dielom Božej
ruky. Táto nadvláda je v ráde milosti nielen pokiaľ sa týka Jeho Božstva
spojeného s človečenstvom, ale tiež pokiaľ sa týka človečenstva samého
 52 Kniha I.
a milosti udelenej mu spojením s Božstvom. V primeranom stupni tiež
Jeho svätá Matka získala túto vyvýšenosť, práve tak ako niektorí svätci
pôsobením zásluh toho istého vteleného Pána môžu dosiahnuť vyššie
miesto a trón nad anjelmi.
62. Ďalej sa hovorí: "Ja som sa zrodila,“ čiže bola narodená, čo
znamená viac, než byť počatá, lebo toto druhé sa vzťahuje na božskú myseľ
najsvätejšej Trojice v okamihu, keď vtelenie bolo známe a oceňované
podľa svojej hodnoty. Ale byť zrodená sa vzťahuje na výkon vôle, ktorá
rozhodla o tomto diele, lebo Najsvätejšia Trojica vo svojich božských
ustanoveniach (úradkoch) sa rozhodla účinne urobiť toto dielo a predbež-
ne uviedla do platnosti prehlásenie o spojení božskej Bytosti s ľudskou
a uvedenie do existencie nanajvýš svätej bytosti Márie. Preto sa najprv
používa slovo "počatá" a potom "zrodila sa", či narodila sa; lebo dielo vopred
v mysli vzniklo, potom ihneď bolo o ňom rozhodnuté, a potom ho
vôľa chcela.
63. "(Boh) prv ako učinil nivy a planiny a prvé hrudy na zemeguli."
Pred stvorením druhého sveta, to jest pozemského raja (v tomto zmysle sa
zem spomína druhýkrát), do ktorého bol postavený prvý človek po jeho
stvorení z prvého sveta na damašských pláňach a v ktorom zhrešil; bolo
určené najsvätejšie človečenstvo Slova a hlavná zložka, z ktorej mal vzísť,
totiž Panna. To bolo potrebné, aby Boh vopred urobil opatrenia proti jej
podieľaniu sa na hriechu, aby nikdy nebola hriechu poddaná. Nivy
a hrudy na zemeguli sú Cirkev bojujúca a dary a milosti, ktoré majú tiecť
zo žriedla Božstva. Tie boli určené pre všetkých ľudí, účinné najmä vo
svätých a predurčených. Upevnení v Bohu ako v sťažňoch alebo v ose,
a sú na Ňom závislí, predsa sa pohybujú okolo Neho, snažiac sa o dosiahnutie
cnosti viery, nádeje a lásky, ktorými sa udržujú, oživujú a riadia,
hoci sú ešte zapletení do ľudského spolužitia. Sú priťahovaní k svojmu
konečnému cieľu a k najvyššiemu dobru bez odchyľovania sa od stredu,
okolo ktorého sa točia. Znamená to tiež sviatosti a ustanovenie Cirkvi, jej
krásu a svätosť bez poškvrny a vrásky (Ef 5,27), lebo toto je význam tohoto
okrsku a tých riek. Prv než Najvyšší všetko toto pripravil a určil tieto
mystické priestory a systém, ktorého stredom a hlavou mal byť Kristus,
ustanovil spojenie Slova s ľudskou prirodzenosťou a zvestoval Jeho Matku,
cez ktorú mal vykonať tieto divy na svete.
64. "Keď pripravoval nebesá, bola som tam." Keď pripravoval
a predurčoval nebesá ako odmenu, ktorá mala byť udelená spravodlivým
synom Cirkvi po ich pozemskom putovaní, už vtedy bolo ustanovené
spojenie človečenstva so Slovom ako s jeho Hlavou a milosť tým zaslúžená;
a s Ním bola ustanovená Jeho najsvätejšia Matka. Keď väčšiu časť
 Zväzok prvý 53
milostí určil pre Matku a Syna, potom Boh rozdelil a pripravil podobné
dary a slávu pre ostatných svätcov.
65. "Keď (Boh) odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými" -
najmä keď sa rozhodol priepasti či hlbiny svojho Božstva uzavrieť v osobe
Syna podľa istých zákonov a rozmerov, ktoré žiaden žijúci tvor nikdy
neobsiahne a nepochopí. Vymedzil tento nebeský okruh, do ktorého nikto
nemohol a nemôže vstúpiť jedine iba Slovo (pretože okrem Neho nikto
nemôže túto oblasť vyplniť). Lebo iba tak Mu bolo možné vyliať a znížiť
svoje Božstvo do človečenstva a potom človečenstvo i Božstvo vliať do
života presvätej Márie a potom do malých rozmerov a spôsobov chleba
a vína a nakoniec do tesného miesta hriešnych smrteľných sŕdc. Toto všetko
je naznačené slovami: Priepasť, zákon a okruh alebo ohradenie. Sú nazvané
"istými" pre svoju mohutnosť a tiež pre ich istotu s akou boli splnené
(i napriek zdanlivej nemožnosti), a pretože sa neľahko vysvetľujú
slovami. Zaiste sa zdá nemožné, aby Božstvo bolo poddané zákonu, alebo
aby sa uzavrelo do určitých medzí. Avšak múdrosť a moc Pána to učinila
možným a uskutočnila to uzavretím Seba do predurčených stvorených bytostí.
66. "Keď oblohu upevňoval a odvažoval studnice vôd, keď vôkol
kládol moru jeho medze a zákon ukladal vodám, aby neprešli svojich
medzí." Boh tu nazýva spravodlivých "nebom", lebo tým naozaj sú, preto-
že Boh v nich prebýva svojou milosťou a prostredníctvom tejto podľa dispozície
každého z nich - dáva im zmužilosť a pevnosť, aby sa, pokiaľ sú
pútnikmi na tomto svete, povzniesli nad neho. Potom im podľa ich zásluh
dá miesto prebývania v nebeskom Jeruzaleme. Pre nich pripravil žriedla,
rozdelil ich a udelil každému podľa spravodlivosti. On odvažuje dary
slávy, čnosti, pomoci a dokonalosti podľa uváženia svojej Múdrosti. Keď
sa rozhodol rozdávať tieto vody milosti, rozhodol sa (ustanovil) tiež dať
človečenstvu spojenému s Božstvom celé more milostí a darov, ktoré
prirodzene tiekli z Božstva jeho spojením s Jednorodeným Boha Otca. Aj
keď toto more bolo nekonečné, Boh mu určil medze - určil ich totiž iba
pre človečenstvo, v ktorom má prebývať plnosť Božstva (Kol 11,9);
a bolo, uzavreté v týchto medziach za tridsaťtri rokov preto, aby mohlo
prebývať medzi ľuďmi a aby sa nestalo všetkým ľuďom to, čo sa stalo
trom apoštolom na hore Tábor. V tom samom okamihu, v ktorom celé
more a všetky rieky milostí dosiahli Krista, nášho Pána, pretože je najbliž-
ší Božstvu, pretekali tiež v Jeho najsvätejšej Matke, ktorá bola najbližšia
svojmu Jednorodenému Synovi. Lebo bez Matky, a zvlášť takej Matky,
dary milosti jej Syna by nebolo možné rozdeliť v takom poriadku a s takou
vysokou dokonalosťou. A nebol založený na žiadnom inom základe
 54 Kniha I.
ani ten obdivuhodný súlad nebeského a duchovného ústrojenstva a rozdá-
vania darov Cirkvi bojujúcej a víťaznej.
67. "Keď odvažoval základy zeme, s Ním som bola, všetko usporadujúc."
Vonkajšie diela sú spoločné všetkým trom božským Osobám lebo
všetky sú jeden Boh, jedna múdrosť, jedna moc; preto bolo naprosto potrebné,
aby Slovo, v ktorom podľa Božstva sú obsiahnuté všetky stvorené
veci, tvorilo ich spolu s Otcom. Tu však to znamená ešte viac, lebo v Bož-
skej vôli vtelené Slovo bolo tiež už prítomné i so svojou svätou Matkou.
Práve tak ako sú všetky veci stvorené cez Slovo ako Boha, tak tiež na
prvom mieste sú stvorené pre Neho. Pre Neho teda boli stvorené základy
zeme i všetko, čo je na nej, pretože On je najvznešenejší a najlepší cieľ.
68. Preto sa ďalej hovorí: "Kochala som sa každý deň, hrajúc sa pred
Ním v každom čase, hrajúc sa na kúsku zeme." Vtelené Slovo sa kochalo
po celý čas, pretože Mu boli známe všetky veky i život každého smrteľní-
ka, ktoré v porovnaní s večnosťou boli u Neho všetky ako jeden deň (Ž
89,4). Kochal sa, pretože celé dielo stvorenia našlo svoj cieľ, lebo keď
mal prísť posledný deň s celou svojou dokonalosťou, ľudia mali prežívať
(požívať) účinky milosti a koruny slávy. Kochal sa takmer, keď počítal tie
dni, kedy mal zostúpiť z neba na zem a vziať na seba ľudské telo. Vedel,
že všetky diela a myšlienky ľudí sú ako hry, ktoré pozostávajú z obyčajných
frašiek a klamov. Videl tiež spravodlivých, ktorí - hoci slabí a obmedzení
vo svojich možnostiach - predsa budú ochotní prejavovať a zjavovať
Božiu slávu a dokonalosť. Porovnával svoju nepremenlivosť s ľudskou
nestálosťou a ako napriek tomu On má konať súhlasne s nimi.
Kochal sa vo svojich vlastných dielach, najmä v tých, ktoré prichystal pre
svoju najsvätejšiu Matku. Kochal sa pohľadom do budúcnosti, kedy v Nej
prijme podobu človeka a urobí Ju hodnou takej veľkej prednosti. A preto-
že počiatok týchto ideálov a účinné rozhodnutie božskej vôle o nich malo
nasledovať po ich skutočnom splnení, preto božské Slovo dodáva:
69. " a moja rozkoš je prebývať so synmi ľudskými." Mojím obveselením
je pracovať pre nich a preukazovať im dobrodenia; mojím
uspokojením je zomrieť za nich a radosťou je mi byť ich Učiteľom a Spasiteľom.
Rozkošou je mi dvíhať biednych z prachu a stýkať sa s nízkymi,
preto je mi rozkošou ukryť svoje Božstvo a zaodiať ho ľudskou prirodzenosťou,
odložiť slávu svojho tela, aby som sa mohol byť schopným trpieť
a zaslúžiť pre ľudí priateľstvo Otca; byť Sprostredkovateľom medzi Jeho
nanajvýš spravodlivým hnevom a ľudskou zlobou, a byť ich vzorom
a hlavou, ktorú by mohli nasledovať.
70. Ó, večná a nepochopiteľná dobrota! Ako som uchvátená obdivom,
keď porovnávam nekonečnosť a nezmeniteľnosť tvojej Bytosti s nepatr-
 Zväzok prvý 55
nosťou človeka! Keď pozorujem Tvoju večnú lásku, ktorá je prostrednicou
medzi dvoma krajnosťami od seba tak nesmierne vzdialenými:
nekonečnú lásku k tvorovi tak bezvýznamnému a zároveň tak nevďačné-
mu! Ó, Pane, na aký nízky a nehodný predmet si uprel svoj zrak, a na aký
vznešený predmet má človek upútať svoju myseľ a príchylnosť, keď pozoruje
také tajomstvá. Plná úcty a so zarmúteným srdcom nariekam nad
nešťastným stavom ľudí, nad ich zaslepenosťou, nad ich ľahostajnosťou,
pretože sa nesnažia poznať, ako Tvoja velebnosť už na počiatku na nich
hľadela a ponúkala im pravé šťastie a blaženosť s toľkou láskou a starostlivosťou,
ako by v tom spočívala Tvoja vlastná blaženosť.
71. Všetky tieto diela a ich usporiadanie, ako boli postupne vytvárané,
mal Pán na mysli od počiatku a spočítal i zvážil ich podľa svojej nestrannosti
a spravodlivosti. Poznal sústavu sveta pred jeho stvorením, ako
je napísané v 7. kapitole knihy Múdrosti. Poznal začiatok, stred i koniec
času; zmeny ročné a beh vekov, usporiadanie hviezd, silu živlov, povahu
zvierat, zúrivosť divokých šeliem, silu vetrov, rozdiel v rastlinách, účinnosť
koreňov a myslenie ľudské. Všetko zvážil a spočítal, nielen to, čo je
doslovne isté o rozumných i nerozumných bytostiach, ale predurčil tiež
všetok duchovný význam tvorov. Pretože však toto nepatrí teraz do mojej
práce, na tomto mieste nebudem o tom hovoriť.
K a p i t o l a 6
O pochybnostiach, ktoré som predložila s ohľadom na náuky,
ktoré sú obsiahnuté v týchto kapitolách a odpoveď na ne
72. S ohľadom na náuky obsiahnuté v posledných dvoch kapitolách
vznikli vo mne pochybnosti; často som počula a vyučovali ma školené
osoby, že tieto pochybnosti sú pretriasané tiež v školách. Pochybnosť je
nasledovná: Či hlavnou pohnútkou vtelenia Slova bolo, aby Kristus sa stal
Hlavou a prvorodeným všetkého stvorenia (Kolos 1,15), a aby cez
spojenie božskej prirodzenosti s ľudskou spravil predurčených účastníkov
svojich vlastností a dokonalostí, spôsobom prislúchajúcim Jeho milosti
a sláve; a či prijatie tela, schopného trpieť a umrieť za človeka, bola jeho
druhotná, či vedľajšia pohnútka: teda ak tieto domnienky sú pravdivé, ako
je to možné, že je v Cirkvi svätej toľko rozdielnosti v názoroch o tejto
otázke? Najvšeobecnejší názor však je, že večné Slovo zostúpilo z neba,
aby vykúpilo ľudstvo svojím umučením a smrťou. 
 56 Kniha I.
73. Túto pochybnosť som pokorne predložila Pánovi. Keď ma
osvietil a porozumela som, spoznala som mnohé tajomstvá, ráčil mi dať
odpoveď. Tajomstvá samotné nemôžem vysvetliť, pretože slová Pána obsahujú
a znamenajú príliš veľa. Ale Jeho odpoveď bola nasledovná: "Snú-
benica moja a holubička moja, počúvaj: Ako Otec a Učiteľ rozlúštim tvoje
pochybnosti a poučím ťa o tom, čo nevieš. Vedz, že hlavný a správny
účel rozhodnutia, ktorý som mal na zreteli, keď som sa rozhodol spojiť
svoje Božstvo v telesnom spojení Slova s ľudskou prirodzenosťou, bola
sláva, ktorá sa tým má dostať môjmu menu a zároveň sláva, ktorá sa dostane
tvorom, ktorí jej budú hodní. Toto ustanovenie bolo by nad všetku
pochybnosť uskutočnené vtelením, i keby prvý človek nebol zhrešil, lebo
to bolo výslovné ustanovenie, podstatne nezávislé od nejakých podmienok.
Preto úmysel mojej vôle, hlavne moje spojenie s dušou človečenstva
Slova, bol by účinne splnený. Toto bolo v súlade so spravodlivosťou
a pravosťou môjho diela, a hoci to bolo dielom už vykonaného diela,
predsa však v mojom úmysle bolo predchádzajúce. Ak som odkladal s poslaním
môjho prvorodeného Syna, stalo sa tak preto, že som sa rozhodol
najprv pre Neho pripraviť vybranú spoločnosť spravodlivých, ktorí - predvídajúc
pád ľudstva - boli by ako ruže medzi tŕním, to jest medzi hriešnikmi.
Predvídal som pád ľudského pokolenia a rozhodol som výslovným
ustanovením, že Slovo má prísť spôsobom schopným utrpenia a smrti pre
spasenie ľudstva, ktorého má byť Hlavou. Tak moja nekonečná láska
k ľudstvu bude oveľa známejšia a zjavnejšia a moje právo a spravodlivosť
dostane spravodlivé zadosťučinenie; a ak ten, ktorý bude žiť prvý, bude
hriešnikom, tak ten, ktorý bude prvý v dôstojnosti, bude Spasiteľom (1
Kor 15,21). Podľa toho ľudia môžu poznať ťarchu hriechu a milovať
jedného a toho istého Stvoriteľa, Oživovateľa, Spasiteľa a Sudcu všetkých
smrteľníkov. Chcel som ich takmer prinútiť, aby mi splácali náležitou
vďačnosťou a láskou. Nechcel som ich bezodkladne potrestať, ako som
potrestal padlých anjelov, ale odpúšťajúc im a pozerajúc na nich s milosrdenstvom,
ponúkol som im vhodný liek, takže som vykonal prísnu
spravodlivosť na svojom Jednorodenom Synovi a človekovi som ponechal
láskavosť môjho veľkého milosrdenstva."
74. "Aby si lepšie porozumela odpovedi na tvoje pochybnosti, pamä-
taj, že v mojich rozhodnutiach (ustanoveniach) niet žiadneho postupu
času, ani ho nepotrebujem, aby som im porozumel a vykonal ich. Tí, ktorí
hovoria, že Slovo sa vtelilo preto, aby vykúpilo svet, majú pravdu, a tí,
ktorí hovoria, že by sa Slovo vtelilo i keby človek nebol zhrešil, tiež majú
pravdu, ale musí sa tomu správne rozumieť. Keby Adam nebol zhrešil,
Kristus by bol zostúpil z neba v takej podobe, aká by bola primeraná stavu
 Zväzok prvý 57
nevinného človeka; keď však Adam zhrešil, rozhodol som ďalším
ustanovením, aby jeho prirodzenosť bola schopná citu (bolesti a i.), lebo
predvídajúc hriech bolo treba napraviť ho takým spôsobom, akým bol
spáchaný. A ak si praješ vedieť, ako by bolo bývalo vykonané tajomstvo
vtelenia, keby si človek bol zachoval stav nevinnosti, teda vedz, že by
ľudská podstata bola tá istá ako je teraz, ale bola by bez vášní a bolestí
a nesmrteľná, ako bol môj Jednorodený po svojom zmŕtvychvstaní a pred
nanebovstúpením. Môj Jednorodený by bol žil a stýkal sa s ľuďmi, bola
by im zjavená všetka skrytá svätosť a tajomstvá, a Jeho slávu by boli často
videli, ako sa to stalo raz za Jeho smrteľného života (Mat 17,1). Všetci
by boli kráčali cestou k nebu a videli veľkú slávu môjho Jednorodeného;
boli by mali potešenie z rozhovorov s Ním a neboli by kládli žiadne prekážky
Jeho božskej činnosti, pretože by boli bez hriechu. Ale hriech to
všetko pokazil a zamedzil, a preto bolo potrebné, aby môj Syn prišiel
v prirodzenosti, ktorá je schopná trpieť a zomrieť.“
75. "Tá rôznosť názorov a úsudkov o týchto svätých veciach a tajomstvách
Cirkvi vzniká tým, že jeden súhrn tajomstiev zjavím a vysvetlím
jedným učiteľom, a iným objasnením zasa iný, pretože smrteľníci nie sú
schopní prijať všetko svetlo. Pokiaľ sú ľudia pútnikmi, nie je prospešné,
aby poznatky o všetkých veciach dostala jedna osoba. Lebo aj tí, ktorí sú
schopní porozumieť pravdám, získajú iba časť porozumenia, každý podľa
svojho stavu a zásluh. Plnosť všetkých darov náleží iba človečenstvu môjho
Jednorodeného a v primeranej miere Jeho Matke. Ostatní smrteľníci
ich neobdržia tak úplne, ani nie vždy tak jasne, aby si boli úplne istí. Preto
ich musia získavať študovaním a učením sa, používaním spisov a vedy.
Mnoho právd je zjavené v svätom Písme a niektorým ľuďom bolo dané
osvietenie zhora. Pretože väčšinu ľudí nechávam pracovať len s ich
prirodzeným svetlom, preto výsledok je, že chápu tajomstvá v rôznom
zmysle, a preto sú tiež rôzne mienky o rôznych častiach svätého Písma,
lebo každý sa drží svojej mienky, svojho názoru. Mnohí majú dobrý úmysel
a svetlo i pravda v podstate je jedna, ale je používaná s rôznymi úsudkami
a náklonnosťami, takže niektorí sa pridržiavajú jedných učiteľov, iní
zase druhých, a preto medzi nimi vznikajú spory."
76. "Jedna z príčin, prečo je viac rozšírený názor, že Slovo prišlo
z neba hlavne pre vykúpenie sveta, je čiastočne vysvetlená tým, že tajomstvo
vykúpenia i jeho účel boli už uskutočnené a Písmo sväté sa o ňom
tak často zmieňuje, a to ten pohľad robí pochopiteľnejším a zrejmejším.
Naopak nestalo sa a rozhodne nebolo ustanovené, aby Kristus nebol
schopný cítiť bolesť. Všetko, čo sa tohto stavu týka, zostáva skryté a nikto
o tom nemôže vedieť, okrem tých zvláštnych osôb, ktoré som zvolil pre
 58 Kniha I.
prijatie tohto osvietenia a aby zjavili moju lásku k človeku pre toto
ustanovenie. A hoci by toto mohlo stačiť, aby pohlo ľudí, keby o tom
náležíte uvažovali a prenikli to, predsa však ustanovenie a dielo vykúpenia
od hriechov je mocnejšie a pôsobivejšie, aby ich pohlo k nejakému
uznaniu a splácaniu mojej nesmiernej lásky, lebo toto je cieľ, ktorý urých-
ľuje moje diela. Preto som to primerane zariadil, aby tieto pohnútky a tajomstvá
boli zvlášť udržované v pamäti a boli často vysvetľované. Tak to
bolo, že keby človek nezhrešil, Slovo by nemuselo zostúpiť v citlivom
tele, ak ale zhreší, príde v tele schopnom utrpenia. Nech by sa bolo stalo
čokoľvek, ustanovenie o vtelení by nebolo ostalo nesplnené. Prajem si,
aby tajomstvá spasenia boli uznávané a prijímané v náležitej úcte a boli
vždy na pamäti, aby tak prinášali príslušné ovocie. Ale práve tak si tiež
prajem, aby smrteľní ľudia uznávali Slovo za svoju Hlavu a za konečnú
príčinu všetkého stvorenia a celého ľudského pokolenia, lebo spolu
s mojou vlastnou dobrotou bola jeho osobnosť hlavnou pohnútkou, aby
som dal existenciu tvorom. Majú Ho ctiť nielen preto, že spasil ľudské
pokolenie, ale tiež preto, že dal podnet k jeho stvoreniu.
77. "Všimni si tiež, Snúbenica moja, že veľmi často dopúšťam a spô-
sobujem rôznorodosť názorov medzi doktormi a učiteľmi. Tak niektorí
bránia to čo je pravdivé a iní, podľa svojho prirodzeného zmýšľania,
bránia zasa to, čo je chybné. Sú ešte iní, u ktorých dopúšťam , aby hovorili
i to, čo nie je pravda, aj keď to zrejme neodporuje skrytým pravdám
viery, v ktoré všetci musia veriť. Niektorí tiež učia to, čo je podľa ich
mienky možné. Týmto rôznym osvecovaním sa hľadá pravda a tajomstvá
viery sa stávajú zjavnejšie. Pochybnosť je podnetom pre rozumné
skúmanie pravdy. Tieto spory medzi učiteľmi slúžia správnemu a posvätnému
účelu. Pripúšťam ich preto, aby sa tým ukázalo, že pravá veda je
v mojej Cirkvi vo väčšej miere, než v bádaní všetkých svätých učiteľov
dohromady, a že ona ich môže spraviť múdrejšími nad mudrcov tohoto
sveta; že je nad nimi Jeden, ktorý je Radcom múdrych (Múd 7,15), totiž
Ja, ktorý jediný poznám všetko a rozumiem všetkému, ktorý odvažujem
a odmeriavam, pričom sám som nebol nikdy zmeraný ani pochopený
(Múd 9,13); môžu ľudia akokoľvek skúmať moje súdy a moje svedectvá,
nevystihnú ich, len keď Ja im udelím rozumnosť a osvietenie (Job 32,8),
ktorý som počiatok a pôvod všetkej múdrosti a vedy. Prajem si, aby ľudia
všetko to uznávajúc večne mi vzdávali chválu, vyzdvihovali a vyznávali
moju zvrchovanosť a slávu."
78. "Prajem si tiež, aby svätí doktori získali pre seba veľa milostí,
osvietenia a slávy svojimi horlivými, chválitebnými a posvätnými štú-
diami a aby sa pravda stále viac dokazovala a očisťovala i sledovala
 Zväzok prvý 59
k svojmu zdroju. Tým, že pokorne skúmajú tajomstvá a obdivuhodné
diela mojej pravice, zúčastňujú sa na nich i na chlebe porozumenia Písma
svätého (Ekl. 15,3). Prejavil som zvláštnu starostlivosť o doktorov a učite-
ľov, hoci ich zmýšľanie a pochybnosti boli také rôzne a viedli k rozličným
výsledkom. Niekedy na moju väčšiu oslavu a úctu, niekedy pre pozemské
ciele, dovoľujem im viesť spory a navzájom si odporovať; je veľa rôznych
spôsobov, ako postupovali a postupujú, aby ukázali svoju snahu a horlivosť.
Napriek tomu všetkému som ich viedol, riadil a osvecoval, poskytoval
som im ochranu takým spôsobom, aby pravda mohla byť vyšetrená
a jasne dokázaná. Toto svetlo sa rozšírilo, takže sa vedelo o mojej dokonalosti
a mojich obdivuhodných dielach, a Písmo sväté sa vykladalo
podľa vysokých pravidiel, čo sa mi veľmi páči. Preto zúrivosť pekla s nepochopiteľnou
nenávisťou (najmä v terajšej dobe) povýšila svoj trón neprávosti,
chcejúc pohltiť vody Jordánu (Job 40,18) a zatemniť svetlo svä-
tej viery bludnými náukami, snažiac sa rozsievať svoje falošné semeno
s pomocou človeka (Mt 13,25). Ale ostatná Cirkev i jej pravdy sú v najlepšom
poriadku; katolíci, hoci sú veľmi zaslepení a zapletení v iných
záležitostiach, predsa udržujú a bránia neochvejné pravdy viery a jej svetlo.
Volám všetkých ľudí s otcovskou láskou, aby sa podieľali na tomto
šťastí, ale málo je tých vyvolených, ktorí sa rozhodli poslúchnuť moje
volanie."
79. "Prajem si, Nevesta moja, aby si poznala, ako správne riadi moja
Prozreteľnosť veci takým spôsobom, aby učitelia hlbšie skúmali moje vý-
roky rôznosťou svojich pohľadov a vlastným úsilím, námahou a štúdiami,
a tak odhaľovali putujúcim ľuďom jadro svätého Písma. Bolo by pre mňa
veľkou útechou a bolo by to tiež v súlade s mojou činnosťou, keby učené
osoby uhasili a odložili pýchu, závisť a túžbu po márnej cti a tiež iné váš-
ne a neprávosti, ktoré z týchto vznikajú spolu so zlým semenom, ktoré
klíči z takého zamestnania (Mt 13,25). Ja však teraz nevytrhávam toto zlé
semeno, aby som s ním nevytrhal tiež dobré. " - Toto a oveľa viac mi povedal
Pán, čo nemôžem vyjadriť. Nech je večne chválená a velebená Jeho
Velebnosť, ktorý nepohrdol tak bezvýznamnou a neužitočnou ženou
a uznal za vhodné osvietiť a uspokojiť moju nevedomosť takou hojnou
mierou a láskyplným spôsobom. Nech Mu za to vzdávajú večnú chválu
a vďaku blažení duchovia i spravodliví na zemi.
 60 Kniha I.
K a p i t o l a 7
Ako Najvyšší začal svoje diela a stvoril všetky hmotné veci pre
človeka, kým anjeli a ľudia boli stvorení, aby boli Jeho ľudom
pod vodcovstvom vteleného Slova
80. Pôvodcom všetkého je Boh, ktorý stvoril všetky veci, čo sú. Jeho
mocná ruka dala existenciu všetkým Jeho vonkajším dielam kedy a ako
On chcel. Počiatok a postup stvorenia popisuje Mojžiš v prvej kapitole
knihy Genezis. Pretože mi Pán dovolil porozumieť tomu, zmienim sa
o tom, čo sa mi zdá prospešné pre objasnenie tajomného pôvodu vtelenia
Slova a nášho vykúpenia.
81. Slová prvej kapitoly knihy Genezis sú nasledujúce:
1. "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2. Zem však bola pustá a prázdna
a tma bola nad priepasťou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. 3. I riekol
Boh: Buď svetlo. A stalo sa svetlo. 4. A videl Boh svetlo, že bolo dobré,
a oddelil svetlo od tmy. 5. Nazval svetlo dňom a tmu nocou a nastal večer
a ráno prvý deň."
O prvom dni Mojžiš vraví, že "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." Hoci
On sám vo svojej bytosti je nemeniteľný, všemohúci Boh, keď vytváral
tvory, vzal takmer zo Seba a dal tvorom do vlastníctva, ako by sa chcel te-
šiť z diela svojich rúk, ako z dokonalého a primeraného výsledku svojho
diela. A prv než stvoril rozumné a múdre tvory, chtiac, aby tiež toto dielo
bolo najdokonalejšie, stvoril nebo pre anjelov a ľudí; a zem, ako miesto
putovania pre smrteľníkov. Tieto miesta sú prispôsobené ich účelu a sú
také dokonalé, že Dávid o nich hovorí: "Nebesia rozprávajú o sláve Pána,
obloha a zem hlásajú slávu diela Jeho rúk." (Ž 18,2). Nebesia vo svojej
kráse svedčia o vznešenosti a sláve, pretože je v nich uložená predurčená
odmena pre spravodlivých. A pozemská obloha hlása, že na zemi budú
tvory a ľudia obývajúci zem a ľudia po nej majú dôjsť k svojmu Stvorite-
ľovi. Prv než ich Najvyšší stvoril, prial si pripraviť a stvoriť pre nich to,
čo budú potrebovať na dosiahnutie svojho cieľa, i aby mohli žiť spôsobom
pre nich určeným. Tak všetky tvory budú takmer nútené poslúchať
a milovať svojho Tvorcu a Dobrodincu a podľa diela Jeho rúk budú poznávať
Jeho sväté meno a Jeho dokonalosti. (Rim 1,20)
82. O zemi povedal Mojžiš, že bola prázdna, ale o nebi nepovedal nič
také, pretože Boh stvoril anjelov v tom okamihu, o ktorom Mojžiš hovorí:
"Boh povedal: Buď svetlo, i stalo sa svetlo." Nehovorí tu iba o svetle podstatnom,
ale tiež o duchovnom, čiže o anjelských svetlách. Nerobí tu
o nich výslovne zmienku, ale ich iba uzaviera v tom slove, kvôli tomu, že
 Zväzok prvý 61
Židia boli náchylní pripisovať božstvo novým veciam a to i oveľa nižším,
než sú anjeli. Ale obrazný výraz o svetle je veľmi vhodný na označenie
anjelskej prirodzenosti, i svetla ich vedomostí a milosti, ktorými boli obdarení
pri svojom stvorení. Boh stvoril zem spoločne s nebesami, aby
v strede zeme vytvoril peklo; lebo ihneď v okamihu stvorenia zemegule
boli v jej vnútri ponechané veľké priestory a široké priepasti, vhodné pre
peklo, očistec a predpeklie. A v pekle bol súčasne stvorený hmotný oheň
a iné potreby, ktoré teraz slúžia k trestaniu zatratencov. Teraz mal Pán oddeliť
svetlo od tmy a nazvať svetlo dňom a tmu nocou. A to sa stalo
nielen s prirodzeným dňom a nocou, ale tiež s dobrými a zlými anjelmi,
lebo dobrým dal večné svetlo hľadenia na Neho a nazval to deň - večný
deň; a zlým dal noc hriechu, zvrhnúc ich do večných temnôt pekla. Tak
nás poučil o úzkom spojení medzi milosrdnou štedrosťou Stvoriteľa
a Oživovateľa a spravodlivosťou nanajvýš spravodlivého Sudcu v trestaní.
83. Anjeli boli stvorení v najvyššom nebi a v stave milosti, s pomocou
ktorej mohli byť prví, aby si zaslúžili odmenu slávy. Hoci boli uprostred
slávy, nehľadeli na Božstvo samé z tváre do Tváre bez zatienenia,
pokiaľ by si túto milosť nezaslúžili tým, že poslúchnu Božiu vôľu. Táto
skúška dobrých i zlých anjelov trvala iba veľmi krátky čas, lebo stvorenie
a skúška s jej výsledkom boli tri zvláštne okamihy, oddelené krátkymi
prestávkami. V prvom okamihu boli všetci stvorení a obdarení milosťou
a darmi, a boli z nich najkrajšie a najdokonalejšie tvory. Potom nasledovala
krátka prestávka, pri ktorej im bola predložená a vysvetlená vôľa Stvoriteľa
a daný zákon i nariadenie, aby Ho uznali za svojho Tvorcu a najvyš-
šieho Pána a slúžili účelu, pre ktorý boli stvorení. V tejto prestávke, okamihu
alebo lehote, svätý Michal a jeho anjeli viedli ten veľký boj
s drakom a jeho nasledovníkmi, popísaný svätým apoštolom Jánom
v dvanástej kapitole Apokalypsy. Dobrí anjeli, ktorí si zachovali milosť,
zaslúžili si večnú blaženosť, ale neposlušní, ktorí sa vzbúrili proti Bohu,
zaslúžili si trest, ktorý teraz trpia.
84. Hoci všetko to, čo patrí do druhého okamihu, pri prirodzenej pohyblivosti
anjelov a moci Božej sa mohlo vykonať za veľmi krátku dobu,
napriek tomu, ako som vyrozumela, láskavá zhovievavosť Najvyššieho
dovolila akési predĺženie. V tejto predĺženej dobe predložil im Boh dobro
i zlo, pravdu i klam, spravodlivosť i nespravodlivosť, milosť a Božie
priateľstvo, ako odporujúce hriechu a Božiemu nepriateľstvu. Bola im
daná schopnosť, aby videli večnú odmenu i večný trest, večné zatratenie
Lucifera a jeho nasledovníkov. Božská velebnosť ukázala im peklo a jeho
muky. Všetko to videli, lebo svojou vysokou a vznešenou prirodzenosťou
mali schopnosť rozumieť podstate iných, nadanejších i obmedzenejších
 62 Kniha I.
tvorov, takže pred stratou milosti dobre poznali miesto svojich trestov.
Hoci nepoznávali tým istým spôsobom odmenu slávy, mali o nej iné vedomosti
a okrem toho mali výslovný sľub Pána. Najvyšší teda ospravedlnil
svoj spor a konal s najvyššou nestrannosťou a spravodlivosťou. Preto-
že však všetka táto dobrota a spravodlivosť nepostačila, aby zadržala Lucifera
a jeho nasledovníkov, boli vo svojej zatvrdilosti potrestaní a zvrhnutí
do hlbín pekelných priepastí, kým dobrí anjeli boli upevnení vo več-
nej milosti a sláve. Toto všetko sa dokončilo v treťom okamihu a tým sa
jasne dokázalo, že okrem Boha žiadna bytosť nie je svojou prirodzenos-
ťou neschopná hrešiť, keď anjeli, ktorí boli tak vysoko postavení a ozdobení
takými mnohými veľkými darmi vedomostí a milostí, predsa zhrešili
a sú zatratení. Čo by sa stalo s ľudskou krehkosťou, keby ju božská moc
nechránila a prinútila Boha, aby ju opustil?
85. Ostáva iba vypátrať pohnútku, ktorá popudila Lucifera a jeho
spoločníkov k hriechu, a čo bolo príčinou ich neposlušnosti a pádu, lebo
toto je predmet, ku ktorému som chcela prísť. Ohľadne toho sa mi zjavilo,
že sa mohli dopustiť mnohých hriechov, čo sa týka viny hriechu (podľa
triedy prirodzenosti), hoci ich vskutku nedokončili. Avšak pre tie, ktorých
sa skutočne dobrovoľne a svojou skazenou vôľou dopustili, pre tieto dostali
náklonnosť k všetkým zlým skutkom, ku zvádzaniu iných, aby pá-
chali hriechy a ku schvaľovaniu tých hriechov, ktoré sami nemohli spá-
chať. Lucifer nasledujúc svoje zlé náklonnosti, ktoré ho od tej doby napl-
ňovali, upadol do nanajvýš neobmedzenej sebalásky, ktorá povstávala
z vedomia, že je obdarený väčšími darmi a väčšou krásou prirodzenej
milosti, ako ostatní, nižší anjeli. V tejto nespútanej záľube a sebavedomí
zotrval; a tak pre samoľúbosť ochabol a zlenivel vo vďačnosti povinnej
Bohu ako jedinému zdroju všetkého toho, čo obdržal. Znovu a znovu sa
s obdivom obracal k sebe a oddával sa záľube zo svojej krásy a milosti,
pričítajúc ju sebe a miloval ju ako svoju vlastnú. Táto nespútaná sebeláska
ho nielen podnecovala, aby sa povyšoval pre tieto vynikajúce čnosti, ktoré
obdržal, ale mala za následok tiež závisť a túžbu po iných daroch a vzne-
šenostiach, ktoré mu neprislúchali. Potom, keď ich nemohol dosiahnuť,
zahorel smrteľnou nenávisťou a rozhorčením voči Bohu, ktorý ho stvoril,
i voči Jeho tvorom.
86. Odtiaľ povstala jeho neposlušnosť, namyslenosť, nespravodlivosť,
nevera, rúhanie, a možno aj akási modloslužobnosť, lebo túžil, aby
sa mu vzdávala pocta a klaňanie, ktoré prislúcha iba Bohu. Rúhal sa bož-
skej velebnosti a svätosti, prestal dôverovať a byť Mu verný; kul plány na
zničenie všetkého tvorstva a namýšľal si, že toto všetko, ba i oveľa viac
vie urobiť svojou vlastnou mocou. Tak jeho pýcha stále vzrastá (Ž 73, 23)
 Zväzok prvý 63
a trvá, hoci jeho namyslenosť je väčšia než jeho sila, lebo v tejto nemohol
rásť (Iz 16,6), a v jeho hriechu priepasť ku priepasti volá (Ž 16,8). Prvý
anjel, ktorý zhrešil, bol Lucifer, ako je to popísané v štrnástej kapitole
Izaiášovho proroctva. On zviedol iných, aby ho nasledovali, a preto sa
nazýva kniežaťom zlých duchov; nie pre jeho prirodzené dary, lebo tieto
by mu ten titul nezaistili, ale iba pre jeho previnenie Tí, ktorí zhrešili,
neboli všetci z jedného rádu či hierarchie, ale vo všetkých rádoch bolo
veľa tých, ktorí sa dopustili hriechu.
87. Je potrebné vysvetliť tiež, čo mi bolo povedané o tom, po akej cti
a veľkosti Lucifer závistlivo bažil. Pretože v dielach Božích je miera, po-
čet i váha (Múd 11,21), Jeho Prozreteľnosť ustanovila, aby sa anjelom
hneď po ich stvorení - ešte prv, než by sa mohli prikloniť k rôznym
cieľom - ukázal účel, pre ktorý ich stvoril v takej vysokej a dokonalej
prirodzenosti. O všetkom tom som dostala nasledujúce vysvetlenie:
Najprv obdržali jasnejšie poznanie bytosti Božej, že je v podstate jeden,
v Troch Osobách, a že dostali príkaz klaňať sa Mu a ctiť Ho ako svojho
Stvoriteľa a najvyššieho Pána, nekonečného v podstate a vlastnostiach.
Všetci sa podrobili tomuto príkazu a poslúchli ho, ale s istým rozdielom;
dobrí anjeli poslúchli z lásky, a pretože je to spravodlivé, ukazovali svoju
lásku a dobrú vôľu, pripúšťali a ochotne verili v to, čo bolo nad ich chápanie
a poslúchali s radosťou. Lucifer naproti tomu sa síce podrobil, pretože
sa mu zdalo nemožným protiviť sa, ale neurobil tak s dokonalou láskou,
pretože bol akoby rozdelený vo svojej vôli medzi sebou a neomylnou
pravdou Pána. V dôsledku toho sa mu ten príkaz zdal do istej miery ťažký
a násilnícky a splnil ho bez lásky a nežiadal si vykonať vec spravodlivú.
Tak sa už vopred vystavil nebezpečenstvu, že nezotrvá. Hoci pre túto neochotu
a váhanie vo vykonaní tohto prvého skutku ešte nestratil milosť,
predsa tu začala jeho zlá náklonnosť, lebo mu ostala istá slabosť jeho
prirodzenosti a neochota ducha a čnosti, a dokonalosť jeho prirodzenosti
sa tak neskvela, ako sa skvieť mala. Zdalo sa mi, že účinky tejto Luciferovej
nedbalosti boli podobné, aké spôsobuje v duši človeka dobrovoľne
spáchaný všedný hriech. Nehovorím, že vtedy sa dopustil ťažkého
hriechu, ba ani všedného, lebo splnil prikázanie Božie; ale bolo to splnenie
vlažné a nedokonalé, pochádzajúce viac z vedomia presily, než
z láskavej a ochotnej poslušnosti. Tak sa vystavil nebezpečenstvu pádu.
88. Potom bolo anjelom oznámené, že Boh stvorí ľudskú prirodzenosť
a rozumné tvory, nižšie než sú oni, aby tiež títo milovali a ctili Boha
a báli sa Ho ako svojho Pôvodcu a večného Boha. Bolo im zdelené, že
tieto tvory budú vo veľkej priazni u Boha a že druhá osoba Najsvätejšej
Trojice stane sa telom a príjme ich prirodzenosť, ktorú tým pozdvihne ku
 64 Kniha I.
zlúčeniu ľudskej prirodzenosti s božskou a ku spojeniu s božskou Osobnosťou;
že oni (anjeli) majú Ho uznávať za svoju Hlavu nielen ako Boha,
ale ako Boha a človeka klaňajúc sa Mu a uctievajúc Ho ako Bohočloveka.
Okrem toho anjeli budú v dôstojnosti a milosti nižší než On a budú Jeho
služobníkmi. Boh im dal schopnosť poznať primeranosť a oprávnenosť
tohoto spravodlivého postavenia. Lebo okrem predvídaných zásluh tohoto
Bohočloveka, bol im ukázaný tiež prameň milosti, ktorú oni teraz majú,
i sláva, ktorú majú dosiahnuť. Vyrozumeli tiež, že oni boli a ostatné tvory
majú byť stvorené pre Jeho česť a slávu a že On bude ich Hlavou. Všetci,
ktorí budú schopní poznať Boha a tešiť sa z Neho, majú byť ľudom Syna
Božieho a budú Ho uznávať a ctiť ako svojho Vodcu. Tieto prikázania boli
ihneď anjelom nariadené.
89. Všetci poslušní a svätí anjeli sa týmto prikázaniam podrobili
a prejavili svoj súhlas a uznanie pokornou a láskyplnou podriadenosťou
svojej vôle. Ale Lucifer, plný závisti a pýchy, odporoval a navádzal k odporu
tiež svojich nasledovníkov, čo oni tiež urobili a dali prednosť nasledovaniu
Lucifera a neposlušnosti voči prikázaniam Božím. Toto bezbožné
knieža ich prehovorilo, že bude ich náčelníkom a zabezpečí svoju
vládu, nezávislú a oddelenú od Kristovej vlády. Závisť a pýcha spôsobili
v týchto anjeloch takú veľkú zaslepenosť, takú rýchlu nákazu, že mor
hriechu sa rozšíril na nespočetné množstvo iných anjelov.
90. Nato nastal na nebi veľký boj, ktorý sv. Ján popisuje v 12. kapitole
Apokalypsy. Lebo poslušní svätí anjeli, plní vrúcnej žiadostivej horlivosti
pre slávu Najvyššieho a pre česť vteleného Slova požiadali, aby im
Boh dovolil a schválil odporovať drakovi a toto dovolenie dostali dané.
Ale v tom všetkom bolo skryté ešte aj iné tajomstvo: Keď bolo anjelom
zjavené, že budú musieť poslúchať vtelené Slovo, bol im daný ďalší tretí
príkaz, totiž, že zároveň s Ním majú uznať za vyššiu od seba Ženu,
v ktorej lone Jednorodený od Otca prijme na seba telo a táto Žena bude
Kráľovná a Pani všetkého tvorstva. Dobrí anjeli poslúchli toto prikázanie
Pána a ochotne sa mu podrobili ešte s väčšou a živšou pokorou, chváliac
moc a tajomstvo Najvyššieho. Lucifer však so svojimi prívržencami vystúpil
ešte do väčšej výšky pýchy a chvastavej drzosti. S nespútanou zúrivosťou
žiadal, aby on sám bol hlavou celého ľudského pokolenia i anjelských
rádov, a ak sa má uskutočniť telesné spojenie, žiadal, aby bolo
uskutočnené v ňom.
91. S najhroznejším rúhaním zavrhol prehlásenie, ktoré ho činilo niž-
ším, než má byť Matka vteleného Slova, naša Pani. Obrátil sa proti Pô-
vodcovi týchto veľkých divov, v bezuzdnom rozhorčení volal k ostatným
anjelom a poburoval ich slovami: "Tieto prikázania sú nespravodlivé
 Zväzok prvý 65
a urážajú moju veľkosť. Pane, Ty hľadíš s takou veľkou láskou a tak veľ-
mi máš v priazni túto ľudskú prirodzenosť; ja ju však budem prenasledovať
a hubiť. K tomuto cieľu budú smerovať všetky moje snahy. A tú
Ženu, Matku Slova, ja zvrhnem z toho miesta, na ktoré ju Ty hodláš postaviť
a svojimi rukami zmarím plán, ktorý si urobil."
92. Toto pyšné chvastanie tak popudilo horlivosť Pána, že povedal
Luciferovi, aby ho pokoril: "Táto žena, ktorej odopieraš úctu, pošliape
tvoju hlavu, Ňou budeš premožený a zničený." (Gen 3, 15). A ak skrz tvoju
pýchu príde smrť na zem (Múd 2,24), tak život a spása vzíde smrteľní-
kom skrz pokoru tejto Ženy. Tí, ktorí budú podľa prirodzenosti a podoby
tohto Muža a Ženy, obdržia dary a korunu, ktorú ste ty a tvoji nasledovní-
ci stratili." Na to drak, naplnený nevôľou proti všetkému čo poznal ako
vôľu Božiu alebo Jeho ustanovenie, odpovedal s pýchou a vyhrážaním, že
zničí celé ľudské pokolenie. Dobrí anjeli videli spravodlivé rozhorčenie
Najvyššieho proti Luciferovi a jeho spoluodpadlíkom a bojovali proti nim
zbraňami súdnosti, rozumu a pravdy.
93. Všemohúci pri tej príležitosti urobil ďalšie obdivuhodné tajomstvo.
Keď dal všetkým anjelom dostatočne jasne pochopiť veľké tajomstvo
spojenia Božskej prirodzenosti s ľudskou, ukázal im obraz najsvätej-
šej Panny pomocou predstavivosti - hovorím tu podľa nášho chápania
týchto vecí. Ukázal im dokonalosť ľudskej prirodzenosti v krásnom obraze,
predstavujúcom najdokonalejšiu Ženu, v ktorej ruka Všemohúceho
bude pôsobiť oveľa podivuhodnejšie, než vo všetkých ostatných tvoroch.
Lebo do nej chcel vložiť vyšším a vznešenejším spôsobom dary svojej
pravice a milosti. Toto znamenie a či videnie Kráľovnej nebies a Matky
vteleného Slova oznámil a ukázal všetkým anjelom, dobrým i zlým. Dobrí
anjeli, akonáhle ho videli, plní veľkého údivu prepukli v chválospevy a od
toho času začali hájiť česť vteleného Boha a jeho svätej Matky, ozbrojení
ohnivou horlivosťou a nepremožiteľným štítom onoho zjavu. Drak a jeho
spojenci naproti tomu boli zachvátení neskrotnou nenávisťou a zúrivosťou
proti Kristovi a jeho svätej Matke. Potom sa stalo to, čo je napísané
v dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána, čo vysvetlím v nasledujúcej
kapitole, ako mi to bolo zjavené.
 66 Kniha I.
K a p i t o l a 8
Pokračovanie o predošlom predmete a vysvetlenie dvanástej
kapitoly Zjavenia sv. Jána
94. V dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána sa hovorí doslova:
1. "I ukázalo sa na nebesiach veľké znamenie: Žena odetá v slnce pod
nohami mala mesiac a na hlave veniec z dvanástich hviezd.
2. Keďže bola v požehnanom stave, kričala v pôrodných bolestiach
a mukách.
3. A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý drak,
ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún.
4. Svojím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na
zem. Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej dieťa,
chlapca, hneď, len čo ho porodí.
5. I porodila dieťa, chlapca, ktorý má železnou berlou pásť všetky národy.
Ale jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.
6. A Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili
1260 dní.
7. A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali s drakom. Aj
drak a jeho anjeli bojovali.
8. Ale nemali síl a nebolo pre nich miesta na nebesiach.
9. A zvrhnutý bol veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan,
zvodca celého sveta; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí
s ním.
10. V tom som počul mohutný hlas volať na nebesiach: Teraz prišlo spasenie
a moc a Kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo
bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším
Bohom dňom i nocou.
11. Lež oni zvíťazili nad ním pre Baránkovu Krv a pre slovo svojho
svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.
12. Preto plesajte, nebesá, a všetci, ktorí v nich prebývate! "Beda však
zemi a moru, lebo diabol zostúpi k vám veľmi rozzúrený, vediac, že
má málo času."
13. Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, dal sa prenasledovať Ženu,
ktorá porodila chlapca.
14. Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby mohla odletieť na
svoje miesto na púšti a živila sa tam mimo dohľadu hada rok a dva
roky a pol roka.
 Zväzok prvý 67
15. A had vychrlil za Ženou vody z pysku ako rieku, aby ju prúd strhol.
16. Ale zem pomohla Žene: otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil
z pysku.
17. I rozhneval sa drak na Ženu a pobral sa bojovať proti ostatným z jej
potomstva, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježi-
šovo.
18. A zastal na brehu mora.
95. Toto sú slová evanjelistu. Hovorí v minulom čase, lebo v tej dobe,
keď mu to bolo zjavené, už sa to stalo. Hovorí: "Ukázalo sa znamenie
veľké na nebi: Žena odetá v slnce, pod nohami mala mesiac, a na hlave
korunu z dvanástich hviezd." Toto znamenie z božského nariadenia sa
v nebi skutočne ukázalo a bolo ukázané dobrým i zlým anjelom, aby
hľadiac naň mohli podrobiť svoju vôľu Božím prianiam a rozkazom.
Videli ho teda skôr, než dobrí volili dobro a zlí sa stali zlými. Bolo to aké-
si zrkadlo podivuhodnej dokonalosti diela Božieho v stvorenej ľudskej
prirodzenosti. Hoci Boh túto dokonalosť anjelom už zjavil, keď im dal vedomie
o tajomstve zlúčenia božskej prirodzenosti s ľudskou, predsa im to
chcel zjaviť ešte iným spôsobom, totiž tým, že im ukázal ľudského tvora,
ktorého mal stvoriť, najdokonalejšieho a najsvätejšieho po človečenstve,
nášho Pána. Bolo to tiež znamenie na ubezpečenie dobrých anjelov a na
zmätenie zlých, lebo im to zrejme ukazovalo, že Boh splní ustanovenie
o stvorení človeka, napriek tej urážke, ktorej sa dopustili a vtelené Slovo
a táto Žena, jeho Matka, budú sa mu páčiť nekonečne viac, než sa Mu
môžu znepáčiť neposlušní anjeli. Toto znamenie bolo tiež ako dúha, ktorá
sa ukazuje na nebi v mrakoch po búrke ako záruka, že i keby ľudia zhrešili
ako tí anjeli a stali sa neposlušní, nebudú tak bez milosti trestaní ako anjeli
, ale že toto podivuhodné znamenie im poskytne blahodarný liek. Bolo
to, akoby Boh povedal anjelom: "Iné tvory, ktorým dám existenciu, nebudem
trestať tým istým spôsobom, pretože k tomu rodu náleží Žena,
v ktorej môj Jednorodený prijme telo. Môj Syn bude obnoviteľom priateľ-
stva a Zmiercom mojej spravodlivosti; On otvorí cestu k blaženosti, ktorú
by hriech zavrel.
 96. Po potrestaní neposlušných anjelov použil Boh toto znamenie
ako svedectvo, ktorým ukázal, že Jeho hnev, ktorý podnietila Luciferova
pýcha, bol týmto znamením utíšený a uzmierený. A podľa nášho spôsobu
chápania - radoval sa z prítomnosti Kráľovnej predstavenej týmto obrazom.
Dal anjelom poznať, že skrze Krista a Jeho Matku odteraz obráti
na ľudstvo tie milosti, ktoré odpadlí anjeli stratili svojím odbojom. Ono
veľké znamenie malo na dobrých anjelov ešte aj iný účinok; hlavne preto,
že boli akoby zarmútení a nešťastní (hovoriac podľa nášho spôsobu chá-
 68 Kniha I.
pania) chcel ich Najvyšší potešiť pohľadom na ten obraz a touto
mimoriadnou rozkošou zvýšiť ich podstatnú blaženosť, čo si zaslúžili svojím
víťazstvom nad Luciferom. Pozorovali túto Ženu takú plnú milosti
(Ester 4,11), ktorá sa im javila ako znamenie pokoja a hneď poznali, že
vyhlásenie trestu nebolo vynesené proti nim, pretože oni poslúchli rozkazy
a vôľu Pána. V tomto znamení im bolo veľa zjavené o tajomstvách
a svätosti Vtelenia a o Cirkvi bojujúcej a jej členoch. Vyrozumeli tiež, že
majú byť na pomoci ľudskému pokoleniu tým, že budú bdieť nad ľuďmi,
majú ich hájiť proti ich nepriateľom a viesť k večnej blaženosti. Videli
tiež, že za svoju blaženosť budú vďačiť zásluhám vteleného Slova a že ich
Stvoriteľ zachoval v stave milosti skrz Krista, ktorého božským úmyslom
predurčil.
97. Akou veľkou radosťou a šťastím bolo toto všetko pre dobrých anjelov,
takým veľkým trápením to bolo pre zlých duchov. Pre týchto to
bolo časťou a počiatkom ich trestu, lebo ihneď videli, že budú týmto
znamením premožení a potupení (Zj 3,15), lebo ho nezužitkovali vo svoj
prospech. Všetky tieto a iné tajomstvá, ktoré nemôžem vysvetliť, snažil sa
evanjelista zhrnúť v tejto kapitole a uzavrieť v tom veľkom znamení, aj
keď pre nás to ostane nejasné a tajomné, pokým nepríde príslušný čas.
98. Spomínané slnko, ktorým je Žena odetá, je pravé Slnko spravodlivosti.
Anjeli boli tým poučení, že Najvyšší bude svojou milosťou ostávať
s touto Ženou, aby ju zatieňoval a hájil ochranou svojej nepremožiteľnej
pravice. Mesiac bol pod jej nohami a slnko a mesiac sa rozlišujú od seba
ako deň a noc. Mesiac ako symbol hriechu je pod jej nohami a slnko,
ktoré je symbolom svetla milosti, odieva ju po celú večnosť. Tak isto všetky
nedostatky milosti všetkých smrteľníkov musia byť pod jej nohami
a nikdy nesmú vystúpiť do jej duše alebo k jej telu, ktoré naopak majú
byť vždy nad všetkými anjelmi a ľuďmi. Ona jediná má byť vylúčená
z tmy a pádu Luciferovho i Adamovho a bude ich šliapať nohami a tieto
nebudú môcť nadobudnúť nad ňou žiadnu prevahu. Ako bola povznesená
nad všetku vinu a následky dedičného hriechu, i bez osobných hriechov,
Boh teraz symbolicky položil hriech pod jej nohy, aby dobrí anjeli a tiež
zlí (hoci títo nedosiahli úplnú vedomosť o tomto tajomstve) mali úctu
k tejto Žene ešte prv, než skutočne prišla na svet.
99. Koruna z dvanástich hviezd sú zrejme všetky čnosti, ktorými bola
ozdobená táto Kráľovná neba a zeme. Avšak tajomstvo, že koruna pozostávala
z dvanástich hviezd, má vzťah k dvanástim pokoleniam izraelským,
podľa ktorých všetci vyvolení a predurčení sú poznačení, ako je to uvedené
v siedmej kapitole Zjavenia sv. Jána. A pretože dary, milosti a čnosti
všetkých vyvolených v najvyššom a najvznešenejšom stupni mali koru-
 Zväzok prvý 69
novať ich Kráľovnú, preto bola okolo jej hlavy koruna z dvanástich
hviezd.
100. "Keďže bola v požehnanom stave." V prítomnosti všetkých anjelov,
na radosť dobrých a pre potrestanie zlých, ktorí odporovali vôli
Božej a splneniu tohto tajomstva, bolo im ukázané, že tri Osoby najsvätej-
šej Trojice vyvolili túto podivuhodnú Ženu za Matku Jednorodeného Otcovho.
A pretože dôstojnosť Matky Slova bola hlavným počiatkom a zá-
kladom všetkých veľkých prednosti tejto veľkej Panej a tohoto jej symbolu,
bola ukázaná anjelom ako miesto odpočinku Najsvätejšej Trojice,
zastúpenej v božskej Osobe vteleného Slova. Pre ich nerozlučné spojenie
a spoločné bytie, všetky tri Osoby nemohli ináč, než byť tam, kde niektorá
z nich bola prítomná; aj keď iba osoba Slova prijala ľudské telo a iba
s Ním bola Mária v požehnanom stave.
101. "Kričala ..." Hoci dôstojnosť tejto Kráľovnej a tohto tajomstva
mala byť na počiatku skrytá, aby sa Boh mohol narodiť pokorný, chudobný,
nepoznaný, predsa neskoršie správa o tomto narodení bola hlasno
ohlásená, že jej prvá ozvena pobúrila kráľa Herodesa a naplnila ho obavami.
Vyvolala mudrcov z ich palácov a kráľovstiev, aby Ho hľadali (Mat.
2,3). Niektoré srdcia boli dotknuté bázňou, iné boli pohnuté k vnútornej
vrúcnosti. Ovocie tohto narodenia, rastúce až do tej doby, kedy bolo pový-
šené na kríž, tak hlasno kričalo, že ho bolo počuť od východu slnka až na
západ (Jn 12,32) a od končín severných až po končiny južné (Rim 10,18).
Tak ďaleko bolo vtedy počuť hlas tej Ženy, ktorá porodila Slovo večného
Otca.
 102. "V pôrodných bolestiach a mukách." Nehovorí to preto, že mala
porodiť v telesných bolestiach, pretože to bolo nemožné v tomto božskom
pôrode. Ale hovorí to preto, že má byť veľkou bolesťou pre Matku, keď
uvidí božské Dieťa vychádzať z úkrytu jej panenského života preto, aby
trpelo a zomrelo ako obeť na zadosťučinenie za hriechy sveta. Lebo o tom
Kráľovná mohla vedieť - a skutočne vedela o tom všetko vopred z Písma
svätého. Pre prirodzenú lásku takej Matky, k takému Synovi, musela byť
hlboko zarmútená, i keď s úplnou odovzdanosťou vôli Božej. V tejto
bolesti bol tiež vopred naznačený zármutok tejto najnežnejšej Matky, aký
jej spôsobí myšlienka, že pôrodom, kedy Syn opustí jej panenské lono,
bude zbavená prítomnosti svojho pokladu; i keď jej duša stále požívala
prítomnosť Jeho Božstva, predsa má byť dlho bez jeho telesnej prítomnosti,
podľa ktorej bol výhradne jej Synom. Najvyšší ustanovil vyňať Ju
spod hriechu, ale nie od prác a bolestí, ktoré by zodpovedali odmene pre
Ňu pripravenej. Teda bolesti tohto pôrodu neboli následkom hriechu, ako
sú u potomkov Eviných, ale následkom vrúcnej a dokonalej lásky najsvä-
 70 Kniha I.
tejšej Matky k svojmu božskému Synovi. Všetky tieto tajomstvá boli pre
dobrých anjelov na obdiv a chválu, zlým však počiatkom ich trestu.
103. "A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý
drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún. Svojím
chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem."
Nato nasledovalo potrestanie Lucifera a jeho nasledovníkov; lebo po vyslovení
jeho rúhania proti Žene, ktorá bola obrazne ukázaná v nebeskom
znamení, zistil, že viditeľne, zovňajškom sa zmenil z najkrajšieho anjela
na zúrivého, najdesivejšieho draka. So zlosťou zdvihol svojich sedem
hláv, totiž viedol sedem légií či oddielov všetkých tých, ktorí ho nasledovali
a padli s ním. Každému oddielu, či zhromaždeniu, ustanovil hlavu
a rozkázal im, aby samostatne páchali hriechy a prijali vodcovstvo v siedmym
smrteľných hriechoch, ktoré sa obyčajne nazývajú hlavné, lebo zahr-
ňujú v sebe všetky ostatné hriechy a tvoria akýsi regiment, ktorý povstal
proti Bohu. Sú to hriechy: pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, nestriedmosť,
hnev, lenivosť. To je tých sedem korún, ktorými bol korunovaný
Lucifer, keď sa premenil na draka. To je trest, ktorým ho Najvyšší potrestal
a ktorým ho odsúdil, jeho i jeho nasledovníkov, pretože si to zaslúžili
hroznou zlobou. Všetkým bol odmeraný trest a bolesti, primerané ich
zlomyseľnosti a podielu, aký mali na splodení siedmych hlavných
hriechov.
104. Desať rohov znamenalo víťazstvo neprávosti a zloby draka
a márne chvastavé oslavy a povýšenosť, ktoré si pripisoval za svoju bezbožnosť.
Vo svojej nízkej túžbe po dosiahnutí predmetu svojej nadutosti
ponúkal nešťastným anjelom svoje zlovoľné a otravné priateľstvo a svojím
falošným kniežatám kamarátstvo a odmeny. Tieto sľuby, plné beštiálnych
nevedomostí a nesprávností boli tým chvostom, ktorým drak stiahol
za sebou tretí diel nebeských hviezd. Títo anjeli boli tie hviezdy a keby
boli vytrvali v dobrom, boli by cez celú večnosť žiarili s ostatnými anjelmi
a so spravodlivými ako slnko (Dan 12,3). Avšak trest, ktorý si zaslúžili,
strhol ich dole na zem, do ich nešťastia, priamo do stredu zeme, kde je
peklo, v ktorom po celú večnosť budú zbavení svetla a radosti. (Júda 6).
105. "Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej Dieťa,
len čo Ho porodí." Luciferova pýcha bola taká bezmedzná, že zamýšľal
postaviť svoj trón na výsosti a nanajvýš chvastavo hovoril v prítomnosti
Ženy ukázanej v nebeskom znamení: "Tento Syn, ktorého tá Žena porodí,
má nižšiu prirodzenosť než ja. Ja Ho pohltím a zničím. Povediem svojich
nasledovníkov proti Nemu, budem rozširovať svoje náuky proti Jeho prehláseniam
a proti zákonom, ktoré ustanoví. Budem viesť proti nemu
ustavičný boj a odpor." Ale Najvyšší Pán mu odvetil, že táto Žena porodí
 Zväzok prvý 71
Chlapčeka, ktorý bude riadiť všetky národy železnou berlou. - „Tento
človek,“ dodal Pán, "nebude Synom iba tejto Ženy, ale bude tiež mojím
Synom, pravým Bohom a pravým človekom, obdarený mocou, ktorá premôže
tvoju pýchu a rozdrví tvoju hlavu. On bude mocným Sudcom tvojím
i všetkých, ktorí ťa poslúchajú a nasledujú, a bude ťa riadiť železnou
berlou a zmarí všetky tvoje márne snahy a zámery. Tento Syn bude vzatý
do neba k môjmu trónu, kde bude sedieť po mojej pravici ako Sudca
a položím Jeho nepriateľov za podnož Jeho nôh, aby vládol nad nimi (Ž
2,9). Dostane odmenu ako muž spravodlivý, ktorý je zároveň pravým
Bohom a vykonal veľa pre svoje tvory; všetci Ho budú poznať, klaňať sa
Mu a ctiť Ho (Ž 19,1). Ty však, najnešťastnejší, poznáš, čo znamená deň
hnevu Všemohúceho. Táto Žena tiež bude zavedená do ústrania, na svoje
miesto, ktoré som pre Ňu určil" (Zj 12,6). Táto samota, do ktorej Žena
utiekla, je to postavenie, ktoré zastáva naša Kráľovná, ako jediná nepredstihnuteľná
vo svätosti a vyňatá spod každého hriechu. Lebo Ona mala tú
istú prirodzenosť ako smrteľníci, ale veľmi vynikala nad anjelmi v milosti,
zásluhách a daroch získaných spoločne s inými. Tak Tá, ktorá bola jediná
a nemala seberovnú medzi tvormi, utiekla a bola postavená do samoty
vyvýšenej nad všetky ostatné. Táto samota bola natoľko vzdialená od kaž-
dého hriechu, že drak ju nemohol ani uvidieť, ani od doby Jej počatia nemohol
o Nej nič poznať. Najvyšší postavil Ju samotnú a jedinú na svet,
nikdy nemala styk s hadom a nikdy mu nebola podriadená. Naopak, Boh
slávnym sľubom a zárukou potvrdil a prehlásil: "Táto Žena od prvého
okamihu jej existencie bude jediná, vyvolená pre Mňa; ja už teraz ju vyní-
mam od nadvlády jej nepriateľov a určím jej miesto milosti nanajvýš vynikajúce
a neporovnateľné, aby tam bola živená tisícdvestošesťdesiat
dní" (Zj 12,6). Za tento počet dní má Kráľovná zotrvať vo vnútornom
a duchovnom stave najvznešenejších a mimoriadnych milostí, ktoré majú
byť pamätnejšie a podivné. Toto sa stalo v posledných rokoch jej života,
čo s Božou pomocou budem rozprávať, keď k tomu dôjdem. V tom stave
bola živená tak božským spôsobom, že to nikdy nebudeme môcť náležíte
pochopiť. A pretože tieto milosti boli do istej miery cieľom, ku ktorému
smerovali aj iné milosti jej života a boli akýmsi vyvrcholením, preto sa
o nich evanjelista zvlášť zmieňuje.
 72 Kniha I.
K a p i t o l a 9
Vysvetlenie ďalšej kapitoly Zjavenia svätého Jána
106. "A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti
drakovi. Keď Pán ukázal tieto veci dobrým i zlým anjelom, sväté knieža
Michal a jeho spoločníci s Božím dovolením začali boj proti drakovi
a jeho stúpencom. Bol to podivný boj, lebo sa bojovalo rozumom a vô-
ľou. Svätý Michal planúc horlivosťou pre Božiu česť a ozbrojený božskou
mocou a svojou pokorou, odporoval nadutej pýche drakovej hovoriac:
"Najvyšší je hodný cti, chvály a klaňaniu, hodný je byť milovaný, obávaný
a poslúchaný všetkými tvormi. Je mocný a môže činiť, čo si praje. On,
ktorý je nestvorený a nezávislý na nikom inom, nemôže žiadať nič iné, iba
čo je nanajvýš spravodlivé. Nám dal milosť, akú máme, stvoril a urobil
nás z ničoho. Môže stvoriť iné bytosti, tak veľa a takým spôsobom, ako sa
Mu zapáči. Je správne a spravodlivé, aby sme pokorne padali dole tvárou
v Jeho prítomnosti a klaňali sa Jeho velebnosti a kráľovskej vznešenosti.
Preto poďte, anjeli, nasledujte ma, klaňajme sa Mu a vychvaľujme Jeho
podivuhodné a tajné súdy, Jeho najdokonalejšie a sväté diela. Boh je najvyšší
a nad všetkými tvormi a nemohol by byť najvyšším, keby sme my
mohli obsiahnuť alebo pochopiť Jeho veľké diela. Vo svojej dobrote
a múdrosti je nekonečný a bohatý v pokladoch svojich dobrodení. Ako
Pán všetkých a nikoho nepotrebujúci, môže ich udeľovať komu chce a nemôže
sa mýliť vo výbere. Môže milovať a zahrňovať svojou priazňou
kohokoľvek si vyvolí a môže milovať, koho chce; môže povyšovať, tvoriť
a obohacovať podľa svojho zaľúbenia. Vo všetkom je múdry, svätý a neodolateľný.
Klaňajme sa a ďakujme Mu za podivuhodné dielo Vtelenia,
ktoré ustanovil, za Jeho priazeň k Jeho ľudu, že mu navrátil milosť po
jeho páde. Klaňajme sa tejto Osobe, obdarenej božskou i ľudskou
prirodzenosťou, vzdávajme jej poctu a prijmime ju za svoju Hlavu, vyznajme,
že je hodný všetkej slávy, chvály a velebnosti, ako Pôvodca
milosti, vzdávajme Mu slávu a uznanie Jeho moci a Božstva.“
107. S takou zbraňou svätý Michal a jeho anjeli viedli vojnu a bojovali
ako s mocnými papršlekmi pravdy proti drakovi a jeho nasledovní-
kom, ktorí zase používali rúhanie. Lucifer však nemohol zniesť pohľad
svätého kniežaťa a nemohol mu odporovať, drásala ho vnútorná zlosť
a snažil sa uniknúť svojmu trápeniu; ale bola Božia vôľa, aby bol nielen
potrestaný, ale tiež premožený , aby svojím pádom poznal pravdu a Božiu
moc. Napriek tomu sa však rúhal a kričal: „Nespravodlivý je Boh, pretože
povýšil ľudskú prirodzenosť nad anjelskú. Ja som najvznešenejší a najkrajší
anjel a víťazosláva patrí mne. Ja som to, ktorý postavím svoj trón
 Zväzok prvý 73
nad hviezdy a budem ako Najvyšší; ja nebudem poddaný nikomu, kto má
nižšiu prirodzenosť a nedovolím, aby niekto dostal prednosť predo mnou,
alebo bol väčší ako ja.“ Podobne hovorili tiež Luciferovi nasledovníci. Ale
svätý Michal odpovedal: „Kto je ako Pán, ktorý sídli na nebesiach, alebo
kto sa Mu môže prirovnať? Umĺkni nepriateľ, zastav svoje hrozné rúhanie,
a pretože sa ťa zmocnila neprávosť, odíď z nášho stredu, ty bedár,
a vo svojej zaslepenosti a bezbožnosti buď uvrhnutý do tmavej noci a chaosu
pekelných múk. Ale my, duchovia Pána, uctime a pozdravme túto
požehnanú Ženu, ktorá má dať ľudské telo vtelenému Slovu a uznajme ju
za svoju Kráľovnú a Paniu.“
108. Veľké znamenie tejto Ženy slúžilo dobrým anjelom ako štít
a vojenská zbraň proti zlým anjelom; lebo pri pohľade naň slabla všetka
moc a dôvody zlých a boli uvedení do zmätku a mlčania, pretože nemohli
zniesť tie tajomstvá a svätosť, ktorú malo v sebe. A tak ako sa božskou
mocou sa ukázalo toto znamenie, tak sa tiež ukázala iná podoba, či
znamenie - draka , aby tak zmenený mohol byť potupne zvrhnutý z neba,
na zdesenie a hrôzu jeho nasledovníkov a na údiv svätých anjelov. To
všetko bolo výsledkom tohto nového prejavu spravodlivosti a Božej moci.
109. Ťažko je slovami popísať, čo sa odohralo v tom pamätnom boji,
pretože je príliš veľký rozdiel medzi našimi pojmami, založenými na
hmotných veciach a tými, ktoré by boli primerané prirodzenosti a výkonnosti
takých veľkých duchov, ako sú anjeli. „Ale zlí nepremohli“, lebo nespravodlivosť,
lož, nevedomosť a zlomyseľnosť nemohli obstáť proti
spravodlivosti, pravde, svetlu a dobrote, nemohli byť premožené tieto
cnosti neprávosťami. Preto sa tiež hovorí: „ Ani sa už nenašlo ich miesto
v nebi .“ Pre hriechy, ktorých sa títo zavrhnutí anjeli dopustili, stali sa
nehodnými byť v spoločnosti Pánovej a večne pozerať na Neho. Pamiatka
na nich bola vyhladená z Jeho pamäti, v ktorej boli zapísané pre vzne-
šenosť a milosť svojej prirodzenosti, akú dostali. Stratené právo na miesta
vyhradené pre nich, keby boli poslúchali, prešlo na ľudstvo. Teraz boli tie
miesta odovzdané ľuďom, a to tak, že i každý znak po odpadlých anjeloch
bol vyhladený a viac sa v nebi nenašiel. Ó, nešťastná hriešnosť a ne-
šťastie, ktoré nikdy nebude možné popísať, ktoré spôsobilo taký strašný,
hrozný trest! Evanjelista dodáva:
110. „ a zvrhnutý bol ten veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol
a satan, zvodca celého sveta; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí
s ním.“ Svätý knieža Michal zvrhol z neba draka Lucifera svojím
nepremožiteľným vojenským heslom: „Kto je ako Boh!“ Toto volanie
bolo také mocné, že stačilo zvrhnúť tohoto pyšného obra i všetky jeho
davy na zem do hrozného opovrhnutia do stredu zeme. Od tej doby začal
 74 Kniha I.
byť nazývaný drakom, hadom, diablom a satanom, ako ho pomenoval
svätý archanjel v onom boji, na znak jeho ničomnosti a zlomyseľnosti.
Zbavený blaženosti a cti, ktorej sa stal nehodným, bol zbavený tiež svojich
mien a čestných titulov a namiesto nich dostal také, ktoré naznačujú
jeho hanbu. Hriešne plány, ktoré navrhol a prikázal svojim spojencom,
najmä aby zvádzali a kazili všetkých žijúcich na svete, sú dostatočným
dôkazom jeho zlomyseľnosti. Preto ten, kto chcel trestať národy, bol odsúdený
do pekelných končín, ako hovorí prorok Izaiáš v 14. kapitole, do
hlbokej priepasti a jeho mŕtvola bola daná moľom a červom jeho vlastného
zlého svedomia; tak sa splnilo na Luciferovi všetko, čo prorok
o ňom v onej kapitole hovorí.
111. Keď bolo nebo vyčistené od zlých anjelov a dobrým, poslušným
bolo odkryté Božstvo, keď boli už prijatí do slávy a zlí boli potrestaní,
stalo sa potom to, čo evanjelista ďalej hovorí: „ vtom som počul mohutný
hlas volať na nebesiach : „ Teraz prišlo spasenie a moc a Kráľovstvo náš-
ho Boha, a vláda Jeho Pomazaného; lebo bol zvrhnutý žalobca našich
bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou.“ Tento
hlas, ktorý evanjelista počul, bol hlas Slova a všetci anjeli ho počuli
a načúvali mu. Jeho ozvena sa odrážala až v pekelných končinách a naplnila
diablov bázňou a triaškou. Oni však neporozumeli toto tajomstvo úplne,
ale iba natoľko, koľko Najvyšší určil zjaviť im pre zvýšenie ich zármutku
a trestu. Bol to hlas Syna, ktorý menom človečenstva, ktoré mal
prijať, žiadal večného Otca, aby spása, moc a kráľovstvo Jeho velebnosti
a Kristovo panovanie už započalo, keď bol vyvrhnutý žalobník bratov
toho istého Krista, nášho Pána, totiž ľudí. Bolo to ako žiadosť pred tró-
nom Najsvätejšej Trojice, aby bola vykonaná spása, moc a tajomstvo vykúpenia
a vtelenia. Žiadal, aby boli vykonané čo najskôr, pretože Lucifer
plný zúrivosti, závisti a zlosti proti ľudskej prirodzenosti, ktorú Slovo má
vziať na seba, teraz zle vyvádza na zemi. Slovo plné lásky a súcitu nazýva
ľudí svojimi bratmi. O Luciferovi sa hovorí, že na nich žaluje „dňom
i nocou“, pretože vo dne - pokiaľ ešte požíval milosť Božiu v prítomnosti
večného Otca a Najsvätejšej Trojice - plný pýchy nás zľahčoval, a ešte
viac v noci jeho vlastnej tmy a nášho pádu neustáva ustavične nás hanobiť
a prenasledovať a neprestane až do skončenia sveta. Slovo nazýva dielo
a tajomstvo vtelenia a svojej smrti „čnosťou“, „mocou“ a „panovaním“,
pretože skutočne v ňom všetky mali svoj počiatok, lebo práve vo vtelení
a smrti najlepšie prejavil svoje veľké čnosti a moc nad Luciferom.
112. Toto bolo po prvýkrát, čo sa Slovo menom človečenstva prihováralo
za ľud u Božstva a čo sa Otec - podľa nášho spôsobu chápania takých
vecí - radil s ostatnými Osobami najsvätejšej Trojice o tejto záleži-
 Zväzok prvý 75
tosti. Čiastočne zjavil tiež svätým anjelom uznesenie toho božského konzistória,
povedal im o tajomstvách, o ktorých rozhodli: „ Lucifer vztýčil
zástavu pýchy a hriechu a bude s celou svojou nenávisťou prenasledovať
ľudské pokolenie. Svojou ľsťou zvedie mnoho ľudí a využije ich vášne na
ich záhubu. Ľudia zaslepení hriechom a neprávosťami a nedbajúc na
nebezpečenstvá, budú sa spreneverovať. Avšak jeho klamlivá pýcha,
hriech a neprávosti sú nekonečne ďaleko od našej podstaty a našich prianí.
Preto my vyzdvihneme slávu čnosti a svätosti; za tým účelom druhá Osoba
prijme na seba ľudskú prirodzenosť: On povznesie čnosť pokory
a bude ju učiť, ako i poslušnosti a všetkým čnostiam, a zaistí spasenie
smrteľníkom. Bude pravým Bohom a stane sa pokorný a poslušný. Bude
Mužom spravodlivým, vzorom a učiteľom všetkých čností. Pred naším
tribunálom budú iba čnosti uznávané a budú víťaziť nad zlom. Povýšime
pokorných a ponížime pyšných (Mat. 11,28). Práca a vytrvalosť bude
v našich očiach chvályhodná; sužovaným a trpiacim budeme pomáhať.
Nech im utrpenie slúži na nápravu a na postup v milosti a v našom
priateľstve a podľa svojich schopnosti dosiahnu spasenie konaním čností.
Blahoslavení budú plačúci (Mat. 5,3), šťastní chudobní a tí, ktorí trpia pre
spravodlivosť a pre Krista, ich Vodcu; a nepatrní budú velebení a tichí srdcom
povýšení. Mierumilovní budú milovaní ako naši synovia. Najdrahší
nám budú tí, ktorí odpustia a znesú bezprávie a budú milovať svojich nepriateľov.
Udelíme im hojné požehnanie a v nebi nesmrteľnú slávu. Náš
Jednorodený splní toto ustanovenie a tí, ktorí Ho budú nasledovať, budú
naši vyvolení, naši zvlášť milovaní; ich dobré skutky budú mať svoj po-
čiatok v našom duchu, ktorý je prvou príčinou všetkých čností. My dopustíme,
aby zlí utláčali dobrých, a pomáhali im tak dosiahnuť korunu, zatiaľ
čo zlí si tým množia tresty. Nech sú pohoršení ( Mat. 18,7) pre všeobecné
dobro; nešťastní budú tí, ktorí to robia a blahoslavení tí, ktorých zlí sužujú.
Márniví a pyšní budú pohŕdať pokornými a urážať ich; veľkí a mocní
budú utláčať nízkych a skromných. Títo však namiesto zlorečenia budú
im žehnať (1. Kor. 4,12). Dokiaľ budú pútnikmi, budú nimi ľudia opovrhovať,
ale potom budú zaradení medzi anjelských duchov, našich synov,
a obdržia miesta a koruny, ktoré nešťastní a nehodní odpadlíci stratili. Zatvrdilí
a pyšní budú odsúdení na večnú smrť, kde poznajú svoje bláznivé
konanie a prevrátenosť.“
113. „Aby všetci mali pravý vzor a nadbytok milosti, ak si budú priať
ju využiť, zostúpi Syn schopný utrpenia a ako Vykupiteľ a zachráni ľudí
(ktorých Lucifer pripravil o ich blažené postavenie) a pozdvihne ich svojimi
nekonečnými zásluhami. Ustanovili a rozhodli sme sa na vykúpení
ľudstva skrz Vykupiteľa a Učiteľa, ktorý bude schopný uzmierovať a učiť,
 76 Kniha I.
ktorý sa narodí i bude žiť v chudobe, zomrie v opovrhnutí, odsúdený ľuď-
mi na najpotupnejšiu a najhroznejšiu smrť; budú ho pokladať za hriešnika
a za zločinca, ale predsa zadosťučiní našej spravodlivosti a za vinu
hriechu. S ohľadom na Jeho predvídané zásluhy budeme preukazovať
milosrdenstvo a láskavosť. S poznáme, že tí, ktorí sú pokorní a mierumilovní,
ktorí pestujú cnosť, trpia a odpúšťajú, sú nasledovníkmi Krista
a naši synovia. Nikto nebude môcť svojvoľne vojsť do nášho kráľovstva,
ale iba ten, kto sám seba zapiera a berie svoj kríž a nasleduje svojho Majstra
a Vodcu (Mat. 10,22). V našom kráľovstve budú iba dokonalí, ktorí
podľa zákona pracovali, bojovali a vytrvali až do konca. Títo budú mať
podiel v panovaní Kristovom, ktoré sa teraz začalo a ustanovilo. Lebo žalobník
svojich bratov je zvrhnutý dole; víťazstvo Kristovo je zaistené;
Jemu patrí povýšenie a sláva, lebo On obmyje a očistí človečenstvo svojou
krvou. Preto iba On bude hodný otvoriť knihu zákona a milosti ( Zj.
5,9). On je cesta, svetlo, pravda a život (Ján 14,6), skrze nich ľudstvo
môže prísť ku Mne. On jediný otvorí brány nebies. On bude Prostrední-
kom (I. Tim. 2,5) a Príhovorcom smrteľníkov, v Ňom budú mať Otca
a Brata (1. Ján 2,1), i Ochrancu, keď ich oslobodí od žalobníka a prenasledovateľa.
Anjeli, ktorí ako verní synovia podieľali sa na práci nášho
spasenia a moci a hájili panovanie môjho Krista, budú tiež poctení a korunovaní
a budú po celú večnosť so mnou.
114. Tento hlas ( v ktorom sú skryté tajomstvá od ustanovenia sveta,
a zjavené učením a životom Ježiša Krista), vyšiel z trónu a pôsobil viac
než môžem vysvetliť. Ním boli určené poslania, ktoré mali splniť anjeli.
Svätý Michal a svätý Gabriel boli ustanovení za vyslancov vteleného
Slova a Márie, Jeho najsvätejšej Matky. Majú byť pomocníkmi v celom
tajomstve vtelenia a vykúpenia. S týmito dvoma kniežatami bol pre tú istú
službu určený veľký počet anjelov, čo vysvetlím neskoršie ( v číslach 201
- 206) . Iných anjelov ustanovil Všemohúci za spoločníkov a strážcov
duší, aby ich učili a povzbudzovali k čnostiam a svätosti, odporujúcej neprávostiam,
do ktorých Lucifer sľúbil zvádzať ľudstvo. Boli ustanovení,
aby chránili a hájili duše a nosili ich na svojich rukách (Ž. 90,12), aby si
snáď spravodliví neudreli svoje nohy o kamene, čo predstavujú nástrahy
a osídla, ktoré im kladú nepriatelia.
115. Pri tejto príležitosti boli dané ešte aj iné ustanovenia, o ktorých
evanjelista hovorí, že začala moc, spasenie, sila a Kráľovstvo Kristovo.
Avšak k tajomným činom tejto doby patrí zvlášť poznačenie a vypočítanie
predurčených na tajomných doskách božskej mysle, skrz predvedené zá-
sluhy Ježiša Krista, nášho Pána. Ó, aké záhady a nevysvetliteľné tajomstvá
boli ukryté v lone Božom! Ó, aký blažený je osud vyvolených! Čo sa
 Zväzok prvý 77
môže rovnať dôležitosti tohto! Ktoré tajomstvo je také hodné všemohúcnosti
Božej! Aké veľké bolo víťazstvo moci Kristovej! Šťastní, nekonečne
šťastní sú tí spojenci, ktorí vtedy boli poznačení a spojení s touto Hlavou!
Ó, veľká Cirkev! Ó, silní ľudia a sväté zhromaždenia takého Vodcu a Majstra!
Pri pomyslení na také vznešené tajomstvá úsudok človeka sa stáva
bezmocným, môj rozum sa zastaví a jazyk onemie!
116. V rade troch božských Osôb dostala počiatok oná kniha, o ktorej
hovorí Zjavenie svätého Jána a bola podaná Jednorodenému Otca; vtedy
bola napísaná, uzavretá a zapečatená siedmimi pečaťami (Zjav. 5,7),
o ktorých píše evanjelista. Keď sa Slovo stalo telom, otvoril ju. Jednorodený
otvoril pečate podľa ich poriadku tým, že uskutočnil tajomstvá svojho
narodenia, života a smrti, až po dokončenie všetkých vecí. Kniha obsahovala
všetky ustanovenia Najsvätejšej Trojice po páde anjelov, menovite
všetko to, čo sa týka vtelenia Slova a zákona milosti, desiatich prikázaní,
siedmich sviatostí, všetkých článkoch viery a ich obsahu, zriadenia celej
bojujúcej Cirkvi. Vtelenému Slovu, ktoré na seba vzalo ľudskú prirodzenosť,
ako veľkňazovi a najvyššej Hlave (Žid. 6,20), bola daná moc udeľovať
potrebné splnomocnenia a dary apoštolom a služobníkom Cirkvi.
117. Toto bol tajomný začiatok zákona evanjelia. V najtajnejšom
poradnom zbore Trojice bolo dohodnuté a v božskom duchu zaznamenané,
aby tí, ktorí budú zachovávať zákon, boli zapísaní do knihy života.
Tu bol začiatok toho zákona a od večného Otca pápeži a preláti majú svoju
moc a zastupiteľské splnomocnenie. Z tejto nekonečnej moci prýšti sila
pre tých, ktorí sú tichí, chudobní duchom, pokorní a spravodliví. Toto je
ich nanajvýš skromný vznik, a preto možno právom povedať, že ten, kto
poslúcha predstaveného, poslúcha Boha (Luk.10,16), a kto nimi pohŕda,
pohŕda Bohom. Toto všetko vzniklo a bolo ustanovené v božskom duchu
a Kristovi bola daná moc, aby v príslušnom čase otvoril knihu ustanovení,
ktorá bola do toho času uzavretá a zapečatená. V tejto dobe Najvyšší vydal
zákon, to jest svedectvo o Jeho božských slovách v prirodzených zá-
konoch i v písomných zákonoch a sprevádzal ich podivnými skutkami
a zjavovaním časti svojich tajomstiev skrz prorokov a patriarchov.
118. Skrz tieto svedectvá a „pre krv Baránka“, vraví sa „oni (spravodliví)
zvíťazili nad ním (drakom).“ Krv Kristova by síce úplne stačila
a dala až nadbytočne všetkým veriacim schopnosť, aby premohli draka,
svojho žalobcu, a svedectvá i učenie prorokov majú veľkú silu a napomá-
hajú k večnej spáse - predsa však spravodliví získavajú ovocie umučenia
a vykúpenia len svojím dobrovoľným spolupôsobením s touto božskou
pomocou tak, že premáhajú samých seba i zlých duchov a používajú
milosti. Títo nielenže plnia obyčajné prikázania a rady dané Bohom, ale
 78 Kniha I.
idú až tak ďaleko, že i život svoj obetujú za Pána (Zj, 6,9) na svedectvo
Jemu i pre svoju nádej na korunu a víťazstvo, ktoré prisľúbil Kristus, ako
to robili mučeníci pre svedectvo viery a pre obhájenie jeho cti.
119. Vzhľadom na tieto tajomstvá Písmo sv. dodáva: „Preto veseľte
sa, nebesá, a všetci, ktorí v nich prebývate“. Veseľte sa, pretože budete
príbytkom spravodlivých a ich Vodcu Ježiša Krista a Jeho najsvätejšej
Matky. Veseľte sa, nebesá, lebo žiaden z hmotných a neživých tvorov
nemá lepší údel ako vy, pretože vy budete domom Božím, ktorý potrvá
večne a dostanete za Kráľovnú najčistejšie a nanajvýš sväté stvorenie, aké
vyšlo z moci Najvyššieho. Preto veseľte sa, nebesá a všetci, ktorí v nich
prebývate, vy anjeli, vy spravodliví, lebo budete spoločníkmi a služobníkmi
Syna večného Otca a jeho Matky a budete mať podiel v duchovnom
tele, ktorého hlavou je sám Kristus. Radujte sa, vy svätí anjeli, pretože
zvyšujete svoju radosť tým, že zastávate svoje úrady a slúžite im svojou
obranou a strážou. Nech sa obzvlášť raduje archanjel Michal, knieža
nebeských zástupov, pretože hájil v boji slávu Najvyššieho a jeho posvätné
tajomstvá, a pretože bude mať hlavnú úlohu pri vtelení Slova a bude
zvláštnym svedkom všetkých jeho výsledkov až do konca. Nech sa radujú
všetci jeho spojenci, všetci obranci Ježiša Krista a jeho Matky, pretože
v dobe svojej služby nestratia podstatnú slávu, ktorá im už patrí. Pre tieto
posvätné tajomstvá nech sa Nebesá veselia!
K a p i t o l a 10
Dokončenie vysvetlenia dvanástej kapitoly Zjavenia svätého
Jána
120. „Beda však zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený,
vediac, že má málo času.“ Beda zemi, na ktorej bude spáchané tak
veľa hriechov a bezbožnosti! Beda moru, ktoré odoprelo vyliať svoje zá-
plavy a bezodkladne zničiť páchateľov, ktorí sa dopustili takých veľkých
urážok proti Stvoriteľovi a pomstiť tie urážky voči Tvorcovi a Pánovi!
Avšak oveľa viac beda veľkému a zúrivému moru tých, ktorí nasledujú
zlého ducha po jeho zostúpení do ich stredu, aby bojoval proti nim s veľ-
kým hnevom a neslýchanou krutosťou! Je to hnev najzúrivejšieho draka,
väčší než ručiaceho leva ( 1. Peter 5,8), ktorý sa snaží zničiť všetko stvorenie,
ktorému všetky dni sveta sa zdajú krátkou dobou na vyliatie svojej
zlosti. Tak je hladný a smädný, aby škodil smrteľníkom, že nestačia mu
všetky dni ich života, lebo ich čas skončí, kým on túži po celej večnosti,
aby mohol bojovať proti synom Božím. Ale neporovnateľne väčšia je jeho
 Zväzok prvý 79
nenávisť proti tej najblahoslavenejšej Žene, ktorá má rozšliapať jeho
hlavu (Gen. 3,15). Preto evanjelista hovorí:
121. „Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, dal sa prenasledovať
Ženu, ktorá porodila chlapca.“ Keď odveký had videl to nešťastné miesto
a stav, do akého upadol, a že bol zvrhnutý z najvyššieho neba, vybuchol
ešte do väčšej zlosti a nenávisti a ako divoká beštia trhal svoje vlastné útroby.
Matku vteleného Slova začal tak zúrivo nenávidieť, že to ľudský
rozum a jazyk nemôžu pochopiť ani vysloviť. Ale do istej miery možno
túto zlosť poznať podľa toho, čo nasledovalo hneď potom, keď tento drak
zistil, že i so svojimi nasledovníkmi je uvrhnutý do pekelného ohňa. Popí-
šem túto udalosť, ako najlepšie mi bude možné a nakoľko to bolo môjmu
rozumu objasnené.
122. Cez celý prvý týždeň stvorenia sveta a toho, čo je na ňom, Lucifer
a zlí duchovia boli veľmi veľmi zamestnaní v snovaní nástrah a plánov
bezbožnosti proti Slovu, ktoré sa malo vteliť a proti Žene, z ktorej sa malo
narodiť ako človek. Prvý deň, ktorý zodpovedá terajšej nedeli, boli stvorení
anjeli; dostali zákony a predpisy, podľa ktorých majú konať. Zlí anjeli
neposlúchli a prestupovali nariadenia, ktoré dal Pán. Z božskej prozreteľ-
nosti a dopustenia nasledovali potom ďalšie udalosti, ktoré sú vyššie popí-
sané, až do rána druhého dňa, ktorý zodpovedá nášmu pondelku, kedy bol
Lucifer a jeho zástupy zvrhnutí do pekla. Trvanie týchto dní sa zhoduje
s krátkymi dobami alebo prestávkami, ktoré trvali medzi tvorením, činnosťou,
zápasom, pádom alebo oslávením. Akonáhle Lucifer a jeho nasledovníci
vošli do pekla, zhromaždili sa na všeobecnú poradu, ktorá
trvala až do rána vo štvrtok. V tejto dobe Lucifer napínal všetku svoju
bystrosť a diabolskú zlomyseľnosť v poradách sa zlými duchmi a kul
plány, ako čo možno najviac hnevať a urážať Boha, aby sa čo najviac pomstil
za trest, ktorým bol postihnutý. Konečne sa uzniesli a rozhodli, že
najväčšou možnou pomstou a urážkou proti Bohu bude, keď budú preká-
žať účinkom lásky, ktorú mal Boh k človeku. Dúfali, že tým, keď budú
ľudí klamať, prehovárať a pokiaľ možno i donucovať, dosiahnu to, aby
nedbali na priateľstvo s Bohom, aby k Nemu boli nevďační a protivili sa
Jeho vôli.
123. „Toto sa musíme snažiť robiť“, vravel Lucifer, „na to musíme
vynakladať všetky naše sily, snahy a vedomosti. Podmaníme si ľudské
tvory, aby sme ich mohli zničiť. Budeme prenasledovať toto ľudské pokolenie
a olúpime ho o odmenu, ktorú majú prisľúbenú. Napneme všetku
našu bdelosť, aby sme im znemožnili hľadenie na Boha, ktoré nám bolo
nespravodlivo odopreté. Ja dosiahnem nad nimi veľké víťazstvo. Všetkých
ich zničím a podriadim svojim zámerom. Rozosejem nové sekty
 80 Kniha I.
a bludy a zavediem zákony, ktoré sa vo všetkom budú protiviť zákonom
Najvyššieho. Vzbudím medzi ľuďmi falošných prorokov a vodcov, ktorí
tieto bludy budú rozširovať (Sk. 20,30) a pomocou nich budem rozsievať
toto semeno. Neskoršie im určím miesto v týchto hrozných mukách. Budem
utláčať chudobných, zarmútených a prenasledovať nesmelých. Budem
rozsievať sváry, vyvolávať vojny a popudzovať národy k vzájomné-
mu nepriateľstvu. Vzbudím pyšných a spupných mužov, aby šírili vládu
hriechu a keď uskutočnia moje plány, pochovám ich v tomto večnom
ohni, a to v mukách tým väčších, čím vernejšie ma nasledovali. Toto je
moje kráľovstvo a toto je odmena, ktorú dám tým, ktorí ma nasledujú.“
124. „Budem viesť krutý boj proti vtelenému Slovu; napriek tomu, že
je Bohom, je tiež človekom a má teda nižšiu prirodzenosť, než je moja. Ja
povýšim svoj trón a svoju dôstojnosť nad jeho; premôžem a ponížim Ho
svojou mocou a prefíkanosťou. Tá Žena, ktorá má byť Jeho Matka, zahynie
mojou rukou. Čo je jedna žena proti mojej moci a veľkosti? A vy, vy
zlí duchovia, ktorým sa ukrivdilo spolu so mnou, nasledujte ma a poslúchajte
ma pri vykonávaní tejto pomsty, ako ste ma nasledovali v neposlušnosti!
Predstierajte, že ľudí milujete, aby bolo možné ich zničiť. Pomá-
hajte im, aby ste ich prevrátili a priviedli do týchto mojich pekelných kon-
čín.“ Žiaden ľudský jazyk nie je schopný primerane opísať zlobu a zúrivosť
tohto prvého Luciferovho zhromaždenia a jeho zástupov, ktoré sa
konalo proti ľudskému pokoleniu, ktoré v tej dobe ešte ani neexistovalo,
ale jeho stvorenie bolo určené. V tejto porade zreli všetky neprávosti
a hriechy sveta, odtiaľ vznikli klamstvá, sekty a bludy; všetky neresti
vznikli v tomto zmätenom, hnusnom zhromaždení a všetci, ktorí páchajú
zlo, sú v službách kniežaťa tohoto zhromaždenia.
125. Po skončení tejto schôdze Lucifer žiadal o dovolenie hovoriť
s Bohom a Jeho Velebnosť pre svoje vznešené ciele mu k tomu dala povolenie.
Bolo to dovolené tým istým spôsobom, akým satan hovoril
s Bohom, keď žiadal o dovolenie, aby mohol prenasledovať Jóba (Jób
1,6) a stalo sa to v deň, ktorý sa zhoduje s naším štvrtkom. Oslovil Najvyššieho
týmito slovami: „Pane, pretože Tvoja ruka tak ťažko na mňa
doľahla a trestá ma s takou veľkou krutosťou, a pretože si predurčil všetko,
čo chceš vykonať pre ľudské pokolenie, ktoré mieniš stvoriť, a pretože
si praješ povzniesť a tak vysoko vyvýšiť vtelené Slovo a tú Ženu, ktorá
má byť Jeho Matkou, obohatiť všetkými predurčenými darmi: buď teraz
nestranný a spravodlivý, a keď si mi dal povolenie prenasledovať ostatných
ľudí, daj mi tiež dovolenie pokúšať Krista a bojovať proti Boho-
človeku a proti tej Žene, ktorá má byť Jeho Matkou. Daj mi slobodu, aby
som proti nim mohol rozvinúť všetku svoju moc.“ Lucifer pri tejto príleži-
 Zväzok prvý 81
tosti povedal ešte viac a napriek tomu, že jeho pýcha bola veľmi pokorená,
predsa sa ponížil, keď žiadal o toto dovolenie. Mal takú veľkú zlostnú
túžbu, aby získal to, čo chcel, že bol ochotný pre tú chvíľu odložiť i svoju
nadutosť a spupnosť a prinútiť tak jednu neprávosť, aby ustúpila inej. Vedel
veľmi dobre, že bez dovolenia od Všemohúceho Pána nemôže nič
podniknúť. Preto, aby mohol pokúšať Krista, nášho Pána, a zvlášť Jeho
najsvätejšiu Matku, bol ochotný pokoriť sa hoci tisíckrát, lebo sa bál hrozby,
ktorá bola vyslovená, že Ona rozšliape jeho hlavu.
126. Pán na to odpovedal: „Satan, nesmieš žiadať také dovolenie, ako
by ti malo byť udelené podľa spravodlivosti: lebo vtelené Slovo je Boh
a najvyšší a všemohúci Pán, aj keď je zároveň pravým človekom a ty si
iba Jeho tvor. I keď iní ľudia hrešia a podriaďujú sa tvojej vôli, nebude to
možné u môjho Jednorodeného, ktorý sa stane človekom. I keď sa ti
podarí z ľudí spraviť otrokov hriechu, Kristus bude svätý a spravodlivý
a oddelený od hriechu. On ľudí vykúpi, keď padnú. A táto Žena, voči
ktorej máš toľkú zlosť, aj keď bude iba obyčajným tvorom a pravou ľudskou
dcérou, z môjho ustanovenia bude pred hriechom uchránená. Ona
bude vždy úplne moja a žiadnym spôsobom alebo právom nebude nikomu
dovolené, aby mal na Nej podiel.“
127. Na to satan odpovedal: „Aký teda div, že táto Žena bude svätá,
keď nikto na svete nebude mať dovolené zvádzať Ju proti svätosti, alebo
Ju prenasledovať a navádzať na hriech? Toto nemôže byť rovnoprávny ani
spravodlivý súd, ani to nemôže byť primerané a chvályhodné.“ Lucifer
ešte dodal iné rúhania a opovážlivosti. Avšak Najvyšší, ktorý všetko najlepšie
riadil, mu odvetil: „Dovolím ti pokúšať Krista tak, že v tom bude
príkladom a učiteľom pre všetkých ostatných ľudí. Dovolím ti tiež prenasledovať
tú Ženu, ale nesmieš sa Jej dotknúť, pokiaľ sa týka života jej
tela. Je to moja vôľa, aby Kristus a Jeho Matka neboli vyňatí z pokušenia,
ale aby si ich pokúšal ako ostatných ľudí.“ Toto dovolenie sa drakovi pá-
čilo viac než dovolenie pokúšať všetkých ostatných ľudí. Rozhodol sa, že
v tomto prípade bude opatrnejší, než pri uskutočňovaní ostatných svojich
plánov, ako sa tiež neskoršie skutočne stalo. Rozhodol sa, že iba on sám
ich uskutoční a nikoho iného s tým nepoverí. Preto evanjelista hovorí
ďalej:
128. „Dal sa prenasledovať Ženu, ktorá porodila chlapca.“ Lebo s dovolením
Pána viedol neslýchaný boj a prenasledovanie proti Tej, o ktorej
sa domnieval, že je Matkou vteleného Boha. Pretože toto bude popísané
neskoršie (v číslach 692-697), časť II: v číslach 340-371 a III. v číslach
451-528), poviem iba, že toto presahovalo všetko ľudské chápanie. Rovnako
obdivuhodný bol jej slávny odpor a víťazstvo nad diablami. Preto,
 82 Kniha I.
aby popísal spôsob, ako sa hájila, apoštol vraví: „Žena však dostala dvoje
veľkých orlích krídel, aby mohla odletieť na svoje miesto na púšti, a živila
sa tam mimo dohľadu hada rok a dva roky a pol roka.“ Tieto dve
krídla dostala najsvätejšia Panna prv, než sa dostala do tohto boja, lebo
bola obdarená zvláštnymi darmi a prednosťami. Jedným krídlom bola
zvláštna vliata veda, ktorá jej novým spôsobom zjavila veľké tajomstvá
a sväté záhady; a druhým krídlom bola nová veľká pokora, ako bude na
svojom mieste vysvetlené (v časti II. v číslach 335-339 a v časti III. č.
448-450). S týmito dvoma krídlami odletela k Pánovi, do obydlia jej prislúchajúceho,
lebo žila iba v Ňom a všetka jej pozornosť bola iba v Ňom
sústredená. Letela ako kráľovský orol a jej let nikdy nesmeroval k nepriateľovi,
lebo vo svojom lete bola samotná a žila odlúčená od všetkých
pozemských vecí, jedine v spoločenstve so svojím posledným Cieľom, totiž
s Bohom. V tejto odlúčenosti „bola živená rok a dva“, hoci toto živenie
trvalo po celý jej život, predsa bolo väčšie v dobe jej veľkého boja proti
satanovi. V tých dobách dostávala milosti primeranejšie k veľkosti tohto
boja. Slová „rok a dva“ značia tiež blaženosť, ktorou boli odmenené
a korunované jej víťazstvá.
129. „Pol roka mimo dohľadu hada“. Tento pol rok je doba, v ktorej
najsvätejšia Panna bola zbavená prenasledovania draka a žila ďaleko od
jeho dohľadu; lebo keď zvíťazila v boji, bola božskou prozreteľnosťou
ako Víťazka od neho oslobodená. Túto slobodu dostala, aby sa mohla te-
šiť mieru a pokoju, ktorý si zaslúžila víťazstvom nad nepriateľom, ako to
popíšem neskoršie (časť II. č. 526). Čo sa týka doby zápasu, evanjelista
hovorí:
130. „A had vychrlil za Ženou vodu z pysku ako rieku, aby ju prúd
strhol; ale zem pomohla Žene: otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú drak
vychrlil z pysku.“ Proti tejto Panej namieril Lucifer celú zlobu i všetky
svoje sily, lebo všetci, ktorých kedy pokúšal, zdali sa mu menej dôležití,
než nanajvýš svätá Mária. S toľkou silou ako prúd veľkej, prudkej rieky,
chŕlili sa z pysku tohoto draka proti Márii zlomyseľnosť, klamstvá a pokušenia.
Ale zem jej pomohla, lebo zem jej tela a jej náklonnosti nebola
prekliata, ani sa jej nijako netýkal trest, ktorý vyslovil Boh proti Adamovi
a Eve. Lebo tým je naša zem prekliata a plodí tŕnie namiesto ovocia. Je
zranená vo svojej prirodzenosti náklonnosťou k hriechu, „fomes
peccati“ (Gen. 3,17), ktorá stále na nás útočí a budí v nás odporujúce
snahy. Diabol využíva tieto náklonnosti na skazu ľudí, lebo nachádza
v nás zbraň pre svoje útoky a boje; lichotí našim zlým náklonnostiam svojimi
falošnými predstavami a zdanlivou lahodnosťou a rozkošou, a tým
nás vábi k zmyselným pozemským veciam. 
 Zväzok prvý 83
131. Avšak presvätá Mária bola svätá a posvätená zem, bez dotyku
zlých náklonností a vylúčená z akéhokoľvek nebezpečenstva skazenosti
pochádzajúcej zo sveta. Naopak, pretože všetky jej náklonnosti boli najdokonalejšie
usporiadané a podriadené milosti, zem jej tela bola v úplnom
súlade s dušou. Preto zem otvorila svoje ústa a pohltila prúd pokušení,
ktoré drak proti Nej márne vychŕlil, lebo zistil, že ten materiál je neschopný
zapáliť sa pre hriech, nie taký, aký je u iných Adamových potomkov.
Ich pozemské a nezriadené vášne sú priaznivejšie na to, aby záplavy
pokušení vydávali, než aby ich pohltili, lebo naše náklonnosti a skazená
prirodzenosť vždy odporujú čnostiam. Pre tieto jeho márne snahy proti
tejto tajomnej Žene hovorí Písmo sväté:
132. „I rozhneval sa drak na Ženu a pobral sa bojovať proti ostatným
z Jej potomstva, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a majú svedectvo
Ježišovo.“ Keď Kráľovná všetkého stvorenia draka slávne premohla vo
všetkých veciach, tento sa desil hrozného trápenia, ktoré mu spôsobí jeho
vlastné zahanbenie a zničenie celej pekelnej moci, utiekol od Nej, rozhodnutý
viesť krutú vojnu proti iným dušiam, ktoré patria k pokoleniu a rodu
blahoslavenej Matky. Sú to veriaci, ktorí sú poznačení krvou Kristovou
pri svätom krste, ako plnitelia prikázaní a stáli svedkovia. Preto všetok
hnev zlého ducha sa obrátil tým väčšou zúrivosťou proti svätej Cirkvi
a jej členom, keď zistil, že nemôže dosiahnuť žiadnu prevahu nad Kristom
a Jeho najsvätejšou Matkou. Najviac bojuje proti osobám, ktoré svoje panenstvo
zasvätili Kristovi a s obzvláštnou nenávisťou sa snaží zničiť
čnosť panenstva a čistoty, ktoré sú základom a dedičstvom najčistejšej
Panny a Matky Baránkovej. Preto evanjelista hovorí:
133. „A zastal si na brehu mora.“ Je to opovrhnutiahodná márnosť
sveta, ktorou sa drak živí a požiera ju ako seno (pozn. piesok morský).
Toto všetko sa odohralo na nebi a anjeli v ustanoveniach božskej vôle
videli mnohé tajomstvá, týkajúce sa výsad vyhradených pre Matku vteleného
Slova. Popísala som krátko, čo som videla, lebo moje slová sú
chudobné a nedostatočné, aby presne popísali toľké množstvo tajomstiev.
K a p i t o l a 11
Vo stvorení všetkých vecí Pán mal na zreteli Krista a jeho
 najsvätejšiu Matku. Vyvolil si svoj ľud a zahrnul ho milosťami
134. V ôsmej kapitole knihy Prísloví hovorí o sebe Múdrosť, že bola
prítomná pri stvorení, usporadujúc všetky veci so Stvoriteľom. (Prísl.
 84 Kniha I.
8,30). A ja som vyššie povedala, (v čís. 54), že Múdrosť je vtelené Slovo,
ktoré so svojou najsvätejšou Matkou bolo v duchu prítomné, keď sa Boh
ustanovil na stvorenie celého sveta, lebo v tom okamihu Syn neexistoval
spolu len v božskej podstate s Otcom a Duchom Svätým ale aj v Jeho ľudskej
prirodzenosti, ktorú mal na seba vziať, Ho videla Božská myseľ Otcova
počatého ako pravzor celého diela. Zároveň s Ním už Boží zrak videl
prítomnú v ľudskej prirodzenosti Jeho najsvätejšiu Matku, ktorá Ho mala
počať vo svojom najčistejšom živote. V týchto dvoch Osobách predvídal
všetky svoje diela, takže kvôli Nim (hovoriac ľudským spôsobom) prehliadol
všetko, čo by Ho mohlo urážať v konaní ľudí i anjelov, ktorí mali
padnúť; lebo správanie anjelov bolo pohnútkou, aby radšej odstúpil od
stvorenia ľudského pokolenia a tých vecí, ktoré mu mali slúžiť.
135. Najvyšší pozeral na svojho Syna a Jeho najsvätejšiu Matku ako
na vzory, ktoré vznikli z Jeho najvyššej múdrosti a moci, aby slúžili ako
pravzory, podľa ktorých mienil stvoriť celé ľudské pokolenie. Tak všetci
ostatní ľudia záviseli od týchto dvoch ako na prostredníkoch medzi nimi
a Bohom. Boh stvoril tiež všetky hmotné veci, potrebné pre ľudský život,
ale s takou múdrosťou, že niektoré z nich slúžia tiež ako symboly na zastúpenie
do istej miery týchto dvoch Bytostí, ktoré hlavne mal na mysli
a ktorým, totiž Ježišovi a Márii, malo byť všetko ostatné poddané. Pre ten
účel stvoril nebeské svetlá, slnko a mesiac (Gen. 1,10), tak, aby v oddeľovaní
dňa a noci tieto svetlá zobrazovali Krista ako Slnko spravodlivosti
a Jeho najsvätejšiu Matku, krásnu ako mesiac (Šal. 6,9), lebo títo dvaja
oddeľujú deň milosti a noc hriechu. Slnko ožiarujúc mesiac a obidve
spoločne s hviezdami nebeskej oblohy osvetľujú všetky ostatné tvory
v medziach vesmíru.
136. Boh stvoril ostatné bytosti a zvýšil ich dokonalosť, pretože mali
slúžiť Kristovi a Jeho najsvätejšej Matke Márii a jej prostredníctvom tiež
všetkým ľuďom. Prv, než vznikol vesmír zo svojej ničoty, vystrojil ho
ako bohatú hostinu, pamätnejšiu než Asuerove hody (Est. 1,3), lebo mal
stvoriť človeka na svoje potešenie a priviesť ho k užívaniu jeho vedomostí
a lásky. Ako najvľúdnejší a najštedrejší Pán neprial si, aby pozvaní hostia
boli nútení čakať, ale aby stvorenie i pozvanie na hostinu Jeho vedomostí
a lásky bolo jedným a tým istým úkonom. Človek nemal strácať žiaden
čas s tým, čo sa ho tak veľmi týka, najmä poznať a chváliť svojho všemohúceho
Tvorcu.
137. Šiesty deň Boh stvoril a spravil Adama vo veku tridsaťtri rokov.
To bol vek, v ktorom Kristus mal podstúpiť smrť a Adam, čo sa týka telesného
vzhľadu, bol podobný Kristovi, že by sa sotva našiel nejaký rozdiel.
Tiež podľa duše bol Adam veľmi podobný Kristovi. Z tela Adamov-
 Zväzok prvý 85
ho Boh stvoril Evu, natoľko sa podobajúcu blahoslavenej Panne, že mala
tú istú podobu i postavu. Boh sa díval na tieto obrazy veľkých originálov
s najväčšou záľubou a blahovôľou a kvôli oným Originálom ich zahrnul
hojným požehnaním, ako by sa chcel baviť s nimi a ich potomkami, kým
príde čas pre utvorenie Krista a Márie.
138. Avšak ten blažený stav, v ktorom Boh stvoril rodičov ľudského
pokolenia, trval iba veľmi krátku dobu. Nenávisť hadova okamžite povstala
proti nim, lebo satan netrpezlivo čakal na ich stvorenie a akonáhle
boli stvorení, jeho nenávisť ihneď začala proti nim svoju činnosť. Ale
nebolo mu dopriate byť svedkom pri stvorení Adama ani Evy, ako bol pri
stvorení všetkých ostatných vecí. Boh sa rozhodol, že mu neukáže, ako
učinil človeka, ani ako utvoril Evu z rebra Adamovho. To všetko bolo
pred ním skryté, pokým neboli obidvaja spolu. Keď však zlý duch uvidel
obdivuhodné zloženie ľudskej prirodzenosti, ktorá v dokonalosti vynikla
nad všetkých iných tvorov, krásu duší i tiel Adama a Evy, keď videl tú otcovskú
lásku, akú im Boh preukazoval a ako ich ustanovil za pánov všetkého
stvorenia, a že im dal nádej na večný život, nenávisť draka vyšľahla
v zúrivosť a žiaden jazyk nemôže popísať zlosť, aká naplnila túto beštiu,
ani akú mal veľkú závisť a túžbu vziať život týmto dvom bytostiam. Bol
by to zaiste urobil, ako rozzúrený lev, keby nebol vedel, že vyššia moc by
mu v tom zabránila. Napriek tomu skúmal a snažil sa zosnovať nejaký
prostriedok, ktorý by ich stačil olúpiť o milosť Najvyššieho a urobil ich
nepriateľmi Božími.
139. V tom sa Lucifer klamal; lebo Pán mu už od začiatku tajomne
vyjavil, že Slovo vezme na seba ľudské telo v živote presvätej Márie, ale
neoznámil mu ako a kedy; a taktiež pred ním skryl stvorenie Adama
a utvorenie Evy, aby Lucifer od začiatku pracoval v neistote a nevedomosti
o tajomstve a dobe vtelenia Božieho Syna. Pretože jeho hnev a bdelosť
boli tak neobyčajne obmedzené v tom, čo sa týkalo Krista a Márie, domnieval
sa, že Adam pochádza z Evy a že ona je matkou a Adam vteleným
Slovom. Jeho podozrenie vzrástlo, keď pocítil božskú moc, ktorá mu
bránila škodiť životu týchto tvorov. Naproti tomu si skoro uvedomil Božie
príkazy, ktoré mu neboli tajné, lebo počul o nich rozhovor. Keď jeho pochybnosti
stále viac mizli pri počúvaní slov prvých rodičov a keď odhadol
ich prirodzené dary, začal ich obchádzať ako rozzúrený lev (1. Pet. 5,8)
a snažil sa vstúpiť cez tie náklonnosti, ktoré v každom z nich pobadal. Napriek
tomu, pokiaľ nebol vyvedený z klamu až v dobe vykúpenia, stále
kolísal medzi hnevom proti Kristovi a Márii a medzi obavami, že bude
nimi premožený. Zo všetkého najviac sa hrozil, že ho premôže Kráľovná
nebies, ktorá má byť len obyčajný tvor a nie Boh.
 86 Kniha I.
140. Preto prikázanie dané Adamovi a Eve mu dodalo odvahy, pripravil
si pascu a s celou silou sa Lucifer pustil do práce, aby ich polapil,
a odporoval i prekážal v plnení Božej vôle. Najprv sa priblížil k žene a nie
k mužovi, lebo vedel, že od prirodzenosti je krehkejšia a slabšia, a pretože
- keď ju bude pokúšať - bol si istejší, že to nie je Kristus, s ktorým sa má
stretnúť. Proti nej mal tiež väčšiu nenávisť od tej doby, kedy videl jej
znamenie na nebi a od onej hrozby, ktorú proti nemu urobil Boh. Pre to
všetko bol jeho hnev proti Eve väčší, než proti Adamovi. Prv než sa jej
ukázal, vzbudil v nej veľa rušivých myšlienok a predstáv, aby sa k nej
mohol priblížiť, keď bude rozčúlená a predpojatá. Ale pretože je o tom pí-
sané na inom mieste, nebudem sa tu šíriť o prudkosti a neľudskosti tohto
pokušenia; tu stačí zmieniť sa iba o tom, čo hovorí sväté Písmo: že vzal
na seba podobu hada (Gen. 2,1) a takto hovoriac k nej začal rozhovor,
ktorý nemala pripustiť. Počúvala ho a odpovedala mu, a začala mu veriť;
potom prestúpila prikázanie Božie a nakoniec prehovorila i svojho manžela,
aby prestúpil to isté prikázanie. Tak zničili seba i všetkých ostatných:
pre seba i pre nás stratili blažené miesto, do ktorého ich Boh postavil.
141. Keď Lucifer videl, že padli a ich vnútorná krása milosti a pôvodnej
spravodlivosti sa zmenila na ohavnosť hriechu, slávil svoje víťazstvo
s neuveriteľnou radosťou a chvastaním sa v spoločnosti svojich zlých duchov.
Avšak čoskoro klesla jeho pýcha a chvastanie, keď uvidel opak
toho, čo očakával: ako zaobchádzala s previnilcami láskavá a milosrdná
Božia láska a ako im ponúkla príležitosť konať pokánie, a dala im nádej
na odpustenie a navrátenie milosti. Navyše videl, ako využili toto odpustenie,
ako ľutovali a boli skrúšení a ako im bola vrátená krása milosti.
Keď diabli spozorovali účinok ľútosti, celé peklo bolo opäť zmätené.
Ohromenie Lucifera vzrástlo, keď počul rozsudok, ktorý Boh vyslovil nad
vinníkmi a v ktorom bol zahrnutý aj on. Zvlášť a nadovšetko ho trápilo
opakovanie hrozby: „Žena rozšliape tvoju hlavu“ (Gen. 3,15), ktorú počul
už v nebi.
142. Po páde prvých rodičov potomkovia Evy sa množili a tak vznikali
rozdiely a rozmnožovanie dobrých i zlých, vyvolených i zatratených,
nasledovníkov Vykupiteľa Krista a nasledovníkov satana. Vyvolení vinú
sa k svojmu Vodcovi vierou, pokorou, láskou, trpezlivosťou a všetkými
čnosťami a k tomu, aby dosiahli víťazstvo dáva im Boh milosť a dar posily,
pomoci a krásy, ktorú im zaslúžil Vykupiteľ a Pán všetkých. Zatratenci
však, ktorí nedostávali také dobrodenia od svojho falošného vodcu, nedostanú
žiadnu inú odmenu než večné muky a zmätok v pekle, nasledujú ho
v pýche, drzosti, nehanebnosti a zlomyseľnosti, lebo sú zvedení do týchto
nezriadeností otcom lži a pôvodcom hriechu. 
 Zväzok prvý 87
143. K tomu všetkému Najvyšší vo svojej nevýslovnej láskavosti
udelil našim prvým rodičom svoje požehnanie, aby ľudské pokolenie rástlo
a množilo sa. (Gen. 4,3) Najvyššia Prozreteľnosť dopustila, aby Eva
v nespravodlivom Kainovi porodila vzor zlého ovocia hriechu a v nevinnom
Ábelovi predobraz Krista, nášho Pána, v podstate i v podobnosti.
Lebo zákon a Kristovo učenie začalo pôsobiť v prvom spravodlivom.
Všetci ostatní spravodliví ho mali nasledovať tým, že budú trpieť pre
spravodlivosť (Mat. 10,22), že ich budú nenávidieť a prenasledovať hrieš-
nici a zatratení, aj ich vlastní bratia. Teda u Ábela sa začala prejavovať trpezlivosť,
pokora a tichosť a u Kaina závisť a zlomyseľnosť pre dobrý
skutok spravodlivého a na jeho vlastnú záhubu. Zlý víťazí, dobrý trpí;
predvádzajú divadlo, aké svet vo svojom pokroku ukazuje do dneška, najmä
Jeruzalem bohabojných a Babylon odpadlíkov, každý so svojím vodcom
a hlavou.
144. Najvyšší si tiež prial, aby prvý Adam - čo sa týka spôsobu stvorenia
- bol vzorom druhého; lebo tak, ako pred stvorením prvého stvoril
a zariadil pre neho obec všetkých bytostí, ktorých mal byť pánom
a hlavou - tak pred objavením sa Jednorodeného nechal uplynúť veky, aby
Jeho Syn v rozmnoženom množstve ľudského pokolenia si mohol pripraviť
ľudí, ktorých mal byť hlavou, učiteľom a kráľom. Nemal byť ani na
okamih bez ľudí a nasledovníkov: taký obdivuhodný je súlad a poriadok,
akým božská múdrosť usporiadala všetky veci tak, že uskutočnila neskor-
šie tie, ktoré boli prvé v úmysle.
145. Ako svet pokračoval na svojej ceste, aby Slovo mohlo zostúpiť
z lona Otcovho a obliecť sa do smrteľnosti, Boh vyberal a pripravoval
najšľachetnejších ľudí, najobdivuhodnejších z dôb minulých i budúcich.
Z týchto tiež založil najosvietenejšie a sväté pokolenie, z ktorého mal On
podľa tela vzísť. Nebudem sa zdržovať podrobnosťami rodokmeňa Krista,
nášho Pána, lebo výpis evanjelistov postačí. Poviem iba pre chválu Najvyššieho,
že mi veľakrát ukázal, s akou neporovnateľnou láskou tento ľud
miloval, koľkú priazeň mu prejavoval a aké tajomstvá a sväté veci mu
zveril, ako to bolo neskoršie ukázané cez svätú Cirkev. Lebo v žiadnej
dobe nespal ani nedriemal Ten, ktorý strážil Izrael. (Ž. 120,4)
146. Vzbudzoval svätých prorokov a patriarchov, ktorí obrazne
v proroctvách dávno nám oznámili to, čo my teraz vlastníme. Praje si, aby
sme ich ctili, uvedomili si, ako si oni vážili zákon milosti, ako vrúcne sa
zaň modlili a túžili po ňom. Tomuto ľudu Boh ukázal svoju nepremenlivú
podstatu v mnohých zjaveniach a oni nám zasa tieto postúpili v svätom
Písme, toto obsahuje nesmierne tajomstvá, ktoré chápeme a učíme sa ich
poznávať vierou. A všetky tieto tajomstvá boli zdokonalené a uskutočnené
 88 Kniha I.
vteleným Slovom, ktoré nám zanechalo bezpečné pravidlá viery a potravu
svätého Písma vo svojej Cirkvi. Hoci proroci a spravodliví onoho ľudu
neboli takí šťastní, aby videli Krista v jeho tele, predsa prežívali dobrotu
Pána, ktorého poznávali v proroctvách a ktorý pohol ich srdcia k modlitbám
za Jeho príchod a za vykúpenie celého ľudského pokolenia. Zhoda
a súlad všetkých týchto proroctiev, tajomstiev a túžob praotcov boli pre
Najvyššieho ako sladká hudba, ktorá mala ozvenu v posvätnom úkryte
Božstva a skrátila dobu určenú pre Jeho zostúpenie a spolužitie s ľuďmi.
147. Aby som sa dlho nezdržala pri tom, čo mi Pán o tom zjavil a aby
som prikročila k prípravám, ktoré Pán vykonal pre zoslanie vteleného
Slova a Jeho presvätej Matky na svet, uvediem tieto tajomstvá iba stručne
podľa poradia, ako sú v svätom Písme. V prvej knihe Mojžišovej (Genezis)
je písané o počiatku a stvorení sveta pre ľudské pokolenie, o rozdelení
zeme, o treste a obnovení, o zmätení jazykov a o pôvode vyvoleného
národa, o jeho pokorení v Egypte a mnohé iné tajomstvá, ktoré zjavil Boh
Mojžišovi, aby nás priviedol k poznaniu Jeho lásky a spravodlivosti voči
ľuďom, ktorých od počiatku viedol k tomu, aby Ho poznali a slúžili Mu
a naznačoval vopred to, čo sa rozhodol (ustanovil) urobiť v budúcnosti.
148. Druhá kniha Mojžišova (Exodus) obsahuje to, čo sa s vyvoleným
ľudom stalo v Egypte, rany a tresty, ktoré Boh zoslal, aby ho vyslobodil,
jeho odchod a prechod morom, písaný zákon, ktorý dal s toľký-
mi prípravami a divmi, tiež mnohé iné veľké tajomstvá, ktoré Boh pripravil
pre svoj ľud tým, že stíha jeho nepriateľov a zas dopúšťa súženie naň,
nepriateľov tresce s prísnosťou Sudcu, Izraelitov napravuje s láskavosťou
Otca, zosiela na nich veľké trampoty a tým ich učí, aby si vážili Jeho
dobrodenia. Robil veľké divy s Mojžišovou palicou, ktorá je predobrazom
kríža, na ktorom bolo obetované vtelené Slovo, ako baránok za spasenie
mnohých a pre pád iných (Luk 2,34). Je to tak, ako to bolo s Mojžišovou
palicou a Červeným morom, ktorého vlny vyvolený ľud chránili, ale
Egypťanov zahubili. Tak naplňoval život svätých radosťami i bolesťami,
námahami i odpočinkom; s nekonečnou múdrosťou a prozreteľnosťou zobrazoval
v nich život a smrť Krista, nášho Pána.
149. V tretej knihe Mojžišovej (Leviticus) sú popísané a nariadené
mnohé obety a obrady na uzmierenie Boha. Toto všetko naznačovalo
Baránka, ktorý mal byť obetovaný za všetkých ľudí; naznačovali tiež nás,
skutočne obetovaných Božej Velebnosti, ako to bolo predobrazené v týchto
obetách. V tej knihe sú tiež popísané rúcha Árona, najvyššieho kňaza
a Kristovho obrazu, hoci Kristus nemal byť kňazom tohto nižšieho rádu,
ale rádu Melchizedechovho (Ž 109,4). 
 Zväzok prvý 89
150. Štvrtá kniha Mojžišova (Numeri) popisuje blúdenie Izraelitov na
púšti, čo je predobrazom toho, čo sa malo stať s Cirkvou svätou,
s Jednorodeným ako s človekom a s Jeho najsvätejšou Matkou a tiež s ostatnými
spravodlivými, ktorých v rôznych rysoch bol predobrazom stĺp,
manna a skala dávajúca vodu. V tejto knihe sú tiež iné veľké tajomstvá,
ktoré sú obsiahnuté v udalostiach tam zaznamenaných, ako i tajomstvá tý-
kajúce sa počtu synov izraelských, čo všetko skrýva hlboké tajomstvá.
151. Piata kniha Mojžišova (Deuteronomium) je ako druhý zákon,
opakovanie prvého, ale daný iným spôsobom a je bližším predobrazom
zákona Evanjelia. Pretože však podľa skrytých Božích súdov a podľa
vhodnosti povedomej Jeho múdrosti, vtelenie Syna malo byť odložené,
obnovil a znovu usporiadal tieto zákony, aby sa viac podobali tým, ktoré
Jednorodený má ustanoviť.
152. Jozue čiže Jezus Nave vedie ľud Boží do zasľúbenej zeme, rozdeľuje
Jordán, aby nechal prejsť zástupy, podniká veľké veci, čím zrejme
znázorňuje Vykupiteľa ako menom tak aj skutkami. Jeho dejiny znázorňujú
zničenie diablovho kráľovstva, oddelenie dobrých od zlých, čo sa splní
v posledný deň.
153. Po Jozuovi, keď sa ľud už ujal vlády nad zasľúbenou a vytúženou
zemou, ktorá na prvom mieste značí Cirkev, získanú Ježišom Kristom
za cenu vlastnej krvi, nasleduje kniha Sudcov. Títo boli ustanovení
Bohom, aby spravovali Jeho ľud, najmä v dobách vojen, ktoré viedli proti
nim Filištínci a iní susední nepriatelia pre ich hriechy a modloslužbu. Kedykoľvek
sa s pokánim obrátili k Bohu a polepšili svoj život, Boh ich od
nich oslobodzoval a vytrhával ich z nepriateľských rúk. V tejto knihe sú
opísané tiež skutky Debory, ktorá súdila ľud a vyslobodila ho s veľkého
útlaku; taktiež skutky Jáhel, ktorá im pomohla k víťazstvu - obe boli
statočné a odvážne ženy. Všetky tieto dejiny a predobrazy znázorňujú to,
čo sa malo neskôr stať v svätej Cirkvi.
154. Po generácii sudcov nasledovali králi, o ktorých Izraeliti žiadali,
lebo túžili mať podobnú vládu, akú mali okolité národy. Kráľovské knihy
obsahujú veľké tajomstvá o príchode Mesiáša. Kňaz Heli a kráľ Saul svojou
smrťou sú predobrazom zavrhnutia Starého zákona. Sadok a Dávid
znázorňujú nové panovanie a kňazstvo Kristovo, taktiež Cirkev, málo po-
četnú v porovnaní s ostatným obyvateľstvom zeme. Ostatní králi izraelskí
i júdski a ich zajatie znázorňujú veľké tajomstvá svätej Cirkvi.
155. V dobe hore uvedenej žil trpezlivý Jób, ktorého slová sú také tajomné,
že ani jedno z nich nie je bez hlbokého významu: vzťahujú sa na
život Krista, nášho Pána, na vzkriesenie zmŕtvych, na posledný súd v tom
istom tele, v ktorom každý žije a na násilie a prefíkanosť zlých duchov
 90 Kniha I.
a ich boj proti ľuďom. Okrem toho Boh postavil Jóba ako vzor trpezlivosti
pre všetkých smrteľníkov, lebo od neho sa môžeme všetci učiť, ako
znášať protivenstvá, najmä keď máme pred očami Kristovu smrť, kým
tento svätec Ho videl iba zďaleka a predsa Ho nasledoval zblízka.
156. V spisoch mnohých a veľkých prorokov, ktorých Boh posiela
v dobe kráľov, aby pripravovali ľud na zvláštnu tieseň, nezostalo neoznámené
a nezjavené ani jedno veľké tajomstvo, ktoré sa týkalo príchodu
Mesiáša a Jeho zákona. To isté, hoci oveľa vzdialenejšie, vykonal Boh
prostredníctvom praotcov a patriarchov. Vo všetkom tom Boh iba rozmnožoval
podobnosť a akýsi vzor vteleného Slova a vopred mu pripravoval
Jeho ľud a zákon, ktorý mal vyučovať.
157. Trom veľkým patriarchom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi dal
Boh veľké prisľúbenie, nazývajúc sa Bohom Abrahámovým, Izákovým
a Jakubovým. Prial si, aby Ho ctili pod týmto menom a zároveň ich uctil
tým, že im ukazoval svoju dôstojnosť, svoje vznešené čnosti a sväté tajomstvá,
ktoré zveroval ich starostlivosti, aby oni tak mohli pripravovať
úctyhodné meno Bohu. Aby živo predobrazil, čo večný Otec urobí svojmu
Jednorodenému, skúšal patriarchu Abraháma rozkazom, aby obetoval
svojho jediného Syna Izáka (Gen. 33,1). Keď však tento poslušný otec
chcel už túto obeť vykonať, ten istý Pán, ktorý mu dal onen rozkaz, zamedzil
jeho vykonanie; lebo takú hrdinskú obeť mal mať vyhradenú iba več-
ný Otec, ktorý sám mal skutočne svojho Jednorodeného obetovať - Abrahám
mal to isté vykonať iba symbolicky - lebo tak sa ukáže, že horlivosť
a láska Božia je silná ako smrť (Veľpieseň 8,6). Nebolo by však sluš-
né, aby taký výrečný predobraz ostal nedokončený, a preto Abrahámova
obeť bola uskutočnená zabitím barana, ktorý je tiež predobrazom Baránka,
ktorý mal zaplatiť za hriechy celého sveta (Ján 1,29).
158. Jakubovi bol ukázaný mystický rebrík, plný posvätných tajomstiev
a skrytých významov (Gen. 28,12), ktoré znázorňovali najmä vtelené
Slovo ako Cestu a prostriedky pre vystúpenie k Otcovi a Jeho zostúpenie
k nám. Taktiež po onom rebríku vystupovali a zostupovali anjeli, ktorí nás
osvecujú a riadia a nesú nás na rukách, aby sme snáď neublížili svojim
nohám na skalách hriechu, bludov a neprávostí, ktorým je cesta tohoto života
posiata (Ž 90,12). Bezpečne prejdeme medzi nimi na tomto rebríku
vo viere a nádeji Jeho svätej Cirkvi, ktorá je domom Pána, bránou nebeskou
a bránou svätosti.
159. Boh, aby v očiach Faraóna urobil Mojžiša bohom a vodcom
svojho ľudu, ukázal mu záhadný horiaci ker, ktorý horel a nezhorel, tento
znamenal Božstvo zastreté človečenstvom, pričom Božstvo ostáva nedotknuté
človečenstvom a človečenstvo nestrávené Božstvom. Zároveň naz-
 Zväzok prvý 91
načoval ustavičné panenstvo Matky vteleného Slova, a to nielen jej tela,
ale i duše, takže hoci bola Adamovou dcérou a prišla odetá do prirodzenosti
nakazenej hriechom, pochádzajúc od Adama, predsa bola bez škvrny
hriechu.
160. Vyhľadal si totiž Dávida, muža podľa svojho srdca (1.Král.
13,14), ktorý dôstojne spieval chvály Najvyššiemu žalmami obsahujúcimi
všetku svätosť a všetky tajomstvá nielen zákona milosti ale i písaného
a prirodzeného zákona. A svedectvá, súdy a diela Pána, o ktorých Dávid
hovoril, ukladal tiež vo svojom srdci a uvažoval o nich vo dne, v noci.
Odpúšťal svojim nepriateľom a tým sa najviac podobal a predstavoval
nám Boha, ktorý odpúšťa nám. Tak boli svetu viac zaručené všetky prisľúbenia,
týkajúce sa príchodu Vykupiteľa.
161. Šalamún, kráľ pokoja, bol obrazom Kráľa kráľov; lebo svojou
veľkou múdrosťou vo svojich rôznych spisoch ozrejmil svätosť a tajomstvo
o Kristovi, najmä v podobenstvách obsiahnutých vo Veľpiesni, lebo
v nej podrobne prebral tajomstvo vteleného Slova, Jeho najsvätejšej Matky,
Jeho Cirkvi i veriacich. Učil tiež to, ako máme správne konať v rôznych
prípadoch, otvárajúc žriedla pravdy a oživujúcich vedomostí pre
mnohých iných pisateľov.
162. Kto však môže dostatočne vyzdvihnúť tie dobrodenia, ktoré pripravil
pre svoj ľud chvályhodným spôsobom svätých prorokov, cez
ktorých Pán rozšíril svetlo proroctva, ako z diaľky osvecujúce i svätú
Cirkev, začínajúc už vopred vysielať papršleky Slnka spravodlivosti
a účinného zákona milosti? Vyvolil dvoch veľkých prorokov, Izaiáša
a Jeremiáša, aby k nám sladko a vznešene hovorili o tajomstvách vtelenia
Slova, o Jeho narodení, živote a smrti. Izaiáš nám sľúbil, že Panna počne
a porodí Syna, ktorý sa bude nazývať Emanuel; že maličký narodí sa nám,
ktorý ponesie kráľovstvo na svojom ramene (Iz. 7,14; 9,6). Celý ďalší život
Kristov opisuje s takou jasnosťou, že jeho proroctvá sú ako evanjelium.
Jeremiáš oznamuje neslýchaný div, že Boh spôsobí, aby Žena
nosila vo svojom živote muža, ktorý bude zároveň Bohom i pravým
človekom, ktorý jediný bude Kristom (Jer. 31,22). Predpovedal Jeho
príchod, Jeho utrpenie, potupenie a smrť. Naplňuje ma úžas i úzkosť, keď
uvažujem o týchto proroctvách. Izaiáš žiada Pána, aby posla Baránka,
ktorý by spravoval svet od skál púšte až po hory dcéry sionskej; lebo tento
Baránok, t.j. vtelené Slovo, nazýva nebesia púšťou, kde ako Boh býva bez
ľudskej spoločnosti (Iz. 14,1). Nazýva Ho skalou pre pevnosť Jeho trónu
a pre nezmeniteľný pokoj večnosti, aký prežíva. Hora, z ktorej na jeho
žiadosť má prísť, má mystický význam, je to na prvom mieste Cirkev, potom
najsvätejšia Mária, dcéra zrenia (videnia) pokoja, to je Sion. Prorok
 92 Kniha I.
Ju stavia ako Prostrednicu, aby pohol večného Otca k poslaniu svojho
Jednorodeného Syna, Baránka. Lebo v celom ostatnom ľudskom pokolení
nebolo nič, čo by malo Naň taký vplyv ako Ona, Jeho Matka, ktorá Ho
mala priodiať čistou vlnou najsvätejšieho človečenstva. Toto všetko obsahuje
tá presladká modlitba a proroctvá Izaiášove.
163. Ezechiel tiež videl túto Pannu - Matku v podobe zavretej brány
(Ezech 44,2), ktorá bola otvorená iba pre Boha izraelského a nik iný nemohol
cez ňu prejsť. Habakuk vidí Krista na kríži a nesmierne hlbokými
slovami prorokuje o tajomstvách vykúpenia a podivuhodných účinkoch
umučenia a smrti nášho Spasiteľa (Hab. 3). Joel popisuje zem dvanástich
pokolení, ktorá predobrazovala apoštolov, ktorí mali byť predstavenými
všetkých synov Cirkvi. Oznamuje tiež zostúpenie Ducha Svätého na
služobníkov a služobnice a predpovedá dobu Jeho príchodu a života Kristovho.
A všetci ostatní proroci predpovedali čiastočne tie isté veci, lebo
Boh si prial, aby všetky Jeho veľké diela boli oznámené, prorokované
a predobrazené oveľa skôr a tak úplne, aby to svedčilo o láske a starostlivosti,
akú mal voči ľuďom a akou obohatil svoju Cirkev. Prial si tiež pokarhať
a presvedčiť nás o našej vlažnosti, keď títo dávnovekí otcovia
a proroci vidiac iba tiene a predstavy boli roznietení božskou láskou
a spievali žalmy chvály a vyvyšovali Pána - kým my, ktorí požívame
pravdu a jasné svetlo milosti, ostávame pohrúžení v zábudlivosti na také
veľké dobrodenia, opúšťame svetlo a vyhľadávame tmu.
K a p i t o l a 12
Ako s rozmnožovaním ľudského pokolenia vzrastala túžba
a volanie spravodlivých po príchode Vykupiteľa, a podobne
rástli tiež hriechy; do tejto noci Starého zákona poslal Boh dve
ranné hviezdy ako predzvestovateľky zákona milosti
164. Potomstvo a pokolenie Adamovo vzrástlo na veľký počet, lebo
spravodliví a nespravodliví sa rozmnožili; podobne vzrástlo tiež volanie
spravodlivých po Vykupiteľovi, ale tiež priestupky zlých, ktorí si nezaslúžili
toto dobrodenie. Ľud Najvyššieho a plány pre víťazný príchod
Pána, aby prijal ľudskú prirodzenosť, boli už na najvyššom stupni príprav
pre príchod Mesiáša. Kráľovstvo hriechu v pokolení zlých rozšírilo teraz
svoje panstvo do najväčšej miery a nastal príhodný čas pre poskytnutie
lieku. Zásluhy a koruny spravodlivých sa množili, proroci a svätí otcovia
v radosti nebeského osvietenia pozorovali blížiace sa vykúpenie a prítomnosť
Vykupiteľa a rozmnožovali svoje volanie, prosiac úpenlivo Boha,
 Zväzok prvý 93
aby už splnil proroctvá a sľuby, ktoré dal svojmu ľudu. Pred vznešeným
trónom božského milosrdenstva žiadali Boha, aby sa rozpamätal na tú
dlhú, temnú noc hriechu, ktorá trvala už od stvorenia prvého človeka a na
zaslepenosť pohanstva, ktoré ovládlo všetko ostatné ľudské pokolenie.
165. Keď starý had nakazil celú zem svojím otravným dychom a viditeľne
sa tešil, že pokojne ovláda smrteľníkov, ktorí sa stali slepí ku svetlu
rozumu (Rim. 1,20) a k predpisom v Starom písanom zákone, keď namiesto
toho, aby hľadali pravého Boha, ľudia si zaviedli veľa falošných
zákonov a každý si vymýšľal bohov podľa svojej chuti a neuvažoval, že
toľké množstvo bohov odporuje všetkému dobru, poriadku a pokoju, keď
sa im stalo prirodzeným, že nepoznali a zabúdali na pravého Boha; keď
svet nepoznajúc svoju smrteľnú chorobu a otupenosť zvýšil nemotu prosby
za svoje vyslobodenie; keď pýcha nastúpila na vrchol vlády a počet pomätencov
bol nespočetný (Ekl. 7,15); keď Lucifer vo svojej spupnosti bol
pripravený pohltiť čisté vody Jordánu (Job 40,18); keď stále viac urážali
Boha týmito urážkami a stále menej ľudu konalo podľa povinnosti; keď
Jeho spravodlivosť mala takú neobyčajnú príčinu vyhladiť všetko tvorstvo
a zničiť ho do jeho pôvodnej ničoty.
166. V tejto chvíli (podľa spôsobu nášho chápania) Najvyšší obrátil
svoju pozornosť k vlastnosti svojho milosrdenstva, porovnal váhu svojej
nepochopiteľnej spravodlivosti so zákonom dobroty a zvolil, že radšej povolí
svojej dobrote, volaniu a verným službám spravodlivých a prorokov
svojho ľudu, než svojmu hnevu voči zlobe a hriechom ostatného ľudstva.
V tejto tmavej noci Starého zákona rozhodol sa Boh podať istú záruku dňa
milosti a zoslal na zem dve prejasné svetlá, aby oznámili blížiaci sa vý-
chod slnka Spravodlivosti, Krista nášho Spasiteľa. Boli to Joachim
a Anna, pripravení a stvorení zvláštnym ustanovením podľa Jeho Srdca.
Svätý Joachim mal svoj domov, rodinu a príbuzných v galilejskom meste
Nazarete. Bol to muž vždy spravodlivý a svätý, osvietený zvláštnou
milosťou a svetlom zhora, poznal mnohé tajomstvá svätého Písma
a starých prorokov. Stálymi horlivými modlitbami prosil Boha, aby splnil
svoje sľuby a jeho viera a láska prenikali nebesami. Bol to muž veľmi pokorný
a čistý, viedol nanajvýš svätý a úprimný život, pritom bol veľmi
vážny, horlivý a neobyčajne skromný a poctivý.
167. Prešťastná Anna mala dom v Betleheme, bola nanajvýš čistá, pokorná
a driečna deva. Od detstva viedla život v ústraní, veľmi čnostný
a prežívala ustavičné osvietenia vo vznešených rozjímaniach. Pritom bola
pilná, príčinlivá a tak stúpala v dokonalosti životom aktívnym i rozjí-
maním. Mala vliate poznanie božských písem a hlboko chápala skryté tajomstvá
a diela Božie. Z vliatych čností vynikala najmä vo viere, nádeji
 94 Kniha I.
a láske. Zahrnutá týmito darmi stále prosila o príchod Mesiáša. Jej modlitby
boli Pánovi milé a nemohol ináč, než odpovedať slovami Ženícha:
„Očarila si srdce moje jediným ohnivkom svojho náhrdelníka“ (Veľpieseň
4,9). Preto nepochybne svätá Anna zaujímala vysoké miesto medzi svätý-
mi Starého zákona, ktorí svojimi zásluhami priblížili príchod Vykupiteľa.
168. Táto žena sa tiež veľmi horlivo modlila, aby jej Všemohúci ráčil
pre jej manželstvo obstarať manžela, ktorý by jej pomáhal zachovávať
staroveký zákon, aby bola dokonalá v zachovávaní všetkých starozákonných
predpisov. V jednom okamihu, keď sa tak Anna modlila k Pánovi,
Jeho Prozreteľnosť spôsobila, že svätý Joachim vysielal tie isté prosby.
Modlitby oboch boli súčasne predložené pred trón Najsvätejšej Trojice,
kde boli vypočuté a splnené. Tam teda bolo v božskej rade rozhodnuté,
aby Joachim a Anna boli spojení v manželstve a stali sa rodičmi tej, ktorá
sa mala stať Matkou vteleného Slova. Pre dosiahnutie tohto božského rozhodnutia
(ustanovenia) bol poslaný archanjel Gabriel, aby to obom
oznámil. Svätej Anne sa zjavil vo viditeľnej podobe, keď sa horlivo modlila
o príchod Spasiteľa a Vykupiteľa ľudstva. Keď uvidela prekrásne
žiariace knieža, bola vzrušená a poľakaná, ale napriek tomu súčasne tiež
vnútorne rozradostnená a osvietená. Svätá panna v hlbokej pokore a úcte
padla na tvár, aby nebeského posla uctila, ale on tomu zabránil a povzbudil
ju, ako určenú stať sa archou pravej manny, presvätej Márie, Matky
Slova. O tomto posvätnom tajomstve bol svätý anjel poučený, keď bol
poslaný s týmto posolstvom. Ostatní anjeli o tom dosiaľ nevedeli, lebo
toto zjavenie či osvietenie dal Boh priamo iba Gabrielovi. Avšak anjel ešte
vtedy nezjavil Anne veľké tajomstvo, ale požiadal ju o pozornosť a povedal
jej: „Nech ti dá Najvyšší svoje požehnanie a nech je tvojou spásou.
Jeho Majestát vypočul tvoje prosby a praje si, aby si v nich zotrvala, i aby
si pokračovala vo volaní po príchode Spasiteľa. Jeho svätá vôľa je, aby si
za svojho manžela prijala Joachima, lebo je to muž úprimného srdca
a príjemný Pánovi: v jeho spoločnosti budeš môcť zachovávať zákon
a zotrváš v jeho službe. Pokračuj vo svojich modlitbách a prosbách a nestaraj
sa o nič iné, lebo Pán sa postará, aby boli splnené. Kráčaj po
priamych cestách spravodlivosti a tvoja duša nech prebdieva na nebesiach.
Pokračuj v modlitbách za Mesiáša, raduj sa v Pánovi, ktorý je tvojou spá-
sou.“ S týmito slovami anjel zmizol a ona ostala osvietená o mnohých tajomstvách
Písma svätého a v duchu obnovená a posilnená.
169. Svätému Joachimovi sa archanjel nezjavil v telesnej podobe, ale
hovoril k tomuto Božiemu mužovi vo sne takto: „Joachim, buď požehnaný
pravicou Najvyššieho! Zotrvaj vo svojich túžbach a ži spravodlivo
a dokonale. Podľa vôle Najvyššieho máš si vziať za svoju manželku snú-
 Zväzok prvý 95
benicu Annu, lebo ju Boh navštívil svojím požehnaním. Staraj sa o ňu
a cti ju ako záruku Najvyššieho a vzdávaj vďaky Jeho Velebnosti za to, že
ti ju zveril.“ V dôsledku tohto Božského posolstva svätý Joachim požiadal
hneď o ruku prečistej Anny a súc poslušný Božskému nariadeniu sa zasnúbili.
Ale žiaden z nich nevyjadril druhému tajomstvo, ktoré mu bolo
oznámené, až o niekoľko rokov neskoršie, ako to budem rozprávať na prí-
slušnom mieste (diel I. 184). Títo dvaja svätí snúbenci žili v Nazarete
a kráčali v sebaposväcovaní. Vo všetkých svojich skutkoch boli spravodliví
a úprimní, cvičili sa vo všetkých čnostiach a pri svojich skutkoch sa vystríhali
všetkých chýb, čím sa stávali veľmi milí Bohu. Zisk zo svojho
majetku rozdeľovali každoročne na tri diely. Prvý diel obetovali chrámu
v Jeruzaleme na uctenie Pána, druhý rozdelili chudobným a tretí si ponechávali
na skromné živobytie pre seba a svoju rodinu. Boh pre túto ich
štedrosť rozmnožoval ich pozemské majetky.
170. Žili spolu vo vzájomne nerušenom pokoji a zjednotenosti sŕdc,
bez sporov a bez tieňa nespokojnosti. Nanajvýš pokorná Anna sa vo všetkom
podriadila a prispôsobila vôli Joachimovej a tento Boží muž sa rovnako
pokorne snažil poznať prianie svätej Anny, skladajúc v nej celým
srdcom svoju dôveru (Prísl 31,11) a nebol sklamaný. Tak žili spolu v dokonalej
láske, že za celý ich život nebolo chvíle, v ktorej by hľadal jeden
niečo iné než druhý (Mat 27,20). Ale skôr ako zjednotení v Pánovi radovali
sa vo svätej bázni z Jeho prítomnosti. Svätý Joachim snažil sa poslúchať
príkaz anjela, ctil svoju manželku a zahrňoval ju svojou pozornos-
ťou.
171. Pán predišiel svätú Matku Annu požehnaním svojej sladkosti (Ž
20,4) tým, že jej udeľoval najvyššie milosti a vliate vedomosti a tak ju
pripravoval pre jej šťastné určenie; stať sa matkou Tej, ktorá mala byť
Matkou samého Boha. Pretože diela Božie sú dokonalé a úplné, prirodzene
sa dalo očakávať, že ju urobí matkou najčistejšieho tvora, ktorý by svä-
tosťou prevyšoval všetkých ostatných tvorov a bol podriadený jedine
Bohu.
172. Títo šťastní manželia žili v manželstve už dvadsať rokov bez
detí. V tých dobách, najmä u židov, sa to považovalo za najväčšie ne-
šťastie a potupu. Preto museli znášať veľa výčitiek a urážok od svojich
susedov a známych, pretože bezdetní manželia boli považovaní za vylú-
čených z priazne Mesiáša. Avšak Najvyšší ich chcel skúšať a pripraviť na
udelenú milosť, ktorú im určil, aby v trpezlivosti a poddanosti mohli rozsievať
slávne ovocie, ktoré mali priniesť neskoršie. Pokračovali vo svojich
vrúcnych modlitbách vychádzajúcich z hĺbky srdca a pamätali na roz-
 96 Kniha I.
kaz, ktorý dostali zhora. Urobili sľub Pánovi, že ak im požehná dieťa, zasvätia
ho Jeho službe v Jeruzalemskom chráme.
173. Táto obeta bola urobená na zvláštne vnuknutie Ducha Svätého,
ktorý určil, aby Tá, ktorá mala byť príbytkom Syna Božieho, bola od rodi-
čov zasľúbená Pánovi ešte skôr, než bude existovať. Lebo keby sa neboli
zaviazali zvláštnym sľubom, že ju budú obetovať chrámu prv než ju mali,
neskoršie by neboli bývali schopní priniesť túto obeť pre veľkú lásku,
ktorú v nich roznietila svojou nežnosťou a pôvabom. Podľa nášho chápania
takých vecí Pán tým do istej miery uspokojil svoje obavy, aby snáď
Jeho svätá Matka nezostala v rukách niekoho iného a Jeho láska ho akosi
neprinútila odložiť Jej stvorenie.
174. Keď podľa rozkazu Pána po celý rok zotrvali vo vrúcnych prosbách,
z Božieho vnuknutia a ustanovenia sa stalo, že Joachim išiel do
jeruzalemského chrámu, aby sa tam modlil a priniesol obety za príchod
Mesiáša a za potomka, po ktorom túžil. Keď prišiel aj s inými zo svojho
mesta, aby obetoval svoje obvyklé dary a príspevky za prítomnosti najvyššieho
kňaza Izachara, jeden nižší kňaz príkro pohanil starého ctihodné-
ho Joachima preto, že hoci je bezdetný, odvážil sa prísť s inými prinášať
svoje obety. Medzi iným mu povedal: „Prečo ty, Joachim, prichádzaš so
svojimi darmi a obetami, ktoré nie sú príjemné v očiach Božích, pretože si
muž neužitočný? Opusť túto spoločnosť a odíď, nepokúšaj Boha svojimi
darmi a obetami, ktoré Mu nie sú milé“. Svätý muž plný zahanbenia
a zmätku s pokornou láskou obrátil sa k Pánovi slovami: „ Najvyšší Pane
a Bože, na Tvoj rozkaz a prianie prišiel som do chrámu, ale ten, ktorý Ťa
zastupuje, mnou opovrhuje; pre svoje hriechy zaslúžil som si túto potupu;
ale i keď ja ju prijímam podľa Tvojej vôle, Ty nepohŕdaj dielom svojich
rúk “ (Ž 137,8). Joachim plný ľútosti, ale predsa pokojný, rýchle odišiel
z chrámu na svoj majetok do skladišťa, ktoré vlastnil a tam osamote niekoľko
dní volal k Pánovi a takto sa modlil:
175. „Najvyšší a večný Bože, od ktorého závisí všetka existencia
i vykúpenie celého ľudského pokolenia, pokorne v Tvojej prítomnosti
prosím Tvoju nekonečnú dobrotu, zhliadni na súženie mojej duše a vypo-
čuj modlitby moje i Tvojej služobnice Anny. Pred Tvojím zrakom sú všetky
naše žiadosti (Ž 37,10) a ak nie som hodný vypočutia, nepohŕdaj aspoň
mojou pokornou manželkou. Pane, Bože praotcov našich, Abraháma, Izá-
ka a Jakuba, neskrývaj pred nami svoju láskavosť, a pretože si Otec,
nedopúšťaj, aby ma v mojich obetiach počítali medzi odsúdených a odvrhnutých,
pretože si mi nedal žiadneho potomka. Rozpamätaj sa, ó Pane,
na obety (5Mojž. 9,27) a dary Tvojich služobníkov a prorokov, mojich
predkov a zhliadni na ich skutky, ktoré sa páčili Tvojim Božským očiam.
 Zväzok prvý 97
Pretože si rozkázal, aby som sa k Tebe s dôverou modlil, udeľ mi podľa
veľkosti milosrdenstva a svojej moci to, o čo podľa Tvojho priania prosí.
Tým, že Ťa vzývam, plním Tvoju vôľu a poslúcham v tom, v čom si mi
sľúbil vypočutie. Ak moje hriechy prekážajú, aby si vykonal Tvoje milosrdenstvo,
odním to, čo sa Ti nepáči a prekáža Ti. Ty si mocný, Pane,
Bože izraelský a všetko, čo sa Ti páči, môžeš urobiť bez prekážok. Pripusti
moje modlitby k svojmu sluchu a ak som ja chudobný a nepatrný, Ty si
nekonečný a vždy ochotný preukazovať svoje milosrdenstvo skrúšeným.
Kam utečiem pred Tebou, Kráľ kráľov a Pán pánov? Ty si naplnil svojich
synov a služobníkov požehnaním v ich pokoleniach a mňa si naučil očakávať
a žiadať to, čo si v štedrosti udelil mojim bratom. Ak sa Ti zapáči
splniť moju žiadosť a dáš mi potomka, budem ho obetovať a zasvätím ho
k ustavičnej službe v Tvojom svätom chráme. Uprel som svoje oči i vôľu
k Tvojej svätej vôli a vždy som sa snažil odvracať ich od márnych vecí tohoto
sveta. Urob mi, čo sa Ti páči a obveseľ naše duše tým, že splníš naše
nádeje. Zhliadni z trónu Tvojho na tento biedny prach a pozdvihni ho, aby
Ťa mohol velebiť a klaňať sa Ti, ale vo všetkom nech sa stane Tvoja vôľa,
nie moja.
176. Zatiaľ čo Joachim vo svojom ústraní vysielal svoje prosby, anjel
oznámil svätej Anne, že Všemohúci prijal jej prosby o potomka, ktoré
sprevádzala takými svätými žiadosťami a úmyslami. Poznala tak vôľu
Božiu i svojho manžela Joachima, modlila sa s pokornou poddanosťou,
aby sa to splnilo. „Najvyšší Bože a Pane môj, Ty stvoriteľ a zachovávateľ
vesmíru, ktorého moja duša ctí ako pravého Boha, nekonečného, svätého
a večného! Padám pred Tvojou skutočnou prítomnosťou a budem hovoriť,
hoci som iba prach a popol (Ester 13,9), vyznávajúc svoju núdzu a zármutok.
Pane, Bože nestvorený, urob nás hodnými svojho požehnania a daj
nám svätý plod života, aby sme ho mohli obetovať Tvojej službe
v chráme (Gen. 18,27). Spomeň si, ó Pane, že Tvoja služobnica Anna,
matka Samuela, bola neplodná a prispením Tvojho milosrdenstva dosiahla
splnenie svojej žiadosti. Cítim v srdci odvahu, ktorá ma povzbudzuje
a posilňuje k žiadosti, aby si mi preukázal to isté milosrdenstvo. Vypočuj
teda, ó najsladší Pane a Majstre, moju pokornú prosbu: pamätaj na obety,
dary a služby mojich predkov, na dobrodenia, ktoré im Tvoja všemohúca
ruka udelila. Chcela som Ti, ó Pane, obetovať dar príjemný a prijateľný
Tvojim očiam; ale ten najväčší, ktorý mám, je moja duša, moje schopnosti
a náklonnosti, ktoré som Ti venovala i s celou mojou bytosťou. Ak zhliadneš
na mňa zo svojho trónu a dáš mi potomka, chcem ho už od tohto okamihu
zasvätiť a obetovať Tvojej službe v chráme. Pane, Bože Izraelov,
kiež by sa Ti zapáčilo a bolo Tvojou vôľou, aby si zhliadol na toto nízke
 98 Kniha I.
a biedne stvorenie a potešil Tvojho služobníka Joachima, splň moje prosby
a nech sa stane vo všetkom Tvoja svätá a večná vôľa.“
177. Také modlitby vysielali Joachim a Anna. Pre svoje malé
schopnosti nemôžem primerane popísať, čo mi bolo dané poznať o svätosti
modlitieb týchto svätých rodičov. Nie je možné povedať všetko a nie je
to ani nutné, lebo to, čo som napísala, pre môj účel postačí. Aby sme získali
náležitý úsudok o týchto svätcoch, treba ich oceniť a posúdiť v súvislosti
s tým prevysokým cieľom a povolaním, pre ktorý ich Boh vyvolil,
lebo mali byť starými rodičmi samého Krista Pána a rodičmi Jeho najsvä-
tejšej Matky.
K a p i t o l a 13
Ako archanjel Gabriel oznámil počatie presvätej Márie a ako
Boh na to pripravil svätú Annu zvláštnou milosťou
178. Prosby svätého Joachima a Anny prenikli k trónu najsvätejšej
Trojice, kde ich Boh prijal a anjelom oznámil Božiu vôľu. Tri Božské
Osoby, (podľa nášho vyjadrovania takých vecí) takto hovorili k nim:
„ v našej blahosklonnosti sme sa rozhodli, že Osoba Slova sa vtelí a skrze
Ňu celé ľudské pokolenie nájde pomoc. Už sme to zjavili a sľúbili našim
služobníkom prorokom, aby to mohli oznámiť svetu. Hriechy žijúcich
a ich zloba sú také veľké, že nás veľmi zdržuje prísna spravodlivosť. Av-
šak naša dobrota a milosrdenstvo sú väčšie než všetky ich zločiny, ktoré
nemôžu uhasiť našu lásku k ľuďom. Zhliadneme milosrdne na dielo svojich
rúk, ktoré sme stvorili na svoj obraz a podobenstvo, aby mali
schopnosť stať sa dedičmi a podielnikmi našej večnej slávy (1. Peter
3,22). Spomenieme si na služby a potešenie, ktoré nám dali naši služobní-
ci a priatelia a pohliadneme na zástupy tých, ktorí budú vynikať v
chválach a našom priateľstve. Ale nadovšetko máme pred svojím zrakom
Tú jedinú vyvolenú, ktorá nám bude príjemnejšia než všetky tvory a oddelená
pre našu rozkoš a zaľúbenie, pretože Ona počne vo svojom živote
Osobu Slova a zaodeje Ho ľudským telom. Pretože toto dielo má mať za-
čiatok, ktorým ukážeme svetu poklady Božstva, bude teda tento čas vhodný
a priaznivý pre jeho vykonanie. Joachim a Anna našli milosť v našich
očiach; pozeráme na nich so zaľúbením a obohatíme ich najvyberanejšími
darmi a milosťami. Vo svojich skúškach boli verní a vytrvalí a ich prosté
a úprimné duše sú príjemné a milé našim očiam. Nech im Gabriel ako náš
vyslanec prinesie radostnú správu pre nich samých i pre celé ľudské po-
 Zväzok prvý 99
kolenie; nech im oznámi, že vo svojej blahosklonnosti sme na nich zhliadli
a vyvolili ich.“
179. Tak bola nebeským duchom oznámená vôľa a rozhodnutie
Všemohúceho. Svätý archanjel Gabriel sa pokoril pre trónom Najsvätejšej
Trojice, klaňal sa a uctieval Božskú Velebnosť spôsobom, aký je primeraný
týmto najčistejším duchovným bytostiam. Z trónu vychádzal duchovný
hlas, hovoriaci: „Gabriel, osvieť, oživ a poteš našich služobníkov Joachima
a Annu a povedz im, že zo štedrosti našej pravice obdržia ovocie
požehnania a že Anna počne dcéru, ktorej dáme meno MÁRIA.“
180. Spolu s týmto rozkazom Najvyššieho boli svätému Gabrielovi
zjavené mnohé sväté diela a tajomstvá, ktoré sa týkali tohto posolstva, zostúpil
s ním z klenby najvyššieho neba, zjavil sa Joachimovi keď sa modlil
a povedal mu: „Ty spravodlivý a úprimný muž, Všemohúci pohliadol
zo svojho trónu na tvoje žiadosti a vypočul tvoje vzdychy a modlitby
a urobil ťa šťastným na zemi. Tvoja manželka Anna počne a porodí dcéru,
ktorá bude požehnaná medzi ženami (Luk 1,42,48). Národy ju budú nazý-
vať blahoslavenou. Ten, ktorý je večný Boh, nestvorený a stvoriteľ všetkého,
najviac spravodlivý vo svojich súdoch, mocný a silný, posiela ma
k tebe, pretože tvoje skutky i almužny Mu boli príjemné. Láska obmäkčila
Srdce Všemohúceho a urýchlila Jeho milosrdenstvo a vo svojej štedrosti
praje si obdariť tvoj dom a tvoju rodinu dcérou, ktorú Anna počne; Pán
sám zvolil pre Ňu meno MÁRIA. Nech je od detstva zasvätená chrámu
a v ňom Bohu tak ako si sľúbil. Bude vyvolená, vyvýšená, mocná a plná
Ducha Svätého. Pretože Anna je neplodná, jej počatie bude zázračné.
Bude dcérou podivuhodnou všetkými skutkami a celým svojím životom.
Chváľ Pána, Joachim a zvelebuj Ho za toto dobrodenie, aké neurobil
v žiadnom inom národe. Pôjdeš do chrámu jeruzalemského vzdať vďaku
a na dôkaz pravdivosti tohoto radostného posolstva stretneš pri Zlatej
bráne tvoju sestru Annu, ktorá príde do chrámu pre ten istý účel. Pamätaj,
že toto posolstvo je obdivuhodné, lebo počatie tohto dieťatka obveselí
nebo i zem.“
181. Toto všetko sa prihodilo Joachimovi počas jeho dlhej modlitby
a v zázračnom spánku, ktorý ho premohol, aby obdržal toto posolstvo.
Bolo to niečo podobné tomu, čo sa stalo svätému Jozefovi, snúbencovi
presvätej Márie, keď mu bolo oznámené, že jej tehotenstvo je z Ducha
svätého (Mat. 7,20). Prešťastný svätý Joachim sa prebudil naplnený v duši
radosťou a so starostlivou opatrnosťou skryl vo svojom srdci tajomstvo
Kráľa (Tob. 12,7). So živou vierou a nádejou vylial city svojej duše pred
Najvyšším, plným vrúcnosti a vďačnosti Mu ďakoval a chválil Jeho ne-
 100 Kniha I.
vyspytateľné súdy. Aby to mohol vykonať podľa patričnosti, náhlil sa do
chrámu, ako mu bolo prikázané.
182. Zatiaľ Anna, trikrát požehnaná, povznášala sa v modlitbe a bož-
skom rozjímaní úplne pohrúžená do tajomstiev o vtelení, ktoré vyprosovala
od večného Slova, súc prv naplnená najvyšším porozumením a vliatym
svetlom. V hlbokej pokore a so živou vierou sa modlila o urýchlenie
príchodu Vykupiteľa ľudského pokolenia, týmito slovami: „Najvyšší Pane
a Kráľ všetkého tvorstva, ja najbiednejší a opovrhnutiahodný tvor, ale
predsa len dielo Tvojich rúk, túžim za cenu života, ktorý si mi daroval,
pohnúť Ťa, aby si vo svojom milosrdenstve urýchlil čas nášho spasenia.
Ó, kiež by sa Tvoja nekonečná dobrota naklonila k našim potrebám! Ó,
daj aby naše oči uvideli Obnoviteľa a Vykupiteľa ľudstva! Rozpamätaj sa,
ó Pane, na dávne milosrdenstvo, ktoré si ukázal svojmu ľudu, keď si mu
sľúbil Tvojho Jednorodeného a nech ten sľub Tvojej nekonečnej láskavosti
Ťa obmäkčí. Kiež by už teraz prišiel ten dlho a túžobne očakávaný deň!
Je to možné, že Najvyšší má zostúpiť zo svojich svätých nebies? Je to
možné, že má mať pozemskú matku? Aká to bude žena, ktorá bude taká
šťastná a požehnaná? Ó, komu bude dopriate, aby ju videl? Kto bude hodný
byť služobníkom Jej sluhov? Požehnané je pokolenie, ktoré ju bude
môcť vidieť a padnúť jej k nohám, aby ju ctilo! Aký milý bude jej pohľad
a jej spoločnosť! Blahoslavené oči, ktoré ju budú vidieť, uši, ktoré budú
počúvať jej slová a rodina, z ktorej si Najvyšší vyberie Matku! Vykonaj, ó
Pane, toto ustanovenie, ukáž svoju božskú dobrotu!“
183. Touto modlitbou a rozhovorom sa zamestnávala Anna, keď sa jej
dostalo osvietenie o tomto veľkom tajomstve. Uvažovala o všetkých rozhovoroch,
ktoré mávala so svojím anjelom strážnym, ktorý sa jej ukazoval
pri mnohých príležitostiach a teraz zjavnejšie než predtým. Všemohúci
ustanovil, aby posolstvo o počatí Jeho svätej Matky sa do istej miery
podobalo tomu, ktorým bolo oznámené vtelenie Slova. Lebo svätá Anna
v pokornej horlivosti uvažovala o tej, ktorá ma porodiť Matku vteleného
Slova. A najsvätejšia Panna tak isto zmýšľala o tej, ktorá bude Matka
Božia, ako bude hovoriť na príslušnom mieste (v diele II, 117). A bol to
tiež ten istý anjel, ktorý priniesol obe posolstvá a v ľudskej podobe, ale
Panne Márii sa ukázal v krajšej a tajomnejšej podobe.
184. Svätý archanjel Gabriel sa ukázal svätej Anne v ľudskej podobe,
jasnejší ako slnko a povedal jej: „ Anna, služobnica Božia, ja som anjel
vyslaný z rady Najvyššieho, ktorý z Božskej blahosklonnosti pozerá na
pokorných na zemi (Ž 137,6). Dobrá je ustavičná modlitba a pokorná dô-
vera. Pán vypočul tvoje prosby, lebo je blízko k tým, ktorí k Nemu volajú
so živou vierou a nádejou a ktorí očakávajú Jeho spasenie. (Ž 144,18). Ak
 Zväzok prvý 101
ich volanie hneď nevypočuje a ak odkladá splnenie ich modlitieb, je to
preto, aby ich pripravil na vyslyšanie a sľubuje dať oveľa viac, než žiadali
a po čom túžili. Almužna s modlitbou otvára poklady Pána, všemohúceho
Kráľa a nakláňa Ho k veľkému milosrdenstvu voči tým, ktorí prosia (Tob.
11,8). Ty a Joachim ste prosili o ovocie požehnania a Najvyšší rozhodol,
že vám dá sväté a vzácne ovocie a ním vás obohatí nebeskými darmi, lebo
vám dá oveľa viac, než ste žiadali. Pretože ste sa v modlitbách pokorovali,
Pán si praje zvelebiť seba tým, že splní vaše žiadosti: lebo Pánovi sú najmilší
tí, ktorí sa k Nemu modlia s pokornou dôverou a nepochybujú
o Jeho nekonečnej moci. Aby ste Najvyššieho prinútili, zotrvajte v modlitbách
a bez prestania žiadajte o vykúpenie ľudského pokolenia. Mojžiš vyprosil
víťazstvo pre ľud neustálou modlitbou (Exod. 17,11); Ester modlitbou
dosiahla oslobodenie od rozsudku smrti (Ester 4,11); Juditu ten istý
prostriedok naplnil statočnosťou, aby vykonali preťažkú úlohu na záchranu
Izraela; a splnila ho, hoci bola iba slabá a krehká žena (Judit 9,1).
Dávid vyšiel ako víťaz z boja proti obrovi, pretože sa modlil a vzýval
meno Pána (I. Král 17,45). Eliáš zvolal oheň z neba, svojou obetou
a modlitbou otvoril a uzavrel nebesia. Pokora, viera a almužny Joachimove
a tvoje prišli pred trón Najvyššieho a teraz posiela mňa, svojho anjela,
aby som ti oznámil správu plnú radosti pre tvoje srdce: Jeho Velebnosť si
praje, aby si bola nanajvýš šťastná a požehnaná. Vyvolil ťa, aby si bola
matkou Tej, ktorá počne a porodí Jednorodeného Otcovho. Porodíš dcéru,
ktorá podľa božského ustanovenia sa bude nazývať MÁRIA. Ona bude
požehnaná medzi ženami a plná Ducha Svätého. Ona bude tým mrakom,
z ktorého spadne nebeská rosa pre obživenie smrteľníkov (III. Kráľ.
18,44) a v Nej sa splní proroctvo tvojich predkov, bude bránou života
a spasenia pre synov Adamových. Vedz tiež, že som oznámil Joachimovi,
že bude mať dcéru, ktorá bude požehnaná a šťastná, ale Pán mu nedal úplné
poznanie o tomto tajomstve, neoznámil mu, že Ona bude Matkou
Mesiáša. Preto ty opatruj toto tajomstvo; a teraz choď do chrámu vzdať
Najvyššiemu vďaky za to, že ťa Jeho mocná pravica tak vysoko vyznamenala.
Pri Zlatej bráne stretneš Joachima, kde si navzájom poviete o tejto
zvesti. Ty si tá zvlášť požehnaná od Pána, ktorú si On praje navštíviť
a obohatiť vzácnejším požehnaním. V samote bude hovoriť k tvojmu srdcu
a tam začne zákon milosti, lebo v tvojom živote dá vznik Tej, ktorá priodeje
Nesmrteľného smrteľným telom a ľudskou podobou. V tomto
človečenstve bude vpísaný ako Jeho vlastnou krvou pravý zákon lásky
a milosrdenstva.
185. Duch Svätý posilnil Annu, aby snáď jej pokorné srdce neomdlelo
údivom a radosťou pri tejto anjelovej zvesti, a tak ju vypočula a prija-
 102 Kniha I.
la veľkodušne a s nevýslovnou radosťou. Ihneď vstala a náhlila sa do jeruzalemského
chrámu a tam sa stretla s Joachimom, ako im to obom anjel
predpovedal. Spoločne ďakovali Všemohúcemu za toto preveľké požehnanie
a obetovali zvláštne dary a obety. Znovu ich osvietila milosť Ducha
Svätého a plní Božskej útechy sa vrátili domov. Radostne spomínali
dobrodenia, ktoré im udelil Všemohúci, najmä posolstvá, ktoré zjavil kaž-
dému z nich archanjel a podľa ktorých z dobroty Pána im bola prisľúbená
dcéra, ktorá má byť najpožehnanejšia a najšťastnejšia. Pri tejto príležitosti
tiež si navzájom povedali, ako ten istý anjel pred ich zasnúbením vyzval
každého, aby si vzal druhého a tak mohli spoločne slúžiť Bohu podľa
Božej vôle. Toto tajomstvo po dvadsať rokov skrývali jeden pred druhým
a až teraz ho povedali, keď ten istý anjel im povedal, že budú mať dcéru
a akú dcéru! Obnovili sľub, že ju obetujú chrámu a každý rok v tento deň
pôjdu do chrámu obetovať zvláštne dary, strávia deň chválami a vďakyvzdávaním
a dajú veľa almužien. Tento sľub zachovávali až do konca
svojho života a ten deň trávili chválením a velebením Najvyššieho.
186. Opatrná matka Anna nikdy neprezradila Joachimovi ani nikomu
inému tajomstvo, že jej dcéra má byť Matkou Mesiáša. Pokým len žil tento
svätý otec, nevedel nič viac, iba to, že bude veľká a tajomná žena. Av-
šak v posledných okamihoch života mu Všemohúci oznámil toto tajomstvo,
ako budem hovoriť neskoršie (pod číslom 666). Boli mi zjavené
mnohé veľké veci o čnostiach a svätosti týchto rodičov nebeskej Kráľovnej,
ale nebudem sa rozpisovať o tom, čo všetci veriaci musia predpokladať,
radšej pristúpim k hlavnému bodu.
187. Hneď po počatí tela, ktoré malo byť telom Matky milosti a pred
stvorením jej presvätej duše, Boh udelil svätej Anne zvláštnu milosť. Dostalo
sa jej duchovne nanajvýš vznešené videnie či zjavenie Božej velebnosti,
pri ktorom dostala veľké osvietenie a dary milosti. Pripravil ju
a predišiel požehnaním sladkosti (Ž 20,4). Dokonale ju očistil, oduševnil
nižšiu časť jej tela a povzniesol jej dušu a ducha na taký stupeň, že od tej
doby nikdy sa už nevenovala ľudským záležitostiam, ktoré by mohli prekážať
jej spojeniu s Bohom vo všetkých náklonnostiach mysle a vôle,
a nikdy nestratila Boha zo zreteľa. Vtedy jej povedal: „Anna, služobnica
moja, ja som Boh Abrahámov, Izákov a Jakubov; moje požehnanie a moje
večné svetlo je s tebou. Stvoril som človeka, aby som ho pozdvihol
z prachu a urobil dedičom mojej slávy a účastníkom môjho Božstva. Zahrnul
som ho svojimi darmi a postavil na miesto a do stavu vysokej dokonalosti;
ale on poslúchol hada a stratil všetko. Zo svojej dobroty a pre
splnenie mojich zasľúbení daných cez mojich svätých prorokov, prajem si
zabudnúť na jeho nevďačnosť a napraviť tú stratu tým, že zošlem svojho
 Zväzok prvý 103
Jednorodeného Syna ako ich Vykupiteľa. Nebesia sú zatvorené a dávni patriarchovia
nemôžu vstúpiť, postrádajú pohľad na moju tvár a večný život,
ktorý mali prisľúbený. Moja ochota k štedrosti je akoby zviazaná, keď sa
nemôže ľuďom preukazovať. Teraz, v tejto dobe si prajem ukázať svoje
milosrdenstvo a dávam im Osobu večného Slova, aby sa stalo človekom,
narodilo sa zo ženy, ktorá bude matkou a pannou: nepoškvrnená, čistá,
požehnaná a svätejšia, než všetky tvory. A ty budeš matkou tejto mojej
Vyvolenej a jedinej.“ (Veľ. 6,8).
188. Neľahké je popísať účinok týchto slov v srdci spravodlivej svä-
tej Anny, ktorej prvej z ľudí bolo zjavené tajomstvo o jej najsvätejšej Dcé-
re, určenej za Matku Božiu a vyvolenej pre najväčšie tajomstvo všemohúcnosti
Božej. Patrilo sa, aby vedela o tomto tajomstve a náležite oceňovala
poklad, ktorý jej mal byť zverený, ktorý má ona porodiť a dať mu
existenciu. S hlbokou pokorou počúvala hlas Najvyššieho a s ochotným
srdcom odpovedala: „Pane, Bože večný, je vlastnosťou Tvojej nekonečnej
dobroty a dielom Tvojej mocnej ruky, že dvíhaš z prachu chudobných
a opovrhnutých (Ž 112,7). Pane, pokladám sa za tvora nehodného takých
milosrdenstiev a dobrodení. Čo má robiť tento biedny červ pred Tebou?
Jedine Tvoju vlastnú bytosť a Tvoju vlastnú vznešenosť Ti môžem obetovať
na poďakovanie a priniesť ako obetu svoju dušu a všetky jej mocnosti.
Použi ma, ó Pane, podľa svojej vôle, ktorej sa úplne podrobím. Žiadam
si byť natoľko celkom Tvoja, ako to toľké dobrodenie vyžaduje. Avšak čo
urobím, keď nie som hodna byť ani otrokyňou tej, ktorá má byť Matkou
Jednorodeného a mojou dcérou? Viem a budem vždy vyznávať, že som
biedne stvorenie, ale pri nohách Tvojej veľkosti očakávam rozhodnutie
Tvojho milosrdenstva, lebo si láskavý Otec a všemohúci Boh. Učiň ma, ó,
Pane, vo svojich očiach hodnou takej dôstojnosti, akú mi udeľuješ.“
189. V tomto videní bola svätá Anna pozdvihnutá do podivuhodnej
extázy, v ktorej dostala dar najvyššieho poznania a zákonov prírody a prikázaní
písaných i evanjeliových. Bola poučená, ako Božská prirodzenosť
večného Slova bude spojená s našou, ako Jeho najsvätejšie človečenstvo
bude povýšené k bytosti Božej a pochopila mnohé iné tajomstvá, ktoré sa
majú splniť vtelením Božieho Slova. Týmito osvieteniami a inými darmi
milosti pripravil ju Všemohúci pre počatie a stvorenie jej najsvätejšej dcé-
ry, Matky Božej. 
 104 Kniha I.
K a p i t o l a 14
Ako Všemohúci oboznámil svätých anjelov o príhodnom
rozhodnutí pre počatie presvätej Márie a ktorých z nich vybral
za Jej ochrancov
190. V tribunále Božej vôle, ako v nevyhnutnom zdroji a hlavnej
príčine všetkého stvorenia, sú stanovené a určované všetky veci s ich podmienkami
a okolnosťami, na nič sa nezabudne a žiadna stvorená moc ani
v najmenšom nemôže prekaziť uskutočnenie tých ustanovení. Všetky telesá
a ich obyvatelia závisia od tejto nevýslovnej vlády, ktorá spravuje,
neomylne a bezchybne kooperuje s prirodzenými prostriedkami vo všetkom,
čo sa musí urobiť. Boh vo všetkom pôsobí a všetko udržuje iba svojou
vôľou; od Neho závisí zachovanie alebo zničenie všetkých vecí, lebo
bez Neho všetky by sa obrátili na nič, z ktorého boli stvorené. Pretože
však stvoril vesmír pre svoju slávu a pre slávu vteleného Slova, preto od
začiatku otvoril chodníky a predurčil cesty, po ktorých to isté Slovo by sa
mohlo znížiť na prijatie ľudského tela a žiť medzi ľuďmi, po ktorých oni
by mohli vystúpiť k Bohu, poznať Ho, hľadať Ho, báť sa Ho, slúžiť Mu,
milovať Ho, chváliť Ho a večne Ho prijímať.
191. Podivuhodné bolo Jeho Meno po všetkých končinách zeme a velebené
v plnosti a v zhromažďení svätých, ktorých pripravil a zriadil ako
ľud Jemu príjemný a nad ktorých postavil vtelené Slovo ako Náčelníka.
Keď konečne svet podľa priania božskej Prozreteľnosti dospel do vhodné-
ho stavu a keď prišiel predurčený čas pre stvorenie tej podivuhodnej Ženy
odetej slnkom, ktorej znamenie sa ukázalo na nebi (Zj. 12,1), ktorá mala
obveseliť a obohatiť zem, Najsvätejšia Trojica ustanovila, že Ju stvorí. Teraz
vyjavím, čo som mohla pochopiť v úzkych medziach svojho rozumu
a pojmov.
192. Vyššie (pod č. 34) som už povedala, že v Bohu nie je minulosť
ani budúcnosť, lebo v Ňom sú všetky veci prítomné v Jeho Božskej
a nekonečnej mysli a o všetkom vie jedným jednoduchým úkonom. Ale ak
to prevediem na náš spôsob reči a ponímanie vecí, myslím, že jeho Velebnosť
pamätala na ustanovenie o stvorení Matky primeranej a hodnej vteleného
Slova, lebo splnenie tohto ustanovenia je neodvratné. Keď teda nastal
príhodný a predurčený čas, Tri božské Osoby dohovárali sa vospolok,
hovoriac: „Teraz je čas, aby sme začali dielo našej rozkoše a povolali do
existencie toho čistého tvora a tú dušu, ktorá nájde milosť v našich očiach
nad všetkých ostatných. Obdarujeme Ju najbohatšími darmi a uložíme
v Nej veľké poklady našej milosti. Keď všetci ostatní, ktorých sme povolali
k existencii, stali sa nevďační a odbojní voči našim prianiam, prekáža-
 Zväzok prvý 105
li a marili svojimi hriechmi naše úmysly, najmä ten, aby sa udržali
v šťastnom stave svojich prvých rodičov, a pretože sa nepatrí, aby naša
vôľa bola úplne zmarená, stvorme teda túto bytosť úplne svätú a dokonalú
tak, aby porušenosť prvého hriechu nemala v Nej žiaden podiel. Stvorme
dušu pre svoje zaľúbenie a ovocie našich vlastností, div našej nekonečnej
moci, bez tieňa alebo škvrny Adamovho hriechu. Zdokonaľme dielo, ktoré
je predmetom našej všemohúcnosti a vzorom dokonalosti zamýšľanej pre
naše dietky a dokončením koruny stvorenia. Všetci zhrešili zo slobodnej
vôle a rozhodnutia prvého človeka (Rim. 5,12), nech Ona je jediným tvorom,
v ktorom obnovíme a vykonáme to, čo oni vo svojom poblúdení
stratili. Nech je Ona najdokonalejším obrazom a podobenstvom nášho
Božstva a nech je v našej prítomnosti po celú večnosť ako vrchol našej
dobrej vôle a záľuby. V nej uložíme všetky výsady a milosti, ktoré sme
v našom prvom podmienečnom ustanovení určili pre anjelov a ľudí, keby
boli zotrvali vo svojom prvotnom stave. Čo oni stratili, to obnovíme
v tomto Tvorovi a k týmto darom pridáme ešte mnoho iných. Tak naše
prvé ustanovenie nebude zmarené, ale sa splní ešte vyšším spôsobom cez
túto našu Jedinú vyvolenú (Veľpieseň 6,8). A pretože tvorovia stratili tie
najdokonalejšie a neoceniteľné dary, ktoré sme pre nich určili a pripravili,
obrátime prúd našej štedrosti na našu Milovanú. Vyberieme Ju spod oby-
čajného zákona, podľa ktorého ostatní smrteľníci prichádzajú k životu,
lebo v Nej semeno hadovo nebude mať podiel. Ja zostúpim z neba do Jej
lona, v ňom z jej podstaty zaodejem sa do ľudskej prirodzenosti.“
193. „Prislúcha a prináleží nekonečnej dobrote nášho Božstva, aby
bolo počaté a uzavreté v najčistejšom materiáli, nedotknutom a nepoškvrnenom
hriechom. Tiež sa nepatrí, aby naša spravodlivosť a prezieravosť
prehliadla to, čo je najvhodnejšie, dokonalé a sväté a zvolila niečo nižšie,
lebo nič nemôže odporovať našej vôli (Ester 13,9). Slovo, ktoré sa má stať
človekom a byť Vykupiteľom a Učiteľom ľudí, musí položiť základy na
najdokonalejšom zákone milosti a musí cezeň učiť, že otca a matku je
treba poslúchať a ctiť ako druhú príčinu prirodzenej existencie človeka.
Tento zákon je prvý, ktorý splní božské Slovo tým, že Ju bude ctiť ako
svoju vyvolenú Matku, bude Ju vyvyšovať mocným ramenom a zahrnie
Ju najznamenitejšími milosťami a darmi. Medzi týmito jedinečnou poctou
a požehnaním bude, že nikdy nebude poddaná svojmu nepriateľovi, ani
jeho zlobe, a preto bude bez smrteľného hriechu.“
194. „Na zemi bude mať Slovo Matku bez otca, ako má v nebi Otca
bez matky. Aby však bola primeraná zhoda, pomer a súhlas, že nazýva
Boha svojím Otcom a túto Ženu svojou Matkou, prajeme si založiť najvyššiu
možnú zhodu a priblíženie medzi tvorom a jeho Bohom. Preto ni-
 106 Kniha I.
kdy sa nesmie drak chvastať, že vynikol nad Ženu, ktorú Boh bude poslúchať
ako svoju pravú Matku. Táto dôstojnosť - byť bez hriechu -prí-
sluší a súhlasí s tou, akou je byť Matkou Slova a je sama osebe ešte vzácnejšia
a užitočnejšia. Väčšie dobro je byť svätou, než iba matkou; predsa
však všetka jej svätosť a dokonalosť prináleží Božiemu materstvu. Ľudské
telo, z ktorého On má vziať na seba svoju podobu, musí byť bez hriechu.
Pretože v tom tele má vykúpiť hriešnikov, nesmie podliehať nutnosti vykúpiť
svoje vlastné telo ako ostatných hriešnikov. Je spojený s Božstvom,
jeho človečenstvo bude výkupnou cenou, preto musí byť predovšetkým
uchránené pred hriechom a My sme už predzvedeli a prijali zásluhy Slova
v tomto tele ľudskej prirodzenosti. Prajeme si, aby Slovo bolo oslavované
cez tento stánok a bydlisko ľudskej prirodzenosti.“
195. „Ona bude dcérou prvého človeka, ale v ráde milosti bude jedinečná,
bez hriechu, vyňatá z neho; v ráde prirodzenom Ona bude najdokonalejšia
a bude utvorená podľa zvláštnej prozreteľnosti. A pretože vtelené
Slovo má byť učiteľom pokory a svätosti a za tým účelom vykonávať
prácu, aby zahanbil márnivosť a klamné názory smrteľníkov tým, že zvolí
pre seba utrpenie ako neoceniteľný poklad v našich očiach, prajeme si,
aby Tá, ktorá má byť Jeho Matkou, okúsila tie isté práce a obtiaže, aby
neobyčajne vynikala v trpezlivosti, bola obdivuhodná v utrpeniach a aby
v spojení s Jednorodeným nám prinášala príjemné obete bolesti na Jej
väčšiu slávu.“
196. Toto ustanovenie tri Božské Osoby oznámili svätým anjelom,
ktorí vyvyšovali slávu a česť ich vysokých a nevyspytateľných úsudkov.
A pretože Jeho Božstvo je zrkadlom, v ktorom súčasne ukazuje nové tajomstvá
blahoslaveným, ktorí preukazujú poslušnosť, toto vysvetlenie
ukázalo v novom svetle podivuhodný poriadok a úžasný súlad v Jeho
skutkoch. Toto všetko vyplýva z toho, čo sme povedali v predchádzajú-
cich kapitolách (7,8) o skutkoch Všemohúceho pri stvorení anjelov,
ktorým povedal, aby vtelené Slovo a Jeho najsvätejšiu Matku ctili ako
svojich predstavených. Okrem toho, pretože už nastal čas pre stvorenie
tejto veľkej Kráľovnej, patrilo sa, aby Pán neskrýval skutočnosť, ako všetky
veci dobre zvážil a zmeral (Mudr. 11,21). Je samozrejmé, že pri obmedzených
ľudských slovách a výrazoch, aké mám ja, porozumenie, ktoré sa
mi dostalo o týchto skrytých tajomstvách, sa skôr zatemní než objasní; ale
i v týchto medziach poviem, koľko môžem o tom, čo Všemohúci pri tejto
príležitosti vyjavil anjelom.
197. „Teraz nastal čas,“ dodala Jeho Velebnosť, „v ktorom sme podľa
našej Prozreteľnosti rozhodli priviesť na svetlo Tvora našim očiam najví-
tanejšieho a najpríjemnejšieho, v ktorom ľudská prirodzenosť bude
 Zväzok prvý 107
oslobodená od prvotného hriechu, ktorý pošliape hlavu draka, znázornený
obrazne tým zvláštnym znamením, Ženou, ktorá sa ukázala na nebi v na-
šej prítomnosti a ktorá zaodeje Večné Slovo ľudským telom. Tak nastáva
požehnaná hodina pre smrteľníkov, v ktorej otvoríme poklady nášho Bož-
stva a odomkneme nebeské Brány. Nech sa zmierni prísnosť našej
spravodlivosti v trestoch, akými sme až doteraz smrteľníkov trestali
a nech vynikne vlastnosť nášho milosrdenstva, nech sú tvory obohatené
a Božské Slovo nech pre ne zaslúži poklady milosti a večnej slávy.“
198. „Nech teraz ľudské pokolenie prijme Napraviteľa, Učiteľa, Brata
a Priateľa, ktorý bude životom pre smrteľníkov, liekom pre nemocných,
tešiteľom zarmútených, balzamom zranených, vodcom a spoločníkom vydedených.
Nech sa teraz splnia proroctvá našich služobníkov a sľuby,
ktoré sme im dali, že pošleme Spasiteľa, aby ich vykúpil. A preto, aby sa
všetko mohlo vykonať podľa nášho priania, i aby sme mohli započať tajomstvo
skryté od ustanovenia sveta, zvolili sme pre vytvorenie našej
milovanej Márie lono našej služobnice Anny; v nej nech je počatá a v nej
nech je táto najpožehnanejšia duša stvorená. Aj keď jej splodenie i vytvorenie
stane sa podľa obyčajného rozmnožovacieho rádu, bude iné v ráde
milosti podľa ustanovenia našej všemohúcej moci.“
199. „Vy už viete, ako starý had od tej doby, keď zazrel ono znamenie
tejto podivuhodnej Ženy, snaží sa preľstiť všetky ženy, ako od tej prvej
stvorenej prenasleduje všetky, ktoré vidí vynikať v dokonalosti ich skutkov
a života, očakávajúc, že medzi nimi nájde Tú, ktorá pošliape jeho
hlavu (Gen. 3,15). Keď sa stretne s týmto najčistejším a nepoškvrneným
Tvorom, vidí ju takú svätú, že napne všetky sily, aby Ju prenasledoval
v dôsledku pojmu, ktorý si o Nej vytvorí. Avšak spupnosť draka bude väč-
šia, než jeho moc (Iz. 16,6); a je našou vôľou, aby ste vy mali zvláštnu
úlohu pri tomto svätom Meste a svätostánku Vteleného Slova, chráňte,
strážte, pomáhajte a bráňte Ju pred našimi nepriateľmi, osvecujte, posiľ-
ňujte a tešte so všetkou starostlivosťou a úctivosťou, pokiaľ bude pútnič-
kou medzi smrteľníkmi.“
200. Pri tomto návrhu Najvyššieho všetci svätí anjeli padli pred
kráľovským Trónom Najsvätejšej Trojice, prehlásili, že sú pohotoví a tú-
žia poslúchnuť božský rozkaz. Každý vo svojom závodení túžil byť
ustanovený a ponúkal sa k takej blaženej službe; všetci novými piesňami
vzdávali Všemohúcemu chválu a vďaku, pretože sa priblížila hodina splnenia
toho, po čom tak vrúcne túžili a za čo mnohé veky prosili. Pri tejto
príležitosti som poznala, že od doby veľkého boja svätého Michala
s drakom a jeho spojencami, v ktorom títo boli zvrhnutí do večných temnôt,
kým Michalove zástupy zvíťazili a boli utvrdené v milosti a sláve, že
 108 Kniha I.
títo svätí duchovia hneď začali prosiť o splnenie tajomstva vtelenia Slova,
o ktorom sa hneď vtedy dozvedeli. A zotrvali v týchto často opakovaných
prosbách až do tej hodiny, v ktorej im Boh oznámil splnenie ich túžob
a žiadostí.
201. Následkom toho nebeskí duchovia pri tomto novom zjavení
pocítili novú dodatočnú radosť a obdržali novú mimoriadnu slávu a vyhlasovali
Pánovi: „Najvyšší a nevystihnuteľný Bože a Pane, Ty si hodný
všetkej cti, chvály a večnej slávy; a my sme Tvoje tvory, stvorené podľa
Tvojej božskej vôle. Pošli nás, najmocnejší Pane, vykonať Tvoje najpodivuhodnejšie
skutky a tajomstvá, aby sa vo všetkom splnilo Tvoje najspravodlivejšie
prianie.“ V takých prejavoch oddanosti nebeské kniežatá
osvedčovali svoju podriadenosť; a keby to bolo možné, priali by si ešte
zvýšiť svoju čistotu a dokonalosť, aby boli lepšími strážcami a služobníkmi
Márie.
202. Najvyšší potom zvolil a ustanovil tých, ktorí mali zastávať túto
vznešenú službu (strážcov Márie) zo všetkých deviatich anjelských chó-
rov. Z každého chóru vyvolil sto, teda celkom deväťsto. Okrem týchto ur-
čil dvanásť iných, ktorí majú Márii posluhovať zvláštnym spôsobom vo
viditeľných podobách; a mali nosiť odznaky čiže erby Vykúpenia. To je
tých dvanásť, o ktorých je zmienka v dvadsiatej prvej kapitole Zjavenia
sv. Jána, ako o strážcoch brán mesta; budem o nich hovoriť neskoršie, keď
budem vysvetľovať onú kapitolu. Okrem už zmienených, Pán určil ďal-
ších osemnásť anjelov, vybraných z najvyšších tried, ktorí majú vystupovať
a zostupovať po mystickom rebríku Jakubovom s posolstvami od
Kráľovnej k Velebnosti Pána a od Pána k Nej. Lebo Ona ich mnohokrát
poslala k Večnému Otcovi preto, aby vo všetkom konaní ju riadil Duch
Svätý. Konala iba to, čo sa páčilo Všemohúcemu a Jeho zaľúbenie hľadala
i v najmenších veciach. Kedykoľvek nebola poučená zvláštnym osvietením,
poslala týchto svätých anjelov k Pánovi, aby Mu predložili jej pochybnosti
a prejavili jej túžbu robiť to, čo sa Božskej vôli najviac páči,
a aby bola poučená o Jeho prianiach, ako budem neskôr hovoriť v tomto
životopise.
203. Ku všetkým týmto anjelom Všemohúci dodatočne pridelil
a ustanovil ešte sedemdesiat serafínov, ktorých vybral z najvyšších radov
tých, ktorí sú najbližšie k Bohu, aby sa stýkali a hovorili s touto nebeskou
Kňažnou tým spôsobom, ako hovoria medzi sebou a ako vyšší hovoria
s nižšími. Táto výsada bola udelená Matke Božej, pretože mala byť pútničkou
na zemi a v prirodzenosti nižšej, hoci v dôstojnosti a milosti vyššej
nad všetkých serafínov. Keď sa raz Pán od Nej vzdialil a skryl, ako uvidí-
me neskôr, týchto sedemdesiať serafínov Ju osvecovalo a tešilo; im sa
 Zväzok prvý 109
zverovala s veľkou túžbou svojej horúcej lásky a s úzkosťou o Jej skrytý
Poklad. Že týchto duchov bolo sedemdesiat, to malo vzťah k počtu rokov
jej života, ktorých bolo sedemdesiat, a nie šesťdesiat, ako vysvetlím na
inom mieste. V tomto počte je šesťdesiat silných, o ktorých je zmienka
v Šalamúnovej Veľpiesni ako o strážcoch pri lôžku Šalamúnovom,
ktorých bedrá sú opásané mečmi proti nočným hrôzam.
204. Títo princovia a velitelia, určení za strážcov Kráľovnej nebies,
boli z najvyšších rádov anjelských hierarchií; títo v onom dávnom boji
poslušných duchov s pyšným drakom boli ako ozbrojení zápasníci Pána
všetkého tvorstva, bojujúci a premáhajúci Lucifera a jeho odpadlíkov
mečom svojej moci a mocou Božského Slova. Pretože sa v tomto veľkom
boji s víťazstvom vyznamenali horlivosťou pre česť Všemohúceho a boli
udatní a obratní velitelia v božskej láske, pretože česť svojho Kapitána
a Pána a Jeho najsvätejšej Matky tak horlivo hájili zbraňou Božej milosti,
ktorá im bola udelená pre predvídané zásluhy vteleného Slova, preto sa
hovorí, že strážia lôžko Šalamúnovo opásaní mečom na svojich bedrách.
Tak sa naznačuje ľudský pôvod a či človečenstvo Kristovo, počaté v panenskej
komôrke Máriinej z jej najčistejšej krvi a podstaty.
205. Ostatných desať serafínov, ktorí doplnili počet sedemdesiatich,
boli taktiež vybraní zo znamenitejších vodcov tých, ktorí vo svojom odpore
proti drakovi ukázali väčšiu úctu pre Božstvo a človečenstvo Slova
a Jeho najsvätejšiu Matku. Toto všetko bolo rozhodnuté v dobe toho krátkeho
boja svätých anjelov. To bolo jedným z hlavných vyznamenaní,
ktoré si vtedy zaslúžili, že boli vybraní za strážcov ich Kráľovnej a Panej.
Celkom tisíc anjelov bolo vyvolených zo serafínov a nižších anjelských
rádov, a tak bolo to Božie Mesto veľmi dobre opevnené proti pekelným
zástupom.
206. Aby tieto nepremožiteľné vojenské zbory boli dobre ustanovené,
svätý Michal, knieža nebeského vojska, bol postavený na ich čelo a napriek
tomu, že nebol stále v spoločnosti Kráľovnej, predsa bol často v jej
blízkosti a často sa jej ukazoval. Všemohúci ho určil za zvláštneho vyslanca
Krista Pána, i aby konal v niektorých tajomstvách ako obhájca Jeho
najsvätejšej Matky. Podobne i sväté knieža Gabriel bol ustanovený, aby
jednal ako legát a minister večného Otca v záležitostiach nebeskej Kňaž-
nej. Tak Najsvätejšia Trojica sa postarala o stráž a obranu Božej Matky.
207. Všetky ustanovenia anjelov boli milosťou Všemohúceho; ale poznala
som, že konal podľa istej miery zákonov rozlišujúcich spravodlivosť.
Vo svojej spravodlivosti a prozreteľnosti bral do úvahy spôsob
konania a cítenia anjelov voči tajomstvám, ktoré im boli zjavené na po-
čiatku o najsvätejšej Matke. Lebo v prijímaní božských ustanovení mal
 110 Kniha I.
každý anjel iný dojem, inú lásku, náklonnosť k tajomstvám, ktoré sa im
vyjavovali. Nemali všetci rovnakú milosť alebo ochotu a zmýšľanie. Niektorí
s nimi súhlasili so zvláštnou oddanosťou, keď poznali spojenie
s božskou a ľudskou prirodzenosťou vo vtelenom Slove, ktoré malo byť
uzatvorené v medziach ľudského tela a predsa povýšené nad všetko tvorstvo.
Iných ich cítenie pohlo k obdivovaniu lásky Otcovho Jednorodené-
ho, ktorá Ho nabádala stať sa smrteľným a ponúknuť sa ako obeť za ľudí.
Iní zase sa vyznamenávali tým, že chválili Boha za stvorenie takého vzne-
šeného tela a duše, ktoré malo byť povýšené nad všetkých nebeských duchov
a že z neho má Stvoriteľ prijať ľudské telo. Podľa takého zmýšľania
a podľa miery náklonnosti a za mimoriadnu odmenu boli vybraní títo anjeli,
aby slúžili pri tajomstvách Kristových a Jeho najsvätejšej Matky.
Podobne i ľudia, ktorí sa v tomto živote vyznamenávali konaním istých
cnosti, sú odmenení zvláštnymi titulmi doktorov, panien atď.
208. V dôsledku toho, keď sa tieto sväté kniežatá ukázali pred Matkou
Božou vo viditeľnej podobe, niesli symboly či odznaky, znázorňujúce
rôzne tajomstvá, ako budem neskôr rozprávať. Niektoré predstavovali
symbol vtelenia, iné umučenia, a iné opäť symboly samotnej Kráľovnej
a jej veľkú dôstojnosť. Ona však ihneď nepoznala, čo tie odznaky znamenajú
keď sa jej začali ukazovať; Všemohúci totiž povedal anjelom, aby Jej
neoznámili, že Ona má byť Matkou Jeho Jednorodeného, pokiaľ božská
Múdrosť k tomu neurčí hodinu, ale aby s Ňou stále hovorili o svätých
účinkoch a tajomstvách Vtelenia a vykúpenia, aby tým v Nej podnecovali
horlivosť a vrúcnosť Jej modlitieb. Ľudský jazyk je príliš ťažkopádny
a nedostatočný, aby v krátkych vetách a slovách popísal tieto vznešené
svetlá a duchovné bytosti.
K a p i t o l a 15
Ako bola božskou mocou bez poškvrny hriechu počatá Matka
Božia
209. Božská múdrosť mala teraz už všetko pripravené pre vyzdvihnutie
čistého obrazu Matky milosti z porušenej prirodzenosti. Počet
a zhromaždenie dávnych patriarchov a prorokov bol už dovŕšený
a zhromaždený a boli vyvýšené hory, na ktorých toto mystické Božie
Mesto malo byť postavené (Ž 26,2). Mocou svojej pravice Boh už vybral
neporovnateľné poklady Božstva, ktorými ju obohatí a vybaví. Tisíc anjelov
bolo pripravených, aby strážili, opatrovali a slúžili svojej Panej
a Kráľovnej ako najvernejší služobníci. Pripravil vznešených kráľovských
 Zväzok prvý 111
predkov, z ktorých mala výjsť a vybral pre ňu nanajvýš svätých a dokonalých
rodičov, nad ktorými nebolo možné na svete nájsť dokonalej-
ších. Lebo je isté, že keby boli niekde existovali lepší rodičia, Všemohúci
by bol tých vyvolil pre Tú, ktorá mala byť Bohom zvolená za Jeho Matku.
210. Týchto rodičov obdaril veľkými milosťami a požehnaním svojej
pravice a ozdobil ich všetkými cnosťami, osvietením božských vedomostí
a darmi Ducha Svätého. Keď oznámil týmto dvom svätcom Joachimovi a
Anne, že im chce dať dcéru, obdivuhodnú a požehnanú medzi ženami, pripustil,
aby dielo prvého počatia prečistého tela Máriinho - bolo vykonané.
Keď sa Anna vydala za Joachima, mala dvadsaťštyri rokov a Joachim mal
vtedy štyridsaťšesť rokov. Dvadsať rokov žili v manželstve bez detí, teda
Anna mala v dobe počatia svojej dcéry štyridsaťštyri rokov a Joachim
šesťdesiatšesť. Aj keď sa počatie uskutočnilo pravým prirodzeným
chodom, predsa Najvyšší dopustil iba to, čo sa nutne vyžadovalo k obstaraniu
látky pre utvorenie najdokonalejšej podstaty v medziach obyčajného
tvora, odňal mu nedokonalosti a nezriadenosť.
211. Boh obmedzil prirodzenú činnosť týchto dvoch rodičov a svojou
milosťou zamedzil každú chybu a nedokonalosť, nahradiac ju čnosťou
a zásluhou, úplnou slušnosťou v spôsobe počatia, hoci bolo prirodzené
a podľa zvyčajného poriadku, predsa bolo riadené, doplnené a zdokonalené
pôsobením milosti Božej, bez rozrušenia vlastným výkonom,
aké je spojené so zákonom prirodzenosti. Čo sa týka svätej matróny Anny,
u nej sa božská moc prejavila viac, vzhľadom na jej neplodnosť, u nej toto
počatie bolo zázračné nielen s ohľadom, akým spôsobom bolo vykonané,
ale v samej jeho podstate. Pri počatiach, ktoré sa dejú úplne podľa
prirodzeného poriadku a pôsobením prirodzených síl, nie je potrebné
utiekať sa alebo spoliehať na nadprirodzený pôvod. Spolupôsobenie rodi-
čov je dostatočnou príčinou na rozmnožovanie, i keď sa ich spolupôsobiace
výkony dejú s nedokonalosťami a bez patričnej miery.
212. Ale pri tomto počatí, hoci otec nebol prirodzene neplodný, predsa
následkom jeho veku a skromnosti, jeho sila bola do istej miery potlačená
a zoslabená, a preto bol oživený, zosilnený a uschopnený konať
s úplnou dokonalosťou a plnosťou jeho schopnostiam, primerane k neplodnosti
matky. V oboch prirodzenosť a milosť spolupôsobila, povznášajúc
a zdokonaľujúc ich zázračným spôsobom. Tak milosť bola pô-
vodcom tohoto počatia, aj keď povolala ku svojej službe činnosť prirodzenosti,
pokiaľ bolo to potrebné pre narodenie tejto veľkej Dcéry z jej
prirodzených rodičov.
213. Spôsob k napraveniu neplodnosti pre počatie presvätej Panny
nespočíval v navrátení jej k tomu potrebných podmienok pre počatie, lebo
 112 Kniha I.
tým by sa jej počatie nelíšilo od ostatných žien. Pán pôsobil s jej neplodnými
schopnosťami zázračným spôsobom pre utvorenie tela z prirodzenej
látky. Tak schopnosti i látka boli v prirodzenom poriadku, ale spôsob vý-
vinu bol vykonaný zázračnou Božskou mocou. Akonáhle sa zázrak tohto
počatia skončil, matka bola zase ponechaná vo svojej predošlej neplodnosti,
aby už viac nepočala, pretože z jej prirodzeného uspôsobenia nebolo
nič ubraté, ani k nemu pridané. Myslím, že tento div môže byť lepšie objasnený
zázrakom, ktorý vykonal náš Spasiteľ, keď Peter išiel po vode
(Mat. 14,29). Aby ho na nej udržal, nebolo zapotreby zmeniť vodu na
kryštáliky alebo na ľad, po ktorých by mohol Peter alebo iní chodiť bez
akéhokoľvek zázračného prispenia, vyjmúc tej náhlej zmeny na ľad, ale
Pán dal vode silu, aby udržala apoštola bez tejto zmeny. Voda zostala tekutou
pred zázrakom i po ňom; lebo keď po nej Peter kráčal, začal sa
ponárať a bol v nebezpečí, že sa utopí. Teda tento zázrak bol vykonaný
bez zmeny vody alebo bez toho, aby sa jej pridali nejaké nové vlastnosti.
214. Podobný, ale oveľa podivuhodnejší bol zázrak počatia Márie
v živote jej presvätej matky Anny. Jej rodičia boli tak úplne vedení milos-
ťou a zbavený všetkej zmyslovej rozkoše, že nemali žiadne mimoriadne
nedokonalosti, ktoré obyčajne sú príčinou a nástrojom na počatie a ktoré
spôsobuje prvotný hriech. Tak vznikla látka zbavená nedokonalosti a bola
poskytnutá takým spôsobom, že ten čin sám bol záslužný. Preto čo sa tohoto
výkonu týka, mohol byť ľahko zbavený hriechu alebo nedokonalosti,
ani keby Božská Prozreteľnosť nebola vopred zariadila každú podrobnosť
tejto udalosti. Tento zázrak Všemohúci vyhradil iba pre Tú, ktorá mala
byť Jeho hodnou Matkou. Preto ak sa patrilo, aby hmotná časť Jeho bytosti
mala svoj pôvod podľa poriadku zachovávaného pre počatie ostatných
dietok Adamových, taktiež bolo nanajvýš patričné, aby bez vyhladenia
prirodzenosti milosť v tom spolupracovala s celou svojou účinnosťou
a mocou, a tiež aby v Nej vynikala a pôsobila účinnejšie než vo
všetkých dietkach Adamových, áno viac než v Adamovi a v Eve, ktorí zapríčinili
skazu ľudskej prirodzenosti a jej nezriadených žiadostí.
215. Pri utvorení tela najsvätejšej Márie múdrosť a moc Všemohúceho
postupovali tak opatrne, že množstvo i akosť štyroch základných rysov
ľudského tela ohnivosť, zádumčivosť, roztržitosť, výbušnosť boli zložené
v presnom pomere a miere, aby tento nanajvýš dokonalý pomer a jeho
zmes a zloženie mohli napomáhať činnosti tej svätej duše, ktorou toto telo
malo byť obdarené a oživené. Táto podivuhodne zložená povaha bola neskoršie
prameňom a príčinou, ktorá svojím spôsobom umožnila jasnosť
a pokoj, aby panoval v mocnostiach a schopnostiach nebeskej Kráľovnej
po celý Jej život. Nikdy žiaden z týchto základných rysov neodporoval
 Zväzok prvý 113
iným alebo sa nesnažil mať prevahu nad inými, ale každý napomáhal
a slúžil ostatným a pokračoval v tomto dobre usporiadanom zložení bez
poruchy a ochabnutia. Telo najblahoslavenejšej Márie nikdy neutrpelo ani
nádychu skazy, nikdy mu nič nechýbalo, ani sa na ňom nikdy nenašlo nič
nadbytočné, všetky podmienky a všetok pomer rôznych prvkov stále sa
prispôsoboval bez nedostatku alebo nadbytku toho, čo bolo potrebné k jej
dokonalej existencii. Netrpela ani vlhkom, ani suchom, v jej tele nebolo
nikdy viac tepla, než je potrebné k udržovaniu života alebo ku tráveniu,
ani nedostatok teploty potrebnej k udržaniu primeraného tepla, aké vyžaduje
zdravie.
216. Avšak preto, že jej telo bolo tak podivuhodne dokonale zložené,
nebolo menej citlivé na účinky horúčav alebo zimy a iných ročných období,
ba skôr keďže toto telo bolo jemné a dokonale zostavené, ešte viac cítilo
účinky spôsobené akoukoľvek nadmernosťou, lebo nebolo možné
chrániť proti krajnostiam tie čiastky, ktoré sú im viac vystavené. Zaiste, že
na jednej strane tieto extrémy v tele tak harmonicky zostavenom mohli
nájsť menej látky, v ktorej by mohli spôsobiť zmenu, ale na druhej strane
tá jemnosť zloženia umožňovala, že aj obyčajnejšie vplyvy viac prenikali
než v tele iných ľudí. Toto podivuhodné telo, tak sformované v živote svä-
tej Anny, nebolo schopné duševných darov, pokým ho neoživila duša, ale
bolo schopné prijímať prirodzené dary. A tieto mu boli udelené v nadprirodzenej
miere a nadprirodzenou mocou, aby sa to zrovnávalo s vysokým
účelom a s neobyčajnými darmi, pre ktoré bolo utvorené, a v tom
prevyšovalo všetkých ostatných v poriadku prirodzenosti a milosti. Tak
obdržalo sústavu i schopnosti tak znamenité, že prirodzenosť sama by
podobné nikdy nemohla docieliť.
217. Ako ruka nášho Pána sformovala prvých rodičov, Adama a Evu,
tak, aby boli vhodní pre pôvodnú spravodlivosť a stav nevinnosti, teda
oveľa dokonalejšie, než ich potomkov (lebo dielo pochádzajúce priamo od
Pána musí byť dokonalejšie, než diela druhotné), tak Božia všemohúcnosť
oveľa vyšším a vznešenejším spôsobom pôsobila pri formovaní tela presvätej
Márie. A konal tak s oveľa väčšou starostlivosťou a hojnosťou
milosti, pretože tento tvor mal prevyšovať dokonalosťou nielen prvých
rodičov, ktorí potom tak skoro zhrešili, ale všetky ostatné tvory, telesné
i duchovné. Podľa spôsobu našej reči Boh venoval viac starostlivosti vytváraniu
tohto maličkého tela svojej najsvätejšej Matky, než stvoreniu
všetkých nebeských telies a celého vesmíru. V súlade s touto mierou
musíme merať tiež dary a výsady tohoto Božieho Mesta, od jeho prvého
počiatku a základov až k jeho najvyššiemu vrcholu, ktorý je najbližší
nekonečnosti Najvyššieho.
 114 Kniha I.
218. Taká bola tiež miera vzdialenosti medzi jej zázračným počatím
a hriechom a jeho príčinou - telesnou žiadostivosťou, lebo Ona nielenže
bola úsvitom milosti, úplne bez hriechu, ktorú Pán vždy tak označoval
a s Ňou jednal, ale i v jej rodičoch hriech a zmyselnosť boli utlmené a zadržané
pre jej chystané počatie, aby pri tom prirodzenosť nebola rozrušená
a učinená nedokonalou v tomto diele. Preto prirodzenosť bola podriadená
milosti a slúžila iba za nástroj najvyššieho umelca, ktorý je povznesený
nad všetky zákony prírody a milosti. On tu začal ničiť hriech a klásť zá-
klady k stavbe hradu silného Ozbrojenca (Luk 11, 22) ktorý mal podkopať
zlo a olúpiť ho o tie veci, ktoré tyransky držal pod svojou mocou.
219. Deň, v ktorom prvé počatie, totiž počatie tela najblahoslavenej-
šej Márie bolo vykonané, bola nedeľa; je to deň zhodujúci sa v týždni
s dňom, v ktorom anjeli boli taktiež stvorení a ktorým Ona má byť vzne-
šenou Paňou a Kráľovnou. Pre utvorenie a vzrast iných ľudských tiel,
podľa prirodzeného poriadku je potrebné mnoho dní, než sú natoľko vyvinuté,
aby mohli prijať rozumovú dušu. Tak pre dieťa mužského pohlavia
je zapotreby štyridsať dní, pre ženské pohlavie osemdesiat dní, niekedy
viac, niekedy menej, podľa teploty a dispozície matky. Pri vytvorení panenského
tela Márie Všemohúci urýchlil ten prirodzený vývoj o toľko, že
namiesto osemdesiat dní bolo jej telo utvorené za sedem dní. Za týchto
sedem dní bolo zrýchleným vzrastom usporiadané a pripravené v živote
svätej Anny to podivuhodné telo, ktoré malo prijať presvätú dušu jej dcéry
a našej Panej a Kráľovnej.
220. V sobotu po prvom počatí Všemohúci vykonal druhé počatie
stvorením duše svojej Matky a vdýchol ju do tela; a tak prišiel na svet ten
čistý tvor, svätejší a dokonalejší a príjemnejší Jeho očiam než všetky ostatné,
ktoré stvoril a až do konca sveta alebo po večné veky stvorí. Pri
uskutočňovaní tohoto diela zachoval Boh tajomnú zhodu so stvorením
všetkého na svete za sedem dní, ako je to popísané v prvej knihe Mojžišovej,
zvanej Genezis. Potom si nepochybne v pravde odpočinul, podľa obraznej
reči Písma svätého, keď teraz stvoril zo všetkých najdokonalejšieho
tvora a položil cez neho počiatok k dielu božského Slova a k vykúpeniu
ľudského pokolenia. Tak bol tento deň veľkonočným sviatkom pre Boha
i pre všetkých Jeho tvorov.
221. Kvôli tomuto Nepoškvrnenému Počatiu najblahoslavenejšej
Márie, zariadil Duch Svätý, aby v Cirkvi Svätej sobota bola zasvätená
Panne Márii, lebo toto bol deň, v ktorom Ona obdržala najvyššie výsady
stvorením Jej duše a spojením s Jej telom bez dedičného hriechu a jeho
následkov. Deň Nepoškvrneného Počatia, ktorý teraz Cirkev Svätá slávi
nie je deň jej prvého počatia, keď iba telo bolo počaté, ale je to deň jej
 Zväzok prvý 115
druhého Počatia, čiže vdýchnutie Jej duše. Telo i duša ostali po deväť
mesiacov v živote svätej Anny, čo je doba uplynutá od počatia do narodenia
tejto Kráľovnej. V siedmich dňoch pred oživením bolo neživé telo
božskou mocou umiestnené a usporiadané tak, aby sa toto dielo zhodovalo
s výpočtom o stvorení všetkých vecí, ako ho uvádza Mojžiš, ktoré obsahuje
vytvorenie celého sveta od počiatku. V okamihu stvorenia a vdýchnutia
duše najsvätejšej Márie, Najsvätejšia Trojica opakovala s väčšou
láskou slová zaznačené Mojžišom, ktoré sa vtedy týkali prvého človeka:
"Učiňme Máriu na obraz a podobu svoju, aby bola našou pravou Dcérou,
Nevestou a Matkou Jednorodeného Otcovho."
222. Mocou tohto božského výroku a cez lásku, s akou vyšiel z úst
Všemohúceho, bola stvorená a vdýchnutá do tela najsvätejšej Márie Jej
najpožehnanejšia duša. Súčasne bola naplnená milosťou a darmi prevyšujúcimi
najvyšších nebeských serafínov a nebolo ani jedného okamihu,
v ktorom by postrádala, alebo bola zbavená svetla, priateľstva a lásky
Stvoriteľovej, alebo v ktorom by sa Jej bola dotkla škvrna temnosti prvotného
hriechu. Naopak bola naplnená najdokonalejšou spravodlivosťou,
ktorá prevyšovala spravodlivosť Adama a Evy po ich stvorení. Bolo jej
tiež udelené nanajvýš dokonalé užívanie svetla rozumu, odpovedajúce
darom milosti, ktoré obdržala. Ani na okamih nezaháľala, ale zamestnávala
sa konaním najobdivuhodnejších Jej Stvoriteľovi najpríjemnejších skutkov.
Keď pozorujem toto veľké tajomstvo, priznám sa, že som tak premo-
žená, že moje srdce, neschopné vyjadriť sa slovami, je ohromené pocitmi
obdivu a chvály. Vidím Archu Zákona spojenú v celok, obohatenú
a umiestnenú v chráme neplodnej matky s väčšou slávou, než bola tá
predobrazná v dome Obededona a Dávida alebo v chráme Šalamúnovom
(II. Kráľ 6, 11 - III. Kráľ 8. 6). Vidím oltár Svätého svätých (Iz 65, 17), na
ktorom bude prinesená prvá obeta, ktorá prekoná Boha a bude Mu príjemná.
Vidím poriadok prírody oddelený od svojho zákona, aby bol znovu
usporiadaný. Vidím nové zákony ustanovené proti hriechu, ktoré si nevší-
majú obyčajný poriadok premáhajúci zákony hriechu, podmaňujú si
prirodzenosť a prevyšujú i zákony milosti samotnej. Vidím, ako sa tvorí
nová zem a nové nebo (Iz 65, 17), ktorým je život nanajvýš pokornej
ženy, ku ktorému sú obrátené oči Najsvätejšej Trojice, kde panuje Bož-
stvo, kde sa zhromažďujú dvorania odvekého neba a kam je poslaných tisíc
anjelov, ustanovených za strážcov malinkého oživeného tela, nie väč-
šieho než včelička.
223. V tomto novom stvorení mocnejšie zaznieva hlas Tvorcu, ktorý
potešený dielom svojej všemohúcnosti hovorí, že je veľmi dobré (Gen 1,
31). Nech sa ľudská krehkosť s pokornou zbožnosťou priblíži k tomuto
 116 Kniha I.
divu, vyznávajúc veľkosť Stvoriteľa a nech sa raduje z tohoto nového
dobrodenia, ktoré bolo udelené ľudskému pokoleniu v tejto Zmieriteľke.
Nech ustane zápal sporov, premožený tvojím božským svetlom, lebo ak
božská štedrosť, ako mi bolo ukázané v počatí najsvätejšej Matky, pozerala
na Ňu s takým zaľúbením a na prvotný hriech s takým veľkým odporom,
že sa radovala z príležitosti a spravodlivej veci, ktorá obmedzovala
a zadržovala zhubné prúdy hriechu, ako by sa mohlo zdať ako správne
ľudskej múdrosti to, čo bolo Bohu také odporné?
224. Vo chvíli, kedy bola vdýchnutá duša do tela tejto nebeskej Panej,
Všemohúci si prial, aby jej matka, svätá Anna, pocítila prítomnosť Božiu
tým najvznešenejším spôsobom. I bola naplnená Duchom Svätým a vnútri
preniknutá neobyčajnou radosťou a vrúcnosťou. Bola strhnutá do vysokej
extázy, v ktorej bola osvietená hlbokými vedomosťami o najtajnejších tajomstvách
a chválila Pána novými chválospevmi radosti. Tieto pocity
u nej trvali po celý čas jej ďalšieho života. Boli však väčšie v dobe
deviatich mesiacov, kedy vo svojom živote nosila ten nebeský Poklad,
pretože v tejto dobe sa tieto dobrodenia častejšie opakovali a obnovovali
so stálym chápaním Písma svätého a jeho hlbokých tajomstiev. Ó, pre-
šťastná žena! Nech všetky národy a pokolenia sveta Teba chvália a blahoslavia!
K a p i t o l a 16
O stave cností, ktorými Boh obdaril dušu presvätej Márie a jej
prvé cvičenia týchto cností v živote jej matky Anny; sama ma
poučila ako Ju mám nasledovať
225. Toto sväté Mesto posvätenej duše Márie postihla prudká záplava
Božstva. Vytryskla zo základov jeho múdrosti a dobroty, s akou a pre
ktorú sa rozhodol uložiť v tejto nebeskej Panej najväčšie milosti a čnosti,
aké žiaden iný tvor nikdy nedostal a nedostane. A keď nastala hodina,
v ktorej Pán mal udeliť tieto dary, najmä ten okamih jej príchodu do
prirodzeného života, Všemohúci splnil ku svojmu zaľúbeniu a úplnému
uspokojeniu svojej túžby to, čo od večnosti v mysli svojej prechovával,
pokým neprišla tá žiaduca doba. Najvernejší Pán uskutočnil svoj plán
vliatím všetkých milostí a darov do presvätej duše Márie v dobe jej počatia
v toľkej preveľkej miere, akú žiaden svätec, ba ani všetci svätí dohromady
nikdy nemôžu dosiahnuť, ani žiaden ľudský jazyk to nemôže vypovedať.
 
 Zväzok prvý 117
226. Hoci bola Mária ozdobená ako Nevesta zostupujúca z neba, vybavená
všetkými dokonalosťami a celým radom vliatych čností, nebolo
potrebné, aby ich konala hneď všetky naraz, stačilo, keď konala tie, ktoré
boli vhodné pre jej stav v živote matky. Medzi prvými ktoré tak konala,
boli tri božské čnosti: viera, nádej a láska, ktoré sa vzťahujú priamo na
Boha. Tie čnosti konala najvznešenejším spôsobom, uznávajúc s najhlb-
šou vierou Božstvo so všetkými jeho dokonalosťami a nekonečnými vlastnosťami
a Najsvätejšiu Trojicu s jej rozdielnymi Osobami. Tomuto poznaniu
vierou nijako neprekážali vyššie poznatky, ktoré jej Boh udelil, ako
hneď vysvetlím. Konala tiež čnosť nádeje, vidiac v Bohu predmet svojej
blaženosti a konečný cieľ. K Nemu sa hneď ponáhľala jej svätá duša a po
Ňom túžila s najvrúcnejšou žiadosťou, aby sa s Ním spojila, bez toho, aby
sa na okamih obrátila k nejakému inému predmetu alebo zastala vo svojom
vzlete k nebesiam. V tom istom okamihu uviedla do činnosti tiež
čnosť lásky, vidiac v Bohu nekonečné a najvyššie dobro a začala tak vysoko
oceňovať Boha, že ani všetci serafíni nikdy nedosiahnu taký stupeň
vrúcnosti a čnosti.
227. Iné čnosti, ktoré zdobia a zdokonaľujú rozumovú časť tvora,
mala v pomere zodpovedajúcom božským čnostiam. Mravné a prirodzené
čnosti mala v zázračnej a nadprirodzenej miere, a ešte väčším a vznešenej-
ším spôsobom bola obdarená darmi a plodmi Ducha Svätého v ráde
milosti. Mala vliate, čiže Bohom udelené (nie učením získané) vedomosti
a vlastnosti všetkých čností a všetkého prirodzeného umenia, takže poznala
a chápala celý prirodzený a nadprirodzený poriadok vecí, v súlade
s veľkosťou Božou. Preto od prvého okamihu v živote svojej matky Mária
bola múdrejšia, rozvážnejšia, osvietenejšia v poznávaní Boha a jeho skutkov,
než všetky tvory, koľké len kedy boli a budú, ovšem s výnimkou jej
najsvätejšieho Syna. A všetka táto dokonalosť nepozostávala iba vo vlastnostiach,
ktoré jej boli udelené v takom vysokom stupni, ale i v skutkoch,
ktoré konala v zhode so vznešenosťou jej stavu a v pomere s činnosťou
božskej moci. Preto jej dokonalosť nebola vyznačená nijakými inými
medzami, ani nepodliehala žiadnym iným hraniciam, iba najspravodlivej-
šiemu Božiemu zaľúbeniu.
228. Nakoľko v tomto životopise sa postupne ešte veľa povie o všetkých
týchto milostiach a čnostiach, ako ich konala, preto sa tu iba krátko
zmienim o tých, ktoré pomocou vliatych vlastností a udeleného jej účinného
svetla, konala hneď od okamihu svojho počatia. V cvičeniach sa
v božských čnostiach, ako som povedala a v čnosti zbožnosti a z toho vyplývajúc
v štyroch základných čnostiach, videla Boha tak, ako je a ako
Stvoriteľa. Hrdinskými úkonmi Ho ctila, chválila a vzdávala Mu vďaky za
 118 Kniha I.
to, že ju stvoril, milovala Ho, bála sa Ho, klaňala sa Mu, prinášajúc obety
úcty a klaňania, chválila a velebila Jeho nezmeniteľnú Bytosť. Poznávala
dary, ktoré obdržala, hoci niektoré jej ostali ešte skryté, s hlbokou pokorou
za ne ďakovala a ihneď v živote matkinom klaňala sa Bohu, padajúc
na svoju tvár, hoci jej telíčko bolo ešte také maličké; a týmito úkonmi
získala si väčšie zásluhy než všetci svätí v najvyššom stave dokonalosti
a svätosti.
229. Okrem pravdy viery bola obdarená ešte inými vedomosťami
o tajomstvách Božstva a Najsvätejšej Trojice. Aj keď v okamihu svojho
počatia nevidela Boha priamym nazeraním ako svätí, predsa Ho videla abstraktne,
svetlom a videním, ktoré aj keď je nižšie než blažené nazeranie,
bolo predsa vyššie, než sú všetky ostatné spôsoby, ktorými sa Boh môže
ukazovať alebo sa zjavuje stvorenému duchu; lebo takým spôsobom Jej
boli ukázané obrazy Božstva tak jasne a zreteľne, že pochopila nemeniteľ-
nú bytosť Božiu a v Ňom všetko tvorstvo s väčším svetlom a jasnosťou,
než ktorýkoľvek tvor môže byť pochopený iným. A tieto obrazy boli ako
žiariace zrkadlo, z ktorého sa odrážalo celé Božstvo a v Ňom všetko tvorstvo,
takže v Bohu videla a pomocou tohto svetla a tých obrazov božskej
prirodzenosti poznávala všetky veci s väčšou presnosťou a jasnosťou, než
by ich bolo možné poznať pomocou obrazov vliatej vedy, ktorú už obdr-
žala.
230. Všetkými týmito rôznymi spôsobmi bolo jej možné od samého
jej počatia pozorovať všetkých ľudí i anjelov v ich hierarchiách, dôstojnostiach
a činnosti, i všetky nerozumné tvory s ich prirodzenosťou a vlastnosťami.
Videla pád anjelov a ich skazu, ospravedlnenie a slávu dobrých,
zavrhnutie a potrestanie zlých; prvý stav Adama a Evy v ich nevinnosti,
ako boli zvedení, previnili sa a do akej biedy boli uvrhnutí pre tú vinu
a do akého nešťastia bolo cez nich uvrhnuté celé ľudské spoločenstvo;
videla, ako sa Boh rozhodol napraviť to, videla predurčenie a usporiadanie
sveta, podstatu nebies, hviezd a planét, podmienky a usporiadanie živlov;
videla očistec, predpeklie a peklo; videla, ako všetky tieto veci so všetkým,
čo obsahujú, boli stvorené, sú udržované a zachovávané božskou
mocou a nekonečnou dobrotou, hoci žiadnu z nich nepotrebuje (2. Mach
14, 35). Nadovšetko bola poučená o najvyšších tajomstvách spojených
s Vtelením, skrze ktoré sa Boh má stať človekom, aby vykúpil celé ľudské
pokolenie, zatiaľ čo padlí anjeli boli ponechaní bez pomoci.
231. V zhode s touto obdivuhodnou vedomosťou Jej presvätej duše
v okamihu spojenia s telom, Mária sa snažila vzbudzovať úkony hrdinských
cností, neporovnateľného obdivu, chvály, velebenia, klaňania, pokory,
lásky k Bohu a ľútosti nad hriechmi páchanými proti Nemu, ktorého
 Zväzok prvý 119
ona poznávala ako pôvodcu a dokonávateľa všetkých týchto obdivuhodných
diel. Rýchle sa ponúkla Najvyššiemu, aby Ju prijal za obeť a začala
Ho od tohto okamihu s vrúcnou žiadosťou velebiť, milovať a ctiť, pretože
videla, že zlí anjeli a ľudia Ho nepoznávajú a nemilujú. Žiadala svätých
anjelov, ktorých Kráľovnou už bola, aby Jej pomohli oslavovať Stvoriteľa
a Pána všetkého, i aby sa za ňu modlili.
232. Pán Jej v tom okamihu ukázal tiež jej anjelov strážnych, ktorých
Ona pozdravila a prijala s radostnou odovzdanosťou a vyzvala ich, aby
striedavo s Ňou spievali chvály Najvyššiemu. Už vopred im oznámila, že
toto bude služba, ktorú jej budú preukazovať po celý čas Jej pozemského
života, kedy oni majú pôsobiť ako jej pomocníci a strážcovia. Bola tiež
poučená a celom jej rodokmeni i o rodokmeňoch všetkých ostatných svä-
tých osôb, vyvolených Bohom, patriarchov a prorokov a aký podivuhodný
bol Najvyšší v daroch, milostiach a dobrodeniach, ktoré im udeľoval. Je
to obdivuhodné, že aj keď pri stvorení Jej presvätej duše boli jej vonkajšie
telesné schopnosti ťažko k rozpoznaniu, predsa však, aby nechýbala žiadna
z tých zázračných vlastností, ktorými Boh svoju Matku mohol obdariť,
ustanovil, mocou svojej pravice, aby nad poznaním pádu človeka a nad
veľkosťou urážky najvyššieho Boha ronila slzy ľútosti v živote svojej
matky.
233. V tejto obdivuhodnej ľútosti hneť od okamihu Jej príchodu do
existencie začala hľadať liek pre ľudstvo a začala svoje dielo sprostredkovania,
príhovoru a zadosťučinenia. Obetovala Bohu volanie svojich
predkov a spravodlivých zeme, aby Jeho milosrdenstvo už neodkladalo
spásu smrteľníkov, na ktorých už vtedy pozerala ako na svojich bratov.
Ešte prv než s nimi žila, už ich milovala najvrúcnejšou láskou a hneď od
samého začiatku svojho bytia vzala na seba úlohu Dobroditeľky ľudí
a prejavovala božskú a bratskú lásku planúcu v Jej srdci. Najvyšší prijímal
tieto prosby s väčším zaľúbením než modlitby všetkých svätých a anjelov,
a táto Božia záľuba bola Jej tiež známa, pretože bola stvorená, aby bola
Matkou Boha. Poznávala lásku Božiu i Jeho túžbu zostúpiť z neba, aby
vykúpil ľudí, ale nevedela, ako sa to uskutoční. Nebolo teda divu, že Boh
chcel urýchliť svoj príchod s ohľadom na modlitby a žiadosti tohoto Tvora,
keď najmä z lásky k Nej prišiel a v Jej tele mal prijať ľudské telo, vykonať
svoje najväčšie dielo a splniť tým účel všetkého stvorenia.
234. V Okamihu svojho počatia sa Mária modlila tiež za svojich rodi-
čov Joachima a Annu, ktorých v Bohu poznala skôr než ich v tele videla.
Ihneď preukazovala čnosti lásky, úcty a vďačnosti dcéry a uznávala ich za
druhotnú príčinu svojej prirodzenej bytosti. Konala mnoho iných prosieb,
všeobecne i na zvláštne úmysly. Pomocou vliateho poznania, ktoré jej
 120 Kniha I.
bolo dané, začala v mysli a v srdci skladať piesne vďačnosti, pretože hneď
pri vchode do života našla drahocennú hrivnu, ktorú sme my všetci stratili
hneď pri našom začiatku (Lk 15, 9). Ona našla milosť, ktorá Jej vyšla
v ústrety (Ekl 10, 12), našla Božstvo, ktoré Ju stretlo hneď na prahu jej
existencie (Múd 6, 15). Schopnosti Jej tela i duše našli hneď v okamihu
Jej stvorenia najvznešenejší Predmet, ktorý ich priťahoval a unášal, lebo
boli stvorené výhradne iba pre Neho, a pretože patrili celkom Jej, patrilo
sa, aby prvé ovocie ich činnosti, ktorým bolo poznanie a milovanie Boha,
venovalo sa tomuto Predmetu. V tejto Kráľovnej nebolo nič, čo by nepoznávalo
Boha, žiadne poznanie nebolo bez lásky a žiadna láska nebola bez
zásluhy. Nebolo v Nej nič malé alebo odmerané iba podľa obyčajných zá-
konov alebo všeobecných pravidiel. Bola vo všetkom veľká a veľká už
vyšla z rúk Najvyššieho, aby postupovala a dosiahla tak vznešenú bytosť,
nad ktorú by sa dostal iba Boh. Ó, aké pekné boli Tvoje kroky, Dcéra
kráľovská, keď hneď prvými si dosiahla Boha! (Veľp. 7, 1). Dvojnásobne
si bola krásna pre svoju milosť a krásu (Veľp. 4, 1). Nebeské sú oči Tvoje
a myšlienky Tvoje sú ako šarlát kráľovský, lebo si uchvátila Jeho srdce
a učinila Ho väzňom jedným z Tvojich vlasov (Veľp. 4, 9) a viedla Ho
zajatého láskou tvojho panenského života a srdca.
235. Tam naozaj nevesta kráľovská spala, ale srdce jej bdelo (Veľp. 5,
2). Tam telesné schopnosti, sotvaže dosiahli svoj prirodzený tvar a ešte nevideli
hmotné svetlo, spali, a to nebeské Srdce, podivuhodnejšie pre veľ-
kosť jeho darov než pre svoj maličký rozmer, v komôrke matkinho života
bdelo pri svetle Božstva, ktoré ju zalievalo a roznecovalo ohňom svojej
nesmiernej lásky. Nepatrilo sa, aby v tomto nebeskom Tvorovi nižšie
schopnosti duše boli v činnosti skôr, než vyššie, ani to aby účinkovali iba
nižším spôsobom, rovnakým ako u iných tvorov. Keď činnosť odpovedá
podstate každého tvora, vtedy Tá, ktorá bola nad všetkých vyššia svojou
dôstojnosťou a vznešenosťou, tiež vo svojej činnosti mala byť vyššia než
všetci tvorovia anjelskí i ľudskí. Nielen, že nemala byť o nič menšia než
anjelskí duchovia v tom, že oni hneď po ich stvorení mohli používať svoje
schopnosti, ale táto prednosť v pravom slova zmysle patrila nadovšetko
Jej, pretože Ona bola stvorená ako ich Kráľovná a Pani. A to tým viac,
o čo viac meno i hodnosť Matky Božej prevyšuje postavenie služobníkov
a o čo viac je hodnosť kráľovská nad postavením poddaných. Lebo žiadnemu
z anjelov nepovedalo Slovo: Ty budeš mojou Matkou (Žid. 1,5), ani
žiaden z nich Mu nemohol povedať: Ty si môj Syn. Jedine Mária mohla
učiniť nároky na tieto styky a príbuzenstvo, ktoré preto je pravým merítkom
a základom veľkosti Márie tým istým spôsobom, akým apoštol meral
veľkosť Kristovu tým, že je Synom večného Otca.
 Zväzok prvý 121
236. Aj keď je to čestná úloha písať o týchto kráľovských tajomstvách
a odhaľovať ich diela, musím predsa priznať, že ako jednoduchá
žena som neschopná a nespôsobilá a trápi ma to, že sa vyjadrujem tak
obyčajnými, nejasnými výrazmi a názvami, ktoré sú absolútne nedostatoč-
né pre to, čo som videla vo svetle udelenom mojej duši pre porozumenie
týmto tajomstvám. Potrebovala by som iné slová, aby som vyhovela
požiadavkám takej vznešenej úlohy, ktoré by sa lepšie hodili k podrobnej-
šiemu popisu a k označovaniu vecí, ktoré presahujú moje vedomosti.
A keby som ich aj mohla používať, v dôsledku ľudskej slabosti by boli
azda nevhodne použité. Nech teda táto ľudská slabosť sa uzná za nedostatočnú
a neschopnú, aby upierala svoj zrak na toto nebeské slnko, ktorým
sú lúče Božstva vrhané na svet, hoci je ešte zatienená v materinskom živote
svätej Anny. Ale hľadáme dovolenie, aby sme sa mohli priblížiť k tomuto
obdivuhodnému divadlu, priblížme sa bez obáv a slobodne. Nedajme
sa zdržovať našou prirodzenou zbabelosťou alebo nízkou bázňou
a rozpakmi, i keby sa azda prikrývali plášťom pokory. Pristúpme všetci
s najväčšou zbožnosťou a úctou, bez ducha temnosti, potom sa nám dovolí
prezrieť si vlastnými očami ten ker ohňom Božstva horiaci, bez toho
aby zhorel (Ex. 2,2).
237. Vravela som, že najsvätejšia duša Márie v okamihu Jej najčistej-
šieho počatia videla Božskú Podstatu abstraktne čiže nepriamo, pretože mi
nebolo zjavené, že by videla podstatu a slávu; zdá sa mi, že toto bolo skôr
výsadou jedine najsvätejšej duše Kristovej, čo jej vlastne náležalo v dô-
sledku podstatného spojenia s Božstvom v Osobe vteleného Slova. Zaiste
sa patrilo, aby duša Kristova nebola ani na okamih zbavená požívania najvyššej
milosti a slávy vo všetkých jej schopnostiach. Práve ako človek,
Kristus, naše najvyššie Dobro, začal byť súčasne Bohom a človekom,
a preto v tom istom okamihu tiež poznal a miloval Boha ako ten, kto Ho
už vlastní, to znamená, kto Ho obsahuje. Ale duša Jeho najsvätejšej Matky
nebola podstatne spojená s Božstvom, a preto Ona nezačala svoju činnosť
ako vlastníčka Boha, ale začala svoj život ako pútnička, ale predsa ako
najbližšia príbuzná Božstva spojeného s človečenstvom, a preto bola obdarená
hľadením na Boha, ktoré bolo primerané a najbližšie nazeraniu
nebešťanov. Jej hľadenie bolo síce nižšie, než blažené, ale vyššie než všetky
videnia a zjavenia, ktoré kedy boli tvorom udelené, iba s výnimkou
jasného hľadenia a požívania, akému sa tešia blahoslavení v nebesiach.
Predsa však v niektorom ohľade a čo do hodnoty nazeranie Matky Kristovej
na Boha ihneď v jej prvom okamihu prevyšovalo aj priame nazeranie
iných tvorov o toľko, že Ona prenikala oddelene či abstraktne do hlb-
ších tajomstiev než oni. Okrem toho, hoci v okamihu svojho počatia ne-
 122 Kniha I.
videla Boha z tváre do Tváre, bola neskoršie v živote mnohokrát obdarená
takým videním, ako budem neskôr rozprávať.
Poučenie, ktoré mi dala nebeská Kráľovná o tejto kapitole
238. V predchádzajúcich kapitolách tohoto životopisu som niekoľkokrát
povedala, že Kráľovná a Matka milosrdenstva mi sľúbila, že keď za-
čnem popisovať prvé činy jej schopností a čností, bude ma učiť, ako by
som mala prispôsobovať svoj život, podľa Jej života, ktorý hlavne za tým
účelom mi bude ukazovať ako v zrkadle. A táto veľká Pani nanajvýš verne
zachovala svoj sľub a pomáhala mi okrem toho svojou stálou nebeskou
prítomnosťou a tým, že mi vysvetľovala tieto tajomstvá. Svoj sľub začala
plniť počnúc od tejto kapitoly a povedala mi, že môžem to isté čakať po
celý čas, pokým budem písať tento životopis. Preto teda na konci každej
kapitoly pripíšem to, čomu ma Jej vznešenosť bude učiť, tak ako urobila
už teraz, hovoriac mi nasledovne:
239. Dcéra moja, prajem si, aby si zbierala pre seba ovocie, po
ktorom túžiš, z popisu tajomstiev a svätých činov môjho svätého života
a odmenou za tvoje práce nech je väčšia čistota a dokonalosť života, ktorá
nech ťa urobí schopnou pomocou milosti Najvyššieho konať to, čo počuješ.
Môj božský Syn chce, aby si použila všetky svoje sily na to, čomu ťa
budem učiť, a aby si sa celým srdcom venovala mojim čnostiam a skutkom.
Počúvaj ma pozorne, s vierou, lebo ti budem hovoriť slová života
večného a učiť ťa najsvätejším veciam večného dokonalého kresťanského
života a tomu, čo je Bohu najmilšie. Začni sa už teraz pripravovať na
prijatie svetla, v ktorom uzrieš skryté tajomstvá môjho presvätého života
a náuky, po ktorých túžiš. Zotrvaj v tomto cvičení a napíš, čo ťa o tom budem
učiť. A teraz počúvaj.
240. Je to spravodlivé konanie a voči večnému Bohu povinné, aby
prvé hnutia tvora, prichádzajúceho k užívaniu rozumu, smerovali k Bohu.
Poznaním Boha má Ho začať milovať, ctiť Ho a klaňať sa Mu ako svojmu
Stvoriteľovi a jedinému pravému Pánovi. Rodičia sú prirodzene povinní
učiť svoje deti od najútlejšej mladosti tomuto poznaniu Boha a viesť ich
starostlivo k tomu, aby dietky včas poznali svoj konečný cieľ a hľadali ho
hneď prvými výkonmi svojho rozumu a vôle. S veľkou bdelosťou nech
ich od detstva odvracajú od detinskej ľstivosti a neúprimnosti, ku ktorej sa
následkom pokazenej prirodzenosti ľahko priklonia, ak nie sú starostlivo
vedené. Keby sa otcovia a matky snažili starostlivo zabraňovať týmto
klamom a prevráteným zvykom svojich detí a od najútlejšej mladosti učili
ich poznať Boha a Stvoriteľa, neskôr by ich ľahko navykli, aby Ho poznali
a Jemu sa klaňali. Moja svätá Matka, ktorá nevedela o mojej múd-
 Zväzok prvý 123
rosti a skutočnom postavení, bola už vopred starostlivá v týchto veciach,
lebo keď ma nosila vo svojom živote, klaňala sa Stvoriteľovi v mojom
mene, velebila Ho a ďakovala Mu za to, že ma stvoril, a prosila Ho, aby
ma chránil a priviedol na svetlo denné z toho postavenia, v akom som sa
vtedy nachádzala. Podobne tiež rodičia majú horlivo prosiť Boha, aby vo
svojej Prozreteľnosti doprial ich dieťatku, aby dosiahlo svätý krst a tým
bolo zbavené poroby dedičného hriechu.
241. A keby rozumný tvor nepoznal svojho Boha a neklaňal sa Mu od
prvého úsvitu svojho rozumu, má tak ihneď konať, akonáhle pozná Boha
svetlom viery. Hneď od toho okamihu sa má duša snažiť, aby nikdy nestratila
Boha pred očami, aby sa Ho stále bála, ctila a milovala Ho. Ty,
moja dcéra, si povinná klaňať sa takto Bohu už od počiatku svojho života;
ale teraz žiadam od teba, aby si to robila dokonalejším spôsobom, ako ti
ukážem. Obracaj oči svojej duše k bytosti Božej, ktorá nemá začiatok ani
koniec, pozoruj Jeho nekonečné vlastnosti a dokonalosti. Uvažuj, že iba
On je pravá svätosť, najvyššie Dobro, najvznešenejší Predmet tvorstva, že
iba On dal bytie všetkým veciam, bez toho, že by ich potreboval, udržuje
a riadi ich. On je dokonalá krása bez chyby, je večný vo svojej láske,
pravdivý vo svojich slovách a nanajvýš verný vo svojich sľuboch. On to
bol, ktorý obetoval svoj život a podrobil sa utrpeniu pre dobro svojich
tvorov, nečakajúc na žiadne ich zásluhy. Na toto široké pole dobrotivosti
a dobrodení upriam svoju pozornosť a nimi zamestnávaj svoje schopnosti,
nezabúdaj na ne a neodvracaj sa od nich. Lebo keby si Naň zabúdala po
obdržaní takého veľkého poznania najvyššieho Dobra, bola by si veľmi
zlá a neverná a bol by to hrozný nevďak, keby si po obdržaní takého
mimoriadneho osvietenia a božského vštepenia viery dovolila svojmu rozumu
a vôli, aby sa odchyľovali od cesty božskej lásky. Keby sa to pri tvojej
slabosti predsa niekedy stalo, potom ju opäť rýchle a veľmi usilovne
hľadaj a vráť sa pokornejšia k Najvyššiemu, a vzdávaj Mu česť, slávu
a večnú chválu. Pamätaj, že musím považovať za svoju povinnosť tak
konať bez prestania za seba i za všetkých ostatných tvorov; a prajem si,
aby si na to vynakladala všetku svoju snahu.
242. Aby si sa povzbudila k väčšej snahe, uvažuj vo svojom srdci
o tom, čo vieš o mojom správaní sa; ako pri prvom pohľade na najvyššie
Dobro, bolo moje srdce ranené láskou a odovzdalo sa Mu úplne, aby som
sa nikdy od Neho neodlúčila. V tom som strávila celý svoj život a nikdy
som sa neprestala usilovať, aby som dosiahla stred svojich túžob a náklonností;
lebo keď predmet je nekonečný, tak láska nemôže mať pokoj ani
postáť, pokým ho nedosiahne. S poznaním Boha a s láskou k Nemu má
kráčať tiež poznanie seba, stále pamätajúc a pozorujúc svoju nepatrnosť
 124 Kniha I.
a biednosť. Pamätaj, že keď sú tieto pravdy správne pochopené, opakované
a uvažuje sa o nich v rozjímaní, potom spôsobujú v duši božské účinky.
 
Keď som vypočula tieto a iné poučenia Kráľovnej, povedala som Jej:
243. „Pani moja, ktorej som otrokyňou a ktorej znovu odovzdávam
a zasväcujem seba, moje srdce netúžilo a nežiadalo si bez príčiny tento
deň, kedy podľa Tvojej materinskej blahosklonnosti som mohla poznať
Tvoje nebeské skutky a vypočuť Tvoje sladké a spasiteľné slová. Vyznávam
z celého srdca, ó, Kráľovná, že si nemôžem pripísať nič dobré, čo
by zasluhovalo toľké dobrodenie a odmenu, keby som neposlúchala vôľu
Tvoju a Tvojho Božského Syna, musela by som považovať za neodpustiteľnú
namyslenosť, keby som sa pokúsila písať Tvoj životopis. Príjmi odo
mňa, ó, Pani moja, túto obetu chvály a hovor, nech počúva Tvoja služobnica
(1 Kraľ 3,9). Nech Tvoj preľúbezný hlas, ó, najmilšia Pani, zaznieva
v mojich ušiach (Veľp. 3,4), lebo Ty máš slová života (Ján 6,69). Pokračuj
v mojom poučovaní a osvecovaní, ó, Pani, aby sa moje srdce rozšírilo
v mori Tvojej dokonalosti a zásobovalo ma hodnotnou látkou ku chvále
Všemohúceho. V mojej hrudi horí oheň roznietený Tvojou láskavosťou
a túži po tom, čo je najsvätejšie a najpríjemnejšie pred Tvojimi očami.
V mojich nižších údoch však cítim zákon odporujúci duchu, ktorý ma zdr-
žuje a zahanbuje. Právom sa obávam, že mi bude prekážať, aby som dosiahla
dobro, ktoré mi Ty, najmilšia Pani, ponúkaš. Hľaď teda na mňa,
Pani moja, ako na dcéru, uč ma ako svoju učnicu, napomínaj ma ako svoju
služobnicu a povzbudzuj ma ako svoju otrokyňu, kedykoľvek budem
lenivá alebo znechutená; lebo napriek tomu, že nedobrovoľne, predsa často
klesám zo slabosti. Roznietim svoje snahy, aby som poznala bytosť
Božiu a kiež Jeho Božská Milosť riadi moje náklonnosti, aby sa upútali na
Jeho nekonečnú dokonalosť, a keď Ho dosiahnem, aby som Ho viac nepustila.
Ale Ty, ó, Pani, Matka Poznania a pekného milovania, pros svojho
Syna a môjho Pána, aby ma neopustil z ohľadu na svoju štedrosť k Tebe,
Kráľovná a Pani všetkého tvorstva.“
K a p i t o l a 17
Pokračovanie o počatí najblahoslavenejšej Panny Márie
a vysvetlenie dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého Jána
244. Nepoškvrnené počatie presvätej Márie obsahuje také veľké
a vznešené tajomstvo, že Božia Velebnosť mi vysvetlila veľa skrytých vý-
znamov 21. kapitoly Zjavenia svätého Jána, aby som mohla lepšie pocho-
 Zväzok prvý 125
piť toto obdivuhodné tajomstvo a odporučila mi, aby som sa podľa nich
riadila. Pri popise niektorých vecí, ktoré som videla, rozdelím toto vysvetlenie
na tri diely, čím sa vyhnem jednotvárnosti, ktorú by mohla zaviniť
príliš dlhá kapitola. Najprv verne uvediem slová onej kapitoly, ktorá za-
čína slovami:
245. 1-„Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem
sa pominuli a ani mora už niet.
2 - A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté Mesto, nový Jeruzalem,
vystrojené ako Nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.
3 - A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok je
medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať, oni budú jeho ľuďom
a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.
4 - Zotrie im z očú každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, ani náreku, ani
bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.
5 - A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa všetko robím nové. A hovoril:
„Píš; Tieto slová sú verné a pravdivé.“
6 - A povedalmi: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.
Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody.
7 - Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Boh a on bude mojím synom.
8 - Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci
a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom oh-
ňom a sírou; to je tá druhá smrť.“
246. Toto je prvá z tých troch častí doslovného znenia tejto kapitoly
a začnem ju vysvetľovať verš za veršom . „Videl som“, hovorí evanjelista,
„ nové nebo a novú zem.“ Tu hovorí o stvorení Márie rukami všemohúceho
a o utvorení podstaty, z ktorej vzišla najsvätejšia ľudská prirodzenosť
Slova. Plným právom môže byť nazvaná novým nebom tá božsky ľudská
prirodzenosť a ten panenský život, v ktorom a z ktorého bolo utvorené
Slovo; lebo v tomto nebi začal Boh prebývať novým spôsobom, rozdielnym
od toho, akým prebýval skôr v starom nebi a v ktoromkoľvek zo svojich
tvorov. Ale i staré nebo možno nazývať novým podľa tajomstva vtelenia,
lebo ním bola umožnená tá novota, že smrteľní ľudia môžu v ňom
prebývať. Okrem toho tá obnova, ktorá bola spôsobená slávou jeho najčistejšej
Matky, bola taká skvelá, že bola pridaná k jeho prvotnej podstatnej
sláve, obnovila nebesia a dodala im neslýchanej krásy a lesku. Hoci dobrí
anjeli už v ňom prebývali, bolo to už ako vecou starou a dávnou; preto
bolo to ako nová udalosť, že Jednorodený Otca má svojou smrťou vrátiť
ľuďom slávu, ktorú stratili hriechom a zaslúžiť im vstup do neba, odkiaľ
boli vylúčení a neschopní byť jeho obyvateľmi v dôsledku ich pádu.
 126 Kniha I.
A pretože všetka táto obnova mala svoj začiatok v najsvätejšej Márii, preto
evanjelista hovoriac o Márii narodenej bez hriechu hovoril, že videl
nové nebo.
247. Videl tiež novú zem, lebo stará zem bola poškvrnená a obťažená
vinou hriechu a zatratením; ale svätá a požehnaná zem najsvätejšej Márie
bola zemou novou, bez chyby a bez kliatby Adamovej; a bola taká nová,
že od stvorenia prvej zeme nebolo vidno žiadnu inú až do stvorenia najsvätejšej
Márie. Bola taká nová a bez zlorečenia starej zeme, že v tejto
požehnanej zemi boli obnovené všetky ostatné dietky Adamove. Lebo
k vôli tejto požehnanej zemi Márie a skrze Ňu a v nej pozemská hmota
Adamova začala byť požehnanou, obnovenou a oživenou, lebo až do toho
času bola prekliata a zostarnutá v zlorečení. Všetko bolo obnovené v najsvätejšej
Márii a jej nevinnosti, a preto evanjelista, vidiac, že v nej toto obnovenie
ľudských i zemských prvkov dostalo vzrast, hovorí, že v Márii
počatej bez hriechu videl nové nebo a novú zem. A pokračuje:
248. „Lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli.“ Prirodzene, ako náhle
sa na svete objavila nová zem, nové nebo, Mária a jej Syn Bohočlovek,
malo to ako následok, že staré nebo a stará zem, zostarnutá hriechom po-
škvrnenými ľudskými a pozemskými vecami, museli zmiznúť. Teraz tu
bolo nové nebo pre Božstvo v tej ľudskej bytosti, ktorá bola zachránená
pred hriechom a mohla poskytnúť Bohu nové obydlie spojením božstva
s človečenstvom v osobe Slova. Preto nebo, ktoré Boh stvoril pre Adama
a ktoré sa stalo nevhodným a nespôsobilým pre obydlie Boha, už prestalo
existovať. Zmizlo a príchodom Márie bolo nahradené iným nebom. Potom
tiež povstalo aj nové nebo slávy pre ľudské bytosti, nie že by najvyš-
šie nebo bolo odstránené, ale preto, že odteraz v ňom nemala chýbať
prítomnosť ľudí, ktorí boli z neho po mnohé veky vylúčení. V tomto
ohľade prestalo byť starým nebom a stalo sa novým pre zásluhy Kristove,
ktoré začali teraz žiariť v zorničke milostí najsvätejšej Márie, Jeho Matky.
Tak pominulo prvé nebo a prvá zem, ktoré dovtedy nemali nádej na nápravu.
„A ani mora už niet.“ More ohavnosti a hriechov, ktoré zaplavilo svet
a zničilo zem nášho jestvovania, prestalo existovať s príchodom najsvätej-
šej Márie a Krista, lebo more Jeho Krvi až preveľmi prikrylo more
hriechu v takej hojnosti, že žiadne množstvo hriechu ho nemohlo prekonať.
Keby sa len smrteľníci chceli priblížiť k tomuto nekonečnému
moru Božieho milosrdenstva a zásluh Ježiša Krista, Pána nášho, všetky
hriechy sveta by prestali existovať, lebo Baránok Boží prišiel, aby za ne
zadosťučinil a sňal ich.
249. „A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté Mesto, nový
Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha.“ Nakoľ-
 Zväzok prvý 127
ko všetky tieto tajomstvá mali svoj začiatok v najsvätejšej Márii a na Nej
boli založené, preto evanjelista hovorí, že videl sväté mesto Jeruzalem,
lebo pod týmto názvom hovorí o Nej. Bolo mu dané uzrieť Ju preto, aby
Poklad, ktorý bol zverený jeho ochrane pri päte kríža, tým viac oceňoval
a s tým väčšou a primeranejšou starostlivosťou Ho opatroval. A napriek
tomu, že nič nemohlo vyplniť prázdnotu, ktorú spôsobila neprítomnosť
Jej Syna, bolo predsa správne, aby Ján bol osvietený o tom, čo sa týkalo
dôstojnosti úradu, ktorý prijal, najmä že je náhradníkom za Jej prirodzené-
ho Syna.
250. Pre tieto obdivuhodné veci, ktoré Boh vykonal v Jeruzaleme,
bolo toto miesto výborným symbolom Tej, ktorá bola jeho Matkou,
stredom a ohniskom všetkých divov Všemohúceho. Z podobnej príčiny je
tiež obrazom skutkov Cirkvi bojujúcej a víťaznej; obe bolo zjavené orliemu
zraku svätého Jána a bola mu ukázaná tiež zhoda a podobnosť týchto
dvoch mystických Jeruzalemov. Ale on zvláštnym spôsobom, ako zo
strážnej veže pozoroval ten vznešený Jeruzalem najsvätejšej Márie,
v ktorom sú zobrazené a znovu splodené všetky milosti a divy, dary
a prednosti Cirkvi bojujúcej a víťaznej. Čokoľvek bolo vykonané v Jeruzaleme,
meste Palestíny a všetko, čo znázorňuje spolu so svojimi obyvateľmi,
je znova uskutočnené v najčistejšej Márii, svätom meste Božom,
ale ešte s väčšou a obdivuhodnejšou vznešenosťou, než v celom ostatnom
nebi, i na zemi a v jej obyvateľoch. Je nazývaná novým Jeruzalemom,
pretože všetky jej dary, veľkosť a čnosti sú nové a sú príčinou nového obdivu
svätých. Je nová tiež preto, že prišla po všetkých dávnych otcoch, patriarchoch
a prorokoch a v Nej boli obnovené a splnené všetky ich žiadosti,
ich proroctvá a sľuby. Je nová tiež preto, že prišla bez nákazy viny
a pod novým zriadením, ďalekým od zákona hriechu; tiež preto nová, že
prišla na svet ako víťazka nad hriechom, diablom a prvým zvádzaním, súc
tak najväčšou novou udalosťou od svojho počiatku.
251. Pretože všetko toto bolo teraz na zemi, ale nemohlo to mať pô-
vod zo zeme, preto sa o Nej hovorí, že „prišla dole z neba.“ Hoci podľa
prirodzeného poriadku pochádzala od Adama, Ona pri svojom príchode
nekráčala tou istou dávno vyšľapanou cestou prvého previnilca, ako všetky
ostatné dietky pred Ňou. Jedine pre túto Paniu bolo v božskom predur-
čení zvláštne ustanovenie - pre Ňu bola otvorená nová cesta, po ktorej
mala zostúpiť na tento svet so svojím Synom a nebola spoločníčkou žiadneho
zo smrteľníkov, ani sa nenašiel žiaden smrteľník, ktorý by mohol ísť
tou istou cestou, ktorou išla Ona a Kristus, náš Pán. Tak Ona, ako tvor
z neba, z božskej vôle zostúpila z vysokých sfér božského predvedenia
a predurčenia. Tak ako ostatné dietky Adamove, pochádzajúce zo zeme
 128 Kniha I.
a poškvrnené, tak táto Kráľovná všetkého tvorstva zostupujúca z neba, nevinnosťou
a milosťou pochádza od Boha samého; lebo obyčajne sa hovorí,
že ten a ten pochádza z toho alebo onoho domu alebo rodu, pretože tam
jeho bytosť mala svoj pôvod. Teda prirodzená podstata Márie, ktorá pochádza
od Adama, sotva stojí za zmienku, keď zvážime Jej dôstojnosť ako
Matky Božej, so všetkým významom toho, čo Ju povznáša tak blízko
k Večnému Otcovi milosťou a podieľaním sa na Božstve. Táto dôstojnosť
natoľko zatieňuje Jej prirodzenú bytosť, že táto sa zdá iba ako niečo ved-
ľajšie a málo dôležité. Preto evanjelista obracal svoj zrak k tomu, čo v Nej
bolo najvznešenejšie a nebeské, a nie na bezvýznamnú časť Jej bytosti,
ktorá pochádzala zo zeme.
252. Ďalej hovorí, že prišla „vystrojená ako nevesta a ozdobená pre
svojho ženícha.“ Lebo u smrteľníkov je zvykom v deň zasnúbenia, že si
obstarajú najvzácnejšie ozdoby a dary, aké len môže zohnať pre ozdobenie
pozemskej nevesty, ba niekedy si aj vypožičajú tie najkrajšie klenoty, len
aby nič nechýbalo k ozdobe prislúchajúcej jej stavu a okolnostiam. Preto
ak pripustíme - k čomu vlastne sme nútení - že Najčistejšia Mária bola
Nevestou Najsvätejšej Trojice a Matkou druhej Božskej Osoby, a na túto
hodnosť Ju ozdobil a pripravil všemohúci Boh, nekonečný a bohatý bez
miery obmedzenia - aké ozdoby, aké prípravy a aké klenoty to museli byť,
ktorými Ju náležite vyzdobili, aby bola hodna byť Jeho Nevestou a Matkou!
Či by vari ponechal Boh niektorý zo svojich klenotov vo svojej pokladni?
Či by zadržal niektorú milosť, ktorá by mohla zvýšiť Jej krásu
a urobiť Ju vzácnejšou? Či by dovolil, aby bola nejako znetvorená, zmrza-
čená, poškvrnená čo len na okamih? Či by snáď šetril alebo bol skúpy
voči svojej Matke a Neveste, keď tak preveľmi zahrňuje pokladmi svojho
Božstva iné duše, ktoré pri porovnaní s Ňou sú menej ako služobníci
a otroci v Jeho dome? Nech všetci vyznávajú s Pánom samotným, že Ona
jediná je vyvolená (Veľp. 6,8), jediná dokonalá, ktorú ostatní musia
uznávať, vyhlasovať a vyvyšovať ako Nepoškvrnenú a najšťastnejšiu
medzi ženami, o ktorej v úžase a s radostnou chválou sa spytujú: „ Ktorá
je to, ktorá prichádza ako vychádzajúca dennica, krásna ako mesiac
a hrozná ako šíky pod zástavami?“ (Veľp. 6,9). To je najsvätejšia Mária,
jediná Nevesta a Matka Všemohúceho, ktorá zostupuje na svet okrášlená
a pripravená ako Nevesta najsvätejšej Trojice pre svojho Ženícha a Syna.
Tento príchod a vstup bol urobený pamätným takými veľkými darmi Bož-
stva, že ich nádhera ju urobila pôvabnejšou ako východ slnka a krajšiu
ako mesiac, nádhernejšiu a obdivuhodnejšiu než slnko a neporovnateľnú
medzi všetkými tvormi. Ona prišla statočnejšia, mocnejšia než nebeské
zástupy svätých a anjelov. Ona zostúpila ozdobená a pripravená Bohom,
 Zväzok prvý 129
ktorý Jej dal všetko, čo si prial a ktorý jej mohol dať všetko, čo je mimo
podstaty Božskej, to jest všetko, čo je najbližšie Bohu a najvzdialenejšie
od nejakej poškvrny tvora. Jej výzdoba bola úplná a v najvyššej miere dokonalá,
takže každá nedokonalosť bola vylúčená, čo by nebolo v prípade,
keby Jej v ktoromkoľvek ohľade chýbala milosť a nevinnosť. Bez týchto
by poklady milosti nestačili urobiť Ju takou krásnou, pretože by krášlili
iba znetvorenú tvár, prirodzenosť skazenú hriechom, alebo šat poškvrnený
a zašpinený hriechom. Naveky by tam bola škvrna, tieň a chyba viny,
ktorú by žiadna Jej snaha nemohla zahladiť. Toto všetko by sa nepatrilo
pre Matku a Nevestu Boha; ak však by sa to nepatrilo pre Ňu, nepatrilo by
sa ani pre Neho, keby nebol dbal o Jej výzdobu a prípravu s láskou Žení-
cha alebo so starostlivosťou Syna a keby, majúc v ruke najbohatšie a najdrahocenejšie
rúcho, bol by odial svoju Matku a Nevestu, a i Seba rúchom
pošpineným a ošumelým.
253. Naozaj je čas, aby bola ukázaná a objasnená ľudskému pohľadu
úcta, aká patrí našej veľkej Kráľovnej a tí, ktorých zviedli opačné názory,
mali by sa zdržať a prestať zľahčovať a upierať Jej ozdobu jej nepoškvrnenej
čistoty v okamihu jej nebeského počatia. Nútená mocou pravdy
a svetlom, v ktorom vidím tieto neklamné tajomstvá, prehlasujem znovu
a znovu (nakoľko mi to bolo zjavené), že výsady, milosti, prednosti,
dobrodenia a dary najsvätejšej Márie, nevynímajúc ani dôstojnosť Matky
Božej, sú založené na pravde, že už v okamihu Jej najčistejšieho počatia
bola plná milosti. Bez tejto výsady všetky iné milosti a dary boli by v nesprávnom
pomere a nedostatočné. Boli by ako nádherná budova bez pevných
a dobre položených základov. Všetky ostatné prednosti závisia a ur-
čitým spôsobom sú založené na čistote a nevinnosti Jej Počatia, a preto
bolo potrebné v tomto životopise tak často poukazovať na toto tajomstvo,
najmä keď sa pojednáva o božskom ustanovení, ktoré sa týka stvorenia
presvätej Márie a vtelenia Jej najsvätejšieho Syna. Nebudem sa o tom roz-
širovať, ale upozorňujem všetkých, že nebeská Kráľovná si natoľko vážila
krásu a ozdobu, ktorú Jej udelil Syn a Ženích v Jej najčistejšom Počatí, že
bude primerane rozhorčená na tých, ktorí so zlým úmyslom so zatvrdnutosťou
sa budú snažiť olúpiť Ju o túto výsadu, alebo ju v Nej zničiť napriek
tomu, že Jej svätý Syn ráčil Ju ukázať svetu takú ozdobenú a okráš-
lenú pre povzbudenie smrteľníkov. Evanjelista pokračuje:
254. „A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: Hľa, Boží stánok
je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať, oni budú Jeho ľudom
a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.“ Hlas Najvyššieho je veľký a mocný,
sladký a účinný, ktorý pohne a priťahuje k Nemu všetko tvorstvo. Taký
bol hlas, ktorý počul svätý Ján vychádzať od trónu Najsvätejšej Trojice
 130 Kniha I.
a ktorý ho urobil dokonale pozorným, aby dôkladne porozumel tajomstvo,
ktoré mu bolo dané. Bol vyznamenaný tým, že videl Boží stánok prebývajúci
s ľuďmi a že žil s nimi, že bol ich Bohom a oni jeho ľudom. To všetko
bolo zahrnuté v tajomnej bytosti najsvätejšej Márie, zostupujúcej
z neba v podobe, ako som Ju popísala. Pretože tento stánok Boží prišiel už
na zem, z toho vyplývalo, že tiež Boh býval medzi ľuďmi, lebo On žil
a prebýval v tomto stánku. Je to akoby evanjelista povedal: „Kráľ sa ujal
vlády a udržuje svoj dvor na svete, a to pre nijakú inú príčinu, len aby
mohol ostať medzi ľuďmi na zemi. A to takým spôsobom, že z tohoto
stánku má vziať ľudskú podobu, v ktorej má byť obyvateľom medzi ľuď-
mi.“ V ňom bude ich Bohom a oni Jeho ľudom ako dedičstvo od Otca
a tiež od jeho Matky. My sme dedičstvom od Otca daným Synovi, nielen
preto že v Ňom boli všetky veci stvorené, a že večným plodením všetko
Mu bolo dané, ale tiež preto, že On nás vykúpil ako človek priodetý našou
ľudskou prirodzenosťou, vykúpiac nás ako svoj ľud a ako dedičstvo Otcovské
a učiniac nás svojimi bratmi. Pre tú istú príčinu, najmä pre jeho
ľudskú prirodzenosť, sme zákonitým dedičstvom najsvätejšej Márie, pretože
Ona Mu dala podobu ľudského tela, ktorým nás vykúpil pre Seba.
Ona ako Matka Syna a Nevesta Najsvätejšej Trojice bola tiež Pani všetké-
ho stvorenia, ktoré Ona zanechala ako dedičstvo svojmu Jednorodenému;
lebo ľudské zákony sú založené na zdravom rozume, a preto nemusia byť
neplatné v božskom poriadku vecí.
255. Tento hlas vychádzal z kráľovského trónu prostredníctvom anjela,
ktorý ako sa mi zdalo, s akousi svätou závisťou hovoril evanjelistovi:
Hľa, viď stánok Boží medzi ľuďmi a On bude prebývať s nimi a oni budú
Jeho ľudom; On bude ich Bratom a príjme ľudskú podobu v tomto stánku,
v Márii, ktorú vidíš zostupovať z neba Jej Počatím a utvorením. My však
môžeme rovnako radostne odpovedať týmto nebeským dvoranom: Naozaj
stánok Boží je medzi nami, lebo je to náš stánok a v ňom sa Boh stáva na-
ším; On z neho príjme život a krv, ktoré ponúka ako výkupné za nás, aby
nás spravil svojím ľudom. On bude bývať v nás ako vo svojom obydlí
a sídle, lebo keď Ho prijímame v najsvätejšej Sviatosti, stávame sa Jeho
stánkom (Jn 6, 57). Tí nebeskí duchovia nech sa považujú za našich star-
ších bratov, ktorí potrebujú menej, než my. My sme malé cintľavky, ktoré
náš Otec a Brat musí posilňovať a hostiť. Nech zostúpi do stánku svojej
Matky a k nám; nech príjme ľudskú podobu v Jej panenskom lone; nech
je Božstvo obkolesené a žije medzi nami a v nás. Udržujme Ho v našom
strede, aby bol naším Bohom a my Jeho ľudom a miestom odpočinku.
Anjelskí duchovia nech zaplesajú obdivom a chválou nad takými veľkými
 Zväzok prvý 131
divmi: ale aj my smrteľníci Ho tešme a spojme sa s anjelmi vo chválach
a v láske k Nemu. Text zjavenia pokračuje:
256. „Zotrie im z očú každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, ani
náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ Slzy tečúce z očú
smrteľníkov budú osušené v dôsledku vykúpenia, o čom nás uisťuje počatie
najsvätejšej Márie. Pre tých, ktorí využijú pre seba milosrdenstvo Najvyššieho,
Krv a zásluhy Jeho Syna, Jeho tajomstvá a sviatosti, poklady
Cirkvi, príhovory Matky Božej, niet viac smrti, ani bolesti a sĺz, pretože
smrť hriechu a všetko, čo vzišlo z hriechu, je zničené a niet toho viac.
Skutočný zármutok je teraz prenechaný synom zatratenia, bývajúcim
v priepasti, odkiaľ niet vyslobodenia. Bolesti práce nie sú nárekom ani
skutočnou bolesťou, ale iba zdanlivou bolesťou a úplne sa zrovnávajú
s pravým a najvyšším druhom radosti. Lebo ak je prijímaná s poddajnos-
ťou, má neoceniteľnú hodnotu a Syn Boží ju zvolil ako záruku lásky pre
Seba, svoju Matku a pre svojich bratov.
257. Nebude počuť žiaden krik, ani nebude hádok; lebo spravodliví
a múdri nasledujúc príklad svojho Majstra a Jeho najpokornejšej Matky,
musia sa naučiť znášať sa mlčky ako prostoduchí baránkovia, vedení na
zabitie ako obeť (Iz 73,7). Musia sa zrieknuť práv našej slabej prirodzenosti,
ktorá dáva priechod nárekom a sťažnostiam pozorujúc, že Jeho Velebnosť,
ich najvyšší Pán a vzor, bol usmrtený na potupnom kríži, aby napravil
škodu, ktorú zapríčinila naša netrpezlivosť a nedostatok dôvery (Filip.
2,8). Nuž ako by si mohla naša ľudská prirodzenosť sťažovať na prácu
a ťažkosti, keď vidí taký príklad? Alebo ako by sme mohli medzi sebou
povoľovať nenávistnému rozlišovaniu a neláskavému zmýšľaniu, keď
Kristus prišiel, aby založil zákon večnej lásky? Evanjelista opakuje: „a už
nebude žiaľu“, lebo ak ostal nejaký zármutok medzi ľuďmi, majú ho tí,
ktorí majú zlé svedomie; ale na taký druh zármutku je sladký liek vo vtelení
Slova v lone prečistej Márie, takže teraz taký zármutok je znesiteľný
a príčina radosti, nezaslúži si už viac meno zármutok, ale obsahuje v sebe
najvyššiu a najúprimnejšiu radosť. S Jej príchodom prvé veci pominuli,
najmä zármutok a neužitočné obtiaže starých zákonov, ktoré sú teraz
v Novom zákone spríjemnené a zmiernené hojnými milosťami. Preto dodáva:
„Hľa, všetko robím nové.“ Tento hlas prichádza od Toho, ktorý
sedel na tróne, ktorý sa prehlásil za Zakladateľa všetkých tajomstiev
Nového zákona evanjelia. Pretože všetka táto novota má začať tak neslý-
chanou a nepochopiteľnou udalosťou, akou je vtelenie Jednorodeného Otcovho
a zachovaním panenstva Jeho Matky, preto nemá byť nič staré
a opotrebované. Dedičný hriech však je zrejme taký starý ako viditeľná
 132 Kniha I.
príroda a keby ním Matka vteleného Slova mala byť dotknutá, nebol by
urobil všetky veci nové.
258. A povedal mi: „Píš. Tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal
mi: „Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.“ Podľa nášho vyjadrovania,
Boh bol veľmi zarmútený, lebo veľmi sa bude zabúdať na veľké dielo
lásky vykonané pre nás vtelením a vykúpením a ako na pamiatku týchto
veľkých dobrodení aj ako pre svoje uspokojenie za našu veľkú nevďač-
nosť, rozkázal, aby boli napísané. Preto by si ich ľudia mali napísať do
svojich sŕdc a začať sa báť urážok, ktoré páchajú proti Bohu hrubou
a ohavnou zábudlivosťou. Je síce pravda, že katolíci veria a dôverujú
v tieto tajomstvá a predsa ukazujú pohŕdanie tým, že ich nedostatočne
oceňujú a zabúdajú na ne, ako by ich mlčky neuznávali a žijú ako by im
neverili. Pán sa ohradzuje proti ich nepeknému nevďaku a hovorí: „Lebo
tieto veci sú najviac spoľahlivé a pravdivé.“ Nech otupení a ľahostajní
smrteľníci vo svojej lenivosti a nedbalosti vedia, že tieto slová sú nanajvýš
spoľahlivé, práve tak ako nanajvýš mocné, aby vyburcovali ľudské
srdcia zo strnulosti, akonáhle utkvejú v pamäti a sa o nich uvažuje
a v mysli dôkladne preberú ako číra pravda. Lebo Boh ich urobil pravdivými
pre každého z nás.
259. Pretože však Boh neľutuje svoje dary (Rim 11,29) a neberie späť
dobro, ktoré udelil, i keď sa ho človek stane nehodným, preto hovorí:
„Stalo sa,“ akoby nám chcel povedať, že hoci sme Ho svojou nevďačnos-
ťou urazili, neprestane nám prejavovať lásku a čo sa týka vtelenia, všetko
je už uskutočnené tým, že poslal na svet najsvätejšiu Máriu zbavenú
dedičného hriechu. Pretože najčistejšia Mária bola teraz už na zemi, zdalo
sa nemožné, aby božské Slovo ostalo v nebi a neprišlo na svet prijať ľudské
telo v lone tej Panny. A opäť nás uistil hovoriac: „Ja som Alfa a Omega“,
prvé a posledné písmeno, počiatok i koniec, obsahujúci dokonalosť
všetkých vecí; lebo ak dám počiatok, dám ho preto, aby som ich priviedol
k dokonalosti a k ich konečnému cieľu. Prostredníctvom človeka pozdvihnem
a pritiahnem všetko tvorstvo k sebe, ako k ich poslednému cieľu
a stredisku, v ktorom nájdu odpočinok.
260. „Ja dám smädnému z prameňa živej vody zdarma. Kto zvíťazí,
obdrží to.“ Kto z tvorov sa odvážil dávať Bohu radu (Rim 11,34), alebo
kto Mu dá toľko, aby bol povinný odplatiť? Tak apoštol chce nás poučiť
a hovorí, že všetko, čo Boh robí alebo urobil pre ľudí, bolo z jeho
dobrovoľnej milosti a nie z povinnosti k niekomu. Žriedlo studne nemá
žiadnu povinnosť voči tomu, kto z neho pije; voľne a bezplatne tečie pre
všetkých, ktorí sa k nemu priblížia. A že sa všetci nepodieľajú na jeho
požehnaní, nie je vinou prameňa, ale tých, ktorí sa k nemu nepribližujú,
 Zväzok prvý 133
pretože on pozýva všetkých, aby sa zúčastnili na jeho obveseľujúcej hojnosti.
A keď ho nehľadajú oni, teda on sám vychádza, aby hľadal takých,
ktorí by sa chceli zúčastniť a tečie nepretržite iba preto, aby sa mohol
ponúkať zdarma všetkým. Ó, najvyššia trestuhodná tuposť smrteľníkov!
Ó, najhanebnejšia nevďačnosť! Ak náš pravý Pán nám nie je ničím povinný
a dáva nám všetko zo samotnej štedrosti, ba ešte i prekročí mieru svojich
milostí a dobrodení tým, že sa stal človekom a zomrel za nás, a tým
sa nám všetok daroval a necháva tiecť prúd svojho Božstva, pokým sa
stretne s našou ľudskou prirodzenosťou a spojí sa s nami: ako je to možné
že my, natoľko túžiaci po cti, sláve a rozkošiach, nenáhlime sa napiť zadarmo
z tohoto dobrovoľne tečúceho prameňa (Iz 55, 1)? Dobre však
vidím, čo je na príčine. My nesmädíme po pravej sláve a cti a blaženosti,
ale hľadáme iba zdanlivé a klamné, pohŕdajúce žriedlami milostí, ktoré
nám otvoril Kristus zásluhami svojej smrti (Iz 12, 3). Ale tým, ktorí túžia
po Bohu a Jeho milostiach, Pán sľubuje, že im dá zadarmo zo žriedla života
(Jer 2, 13). Ó, aká veľká škoda a žiaľ je, že tak málokto smädí po obnovení
žriedla života a že tak mnohí sa náhlia k vodám smrti! Tí, ktorí
premáhajú diabla, svet, svoje vlastné telo a vlastné vnútro, zaiste obdržia
tieto veci. A okrem toho sa hovorí, že Boh ich ponúka. Mohlo by sa snáď
pochybovať o tom, že by tie vody milosti mohli byť niekedy odoprené
alebo zastavené; preto aby nás uistil, ponúka ich, aby sme si ich privlast-
ňovali zdarma, bez výhrady alebo obmedzovania.
261. Okrem toho Pán sa náhli potvrdiť to všetko ďalším uistením,
hovoriac: "Ja mu budem Bohom a on mi bude synom." (Zj 21, 7). A ak je
On naším Bohom a my Jeho synovia, je zrejmé, že sme stvorení, aby sme
boli synovia Boží a keď sme dedičia (hoci celé naše dedičstvo je z milostí),
sme si celým svojím dedičstvom istí, tak ako sú dietky isté dedičstvom
z majetku rodičov. Pretože je Otcom a súčasne Bohom, nekonečný vo
svojich vlastnostiach a dokonalostiach, kto môže odhadnúť tie dobrá,
ktoré nám ponúka tým, že nás prijíma za synov? Je v tom zahrnutá otcovská
láska, naša záchrana, naše povolanie, naše oživenie i ospravedlnenie,
k tomu všetky potrebné prostriedky a konečne naše oslávenie a stav blaženosti,
aké oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani na srdce ľudské nevstúpilo.
Toto všetko je určené pre tých, ktorí zvíťazia a osvedčia sa ako pravé
a statočné dietky.
262. "Bázlivci však a neverci, ohavníci a vrahovia i smilníci, čarodejníci
a modlári a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom sírou;
to je druhá smrť.“ Na tento zoznam dobrovoľne zapísali svoje mená nesčíselní
synovia zatratenia, lebo je nekonečný podiel pomätencov, ktorí
slepo volia smrť a zatarasujú si cestu života. Veď táto cesta nie je skrytá
 134 Kniha I.
tým, ktorí svoj zrak užívajú, ale iba tým, ktorí svoj zrak dobrovoľne zatvárajú
a nechali sa, alebo nechávajú sa očariť a klamať podvodnými
úskokmi satanovými. Podľa rôznych náklonností a chúťok ponúka im
otrávenú čašu neprávostí, po ktorých oni túžia. "Bázlivci" sú tí, ktorí stále
váhajú a tak premeškajú príležitosť, aby okúsili mannu cnosti a nikdy nevkročia
na cestu večného života; tým pripadá cnosť nechutná a obťažená,
hoci jarmo Pánovo je sladké a bremeno Jeho ľahké (Mat 11, 30);
oklamaní týmto strachom, premôže ich skôr vlastná zbabelosť než obtiaže.
Tí ostatní „neverci“, zjavené pravdy ani nepripúšťajú, ani im neveria, ako
bludári, pohani a neveriaci; alebo ak im veria, ako katolíci, vyzerá to,
akoby ich počuli zďaleka a iba cez vieru iných a nesúhlasia úplne so zrejmými
pravdami, ktoré obsahujú. Tak ich viera je mŕtva a žijú ako neveriaci.
263. "Ohavníci" sú tí, ktorí holdujú všetkým neprávostiam bez rozdielu,
bez ľútosti alebo bez obmedzenia a ešte sa chvascú svojou bezbož-
nosťou a pohŕdaním všetkým dobrým, čím upadajú pred Bohom do
nenávisti a zvolávajú na seba Jeho hnev a odsúdenie. Tak dôjdu do stavu
odbojnosti a stávajú sa neschopní konať dobré skutky. Vzďaľujú sa od
cesty večného života, akoby preň neboli stvorení, odlučujú sa a odsudzujú
Bohu i Jeho dobrodeniam a požehnaniam a stávajú sa predmetom odporným
Bohu i Jeho svätým. Podobne sú tiež spomenutí "vrahovia", ktorí
bez strachu a úcty k božskej spravodlivosti uchvacujú právo zvrchované-
mu Pánovi, jedinému správcovi vesmíru a opovažujú sa trestať a pomstiť
urážky; títo zasluhujú jednanie a súd podľa vlastného meradla, aké užívajú
pri zachádzaní a súdení ostatných (Lk 6, 38). "Cudzoložníci a smilníci" sú
vylúčení z kráľovstva, pretože pre krátku nečistú rozkoš, ktorá sa stáva
odpornou, akonáhle ju dosiahnú, a predsa vo svojej nezriadenosti nikdy
nie je ukojenou, pohŕdajú priateľstvom Božím a večnými radosťami, ktoré
keď raz sa okúsia, sú tým žiadúcejšie a sú istým zdrojom nezmenšených
rozkoší. Podobne "čarodejníci", ktorí veria a hlásajú falošné drakove
sľuby skryté pod zámienkou priateľstva, sú oklamaní sami a tiež iných
klamú a kazia. "Modlo-služobníci" nemôžu vojsť do neba, pretože hľadajú
i tušia prítomnosť Boha, ale nenachádzajú Ho, hoci nie je ďaleko od
žiadneho z nás (Sk 17, 27). Pripisujú božstvo dielam svojich vlastných
rúk, ktoré sú iba neživými tieňmi pravdy a prázdnymi cisternami úplne
neschopnými vyvodiť predstavu o veľkosti pravého Boha (Jer 2, 13). Tiež
„klamári“, ktorí sa stavajú na odpor najväčšej pravde, Bohu, sú zbavení
Jeho úprimnosti a cnosti, zastávajú celkom opačné stanovisko a dôverujú
viac podvodným klamom než Pôvodcovi pravdy a všetkého dobra.
 Zväzok prvý 135
264. O všetkých týchto evanjelista hovorí, že počul rozsudok: "Budú
mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť." Nik si
nebude môcť sťažovať na božskú spravodlivosť a právo, lebo On
ospravedlnil svoje jednanie veľkosťou svojich darov a nesčíselným milosrdenstvom.
Zostúpil z neba, aby žil medzi ľuďmi, zomrel za nich a zachránil
ich svojou krvou. Otvoril nevyčerpateľné zdroje milosti, ktoré nám
svätá Cirkev ponúka zadarmo. Naviac nám dal ešte svoju Matku a žriedlo
jej presvätého života, ktorým tiež môžeme dosiahnuť dokonalosť. Preto sa
smrteľníci nemôžu vyhovárať, ak napriek všetkým darom nepoužívali
Jeho milosti a ak naháňaním sa za okamžitými rozkošami ich smrteľného
života, opustili dedičstvo večného života. Niet divu, že žnú to, čo rozsievali
a ich podiel bude v hroznej priepasti horiacej síry, odkiaľ niet vyslobodenia
ani nádej na život, akonáhle ich raz zachytila druhá smrť trestu.
Hoci táto druhá smrť je nekonečná vo svojom trvaní, predsa oveľa hor-
šia a ohavnejšia bola smrť ich hriechu, do ktorej sa dobrovoľne vrhali,
pretože smrť milosti, čiže strata milosti, spôsobená hriechom odporuje
nekonečnej svätosti a dobrote Božej, uráža Toho, ktorý má byť ctený a velebený.
Smrť pekelných bolestí je spravodlivý trest pre tieto zavrhnutiahodné
duše a je spravodlivou odplatou Jeho absolútnej neomylnej
spravodlivosti. Tým je táto spravodlivosť vyvýšená a slávne vyhlásená
v tej istej miere, v akej bola urážaná a opovrhovaná hriechom. Nech je po
všetky veky obávaná a ctená. Amen.
K a p i t o l a 18
Pokračovanie o tajomstve počatia presvätej Márie, ako je
popísané v druhej časti dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia
svätého Jána
265. Ďalší text 21. Kapitoly Apokalypsy je tento:
9 - A prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených
poslednými siedmimi ranami a povedal mi: „ Poď, ukážem ti
nevestu, Baránkovu manželku!“
10- A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté
mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha,
11- ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu
akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu.
12- Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť
anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela.
 136 Kniha I.
13- Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu, tri
brány od západu.
14- Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť
mien dvanástich Baránkových apoštolov.
15- Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie
mesta, jeho brán a jeho hradieb.
16- Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou
odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií (honov). Jeho dĺžka, šírka
i výška sú rovnaké.
17- Zmeral aj jeho hradby. Mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej
miery, ktorú anjel mal.
18- Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto samo bolo z rýdzeho
zlata, podobné čistému sklu.“
266. Počet anjelov, o ktorých evanjelista na tomto mieste hovorí, je
sedem, zvláštnym spôsobom slúžia pri tróne Božom a obdržali poslanie
i moc pre potrestanie niektorých hriechov ľudstva. Táto pomsta hnevu
Všemohúceho (Apokalypsa 15,1) príde v posledných dobách sveta; ale to
bude nový trest, najväčší aký kedy v dobe existencie smrteľníkov bol
a môže byť. Pretože však tieto tajomstvá sú hlboko skryté a tiež mi neboli
všetky zjavené, ani sa tohoto životopisu netýkajú, nezdá sa mi vhodné
široko o nich hovoriť, radšej prejdem k tomu, čo užšie súvisí s mojou úlohou.
Anjel, o ktorom svätý Ján hovorí, je ten, skrze ktorého Boh pomstí
zvláštnym a hrozným trestom urážky spáchané proti Jeho svätej Matke;
pretože šialený vzdor, s akým Ňou opovrhovali, roznietil hnev Všemohú-
ceho. Pretože Najsvätejšia Trojica sa zaviazala, že poctí a vyvýši túto
Kráľovnú nad všetkých ľudských tvorov i nad anjelov a dávala Ju tomuto
svetu ako Zrkadlo Božstva a zvláštnu Prostrednicu smrteľníkov, Boh sám
si vzal na starosť vykonať zvláštnu pomstu na kacíroch, bludároch a tupiteľoch
i potrestanie za všetky urážky spáchané proti Nej, pretože ľudia Ju
neoslavovali, neuznali a nectili v tomto stánku a nevyužívali toto neporovnateľné
milosrdenstvo. Tieto tresty sú predpovedané svätej Cirkvi.
Hoci tajomné slová Apokalypsy prísnosť týchto trestov halia do nejasnosti,
predsa beda tým nešťastníkom, ktorých to postihne! Beda mne, ktorá
som urážala Boha takého silného a mocného v trestoch! Som zdrvená pri
očakávaní tých veľkých bied, ktorými sa tu hrozí.
267. Anjel povedal evanjelistovi: „ Poď, ukážem ti nevestu, manželku
Baránkovu“, atď. Anjel týmto výrokom vysvetlil, že sväté Mesto Jeruzalem,
ktoré mu ukázal, je zasnúbená manželka Baránkova; týmto obrazným
výrazom (ako som už povedala pod č. 248) poukazuje na najsvätejšiu
Máriu, ktorú svätý Ján videl ako Matku alebo Ženu a ako Snúbenicu
 Zväzok prvý 137
Baránkovu, t.j. Kristovu. Táto Kráľovná božským spôsobom zastávala
a plnila oba tieto úrady. Bola nevestou Boha, tá jediná (Veľp. 6,8) a neporovnateľná,
pre jej nedostižnú vieru a lásku, ktorými sa zasnúbenie začalo
i dokončilo; a bola tiež Matka toho istého vteleného Pána, ktorému dala
smrteľnú podstatu a telo, živiac Ho a starajúc sa Oň v jeho ľudskej existencii,
ktorú vzal od Nej. Aby mohol vidieť a pochopiť také vysoké tajomstvá,
bol evanjelista v duchu povznesený k vysokej svätosti a svetlu poznania,
lebo bez vytrženia a povznesenia nad ľudskú slabosť nebol by
schopný ich porozumieť práve tak ako my, nedokonalí, pozemskí a biedni
tvorovia nemôžeme ich pochopiť pre tú istú príčinu . Tak vysoko povznesený
potom, vraví: „ Ukázal mi mesto sväté, Jeruzalem, ako zostupuje
z neba,“ lebo Mária nebola stvorená a vytvorená na zemi, na ktorej bola
ako pútnička a cudzinka, ale v nebi, kde obyčajné pozemské látky boli vylúčené.
Hoci hmota jej bytosti bola vzatá zo sveta, bola súčasne tak povznesená
k nebeskej dokonalosti, aby bola vhodná pre založenie toho
mystického Mesta podľa spôsobu nebeského a anjelského, ba božského,
žiariaceho Božstvom.
268. Preto dodáva: „ožiarené Božou slávou“, lebo najsvätejšia duša
Márie bola obdarená veľkou účasťou na Božstve a jeho vlastnostiach, že
keby bolo možné vidieť Ju v Jej podstate, zdala by sa ako žiariaca večným
leskom Boha samého. Veľké a slávne veci sú povedané (Ž 86,3) v Cirkvi
katolíckej o tomto Meste Božom a o lesku, ktorý obdržala od toho istého
Pána, ale to všetko je nepatrné a všetky ľudské slová nestačia vyjadriť
pravdu. Stvorený rozum, úplne prekonaný môže iba vyznať, že najsvätej-
šia Mária sa podieľa na Božstve viac, než môžeme pochopiť, vyznávajúc
tým podstatu skutočnosti ako ich neschopnosť ducha vysloviť pravým
spôsobom to, čo by rád povedal. Ona je utvorená v nebesiach a jedine ten
Umelec, ktorý Ju utvoril, dokáže pochopiť Jej veľkosť, jedine On dokáže
pochopiť Jej pôvod a príbuzenstvo, ktoré uzavrel s najsvätejšou Máriou
zdokonalením Jej darov, aby sa podobali vlastnostiam Jeho nekonečnej
veľkosti a Božstva.
269. „Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo
čistému kameňu jaspisu.“ Nie je tak ťažké pochopiť, ako sa mohla súčasne
podobať dvom tak nerovnakým kameňom, ako je krištáľ a jaspis, ako
je ťažké pochopiť, ako sa môže podobať Bohu. Ale z toho prirovnania
môžeme si utvoriť istý pojem o tejto podobnosti Bohu. Jaspis iskrí a leskne
sa mnohými rôznymi odtieňmi farieb, kým krištáľ vyniká jedinečnou
čistotou priehľadnosti; oba dohromady tvoria vzácnu a krásnu rôznosť.
Najčistejšia Mária pri Jej stvorení bola nadaná rôznosťou cností a dokonalostí,
ktoré sama ruka Božia vybrala a vsunula do Jej duše. Tieto
 138 Kniha I.
milosti a dokonalosti urobili Jej dušu podobnú najčistejšiemu krištáľu bez
chyby alebo škvrny viny. Svojou čistotou a priehľadnosťou šírila úchvatné
lúče Božstva ako krištáľ vystavený slnku. Zdá sa pohlcovať a opäť vyžarovať
slnečné lúče, ako by bol sám slnko. Avšak tento krištáľo-jaspis trbliece
sa mnohofarebnými odtieňmi, lebo Ona je dcérou Adamovou a iba
tvor a všetok lesk Božstva, ktorý je v Nej, je iba účastenstvom. Hoci sa
javí ako božské svetlo, predsa nie je časťou Jej prirodzenosti, ale iba poskytovaný
a prepožičaný milosťou. Ona je skutočne iba tvor, urobený
a vytvorený samotnou rukou Božou, ale takým spôsobom, aby bola vhodná
stať sa Jeho Matkou.
270. "Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán." Tajomstvá
uzavreté za hradbami a bránami tohoto mystického Mesta, najsvätejšej
Márie, sú také skryté a veľké, že ja, nevedomá a nepatrná žena ťažko mô-
žem nájsť slová, aby som nimi vyjadrila, čo mi bolo ukázané. Musím však
pokračovať: v prvom okamihu počatia presvätej Márie, keď sa Jej vo
videní ukázal Boh, ako som to vyššie popísala (v č. 228 - 236), celá Najsvätejšia
Trojica, akoby obnovovala predveké ustanovenia o Jej stvorení
a vyvýšení, urobila akúsi zmluvu či kontrakt s touto Paňou bez toho, aby
Jej o tom dala úplné poznanie. Pripadalo mi to, ako by sa tri Božské Osoby
vospolok radili a hovorili jedna k druhej týmto spôsobom:
271. "Patrí sa pre hodnosť našej Nevesty a Matky Slova, aby bola
ustanovená za Kráľovnú a Paniu všetkého tvorstva. Okrem týchto darov
a bohatstva Božstva, ktoré Jej udeľujeme pre Ňu samu, patrí sa, aby mohla
podľa svojej ľubovôle udeľovať milosti a dobrodenia potrebné smrteľ-
níkom, najmä tým, ktorí Ju budú vzývať a utiekať sa ako dietky pod Jej
ochranu, aby obohacovala núdznych, zachraňovala hriešnikov, povznášala
spravodlivých a vôbec poskytovala útočisko všetkým ľuďom. Aby Ju však
všetko tvorstvo mohlo uznávať za svoju Kráľovnú a Paniu a za Pokladníč-
ku našich nevyčerpateľných darov a nekonečnej štedrosti, Ona ich má rozdeľovať
a Jej zveríme kľúče od našej vôle a nášho Srdca; Ona bude vo
všetkých veciach Vykonávateľkou našich prianí voči ľuďom. Nadovšetko
Jej dáme vládu nad drakom, naším nepriateľom i nad všetkými jeho
spojencami, zlými duchmi. Nech sa boja Jej prítomnosti i Jej mena
a v ňom nech sa premôžu a zničia ich podvody. Nech všetci smrteľníci,
ktorí sa budú utiekať do tohto Mesta útočiska, nájdu v ňom istú a bezpeč-
nú ochranu, zbavenú všetkej diabolskej hrôzy a jej nástrah."
272. Bez toho, aby Pán zjavil duši najsvätejšej Márie, čo všetko je
obsiahnuté v tomto ustanovení a návrhu, viedol Ju hneď v prvom okamihu
k tomu, aby sa s veľkou láskou modlila a prihovárala za všetky duše,
starala sa o to, aby im zaistila život večný, najmä tým, ktorí by sa za svoj-
 Zväzok prvý 139
ho života zverovali do Jej ochrany. Najsvätejšia Trojica Jej dala na vedomie,
že Jej nič nikdy neodoprie pred svojím najspravodlivejším tribunálom;
že má rozkazovať diablovi a že má moc svojimi rozkazmi vzďaľovať
ho od duší, pretože Jej bude daná moc Všemohúceho. Avšak príčina
tejto výsady Jej nebola oznámená, ani to, prečo obdržala všetky iné dary
a táto príčina nebola žiadna iná, než že má byť Matkou Slova. Výrokom,
že toto Mesto bolo obkolesené veľkou a vysokou hradbou, svätý Ján poukazuje
na tieto Bohom dané prednosti Jeho Matky, že Ona bude tajným
útočiskom, ochranou a obranou všetkých ľudí, u ktorej by všetci našli
bezpečnosť pred svojimi nepriateľmi, ako v útočištnom meste a silnej
pevnosti. Všetci synovia Adamovi sa majú utiekať k tejto mocnej Kráľovnej
a Panej všetkého tvorstva a rozdávateľke všetkých pokladov nebeských
milostí. Evanjelista hovorí, že hradby boli veľmi vysoké, pretože
moc najčistejšej Márie na premoženie diabla a na pozdvihnutie duší je takí
veľká, že podlieha jedine samotnému Bohu. Tak dobre je vyzbrojená pre
to všetko a tak dobre je chránené a bezpečné toto Mesto pre Ňu samu
a pre všetkých, ktorí u Nej hľadajú ochranu, že ich nemôžu rozboriť ani
zliezť ani všetky moci stvorené Bohom, okrem Nej.
273. "Malo dvanásť brán", lebo vstup do tohto svätého Mesta je voľ-
ný pre všetky národy a pokolenia bez výnimky a pozýva všetkých, takže
táto Kráľovná milosrdenstva nikomu neodoprie sprostredkovanie, kto si
bude žiadať, aby dosiahol dary a milosti a večnú slávu Najvyššieho.
V bránach bolo dvanásť anjelov. Týchto dvanásť kniežat sú tí, o ktorých
som sa zmienila predtým, že sú vybraní strážcami Matky vteleného Slova.
Títo dvanásti anjeli okrem sprevádzania ich Kráľovnej mali za službu
chrániť a brániť tie duše, ktoré vynikajú svojou zbožnosťou, úctou
a láskou k Nej. Preto evanjelista hovorí, že ich videl v bránach onoho
mesta; sú služobníci a akoby sluhovia, ktorí majú povzbudzovať a sprevá-
dzať smrteľníkov, ktorí vchádzajú do brán zbožnosti, otvorených presvä-
tou Máriou pre večnú blaženosť. Často ich posiela Mária s vnuknutiami
a prispením, aby vytrhla z nebezpečia duše a telá tých, ktorí Ju vzývajú
a sú Jej oddaní služobníci.
274. Evanjelista pokračuje: „A napísané mená dvanástich kmeňov synov
Izraela“, pretože anjeli dostávajú svoje mená podľa poslania a služby,
ktoré majú konať na zemi. Evanjelista hovorí, že títo anjeli majú mená
dvanástich izraelských pokolení, pretože týchto dvanásť kniežat je zvlášť
pridelené k službe Kráľovnej nebies, aby napomáhali k spaseniu ľudí,
a pretože všetci vyvolení sú zahrnutí v dvanástich izraelských pokoleniach,
tvoriacich svätý ľud Boží. Každému pokoleniu z tých dvanástich
je pridelený jeden anjel. Pod ich dozorom a ochranou sú všetci zo
 140 Kniha I.
všetkých národov a pokolení, ktorí vchádzajú do nebeského Jeruzalema
bránami príhovorov najsvätejšej Márie.
275. Žasla som nad týmto povýšením najčistejšej Márie a že Ona má
byť Prostrednicou a bránou všetkých predurčených a tu mi bolo dané na
vedomie, že tieto výsady patria tej, ktorá ako Matka Kristova mala vykonať
veľké veci pre ľudí spoločne so svojím synom, lebo Ona Mu dala
zo svojej najčistejšej krvi a podstaty telo, v ktorom trpel a vykúpil ľudí.
Pre Jej blízke spojenie s Jeho telom a krvou, Ona akoby trpela a zomrela
v Kristovi a keď Ho sprevádzala dobrovoľne z vlastnej vôle pri Jeho utrpení
a smrti a trpela s Ním, podľa svojich síl s nebeskou pokorou a statoč-
nosťou. Tak ako spolupôsobila v Jeho utrpení a obetovala sa za ľudské pokolenie,
tak ten istý Pán ju urobil podielničkou na svojej vykupiteľskej
dôstojnosti a zveril Jej zásluhy a ovocie vykúpenia, aby ich svojou rukou
rozdávala vykúpeným. Ó, podivuhodná Pokladníčka Božia! Aké bezpečné
sú v Tvojich nebeských a štedrých rukách poklady Všemohúceho! Preto
toto Mesto "má tri brány od východu, tri brány od západu, tri brány od
severu, tri brány od juhu." Tieto tri brány na štyroch stranách, zodpovedajúce
štyrom štvrtinám sveta, pozývajú všetkých smrteľníkov, aby sa priblížili
k Tomu, ktorý Je Stvoriteľom všetkých, totiž Otec, Syn a Duch
Svätý. Každá z týchto troch Osôb si praje a ustanovuje, aby Mária mala
v moci brány na požadovanie božských pokladov pre smrteľníkov. Hoci je
iba jeden Boh v troch Osobách, každá Osoba zvlášť priznáva voľný vstup
tejto najčistejšej Kráľovnej, aby pred tribunálom tejto nemeniteľnej a trojjedinej
Bytosti mohla sa prihovárať, dožadovať a prijímať dary a milosti
pre tých, ktorí sa na tomto svete utiekajú k Nej a ctia Ju. Pretože každým
smerom je nie jedna, ale tri brány, nebude mať výhovorku žiaden smrteľ-
ník, nech je kdekoľvek vo vesmíre, alebo z ktoréhokoľvek národa a pokolenia,
lebo vchod do voľne prístupných otvorených brán mesta je taký
ľahký. Ak niekto zanedbá vojsť, nie je to preto, že brány mu zamedzovali
vstup, ale preto, že on sám otáľal a neprial si hľadať bezpečie. Čo potom
povedia neverci, bludári, pohani a ako sa ospravedlnia zlí kresťania a zatvrdnutí
hriešnici? Keď nebeské poklady sú v rukách našej Matky a Panej
a Ona nás stále volá a prostredníctvom svojich anjelov žiada a keď nám
otvára nie jednu, ale veľa brán do neba, ako je to možné, že toľkí mnohí
ostávajú vonku a tak málo ich vchádza tými bránami?
276. "Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich
dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov." Tie pevné a neochvejné
základy, na ktorých Boh vystavil sväté Mesto Márie, svojej Matky, to
sú jej čnosti, riadené a odmerané v Nej Duchom Svätým. Hovorí sa, že ich
je dvanásť, čo sa zhoduje s menami apoštolov, aby sa videlo, že je založe-
 Zväzok prvý 141
ná na vynikajúcej svätosti apoštolov, ktorí sú vodcami medzi svätými.
Lebo podľa Dávidovho výroku základy Božieho mesta sú postavené na
dvanástich svätých horách a obrátené zase: svätosť a múdrosť Márie zalo-
žila a upevnila apoštolov po smrti a nanebovstúpení Krista. Hoci vždy
bola ich Učiteľkou a vzorom, predsa v tom čase iba Ona bola hlavnou
podporou počiatočnej Cirkvi. Pretože bola pre tento úrad určená a obdarená
primeranými čnosťami a darmi od okamihu Jej nepoškvrneného Počatia,
preto apoštolov nazývajú dvanástimi základmi tohoto Mesta Božieho.
277. "Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie
mesta, jeho brán a jeho hradieb..." Týmto meraním evanjelista poukazuje
na veľké tajomstvo dôstojnosti, milostí, darov a zásluh, ktoré
v sebe mala Matka Božia. Hoci rozmery dôstojnosti a darov, ktoré Jej
Všemohúci udelil, boli nesmierne veľké, boli predsa v medziach možnosti
a boli dobre odmerané. "Jeho dĺžka je taká istá ako šírka." Na všetkých
stranách je dobre, rovnomerne vytvorená, bez akejkoľvek známky nedostatku,
nerovnosti alebo neporovnanosti. Nebudem sa rozpisovať o tom, ale
poukazujem na to, čo o tom postupne poviem v tomto Jej životopise.
Prajem si však zmieniť sa, že miera dôstojnosti, zásluh a milostí najsvätej-
šej Márie nebola žiadna iná, než človečenstva Jej najpožehnanejšieho
Syna, spojeného s Božským Slovom.
278. Evanjelista nazýva človečenstvo Kristovo "trstinou", pretože
vzal na seba krehkosť našej slabej telesnej prirodzenosti a "zlatou" pre
Jeho Božstvo. V súhlase s dôstojnosťou pravého človeka, Bohočloveka
Krista a primerane s darmi a zásluhami vteleného Boha, tiež Jeho najsvä-
tejšej Matke bola odmeraná. On to bol, ktorý Ju meral podľa Seba a Ona,
zmeraná, aj javila sa v Jej úrade Matky vyvýšená k dôstojnosti, ktorá sa
zhodovala s Jeho. V dĺžke svojich darov a milostí aj v ich šírke, vo všetkých
veciach sa javila dobre primeraná, bez akejkoľvek chyby. Vôbec sa
nemohla rovnať svojmu najsvätejšiemu Synovy rovnosťou, ktorú učenci
nazývajú matematickou, lebo Kristus, náš Pán, bol pravý Boh a pravý
človek, kým Ona bola iba tvor a teda tá miera nekonečne prevyšovala to,
čo sa s ňou meralo; predsa však bola najčistejšia Mária prispôsobená do
istej podstaty a pomeru k svojmu božskému Synovi. Práve tak, ako nič
nechýbalo Jemu, čo odpovedá a prináleží Jeho dôstojnosti ako pravému
Synovi Božiemu, tak ani Jej nič nechýbalo, ani nebolo žiadnej chyby
v tom, čo Jej prináležalo ako Matke toho istého Boha a to takým spôsobom,
že ona ako Matka Božia a Kristus ako Syn Boží obdržali v rovnakom
pomere dôstojnosť, milosť, dary a zásluhy. V Kristovi nebola stvorenej
milosti, ktorá by nebola v príslušnom pomere tiež v Jeho najčistejšej
Matke.
 142 Kniha I.
279. Evanjelista hovorí: "Trstinou odmeral Mesto a malo dvanásťtisíc
(honov) stadií." Táto miera, hon a počet "dvanásťtisíc", ktorou nebeská
Kráľovná bola zmeraná v dobe Jej počatia, znamená najvznešenejšie tajomstvá.
Evanjelista nazýva "stadium" dokonalú mieru, ktorou sa meria
výška svätosti predurčených, čím poukazuje k milostiam a darom, ktoré
Boh vo svojej večnej Predvídavosti ustanovil poskytovať cez vteleného
Syna, prispôsobil a predurčil tieto dary s nekonečnou spravodlivosťou
a milosrdenstvom. Týmito stádiami potom merajú všetkých svätých aj
výšku ich cností a zásluh. Najnešťastnejší bude ten, kto nedosiahol túto
mieru a nemôžu ho zmerať, keď ho Pán bude merať. Číslo dvanásťtisíc je
použité, aby zahrňovalo všetkých ostatných vyvolených a predurčených.
Na čele týchto tisícov je dvanásť apoštolov, ako dvanásť kniežat katolíckej
Cirkvi. Podobná zmienka je o nich v siedmej kapitole Apokalypsy pod
vodcovstvom dvanástich izraelských pokolení. Všetci vyvolení sa musia
podrobiť učeniu apoštolov o Baránkovi, ako som sa predtým zmienila
(v č. 275).
280. Podľa toho všetkého možno odhadnúť veľkosť toho Božieho
Mesta, presvätej Márie. Lebo keď si predstavíme, že stadium meria najmenej
125 krokov a mesto, ktoré sa rozkladá 12 000 honov či stadií na
všetky štyri strany a toľko isto do výšky, musíme uznať, že má naozaj obrovské
rozmery. Tá miera i počet stadií všetkých predurčených dohromady
rovná sa našej blahoslavenej Panej, najsvätejšej Márií; ich dĺžka, šírka
a výška nie je väčšia než Jej, lebo Ona, ktorá má byť Matkou samého
Boha a Kráľovnou a Paňou všetkého tvorstva, vyrovnala sa im všetkým
spojeným do jedného mohutného zástupu. Ona samotná obsahovala viac,
než všetky ostatné tvory.
281. "Zmeral aj jeho hradby, mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej
miery, ktorú anjel mal." Táto miera hradieb Mesta Božieho nebola ich
dĺžka ale výška, lebo dĺžka i šírka mesta bola dvanásť tisíc stadií, tvoriac
pravidelný štvorec; zaiste bol teda potrebné, aby hradby okolo mesta boli
ešte dlhšie, aby obohnali mesto. Miera stoštyridsaťštyri lakťov (mohli
mať hocijakú dĺžku), bola by zaiste príliš krátka pre mesto takej rozlohy,
táto miera by sa veľmi dobre hodila na výšku hradieb a bola by primeraná
pre bezpečnosť i obranu tých, ktorí v ňom bývajú. Tá miera ich výšky
naznačuje bezpečnosť všetkých darov a milostí, ktoré Všemohúci udelil
najsvätejšej Márii ako prislúchajúcu Jej dôstojnosti a svätosti. Aby to bolo
zreteľnejšie, hovorí sa, že výška bola stoštyridsaťštyri lakťov, nerovné
číslo, vzťahujúce sa na tri hradby; jednu vysokú, druhú prostrednú a tretiu
nízku, zodpovedajúce činnosti Kráľovnej nebies vo veľkých, obyčajných
i nepatrných veciach. Nie že by snáď v Nej bolo niečo nepatrné, ale preto-
 Zväzok prvý 143
že predmet týkajúci sa Jej činnosti bol rôzny a také boli skutočne tiež Jej
činy. Niektoré boli zázračné a nadprirodzené, iné patrili do okruhu mravných
cností a tieto zase boli buď vnútorné alebo vonkajšie. Ona ich všetky
konala s takou úplnosťou a dokonalosťou, že nezanedbala ani ten najnepatrnejší
a bez toho, aby posledné boli menej presné ako prvé. Všetky
konala s takou vznešenou svätosťou a s takým úplným súhlasom Pána, že
bola meraná podľa miery Jej najsvätejšieho Syna, ako v prirodzenom, tak
i nadprirodzenom obore svojho života. Bola to miera samotného Boho-
človeka, Anjela veľkej rady, prevyšujúca všetkých ľudí i anjelov. S Ním
Ona, ako Jeho Matka bola vyvýšená nad nich, primerane k Jej dôstojnosti.
Evanjelista pokračuje takto:
282. "Jeho hradby boli postavené z jaspisu." Najviac bijú do očí a pú-
tajú zrak pozorovateľa mestské hradby. Tá rôznosť farieb a odtieňov,
ktorými sa vyznačuje tu zmienený jaspis, ako tvoriaci hradby Márie, toho
Mesta Božieho, prezrádzajú nevýslovne hlbokú pokoru, ktorá priodiala
a prenikla všetky prednosti a milosti tejto Kráľovnej. Lebo hoci bola dô-
stojná Matka Stvoriteľa vyňatá z každej škvrny hriechu a nedokonalosti,
ukazuje sa zraku smrteľníkov ako závislá a ukrytá v tieni obyčajných zá-
konov, ktorým sú dcéry Adamove podrobené; lebo Ona sa podrobovala
trestom a potrebám obyčajného života, ako to neskôr popíšem. Napriek
tomu, že táto jaspisová stavba na pohľad ukazovala odtiene farieb ostatné-
ho ženského pokolenia, mala tiež slúžiť na neprekonateľnú obranu mesta.
Vnútri, ako evanjelista píše, "mesto samé bolo z rýdzeho zlata, podobné
čistému sklu", lebo ani pri utváraní najsvätejšej Márie, ani neskôr v Jej
najnevinnejšom živote, nikdy nedopustila, aby nejaká škvrna mohla zatieniť
Jej krištáľovú čistotu. Lebo tak ako keď nejaká škvrna alebo chyba,
i keby mala len veľkosť atómu, dostane sa do skla pri jeho výrobe, nikdy
z neho nezmizne tak, aby po nej nezostala žiadna viditeľná stopa a vždy
bude na prekážku priehľadnosti a čistote, tak podobne i keby najčistejšia
Mária bola pri svojom počatí postihnutá nejakou chybou alebo škvrnou
dedičného hriechu, bola by táto škvrna vždy viditeľná a kazila by Jej kriš-
táľovú čistotu a priehľadnosť. Nebola by čistým zlatom, keby Jej svätosť
a dary boli oslabené dedičným hriechom, ktorý by zmenšoval jeho rý-
dzosť o mnoho karátov. Z toho plynie, že toto Mesto bolo "rýdze zlato,
podobné čistému sklu", pretože Ona bola najčistejšia, podobná Bohu.
 144 Kniha I.
K a p i t o l a 1 9
Obsahuje poslednú časť dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia sv.
Jána, pokiaľ popisuje počatie najsvätejšej Márie
283. Text tretej a poslednej časti dvadsiatej prvej kapitoly Apokalypsy,
ktorú som videla vysvetlenú, je tento:
- 19.Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými
kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón,
štvrtý smaragd.
- 20. piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty
topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.
- 21. Dvanásť brán je dvanásť perál, každá brána bola z jednej perly.
A námestie mesta bolo z rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.
- 22. Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohú-
ci Boh a Baránok.
- 23. A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, pretože
ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.
- 24. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju
slávu.
- 25. Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude.
- 26. A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov.
- 27. A nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavností a lží, doň nevojde,
iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života."
- Takto znie doslovný text dvadsiatej prvej kapitoly Apokalypsy, ktorú
som videla vysvetlenú.
284. Keď mal Všemohúci vyvoliť sväté Mesto Máriu za svoj príbytok
a Ona bola zo všetkých vecí mimo Boha najspôsobilejšia a najvhodnejšia,
bolo vhodné, že z pokladov svojho Božstva a zo zásluh Jeho najsvätej-
šieho Syna vyzdobil základy týchto mestských hradieb rôznymi druhmi
drahých kameňov. Pevnosť a sila Márie znázornená hradbami, krása
a vznešenosť Jej svätosti a milosti prirovnaná k drahým kameňom, Jej
podivuhodné počatie naznačené základmi, to všetko Boh dobre primeral
pomerom jedného k druhému a so zreteľom na Jej vznešený cieľ, pre
ktorý toto Mesto založil, menovite, že Boh má v ňom prebývať svojou
láskou a svoju ľudskú prirodzenosť má prijať z panenského života Márie.
Evanjelista to popisuje práve tak, ako to vidí v najsvätejšej Márii. Lebo
pre Jej dôstojnosť, svätosť a vytrvalosť, ktoré sa požadovali od Nej ako
od obydlia a pevnosti Božej, patrilo sa, aby základy hradieb tohoto Mesta,
 Zväzok prvý 145
ktoré symbolicky znázorňovali počiatky Jej nepoškvrneného počatia, boli
postavené z takých výnimočne drahých kameňov či cností, že drahšie
a vzácnejšie nikde nebolo možné nájsť.
285. Hovorí sa, že „prvý základ“ alebo kameň „bol z jaspisu“, ktoré-
ho rozmanité odtiene farieb a trvanlivosť znamená vytrvalosť a silu, ktoré
od okamihu Jej počatia boli vliate do tejto veľkej Panej, aby mohla pokra-
čovať po celý svoj život v konaní všetkých cností s nepremožiteľnou veľ-
komyselnosťou a stálosťou. Cnosti a vlastnosti udelené a vliate najsvätej-
šej Márii pri Jej počatí a znázornené drahými kameňmi, sú súčasne
spojené so zvláštnymi výsadami, ktoré vysvetlím, nakoľko budem môcť,
aby sa poznalo celé tajomstvo týchto dvanástich základov. Tento dar sily
zahrňuje v sebe zvláštnu nadvládu a zvrchovanosť pre zadržovanie, pokorovanie
a premáhanie odvekého hada a naplňovanie všetkých zlých duchov
nevýslovnou hrôzou. Preto sa Jej boja a zďaleka pred Ňou utekajú,
trasúc sa pred samotnou Jej prítomnosťou. Nemôžu sa najsvätejšej Márii
priblížiť bez mučivých bolestí. Božská Prozreteľnosť bola k Márii natoľ-
ko štedrá, že nielen Ju vyňala spod obyčajného zákona dietok Adamových,
ale Ju tiež oslobodila od dedičného hriechu i od poddanosti zlému
duchu, ktorý ten hriech spôsobuje. Oslobodil Ju od všetkého tohoto zla
a zároveň Ju obdaril zvrchovanou mocou nad diablom, ktorú všetci ľudia
stratili, keď stratili svoju nevinnosť. Ešte viac: Ako Matka Syna večného
Otca (ktorého vo svojom živote nosila práve preto, aby ukončila zlú moc
nepriateľov), bola obdarená skutočnou autoritou, vychádzajúcou od samotného
Boha a mocou tejto autority najvznešenejšia Pani premáhala
zlých duchov a posielala ich do pekelných priepastí, ako neskôr napíšem.
286. "Druhý zo zafíru. " Tento drahý kameň sa podobá farbou čistej
jasnej oblohe, možno na ňom vidieť roztrúsené zlaté bodky či atómy. Jeho
farba znázorňuje jasnosť a pokoj darov a milostí najsvätejšej Márie, ktoré
ju uschopňujú, aby požívala nemeniteľný nebeský mierny pokoj, bez aké-
hokoľvek mráčika neporiadku a od okamihu Jej počatia osvetlený nazeraním
na Boha. Tým, že sa Jej cnosti podobali božským vlastnostiam, a že
cnosti sa nemenili, stala sa hodnou hľadieť na Boha. Počas Jej púte životom
bola mnohokrát obdarená nezastretým a jasným nazeraním na Boha,
ako bude neskoršie popísané. Pre túto jedinečnú výsadu Všemohúci Ju obdaril
mocou udeľovať mier a pokoj duše tým, ktorí Ju budú žiadať
o príhovor. Preto nech všetci veriaci, ktorí sú znepokojovaní a trápení báz-
ňou pre svoje neprávosti, nech sa k Nej modlia, aby od Nej mohli získať
dar pokoja.
287. "Tretí z chalcedonu." Tento drahý kameň má svoje meno od
zeme, kde sa nachádza. Má červenú farbu a v noci žiari ako maják. Skrytý
 146 Kniha I.
význam tohoto kameňa poukazuje na svätosť a moc mena Márie. Lebo
dostala svoje meno z tej časti sveta, kde Jej bytosť dostala vznik, nazývajúc
sa dcérou Adamovou, samotnou zmenou prízvuku Jej meno v latinčine
znamená hromadne všetky oceány, lebo Ona bola oceánom milostí a darov
Božích. Prišla na svet v nepoškvrnenom počatí zaplavená týmito darmi,
ktoré zmývajú všetku zlobu hriechov a smrti a ich účinky, tmy priepasti
osvetľujú svetlom Jej ducha a jasnosťou Jej nebeskej múdrosti. Tento zá-
kladný kameň vyjadruje, že Najvyšší udelil Jej presvätému menu moc
rozptyľovať mraky nevery, rozšírené na zemi a vykoreňovať bludy, kacírstvo,
pohanstvo, modlárstvo a neistotu vo veciach katolíckej viery. Keby
sa neverci obrátili k tomuto svetlu vzývaním mena Márie, je isté, že ich
rozum by rýchle rozptýlil tmu, ich bludy by sa utopili ako v mori pod
účinkom moci, ktorá Jej bola udelená zhora.
288. "Štvrtý zo smaragdu." Farba smaragdu je príjemne zelená a oko
sa ňou môže kochať bez omrzenia. Tento tajomne znázorňuje vnady najsvätejšej
Márie v jej počatí, pretože bola nanajvýš milostná a pôvabná
v očiach Božích i Jeho tvorov. Všetku svätosť a sviežosť cností a darov,
ktoré Jej boli vtedy udelené si zachovala bez najmenšieho priestupku proti
Jeho menu a pamiatke. Najvyšší Jej udelil výsadu, že môže zaisťovať
podobnú stálosť svojim zbožným nasledovníkom a získa pre nich zotrvanie
a vernosť v priateľstve Božom a v konaní cností.
289. "Piaty zo sardonixu." Tento kameň je priehľadný, hoci farbou sa
podobá ľudskej pleti, obyčajne v troch odtieňoch: vo veľmi príjemných
rôznofarebnostiach, dole tmavé, uprostred belavé a hore perleťové. Tajomný
význam tohto kameňa poukazuje na úzke vzťahy Matky k Synovi,
ktorého porodila. Tmavá farba naznačuje nižšiu, pozemskú časť Máriinho
tela, zatienenú a skrytú umŕtvovaním a prácami za Jej pobytu na zemi,
a tiež človečenstvo Jej Syna, zatienené našimi vinami, ktoré vzal na seba.
Belavá farba značí čistotu duše Panny Márie i duše Kristovej, nášho najvyššieho
dobra. Pleťová farba hovorí o Jeho podstatnom spojení Božstva
s človečenstvom a u Márie o Jej účasti v láske Jej najsvätejšieho Syna
a Jej podieľaní sa na celej skvelosti Božstva. Silou tohto základného
kameňa veľká nebeská Kráľovná sa teší moci, že sa môže prihovárať
a získať pre svojich ctiteľov účinné prostriedky z preveľkých zásluh vtelenia
a vykúpenia, v ktorých je zahrnutá tiež zvláštna úcta k tajomstvám
a životu Krista, nášho Pána, pre Jeho zásluhy.
290. "Šiesty zo sardisu." Tento kameň je priezračný a zároveň akoby
vybleskoval čistý ohnivý plameň, preto je symbolom ohňa lásky, ktorá neustále
horí v nebeskej Kráľovnej, lebo žiar v Jej vnútri nikdy neprestáva
ani neochabuje. Hneď od okamihu Jej počatia, ktoré je dobou i miestom
 Zväzok prvý 147
Jej počiatku, stále sa vzmáhal a teraz, keď dosiahol najvyšší stupeň povznesenia,
aký kedy tvor mohol dosiahnuť, horí a bude horieť ešte jasnej-
šie po celú večnosť. V tomto je zahrnutá tiež Jej výsada, že môže rozdeľovať
vplyv, lásku a dary Ducha Svätého tým, ktorí o ne prosia Jej menom.
291. "Siedmy z chryzolitu." Tento kameň sa farbou podobá zlatu, trbliece
sa ohnivým leskom a krajšie žiari v noci než vo dne. Tento kameň
znázorňuje Máriinu vrúcnu lásku k Cirkvi bojujúcej, k jej kňazom a najmä
zákonu milosti. Táto láska žiarila najmä v noci smrti Jej najsvätejšieho
Syna a tiež keď začiatkom zákona evanjelia zastávala úrad učiteľky a tak
vrúcne sa modlila za upevnenie Cirkvi a Jej sviatostí. V tej dobe, ako
bude uvedené na svojom mieste, s horúcou láskou spolupracovala na spá-
se celého ľudského pokolenia. Jedine Ona poznala a náležíte ocenila hodnotu
svätého zákona svojho Syna. Touto láskou bola pripravená a obdarená
od okamihu svojho počatia, aby bola Pomocníčkou Krista Pána.
V tomto je zahrnutá tiež výsada, že tým, ktorí Ju vzývajú, môže získať
milosť, aby boli dobre pripravení prijímať sviatosti svätej Cirkvi
a schopní odstraňovať prekážky, ktoré zabraňujú ich plnému účinku.
292. "Ôsmy z berylu." Tento kameň má zelenú a žltú farbu, ale zelená
prevláda a je veľmi podobná olivovej a pekne sa trbliece. Znázorňuje jedinečnú
vieru a nádej udelenú Márii pri Jej počatí, ktoré ju uschopnili rozumieť
i konať obtiažne a vznešené skutky, aké skutočne vykonala pre
slávu svojho Stvoriteľa. Tento dar neklamnej pomoci Pána Jej dal moc
udeľovať svojim služobníkom statočnosť a trpezlivosť v útrapách a ťaž-
kostiach podnikania.
293. "Deviaty z topásu." Tento kameň je priehľadný, má farbu moru-
šovú a je veľmi cenný a hľadaný. Znázorňuje najúctyhodnejšie panenstvo
Márie, našej Panej, i jej Materstvo, so vzťahom k vtelenému Slovu;
okrem toho po celý svoj život tieto dve prednosti držala ako poklady nevýslovnej
ceny, hodné najpokornejšej vďaky. Hneď v prvých okamihoch
po svojom počatí prosila Najvyššieho o cnosť čistoty a sľúbila, že ju zachová
po celý svoj pozemský život. Bola si vedomá, že Jej bola udelená
v stupni oveľa vyššom, než si priala a sľúbila. A nielen to, ale vedela tiež,
že Pán Ju ustanovil za učiteľku a vodkyňu všetkých panien a milovníkov
čistoty a svojimi príhovormi môže dosiahnuť, že Jej ctitelia získajú túto
cnosť a zotrvajú v nej.
294. "Desiaty z chryzoprasu", ktorý má zelenú farbu s nádychom zlatej,
znázorňuje najpevnejšiu nádej, zasadenú do Srdca najsvätejšej Márie
pri Jej počatí a lásku s akou bola oplodnená a okrášlená. Vnútri našej
Kráľovnej stále kvitla živá neuhasínajúca nádej, čo patrila Tej, ktorá ostatnému
človečenstvu mala udeľovať podobné vlastnosti. Pevnosť Jej
 148 Kniha I.
nádeje mala svoje základy v tom, že Jej vysoká a veľkomyselná povaha
mala stálosť vo všetkých Jej prácach a výkonoch Jej najsvätejšieho života,
zvlášť v umučení a smrti Jej najsvätejšieho Syna. Zároveň s touto cnosťou
dostala moc účinne sprostredkovať, aby mohla získavať takú pevnú nádej
tiež pre svojich ctiteľov.
295. "Jedenásty z hyacintu", ktorý je neobyčajne krásne fialový. Tento
základný kameň vyjadruje Máriinu lásku k vykúpeniu ľudského pokolenia.
Táto láska jej bola vliata pri počatí a dostala ju so zreteľom na zá-
sluhy plynúce zo smrti Vykupiteľa, Jej Syna. Pretože celá náprava viny
i ospravedlnenie duší malo vzísť z vykúpenia, táto láska našej Kráľovnej
pre vykúpenie od toho prvého okamihu získala Jej moc žiadať, aby ani
jeden hriešnik, nech by bol akokoľvek veľký a nečistý, nebol vylúčený
z použitia ovocia vykúpenia a ospravedlnenia, aby dosiahol večný život,
ak bude prosiť o príhovor túto mocnú Pani a Príhovorkyňu.
296. "Dvanásty z ametystu", ktorý má lesklú fialovú farbu. Tajomstvo
tohto kameňa či základu sa zhoduje čiastočne s prvým. Znamená akúsi
vrodenú moc, udelenú najsvätejšej Márii od prvého okamihu Jej počatia
proti všetkým diablovým zástupom, takže zlí duchovia, i bez akéhokoľvek
rozkazu alebo úkonu z Jej strany, cítia úzkosť a mučivú silu vychádzajúcu
z Nej, akonáhle sa pokúsia priblížiť sa k Nej. Túto obdržala ako odmenu
za svoju neprekonateľnú horlivosť pri vyvyšovaní a obhajobe slávy a cti
Božej. Preto samotný zvuk Jej najsladšieho Mena postačí, aby vyhnal
zlomyseľných duchov z ľudského tela. Lebo Jej sväté Meno je také mocné,
že pri samotnej zmienke o ňom sú premožení a strácajú silu. Týmto sú
krátko popísané tajomstvá základov, na ktorých Boh vystaval to sväté
Mesto Máriu. Naznačujú ovšem ešte mnoho iných tajomstiev a milostí,
ktoré obdržala a ktoré postupne vysvetlím na ďalších stránkach tohoto životopisu,
ak mi Pán dá svetlo a silu.
297. Evanjelista ďalej hovorí: "Dvanásť brán je dvanásť perál, každá
brána bola z jednej perly." Veľký počet brán tohoto Mystického Mesta
znamená, že cez najsvätejšiu Máriu a Jej nevýslovnú dôstojnosť a zásluhy
mal by byť vchod do života večného taký ľahký, ako je voľný. Akosi to
patrilo k veľkosti tejto vznešenej Kráľovnej, aby v Nej a skrze Ňu
nekonečné milosrdenstvo Najvyššieho bolo oslávené otvorením toľkých
ciest, vedúcich k spojeniu s Bohom a aby smrteľníci vchádzali k účastenstvu
na Božstve, ak si prajú používať Jej zásluhy a mocnú vznešenosť.
Neoceniteľná hodnota, vznešenosť, krása a čistota týchto dvanástich brán,
vybudovaných z perál, poukazuje na veľkosť dôstojnosti a milosti tejto
Kráľovnej nebies, i na sladkosť Jej utešeného Mena, ktoré vábi smrteľní-
kov k Bohu. Najsvätejšia Mária vedela, že Pán pre Jej Syna Jej udelil vý-
 Zväzok prvý 149
sadu, aby bola zvláštnou Prostrednicou ľudského pokolenia a Rozdávateľ-
kou pokladov Božích, a preto múdra a nanajvýš horlivá Pani snažila sa
urobiť zásluhy a vznešenosť svojich skutkov také vzácne a výborné, že
ich obdivujú blahoslavení nebešťania. Tak boli brány onoho Mesta pred
zrakmi ľudí i Pána naozaj vzácnymi perlami.
298. Preto sa hovorí ďalej: "A námestie mesta bolo čisté zlato, ako
priehľadné sklo." Námestím tohoto Božieho Mesta, najsvätejšej Márie, je
Jej vnútro, či jej duša. Ako na námestí alebo na tržnici zbieha sa všetok život,
tak sa tu vybavuje všetok obchod a výmena republiky duše, lebo tu je
stred činností zmyslov a iných schopností. V najsvätejšej Márii bolo toto
námestie z najčistejšieho a priehľadného zlata, pretože sa skladalo z múdrosti
a lásky samého Boha. Nikdy nebolo zaťažené otupenosťou nevedomosťou
alebo nepozornosťou; všetky Jej myšlienky boli nanajvýš vzne-
šené a Jej náklonnosti boli roznietené nesmiernou láskou. Na tomto
námestí sa uvažovalo o najvyšších Božských tajomstvách, z tohoto
námestia bolo počuť slová "Fiat mihi secundum verbum tuum", čo znamená,
"staň sa mi podľa Tvojho slova ", ktoré dali počiatok k najvznešenej-
šiemu Božiemu dielu, aké kedy bolo alebo bude vykonané; tu boli vymyslené
a pred tribunál Boží vyslané nespočetné žiadosti v prospech ľudského
pokolenia; tam bolo nahromadené to bohatstvo, ktoré odstráni chudobu
z celého sveta, ak len ľudia budú chcieť naviazať s ním obchodné styky;
tam je tiež výzbroj proti diablom a všetkým neprávostiam, lebo v najsvä-
tejšej Márii sú milosti a čnosti, ktoré ju robia pre peklo hroznú a nám dodávajú
zmužilosť na premáhanie diabolských vojsk.
299. Ďalej hovorí: "Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho
chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok." Chrámy v mestách sú
miestami modlitby a klaňania sa Bohu a bola by veľká chyba, keby
v Meste Božom nebol žiaden chrám, aký by patril jeho veľkosti a dokonalosti.
Preto v tomto meste presvätej Márie je taký posvätný chrám, že
sám všemohúci Boh a Baránok, to je človečenstvo a Božstvo Jeho
Jednorodeného Syna sú v ňom ctené a vzývané v duchu a dôstojnejšie než
vo všetkých chrámoch sveta, lebo On v Nej prebýval ako vo svojom vlastnom
príbytku. On sám tiež bol chrámom Máriiným, pretože Ona bola obkolesená,
obkľúčená a uzavretá Božstvom a človečenstvom, ktoré obe jej
slúžili za obydlie a stánok; pretože bola v Bohu, nikdy neprestávala
klaňať sa, ctiť si a prosiť tohto Boha a vtelené Slovo vo svojom lone
a žila tak duchom v Bohu a v Baránkovi ako v chráme, pretože Jej stála
svätosť bola vhodná pre taký chrám. Aby sme mohli primerane zmýšľať
o tejto nebeskej Panej, musíme Ju stále pozorovať, ako je obklopená Bož-
stvom a v Jej najsvätejšom Synovi ako v chráme. Tak pochopíme, aké
 150 Kniha I.
konala úkony a pokroky v láske, v klaňaní a v úcte, akú rozkoš nachádzala
v Pánovi, aké prosby sa v Nej rodili za ľudské pokolenie, ako naliehavo,
z hĺbky srdca a s horiacou láskou volala a prosila o záchranu smrteľníkov,
keď v duchu videla veľkú nutnosť ich spásy.
300. Evanjelista hovorí ďalej: "A mesto nepotrebuje ani slnko, ani
mesiac, aby mu svietili, pretože ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je
Baránok." Slnko a mesiac nie sú potrebné, kde je väčšie svetlo než ich;
a tak v najvyššom nebi, kde nekonečné slnká poskytujú svoje svetlo, vô-
bec nevadí, že tam nie je slnko, hoci je také žiarivé a krásne. V našej najsvätejšej
Kráľovnej Márii nebolo potrebné stvorené slnko a mesiac, aby Ju
osvetľovali a riadili, lebo Ona sa Bohu neporovnateľne páčila a oblažovala
Ho. Múdrosť, svätosť a dokonalosť Jej skutkov ani nemohla mať iného
učiteľa, než samo Slnko Spravodlivosti, Jej najsvätejšieho Syna. Všetky
ostatné tvory ani zďaleka nestačili Jej nejako napomáhať, aby bola dobrou
Matkou ich Stvoriteľa. Predsa však v tej istej škole Pána sa naučila byť
najpokornejšia a najposlušnejšia medzi pokornými a poslušnými. Hoci Ju
vyučoval sám Boh, predsa bez rozmýšľania pokorne prosila a počúvala
hoci i najopovrhovanejších ľudí vo veciach, ktoré neboli neslušné. Bola
učeníčkou Toho, ktorý karhá múdrych a čerpala božskú filozofiu o pokore
od Neho, svojho veľkého Majstra. A dosiahla takú múdrosť, že evanjelista
mohol napísať:
301. "V jeho svetle budú kráčať národy." Keď Kristus, náš Pán, nazý-
va doktorov a svätých svietiacim svetlom, postaveným na svietnik, aby
osvecovali Cirkev, také svetlá, aké boli rozptýlené v dobách všetkých vekov,
ako boli patriarchovia a proroci, apoštoli, mučeníci a doktori, dodá-
vajúci katolíckej Cirkvi lesk, že pripadala ako nebo s mnohými slnkami
a mesiacmi - čo by sme potom mali povedať o najsvätejšej Márii, ktorej
svetlo a lesk neporovnateľne prevyšuje všetkých doktorov a učiteľov Cirkvi,
ba i nebeských anjelov? Keby len smrteľníci mali čistý rozhľad, aby
videli lesk najsvätejšej Márie, to samé by stačilo osvietiť každého človeka
na svete a osvietiť chodníky do neba všetkým. Pretože tí, ktorým sa dostalo
poznanie Boha, chodili vo svetle tohoto svätého Mesta, preto hovorí
sv. Ján, že: "v jeho svetle budú kráčať národy." A k tomu dodáva preveľmi
pravdivo:
302. "Králi zeme doň prinesú svoju slávu." Veľmi požehnaní sú tí
králi a kniežatá, ktorí s radostnou horlivosťou používajú svoju moc
a vplyv, aby splnili toto proroctvo. Mali by to robiť všetci; ale šťastní sú
tí, ktorí sa s úprimnou láskou obracajú k najblahoslavenejšej Márii, vynakladajúc
svoj život svoju česť svoje bohatstvo a svoje vysoké postavenie
na obranu tohoto Mesta Božieho, rozmnožujú Jej slávu na svete a vy-
 Zväzok prvý 151
chvaľujú Jej Meno v katolíckej Cirkvi na premáhanie šialenej besnoty
bludárov a nevercov. S hlbokým žiaľom hľadím na katolícke kniežatá
a vladárov, ktorí zanedbávajú hľadanie priazne tejto Kráľovnej, zabúdajú
žiadať Ju o pomoc pri veľkých nebezpečenstvách svojich štátov a nepozerajú
na Ňu ako na útočisko a ochranu, ako na Orodovníčku a Zástankyňu.
Ak sú veľké nebezpečenstvá kráľov a mocnárov, nech si pamätajú, že nie
menšia bude ich povinnosť byť vďační; lebo táto nebeská Kráľovná sama
hovorí, že jej pomocou kráľovia vládnu, kniežatá velia a mocní vykonávajú
svoju spravodlivosť (Prísl. 8, 16); Ona miluje tých, ktorí Ju milujú
(Ekl. 24, 31) a tí, ktorí Ju velebia, dosiahnu život večný, pretože tí, ktorí
s Ňou spolupracujú, nehrešia.
303. Nechcem skrývať svetlo, ktoré mi bolo častokrát udelené, ale
najmä pri tejto príležitosti, aby som ho ukázala iným. Bolo mi ukázané
v Pánovi, že všetky útrapy katolíckej Cirkvi a všetky námahy kresťanov
sú stále zmierňované orodovaním najsvätejšej Márie; že v dnešnej rozbú-
renej dobe, keď bludárska pýcha stúpa tak vysoko proti Bohu a Jeho žalostne
sužovanej Cirkvi, zostáva jediný liek proti týmto biedam; aby sa
katolícki králi a vlády obrátili k Matke milosti a milosrdenstva, najsvätej-
šej Márii. Nech hľadajú Jej priazeň tým, že Jej budú vzdávať zvláštnu
úctu a snažia sa o to, aby pobožnosť a úcta k Márii vzrastala a šírila sa po
celom svete a tak Ju naklonia, aby na nás so súcitom zhliadla. Potom nám
možno vyprosí milosť od svojho najsvätejšieho Syna a bude napravené
všetko to bezuzdné zlo, ktoré teraz dolieha na kresťanský ľud následkom
zlomyseľnosti nepriateľov a skrze Jej orodovanie bude utíšený hnev Pá-
nov, ktorý nás tak spravodlivo trestá a hrozí nám ešte väčšími pohromami
a nešťastiami. S touto nápravou a polepšením našich hriechov prišlo by
tiež víťazstvo nad neveriacimi a vyhubenie falošných siekt, ktoré utláčajú
svätú Cirkev. Lebo Mária je meč, ktorý ich rozseká a zničí na celom svete.
304. I teraz znáša svet straty v dôsledku tejto zábudlivosti. Ak katolícki
králi nemajú úspech v zachovaní a šírení katolíckej viery vo svojich
zemiach, v premáhaní svojich nepriateľov, alebo vo svojich bojoch proti
nevercom, to všetko sa deje, pretože nenasledujú túto vodcovskú Hviezdu,
ktorá im ukazuje cestu; pretože nezvolili Máriu za začiatok a bezprostredný
koniec svojich skutkov a podnikaní, a pretože zabudli, že táto Kráľovná
kráča cestou spravodlivosti, aby ňou učila, povznášala a obohacovala
tých, ktorý Ju milujú (Prísl. 8, 20)
305 Ó, ty knieža a hlava katolíckej Cirkvi! Ó vy preláti, ktorí sa tiež
nazývate cirkevné kniežatá! A ty, katolícke knieža a vládca Španielska,
ktorému podľa svojej prirodzenej povinnosti a pre veľkú lásku a zvláštnu
prozreteľnosť Najvyššieho adresujem tento môj pokorný a vážny apel -
 152 Kniha I.
zlož korunu a svoje vladárstvo k nohám Tejto Kráľovnej a Panej neba
i zeme; vyhľadaj túto Obnoviteľku ľudského pokolenia; počúvaj Tú, ktorá
je Božou mocou postavená nad všetky zástupy ľudí i nad celé končiny pekelné;
obráť sa na Tú, ktorá má v rukách kľúče k dobrej vôli a pokladom
Najvyššieho; prenes svoju česť a vážnosť do tohoto Božieho Mesta, ktorá
ju teraz nepotrebuje k rozmnožovaniu svojej, ale môže zlepšiť a povzniesť
tvoju. Ponúkni Jej s katolíckym nadšením a s celým srdcom nejaké veľké
a príjemné služby a odmena za to bude nesmierne veľká: obrátenie pohanov,
víťazstvo nad bludmi a pohanstvom, pokoj v Cirkvi, nové svetlo
a pomoc na zlepšenie životných pomerov ľudu a tvoje veľké, slávne panovanie
v tomto i v budúcom živote.
306. Ó, moja otčina, kráľovstvo španielske, ktoré preto, že si katolícke,
si prešťastné! A bolo by si ešte šťastnejšie, keby si k pevnosti a úprimnosti
svojej viery, ktorú ti udelil Všemohúci, pridalo ešte svätú bázeň
Božiu, odpovedajúcu Tvojej vynikajúcej viere! Kiež by sa pre dosiahnutie
tohoto vrcholu šťastia zjednotili všetci tvoji obyvatelia v horlivej úcte
k najsvätejšej Márii! Ako veľmi by potom žiarila tvoja sláva! Ako veľmi
by si bolo osvietené! Ako udatne by ťa potom chránila a hájila táto
Kráľovná a ako by boli tvoji katolícki králi obohatení pokladmi zhora
a ako by bol rozšírený Jej pomocníkmi sladký zákon evanjelia medzi
národmi. Pamätaj, že táto veľká Kňažná ctí tých, ktorí ctia Ju, obohacuje
tých, ktorí Ju hľadajú, robí slávnymi tých, ktorí Ju vychvaľujú a ochraňuje
tých, ktorí do Nej skladajú svoju nádej. Je isté, že preto, aby sa ukázala
ako Matka a zahrnula ťa milosrdenstvom, očakáva a praje si, aby bola o to
žiadaná. Pritom pamätaj, že Boh nepotrebuje nič od nikoho a ničoho (Ž
15, 2) a že môže vzbudiť aj z kameňov synov Abrahámových (Lk 3, 8); ak
sa staneš nehodný takého veľkého dobra, môže tú slávu prenechať iným,
ktorí Mu lepšie slúžia a činia sa menej hodnými odmeny.
307. Aby si azda neostala neoboznámená s touto službou, ktorá za na-
šich dní (medzi mnohým iným učila ťa zbožnosti a úcte) má byť preukazovaná
tejto veľkej Kráľovnej a Panej ľudstva, uvažuj o terajšom postavení,
aké v katolíckej Cirkvi zaujíma tajomstvo o Jej Nepoškvrnenom Počatí
a obráť svoju pozornosť k tomu, aby sa doplnilo to, čo chýba pre pevné
ustanovenie tohoto základného učenia o tomto Meste Božom. Nech nikto
nepohŕda týmto návrhom, pretože pochádza od slabej ženy, alebo že by to
bola žiadosť založená na prepiatej láske stavu a povolania zasväteného
Menu a cti Nepoškvrnenej Márie, alebo že presvedčenie a svetlo, ktoré sa
mi dostalo poznaním Jej života, stačí pre mňa. Nerobím toto napomenutie
pre svoju česť, ani sa nespolieham na svoj úsudok a autoritu; poslúcham
iba rozkaz Pána, ktorý dáva reč nemým a robí výrečnými jazyky nemluv-
 Zväzok prvý 153
niat. Nech tiež tí, stvorení Bohom, ktorí, obdivujú túto milosrdnú štedrosť,
si všimnú to, čo evanjelista dodáva:
308. „Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude.“ Brány milosrdenstva
Márie nikdy neboli a nikdy nie sú zatvorené, ani v Nej od prvé-
ho okamihu Jej počatia nebolo žiadnej tmy viny, ktorá by mohla zatvoriť
brány tohoto Mesta, ako sa stalo pri ostatných svätých. Ako tam, kde sú
brány stále otvorené, všetci, ktorí si prajú, môžu kedykoľvek vychádzať
alebo vchádzať, tu žiaden zákaz nezabraňuje smrteľníkom voľný prístup
k Bohu cez brány milosrdenstva najčistejšej Márie. Lebo v tomto Meste je
skladisko nebeských pokladov, otvorené všetkým bez určenia času,
miesta, veku alebo pohlavia. Všetci mohli voľne vchádzať hneď od jeho
založenia; práve preto Najvyšší otvoril tak mnoho brán v tomto počiatku
a nechal ich nezamknuté, voľné a otvorené svetlu, takže od prvého okamihu
najčistejšieho počatia Márie, na celé ľudské pokolenie začali zostupovať
milosrdenstvo a dobrodenie. Hoci toto mesto má toľko brán, ktorými
vychádza Božské bohatstvo, predsa preto nie je menej bezpečné pred nepriateľmi.
Preto text pokračuje:
309. „A nič nepoškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň
nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.“ Evanjelista
znovu opakuje slávu Mesta Božieho a končí dvadsiatu prvú kapitolu uis-
ťujúc nás znovu, že na Nej nebolo škvrny, pretože obdržala nepoškvrnené
telo i dušu. To by sa však o Nej nikdy nemohlo povedať, keby bola dotknutá
dedičným hriechom a ešte menej, keby do Nej boli našli prístup
osobné hriechy. To, čo vošlo do tohoto Mesta Božieho, je úplne podobné
tomu, čo je písané o Baránkovi: Jej najsvätejší Syn bol vzorom
a modelom pre Jej sformovanie a podľa žiadnej inej bytosti nebolo možné
napodobniť vznešenosť Márie, ani keby išlo o niečo najmenšie, ak naozaj
na Nej môže byť niečo nazvané malým. Pretože táto brána, Mária, má byť
pre smrteľníkov bránou útočistnou, môže to byť jedine s tou podmienkou,
že páchateľ ohavností a lží nikdy v Nej nenájde diel alebo vstup cez Ňu.
Avšak preto nech hriešni a previnilí synovia Adamovi neváhajú približovať
sa k bránam tohoto svätého Božieho Mesta, lebo keď sa priblížia s ľú-
tosťou a pokorou, aby hľadali očistenie a milosť, nájdu to v bránach tejto
veľkej Kráľovnej, a v žiadnych iných. Ona je čistá, bez poškvrny, oplývajúca
milosťou a nadovšetko je Matkou milosrdenstva; Ona je milostivá,
prívetivá a mocná, obohatí našu chudobu a očistí nás od všetkých škvŕn
našich hriechov. 
 154 Kniha I.
Poučenie, ktoré mi nebeská Kráľovná dala o týchto kapitolách
310. Dcéra moja, tieto kapitoly obsahujú výborný návod a svetlo,
hoci si na mnohé zabudla. Snaž sa čerpať úžitok zo všetkého, čo si pochopila
a napísala a varuj sa, aby si neprijímala svetlo a milosť nadarmo.
Toto ti chcem krátko pripomenúť; nebuď malomyseľná, pretože si bola
počatá v hriechu a že ako pozemský tvor cítiš v sebe pozemské náklonnosti;
ale bojuj proti vášňam až do konca. Ak to budeš robiť, budeš zároveň
bojovať i proti svojim nepriateľom. S pomocou milosti Všemohúceho
môžeš sa povzniesť nad seba a stať sa dcérou nebies, odkiaľ prichádza
všetka milosť. Aby si to mohla dosiahnuť, prebývaj vo vyšších končinách,
maj svoju myseľ upevnenú v poznávaní nezmeniteľnej Bytosti a Božích
dokonalostí a nedovoľuj nikdy, aby tvoja pozornosť sa obracala k iným,
hoci i potrebným veciam. Touto ustavičnou prítomnosťou a pamätaním na
Božiu veľkosť staneš sa schopná prijať Ducha Svätého a jeho dary
v najužšom priateľstve a spojení s Pánom. Aby si sa vyhla všetkým prekážkam,
ktoré sa stavajú proti tejto Jeho svätej vôli, ktoré som ti už
mnohokrát naznačila a ukázala, snaž sa umŕtvovať nižšiu časť tvojej bytosti,
sídlo zlých náklonností a vášní. Odumri všetkému, čo je pozemské,
uvedom si prítomnosť Božiu a obetuj všetky svoje zmyselné chúťky,
nebuď po vôli ich pudom, ani nikdy neuspokojuj svoju vôľu okrem úzkych
medzier poslušnosti. Neopúšťaj tajný úkryt vnútornej sústredenosti,
kde ťa osvecuje Baránok. Ozdob sa pre vstup do svadobnej komnaty svojho
Ženícha a ponechaj rukám Všemohúceho, aby ťa priodel a ozdobil takým
spôsobom, ako si to On praje, a snaž sa s Ním vždy spolupracovať
a neklásť Mu žiadne prekážky. Očisti si svoju dušu mnohými úkonmi ľú-
tosti, pretože si Ho urážala, zvelebuj a chváľ Ho najvrúcnejšou láskou.
Hľadaj ho a neprestaň, pokiaľ nenájdeš Toho, po ktorom tvoja duša túži,
drž Ho a nedovoľ Mu odísť (Veľp. 3,4). Prajem si, aby si pokračovala na
svojej púti ako ten, kto už došiel na koniec svojej cesty, stále upieraj svoj
zrak na zdroj všetkej slávy. Nech je pravidlom tvojho života kráčať vo
svetle viery a v jasnosti, ktorou Všemohúci naplní a osvieti tvoju dušu
a neprestaň Ho milovať, uctievať a klaňať sa Mu bez prestania a ochabovania.
V tvojom prípade toto je vôľa Božia: Uvažuj, čo získaš, ale tiež
pamätaj, čo by si mohla stratiť. Dbaj, aby si sa nevydávala do takého
nebezpečenstva; podrobuj sa celou vôľou a bytosťou vedeniu svojho Žení-
cha a môjmu a svätej poslušnosti, ktorá vždy musí byť tvojím vodidlom. -
Tak ma poučila Matka Pána, ja som Jej plná zahanbenia odpovedala:
311. „Kráľovná a Pani všetkého stvorenia, ktorej služobnica som
a prajem si ňou byť po celú večnosť! Večne budem chváliť všemohúcnosť
Najvyššieho za to, že ťa vyvolil a tak vyvýšil. Ale pretože si taká šťastná
 Zväzok prvý 155
a taká mocná u Všemohúceho, zaprisahám Ťa, ó, Pani moja, aby si pohliadla
milosrdným okom na mňa, úbohú a biednu služobnicu. Daj mi
podiel na daroch, ktoré vložil Pán do Tvojich rúk, aby si ich rozdala núdznym,
pozdvihni ma z môjho biedneho stavu, obohať moju nahotu a chudobu
a ako Veliteľka prinúť ma, aby som žiadala a konala to, čo je najdokonalejšie
a pomáhaj mi, aby som našla milosť pred očami Tvojho najsvä-
tejšieho Syna a môjho Pána. Do Tvojich rúk vkladám svoju spásu, ó, Veliteľka
a Kráľovná! Maj ju na starosti až do konca; lebo Tvoje priania sú
sväté a mocné pre zásluhy Tvojho najsvätejšieho Syna a pre prisľúbenia
Najsvätejšej Trojice, ktoré sú neklamnou zárukou pre splnenie všetkých
Tvojich prosieb a žiadostí. Ja sama nemám nič, čím by som sa Ti zavďačila,
pretože som nehodná, ale ako náhradu Ti ponúkam, Pani moja, Tvoju
vlastnú svätosť a dobrotu.“
K a p i t o l a 20
Čo sa prihodilo v deviatich mesiacoch ťarchavosti svätej Anny;
skutky najsvätejšej Márie v živote matky a skutky svätej Anny
v tej dobe
312. Najsvätejšia Mária, keď bola počatá bez poškvrny hriechu, ako
bolo napísané v predošlých kapitolách, bola duchom úplne zaujatá a unesená
prvým videním Božstva. V prvom okamihu a v malom príbytku
materského lona vznikla v Jej najpožehnanejšej duši láska k Bohu, aby nikdy
nebola porušená, ale trvala celú večnosť v tej veľkej sláve, ktorú teraz
požíva na pravici svojho Božského Syna. Aby mohla rásť v pozorovaní
a milovaní Boha nielen vliatym poznaním stvorených vecí, ale tiež
priamym nazeraním na samu Najsvätejšiu Trojicu, aby sa mohla cvičiť
v mnohých úkonoch cností primeraných jej momentálnemu stavu, Pán
opakoval to podivuhodné videnie a zjavenie svojho Božstva pri dvoch
iných príležitostiach, takže sa Jej Najsvätejšia Trojica ukázala v abstraktnom
čiže pojmovom videní trikrát pred jej narodením: prvý raz v okamihu
Jej počatia, potom vo štvrtom alebo piatom mesiaci a tretí raz deň pred Jej
narodením. Tieto videnia neboli trvalé, ale z toho nesmieme usudzovať, že
nebola účastná iných druhov videní, veľmi vysokých a prevyšujúcich to,
v ktorom pozorovala Božiu podstatu vo svetle viery. V najsvätejšej Márii
tento druh videní bol stály a nepretržitý a prevyšoval všetky videnia svä-
tých počas ich pozemskej púte. 
 156 Kniha I.
313. Tieto abstraktné videnia Božstva, hoci sa nezrovnávali s jej
prítomným telesným stavom na zemi, boli predsa také vysoké a bezprostredné,
že nemohli byť trvalé počas Jej smrteľného stavu, kedy si mala
zaslúžiť slávu priameho nazerania inými skutkami. Bol to zvláštny dar,
ktorý Jej iba napomáhal dosiahnuť to, lebo tieto videnia zanechali v Jej
duši kópiu podoby Pána a povznášali a stravovali celú Jej bytosť horiacou
láskou k Bohu. Pokiaľ bola Mária v živote svätej Anny, v Jej duši boli
tieto účinky pri videniach stále obnovované. Tak sa stalo, že mala úplnú
možnosť používať svoje rozumové schopnosti a zamestnávala sa stále
modlitbou za ľudské pokolenie, v hrdinských úkonoch klaňania, v uctievaní
a milovaní Boha spolu s anjelmi necítila tesnosť a obmedzenosť
svojho prirodzeného väzenia, ani obmedzenia svojich zmyslov alebo
iných ukrátení, nerozlučných s takým stavom. Tomu všetkému nevenovala
žiadnu pozornosť a žila viac vo svojom Milovanom než v živote svojej
matky alebo sebe.
314. Posledné z týchto troch videní bolo sprevádzané novou, obdivuhodnejšou
milosťou Pána; bola to príprava na Jej príchod na svet a pre
spolužitie so smrteľníkmi. V súhlase s Božou vôľou oslovila nebeská
Kráľovná Pána: „Najvyšší Bože, Pane mojej bytosti, Duša môjho života
a Život mojej duše, nekonečný vo svojich vlastnostiach a dokonalosti, nevyspytateľne
mocný a bohatý v milosrdenstve, môj Kráľ a zvrchovaný
Pán: z ničoho si mi dal existenciu; bez akýchkoľvek mojich zásluh si ma
obohatil pokladmi svojho božského svetla a milosti, aby som nimi mohla
ihneď vidieť Tvoju nezmeniteľnú Bytosť a Tvoje božské dokonalosti, že
si tak mohol byť prvým Predmetom môjho videnia a lásky, nedovolil si
mi hľadať niekoho iného ako Teba, moje najvyššie dobro a všetka moja
radosť. Prikazuješ mi, Pane môj, aby som vyšla a vkročila do hmotného
sveta a stýkala sa s tvormi. V Tvojej Bytosti, v ktorej sa všetko odráža
ako v najdokonalejšom zrkadle, som pozorovala ten nebezpečný stav
a biedy smrteľného života. Ak mi tam pre moju slabosť a bezmocnosť
hrozí nejaké nebezpečenstvo, že by som hoci len v najmenšom bode klesla
v Tvojej láske a službe, ak je to možné, aby som zomrela tu, nechaj ma
zomrieť teraz, skôr než prejdem do stavu, kde by som Ťa mohla stratiť.
Avšak ak Tvoja svätá vôľa, Pane a Majster môj, sa má splniť, aby som
vstúpila na rozbúrené more tohto sveta, prosím Ťa, najvyšší a mocný Bože
mojej duše, aby si spravoval môj život, moje kroky a všetku moju činnosť
riadil k Tvojmu zaľúbeniu. Usporiadaj vo mne lásku (Veľp. 2,4), aby stá-
le vzrastala s Tvojou pomocou, keď ju budem novo používať voči tvorom.
Pozorovala som v Tebe, že mnoho duší je nevďačných, a pretože ja
mám ich prirodzenosť, oprávnene sa bojím, aby som sa azda i ja nedopus-
 Zväzok prvý 157
tila tej istej viny. V tejto malej dutine života mojej matky požívala som
Tvoju nekonečnú veľkosť a Tvoje Božstvo: tu som mala všetko Dobro,
Teba samotného, Milý môj; a pretože tu Ty jediný si mojím podielom
a majetkom (Ž 72), neviem, či Ho mimo tohto uzavretia nestratím pri
uzretí stvoreného sveta a pri užívaní svojich zmyslov. Keby to bolo možné
a správne zriecť sa stykov blížiaceho sa života, rada by som sa ho zriekla
a zbavila sa tej skúsenosti; ale však nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa
stane. Pretože však Ty si to praješ, udeľ mi teda svoje požehnanie a dobrú
vôľu pri mojom vstupe do sveta a nezbavuj ma svojej božskej ochrany
v pozemskom živote, do ktorého ma teraz staviaš.“ Keď tak vyliala svoje
prosby, najsladšie dieťa Mária obdržala požehnanie Najvyššieho a rozkaz
vystúpiť na svetlo viditeľného slnka a zároveň bola osvietená pre plnenie
všetkých Jeho prianí.
315. Prešťastná matka svätá Anna prežívala dni svojej ťarchavosti
úplne oduševnená božským pôsobením a sladkým pôsobením Ducha Svä-
tého vo všetkých jej schopnostiach. Avšak Božská Prozreteľnosť, aby
viedla jej kroky k väčším zásluhám a odmene, ustanovila, aby jej nechý-
bala ťarcha bremena, lebo bez neho náklad milostí a lásky nie je nikdy
istý. Aby sme lepšie porozumeli, čo sa prihodilo tejto svätej žene, musíme
si pamätať, že satan, keď bol so zlými anjelmi zvrhnutý z neba do pekelných
múk, po celý čas Starého zákona nikdy neprestal prehľadávať zem
a striehnucou bdelosťou poletoval najmä okolo žien vynikajúcej povesti
a svätosti, aby našiel Tú, ktorej znamenie videl (Gen. 3,15), ktorej Päta
má rozšliapať jeho hlavu. Luciferova nenávisť voči ľuďom bola taká hrozná,
že toto sliedenie nechcel zveriť iba svojim poddaným; ale ponechával
im prácu proti cnostným ženám všeobecne a on sám dozeral v tejto veci
a stále sa zdržoval v blízkosti tých, ktoré zvlášť vynikali v konaní cností
a v milosti Najvyššieho.
316. Plný zloby a ľsti ostražito pozoroval neobyčajne veľkú svätosť
významnej ženy Anny a všetky udalosti jej života. Hoci nemohol odhadnúť
vzácnosť Pokladu uzavretého v jej požehnanom živote (pretože Pán to
pred ním skryl) predsa však pociťoval mocný vplyv vychádzajúci od svä-
tej Anny. To, že nemohol preniknúť k prameňom tejto činnosti, často ho
vrhalo do veľkej zúrivosti a zlosti. Inokedy zas sa uspokojoval myšlienkou,
že táto ťarchavosť vznikla rovnakým spôsobom ako iné, prirodzenou
cestou, že teda nie je potrebné sa znepokojovať. Pán ho ponechal v jeho
sebaklame a hlúpej zúrivosti. Predsa však celá táto záležitosť bola tomuto
zvrhlému duchovi prameňom zlého tušenia, keď videl, ako pokojne jej
ťarchavosť pokračuje a najmä, keď pozoroval, že mnoho anjelov jej slúžilo.
Nadovšetko zúril na svoju slabosť pri odporovaní moci, ktorá vychá-
 158 Kniha I.
dzala z požehnanej Anny a mal podozrenie, že nie iba ona sama je toho
príčinou.
317. Tento drak plný nedôvery sa rozhodol, že ak bude možné, pripraví
nešťastnú Annu o život, alebo, keby toto nebolo možné, aspoň spôsobí,
aby mala málo radosti zo svojej ťarchavosti. Luciferova pýcha bola taká
bezhraničná, že ho presvedčila, že je dosť schopný premôcť ju, alebo
zmariť život Tej, ktorá mala byť Matkou vteleného Slova, alebo i život
Mesiáša a Vykupiteľa sveta, keby len mohol vypátrať, kde sú. Jeho
domýšľavosť sa zakladala na prednostiach anjelskej prirodzenosti nad
schopnosťami a silou iba ľudskej prirodzenosti: ako by obidve nepodliehali
milosti a neboli úplne závislé na vôli ich Stvoriteľa. Smelo začal
teda pokúšať svätú Annu mnohými pokušeniami, podozreniami, pochybnosťami
a nedôverou ohľadne pravdy jej ťarchavosti a poukazoval na jej
pokročilý vek. To všetko diabol podnikal, aby vyskúšal cnosť svätice
a poznal, či by mu tieto pokušenia neotvorili nejakú cestičku k prevráteniu
jej vôle.
318. Avšak nepremožiteľná vznešená žena odporovala týmto úkonom
s pokornou statočnosťou a trpezlivosťou, ustavičnými modlitbami a so
žiarivou a živou vierou v Pána. Zmarila zmätené drakove lži a tým ešte
získala ďalšiu milosť a ochranu zhora. Okrem tejto ochrany, ktorú si zaslúžila
svojím minulým životom, chránili ju a oslobodili od zlých duchov
veľké kniežatá, ktoré strážili jej svätú dcéru. Nepriateľ sa vo svojej neskrotnej
zlobe napriek tomu nedal odstrašiť, a pretože mal oveľa väčšiu
spupnosť a pýchu než moc, vyhľadal si ľudskú pomoc, lebo s takou pomocou
si vždy sľubuje väčšie a ľahšie víťazstvo. Keď sa najprv pokúsil
zrútiť obydlie svätého Joachima a Anny, aby ju naľakal a rozčúlil, ale nepodarilo
sa mu to pre odpor anjelov, popudil teda proti svätej Anne jednu
nerozumnú ženu, aby sa s ňou hádala. Táto žena napadla svätú Annu veľ-
mi zúrivo s výčitkami a posmechom; nehanbila sa ani posmievať sa jej
ťarchavosti a hovorila, že sa spojila s diablom, keď po toľkých rokoch
v takom vysokom veku oťarchavela.
319. Svätá Anna sa však týmto útokom nedala vyrušiť z pokoja, ale
veľmi ticho a pokorne znášala tieto urážky a voči útočiacej žene sa
správala láskavo. Od tej doby hľadela na také ženy s väčšou láskou a preukazovala
im viacej dobrodení. Ale ich hnev sa hneď neutíšil, pretože
diabol sa ich zmocnil a naplňoval ich nenávisťou voči svätici; a pretože
každým povolením tomuto krutému tyranovi jeho moc nad svojou obeťou
stále vzrastá, podnecoval tieto biedne ľahkovernice, aby strojili úklady
proti životu svätej Anny. Ale svoj plán nemohli uskutočniť, pretože bož-
ská moc zakročila, aby zmarila ich prirodzenú ženskú slabosť. Nielenže
 Zväzok prvý 159
boli proti svätici bezmocné, ale jej napomínania a modlitby ich premohli
a priviedli k poznaniu a na lepšiu cestu.
320. Drak síce bol odrazený, ale nie porazený; hneď zas použil slúž-
ku, ktorá žila v dome s Joachimom a Annou a podráždil ju k hnevu proti
svätej žene. Spôsobil ňou väčší nepokoj než s horeuvedenou ženou, lebo
táto bola domáci nepriateľ a zatvrdilejšia i nebezpečnejšia. Nebudem sa
však zdržovať popisovaním, o čo sa nepriateľ usiloval cez túto slúžku,
pretože to bolo podobné tomu, čo urobila tá prvá žena, iba že obtiažnejšie
a zlomyseľnejšie. Ale slávnejšie víťazstvo dosiahla s pomocou Božou svä-
tá Anna, lebo strážca Izraela nedriemal, ale strážil svoje sväté Mesto (Ž
120,4), a dobre ho zaistil strážcami vyvolenými z najsilnejších jeho zá-
stupov, ktorí prinútili Lucifera i jeho nasledovníkov k hanebnému úteku.
Viac im už nedovolili, aby obťažovali šťastnú matku, ktorá už očakávala
narodenie najčistejšej nebeskej Kráľovnej a obohatená hrdinskými skutkami
cností a mnohými zásluhami v týchto zápasoch došla teraz k splneniu
svojho najvrúcnejšieho priania. Ja tiež túžim skončiť túto kapitolu, aby
som vypočula spasiteľné naučenie mojej Panej a Učiteľky, ktorá mi nielen
napomáha vo všetkom, čo píšem, ale mi udeľuje tiež svoje materské napomenutie,
ktoré prijímam s najväčšou radosťou a jasaním v duši.
321. Hovor teda, ó Pani, a Tvoja služobnica bude počúvať (Gen.
18,17). Ak dovolíš, hoci som len prach a popol, chcem vysloviť pochybnosti,
aké som mala pri tejto kapitole. Ale vo všetkom sa chcem podrobiť
Tvojej sladkej láskavosti ako svojej Matke, Učiteľke a Panej. Moja pochybnosť
je: Ako to bolo možné, že Ty, Kráľovná všetkého tvorstva, počatá
bez hriechu a obdarená dušou tak vysoko povznesenou v poznaní všetkých
vecí nazeraním na Boha, napriek všetkým týmto milostiam si bola
taká plná úzkostí a natoľko si sa bála stratiť priateľstvo s Bohom a aby si
Ho neurazila? Keď už v prvom okamihu Tvojej existencie si bola
ochránená milosťou, ako si sa mohla v tomto istom okamihu obávať, že ju
stratíš? Keď Ťa Najvyšší vyňal spod dedičného hriechu, ako by si mohla
spadnúť do iných a báť sa, že urazíš Toho, ktorý Ťa ochránil pred prvou
vinou?
Poučenie a odpoveď nebeskej Kráľovnej
322. Dcéra moja, počuj rozlúštenie tvojej námietky. Vo videní Bož-
stva hneď som poznala svoju nevinnosť a nepoškvrnenosť môjho počatia.
Tieto milosti a dobrodenia Všemohúceho sú takého rázu, že čím lepšie ich
chápeme a máme vo väčšej istote, tým vzbudzujú v nás väčšiu starostlivosť
a pozornosť, aby sme si ich zachovali a vyvarovali sa každej urážky
ich Pôvodcu. Udeľuje ich svojím tvorom zo samej dobroty a sú sprevá-
 160 Kniha I.
dzané takým čistým poznaním o ich závislosti na zásluhách môjho najsvä-
tejšieho Syna, že duša ihneď sústredí svoju pozornosť na svoju nehodnosť
a nedostatočnosť a je presvedčená, že si ich nemôže zaslúžiť a privlastniť,
pretože majú inú prirodzenosť. Pretože vidíme, že patria takému veľkému
Majstrovi, ku ktorému sa môžu vrátiť a byť rozdelené podľa Jeho priania,
duša je plná veľkej starostlivosti, aby zase nestratila, čo jej bolo tak
dobrovoľne darované. Preto duša s veľkou usilovnosťou začne pracovať
na tom, aby si zachovala a rozmnožila tieto hrivny (Mt 25,15), pretože poznáva,
že je to jediný spôsob, ako zachovať vklad a dosiahnuť účel, pre
ktorý jej boli udelené, najmä, aby priniesli úžitok a rozmnožili slávu Stvoriteľa.
Táto starostlivosť je vlastne nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie
obdržaných darov a milostí.
323. Okrem toho duša dostane vedomosť, aby poznala a pochopila
ľudskú slabosť a slobodu vôle pri rozhodovaní pre dobro alebo zlo. Toto
vedomie mi Všemohúci neodňal a neodníma nikomu, pokiaľ putuje
v tomto svete, ale dáva to poznanie každému podľa potreby, aby pod jeho
vedením mohli byť naplnení svätou bázňou, ktorá by ich chránila, aby sa
nedopustili ani najmenšieho hriechu. Vo mne toto svetlo bolo väčšie
a jasne som videla, že malý poklesok pripravuje cestu ďalšiemu, a ten
druhý je iba trest za ten prvý. Je však pravda, že následkom požehnania
a milostí Pána bolo nemožné, aby som zhrešila, ale Prozreteľnosť to zariadila
tak, že toto vedomie mojej úplnej bezpečnosti pred hriechom mi
bolo zatajené; ja som iba videla, že čo sa mňa týka, mohla by som klesnúť,
a že to bola iba vôľa Božia, ktorá ma pred tým zachránila. Tak Boh
vedomie o mojej bezpečnosti zachoval pre seba a mňa v dobe môjho putovania
nechal v starosti a svätej bázni pred hriechom. Od okamihu môjho
počatia až do smrti ma tá bázeň nikdy neopustila, ba naopak, so vzrastajú-
cim vekom vzrastala aj ona.
324.Navyšší mi dal tiež pokoru a rozvahu, aby som nežiadala alebo
neskúmala príliš podrobne toto tajomstvo, ale radšej obracala svoju pozornosť
iba k posilňovaniu svojej dôvery v Jeho dobrotu očakávajúc jeho pomoc
proti hriechu. Z toho vzišli dve potrebné dispozície pre kresťanský
život: jedna - tiché zachovávanie pokoja duše, druhá stále mať svätú bázeň
a bdelosť, aby sa poklad nestratil. A pretože táto druhá bola bázeň dieťaťa,
teda nezoslabovala lásku, ale ešte ju podnecovala a stále posilňovala.
Tieto dve dispozície, láska a bázeň, spôsobovali v mojej duši dokonalú
zhodu s Božou vôľou a riadili všetko moje konanie tak, aby som sa odvracala
od zlého a spájala sa s najvyšším Dobrom.
325. Toto je, priateľka moja, veľká skúška duchovných vecí, že prichádzajú
s pravým osvietením a rýdzou pravdou; že vedú k väčšej do-
 Zväzok prvý 161
konalosti cnosti a podnecujú silnú túžbu, aby sme ich získali. Táto výborná
výhoda prichádza od Otca svetiel, že dodáva istotu a dôveru, pričom
zároveň robí dušu pokornou, že povzbudzuje snahu a bdelosť, ale zachovávajúc
stále mier a pokoj i pri tejto snahe, lebo všetky tieto účinky sa
zhodujú s plnením vôle Božej. Vzdávaj teda, duša, pokorné a vrúcne vďaky
Pánovi, pretože i pri takých malých tvojich zásluhách bol k tebe stále
taký štedrý a tak nadmieru ťa osvecoval božským svetlom, že rozlomil pre
teba pečať svojich tajných archívov a predsa ťa naplňuje bázňou pred Jeho
neľúbosťou. Napriek tomu však používaj túto bázeň s mierou a radšej sa
snaž vyniknúť v láske. Povznášaj sa týmito dvoma krídlami nad zemou
a nad seba, snaž sa zbaviť nezriadeného znepokojenia a nadmernej bázne
a prenechaj svoje záujmy Pánovi a Jeho záujmy sprav svojimi. Zachovaj
si bázeň, kým nebudeš očistená a zbavená od svojich hriechov a nevedomostí,
ale zároveň tiež miluj Pána, aby si mohla v Ňom premenená byť,
učiň Ho majstrom a neobmedzeným Pánom tvojich skutkov a nežiadaj si
byť vyššia nad nikoho. Nedôveruj svojmu vlastnému úsudku a nebývaj
múdra vo svojom vlastnom mienení (Prísl. 3,7), lebo vášne príliš často zaslepujú
úsudky ľudí, vysúvajú ich z cesty a tiahnú za sebou vôľu ako
zajatca. Tak sa stáva, že sa ľudia boja, čoho sa netreba báť a radujú sa
z toho, čo nie je prospešné. Dbaj, aby si nebola azda roztržitá pre každú
maličkosť, pre každú maličkú vnútornú útechu, ale otáľaj a zdržuj sa, kým
s pokojnou snahou nenájdeš primeranú mieru vo všetkých veciach. Tento
šťastný prostriedok nájdeš vždy, keď ostaneš poddaná svojim predstaveným
a ochotne prijmeš to, čo Najvyšší v tebe spôsobuje a čomu ťa učí.
Akékoľvek dobré môžu byť tvoje práce, čo sa týka úmyslu, musia sa
predsa zrovnávať s požiadavkami poslušnosti a múdrosti, lebo bez tohoto
vedenia sú obyčajne znetvorené a bez úžitku. Preto sa vo všetkom snaž
o to, čo je najsvätejšie a najdokonalejšie.
K a p i t o l a 21
O šťastnom narodení najsvätejšej Márie, našej Panej,
o milostiach, ktoré potom obdržala z ruky Najvyššieho a ako
Jej bolo dané meno v nebi i na zemi
326. Nadišiel ustanovený deň, v ktorom svätá Anna porodila Tú,
ktorá bola posvätená a určená stať sa Matkou Božou, deň pre svet naj-
šťastnejší. Toto narodenie sa stalo ôsmeho septembra, kedy uplynulo
plných deväť mesiacov od počatia duše našej najsvätejšej Kráľovnej a Panej.
Svätá Anna bola na to pripravená vnútorným hlasom Pána, ktorý jej
 162 Kniha I.
oznámil, že hodina pôrodu už prišla. Plná radosti Ducha Svätého nad
touto správou padla pred Pánom na kolená a prosila o Jeho pomoc, milosť
a ochranu pre šťastný pôrod. Ihneď pociťovala pohyby vo svojom živote,
podobné tým, aké bývajú, keď má tvor prísť na svet. Najpožehnanejšie
dieťa Máriu v tej dobe Božská Prozreteľnosť a moc priviedli do najvyššej
extázy. Preto prišla na svet bez toho, aby to svojimi zmyslami pozorovalo,
lebo ich činnosť a schopnosti boli zastavené. Pretože jej rozum už bol vyvinutý,
bola by to svojimi zmyslami pozorovala, keby boli v tej dobe
ponechané v činnosti. Najvyšší to však zariadil tak, aby nebeská Kňažná
bola ušetrená od zmyslových pocitov, ktoré sú ináč s pôrodom spojené.
327. Narodila sa čistá a bez poškvrny, krásna a plná dobrotivosti ukazujúc
tým, že bola oslobodená od zákona a od podielu na hriechu. Hoci sa
skutočne narodila ako iné dcéry Adamove, predsa Jej narodenie bolo sprevádzané
takými okolnosťami a podmienkami milosti, že to bolo zo všetkých
pôrodov najpodivuhodnejšie a zázračné narodenie a bude večne
slúžiť ku sláve Jej Tvorcu. V noci o dvanástej hodine vzišlo toto božské
svetlo, oddeľujúc noc Starého Zákona a jeho niekdajšiu tmu od nového
dňa milosti, ktorý teraz mal svitnúť. Obliekli Ju a opatrovali ako iné nemluvniatka,
hoci Jej duša zotrvávala v Bohu; a zachádzali s Ňou ako s nemluvňaťom,
hoci prevyšovala múdrosťou všetkých smrteľníkov, ba i všetkých
anjelov. Jej matka nedovolila, aby sa Jej dotýkali iné ruky, než jej;
ona sama Ju zabalila do plienok a prítomný pôrodný stav v tom svätej
Anne vôbec neprekážal, pretože bola oslobodená od námah, ktoré obyčajne
mávajú iné matky pracujúce k pôrodu.
328. Tak teda svätá Anna prijala do svojej náruče Tú, ktorá jej bola
dcérou, ale zároveň najdrahocennejším pokladom celého vesmíru, nižšia
iba ako Boh, ale vyššia nad všetkých ostatných tvorov. S vrelými slzami
radosti obetovala tento poklad Velebnosti Božej v duchu hovoriac: "Pane
nekonečnej velebnosti a Moci, Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, tento Plod
môjho života, ktorý som z Tvojej štedrosti obdržala, obetujem Tebe s več-
nou vďakou, lebo si mi ho ráčil darovať bez akejkoľvek mojej zásluhy.
Nalož s matkou i dieťaťom podľa svojej najsvätejšej vôle a zhliadni
milostivo zo svojho vznešeného trónu na našu nízkosť. Buď naveky
požehnaný za to, že si obohatil svet tvorom takým príjemným tvojej veľ-
kodušnosti a za to, že si v Nej pripravil stánok a príbytok pre Večné Slovo
(Múdr. 9, 8). Podávam svoje blahoprianie svojim praotcom a svätým
prorokom a v nich celému ľudskému pokoleniu k tejto istej záruke vykú-
penia, ktorú si im dal. Avšak ako ja budem môcť náležíte zachádzať s Tou,
ktorú si mi dal za dcéru? Ja, ktorá nie som ani hodná byť Jej slúžkou? Ako
mám zachádzať s touto archou úmluvy? Udeľ mi, o Pane a Kráľu potreb-
 Zväzok prvý 163
né osvietenie, aby som poznala Tvoju vôľu a vykonala ju podľa Tvojho
zaľúbenia v službách mojej Dcéry."
329. Pán odpovedal svätej žene vnútorne, že navonok má so svojím
nebeským dieťaťom zaobchádzať ako iné matky so svojimi dcérami, bez
preukazovania Jej nejakej úcty; ale vnútorne nech zachová k Nej úctu
a plní voči Nej zákony pravej matky, vychovávajúc Ju so všetkou materinskou
láskou a starostlivosťou. Šťastná matka so všetkým súhlasila a používala
toto dovolenie a svoje materinské právo, nestrácajúc úctu a tešila
sa svojej dcérke, objímala a hladila Ju tak, ako iné matky svoje dcérky.
Ale robila to vždy s patričnou úctou, uvedomujúci si skryté tajomstvo,
známe iba matke a Dcére. Anjeli strážni tohoto milovaného dieťatka
i s veľkým množstvom iných anjelov preukazovali Márii svoju úctu, keď
odpočívala v náručí svojej matky, spoločnou nebeskou hudbou, ktorú čiastočne
počula tiež svätá Anna. Tisíc anjelov ustanovených za strážcov tejto
veľkej Kráľovnej ponúklo sa a oddalo Jej službe. Bolo to tiež po prvýkrát,
keď ich nebeská Pani videla v telesnej podobe s ich odznakmi a odevom,
ako vysvetlím v inej kapitole (23.) a dieťa ich požiadalo, aby sa s Ním
spojili v chvále Najvyššieho a velebili Ho Jej menom.
330. V okamihu narodenia našej Kňažnej Márie Najvyšší poslal archanjela
Gabriela ako vyslanca, aby priniesol túto radostnú správu svätým
otcom do predpeklia. Svätý vyslanec okamžite zostúpil a svojím príchodom
ožiaril tie hlboké priepasti a potešil spravodlivých, ktorí tam boli dr-
žaní. Oznámil im, že už začal úsvit večnej blaženosti a vykúpenie ľudstva,
ktoré tak naliehavo žiadali, svätí patriarchovia očakávali a proroci predpovedali
už začína, lebo teraz sa narodila Tá, ktorá má byť Matkou Mesiáša
a už čoskoro uvidia spasenie a slávu Najvyššieho. Sväté knieža im dalo
poznať vznešenosť najsvätejšej Márie a ako v Nej Všemohúci začal pôsobiť,
aby lepšie pochopili šťastný začiatok tých tajomstiev, ktoré mali
ukončiť ich dlhé väzenie. Potom všetci patriarchovia i proroci i všetci ostatní
spravodliví, ktorí boli v predpeklí, radovali sa v duchu a spievali
nové piesne chvály za toto dobrodenie.
331. Všetky tieto udalosti pri narodení našej Kráľovnej nasledovali
rýchle za sebou za veľmi krátky čas. Svoje zmysly pri svetle hmotného
slnka prvý raz použila na poznanie svojich rodičov a iných tvorov. Ruky
Najvyššieho začali v Nej spôsobovať nové, nad všetko ľudské poznanie
veľké divy. Prvý a najúžasnejší bol, že poslal nesčíselné množstvo anjelov,
aby priniesli Matku vteleného Slova s telom i dušou do najvyššieho
neba pre splnenie ďalších úmyslov týkajúcich sa Jej. Sväté kniežatá poslúchli
božský rozkaz a obdržiac dieťa Máriu z náručia Jej matky Anny
zoradili sa do nového slávneho sprievodu a niesli do neba s anjelským
 164 Kniha I.
spevom radosti pravú archu úmluvy, aby po krátku dobu mohla odpočinúť
nie v dome Obededonovom, ale v chráme Kráľa kráľov a Pána pánov, kde
neskôr mala byť po celú večnosť. Toto bol druhý krok, ktorý presvätá
Mária urobila vo svojom živote, totiž z tejto zeme do najvyššieho neba.
332. Kto môže dostatočne zvelebiť tento neslýchaný div pravice
Všemohúceho? Kto môže popísať tú radosť a úžas nebeských duchov, toto
obdivuhodné nové dielo Najvyššieho, keď sa tu zhromaždili, aby ho
oslavovali svojimi piesňami? V týchto piesňach uznali a uctili ako svoju
Kráľovnú a Paniu Tú, ktorá mala byť Matkou ich Pána a žriedla milosti
a slávy, ktorú oni požívali, lebo pre jeho predvedené zásluhy boli obohatení
božskou štedrosťou. Ale nadovšetko, ktorý ľudský jazyk alebo ktorý
smrteľník by mohol popísať alebo pochopiť tajomstvá srdca tohto útleho
Dieťaťa pri týchto udalostiach? Ponechávam predstavu o tom všetkom
katolíckej zbožnosti a ešte viac tým, ktorí majú od Boha dar tomuto
porozumieť, ale nadovšetko tým, ktorí z božskej Dobroty dosiahnu blažené
videnie z tváre do Tváre.
333. Keď dieťa Máriu priniesli do najvyššieho neba, plné lásky padlo
na svoju tvár pred kráľovským trónom za prítomnosti Najvyššieho. Potom
(podľa nášho chápania) sa vyplnilo to, čo sa predobrazne stalo dávno pred
tým, keď Bethsabé prišla k svojmu synovi Šalamúnovi práve keď predsedal
ľudu izraelskému a tento vstal zo svojho trónu, prijal ju s veľkou úctivosťou
a posadil ju vedľa seba ako kráľovnú. Podobne, ale oveľa slávnejšie
a vznešenejšie, Osoba božského Slova prijala teraz dieťa Máriu,
ktorú si vyvolil za Matku a Kráľovnú celého vesmíru. Hoci nepoznala
svoju pravú dôstojnosť a účel týchto nevýslovných tajomstiev, predsa Jej
detské schopnosti boli božskou mocou posilnené, aby patrične prijala tieto
milosti. Boli Jej udelené nové milosti a dary, ktorými Jej schopnosti boli
primerane zošľachtené. Jej myšlienkové schopnosti, okrem toho, že boli
pripravené a osvietené novými milosťami a svetlom, boli povznesené
a primerané k božským prejavom a Božstvo sa blahosklonne ukázalo
v novom svetle, ukazujúc sa Jej nazeravo a jasne najvznešenejším spôsobom.
Toto bolo prvýkrát, keď uvidela najsvätejšia duša Márie Najsvätejšiu
Trojicu v nezakrytom blaženom videní.
334. Jediní svedkovia Máriinej slávy v tomto blaženom videní posvätných
tajomstiev Jej potom znovu povedali o tom božskom účinku,
ktorý pretekal do Jej najčistejšej duše, že Boh bol pôvodcom tohto neslý-
chaného divu, a užasnutí anjeli pozorovali tieto tajomstvá do istej miery
v samotnom Bohu. Kráľovná sedela vedľa Pána, ktorý mal byť Jej Synom,
a uvidela Ho z tváre do Tváre, dosiahla svojou modlitbou väčší
úspech než Bethsabé (III Kr 3, 11). Prosila, aby udelil nedotknutej
 Zväzok prvý 165
Sunamitke Abisay svoje nedostihnuteľné Božstvo, Jeho sestre, ľudskej
prirodzenosti; prosila, aby Jeho sľúbený príchod z neba na zem a Jeho zasnúbenie
s ľudskou prirodzenosťou zlúčením božskej prirodzenosti s ľudskou,
bolo splnené v Osobe Slova. Mnohokrát sa k tomu zaviazal ľuďom
cez dávnych patriarchov a prorokov a teraz Ho Mária prosila, aby urýchlil
vykúpenie ľudského pokolenia, očakávané cez toľké storočia, za stále sa
množiacich neprávostí a skazy duší. Najvyšší vypočul túto preveľmi
príjemnú žiadosť svojej Matky a jednajúc veľkomyselnejšie ako kedysi
Šalamún voči svojej matke, uistil Ju, že Jeho sľub bude čoskoro splnený,
že zostúpi na svet, aby prijal a vykúpil ľudskú prirodzenosť.
335. V tomto božskom konzistóriu a v tribunáli najsvätejšej Trojice
bolo rozhodnuté dať meno maličkej Kráľovnej. A pretože niet primerané-
ho a oprávneného mena, iba keby sa našlo v nezmeniteľnej bytosti samé-
ho Boha (lebo iba On s nekonečnou múdrosťou rozdáva a určuje všetky
veci podľa ich pravej miery a váhy), Jeho Majestát si prial dať Jej toto
meno v nebi. Preto oznámil anjelským duchom, že Tri božské Osoby
ustanovili a zostavili sladké mená Ježiš a Mária pre Syna a Matku už od
začiatku, pred vekmi, že nimi boli potešené a vryli ich do svojej večnej
pamäti, aby tam boli ako Predmety a všetky veci mali byť stvorené pre ich
službu. Keď anjeli oboznámení s týmito a mnohými inými tajomstvami
počuli z trónu hlas hovoriacej Osoby Otcovej: „Naša vyvolená sa bude
volať MÁRIA a toto meno bude mocné a slávne. Tí, ktorí ho budú zbožne
vzývať, obdržia preveľké milosti; tí, ktorí ho budú ctiť a s úctou vyslovovať,
budú potešení a posilnení a nájdu v ňom liek proti svojim súženiam,
poklady pre obohatenie, svetlo, ktoré ich povedie k nebu. Bude hrozné
proti mocnostiam pekelným, pošliape hlavu hadovu a dobyje slávne ví-
ťazstvo nad kniežatami pekla.“ Pán rozkázal anjelským duchom, aby to
slávne meno oznámili svätej Anne, aby to, čo bolo ustanovené na nebi,
bolo vykonané na zemi. Nebeské dieťa nežne padlo pred trónom na svoju
tvár, vzdalo nanajvýš ľudské vďaky večnej Bytosti a prijalo svoje meno
s najvyšším obdivuhodným nežným plesaním. Keby mali byť popísané
všetky výsady a milosti, ktoré vtedy obdržala, bolo by k tomu potrebné
zvláštne dielo s mnohými zväzkami. Svätí anjeli uctili a uznali najsvätej-
šiu Máriu ako budúcu Matku Slova a svoju Kráľovnú a Paniu sediacu na
tróne po pravici Jej Syna; preukázali úctu k Jej menu, keď zaznievalo
z trónu hlasom večného Otca, najmä tí, ktorí ho mali napísané na odznakoch
cez svoje prsia. Všetci spievali chvály za tieto veľké skryté tajomstvá.
Kráľovná-dieťa zatiaľ ešte nevedela, čo je pravá príčina všetkého
toho, čo sa okolo Nej dialo, lebo až do Vtelenia Jej nebola zjavená Jej dô-
stojnosť Matky vteleného Slova. S tým istým úctivým plesaním sa anjeli
 166 Kniha I.
vrátili a opäť Ju vložili do náručia svätej Anny, pred ktorou táto udalosť
ostala utajená práve tak, ako neprítomnosť Jej dcéry, lebo anjel strážny nahradil
Jej neprítomnosť tak, že prijal vzdušné telo. Okrem toho po väčšiu
časť doby, kedy nebeské dieťa bolo v najvyššom nebi, Jej matka bola vo
vytržení a v najvyššom nazeraní, pri ktorom - hoci nevedela, čo sa dialo
s jej dieťaťom - boli jej zjavené vznešené tajomstvá týkajúce sa dôstojnosti
Matky Božej, pre ktorú bolo jej dieťa vyvolené. Múdra žena ich skrývala
vo svojom vnútri a porovnávala ich v mysli s povinnosťami, ktoré mala
voči svojmu dieťaťu.
336. Ôsmeho dňa po narodení veľkej Kráľovnej, zostupovali z výšin
zástupy najkrajších anjelov v nádhernom oblečení, niesli štít (erb), na
ktorom bolo vyryté meno MÁRIA, ktoré žiarilo veľmi jasne. Ukázali sa
blahoslavenej matke Anne, povedali jej, že meno jej dcérky má byť
MÁRIA, ktoré priniesli z neba a ktoré božská Prozreteľnosť vyvolila a teraz
nariadila, aby ho Joachim a ona (Anna) dala ich dieťaťu. Svätica zavolala
svojho manžela a zhovárali sa spolu o tomto Božom nariadení, týkajúce
sa mena ich dcéry. Prešťastný otec prijal toto meno s radosťou a so
zbožnou úctivosťou. Rozhodli sa, že zavolajú svojich príbuzných a kňaza,
a potom s veľkou slávnosťou a veselosťou dali svojmu dieťaťu meno
MÁRIA. Tiež anjeli oslavovali túto udalosť najsladšou úchvatnou hudbou,
ktorú však počula iba matka a jej najsvätejšia dcéra. Tak Najsvätejšia
Trojica pomenovala v nebi božskú princeznú v deň jej narodenia a na
zemi na ôsmy deň po narodení. Toto meno bolo zapísané do zoznamu
iných mien, keď jej matka podľa zákona sa predstavila v chráme, ako budem
hovoriť neskoršie. Toto bolo narodenie, akého predtým nikdy nebolo
a medzi tvormi už viac nebude. Bolo to najpožehnanejšie narodenie, aké-
ho príroda bola schopná, lebo ním prišlo do existencie dieťa, ktorého
príchod na svet nielenže bol bez akejkoľvek nečistoty hriechu, ale bol čistejší
a svätejší než sú najvyšší Serafíni. Narodenie Mojžiša sa oslavovalo
pre krásu a ľúbeznosť nemluvňaťa (Ex 2,2), ale jeho krása bola iba vonkajšia
a porušiteľná. Aké krásne však bolo naše Veľké dieťa! Ó, aké krásne
(Veľp. 7,6)! Je celá krásna a presladká v Jej láskavosti, lebo je bohatá
všetkými milosťami a krásou a žiadna jej nechýba. Veselosť a radosť
prinieslo narodenie sľúbeného Izáka domu Abrahámovmu (Gen 21,6),
ktorý sa počal v neplodnom lone, ale táto radosť bola veľká iba preto, že
bola predobrazom a vzťahovala sa na narodenie nášho dieťaťa Kráľovnej,
k čomu všetka Abrahámova radosť bola iba krokom. Ak bolo toto narodenie
také obdivuhodné a radostiplné pre rodinu patriarchovu, pretože iba
predzvestovalo zrodenie najsladšej Márie, o čo viac by sa mali radovať
nebo i zem z narodenia Tej, ktorá dala počiatok k obnoveniu neba a po-
 Zväzok prvý 167
sväteniu sveta. Keď sa narodil Noe, jeho otec Lamech sa potešil (Gen.
5,29), lebo v tomto synovi Boh pripravoval praotca ľudského pokolenia
v arche a zaistil obnovenie požehnania, ktoré ľudské hriechy porušili. Av-
šak toto všetko sa stalo iba ako vzor, ako predzvesť narodenia tohto dieťa-
ťa Márie, ktorá mala byť skutočnou Obnoviteľkou, ako mystická Archa,
ktorá skrývala v sebe pravého Noema, ktorá Ho stiahla z neba a mala naplniť
požehnaním všetkých obyvateľov zeme. Ó, požehnaný pôrod! Ó, radostné
narodenie! Najvyššie potešenie Najsvätejšej Trojice za všetky
minulé veky, radosť anjelov a vyslobodenie hriešnikov, útecha spravodlivých
a jedinečné potešenie všetkých svätých duší v predpeklí!
337. Ó, vzácna a drahá perla, ktorá si prišla na slnečné svetlo, hoci
dosiaľ uzatvorená v hrubej škrupine tohoto sveta! Ó, najvznešenejšie
dieťa, ktoré si sotva povšimli pozemské oči v hmotnom svetle, a predsa
v očiach najvyššieho Kráľa a Jeho dvoranov prevyšuješ dôstojnosťou
a veľkosťou všetko okrem Boha! Nech Ťa blahoslavia všetky pokolenia,
Nech ťa poznajú všetky národy a chvália Tvoju láskavosť a krásu! Nech je
zem osvietená Tvojím narodením, nech sa radujú smrteľníci, pretože sa
narodila ich Prostrednica, ktorá vyplní tú nesmiernu prázdnotu prvotného
hriechu. Nech je Tvoja milostivá blahosklonnosť voči mne požehnaná
a chválená, lebo som iba najbiednejší prach a popol. Ak mi dáš dovolenie,
Pani moja, aby som hovorila v Tvojej prítomnosti, rada by som vyslovila
pochybnosť, ktorá vo mne skrsla pri popisovaní tajomstva Tvojho najpodivuhodnejšieho
a svätého narodenia, najmä: čo sa týka činnosti Najsvä-
tejšieho v hodine Tvojho príchodu na hmotné slnečné svetlo.
338. A tu je moja pochybnosť: Ako máme rozumieť tomu, že Ťa ruky
anjelov vyniesli s telom do najvyššieho neba, aby si videla Boha? Lebo
podľa učenia svätej Cirkvi a jej učiteľov, nebo bolo uzatvorené a akoby
zakázané pre človeka, pokým ho Tvoj najsvätejší Syn neotvoril svojím životom
a smrťou a pokiaľ On sám ako Vykupiteľ a Náčelník nevojde doň
v deň Jeho slávneho nanebovstúpenia. On mal byť prvý, ktorému mali byť
tieto večné brány otvorené po ich uzavretí hriechom?
Odpoveď a poučenie Kráľovnej nebies
339. Moja najdrahšia dcéra, je pravda, že božská Spravodlivosť zavrela
nebo pre smrteľníkov pre príčinu prvého hriechu, pokiaľ by ho môj
najsvätejší Syn neotvoril prehojným zadosťučinením za človečenstvo svojím
pozemským životom a smrťou. Bolo slušné a spravodlivé, aby ten istý
Vykupiteľ, ktorý pridružil k sebe vykúpené údy a otvoril nebo, vošiel ako
ich Náčelník prv, než ktorékoľvek iné z dietok Adamových. Keby Adam
nebol zhrešil, nebolo by nutné ísť touto cestou, lebo ľudia by boli sami
 168 Kniha I.
vystupovali do najvyššieho neba, aby požívali Božstvo. Pretože však bol
pád človeka predvídaný, Najsvätejšia Trojica to zariadila, aby sa sledovala
terajšia cesta. Na toto veľké tajomstvo poukazuje Dávid v žalme dvadsiatom
treťom, keď hovorí o nebeských dušiach a dvakrát opakuje:
„Zdvihnite, brány, svoje hlavice, a zdvihnite sa brány prastaré, aby vošiel
Kráľ slávy!“ Nazývajú sa bránami anjelskými, pretože boli otvorené iba
pre anjelov, ale pre ľudí boli uzatvorené. Aj keď títo nebeskí dvorania vedeli
o tom, že vtelené Slovo už odstránilo závory viny, a teraz vystupuje
bohatý a slávny s korisťou smrti a hriechu, prinášajúc so sebou ovocie
svojho umučenia so sprievodom zástupov slávnych svätcov vyslobodených
z predpeklia, predsa však svätí anjeli boli úplne udivení
a v radostnom očakávaní tejto novoty sa pýtali: „Kto je tento Kráľ slávy?“
Lebo bol človek a mal tú istú prirodzenosť ako ten, ktorý pre seba a pre
celé jeho pokolenie stratil právo na vstup do neba.
340. A sami odpovedajú na túto otázku hovoriac: „Pán, ktorý je silný
a mocný, Pán silný v boji,“ Pán cností, Kráľ slávy. Bolo to ako by vyznávali
presvedčenie, že tento Človek, ktorý teraz prichádza zo sveta, aby
otvoril večné brány, nebol iba človekom a nie je uzavretý pod zákonom
hriechu; ale že je pravý Boh a pravý človek, ktorý je silný a mocný v boji
a premohol silného ozbrojenca (Lk. 11,22), ktorý panoval nad svetom,
vzal jeho kráľovstvo a zbraň mu odňal. A On bol Pánom cností ako ten,
kto ich koná ako Majster so zvrchovanosťou nad nimi a bez odporu
hriechu a chyby. Ako Pán cností a ako Pán slávy teraz víťazoslávne prišiel
rozdávajúc cnosti a slávu svojim vykúpencom, za ktorých ako človek trpel
i zomrel a ktorých ako Boh teraz povznáša k blaženému nazeraniu, keď
zlomil závory a okovy hriechu.
341. Pretože toto, duša moja, bolo dielom môjho drahého Syna,
pravého Boha a človeka, On, ako Pán cností a milostí, povýšil ma a ozdobil
ma nimi od prvého okamihu môjho nepoškvrneného počatia. A okrem
toho, pretože sa ma nedotkla prekážka hriechu, bola som bez tých preká-
žok, ktoré bránili iným smrteľníkom, aby vošli večnými bránami do neba;
naopak, mocná ruka môjho Syna zaobchádzala so mnou ako s Paňou všetkých
cností a ako s Kráľovnou nebies. Pretože sa mal zaodiať a prijať na
seba ľudskú prirodzenosť z môjho tela a krvi, už vopred ma pripravoval
a robil ma podobnú Sebe v čistote, vo výnimke z hriechu i v iných bož-
ských daroch a výsadách. Pretože som nebola otrokyňou hriechu, konala
som cnosti nie ako poddaná, ale ako Pani, bez odporu a so zvrchovanos-
ťou, nie ako dietky Adamove, ale ako Syn Boží, ktorý bol tiež mojím Synom.
 
 Zväzok prvý 169
342. Preto nebeskí duchovia, ktorým prináležalo právo nad večnými
bránami, otvorili ich pre mňa, lebo videli, že Pán ma stvoril čistejšiu než
najvznešenejších nebeských duchov a ustanovil ma za Kráľovnú a Paniu
všetkého stvorenia. Pamätaj tiež, moja najdrahšia, že ten, kto zákony
ustanovuje, môže od nich podľa ľubovôle tiež oslobodzovať a toto zvrchovaný
Pán a Zákonodarca urobil so Mnou a vztiahol žezlo svojej
dobrotivosti ku mne ochotnejšie ako než Asuer k Estere. Lebo obyčajný
zákon, ktorý sa týkal iných a ako následok ich viny, netýkal sa mňa, ktorá
som mala byť Matkou Pôvodcu milosti. Hoci ja, iba ako tvor, nemohla
som si zaslúžiť také požehnané výsady, predsa sa prejavila na mne milostivosť
a dobrota Božia so všetkou štedrosťou a ľúbila sa Mu pokora Jeho
služobnice, aby pôvodca takých divov mohol byť chválený na veky. Ty
tiež, dcéra moja, podľa mojich návodov, chváľ a veleb Ho za tieto dary,
ktoré mi udelil.
343. A toto je moje napomenutie pre teba, ktorú som si vyvolila za
svoju učeníčku a nehľadela som na tvoju slabosť a chudobu: Aby si sa zo
všetkých síl snažila nasledovať ma v cvičení, ktoré som ja konala cez celý
život od prvého okamihu po svojom narodení, a nezabudla som naň ani
jediný deň, nech bol akoľkovek plný starostí a práce. Toto cvičenie bolo
nasledovné: každý deň, keď začínalo svitať, padla som na kolená za
prítomnosti Najvyššieho a vzdávala Mu vďaky a chválu za Jeho nezmeniteľné
Jestvovanie, za Jeho nekonečné dokonalosti a za to, že ma stvoril
z ničoho; uznávala som seba za Jeho tvora a dielo Jeho rúk, velebila som
Ho a klaňala sa Mu, vzdávajúc Mu česť pre Jeho veľkoleposť a Božstvo
ako zvrchovanému Pánovi a Stvoriteľovi Mňa i všetkého, čo jestvuje. Pozdvihla
som svojho ducha, aby som ho vložila do Jeho rúk, obetovala sa
Mu s najhlbšou pokorou a odovzdanosťou a prosila som Ho, aby nakladal
so mnou podľa svojej vôle po celý deň i po všetky dni môjho života,
a učil ma konať všetko, čo by sa Mu najviac ľúbilo. Toto som mnohokrát
opakovala pri denných prácach a vnútri najskôr som sa radila s Jeho Velebnosťou
žiadajúc Jeho radu, dovolenie a požehnanie pre všetky moje
skutky.
344. Maj veľkú úctu k môjmu najsladšiemu Menu. Rada by som ťa
presvedčila o veľkých prednostiach a výsadách, ktoré mu Všemohúci
udeľuje, takže ja sama, keď ho v Božstve vidím, cítim sa hlboko povinná
a pobádaná vzdávať vrúcne vďaky; a kedykoľvek mi prišlo na myseľ
moje meno MÁRIA (čo sa stávalo často), alebo kedykoľvek som počula,
že ma nazývali týmto menom, povzbudilo ma to k vďake a pobádalo
k novej horlivosti v službe Pána, ktorý mi ho dal. Ty máš to isté meno
a prajem si, aby v primeranom pomere malo i u teba tie isté účinky a aby
 170 Kniha I.
si ma verne nasledovala podľa poučení, ktoré si obdržala v tejto kapitole
a neochabuj od tohto dňa ani v najmenšom. A keby si snáď zo slabosti pochybila,
ihneď povstaň a v prítomnosti Pána a mňa uznaj svoju chybu
a s ľútosťou sa vyznaj. Opakovaním tohoto svätého cvičenia znovu
a znovu, so starostlivou opatrnosťou dosiahneš odpustenie svojich
nedokonalostí a bude v tebe vzrastať návyk, aby si sa snažila o to, čo je vo
všetkých cnostiach najvyššie a Pánovi najpríjemnejšie. Potom nasleduj
svetlo, ktoré ti Pán dáva a konaj to, čo je najviac milé a príjemné tebe
i mne, tak ti nebude odopretá milosť, aby si sa mohla úplne venovať
tomu, že budeš počúvať, pozorovať a vo všetkom poslúchať svojho Žení-
cha a Pána, ktorý v tebe hľadá iba to, čo je najčistejšie, nanajvýš sväté
a dokonalé, a s ochotou a dychtivou vôľou to tiež konať.
K a p i t o l a 22
Ako svätá Anna zachovala Mojžišov zákon o pôrode dieťaťa
a ako sa správala najsvätejšia Mária v útlom detstve
345. Predpis zákona, uvedený v dvanástej kapitole tretej knihy Mojži-
šovej (Levitikus) nariaďoval, že každá žena, ktorá dala život dcére, má
byť dva týždne považovaná za nečistú a má byť v stave očisťovania šesť-
desiat dní po pôrode, teda dvojnásobnú dobu, ako sa vyžadovalo v prípade
syna. Po dokončení dní očisťovania má sa predstaviť v chráme, aby obetovala
ročného baránka za dcéru alebo syna a tiež holúbka alebo hrdličku
ako obetu za hriech. Toto sa malo vykonať pred dverami stánku prosiac
kňaza, aby ich obetoval Pánovi a modlil sa za ňu, a potom bola pokladaná
za čistú. Pôrod svätej Anny bol čistý a nepoškvrnený, ako sa patrilo na jej
nebeskú dcéru, kde tiež matka mala podiel v jej čistote. Hoci v dôsledku
toho nebolo potrebné zvláštne očisťovanie, svätá Anna sa predsa podrobila
povinnosti zákona do posledného bodu. Nepodliehala síce jeho povinnostiam,
ale pokladala si to za povinnosť s ohľadom na ľudí.
346. Keď uplynulo šesťdesiat dní očisťovania, svätá Anna sa odobrala
do chrámu s mysľou roznietenou vrúcnosťou nesúc v náručí dieťatko,
svoju blahoslavenú dcéru. S obeťou predpísanou zákonom a sprevá-
dzaná nespočetnými anjelmi prišla ku chrámovej bráne a hovorila tam
s veľkňazom, ktorým bol Simeon, ten obyčajne trávil veľa času v chráme
a bol potešený, že sa mu dostala príležitosť vidieť dieťatko Máriu, a to
nielen keď bola obetovaná a zasvätená Pánovi v chráme, ale aj pri iných
príležitostiach. Hoci tento svätý kňaz nevedel úplne pri všetkých tých
príležitostiach o dôstojnosti našej nebeskej Panej, ako neskôr poviem (č.
 Zväzok prvý 171
423, 710, 742), predsa vždy cítil v duši veľké pohnutie a akýsi neznámy
pocit, že toto dieťatko je veľké pred Božou tvárou.
347. Svätá Anna mu podala baránka s hrdličkou a ešte niektoré ďalšie
dary a so slzami ho pokorne požiadala, aby sa za ňu i za jej dieťa modlil,
aby im Pán Boh odpustil všetky poklesky, ktorými sa snáď previnili. Boh
zaiste nemal čo odpúšťať dcére a matke, ktoré boli také milosťou plné; ale
cítil sa povinný odmeniť tú pokoru, s akou napriek svojej svätosti sa predstavili
ako hriešnice. Svätý kňaz prijal obetné dary a jeho duch bol roznietený
a pohnutý na neobyčajnú radosť. Dbal o to, aby navonok nič neprejavil,
uvažoval v sebe a povedal si: „Aký zvláštny pocit mám vo svojom
vnútri? Či sú snáď tieto ženy matkami Mesiáša, ktorý má prísť?“ Pohnutý
týmto radostným očakávaním preukazoval im veľkú priazeň. Blahoslavená
matka Anna vošla do chrámu nesúc svoju presvätú dcérušku na
rukách a slziac pohnutím obetovala ju s najvrúcnejšou láskou Pánovi, lebo
iba ona na celom svete vedela, aký poklad jej bol zverený.
348. Svätá Anna obnovila sľub, ktorý už predtým zložila, že svoje
prvonarodené dieťa venuje chrámu, akonáhle dospeje do patričného veku.
Pri tomto obnovení sľubu bola osvietená novými milosťami a ochotou od
Najvyššieho a v srdci počula tajný hlas, ktorý ju nabádal, aby splnila svoj
sľub a obetovala svoje dieťatko vo veku troch rokov. Bola to akoby
ozvena hlasu najsvätejšej Kráľovnej, ktorá sa svojimi modlitbami dotkla
Božieho Srdca, aby sa ozval vo vnútri jej matky. Lebo keď obe vošli do
chrámu, omilostené dieťa uzrelo telesnými očami jeho veľkosť a nádheru,
určenú pre uctievanie Boha a klaňanie sa Jemu, pocítilo zvláštne účinky
Ducha a prialo si padnúť v chráme na tvár, pobozkať podlahu a klaňať sa
Pánovi. Pretože to však nemohla uskutočniť viditeľnými úkonmi, nahradila
tento nedostatok vnútornou horlivosťou a klaňala sa a velebila Pána
s vrúcnejšou láskou a hlbšou pokorou, než kedy dosiaľ alebo potom ktorý
tvor mohol urobiť. Oslovila Pána vo svojom srdci a predniesla túto modlitbu:
 
349. „Najvyšší a nevystihnuteľný Bože, Kráľ a Pán môj, hodný všetkej
slávy a úcty, ja biedny prach, ale tiež Tvoj tvor, klaniam sa Ti
v chráme, na tomto svätom mieste. Chválim a vyvyšujem Ťa pre Tvoju
nekonečnú Bytosť a dokonalosti a vzdávam Ti vďaky, nakoľko moja bezvýznamnosť
zasluhuje, aby si si ju povšimol. Lebo si mi ráčil dovoliť,
aby som svojimi očami uvidela tento svätý chrám a dom modlitby, kde
tvoji svätí proroci a moji praotcovia sa Ti klaňali a velebili Ťa a kde Tvoje
dobrotivé milosrdenstvo spôsobilo tak veľa zázrakov a tajomstiev v ich
prospech. Príjmi ma, ó Pane, aby som Ti mohla slúžiť v tomto svätom
dome podľa Tvojej svätej vôle.“ 
 172 Kniha I.
350. Tak Tá, ktorá bola Kráľovnou neba a vesmíru, obetovala sa
akoby bola najnižšia otrokyňa Pána. Ako na dôkaz, že Najvyšší túto obeť
prijal, z neba prúdilo neobyčajné jasné svetlo, obklopilo matku i dieťa
a plnilo ich novým leskom milosti. Svätá Anna bola znovu upozornená, že
o tri roky bude očakávaná, aby obetovala chrámu svoju dcéru; bolo jej
dané na vedomie, že radosť, s akou očakáva túto obeť Boh a láska, s akou
to nebeské dieťa túžilo po jej uskutočnení, by nedovolila ďalší odklad. Jej
svätí anjeli strážni a nesčíselní ďalší, ktorí boli prítomní pri tejto udalosti,
spievali najsladšie piesne chvály Pôvodcovi týchto divov; ale oni nemali
dokonalejšiu vedomosť o týchto udalostiach ako svätá Anna alebo jej presvätá
Dcéra, ktoré vnútorne videli duchovné veci a navonok cítili to, čo
v týchto veciach podliehalo zmyslom. Svätý Simeon videl iba nejasne ono
zmyslové svetlo. Potom svätá Anna, bohatá vo svojom Poklade a obdarená
novými darmi od Najvyššieho Boha, navrátila sa domov.
351. Starý had ostražito pozoroval všetky tieto udalosti. Ale Pán skryl
pred ním to, čo nemal vedieť a dovolil mu získať iba toľko vedomostí,
koľko bolo potrebné, aby sa prekazili jeho vlastné túžby na zničenie
iných, a koľko mohlo stačiť, aby sa z neho stal nástroj na uskutočňovanie
tajných súdov Božích. Tento nepriateľ mal plno domnienok o neslýchaných
veciach, ktoré sa mali diať s touto matkou a dieťaťom. Keď však
videl, že priniesli do chrámu obete a ako ostatné hriešnice zachovali predpisy
zákona, ba aj prosili kňaza za odpustenie ich hriechov, oklamalo ho
to a jeho zúrivosť sa uspokojila, lebo veril, že táto matka i dcéra boli oby-
čajného druhu, hoci môžu byť dokonalejšie a svätejšie ako iné ženy.
352. So vznešeným dieťatkom sa zachádzalo ako s inými deťmi toho
istého veku. Mala obvyklú potravu, ale menej; a tiež Jej spánok bol taký,
hoci rodičia dbali o to, aby dlhšie spala. Nebola na ťarchu, ani nikdy neplakala
zo samej rozmrzenosti, ako to robievajú iné dietky. Mária bola
veľmi roztomilá a nepôsobila nikomu obtiaže. Nebudilo žiaden obdiv, že
v tom ohľade nekonala tak, ako iné deti, lebo často plakala a vzdychala
(pokiaľ to Jej vek a dôstojnosť ako Kráľovnej a Panej dovoľovali) pre
hriechy sveta a za jeho vykúpenie príchodom Spasiteľa. Obyčajne i ako
dojča mala príjemný vzhľad zmiešaný s vážnosťou a zvláštnym majestá-
tom, ktorý nikdy neukazoval nejakú detinskosť. Niekedy sa nechala pohladiť,
hoci tajným vplyvom a s istou vonkajšou prísnosťou vedela potlačovať
nedokonalosť spojenú s takým lichotením. Jej múdra matka Anna
opatrovala svoje dieťa s neporovnateľnou starostlivosťou a jemnou než-
nosťou; tiež Jej otec Joachim ju miloval ako otec i svätec, aj keď ešte vtedy
nevedel o tajomstve, ktoré sa Jej týkalo. Dieťatko zo svojej strany
prejavovalo k nemu zvláštnu lásku, ako k tomu, ktorého poznala ako svoj-
 Zväzok prvý 173
ho otca a veľmi milého Bohu. Hoci dovolila otcovi viac prejavovať než-
nosť, než iným, Boh predsa však naplnil otca i iných takou zvláštnou úctou
a šetrnosťou k Tej, ktorú vyvolil za svoju Matku, že i jeho čistá otcovská
láska sa navonok prejavovala s najväčšou skromnosťou a zdržanlivos-
ťou.
353. Kráľovná ako dojča bola vo všetkých veciach veľmi dobrotivá,
dokonalá a obdivuhodná. Hoci svoje útle detstvo prežila podľa obyčajné-
ho prirodzeného zákona, to nijako neprekážalo vplyvu milosti. Keď spala,
nikdy neboli prerušované Jej vnútorné úkony lásky a všetky iné cvičenia
jej mocností, ktoré nie sú závislé od vonkajších zmyslov. Možno aj iné
tvory majú túto zvláštnu prednosť, keď im ju božská moc udelí; isté však
je, že u Tej, ktorú Boh vyvolil za svoju Matku a za Kráľovnú všetkého
tvorstva, rozšíril túto zvláštnu výsadu nad všetku predošlú i nasledujúcu
mieru všetkých ostatných tvorov a nad všetok pojem každého stvoreného
ducha. Boh hovoril k Samuelovi a iným svätým a prorokom v spánku
(I.Kr. 3,4) a mnohým dal tajomné sny alebo videnia (Gen. 37,5,9), lebo
Jeho Všemohúcnosť môže ľahko osvietiť myseľ bez činnosti zmyslov
v prirodzenom spánku alebo v extatickom vytržení; v oboch prípadoch
zmysly sú nečinné, ale duša počuje i bez činnosti, prijíma a vykonáva veci
Ducha. Týmto pravidlom sa riadila Kráľovná od okamihu svojho počatia
až po dnes a po celú večnosť, pretože v Nej v dobe Jej pozemského putovania
nebola činnosť milosti prerušovaná alebo občasná, ako býva u iných
tvorov. Keď osamela alebo keď ju uložili k spať, čo bolo veľmi krátko zaoberala
sa rozjímaním o tajomstvách a vznešenosti Najvyššieho, požívaním
božských videní a rozhovorov s Bohom. Taktiež veľmi často hovorila
s anjelmi. V nasledujúcej kapitole poviem o tom, ako sa Jej zjavovali
a aké mali vynikajúce dokonalosti.
354. Moja Kráľovná a nebeská Pani, ak Ti to nebude na ťarchu, vypo-
čuj ako dobrotivá Matka moje nerozumné slová: rada by som požiadala
Tvoju láskavosť, aby si mi vysvetlila niektoré pochybnosti, ktoré mi napadli
pri tejto kapitole. Ak moja nevedomosť a smelosť bude presahovať
medze, vtedy namiesto odpovedi, Pani moja, ma s materinskou dobrotivosťou
pokarhaj. Moja pochybnosť je: Či si vo svojom útlom detstve cítila
potreby a hlad, aké cítia prirodzené dojčatá? A ak si ich cítila, ako si trpela
týmito znepokojujúcimi obtiažami ? Ako si žiadala o potravu a inú
potrebnú pomoc, keď si bola tak obdivuhodne trpezlivá, že si si nepomá-
hala slzami, ktoré iným nemluvňatám slúžia ako reč a slová? Taktiež neviem,
či ťažkosti tohto veku nespôsobili Tvojej vznešenosti veľkú únavu
a omrzenosť, napríklad keď Tvoje panenské telo obliekali a vyzliekali,
ako nemluvniatka bývajú, kŕmenie potravou a znášanie iných vecí tohto
 174 Kniha I.
veku? Iné deti sa im však podrobujú tak, že nemajú rozum, kým Tebe,
Pani, nič nebolo tajné. Keď ťa vidím ako vekom dieťa a predsa ako dospelú
a schopnú posudzovať veci, zdá sa mi to takmer nemožné, aby - čo
sa týka Tvojho ošetrovania, pokiaľ si bola nemluvňaťom - neboli žiadne
obtiaže a nepohodlia v dobe, miere alebo v iných okolnostiach. Tvoja
nebeská múdrosť Ťa učila, aby si zachovala dôstojnosť a pokoj, ale pritom
si neprejavovala svoje potreby a požiadavky plačom nemluvňaťa, alebo
ústnymi slovami ako dospelá, tak nemohli vedieť o všetkých Tvojich potrebách
a nemohli s Tebou zaobchádzať ako s nadanou rozumom. Ani
Tvoja matka nemohla vedieť o všetkých týchto veciach a nemohla zaobstarať
všetko, čo bolo potrebné, keď nepoznala čas ani spôsob, ako vo
všetkých veciach obslúžiť Tvoju Vznešenosť. Všetko toto uvažovanie
budí vo mne obdiv a túžbu dozvedieť sa skryté tajomstvá.
Odpoveď a poučenie Kráľovnej nebies
355. Dcéra moja, pretože si plná zvedavosti, vysvetlím ti všetko
s plnou láskavosťou. Je síce pravda, že som bola obdarená milosťou
a schopnosťou užívať rozum od prvého okamihu svojho počatia, ako som
ti často ukázala; a znášala som obtiaže nemluvniat a vychovávali a obsluhovali
ma ako iné deti takého veku. Cítila som hlad, smäd, ospalosť
a iné telesné schopnosti (slabosti) a ako dcéra Adamova bola som podrobená
týmto náhodilým potrebám, lebo to bolo práve to, v čom som mala
napodobniť svojho svätého Syna, ktorý sa tiež podrobil týmto ťažkostiam
a nedostatkom, aby získal tým viac zásluh, aby bol príkladom k nasledovaniu
pre všetkých ostatných smrteľníkov. Pretože som bola riadená
milosťou Božou, jedlo a spánok som používala s mierou, len natoľko,
koľko bolo potrebné pre vzrast a pre zachovanie života a zdravia. Nezriadenosť
v týchto veciach je nielen proti cnosti, ale i proti blahu samotnej
prirodzenosti, ktorú to ohrozuje i ničí. Pretože som mala útlu sústavu,
hlad a smäd som cítila bolestnejšie, než iné deti a nedostatok potravy bol
pre mňa nebezpečnejší. Ale ak mi dali potravu v nesprávnej dobe alebo
bez miery, znášala som to trpezlivo, kým som nejakým vhodným znamením
nemohla prejaviť svoje potreby. Potrebu spánku som cítila menej,
a to kvôli príležitosti, ktoré mi poskytoval pre prítomnosť a nebeské rozhovory
s anjelmi.
356. Nespôsobovalo mi bolesti, že som bola zabalená do šiat a zaviazaná,
ba naopak, spôsobovalo mi to veľa radosti, pretože božským
osvietením som poznala, že vtelený Pán bude najpotupnejšie zviazaný
a zomrie najukrutnejšou smrťou. Kedykoľvek v detstve som bola sama,
položila som sa v podobe kríža a modliac sa napodobňovala Ho, lebo som
 Zväzok prvý 175
vedela, že môj Milovaný zomrie v takej polohe, aj keď som vtedy ešte nevedela,
že ten Ukrižovaný bude mojím Synom. Pri všetkých útrapách,
ktoré som od svojho narodenia prežila, bola som odovzdaná a spokojná,
pretože som mala stále na mysli jednu myšlienku a prajem si, aby si aj ty
na ňu pamätala. A to je: aby si vo svojom srdci a v duši uvažovala o tých
pravdách, ktoré som ja videla, aby si si tak mohla vytvoriť správny úsudok
o všetkých veciach prikladajúc každej iba toľko uznania a ceny, koľ-
ko si zasluhuje. V tomto ohľade sú Adamove dietky väčšinou plné chýb
a zaslepenosti, ale ja si prajem, dcéra moja, aby si im v tom nebola podobná.
357. Akonáhle som sa narodila na tento svet a uzrela svetlo, ktoré na
mňa svietilo, cítila som účinky živlov, vplyv planét a hviezd zeme, ktorá
ma niesla, pokrmov, ktoré ma zachovávali a všetkých ostatných vecí tohoto
života. Vzdávala som vďaky Pôvodcovi všetkých týchto vecí a uznávala
som, že svoje diela a dobrodenia mi udeľoval z dobrej vôle a nie ako
z povinnosti, ako by mi ich dlhoval. Preto kedykoľvek mi chýbalo niečo
zo životných potrieb, zostala som spokojná a pokojná a považovala som
to za odôvodnené a pre mňa primerané, lebo som si nezaslúžila žiaden dar
a právom som mohla byť zbavená všetkých. Preto ak som toto uznávala,
potvrdzovala som tým iba pravdu, ktorú žiaden ľudský rozum nemôže neuznávať
alebo popierať. Kde majú smrteľníci rozum, alebo ako užívajú
svoju súdnosť, keď pre odopretie vecí, po ktorých túžia a ktoré by im há-
dam ani neboli na úžitok, zarmucujú sa a zúria proti iným, ba i proti
Bohu, ako by ich Jeho ruka v niečom ukracovala? Nech sa pýtajú, aké poklady
a bohatstvo mali prv, ako sa narodili? Aké služby preukázali Bohu,
aby si niečo zaslúžili? A keď nemôže niečo vzniknúť z ničoho a keď si
nemohli zaslúžiť ani svoje bytie, ktoré obdržali, akú potom má Boh povinnosť,
aby zachoval to, čo im bolo dané úplne dobrovoľne? Že Boh
stvoril človeka, to nespravil pre svoj prospech; ale pre človeka je to
dobrodenie, a to také veľké dobrodenie, aké veľké je jeho bytie, ktoré mu
bolo udelené a také vysoké, ako je predmet, pre ktorý mu bolo udelené.
A keď človek už za to, že bol stvorený, je toľko povinný, že to nikdy nemôže
zaplatiť, povedz mi, akého práva sa môže teraz dovolávať pre svoje
zachovanie? Či neobdržal svoje bytie bez všetkej zásluhy a či ho mnohokrát
nepremrhal? Ako môže požadovať záruku a záväzok k zaisteniu hojnosti?
358. Ak boli prvé záležitosti a konanie zálohou a dlhom, ktorý na
seba človek uvalil, ako sa môže s takou netrpezlivosťou domáhať dobrodenia?
A keď napriek všetkému tomu zvrchovaná dobrota Stvoriteľova
milostivo ho zaopatrila tým, čo potrebuje, prečo by sa mal rozčuľovať pre
 176 Kniha I.
žiadosť zbytočných vecí? Ó, dcéra moja, aký je to mrzký neporiadok
a aká opovrhnutiahodná slepota smrteľníkov! Za to, čo im Pán dobrovoľ-
ne dáva, Mu neďakujú, alebo ani Mu nedajú uznanie a pre to, čo im
právom a niekedy nanajvýš milosrdne odoprie, sú nepokojní a pyšne
žiadostiví a snažia sa obstarať si to nespravodlivými a zakázanými prostriedkami
vrhajúc sa do záhuby, ktorá pred nimi uteká. Jediný prvotný
hriech, ktorého sa človek dopustil, stačil pre zrušenie ľudského práva na
priazeň a služby všetkých ostatných tvorov; a keby ich Pán sám nezadržoval,
vrhli by sa s pomstou na človeka a odopreli by mu poskytovanie služ-
by a pomoci pre zachovanie jeho života. Nebesá by mu odopreli svoje
svetlo a blahodarný vplyv, oheň by mu odoprel svoje teplo, vzduch by
prestal slúžiť na dýchanie a všetky ostatné veci by mu svojím spôsobom
odopreli svoju službu, pretože podľa spravodlivosti boli by povinné ju
odoprieť. Potom, keby zem odoprela svoje plody a živly svoju umiernenosť
a pomoc a všetky tvory by sa pripravili, aby pomstili neprávosť spá-
chanú ich Stvoriteľovi, hádam by sa človek upadnutý do nemilosti vo svojej
biede pokoril a nehromadil by hnev Pána pre deň účtovania, kedy bude
odhalená všetka jeho hrozná vina.
359. Ty však, moja milá priateľka, utekaj pred takým nízkym nevďakom
a pokorne uznávaj, že svoje bytie a svoj život si obdržala bez všetkej
zásluhy a tiež úplne dobrovoľne ti ho jeho Pôvodca udržuje. Zadarmo, bez
tvojej zásluhy dostávaš tiež všetky iné dobrodenia; a tak prijímajúc
mnoho a splácajúc málo, stávaš sa denne menej hodnou dobrodení, zatiaľ
čo štedrosť Najvyššieho stále vzrastá zároveň s tvojím dlhom. Túto myš-
lienku maj predovšetkým na pamäti, aby ťa prebúdzala a nabádala
k mnohým cnostným skutkom. Ak ťa sklame niektorý z nerozumných
tvorov, prajem si, aby si sa radovala v Pánovi a ďakovala Jeho Velebnosti
a žehnala im za ich poslušnosť voči Stvoriteľovi. Keby ťa rozumné tvory
prenasledovali, miluj ich z celého srdca a považuj ich za nástroj božskej
spravodlivosti, ktorá ti tak poskytuje príležitosť na zadosťučinenie za svoje
nedostatky. Radšej sa posilňuj a utešuj v prácach, v protivenstvách
a súženiach a nielen ich považuj za plne zaslúžené pre spáchané priestupky,
ale považuj ich za ozdoby duše a najvzácnejšie klenoty, ktoré ti daroval
tvoj Ženích.
360. Toto nech je odpoveďou na tvoje pochybnosti: navyše chcem ti
dať poučenie, ktoré možno nájsť vo všetkých kapitolách. Pozoruj, duša
moja, s akou presnosťou moja matka Anna plnila predpisy Zákona Pána,
ktorého Velebnosti sa táto úzkostlivosť veľmi páčila. V tom ju máš nasledovať
starostlivým zachovávaním každého predpisu tvojej rehole
a konštitúcií; lebo Boh prehojne odmení túto vernosť, ale každú nedbalosť
 Zväzok prvý 177
v tom ohľade prísne potrestá. Ja som bola počatá bez hriechu, a preto
nebolo potrebné predstavovať ma kňazovi, aby ma Pán očistil, ani moja
matka to nepotrebovala, pretože bola veľmi svätá. Predsa však obidve sme
pokorne poslúchli zákon a tým sme získali veľký vzrast v cnosti a milosti.
Keď sa nedbá na spravodlivý zákon a často sa ním pohŕda, ničí to úctu
a bázeň Božiu a pred ľuďmi tým zhubne zľahčuje vládu. Varuj sa ľahko
oslobodzovať seba alebo iných od povinností rehoľného stavu. Keby
k tomu viedla chorľavosť alebo nejaká iná spravodlivá príčina, nech sa to
vykoná s miernosťou a so schválením spovedníka; tak sa odpustenie pred
Bohom i pred ľuďmi ospravedlní a je potvrdená svätou poslušnosťou. Ak
cítiš, že si unavená alebo slabá, neochabuj hneď v prísnom zachovaní
predpisov, lebo Boh ti udelí sily podľa toho, ako budeš v Neho dôverovať.
Nedávaj žiadne oslobodenia na predstierané prepracovanie. Prinúť to, čo
je menšie, aby slúžilo a dávalo prednosť tomu, čo je väčšie, nech tvory
slúžia Stvoriteľovi. Ty ako predstavená máš menej výhovoriek, lebo musíš
dávať dobrý príklad v zachovávaní zákona, keď vedieš iné. Teba teda neospravedlní
obyčajná ľudská pohnútka, hoci svoje sestry a podriadené mô-
žeš tým niekedy ospravedlniť. Pamätaj si tiež, moja najdrahšia, že si
prajem, aby si bola v dokonalosti prvá; preto je táto prísnosť nutná, bez
ohľadu na to, že zachovávanie predpisov je povinnosťou voči Bohu
i ľuďom. Nech si nik nemyslí, že stačí plniť povinnosti voči Pánovi
a súčasne pošliapať povinnosti voči blížnemu, ktorému je povinný dávať
dobrý príklad a varovať sa pohoršenia. - Ó, Kráľovná a Pani všetkého
stvorenia, kiež by som mohla dosiahnuť čistotu a cnosti nebeských duchov,
aby táto nižšia časť mojej bytosti, ktorá tlačí dušu dole (Múdr.
9,15), ma povzbudzovala k zachovaniu nebeského učenia. Sama sebe som
sa stala bremenom (Jób 7,20), ale s Tvojím príhovorom a milostivou
dobrotou Najvyššieho budem schopná poslúchať Tvoju i Jeho vôľu
s láskavou ochotou srdca. Nech ma nikdy neopustí Tvoj príhovor, a pomoc
i vedenie Tvojich svätých a múdrych rád!
K a p i t o l a 23
O symbolických obrazoch svätých anjelov strážnych, aké
používali pri styku s blahoslavenou Máriou a o ich dokonalosti
361. Už bolo povedané, že Mária mala pridelené tisíc anjelov za
strážcov, tak ako pre každú dušu je jeden. Vzhľadom na veľkú dôstojnosť
najsvätejšej Márie musíme predpokladať, že každý z toho tisíca anjelov
bdel nad Máriou pozornejšie, než bdejú anjeli strážni nad inými dušami.
 178 Kniha I.
Okrem toho tisíca anjelov, ktorí tvorili Jej pravidelnú a trvalú stráž,
mnoho iných ich bolo k službám pri rôznych príležitostiach, najmä po
počatí vteleného Slova. Vyššie (v č. 204) som sa zmienila, že výber tohoto
tisíca anjelov bol vykonaný po stvorení anjelských zástupov a po
ospravedlnení dobrých a páde zlých a ešte keď boli v stave skúšobnom,
bolo im predstavené a ukázané Božstvo Slova, ktoré má byť zaodiate ľudskou
prirodzenosťou, i Jeho najčistejšia Matka; vtedy im bolo dané na vedomie,
že ich budú ctiť ako svojich predstavených.
362. Keď odpadlí anjeli boli potrestaní a verní odmenení, Pán pri tom
konal nanajvýš spravodlivo a nestranne. Ako som povedala, v mimoriadnej
odmene boli medzi anjelmi určité rozdiely, podľa rôznosti ich zmýš-
ľania o tajomstvách vteleného Slova a Jeho najčistejšej Matky, ktoré im
boli oznámené pred skúškou a v dobe ich skúšky. Táto mimoriadna odmena
spočívala najmä v tom, že boli vyvolení za pomocníkov a služobníkov
najsvätejšej Márie a vteleného Slova, a tiež akým spôsobom a krásou sa
viditeľne zjavovali Kráľovnej a slúžili Jej. Toto chcem vysvetliť v tejto
kapitole, ale musím súčasne vyznať, aká som na to neschopná, lebo ťažko
sa dokonalosť a konanie takých vznešených duchovných bytostí zníži na
hmotné obrazy a slová. Keby som však tieto veci obišla mlčaním, nevedela
by som podať správnu mienku o veľkej časti najvznešenejších skutkov
nebeskej Kráľovnej, ktoré vykonala za svojho pozemského života,
pretože okrem styku s Pánom, najviac sa stýkala s anjelskými duchmi,
Jeho vyslancami. Preto bez zmienky o tomto styku by bol Jej životopis
neúplný.
363. Predpokladám, že som už všetko povedala o rádoch, hierarchiách
a rozdieloch tohoto tisíca Jej anjelov strážnych. Ale teraz chcem
napísať, v akých telesných podobách sa ukazovali svojej Kráľovnej a Panej.
Duševné a predstavové zjavenia prenechávam pre inú kapitolu,
v ktorej mienim popísať zvlášť rôzne druhy videní, ktorými ma Jej Vý-
sosť obdarila. Deväťsto anjelov, ktorí boli vybraní z deviatich chórov, po
jednom ste z každého, boli vybraní z tých, ktorí sa vyznačovali vysokou
vážnosťou, láskou a úctou k najsvätejšej Márii. Blahoslavenej Panne sa
ukázali viditeľnými v podobe mladých mužov v Jej prvých rokoch, ale neobyčajne
krásni a vľúdni. Ich telesná podoba ukazovala iba malé známky
pozemských látok, pretože boli priehľadne čistí a ako živé krištále obklopené
svätožiarou podobné oslávenému a premenenému telu. S ich krásou
sa spájala vážna a roztomilá povaha. Telá mali zahalené do rúch s vejúcimi
záhybmi, ale žiariace ako najčistejšie vyleštené emailované zlato
s nádychom prekrásnych odtieňov farieb predstavujúcich oku najpodivuhodnejšiu
rozmanitú krásu. Zároveň všetka táto okrasa a viditeľná prítom-
 Zväzok prvý 179
nosť sa zdali byť také, že nebolo možné ich cítiť zmyslami, alebo rukou
sa ich dotýkať, hoci ich bolo možné pozorovať tak, ako slnečné lúče vnikajúce
otvoreným oknom a ukazujúce atómy a prach vo vzduchu. Avšak
skvelosť a nádhera anjelov bola neporovnateľne krajšia a príjemnejšia ako
akékoľvek slnečné svetlo.
364. K tomu ešte všetci títo anjeli mali koruny vencov uvitých z najjemnejších
a neobyčajných kvetov, z ktorých sa šírila preľúbezná vôňa nie
tohoto sveta, ale úplne duchovná a nebeská. V rukách držali palmy podivuhodnej
krásy a rozmanitosti, ktoré znázorňovali cnosti, aké najsvätejšia
Panna mala konať a víťazstvá, ktoré mala dobyť svojou svätosťou
a slávou. Toto všetko akoby Jej už vopred ponúkali s veľkou radosťou
a plesaním. Na prsiach mali akési odznaky, či symboly, aké obyčajne ví-
dame na vojenských uniformách alebo na habitoch rytierskych rádov. Boli
na nich písmená s významom : „Mária, Matka Božia“, ktoré ich ozdobám
a kráse dodávali veľa lesku. Význam týchto písmen ostal však Márii utajený
až do okamihu vtelenia.
365. Tento symbol, čiže odznak, bol nesmierne obdivuhodný pre svoj
veľký lesk, ktorým vyžaroval Jej meno nad všetku krásu anjelských ozdôb.
Jeho vzhľad a jasnosť sa menili, čím naznačovali rozličné tajomstvá
a rôzne prednosti uzatvorené v tomto Božom Meste. Symboly obsahovali
prevznešené meno a titul a prezradzovali najvyššiu dôstojnosť, aké môže
dostať obyčajný tvor - dôstojnosť Matky Božej. Týmto názvom či titulom
anjeli vzdávali najvyššiu poctu svojej i našej Kráľovnej. Aj oni sami boli
týmto titulom poctení, lebo bol vonkajším znakom ich vernosti k Nej
a ich povýšenia, ktoré boli výsledkom ich vynikajúcej oddanosti a úcty
k Tej, ktorá si zaslúžila úctu všetkých tvorov. Boli tisíckrát blahoslavení,
že si mohli zaslúžiť takú zvláštnu lásku Márie a Jej najsvätejšieho Syna.
366. Jedine naša Pani, Mária, by mohla verne popísať, aký účinok
mal na Ňu styk s týmito slávnymi kniežatami a ich vonkajšia krása. Tajomným
spôsobom Jej ukazovali veľkosť Božích vlastností, akým požehnaním
Ju zahrnul tým, že Ju stvoril a vyvolil, obohatil a obdaril takými
veľkými darmi milosti a pokladmi božskej pravice, povzbudil a roznietil
Ju k toľkému zápalu lásky a chvály. Jej vekom a udalosťami Jej života
všetky tieto dary vzrastali a čím viac sa približovalo veľké dielo vtelenia,
tým viac sa rozširovali, lebo vtedy Jej bol pomaly zjavovaný význam
symbolov, ktoré títo anjeli mali na prsiach a ktorý až do tej doby bol pred
Ňou utajený. Nedá sa popísať, aká žiara lásky, hlboká pokora a aké nežné
city plnili čisté srdce Márie, keď Jej to zjavili a začalo sa Jej ujasňovať,
akú dôstojnosť a aké povinnosti k Bohu Jej ukladá ten nevyrovnateľný ti-
 180 Kniha I.
tul. Veď ona sa považovala za úplne neschopnú a nehodnú takej nevý-
slovnej a tajomnej dôstojnosti, ako je byť Matkou Božou.
367. Sedemdesiat serafínov, ktorí obsluhovali Kráľovnú, bolo z počtu
tých, ktorí stoja najbližšie pri tróne Božom, ktorí sa najviac vyznačovali
oddanosťou a obdivom božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe božského
Slova. Pretože svojou väčšou vedomosťou a láskou boli užšie spojení
s Bohom, tým vrúcnejšie tiež túžili, aby toto tajomstvo bolo uskutočnené
v živote ženy. Ich odmena podstatnej i mimoriadnej slávy bola primeraná
k ich zvláštnej a význačnej láske. Táto posledná, mimoriadna sláva,
o ktorej som sa zmienila, spočíva v tom, že boli vyvolení pre zvláštne
služby najsvätejšej Márie a mali účasť na tajomstvách v Nej vykonaných.
368. Kedykoľvek sa Jej týchto sedemdesiat serafínov viditeľne ukázalo,
videla ich Kráľovná v tej istej podobe, ako ich v predstavách videl
prorok Izaiáš, totiž so šiestimi krídlami. Dvoma krídlami si zakrývali
hlavu a týmto pokorným prejavom naznačili nedostatočnosť svojho rozumu
pre pochopenie takých svätých tajomstiev, pri ktorých vypomáhali a
tiež svoju vieru a uznanie týchto tajomstiev, ktoré vyznávali a padali dole
tvárou pred velebnosťou a veľkosťou Stvoriteľa. Chceli tým tiež velebiť
nevystihnuteľné a sväté súdy Najvyššieho večnou chválou. - Ďalšími
dvoma krídlami zakrývali svoje nohy, ktoré sú nižšie končatiny a sú
v najbližšom styku so zemou, tým poukazovali na Kráľovnú a Paniu neba
i zeme, že má ľudskú a pozemskú prirodzenosť a uznávali, že ako tvor
prevyšuje všetkých ostatných tvorov dôstojnosťou a veľkosťou nad všetko
pochopenie a výpočet stvoreného rozumu. Chceli tým tiež ukázať, že hoci
sú vznešení serafíni, nemôžu sa dôstojnosťou vznešenosťou vyrovnať
Márii.
369. Krídlami na prsiach mávali vo vzduchu, alebo zdanlivo lietali
a naznačovali tým dve veci: neprestajným pohybovaním a lietaním naznačovali
lásku, chválu a úctu, ktorú vzdávali Bohu; a odkrývaním svojej
hrude akoby presvätej Márii chceli byť najčistejším zrkadlom Božstva,
takže Jej ukazovali Jeho podstatu a pôsobenie v dobe Jej pozemského putovania,
lebo nebolo možné ani vhodné, aby sa Jej po celý ten čas Božstvo
zjavovalo v priamom videní. Najsvätejšia Trojica si priala, aby ich Dcéra
a Nevesta v týchto serafínoch, tvoroch najbližších Božstvu a obklopujú-
cich Jeho trón, videla čo najvernejšie v živých obrazoch predstavené to, čo
nemohla stále vidieť v pravej podstate a pôvode.
370. Týmito prostriedkami nebeská Nevesta videla podobu svojho
Milého aj vo vyhnanstve svojho putovania a bola tak v tele i v duši roznecovaná
Jeho láskou, videním a stykom s týmito vznešenými a láskou bl-
čiacimi kniežatami. Spôsob tohoto styku alebo rozhovorov s nimi okrem
 Zväzok prvý 181
toho, čo v ňom bolo zmyslové - bol ten istý, ako sa kontaktujú anjeli
medzi sebou, podľa ktorého vyššieho rádu osvecujú nižšie, ako som už
povedala (v č. 202). Hoci teda Kráľovná nebeská mala vyššiu dôstojnosť
a zásluhy, predsa, ako povedal Dávid (Ž 8, 6) pre svoju ľudskú prirodzenosť
bola nižšia ako anjeli. Pravidelný spôsob božského vplyvu a osvietenia
sa prispôsobuje podmienkam prirodzenosti a nie milosti.
371. Ďalších dvanásť anjelov sú strážni anjeli dvanástich brán,
o ktorých hovorí sv. Ján v dvadsiatej prvej kapitole Apokalypsy (Zj 21,
12), ako bolo vysvetlené predtým. Títo vynikali láskyplnými chválami,
ktorými oslavovali dobrotu Božiu prejavenú tým, že sa stal človekom, aby
učil a žil s ľuďmi; a po radosti z vykúpenia ľudstva, keď pre Jeho zásluhy
im boli opätovne otvorené nebeské brány, boli naplnení láskyplným obdivom
nad tou dôležitou účasťou, akú mala presvätá Mária v tajomstve vykúpenia.
Títo anjeli venovali zvláštnu pozornosť veľkému dielu, ktorým
mal Boh otvoriť nebo, aby človek mohol vojsť do večného života a toto
značí tých dvanásť brán izraelských pokolení. Za ich vynikajúcu oddanosť
Boh ich odmenil tým, že ich ustanovil za svedkov a tajomníkov tajomstva
vykúpenia a obdržali výsadu spolupracovať s Kráľovnou nebeskou ako
Matkou Milosrdenstva a Prostredníčkou tých, ktorí u Nej hľadajú svoju
spásu. Preto som povedala predtým (č. 273), že vznešená Kráľovná použí-
va najmä týchto dvanásť anjelov, aby napomáhali, osvecovali a obhajovali
Jej chránencov v ich potrebách a najmä, aby ich odvracali od hriechu, kedykoľvek
vzývajú ich a najsvätejšiu Máriu.
372. Títo dvanásti anjeli sa zjavovali v tej istej podobe, ako tí,
o ktorých som sa predtým zmienila, okrem toho, že títo mali palmy
a koruny, vyhradené pre oddaných služobníkov Panej. Ich služba tkvela
najmä v tom, že Jej pripomínali nevýslovnú láskavosť Pána k ľudskému
pokoleniu a povzbudzovali Ju, aby Ho chválila a prosila o splnenie milosrdenstva.
Ona ich posielala k trónu večného Otca ako poslov svojich
prosieb. Posielala ich tiež ku svojim chránencom, ktorí Ju vzývali, alebo
aby osvecovali a pomáhali tým, ktorým chcela pomôcť a prospieť, tak sa
často stalo apoštolom, ktorým mnohokrát pomohla v prácach službami anjelov
pri začiatkoch Cirkvi. I teraz v našich dňoch sú títo dvanásti anjeli
zamestnaní tou istou službou: pomáhajú svojim zbožným služobníkom
i našej Kráľovnej.
373. Osemnásť anjelov, ktorí doplňovali počet jedného tisíca, boli tí,
ktorí sa vyznačovali súcitom nad utrpením vteleného Slova. Za tento súcit
mali veľkú odmenu. Týchto videla najsvätejšia Mária v podivuhodnej
kráse, mali veľa symbolov umučenia a iných tajomstiev vykúpenia, najmä
dva krásne kríže, veľmi pekne žiariace, z ktorých jeden mali na prsiach
 182 Kniha I.
a druhý na ramenách. Pohľad na tento podivuhodný zjav budil u Kráľovnej
veľký obdiv a najnežnejšiu súcitnú lásku k utrpeniu Vykupiteľa sveta
a najvrúcnejšie vďaky a uznania za dobrodenia, ktoré mali ľudia obdržať
vykúpením a vyslobodením zo zajatia. Veľká Kňažná veľmi často posiela
týchto anjelov k svojmu božskému Synovi s rôznymi posolstvami a prosbami
na prospech duší.
374. Pri pohľade a popise podôb a ozdôb týchto anjelov som sa
súčasne zmienila o niektorých ich dokonalostiach a činnosti, hoci je to
veľmi obmedzené pri porovnaní so skutočnosťou. Oni sú neviditeľné lúče
Božstva, majú veľmi rýchle pohyby a výkony, preveľkú moc v sile, sú
preveľmi bystrí v chápaní, neschopní chyby, nezmeniteľní vo svojom
stave a predsavzatiach, nikdy nezabúdajú alebo nestrácajú z dohľadu to,
čo si raz vzali na starosť. Sú plní milosti a slávy bez bázne, že ju raz
stratia. Pretože sú bez tela neviditeľní, preto kedykoľvek si Boh praje
udeliť človekovi milosť, aby ich videl, vezmú na seba vzdušné a zdanlivé
telo, prispôsobené zmyslom a určenému predmetu. Všetci títo anjeli
Kráľovnej Márie boli vybraní z najprednejších ich radov a chórov; ich
prednosť tkvie najmä v milosti a sláve. Títo strážili svoju Paniu, nezanedbávali
ani najmenší bod svojej služby počas Jej svätého života a tiež teraz
v nebi dostávajú zvláštne mimoriadne radosti z Jej prítomnosti a spoloč-
nosti. Hoci obyčajne iba niektorých z nich posiela vykonať zvláštne rozkazy
svojej vôle, predsa všetci spoločne sú občas zamestnaní v Jej služ-
bách a plnia Božské ustanovenia, ktoré sa Jej týkajú.
Poučenie, ktoré mi dala nebeská Kráľovná
375. Dcéra moja, prajeme si poučiť ťa o troch rôznych bodoch tejto
kapitoly. Prvý je, aby si ustavične chválila a svojím uznaním sa preukázala
vďačná za dobrodenia, ktoré ti Boh ráčil udeliť ustanovením anjelov,
aby ti pomáhali, učili a viedli ťa v súženiach a v zármutku. Smrteľníci vo
svojom ohavnom nevďaku a hrubosti obyčajne zabúdajú na toto požehnanie.
Neuvážia, aké veľké milosrdenstvo a blahosklonnosť Najvyššieho
je to, že ustanovil tieto sväté kniežatá za pomocníkov, strážcov a obhajcov
ľudí, ich pozemských spolutvorov, plných biedy a hriechov. Mnohí ľudia
sa pripravujú o požehnanie, ktoré by ináč obdržali z rúk týchto anjelov zabúdaním,
akí sú vznešení v sláve, dôstojnosti a kráse títo duchovia. Tým
veľmi vyvolávajú hnev Pána. Ty však, moja najdrahšia, uznávaj toto
požehnanie a ďakuj Mu za ne z hĺbky srdca.
376. Druhý bod je, aby si na každom mieste a v každom čase mala
lásku a úctu k týmto svätým duchom, ako keby si ich videla svojím telesným
zrakom a aby si sa neodvážila činiť pred nimi niečo, čo by si nechce-
 Zväzok prvý 183
la robiť verejne. Neustávaj pri námahe v službe Božej, ako to oni robia
a žiadajú od teba. Pamätaj, že oni stále vidia tvár Božiu. (Mat. 17,10),
lebo sú blahoslavení. Pretože súčasne vidia tiež teba, nech nie je v tebe nič
neslušné. Ukazuj im svoju vďačnosť, obranu a ochranu za ich bdelosť.
377. Tretí bod je, aby si dbala na ich varovania, povzbudenia a vnuknutia,
ktorými sa anjeli snažia prebudiť, pohnúť a prinútiť ťa, aby si si
spomenula na Najvyššieho a cvičila sa v cnostiach. Spomeň si, ako často
oni vypočuli tvoje prosby, ako často sa postavili do cesty tvojim snahám,
ako často žiadali od teba prejaviť lásku nevesty a láskavo ťa karhali za
tvoju nedbalosť a ochablosť. Keď si stratila pri svojich ťažkostiach
a únave vedúcu hviezdu Jeho svetla, oni obnovili v tvojom srdci nádej
a trpezlivo ťa napomínali, napravujúc opäť tvoje kroky na úzku cestu
ospravedlnenia a prikázaní Pána. Nezabúdaj, duša moja, na veľké dobrodenia,
ktoré si dostala prostredníctvom týchto anjelov, lebo prevyšujú
mnoho národov a pokolení. Snaž sa byť povďačná svojmu Pánovi i anjelom,
Jeho vyslancom.
K a p i t o l a 24
O svätých úkonoch a zamestnaniach Kráľovnej
 v prvom a pol roku Jej detstva
378. Nútené mlčanie iných dietok v ich prvom roku a pozvoľný vývoj
ich rozumu schopnosti k hovoreniu, pochádzajúce z prirodzenej slabosti,
bolo u maličkej Kráľovnej hrdinskou cnosťou. Ak je hovorenie dielom
rozumu a akoby výsledkom jeho činnosti a keď Ona mala dokonalé všetky
schopnosti hneď od svojho počatia, potom okolnosť, že nehovorila
hneď od svojho počatia, nepochádzala z nedostatku schopnosti, ale z toho,
že si ju nepriala používať. Iné deti nie sú obdarené prirodzenými silami,
ktoré potrebujú k otvoreniu svojich úst a k pohybovaniu svojím slabým
jazýčkom ako to vyžaduje hovorenie, ale Mária tento nedostatok nemala,
lebo Jej prirodzené mocnosti boli silnejšie ako u iných detí, a keď Ona
mala zvrchovanosť a vládu nad všetkým tvorstvom, mohla ju zaiste použiť
pre vlastné sily a mocnosti, keby si bola priala. Jej mlčanie preto bolo
cnosťou a veľkou dokonalosťou, mala príležitosť ukrývať svoje vedomosti
a milosti a vyhnúť sa obdivu, aký by to prirodzene vyvolalo, keby ako
nemluvňa hovorila. Okrem toho: ak by bolo divné, aby niekto hovoril, kto
prirodzene by ešte nebol schopný reči, neviem, či by nebol väčší div, keby
rok a pol vydržal mlčať ten, kto bol schopný od narodenia hovoriť.
 184 Kniha I.
379. Najvyšší teda ustanovil, aby toto neobyčajné dieťa dobrovoľne
zachovávalo mlčanlivosť v dobe, keď obyčajne iné deti nie sú schopné
hovoriť. Jediná výnimka bola, keď hovorievala so svojimi anjelmi stráž-
nymi, alebo keď sa ústnymi modlitbami obracala na Pána. Lebo keď
hovorila s Bohom, Pôvodcom reči a s Jeho poslami, svätými anjelmi, keď
sa s Ňou stýkali viditeľným spôsobom, tento dôvod by nebol dobrý pre
zachovanie mlčania, naopak, patrilo sa, aby sa modlila perami a jazykom,
keď tomu nič neprekážalo; nebolo by správne, aby ich neužívala taký dlhý
čas. Ale Jej matka Ju nikdy v tej dobe nepočula, ani nevedela, že je
schopná hovoriť. Podľa toho môžeme lepšie poznať, akú dokonalosť od
Nej vyžadovalo, aby rok a pol svojho útleho detstva strávila v úplnej ml-
čanlivosti. Kedykoľvek však v tej dobe Jej matka uvoľnila rúčky, maličká
Mária sa hneď chytala rúk svojich rodičov a bozkávala ich s veľkou poddanosťou
a úctivou pokorou a v tomto pokračovala, pokým Jej rodičia
žili. Tiež sa snažila v tej dobe útleho veku dať im na vedomie, že si žiada
ich požehnanie, pritom výrečnejšie hovorila citmi svojho srdca, než
slovami vyslovovanými ústami. Mala takú veľkú úctu k rodičom, že nikdy
ani v najmenšom sa neprevinila proti povinnej úcte a poslušnosti, ani
im nikdy nespôsobila žiadne ťažkosti alebo nepokoj, pretože vopred poznala
ich myšlienky a žiadala si splniť ich priania skôr, ako ich vyslovili.
380. Všetky Jej činy a pohyby riadil Duch Svätý a bola dokonalá vo
všetkých svojich skutkoch; napriek tomu však Jej prevrúcna láska nikdy
nebola naplnená, ale bez prestania obnovovala svoje vrúcne túžby a usilovala
sa o lepšie dary (1. Kor 12,31). Najvyšší svojou prítomnosťou v tomto
jedinečnom Dieťati stále udržoval Božské zjavenia a duchovné nazeranie.
A keď niekedy Jeho Prozreteľnosť prerušila jeden druh videnia
a osvietenia, bola unesená inými; z čistého nazerania na Božstvo,
o ktorom som písala predtým, ktoré sa stalo hneď po narodení, keď Ju anjeli
vyniesli do neba (č.332), zachovala si predstavy toho, čo videla. Tak
keď prišla z vínnej pivnice, v ktorej je láska (Veľp 2,4), Jej srdce bolo ranené
láskou a keď sa k tomu v rozjímaniach stále vracala, znovu a znovu
sa rozpaľovalo Jej telo i duša v celej bytosti. Pretože Jej telo bolo ešte útle
a slabé a táto láska silná ako smrť (Veľp 8,6), čoskoro cítila smrteľné
bolesti lásky, pre ktoré by bola pri svojej krehkosti zomrela, keby Ju
Všemohúci neposilňoval a zázračne nezachoval nižšiu časť Jej bytosti
a Jej prirodzený život. Mnohokrát však Pán dopustil, že prudkosť lásky
premohla Jej útle, maličké, panenské telo, aby Ju mohli svätí anjeli podopierať
a posilňovať, čím sa splnil výrok Nevesty: „Posilnite … lebo som
chorá od lásky“ (Veľp 11,5). A tento najvzácnejší a najvznešenejší druh
 Zväzok prvý 185
mučeníctva sa u nebeskej Panej tisíckrát opakoval, čím v zásluhách
i v utrpení prevýšila všetkých mučeníkov.
381. Bolesť lásky je taká sladká a vábivá, že čím viac vzrastá ten, kto
ňou trpí, tým viac ju vyhľadáva, túži hovoriť o tom, koho miluje a tak obnovuje
ranu tým, že hľadá vyliečenie. Tento presladký klam slúži k tomu,
aby držal dušu v napätí medzi bolestným životom a sladkou smrťou. Taký
bol stav dieťaťa Márie, keď hovorila s anjelmi a počúvala ich hovoriť
o Jej Milom. Často sa ich spytovala: „Služobníci môjho Pána, Jeho poslovia
a najkrajšie diela Jeho rúk, iskry božského ohňa, ktorý stravuje
moje srdce, keďže prežívate Jeho krásu nezakryte a neobmedzene, oznámte
mi o dôkazoch lásky môjho Milého, aké je Jeho cítenie? Povedzte mi,
či som sa Mu snáď nezneľúbila; povedzte mi, čo si praje a čo očakáva odo
mňa, a neotáľajte uľahčiť moju bolesť, lebo láskou umieram.“
382. A nebeskí duchovia odpovedali: „Nevesta Najvyššieho, tvoj
Milý je jediný, Ktorý je Sám od Seba, Ktorý nepotrebuje nič, ale Ktorého
všetko potrebuje. Je nekonečný vo svojej dokonalosti, nesmierny vo svojej
veľkosti, neobmedzený v moci, nevýslovne múdry, má dobrotu bez
miery; On dáva počiatok všetkému, sám je bez počiatku; On riadi svet bez
žiadosti o súhlas, zachováva ho bez toho, aby ho potreboval, vidí krásu
stvorenia, bez toho, že by niekedy bola pochopená Jeho krása, tých, ktorí
dosiahnu nazeranie na Jeho tvár, povznáša k blaženosti Svojou Krásou. Ó,
Pani, dokonalosti tvojho Ženícha sú nekonečné: prevyšujú tvoje pochopenie
a Jeho vysoké súdy sú pre tvorov nevyspytateľné.“
383. V takých a mnohých iných rozhovoroch, príliš vysokých pre
naše chápanie, prežívala Mária svoje útle detstvo a tým, že sa zhovárala
s anjelmi a s Najvyšším, stávala sa Mu stále podobnejšia. Ako vzrastala
Jej horlivosť a túžba po videní nášho najvyššieho Dobra a celá bola
v Ňom ponorená, tu z vôle Pána mnohokrát Ju priniesli ruky anjelov do
najvyššieho neba, kde požívala Prítomnosť Božiu. Pri týchto príležitostiach
niekedy videla Boha z tváre do tváre, inokedy zas Ho videla v obrazoch
najvyššieho a akoby božského druhu. Tiež anjelov videla čistým
a priamym videním, ich stupne, rády a hierarchie a pri každej takej príležitosti
videla veľa tajomstiev. Pretože sa tieto videnia často opakovali, pomaly
si na ne zvykala a zdala sa byť bytosťou viac božskou ako ľudskou
pre úkony cností, ktoré konala v spojení s týmito videniami. Nikto iný by
nebol nikdy schopný prežiť také milosti a mnoho iného, s nimi spojeného;
ba i smrteľná prirodzenosť samotnej tejto Kráľovnej by bola prišla o život,
keby nebola zázračne zachovaná.
384. Keď v detskom veku bola nútená prijať dajakú službu alebo
dobrodenia z rúk svojich rodičov alebo od niektorého iného tvora, vždy to
 186 Kniha I.
prijímala s vďačnosťou a vnútornou pokorou a prosila Pána, aby im odplatil
dobrodenie, ktoré vykonali z lásky k Nej. Napriek tomu, že dosiahla
vysoký stupeň svätosti a bola naplnená osvietením o Bohu a Jeho tajomstvách,
predsa sa považovala za najposlednejšiu zo všetkých tvorov a kedykoľvek
porovnávala, sebe vždy prisúdila najposlednejšie miesto zo
všetkých. Pokladala sa za nehodnú i tej potravy, ktorú potrebovala pre zachovanie
svojho života, hoci bola Kráľovnou a Paňou všetkého tvorstva.
Poučenie, ktoré mi dala nebeská Kráľovná
385. Dcéra moja, kto viac dostal, má sa pokladať za tým väčšieho
chudáka, pretože jeho dlh je tým väčší. Všetci sa majú pokorovať, lebo
sami od seba nie sú ničím, ani nemôžu nič činiť alebo niečo vlastniť. Preto
tí, ktorých Všemohúcnosť pozdvihla, nech sa pokorujú a považujú za
obyčajný prach. Lebo ponechaní sami sebe, svojej ničote a nehodnosti,
nech sa považujú tým viac za zadlžených a zaviazaných vďakou za to, čo
sami nikdy nebudú môcť splatiť. Nech človek uzná svoje postavenie, lebo
nikto nemôže povedať: Ja som sa sám učinil, sám si môžem predĺžiť alebo
oddialiť život a smrť, sám udržujem svoju existenciu. Pán má v rukách
celú jeho bytosť, i jej zachovanie; nech sa teda každý pred Ním pokoruje
a ty, moja najdrahšia, nazabúdaj na tieto pravdy.
386. Prajem si tiež, aby si ako veľký poklad vysoko cenila cnosť ml-
čanlivosti, ktorú som zachovávala od svojho narodenia. Najvyšší mi udelil
svetlo, ktoré ma oboznámilo so všetkými cnosťami, ale ja som si veľmi
obľúbila najmä túto cnosť a rozhodla som sa, že sa jej budem po celý čas
svojho života pridržiavať ako spoločníčky a priateľky. Preto som ju verne
zachovávala, hoci som mohla hovoriť hneď od okamihu svojho príchodu
na svet. Nemierne a nerozvážne reči sú dvojsečný meč, ktorý zraňuje
hovoriaceho i počúvajúceho, a tak dvoma smermi ničí lásku a prekáža jej
vo všetkých cnostiach. Z toho môžeš poznať, ako veľmi uráža Boha neprávosť
nerozvážnych a neslušných rečí a ako právom rečnenie a hlučné
spory odcudzujú človeka duchu Božiemu a zakrývajú mu Jeho prítomnosť.
Tí, ktorí veľa hovoria, nemôžu sa vyhnúť ťažkým hriechom (Prísl
10.19). Jedine s Bohom a Jeho svätými možno hovoriť bezpečne a aj to sa
má diať s rozmyslom a opatrne. Pre tvory je ťažké, aby sa pridržiavali zlatej
strednej cesty, lebo číha nebezpečie, že od správnych a potrebných slov
vybočia k nedokonalému a zbytočnému rozprávaniu.
387. Tomuto nebezpečiu sa vyvarujeme jediným spôsobom: smerujeme
stále k opačnej krajnosti, snažme sa radšej byť v pohrúžení a mlčať.
Skôr sebapozorovaním než nemiernym rozprávaním nájdeme strednú
múdru cestu, na hovorenie len toľko, koľko je potrebné. Pamätaj si, duša
 Zväzok prvý 187
moja, že nemôžeš vyhľadávať rozhovory s tvormi preto, aby si sa pobavila,
bez toho, aby si neopustila Boha v tajnom vnútri svojej duše; a že to,
čo nemôžeš urobiť bez hrubosti a urážky pri rozhovore s tvormi, nemáš
činiť v stykoch s Pánom tvojím a Pánom všetkého. Zatvor svoje uši pred
zvodnými rečami, ktoré by ťa mohli zviesť, aby si hovorila, čo nemáš;
lebo nie je to cnostné, ak hovoríš viac, než ti tvoj Pán a Majster prikazuje.
Poslúchaj jeho sväté zákony, ktoré tak dobrotivou rukou vpísal do tvojho
srdca; tam načúvaj hlasu svojho Pastiera a odpovedaj Mu, jedine Jemu.
Prajem si, aby si si vštepila do pamäti, že ak chceš byť mojou učeníčkou
a spoločníčkou, musíš vynikať najmä v cnosti mlčanlivosti. Veľa uvažuj
a zapíš si dnes túto náuku do svojho srdca, priľni stále viac k tejto cnosti,
lebo si prajem najprv vidieť, že si utvrdená v mlčanlivosti a až potom ťa
budem učiť hovoriť.
388. Neodhováram ťa, aby si napomenula a utešila svoje dcéry
a podriadených. Hovor tiež s tými, ktorí ti môžu dať dôkazy o tvojom
Milom, a ktorí ťa môžu poučiť a roznietiť ťa Jeho láskou. Pri takých rozhovoroch
získaš prospešnú mlčanlivosť pre svoju dušu, pretože nimi sa
vzbudzuje hrôza a odpor voči rozhovorom s ľuďmi a naučíš sa nachádzať
potešenie iba v rozhovoroch o žiadúcom večnom Dobre. Potom tvoja bytosť
sa mocou lásky pretvorí na bytosť tvojho Milého, prudkosť tvojich
vášní oslabne a dospeješ k tomu sladkému mučeníctvu, aké som i ja
znášala, keď som si sťažovala na svoje telo a na môj smrteľný život, ktoré
mi pripadali ako smutné väzenie, ktoré prekážali môjmu vzletu, ale nie
mojej láske. Ó, dcéra moja, zabudni na všetky pozemské veci v úkryte
svojho mlčania, napodobňuj ma so všetkou horlivosťou a zo všetkých síl,
a tak dosiahneš ten stav, ku ktorému ťa tvoj Ženích pozýva. Tam začuješ
tie slová plné útechy, ktoré ma podporovali pri bolestiach lásky: „Holubič-
ka moja, rozšír svoje srdce a dovoľ mi vstúpiť, moja vyvolená, do tej
sladkej bolesti, lebo moje srdce je ranené tvojou láskou.“ Tak hovoril Pán
ku mne a ty sama si to častokrát počula, lebo Jeho Velebnosť hovorí
k tým, ktorí sú v samote a mlčaní. 
 188 Kniha I.
K a p i t o l a 25
Ako presväté dieťa Mária začala hovoriť vo veku poldruha
roka a čím sa zamestnávala až do dňa svojho odchodu
do chrámu
389. Nastal čas, keď najsvätejšia Mária mohla prospešne a celkom
vhodne prerušiť svoje požehnané mlčanie, kedy hlas tejto nebeskej Hrdlič-
ky mal byť počutý na zemi, aby mohla byť vernou zvestovateľkou jari
milosti (Veľp 2,12). Avšak prv, než Ju Pán poveril, aby hovorila s ľuďmi
(čo sa stalo vo veku osemnástich mesiacov), bola obdarená videním Bož-
stva; nie nazeravým, ale rozumovým, ktoré bolo súhrnom tých, ktoré už
predtým dostala a rozmnožilo predošlé dary a milosti. V tomto videní rozprávalo
sa toto dieťa s najvyšším Pánom a ja iba s triaškou sa osmeľujem
tento rozhovor uviesť slovami.
390. Kráľovná hovorila Jeho Majestátu: „Najvyšší Pane a nepochopiteľný
Bože, ako môžeš pokračovať v udeľovaní takých veľkých milostí
tvojmu neužitočnému a biednemu tvorovi. Ako môžeš znižovať svoju veľ-
kosť v toľkej láskavej blahosklonnosti ku svojej otrokyni, ktorá nie je
schopná niečím sa Ti odplatiť? Najvyšší pozerá na slúžku. Najmocnejší sa
skláňa, aby obohatil núdznu! Svätý svätých znižuje sa k prachu! Ja, ó
Pane, som iba maličká medzi tvormi a menej hodná Tvojich dobrodení.
Čo si počnem v Tvojej prítomnosti? Ako Ti odplatím to, za čo dlhujem?
Čo mám, ó Pane, čo by nebolo Tvoje, keď Ty mi dávaš bytie, život i činnosť?
Ale radujem sa, môj Najmilší, že Ty máš všetko dobro a bez Teba
nemá tvor ničoho. Radujem sa, že len Ty máš právo na tú česť, aby si povyšoval
maličkých, podporoval najneužitočnejších a dával existenciu
ničote, lebo tak sa Tvoja veľkomyseľnosť lepšie pozná a oslávi.“
391. Pán Jej odpovedal hovoriac: „Holubička moja a milá moja, našla
si milosť v mojich očiach; tvoje sú sladkosti mojich rozkoší, priateľka
a vyvolená moja. Ja ti ukážem, čo sa mi bude na tebe najviac páčiť.“ Tieto
sľuby Pána ju znovu ranili a spôsobili, že najnežnejšie srdce maličkej
Kráľovnej zmieralo v bolestiach lásky, hoci už vzrástlo v sile; a Najvyšší
so záľubou pokračoval: „Ja som Boh milosrdenstva a nesmierna láska ma
priťahuje k smrteľníkom; medzi mnohými, ktorí ma svojimi hriechmi urazili,
vidím niektorých spravodlivých, ktorí sú moji priatelia a ktorí mi
slúžili i slúžia z celého srdca. Rozhodol som sa, že ich zachránim zoslaním
svojho Jednorodeného, aby neboli zbavení mojej slávy a Ja ich
večnej chvály.“
392. Na túto ponuku presväté dieťa Mária odpovedala: „Najvyšší
Pane a mocný Kráľ, Tvoje sú všetky tvory a Tvoja je moc; Ty jediný si
 Zväzok prvý 189
svätý a zvrchovaný Vládca všetkého stvorenia: kiež by Ťa pohla Tvoja
dobrota, ó, Pane, urýchliť príchod Tvojho Jednorodeného pre vykúpenie
synov Adamových. Daj, aby už teraz vzišiel ten žiadaný deň mojich dávnych
praotcov, aby smrteľníci uzreli Tvoje večné spasenie. Ó, najmilší
Majster, si najláskavejším Otcom všetkého milosrdenstva: prečo odkladáš
tak dlho ten deň, ktorý Tvoje zajaté a sužované dietky očakávajú s toľkou
túžbou? Keby môj život mohol na niečo poslúžiť, rada ho ponúkam ako
obeť za nich.“
393. Najvyšší Ju s veľkou blahovôľou povzbudzoval, aby sa v budúcnosti
každý deň mnohokrát modlila za urýchlenie vtelenia večného Slova
a za vykúpenie celého ľudského pokolenia, aby oplakávala hriechy ľudstva,
ktoré prekážajú ich spáse a návratu k predošlému stavu. Taktiež Jej
povedal, že teraz je už čas, aby používala všetky svoje vonkajšie
schopnosti a je príhodné, aby pre Jeho väčšiu česť a slávu hovorila s ľudskými
tvormi. Preto, aby vyhovela jeho prianiu, sväté Dieťa povedalo
Jeho Velebnosti:
394. „Najvyšší Pane a nepochopiteľný Majestát, ako sa môže odvážiť
obyčajný prach hovoriť o takých skrytých a vznešených tajomstvách? Ako
sa môže odvážiť tá, ktorá je najmenšia zo všetkých narodených žien,
hovoriť o tajomstvách, ktoré sú Tvojim očiam také drahé? Ako môžem ja
získať Tvoju priazeň pre ľudí a čo môže urobiť tvor, ktorý pre Teba nič
nevykonal? Teba však, Milý môj, donúti samotná chudoba: v Tebe nemocní
nájdu zdravie, smädní nájdu žriedlo milosrdenstva a silu, aby splnili
Tvoju vôľu. Keď však Ty, Pane môj, kážeš, aby som otvorila svoje pery
a hovorila i stýkala sa mimo Teba, ktorý si všetko moje dobro a moja túž-
ba, teda Ťa prosím, aby si pohliadol na moju krehkosť a odvrátil toto
nebezpečenstvo. Pre rozumného tvora je to veľmi ťažké, aby hovorom nevybočil
z pravej miery. Keby sa Ti páčilo, radšej by som zachovala mlčanie
cez celý život, aby som sa vyhla nebezpečenstvu, že Ťa stratím; lebo
keby sa toto malo stať, neprežila by som to ani na okamih.“
395. Takú odpoveď dalo presväté dieťa Mária, lebo ju naplňoval
strach pred touto novou nebezpečnou povinnosťou stýkať sa s ľuďmi, čo
Jej bolo teraz uložené. Čo sa týka Jej náklonnosti, keby bol Boh dovolil,
chcela by zachovať neporušenú mlčanlivosť a byť nemá cez celý život. Ó,
aké je to veľké zahanbenie a aký žiarivý príklad pre ľahostajnosť smrteľ-
níkov, keď tá, ktorá nemohla slovami hrešiť, sa triasla pred takým nebezpečenstvom.
A my, ktorí nemôžeme otvoriť ústa bez toho, aby sme nehre-
šili slovami, nás zožiera smrteľná túžba po márnych, rozptyľujúcich
rečiach! Ale ako Ty, moje najsladšie Dieťa a Kráľovná všetkých stvorení,
môžeš žiadať, aby si naďalej mlčala? Čo si zabudla, Pani moja, že Tvoje
 190 Kniha I.
mlčanie by bolo skazou sveta, žiaľom pre nebo a tiež, podľa nášho ťaž-
kopádneho chápania, trápnou prázdnotou pre Najsvätejšiu Trojicu? Či nevieš,
že jediným Tvojím slovom, najmä Tvojou odpoveďou svätému archanjelovi:
„Fiat mihi secundum verbum tuum“ „Nech sa mi stane podľa
slova Tvojho“ (Lk 1,38), dáš plnosť dokonalosti všetkému, čo existuje?
Že dáš večnému Otcovi Dcéru, večnému Synovi Matku, Duchu Svätému
Nevestu, anjelom zadosťučinenie, nebesiam slávu, zemi pokoj, svetu
ochrankyňu, nemocným zdravie, mŕtvym život? Touto odpoveďou dáš
existenciu Tomu, čo musí byť považované za väčšie ako všetky ostatné
diela, ktoré Boh mohol ustanoviť a nariadiť. Ako si môžeš, Pani a Učiteľ-
ka moja, žiadať ostať nemou, keď od Tvojho života úplne závisí to najväčšie
dielo božskej Všemohúcnosti a blaho všetkého tvorstva? Preto
hovor, Dieťa, keď môžeš hovoriť tak dobre, nech Tvoj hlas počujú
v celých nesmiernych nebeských priestoroch!
396. Premúdra odpoveď tejto Nevesty veľmi potešila Najvyššieho
a Jeho srdce bolo ranené láskyplnou obavou o naše veľké Dieťa. Preto Tri
božské Osoby, úplne uspokojené svojou milovanou a akoby sa radili o Jej
žiadosti, odvetili slovami Veľpiesne: „Sestričku máme maličkú, čo ešte
nemá prsníky; čože si so sestričkou svojou počneme v deň, keď sa k nej
bude hovoriť? Ak hradba je, zbudujeme na nej baštu striebornú (Veľp 8,8).
Maličká si, milovaná sestra, v očiach svojich, ale si veľká a budeš veľká
v očiach našich. V tejto pokore ranila si naše srdce jedným z vlasov Tvojich
(Veľp 4,9). Si maličká podľa Tvojho úsudku a odhadu a to je práve
to, čo nás pohlo k láske k Tebe. Nemáš dosiaľ prsia, ktoré by dojčili
slová, ale tiež nie si žena podľa zákona hriechu, lebo ten zákon neplatí pre
Teba, ani si neprajeme, aby sa na Teba vzťahoval. Ty sa pokoruješ, hoci si
väčšia než všetky tvory; bojíš sa, hoci si bezpečná; ohradzuješ sa proti
nebezpečenstvu, ktoré sa k Tebe nemôže priblížiť. Čo spravíme pre túto
našu sestru v deň, kedy podľa nášho priania má otvoriť svoje pery, aby
nás velebila, keď smrteľníci tak robia, aby sa rúhali nášmu svätému
Menu? Čo urobíme, aby sme oslávili taký slávny deň, v ktorom Ona za-
čne hovoriť? Ako odmeníme pokornú skromnosť Tej, ktorá vždy bola potešením
našich očí? Sladké bolo Jej mlčanie a presladký bude Jej hlas náš-
mu sluchu. Ak je hradbou založenou na hojnosti našich milostí a učinená
nedobytnou mocou našej pravice, vystaviame na tak pevných múroch
strieborné bašty, nahromadíme nové dary na predošlé a nech sú tieto naše
strieborné bašty bohatšie a vzácnejšie. Keď začne hovoriť, nech sú Jej
slová prečisté, úprimné, silné a plné významu pre Náš sluch. Nech Jej perami
preteká naša milosť a naša mocná ochranná ruka nech spočíva na
Nej.“ 
 Zväzok prvý 191
397. Keď sa (podľa nášho spôsobu zmýšľania) táto porada Troch bož-
ských Osôb konala, našu maličkú Kráľovnú to posilnilo a potešilo v Jej
pokornej starosti týkajúcej sa prvého prehovorenia. Pán Jej prisľúbil, že
bude riadiť Jej slová a pomáhať Jej, aby všetky smerovali k jeho službe
a zaľúbeniu. Potom znovu prosila Jeho Velebnosť o dovolenie a požehnanie
k otvoreniu perí plných milosti, pretože bola vo všetkom múdra
a rozvážna, prvé slová vyslovila svojim rodičom Joachimovi a Anne,
žiadala ich o požehnanie a tým dosvedčila, že po Bohu od nich dostala
svoj život a bytie. Šťastní rodičia Ju vypočuli a súčasne poznali, že môže
už sama chodiť. Svätá Anna v duchu veľmi natešená vzala Ju do náručia
a povedala: „Dcéruška moja a miláčik môjho srdca, nech je požehnaná
a slávna tá Pánova hodina, v ktorej počujeme tvoje slová a v ktorej si za-
čala chodiť v Jeho svätej službe. Maj málo slov a výrokov, nech sú dobre
odmerané a rozvážne, a Tvoje kroky nech vždy smerujú priamo k službe
a cti nášho Stvoriteľa.“
398. Presväté dieťa vypočulo tieto a iné rady svojej svätej matky
Anny a hlboko ich vtlačilo do svojho nežného srdca, aby ich s hlbokou
pokorou a poslušnosťou zachovávala. V čase, ktorý ostával do Jej odchodu
do chrámu, za poldruha roka, prehovorila iba málo slov, okrem tých,
ktoré hovorila svojej matke. Svätá Anna, aby Ju počula hovoriť, obyčajne
Ju zavolala a žiadala, aby hovorila o Bohu, o Jeho tajomstvách. Nebeské
dieťa splnilo jej prianie, počúvala a spytovala sa svojej matky; Tá, ktorá
prevyšovala múdrosťou všetky zrodené ženy, žiadala si učiť sa a byť poučená.
Tak dcéra i matka trávila čas v sladkých rozhovoroch o Pánovi.
399. Nebolo by ľahké, ba až nemožné, keby sa mali popísať skutky
a správanie tohoto nebeského dieťaťa, Márie, v dobe osemnástich
mesiacov, ktoré strávila so svojou matkou. Matka často prelievala hojné
slzy, sladké slzy lásky a vďačnosti, keď sa niekedy pozerala na svoje
dieťa, úctyhodnejšie ako symbolická archa úmluvy. Ale Anna nikdy neprezradila
tajomstvo svojho srdca, že sa jej dcéra stala vyvolenou na to,
aby bola Matkou Mesiáša, hoci často hovorili o tomto nevýslovnom tajomstve.
V takých chvíľach bývalo dieťa roznietené najvrúcnejšou láskou
a hovorilo o tom najvznešenejšími označeniami a názvami, nevinne vychvaľujúc
svoju vlastnú dôstojnosť bez toho, aby o tom vedela, zatiaľ čo
jej najpožehnanejšiu matku svätú Annu naplňovala stále väčšia a väčšia
radosť, láska a starostlivosť o jej dcéru a poklad jej srdca.
400. Sila útleho dieťaťa ani zďaleka nestačila konať cvičenia a osved-
čovania pokory, ku ktorým Ju povzbudzovala Jej pokorná láska, lebo táto
Pani všetkých tvorov sa považovala za najnižšiu z nich a dychtila po tom,
aby prejavovala tieto svoje pokorné city skutkami, konaním najnižších
 192 Kniha I.
domácich prác. Obávala sa, že ak nebude slúžiť všetkým, ktorí s Ňou žili,
že by nebola dosť vďačná a pred Bohom by bola ako nedbalá v plnení povinností.
Zatiaľ čo pravá príčina toho, že nemohla konať všetko, čo si
priala, bola Jej nedostatočná sila, najvyšší serafín bozkával miesta,
ktorých sa dotkli Jej posvätné nohy, Ona však bola plná svätej obavy, aby
nebola pripravená o konanie najpokornejších služieb ako upratovanie
a čistenie v dome. Pretože Jej nedovolili konať také práce, keď boli iní
prítomní, snažila sa ich konať, keď bola sama. Pri takých príležitostiach
Jej pomáhali anjeli, a tak s ich pomocou zbierala ovocie svojej pokory.
401. Joachimova rodina nebola zámožná, ale ani chudobná. Svätá
Anna úmerne k čestnému postaveniu rodiny priala si svoju najsvätejšiu
dcéru šatiť, ako si to najlepšie mohla dovoliť v medziach skromnosti
a slušnosti. Veľmi pokorné dieťa sa bez protestu podrobilo tejto materinskej
starostlivosti počas svojho dobrovoľného mlčania, ale keď začala
hovoriť, pokorne žiadala svoju matku, aby ju neobliekala do drahých a parádnych
šiat, ale aby Jej dala šaty z hrubej a lacnej látky, podľa možnosti
z takej, ktorú už iní nosili, farby popolavo - šedej, podobnej tým, ktoré za
našich dní nosili rehoľné sestry svätej Kláry. Svätá matka, ktorá pozerala
na svoju dcéru a ctila ju ako svoju Veliteľku, odvetila: „Dcéra moja, vyhoviem
tvojmu prianiu čo sa týka farby tvojich šiat, ale tvoja sila nepripúšťa
drsnosť, akú si praješ, a preto v tomto ohľade si prajem, aby si Ty poslúchla
mňa.“
402. Dieťa poslúchlo vôľu svätej matky a keďže nikdy v ničom nemalo
námietky, podrobilo sa a dovolilo, aby ho obliekli do šiat, aké preň
obstarali. Mali farby i strih podľa jej priania a boli podobné šatám, aké
nosili deti zasvätené zbožnému životu. Hoci si priala, aby boli hrubšie
a lacnejšie, nahradila tento nedostatok poslušnosťou, lebo ju považovala
za vzácnejšiu ako obeť (1.Kráľ 15,22). A tak presväté dieťa Mária malo
zásluhu z poslušnosti voči svojej matke aj z pokory, po ktorej túžilo pokladajúc
sa za nehodnú i toho, čo je nutné pre zachovanie prirodzeného života.
Vynikala cnosťou poslušnosti voči rodičom a bola nanajvýš pokorná
za celé tri roky, ktoré s nimi strávila. Svojou Bohom jej vliatou vedomos-
ťou poznala ich vnútorné prianie, a tak ich predbiehala vo vyplnení do
najmenších podrobností. Svoju matku žiadala o dovolenie a požehnanie
ku všetkému, čo chcela konať, bozkávajúc s veľkou pokorou a úctou jej
ruku. Matka to navonok dovolila, ale vnútri ctila milosť a vznešenú dô-
stojnosť svojej Dcéry.
403. Občas sa utiahla do ústrania, aby sa mohla samotná s väčšou
slobodou tešiť zo spoločnosti svätých anjelov a prejaviť vonkajšími dô-
kazmi horúcu lásku k svojmu Ženíchovi. Pri niektorých zo svojich cvičení
 Zväzok prvý 193
sa kládla tvárou na zem, so slzami trápila svoje najdokonalejšie, malé,
slabé telo za hriechy smrteľníkov, pokorne im vyprosovala zmilovanie
a požehnanie Božie a snažila sa získať pre nich tieto dobrodenia konaním
hrdinských cností. Nebeské dieťa prežívalo najprudšiu horkosť a bolesti
pre zármutok svojho srdca nad hriechmi, ktoré poznala, napriek tomu
však, aby bola pri všetkom Matkou milosrdenstva a Prostredníčkou milosti,
už v tom útlom veku napínala svoje telesné sily, ukladala si skutky pokánia
a umŕtvovania a nešetrila námahy, keď to čas a príležitosť dovoľovali,
aby získala milosť pre seba a pre nás.
404. Keď dosiahla veku dvoch rokov, začala prejavovať svoj zvláštny
súcit a lásku k chudobným. Prosila od svätej Anny almužnu pre nich
a dobrosrdečná matka ochotne vyhovovala Jej žiadostiam, ako kvôli chudobným
tak i pre uspokojenie tej nežnej lásky svojej presvätej Dcéry
a zároveň Ju, túto Paniu milosrdenstva a lásky povzbudzovala k láske
a úcte k chudobným. Okrem toho, čo výslovne obdržala pre rozdanie chudobným,
schovávala pre nich tiež časť svojej stravy, takže sa už od detstva
mohlo o Nej povedať ešte pravdivejšie ako o Jóbovi: od detstva môjho
rástlo so mnou zľutovanie (Jób 31,18). Mária dávala chudobným nie
akoby im preukazovala dobrodenie, ale ako by im podľa spravodlivosti
splácala dlh, hovoriac vo svojom srdci: tento môj brat a pán si zaslúži, čo
potrebuje, a čo ja mám bez zásluhy. Pri udeľovaní almužny bozkávala
chudobným ruky a kedykoľvek bola sama, pobozkala im nohy, alebo keď
to nebolo možné - bozkávala zem, po ktorej prešli. Nikdy neudelila chudobným
almužnu bez toho, aby im neudelila ešte väčšie dobrodenia pre
ich duše modlitbou za ne, a tak ich prepúšťala posilnených telesne i du-
ševne.
405. Nie menej bola obdivuhodná pokora a poslušnosť tohoto presvä-
tého dieťaťa v tom, že dovolila, aby Ju učili čítať a konať iné veci ako iné
dietky v jej veku. Čítať a iné vedomosti ju učili rodičia a Ona sa
podriaďovala i keď mala vliatu vedomosť o všetkých stvorených veciach.
Anjeli boli plní úžasu nad neporovnateľnou múdrosťou tohoto dieťaťa,
ktoré ochotne počúvalo učenie o všetkom. Jej svätá matka Anna, jako jej
poznanie a láska dovoľovali, so zápalom pozorovala nebeskú Kňažnú
a velebila v Nej Najvyššieho. Ale ako sa blížil čas obetovať Ju v chráme,
s jej láskou vzrastala tiež obava pred blížiacim sa koncom troch rokov ur-
čených Všemohúcim a vedomie, že podmienky svojho sľubu musí presne
dodržať. Preto dieťa Mária začalo pripravovať a prispôsobovať svoju matku
a o šesť mesiacov skôr jej už prejavovalo svoju vrúcnu túžbu žiť
v chráme. Vypočítavala jej dobrodenia, ktoré obdržali z Pánových rúk, ako
 194 Kniha I.
veľmi sú povinní hľadať Jeho väčšie zaľúbenie a že v chráme bude viac
ich dcérou, ako v ich dome, keď bude obetovaná Bohu.
406. Svätá Anna vypočula rozvážne dôvody svojho dieťaťa Márie
a napriek tomu, že bola odovzdaná do vôle Božej a priala si plniť svoj
sľub ohľadne obetovania svojej milovanej dcéry, predsa prirodzená sila jej
lásky k takému drahocennému a milovanému Pokladu, ku ktorému sa pripájalo
úplné vedomie o jeho nesmiernej cene, vyvolávala v jej najvernej-
šom srdci smrteľný zápas pri samotnej myšlienke na Jej odchod, ktorý bol
už blízko. Niet pochýb, že by bola zomrela následkom tejto hroznej a živej
bolesti, keby ju ruka Všemohúceho nebola posilňovala, lebo dobre poznala
milosť a dôstojnosť svojej nebeskej dcéry, ktoré úplne uchvátili jej
srdce, a preto prítomnosť Márie jej bola drahšia než život. Plná bolesti povedala
svojmu dieťaťu: „Moja milovaná dcéra, toľké roky som po tebe tú-
žila a iba tak málo rokov mi bolo dopriate byť s Tebou; avšak nech sa splní
vôľa Božia; nechcem byť neverná svojmu sľubu, že ťa pošlem do
chrámu, ale ešte ostáva nejaký čas, kedy má byť splnený; maj strpenie,
pokým nepríde ten deň splnenia tvojho priania.“
407. Niekoľko dní pred dosiahnutím veku troch rokov mala presvätá
Mária abstraktné videnie Božstva, pri ktorom sa jej oznámilo, že Bohom
ustanovený čas jej odchodu do chrámu už prišiel a tam bude žiť oddaná
a zasvätená Jeho službe. Jej najčistejšia duša sa naplnila novou radosťou
a vďačnosťou nad touto vyhliadkou a pri rozhovore s Pánom vzdávala Mu
vďaky, hovoriac; „ Najvyšší Bože Abrahámov, Izákov a Jakubov, moje
najväčšie a večné Dobro, pretože ja Ťa nemôžem dosť chváliť, nech tak
v mene tohoto nízkeho otroka učinia anjelskí duchovia; keď Ty, preveľký
Pane, ktorý nikoho nepotrebuješ, vo svojom nekonečnom milosrdenstve
zhliadneš na tohoto nepatrného zemského červíka. Odkiaľ je táto Tvoja
veľká dobrota ku mne, aby si ma prijal do svojho domu a do svojej služ-
by, keď ja nezasluhujem ani najopovrhnutejšie miesto na zemi za miesto
svojho prebývania? Keď Ťa však k tomu prinútila Tvoja vlastná veľkosť,
prosím Ťa, nadchni srdce mojich rodičov, aby vyplnili Tvoju svätú vôľu.“
408. Súčasne i svätá Anna mala videnie, v ktorom jej Pán uložil, aby
splnila svoj sľub a obetovala svoju dcéru pre chrám v ten deň, kedy dosiahne
tretí rok svojho veku. Nepochybne tento rozkaz svätej Anne spôsobil
väčší zármutok ako Abrahámovi, keď mu bolo nariadené, aby obetoval
Izáka. Ale Pán ju potešil a posilnil prisľúbiac jej svoju milosť a pomoc
v jej opustenosti za neprítomnosti milovanej dcéry. Svätá žena sa ukázala
pripravená a ochotná vyplniť rozkaz Všemohúceho a plná oddanosti odpovedala
touto modlitbou: „Pane Bože, Vládca celej mojej bytosti, Tvojej
službe a do Tvojho chrámu som sľúbila svoju dcéru, ktorú si mi daroval
 Zväzok prvý 195
vo svojom nevýslovnom milosrdenstve: Je Tvoja a Tebe Ju navraciam,
ďakujem za ten čas, kedy som sa s Ňou tešila, za to, že si ma vyvolil pre
jej počatie a byť nápomocnou pri Jej utvorení. Pamätaj však, Pane a Bože,
že pri opatrovaní Tvojho neoceniteľného Pokladu som bola bohatá; tešila
som sa z Jej spoločnosti v tomto slzavom údolí. Ona bola potešením
v mojom zármutku, obľahčením v mojich prácach, zrkadlom pre
usporiadanie môjho života, príkladom nadprirodzenej dokonalosti, ktorý
posilňoval moju ochablosť a rozpaľoval moju lásku. Iba skrze tohoto tvora
som očakávala milosrdenstvo a milosť a obávam sa, že keď ma Jej zbavíš,
stratím všetku Tvoju milosť. Zahoj, Pane, ranu môjho srdca a nenakladaj
so mnou tak, ako si zaslúžim, ale zhliadni na mňa ako láskavý Otec
milosrdenstva, keď podľa Tvojho rozkazu privediem svoju dcéru do
chrámu.“
409. Tiež svätý Joachim v tom čase obdržal návštevu či videnie Pána
a dostal ten istý rozkaz ako svätá Anna. Po spoločnej porade uznávajúc
vôľu Pána rozhodli sa s pokornou poddanosťou ju splniť a určili deň,
kedy malo byť dieťa odvedené do chrámu. Tiež zármutok tohoto starého
muža bol veľký, hoci nie práve taký veľký ako svätej Anny, pretože on
ešte nepoznal to veľké tajomstvo, že bude Matkou Božou.
Poučenie, ktoré som obdržala od nebeskej Kráľovnej
410. Moja najdrahšia dcéra, pamätaj, že všetci žijúci ľudia sa narodili
určení pre smrť, ale nevedia, koľko času je im súdené; vedia však iste to,
že doba života je krátka, že večnosť je bez konca, že iba v tomto živote
môžu zhromažďovať to, čo im prinesie večný život alebo večnú smrť.
Boh ustanovil, že pri tomto nebezpečnom životnom putovaní nikto nebude
s istotou vedieť, či je hodný lásky alebo nenávisti Božej (Kaz 9,1); ale
ak užíva správne rozum, táto neistota ho bude nútiť, aby zo všetkých síl
vyhľadával priateľstvo Božie. Boh vysvetľuje svoje príčiny, keď duša
nadobudne užívanie rozumu; lebo od tej doby Boh osvecuje, povzbudzuje,
vedie na cestu cnosti a odvracia od hriechu, lebo učí ho rozoznávať vodu
od ohňa, schvaľovať dobro a zavrhovať zlo, voliť cnosť a potlačovať neprávosť.
Okrem toho Boh volá a burcuje dušu svojimi svätými vnuknutiami
a ustavičným povzbudzovaním, podáva pomoc v sviatostiach, ná-
ukach a prikázaniach, nabáda k dobrému prostredníctvom svojich anjelov,
kazateľov, spovedníkov, kňazov a učiteľov, zvláštnymi utrpeniami
a dobrodeniami, príkladom iných, nešťastiami, smrťou a inými udalosťami
a okolnosťami Jeho Prozreteľnosti. On riadi všetky veci života tak, aby
k Nemu priťahovali všetkých ľudí, lebo si praje, aby všetci boli spasení.
Takým spôsobom predkladá tvorom na použitie veľké pole dobrotivej po-
 196 Kniha I.
moci a prispenia, ktoré môžu a mali by použiť vo svoj prospech. Proti tomuto
všetkému sa stavajú náklonnosti nízkej a zmyselnej prirodzenosti,
otrávené jedom hriechu, smerujúce k zmyselným veciam, nízkymi chúť-
kami a nechuťou mätú rozum a zotročujú vôľu klamlivou slobodou a bezuzdnými
žiadosťami. Zlý duch tiež svojím okúzľovaním, klamlivým
a nerestným našepkávaním zatemňuje vnútorné svetlo a pod príjemným
zovňajškom ukrýva smrtiaci jed. Najvyšší však neopúšťa hneď svoje tvory;
obnovuje svoje milosrdenstvo a pomoc, volá ich znovu a znovu, keď
odpovedia na Jeho prvé volanie, pridá ďalšie podľa uznania, rozmnožuje
a násobí ich v takej miere, v akej duša spolupracuje. Odmenou za víťazstvo,
ktoré duša dobyla nad sebou, je zoslabená sila náruživosti, duch je
oslobodený, aby mohol vzlietnuť vyššie a vystúpiť až nad svoje vlastné
náklonnosti a nad zlých duchov.
412. Ale keď človek nedbá na to, aby sa povzniesol nad svoje nízke
žiadosti a svoju nedbalosť, povoľuje nepriateľovi Boha i človeka. Čím
viac sa vzďaľuje od Božej dobroty, tým viac sa stáva nehodným pre tajné
volanie Najvyššieho a tým menej si váži Jeho pomoc, lebo diabol a vášne
získali väčšiu vládu a silu nad jeho rozumom a spravili ho nespôsobilej-
ším a neschopnejším pre milosť od Všemohúceho. Na tom, moja drahá,
spočíva celá spása alebo zatratenie duší, to znamená, ako sa spočiatku
prijíma alebo odmieta pomoc Pána. Prajem si, aby si nezabúdala na túto
pravdu, aby si tak mohla odpovedať na tie mnohé volania, ktoré dostávaš
od Najvyššieho. Buď silná a odporuj Jeho nepriateľom a buď dôsledná
v presnom plnení prianí tvojho Pána, lebo tým sa Mu zavďačíš a zachováš
rozkazy, ktoré ti oznámi božským svetlom. Ja som svojich rodičov veľmi
milovala a tie nežné slová mojej matky mi zranili srdce; ale pretože som
vedela, že je to vôľa Pána, aby som ich opustila, zabudla som na ich dom
i na svoj ľud, aby som nasledovala Ženícha. Patričné vzdelanie a poučenie
veľmi napomáha dietkam k tomu, aby sa stali ochotnejšie a navyknutejšie
na cvičenia v cnostiach, pretože tak si navyknú ísť za istou a bezpečnou
vedúcou hviezdou rozumu od prvého úsvitu. 
 Zväzok prvý 197
O b s a h P r v e j k n i h y
Zvláštne upozornenie............................1
Schválenie.....................................12
Úvod...........................................14
- Tento životopis Panny Márie je rozdelený na 3 diely v ôsmich knihách
Prvý diel sa týka Jej skrytého a svätého života do 15 rokov
Druhý obsahuje tajomstvo Vtelenia, život a umučenie až po vystú-
penie na nebesia nášho Pána. Čo robila Panna Mária, pokiaľ
žila so svojím Synom
Tretí diel je život Matky milosti po nanebovstúpení Pána. I nám je
predkladaná úloha snažiť sa napodobňovať Pannu Máriu a nasledovať
Ju
K a p i t o l a 1
O dvoch zvláštnych zjaveniach, ktoré Pán zveril mojej duši
a o iných osvieteniach a tajomstvách, ktoré ma prinútili, aby som
odvrátila pozornosť od vecí tohoto sveta a pozdvihla myseľ k veciam
nadzemským..........................................................................26
K a p i t o l a 2
Ako mi Pán, takto pripravenej, zjavoval tajomstvá života Kráľovnej
nebies............................................................................................33
- Pisateľka dostala dar bázne Božej. Tri stupne svetla rozumu,
ktoré pomáhajú chápať tajomstvá
K a p i t o l a 3
O poznaní Božstva a o rozhodnutí sa pre stvorenie sveta...............40
- Veda zjavená
K a p i t o l a 4
 198 Kniha I.
Aké sú božské ustanovenia roztriedené podľa okamihov a čo Boh
určil v každom zvlášť.....................................................................45
- Udalosti - okamihy. 1 Boh dáva tvorom účasť na svojom Božstve
a daroch
2) Tá ma slúžiť k Jeho velebeniu a oslave
3) Večné Slovo sa má stať Telom
4) Div stvorenia Panny Márie
5) Deväť anjelských zborov
6) Stvorenie ľudí. Všetko toto nové poznanie nabáda nás chváliť
Boha
K a p i t o l a 5
Vysvetlenie týkajúce sa Písma Svätého, najmä ôsmej kapitoly knihy
Prísloví, na potvrdenie predchádzajúcich strán..............................50
- Pisateľka je uchvátená a obdivuje Božiu lásku k tvorom a zároveň
je zarmútená nad ľahostajnosťou ľudí
K a p i t o l a 6
O pochybnostiach, ktoré som predložila ohľadne náuk obsiahnutých
v týchto kapitolách a odpoveď na ne .............................................58
- Cieľ vtelenia bola sláva Božia. Keby Adam a Eva neboli zhrešili,
Pán Ježiš by i tak prišiel na zem, ale s inou úlohou
K a p i t o l a 7
Ako Najvyšší začal svoje diela a stvoril všetky hmotné veci pre
človeka, avšak anjeli a ľudia boli stvorení, aby boli Jeho ľudom pod
vodcovstvom vteleného Slova........................................................62
- Príčiny pádu Lucifera a jeho spoločníkov. Ako začal Lucifer
strácať milosť pre vlažnosť v plnení Božích príkazov a ako sa
v ňom rozmáhala sebaláska. Zúrivosť a nenávisť padlých anjelov
K a p i t o l a 8
Pokračovanie o predošlom predmete a vysvetlenie dvanástej kapitoly
Zjavenia svätého Jána ................................................................69
K a p i t o l a 9
Vysvetlenie ďalšej časti kapitoly zjavenia svätého Jána.................75
- Tajomný začiatok evanjelia. Výklad slov, kto poslúcha predstaveného,
poslúcha Boha
K a p i t o l a 10
Vysvetlenie, dokončenie dvanástej kapitoly Zjavenia svätého Jána
.......................................................................................................82
 Zväzok prvý 199
- Diabli chcú prekážať účinkom Božej lásky voči ľuďom a chcú si
podmaniť ľudstvo, aby mohli aj s pomocou pyšných mužov, ktorí
budú šíriť vládu hriechu
K a p i t o l a 11
Pri stvorení všetkých vecí mal Pán na zreteli Krista a jeho najsvätej-
šiu Matku. Zvolil si svoj ľud a zahrnul ho milosťami....................88
- Pri stvorení Adama a Evy Satan sa mylne domnieval, že je to več-
né Slovo a Matka. Rozhovor hada s Evou. Proroci horlili za Vykupiteľom
a naša vlažnosť
K a p i t o l a 12
Ako s rozmnožovaním pokolení vzrastala túžba a volanie spravodlivých
po príchode Vykupiteľa, a podobne rástli tiež hriechy, do tejto
noci Starého zákona poslal Boh dve zorničky, ako predzvestovateľ-
ky zákona milostí ..........................................................................97
- Anna a Joachim a ich činnosti, modlitby a vzťah k majetku
K a p i t o l a 13
Ako archanjel Gabriel oznámil počatie presvätej Márie a ako Boh
na to pripravil svätú Annu zvláštnou milosťou.............................103
K a p i t o l a 14
Ako všemohúci upovedomil svätých anjelov o príhodnom rozhodnutí
pre počatie presvätej Márie a ktorých z nich vybral za Jej
ochrancov.....................................................................................109
- Všetko stvorenie je na slávu Najvyššieho a pre Slovo
K a p i t o l a 15
Ako bola božskou mocou bez škvrny hriechu počatá Matka Božia.
......................................................................................................116
- Deň nepoškvrneného počatia. Po siedmom dni počatia bol deň
vdýchnutia duše. Stalo sa to v sobotu, preto sobota k Jej úcte. Obdržala
najvyššie výsady
K a p i t o l a 16
O stave cností, ktorými Boh obdaril dušu presvätej Márii a Jej prvé
cvičenie týchto cností v živote Jej matky Anny, sama ma poučila,
ako Ju mám nasledovať................................................................123
- Mária už v lone matky sa stáva božím veľdielom, je múdrejšia,
rozvážnejšia a osvietenejšia ako všetky tvory a svätí. Naše prvé
hnutia od užívania rozumu majú smerovať k Bohu. Povinnosťou
rodičov je viesť deti k tomu, ale ich aj odvracať od detinskej ľsti-
 200 Kniha I.
vosti, neúprimnosti a prevrátených zvykov. Ak sa toto premešká
alebo zanedbá, má tvor tak konať hneď akonáhle spozná Boha
svetlom viery
K a p i t o l a 17
Pokračovanie o počatí najblahoslavenejšej Panny Márie a vysvetlenie
dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého Jána .................131
- Odbojníci stávajú sa neschopnými konať dobré skutky a odlučujú
sa od Boha. Matka Mária ako žriedlo presvätého života k nasledovaniu
K a p i t o l a 18
Pokračovanie o tajomstve počatia presvätej Márie, ako je popísané
v druhej časti dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého Jána....143
- Žiaden smrteľník mať výhovorku, pretože vstup do neba vedie
viacerými bránami a on otáľal a neprial si hľadať cesty
K a p i t o l a 19
Obsahuje poslednú časť dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého
Jána, pokiaľ popisuje počatie najsvätejšej Márie..........................151
- Základy MMB sú z dvanástich drahých kameňov - čností, počnúc
jaspisom, zafírom a končiac ametystom. Kto bojuje proti vášňam,
tým bojuje i proti svojim nepriateľom. Pisateľke radí odumrieť
pozemským veciam a niekoľko ďalších rád
K a p i t o l a 20
Čo sa prihodilo v deviatich mesiacoch ťarchavosti svätej Anny,
skutky najsvätejšej Márie v živote Matky i skutky svätej Anny
v tom čase ....................................................................................164
- Luciferove úklady voči sv. Anne pri ťarchavosti. Pre kresťanský život
sú potrebné dve dispozície: pokoj duše, svätá bázeň a bdelosť
K a p i t o l a 21
O šťastnom narodení najsvätejšej Márie, našej Panej, o milostiach,
ktoré obdržal z ruky Najvyššieho, a ako Jej bolo dané meno v nebi
i na zemi .....................................................................................170
- Modlitba svätej Anny za narodenie. Dieťa Mária odnesená nakrátko
do neba. Máriine ranné cvičenia začínali padaním na
kolená, vďakyvzdávaním, chválou. Opakovaním cvičenia rastie
návyk
K a p i t o l a 22
Ako svätá Anna zachovala Mojžišov zákon o pôrode dieťaťa a ako
sa správala Najsvätejšia Mária v útlom detstve............................179
 Zväzok prvý 201
- Pán dáva smrteľníkom všetko z lásky. Ľudia sú nevďační, neďakujú.
Boh vernosť odmieňa ale nedbalosť trestá
K a p i t o l a 23
O symbolických obrazoch svätých anjelov strážnych, aké používali
v styku s blahoslavenou Máriou o Jej dokonalosti.......................187
- Anjeli ako pomocníci, strážcovia a obhajcovia ľudí. Nevďak ľudí
K a p i t o l a 24
O svätých skutkoch a zamestnaniach Kráľovnej v prvom a pol roku
Jej detstva.....................................................................................193
- Dieťa Mária trávi svoje detstvo v rozhovoroch s anjelmi a Najvyš-
ším. Vďačnosti voči rodičom. Všetci sa máme pokorovať, lebo
sami od seba nie sme ničím. Kto viac dostal, má byť väčším dlžní-
kom. Cnosť mlčanlivosti
K a p i t o l a 25
Ako presväté dieťa Mária začala hovoriť vo veku poldruhého roku
a čím sa zamestnávala až do dňa svojho odchodu do chrámu......198
- Od dvoch cítila súcit s chudobnými. Celá spása alebo zatratenie
duší spočíva na tom, či prijímajú pomoc a volanie Pána
alebo nie. Patričné vzdelanie a poučenie veľmi napomáha dietkam,
aby sa stali ochotnejšie k cvičeniam v cnostiach, tak získajú
návyk ísť za istou a bezpečnou vedúcou hviezdou rozumu
 v obsahu znamienko „ - „ pri jednotlivých kapitolách z ľavej
strany znamená, že ide o rozšírený obsah slovenského prekladu.
Z v ä z o k I.
K n i h a I I.
 202 Kniha I.
O obetovaní Kňažnej nebies v chráme;
 o milostiach, aké obdržala z ruky Božej;
 o vysokej dokonalosti, s akou zachovávala
chrámové pravidlá; o nebeskej dokonalosti Jej
hrdinských cností a videní; o najsvätejšom
zasnúbení a iných udalostiach až do Vtelenia
Syna Božieho
K a p i t o l a 1
O obetovaní presvätej Márie v chráme vo veku troch rokov
413. Medzi symbolmi, ktoré predobrazovali presvätú Máriu v písanom
(Starom) Zákone, nie je žiaden taký význačný ako archa úmluvy a to
nielen materiálom, z ktorého bola zhotovená a svojím obsahom, ale tiež
účelom, ktorému slúžila a skutkami, ktoré Pán cez ňu konal a v spojení
s ňou v starej synagóge. To všetko boli predobrazy tejto Panej a toho, čo
mala spôsobiť v novej Kristovej Cirkvi. Céder nepodliehajúci hnilobe,
z ktorého bola archa zhotovená, nie náhodou, ale riadením Božím (Exod.
25,10) jasne predobrazoval našu mystickú Archu Máriu, bez poruchy
osobného hriechu i bez tajnej červivosti prvotného hriechu s jeho nerozlučiteľným
kvasom nezriadených žiadostí. Najrýdzejšie a najčistejšie zlato
(Exod 25,11), ktorým bola obložená zvonka i zvnútra, zaiste znázorňovalo
najdokonalejšie a najvznešenejšie milosti a dary, ktoré vyžarovali
z Jej nebeských myšlienok, prác a zo všetkej činnosti, z Jej zvykov a činnosti
Jej schopností. Ani na vonkajšej alebo vnútornej strane tejto mystickej
archy sa nedalo spozorovať nič, čo by - hoci iba na okamih - nebolo
úplne pokryté zlatom najkvalitnejšieho a najjemnejšieho karátu.
414. Kamenné dosky zákona, nádoba s mannou a zázračná palica,
ktoré boli v tej starozákonnej arche uložené a zachované, sú neprekonateľ-
né vo výraznom význame večného a vteleného Slova, uzavretého v živej
arche, v najsvätejšej Márii, lebo On bol Jej Jednorodený Syn, živý základný
kameň Cirkvi evanjelia (1Kor 11). V tejto panenskej arche Márii bol
uložený základný kameň oblúku, ktorý mal spojiť pohanov a židov, a bol
odtrhnutý z hory Jeho večného plodenia (Ef 2,20), aby na ňom bol napísaný
Božím prstom Nový Zákon milosti. Tak bola v starej arche vopred naznačená
Mária ako Kráľovná, ktorá mala byť skladiskom všetkého, čo Boh
pripravil a spôsobil pre svoje tvory. Uzavierala v sebe tiež mannu Božstva
 Zväzok prvý 203
a milosti a divotvornú palicu zázrakov a divov, takže táto nebeská a mystická
archa sama obsahovala žriedlo milosti, totiž Boha samého, pretekajúce
do ostatného človečenstva a tvoriace jadro všetkých divov a zázrakov
Božích. V Márii je teda obsiahnuté a uchované všetko, čo si Boh prial vykonať
a ukázať.
415. Podľa toho archa úmluvy (nie sama osebe, ale pre tú pravdu,
ktorú predznačovala), bola stolicou a podnožkou uzmierenia, kde Pán zasadal
na súde svojho milosrdenstva, aby počul svoj ľud a odpovedal mu,
i rozdával svoje dary a milosti; lebo starozákonná archa obrazne znázorňovala
najsvätejšiu Máriu, trón milosti a prvú mystickú zľutovnicu, ktorú
výslovne určil pre svoje prebývanie. Zdá sa, že súd Božskej spravodlivosti
ostáva založený v Bohu samotnom a zľutovnica, čiže súdna stolica milosrdenstva,
bola postavená v Márii, aby sme k Nej ako k trónu milosti
mohli prichádzať s istou dôverou a predkladať Jej naše žiadosti o tie dary
milosti a milosrdenstva, ktoré okrem Kráľovnej Márie nebývajú vypočuté
a pre ľudské pokolenie sú nedosiahnuteľné.
416. Posvätná a tajomná Archa, ktorú ruky samotného Pána zriadili
za Jeho obydlie, ako zľutovnica ľudu samozrejme nemohla ostať mimo
chrámu, v ktorom prechovávali tú druhú, hmotnú archu, a ktorá bola iba
obrazom tejto duchovnej a pravej Archy novej zmluvy. Preto Jej Pôvodca
nariadil, aby Ju umiestnili v Jeho dome a chráme, akonáhle dovŕši prvé tri
roky svojho detstva. Ale ja sa veľmi divím, keď pozorujem ten veľký rozdiel
v tom, čo sa dialo s primitívnou a obraznou archou a čo s druhou,
pravou Archou zmluvy. Hoci starozákonná archa nemala žiadnu inú dô-
ležitosť, než že predobrazovala Máriu a tajomstvá s Ňou spojené, predsa,
keď ju kráľ Dávid prenášal na rôzne miesta a keď neskoršie Šalamún,
jeho syn, ju umiestnil v chráme ako v patričnom mieste pre ňu, všetko sa
konalo s veľkou slávou a radosťou toho dávneho ľudu, ako ukazuje slávny
sprievod, ktorý usporiadal kráľ Dávid z domu Abinadaba do domu
Obededoma (2 Kráľ 6,10) a potom do stánku na Sione jeho vlastného
mesta; podobne keď ju Šalamún prenášal zo Sionu do nového chrámu,
ktorý vystavil ako dom Boží a dom modlitby podľa rozkazu Pána.
417. Pri všetkých týchto príležitostiach starodávnu archu úmluvy
niesli s verejnou úctou a veľmi okázalými oslavami, pri zvukoch hudby,
s tancami, obetami, s veselosťou kráľov a všetkého izraelského ľudu, ako
o tom hovoria posvätné dejiny druhej a tretej knihy Kráľovskej a v druhej
a tretej knihe Paralipomenon. Avšak naša pravá a mystická Archa, najsvä-
tejšia Mária, hoci bola najvzácnejšia, najdrahocennejšia a úcty najhodnej-
šia zo všetkých tvorov, nebola privedená do chrámu s takou slávou a oká-
zalosťou. Pri prenášaní tejto mystickej Archy chýbali obety zvierat,
 204 Kniha I.
kráľovská pompa a kráľovský majestát; z domu Jej otca Joachima Ju niesla
v náručí Jej pokorná matka Anna, ktorá, hoci nebola veľmi chudobná,
priala si niesť svoju milovanú dcéru na svojich rukách, aby Ju priniesla do
chrámu bez okázalosti bohatstva, sama a ľuďmi nepovšimnutá. Sláva
a majestát tohoto sprievodu, podľa priania Najvyššieho, mali byť božské
a neviditeľné. Všetky posvätné deje a tajomstvá najsvätejšej Márie sú také
vznešené a skryté, že podľa nevyspytateľných ustanovení Pána mnohé
z nich sú skryté až do dnešného dňa. On drží vo svojich rukách čas a hodinu
pre zjavenie všetkých vecí i každej zvlášť.
418. Naplnená úžasom nad týmto divom, kľačiac pred prítomnosťou
Najvyššieho a chváliac Jeho vysoké úsudky, Najvyšší ma poctil nasledujúcim
vysvetlením: "Vedz, duša moja, že ak som to zariadil tak, aby archu
Starého Zákona uctievali s takou veľkou oslavou a vonkajšou okázalos-
ťou, stalo sa tak preto, že bola najvernejším obrazom Tej, ktorá mala byť
Matkou vteleného Slova. Prvá archa bola hmotná a neživá a oslavu i oká-
zalosť pre ňu bolo možné konať bez všetkých ťažkostí; ale pre pravú
a živú Archu, Máriu, nechcel som voliť toľkú oslavu, kým žila na zemi
v smrteľnom tele, pretože ty aj ostatné duše máte na Ňu počas vášho putovania
hľadieť ako na príklad. Neprajem si, aby tí, ktorí sú zapísaní
v mojej pamäti pre večné vyvolenie, očakávali počas smrteľného života
pocty, nerozvážnu chválu a potlesk ľudí ako časť odmeny za ich prácu,
ktorú konajú pre moju česť a v mojej službe. Ani nesmú byť vystavení
nebezpečenstvu rozdeľovať lásku medzi svojím Bohom, ktorý ich
ospravedlňuje a robí svätými a tými, ktorí ich iba za takých vyhlasujú. Iba
jediný Stvoriteľ ich stvoril, zachováva, osvecuje a chráni ich; preto ich
láska a pozornosť musí byť jediná a nerozdelená a nesmie sa odvracať ani
kvôli vďačnej pozornosti k tým, ktorí ich ctia ako spravodlivých. Láska
Božia je výsostne citlivá, ľudská vôľa je príliš slabá a obmedzená; ak je
ešte rozdelená, môže byť iba malá a veľmi nedokonalá vo svojej činnosti
a ľahko celkom zmizne. Preto som si neprial, aby Tá, ktorá mala byť prí-
kladom všetkej svätosti a pod Mojou ochranou bola bez každého nebezpe-
čenstva pádu, bola oslavovaná alebo zvlášť ctená za svojho života, alebo
aby Ju priniesli do chrámu s vonkajšou okázalosťou a poctou."
419. „Okrem toho poslal som z neba svojho Jednorodeného a stvoril
som Tú, ktorá mala byť Jeho Matkou za tým účelom, aby som vyviedol
svet z bludov a zbavil klamu smrteľníkov, ktorí ustanovili nespravodlivé
a hriešne zákony, podľa ktorých chudobní majú byť opovrhovaní a bohatí
ctení, pokorní majú byť ponižovaní a pyšní vyvyšovaní, cnostní ohováraní
a hriešni chválení, nesmelí a skromní považovaní za bláznov a spupní za
hrdinov; chudoba sa má považovať za hanbu a nešťastie, kdežto bohat-
 Zväzok prvý 205
stvo, nádhera, okázalosť, lesk, pocty, pomíňajúce rozkoše majú si pochabí
a telesní ľudia ceniť a vyhľadávať. Vtelené Slovo a Jeho Matka toto všetko
mali svojím príchodom medzi ľudí karhať a zavrhovať ako podvodné
a klamné, aby smrteľníci mohli poznať to hrozné nebezpečenstvo, ktoré
skrýva slepé milovanie a podporovanie tých klamných, zmyselných rozkoší,
v ktorých žijú. Pre túto nezmyselnú lásku sa stáva, že tak vytrvalo
utekajú pred pokorou, tichosťou a chudobou a vyhýbajú sa všetkému, čo
patrí k pravej cnosti pokánia a sebaodriekania. A predsa iba tieto cnosti sú
prijateľné a príjemné mojim očiam a v súhlase s mojou spravodlivosťou;
lebo sväté, čestné a spravodlivé skutky odmením večnou slávou, kdežto
opačné potrestám večným trestom."
420. Túto pravdu pozemské a telesné oči nevidia a nevšímajú si svetlo,
ktoré ich učí. Ty však, duša, pozoruj túto pravdu, zapíš si ju do srdca
a vezmi si príklad z vteleného Slova a Jeho Matky a verne ich nasleduj.
Ona bola svätá a podľa môjho úsudku Kristovi najmilšia; patrila Jej všetka
úcta a chvála ľudí, ba oveľa viac, než Jej mohli vzdať, ale napriek
tomu, čo sa Jej týkalo, zariadil a ustanovil som to tak, aby vtedy nedostala
žiadnu úctu a uznanie a aby ako Učiteľka pravdy mohla byť najžiarivej-
ším príkladom všetkého, čo je sväté, dokonalé, úctyhodné a najspoľahlivejšie
pre poučenie a vedenie mojich vyvolených. Mala byť žiariacim
príkladom pokory, odlúčenosti, pohŕdania a ošklivenia si veľkej márnosti
sveta, lásky k utrpeniu, k protivenstvám, k urážkam, k súženiam a pohaneniu,
ktoré spôsobili tvorovia. Všetka chvála a uznanie od sveta sa protiví
a odporuje svätosti a ja som ustanovil, aby najčistejšia Mária nebola
tým obťažovaná, ani si neprajem, aby sa moji priatelia tešili chvále
a uznaniu sveta, alebo v tom mali záľubu. Ak sa niekedy prihodí, že pre
moju slávu ich svet pozná, nestáva sa tak preto, že si to žiadali alebo
hľadali, ale preto, že sa odovzdávajú mojej Prozreteľnosti zachovávajúc
pokoru a zmýšľanie primerané ich stavu. Pre seba vyhľadávajú a milujú
to, čím svet pohŕda a o čo sa vtelené Slovo a Jeho najsvätejšia Matka
snažili a čo učili." Toto bola odpoveď, ktorú mi dal Pán na môj úžas
a otázku, a tak ma poučil o tom, čo mám hľadať a o čo sa snažiť.
421. Keď sa naplnili tri roky, ktoré Pán ustanovil, Joachim a Anna
s niekoľkými svojimi príbuznými sa vydali na cestu z Nazaretu, a Jej matka
niesla na rukách pravú a živú Archu úmluvy, najsvätejšiu Máriu, aby Ju
uložili vo svätom chráme jeruzalemskom. Krásne dieťa s horlivou a láskyplnou
silnou túžbou bežalo za vôňou mastí svojho Milého a hľadalo
v chráme Toho, ktorého nosilo vo svojom srdci. Pozemskí tvorovia si tento
nepatrný sprievod sotva všimli, neviditeľne ho však sprevádzali anjelskí
duchovia, ktorí aby túto udalosť oslávili, prišli z neba vo väčšom po-
 206 Kniha I.
čte než obyčajne ako jej stráž a spievali nebeské piesne slávy a chvály
Najvyššiemu. Nebeská Kňažná ich videla a počula, keď zrýchľovala svoje
krásne kroky pred tvárou Najvyššieho a pravého Šalamúna. Tak pokračovali
celou cestou z Nazaretu do Jeruzalema. Tiež rodičia svätého dieťatka
Márie cítili v srdci veľkú radosť a duchovnú útechu.
422. Keď prišli na miesto, pri vstupovaní do chrámu svätá Anna vzala
svoju dcéru a Paniu za ruku a spolu so svätým Joachimom za jeho pomoci
vošli dovnútra. Všetci traja predniesli Pánovi zbožnú modlitbu; rodičia
obetovali Bohu svoju dcéru a presväté dieťa s najhlbšou pokorou, klaňaním
a chválou obetovalo seba. Iba Ona sama videla, že Najvyšší Ju prijal
v božskom lesku, ktorý naplnil chrám a počula Hlas hovoriť k Nej: "Poď
moja Milá, Nevesta moja, poď do môjho chrámu, kde si prajem počuť
tvoj hlas chvály a klaňanie." Po vykonaní svojich modlitieb vstali a odobrali
sa ku kňazovi. Rodičia odovzdali svoje dieťa do jeho rúk a on im
udelil svoje požehnanie. Spoločne Ju viedli potom k tej časti chrámových
budov, v ktorej bývalo veľa mladých dievčat, aby ich tu v odlúčenosti vychovávali
a učili cnostnému správaniu sa, pokiaľ nedosiahli dosť vysoký
vek pre vstup do manželského stavu. Bolo to miesto odlúčenosti zvlášť
vybrané pre prvorodené dcéry z kráľovského rodu Júdovho a kňazského
rodu Lévi.
423. Ku vchodu týchto obydlí viedlo pätnásť schodov. Iní kňazi zostúpili
po týchto schodoch, aby uvítali požehnané dieťa Máriu. Ten, ktorý
Ju prijal, bol podľa zákona z nižšieho rádu. Postavil Ju na prvý stupeň
a Mária sa z jeho dovolením obrátila, pokľakla pred Joachimom a Annou,
požiadala ich o požehnanie a pobozkajúc im ruky odporúčala sa do ich
modlitieb. Svätí rodičia s vrelými slzami Jej dali svoje požehnanie, na čo
Ona bez všetkej pomoci vystúpila po tých pätnástich schodoch. Náhlila sa
hore s nevídanou horlivosťou a radosťou, ani sa neobzerala a neronila
slzy, ani neprejavila žiaden detský zármutok pri lúčení sa so svojimi rodič-
mi. Vzbudilo to obdiv tých, ktorí Ju videli, ako je v takom útlom veku
plná zvláštnej dôstojnosti a pevnosti ducha. Kňazi Ju prijali medzi ostatné
devy a svätý Simeon Ju zveril učiteľkám, z ktorých jedna bola prorokyňa
Anna. Táto svätá žena, ktorú pripravila zvláštna milosť a osvietenie Pána,
si dieťa Joachima a Anny s radosťou vzala na starosť. Považovala túto
úlohu za zvláštne vyznamenanie od Božskej Prozreteľnosti a zaslúžila si
ho svojou svätosťou a cnosťami, že dostala za učeníčku Tú, ktorá mala
byť Matkou Božou a Paňou všetkého tvorstva
424. Jej rodičia Joachim a Anna so zármutkom nastúpili spiatočnú
cestu do Nazaretu, teraz už chudobní a bez vzácneho pokladu ich domu.
Ale Najvyšší ich potešil a posilnil v ich zármutku. Svätý kňaz Simeon,
 Zväzok prvý 207
hoci vtedy ešte nepoznal tajomstvo ukryté v dieťati Márii, obdržal veľké
osvietenie o Jej svätosti a zvláštnom vyvolení od Pána. Tiež ostatní kňazi
pozerali na Ňu s veľkou úctou a vážnosťou. Vystúpením po pätnástich
schodoch dieťa splnilo to, čo videl Jakub vo sne; lebo aj tu boli anjeli zostupujúci
a vystupujúci: jedni sprevádzali, iní stretávali svoju Kráľovnú,
keď sa náhlila hore; hore čakal Boh, aby Ju privítal ako svoju Dcéru a nevestu.
Ona tiež s pocitmi lásky cítila, že toto bol skutočne dom Boží
a brána nebeská.
425. Keď dieťa Máriu priviedli k učiteľke, s najhlbšou pokorou pokľaklo
pred ňou a žiadalo ju o požehnanie. Prosila, aby Ju prijala medzi
tie, ktoré boli pod jej dozorom a ktoré sa riadili jej vedením a radami a
poslúchali ju a prosila o láskavú trpezlivosť v prácach a obtiažach, ktoré
snáď spôsobí. Prorokyňa Anna, Jej učiteľka, Ju prijala s veľkou radosťou
a povedala Jej: "Dcéra moja, vo mne budeš mať zástupkyňu matky; budem
sa starať o Teba a o Tvoje vzdelanie so všetkou možnou starostlivos-
ťou." Potom sväté dieťa s tou istou pokorou pristúpilo ku všetkým
prítomným dievčatám, aby ich oslovilo; každú pozdravila a objala, ponú-
kajúc sa im k službám a žiadala ich, aby ako staršie a pokročilejšie v plnení
povinností svojho stavu než Ona Ju poučovali a riadili. Tiež im
ďakovala, že bez jej zásluhy Ju prijali do svojej spoločnosti.
Poučenie, ktoré mi dala najsvätejšia Panna Mária
426. Dcéra moja, najväčšie šťastie, aké môže duša dostať v tomto
smrteľnom živote je, keď ju Všemohúci povolá do svojho domu, zasväteného
Jeho službe. Týmto dobrodením vyslobodzuje dušu z nebezpečenstva
otroctva a zbavuje ju biednej svetskej služobnosti, kde zbavená pravej
slobody je svoj chlieb v pote svojej tváre. Kto je tak tupý a pochabý, aby
nevidel nebezpečenstvo svetského života, zmäteného všetkými mrzkými
a hriešnymi predpismi a zvykmi, zavedenými diabolskou prefíkanosťou
a ľudskou prevrátenosťou? Lepšia stránka je rehoľný život a odlúčenosť;
v nej je bezpečnosť, vonku je trápenie a búrlivé more plné zármutku a nespokojnosti.
Následkom tvrdosti srdca a úplného zabúdania na spásu svojej
duše ľudia túto pravdu nepoznajú a nevábi ich jej požehnanie. Ty však,
duša, nebuď hluchá na hlas Najvyššieho, dbaj naň a odpovedaj naň svojimi
skutkami. Chcem ťa upozorniť, že jedným z najväčších satanových
osídiel je, že prekáža volaniu Pána, kedykoľvek sa snaží prilákať a nakloniť
dušu k životu v dokonalosti v Jeho službe.
427. Už samotný verejný a posvätný výkon prijímania rehoľného rú-
cha a vstupovanie do rehoľného stavu, hoci nie vždy sa koná s náležitou
horlivosťou a čistotou úmyslu, stačí roznietiť hnev a zúrivosť pekelného
 208 Kniha I.
draka a jeho diablov, lebo tí vedia, že tento čin slúži nielen na slávu Pána
a Jeho svätých anjelov, ale že rehoľný život tiež dušu privedie ku svätosti
a dokonalosti. Veľmi často sa stáva, že tí, ktorí prijali rehoľné rúcho zo
svetských a ľudských pohnútok, neskoršie bývajú obdarení božskou
milosťou, ktorá ich zdokonaľuje a všetko napravuje. Keď je to možné,
i keď zo začiatku chýbal dobrý úmysel, o čo viac bude ešte mocnejšie
a účinnejšie svetlo a vplyv milosti a disciplíny rehoľného života, keď duša
do neho vstúpi pod vplyvom božskej lásky a s úprimnou horlivou túžbou
hľadať Boha, slúžiť Mu a milovať Ho?
428. Keď teda Najvyšší najprv napraví a povznesie tých, ktorí z akejkoľvek
príčiny vstupujú do rehoľného stavu, je zaiste iba spravodlivé, aby
tiež oni, odvracajúc sa od sveta, odvrátili od neho tiež svoje oči a vyhladili
zo svojej pamäti všetky jeho obrazy a zabudli na všetko, čo takým
chvályhodným spôsobom opustili. Tí, ktorí túto požiadavku zanedbávajú
a sú Bohu nevďační a neverní, nepochybne budú potrestaní ako Lótova
žena /Gen 19,26/, i keď pre veľkú Božiu dobrotu nie sú trestaní takým verejným
a viditeľným spôsobom; predsa však trpia vnútorne, ostávajú
chladní a suchopárni, bez horlivosti alebo pokroku v cnosti. Milosť ich
opustila, a preto nedosiahnu cieľ svojho povolania, nerobia v zbožnosti
žiaden pokrok, ani v nej nenachádzajú žiadnu útechu a nezaslúžia si, aby
ich Pán navštevoval ako svoje dietky, ale aby boli ponechaní sami na
seba, aby si sami poradili ako neverní a utečení otroci. Pamätaj, Mária, že
Ti musí byť celý svet ukrižovaný a mŕtvy; že naň nesmieš mať žiadne
spomienky, neuchovávaj žiadne obrazy, nevenuj mu žiadnu pozornosť, ani
nemaj žiadnu náklonnosť k niektorému jeho tvorovi. Keď je niekedy potrebné,
aby si preukázala lásku svojim blížnym, hľaď, aby si ju dobre
usporiadala a vopred poistila dobro svojej duše, jej bezpečnosť a pokoj,
jej vnútorný pokoj a mier. Napomínam Ťa, aby si v týchto bodoch, nakoľ-
ko je to bez hriechu možné, išla až do najväčšej krajnosti, ak chceš ostať
v mojej škole.
K a p i t o l a 2
O zvláštnej milosti, ktorú Všemohúci udelil najsvätejšej Márii,
len čo sa usadila v chráme
429. Keď sa nebeské dieťa rozlúčilo so svojimi rodičmi a začalo život
v chráme, učiteľka Jej určila miesto medzi ostatnými dievčatami,
z ktorých každá obývala prístenok, či malú izbičku. Nebeská Kňažná sa
položila tvárou na dlažbu a pobozkala ju, vediac, že je to miesto sväté
 Zväzok prvý 209
a časť chrámu. Pokorným klaňaním vzdávala Pánovi vďaky za toto nové
dobrodenie a ďakovala i zemi za to, že Ju niesla a dovolila Jej stáť na
tomto svätom mieste, lebo sa pokladala za nehodnú, aby po nej chodila,
alebo na nej bývala. Potom sa obrátila k svojim svätým anjelom a povedala
im: "Nebeskí princovia, poslovia Všemohúceho, najvernejší priatelia
a spoločníci, prosím vás zo všetkých síl svojej duše, aby ste zostali so
mnou v tomto svätom chráme môjho Pána a ako moji bdelí strážcovia pripomínajte
mi všetko, čo mám konať; poučujte a riaďte ma ako učitelia
a vodcovia mojich skutkov, aby som mohla vo všetkom plniť dokonalú
vôľu Najvyššieho, uspokojovať svätých kňazov, poslúchať svoje učiteľky
a spoločníčky." A obrátiac sa najmä k tým, o ktorých som sa vyššie
zmienila ako o dvanástich anjeloch Apokalypsy, povedala im: "A vás,
moji vyslanci, prosím, ak vám to dovolí Všemohúci, aby ste išli a potešili
mojich svätých rodičov v ich zármutku a opustenosti."
430. Medzitým, čo dvanásť anjelov vykonávalo Jej prianie, Mária zotrvala
s ostatnými anjelmi v nebeskom rozhovore. Začala cítiť nadprirodzený
účinok veľkej moci a sladkosti, ktoré Ju oduševňovali a povznášali
do žiaru extázy a Najvyšší ihneď nariadil serafínom, aby Jej pomá-
hali pri osvecovaní a príprave Jej najsvätejšej duše. Okamžite Ju naplnilo
božské svetlo a sila, ktorá zdokonalila a prispôsobila Jej schopnosti k tajomstvám,
ktoré Jej teraz mali byť ukázané. Takto pripravené a sprevádzané
Jej a mnohými inými svätými anjelmi uprostred žiariacich zástupov
bolo nebeské dieťa s telom i dušou vynesené do najvyššieho neba, kde Ho
s primeranou dobrotivosťou a radosťou prijala Najsvätejšia Trojica. S hlbokou
úctou a pokorou padla pred najmocnejším a najvyšším Pánom na
svoju tvár, ako to obyčajne robievala vo všetkých svojich videniach. Potom
Ju nové účinky božského svetla opäť premenili tak, že priamym nazeraním
videla samého Boha z tváre do tváre. Toto bolo po druhý raz
v prvých troch rokoch Jej života, že sa Jej Boh ukázal priamym spôsobom.
431. Žiaden ľudský jazyk, alebo akákoľvek rozumová schopnosť nikdy
nemôže popísať účinky tohoto videnia a podieľanie sa na Božskej
podstate. Božská Osoba Otca hovorila k budúcej Matke svojho Syna:
"Holubička moja, milá moja, prajem si, aby si videla poklady mojej nezmeniteľnej
Bytosti a nekonečnej dokonalosti a tiež poznala skryté dary
určené pre duše, ktoré som vyvolil za dedičov svojej slávy a ktoré sú vyslobodené
krvou a životom Baránka. Pozri, Dcéra moja, aký som štedrý
ku svojim tvorom, ktorí ma poznajú a milujú; aký pravdivý vo svojich
slovách, verný vo svojich sľuboch, aký mocný a obdivuhodný o svojich
dielach. Pozoruj, Nevesta moja, ako je nevýslovne pravdivé, že kto ma na-
 210 Kniha I.
sleduje, nechodí vo tme. Prajem si, aby si ty, moja jediná vyvolená, bola
očitou svedkyňou tých pokladov, ktoré mám v zásobe pre povýšenie pokorných,
obohatenie chudobných, vyvýšenie utlačovaných a ako odmenu
za všetko, čo smrteľní ľudia konajú a trpia pre moje Meno."
432. V tomto videní Božstva boli svätému dieťaťu ukázané aj iné
veľké tajomstvá, lebo ako je nekonečný predmet ukázaný duši v takom
opakovanom nazeranom videní, tak ten, ktorý ostáva na videnie, bude
vždy nekonečný a bude vzbudzovať väčší a väčší obdiv a lásku v tom, kto
ním bol obdarený. Najsvätejšia Mária odpovedala Pánovi slovami: "Najvyšší,
zvrchovaný a večný Bože, nepochopiteľný si vo svojej skvelosti,
prehojný v bohatstve, nevysloviteľný v tajomstvách, nanajvýš verný vo
svojich sľuboch, pravdovravný v slovách, najdokonalejší vo svojich
dielach, lebo Ty si Pán, nekonečný a večný vo svojej podstate a dokonalosti.
Čo však, najvyšší Pane, si má moja maličkosť počať pred tvá-
rou Tvojej velebnosti? Uznávam, že som nehodná pozrieť na Tvoju veľ-
kosť, predsa však veľmi potrebujem Tvoju pozornosť. V Tvojej prítomnosti,
Pane, všetko tvorstvo je ako nič. Čo mám robiť ja, Tvoja služobnica,
keď som iba prach? Splň na mne všetky svoje žiadosti a priania; a keď
ťažkosti a prenasledovania, pokora a tichosť, ktoré smrteľníci trpezlivo
znášajú, sú v Tvojich očiach také vzácne, nedopusť, o Milý môj, aby som
bola pripravená o taký bohatý poklad a záruku Tvojej lásky. Ale čo sa týka
zásluh za tie utrpenia, tie daj svojim služobníkom a priateľom, ktorí ich
viac zasluhujú ako ja, lebo ja som ešte nepracovala v Tvojej službe a pre
Tvoje zaľúbenie."
433. Najvyšší bol veľmi potešený žiadosťou nebeského dieťaťa a dal
Jej na vedomie, že cez celý život bude trpieť a pracovať pre Jeho lásku,
ale nezjavil Jej poriadok a spôsob, akým to dopustí. Nebeská Kráľovná
vzdala vďaky za to dobrodenie a požehnanie, že Ju vyvolil na prácu a utrpenie
pre slávu Božieho Mena. Horela túžbou, aby si zaistila také dobro
a prosila Boha, aby Jej dovolil v Jeho prítomnosti urobiť štyri sľuby: čistotu,
chudobu, poslušnosť a ustavičné uzavretie v chráme, do ktorého Ju
povolal. Na túto žiadosť Jej Pán odpovedal: "Nevesta moja, moje myš-
lienky sa povznášajú nad všetko, čo je stvorené, a ty, moja vyvolená, ešte
nevieš, čo sa ti v živote prihodí a ešte nerozumieš, prečo nie je možné úplne
splniť tvoju horlivú žiadosť, na ktorú teraz pomýšľaš. Sľub čistoty dovoľujem
a prajem si, aby si ho vykonala; prajem si, aby si sa od tohoto
okamihu zriekla pozemského bohatstva. Tiež chcem, aby si - nakoľko je
možné - zachovávala aj to, čo sa týka ostatných sľubov tak, ako by si ich
vykonala. Tvoja túžba sa splní cez mnohé iné panny v blížiacom sa zá-
kone milosti; pretože v snahe, aby nasledovali teba a slúžili mne, vykonali
 Zväzok prvý 211
tie isté sľuby a budú žiť spoločne v komunite a budeš Matkou mnohých
dcér."
434. Presväté dieťa potom v prítomnosti Pána urobilo sľub čistoty
a v ostatných sľuboch, bez toho, aby sa viazala, zriekla sa všetkej náklonnosti
k pozemským a stvoreným veciam. Okrem toho urobila predsavzatie,
že z lásky k Bohu bude poslúchať všetkých tvorov. V plnení týchto
predsavzatí bola oveľa presnejšia, horlivejšia a vernejšia ako tí, ktorí tie
sľuby urobili alebo urobia. Po tomto hneď to jasné a priame nazeranie na
Boha prestalo, ale Ona nebola hneď navrátená svetu. Bola ponechaná
v najvyššom nebi a požívala iné obrazné videnie Pána v stave nižšieho vytrženia
a v spojení s týmto videla iné tajomstvá.
435. V tomto druhoradom obraznom videní niektorí zo serafínov,
ktorí sú najbližšie pri Pánovi, pristúpili k Nej a na Jeho rozkaz obliekli
a ozdobili Ju takto: Predovšetkým Jej zmysly boli osvietené jasným svetlom,
ktoré ich naplnilo milosťou a krásou. Potom Ju zaodiali plášťom, či
tunikou neobyčajného lesku a krásy, opásali Ju opaskom z rôznofarebných
a priehľadných nádherne žiariacich drahokamov, ktoré Ju zdobili nad ľudské
pochopenie a naznačovali nepoškvrnenú čistotu a rôzne hrdinské
cnosti Jej duše. Dali Jej tiež náhrdelník neopísateľnej krásy, na ktorom
boli tri veľké drahokamy značiace tri veľké cnosti, vieru, nádej a lásku;
tento náhrdelník Jej dali okolo krku a nechali padať na prsia, akoby ukazoval,
že tam je sídlo tých vzácnych cností. Ozdobili tiež Jej ruky siedmimi
prsteňmi nevídanej krásy, čím chcel Duch Svätý oznámiť, že Ju v najvyššom
stupni obohatil svojimi darmi. K všetkému tomu Najsvätejšia
Trojica korunovala Jej hlavu kráľovským diadémom (čelenkou) z prevzácneho
materiálu povysádzaným najdrahšími kameňmi a tým Ju ustanovil za
svoju Nevestu a Cisárovnú neba. Na potvrdenie toho biele žiariace rúcho
bolo ozdobené písmenami či znakmi z najčistejšieho a najviac trblietavé-
ho zlata oznamujúce: Mária, Dcéra večného Otca, Nevesta Ducha Svätého
a Matka pravého Svetla. Tomuto poslednému menu či titulu nebeská Pani
nerozumela, anjeli však, ktorí pomáhali pri týchto nových zvláštnych obradoch,
mu rozumeli a unesení obdivom chválili Autora, ktorý Jej to meno
dal. Nakoniec sa pozornosť všetkých anjelských duchov obrátila k Najvyššiemu
a od trónu Najsvätejšej Trojice vychádzal hlas, ktorý oslovil
najsvätejšiu Máriu a hovoril Jej: "Ty budeš na veky našou Nevestou, na-
šou milovanou a vyvolenou zo všetkých tvorov; anjeli ti budú slúžiť
a všetky národy ťa budú nazývať blahoslavenou." (Lk 1,48).
436. Keď malá Vládkyňa bola takto odiata dvorným šatom Božstva,
slávilo sa potom také slávne a obdivuhodné zasnúbenie, aké nikdy nemohlo
prísť na myseľ ani tým najvyšším cherubínom a serafínom, lebo Naj-
 212 Kniha I.
vyšší Ju prijal ako svoju jedinú Nevestu a udelil Jej najvyššiu hodnosť,
akú tvor môže dostať. Uložil v Nej svoje Božstvo v osobe Slova a s Ním
všetky poklady milostí prináležiacich takému vysokému postaveniu. Zatiaľ
najpokornejšia z pokorných topila sa v priepasti lásky a obdivu, ktoré
v Nej spôsobili tieto výsady a dobrodenia a prehovorila za prítomnosti
Pána; "Najvyšší Kráľu a nevystihnuteľný Bože, kto si Ty a kto som ja, že
Tvoja blahosklonnosť zhliadla na mňa, ktorá som iba prach nehodný také-
ho milosrdenstva? Vidiac v Tebe, Pane môj, ako v jasnom zrkadle, Tvoju
nezmeniteľnú podstatu, vidím a poznám neomylne svoju nízkosť a biednosť,
obdivujem Tvoju veľkosť a pohŕdam svojou ničotou. Pri pohľade na
Teba som zničená a stratená v úžase, že nekonečná Velebnosť sa skláňa
k takému nízkemu červíkovi, ktorý zasluhuje iba zabudnutie a pohŕdanie
všetkých tvorov. Ó, Pane, moje jediné dobro, aký si zvelebený a vyvýšený
v tomto čine! Aký úžas si spôsobil cezo mňa u anjelov, ktorí poznávajú
Tvoju nekonečnú štedrosť, veľkomyselnosť a milosrdenstvo v tom, že
dvíhaš z prachu tú, ktorá je taká chudobná a staviaš ju medzi kniežatá (Ž
112,7)! Prijímam Ťa, ó Kráľu a Pane môj, za svojho Ženícha a ponúkam
sa Ti za otrokyňu. Nedopusť, aby sa môj rozum zaoberal niečím iným,
alebo aby si moja pamäť zachovala nejaký iný obraz a moja vôľa hľadala
nejaký iný predmet zaľúbenia okrem Teba, moje najvyššie dobro, moja
pravá a jediná Láska. Nech moje oči nepozerajú na ľudských tvorov
a moje schopnosti a zmysly nech si nevšímajú nič okrem Teba a toho, čo
Tvoja Velebnosť nariadi. Ty jediný pre Tvoju nevestu a ona iba pre Teba,
nezmeniteľné a večné dobro."
437. Najvyšší prijal s nevýslovným zaľúbením toto zvolenie najvyš-
šej Kňažnej na uzavretie nového zasnúbenia s Jej presvätou dušou. Vylial
na Ňu všetky poklady svojich milostí a moci ako na svoju pravú Nevestu
a Paniu všetkého tvorstva, poučil Ju, aby žiadala čokoľvek podľa svojho
priania a uistil Ju, že Jej nič neodoprie. Táto najpokornejšia Holubička ihneď
s najvrúcnejšou láskou začala prosiť Pána, aby poslal na svet svojho
Jednorodeného ako liek pre smrteľných ľudí; aby všetkých ľudí povolal
k pravému poznaniu jeho Božstva; aby Jej prirodzení rodičia, Joachim
a Anna, obdržali viac darov z Jeho pravice; aby chudobných a zarmútených
potešil a posilnil v ich ťažkostiach a v nej aby sa splnila dobroľúbezná
vôľa Božia. Toto boli niektoré z naliehavejších žiadostí, ktoré nová
Snúbenka predniesla pri tejto príležitosti Najsvätejšej Trojici. A všetky anjelské
zástupy spievali nové piesne obdivu na chválu Najvyššieho, zatiaľ
čo pri nebeskej hudbe anjeli, ktorých určil Najvyšší, niesli späť sväté
dieťa z najvyššieho neba na jeho miesto v chráme, odkiaľ ho predtým odniesli.
 Zväzok prvý 213
438. Aby hneď uskutočnila, čo v prítomnosti Pána sľúbila, išla k svojej
učiteľke a ponúkla jej všetko, čo Jej matka, svätá Anna, zanechala pre
Jej pohodlie a zaopatrenie, okrem niekoľkých kníh a šiat. Žiadala ju, aby
to rozdala chudobným, alebo použila na akýkoľvek iný účel podľa svojho
priania a Jej aby nariadila, čo a ako má robiť. Obozretná žena (ktorou
bola, ako som už povedala, prorokyňa Anna) vedená božským vnuknutím
schválila a prijala túto ponuku krásneho dieťaťa a ponechala Ju celkom
chudobnú a zbavenú všetkého, okrem šiat, ktoré mala na sebe. Rozhodla
sa, že sa bude o Ňu starať zvláštnym spôsobom ako o opustenú a chudobnú.
Všetky ostatné dievčatá mali peniaze na bežné výdavky a istý obnos
určený na zaobstaranie šatstva a na iné potreby a drobné výdavky podľa
ich priania.
439. Svätá žena sa najprv poradila s najvyšším kňazom a potom dala
svojmu najmilšiemu dieťaťu životné pravidlá. Takto Kňažná a Pani všetkého
tvorstva zbaviac sa všetkého a odovzdajúc sa získala úplnú slobodu
a odlúčenosť od všetkých tvorov i od seba samej a nemala ani nežiadala
nič iné, iba jedine najvrúcnejšiu lásku k Bohu a svoje vlastné poníženie
a pokorenie. - Vyznávam svoju veľkú nevedomosť, biednosť a nepatrnosť,
pre ktoré som úplne nehodná vysvetľovať také nadprirodzené a skryté tajomstvá.
Lebo čo môže povedať taká neužitočná a biedna žena, kde
skúsené jazyky múdrych a veda i láska najvyšších cherubínov a serafínov
sú nútené mlčať? Keby ma poslušnosť neospravedlňovala, viem, ako veľ-
mi by som sa takým pokusom previnila proti veľkosti týchto tajomstiev.
Avšak i pri tejto poslušnosti sa trasiem a obávam, že to, čo som pre nevedomosť
vynechala, je možno väčšie, a to, čo viem a hovorím, je bezvýznamnejšia
časť všetkých tých tajomstiev a činov tohoto Mesta Božieho,
najsvätejšej Márie.
Poučenie najsvätejšej Panny Márie
440. Dcéra moja, medzi veľké a nevýslovné milosti, ktoré mi Všemohúci
v živote udelil, patrila i tá, ktorú si poznala a popísala, lebo týmto
jasným videním Božstva a Jeho nevystihnuteľnej podstaty som získala vedomosti
o najskrytejších záhadách a tajomstvách a v tom ozdobení a zasnúbení
som obdržala preveľké požehnania a cítila som sladkosť Božieho
pôsobenia v mojej duši. Moja túžba, aby som urobila tie štyri sľuby chudoby,
poslušnosti, čistoty a uzavretia či odlúčenosti sa Pánovi veľmi ľúbili
a tým som si zaslúžila, že bohabojní v Cirkvi a v zákone milosti sú
priťahovaní, aby žili s týmito sľubmi, ako sa to v prítomnosti robí. Bol to
začiatok toho, čo vy, rehoľníci, teraz robíte, keď plníte slová Dávidove
v štyridsiatom štvrtom žalme: "Za ňou privedené budú ku Kráľovi
 214 Kniha I.
panny"; lebo Pán ustanovil, aby moje túžby boli základom rehoľného života
a zákona evanjelia. Úplne a dokonale som zachovávala všetko, čom
som Pánovi ponúkla, nakoľko to v mojom životnom stave bolo možné;
nikdy som nepozrela na tvár muža ani na môjho manžela Jozefa, ani na
tváre anjelov, keď sa mi zjavili v ľudskej podobe, hoci som ich všetkých
videla a poznala v Bohu. Nikdy som nemala žiadnu náklonnosť k niektorému
tvorovi, či rozumnému alebo nerozumnému, alebo k akejkoľvek
ľudskej činnosti a snahám. Vo všetkých týchto veciach ma riadil Najvyšší,
buď priamo On sám, alebo nepriamo poslušnosťou, ktorej som sa ochotne
podrobovala.
441. Nezabúdaj, moja najdrahšia, že rehoľný stav ustanovil a posvätil
Najvyšší, aby sa zachovávalo učenie o kresťanskej dokonalosti a pre blízke
napodobnenie života môjho Syna; preto tie duše, ktoré v rehoľnom živote
sú pohrúžené do ospalej nedbalosti voči svojmu veľkému požehnaniu
a vedú ľahostajnejší a voľnejší život ako mnohí ľudia vo svete, sú predmetom
veľkého hnevu Pána a očakáva ich prísnejší súd a trest ako ostatných.
Tiež satan, starý a ľstivý had, vynakladá viac úsilia vo svojich pokusoch
na premoženie rehoľníkov a rehoľníc ako na všetkých ostatných
ľudí vo svete; a keď niektorá rehoľná osoba klesne, celé peklo pracuje
s tou najväčšou úzkostlivosťou a opatrnosťou, aby jej zabránilo použiť
niektorý z mnohých prostriedkov, ktorý rehoľný stav poskytuje pre povstanie,
ako je napríklad poslušnosť, sväté cvičenia a časté používanie
sviatostí. Aby takejto rehoľnej osobe všetky lieky urobil neužitočnými
a neúčinnými, nepriateľ používa tak mnoho ľstivých osídiel, že by to kaž-
dého naplnilo hrôzou, keby to videl. Predsa však veľa z toho možno poznať
z konania a ľstí, ktorými sa nedbalá rehoľná duša snaží brániť svoju
ochabnutosť a ospravedlňuje ju zdanlivo dobrými dôvodmi, ak sa už neprejavuje
neposlušnosťou alebo ešte aj väčšími neporiadkami a pokleskami.
442. Preto buď opatrná, dcéra moja, a obávaj sa takého hrozného
nebezpečenstva. Pozdvihuj sa nad seba s pomocou Božskej milosti a nikdy
nedovoľ, aby tvoja vôľa súhlasila s nejakou nezriadenou náklonnos-
ťou alebo hnutím. Prajem si, aby si sa všetkými silami snažila o odumieranie
svojich vášní, a tak sa stala úplne duchovná. Aby si uhasila
v sebe všetko, čo je pozemské a mohla dospieť k anjelskému životu
a vzťahom. Aby si si zaslúžila meno nevesty Kristovej, musíš prekročiť
medze a oblasť ľudskej bytosti a povzniesť sa do iného stavu a božskej
existencie. Hoci si iba zemou, musíš byť zemou požehnanou, bez tŕňov
vášní, takou, ktorej všetko ovocie je pre jej Pána a Majstra. Ak je tvojím
Ženíchom ten najvyšší a najmocnejší Pán, ktorý je Kráľ kráľov, považuj
 Zväzok prvý 215
pod svoju dôstojnosť, aby si obracala oči a tým viac srdce k takým biednym
otrokom, ako sú ľudskí tvorovia, lebo i anjeli ťa milujú a ctia pre
tvoju dôstojnosť ako nevestu Najvyššieho. Keď aj u ľudí sa pokladá za
opovážlivú a bezmedznú drzosť, ak si nízky človek dovolí uprieť žiadostivý
pohľad na princovu nevestu, aký by to bol potom zločin upierať ho na
nevestu nebeského a všemohúceho Kráľa? A nebol by to menší zločin,
keby ona sama prijímala a dovoľovala takú dôvernosť. Uváž to a nepochybuj,
že trest pripravený za taký hriech je hrozný nad pomyslenie; neukazujem
ti ho viditeľne, aby si vari vo svojej slabosti nezahynula. Očakávam,
že moje poučenia postačia, aby ťa pohli zachovávať všetko, čo ti
radím a ako moja učeníčka ma budeš zo všetkých síl napodobňovať. Dbaj
tiež na to, aby si toto naučenie pripomínala svojim sestrám a dozeraj na
to, aby podľa neho žili.
443. Pani moja a najláskavejšia Kráľovná, s radostnou dušou počú-
vam Tvoje najsladšie slová, také plné ducha a života a prajem si ich zapí-
sať do vnútra svojho srdca spolu s milosťami Tvojho najsvätejšieho Syna,
o ktoré prosím, aby si ráčila pre mňa dosiahnuť. Ak mi dovolíš, budem
hovoriť v Tvojej prítomnosti ako nevedomá učeníčka so svojou Paňou
a Učiteľkou. Žiadam si, ó Matka a moja Ochrankyňa, hoci som taká
nehodná a chabá plniť tie štyri sľuby môjho povolania podľa Tvojich rozkazov
a mojej povinnosti a hoci som v tom taká nehodná a nedbalá; predsa
Ťa prosím, daj mi úplnejšie poučenie, ktoré by ma viedlo a ukazovalo
plnenie tejto povinnosti a doplňovalo tieto sľuby, ktoré si vložila do môjho
srdca.
K a p i t o l a 3
Poučenie o rehoľných sľuboch, ktoré mi udelila nebeská
Kráľovná
444. Moja drahá dcéra, neodopriem ti svoje poučenie, o ktoré si ma
žiadala s túžbou uskutočniť ho; ale prijmi ho s uznalou a zbožnou mysľou
ochotnou nasledovať ho skutkom. Múdry muž hovorí: "Syn môj, ak si sa
zaručil za blížneho svojho a dal si ruku za cudzieho človeka, padol si do
klepca slov svojich úst a lapil si sa v slovách svojich úst." (Prísl 6,1). Pod-
ľa toho ten, kto urobil sľub Bohu, zaviazal svoju vlastnú vôľu, takže už
nemôže slobodne konať, jedine podľa vôle a riadenia Toho, komu sa zaviazal;
lebo je spútaný slovami svojich úst, vyslovenými pri skladaní
sľubov. Pred zložením sľubov mal v rukách voľbu svojej cesty; ale keď sa
 216 Kniha I.
raz zaviazal, nech si pamätá, že úplne stratil slobodu a odovzdal sa Bohu
vo svojich predstavených. Celá skaza alebo záchrana duší závisí od použí-
vania ich slobodnej vôle. Ale pretože väčšina ľudí ju užíva zle a pre svoje
zatratenie, Najvyšší založil rehoľný život pod svätými sľubmi. Tak tvor
jediným použitím svojej slobody pre vykonanie dokonalej a múdrej voľby
môže Božej velebnosti odovzdať tú slobodu, ktorá tak mnohých prevráti,
ak ostáva slobodná a nespútaná vo svojej voľbe.
445. Týmito sľubmi je šťastne stratená sloboda konať zlo a zaistená
sloboda konať dobro. Je to ako uzda, ktorá odvádza od nebezpečenstva
a vedie na rovnú a bezpečnú cestu. Duša je vyslobodená z otroctva a poddanosti
vášní a získava nad nimi novú moc, zaujme miesto ako pani
a kráľovná vo vláde svojho kráľovstva a ostáva poddaná iba zákonu
milosti a vnuknutiam Ducha Svätého. Ak používa celú svoju vôľu jedine
na plnenie všetkého toho, čo sľúbila Bohu, Duch Svätý ju bude ovládať
a riadiť všetko jej konanie. Tvor tým prechádza z postavenia a stavu otroka
do stavu dieťaťa Božieho, z pozemského k anjelskému životu, pretože
skazenosť a zlé účinky hriechu nemôžu prejavovať celú svoju silu. Nie je
možné, aby si v tomto pozemskom živote mohla vypočítať alebo pochopiť
aké a ako mnoho je tých požehnaní a pokladov, ktoré si zhromažďujú
tie duše, ktoré zo všetkých síl a všetkou túžbou sa snažia dokonale zachovávať
rehoľné sľuby. Preto ťa uisťujem, moja najdrahšia, že tí, ktorí sú
dokonalí a presní vo svojich rehoľných povinnostiach, môžu sa vyrovnať,
ba i predísť v zásluhách mučeníkov.
446. Dcéra moja, ty si šťastne začala zhromažďovať tieto požehnania
v ten deň, keď si si vyvolila lepšiu stránku; ale pamätaj si dobre, že si sa
zaviazala večnému a mocnému Bohu, ktorému sú zjavné i najvnútornejšie
tajnosti tvojho srdca. Ak je nízke a ošklivé podvádzať a klamať ľudí
v čestných sľuboch, aké je to potom ohavné byť neverným Bohu v naj-
čestnejších a svätých sľuboch? Ako Tvoj Stvoriteľ, Zachovávateľ
a Dobrodinec požaduje tvoju vďačnosť; ako Otec tvoju úctu; ako Ženích
tvoju vernosť; ako Priateľ priateľské styky; ako najviac Verný mal by podnecovať
tvoju vieru a nádej; ako najvyššie a večné Dobro mal by mať tvoju
lásku; ako Všemohúci mal by mať celú tvoju poslušnosť; ako najspravodlivejší
Sudca, mal by v tebe vzbudzovať pokornú a svätú bázeň.
Proti všetkým týmto príslušnostiam a mnohým iným sa dopúšťaš vierolomnej
zrady, keď nedbáš alebo otáľaš vykonať to, čo si podľa svojho
stavu sľúbila. A ak pri všetkých rehoľniciach, ktoré sa zaviazali k duchovnému
životu, je takým ohavným a hrozným zneuctením nazývať sa nevestami
Kristovými a pritom žiť ako členky a otrokyne diablove, o čo ohavnejšie
by to bolo u teba, veď si obdržala oveľa viac než ony všetky a preto
 Zväzok prvý 217
by si mala všetky predstihnúť v láske a snahe splácať tie neobyčajné dary
a milosti.
447. Uváž, ó duša, aká odporná by si bola pre túto chybu v očiach
Pána i mojich a všetkých anjelov a svätých, lebo my všetci sme svedkami
lásky a vernosti, ktorú ti preukázal ako štedrý, milujúci a verný Ženích.
Varuj sa teda z celého srdca, aby si ho urážala či v malých alebo veľkých
veciach; nenúť Ho, aby ťa opustil a vydal zvieraciemu neporiadku
hriechu; veď vieš, že toto by bolo väčším nešťastím a trestom, než keby
ťa vydal dravým živlom alebo zúrivosti všetkých divokých zvierat alebo
i besneniu diablov. Keby si všetko toto malo na tebe vyliať svoju zlosť
a keby ťa svet zahrnul všetkými trestami a urážkami, to všetko by Ti
menej uškodilo ako jeden všedný hriech proti Bohu, ktorému si povinná
slúžiť a milovať Ho vo všetkom a cez všetko. Žiadny trest tohoto života
nie je taký hrozný ako hriech; lebo každý iný trest končí smrťou, ale vina
hriechu a s ňou i trest môžu byť večné.
448. Každý trest a útrapy tohoto života naplňujú smrteľníkov
strachom a hrôzou iba preto, že pôsobia na zmysly, cez ktoré prichádzajú
s útrapami do úzkeho styku, ale vina hriechu na zmysly nepôsobí, ani ľudí
nenaplňuje hrôzou. Ľudí úplne zaujmú viditeľné veci, a preto prehliadajú
(nedovidia) konečné následky hriechu, ktorým je večný trest v pekle. Hoci
je toto akoby nasiaknuté a nerozlučne spojené s hriechom, ľudské srdce sa
stáva ťažkopádne a lenivé, býva ako otupené a bez rozumu vo svojej
hriešnosti, pretože to teraz svojimi zmyslami necíti. Hoci sa to môže
vidieť a cítiť prostredníctvom viery, táto sama ostáva ľahostajná a mŕtva,
ako by jej vôbec nič nechýbalo. Ó, prenešťastná zaslepenosť smrteľníkov!
Ó, strnulá nedbalosť, ktorá zvieraš v klame tak veľa duší schopných rozumu
a slávy! Niet dostatočných slov alebo viet na popísaniu tohoto hrozného
a ohromujúceho nebezpečenstva. Dcéra moja, náhli sa a so svätou
bázňou utekaj pred takým nešťastným stavom a prenechávaj sa radšej
všetkým útrapám a mukám života, ktoré čoskoro pominú, než aby si sa
vydala takémuto nebezpečenstvu; nič ti nebude chýbať, ak nestratíš Boha.
Mocným prostriedkom k tvojej záchrane bude presvedčenie, že ty v tvojom
stave sa nemáš prehrešiť ani malým hriechom; veľmi sa obávaj
malých vecí, lebo keď sa nevšímajú malé chyby, z toho Najvyšší poznáva,
že ľudské srdce privoláva iné, väčšie. To nie je čistá láska, ktorá sa kvôli
milovanému nevyvaruje každého zneľúbenia.
449. Rehoľné duše majú vo svojich túžbach zachovávať tento
poriadok: aby sa snažili presne plniť povinnosti svojich sľubov a všetkých
cností, ktoré sú s nimi spojené. A len potom, až na druhom mieste sa
môžu zamestnávať dobrovoľnými cvičeniami, takými, ktoré menujeme
 218 Kniha I.
neprikázané. Niektoré duše zvedené diablom, aby sa oddávali nemiernej
horlivosti po dokonalosti, obyčajne prevracajú tento poriadok; tak zatiaľ
čo zanedbávajú vážne povinnosti svojho stavu, dychtia po tom, aby si pridávali
iné, dobrovoľné cvičenia a úkony, ktoré sú obyčajne málo prospeš-
né, alebo pochádzajú od ducha domýšľavosti a zvláštnostkárstva. Tajne si
žiadajú, aby sa na ne pozeralo ako na vynikajúce v horlivosti, zatiaľ však
v skutočnosti sú veľmi ďaleko od začiatku dokonalosti. Neprajem si
vidieť na tebe takú trestuhodnú chybu; najprv plň všetky povinnosti, ktoré
ti ukladajú tvoje sľuby a život komunity a potom si môžeš pridať, čo mô-
žeš podľa svojich možností a vnuknutia Božej milosti. Toto spoločne
okrášli tvoju dušu a urobí ju dokonalou v očiach Božích.
450. Sľub poslušnosti je v reholi najprednejší, lebo obsahuje úplné
zrieknutie a zapretie vlastnej vôle. Týmto sľubom sa rehoľná osoba vzdá-
va akéhokoľvek rozhodovania alebo práva povedať: Ja chcem alebo nechcem,
budem alebo nebudem robiť: to všetko odkladá a zrieka sa toho poslušnosťou,
odovzdávajúc sa úplne do rúk svojich predstavených. Aby si
túto povinnosť splnila, je nutné, aby si sa nepovažovala za múdru; nemysli
si, že si dosiaľ paňou svojich chúťok, prianí a názorov, lebo pravá poslušnosť
musí pochádzať z viery, takže rozkazy predstavených sú cenené,
ctené a vykonávané bez akéhokoľvek skúmania alebo posudzovania. Preto
teda, aby si poslúchala, považuj sa za bytosť bez úsudkov, bez vlastného
života, bez práva hovoriť; ale musíš dovoliť, aby s tebou robili, čo chcú
ako s mŕtvolou, iba živou, aby oddane vykonávala všetko, čo si prajú
predstavení. Nikdy v mysli nepretriasaj, či máš splniť ich rozkaz alebo
nie, ale iba premýšľaj, ako najlepšie by si vykonala, čo bolo rozkázané.
Obetuj svoje náklonnosti a potláčaj všetky svoje chúťky a vášne. A keď
takým účinným rozhodnutím odumrieš všetkým hnutiam svojho ja, nech
poslušnosť je dušou a životom tvojich skutkov. Vôli predstavených musíš
podrobiť a prispôsobiť celú svoju vôľu a všetku jej činnosť, všetky slová
a skutky; nech sa stane tvojou modlitbou, aby si dokázala odložiť svoju
bytosť a prijala inú, novú tak, aby nič nebolo tvoje, aby všetko v tebe bolo
v poslušnosti bez odvrávania alebo odporu.
451. Pamätaj, že najdokonalejší spôsob poslušnosti je, keď sa vyvaruješ
urážať predstaveného tým, že mu ukážeš svoj nesúhlas. Predstavený
má vidieť ochotnú poslušnosť, ktorá ho presvedčí, že jeho rozkazy sa poslúchli
bez odkladu, bez námietky alebo reptania, či slovami alebo gestom.
Predstavení zastupujú Boha a ten, kto poslúcha svojich predstavených,
poslúcha samotného Pána, ktorý je v nich a riadi ich a osvecuje tak,
aby ich rozkazy slúžili duši na spásu. Keď ukážeme predstavenému pohŕdanie,
vzťahuje sa na samého Boha, ktorý prostredníctvom predstave-
 Zväzok prvý 219
ných oznamuje svoju vôľu (Lk 10,16). Musíš byť presvedčená, že Boh ich
povzbudzuje k hovoru a ich slová sú slová samého Všemohúceho. Dcéra
moja, snaž sa byť poslušná, aby si mohla hovoriť o víťazstvách (Prísl
21,28); neboj sa poslúchať, lebo to je bezpečná cesta, natoľko istá, že Boh
na súdny deň nebude brať do úvahy chyby poslušných okrem toho vymaže
aj iné hriechy s ohľadom na obete, ktoré priniesli poslušnosťou. Môj
najsvätejší Syn obetoval svoje predrahé umučenie a smrť zo zvláštnej
lásky k poslušným a získal im zvláštne práva na milosrdenstvo a milosť
i zvláštne výsady pre úspech a dokonalosť vo všetkom, čo konajú z poslušnosti.
I teraz, aby večného Otca uzmieril, pripomína Mu svoju posluš-
nosť až po smrť na kríži (Fil 2,8), a tak uzmieruje Otca s ľuďmi. Pretože
sa mu ľúbila poslušnosť Abraháma i jeho syna Izáka, cítil sa povinný
nielen zachrániť Izáka pred smrťou, keď osvedčil takú poslušnosť, ale učiniť
ho predkom či pradedom vteleného Slova a vyvoliť ho za hlavu a za-
čiatok veľkých požehnaní.
452. Sľub chudoby je veľkodušné zrieknutie sa a uvoľnenie od ťažké-
ho bremena časných vecí. Je to úľava pre ducha, je to pomoc poskytnutá
ľudskej slabosti, sloboda šľachetného srdca, ktoré sa snaží dosiahnuť več-
né a duchovné šťastie. Je to nasýtenie a hojnosť, ktorá zmierňuje smäd po
pozemských pokladoch, a je to zvrchovanosť a vlastníctvo, v ktorom je
založená najušľachtilejšia radosť zo všetkého bohatstva. Toto všetko, dcé-
ra moja, a mnohé iné požehnania obsahuje dobrovoľná chudoba, ale
o všetkom tom synovia sveta nevedia a sú o to olúpení práve preto, že sú
milovníkmi pozemského bohatstva a nepriateľmi tejto svätej a bohatej
chudoby. Nepozorujú, hoci trpia a cítia tú ťažkú váhu bohatstva, ktorá ich
tlačí k zemi a ťahá až dovnútra, aby hľadali striebro a zlato s veľkou úzkosťou,
bezsennosťou v práci a pote, akoby ani neboli ľudia, ale divoká
zver, ktorá nevie, čo trpí a robí. A keď sú takí obťažení pred získaním
bohatstva, o čo viac ich ťaží, keď ho dosiahnu? Nech to dosvedčia tie po-
četné zástupy, ktoré i so svojím bremenom padli do pekla; nech dosvedčia
ich nespočetné starosti o zachovanie ich bohatstva a ešte viac tie neznesiteľné
zákony, ktoré bohatstvo a tí, ktorí ním vládnu, svetu podstrčili, čo sa
vyžaduje pre zachovanie bohatstva!
453. Keď na jednej strane majetok dusí ducha a tyransky ho v jeho
slabosti utláča, ak prekáža najvzácnejšej výsade duše, hľadaniu večných
dobier a Boha samého, je naproti tomu isté, že dobrovoľná chudoba navracia
človeku urodzenosť jeho stavu a oslobodzujúc ho od biednej
služobnosti navracia mu jeho vzácnu slobodu a nadvládu nad všetkými
vecami. Duša nie je nikdy viac paňou, ako keď všetkými vecami opovrhuje,
a len vtedy má pevnejšiu nadvládu a lepšie používa bohatstvo, keď ho
 220 Kniha I.
rozdá alebo ho dobrovoľne opustí; iba tak býva jej túžba po ňom
uspokojená, keď oň nestojí. Potom je srdce od všetkého oslobodené
a stane sa voľné a schopné prijímať Božské poklady, ktoré jej potom
Stvoriteľ poskytuje takmer nekonečnou mierou.
454. Dcéra moja, prajem si, aby si usilovne študovala túto božskú filozofiu
a vedu, na ktorú svet zabúda; a nie iba svet, ale i mnohé rehoľné
duše, ktoré Bohu sľúbili chudobu. Veľký je božský hnev pre túto vinu
a porušovateľov tohto sľubu stihne náhle ťažký a neočakávaný trest. Tým,
že odkladali dobrovoľnú chudobu, odcudzili sa duchu Krista, môjho najsvätejšieho
Syna i všetkému tomu, čomu sme my prišli učiť ľudí v odriekaní
a chudobe. Oni to síce teraz necítia, lebo Sudca mešká a oni sa te-
šia hojnosti, po ktorej túžili; ale na súde ich rozdrví a poľaká prísnosť
trestu väčšieho ako očakávali, na aký si pomysleli, alebo si predstavili pri
svojom zabúdaní na božskú spravodlivosť.
455. Dočasné statky stvoril Najvyšší iba pre zachovanie života; keď
sa nimi dosiahne tento cieľ, ich potreba tým končí. A pretože táto potreba
je obmedzená, rýchle a ľahko uspokojená, nie je žiadna príčina, aby
starosť o nesmrteľnú dušu bola iba chvíľková a dočasná, kým hlad po
bohatstve, taký trvalý a neprestávajúci, ako je to u ľudí zvykom. Je to vrchol
ľudskej prevrátenosti, keď sa zamieňa účel za prostriedok v takej dô-
ležitej a nutnej záležitosti, takže človek venuje všetok svoj čas, všetku pozornosť,
všetko napínanie síl a rozumového nadania iba pre život svojho
tela, ktorého trvanie ani koniec nepozná a naproti tomu z mnohých rokov
svojho života dopraje svojej úbohej duši iba jednu hodinu a to veľmi často
až tú poslednú a najhoršiu z celého svojho života.
456. Preto využi, moja najdrahšia dcéra, to pravé osvietenie, ktorým
ti Najvyšší otvoril oči takej nebezpečnej chybe. Zriekni sa všetkej záľuby
a náklonnosti k pozemským veciam; ani pod zámienkou potreby a chudoby
tvojho kláštora nebuď príliš starostlivá o zaopatrenie vecí užívaných
pre zachovanie života. O obyčajné veci sa staraj tak, aby si nebola znepokojená,
keď nemôžeš dosiahnuť to, čo si praješ; a nech sa tak deje bez nezriadenej
náklonnosti, i keď si niečo praješ pre službu Božiu; preto si
musíš pamätať, že tvoja láska k Bohu bude o toľko menšia, o koľko je
väčší počet vecí, ktoré miluješ zároveň s Ním. Veľkého majetku sa musíš
zriekať ako zbytočného; nepotrebuješ ho a je to zločin, keď ho držíš bezú-
čelne; aj to málo, čo potrebuješ, máš si iba málo vážiť; bola by to veľká
chyba, keby si obťažovala srdce tým, čo nemá cenu, ale predsa môže
mnoho prekážať. Ak máš všetko, čo podľa tvojho odhadu postačí pre ľudské
potreby, vtedy v skutočnosti nie si chudobná; lebo byť chudobným
v pravom slova zmysle znamená: mať menej, než je potrebné. Tí, ktorým
 Zväzok prvý 221
nič nechýba sa nazývajú boháčmi. Mať viac než je potrebné spôsobuje nepokoj
a trápenie ducha; žiadať si alebo hľadať to, čo nepotrebujeme, bola
by chudoba bez pokoja a spokojnosti.
457. Chcem, aby si mala takú slobodu ducha, aby si k ničomu nepriľ-
nula, či je to veľké alebo malé, zbytočné alebo potrebné. Z vecí, ktoré sú
potrebné pre ľudský život, prijímaj iba toľko, koľko je potrebné, aby sa
predišlo smrti alebo neslušnosti. Šaty nech sú čo najchudobnejšie a hoci
i zaplátané, len keď ťa stačia zakryť; a z pokrmov si vyberaj to, čo je najhrubšie,
neuspokojuj svoje zvláštne rozmary chuti, ba žiadaj to, čo je
nechutné, aby ti schválne podávali to, čo je odporné a bola si zbavená
toho, čo si chuť žiada a tak hľadala vo všetkom najvyššiu dokonalosť.
458. Sľub čistoty zahrňuje čistotu tela i duše; táto sa ľahko stratí
a potom je to ťažké, niekedy, podľa spôsobu straty, i nemožné napraviť.
Tento veľký poklad je uložený v hrade, ktorý má veľa brán a otvorov a ak
nie sú všetky dobre strážené a chránené, poklad je v nebezpečenstve. Dcé-
ra moja, aby si dokonale zachovala tento sľub, je potrebné uzavrieť nezru-
šiteľnú zmluvu so zmyslami, že ich budeme používať iba v zhode s vnuknutím
rozumu a na slávu Stvoriteľa. Keď sú umŕtvené zmysly, potom sa
ľahko premôžu nepriatelia, ktorí zvíťazia nad tebou iba prostredníctvom
zmyslov; lebo žiadne myšlienky sa neopakujú, ani sa neprebúdzajú k činnosti,
ak ich neživia a nepodnecujú obrazy a dojmy vpustené vonkajšími
zmyslami. Za žiadnych okolností sa nedotýkaj, ani na nikoho nepozeraj
alebo nehovor s niekým, či s mužom alebo ženou tak, aby ti ich podoba
utkvela v predstavivosti. Táto opatrnosť, ktorú ti prikazujem, bude strážiť
čistotu, akú od Teba požadujem. Ak kvôli láske alebo z poslušnosti si nú-
tená s nimi hovoriť (lebo iba tieto cnosti sú dostatočné príčiny pre stýkanie
sa s tvormi), rob to so všetkou vážnosťou, skromnosťou a opatrnos-
ťou.
459. Čo sa teba samej týka, ži tak, ako by si bola na zemi iba pútnič-
kou a cudzinkou. Buď chudobná, umŕtvená, pracovitá, znášaj ťažkosti
spojené s dočasnými vecami a nečakaj úľavu alebo útechu; buď ako ten,
ktorý je mimo svojho domova a vlasti určený pre prácu a boj proti mocným
nepriateľom. Pretože telo je strediskom slabosti a nebezpečenstva,
patrí sa, aby si opatrne odopierala prirodzené chúťky a iným pokušeniam
satanovým. Povznes sa nad seba a vyhľadaj si príbytok vysoko nad všetkým
pozemským, aby si mohla žiť v tieni Toho, po ktorom túžiš (Veľp.
2,3) a pod ochranou ktorého budeš požívať pokoj a pravé občerstvenie.
Oddaj sa celým srdcom Jeho čistej a svätej láske, nevšímaj si tvory, iba
toľko, ak by ti pomohli a prinútili ťa, aby si milovala svojho Stvoriteľa
a slúžila Mu; v každom inom prípade sa ich varuj.
 222 Kniha I.
460. Nemala by však chýbať žiadna cnosť osobe, ktorá sa zaväzuje
rehoľnými sľubmi a je oprávnená nazývať sa nevestou Kristovou; predsa
hlavne cnosť čistoty je tá, ktorá ju najviac činí chvályhodnou a podobnou
jej Ženíchovi. Práve čistota ju robí duchovnou a vzďaľuje ju od svetskej
skazenosti povyšujúc ju k anjelskému životu a k istej podobnosti Bohu samému.
Táto cnosť krášli a zdobí všetky ostatné cnosti, povznáša telo
k vyššiemu životu, osvecuje myseľ a v duši zachováva ušľachtilosť, ktorá
ju povyšuje nad všetko porušiteľné. Pretože táto cnosť je zvláštnym ovocím
vykúpenia, zaslúžené mojím Synom na kríži, kde zaplatil za hriechy
sveta, preto Písmo sväté výslovne hovorí, že panny sprevádzajú a nasledujú
Baránka (Zj 14,4).
461. Sľub uzavretia (klauzúry) je ochranným múrom čistoty a všetkých
cností, ohrada, v ktorej sa živia a rozrastajú - je to výsada, ktorú
udelilo nevestám Kristovým v katolíckej Cirkvi, ktorá ich oslobodzuje od
obťažnej a nebezpečnej dane, akou sloboda sveta platí vládcovi jeho
márností. Týmto sľubom rehoľníci žijú ako v bezpečnom prístave, zatiaľ
čo iné duše sa plavia a zmietajú ich búrky nebezpečného mora. Keď je
klauzúra spojená s toľkými výhodami, nemôžeme ju považovať za obmedzenie
na malé miesto, lebo sa v ňom rehoľným osobám poskytuje široké
pole cností, poznanie Boha, Jeho nekonečných dokonalostí, Jeho tajomstiev
a Jeho dobrodení udelených ľuďom. Na takých veľkých priestranstvách
sa môže rehoľníčka baviť i radovať; a iba keď jej chýba táto radosť,
začína cítiť úzke uzavretie tejto najväčšej slobody. Ty, dcéra moja, nemaj
žiadne iné ihrisko, ani si neprajem vidieť, aby si sa obmedzovala na také
úzke hranice, ako je hoci celý viditeľný svet. Povznes sa k výšinám poznania
a milovania Boha, kde nie sú žiadne hranice alebo medze, ktoré by
ťa zdržovali a kde môžeš žiť v neobmedzenej slobode. Z tejto výšky budeš
vidieť, aké malé, biedne a úbohé je všetko, čo je stvorené a aké je to
úzke, aby to mohlo obsiahnúť tvoju dušu.
462. K potrebnej telesnej klauzúre pridaj tiež obmedzenie zmyslov,
aby si preniknutá statočnosťou mohla zachovať vnútornú čistotu a pomocou
tejto udržovať plameň ohňa svätyne (Lev. 6,12), ktorý musíš stále živiť
a strážiť, aby nezhasol. Aby si mohla lepšie chrániť zmysly a získavať
zo sľubu klauzúry, nepribližuj sa k bráne, ani k mriežke určenej pre hovor,
ani k oknám, ba si ani nespomeň, že ich kláštor má, okrem prípadu, že by
to vyžadovala zvláštna povinnosť alebo poslušnosť. Nič si nežiadaj a teda
sa o nič nesnaž a nenamáhaj sa o to, čo nemáš dovolené žiadať si. V odlú-
čenosti, samote a bdelosti nájdeš pokoj. Tým mi spôsobíš radosť a získaš
hojné ovocie aj odmenu lásky a milosti, po ktorej túžiš.
 Zväzok prvý 223
K a p i t o l a 4
O dokonalosti, s akou najsvätejšia Mária prežívala dni
v chráme a aké cvičenia jej uložili
463. Teraz sa vráťme k nášmu nebeskému rozprávaniu. Keď toto presväté
dieťa začalo posväcovať chrám svojou prítomnosťou a každodenným
životom, rástlo zo dňa na deň v múdrosti a milosti pred Bohom
i pred ľuďmi. Poznanie, ktoré som dostala o tom, čo mocná ruka Božia
činila v tejto nebeskej Kňažnej v tých rokoch, ma stavia na breh veľkého,
nezmerateľného mora a ponecháva ma stratenú v úžase a neistote, ako budem
môcť vyplávať na také nesmierne more a dostať sa k určenému prí-
stavu. Nútená som mnoho vynechať, čo by sa malo povedať a je ťažko
popísať i najmenšiu časť toho. Budem hovoriť to, čo mi pri jednej príležitosti
vysvetlil Najvyšší; Jeho vlastnými slovami:
464. "Skutky Tej, ktorá mala byť Matka Bohočloveka, boli všetky
v každom ohľade najdokonalejšie a samotné ich pochopenie presahuje
schopnosť všetkých ľudských tvorov i anjelov. Jej vnútorné výkony cností
boli také vzácne a tak veľmi záslužné a ľúbezné, že prevyšovali všetko, čo
serafíni môžu robiť; a ty, duša moja, budeš im lepšie rozumieť, ako budeš
vedieť vysvetliť slovami (tvojho jazyka). Ale prajem si, aby si v dobe putovania
v tvojom smrteľnom tele ustanovila najsvätejšiu Máriu za za-
čiatok svojej radosti a nasledovala Ju na púšti odriekania a odopierania si
všetkého, čo je ľudské a viditeľné. Nasleduj Ju dokonalým napodobovaním
podľa miery tvojich síl a svetla, ktoré dostávaš. Nech Ona je tvojou
vedúcou hviezdou a riaditeľkou. Ona ti zjaví moju vôľu a dá ti nájsť môj
svätý zákon, ktorý do Nej napísala Moc mojej pravice: premýšľaj o ňom
vo dne - v noci. Ona svojím príhovorom udrie na skalu Kristovho člove-
čenstva (Nm 20,11), aby na tej púšti bola hojnosť vody božskej milosti
a svetla, aby si svoj smäd mohla uhasiť, svoj rozum osvietiť a svoju vôľu
roznietiť. Ona bude svetlým stĺpom na osvietenie tvojej cesty (Ex 13, 21)
a mrakom na zatienenie, pre osvieženie proti pálčivosti tvojich vášní a zú-
rivosti tvojich nepriateľov."
465. "Budeš mať v nej anjela, ktorý ťa bude chrániť a riadiť (Ex 23,
21) a odvedie ťa z nebezpečenstiev Babylona a Sodomy, takže môj trest ťa
nestihne. Budeš mať v Nej Matku, ktorá ťa bude milovať, Priateľku, ktorá
ti bude radiť, Paniu, ktorá ťa bude riadiť, Ochrankyňu, ktorá ťa bude
chrániť a Kráľovnú, ktorej môžeš slúžiť a poslúchať Ju ako slúžka.
V cnostiach, ktoré táto Matka Jednorodeného konala v chráme, nájdeš sú-
hrn najvyšších dokonalostí, podľa ktorých by si mala zariadiť svoj život,
presný a spoľahlivý vzor všetkej Jej svätosti, krásu panenstva, ľúbeznosť
 224 Kniha I.
pokory, najvyššiu ochotu k modlitbe a poslušnosti, pevnosť vo viere, istotu
v nádeji, oheň lásky a najúplnejší nákres všetkých divov mojej
pravice. Podľa týchto pravidiel musíš zariadiť svoj život a pozerajúc sa do
tohto zrkadla musíš ho usporadovať, zdobiť a zvyšovať krásu a milostnosť
nevesty, ktorá si praje vojsť do komnaty svojho Ženícha a Pána."
466. "Ak urodzenosť a postavenie učiteľa je pre žiaka pobádaním
a pomôckou, aby jeho učenie bolo prijateľnejšie, kto ťa môže mocnejšie
vábiť ako tvoja Učiteľka, ktorá je Matkou tvojho Ženícha vyvolená ako
najčistejšia a najsvätejšia zo žien a bez poškvrny hriechu, ktorá je súčasne
Pannou i Matkou Jednorodeného večného Otca, odlesk Božstva v jeho
vlastnej podstate. Poslúchaj teda túto zvrchovanú Paniu, nasleduj Ju blízkym
napodobením a bez prestania rozjímaj o Jej obdivuhodnej vznešenosti
a o Jej cnostiach. Pamätaj, že Jej život a spôsob Jej správania sa
v chráme je vzor, ktorý musia napodobiť všetky duše, ktoré sa podľa Jej
príkladu zasväcujú ako nevesty Kristovi." Toto je vysvetlenie a poučenie,
ktorým mi Najvyšší načrtol život a správanie sa najsvätejšej Márie
v chráme.
467. Prikročme teraz k podrobnejšiemu popisu Jej skutkov. Keď
videla Božstvo, čo je popísané v druhej kapitole, keď sa úplne obetovala
Pánovi a svojej učiteľke odovzdala všetko, čo mala, a tak sa všetkého zbavila
súc úplne viazaná poslušnosťou a ukrývajúc pod závojom týchto
cností poklady milostí a múdrosti väčšej ako majú serafíni, požiadala kňazov
a svoju učiteľku, aby Jej predpísali životný poriadok a riadili Ju
v prácach, ktoré mala konať. Kňaz i Jej učiteľka s prispením zvláštneho
osvietenia zhora uvažovali spoločne o Jej žiadosti a keďže si priali od tej
chvíle čo najlepšie riadiť cvičenia tohoto nebeského, iba tri roky starého
Dieťaťa, zavolali Ju k sebe. Po celý čas tejto schôdze nebeská Kňažná
kľačala pred nimi a keď Ju vyzvali, aby vstala, prosila ich pokorne, aby
Jej dovolili ostať v tejto úctivej polohe pred zástupcom a kňazom Najvyš-
šieho a pred svojou učiteľkou, vzhľadom na ich úrad a dôstojnosť.
468. Kňaz k Nej prehovoril a riekol: "Dcéra moja, Pán ťa uviedol do
tohto domu a svätého chrámu ako veľmi mladé dieťa; buď za túto milosť
vďačná a hľaď to využiť, aby si sa usilovne snažila slúžiť Mu v pravde
a s úprimným srdcom. Osvoj si všetky cnosti, aby si sa mohlo z tohoto
svätého miesta vrátiť pripravená a posilnená proti všetkým ťažkostiam
a nebezpečenstvám tohoto sveta. Poslúchaj svoju učiteľku Annu a začni
skoro nosiť sladké jarmo cností, aby ti pripadalo ľahšie v celom ďalšom
živote." Urodzené Dieťa odpovedalo: "Majster môj, ktorý si vyslancom
a kňazom Božím a zastupuješ Ho, i ty moja učiteľka, spolu s ním rozkazuj
 Zväzok prvý 225
mi a učte ma všetkému, čo mám robiť, aby som sa nedopustila žiadnej
chyby: o to vás prosím a chcem vás vo všetkom poslúchať."
469. Kňaz i Jej učiteľka Anna pocítili vo svojom vnútri veľké osvietenie
a božský popud, aby toto nebeské Dieťa zvlášť opatrovali a venovali
mu väčšiu starostlivosť ako ostatným devám. Povedali si vzájomne, aká
veľká úcta ich prenikla a hoci nepoznali tajomstvo, z ktorého to pochádzalo,
rozhodli sa venovať zvláštnu pozornosť vedeniu a prispievaniu tomuto
Dieťaťu. Pretože však ich pozornosť sa mohla vzťahovať iba na vonkajšie
a viditeľné skutky, netušili ani zďaleka, aké sú Jej vnútorné výkony
a vzlet srdca, lebo nad týmito bdel sám Najvyšší so zvláštnou ochranou
a láskou. Tak čisté srdce nebeskej Kňažnej ostalo voľné pre pokrok
a vzrast vo vnútornom videní a nestratila ani okamih, v ktorom by nezískala,
čo je v cnosti najvyššie a najvznešenejšie.
470. Kňaz Jej dal tiež pravidlá pre zamestnanie a povedal: "Dcéra
moja, budeš sa zúčastňovať na cvičeniach v božských chválach a piesňach
ku cti Pána so všetkou úctou a zbožnosťou a stále sa modli k Najvyššiemu
za potreby tohoto chrámu a jeho ľudu a za príchod Mesiáša. O ôsmej
hodine sa uložíš spať a keď začne svitať, vstaneš, aby si chválila Pána až
do tretej hodiny (do deviatej ráno podľa nášho času). Od tretej hodiny až
do večera budeš sa zaoberať nejakými ručnými prácami, aby si sa naučila
všetkým veciam. Pri jedle, ktorého sa zúčastníš po cvičení, zachovávaj patričnú
miernosť. Potom si pôjdeš vypočuť prednášku a poučenie svojej
učiteľky; ostatnú časť dňa vyplníš čítaním svätého Písma a vo všetkom
buď pokorná, ku všetkým prívetivá a poslúchaj rozkazy tvojej učiteľky."
471. Najsvätejšie Dieťa ostalo na kolenách, keď počúvalo slová kňaza
a potom ho požiadala o požehnanie; keď pobozkala jeho ruku a tiež ruku
svojej učiteľky, v srdci si predsavzala, že bude zachovávať poriadok,
ktorý Jej určili na dobu pobytu v chráme, pokým ho nezmenia. A tak, hoci
sama bola učiteľkou svätosti, plnila ich rozkazy, ako by bola najmenšia zo
všetkých žiačok. Jej túžby a najvrúcnejšia láska Ju povzbudzovali
k mnohým iným vonkajším cvičeniami, ktoré neboli zahrnuté v ich rozkazoch;
ale i v týchto veciach sa podrobovala zástupcovi Pána a dávala prednosť
dokonalej obeti a svätej poslušnosti pred vysokými popudmi svojej
horlivosti. Ako Majsterka všetkej dokonalosti vedela, že Božia vôľa sa
oveľa istejšie plní pokorným podrobením sa poslušnosti ako nasledovaním
i tých najvyšších túžob po iných cnostiach. Nech sa týmto neobyčajným
príkladom učia duše, najmä osoby rehoľného stavu, aby nenasledovali
svoju horlivosť a sklony, ktoré sú proti poslušnosti a proti vôli ich
predstavených, lebo ich prostredníctvom nám Boh zjavuje svoju vôľu
a priania, kdežto v predošlom hľadáme iba svoju vlastnú záľubu. V pred-
 226 Kniha I.
stavených pôsobí Boh sám, v nás (ak konáme proti ich rozkazom) pôsobí
pokušenie a slepá vášeň.
472. Pri konaní prác, ktoré Jej boli uložené, líšila sa naša Kráľovná
od ostatných dievčat tým, že žiadala svoju Učiteľku o dovolenie, aby im
všetkým mohla slúžiť a zamestnávať sa nízkymi prácami ako drhnutie
podlahy, čistenie izieb a umývanie riadu. Hoci sa to zdalo neobyčajné najmä
u prvorodených detí, s ktorými sa zachádzalo s väčšou pozornosťou
a úctou, napriek tomu neporovnateľná pokora nebeskej Kňažnej nedala sa
obmedziť alebo sputnať žiadnym ohľadom na to, čo prislúcha Jej postaveniu,
ale vyhľadávala najnižšie zamestnania. S toľkou dychtivou pokorou
vedela získať čas i využiť príležitosti pre konanie takých prác, že predbiehala
iné a preberala na seba povinnosti iných. Pomocou vliatych vedomostí
rozumela všetkým tajomstvám a obradom v chráme, ale napriek
tomu bola žiadostivá naučiť sa ich tiež štúdiami a praxou, ako by o nich
nič nevedela. Nikdy nechýbala pri žiadnych obradoch a povinnostiach,
i keď boli akékoľvek malé. Veľmi dychtila po pokorení a bola veľmi
ochotná pohŕdať sebou; každé ráno žiadala svoju učiteľku o požehnanie
a pobozkala jej ruku a to isté robila vždy, keď jej nariadili alebo dovolili
pokorujúcu prácu. Niekedy, keď Jej to učiteľka dovolila, s najhlbšou pokorou
jej pobozkala nohy.
473. Najvyššia Kňažná získala srdcia všetkých svojou chápavosťou,
milotou a priateľským konaním, ochotou poslúžiť, žiadostivosťou a usilovnosťou
v sebapokorovaní, dychtivo prejavovala láskavosť a úctu voči
všetkým dievčatám v chráme a poslúchala ich, ako by boli jej veliteľky.
Vo svojej nevýslovnej nebeskej múdrosti pokračovala vo svojej činnosti
tak, že nikdy si nenechala ujsť príležitosť vykonať nízke práce pokorným
slúžením svojim spoločníčkam a plniť božské priania.
474. Čo si však ja, najbiednejší tvor a čo si všetky verné dietky katolíckej
Cirkvi budú myslieť pri popisovaní a uvažovaní o takom živom prí-
klade pokory? Zdá sa nám to veľká cnosť, keď poddaný poslúcha predstaveného
a nízky sa podrobuje vyššiemu; a považujeme to za veľkú pokoru,
keď sa rovný poddáva rovnému. Ale keď vidíme, že nižší rozkazuje
a vyšší poslúcha, keď Kráľovná sa pokoruje pred otrokyňou, keď najsvä-
tejšia a najdokonalejšia zo všetkých tvorov sa podrobuje najnižšiemu
červíkovi, Kráľovná neba a zeme najmenšej zo žien a keď toto všetko sa
koná z celého srdca a so všetkou úprimnosťou - kto by nežasol a nebol zahanbený
vo svojej planej pýche? Kto by nevidel ako v jasnom zrkadle
svoju nešťastnú domýšľavosť? Kto môže dokázať, že vie, čo je pravá pokora
a tým menej skutkom ju ukázať, keď ju vidí prejavovanú vo svojej
podstate a vo svojom základe v najsvätejšej Márii? Priblížme sa my, duše,
 Zväzok prvý 227
ktoré žijeme pod sľubom poslušnosti k tomuto svetlu, aby sme poznali
a napravili tie neporiadky, ktoré sa javia, kedykoľvek poslušnosť k našim
Bohom nám daným predstaveným vyžaduje zrieknuť sa našich vrtochov,
a preto sa stáva taká ťažká a nepríjemná. Tu nech sa zničí naša zatvrdnutosť,
najpyšnejšie nech sa pokoria a zahanbia vo svojej hanebnej pýche;
nech odoženú všetku domýšľavosť a nepokladajú sa za poslušné a pokorné,
pretože pri niektorej príležitosti povolili svojim predstaveným, lebo sú
ešte ďaleko od toho, aby sa považovali za menšie, ako sú ich spoločníčky,
ako to robila Mária, hoci bola zo všetkých najvyššia.
475. Krása, milota, ušľachtilosť a zdvorilosť našej Kráľovnej boli neporovnateľné;
lebo všetky prirodzené dary a milosti, ktoré vlastnila v najdokonalejšom
stupni, boli zosilňované leskom nadprirodzenej či božskej
milosti, ktorá tvorila obdivuhodný celok milosti a krásy v celej Jej bytosti
a konaní a pripútavala k Nej všetkých láskou a obdivom. Božská Prozreteľnosť
však miernila vonkajšie prejavy tejto náklonnosti, akú by Jej preukazovali
tí, ktorí s ňou prichádzali do styku, keby boli ponechaní svojej
prirodzenej láske k tejto Kráľovnej. V jedle i spánku bola nanajvýš dokonalá
tak ako vo všetkých iných skutkoch; zachovávala mieru, akú Jej
vnukla striedmosť; nikdy neprekročila mieru, ani nemohla, lebo radšej
uberala z toho, čo potrebovala. Hoci krátky spánok neprerušoval Jej vysoké
nazeranie, ako som povedala predtým (v č. 352), predsa ešte i ten by
bola rada úplne vynechala; ale z poslušnosti v určenej hodine odchádzala
na odpočinok na svoje jednoduché lôžko vystlané kvetmi cností (Veľp.
1,15) a obklopené serafínmi a zástupmi anjelov, ktorí Ju chránili a Jej
slúžili. Ona (aj mimo blaženého nazerania) požívala vznešenejšie videnie
a vrúcnejšie vytrženia lásky ako oni všetci dohromady.
476. Mária rozdelila svoj čas a využila ho so vzácnou múdrosťou tak,
že každému skutku a zamestnaniu venovala primeranú mieru. Veľa čítala
v posvätných knihách starých spisovateľov a pomocou vliatej vedy bola
v nich tak dobre zbehlá, i vo všetkých ich hlbokých tajomstvách, že
nebolo žiadne, ktoré by nepoznala, lebo Najvyšší Ju oboznámil so všetký-
mi ich tajomstvami a symbolmi. Prejednávala ich a rozprávala o nich vo
svojich rozhovoroch so svojimi anjelmi strážnymi, zoznamovala sa s nimi
a s neobyčajnou bystrosťou a veľkým ostrovtipom sa ich vypytovala.
Keby táto zvrchovaná Pani napísala to, čo rozumela, mali by sme veľa
iných dodatočných svätých Písem; a mohli by sme z nich čerpať dokonalé
porozumenie tých spisov i hlboký význam a tajomstvá všetkých tých,
ktoré sa v Cirkvi zachovali. Všetku plnosť tejto vedy používala pre česť,
chválu a milovanie Boha - tomu venovala všetky vedomosti a neponechala
ani jediný lúč božského osvietenia nezúrodnený alebo zmárnený. Bola
 228 Kniha I.
nanajvýš bystrá i v rozhovoroch, nadmieru hlboká v dômysle, nanajvýš
vznešená a láskavá v zmýšľaní, nanajvýš múdra pri výbere a usporiadaní
vecí, nanajvýš činná a príjemná vo svojich výkonoch a vo všetkom bola
najdokonalejším vzorom a predmetom obdivu pre anjelov i ľudí, ba do istej
miery aj pre samotného Pána, ktorý Ju utvoril úplne podľa priania
svojho srdca.
Poučenie najvyššej Učiteľky
477. Dcéra moja, ľudská prirodzenosť je nedokonalá a slabá v konaní
cností a ľahko povoľuje, keď sa v nich cvičí, lebo stále hľadá odpočinok
a vyhýba sa práci, ako len môže. Keď duša počúva a vyjednáva so zvieracou
a telesnou stránkou svojej prirodzenosti, táto celkom zaujme a premô-
že sily rozumu a ducha a privedie ich do nebezpečného a hanebného
otroctva. Je to ohavný neporiadok a všetci by sa ho mali báť; Bohu sa
však nado všetko nepáči na Jeho služobníkoch a osobách rehoľných, od
ktorých samozrejme sa očakáva dokonalosť, a preto im škodia oveľa
nebezpečnejšie ak nevýjdu víťazne zo zápasu s vášňami. Nedbalosťou
v boji a častými porážkami vžijú sa do duševnej otupenosti a sebauspokojujúceho
presvedčenia falošnej istoty, uspokojujú sa vykonávaním istých
ľahkých vonkajších cnostných zvykov a pri tom sa domnievajú (hoci
ani v najmenšom nepokračujú), že prenášajú hory. Satan potom zariaďuje
prístup iným neporiadkom a pokušeniam a pretože si málo vážia regulu
a rehoľný poriadok, začnú v tom všetkom ochabovať, považujú to za ľahké
a nedôležité a tak žijú v klamnej istote, až nakoniec celkom stratia aj
pojem o pravej cnosti.
478. Prajem si, dcéra moja, aby si sa chránila pred takými chybami.
Pamätaj, že dobrovoľná nedbalosť v jednej nedokonalosti pripravuje a otvára
cestu iným - tieto uľahčujú páchanie všedných hriechov a tie zas smrteľných
hriechov. Tak sa zostupuje od jednej priepasti ku druhej, až sa
príde na dno a nevšímajú si žiadne zlo. Aby sa predišlo takému nešťastiu,
je nutné zďaleka zastaviť prúd hriechu, lebo konanie toho, čo sa zdá nepatrné,
je predná hradba, ktorá drží nepriateľa na diaľku, kdežto predpisy
a zákony týkajúce sa dôležitejších vecí sú pevnostné hradby svedomia. Ak
sa satanovi podarí preraziť a opanovať vonkajšie opevnenie, hneď má lep-
šiu pozíciu na dobytie vnútorného. Akonáhle sa v opevnení urobí otvor
spáchaním hriechu hoci i nepríliš ťažkého, diabol už má lepšiu príležitosť
pre útok na vnútornú vládu duše. Pretože duša je oslabená hriešnymi skutkami
a zvykmi a je bez sily milosti, neodporuje statočne útokom a diabol
nadobúda nad ňou stále väčšiu a väčšiu moc a začína ju ovládať a premá-
hať bez odporu.
 Zväzok prvý 229
479. Preto uvažuj teraz, moja najdrahšia, ako veľmi musíš byť
ostražitá a aké je veľmi dôležité, aby si sa neoddávala spánku uprostred
toľkých nebezpečenstiev. Pamätaj, že si rehoľníčka, nevesta Kristova
a predstavená, učená a osvietená, obdarená takými mnohými zvláštnymi
milosťami. Týmito prednosťami a mnohými inými, ktoré sú s nimi
spojené, máš merať svoju snahu, lebo si povinná Pánovi odplácať a s Jeho
milosťami spolupôsobiť. Snaž sa presne plniť všetky rehoľné pravidlá
a cvičenia; žiadne pravidlo, žiaden rozkaz a žiadne cvičenie v dokonalosti
nech sa ti nezdá malé, nepohŕdaj nimi a nezabúdaj na ne; všetky prísne zachovávaj,
pretože v očiach Božích sú všetky vzácne a veľmi dôležité, ak
sa konajú podľa Jeho vôle. Zaiste Ho to poteší, keď vidí, že sa Jeho priká-
zania zachovávajú a uráža Ho, keď sa zanedbávajú. Preto pri všetkom
uváž, že máš Ženícha, ktorého musíš tešiť, Boha, ktorému musíš slúžiť,
Otca, ktorého musíš poslúchať, Sudcu, ktorého sa musíš báť a Učiteľku,
ktorú máš napodobniť a nasledovať.
480. Aby si to všetko mohla splniť, musíš vo svojej duši obnoviť
pevné predsavzatie, že nebudeš poslúchať svoje náklonnosti, nepoddáš sa
nedbalosti a slabosti svojej prirodzenosti; nezanedbávaj žiadne cvičenie
a pravidlo, pretože je obtiažne, ako napr. bozkávanie zeme, ako si bola
zvyklá podľa obyčaje rehoľníkov. Malé i veľké vykonávaj s láskyplnou
vytrvalosťou a tak sa budeš ľúbiť môjmu Synovi i mne. Ohľadne dobrých
skutkov, ktoré nie sú prikázané, pomodli sa za svätú radostnú ochotu a potom
sa poraď so spovedníkom alebo s predstaveným a vykonaj ich s duchom
úplne zbaveným zvláštnej príchylnosti alebo sebalásky. To, čo ti
nariadia, prijmi, zapíš do srdca a nikdy neprestávaj verne vykonávať. Ak
môžeš použiť poslušnosť a radu, využi to a nikdy o ničom sama nerozhoduj,
i keby sa ti to zdalo hocako dobré; lebo pravá Božia vôľa sa vždy
prejavuje vo svätej poslušnosti.
K a p i t o l a 5.
O dokonalosti najsvätejšej Márie v konaní všetkých cností
a o Jej pokroku v nich
481. Cnosť je zvyk, ktorý zušľachťuje a ozdobuje rozumové
schopností tvora a robí ho náchylným ku konaniu dobra. Nazýva sa to
zvykom, pretože je to vlastnosť, ktorá je trvalo spojená so schopnosťami,
od ktorých ju nemožno ľahko odlúčiť, čím sa líši od cnostného skutku,
ktorý nie je trvalý, ale prechodný. Vytvára rýchlosť a ľahkosť v konaní
 230 Kniha I.
toho, čo smeruje k dobru. Táto vlastnosť nie je dedičná v schopnosti samej,
lebo tieto schopnosti sú ľahostajné k dobru alebo zlu. Presvätá Mária
bola od prvého okamihu svojho života ozdobená všetkými cnosťami
v najvyššom stupni a tie boli stále zväčšované novými milosťami a novou
dokonalosťou v ich konaní. Všetky cnosti a zásluhy, ktorými Ju ruka Pána
zasypávala, Ona priviedla k najvyššej dokonalosti.
482. Hoci schopnosti tejto Panej a najvyššej Kňažnej v žiadnom
ohľade nepodliehali neporiadku ani žiadnemu odporu, ktorý iné Adamove
dietky musia premôcť (nakoľko hriech sa Jej nedotkol, ani nákaza
hriechu, ktorá priťahuje k zlému a odporuje dobrému); ale cnostným
zvykom tieto už dobre sporiadané schopnosti boli spôsobilé, aby sa viac
a viac klonili k tomu, čo je najdokonalejšie, sväté a chvályhodné. Okrem
toho Ona bola iba obyčajný tvor, schopný trpieť a bola teda podrobená
bolestiam, náklonnosti k potrebnému odpočinku a k ochabnutiu, nechutí
konať niektoré povinné práce, ktoré bez hriechu mohla vynechať. Návyk
najvznešenejších cností Jej napomáhal, že vedela premáhať túto prirodzenú
nechuť a odpor, a tak táto nebeská Kráľovná ich premáhala bez akejkoľvek
slabosti a nič Ju nezdržovalo pokročiť k najvyššej dokonalosti vo
všetkých svojich skutkoch.
483. Následkom tejto krásy a súladu v návyku cností duša najsvätej-
šej Márie bola taká osvietená, zošľachtená a úplne naklonená k najvyš-
šiemu Dobru a poslednému cieľu všetkého tvorstva, taká čulá, rýchla,
zdatná a radostná v konaní cností, že keby náš slabý zrak mohol preniknúť
do vnútra Jej svätej duše, našli by sme tam viac obdivuhodnej krásy ako
u všetkých tvorov dohromady, ktorú prevyšuje iba krása Božia. Všetka
dokonalosť tvorov bola v najčistejšej Márii ako vo svojom okruhu
a strede a všetky cnosti v Nej dosiahli najvyššej dokonalosti, takže žiadnym
spôsobom sa o Nej nemohlo povedať: to alebo ono Jej chýba k tomu,
aby bola úplne krásna a dokonalá. Okrem vliatej cnosti mala tiež všetky
získané cnosti, ktoré stále zdokonaľovala tým, že ich vykonávala. V iných
dušiach jediný výkon sa nemôže nazvať cnosťou, pretože je potrebné veľa
opakovaných výkonov, aby vytvorili cnosť; ale u Márie každý výkon bol
taký účinný, vrúcny a úplný, že každý vynikal nad cnosti všetkých ostatných
tvorov. V dôsledku toho, keď Jej výkony cností boli také časté
a nechýbal im ani najmenší bod najvyššieho stupňa dokonalosti, - ako potom
prevyšovali každé prirovnanie vznešené cnostné zvyky, ktoré táto
nebeská Pani dosiahla svojím osobným pričinením? Cieľ, pre ktorý sa
niečo koná, robí ten výkon cnostným, skutkom dobre vykonaným.
U Márie, našej Panej, týmto cieľom bol sám Boh, najvyšší možný cieľ pre
každú činnosť; lebo nerobila nič, o čom nebola istá, že to rozmnoží zaľú-
 Zväzok prvý 231
benie a slávu Pána a to bolo pohnútkou a konečným cieľom všetkých Jej
skutkov.
484. Dva druhy cností, vliate a získané, sú založené na treťom druhu,
ktorý sa nazýva prirodzenou cnosťou; táto sa v nás rodí ako časť našej
rozumovej prirodzenosti a nazýva sa synteresis. Je to istá vedomosť prvotných
základov a zásad cností k mravnému konaniu, poznané svetlom rozumu
a istá náklonnosť vôle, zodpovedajúca tomuto svetlu. Taký je napr.
cit, že musíme milovať tých, ktorí nám robia dobre, alebo že nemáme
robiť iným, čo si neprajeme, aby iní robili nám, atď. Najsvätejšia Kráľovná
mala túto prirodzenú cnosť v najdokonalejšom stupni, takže z prirodzených
základných príčin odvodila všetky následky a vzťahy k hlavnému
Dobru čo ako vzdialenému; lebo usudzovala z tých prvých zásad s hlbokou
prezieravosťou, neuveriteľne rýchle a presne. Aby dosiahla tieto
výsledky, používala svoje vliate vedomosti o stvorených veciach, najmä
o ušľachtilejších a veľkých nebeských telesách, o slnku, mesiaci
a hviezdach, o ich usporiadaní a živloch. Zahrňovala ich v celom rozsahu
od začiatku až do konca, vyzývala týchto tvorov, aby chválili svojho Stvoriteľa
a prikázala im, aby, nakoľko je to v ich moci, dvíhali a priťahovali
ľudí k Bohu, aby prišli k poznaniu svojho Stvoriteľa a Pôvodcu všetkého.
485. Vliate cnosti sa delia na dve triedy. Do prvej patria iba tie,
ktorých bezprostredným predmetom je Boh, preto sa nazývajú teologické
čiže božské cnosti; sú to viera, nádej a láska. Do druhej triedy patria tie
cnosti, ktorých bezprostredným predmetom sú prostriedky alebo nejaké
čestné dobro, ktoré približuje dušu k jej poslednému cieľu, k Bohu. Tieto
sa nazývajú mravné cnosti, lebo sú úzko späté s pevne stanovenými zvykmi,
a hoci ich je na počet veľa, môžu sa zhrnúť do štyroch, ktoré nazývame
kardinálne čiže základné cnosti: opatrnosť, spravodlivosť, statočnosť
a miernosť. Ako sa rôzne viditeľne prejavujú všetky tieto cnosti, to poviem
neskoršie, aby som objasnila, nakoľko mi bude možné, ako všetky
a každá zvlášť zdobili schopnosti najsvätejšej Márie. Teraz sa iba všeobecne
zmienim, že žiadna z nich Jej nechýbala a všetky ich mala v najdokonalejšej
miere; okrem toho ich ešte doplňovali dary Ducha Svätého,
plody Ducha a svätosti. Boh od prvého okamihu počatia Jej vlieval všetky
milosti a dary, ktoré prispievali k najvyššej kráse ľudskej duše a jej mocnosti;
a to platilo aj o Jej vôli a múdrosti, takže mala vedomosti i obvyklé
poznanie. Aby som to všetko povedala krátko: Boh Jej v najvyššom stupni
udelil všetko dobro, ktoré Jej ako Matke svojho Syna a ako obyčajnému
tvorovi mohol dať. Okrem toho všetky Jej cnosti rástli: vliate cnosti, pretože
k nim pridávala cnosti získané svojimi vlastnými zásluhami a pretože
ich živila a rozmnožovala svojou horlivosťou a záslužnými skutkami.
 232 Kniha I.
P o u č e n i e najsvätejšej Panny a Matky Božej
486. Dcéra moja, Najvyšší udeľuje všetkým smrteľníkom bez rozdielu
svetlo a prirodzené cnosti; tým, ktorí sa ich pomocou a pomocou
milosti pripravia, udeľuje tiež vliate cnosti, v dobe ich ospravedlnenia.
Pretože je Pôvodcom prirodzenosti i milosti, rozdeľuje tieto dary väčšou
alebo menšou hojnosťou podľa svojej spravodlivosti a vôle. Pri krste
udeľuje cnosť viery, nádeje a lásky a s nimi iné cnosti, s ktorými má
človek spolupôsobiť a snažiť sa kráčať k Bohu nielen tým, že si zachová
cnosti, ktoré obdržal vo sviatostiach, ale má si získať ďalšie svojimi zá-
sluhami a námahami. Bolo by najväčším šťastím a požehnaním pre ľudí,
keby spolupôsobili s láskou, ktorú im Stvoriteľ a Vykupiteľ prejavuje, vyzdobovali
si duše a vštepenými zvykmi sa oboznamovali s cnostným
cvičením svojej vôle. Ale nedostatok spolupôsobenia s týmito neoceniteľ-
nými dobrami privedie na nich najväčšie nešťastie, pretože v tejto nevernosti
sa zakladá prvé víťazstvo satana nad človekom.
487. Od teba, duša moja, žiadam, aby si sa s neprestajnou snahou
cvičila v spolupôsobení s prirodzenými i nadprirodzenými darmi cností,
aby si navykla na iné cnosti, ktoré máš rozmnožovať tým, že sa budeš často
cvičiť v tých, ktoré ti Boh tak štedro a veľkomyseľne udelil. Vliate
dary spojené s cnosťami, ktoré duša sama vypestovala a získala, sú ozdobou
a ziskom veľkej krásy a veľmi milé v očiach Najvyššieho. Pripomí-
nam ti tiež, moja najdrahšia, že Všemohúci veľmi štedro udelil tieto
požehnania tvojej duši a obohatil ju takými veľkými pokladmi milosti, že
keby si padla do nemilosti, bola by to tvoja vina a viac by si sa previnila
ako mnohé ľudské pokolenia. Uvažuj a stále pamätaj na veľkú vznešenosť
cností, ako osvecuje a krášli dušu, takže ani keby nebol iný zisk, tá túžba
získať ju stojí za to. Čo však nad každé prirovnanie povznáša cnosť, je jej
posledný cieľ, Boh sám ku ktorému musia smerovať pravda a dokonalosť,
ktoré sú základom cnosti; a akonáhle cnosti dosiahnu tento cieľ, totiž
Boha samého, stanú sa pre tvora základom šťastia a blaženosti.
K a p i t o l a 6 .
O cnosti viery a ako sa v nej cvičila najsvätejšia Mária
488. Svätá Alžbeta popísala niekoľkými slovami veľkú vieru najsvä-
tejšej Márie, keď zvolala, ako nám zaznamenal evanjelista Lukáš: "A
blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." (Lk
1,45). Vieru tejto veľkej Panej musíme usúdiť podľa veľkosti šťastia
a blaženosti a podľa Jej nevýslovnej dôstojnosti; lebo cnosť viery Ju napl-
 Zväzok prvý 233
nila takým vzletom viery v Boha, že Jej vyslúžila prvé miesto po Bohu.
Verila tajomstvu všetkých tajomstiev, ktoré malo byť uskutočnené v Nej
samej. Taká veľká bola múdrosť a božské svetlo v Márii, našej Panej, vo
viere v toto neslýchané a nové tajomstvo Vtelenia, že to presahuje všetko
ľudské a anjelské chápanie a mohla byť náležite odhadnutá a pochopená
iba božským Duchom, ktorý je dielňou Najvyššieho, kde mocou Jeho
pravice všetky cnosti tejto Kráľovnej mali svoj vznik i dokončenie. Vždy
som celá zarazená a ohromená, kedykoľvek hovorím o týchto cnostiach,
najmä o vnútorných, lebo hoci je veľké to svetlo a vedomosti, ktoré mi
boli o nich udelené, predsa však ľudské slová sú príliš nedostatočné na
popísanie pojmov a výkonov viery, ktoré vznikli v mysli a duši Tej, ktorá
bola najvernejšia zo všetkých tvorov, či lepšie Tej, ktorej viera bola väčšia
ako všetkých tvorov zhrnutá dohromady. Poviem, čo budem môcť a vyznávam
svoju neschopnosť povedať, čo by som si priala a oveľa menej
ako si zasluhuje skutočnosť.
489. Viera najsvätejšej Márie bola obrazom všetkého stvorenia a zrejmým
divom božskej moci, lebo mala cnosť viery v najvyššom a najdokonalejšom
stupni; istým spôsobom a do veľkej miery nahradzovala
nedostatok viery v ľuďoch. Najvyšší udelil túto výbornú cnosť smrteľní-
kom, aby napriek telesnej a smrteľnej prirodzenosti mali poznatky
o Bohu, Jeho tajomstvách a obdivuhodných dielach - poznatky také isté
a neklamne bezpečné, že je to ako nazeranie na Neho z tváre do Tváre
a ako videnia blažených anjelov na nebesiach. Otvorene vidia ten istý
predmet a tú istú pravdu, ktoré my vidíme zastreté závojom viery.
490. Jediný pohľad na svet nám povie, koľko národov, ríš a provincií
od začiatku sveta stratilo nároky na veľké požehnanie viery, ktoré nevďač-
ní smrteľníci tak málo chápali; ako ju mnohí nešťastne odhodili po tom,
keď im Pán preukázal svoje štedré milosrdenstvo a ako mnohí veriaci,
ktorí bez svojej zásluhy obdržali dar viery, nedbali o ňu a pohrdli ňou,
nechali ju nečinnú, neúrodnú pre posledný cieľ, ktorý mala viera ukazovať
a k nemu viesť. Patrilo sa teda, aby božská spravodlivosť dostala nejakú
náhradu za tak žalostnú stratu a aby tvory dostatočne a primerane splatili
to nesmierne dobrodenie, do akej miery im je to možné; patrilo sa, aby sa
našiel aspoň jeden tvor, v ktorom by cnosť viery dosiahla plnú dokonalosť
a ktorý by slúžil ako príklad a meradlo pre ostatných.
491. Toto všetko sa nachádzalo vo veľkej miere u najsvätejšej Márie
a kvôli Nej a iba pre Ňu samotnú, aj keby nebol žiaden iný tvor na svete,
bolo nanajvýš hodno, aby Boh vymyslel a vytvoril vzácnu cnosť viery;
lebo podľa nášho spôsobu chápania Mária sama bola dostatočnou zárukou
pre Božskú Prozreteľnosť, že sa Mu dostane primeraná náhrada od člove-
 234 Kniha I.
ka a predmet tejto viery nebude zmarený nedostatočným spolupôsobením
smrteľníkov. Viera tejto najvyššej Kráľovnej mala dať náhradu za ich
nedostatok a Ona mala napodobniť Božský pravzor tejto cnosti v najvyš-
šej dokonalosti. Všetci ostatní veriaci môžu sa merať a ceniť podľa viery
tejto Panej; lebo podľa toho budú viac alebo menej verní, čím viac alebo
menej sa priblížia k dokonalosti Jej neporovnateľnej viery. Preto Ona bola
daná za učiteľku a príklad všetkým veriacim i patriarchom a prorokom,
apoštolom a mučeníkom a všetkým, ktorí verili alebo budú veriť
v kresťanské učenie až do konca sveta.
492. Niekto sa možno môže spýtať: Ako je to možné, že Kráľovná
nebies osvedčovala vieru, keď tak mnohokrát mala jasné videnia a ešte
oveľa častejšie mala abstraktné videnia, ktoré taktiež ozrejmujú, čo sa vní-
ma rozumom, ako bolo povedané vyššie (v. č. 229, 237) a bude sa opakovať
ešte viackrát. Následkom neistoty apoštol hovorí, že viera je zá-
kladom vecí neviditeľných, čím sa myslí, že nemáme tu žiadne iné dôkazy
o skutočnej existencii vecí, v ktoré dúfame ako konečné uskutočnenie náš-
ho šťastia ako tie, ktoré nám iba nejasne a akoby v zrkadle ukazuje viera.
Je to sila tohoto vliateho zvyku, ktorá nás vedie k tomu, aby sme verili
v to, čo nevidíme a neklamná istota toho, v čo veríme, ktorá uvádza tie
silné pohnútky a povzbudenia vôle, aby sme sa snažili o to, čo si žiadame
a v čo dúfame. Podľa tejto náuky, zdá sa, že keď najsvätejšia Panna videla
a stýkala sa s Bohom (obe sú jedno a to isté), nemala zatienenie potrebné
k existencii viery v to, čo videla tvárou v tvár; najmä keď Jej rozum podržal
obrazy toho, čo videla v priamom či otvorenom videní Boha.
493. Tieto videnia nielenže neprekážali viere najsvätejšej Márie, ale
ešte ju zvyšovali a povznášali k najvyššej dokonalosti. Lebo Pán si prial,
aby Jeho Matka neobyčajne vynikala v cnosti viery (podobne i v cnosti
nádeje), aby prevyšovala vo všetkom tom, čo sa udeľuje obyčajným
pocestným. Pán si prial, aby Jej porozumenie zodpovedalo Jej postaveniu
ako Majsterke a Umelkyni v týchto veľkých cnostiach, aby bola ozdobená
raz najdokonalejšou vierou a nádejou, inokedy zas vo videní pozdvihnutá
(hoci iba dočasne) na stýkanie sa so samotným Cieľom a Predmetom
viery a nádeje. Tak bola pripravovaná osobnou skúsenosťou a zážitkami,
aby učila veriacich veriť v to, čo sama videla a čo dostávala. Moc Najvyš-
šieho ľahko spojila v najsvätejšej duši Márie tieto dve veci; patrilo to k Jej
dôstojnosti ako Jeho najčistejšej Matke, a tak sa to muselo stať, lebo žiadna
výsada, akákoľvek veľká, nebola pre Ňu prílišná a nič Jej nesmelo chý-
bať.
494. Je však pravda, že jasné nazeranie na tajomstvo je nezlučiteľné
so zatienením viery, ktorou v tie tajomstvá veríme; vlastnenie veci vyluču-
 Zväzok prvý 235
je nádej na ňu. Tak najsvätejšia Mária, kedykoľvek Jej boli ukázané tieto
veľké tajomstvá priamym alebo nepriamym nazeraním, nekonala úkony
zatienenej alebo obvyklej viery, pretože pri takých príležitostiach mohla
používať len vliate vedomosti. Ale Jej teologické (božské) cnosti viery
a nádeje neboli následkom toho po celý Jej život nečinné, lebo Pán, aby
Jej poskytol možnosť cvičiť sa v nich, prerušil účinky a vplyv jasného
a zrejmého videnia, čím zastavil účinky vedomostí a urobil miesto pre zatienenosť
viery; Pán sa Jej skryl tým, že Jej z mysle odňal všetko jasné
a zrejmé nazeranie Naň. Toto sa prihodilo pri najvyššom tajomstve Vtelenia,
ako budem hovoriť na príslušnom mieste (Zv. II., 119,133).
495. Nepatrilo sa, aby Matka Božia bola zbavená odmeny na vliate
cnosti viery a nádeje; napriek tomu, aby túto odmenu získala, bolo nutné
zaslúžiť si ju; aby si ju však zaslúžila, musela konať tieto cnosti a to v takej
miere, aby to zodpovedalo odmene. A ako Jej zásluhy presahovali kaž-
dé prirovnanie, tak viera bola primerane veľká pri každom skutku tejto
vznešenej Panej; lebo Ona jasne poznávala a prijímala všetky pravdy
katolíckeho náboženstva s najhlbšou a najdokonalejšou vierou pútničky.
Samozrejme že porozumenie, keď vidí primerané dôkazy pre to, čo vní-
ma, nečaká na privolanie vôle, aby mohlo uveriť, lebo prv, ako obdrží rozkaz
vôle, bolo už donútené prijať pravdu presvedčenia. Preto nie je zásluž-
ný úkon viery v to, čo nemožno poprieť. Keď najsvätejšia Mária súhlasila
s posolstvom archanjela, zaslúžila si nevýslovnú odmenu za ten výkon
viery, akú potrebovala, aby uverila v také hlboké tajomstvo. A to isté
platilo tiež o iných výkonoch viery, kedykoľvek Jej Najvyšší odňal vliatu
vedomosť, a tak poskytol príležitosť osvedčiť jej vieru. Avšak i keď použila
vliate vedomosti, získala veľké zásluhy pre veľkú lásku, s akou ich
využila, ako som už povedala inde (232, 381, 384).
496. Práve tak málo používala dar vliatych vedomostí, keď stratila
Božské Dieťa, aby našla miesto, kde sa zdržiavalo, hoci Jej to bolo možné
v mnohých prípadoch. Nepoužila vtedy jasné obrazy Božstva; ani pri päte
kríža, lebo Pán obmedzil tie videnia a činnosť Jej najsvätejšej duše, ktoré
by boli zamedzili bolesti. Patrilo sa, aby ich cítila a bola prenechaná iba
sile svoje viery a nádeje. Radosť spôsobená ktorýmkoľvek videním alebo
zjavením Božstva (hoci iba nepriamym), by prirodzene zabránila bolesti,
iba ak by Boh urobil nový zázrak, ktorým by spojil bolesť s radosťou.
Nebolo to však vhodné, aby Boh taký zázrak spravil, pretože bolesťami
tejto Panej zvyšoval Jej zásluhy a podobnosť Jej božskému Synovi mala
byť úmerná milostiam a vznešenostiam Matky. Preto, ako sama povedala,
s bolesťou hľadala Dieťa s vierou a nádejou; a tie isté cnosti boli činné
tiež pri pozorovaní umučenia a zmŕtvychvstania Jej milovaného Syna.
 236 Kniha I.
V tých dobách závisela na katolíckej viere, ktorá Jej bola vtedy akoby zadržaná
a obmedzená ako Jej Majsterke a Zakladateľke.
497. Keď hovoríme o viere presvätej Márie, musíme pripomenúť najmä
tri vlastnosti či prednosti Jej viery: jej trvanie, jej silu a ducha múdrosti,
s akou ju uskutočňovala. Máriina viera, ako bolo povedané vyššie, bola
prerušená iba v tých chvíľach, keď mala jasné, priame a zrejmé nazeranie
na Boha. Hoci iba Pán sám, ktorý ich udeľoval, mohol vedieť, kedy čo
používala, predsa najsvätejšia Kráľovná pri používaní rôznej duchovnej
činnosti nikdy po celý život ani na okamih nenechala svoj rozum nečinný
a od prvého okamihu svojho počatia nikdy nespustila Boha z očí. Kedykoľvek
prestala Jej viera, stávalo sa to iba preto, že mala jasné nazeranie
na Boha pomocou najvyššieho druhu vliatych vedomostí; akonáhle Pán
prerušil toto jasné nazeranie, Ona hneď obnovila svoju vieru pamätaním
na prítomnosť Božiu. Striedanie a postup týchto výkonov splodilo v duchu
najsvätejšej Márie neobyčajnú harmóniu, na ktorú Najvyšší upozornil
anjelov, keď povedal v ôsmej kapitole Veľpiesne: "Ty, ktorá bývaš v záhradách
- priatelia načúvajú - daj počuť mi svoj hlas!" (Veľp. 8,13).
498. Čo sa týka sily či účinnosti viery tejto najvyššej Kňažnej, je isté,
že prevyšovala apoštolov, prorokov i všetkých svätých dohromady a dosiahla
najvyšší stupeň, aký je pre tvora možný. Nielenže prevýšila vieru
všetkých pravoverných, ale ešte i vynahradila aj za tých, ktorým sa viery
nedostalo, i za všetkých, ktorí neverili a ktorých všetkých Ona mohla svojou
vierou obohatiť. Tak Jej viera ostala pevná, neochvejná a stála, keď
apoštoli v hodine umučenia váhali; aj keby sa spojili dohromady všetky
pokušenia, klam, bludy a falošnosť sveta, neboli by schopné premôcť
alebo znepokojiť nepremožiteľnú vieru Kráľovnej všetkých veriacich.
Ona, jej zakladateľka a učiteľka, by ich všetkých premohla a vyšla by
z boja víťazná a triumfujúca.
499. Rozumná láska, s akou pevne verila všetky božské pravdy, sa
nemôže vyjadriť slovami bez nedostatočného popisu jej stupňa sily. Najsvätejšia
Mária vedela všetko, v čo verila a verila vo všetko, čo vedela;
lebo vliate bohovedné vedomosti a vierohodnosti tajomstva viery a pochopenie
tejto vierohodnosti mala najmúdrejšia Panna a Matka v najvyššom
možnom stupni, ako obyčajný tvor môže mať. Jej vedomosti boli stále
činné a pomocou pamäti, tak ako anjeli, nikdy nezabudla, čo sa raz naučila.
Tento dar a schopnosti chápavosti stále udržovala v činnosti, aby stále
cvičila svoju hlbokú vieru; iba niekedy, ako som povedala, Boh prerušil
vieru inou činnosťou ducha (č. 492, 465). Nič Jej nechýbalo v porozumení
o veciach viery a v jasných vedomostiach o Bohu. V tomto ohľade zaují-
 Zväzok prvý 237
mala miesto nad všetkých pozemšťanov a sama tvorila triedu takého vysokého
stupňa, aký nemôže dosiahnuť žiaden iný pútnik na ceste do neba.
500. A keby najsvätejšia Mária, keď konala skutky viery a nádeje,
bola - ako by sme to mohli nazvať - iba na najobyčajnejšom a preto najnižšom
stupni činnosti, predsa i na tomto stupni by prevyšovala všetkých
anjelov a svätých zásluhami, čo potom máme povedať o vznešenosti Jej
skutkov, o Jej zásluhách a láske v dobe, keď bola božskou mocou povznesená
do blaženého stavu najvyššieho priameho nazerania a jasného poznania
Boha? Ak to presahuje pochopenie anjelského rozumu, akú môže
mať pozemský tvor nádej, že nájde slová, ktorými by to popísal? Preto
môžem vysloviť iba samotné prianie, aby všetci smrteľníci mohli dôjsť
k poznaniu, aký vzácny a drahocenný poklad je viera tým, že sa ju budú
učiť od tohoto nebeského Originálu, v ktorom viera dosiahla najvyššiu
dokonalosť a dokonale dosiahla cieľ, pre ktorý bola stvorená. Nech sa neveriaci,
bludári, pohani a modloslužobníci priblížia k tejto Majsterke
viery, k najsvätejšej Márii, aby boli osvietení a poznali svoju falošnosť
a temnotu bludov a našli bezpečnú cestu k svojmu poslednému cieľu.
Nech pristúpia tiež katolíci a učia sa poznávať tie prehojné odmeny
a cnosti; nech žiadajú Pána s apoštolom, aby rozmnožil ich vieru (Lk 7,5).
Nie aby dosiahli takú vieru, akú mala najsvätejšia Mária, ale nech prosia,
aby im dal túžbu napodobniť a nasledovať Ju, lebo Ona nás svojou vierou
učí a svojimi zásluhami nám pomáha, aby sme dosiahli túto cnosť.
501. Svätý Pavol nazýva patriarchu Abraháma otcom všetkých veriacich
(Rim 4,13), pretože on prvý obdržal prisľúbenie, lebo napriek beznádeji
uveril (Rim 4,18), čím chcel pochváliť veľkosť viery tohto patriarchu,
pretože uveril prisľúbeniam Pána, že jeho manželka Sára mu dá syna,
hoci bola neplodná a podľa prirodzených zákonov neschopná počatia;
okrem toho ešte, keď na rozkaz Boha obetoval svojho syna, vzdal sa zároveň
aj vyhliadky na nespočetné potomstvo, ktoré mu Pán prisľúbil. Toto
všetko a mnohé iné výroky a sľuby Pána stali sa nemožné a nesplniteľné
podľa prirodzeného zákona, ale Abrahám predsa veril, že Božská moc ich
môže uskutočniť nadprirodzeným spôsobom. Preto si zaslúžil názov otca
všetkých veriacich a prijať pečať viery, totiž obriezku, ktorá ho ospravedlnila.
502. Avšak naša na výsosť vynikajúca Pani, Mária, mala omnoho
väčšie právo byť nazývaná Matkou viery a všetkých veriacich. Jej ruka
vztýčila zástavu a odznak viery pre všetkých veriacich v zákone milosti.
Prvý však podľa času bol patriarcha Abrahám, a preto bol ustanovený, aby
bol otcom a hlavou hebrejského ľudu; veľká bola jeho viera v prisľúbenie
týkajúce sa Krista Pána a v diela Najvyššieho. Predsa však viera Márie
 238 Kniha I.
bola vo všetkom tom neporovnateľne oveľa obdivuhodnejšia a prevyšovala
ho dôstojnosťou. Tu bola väčšia prekážka a nezrovnalosť, že panna
mala počať a porodiť, ako keď stará neplodná žena mala porodiť dieťa;
a Abrahám si nebol taký istý v obeti Izáka, ako si Mária bola istá v nevyhnutnej
obeti svojho najsvätejšieho Syna. Ona je jediná, ktorá dokonale
verila a dúfala vo všetky tajomstvá a ukázala celej Cirkvi, ako sa má veriť
Najvyššiemu a v dielo Jeho vykúpenia. Keď tak porozumieme viere
Márie, našej Kráľovnej, musíme Ju uznať za Matku veriacich a za pravzor
katolíckej viery a svätej nádeje. A pre uzavretie tejto kapitoly dodávam, že
Kristus, náš Vykupiteľ a Učiteľ ako všetko obsahujúci, ktorého najsvätej-
šia duša dosahovala najvyššiu slávu a blažené videnie, nemal žiadnu potrebu
alebo príležitosť k viere, ani nám nemohol vo svojich skutkoch dať
príklad tejto cnosti. Avšak to, čo Pán nemohol urobiť osobne, učinil
v osobe svojej najsvätejšej Matky a ustanovil Ju za zakladateľku, Matku
a príklad viery vo svojej katolíckej Cirkvi. A preto v deň všeobecného úč-
tovania táto najvyššia Pani a Kráľovná bude zvláštnym spôsobom slúžiť
svojmu najsvätejšiemu Synovi pri vynášaní rozsudku nad tými, ktorí neverili,
hoci v dobe pozemského života mali taký príklad.
Poučenie našej Panej, Matky Božej
503. Dcéra moja, neoceniteľný poklad božskej cnosti viery je skrytý
smrteľníkom, ktorí majú iba telesné a pozemské oči, pretože neoceňujú
a nevedia si vážiť dar a požehnanie takej preveľkej ceny. Uvažuj, moja
najdrahšia, aký bol svet bez viery a aký by bol dnes, keby môj Syn a Pán
nebol vieru zachoval. Koľko ľudí, ktorých svet oslavoval ako velikánov,
mocných a múdrych pre nedostatok svetla viery vrhlo sa z tmy svojej nevery
do najohavnejších hriechov a odtiaľ do večnej pekelnej temnosti!
Koľko kráľovstiev a provincií bolo zaslepených a nasledujú ešte zaslepenejších
vodcov, až všetci spoločne padajú do priepasti večných muk! A zlí
kresťania, ktorí obdržali milosť a požehnanie viery, ich nasledujú a žijú,
akoby nemali v srdci žiadnu vieru.
504. Nezabúdaj, moja drahá priateľka, byť vďačná za tento vzácny
drahokam, ktorý ti Pán dal ako veno a svadobný dar tvojho zasnúbenia sa
s Ním, aby ťa uviedol do svadobnej komnaty Jeho svätej Cirkvi a potom
aby ste mohli byť spolu vo večnej blaženosti. Neprestajne sa cvič v cnosti
viery, pretože to ťa privádza bližšie k poslednému cieľu, po ktorom túžiš a
k predmetu tvojej túžby a lásky. Viera učí bezpečnej ceste k večnému spaseniu,
viera je svetlom, ktoré svieti v tmách smrteľného života a putovania;
vedie ľudí bezpečne k dosiahnutiu otčiny, ku ktorej cestujú, ak ju
nenechajú zahynúť neverou a hriešnosťou. Viera oživuje iné cnosti
 Zväzok prvý 239
a spravodlivým je potravou a podporou v ich námahách. Viera zahanbuje
a naháňa strach nevercom a vlažným kresťanom v ich nedbalosti, lebo ich
v tomto živote usvedčuje z hriechu a hrozí trestom v živote budúcom.
Viera dokáže urobiť všetko, lebo veriacemu nie je nič nemožné; viera činí
všetko dosažiteľným a možným. Viera osvecuje a zušľachťuje rozum
človeka, pretože ho riadi v tme jeho prirodzenej nevedomosti, aby nezblúdil
z cesty a povznáša ho nad neho samého, takže vidí a s neomylnou
istotou rozumie tomu, čo ďaleko presahuje jeho sily a ubezpečuje ho
o tom tak spoľahlivo, ako by to jasne videl pred sebou. Je zbavený hrubej
a biednej úzkosti tých, ktorí vedia iba to, čo môžu poznať svojou obmedzenou
prirodzenou silou a neuvážia, že duša, kým žije vo väzení tohto
porušiteľného tela, je veľmi stiesnená a obmedzená v šírke svojho pôsobenia
poznaním nadobudnutým z hrubej činnosti zmyslov. Preto si váž, dcé-
ra moja, ten neoceniteľný poklad katolíckej viery, ktorý ti Boh udelil, bdej
nad ním a zdokonaľuj sa v nej s veľkou vážnosťou a úctou.
K a p i t o l a 7.
O cnosti nádeje a ako sa v nej cvičila naša panenská Matka
505. Cnosť nádeje prirodzene prichádza za cnosťou viery, pretože je
ako jej doplnkom. Keď nám totiž Najvyšší udelí božské svetlo viery
a praje si, aby sme všetci bez ohľadu na postavenie alebo nevďak došli
k istému poznaniu Boha, Jeho tajomstiev a sľubov, je to iba preto, aby
každý z nás poznajúc Ho ako svoj posledný cieľ a predmet a poučiac sa
o prostriedkoch, ako k Nemu prísť, vzbudzoval v sebe vrúcnu túžbu po
dosiahnutí tohto cieľa. Táto túžba, ktorá prirodzene sprevádza náklonnosť
po dosiahnutí tohoto najvyššieho dobra, sa nazýva nádej a je vliata do na-
šej vôle alebo prirodzenej túžby pri svätom krste. Nádej prináleží k takej
činnosti vôle, aby sa snažila dosiahnuť večnú blaženosť ako najväčšie
dobro a požehnanie, aby užívala božské milosti pre dosiahnutie tej blaženosti
a na prekonanie obtiaží, ktoré sa pri tom vyskytnú.
506. Aká výborná cnosť je nádej možno poznať podľa toho, že jej
konečným predmetom je sám Boh, naše najvyššie dobro. Hoci ho poznáva
a hľadá ako niečo vzdialené, predsa Ho zároveň hľadá ako niečo dosiahnuteľné
cez zásluhy Kristove a cez primeranú činnosť človeka, ktorý v to
dúfa. Výkony a pôsobenia tejto cnosti sa riadia svetlom božskej viery
a múdrym spoliehaním sa na neklamné prisľúbenia Pána. Tak sa nádej pomocou
rozumných dôvodov pridržiava prostrednej cesty medzi zúfals-
 240 Kniha I.
tvom a opovážlivosťou a nedovolí človeku, aby sa spoliehal na vlastné
sily pre dosiahnutie večnej slávy, alebo zanedbával konať vlastné záslužné
skutky, ani pripúšťať, aby mu bránila bázeň a beznádejnosť v snahe dosiahnuť
ju pre prisľúbenie a uistenie Pána o konečnom úspechu. V tejto
istote, zaručenej božskou vierou vo všetkom, čo sa týka týchto vecí a používaním
múdrych a spoľahlivých dôvodov, človek dúfa bez obavy, že
bude sklamaný, ale tiež bez opovážlivosti.
507. Z toho môžeme poznať, že zúfalstvo môže vzniknúť tým, že sa
dostatočne neverí v to, čo viera sľubuje, alebo tým, že človek zanedbáva
používať pre seba bezpečnosť božských prisľúbení, v ktoré síce verí, ale
klamne považuje to, čo je sľúbené, pre seba za nedosiahnuteľné. Nádej
nás vedie bezpečnou cestou medzi týmito dvoma krajnosťami a udržuje
nás po prvé v dôvernej viere, že nám Boh neodoprie to, čo sľúbil všetkým
a po druhé, že ten sľub nebol daný bezpodmienečne a neobmedzene, ale
vyžaduje tiež našu námahu a snahu, aby sme si zaslúžili jeho splnenie, pokiaľ
je to možné s pomocou Božej milosti. Hoci Boh stvoril človeka
schopným hľadieť na večnú slávu, nebolo by spravodlivé, aby niekto dosiahol
takú blaženosť hriešnym zneužívaním tých schopností, ktorými ju
má užívať; ale má ich používať tak, aby to bolo primerané účelu, pre
ktorý ich obdržal. Toto primerané používanie schopností pozostáva z toho,
že koná cnosti, ktoré človeka pripravujú pre užívanie jeho najvyššieho
dobra a vyhľadáva ho už v tomto živote tým, že poznáva a miluje Boha.
508. U najsvätejšej Márie cnosť nádeje dosiahla najvyšší stupeň ako
sama osebe, tak i vo všetkých účinkoch, okolnostiach a hodnote; lebo túž-
ba a snaha po dosiahnutí posledného cieľa, ktorým je nazeranie na Boha a
požívanie, či vlastnenie Ho, bola v Nej oveľa činnejšia ako vo všetkých
ostatných tvoroch; okrem toho táto najvernejšia a najmúdrejšia Pani nerobila
nič, čo by tieto snahy zdržovalo, ale pokračovala v nich so všetkou
dokonalosťou, akej je tvor schopný. Nielenže mala vliatu cnosť viery
v prisľúbenia nášho Pána sprevádzanú silnou nádejou, ale k tomu ešte dostávala
blažené videnie, v ktorom zo skúsenosti poznávala nekonečnú
pravdu a vernosť Najvyššieho. Napriek tomu, že pri blaženom videní mala
Boha vo svojom majetku, predsa vždy, keď sa vrátila do obyčajného
stavu, spomienka na to, čo vo videní dostávala, pobádalo Ju tým väčšou
silou a túžbou k snahe po dosiahnutí toho. Tak túžby Kráľovnej všetkých
cností vytvorili akýsi nový a zvláštny druh nádeje.
509. Ešte pre inú príčinu nádej najsvätejšej Márie prevyšovala nádej
všetkých veriacich dohromady: totiž pre veľkosť odmeny a slávy, ktoré
právom mala dostať táto najvyššia Kráľovná, lebo nakoniec predsa odmena
je pravým predmetom nádeje a Jej odmena mala ďaleko prevyšovať
 Zväzok prvý 241
slávu anjelov a svätých; to znamená, že úmerne k vedomostiam o tejto
sláve, ktorú Jej Boh zaistil, bolo tiež Jej očakávanie a túžba dosiahnuť ju.
Okrem toho, aby mohla vystúpiť na najvyšší vrchol tejto cnosti a aby
mohla zaslúžene dúfať vo všetko, čo mocná ruka Božia v Nej vykonala,
bola náležite zaopatrená svetlom veľkej viery a všetkými príslušnými pomôckami
a darmi i zvláštnou pomocou Ducha Svätého. Čo sme povedali
o svätosti nádeje blahoslavenej Panny ohľadne jej hlavného predmetu,
musí sa povedať tiež o podriadenejších či druhotných predmetoch, lebo
dary a tajomné požehnania, ktoré dostala táto Kráľovná nebies, boli také
veľké, že ani všemohúca Božia ruka ich už nemohla v obyčajnom tvorovi
viac rozšíriť. Keď teda táto veľká Pani mala tieto dary dostať prostredníctvom
viery a nádeje, preto boli tieto cnosti v Nej primerane veľké, teda
najväčšie, aké dielo Božích rúk mohlo dostať.
510. Keď ešte naviac, ako sa už povedalo o cnosti viery, nebeská
Kráľovná bola obdarená jasnou vedomosťou a vierou o všetkých tajomstvách
a o všetkých zjavených pravdách a pôsobení Najvyššieho a keď
úkony nádeje zodpovedali úkonom viery, kto by, okrem Pána samého,
mohol kedy pochopiť, aké mnohé a aké vznešené boli úkony nádeje, ktoré
vzbudzovala Majsterka všetkých cností, pretože si bola vedomá svojej
večnej slávy a blaženosti i tej, ktorá má byť vytvorená v celej svätej Cirkvi
zásluhami Jej Najsvätejšieho Syna? Ako sme už predtým povedali
o Jej viere, jedine kvôli Márii by bol Boh zriadil túto cnosť a kvôli Nej by
ju bol udelil, ako i skutočne urobil, celému ľudskému pokoleniu. (č. 491)
511. Preto Duch Svätý Ju nazýva Matkou krásneho milovania a svätej
nádeje (Sir 24, 24); lebo ako sa stala Matkou Kristovou, pretože Mu dala
ľudské telo, tak Duch Svätý učinil Ju Matkou nádeje, pretože svojím prispením
a spolupôsobením počala a dala verným dietkam svätej Cirkvi túto
cnosť. Prednosť ako Matky svätej nádeje bola spojená a vyplývala z toho,
že bola Matkou Ježiša Krista, nášho Pána, lebo Ona vedela, že skrz svojho
Syna položí základ všetkej istoty našej nádeje. Následkom počatia a splodenia
dosiahla naša najsvätejšia Kráľovná istú nadvládu a zvrchovanosť
nad tými milosťami a prisľúbeniami Najvyššieho, ktorých splnenie závisí
od smrti Krista, Jej Syna. Keď z vlastnej slobodnej vôle umožnila počatie
a narodenie vteleného Slova, odovzdala Ho celého nám a tým dala vznik
našej nádeji. Tak plným právom Jej mohol Duch Svätý povedať: "Čo
v tebe dorastá, je sťaby rajská záhrada." (Veľp. 4,13); lebo toto všetko
prišlo od Márie, Matky milosti a bolo určené pre vytvorenie nášho šťastia,
nášho raja a našej istej nádeje, že to môžeme dosiahnuť.
512. Cirkev má nebeského a pravého Otca v Ježišovi Kristovi, lebo
On ju splodil a založil svojimi zásluhami a prácou a obohatil ju svojimi
 242 Kniha I.
milosťami, svojím príkladom a učením, ako sa očakávalo od Otca a Pô-
vodcu tak obdivuhodného diela. Preto sa patrilo, aby Cirkev mala tiež
milujúcu a láskavú matku, ktorá s lahodným občerstvením, láskaním
a s materskou starostlivosťou a pomocou by odchovala malé dietky na
svojich prsiach (1Kor 3, 12), živila ich jemnou a chutnou potravou, kým
ako nemľuvňatá nemôžu prijímať potravu veľkých a silných. Touto láskavou
Matkou bola najsvätejšia Mária, ktorá od začiatku Cirkvi, keď zákon
milosti sa zrodil v Jej ešte útlych dietkach, začala im dávať sladké mlieko
svojho osvieteného poučovania ako milosrdná Matka; a bude tak pokračovať
až do konca sveta, pomáhať a prihovárať sa za nové dietky, ktoré
Kristus Pán každý deň plodí svojimi zásluhami a príhovormi tejto Matky
milosrdenstva. Práve pre Ňu sa tieto dietky rodia a Ona ich vychováva
a živí. Ona je naša milá Matka, náš život a naša nádej, prameň našich
požehnaní, príklad na nasledovanie, Ona je našou zárukou pri hľadaní
blaženosti, zaslúženou nám Jej najsvätejším Synom, Ona nám poskytuje
potrebnú pomoc, aby sme tú blaženosť dosiahli.
Poučenia najsvätejšej Panny Márie
513. Dcéra moja, ako dvoma neúnavnými krídlami povznášal sa môj
duch vo svojom lete pomocou viery a nádeje k nekonečnému a najvyš-
šiemu dobru, až spočinul v spojení s Bohom vďaka dôvernej a dokonalej
láske. Mnohokrát som prežívala jasné videnie a Božiu prítomnosť; pretože
však tieto požehnania netrvali stále, kým som bola v stave pútničky, nahradzovala
som ich cvičením sa vo viere a nádeji. Tieto mi ostali i v dobe
mojich videní a ich požívaní a akonáhle videnia pominuli, ihneď boli činne,
a tak nebola žiadna prestávka v mojich vysokých snahách. Účinky
týchto cností, láska, snaha a túžba, akú roznecovali v mojej duši po dosiahnutí
večného požívania Boha, nemôže dostatočne pochopiť stvorený rozum
v prítomnom, obmedzenom stave, budú však poznané v Bohu a budú
pohnútkou pre večnú chválu tým, ktorí Ho budú hodni vidieť v nebi.
514. Ty, moja najdrahšia, si obdržala také veľké osvietenie o tejto vý-
bornej cnosti a skutkoch, ktoré som ja s jej pomocou konala, mala by si sa
s pomocou božskej milosti neprestajne snažiť ma napodobniť. Stále obnovuj
v mysli, čo Najvyšší sľúbil a uvažuj o Jeho sľuboch s neochvejnou
dôverou v ich pravdivosť a pozdvihuj svoje srdce k vrúcnej túžbe
a žiadosti, aby si ich dosiahla. V tejto pevnej nádeji môžeš byť uistená, že
pre zásluhy môjho najsvätejšieho Syna dosiahneš požehnané spolubývanie
v nebeskej otčine a v spoločnosti všetkých, ktorí hľadia na nesmrteľnú
slávu tváre Najvyššieho. S pomocou toho môžeš povznášať svoje srdce
nad pozemské veci a upierať svoju myseľ na nezmeniteľné Dobro, po
 Zväzok prvý 243
ktorom túžiš; všetky viditeľné veci sa ti budú zdať obtiažne a nepríjemné
a budeš ich považovať za bezcenné a opovrhnutiahodné; nebudeš túžiť po
ničom inom iba po tom, čo je najviac hodné lásky a oblažujúce. V mojej
duši bola taká silná nádej, aká je možná iba u tých, ktorí vierou dosiahli
a ochutnali jej predmet; žiaden jazyk ani žiadne slová nemôžu vysloviť jej
silu.
515. Aby si sa ešte viac povzbudila k väčšej horlivosti, uvažuj a so srdečnou
ľútosťou oplakávaj nešťastie tak mnohých duší, ktoré sú obrazy
Božie a neschopné Jeho slávy, ktoré svojou vlastnou vinou sú zbavené
i pravej nádeje na to, že ju dosiahnu. Keby dietky svätej Cirkvi prestali so
svojimi márnymi zamestnaniami a venovali čas uvažovaniu o požehnaní
neklamnej viery a nádeje, ktorá ich oddeľuje od tmy a ktorou bez vlastnej
zásluhy sa rozoznávajú od nasledovníkov slepej nevery, iste by sa zahanbili
za svoju strnulú ľahostajnosť a zavrhli by svoj ničomný nevďak. Nech
sa však neklamú, lebo ich očakáva najhroznejší trest; pred zrakom Božím
a svätých sú veľmi ohavní, pretože pohŕdajú Krvou, ktorú prelial Kristus
práve preto, aby pre nich získal toto požehnanie. Tak pohŕdavo sa správajú
k tejto požehnanej pravde, ako by to bola iba rozprávka a po celý život sa
náhlia a ani jediný deň, ba mnohí ani hodinu času nevenujú uvažovaniu
o svojich povinnostiach a o nebezpečenstve, v akom sa nachádzajú. Ó,
duša, plač nad týmto poľutovaniahodným zlom a podľa možnosti pracuj
a modli sa za jeho odstránenie pomocou môjho najsvätejšieho Syna. Ver
mi, že každú námahu a každý pokus, ktorý bude vykonaný za tým účelom,
božská Velebnosť odmení.
K a p i t o l a 8.
O cnosti lásky našej Panej, najsvätejšej Márie
516. Najvznešenejšia cnosť lásky je pani, kráľovná, matka, život
a krása všetkých iných cností; láska ovláda, podnecuje a vedie ich ku
konečnému a pravému cieľu a k najvyššej dokonalosti, zachováva ich
a pôsobí na ich vzrast, osvecuje a krášli ich, dodáva im život a pôsobivosť.
Ak ostatné cnosti dávajú tvorom časť svojej dokonalosti, láska im
dáva dokonalosť samu a doplňuje ich. Bez lásky všetko má malú cenu, je
temné, slabé, bezživotné a neprospešné, nemá podstatu alebo príslušenstvo
pravej životnosti. Láska je láskavá, trpezlivá, tichá, nezávidí, nevypí-
na sa, nie je urážlivá, netúži po zisku, ale ochotne všetko rozdáva, je príčinou
všetkého dobrého a neprivoľuje k ničomu zlému, pokiaľ sa jej týka
 244 Kniha I.
(1Kor 13,4), najplnšie sa podieľa na pravom a najvyššom Dobre. Ó, cnosť
všetkých cností a najvyšší poklad nebies! Ty jediná máš kľúč k raju! Ty si
úsvit večného svetla, slnko dňa večnosti, oheň, ktorý očisťuje, víno, ktoré
opája novou rozkošou, nektár, ktorý rozradostňuje, sladkosť, ktorá bez
prestania nasycuje, komnata odpočinku pre dušu, láska tak dôverná, že nás
činí jedno s Bohom (Ján 17,21), tým putom, ktoré nás spája s večným Otcom
a Synom i s Duchom Svätým.
517. Táto cnosť je zo všetkých cností najlepšia a pre jej vznešenosť
náš Boh a Pán, podľa epištoly sv. Jána, prial si poctiť seba alebo poctiť
túto cnosť tým, že sa nazval Láskou (1Jn 4,16). Je mnoho príčin, prečo
katolícka Cirkev pripisuje božskú dokonalosť všemohúcemu Otcovi, múdrosť
Synovi a lásku Duchu Svätému. Lebo Otec je počiatok, Syn je splodený
Otcom Božskou múdrosťou a Duch Svätý pochádza od oboch vďaka
vôli. Avšak meno Láska a dokonalosť s ňou spojená pripisuje sa Pánovi
samému, bez rozoznávania Osôb, lebo evanjelista hovorí bez rozlišovania:
"Boh je Láska". Táto cnosť má v Pánovi prednosť, je koncom či cieľom
všetkej Jeho činnosti vnútornej a vonkajšej či viditeľnej. Lebo jednak
všetok božský postup (totiž vnútorné pôsobenie Božstva) ústi vo vzájomnom
spojení a láske troch božských Osôb, a tak tvorí nerozlučný zväzok
jednoty a nerozdielnosť božskej podstaty prislúchajúce jednému a tomu
istému Bohu. Jednak zas diela vonkajšie, najmä tvory, sú plody božskej
lásky a sú určené pre ňu, takže vychádzajúc z toho nesmierneho mora bož-
skej štedrosti tiež sa dobročinnosťou a láskou vracajú k tomu istému
žriedlu, z ktorého vyšli. Je vlastnosťou lásky, že oproti všetkým iným
cnostiam a darom sa dokonale podieľa na božských cnostiach; rodí sa
z jedného žriedla a smeruje k tomu istému späť a je viac primeraná tomuto
večnému žriedlu, než všetky ostatné cnosti. Ak nazývame Boha našou
nádejou, našou trpezlivosťou alebo našou múdrosťou, je to preto, že ich
prijímame z Jeho ruky, a nie preto, že tieto dokonalosti sú v Bohu tak ako
v nás. Ale Boha nazývame našou láskou nielen preto, že ju dostávame od
Boha a pretože On nám ju udeľuje, ale preto, že On sám je podstata lásky,
prekypujúcej touto božskou dokonalosťou, ktorú si predstavujeme ako
podobu a vlastnosť Jeho božstva, ktorá tečie do našej duše a pretvára ju
dokonalejšie a hojnejšie ako ktorákoľvek iná cnosť.
518. Iné obdivuhodné vlastnosti lásky sa prejavujú vzťahom medzi
Bohom a nami; pretože táto cnosť je príčina nášho bytia a tiež náš najvyš-
ší cieľ, ktorým je Boh sám, je tiež pohnútkou a ideálom našej príchylnosti
a lásky k Pánovi. Ak nás nestačí pohnúť k milovaniu Boha vedomie, že
Boh sám osebe je najvyššie a nekonečné dobro, malo by nás k tomu pohnúť
vedomie, že je naše vlastné najvyššie Dobro. Ak sme nemohli ve-
 Zväzok prvý 245
dieť, ako Ho máme milovať prv, než nám dal svojho Jednorodeného (1Jn
4,10), zaiste nemôžeme ničím ospravedlniť našu nelásku k Nemu po Jeho
príchode. Mohli sme byť zbavení tejto zodpovednosti, keď sme neboli
schopní zaslúžiť si také dobrodenie, ale teraz, keď sme prijali túto milosť
bez našej zásluhy, zaiste nemôžeme ospravedlniť svoj nevďak za také
dobrodenie.
519. Príklad, ktorý nám dáva božská láska, ukazuje tým viac veľkosť
tejto cnosti, hoci mi je veľmi ťažké vysvetliť môj pojem o tejto veľkosti.
Keď Kristus Pán založil svoj najdokonalejší zákon lásky a milosti, napomínal
nás, aby sme boli dokonalí nasledovníci nášho nebeského Otca,
ktorý dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých (Mt 5,45). Také učenie
a taký príklad mohol dať ľuďom iba On, sám Syn večného Otca. Medzi
všetkými viditeľnými tvormi nie je žiaden taký ako slnko, aby mohol byť
prirovnaný k božskej láske a ukázať nám, ako ju napodobiť. Lebo táto
veľkolepá hviezda, zo svojej vlastnej prirodzenosti, bez váhania a úplne
podľa svojej vrodenej vlastnosti vydáva svoje svetlo na všetky strany
a bez rozdielu všetkým, ktorí sú schopní prijímať ho a nikdy neodoprie
alebo nezadržuje svoju blahodarnú činnosť. A robí tak bez toho, aby túžilo
po uznaní, neukladá nikomu žiadne povinnosti, nežiada žiadnu láskavosť
alebo odplatu, nehľadá na osvecovaných predmetoch nejaké predchádzajú-
ce dobrá, podľa ktorých by svoje svetlo odmeriavalo, ani nečaká žiaden
prospech za udeľovanie svojho požehnaného svetla, na ktorom sa podieľajú
všetci bez rozdielu.
520. Kto by pri uvažovaní o vznešených vlastnostiach tejto stvorenej
lásky nepoznal znaky nestvorenej Lásky, ktorá je za ňou? A kto by sa
nehanbil, ak ju zanedbáva napodobniť? Kto si môže namýšľať, že má
pravú lásku, ak nenasleduje jej pravzor? Je síce pravda, že naša dobrotivosť
a láska nemôže vzbudiť dobrotu v predmetoch našej lásky, ako to
robí nestvorená Láska Pána, predsa však, i keď nemôžeme svojou dobrotivosťou
spraviť dobrými tých, ktorých milujeme, môžeme ponúkať dobro
lásky všetkým nevyhľadávajúc pritom žiadne výhody pre seba, bez uvažovania
a skúmania koho máme milovať a aký prospech môžeme očakávať
za svoju ochotu. Nechcem, aby to niekto rozumel tak, ako by som hovorila,
že láska nie je slobodná, alebo že Boh bol pre nejakú prirodzenú potrebu
prinútený, aby nás stvoril. Všetky vonkajšie či viditeľné diela, ktoré
pozostávajú zo stvorení, sú dobrovoľné skutky Božie. Príklad, aký nám
podáva božská Láska, ukazuje ináč, najmä že slobodná vôľa nesmie sa
pliesť alebo robiť násilie náklonnosti a núteniu lásky; ale pri napodobnení
najvyššieho Dobra, ktoré nijako neprekáža božskej vôli v jej náklonnosti
činiť dobro, ľudská vôľa musí povoliť podnetu a nutkaniu náklonnosti
 246 Kniha I.
lásky, aby prejavila svoje dobro. Takým spôsobom je božská vôľa nutkaná
rozdeliť lúče svojho neprístupného svetla všetkým tvorom podľa
schopnosti každého z nich, bez akejkoľvek predchádzajúcej dobroty, služ-
by alebo dobrodenia z ich strany i bez očakávania nejakej odplaty neskor-
šie, pretože božská Dobrota nič nepotrebuje.
521. Toto je čiastka prirodzenej lásky v jej božskom pôvode, v Bohu.
Okrem Boha samého ju nájdeme v najplnšej možnej dokonalosti, akej je
tvor schopný jedine v najsvätejšej Márii a v Nej máme i vzor, ktorému sa
môžeme viac priblížiť v našej láske. Samozrejme, že svetlo, ktoré vychá-
dza z nestvoreného Slnka lásky, v ktorom je obsiahnuté bez hraníc a obmedzení,
daruje sa tvorom, i tým najvzdialenejším, v poriadku a miere
stanovenej každému podľa blízkosti alebo vzdialenosti od božského zdroja.
A tento poriadok ukazuje plnosť a dokonalosť božskej Prozreteľnosti,
pretože bez neho by táto Prozreteľnosť ukazovala isté nedostatky, zmätok
a nesúlad v tvorstve, čo sa týka podieľania sa na Jeho dobrote a láske.
Prvé miesto po Bohu samom v rozdeľovaní božskej Lásky patrilo Duši
a Osobe, ktorá bola súčasne nestvoreným Bohom a stvoreným človekom,
pretože najvyššia milosť a podieľanie sa v láske, sa prirodzene nachádzali
tam, kde bolo najužšie a najdôvernejšie spojenie s Bohom, ako vždy bolo
a bude večne v Kristovi, našom Pánovi.
522. Druhé miesto patrí Jeho najsvätejšej Matke Márii, v ktorej
dobrota a božská láska zvláštnym spôsobom našli miesto svojho odpočinku,
lebo podľa nášho pojmu nestvorená Láska nemôže dosiahnuť pokoj,
kým nenájde tvora, ktorému by sa mohla darovať v takej veľkej plnosti,
aby sa láska a príchylnosť celého ľudského pokolenia v celej plnosti odrá-
žala v tej Bytosti samej. Bolo určené, aby táto vyvolená Bytosť sama
osebe bola obdarená darmi lásky bez obmedzenia a nedostatkov zvyčajných
u ostatných smrteľníkov nakazených hriechom tak, aby Ona sama
osebe bola schopná vyrovnať nedostatky ostatných tvorov a vynahradiť za
nich čo možno najväčšou vzájomnou láskou. Mária bola sama vyvolená
zo všetkých tvorov, aby napodobnila Slnko spravodlivosti v láske (Veľp.
4,9) a verne zobrazovala túto cnosť podľa Originálu. Ona sama vedela
milovať vrúcnejšie a dokonalejšie ako všetci ostatní tvorovia dohromady,
vedela milovať Boha celkom a kvôli Nemu, čisto, mocne a bez chyby a
tiež vedela ako milovať tvorov pre Boha a podobným spôsobom ako Jeho.
Jedine Ona náležite vyhovovala pohnútkam lásky a svojej šľachetnej náklonnosti
milovať najvyššie Dobro ako najvyššie Dobro, bez akéhokoľvek
vedľajšieho úmyslu; a milovať tvory pre ich účastenstvo v Bohu, bez pomyslenia
na nejaký zisk alebo odmenu za svoju lásku. V dokonalom napodobnení
nestvorenej Lásky Mária bola schopná svojou láskou i vedela
 Zväzok prvý 247
akým spôsobom milovať, aby ten, koho milovala, stal sa lepší; preto svojou
láskou urobila lepšími nebo i zem a všetky veci, ktoré existujú okrem
Boha.
523. Keby láska tejto veľkej Panej bola položená na váhu na jednu
stranu a láska všetkých ľudí i anjelov na druhú, Jej láska by tú ich oveľa
prevažovala, lebo Ona ich všetkých predstihla poznaním podstaty a akosti
božskej Lásky, a preto iba Mária ju vedela napodobniť s náležitou dokonalosťou
a nad všetky možnosti všetkých rozumových tvorov. Touto
preveľkou láskou a dobrotou zaplatila dlžobu nekonečnej lásky, ktorou sú
tvory povinné Pánovi toľko, koľko od nich mohol požadovať, lebo ich
láska k Nemu nemôže mať nekonečnú cenu, pretože je to nemožné. Tak
ako bola láska a dobrotivosť najsvätejšej duše Ježiša Krista primeraná
spojeniu božstva s človečenstvom, tak i veľkosť lásky Márie bola úmerná
Jej vznešenosti, ktorú Jej udelil večný Otec, keď určil, aby ako Matka po-
čala a porodila Jeho Syna pre spásu sveta.
524. Z toho môžeme vyrozumieť, že všetky dary a všetko požehnanie
tvorov závisí akosi na oddanosti a láske blahoslavenej Panny k Bohu.
Jedine v Nej na tomto svete mohla božská láska dosiahnuť najvyššiu
a konečnú dokonalosť. Ona zaplatila celú dlžobu lásky naraz, keď všetci
ľudia boli neschopní zaplatiť ju, ba ani pochopiť veľkosť svojho dlhu.
Ona svojou najdokonalejšou láskou prinútila večného Otca, aby obetoval
svojho najsvätejšieho Syna pre Ňu a pre vykúpenie celého sveta; lebo
keby Mária milovala menej a keby Jej láska bola nedostatočná, bolo by to
na závadu pri príprave pre Jeho vtelenie. Ale akonáhle sa našiel tvor, ktorý
sa podobal Bohu tak veľmi ako Ona, malo to takmer prirodzene za ná-
sledok, aby k Nej zostúpil, čo aj skutočne urobil.
525. Taký význam majú slová Ducha Svätého, keď nazýva Máriu
Matkou krásneho milovania (Sir 24,24), ako bolo vhodne vysvetlené
v pojednaní o nádeji. Tieto slová vzhľadom k Márii znamenajú: Mária je
Matka Toho, ktorý je našou sladkou láskou, Ježiša, nášho Pána a Vykupiteľa,
ktorý sa stal najkrajším z ľudského pokolenia, božskou, nekonečnou
a nestvorenou krásou a ľudskou prirodzenosťou, bezúhonná a bez poškvrny,
ktorej nechýbala žiadna krása milosti, akú Jej Božstvo mohlo udeliť.
(1 Pt 2,22). Ona je tiež Matka krásnej lásky, lebo Ona jediná splodila vo
svojej duši dokonalú lásku a dobrotivosť a najkrajšie milovanie. Všetky
ostatné tvory dohromady nemohli dosiahnuť krásu a bezchybnosť Jej
lásky, pretože ich láska sa nemohla nazvať absolútne krásnou. Ona je Matka
i našej lásky, pretože Ona ju stiahla na svet pre nás; Ona ju pestovala
pre nás; Ona nás učila poznávať a osvedčovať ju; nie je žiaden iný tvor na
nebi alebo na zemi, ktorý by mohol byť takým učiteľom tejto krásnej
 248 Kniha I.
lásky pre ľudí alebo anjelov. Preto všetci svätí sú iba lúče tohoto slnka
a potôčky tečúce z tohoto oceánu; tým lepšie budú vedieť milovať, čím
viac sa budú podieľať na láske a dobrote najsvätejšej Márie a nakoľko sa
im podarí čo najdokonalejšie Ju napodobniť.
526. Žriedlom tejto lásky a dobroty našej Kňažnej Márie boli Jej hlboké
vedomosti a múdrosť, ktoré čerpala ako z vliatej viery a nádeje, tak
i z darov vedomostí, schopností a múdrosti, ktoré Jej udelil Duch Svätý;
ale zo všetkých žriedel Jej lásky najväčšie boli priame a nepriame videnia
Božstva. Všetkými týmito prostriedkami dosiahla najvyššie poznanie nestvorenej
Lásky a pila priamo z jej žriedla, a tak sa naučila, ako sa má
Boh milovať pre Neho samého a tvory pre Boha a tiež ako cvičiť a osved-
čovať túto lásku s najvrúcnejšou a najhorlivejšou žiadosťou. Moc Božia
mohla v Nej pôsobiť podľa svojho zaľúbenia, pretože Ju nezdržiavali
žiadne prekážky, nepozornosť, nevedomosť alebo nedokonalosť, ani žiadne
kolísanie vôle tejto Kráľovnej. To však nebolo možné u iných tvorov,
pretože žiaden nemal také dispozície ako najsvätejšia Mária.
527. U Nej sa splnilo to veľké prirodzené i božské prikázanie: "Milovať
budeš Pána Boha svojho z celého srdca svojho, z celej duše svojej
a zo všetkej sily svojej." Jedine Mária splnila túto povinnosť a splatila dl-
žobu všetkých ľudí, čo títo v tomto živote a pokiaľ neuzrú Boha, nemôžu
dostatočne splniť. Táto Pani plnila toto prikázanie lásky dokonalejšie za
svojho života ako svätí môžu vo večnej blaženosti. Okrem toho Ona splnila
tiež Božie úmysly týkajúce sa tohoto prikázania, najmä, že neostalo bez
úžitku a ako zmrhané putujúcimi ľuďmi na zemi; lebo najsvätejšia Mária
sama ho úplne posvätila a splnila za všetkých a doplnila svojou láskou
všetko, čo chýbalo od ľudí pre plnenie tohto prikázania. A možno keby
Boh v počte smrteľníkov nebol predvídal Máriu, našu Kráľovnú, nebol by
toto prikázanie dal v tejto forme. Ale kvôli Nej ho ráčil dať; Jej sme dlžní
nielen za toto prikázanie dokonalej lásky, ale i za to, či ho ľudstvo náležite
a dostatočne plní.
528. Ó, najsladšia a najkrajšia Matka krásnej lásky a dobroty! Nech
Ťa všetky národy poznajú a všetky pokolenia blahoslavia a nech Ťa všetko
tvorstvo chváli a velebí! Ty jediná si dokonalá, milovaná a vyvolená za
Matku nestvorenej Lásky. Ona Ťa stvorila a určila, aby si žiarila ako slnko
svojou najkrajšou a najdokonalejšou láskou (Veľp. 6,9)! Dovoľ nám, biednym
synom Evy, priblížiť sa k tomuto slnku, aby nás osvietilo a roznietilo.
Popraj nám, Pane, priblížiť sa k tejto Matke, aby sme sa znovu zrodili
v láske. Dopraj nám prístup k tejto Učiteľke, aby sme sa naučili bezchybnej
láske, náklonnosti a dobrotivosti. Láska je schopnosť, ktorá sa teší
a uspokojuje s tým, čo miluje. Náklonnosť je vyvolenie a oddelenie milo-
 Zväzok prvý 249
vaného od ostatných toho druhu a spolu s dobrotivosťou vytvára vysokú
vážnosť a oceňovanie dobier milovaného. To všetko sa naučíme od Matky
pravej lásky, pretože Jej láska má všetky tieto kvality. Od Nej sa učíme
milovať Boha pre Neho samého, spokojne odpočívať v Ňom celým svojím
srdcom; naučíme sa, aby sme Mu vyhradzovali zvláštne miesto v na-
šej láske oddelené od všetkého, čo nie je Boh, lebo ak milujeme spolu
s Ním aj iné veci, tým iba zoslabujeme svoju lásku k Bohu; naučíme sa
Ho správne oceňovať a vážiť si Ho viac ako zlato. Všetky drahé veci pri
porovnaní s Ním sú bezcenné a všetka krása je ohavnosť a všetko, čo je
veľké a drahocenné telesným očiam, stáva sa opovrhnutiahodné a bezcenné.
O účinkoch tejto lásky najsvätejšej Márie pojednáva celý tento životopis
a celá zem i nebo sú nimi zaplnené. Preto nebudem Ďalej popisovať
podrobnejšie to, čo nemôže vyjadriť žiaden ľudský jazyk ani žiadne slová
ľudí alebo anjelov.
Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies
529. Dcéra moja, ak si pre materinskú náklonnosť prajem, aby si ma
nasledovala a napodobnila vo všetkých cnostiach, tak zvlášť ti oznamujem
a prehlasujem svoju žiadosť, že by som rada videla, aby si ma nasledovala
v cnosti lásky, lebo to je cieľ a koruna slávy všetkých ostatných cností.
Prajem si, aby si napäla všetky sily v snahe vytvoriť vo svojej duši s najväčšou
dokonalosťou všetko, čo si poznala o mojej láske. Rozsvieť lampu
svojej viery a rozumu, aby si mohla nájsť peniaz nesmiernej ceny (Lk
15,8) a keď ho nájdeš, zabudni na všetko a pohrdni všetkým pozemským
a porušiteľným. A v duchu znovu a znovu rozjímaj, uvažuj a maj na zreteli
nekonečné príčiny a pohnútky, ktoré činia Boha milovania hodným nad
všetky ostatné veci. Aby si bola istá, že Ho miluješ dokonale a naozaj,
hľadaj v sebe nasledujúce znaky a účinky tej lásky: či tvoje myšlienky
a tvoje rozjímania sa zaoberajú stále Bohom, či nemáš odpor a nechuť
k Jeho prikázaniam a radám, či sa bojíš uraziť Ho, či sa snažíš ihneď Ho
uzmieriť, keď si Ho urazila, či ťa zarmucuje, keď vidíš, že je urážaný a či
sa raduješ, keď Mu všetky tvory slúžia, či túžiš a či ťa to teší, keď stále
hovoríš o Jeho láske; pozoruj, či ťa blaží spomienka na Jeho prítomnosť
a či si zarmútená, keď Naň zabúdaš a keď sa od teba vzdiali, či miluješ to,
čo On miluje a či máš odpor proti tomu, čo je Jemu odporné, či sa snažíš
získať všetkých ľudí pre Jeho priateľstvo a milosti a či sa modlíš s dôverou;
pozri, či prijímaš vďačne Jeho dobrodenia, či ich nezneužívaš, ale
radšej ich obraciaš na Jeho česť a slávu, či sa snažíš potláčať všetky
hnutia vášní, ktoré ťa zdržiavajú alebo prekážajú tvojej láskyplnej snahe
a cnostným skutkom.
 250 Kniha I.
530. To všetko a mnohé iné sú známky väčšej alebo menšej lásky
v duši. Keď je láska vrúcna a silná, bude dbať najmä o to, aby sily duše
nazaháľali i aby sa ničím nepoškvrnila, lebo to okamžite lásku zničí a zotrie.
Taká duša nemá pokoj, kým neokúsi najvyššie Dobro svojej lásky,
lebo bez Neho táto láska vädne, je ranená a umiera. Milujúca duša smädí
po tomto víne, ktoré opája srdce a núti ho zabúdať na všetko porušiteľné
a pomíňajúce (Veľp. 5,1). A pretože láska je matka a koreň všetkých cností,
jej plodnosť sa ukáže hneď, akonáhle nájde v duši miesto; naplní a ozdobí
ho vlastnosťami iných cností a vzniknú z nej jedna po druhej, keď sa
v nich cvičí, ako hovorí apoštol (1.Kor 13,4). Duša, ktorá miluje, nielenže
cíti v sebe účinky lásky, ale cez lásku si je tiež istá, že ju Boh miluje; pre
božskú lásku požíva vzájomné účinky prebývania Boha v nej, takže Otec,
Syn a Duch Svätý prídu a prebývajú v nej ako vo svojom chráme - a toto
je požehnanie, ktoré žiadne slová a žiaden príklad v tomto smrteľnom živote
nedokážu náležite vyjadriť.
531. Správny poriadok tejto cnosti je, aby sme milovali Boha viac
ako všetky tvory, potom seba a toho, kto je nám najbližší, totiž svojho
blížneho. Boha musíme milovať s celým pochopením a múdrosťou, bez
klamu, celou vôľou, bez výhrady alebo delenia, celou mysľou, bez zabú-
dania, bez zmenšovania, bez nedbanlivosti alebo lenivosti. Pohnútkou
k milovaniu Boha nie je nič iné, než Boh sám; lebo On musí byť milovaný
pre Neho samého, ako najvyššie Dobro a najdokonalejšia dobrota
a svätosť. Milovanie Boha pre také pohnútky spôsobí, že tvor miluje
i seba i blížneho, pretože obidvaja patria tomu istému Bohu, od ktorého
dostali svoj pôvod, život i činnosť. Ten, kto miluje Boha verne pre Neho
samého, bude milovať tiež všetko, čo je z Boha a čo sa nejakým spôsobom
podieľa na Jeho dobrote. Preto láska pozerá na blížneho ako na dielo
Božie a účastníka v Bohu a nerobí rozdiel medzi priateľom a nepriateľom.
Láska hľadí iba na to, čo je Božie a čo sa vzťahuje k Nemu v iných, nezá-
leží jej na tom, či blížny je priateľský alebo nepriateľský, dobrodinec
alebo prenasledovateľ. Pozoruje iba rozdiel v podieľaní sa v Božstve
a nekonečnej dobrote a podľa tohoto pravidla miluje všetkých v Bohu
a pre Boha.
532. Každý iný druh lásky, ako je milovanie tvorov pre menej vzne-
šené pohnútky, v nádeji na nejakú odmenu, na získanie vzájomnej lásky,
alebo keď ich miluje skryte z nezriadenej nečistej žiadosti alebo obyčajnou
ľudskou a prirodzenou láskou, i keby vyvierala z prirodzene cnostných
a dobre usporiadaných pohnútok, nie je vliata láska. Pretože ľudí
obyčajne pohnú k láske tieto čiastočné prednosti a sebecké i pozemské
ciele, je veľmi málo takých, ktorí prijímajú a oceňujú ušľachtilosť tejto
 Zväzok prvý 251
veľkodušnej cnosti a ktorí ju používajú s patričnou dokonalosťou. Oni totiž
i Boha hľadajú a zaoberajú sa Ním len pre dočasné dobrá alebo pre duchovný
zisk a útechu. Prajem si, dcéra moja, aby si vypudila zo srdca
všetku neporiadnu lásku a žila iba v dobre sporiadanej láske, ku ktorej
Najvyšší naklonil tvoju žiadosť. Keď si tak mnohokrát potvrdila, že táto
cnosť je taká krásna, potešujúca a toľko hodná, aby ju všetky tvory hľadali
a oceňovali, vynasnaž sa poznať celú jej hodnotu. A keď poznáš jej
cenu, rozhodni sa kúpiť tento neporovnateľne vzácny klenot tým, že zabudneš
a zahasíš vo svojom srdci všelijaké nedokonalé lásky. Nemiluj
žiadnych tvorov ináč, než pre Boha a pre to, čo v nich vidíš, že pochádza
od Boha a náleží Jemu, rovnako ako miluje nevesta všetkých služobníkov
a všetko, čo je v spojitosti s domom jej ženícha, pretože je to jeho. Zabudni
na lásku ku všetkému, čo sa nevzťahuje k Bohu, alebo čo nie je lásky
hodné kvôli Nemu, ani nemiluj ináč, iba ako som ťa žiadala, alebo ako ti
prikázal milovať Najvyšší. Či miluješ čistou láskou poznáš podľa svojho
správania sa k priateľom a nepriateľom, k prirodzene príjemným a neprí-
jemným, k zdvorilým a nezdvorilým, ktorí majú alebo nemajú prirodzené
prednosti. Žiadne také rozlišovanie nepochádza z čistej lásky, ale
z prirodzenej náklonnosti a z vášnivej záľuby, ktorá sa musí ovládať, potlačiť
a vykoreniť pomocou tejto výbornej cnosti.
K a p i t o l a 9.
O cnosti múdrosti a ako sa v nej cvičila najsvätejšia Kráľovná
nebeská
533. Ako činnosť rozumová predchádza výkony vôle a ukazuje im
cestu, tak aj cnosti týkajúce sa činnosti rozumovej predchádzajú vôľu.
Hoci úlohou rozumu je poznať pravdu a pochopiť ju, predsa môže vzniknúť
neistota, či sa to alebo ono môže považovať za cnosť (lebo cnosť už
svojou povahou vedie ku konaniu dobra), predsa je isté, že sú tiež rozumové
cnosti, ktorých konanie je chválitebné podľa toho, v akom pomere
sa zhodujú s rozumom a pravdou; lebo i toto sú dobrá prislúchajúce rozumu.
Keď teda rozum predloží pravdu vôli a poučí ju, aby sa riadila jeho
vedením, tak tento výkon rozumu je teologicky dobrý, keď sa jedná
o otázku viery a morálne dobrý skutok, ako keď napr. používaním múdrosti
riadime výkony žiadostivostí. Pre túto príčinu pri používaní rozumu
múdrosť zaujíma prvé miesto. Je koreňom ostatných základných a mrav-
 252 Kniha I.
ných cností; lebo tie ostatné sú chvályhodné, iba keď ich sprevádza múdrosť,
ale bez nej sú chybné a trestuhodné.
534. Zvrchovaná Kráľovná Mária mala túto cnosť múdrosti v najvyš-
šej dokonalosti a v pomere k výške ostatných cností, ktoré už boli alebo
ešte budú popísané. Pre Jej neobyčajnú múdrosť nazýva Ju Cirkev "Paňou
najmúdrejšou". Pretože táto cnosť riadi všetky ostatné, a pretože celý tento
životopis pojednáva o tom, ako ich najsvätejšia Mária konala, všetko to
málo, čo o tomto mori múdrosti môžem povedať alebo vyjaviť, nebude
nič iné, ako pokračujúce poukazovanie na Jej múdrosť a všetky Jej skutky
budú ukazovať skvelosť tejto cnosti. Preto tu budem hovoriť iba všeobecne
o múdrosti najvyššej Kráľovnej, poukážem na rôzne časti a akosť múdrosti,
tak ako nás učia učitelia a svätí, aby sme lepšie porozumeli to, čo sa
týka Panny Márie.
535. Z troch druhov múdrosti zvaných politická, očistná a tá, ktorú
má duša očistená a dokonalá, žiadna nechýbala našej Kráľovnej a všetky
ich mala v najvyššom stupni. Lebo hoci všetky Jej schopnosti boli nanajvýš
čisté a dokonalé, čiže inými slovami nebolo potrebné očisťovať ich od
nedokonalostí alebo opaku cností, predsa mohli byť zdokonalené
vzhľadom na prirodzené vedomosti a pokrok od dobroty a svätosti na najvyššiu
dobrotu a svätosť. To ovšem sa musí rozumieť iba o Jej vlastných
skutkoch, keby sme ich porovnávali jeden s druhým a nie pri porovnaní so
skutkami iných ľudí. Lebo pri porovnaní so skutkami iných svätých nebol
žiaden veľký alebo malý v tomto Meste Božom, ktorého základy sú na
horách svätých. Ale v Jej vlastných skutkoch, pretože rástla v láske
a milosti od prvého okamihu svojho počatia; niektoré skutky i keď samy
sebou najviac dokonalé a prevyšujú všetky skutky svätých, predsa boli
menej dokonalé v porovnaní so skutkami, ktoré konala v neskoršej dobe
svojho života.
536. Politická múdrosť všeobecne je tá, ktorá premýšľa a uvažuje
o všetkom, čo sa má robiť a podriaďuje to rozkazom rozumu vyhýbajúc sa
všetkému, čo nie je spravodlivé a dobré. Očistná, čiže očisťujúca múdrosť
je tá, ktorá prispôsobuje a volí veci tak, aby duchovným uvažovaním
riadili srdce k veciam nebeským. Múdrosť očistenej či dokonalej duše je
tá, ktorá vedie a sústreďuje všetky náklonnosti v Najvyššom Dobre tak,
akoby nič iné ani nebolo. Všetky tieto druhy múdrosti mala najsvätejšia
Mária, aby mohla rozoznávať a celkom isto vedieť, riadiť a bez prieťahov
uskutočňovať to, čo je najdokonalejšie a najvznešenejšie v konaní jej
skutkov. Úsudok tejto zvrchovanej Panej v žiadnej Jej činnosti nikdy neurčoval
ani neľpel na ničom, čo nebolo najlepšie a najvhodnejšie. Nikdy
nikto sa Jej nemôže vyrovnať v usporiadaní a riadení všetkých viditeľ-
 Zväzok prvý 253
ných či svetských záležitostí, aby sa stali vhodné pre duchovné nazeranie.
Pretože ich videla tak dôkladne a s toľkými rôznymi svetlami vedomostí,
bola tak spojená s najvyšším Dobrom božskou láskou, že žiadne množ-
stvo zamestnania alebo iné prekážky Jej nikdy nebránili odpočívať
v strede Jej lásky.
537. Je tiež isté, že v našej Kráľovnej boli všetky súčiastky múdrosti
v celom rozsahu. Prvá je pamäť, ktorá zachováva v mysli udalosti prežité
v minulosti. Z minulých skúseností tvoria sa mnohé pravidlá pre postup
v jednaní v dobe prítomnej i v budúcej. Pretože múdrosť sa zaoberá
jednotlivými výkonmi a nie je vôbec možné určiť všeobecné pravidlá pre
všetky činy, je potrebné určiť zvláštne pravidlá z mnohých minulých prí-
kladov a skúseností, ktoré sú nazhromaždené v pamäti. Naša Kráľovná
bola obdarená takou pamäťou, že sa Jej nikdy nestalo, aby niečo
z prirodzenej slabosti zabudla; preto to, čo raz pochopila alebo sa naučila,
ostalo Jej vždy v pamäti. V tomto ohľade najčistejšia Mária prevyšovala
všetkých ľudí i anjelské rády, pretože Boh v Nej zhrnul všetko, čo bolo
v oboch. Zhrnul v Nej dokonalé a bez akéhokoľvek nedostatku náhodných
ľudských vlastností; a zvláštnou výsadou Jej udelil mnoho prirodzených
i nadprirodzených darov anjelskej prirodzenosti vo vyššom stupni ako
mali sami anjeli. Jedným z nich bol dar dobrej pamäti, takže ani nemohla
zabudnúť, čo sa raz naučila. Ohľadne pamäti prevyšovala anjelov v tom
istom pomere, ako ich prevyšovala v cnosti múdrosti.
538. Iba v jednom ohľade bolo toto požehnanie tajomným spôsobom
obmedzené pokornou čistotou najsvätejšej Márie: keby obrazy všetkých
vecí boli utkveli v Jej pamäti, bolo by nevyhnutné, že to posvätné miesto
by zaplnilo tiež mnoho z toho, čo pochádza z ničomnosti a hriešnosti tvorov.
Preto najpokornejšia a najčistejšia Kňažná prosila Pána, aby dar úplnej
pamäti nezahrňoval v sebe podržanie takých obrazov, ale v takej
miere, koľko bolo potrebné k preukazovaniu bratskej lásky blížnym a pre
konanie iných cností. Najvyšší vyhovel tejto žiadosti viac pre potvrdenie
Jej nanajvýš pokornej čistoty ako kvôli nejakému nebezpečenstvu, ktoré-
mu by Ju tie obrazy mohli vystaviť; lebo slnko sa nepoškvrní tým, že
svieti na nečisté veci, ani anjeli nie sú porušení našou ničomnosťou, lebo
čistému všetky veci sú čisté (Tit 1,15). Avšak v tomto ohľade Pán anjelov
si prial vyznamenať svoju Matku viac ako týchto; chcel ponechať v Jej
pamäti iba také obrazy, ktoré sa týkali najvyššej svätosti, počestnosti, čistotnosti,
nanajvýš ľúbeznej čistoty a toho, čo by Jemu bolo najviac milé.
Tak Jej najsvätejšia duša, čo s týka týchto vecí, bola bez škvrny a Jej pamäť
bola vyzdobená obrazmi všetkého, čo bolo nanajvýš čisté a žiaduce.
 254 Kniha I.
539. Ďalšou súčasťou cnosti múdrosti je súdnosť, ktorá sa hlavne zaoberá
tým, čo má konať v prítomnom okamihu. Je to správne a hlboké
porozumenie príčin a zásad, podľa ktorých sa cnostné skutky majú konať.
Úsudok uvádza toto porozumenie do činnosti nielen natoľko, aby poskytol
pochopiteľnú vedomosť o vznešenosti cnosti všeobecne, ale aby i riadil
našu činnosť, čo sa týka voľby pravého prostriedku pre konanie každého
skutku na každom mieste a v každom čase cnostným a dokonalým spôsobom.
Tak keď mám hlboké porozumenie pre predpis: "Nerob iným, čo si
praješ, aby iní nerobili tebe", budem hneď vedieť, že nemám robiť to
alebo ono bezprávie, pretože by sa mi zdalo, že by to ublížilo, keby to niekto
urobil mne alebo niekomu inému. Takúto súdnosť mala najsvätejšia
Mária v stupni o toľko vyššom ako ostatné tvory, o koľko ich prevyšovala
vedomosťami o mravných cnostiach a v hlbokom prenikaní neomylnej
správnosti a podieľaním sa na božskej spravodlivosti. Vo svetle tejto súdnosti,
ktorá pochádzala zo samotnej Božej podstaty, nemohol byť žiaden
klam, žiadna nevedomosť, žiadne pochybnosti a iba názor, ako je to
u iných tvorov. Lebo Ona rozumela a prenikala všetky pravdy v ich všeobecných
a zvláštnych vzťahoch a najmä pokiaľ sa týka ich praktického
používania v záležitostiach týkajúcich sa cností a pozerala sa na ne tak,
aké skutočne sú. Tak musíme priznať, že túto súčasť múdrosti mala v neporovnateľnej
hojnosti a plnosti.
540. Tretia súčasť múdrosti sa nazýva obozretnosť. Táto je najdôležitejšou
súčasťou múdrosti, lebo pri ľudských činoch je najdôležitejšie, aby
sa prítomné veci dobre riadili vzhľadom na budúcnosť, aby všetko bolo
v správnom súlade. To vykonáva obozretnosť. Naša Pani a Kráľovná používala
túto zložku múdrosti vo vyššom stupni a oveľa dokonalejšie (ak je
to možné) ako ostatné zložky múdrosti; lebo okrem živej pamäti na veci
minulé a hlboké porozumenie prítomných mala neomylné vedomosti
a porozumenie o veciach budúcich, ktoré jej obozretnosť predvídala.
S touto vedomosťou a vliatou vedou usporiadala všetky záležitosti tak, že
boli prípravou pre budúcnosť, a preto Ju nemohlo stretnúť nič, o čom by
nevedela, alebo čo by Ju prekvapilo. Všetky veci vopred vo svätyni svojej
mysle osvietenej vliatym svetlom predvídala, zvažovala a zrovnávala. Tak
bez tieňa pochybnosti alebo neistoty, ktorá je údelom všetkých ľudí, vopred
očakávala príchod udalostí s absolútnou istotou, takže pre všetky
veci našla miesto, čas a vhodnú príležitosť riadiac ich všetky k Dobru.
541. Tieto tri súčasti múdrosti obsahujú všetku činnosť rozumu pri
konaní tejto cnosti, lebo zaisťujú dobrý poriadok našej činnosti vzhľadom
na minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Predsa však keď pozorujeme túto
cnosť z iného hľadiska, najmä ako ďaleko vníma patričné prostriedky na
 Zväzok prvý 255
konanie cnosti a riadi vôľu, aby ich správne používala, učitelia a filozofi
sa zmieňujú ešte o piatich ďalších bodoch či rôznych činnostiach múdrosti,
ktoré sú: chápavosť, rozumnosť, obratnosť, prezieravosť a obozretnosť.
Chápavosť je správny úsudok a schopnosť tvora, aby ho poučili iní, ktorí
lepšie poznajú vec než on a ktorý nemá náklonnosť nafukovať sa pre
vlastné vedomosti a nespolieha sa príliš na svoju vlastnú prezieravosť
a múdrosť. Rozumnosť, čiže schopnosť utvoriť si správny záver, pozostá-
va z uvažovania bez bludného smeru, ktoré sa neodchyľuje od všeobecne
uznaných zásad podľa určitého poriadku jednania v každom jednotlivom
prípade. Obratnosť je ostražitá pozornosť a praktické používanie našej
činnosti v tom, čo sa prihodí, ktorá nás robí schopnými správne posudzovať
voľbu najlepšej cesty v konaní, práve tak ako chápavosť je pozornosť
pri poučovaní od iných. Prezieravosť je správne uvažovanie o okolnostiach
spojených s každým dobrým skutkom; lebo nestačí, aby iba koniec
nášho skutku bol dobrý, ale je potrebné prihliadať tiež k vhodným okolnostiam.
Obozretnosť je opatrná pozornosť na nebezpečenstvá a prekážky,
aby sme nejednali prenáhlene a nepripravene, keď sa prekážky neočakávane
vyskytnú pod kepienkom cnosti.
542. Všetky tieto zložky múdrosti mala Kráľovná nebeská v ich úplnej
dokonalosti. Chápavosť mala Mária ako zákonitú dcéru Jej neporovnateľnej
pokory; hoci hneď od okamihu svojho nepoškvrneného počatia
obdržala plnosť vedomostí a bola Matkou pravej múdrosti, predsa sa
nechala poučovať od starších, od Nej rovných i od nižších a považujúc sa
za najnižšiu od všetkých ostatných, hľadala poučenie aj u takých, ktorí
v porovnaní s Ňou boli absolútni nevedomci. Túto ochotu dať sa poučiť
prejavovala po celý svoj život ako najprostejšia holubička, skrývajúc svoju
múdrosť viac než s haďou opatrnosťou (Mt 10,16). Ako dieťa prijímala
poučovanie od rodičov, v chráme od učiteľky i od svojich spoločníčok
a neskoršie od svojho snúbenca svätého Jozefa a od apoštolov; priala si
učiť sa od všetkých tvorov, lebo bola nevídaným zjavom pokory, ako som
povedala na inom mieste. (č 406 a 472).
543. Rozumnosť a múdre rozhodovanie najsvätejšej Márie možno
najlepšie poznať podľa toho, čo o Nej povedal svätý Lukáš: že zachovávala
v svojom srdci tajomné udalosti Jej najsvätejšieho Syna a uvažovala o
nich. Toto uvažovanie bolo premýšľanie, ktorým sa zamestnávala porovnávajúc
jednu príčinu s druhou v poriadku, v akom sa veci udiali a týmto
porovnávaním vytvorila si najmúdrejšie rady, ktoré Ju urobili schopnou
konať s jedinečnou dokonalosťou Jej vlastnou. Hoci veľmi často rozumela
mnohým veciam bez rokovania a uvažovania iba pochopením a nadaním,
ktoré presahovalo všetky ľudské predstavy, predsa, čo sa týka skutočného
 256 Kniha I.
konania cností, uvažovala o absolútnych zásadách cností a podľa nich
konala.
544. Naša zvrchovaná Pani tiež veľmi vynikala v obratnosti a usilovnom
používaní pravidiel múdrosti, lebo nebola zaťažená bremenom ľudských
vášní a skazenosti, a preto vo svojich schopnostiach necítila našu
mdlobu a váhavosť, ale bola stále bdelá, pohotová a veľmi rýchla, aby si
povšimla a prihliadla k všetkému, čo bolo potrebné, aby došla k správnemu
a užitočnému záveru v konaní cnostných skutkov a k prekvapujúco
pohotovému a rýchlemu prostriedku cnosti. Nie menej obdivuhodná bola
tiež obozretnosť najsvätejšej Márie, lebo všetky svoje skutky vykonala
tak, že na nich nechýbal ani najmenší bod dokonalosti a všetky ukazovali
najvyššiu možnú dokonalosť. A pretože Jej skutky boli väčšinou dielom
lásky k blížnym a všetky čo najrýchlejšie, preto všetko učenie a napomí-
nanie, utešovanie, prosenie a karhanie blížnych, ktoré konala s účinnou
láskavosťou, rozumným a príjemným spôsobom, stretávalo sa vždy s úplným
úspechom.
545. Poslednú časť múdrosti, ktorá sa nazýva ostražitosť a stavia sa
na odpor a vyhýba sa prekážkam cností, Kráľovná anjelov musela mať
tiež vo väčšej dokonalosti ako títo duchovia, lebo Jej vysoká múdrosť
a láska, ktoré Ju sprevádzali, nútili Ju k takej obozretnosti a prezieravosti,
že žiadna udalosť, ktorá by mohla byť prekážkou v konaní najdokonalej-
šej cnosti nenašla Ju nepripravenú a nezaistenú protiúčinným prostriedkom.
A pretože nepriateľ, ako bude neskoršie napísané, nemohol nájsť
žiadnu oporu v Jej vášňach, snažil sa klásť Jej do cesty toľko dôkladne
premyslených prekážok, že táto najmúdrejšia Panna mala mnohokrát
príležitosť osvedčiť túto obozretnosť, ktorá budila obdiv aj u apoštolov.
Pre túto opatrnú rozvahu, akú mala najsvätejšia Mária, prenasledoval Ju
diabol s hrozným hnevom a nenávisťou, lebo horel túžbou, aby poznal,
akou mocou marí silné úskoky a ľstivé nástrahy, ktoré vymýšľal, aby Jej
prekážal alebo Ju zviedol, lebo pri každom pokuse bol premožený a musel
byť svedkom, že sa najdokonalejšie cvičila vo všetkom, čo je cnostné vo
všetkých svojich prácach a skutkoch.
546. Po rozbore a popise súčastí múdrosti preskúmajme tiež rôzne
triedy či druhy, do ktorých sa môže rozdeliť podľa predmetov a cieľov,
akým slúži. Múdrosť možno použiť buď pri našich vlastných skutkoch
a záležitostiach alebo v záležitostiach cudzích. Tak vznikajú dva druhy
múdrosti riadiace činnosť týkajúcu sa nás a našich blížnych. Tá, ktorá
riadi naše vlastné zvláštne skutky, nazýva sa enarchická (jednovládna)
múdrosť a čo sa týka Kráľovnej nebies, ani nie je potrebné uvádzať ďalšie
doklady o tom, že túto múdrosť mala, okrem toho, čo už bolo vyššie po-
 Zväzok prvý 257
vedané, ako riadila svoj život. Múdrosť, ktorá usporaduje ovládanie iných,
nazýva sa polyarchická (mnohovládna); táto sa delí na štyri druhy podľa
štyroch rozdielnych spôsobov v ovládaní iných. Prvý druh uľahčuje vládnuť
nad zemami spravodlivými a užitočnými zákonmi; tento druh je
vhodný pre kráľov, kniežatá, cisárov a pre všetkých, ktorí majú vo vláde
vrchnú moc. Druhý druh je politická múdrosť, ktorá má svoje meno od
toho, že učí, ako sa má správne vládnuť nad mestami a republikami. Tretí
druh je hospodárska múdrosť, ktorá ukazuje, ako sa majú riadiť domáce
a rodinné záležitosti v jednotlivých domácnostiach. Štvrtý druh je vojenská
múdrosť, ktorá uschopňuje pre vedenie vojny a riadenie armády.
547. Žiadna z týchto druhov múdrosti nechýbala našej veľkej Kráľovnej.
Všetky Jej boli udelené ako vlastnosť v okamihu Jej počatia a posvä-
tenia, takže žiadna milosť, žiadna cnosť, žiadna dokonalosť Jej nechýbala,
ktorá by Ju mohla vyvýšiť a urobiť krajšou nad všetky tvory. Najvyšší Ju
urobil archou a schránkou všetkých darov a vzorom pre všetky ostatné
tvory ako na ukážku svojej moci a veľkosti, aby v celom nebeskom Jeruzaleme
bolo známe, čo mohol a čo vykonal pre obyčajného tvora.
A v Márii tieto vznešené vlastnosti cnosti múdrosti nezostali nečinné, lebo
všetky ich v dobe svojho života používala pri mnohých príležitostiach,
ktoré sa naskytli. Čo sa týka hospodárskej múdrosti, je dobre známe, ako
neporovnateľne spravovala svoje domáce záležitosti, keď žila so svojím
snúbencom Jozefom a so svojím najsvätejším Synom; lebo v Jeho vzdelaní
a službe počínala si tak múdro, ako sa patrilo na najviac skryté tajomstvo,
ktoré Boh zveril ľuďom, ako to podľa svojho porozumenia a svojej
schopnosti ukážem na inom mieste.
548. Osvedčovala tiež vládnucu či vladársku múdrosť ako jediná
Cisárovná svätej Cirkvi, keď učila, radila a riadila svätých apoštolov
v prvotnej Cirkvi napomáhajúc tak pri kladení základov a zavádzaní zá-
konov, rítov a obradov, nanajvýš potrebných a užitočných pre rozšírenie
a založenie Cirkvi. Hoci v istých záležitostiach poslúchala apoštolov a radila
sa obzvlášť so svätým Petrom ako s Kristovým zástupcom a hlavou
Cirkvi a so svätým Jánom ako s jej kaplánom, predsa všetci apoštoli
a všetci kresťania zvykli Ju žiadať o radu a podľa nej potom i konali vo
všeobecných a zvláštnych záležitostiach týkajúcich sa riadenia Cirkvi.
Učila tiež kresťanské kniežatá a kráľov, ktorí k Nej prichádzali o radu.
Mnohí z nich si Ju priali poznať po nanebovstúpení Jej najsvätejšieho
Syna, Medzi nimi môžeme pripomenúť Troch kráľov od východu, ktorí sa
prišli pokloniť Dieťaťu. Ona im vysvetlila všetko a poučila o všetkom, čo
musia robiť pre svoje štáty, a to tak jasne a zrozumiteľne, že bola ich vedúcou
hviezdou na ceste do večnosti. Navrátili sa do svojich zemí osviete-
 258 Kniha I.
ní, potešení a v úžase nad múdrosťou, opatrnosťou a ľúbeznosťou slov,
ktoré počuli z úst takej útlej Devy. Ako svedectvo tej veľkej chvály, ktorú
si v tomto ohľade táto Kráľovná zaslúžila, stačí vypočuť Jej vlastné slová:
"Ja som tá, skrze ktorú králi dobre kraľujú a podľa práva rozhodujú vladá-
ri, ja som tá, skrze ktorú kniežatá sú kniežatami (Prísl. 8,15)".
549. Ani politická múdrosť Jej nechýbala, lebo Ona učila republiky
a národy a najmä prvých kresťanov, ako sa majú správať vo verejných
prácach a k vládam svojim zemí, ako sú povinní poslúchať kráľov a svetské
kniežatá, svojich biskupov a prelátov, ako majú zvolávať snemy, vydávať
rozhodnutia a ustanovenia, na ktorých sa uzniesli. I vojenská múdrosť
našla svoje miesto u zvrchovanej Kráľovnej, lebo tiež v tomto smere
udeľovala rady niektorým veriacim a poučovala ich o tom, čo sa vyžaduje
pre vedenie spravodlivej vojny s nepriateľmi, a tak ich viedla podľa
spravodlivosti a zaľúbenia Pána. Tu môžeme tiež spomenúť statočnosť
a múdrosť, s ktorou táto mocná Pani premohla knieža temnosti a tým nás
naučila, ako aj my musíme s ním bojovať, lebo Ona ho premohla svojou
vysokou múdrosťou a obratnosťou, väčšou než akú ukázal Dávid vo svojom
boji s obrom alebo Judita s Holofernom a Ester s Amanom (1Kráľ
17,50; Jd 13,10; Est 7,6). Keby neboli potrebné ani všetky tieto druhy
múdrosti k spomínaným skutkom, predsa sa patrilo, aby táto Matka Múdrosti,
okrem toho, že boli vhodnou ozdobou Jej najsvätejšej duše, mala ich
tiež kvôli tomu, že bola Prostredníčkou a jedinou Orodovníčkou tohoto
sveta. Pretože Ona mala svojím orodovaním získať všetky požehnania,
ktoré Boh chcel ľudskému pokoleniu udeliť. Pretože žiadne z nich nemalo
byť udelené bez Jej príhovoru, bolo potrebné, aby dokonale poznala všetky
cnosti, ktoré mohla dosiahnuť pre ľudstvo a že tieto požehnania majú
plynúť od Nej ako z pôvodného zdroja, ktorý je najbližšie Bohu, ich nestvorenému
počiatku.
550. Sú ešte i iné pomôcky, ktoré sú spojené s cnosťou múdrosti,
ktoré sa nazývajú potenciálne či vplyvné súčasti a ktoré sú akési nástroje,
s ktorými múdrosť pracuje. Sú to synesis, čiže obratnosť a pohotovosť pre
utvorenie rozumového úsudku; eubulia, schopnosť dávať a navrhovať
dobré rady; gnome, ktorá učí, aké výnimky je možné urobiť zo všeobecné-
ho pravidla; a táto posledná je potrebná pre užívanie epikeia, ktorá nás
robí schopnými usudzovať, ktoré zvláštne prípady máme určovať neoby-
čajnými pravidlami. Všetky tieto dokonalosti a výbornosti ozdobovali
múdrosť najsvätejšej Márie, takže nikto nemohol dať takú spoľahlivú radu
v akomkoľvek prípade, ani nemohol nikto - ani najvyšší anjel - urobiť
taký správny úsudok o všetkých veciach ako Ona. Nadovšetko bola naša
najmúdrejšia Kráľovná zbehlá vo vyšších zásadách a pravidlách jednania i
 Zväzok prvý 259
v takých, ktoré boli nad pravidelnými a obyčajnými zákonmi; ale to by
vyžadovalo dlhé pojednanie, i keby som sa chcela zmieniť len o hlavných
prípadoch. Mnohé z nich budeme poznať z ďalšieho popisu Jej najsvätej-
šieho života. Na zakončenie tejto kapitoly o múdrosti preblahoslavenej
Panny je treba povedať, že meradlo, ktorým Jej múdrosť môže byť meraná,
nie je iné ako múdrosť duše Krista, nášho Pána; lebo Jej múdrosť bola
celkom prispôsobená a pripodobnená Jeho múdrosti, pretože Ona mala
byť Pomocníčkou pri všetkých skutkoch múdrosti, ktoré vykonal Pán
všetkého tvorstva a Spasiteľ sveta.
Poučenie, ktoré mi ráčila udeliť nebeská Kráľovná
551. Dcéra moja, prajem si, aby všetko, čo si napísala a čo si v tejto
kapitole pochopila, ťa poučilo a pripomenulo ti, čo som ťa učila o ovládaní
tvojho konania. Zapíš si do srdca a vtlač do duše spomienku na všetko,
čo si sa naučila o mojej múdrosti vo všetkom, čo som myslela, čo som si
žiadala a čo som činila. Nech ti je toto svetlo vodcom uprostred tmy ľudskej
nevedomosti, aby si nebola znepokojená alebo zmätená lákadlami
vášní, ani zvláštnou zlobou a osídlami položenými zlomyseľnosťou tvojich
bdelých nepriateľov, snažiacich sa nakaziť tvoj rozum. Ak tvor nie je
obdarený všetkými dokonalosťami múdrosti, to nie je trestuhodné, ale ak
je nedbalý k poučeniam a pravidlám múdrosti i potom, keď bol poučený,
ako by mohol dosiahnuť túto vedomosť, to je vážna chyba a je príčinou
mnohých chýb a prehmatov v riadení záležitosti. Následkom tejto nedbalosti
vášne vzdorujú, prekážajú a znemožňujú to, čo diktuje múdrosť. Deje
sa tak najmä v prípadoch nemierneho zármutku a nadmernej veselosti,
ktoré obyčajne prekrucujú správny úsudok o zle alebo dobre. Z toho pochádzajú
dve nebezpečné zlá: prenáhlenosť v konaní, ktorá nás povzbudzuje,
aby sme podnikali niečo bez uváženia a použitia patričných prostriedkov
zaisťujúcich úspech a nestálosť v dobrých predsavzatiach
a v konaní započatých skutkov. Neovládaný hnev a nemierna horlivosť zaviňujú
unáhlenosť alebo váhavosť v mnohých našich vonkajších skutkoch,
pretože sa konajú bez patričnej miernosti a uváženia. Prenáhlený
úsudok a nedostatok rozhodnosti v konaní dobra privedú dušu k tomu, že
sa nerozumne vzdá svojho chválitebného podujatia, pretože ľahko umož-
ňuje vstup tomu, čo sa protiví pravému dobru a je hneď spokojná raz
s pravým dobrom a hneď zasa so zovňajším, klamným dobrom alebo
stým, čo jej predstavujú náruživosti a zlý duch.
552. Prajem si vidieť, že si bdelá a obozretná voči všetkým týmto
nebezpečenstvám; a staneš sa taká, keď budeš dbať na príklad, ktorý som
ti dala svojím životom a ak budeš poslúchať poučenie a rady tvojich du-
 260 Kniha I.
chovných vodcov; bez nich nesmieš robiť nič, ak si praješ pokračovať
s poddajnou miernosťou. Buď si istá, že Najvyšší ti udelí hojnosť múdrosti;
pretože čisté, poddajné a ochotné srdce získa od Neho preveľkú pomoc.
Stále pamätaj na neopatrné a nemúdre panny, ktoré vo svojej pochabej
nedbalosti odmietli múdru radu a odložili bázeň namiesto toho, aby boli
starostlivé; a keď to potom chceli napraviť, zistili, že brána spasenia sa
pred nimi zatvorila (Mat 25,12). Snaž sa preto, dcéra moja, spojiť
jednoduchosť holubice s opatrnosťou hada a tvoje skutky budú potom dokonalé.
K a p i t o l a 10.
O cnosti spravodlivosti a ako ju konala najsvätejšia Mária
553. Veľká cnosť spravodlivosti je najviac potrebná pre osvedčenie
lásky k Bohu i k ľuďom a preto i pre všetko spoločné stretanie a rozhovory.
Je to návyk, ktorý pohýna vôľu, aby dávala každému, čo mu patrí
a jeho účelom je spravodlivé a rovnoprávne konanie, ktoré má smerovať
k Bohu. A pretože je tak veľa príležitostí, pri ktorých môže človek konať
alebo porušovať túto rovnoprávnosť toľkými rôznymi spôsobmi, rozsah
používania tejto cnosti je veľmi široký a obsažný a je veľa druhov
spravodlivosti. Spravodlivosť, ktorá sa týka verejnosti a spoločného
dobra, nazýva sa zákonitá; a tá, ktorá má vplyv na iné cnosti, sa nazýva
všeobecná, hoci nemá podiel na podstate ostatných cností. Ak sa spravodlivosť
požíva pre istý vytýčený cieľ a jednotlivo pre ochranu práva každé-
ho človeka, nazýva sa ojedinelá a či zvláštna spravodlivosť.
554. Túto cnosť vo všetkých jej častiach a druhoch preukazovala
nebeská Vládkyňa v najvyššom stupni voči všetkým tvorom; lebo Ona
jediná svojím veľkým osvietením poznala všetky jej povinnosti a dokonale
ich chápala. I keď táto cnosť nemá čo robiť s prirodzenými vášňami,
ako je to napríklad pri statočnosti a striedmosti, predsa v mnohých
prípadoch práve pre nedostatok miernenia a kontroly vášní býva spravodlivosť
voči blížnemu odstrčená. To sa stáva u tých, ktorí z nezriadenej lakomosti
a chtivosti násilím si privlastňujú to, čo nie je ich. Avšak najsvä-
tejšia Mária nemala žiadne nezriadené vášne, ani nevedomosť o patričnej
miere, aká sa má zachovať podľa spravodlivosti; bola spravodlivá voči
všetkým ľuďom a ukazovala cestu spravodlivosti všetkým, ktorí mali to
šťastie, že počuli z Jej úst slová a učenie o večnom živote. A čo sa týka
výkonnej spravodlivosti, Mária nielen že ju do písmena zachovávala a poslúchala
všeobecné zákony, ako to robila pri očisťovaní a iných predpi-
 Zväzok prvý 261
soch Starého Zákona, hoci ako Kráľovná a bez hriechu bola spod nich vy-
ňatá; a okrem Jej najsvätejšieho Syna nikdy nikto iný toľko neprospel verejnému
a všeobecnému dobru ako Ona. Lebo k tomuto cieľu smerovali
všetky Jej cnosti a všetko počínanie, čím zaslúžila pre ľudstvo Božie
milosrdenstvo a prospievala svojim blížnym rôznymi inými spôsobmi.
555. Tiež rozdávajúcu a vymieňajúcu spravodlivosť mala najsvätejšia
Mária v hrdinskom stupni. Rozdávajúca spravodlivosť riadi udeľovanie
všeobecných dobier jednotlivým osobám. Túto spravodlivosť presvätá
Mária zachovala pri mnohých príležitostiach, ktoré v prvotnej Cirkvi
ponechali Jej autorite a riadeniu, ako napríklad rozdeľovanie spoločného
majetku na živobytie a iné potreby jednotlivým osobám. Hoci sama nikdy
nerozdávala peniaze (tých sa nikdy nedotýkala), predsa dávala niekedy
rozkazy alebo inokedy zas rady, ako ich správne používať. Pri takých
príležitostiach si vždy počínala nanajvýš nestranne a spravodlivo podľa
potrieb a okolností každého prípadu. Podobne konala tiež, keď sa prideľovali
úrady a úradné hodnosti apoštolom a iným dietkam prvotnej Cirkvi
na ich schôdzach a zhromaždeniach. Všetky tieto veci najmúdrejšia Učiteľka
riadila a usporadovala s dokonalou spravodlivosťou, lebo okrem
svojej obyčajnej vedomosti a prezieravosti do postavenia každého, kto Jej
podliehal, používala modlitbu a božské osvietenie. Preto apoštoli a iní,
ktorých viedla, obracali sa na Ňu ohľadne správneho úsudku a rady
a čokoľvek sa vykonalo pod Jej vedením, urobilo sa s dokonalou spravodlivosťou
a bez rozlišovania osôb.
556. Vymieňajúca spravodlivosť, čiže poctivé obchodovanie, spravuje
vzájomnú rovnoprávnosť v tom, čo niekto dáva a prijíma, ako napríklad
konanie podľa pravidla: dať dar za dar alebo hodnotu za hodnotu. Pre
konanie tohto druhu spravodlivosti mala nebeská Kráľovná menej príležitostí
než pre cvičenie sa v iných cnostiach, lebo Ona sama nikdy nič nekupovala
ani nepredávala. Keď bolo potrebné nejakú vec kúpiť alebo vymeniť,
vykonal to patriarcha svätý Jozef, pokým žil a potom svätý Ján evanjelista
alebo niektorý z apoštolov. Učiteľ svätosti, ktorý prišiel, aby zničil
a vyhladil lakomstvo (1Tim 6,10), koreň všetkého zla, chcel zbaviť seba
a svoju najsvätejšiu Matku všetkého vyjednávania a obchodovania, ktoré
podpaľujú oheň ľudskej hrabivosti a podnecuje zatvrdnutosť. Preto to
Prozreteľnosť zariadila tak, že Jeho ruka, ani ruka Jeho najčistejšej Matky
sa nepoškvrnila obchodovaním, predávaním a kupovaním, i keby išlo
o veci potrebné pre zachovanie života. Predsa však Kráľovná nebies túto
cnosť nezanedbávala a učila ľudí poctivo vymieňať, a tak viedla po celej
ceste dokonalej spravodlivosti tých, ktorí v apoštoláte prvotnej Cirkvi boli
zamestnaní týmito záležitosťami.
 262 Kniha I.
557. V tejto cnosti spravodlivosti sa zahrňujú tiež iné druhy jednaní
týkajúce sa blížnych, ako je súdenie iných verejných civilným súdom
alebo súkromne. Náš Spasiteľ poukazuje na opačné zlo, keď u svätého
Matúša hovorí: "Nesúďte, aby ste neboli súdení" (Mt 7,1). Tieto rozsudky
robí každý podľa svojho dobrozdania, preto sú rozsudky spravodlivé, ak
sa zrovnávajú s rozumom a nespravodlivé, ak sa sním nezrovnávajú. Naša
najvyššia Kráľovná nikdy nemala úrad verejného alebo civilného sudcu,
hoci mala moc súdiť celý vesmír; ale svojimi nanajvýš spravodlivými radami,
ktoré za svojho života udeľovala a neskoršie svojimi príhovormi
splnila to, čo sa o Nej písalo v Prísloviach: "Chodievam cestami spravodlivosti,
(ja som tá), skrze ktorú kniežatá sú kniežatami a prisluhujú právo
mocnári." (Prísl. 8,20, 16).
558. Čo sa týka zvláštnych rozsudkov, nikdy žiadna nespravodlivosť
nemohla nájsť miesto v najčistejšom srdci najsvätejšej Márie, lebo Ona
nikdy nemohla byť neopatrná a nemúdra vo svojich domnienkach
a podozreniach alebo prenáhlená vo svojich úsudkoch ani znepokojená
pochybnosťami; a keby i nejaké mala, nebola by sa nikdy rozhodla pre
horšiu časť. Toto zlo nespravodlivosti dostali ako prirodzené Adamovi synovia,
ovládaní a zotročení pokazenou vášňou hnevu, závisti, zlomyseľ-
nou snahou vyrovnať sa iným a inými zlými náklonnosťami. Z týchto
zlých koreňov vyrastá nespravodlivé podozrievanie, ktoré má slabé zá-
klady, unáhlené posudzovanie a predpojaté riešenie pochybností; lebo kaž-
dý ľahko predpokladá, že jeho brat má tie isté chyby, ako má on sám. Pretože
sú plní nenávisti a závisti nad úspechom svojho blížneho, radujú sa
z ich nešťastia, ľahko uveria to, čo nemá žiaden podklad, povoľujú svojim
zlým žiadostiam a nechávajú sa unášať úsudkami, ktoré sú podľa ich
prianí. Také následky hriechu naša Kráľovná sama nemala, pretože nemala
žiaden podiel v hriechu; v Nej bola iba samá dobrota, čistota, svätosť
a dokonalá láska, čokoľvek vošlo alebo vyšlo zo svätyne Jej srdca: v Nej
bola všetka milosť pravdy a cesta života (Sir 24,25). V plnosti svojej svä-
tosti a vedomosti o ničom nepochybovala, nič nepodozrievala, lebo poznala
všetky skryté tajomstvá ľudských sŕdc a skúmala duše svetlom pravdy
a milosrdenstva, nedomýšľala si zlé, ani nepričítala vinu, kde jej
nebolo. Naopak, snažila sa ospravedlniť hriechy ľudí a podľa spravodlivosti
a nestrannosti ponechávala každému, čo mu patrilo. Jej najväčšie
prianie bolo, aby naplnila všetkých ľudí sladkosťou a milostivosťou svojich
cností.
559. V týchto dvoch rozdielnych druhoch spravodlivosti, rozdeľovacej
a vymieňajúcej, je zahrnutých mnoho iných druhov cností, ale na tieto
chcem poukázať len natoľko, aby som povedala, že najsvätejšia Mária ich
 Zväzok prvý 263
mala všetky v najvyššom stupni ako v návyku tak v skutkoch. Niektoré
z týchto cností sú spriaznené so spravodlivosťou, pretože ich konáme
v styku s našimi blížnymi a do istej miery sa podobajú spravodlivosti,
hoci nie vo všetkých ohľadoch; a to buď preto, že nemôžeme zaplatiť úplne
to, čo sme dlžní, alebo i keby sme snáď mohli, dlh alebo povinnosť nie
sú také prísne, aké ukladá vymieňajúca alebo rozdeľovacia spravodlivosť.
Nebudem sa púšťať do podrobného vysvetľovania týchto cností, pretože
sú rôzne a početné; aby som ich však úplne neobišla, krátko sa o nich
zmienim, len aby som ukázala, ako naša zvrchovaná a najvyššia Kňažná
bola nimi všetkými ozdobená.
560. Je to spravodlivá povinnosť, aby sme si vážili a mali v úcte tých,
ktorí sú postavení nad nami. Podľa veľkosti ich vznešenosti a dôstojnosti
a podľa dobrodení, ktoré z ich rúk dostávame, je tiež rôzna naša povinnosť
a úcta, ktorú im máme vzdávať, i keď sa táto naša úcta nerovná ich
dobrodeniam a hodnosti. Prvá cnosť tohto druhu je náboženstvo, ktorým
vzdávame Bohu povinnú úctu a klaniame sa Mu, hoci Jeho vznešenosť
a dary nekonečne presahujú všetky naše vďaky a chvály, ktoré Mu kedy
budeme môcť vzdať. Spomedzi mravných cností táto cnosť je najvzne-
šenejšia, a to pre jej účel a cieľ, akým je klaňanie sa Bohu, ktorého zá-
kladný predmet je taký rozsiahly, ako je mnoho ciest a prostriedkov na
priame uctievanie a chválenie Boha. V cnosti zbožnosti sú zahrnuté všetky
vnútorné úkony modlitieb, rozjímaní a pobožností so všetkými ich časťami,
podmienkami, príčinami, účinkami a účelmi. Medzi vonkajšie skutky
náleží tzv. latria; je to klaňanie sa Bohu, ktoré je najvyššou vonkajšou
poctou, ktorá iba Bohu patrí a spadá pod túto hlavu a s ňou všetky rôzne
druhy a časti, najmä: obety, venovania, desiatky, sľuby, prísahy a vonkajší
chválospev. Lebo všetkými týmito skutkami, ak sú konané patričným spô-
sobom, tvory ctia a velebia Boha, práve tak ako Ho veľmi urážajú opačné
neprávosti.
561. Druhá cnosť spadajúca do vyššie uvedenej triedy cností je zbož-
nosť, ktorá nás vedie k úcte k našim rodičom, lebo im po Bohu ďakujeme
za svoje bytie a vzdelanie. Tým tiež prejavujeme príslušnú vážnosť a úctu
tým, ktorí sa tiež podieľajú v úlohe rodičov, ako napríklad naši príbuzní,
naša vlasť, ktorá nás podporuje a riadi. Táto cnosť je taká dôležitá, že jej
nariadeniam musíme dať prednosť pred svojimi povinnými skutkami
zbožnosti. Tak nás učí Kristus Pán v evanjeliu svätého Matúša, keď vytý-
kal farizejom, že pod zámienkou služby Božej opúšťajú úctu k rodičom.
Na treťom mieste musíme spomenúť úctu, ktorá nás navádza, aby sme
mali v úcte tých, ktorí majú nejakú vyššiu dôstojnosť alebo hodnosť lí-
šiacu sa od postavenia našich rodičov alebo vlasti. Túto cnosť svätí
 264 Kniha I.
cirkevní učitelia delia na dva druhy: dulia a poslušnosť. Dulia je úcta, akú
sme povinní mať k tým, ktorí sa do istej miery podieľajú na dôstojnosti
a vláde najvyššieho Pána, Boha, ktorému patria, ako sme vyššie povedali,
úcta a klaňanie sa, čiže latria. Preto svätým vzdávame poctu, ktorá sa
nazýva dulia a podobnú úctu máme i k tým, čo majú vyššiu dôstojnosť,
ktorým sme poddaní ako služobníci. Poslušnosť je poddajnosť našej vôle,
ktorá nás núti konať radšej vôľu predstavených ako svoju vlastnú. Pretože
naša slobodná vôľa má vysokú hodnotu, preto cnosť poslušnosti je obdivuhodná
a vznešenejšia ako všetky ostatné mravné cnosti, pretože táto
obeť je väčšia než ktorákoľvek iná.
562. Tieto tri cnosti - náboženstvo, zbožnosť a úctu mala Mária v takej
veľkej plnosti a dokonalosti, že im absolútne nič nechýbalo. Ktorý
rozum bude môcť kedy vystihnúť tú úctu, velebenie a klaňanie sa, akým
táto Pani slúžila svojmu Synovi, ktorého ctila ako pravého Boha a Človeka,
Stvoriteľa a Vykupiteľa, Osláviteľa, najvyššieho, nekonečného a nesmierneho
v existencii, v dobrote a vo všetkých vlastnostiach? Ona Ho
poznala lepšie ako ktorýkoľvek iný tvor, ba než všetky tvory dohromady;
a podľa tohto poznania vzdávala Mu povinnú úctu učiac i serafínov, ako
Ho majú ctiť. V tejto cnosti bola takou veľkou učiteľkou, že iba pohľad
na Ňu stačil vzbudiť, prinútiť a roznietiť všetkých akousi tajnou mocou
ku klaňaniu sa najvyššiemu Pánovi a Stvoriteľovi neba i zeme; a bez akejkoľvek
ďalšej snahy zo svojej strany pohla mnohých ku chváleniu Boha.
Jej modlitby, rozjímania a pobožnosti spolu s podivuhodnými účinkami
a mocou Jej príhovoru poznajú všetci anjeli a svätí, ale nemôžu ich pochopiť
a vzbudzujú v nich ustavičný obdiv. Všetci rozumní tvorovia sú Jej
povinní vďačne ďakovať, lebo Ona zadosťučinila a dala náhradu nielen za
to, čo oni trestuhodne v tomto ohľade zanedbali, ale i za to, čo by nikdy
neboli dosiahli, vykonali alebo si zaslúžili. Táto Pani predstihla spásu
sveta a keby Ona nebola na svete, večné Slovo by nebolo vyšlo z Otcovho
lona. Ona od prvého okamihu prevyšovala serafínov v nazeraní, v modlitbe,
v prosbách a v zbožnej ochote k Božej službe. Ona priniesla patričnú
obeť, dala obetiny a desiatky, a to všetko takým dokonalým spôsobom, že
okrem Jej najsvätejšieho Syna nebolo zo strany ľudí nič také prijateľné.
V ustavičných chválach, hymnách, chválospevoch a ústnych modlitbách,
ktoré konala, vynikala nad všetkých patriarchov a prorokov. A keby Jej
skutky boli známe v bojujúcej Cirkvi tak, ako sú vo víťaznej Cirkvi, celý
svet by sa im divil.
563. Cnosť zbožnosti a úcty konala Panna Mária o toľko lepšie, o čo
lepšie poznala svoju povinnosť voči svojim rodičom a ich hrdinskú svä-
tosť. A podobné to bolo i voči Jej príbuzným. Napríklad vyprosila zvlášt-
 Zväzok prvý 265
ne milosti pre Jána Krstiteľa a jeho matku svätú Alžbetu a pre niektorých
apoštolov. Keby sa Jej vlasť svojím nevďakom a jej obyvatelia svojou
tvrdosťou srdca neboli stali nehodní milostí, bola by zaiste svoju vlasť
urobila najšťastnejšou zemou na svete. Predsa však, nakoľko to Najvyšší
dovolil, preukazovala jej veľké dobrodenia a priazeň duchovnú i hmotnú.
V úcte ku kňazom bola obdivuhodná, pretože iba Ona sama mohla náležite
oceniť dôstojnosť pomazaných Pána. Ona nás všetkých poučila v tom
ohľade a tiež ako máme ctiť patriarchov, prorokov a svätých, ako aj pozemských
pánov a tých, ktorí majú autoritu. Nezabudla na žiaden skutok
týkajúci sa týchto cností a dbala na to, aby vo vhodnom čase a pri vhodných
príležitostiach poučila a povzbudila iných, aby ich konali, najmä
prvých veriacich po založení svätej Cirkvi. Vtedy neposlúchla už viac
ústne rozkazy svojho najsvätejšieho Syna alebo svojho manžela, ale toho,
ktorý Jej bol daný ako náhrada za Jej Syna alebo svojho manžela a stala sa
svetu príkladom poslušnosti nového druhu; lebo v tej dobe nebola povinná
poslúchať nejakého tvora, ale naopak celý svet bol zvláštnym spôsobom
povinný poslúchať Ju, pretože ostala na svete ako jeho Kráľovná a Pani
práve preto, aby ho riadila.
564. Sú ešte iné cnosti, ktoré možno zaradiť ku spravodlivosti, lebo
nás vedú k ústupnosti voči iným, ku ktorým nás zaväzuje nejaká mravná
povinnosť založená na poctivom a spravodlivom práve. Tieto cnosti sú:
vďačnosť či uznanie, pravda či pravdymilovnosť, obrana či obhajoba, veľ-
kodušnosť či štedrosť, priateľstvo či vľúdnosť. Vďačnosťou sa akosi vyrovnávame
s tými, ktorí nám preukázali dobrodenie tým, že im za ne
ďakujeme podľa veľkosti ich dobrodenia a láskavosti, s akou nám ich preukázali
(čo je vlastne najcennejšia časť dobrodenia). Vďačný človek tiež
prihliada na postavenie a dôstojnosť svojho dobrodincu. Vďačnosť pamä-
tá na všetky tieto okolnosti a môže sa prejavovať rôznym spôsobom.
Pravdymilovnosť nás vedie k pravdovravnosti a je potrebná v ľudskom živote
a styku s inými, varuje sa každého klamstva (ktoré nie je nikdy dovolené),
klamného predstierania, pokrytectva, chvastania a posmeškov. Všetky
tieto neprávosti sa priečia pravde; a napriek tomu, že sa smie, ba sa
radí zmenšovať sa, keď hovoríme o svojich prednostiach alebo cnostiach,
aby sme vari niekoho nepohoršili chvastaním sa, predsa by nebolo
správne robiť to nepravdou a lžou, pripisujúc si zlo nepravdivo. Obrana je
cnosť, ktorá nás učí nahradzovať škodu, ktorú sme spôsobili svojmu blíž-
nemu alebo blížni nám tak, že zadosťučiňujeme za ňu nejakým trestom.
Smrteľníci veľmi ťažko konajú túto cnosť, pretože sa nechajú unášať nemiernym
hnevom a odporom k svojim bratom, ale sú príliš zdĺhaví
k láske a spravodlivosti. Táto cnosť obrany je dôležitá pre všeobecné
 266 Kniha I.
blaho. Kristus, náš Pán, konal pohnutý touto cnosťou, keď vyhnal
z chrámu tých, ktorý ho svojou neúctou znesvätili (Jn 2,15); Eliáš a Elizeus
zvolali oheň z neba, aby potrestali niektoré hriechy (4.Kráľ1,20); v knihe
Prísloví sa hovorí: "Kto šetrí metly, nenávidí svojho Syna" (Prísl.
13,24). Veľkodušnosť či štedrosť je nápomocná, keď rozumným spôsobom
rozdávame peniaze alebo iné veci tak, aby sme sa nedopúšťali
márnosti alebo skúposti. Priateľstvo alebo vľúdnosť spočíva v slušných
a rozumných rečiach a jednaní so všetkými, bez hádok alebo pochlebovania;
tieto neprávosti totiž priateľstvu odporujú.
565. Nebeská Kráľovná mala všetky tieto cnosti, ba aj iné, ktoré sa
mali počítať k spravodlivosti. Bola na ne navyknutá a pri náhodilých
príležitostiach ich používala. Okrem toho ešte ako Učiteľka a Majsterka
všetkej svätosti poučovala a osvecovala mnohé duše, ako by mali tieto
cnosti konať a cvičiť sa v nich s najväčšou dokonalosťou. Cnosť vďačnosti
voči Bohu dokazovala skutkami zbožnosti a klaňania sa, ako sme už povedali,
lebo toto je najlepší spôsob, ako Mu prejavovať vďačnosť. A pretože
dôstojnosť najčistejšej Márie a s ňou spojená svätosť bola povznesená
nad všetko ľudské pochopenie, táto vznešená Majsterka vzdávala
Bohu vďaky primerané Jeho dobrodeniam v takej miere, ako je to pre tvora
možné. To isté platí o Jej úcte voči rodičom a vlasti, ako sme predtým
spomenuli. Svojim blížnym táto najpokornejšia Kňažná ďakovala za kaž-
dú službu tak, ako by si nezaslúžila žiadne povšimnutie od nikoho; a hoci
podľa spravodlivosti Jej malo všetko slúžiť, Ona predsa s veľkou láskavosťou
za všetko ďakovala. Len Ona poznala a konala túto cnosť až do takej
miery, že ďakovala i za urážky a potupu, ako keby boli najväčšími
dobrodeniami; lebo vo svojej neporovnateľnej pokore nikdy nič nepokladala
za urážku a považovala to za svoju povinnosť, aby za ne ďakovala.
Okrem toho na žiadne dobrodenie nikdy nezabudla, preto tiež nikdy
neustala vo svojej vďačnosti.
566. O pravdymilovnosti Márie, našej Panej, nie je potrebné veľa
hovoriť, lebo Ona, povznesená nad satana, otca lží a klamu, nemohla
zniesť ani tieň tejto ohavnej neprávosti. Meradlom, ktorým sa má merať
cnosť pravdymilovnosti našej Kráľovnej, je Jej holubičia dobrotivosť
a jednoduchosť, ktorá vylučuje všetku dvojzmyselnosť alebo klam pri Jej
jednaní s tvormi. A ako by sa mohla vina klamu alebo ľsti nájsť v ústach
tej Panej, ktorá jediným slovom najúprimnejšej pokory, ktoré vyšlo z Jej
perí, stiahla z neba dole do svojho lona Toho, ktorý je podstatou pravdy
a svätosti? A čo sa týka cnosti zvanej obrana, v tej najsvätejšia Mária tiež
bola obratná: nielen tým, že ako Učiteľka v začiatkoch svätej Cirkvi učila
iných, ale horlivo šírila úctu k Najvyššiemu a snažila sa obrátiť mnohých
 Zväzok prvý 267
hriešnikov bratským napomínaním, ako to bolo napríklad u Judáša a prikazujúc
tvorom (ktorí poslúchali Jej priania), aby potrestali niektorých
hriešnikov, aby sa tým obrátili a boli zachránení pred večnými trestami,
ktoré si svojimi hriechmi zaslúžili. V takých prípadoch ovšem bývala vo
svojich trestoch nanajvýš nežná a láskavá, predsa však ich neodpustila,
kedykoľvek bolo potrebné zariadiť účinnú očistu od hriechu. Najčastejšie
to však robievala ako odvetu satanovi v snahe oslobodiť ľudské pokolenie
z jeho otroctva.
567. Najvyššia Kráľovná tiež štedrosť a priateľstvo preukazovala
v najvyššom stupni. Jej štedrosť pri udeľovaní a rozdávaní mala také rozmery,
aké patria Kráľovnej všetkého tvorstva, ktorá pozná správnu cenu
všetkých viditeľných a neviditeľných vecí. Táto Pani nemala nikdy nič
vlastné, čo by nebola zároveň pokladala za majetok svojich blížnych, že
im to práve tak patrí ako Jej, ani nikdy nikomu nič neodoprela, ani nečakala
na zaplatenie ceny, ktorú boli dlžní, ani ich nenapomínala a kedykoľ-
vek Jej bolo možné, radšej vec darovala. Ani veľká kniha by neobsiahla
všetko, keby sme chceli vypočítať, koľkokrát uľavila chudobným a biednym,
koľko dobrodení vykonala iba v hmotnom ohľade. Mala ku všetkým
tvorom jedinečnú vľúdnosť a takú obdivuhodnú, že keby ju vo svoje vzácnej
múdrosti nebola ukrývala, bola by k sebe privábila celý svet, uchvátený
Jej najsladšími slovami; Jej miernosť a láskavosť, hoci miernená bož-
skou vážnosťou a múdrosťou, javila pri rozhovoroch známky nadľudskej
vznešenosti. Najvyšší sám riadil v Nej túto dokonalosť a občas dovolil,
aby niektoré z tých znamení a tajomstiev sa prejavili, ale postaral sa, aby
závoj opäť rýchle a znovu ukryl tajomstvá pod pozemskými prácami a zabránil
tým pochvale ľudí. Všetka ich pocta bola by príliš nepatrná voči cti,
ktorú si zaslúžila a ľudia by ju nikdy neboli mohli dosiahnuť a boli by
v tom ohľade buď príliš nízko, alebo by preháňali správnu mieru cti, aká
náležala Tej, ktorá bola súčasne tvor i Matka Božia. Toto bolo vyhradené
až na dobu, keď ľudia ako dietky svätej Cirkvi budú osvietení katolíckou
vierou.
568. Pre náležité a dokonalé konanie tejto veľkej cnosti spravodlivosti
cirkevní učitelia poukazujú ešte na inú časť či pomôcku k nej a menujú
ju epikeia, t.j. vykladanie zákonov skôr podľa ducha než podľa písma,
ktorá nás vedie v niektorých záležitostiach presahujúcich obyčajné pravidlá
a zákony. Nie je možné všetky záležitosti s ich rôznymi okolnosťami
kryť obyčajnými zákonmi, a preto je nutné v istých prípadoch jednať pod-
ľa vyššieho Svetla a zvláštneho uváženia. Túto časť spravodlivosti najvyš-
šia Kráľovná použila pri mnohých príležitostiach v dobe svojho života, už
aj pred nanebovstúpením Jej Jednorodeného Syna, ale ešte častejšie po
 268 Kniha I.
ňom. Pri riadení záležitostí prvotnej Cirkvi, ako budem neskoršie rozprávať,
často použila epikeiu, kedykoľvek to vyžadovali záujmy Najvyš-
šieho.
Poučenie, ktoré udelila nebeská Kráľovná
569. Túto široko rozvetvenú cnosť spravodlivosti, dcéra moja, hoci si
bola značne poučená o jej cene, ešte predsa z väčšej časti nepoznáš, preto-
že si v stave smrteľnom; preto tiež tento tvoj popis nestačí, aby sa úplne
poznali jej kvality. Ale predsa ich súhrn stačí pre tvoje styky s tvormi i pre
klaňanie sa Najvyššiemu. Ohľadom tohto klaňania sa ti pripomínam, moja
najdrahšia, že zvrchovaná velebnosť Všemohúceho je veľmi rozhorčená
pre urážky smrteľníkov, ktorí zabúdajú na česť, klaňanie sa a úctu, aká
Mu náleží. I keď Mu ju niektorí vzdávajú, je taká hrubá, nepozorná a ne-
úctivá, že za ňu nezasluhujú odmenu ale trest. Ctia kniežatá a mocných tohoto
sveta a hlboko sa pred nimi skláňajú, doprosujú sa ich priazne
a snažia sa dosiahnuť ju s najväčšou usilovnosťou; keď ju dosiahnu, oplý-
vajú vďačnosťou a vďakou a uisťujú ich, že im budú po celý život vďač-
ní. Ale na najvyššieho Pána, ktorý im dáva bytie, život a schopnosti, ktorý
ich zachováva a podporuje, ktorý ich vykúpil a povýšil na hodnosť synov,
ktorý si praje dať im večnú slávu, ktorý sám osebe je nekonečné a najvyš-
šie dobro, na Jeho najvyššiu velebnosť zabúdajú, pretože Ho telesnými
očami nevidia. Ako by všetko dobro nepochádzalo od Neho, splácajú Mu
nanajvýš nedbalou spomienkou s náhlivou vďakou. Ani teraz nebudem
spomínať, ako veľmi urážajú nanajvýš spravodlivého Vládcu vesmíru tí,
ktorí sa niekde zlomyseľne votrú a prevracajú všetok poriadok spravodlivosti
voči svojim blížnym, rozvracajú všetok prirodzený poriadok a túžia
robiť svojim bratom to, čo by si sami nepriali, aby iný urobil im samým.
570. Zhnus si, dcéra moja, také ohavné konanie a nakoľko ti sily
stačia, vynahrádzaj svojimi skutkami ten nedostatok uznania v službe Najvyššieho.
A pretože svojím životným stavom si zasvätená službe Božej,
nech je tvojím hlavným zamestnaním a radosťou, že sa budeš snažiť napodobňovať
anjelských duchov v ich ustavičnej bázni a klaňaní sa Pánovi.
Maj úctu k svätým veciam zahrňujúc do toho i okrasu a posvätné nádoby
používané pri Božej službe. Hľaď, aby si kľačala pri ofíciu, modlitbách
a pri najsvätejšej obeti; pros si živou vierou a prijímaj Jeho dary s pokornou
vďakou; podobnú úctu by si mala ukazovať tiež všetkým ľuďom,
i keby ťa urážali. Ku všetkému buď láskavá, vľúdna, tichá, jednoduchá,
pravdovravná; bez klamu a obojakosti, bez nactiutŕhania alebo zlej vôle
a bez nerozvážneho posudzovania svojich blížnych. Aby si mohla vyhovieť
všetkej spravodlivosti, oživuj stále myšlienku na ňu a snaž sa robiť
 Zväzok prvý 269
svojim blížnym to, čo si praješ, aby oni robili tebe. Najmä však pamätaj,
ako sa správal môj najsvätejší Syn a ako som sa aj ja správala, voči všetkým
ľuďom v snahe byť Mu podobná.
K a p i t o l a 11.
O cnosti statočnosti a ako ju dokazovala najsvätejšia Mária
571. Cnosť statočnosti, ktorá je tretia zo základných cností, napomá-
ha človeku, aby sa miernil v jednaní a prchkosti. Hoci je pravda, že
žiadostivosť predchádza prchkosti, a preto by sa zdalo, že za zdržanlivos-
ťou ovládajúcou žiadostivosť akoby nasledovala statočnosť, pretože odpor
patriaci ku statočnosti účinkuje proti tomu, čo odporuje žiadostivosti; napriek
tomu musíme však hovoriť najprv o činnosti a účinkoch prchkosti
a ako ju mierniť pomocou statočnosti. Aby sme dosiahli, po čom túžime,
to sa nám obyčajne podarí iba prostredníctvom prchkých mocností, ak
máme prekonať prekážky, ktoré sa vyskytnú. Preto statočnosť je vzne-
šenejšia a lepšia než zdržanlivosť, o ktorej pojednáme v nasledujúcej kapitole.
572. Zlostné vášne môžeme mierniť cnosťou statočnosti dvoma spô-
sobmi, čiže druhmi jednania: dať voľný priebeh hnevu, ak to súhlasí
s rozumom, slušnosťou a cťou, alebo potlačiť neoprávnený hnev a vášne,
kedykoľvek je to prospešnejšie potlačiť ho, než mu povoliť. Lebo jedno
ako i druhé môže byť chválitebné alebo trestuhodné podľa účelu, aký
máme na mysli alebo podľa okolností záležitosti, o ktorú ide. Prvý z týchto
dvoch druhov jednania sa nazýva statočnosť, ktorú niektorí naši učitelia
menujú bojovnosťou. Druhý druh sa menuje trpezlivosť, ktorá je ušľachtilejším
a vznešenejším druhom statočnosti a majú ju i dokazujú najmä svä-
tí. Ľudia svetsky zmýšľajúci odmietajú správny úsudok a chytajú sa faloš-
ných názvov a pojmov, radi nazývajú trpezlivosť zbabelosťou a mylne pokladajú
nerozvážnu a prenáhlenú smelosť za statočnosť. Tak sa stáva, že
pravú cnosť statočnosti nikdy nedosiahnu.
573. Najsvätejšia Mária nemala žiadne nezriadené hnutia, ktoré by
mohli pohnúť k činnosti cit popudlivosti, aby sa cvičila v cnosti statoč-
nosti, lebo u tejto najnevinnejšej Kráľovnej všetky vášne boli dobre
sporiadané a poddané rozumu a Jej rozum bol poddaný Bohu, ktorý Ju
riadil vo všetkých skutkoch i hnutiach. Potrebovala však túto cnosť na
prekonávanie prekážok, ktoré Jej rôznymi spôsobmi kládol do cesty
diabol, snažiaci sa zamedziť dosiahnutie toho, čo Ona nanajvýš múdro
a oprávnene žiadala pre seba a pre svojho najsvätejšieho Syna. A pri tom-
 270 Kniha I.
to nanajvýš statočnom odpore a zápase nikdy žiaden tvor nepreukázal viac
statočnosti, pretože nikdy žiaden sa nestretol v takom boji a odpore ako
Ona so satanom. Kedykoľvek však bolo potrebné použiť taký druh statoč-
nosti a či bojovnosti s ľudskými tvormi, bola vždy rovnako láskavá a pevná,
lepšie povedané bola práve taká neodolateľná ako i nanajvýš vľúdna
vo svojom jednaní, lebo táto nebeská Pani jediná zo všetkých tvorov dokázala
vo svojich skutkoch verne napodobniť tú vlastnosť Najvyššieho,
v ktorej sa spája nepremožiteľná moc s nebeskou sladkosťou (Múdr. 8,1).
Tak si naša Pani počínala vo svojich skutkoch statočne a necítila vo svojom
šľachetnom srdci žiadnu bázeň, pretože bola povýšená nad všetko
tvorstvo. Ani nebola prenáhlená, smelá alebo neskromná a také zlé krajnosti
boli od nej vzdialené, lebo vo svojej veľkej múdrosti vedela, aký
strach treba premôcť a akej prenáhlenosti sa chrániť. Ona bola tá vyvolená
Žena, odetá rúchom sily, statočnosti a krásy (Prísl. 31,25).
574. Oveľa obdivuhodnejšie dokazovala najsvätejšia Mária tú časť
statočnosti, ktorá pozostáva z trpezlivého znášania, lebo len Ona mala
podiel na vynikajúcej trpezlivosti svojho najsvätejšieho Syna, ktorý
zniesol trest a trpel nevinne bez akéhokoľvek previnenia a v miere oveľa
väčšej než tí, ktorí sa previnili. Celý život tejto najvyššej Kráľovnej bol
nepretržitým utrpením a zármutkom, najmä v dobe života a umučenia náš-
ho Vykupiteľa Ježiša Krista. V tej dobe Jej trpezlivosť presahovala všetko
pochopenie tvorov a jeho veľkosť mohol náležíte pochopiť iba Pán, ktorý
toto utrpenie na Ňu vložil. Táto najčistejšia Holubička nebola nikdy popudzovaná
ani k najmenšej netrpezlivosti proti niektorému tvorovi, ani to
nesmierne utrpenie a preveľký zármutok, ktoré v živote vytrpela, sa Jej
nezdali príliš veľké a nebola pre ne skľúčená a tiež nikdy nezabudla prijí-
mať ich všetky s radosťou a vďačnosťou. Ak podľa apoštola trpezlivosť je
prvou požiadavkou lásky a akoby jej prvorodenou vlastnosťou (1Kor
13,4) a ak naša Kráľovná bola Matkou lásky (Prísl. 24,24), potom bola
tiež Matkou trpezlivosti a Jej láska je meradlom Jej trpezlivosti. Lebo
akou mierou milujeme a oceňujeme večné dobro (a mali by sme ho ceniť
nadovšetko), taký stupeň ochoty budeme mať ku znášaniu utrpení a ťaž-
kostí, aby sme to večné dobro nestratili. Najsvätejšia Mária bola teda vo
svojej láske trpezlivá viac ako všetky tvory a bola našou Matkou trpezlivosti.
Ak sa budeme utiekať pod Jej ochranu, nájdeme na tejto Dávidovej
veži zavesené tisíce štítov trpezlivosti (Veľp. 4,4), ktorými sa vyzbrojujú
na boj udatní členovia Cirkvi a vojsko nášho Krista Pána.
575. Našu najtrpezlivejšiu Kráľovnú nikdy nepostihol rozmar ženskej
vrtošivosti, ani na Nej nebolo nikdy vidieť nejaké známky hnevu; toto
všetko potláčala pomocou božského svetla a múdrosti, hoci sa to nedialo
 Zväzok prvý 271
bez bolestí, ale naopak, skôr ich to zväčšovalo, lebo nikto nemohol poznávať
nekonečné nešťastie hriechu a urážky proti Bohu tak, ako táto
Pani. Avšak ani toto nemohlo znepokojiť Jej nepremožiteľné srdce, ani
zlomyseľnosť Judáša, ani bezprávia a urážky farizejov nemohli v Nej nikdy
spôsobiť žiadne vonkajšie známky hnevu. I keď pri smrti Jej najsvä-
tejšieho Syna všetky bezcitné živly a tvorovia akoby stratili trpezlivosť
voči smrteľníkom, keď nemohli zniesť bezprávie a urážky páchané na ich
Stvoriteľovi, jediná Mária ostala navonok pokojná a bola ochotná prijať
Judáša, všetkých farizejov a najvyšších kňazov ,ktorí Krista ukrižovali,
keby sa boli rozhodli obrátiť sa na túto Matku lásky a milosrdenstva.
576. Je pravda, že najtichšia Kráľovná právom a bez prekročenia
medzí rozumu alebo cností mohla byť rozhorčená, ba mohla sa i hnevať
na tých, ktorí vydali Jej najsvätejšieho Syna na takú hroznú smrť; veď Pán
sám vo svojej spravodlivosti potrestal tento hriech. Keď som sa zaoberala
touto myšlienkou, bolo mi oznámené, že Najvyšší ju zabezpečil proti takým
hnutiam a ochránil Ju od všetkých pocitov hnevu, hoci by nebol nespravodlivý;
ale prial si zabrániť tomu, aby sa Ona stala žalobníčkou proti
týmto hriešnikom, pretože Ju vyvolil za Prostrednicu, Orodovníčku
a Matku milosrdenstva. Skrz Ňu mali prichádzať všetky milosrdenstvá,
ktoré si Najvyšší prial udeľovať dietkam Adamovým. Boh si prial, aby
bola tvorom, ktorý sa právom mohol prihovárať za hriešnikov a mierniť
hnev spravodlivého Sudcu. Iba proti diablovi dala táto Pani voľný priebeh
hnevu. A tiež natoľko táto vášeň hnevu bola potrebná pre cvičenie sa v trpezlivosti
a znášanlivosti a na prekonanie prekážok, ktorými starý had
prekážal Jej blahodárnemu pôsobeniu.
577. Ku cnosti statočnosti patrí tiež veľkodušnosť a veľkomyselnosť,
pretože sa podieľajú na cnosti statočnosti tým, že posilňujú vôľu vo veciach
týkajúcich sa statočnosti. Veľkodušnosť spočíva vo vyhľadávaní
veľkých vecí, a tak sa usiluje o veľkú česť cnosti. Jej hlavným predmetom
je veľká počestnosť, z ktorej vznikajú mnohé vlastnosti nachádzajúce sa
iba pri veľkodušnosti; napríklad odpor k pochlebovačnosti a k falošnému
predstieraniu (lebo lásku k nim ukazujú iba malé a biedne duše), nebyť
ctižiadostivý, nevyhľadávať sebecky iba svoj osoh, ale radšej hľadať čestné
a veľké veci; málo hovoriť o sebe, nechvastať sa, nenechávať sa uniesť
malými vecami, nevyhýbať sa veľkému podnikaniu a byť ochotnejší dá-
vať než prijímať, lebo všetky tieto veci sú hodné cti. Táto cnosť nie je
nijako v rozpore s pokorou, lebo cnosti si nemôžu navzájom odporovať.
Veľkodušnosť pôsobí, aby sme používali naše dary a cnosti takým spôsobom,
aby nám získali väčšiu česť bez toho, aby sme tým česť túžobne
a nerozumne hľadali. Pokora naproti tomu nás učí nášmu pomeru k Bohu
 272 Kniha I.
a o nepatrnosti našich zásluh, zavinenej našimi chybami a našou nízkou
prirodzenosťou. Vzhľadom na zvláštne ťažkosti, ktoré sú spojené s veľký-
mi a šľachetnými podujatiami, je potrebná statočnosť, a to najmä statoč-
nosť zvaná šľachetnosť. Táto uvádza do správneho pomeru naše sily
k uskutočneniu veľkých prác a pritom nám nedovoľuje malomyseľne sa
ich vzdať, prípadne podujať sa na ne s namyslenosťou, nezriadenou
žiadostivosťou alebo chvastaním; lebo všetky tieto neprávosti odporujú
šľachetnosti.
578. Veľkomyselnosť smeruje aj ku konaniu veľkých skutkov
a v tomto zmysle môže zasahovať do dokonalosti každej cnosti, lebo pri
všetkých cnostiach sa môžu podnikať veľké veci. Pretože však pri veľ-
kých výdavkoch a obetiach sú zvláštne ťažkosti, práve veľkomyselnosť je
tá cnosť, ktorá nás nabáda priniesť veľké obete rozumným spôsobom, aby
pri tom nebola skúposť, kde sa veľa požaduje, ani plytvanie, kde to nie je
potrebné a bez potreby sa mrhá a rozhadzuje. Veľkomyseľnosť sa zdá byť
rovnaká cnosť ako štedrosť, ale filozofi ich predsa rozlišujú. Veľkomyseľ-
nosť sa týka iba veľkosti vydaní a nevenuje pozornosť iným okolnostiam,
kým štedrosť riadi umiernenú lásku k peniazom a ich používaniu. Človek
teda môže byť štedrý bez toho, aby bol veľkomyseľný, pretože štedrosť
môže odrazu prestať, keď ide o veľkú a dôležitú pomoc.
579. Tieto cnosti, veľkodušnosť a veľkomyseľnosť, mala nebeská
Kráľovná v miere, ktorú iní, schopní týchto cností, nemohli dosiahnuť.
Mária jediná nenašla žiadne ťažkosti a prekážky, keď konala veľké veci
a Ona jediná konala všetko vo veľkých rozmeroch, i keď vec sama osebe
bola malá. Iba Ona poznala úplnú plodnosť týchto cností ako i všetkých
ostatných. Ona dokázala dať im úplnú dokonalosť bez toho, aby ich zdr-
žovala protivnými náklonnosťami a tiež dobre poznala dokonalý spôsob,
ako ich konať bez závislosti na iných cnostiach. Obyčajne to robia nanajvýš
svätí ľudia, ktorí keď nemôžu dosiahnuť úplnú dokonalosť vo všetkých
cnostiach, vyvolia si tú cnosť, ktorú považujú za najlepšiu. Pri
konaní všetkých cností bola táto Pani veľkodušná a vždy konala to, čo
bolo najlepšie a hodno pochvaly i cti. Hoci zasluhovala úctu a chválu
všetkých tvorov, napriek tomu bola nanajvýš veľkodušná, odmietala ju
a odkazovala na Boha samého a sama si zachovala pokoru, keď vykonávala
najdokonalejšie cnosti. Výkony Jej hrdinskej pokory mali takú vysokú
hodnotu, akoby závodili s nebom spolu s veľkodušnou dokonalosťou
všetkých Jej iných cností, a boli ako najvzácnejšie zasadené drahokamy,
aby vynikali krásou rôznych dokonalostí, ktoré zdobili túto kráľovskú
Dcéru, ktorej sláva, ako hovoril Jej praotec Dávid (Žalm 44,14), je celá
zvnútra.
 Zväzok prvý 273
580. Tiež vo veľkomyselnosti veľmi vynikala naša Kráľovná. Hoci
bola chudobná a nelipla na pozemských veciach, predsa veľmi štedro rozdávala
veci, ktorými Ju Pán obdaril, ako sa to stalo s vzácnymi darmi,
ktoré traja Králi priniesli Ježiškovi a mnohokrát inokedy v Jej živote, najmä
po nanebovstúpení Pána. Ako Pani všetkého tvorstva prejavovala svoju
neobyčajnú veľkomyselnosť, keď sa zriekala všetkého pre spoločné
dobro a pre česť a slávu Božiu. Mnohých poučila o tejto pravde a cnosti,
lebo v dôsledku zlých zvykov a náklonností smrteľníci konajú túto cnosť
iba s veľkými ťažkosťami a nikdy v nej nedosiahnu náležitú dokonalosť.
Smrteľníci obyčajne idú za svojimi náklonnosťami a túžbami, hľadajú iba
česť a zisk z cnosti, aby ich považovali za veľkých a vynikajúcich. Tak
Pána olupujú o česť a slávu cnosti svojou nespravodlivou túžbou; a preto,
keď sa potom naskytne príležitosť, aby vykonali šľachetný a veľkomyseľ-
ný skutok, cúvajú a pre svoju malichernosť a ničomnosť ho nevykonajú.
Pretože však naďalej túžia, aby sa zdali veľkí, dokonalí a obdivuhodní,
používajú iné prostriedky pomerne rovnako klamné a skutočne ničomné:
oddávajú sa hnevu, nadutosti a vypínavosti, netrpezlivosti, namyslenosti,
zlovôli a chvastaniu. Tieto neprávosti nie sú však časťou veľkodušnosti,
ale znakom malicherného a zlého srdca. Keďže také zmýšľanie česť skôr
odráža, než získava, múdri si ich nectia ani nevážia, ale skôr nimi opovrhujú
a pohŕdajú.
Poučenie, ktoré mi blahosklonne udelila nebeská Kráľovná
581. Dcéra moja, ak sa starostlivo vynasnažíš úplne pochopiť hodnotu
a vhodnosť cnosti statočnosti, ako si prajem, získaš výdatnú pomoc
pre ovládanie popudlivosti a pocitov hnevu, lebo tieto vášne sa najľahšie
privedú do činnosti a veľmi ľahko prekročia medze rozumu. Získaš tým
tiež prostriedok, ktorým dosiahneš najvyšší stupeň veľkosti a dokonalosti
v cnosti, po ktorej túžiš a ním odrazíš i premôžeš všetky úklady tvojich
nepriateľov, ktorí sa snažia odstrašiť ťa od konania toho, čo je pri cnosti
ťažké. Vedz však, moja drahá, že prchkosť v tvojej prirodzenosti napomá-
ha, aby žiadostivosť odporovala tomu, čo je nepriaznivé cieľu, o ktorý sa
snažia mocnosti žiadostivosti. Preto sa popudlivý človek oveľa rýchlejšie
zvrhne, než iba žiadostivý, akonáhle sa pocity žiadostivosti stanú nezriadené
a začnú milovať to, čo je iba domnele dobré alebo zlé. Namiesto
cnostnej statočnosti potom vzniknú mnohé ohavné a mrzké neresti. Toto
ťa tiež poučí, že nezriadená láska k vlastnej veľkosti, prednosti a márnej
sláve, tieto žriedla pýchy a márnivosti splodia veľa zla pochádzajúceho
z vášne prchkosti, ako sú: nesvornosť, sváry, hádky, vystatovačnosť, neznášanlivosť,
netrpezlivosť, neústupnosť a svojhlavosť a naviac i neresti,
 274 Kniha I.
ktoré sa pripisujú vášni žiadostivosti, ako: pokrytectvo, lož, samoľúbosť,
zvedavosť a túžba ukazovať sa väčší, než sa na tvora patrí a skrývať
nízkosť a úbohosť, ktoré skutočne má ten, kto sa dopustil hriechu. Pred
všetkými týmito opovrhnutiahodnými neprávosťami sa ochrániš, keď budeš
horlivo umŕtvovať a krotiť nezriadené hnutia telesných nečistých
žiadostí cnosťou zdržanlivosti, ktorej ťa teraz naučím. Keď sa snažíš o to,
čo je spravodlivé a užitočné, musíš síce uplatniť statočnosť a dobre
ovládanú prchkosť, ale to sa musí diať takým spôsobom, aby sa neprekro-
čili patričné medze; a napriek tomu ešte hrozí nebezpečenstvo, že niekoho
môže uniesť nemierna horlivosť po cnosti, keď ho ovláda sebaláska alebo
nejaká nezriadená láska. Niekedy túto neprávosť zakrývajú plášťom zbož-
nej horlivosti; jej obeť žiadostivá ukázať, že horlí pre Boha a pre dobro
blížneho, v skutočnosti je však svojimi sebeckými pohnútkami zapletená
do osídiel hnevu. Preto trpezlivosť, ktorá je založená na láske a je sprevá-
dzaná štedrosťou a veľkodušnosťou, je veľmi čestná, drahocenná a potrebná,
lebo ten, kto naozaj miluje najvyššie Dobro, ľahko znáša stratu
zdanlivej cti a slávy a veľkodušne ňou pohrdne ako bezcennou a opovrhnutiahodnou.
I keď mu ju z dobrej vôle spolublížni preukazujú, veľ-
kodušný človek jej neprikladá veľkú cenu a ukáže sa nepremožiteľný
a vytrvalý vo všetkom, čo podniká. Tak v cnostiach vytrvalosti a trpezlivosti
bude pokračovať pri všetkých príležitostiach.
K a p i t o l a 12.
 O cnosti miernosti a ako ju dokazovala najsvätejšia Mária
583. Čo sa týka dobra a zla, človeka ovládajú dva sklony, z ktorých
jeden sa snaží o dobro a odmieta zlo; toto odmietanie zla spravuje statoč-
nosť, ktorá, ako sme práve vysvetlili, posilňuje vôľu, aby nemierne nepovoľovala
mocnosti popudlivosti a naplňuje ju statočnou odvahou, aby rad-
šej trpela všetky možné útrapy zmyslov, než sa vzdala dosiahnutia dobra.
Druhý sklon, založený na nečistých žiadostiach, je ovládaný miernosťou,
ktorá je posledná a najmenšia zo základných, čiže kardinálnych cností;
lebo dobro, ktoré poskytuje, nie je také všeobecné, ako to, ktoré sa získa
konaním ostatných cností, pretože miernosť sa vzťahuje priamo iba na
zvláštne výhody toho, kto ju má. Cirkevní doktori a učitelia pojednávajú
o miernosti ešte z iného hľadiska, hlavne z toho, ako môžeme riadiť naše
počínanie vo všetkých prirodzených chúťkach človeka; z toho hľadiska je
miernosť hlavná a všeobecná cnosť, ktorá podľa rozumu zahrňuje v sebe
patričné konanie všetkých cností. My však teraz nehovoríme o všeobecnej
 Zväzok prvý 275
miernosti, ale iba o tej, ktorá slúži k ovládaniu zmyselnosti v pocitoch
hmatu a iných rozkošných žiadostiach, nepriamo spriaznených s hmatom,
ktoré však nepôsobia takou silnou lákavosťou ako zmyselná telesná
žiadostivosť.
584. Podľa tohto názoru miernosť má posledné miesto medzi cnosťami,
jej cieľ je menej vznešený než ostatných cností. V inom ohľade však
možno povedať, že je vznešenejšia najmä preto, že chráni človeka pred
horšími a opovrhnutia hodnejšími priestupkami, najmä aby nemierne povoľovali
ľuďom spoločným rozkošiam a nerozumným hrubostiam. Dávid
poukazujúc na to vraví, že človek sa stal podobný zvieraťu (Ž 48, 13, 21)
a necháva sa unášať zmyselnými rozkošami. Nemiernosť sa oprávnene
nazýva detinskou neprávosťou, lebo tak ako dieťa nevedie rozum, ale iba
nápady a neovláda sa, len zo strachu pre trestom, taktiež nečistú zmyseľ-
nosť nezadrží iné v jej žiadostiach. Od tejto nepočestnosti a mrzkosti
oslobodzuje človeka cnosť miernosti, ktorá ho učí, aby sa neriadil svojimi
žiadosťami ale rozumom. Preto táto cnosť vyniká istou počestnosťou
a pôvabom a dáva rozumu schopnosť zachovať pravidlá, hoci neskrotiteľ-
né vášne sú iba málokedy ochotné poslúchať rozum alebo dobrovoľne
ustúpiť. Naproti tomu oddanosť zvieracím rozkošiam je pre človeka veľmi
zahanbujúca, lebo ho znižuje na úroveň nerozumného zvieraťa alebo nemysliaceho
dieťaťa.
585. Cnosť miernosti zahrňuje v sebe tiež striedmosť a triezvosť;
striedmosť odporuje hltavosti a nenásytnosti, triezvosť odporuje opilstvu.
Ku striedmosti patrí tiež pôst. Tieto cnosti zaberajú prvé miesto v cnosti
miernosti, pretože potrava je potrebná na zachovanie života a patrí k hlavným
predmetom, po ktorých chuť túži. Po nich nasledujú iné cnosti
riadiace schopnosť, ktorá predvádza predstavy a vyvoláva myšlienky; sú
to cudnosť a pocit studu a k nim sa pripájajúce panenstvo a zdržanlivosť,
ktoré odporujú neresti nečistých žiadostí. Okrem týchto cností, ktoré ako
hlavné patria k miernosti, sú aj iné, ktoré ovládajú žiadostivosť v menej
dôležitých požiadavkách. Tie, ktoré rozhodujú o zmysloch čuchu, sluchu
a zraku, môžu sa zaradiť medzi tie, ktoré sa týkajú patričného používania
zmyslu hmatu. Sú ešte iné druhy cností, ktoré sa podobajú niektorým vyš-
šie uvedeným, hoci ich cieľ je celkom iný. Sú to milota a tichosť, ktoré sú
určené, aby ovládali hnev a zlosť pri trestaní, aby sa nezvrhli na zvieraciu
a neľudskú ukrutnosť. Potom je cnosť skromnosti, v ktorej sú zahrnuté
štyri cnosti; prvá z nich je pokora, ktorá potláča pýchu, aby človek nezriadene
nevyhľadával svoje povýšenie a česť u ľudí; druhá je láska k štú-
diu, ktorá udržuje v človeku pravú mieru v hľadaní poučenia a odporuje
márnej zvedavosti; tretia je skromnosť, ktorou sa človek varuje pred ne-
 276 Kniha I.
potrebnými výdavkami a chvastaním v šatách a vonkajšom spôsobe života;
štvrté je sebaobmedzovanie v nemiernom oddávaní sa príjemným zábavám,
ako sú hry, telocvik, tanec, žartovanie a podobné. Hoci táto cnosť
nemá zvučné meno, je predsa veľmi dôležitá. Obyčajne ju označujú
menom skromnosť alebo umiernenosť.
586. Vždy sa mi zdá, keď popisujem prednosti týchto a iných cností
a prirovnávam ich ku cnostiam nebeskej Kráľovnej, že vyjadrovanie,
ktoré používam, aké sa obyčajne používa pri popise týchto cností pri
iných tvoroch, ani zďaleka nevystihuje pravdu. Milosti a dary najsvätejšej
Márie sa viac podobali božskej dokonalosti než cnosti a svätosti všetkých
svätých. Nepochybne tým sa stáva, že hocičo povieme o Jej cnostiach tak,
že používame výrazy vhodné pre popis cností svätcov, zdá sa nám to byť
príliš ďaleko od pravdy; lebo cnosti svätcov, hocako boli veľké, boli predsa
iba cnosti osôb porušených a podrobených nedokonalostiam a zlobe
hriechu. Keď teda múdry Sirach hovorí (Eccl 26,20), že nemôžeme mať
pravé pochopenie o hodnotách zdržanlivého muža, čo potom máme povedať
o cnosti miernosti Majsterky všetkých cností a o kráse duše, ktorá obsahovala
dokonalosť všetkých cností? Všetci domáci tejto statočnej Ženy
boli zaodetí dvojnásobne (Prís 31,21), pretože všetky Jej schopnosti boli
zahalené dvojitým rúchom čiže dokonalosťami neporovnateľnej krásy
a sily; jedna dokonalosť bola Jej pôvodná spravodlivosť, ktorá všetky
chúťky podriaďovala rozumu a milosti; druhú tvorili vštepené návyky,
ktoré Jej dodávali novú krásu a silu na dosiahnutie najvyššej dokonalosti
v Jej činoch.
587. Všetci svätí, ktorí sa vyznamenávali krásnou cnosťou miernosti,
dosiahli úplnú nadvládu nad neskrotiteľnými telesnými žiadosťami, a tak
si ich podmanili, že sa riadili rozumom, lebo nedovolili svojim žiadostiam,
aby siahali po niečom, čo by ich neskoršie mrzelo, že po tom túžili.
Išli až tak ďaleko, že odopierali akékoľvek povolenie v tých žiadostiach
a používali všetko možné, pokiaľ to neškodilo telesnej prirodzenosti. Napriek
tomu i pri všetkých tých cvičeniach sa v cnosti miernosti cítili
v sebe akýsi odpor, ktorý bránil dokonalému súhlasu vôle, alebo im aspoň
istý odpor prekážal dosiahnuť plnú dokonalosť vo svojich činoch. Sťažovali
si spolu s apoštolom Pavlom na nešťastné bremeno tohoto hriešneho
tela (Rim 7,24). U najsvätejšej Márie nebolo ani stopy po takom nesúlade;
lebo bez akéhokoľvek reptania chúťok a bez tieňa odporu proti tomu, čo
Jej diktovala vôľa, všetky Jej mocnosti pracovali v takej zhode a súhlase,
že v nebeskom súlade postupovali ako vojsko pochodujúce v dobre
usporiadanom šíku (Veľp. 6,3). Pretože nemusela premáhať žiadne odbojné
vášne, vyznamenávala sa vo všetkom jednaní takou veľkou miernos-
 Zväzok prvý 277
ťou, že Jej nikdy nič neslušné ani na myseľ neprišlo. Naopak, Jej činnosť
sa tak veľmi podobala božskému konaniu, že sa zdalo, ako by vznikli
a pochádzali priamo z tohoto najvyššieho zdroja a navracali sa zasa
k Nemu ako k jedinému vzoru a konečnému cieľu všetkej Jej dokonalosti.
588. Zdržanlivosť a triezvosť najsvätejšej Márie bola predmetom obdivu
anjelov; lebo napriek tomu, že bola Kráľovná všetkého tvorstva a cí-
tila prirodzené následky hladu a smädu, predsa nikdy nevyhľadávala lahôdky,
aké by patrili Jej vysokému postaveniu, ani nejedla nikdy iba preto,
aby si pochutnala, ale iba preto, aby vyhovela prirodzenej potrebe. I
v tom zachovávala takú striedmosť, že nikdy neprekročila, ba ani nemohla
prekročiť pravú mieru potrebnú pre zachovanie potrebnej sily. Okrem toho
požívala pokrmy takým spôsobom. aby i naďalej cítila hlad a smäd, aby
tak mohli účinky milosti pôsobiť na prirodzené telesné zažívanie pokrmov.
Nikdy nepocítila ťažkosti vznikajúce z nadmerného jedla a pitia;
ani sa v tomto ohľade Jej potreba pokrmov nemenila, že by bola jeden deň
väčšia, než iné dni; ba i keď dostala menej pokrmu, necítila, že by potrebovala
ešte viac, lebo kedykoľvek si urobila ujmu v jedle potrebnom na
udržanie prirodzenej teploty, dostala silu k svojim prácam z Božej milosti,
z ktorej tvory žijú, nielen samým chlebom (Mat 4,1). Pán Ju mohol zachovať
pri živote i bez jedla a pitia, ale neurobil to, pretože by to bolo nesprávne,
aby stratila zásluhy, ktoré získala cnostným používaním týchto
vecí, čím nám zároveň poskytla príklad i svoje zásluhy. O tom, aké pokrmy
požívala a v ktorom čase, sa zmienime neskoršie v rôznych častiach
tohoto životopisu. Z vlastného rozhodnutia nikdy nejedla mäso, ani nejedla
viackrát než raz za deň okrem doby, keď žila so svojím manželom Jozefom,
alebo keď sprevádzala svojho najsvätejšieho Syna na cestách, lebo za
týchto okolností, aby sa prispôsobila iným, napodobňovala spôsob života,
aký viedol Pán, hoci Jej striedmosť vždy bola obdivuhodná.
589. O panenskej čistote a skromnosti tejto Panny by neboli schopní
náležite hovoriť ani serafíni, lebo v tejto cnosti, hoci je pre nich prirodzená,
stáli nižšie než ich Kráľovná a Pani. Zvláštnou výsadou a mocou Najvyššieho
bola viac bez akejkoľvek neprávosti než sami anjeli, ktorí už pre
svoju prirodzenosť nemohli byť dotknutí nečistotou. Smrteľníci si nikdy
v tomto živote nedokážu utvoriť pravý pojem, ako táto cnosť existovala
v nebeskej Kráľovnej, pretože my sme príliš obťažení pozemskosťou
a v našej duši je veľmi zatemnené čisté ako krištáľ jasné svetlo čistoty.
Naša veľká Kráľovná mala túto cnosť v takej veľkej miere, že právom jej
dala prednosť i pred hodnosťou Matky Božej, keby práve táto dôstojnosť
nebola prameňom Jej veľkej čistoty. Aspoň čiastočne môžeme odhadnúť,
aká veľká bola táto cnosť v panenskom tele a v duši Márie, ak zmeriame
 278 Kniha I.
túto panenskú cnosť tým, ako veľmi si ju vážila a dôstojnosťou, na akú ju
povzniesla. Hneď pri svojom nepoškvrnenom počatí sa rozhodla pre cnosť
čistoty a pri svojom narodení sa k nej zaviazala sľubom, a tak starostlivo
ju strážila, že sa proti nej nikdy ani v najmenšom neprevinila ani proti najvyššej
skromnosti v ktoromkoľvek z Jej skutkov alebo pohybe, držaní tela
alebo duše. Preto tiež nikdy nehovorila so žiadnym mužom, len na príkaz
Boží, ani nikdy nepozrela mužovi do tváre, ba ani len žene, a to nie kvôli
tomu, že by Jej to bolo nebezpečné, ale aby získala zásluhy a nám dala
príklad a tiež, aby dosvedčovala prehojnosť svojej nebeskej opatrnosti,
múdrosti a lásky.
590. O Jej láskavosti a tichosti vraví Šalamún, že zákon milostivosti
je na Jej jazyku (Prísl 31,26). Nikdy nepohla jazykom ináč, len aby nechala
milosť tiecť prúdom zo svojich perí (Ž 44,3). Tichosť krotí hnev
a milostivosť zmierňuje trest. U našej najmiernejšej Kráľovnej nebolo
žiadneho hnevu, ani nepoužila nikdy túto mocnosť, len ako sme hovorili,
výnimočne, keď chcela posilniť svoje jednanie proti hriechu, diablovi
a podobne. Avšak proti ľuďom ani proti anjelom sa nikdy nerozhnevala
preto, aby ich potrestala, ani pri žiadnej udalosti sa nikdy nerozhnevala
kvôli ničomu a neprerušila svoju najdokonalejšiu tichosť zachovávajúc
nenapodobiteľnú, pokojnú vyrovnanosť vnútornú i vonkajšiu. Tiež nikdy
neukázala žiadne vonkajšie znaky vnútorného hnevu na svojej tvári,
v hlase alebo v pohyboch. Jej miernosť a milostivosť používa Pán ak svoj
zvláštny nástroj, ktorým si praje rozsievať všetky dobrodenia svojich odvekých
a večne trvajúcich milosrdenstiev; preto bolo potrebné, aby láskavosť
Márie sa čo najviac podobala Jeho vlastnej, aby z Nej mohol urobiť
spôsobilý vodovod pre svoju prekypujúcu láskavosť a dobrotivosť ku tvorom.
Keď to pozorne sledujeme, hneď dobre porozumieme skutkom
Božieho milosrdenstva voči hriešnikom a keď vidíme, že najsvätejšia
Mária bola vhodný nástroj pre ich rozdávanie a používanie, pochopíme aspoň
čiastočne láskavosť tejto Panej. Keď karhala, bola to skôr prosba,
učenie a napomínanie než trest; Ona sama prosila Pána a On ustanovil,
aby na tejto dráhe vo svojom jednaní pokračovala, lebo tento neporovnateľný
Tvor mal byť žriedlom dobroty a schránkou zákona láskavosti,
ktorú by Jeho Velebnosť používala a z ktorej majú smrteľníci čerpať túto
aj iné cnosti.
591. Mnoho kníh a jazykov anjelských by vyžadovalo, keby sme mali
náležite pojednať o ostatných cnostiach najsvätejšej Márie, najmä o Jej
pokore a skromnosti. Celý tento životopis je pretkaný týmito vynikajúcimi
cnosťami Márie, lebo zo všetkých skutkov tejto nebeskej Kráľovnej
nad všetky ostatné žiari Jej neporovnateľná pokora. Veľmi sa obávam, že
 Zväzok prvý 279
neviem vyjadriť patričnú veľkosť tejto vynikajúcej cnosti blahoslavenej
Panny, ak sa pokúsim vyjadrovať a používať tie obmedzené výrazy, ktoré
mám k dispozícii o tomto oceáne pokory, ktorý bol schopný obsiahnuť
Neobsažiteľného a Nekonečného. Všetko, čo anjeli a svätí mohli pochopiť
a vykonať z cnosti pokory, nemôže sa ani v najmenšom vyrovnať veľkosti
tejto cnosti, akú dosiahla naša Kráľovná. Ktorý zo svätých alebo anjelov
mohol si kedy zaslúžiť názov Matky Božej? A kto okrem Márie a večného
Otca mohol kedy nazvať vtelené Slovo Synom? Keď Tá, ktorá v tomto
ohľade dosiahla hodnosť podobnú večnému otcovi a mala milosti a dary
prislúchajúce takému postaveniu, považovala sa za najposlednejšiu zo
všetkých tvorov a všetky osvietené tvory mala za vyššie, než bola Ona,
akú ľúbeznú vôňu cností pre Božiu útechu vydával tento pokorný nardový
klas, keď vo svojom živote nosila Kráľa kráľov? (Veľp. 1,12).
592. Nedivme sa, že nebeské stĺpy, anjeli (Job 26,11) sa kolíšu
a chvejú v prítomnosti tohoto neprístupného svetla nekonečnej velebnosti,
veď mali pred očami pád svojich spoločníkov a oni sami boli upevnení
v prednostiach a milostiach všetkým spoločných. Bolo nanajvýš spravodlivé
a podľa prirodzeného poriadku, že najstatočnejší a neprekonateľní
svätí boli povinní sa pokorovať a prijímať opovrhnutie a pohanu
a uznávali, že sú nehodní najmenších dobrodení a milostí, ba i akejkoľvek
služby a pomoci od ostatných tvorov. Veď my všetci sme zhrešili a chýba
nám Božia sláva (Rim 3,23); a nikto nie je taký svätý, že by už nemohol
byť svätejší, ani taký dokonalý, aby mu nechýbala žiadna cnosť, a taký
nevinný, že by Božie oči na ňom nenašli žiadnu hanu. A keby snáď niekto
aj bol úplne dokonalý, predsa len ostáva v obore obyčajných milostí
a darov, lebo nikto nevyniká nad všetkých vo všetkom.
593. Práve preto pokora najčistejšej Márie nemala príklad, ani seberovnú.
Lebo hoci bola úsvitom milosti a čistým počiatkom všetkých tvorov,
vyvýšená nad všetkých, divom božskej dokonalosti, strediskom lásky
a pôsobiskom všemohúceho Boha, ktorá nazývala Boha svojím Synom
a On Ju nazýval Matkou, predsa sa ponižovala až na najnižšie miesto
medzi všetkými tvormi. Tá, ktorá mala najvyššie postavenie, bola vyvý-
šená nad všetky Božie diela, takže vyššie miesto pre obyčajného tvora už
nebolo, tak veľmi sa pokorovala, že sa považovala za nehodnú najmen-
šieho povšimnutia, vyznamenania alebo cti, ani takej, aká by patrila najmenšiemu
zo všetkých rozumných tvorov. Nielenže sa považovala za
nehodnú dôstojnosti Božej Matky a všetkých milostí s Ňou spojených, ale
Ona sa považovala za nehodnú i toho vzduchu, ktorý dýchala, alebo aby
Ju zem nosila a poskytovala Jej výživu, ako ani akejkoľvek služby alebo
láskavosti tvorov; pokladala sa za nehodnú toho všetkého a za všetko
 280 Kniha I.
ďakovala, ako by to skutočne dostávala nezaslúžene. Aby sme to všetko
povedali skrátka: keď tvor nehľadá česť, ktorá mu nepatrí alebo ktorú pre
nejakú príčinu si nezaslúži, to nie je žiadna veľká pokora, ale Najvyšší vo
svojej nekonečnej dobrote to predsa prijíma a považuje si za povinnosť
odmeniť toho, kto sa v nej týmto spôsobom cvičí. Ona však napriek tomu
podivuhodne prevyšovala a zaslúžila si všetku chválu a slávu, pokorovala
sa viac než všetky ostatné tvory a nehľadala žiadnu česť ani povýšenie.
Tak Mária, ktorej právom patrí hodnosť Matky Božej, ponižovala sa tak
hlboko a práve touto pokorou zaslúžila si znovu a podľa spravodlivosti
byť povýšená k nadvláde a zvrchovanosti nad všetkých tvorov.
594. V pomere k tejto nevyrovnateľnej pokore mala najsvätejšia
Mária tiež všetky ostatné cnosti, ktoré patria k miernosti. Túžba vedieť
viac, než je potrebné, obyčajne pochádza z nedostatku pokory a lásky.
Táto chyba je nielen neužitočná, ale je i veľkou prekážkou pokroku
v cnosti, ako sa prihodilo Dine (Gn 24,1), ktorá vyšla von, aby videla, čo
jej nebolo na úžitok, čím utrpela veľkú škodu na svojej cti. Z toho istého
koreňa pyšnej domýšľavosti obyčajne vyrastá zbytočné chvastanie a pará-
divosť v odeve a tiež neslušnosť v správaní sa, v pohyboch a držaní tela,
čo podporuje zmyselnosť a márnivosť svedčiace o ľahkomyseľnosti srdca
podľa výroku Siracha (19,27): "Odev tela a smiech zubov a chôdza človeka
ukazuje, čím je. " Všetky cnosti odporujúce týmto neprávostiam mala
Mária v plnej miere, bez akejkoľvek náklonnosti k nim alebo chabosti.
Boli ako spoločníčky Jej hlbokej pokory, vrúcnej lásky a najvyššej čistoty,
ktoré ukazovali isté znaky prirodzenosti viac nebeskej než pozemskej.
595. V učení bola Mária veľmi usilovná, nie avšak zvedavá; hoci bola
oveľa viac nadaná múdrosťou než cherubíni, študovala a nechávala sa poučovať,
akoby o ničom nič nevedela. Kedykoľvek používala svoje božské
vedomosti, alebo keď chcela poznať Božiu vôľu, bola taká opatrná a dávala
starostlivý pozor na všetky okolnosti, že Jej snahy po každý raz zranili
Božie srdce a nakláňali Ho, aby splnil Jej prekrásne usporiadané žiadosti.
V chudobe a skromnosti bola nanajvýš obdivuhodná, hoci ako Pani všetkého
tvorstva mala plné právo používať ho podľa priania; Ona však, aby
sa vo všetkom podobala svojmu najsvätejšiemu Synovi, odovzdala úplne
všetko vlastnícke právo Pánovi; hlavne aby ako Otec dal všetko do rúk
vteleného Slova, tak vtelené Slovo dalo všetko do rúk svojej Matky
a podobne Ona obetovala všetko i svoje žiadosti a skutky pre česť a slávu
svojho Syna a Pána. O Jej skromnosti v správaní sa a roztomilosti v styku
s ľuďmi a vo všetkom vonkajšom počínaní stačí tu iba opakovať slová
múdreho muža z Athén, svätého Dionýza, ktorý povedal, že keby viera
 Zväzok prvý 281
neučila, že je iba obyčajný tvor, zaslúžila by si, aby sa na ňu pozeralo ako
na vyššiu bytosť.
Poučenie, ktoré udelila nebeská Kráľovná
596. Dcéra moja, hovorila si niečo o cnosti miernosti nakoľko si pochopila
jej hodnotu a vznešenosť a ako som ju ja konala. Predsa však si
nespomenula mnohé veci pre úplné porozumenie, ako veľmi je potrebná
zdržanlivosť v ľudskom jednaní. Bol to trest za prvý hriech, že človek
stratil dokonalé užívanie rozumu a vášne sa stavajú odbojne proti nemu,
lebo on sa postavil proti Bohu, keď pohrdol Jeho najspravodlivejším prikázaním.
Aby sa táto škoda mohla napraviť, je potrebná zdržanlivosť,
ktorou človek udržuje svoje žiadosti v patričných medziach, poznáva dokonale
strednú cestu v tom, čo je žiadúce a znovu sa učí nasledovať hlas
rozumu, ktorý ho privádza bližšie k Bohu a zdržuje, aby nenasledoval
svoju žiadostivosť ako nerozumné zvieratá. Bez tejto cnosti sa človek nemôže
zbaviť pokazenej ľudskej prirodzenosti, ani sa pripraviť pre prijatie
milostí a múdrosti Božej, lebo tie nevojdú do duše poddanej hriešnemu
telu (Múdr 1,4). Ten, kto vie krotiť svoje vášne tým, že im odoprie nezriadené
a zvieracie žiadosti, ten bude môcť povedať a tiež skúsi, čo sa
hovorí vo Veľpiesni (2,4): že ho Kráľ zaviedol do vínnej pivnice a do pokladnice
Jeho múdrosti a duchovných darov; lebo táto cnosť je skladiskom
najkrajších a najvoňavejších cností k rozkoši Najvyššieho.
597. Hoci si žiadam, aby si sa veľmi snažila nadobudnúť všetky cnosti,
ktoré patria k miernosti, predsa si prajem, aby si venovala zvláštnu pozornosť
kráse a vôni čistoty, sile striedmosti a triezvosti v jedle a pití, pô-
vabnému vplyvu skromnosti v slovách a skutkoch, vznešenej ušľachtilosti
chudoby pri používaní stvorených vecí. S pomocou týchto cností získavaš
božské osvietenie, mier a pokoj duše, pokojnosť tvojich schopností a zvrchovanú
vládu nad svojimi náklonnosťami; budeš úplne osvietená žiarou
božských milostí a darov; od zvieracieho a zmyselného spôsobu života
budeš povýšená k nebeskému spolužitiu a k životu anjelskému; a práve to
hľadám u teba a po čom s Božou pomocou i ty sama sa snažíš. Preto buď
opatrná, moja najdrahšia, a dbaj na božské svetlo pri všetkých svojich
skutkoch a nedopusť, aby niektorú z tvojich mocností poháňala k činnosti
iba záľuba a náklonnosti; ale vo všetkom, čo potrebuješ pre život, konaj
vždy podľa rozumu a pre česť a slávu Najvyššieho; v jedle, v spaní,
v odeve, v hovore, v počúvaní, v žiadostiach, v karhaní a rozkazoch; všetko
nech sa v tebe riadi božským svetlom a tým, čo sa páči Bohu, nie však
tvojej záľube.
 282 Kniha I.
598. Aby ťa krása a ľúbeznosť cnosti miernosti upútala, uvažuj
o ničomnosti protivného zla a nechaj sa hlboko preniknúť božským
osvietením, ktoré dostaneš; uvažuj stále, aký škaredý, hrozný a pokazený
je svet v Božích očiach i v očiach svätých pre veľké ohavnosti, ktoré sa
páchajú proti tejto krásnej cnosti. Pozoruj, ako niektorí, tak ako zvieratá,
idú za svojou hnusnou zmyselnosťou, ako zasa iných znižuje obžerstvo,
ako niektorí sa ženú za rozkošami hry a márnosťou, ako iných ovláda pý-
cha a namyslenosť, ako mnohých sputnáva hrabivosť a túžba po zisku,
ako všetci nasledujú lákanie svojich vášní, hľadajú v tomto živote iba rozkoše,
a zatiaľ pre budúci život si hromadia večné muky a vydávajú sa do
nebezpečenstva, že stratia blažené nazeranie na svojho Boha a Pána.
K a p i t o l a 13.
O siedmych daroch Ducha Svätého a ako ich najsvätejšia Mária
používala
599. Sedem darov Ducha Svätého, podľa osvietenia, ktoré som dostala
o tomto predmete, sa mi zdá, ako by čosi pridávalo k cnostiam, na
ktoré sa vzťahujú; a pretože k nim ešte pridali, musia sa od nich tiež líšiť,
hoci ich účel je rovnaký. Každé dobrodenie, ktoré Pán udeľuje, môže sa
nazvať darom pochádzajúcim z Jeho ruky, i keby to bolo hoci len
prirodzené dobro. Tu však nehovoríme o daroch Božích zahrnutých v tomto
širšom zmysle slova ani o vliatych cnostiach a daroch; lebo nie všetky
osoby, ktoré majú jednu alebo viac cností, majú tiež dary prislúchajúce
k týmto cnostiam, alebo aspoň nedosahujú ten stupeň cnosti, aby sa mohli
nazvať dokonalým darom ako tie, o ktorých sa zmieňuje Izaiáš a na ktoré
poukazujú učitelia Cirkvi. Izaiáš hovorí, že Duch Svätý spočinul v Kristovi
Pánovi (Iz 11,2) a vypočítava sedem milostí, ktoré sa obyčajne nazý-
vajú dary Ducha Svätého. Sú to: duch múdrosti a rozumu, duch rady
a sily, duch umenia a pobožnosti a bázeň Božia. Tieto dary v najsvätejšej
duši Kristovej pretekali z Božstva, s ktorým bol podstatne spojený zlú-
čením Božskej a ľudskej prirodzenosti práve tak, ako je voda v žriedle
a vytekaním z neho stýka sa s inými miestami. Lebo všetci sa podieľame
na vodách Spasiteľa (Iz 12,3), milosť nad milosť, dar nad dar (Jn 1,16); a
v Ňom sú skryté všetky poklady Božskej múdrosti a vedy (Kol 2,3).
600. Dary Ducha Svätého sa zhodujú s cnosťami, na ktoré sa vťahujú.
A hoci sa všetci učitelia nezhodujú v učení ohľadne ich spojitosti, predsa
nemôže byť žiaden rozdiel v tom, čo sa týka cieľa alebo účelu týchto
 Zväzok prvý 283
darov, ktorým nie je iné, než udeľovanie zvláštneho druhu dokonalosti
schopnostiam pre konanie vznešených a hrdinských cností. Tieto dary
musia obsahovať najmä niektoré zvláštne, silné vnuknutia a nabádania
Ducha Svätého, ktoré účinnejšie prekonávajú prekážky a mocnejšie povzbudzujú
slobodnú vôľu, aby človek nebol vo svojom konaní nedbalý,
ale aby postupoval s väčšou statočnosťou a s úplnou dokonalosťou v tých
veciach, ktorých sa ten zvláštny dar týka. Slobodná vôľa nemôže nič
z toho dosiahnuť, ak ju neosvieti a nepodporuje zvlášť účinným a mocným
vplyvom Duch Svätý, ktorý ju sladko a príjemne povzbudzuje (Múdr
8,1), aby nasledovala osvietenie a slobodne konala i dokonala to, čo vôľa
podniká pod účinkom vplyvu Ducha Svätého (Rim 8). Preto sa toto hnutie
mysle nazýva pobádaním Ducha Svätého; hoci vôľa koná slobodne, bez
nútenia, predsa sa toto jednanie veľmi podobá samovoľnému počínaniu
a zdá sa to byť to isté, pretože koná menej pod vedením obyčajnej múdrosti
ako pri iných cnostiach, hoci nejedná s menšou súdnosťou
a slobodou.
601. Pokúsim sa zrozumiteľne vysvetliť istý stupeň poukázaním na
dve rozdielne mocnosti vôle, ktoré uvádza do činnosti priťahovanie vôle
k cnostnému jednaniu. Jednou je jej vlastná náklonnosť, čiže príťažlivosť
k dobrému, ktorá pobáda alebo podnecuje vôľu práve tak, ako príťažlivosť
zapríčiňuje, že kameň padá dole, alebo ľahkosť spôsobuje, že plameň
šľahá hore. Túto náklonnosť vôle viac alebo menej zosilňuje návyk cnosti
(a to isté platí o stupňoch návyku neprávostí), lebo vôľa pobádaná láskou
koná voľne a z vlastného súhlasu. Druhou je mocnosť rozumová; je to
osvietenie ohľadne cnosti, ktoré samo vedie vôľu, aby určovala postup
v konaní a toto osvecovanie je primerané návyku a pôsobeniu vôle. Pre
obyčajné konanie stačí rozum a akékoľvek premyslenie veci, ale vyššie
pôsobenie vyžaduje si tiež vyššie a zvrchované osvietenie a popud, a to od
Ducha Svätého také, aké udeľuje svojimi siedmimi darmi. Pretože láska
a milosť sú svojou povahou nadprirodzené, preto závisia od Božskej vôle
tak, ako slnečný lúč závisí od slnka; preto lásku sprevádza zvláštny Boží
vplyv, ktorý ju pobáda, aby sa snažila aj o ostatné cnostné a dobré návyky
vôle a tento vplyv je oveľa väčší, ak lásku posilňujú dary Ducha Svätého.
602. Preto sa mi zdá, že v daroch Ducha Svätého je akési zvláštne
osvietenie, v ktorom rozum ostáva do veľkej miery nečinný, čo sa týka
vôle. Vo vôli je súčasne istá dokonalosť návyku, ktorý ju poháňa k najhrdinskejším
skutkom a to mocnejšie než pri obyčajnej cnosti. Ako sa
kameň oveľa rýchlejšie pohybuje, keď ho niekto z výšky vrhne dole, ako
by sa pohyboval iba prirodzenou príťažlivosťou, tak i popud vôle k cnosti
je oveľa silnejší a vznešenejší, ak naň pôsobia dary Ducha Svätého. Dar
 284 Kniha I.
múdrosti udeľuje duši istú vnímavosť, ktorou môže bezpečne rozpoznávať
božské od ľudského a vrhá všetok vplyv a váhu vo všetkom proti tým
náklonnostiam, ktoré pochádzajú z ľudskej nevedomosti a pochabosti;
tento dar sa vzťahuje k láske. Dar rozumu pomáha prenikať a vystihovať
božské veci a udeľuje omnoho vyššie vedomosti, než ťažkopádny
prirodzený rozum; kdežto veda skúma najviac iba nejasné tajomstvá a vychováva
dokonalých učiteľov, aby odstraňovali ľudskú nevedomosť; tieto
dva dary sa vzťahujú k viere. Dar rady vedie, riadi a pridržuje človeka,
aby sa pri nerozvážnej činnosti riadil pravidlami múdrosti. Darom rozumu
je úzko spojený s jeho vlastnou cnosťou, múdrosťou. Dar statočnosti zaháňa
znepokojujúci strach a posilňuje ľudskú slabosť; je akoby prídavok
k základnej cnosti statočnosti. Zbožnosť činí srdce láskavým, odníma mu
tvrdosť a obmäkčuje ho proti jeho vlastnej bezbožnosti a zatvrdilosti; tento
dar je spriaznený s cnosťou nábožnosti. Bázeň Božia nežne ponižuje
dušu v boji proti pýche a pripája sa k cnosti pokory.
603. Najsvätejšia Mária mala všetky tieto dary Ducha Svätého ako
bytosť pre ne zaiste schopná a na ne oprávnená, lebo bola Matkou Bož-
ského Slova, od ktorého vychádza Duch Svätý, darca tých darov. Okrem
toho, keď tieto dary majú zodpovedať hodnosti Matky Božej, je zrejmé,
že ich mala v miere, ktorá sa rovnala Jej hodnosti a líšila sa od ostatných
tvorov, lebo Jej postavenie ako Matky Božej povyšuje stav obyčajných
tvorov. Bolo to potrebné tiež preto, že pritom bola neschopná hriechu,
kdežto ostatní tvorovia sú veľmi ďaleko od spojenia s Duchom Svätým,
a to nielen kvôli ich obyčajnej hriešnosti, ale aj následkom ich postavenia,
ktoré zaujímajú medzi tvorstvom nie tak blízkym k Duchu Svätému. Ak
tieto dary existovali v Kristovi, našom Spasiteľovi a Pánovi ako v praprí-
čine, v Márii boli ako v jazere alebo v oceáne, z ktorého sa rozlievajú na
všetky tvory, lebo z Jej pretekajúcej hojnosti prelievajú sa do celej Cirkvi.
Na to poukazuje Šalamún vo svojej knihe Prísloví, kde Múdrosť hovorí,
že si vystavala dom na siedmich stĺpoch... A v ňom pripravila stôl,
zmiešala víno a pozvala maličkých a neučených, privolávala a vychovávala
ich a učila múdrosti od detstva (Prísl. 9,1,2). Nebudem to vysvetľovať,
lebo každý katolík vie, že najsvätejšia Mária bola týmto vznešeným
domom Najvyššieho, vystavaným na oných siedmych stĺpoch darov, aby
v tomto mystickom paláci mohla byť hostená celá Cirkev. V Márii bol pripravený
stôl, pri ktorom my maličké, neučené Adamove dietky, môžeme
sa sýtiť pôsobením a darmi Ducha Svätého.
604. Ak hovoríme o týchto daroch ako získaných cvičením sa v cnostiach
a v premáhaní neprávostí, ktoré im odporujú, musí sa dať prvé
miesto bázni Božej. Čo sa týka Krista, Izaiáš začína zmienku o dare múd-
 Zväzok prvý 285
rosti ako o najvyššom, pretože Kristus ho prijal ako Majster a Hlava a nie
ako učeník. V takom istom poriadku ho musíme pozorovať i v najsvätej-
šej Márii, lebo v daroch sa svojmu najsvätejšiemu Synovi podobala viac
než iní tvorovia. Dar múdrosti udeľuje isté osvietenie ako druhú chuť,
ktorou rozum akoby ochutnáva skryté pravdy a pátra po najvyšších
a konečných príčinách vecí, kdežto vôľa s tou istou chuťou pravdy v najvyššom
dobre celkom bezpečne rozoznáva skutočné dobro od zdanlivého.
Lebo iba ten je naozaj múdry, kto bezpečne poznáva pravé dobro, aby ho
chutnal a chutnajúc (prežívajúc) ho poznáva. Táto chuť múdrosti pozostá-
va z radosti v najvyššom dobre úzkym spojením láskou, po ktorej nasleduje
záľuba a prežívanie zvláštneho dobra, získavaného a poznaného
cvičením sa v cnostiach nižších než je láska. Preto nie je múdry ten, kto
poznáva pravdu cestou špekulácie, i keby v tom nachádzal útechu; ani ten
sa nemôže nazvať múdrym, kto sa cvičí v cnosti iba preto, aby o nej získal
vedomosti a tým menej ten, kto koná cnosť pre inú príčinu. Avšak iba ten
je naozaj múdry, kto poznáva najvyššie a pravé dobro a v ňom a preň tiež
nižšie pravdy a kto kvôli prežívaniu tejto pravdy koná s úprimnou a zjednocujúcou
láskou smerom k tomu dobru. Toto poznanie, čiže vedomosť
poskytuje múdrosti dar rozumu, ktorý ju predchádza i sprevádza a ktorý
pozostáva z dôverného prenikania do božských právd a z poznávania všetkého,
čo sa môže prispôsobiť na prípravu cesty pre ne; lebo Duch skúma
Božie hlbiny, hovorí apoštol (1Kor 2,10).
605. Tento istý duch je potrebný pre pochopenie a do istej miery i pre
vysvetlenie darov múdrosti a rozumu, aké mala Mária, nebeská Kráľovná.
Prudkosť rieky, ktorú Božia dobrota toľké veky zadržiavala, rozradostila
toto Božie Mesto svojím tokom a celkom naplnila Jej najsvätejšiu dušu
skrz prebývanie Jednorodeného Otcovho v ňom i Jej samotnej, takže sa
zdalo (podľa spôsobu našej reči), ako by nekonečný oceán Božstva pretekal
do tohto mora múdrosti, len čo bola schopná vzývať Ducha múdrosti.
Aby Ho však mohla vzývať, On prišiel k Nej, aby sa mohla naučiť múdrosti
bez ľsti a sprostredkovávať ju bez závisti (Múdr 7,13). A Ona to tiež
aj robila, lebo skrz Jej múdrosť, svetlo sveta, večné vtelené Slovo prišlo
na svet. Táto najmúdrejšia Panna vo svojej múdrosti poznala usporiadanie
celého sveta i moc živlov (Múdr 7,17), začiatok, stred i koniec vekov so
všetkými ich zmenami, poznala obeh hviezd, povahu zvierat, zúrivosť
divokých šeliem, silu vetrov, dispozície i myšlienky ľudí, účinnosť rastlín,
bylín, stromov, ovocia a koreňov, skryté i viditeľné veci nad všetko ľudské
pomyslenie, tajné cesty Najvyššieho - to všetko Mária, naša Kráľovná
poznala a kochala sa v tom pomocou múdrosti, ktorú čerpala z pôvodného
prameňa a ktorá prenikala celé Jej zmýšľanie.
 286 Kniha I.
606. Odtiaľ dostávala onen nádych Božej moci a jasný výron čistej
lásky, ktorá Ju učinila nepoškvrnenou a zachránila pred znečistením, ktoré
poškvrňuje dušu; a preto ostala bezúhonným zrkadlom, v ktorom sa odrá-
ža Božia Velebnosť. Z tohoto premeňa čerpala ducha rozumu, ktorý patrí
k múdrosti, ducha svätosti, ktorý je ojedinelý, mnohonásobný, bystrý, vý-
rečný, činný, čistý, istý, milujúci dobro bez prekážky, dobročinný,
šľachetný, láskavý, pevný, zaistený, ktorý má všetku moc, dozerá na všetko
a rozumie všetkým veciam jasno a prenikavo, ktorý siaha od jedného
konca až k druhému (Múdr 7,22). Všetky tieto vlastnosti, ktoré mudrc
menuje ako náležiace k duchu múdrosti, najsvätejšia Mária vlastnila jedinečným
spôsobom a v tomto ohľade zastávala hneď druhé miesto po svojom
Jednorodenom. Spolu s múdrosťou dostala aj iné dobrá (Múdr 7,11)
a pri všetkých skutkoch Ju viedli tieto vysoké dary múdrosti a rozumu.
Viedli Ju aj pri cvičení sa vo všetkých ostatných cnostiach a bola akoby
preniknutá touto privtelenou múdrosťou.
607. O Jej ostatných daroch sa už niečo povedalo, keď sa pojednávalo
o daroch všeobecne; ale pretože všetko, čo môžeme pochopiť a o čom mô-
žeme hovoriť, je také vzdialené od toho, čo sa v tomto mystickom meste
Márii nachádza, je toho vždy dosť, čo treba dodať. Dar rady v poradí, aké
udáva Izaiáš, nasleduje po dare rozumu; pozostáva z nadprirodzeného
osvietenia, ktorým sa Duch Svätý dotýka vnútra tak, že ho osvecuje nad
všetko obyčajné ľudské chápanie, a tak nakláňa dušu, aby volila to, čo je
najužitočnejšie, najvhodnejšie a najspravodlivejšie a odmietala všetko, čo
tomu odporuje. Toto vedie vôľu späť bezúhonnými večnými Božími zá-
konmi k základnej jedinej láske a prispôsobuje ju k dokonalým prianiam
najvyššieho Dobra. Tvor takto poučený odkladá množstvo rozličných náklonností
a nepríslušných nižších hnutí a návykov, ktoré by mohli ľudské-
mu srdcu prekážať, aby počúvalo alebo nasledovalo božské pobádania
a rady, alebo ktoré by mohli brániť človeku v pripodobnení seba živému
príkladu Krista, nášho Pána, ktorý v záhrade Olivovej povedal večnému
Otcovi: "Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane" (Lk 22,42).
608. Dar statočnosti je účasť na účinkoch božskej cnosti, ktoré Duch
Svätý udeľuje vôli, aby ju obratne povzbudil na povznesenie sa nad všetko
pomíňajúce a nado všetko, čo ju obyčajne napĺňa ľudskými obavami
v pokušeniach, v zármutku, v prenasledovaniach a v protivenstvách. Vôľa
ich premáha a potláča a tým získava a udržiava si všetko, čo je v cnosti
najobťažnejšie a najvznešenejšie; to predstihuje a prevyšuje všetky cnosti,
milosti, duchovné a vnútorné povznesenia, zjavenia i citové vytrženia
lásky; nech je to hocako vysoké a vznešené, všetko to opúšťa a v božskom
vzlete nesie sa vyššie, až dosiahne najvyššie a najužšie spojenie s najvyš-
 Zväzok prvý 287
ším Dobrom, po ktorom s najvrúcnejšou žiadosťou túžila. Potom naozaj
zo silného vychádza sladkosť (Sud 14,14), keď premohla všetko v Tom,
ktorý Ju posilňoval (Flp 4,13). Dar umenia je rozumové a neomylné poznanie
toho, čo musíme veriť a robiť vzhľadom ku cnostiam a líši sa od
daru rady tak, ako si umenie zvolí a rada rozhodne. Umenie tvorí správny
úsudok a rada vykonáva múdru voľbu. Umenie sa líši tiež od rozumu, pretože
rozum preniká božské pravdy viery a cností pomocou jednoduchého
nazerania, kdežto umenie vie neodvolateľne všetko, čo sa môže dôsledne
odvodiť od zásad viery a vonkajšie jednanie schopností prispôsobuje dokonalosti
cností a je akosi matkou a koreňom súdnosti.
609. Dar pobožnosti je božská cnosť čiže vplyv, ktorým Duch Svätý
zjemňuje, alebo akosi uhladzuje či zmäkčuje ľudskú vôľu a podnecuje ju,
aby sa chopila všetkého, čo sa týka služby Najvyššiemu a blaha blížnych.
Týmto zjemňovaním a sladkou miernosťou mysle je naša vôľa stále
ochotná a naša pamäť pozorná, takže sme stále na každom mieste a za
každých okolností ochotní chváliť, velebiť a ďakovať a vzdávať česť najvyššiemu
Dobru; a podobne sme podnecovaní jednať s tvormi s jemným
a láskavým súcitom a neopúšťať ich v ťažkostiach a potrebách. Tomuto
daru neprekáža, ak sa to týka nepriateľa a nevšíma si nenávisť a lakomstvo
a posilňuje slabosť či malomyseľnosť, lebo spôsobuje v človeku silnú
a príjemnú náklonnosť, s ktorou sa nežne a láskavo podujíma konať
všetko z lásky k Bohu a blížnemu a robí ho dobročinným, ochotným poslúžiť
láskavým a horlivým. Preto hovorí apoštol, že nábožnosť je užitoč-
ná na všetko (1Tim 4,8) a preto má prisľúbený večný život, lebo je najvznešenejším
nástrojom lásky.
610. Posledné miesto zaberá dar bázne, ktorý sväté Písmo i svätí učitelia
veľmi chvália, povznášajú a odporúčajú ako základ kresťanskej dokonalosti
a počiatok pravej múdrosti, lebo Božia bázeň zaháňa a ničí ľudskú
pochabosť viac než čokoľvek iné. Tento dôležitý dar spočíva v láskavej
pozornosti a v ušľachtilej skromnosti a zdržanlivosti, čím sa duša
uzatvára do seba, uvedomuje si svoje nízke postavenie, porovnáva svoju
nízkosť s najvyšším majestátom a veľkosťou Božou, nevšíma si svoje
city, predchádza tomu, aby nepovažovala iba seba za múdru, a tak ju napl-
ňuje posvätnou bázňou, ako učí apoštol (Rim 11,21). Tento dar bázne má
rôzne stupne; začiatočný sa nazýva nedokonalá Božia bázeň, neskoršia sa
stáva synovskou bázňou. Spočiatku duša začína utekať pred hriechom,
ako pred protivou najvyššieho Dobra; potom pokračuje ďalej v sebaponi-
žovaní a v pohŕdaní sebou porovnávajúc svoju vlastnú malosť s Božím
majestátom, svoju nevedomosť s Jeho múdrosťou, svoju chudobu s Jeho
nekonečným bohatstvom. Tak poznáva, ako vo všetkom závisí od Boha a
 288 Kniha I.
Jeho vôle, ponižuje sa pod všetkých tvorov a správa sa voči Bohu i tvorom
s úprimnou láskou. Konečne dosiahne dokonalosť Božích synov a
všetkými svojimi mocnosťami je úzko spojená s Otcom, Synom a Duchom
Svätým.
611. Keby som sa ešte širšie zaoberala vysvetľovaním darov Ducha
Svätého, veľmi by som prekročila hranice, ktoré som si stanovila a nepomerne
by som predĺžila toto pojednanie. Zdá sa mi, že to, čo som povedala,
postačí, aby sme porozumeli ich podstatné vlastnosti. Toto porozumenie
nám umožní, aby sme mohli náležite pozorovať, že tieto dary Ducha
Svätého Kráľovná nebies vlastnila nielen v obyčajnom dostatočnom stupni,
v akom ich obyčajne majú svätí, ale že táto Pani ich mala v takom vysokom
a výsadnom stupni, aký nedostali ani svätci, ani nebol primeraný
niekomu vo svätosti nižšiemu, než je Ona. Keď sme teda porozumeli,
v čom spočíva svätá bázeň, zbožnosť, statočnosť, umenie a rada a nakoľ-
ko sú to dary Ducha Svätého, nech sa rozšíri ľudský odhad a anjelské
porozumenie, nech mysľou vzlietnu k tomu, čo je najušľachtilejšie, najdokonalejšie
a najviac božské - väčšie než všetko to a nado všetko iné, čo si
len tvory môžu pomyslieť - sú dary Márie; a i keby mali všetko najvyššie,
čokoľvek si môžu predstaviť alebo pomyslieť, dosiahnu sotva najnižšiu
dokonalosť Márie, práve tak ako zasa najvyššia dokonalosť našej Panej
a Kráľovnej iba v istom zmysle dosahuje najnižšiu dokonalosť Kristovu
a Božiu.
Poučenie, ktoré ráčila udeliť najsvätejšia Kráľovná
612. Dcéra moja, tieto najušľachtilejšie a najvznešenejšie dary Ducha
Svätého, ktoré si teraz poznala, sú výronom Božstva, ktorými sa Boh dáva
a pretvára sväté duše; z Jeho strany tieto dary sú neobmedzené, ale
z druhej strany sú obmedzované tým, na koho pôsobia. Keby tvory vyprázdnili
svoje srdcia od svetskej lásky a príchylnosti, hoci ich srdce je
obmedzené, mohli by bez všetkej miery čerpať z veľtoku nekonečného
Božstva pomocou neoceniteľných darov Ducha Svätého. Cnosti očisťujú
tvora od ohavnosti a vín neprávostí a tým začínajú uvádzať do poriadku
rozladené mocnosti, ktoré najprv stratil prvotným hriechom a potom rozmnožil
osobnými hriechmi; dodávajú duši krásu, silu a radosť z konania
dobra. Dary Ducha Svätého privádzajú cnosti k vysokej dokonalosti, ozdobe
a kráse, čím prispôsobujú, krášlia a plnia dušu milosťou a privádzajú
ju do komnaty jej Ženícha, kde zostáva spojená s Bohom duchovným putom
večného mieru. Z tohoto nanajvýš požehnaného stavu pristupuje duša
verne a pravdivo ku konaniu hrdinských cností a nimi obohatená vracia s
k tomu istému žriedlu, z ktorého vyšla, totiž k Bohu. V Jeho tieni odpo-
 Zväzok prvý 289
číva a je sýtená, oslobodená od prudkého búrenia vášní a ich nezriadených
žiadostí. Také šťatie dosiahne však len málokto a iba skúsenosť ukáže, kto
ho dosiahol.
613. Preto dbaj, moja najdrahšia, a snaž sa poznať, ako by si mohla
vystúpiť do výšky týchto darov, lebo je to vôľa Pána i moja, aby si postú-
pila vyššie, ako hosť pri hostine (Lk 14,10), ktorá je pripravená pre teba
so všetkou sladkosťou jej požehnaných darov (Ž 20,4), a ku ktorej ťa Boh
pozval zo svojej preveľkej štedrosti práve za tým účelom. Pamätaj si, že
sú iba dve cesty do večnosti: jedna vedie do večnej smrti tým, že pohŕdame
cnosťami a nepoznáme Boha; druhá vedie k večnému životu, keď užitočne
poznávame Najvyššieho, lebo toto je život večný (Jn 17,3), aby
ľudia poznali cestu k Nemu a k Jeho Jednorodenému, ktorého poslal na
tento svet. Po ceste smrti sa uberajú nesčíselní bezbožní, ktorí si neuvedomujú
svoju vlastnú nevedomosť, namyslenosť a pochabú pýchu. Tým,
ktorých vo svojom milosrdenstve volá k svojmu podivuhodnému svetlu
(1Petr 2,10) a ktorých znovu plodí ako synov svetla, týmto dáva Boh
znovuzrodením nový život vo viere, nádeji a láske, prijíma ich za vlastných
a činí ich dedičmi večného a božského pôžitku. Pretože ich prijal za
synov, obdaril ich cnosťami sprevádzajúcimi prvé ospravedlnenie, aby ako
synovia svetla konali primerané skutky svetla; a k tomu obdržia ešte dary
Ducha Svätého. A práve tak ako hmotné slnko neodoprie svoje svetlo
a teplo ničomu, čo je schopné a spôsobilé prijať jeho účinky, taktiež bož-
ská Múdrosť vydávajúca svoj hlas na vysokých horách, na kráľovskej
ceste i na najskrytejších chodníkoch pozýva a volá všetkých, neskrýva sa
a neodoprie seba žiadnemu (Prís 8,1). Ale ľudia pre svoju ochablosť sú
nechápaví a hluchí, pre svoju bezbožnú zlomyseľnosť sú posmievační
a neverecká prevrátenosť odvracia ich od Boha, ktorého múdrosť nenachá-
dza žiadne miesto v ich zlovoľnom srdci (Múdr 1,4) ani v tele, ktoré je
poddané hriechu.
614. Ty však, dcéra moja, pamätaj na svoje sľuby, na svoje povolanie
a na svoje snahy, lebo jazyk, ktorý klame Bohu, je ohavným vrahom duše
(Múdr 1,12); hľaď, aby si nenasledovala smrť v bludnom smere tohto života,
alebo neprivolávala skazu na dielo svojich rúk, ako si s pomocou
božského svetla videla, že to činia synovia temnosti. Obávaj sa mocného
Boha a Pána pokornou, dobre uskutočňovanou bázňou a nechaj sa vo všetkom
viesť týmto Majstrom. Urob svoje srdce jemné, povoľné a poddajné
disciplíne a skutkom zbožnosti. Posudzuj veci podľa pravej hodnoty cnosti
a neprávosti. Posiluj sa nepremožiteľnou statočnosťou v snahe, aby si
dosiahla to, čo je najobtiažnejšie a najvznešenejšie, aby si znášala najodpornejšie
práce, ktoré vyžadujú príliš veľa námahy. S rozvahou si zvoľ
 290 Kniha I.
prostriedky pre dosiahnutie týchto výsledkov. Daj priechod sile božského
svetla, ktorým môžeš prekonávať všetky zmyselné veci, povznes sa k vý-
šinám poznania skrytých tajomstiev božskej múdrosti a rozoznávaj veci
nového a starého človeka. Potom sa staneš schopná podieľať sa na tejto
múdrosti, pretože vtedy vojdeš do vínnej pivnice svojho Snúbenca a budeš
opojená Jeho láskou a Jeho večná láska bude v tebe dobre sporiadaná.
K a p i t o l a 14.
Vysvetlenie rôznych druhov božských videní, ktoré mávala
Kráľovná nebies a aké mali účinky
(Túto kapitolu i nasledujúce podávame trochu skrátene, s výnimkou poučenia).
615. Milosť božských videní, zjavení a vytržení (nehovoríme tu
o nazeraní svätých v nebi), hoci sú dielom Ducha Svätého, musíme rozli-
šovať od posväcujúcej milosti a od cností, ktoré posväcujú a zdokonaľujú
dušu svojím pôsobením. Svätosť však nespočíva vo videniach a zjaveniach,
ktoré Boh udeľuje niektorým svätým dušiam, aby dosiahol určitý
cieľ, ale v cnostiach konaných s dobrým úmyslom.
616. Hoci dar božských videní sa líši od svätosti, Boh ich často
udeľuje na rôzne účely, najmä pre blaho verejnosti a pre všeobecné dobro
Cirkvi, ako hovorí apoštol (1Kor 12,7).
617. Niekedy sa božské zjavenia týkajú iba tých osôb, ktorým sú
udelené pre ich vlastný prospech a povzbudenie, aby sa ich pomocou duša
povzniesla na najvyšší stupeň lásky a dokonalosti.
618. Hoci dar zjavenia a videnia úplne závisí od vôle Božej, predsa
môžu byť isté príčiny, ktoré Boha akosi nútia, aby ich svojim služobní-
kom udeľoval častejšie. Jednou z prvých príčin je pozdvihnutie duše k veciam
večným, aby sa stala úplne duchovná a dosiahla dokonalé spojenie
s najvyšším Dobrom.
619. Druhá príčina sa týka Pána, lebo láska túži dávať svoje dary
a rozdávať svoje tajomstvá svojim miláčikom a priateľom. "Už vás nebudem
volať služobníkmi, lebo služobník nevie, čo robí jeho pán", povedal
náš Pán a Majster pravdy svojim apoštolom, "lebo som vám zjavil všetko,
čo som počul od Otca." Na to isté poukazujú aj mená, ktoré Všemohúci
dáva svojim vyvoleným, ako nevesta, priateľka, holubička, sestra, dokonalá,
milovaná, krásna, atď. (Veľp 4,8,9; 2,10; 1,14; atď.) Všetky tieto
 Zväzok prvý 291
názvy prezrádzajú silnú Božiu lásku i jej účinky, ale predsa ešte veľmi
nedostatočne vyjadrujú Jeho pôsobenie v tých, ktorých tak vyznačuje;
lebo Pán je mocný a robí, čo si praje; a iba On sám vie, kedy a ako túži
ako Ženích, ako priateľ a ako Otec, ako najvyššie a nekonečné Dobro bez
medzí a miery.
620. Pravda nestráca nič na svojej platnosti, ak ju nechápeme telesnou
múdrosťou, ani klamstvom ľudskej prefíkanosti, ktorou už niektoré
duše boli zvedené do nepravých videní a zjavení nastrojených diablom
pod rúškom svetla. Tento klam sa ukazuje častejšie u žien a to v dôsledku
ich nevedomosti a vášní; avšak stalo sa to i mnohým mužom, ktorí sa
chceli ukazovať cnostní a múdri. U všetkých takých to vzniklo zo zlého
koreňa. Nehovorím o tých, ktorí s diabolským pokrytectvom predstierali
falošné a zdanlivé zjavenia, videnia a vytrženia, ale iba o tých, ktorých
oklamal diabol nástrojenými klamlivými videniami, hoci sa to nemôže
stať bez hriechu, ak sa to povoľuje.
621. Najistejšia cesta je vždy, keď si ich nežiadame a stále sa obávame
nebezpečenstiev, ktoré sú vždy veľké najmä na začiatku. Citová
sladkosť zbožnosti, i keď pochádza od Pána a nie je diabolským podvodom,
nie je duši daná, pretože duša je už schopná silnej potravy Jeho
väčších darov a tajomstiev, ale len ako potrava maličkých; Pán ju vedie,
aby sa lepšie snažila zbaviť svojich chýb a odopierať si zmyselné veci; ale
naprosto nie preto, aby sa považovala za pokročilú v cnostiach Aj vytrženie,
ktoré vzniká z obdivu, pochádza skôr z nevedomosti než zo zvláštnej
lásky. Múdri ľudia sa nebudú diviť, že ženy tak často dostávajú tieto dary,
lebo okrem toho, že sú horlivejšie v láske, Boh im dáva prednosť tiež preto,
že sú slabšie než muži a omnoho vhodnejšie svedčiť o Jeho Moci.
Ženy sú tiež menej vhodné pre získanie teologických vied ako učení muži
s výnimkou, keď Boh sám im tú vedu udelí, aby osvietil ich slabú a neučenú
súdnosť.
622. Tieto dary, tak ako všetky ostatné prednosti, musia sa u najsvä-
tejšej Márie merať Jej dôstojnosťou, svätosťou, čistotou a tiež láskou, akú
k nej mal Jej Syn a najsvätejšia Trojica. Božské účinky boli úmerné k Jej
neobyčajným prednostiam. Božské videnia, ktoré dostávala naša najvyššia
Kráľovná, sa môžu rozdeliť na päť stupňov alebo druhov.
Jasné nazeranie na Boha, aké mávala najsvätejšia Mária
623. Najvyššie a najkrajšie zo všetkých videní bolo hľadenie na samu
podstatu Božiu; toto priame hľadenie na Boha obdržala v dobe svojho pozemského
putovania mnohokrát. Spomeniem všetky tie videnia v tomto
životopise podľa doby a príležitosti, kedy ich dostala. Prvá požiadavka,
 292 Kniha I.
aby duša mohla hľadieť na Boha z tváre do Tváre, je najvyšší stupeň posväcujúcej
milosti. Stupeň tejto milosti, aký Mária dosiahla hneď v prvom
okamihu svojej existencie, bol preveľký a taký dokonalý, že prevyšoval
najvyšších serafínov. Okrem posväcujúcej milosti musí byť tiež veľká čistota
vo všetkých schopnostiach bez tieňa hriechu a náklonnosti k nemu.
Ak bola duša hriechom znečistená, musí sa najprv dôkladne očistiť, aby
nebolo žiadnej stopy zápachu alebo chuti hriechu a zlých návykov a náklonností.
624. Tiež prvotný hriech a jeho nákaza musia byť z duše úplne vyhladené
a sloboda vôle nesmie byť takmer ani schopná niečoho, čo odporuje
najvyššej svätosti. Medzi božskou a ľudskou prirodzenosťou sú však
dva nesmierne rozdiely a nezrovnalosti. Prvý je, že Boh je neviditeľný,
nekonečný, čistý a jednoduchý, kdežto človek je telesný, pozemský, poru-
šiteľný a hrubej podstaty. Druhá nezrovnalosť je zavinená hriechom,
nekonečne vzdialeným od božskej dobroty, ktorý spôsobuje oveľa väčší
rozdiel než prvá nezrovnalosť. Aby sa mohlo uskutočniť spojenie týchto
krajností, aké sú medzi Bohom a človekom, obe nezrovnalosti musia byť
najprv odstránené. Z toho ľahko poznáme, že duša veľmi ťažko dosiahne
potrebné podmienky pre čisté nazeranie na Boha, pokiaľ je v smrteľnom
tele.
625. Nebeská Kráľovná mala všetky tie požiadavky v stupni oveľa
vyššom než anjeli, lebo žiaden hriech sa Jej nikdy ani nedotkol, a preto
milosť Božia v Nej účinkovala oveľa mocnejšie. Nemala žiadnu prekážku,
aby nazerala na Boha. Mária už svojím prvým skutkom dosiahla väčšie
zásluhy, než ostatní dosiahnu najdokonalejšími skutkami, ktoré konajú,
aby dosiahli blažené nazeranie, ktoré dostávajú až po dokončení pozemského
života. Najsvätejšia Trojica v prípade najsvätejšej Márie nechcela
nazeranie tak dlho odkladať a zjavila sa Jej mnohokrát už za pozemského
života. Boh sa Jej zjavoval tiež z tej príčiny, že mala byť Matkou vtelené-
ho Slova.
626. Ani so zmienenou čistotou a bezhriešnosťou a dostatočnou posväcujúcou
milosťou duša nie je ešte hodna alebo schopná blaženého
nazerania; musí byť dokonale očistená neobyčajnou ľútosťou aj od všetké-
ho, čo sa jej vtlačilo do pamäti pozeraním na pozemské veci, lebo aj to
a iné podobné veci sú prekážkou hľadenia na Boha.
627. V duši našej najčistejšej Kráľovnej nebola žiadna chyba, ktorú
by musela ľutovať, ani žiadna závislosť na tele, ani žiadne následky
zmyslového pôsobenia, preto osvietenie a očisťovanie u Nej ihneď spôsobilo,
že sa Jej prirodzenosť povzniesla k podmienkam blízkym najvyš-
šiemu cieľu, k hľadeniu na Boha.
 Zväzok prvý 293
628. Podľa nášho zjednodušeného názoru by sme mohli predpokladať,
že vyššie popísané prípravy postačujú na udelenie blaženého nazerania,
ale nie je to tak; chýbajú ešte iné podmienky - božský výron svetla,
svetla slávy. Toto nové očisťovanie, hoci sa povahou podobá tým vyššie
uvedeným, sa predsa od nich úplne líši účinkami, lebo povznáša dušu do
vysokého stavu pokoja, v ktorom absolútne nerušene požíva blažený mier,
aký necíti pri hore spomenutom očisťovaní.
629. K tomu všetkému pridáva Boh ešte jeden, posledný dar, svetlo
slávy, ktoré povznáša dušu, aby dosiahla a požívala blažené nazeranie na
Boha. Bez tohoto svetla nemôže tvor Boha vidieť, lebo sa v ňom ukazuje
samo Božstvo. Pretože toto svetlo a tieto prípravy tvor nemôže dosiahnuť
prirodzenými silami, preto nie je možné vidieť Boha pomocou iba
prirodzených schopností, lebo to ďaleko presahuje prirodzené sily.
630. Nevesta Ducha Svätého, Dcéra Otca a Matka Syna vlastnila
všetky tieto okrasy a ozdoby pre vstup do komnaty Božstva, aby občas
požívala blažené nazeranie a jeho pôžitok. A pretože Jej tieto dary boli
udelené v pomere k Jej dôstojnosti a milosti, preto nie je možné rozumovou
schopnosťou pochopiť ten božský rozmer Jej osvietenia. A ešte menej
sa dajú odhadnúť alebo vypočítať radosti Jej duše. Ak je absolútne pravdivé
aj o najmenších, ktorí požívajú Boha, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo,
ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil pre tých, čo
Ho milujú (1Kor 2,9), aké potom radosti musia požívať väčší svätci?
A keď tento istý apoštol vyznáva, že nemôže vysloviť tajomné slová,
ktoré počul (2Kor 12,4), čo budeme môcť povedať našimi nepatrnými,
obmedzenými slovami o Svätej svätých, o Matke Toho, ktorý je slávou
svätých?
Abstraktné či nepriame videnia, ktoré dostávala najsvätejšia
Mária
631. Druhý druh božských videní, ktoré dostávala Kráľovná nebies,
boli videnia abstraktné, nepriame, ktoré sa značne líšia od priamych a sú
omnoho nižšie. Tieto Jej boli udeľované častejšie, nie však denne alebo
trvalo. V tomto videní tvor nevidí Boha priamo ale ako cez záclonu alebo
ako v zrkadle.
632. Predsa však je toto videnie veľké a vzácne, najbližšie k priamemu
hoci nevyžaduje svetlo slávy ani také očisťovanie a iné prípravy, aké
sú nutné pre priame videnie. Účinky tohoto videnia sú veľké, lebo napĺňajú
dušu nevýslovnou rozkošou, roznecujú ju božskou láskou a pôsobia na
ňu tak, že zabúda na seba i na pozemské veci a má k nim odpor, takže
nežije už ona, ale žije v nej Kristus (Gal 2,20).
 294 Kniha I.
633. Tieto a iné účinky zanechávali v našej najvyššej Kráľovnej nepriame
videnia a to v takom vysokom stupni, že nemám slová, aby som to
vysvetlila. Týmto druhom požehnaného videnia bola obdarená v okamihu
svojho počatia, ako som hovorila predtým a budem ešte hovoriť neskor-
šie.
Duševné či rozumové videnia a zjavenia najsvätejšej Márie
634. Tretí druh božských videní, ktoré dostávala najsvätejšia Mária,
boli videnia duševné či rozumové. Hoci aj abstraktné videnia alebo priame
nazeranie na Boha sa môžu nazývať duševné, predsa z dvoch príčin, ktoré
som uviedla, pridelila som im miesto vo vyššom ráde.
635. Tento druh zjavenia mávali obvykle svätí proroci Starého zákona
i Nového zákona, pretože svetlo dokonalého proroctva, ktoré im bolo
udelené, viedlo k poznaniu niektorých skrytých tajomstiev. Bez tejto
schopnosti alebo duchovného svetla by neboli pravými prorokmi, ani by
nehovorili prorocky. Preto pred týmito zjaveniami musí najprv predchá-
dzať veľmi dôkladná príprava u tých duší, ktoré majú byť k nim povznesené.
Obyčajne ich Boh udeľuje len keď je duša v stave mieru a pokoja,
odlúčená od pozemských vecí a ak sú jej schopnosti dobre pripravené pre
pôsobenie božského svetla.
636. Kráľovná nebies mala tieto schopnosti či zjavenia celkom iné
než svätí a proroci, lebo Ona ich mala stále - ako v povahe, tak v jednaní -
kedykoľvek nemala vznešenejšie videnia Božstva. Okrem toho u najsvä-
tejšej Márie jasnosť a rozsah tohoto duchovného svetla a všetky účinky
boli neporovnateľne väčšie. Pomocou tejto schopnosti prenikala samu bytosť
Božiu a Jej vlastnosti a ako sa javia i v najmenšom Jeho diele a tvorovi.
Nie je možné popísať všetky účinky tejto schopnosti našej najvyššej
Panej; takmer celý tento životopis musí slúžiť na ich objasnenie.
Obrazné videnia najsvätejšej Márie, Kráľovnej nebies
637. Na štvrtom mieste je nutné uviesť obrazné videnia, ktoré sa
predstavujú zmyslovému zraku a spôsobia alebo privodia ich predstavy
fantázie. V tomto videní sa predstavujú predmety hmotne alebo
zmyslovým spôsobom práve tak, ako vidíme, počujeme, hmatáme alebo
chutnáme. Pretože tieto videnia majú v sebe toľko telesného a zmyslové-
ho, sú oveľa nižšie než tie, ktoré som uviedla predtým. Práve preto ich
môže aj diabol napodobniť podráždením domýšľanej obrazotvornosti; ale
pravé obrazné videnie nemôže spôsobiť, pretože je otcom lži. Preto je potrebné
varovať sa tohoto druhu videnia a skúmať ho vo svetle učenia svä-
tých; lebo keď diabol spozoruje, že duša v dobe modlitby po nich túži,
 Zväzok prvý 295
ľahko ju môže oklamať, ak to Boh dopustí. I svätým sa stali podobné
veci, hoci sa takého klamstva obávali.
638. Vnútorné svetlo najsvätejšej Márie však nemohlo byť zatemnené,
preto Jej obrazné videnia a zjavenia boli absolútne isté. Dostala mnoho
takých videní, nimi Jej boli ukázané najmä mnohé skutky Jej najsvätej-
šieho Syna, keď bol vzdialený i mnohé tajomstvá o tvoroch.
Hmotné videnia božského pôvodu, ktoré dostávala najsvätejšia
Mária
639. Piaty a najnižší druh videní a zjavení sú tie, ktoré vidno telesný-
mi zmyslami, preto sa nazývajú hmotné. Tieto môžu nastať dvojakým
spôsobom. Jeden spôsob sa správne nazýva telesným videním, keď sa
viditeľne a v rozmeroch tela objaví nejaká nadprirodzená bytosť, buď
Boh, svätec, diabol alebo duša a pod. Také telo býva iba éterické, utvorené
mocou tej bytosti, dobrej alebo zlej. Hoci to nie je telo skutočné, býva
predsa viditeľné. Ďalší druh hmotných videní by vlastne nemal byť tak
nazývaný, lebo je to skôr prelud či klam zraku, pretože je to iba predstava
predmetu, jeho zafarbenie, atď., ktoré môže anjel spraviť viditeľným premenou
vzduchu. Ten, kto to vidí, myslí, že pozerá na skutočne tam
prítomnú bytosť, hoci tam nie je žiadne telo, ale iba holá predstava, ktorá
trochu okúzli zmysly. Hoci je tento druh zjavení Bohu i anjelom možný,
nepoužívajú ho. Zato je obľúbenou ľsťou diabla, pretože je taký výhodný
pre oklamanie zraku. Pretože naša Kráľovná nikdy také videnia nemala,
preto budem hovoriť iba o skutočných telesných videniach, aké skutočne
mávala.
640. V Písme svätom sú uvedené mnohé prípady telesného videnia,
ktoré mali svätí a patriarchovia. Adam videl Boha (Gn 3,8), Abrahám
troch anjelov (Gn 17,1), Mojžiš videl horiaci ker (Ex 3,2) a veľakrát Boha
samého. Aj hriešni ľudia mali videnia, napríklad Kain, Baltazár a iní.
641. Isté je, že pre prijatie telesného videnia je nutné, aby boli zmysly
pripravené. Obrazné videnia Boh často udeľuje vo sne, ako napr. Jozefovi,
manželovi najsvätejšej Márie, Trom Kráľom a faraónovi. Iné, ale obyčajne
telesné videnia, keď človek úplne užíva zmysly, bývajú pri vytržení alebo
v extáze. Často sa stáva, že účinky extázy nezastavujú činnosť zmyslov
a najvyššie vedomosti o veľkých a nadprirodzených tajomstvách sa udeľujú
bez prerušenia činnosti zmyslov.
642. To sa často a mnoho ráz prihodilo Kráľovnej nebies. Hoci bývala
vo vytržení pri mnohých blažených videniach (čo sa u smrteľníkov vždy
vyžaduje aj pri duševných a obrazných videniach), predsa i keď bola pri
plnom užívaní zmyslov, dostávala vyššie zjavenia a vedomosti než všetci
 296 Kniha I.
svätí a proroci v najvyššej extáze. Ani vonkajšie zmysly nijako nerušili
obrazné videnia. Lebo veľké srdce Márie, také plné múdrosti neznepokojovali
city obdivu a lásky, ktoré obyčajne pri iných svätých a prorokoch
odnímajú činnosť zmyslov. Toto platí tiež o Jej telesných videniach, ako
je to zrejmé zo Zvestovania posolstva archanjelom Gabrielom.
643. Iné duše musia byť veľmi opatrné a prezieravé ohľadne telesných
videní, lebo sú vystavené veľkému nebezpečenstvu klamstvu
a preludu od starého hada. Ale o týchto veciach sa nebudem rozširovať,
aby som neodbočila od svojho predmetu. Okrem toho podriaďujem sa
v týchto veciach doktorom a učiteľom duchovného života.
Poučenie Kráľovnej nebies
644. Dcéra moja, vo vysvetlení, ktoré podáva táto kapitola máš isté
pravidlá, ako si máš počínať pri videniach a zjaveniach Pána a to ti ukladá
dve povinnosti. Jednou je predložiť také prípady na preskúmanie a posú-
denie spovedníkovi a predstaveným a so živou vierou prosiť Najvyššieho,
aby ich osvietil a dal im poznať svoju božskú vôľu a pravdu, aby ťa o tom
náležite poučili. Druhá povinnosť je skúmať tvoje srdce a pozorovať účinky,
ktoré v ňom zanechávajú tieto videnia a zjavenia a snaž sa opatrne poistiť
proti akejkoľvek chybe. Sprevádza ich božský účinok, ktorý ťa bude
nútiť a priťahovať ťa a roznecovať tvoje srdce čistou láskou a úctou
k Bohu, aby si uznala svoju nepatrnosť, pohŕdala zemskými márnosťami,
túžila byť opovrhnutá tvormi, radostne znášala utrpenia, milovala kríže
a prijímala ich horlivo a veľkomyseľne; bude ťa povzbudzovať, aby si vyhľadávala
posledné miesto, milovala tých, ktorí ťa prenasledujú,
nenávidela hriech a bála sa ho, i toho najmenšieho, snažila sa o najčistej-
šie, najdokonalejšie a vycibrené cnosti, premáhala svoje náklonnosti
a spájala sa s najvyšším a jediným pravým Dobrom. Neklamným znakom
božskej pravdy, ktorú ti zjavil Najvyšší v týchto videniach, bude, že ťa
Pán učí najsvätejším a najdokonalejším veciam kresťanského zákona
a podnecuje ťa, aby si Jeho i mňa nasledovala.
645. Aby si mohla, moja najdrahšia, zachovávať náuky, ktoré si
z láskavosti Najvyššieho obdržala, nikdy nezabudni a nestrať zo zreteľa to
požehnanie, že ťa o týchto veciach s takou nežnosťou pučil. Zriekni sa
všetkej ľudskej pocty a útechy, i všetkých svetských radovánok a rozkoší.
Odopieraj si všetko, čo si tvoje pozemské náklonnosti žiadajú, i keby to
bolo niečo malé a dovolené; odvracaj sa od všetkých zmyselných vecí
a hľadaj iba lásku a utrpenie. Toto je veda a božská filozofia, ktorej ťa
Najvyšší učil pri svojich návštevách a v tom pocítiš silu božského ohňa,
ktorý tvojou vlastnou vinou alebo nedbalosťou nikdy nemá zhasnúť v tvo-
 Zväzok prvý 297
jom vnútri. Buď bdelá, rozšír svoje srdce, opáš sa statočnosťou, aby sa ti
mohli zveriť veľké veci a aby si ich tiež mohla vykonať. Buď stále verná
týmto napomenutiam, ver im, váž si ich a zapíš si ich do duše pokornou
a milujúcou náklonnosťou svojho srdca, lebo ti ich poslal z vernej starostlivosti
tvoj Ženích a odovzdala som ti ich Ja, tvoja Učiteľka a Pani.
K a p i t o l a 15.
Popis iného druhu videnia a vzťahov najsvätejšej Márie
s Jej anjelmi strážcami
646. Sila a účinky Božej milosti a Jeho Lásky roznietenej v tvorovi
sú také veľké, že dokážu vyhladiť i samotný obraz hriechu a pozemskú
prirodzenosť človeka (1Kor 15,49) a vytvoriť v ňom novú bytosť a nebeský
obraz, ktorého vlasť je v nebesiach (Flp 3,20), ktorý myslí, miluje
a jedná už nie ako pozemský tvor, ale ako bytosť nebeská a božská, lebo
sila lásky uchvacuje srdce a dušu, ktorými tvor žije a pretvorí ho na to, čo
miluje. Najsvätejšia Mária ako Matka vteleného Slova bola pani všetkých
tvorov, ale verne napodobňovala svojho Jednorodeného Syna a stvorené
veci používala tak málo, že nikto nikdy ich neužíval menej ako Ona, lebo
vylučovala všetko, čo nebolo nutne potrebné pre službu Najvyššiemu
a pre prirodzený život Jej najsvätejšieho Syna a Jej samej.
647. Toto zabúdanie a odlúčenie od všetkých pozemských vecí bolo
v miere, v akej sa stýkala s nebom; a toto zase bolo primerané Jej dôstojnosti
ako Matky božej a Kráľovnej nebies, a tak všetko Jej pozemské
konanie bolo premenené na nebeské. V dvadsiatej tretej kapitole prvej
knihy som už niečo povedala o rôznych obyčajných videniach, v ktorých
sa ukazovali našej Kráľovnej a Panej svätí anjeli a serafíni ustanovení
a vybraní pre Jej ochranu.
648. V tejto kapitole budem písať o inom druhu videní, zvláštnom
a mimoriadnom, ktoré Najvyšší udelil najsvätejšej Márii, v ktorom sa
viditeľne stretala so svojimi anjelmi strážnymi a inými, ktorí Ju pri rôznych
príležitostiach navštívili z poverenia Pána. Tento spôsob videnia
a stretania sa bol ten istý, akým každý vyšší duch poznáva iných tak, akí
sú sami osebe. Vyšší anjeli osvecujú nižších a upovedomujú ich
o skrytých tajomstvách, ktoré Najvyšší zjavuje a oznamuje bezprostredne
vyšším anjelom, aby ich udelili nižším, lebo taký spôsob udeľovania prislúcha
veľkosti a nekonečnej velebnosti najvyššieho Kráľa a vládcu všetkého
tvorstva.
 298 Kniha I.
649. Pretože tieto zjavenia sú mimo podstaty slávy, pri anjeloch nie je
možné nedostatok tých zjavení nazvať nevedomosťou alebo obmedzenos-
ťou poznania, ale nazýva sa neznalosťou alebo záporom, kdežto zjavenie
sa nazýva osvietením alebo očistením od neznalosti. Podľa nášho chápania
mohlo by sa to prirovnať k postupu, akým slnečné lúče prenikajú
mnoho kryštálov, ktoré sa od prvého do posledného podieľajú na tom istom
svetle, ktoré však dostávajú najprv tie, ktoré sú k svetlu najbližšie.
Anjeli ovšem pri udeľovaní osvietenia nižším sú činní a udeľujú svoje
svetlo s chválou, obdivom a láskou odvodzujúc všetko od najvyššieho
Slnka spravodlivosti, večného a nezmeniteľného Boha.
650. Do tohoto obdivuhodného poriadku zjavovania Najvyšší uviedol
tiež najsvätejšiu Máriu, aby mohla užívať tie výsady, aké vlastnia nebeskí
dvorania ako patriace k ich prirodzenosti. Pre ten účel ustanovil serafínov,
ako som sa zmienila v 14. kapitole prvej knihy, pretože sú najvyšší a najbližšie
k Bohu; tiež iní z Máriiných anjelov konali tento úrad, kedykoľvek
podľa Božej vôle sa to zdalo vhodné a potrebné. Pomocou týchto videní
a vedomostí serafíni a iní anjeli Pána Ju osvecovali a zjavovali svojej
Kráľovnej mnohé tajomstvá, ktoré práve za týmto účelom dostali od Pána.
Tento druh osvecovania a duchovného videnia nebol u Márie stály, ale
veľmi častý, najmä aby mala príležitosť pre väčšie zásluhy a božské vznety
lásky a v dobe, keď sa Jej Pán skrýval, ako budem hovoriť neskoršie.
651. Tento druh osvecovania nebol nijako na ujmu dôstojnosti Matky
Božej a Panej anjelov, pretože ich udeľovanie a spôsob ich sprostredkovania
nebol určovaný podľa Jej dôstojnosti a svätosti, lebo v tom prevyšovala
všetky anjelské rády, ale podľa Jej prítomného stavu a podmienok
prirodzenosti, v ktorých bola nižšia, pretože ešte žila v smrteľnom ľudskom
tele. Týmto osvecovaním bola povýšená do anjelského stavu a činnosti,
hoci ešte žila v smrteľnom ľudskom tele a podliehala prirodzenému
užívaniu zmyslov. Myslím, že Najvyšší udelil túto milosť aj iným dušiam
počas ich pozemského života, hoci nie tak často, ani v takej plnosti a za
takých vznešených podmienok ako Jej. Predpokladá sa, že sv. Pavol
a Mojžiš mali podobné videnia.
652. Pravda je, že je to neobyčajná milosť a veľmi zriedkavá, a preto
vyžaduje od duší veľkú prípravu a čistotu svedomia. Ak má duša vojsť do
anjelského poriadku, musí viesť život viac anjelský než ľudský. S pomocou
milosti si však môže človek odoprieť všetko, čo žiadajú jeho vášne
a náklonnosti, odumrieť všetkým viditeľným veciam, odstrániť z mysle
všetky ich obrazy a žiť viac duchom než telom. A keď dôjde až k užívaniu
pravého mieru, duševného pokoja, ktorý v nej spôsobuje láskyplné a jasné
držanie najvyššieho Dobra, potom je už schopnejšia na povýšenie, aby
 Zväzok prvý 299
mohla priamym nazeraním vidieť anjelských duchov a prijímať božské
zjavenia, ktoré si navzájom sprostredkovávajú a vychutnávať podivuhodné
účinky takých videní.
653. Pretože zjavenia, ktoré dostávala naša najvyššia Kráľovná, zodpovedali
Jej čistote a láske, ich hodnotu človek nemôže odhadnúť. V týchto
videniach serafínov dostávala svetlo, ktoré presahuje každé ľudské
prirovnanie, lebo do istej miery z nich vyžaruje obraz Boží ako z najčistej-
šieho duchovného zrkadla, v ktorom najsvätejšia Mária videla všetky Jeho
nekonečné vlastnosti a dokonalosti. Niektorými účinkami Jej bola podivuhodne
ukázaná i sláva, akú dostávajú serafíni, lebo keď videla priamo
podstatu anjelov, poznala aj mnohé ich tajomstvá. Nazeranie do týchto
vecí Ju celú roznietilo božskou láskou a mnohokrát uchvátilo do podivuhodného
vytrženia. Preto spolu so serafínmi a anjelmi začala spievať piesne
chvály a oslavovala neporovnateľnú Božiu slávu, takže budila obdiv i
samotných nebeských duchov. Lebo hoci oni osvecovali Jej rozum, Ona
svojimi výkonmi vôle ich ďaleko predišla a s oveľa väčšou silou lásky vystupovala
a dosahovala spojenie s nekonečným najvyšším Dobrom, od
ktorého opäť dostávala nový podnet z prívalu Božstva (Ž 35,9), ktoré Ju
zaplavilo. A keby serafíni neboli užívali prítomnosť nekonečného Predmetu,
ktorý bol počiatkom i koncom ich oblažujúcej lásky, mohli v božskej
láske právom byť žiakmi ich najsvätejšej Kráľovnej práve tak, ako Ona
bola ich žiačkou v osvecovaní svojho ducha, ktoré prijímala od nich.
654. Po priamom videní duchovnej a anjelskej podstaty nasleduje niž-
šie duševné videnie tej istej vliatej podstaty, ktoré je obyčajnejšie, ako to
bolo povedané tiež o abstraktnom videní Božstva. Tento druh videnia
mávala Kráľovná nebies iba niekedy, keď Pán chcel, aby sa pred Ňou anjeli
skryli a pre rozmnoženie Jej zásluh prerušili s Ňou vyššie spojenie.
Vtedy ich vídavala iba obrazne, ako sme sa zmienili v predošlej kapitole.
Poučenie, ktoré udelila Kráľovná nebies
655. Dcéra moja, obdivuhodná je láska, vernosť a starostlivosť,
s akou anjelskí duchovia napomáhajú smrteľníkom v ich potrebách; ale
aká hrozná je zábudlivosť, nevďak a hrubosť ľudí, ktorí svoju dlžobu neuznávajú.
V lone Najvyššieho, ktorého tvár vidia v blaženej jasnosti (Mat
8,10), títo nebeskí duchovia pozorujú nekonečnú otcovskú lásku Otca
nebeského k ľuďom na zemi, a preto si vážia a náležito oceňujú Krv
Baránka, ktorou boli ľudia vykúpení a vyslobodení a poznajú cenu duše
vykúpenej Božskými pokladmi. Odtiaľ pochádza ich bdelosť a snaha získať
záujem duší, ktoré im zveril Boh do opatery vzhľadom na ich vysokú
cenu, ktorú im prikladá. Chcem, aby si dobre rozumela, ako s pomocou
 300 Kniha I.
týchto anjelov môžu smrteľníci dosiahnuť veľké osvietenie a neobyčajné
milosti od Pána, keď im nebudú prekážať svojimi hriechmi a zabúdaním
na toto neoceniteľné požehnanie. Oni však zatarasujú cestu, ktorú im Boh
svojou nevýslovnou Prozreteľnosťou otvoril, aby ich viedla k večnej
blaženosti, a preto väčšina z nich sa zatratí, kdežto pod ochranou týchto
anjelov a pri náležitom oceňovaní Jeho požehnania by sa mohli zachrániť.
656. Ó, dcéra moja najdrahšia, pretože mnohí ľudia sú takí ľahostajní
a nevšímajú si otcovské konanie môjho Syna a Pána, hľadám u teba
zvláštnu vďačnosť za túto milosť. Pretože bol k tebe taký štedrý, keď ti
ustanovil anjelov za strážcov, dávaj pozor na ich slová a úctivo počúvaj,
čo ti kladú na srdce; prenechaj sa ich vedeniu, cti ich ako vyslancov Najvyššieho,
vyhľadávaj ich priazeň, aby si očistená od hriechov a zbavená
nedokonalostí, roznietená božskou láskou sa mohla stať oduševnená a
prispôsobená jednať s nimi ako ich spoločníčka v božských osvieteniach.
Pán ti to neodoprie, ak sa pripravíš tak, ako si prajem.
657. Pretože si si v duchu poslušnosti priala vedieť, prečo sa so mnou
anjeli stýkali v takých rôznych druhoch videní, odpoviem ti a vysvetlím
jasnejšie to, čo si s Božou pomocou pochopila a napísala. Príčinou tejto
prednosti bola preštedrá láska Najvyššieho, s akou nado mnou bdel, pokiaľ
som sa nachádzala v stave pozemského putovania. Nebolo ani možné
ani vhodné, aby ten život bol úplne jednotvárny s ohľadom na cnostné
skutky, ktorými si Božská Múdrosť priala povýšiť ma nad všetko tvorstvo.
Pretože som toto putovanie mala vykonať ako ľudská pútnička podliehajúca
užívaniu zmyslov a v rôznych životných príhodách pre cvičenie
sa v cnostiach, konala som niekedy úplne duchovným spôsobom a bez
zmyslových prekážok, keď sa anjeli so mnou stýkali ako sa stýkajú medzi
sebou; inokedy zasa bolo potrebné, aby som trpela a bola trápená v nižšej
časti svojej duše alebo v mojich citlivých schopnostiach. Niekedy som
opäť trpela nedostatkom, osamelosťou a vnútornou opustenosťou. Podľa
striedania rôznych pocitov a pomerov dostávala som priazeň a návštevy
svätých anjelov. Veľakrát som sa vtedy rozprávala s nimi duchovne,
inokedy zas v obrazných predstavách alebo v telesných a hmotných
videniach podľa toho, ako to vyžadoval môj stav a moje potreby, alebo
ako to Najvyšší ustanovil.
658. Všetky tieto prostriedky osvecovali moje mocnosti a zmysly a
božským vplyvom a požehnaním posväcovali, aby som mohla zo
skúsenosti poznať všetko to pôsobenie a ich pomocou získať rozmnoženie
nadprirodzenej milosti. Čo sa však týka týchto dobrodení, moja najdrahšia
dcéra, chcem, aby si si pamätala, že hoci Boh konal so mnou tak veľmi
milosrdne, konal pritom podľa svojho úmyslu a udeľoval mi ich tak hojne
 Zväzok prvý 301
nielen kvôli mojej dôstojnosti ako svojej Matke, ale tiež preto, že bral
ohľad na moje spolupôsobenie a náklonnosť, ako som spolupracovala
s Jeho milosťami. Vzdialila som všetky svoje schopnosti a zmysly od stykov
s pozemskými vecami, zapudila som všetko, čo bolo iba hmotné a
stvorené, obrátila som sa k najvyššiemu Dobru a sústredila všetku silu
svojej vôle na Jeho svätú lásku. V takom stave svojej duše som posväcovala
všetky svoje schopnosti tým, že som spolupôsobila s týmito milosťami,
videniami a osvieteniami, keď som ich zbavila všetkých ľudských a
pozemských rozkoší. Za skutky, ktoré som konala v smrteľnom tele, som
dostala takú veľkú odmenu, že to nemôžeš pochopiť, ani ľudským jazykom
vysvetliť. Štedrosť Najvyššieho už vopred splácala svojím požehnaním
v tomto živote, čo je zárukou odmeny, ktorú pripravuje vo večnosti.
 
659. Mocná Božia ruka si ma priala od môjho počatia týmto spôsobom
dôstojne pripravovať na vtelenie Slova v mojom lone a posvätiť a
upraviť moje schopnosti a zmysly pre styk a spolužitie s mojím Synom.
Najvyšší by však práve tak ukázal svoju vernosť a podľa spravodlivosti
Jeho božskej Prozreteľnosti by udelil svoje požehnanie a milosti aj iným
dušiam, keby ma nasledovali, prispôsobili sa a nežili podľa tela, ale podľa
ducha zbavené a nedotknuté pozemskou nákazou.
K a p i t o l a 16.
Pokračovanie v životopise presvätého dieťaťa Márie v chráme;
 Pán Ju pripravuje na ťažkosti a Jej otec Joachim zomrie
660. Prerušili sme popisovanie života našej najvyššej Kňažnej, najsvätejšej
Márie, ktorá prežívala svoje detské roky v chráme; urobili sme
odchýlku, aby sme hovorili o cnostiach, daroch a božských zjaveniach,
ktoré obdržala zo štedrej ruky Najvyššieho a v živote prakticky používala,
hoci bola vekom dieťa, ale v najvyššej múdrosti vyspelá. Toto presväté
dieťa rástlo vekom i milosťou pred Bohom i pred ľuďmi, ale vždy tak, že
Jej horlivosť bola väčšia než prirodzené sily a milosť nebola Jej odmeriavaná
podľa veku, ale podľa výsadných plánov a vznešeného Božského
účelu, ktorého mocné prúdy hľadali svoje zhromaždište a miesto odpočinku
v tomto Božom Meste. Najvyšší pokračoval v udeľovaní svojich darov
a dobrodení; každú hodinu obnovoval divy svojej mocnej ruky, ako by
všetka Jeho činnosť bola vyhradená iba pre najsvätejšiu Máriu. A Ona vo
svojom mladistvom veku tak dobre odpovedala tomuto božskému prítoku,
že naplnila Srdce Pána dokonalým a primeraným uspokojením a všetkých
nebeských anjelov obdivom. Nebeskí duchovia boli svedkami akéhosi
 302 Kniha I.
zápasu a súťaženia medzi Najvyšším a malou Princeznou: Božská moc
pre Jej obohatenie denne vyberala zo svojich pokladov nové i staré dary
vyhradené iba pre najčistejšiu Máriu a Ona ako požehnaná zem nielenže
sa pričinila, aby semeno božského slova vzklíčilo a dary milosti priniesli
stonásobný úžitok, ako to býva u svätých, ale vzbudzovala obdiv celého
neba, keď už ako slabé dieťa prevyšovala v láske, vďakyvzdaní, chvále
a vo všetkých cnostiach najvyšších a najhorlivejších serafínov, nepremeš-
kala čas, miesto, príležitosť alebo čokoľvek, pri čom by sa necvičila čo
možno v najvyššej dokonalosti.
661. Už v prvých rokoch Jej detstva bolo možné poznať, že rozumela
svätému Písmu a strávila pri jeho čítaním veľa času. Plná múdrosti porovnávala
vo svojom srdci to, čo vedela z božských zjavení, ktoré dostala,
s tým, čo bolo zjavené v Písme svätom všetkým ľuďom; a preto pri čítaní
a súkromnom rozjímaní vysielala stále vrúcne modlitby a prosby za vykú-
penie ľudského pokolenia, o vtelenie Slova. Najčastejšie čítavala proroctvá
Izaiáša a Jeremiáša a žalmy, pretože v týchto spisoch sú najzreteľnej-
šie popísané tajomstvá o Mesiášovi a zákone milosti. Okrem toho, že
sama rozumela a chápala, prehlbovala svoje vedomosti tým, že kládla anjelom
obdivuhodne hlboké otázky a predkladala ťažkosti; často hovorievala
o tajomstve vtelenia Slova s neporovnateľnou nežnosťou
a s láskou obdivovala, že sa má stať nemľuvňaťom, že sa má narodiť z panenskej
matky, vyrásť v muža ako iní ľudia, trpieť a zomrieť za všetky
Adamove dietky.
662. Pri takých rozhovoroch a otázkach svätí anjeli a serafíni dávali
svoje odpovede tak, že Ju osvecovali, posilňovali a roznecovali Jej panenské
srdce novou žiarou božskej lásky. Ale vždy pred Ňou skrývali Jej
vlastnú prevysokú dôstojnosť, hoci sa často s najhlbšou pokorou ponúkala
Pánovi za otrokyňu tej šťastnej Matky, ktorú si vyberie pre svoje zrodenie
na svet. Inokedy sa zas spytovala svätých anjelov a hovorievala plná obdivu:
"Kniežatá a páni moji, či je to možné, že Stvoriteľ sám sa má narodiť
z tvora a nazývať matkou tú, z ktorej sa narodí? Že Všemohúci
a Nekonečný, ktorý stvoril nebesia a tie Ho nemôžu obsiahnuť, má byť
uzavretý v lone ženy a odiať sa obmedzenou ľudskou prirodzenosťou?
Ten, kto zaodial krásou živly, nebesia a anjelov, má byť podrobený utrpeniu?
Je to možné, že bude existovať žena, obdarená ľudskou prirodzenos-
ťou, ktorá bude taká šťastná, že smie nazývať Synom Toho, ktorý Ju stvoril
z ničoho a má byť nazývaná Matkou Nestvoreného, ktorý stvoril celý
vesmír? Ó, aký to neslýchaný div! Keby to Pôvodca sám nebol oznámil,
akoby pozemské krehkosti mohli napadnúť také vznešené veci? Ó, aký to
zázrak všetkých zázrakov! Ó, šťastné oči, ktoré to uvidia a šťastná doba,
 Zväzok prvý 303
ktorá si to zaslúži!" Na také prejavy anjeli odpovedali vysvetľovaním
týchto božských tajomstiev natoľko, pokiaľ sa to netýkalo Jej samej.
663. Každý z týchto vysokých a vrúcnych prejavov pokory dieťaťa
Márie bol ako jeden zo zámkov Nevesty alebo ako šíp lásky, ktorým
zraňovala Božie Srdce tak, že keby nebolo príhodné čakať, kým dosiahne
dostatočný vek pre počatie a porodenie vteleného Slova, Jeho zaľúbenie
(podľa nášho spôsobu zmýšľania) by sa nebolo mohlo udržať, aby nevzal
na seba človečenstvo v Jej živote ihneď. Ale hoci bola pre toto tajomstvo
spôsobilá už od detstva, pokiaľ sa týkalo zásluh a milosti Pán čakal, aby
tým účinnejšie skryl a utajil tajomstvo vtelenia, aj aby chránil a zabezpečil
česť svojej najsvätejšej Matky odložením Jej panenského pôrodu až do
približného veku vydatých žien. V dobe tohoto odkladu Pán (podľa nášho
pojmu) ako by sa bavil vrúcnymi slovami a piesňami lásky svojej Dcéry
a Nevesty, ktorá sa čoskoro mala stať hodna byť Matkou božského Slova.
Zvláštnym osvietením mi bolo ukázané, že tieto piesne a hymny našej
Kráľovnej a Panej, boli také početné a také vznešené, že keby boli napísané,
svätá Cirkev by mala oveľa viac, než čo zanechali proroci a svätí, lebo
Ona vyjadrila a zhrnula všetko, čo oni napísali, ba oveľa viac pochopila
a lepšie vyjadrila, ako by to oni boli dokázali. Ale Najvyšší to zariadil,
aby bojujúca Cirkev mala hojnosť postačujúceho materiálu v takých
spisoch, aké napísali apoštoli a proroci, avšak zjavenia Jeho najsvätejšej
Matky sú zachovávané a zapísané v Jeho božskej pamäti, aby potom boli
zjavené víťaznej Cirkvi, nakoľko budú slúžiť na mimoriadnu slávu blahoslavených.
664. Okrem toho božská blahosklonnosť sa prispôsobila svätému
prianiu Márie, našej Panej, aby kvôli rozmnoženiu Jej rozumnej pokory
i ako príklad Jej veľkých cností pre smrteľníkov, tajomstvá Kráľa ostali
skryté (Tob 12,7) a kedykoľvek bude potrebné sa čiastočne zjavia, aby poslúžili
Jeho Velebnosti a pre prospech Cirkvi. Najsvätejšia Mária pokračovala
s takou nebeskou múdrosťou, že hoci bola Učiteľka, nikdy neprestala
byť najpokornejšia Učeníčka. Vo svojom detstve sa radievala s anjelmi
a riadila ich radami; po narodení vteleného Slova pozerala na Jednorodeného
ako na svojho Učiteľa a vzor pre všetko Jej konanie; po ukončení
Jeho tajomného života a po Nanebovstúpení veľká Kráľovná vesmíru poslúchala
apoštolov, ako budem hovoriť neskoršie. To je jedna z príčin,
prečo svätý Ján evanjelista v Zjavení skryl tajomstvo našej Panej do takých
záhadných slov, že sa môžu vykladať a vzťahovať ako na bojujúcu,
tak i víťaznú Cirkev.
665. Najvyšší ustanovil, aby pre plnosť milostí a cností Kňažnej
Márie bol akosi urýchlený čas stanovený pre dosiahnutie vrcholu Jej zá-
 304 Kniha I.
sluh, a tieto sa majú vzťahovať na najťažšie a najšľachetnejšie podnikania
a ak bude možné, aj už v útlom veku. V jednom videní, v ktorom sa Jej
ukázal sám Boh vo svojej Velebnosti, Jej povedal: "Nevesta moja a Holubička
moja, milujem ťa nekonečnou láskou a prajem si od teba, čo je
mojim očiam najmilšie a splnenie všetkých mojich prianí. Ty, Dcéra moja,
poznáš dobre skrytý poklad, aký obsahujú ťažkosti a protivenstvá, ktorých
sa neuvedomelí smrteľníci tak veľmi obávajú; nie je ti neznáme, že môj
Jednorodený, keď sa zaodeje ľudskou prirodzenosťou, bude učiť ceste
kríža slovami i skutkami, že ju zanechá ako dedičstvo mojim vyvoleným
a že si ju zvolí pre seba, založí na nej zákon milosti a urobí pokoru a trpezlivosť
v utrpení základom istoty a vznešenosti tohoto zákona. Toto je
najvhodnejšie pre prítomný stav ľudskej prirodzenosti a tým viac od tej
doby, odkedy je pokazená a toľkými hriechmi naklonená k zlému. Tiež sa
to zrovnáva s mojou spravodlivosťou a Prozreteľnosťou, aby si smrteľníci
zaslúžili a získali korunu slávy námahou a krížom, keď i môj Jednorodený
Syn si ju má zaslúžiť tými istými prostriedkami v ľudskom tele. Preto,
Nevesta moja, pochopíš, že keď som si ťa svojou pravicou vyvolil pre
svoje potešenie a obohatil ťa svojimi darmi, nebolo by spravodlivé, aby
moja milosť bola v tvojom srdci márna, alebo aby tvoja láska neprinášala
ovocie, alebo aby si bola vylúčená z dedičstva mojich vyvolených. Preto
si prajem, aby si sa pripravila na súženie a zármutok a znášala ich z lásky
ku mne."
666. Na toto vyznanie Najvyššieho odpovedal neprekonateľná kňažná
Mária s väčšou statočnosťou srdca, ako prejavili všetci svätí mučeníci na
svete a povedala: "Pane Bože a môj najvyšší Kráľ, všetky moje schopnosti
a ich činnosť i celá moja bytosť, ktorú som obdržala z Tvojej nekoneč-
nej štedrosti, je stále pripravená pre ľúbeznú obeť Tebe a prajem si, aby sa
splnila podľa priania tvojej nekonečnej múdrosti a dobroty. A ak mi dovolíš,
aby som si podľa svojej ľubovôle niečo vybrala, teda prajem si zvoliť
utrpenie až do smrti z lásky k Tebe; a prosím Ťa, moje jediné Dobro, aby
si urobil zo svojej otrokyne obeť a zápal utrpenia prijateľného Tvojim
očiam. Mocný a preštedrý Bože, uznávam svoj dlh, že nik Ti nie je natoľ-
ko povinný, ba ani všetci dohromady Ti toľko nedlhujú ako ja sama, absolútne
neschopná Tvojej Velebnosti taký dlh zplatiť. Ak však prijmeš utrpenie
ako nejakú splátku, vtedy nech na mňa prídu všetky utrpenia a bolesti
smrti. Budem prosiť iba o Tvoju božskú ochranu, padnem pred trónom
Tvojej nekonečnej velebnosti a budem prosiť, aby si ma neopustil. Pamä-
taj, ó Pane môj, na Tvoje verné sľuby, ktoré si dal mojim predkom
a prorokom, že budeš priaznivý voči spravodlivým, budeš stáť pri sužovaných,
potešíš zarmútených a budeš ich ochraňovať a obhajovať v proti-
 Zväzok prvý 305
venstvách. Tvoje slová sú pravdivé, neklamné a Tvoje prisľúbenia isté.
Skôr sa rozpadnú na kusy nebo a zem, než by Tvoje slová sklamali. Zloba
tvorov nemôže zhasiť Tvoju lásku k tým, ktorí dúfajú v Tvoje milosrdenstvo;
splň na mne svoju svätú vôľu."
667. Najvyšší prijal túto ranú obeť od svojej nežnej Nevesty, svätého
dieťatka Márie a s vľúdnou Tvárou Jej povedal: "Krásna si vo svojom
zmýšľaní, Dcéra kniežacia, moja Holubička, moja milovaná a jediná Vyvolená.
Prijímam Tvoju túžbu pre Mňa nanajvýš príjemnú a prajem si,
aby si ako začiatok Jej splnenia prijala upozornenie, že podľa môjho bož-
ského ustanovenia Tvoj otec Joachim musí prejsť zo života smrteľného do
večného a nesmrteľného. Čoskoro zomrie, odíde v pokoji a bude priradený
ku svätým v limbu, aby tam očakával vykúpenie ľudského pokolenia."
Toto oznámenie neznepokojilo kráľovské srdce nebeskej Kňaž-
nej, blahoslavenej Márie. Pretože však detinská láska k rodičom je
spravodlivý prirodzený dlh a nakoľko v tomto najsvätejšom Dieťati táto
láska dosiahla najvyššiu dokonalosť, nemohol Ju obísť prirodzený zármutok
nad stratou otca Joachima, ktorého milovala svätou láskou. Nežné,
milé dieťa preto cítilo, že tento bolestný pocit sa úplne zrovnáva s pokojom
Jej šľachetného srdca, počínala si pri všetkom vznešene, dávala
prirodzenosti a milosti, čo im patrilo a obetovala vrúcnu modlitbu za svojho
svätého otca Joachima. Prosila Pána aby mu dal milosť, aby sa
spoliehal na Neho ako na svojho mocného a pravého Boha pri jeho prechode
cez požehnanú smrť; a prosila Ho, aby chránil Joachima pred zlými
duchmi najmä v tej hodine, aby ho zachoval a pripočítal medzi vyvolených,
lebo vo svojom živote vyznával a velebil Jeho obdivuhodné a svä-
té Meno. A aby sa tým viac zavďačila Jeho Velebnosti, ponúkla sa táto
najvernejšia Dcéra, že pretrpí všetko, čo Pán zošle.
668. Pán prijal túto prosbu a potešil nebeské dieťa uistením, že bude
Jej otcovi nápomocný ako nanajvýš milosrdný a láskavý Odplatiteľ tých,
ktorí Ho milujú a slúžia Mu a dá mu miesto medzi patriarchami Abrahá-
mom, Izákom a Jakubom. A zároveň Ju znovu pripravil na prijatie
a znášanie ťažkostí. Osem dní pred smrťou patriarchu Joachima obdržala
najsvätejšia Mária od Pána nové upozornenie, oznamujúce Jej deň a hodinu,
v ktorej zomrie. Zomrel za krátkych šesť mesiacov po Jej príchode do
chrámu. Keď obdržala od Pána toto oznámenie, požiadala dvanásť anjelov,
o ktorých sa zmieňuje svätý Ján v Zjavení, aby boli nápomocní Jej
otcovi Joachimovi a posilňovali ho v nemoci, čo oni urobili. K poslednej
hodine jeho života poslala všetkých svojich strážnych anjelov a prosila
Pána, aby mu ich pre jeho väčšiu útechu urobil viditeľnými. Pán pripustil
túto žiadosť a potvrdil všetky priania svojej Jedinej vyvolenej a veľký pa-
 306 Kniha I.
triarcha, prešťastný Joachim, videl tisíc anjelov, ktorí chránili Máriu.
Všemohúci, aby splnil Jej prosby a priania, udelil Joachimovi preveľké
milosti a nariadil anjelom, aby k nemu prehovorili takto:
669. Boží muž, nech je najvyšší a najmocnejší Pán tvojou spásou
a nech tvojej duši zošle zo svojho svätého miesta potrebnú a príhodnú pomoc.
Mária, tvoja dcéra, nás poslala, aby sme ti boli nápomocní v tejto
hodine, v ktorej musíš zaplatiť dlh smrteľnosti svojmu Stvoriteľovi. Ona
je nanajvýš verná a mocná Orodovnica u Všemohúceho, v ktorého mene
a pokoji teraz odídeš z tohoto sveta potešený a naplnený radosťou z toho,
že ťa učinil otcom tak požehnanej Dcéry. Hoci jeho nevystihnuteľná Velebnosť
kvôli skrytým zámerom ešte nezjavila tajomstvo a dôstojnosť, na
akú povýši tvoju dcéru, praje si, aby si sa to teraz dozvedel a chválil a velebil
Ho a tiež aby tvoju prirodzenú bolesť a úzkosť zo smrti zmiernila radosť
tvojho ducha z tejto správy. Všemohúci vyvolil tvoju dcéru Máriu
a určil ako Jedinú, v ktorej božské Slovo vezme na seba ľudskú podobu
a telo. Bude šťastnou Matkou Mesiáša a požehnaná medzi ženami, najvyvýšenejšia
medzi všetkými tvormi, najvyššia po Bohu. Tvoja prešťastná
dcéra vráti ľudskému pokoleniu to, čo stratilo prvým hriechom, lebo Ona
je tou vysokou horou, na ktorej bude založený a vybudovaný nový zákon
milosti. Pretože zanechávaš svätú dcéru, prostredníctvom ktorej ho Boh
obnoví a pripraví mu úplnú nápravu, odíď zo sveta s radostnou dušou;
nech ťa požehná Pán zo Sionu (Ž 127,5), nech ťa dosadí do dedičstva svä-
tých a privedie ťa k nazeraniu a radostiam požehnaného Jeruzalema."
670. Pri týchto anjelských slovách, jeho manželka Anna stála pri zá-
hlaví Joachimovej postele a božským riadením počula slová, ktoré hovorili,
aj im rozumela. V tom istom okamihu svätý patriarcha stratil reč a nastúpil
cestu spoločnú pre všetkých ľudí - začala sa jeho smrteľná úzkosť
sprevádzaná podivuhodným zápasom medzi radosťou z počutej zvesti
a bolesťou smrti. V tomto zápase vnútorných mocností svojej duše vzbudzoval
mnoho vrúcnych úkonov lásky, viery, úcty, chvály, vďaky, pokory
a mnoho iných hrdinských cnostných úkonov. Takto pohrúžený do poznania
takého veľkého božského tajomstva, došiel k hranici svojho pozemského
života a zomrel krásnou smrťou svätca (Ž 115,15). Jeho svätú
dušu anjeli odniesli do limbu čiže predpeklia, medzi patriarchov a duše
spravodlivých; a pre novú útechu a svetlo do tejto dlhej noci, v ktorej žili,
poslal Najvyšší dušu Joachimovu ako posledného posla a vyslanca Pána
oznámiť celému zhromaždeniu týchto spravodlivých, že úsvit večného
dňa je už blízko, že ranné svetlo už začalo žiariť na svet v najsvätejšej
Márii, dcére Joachima a Anny, že z Nej vzíde slnko Božstva, Kristus, Vykupiteľ
celého ľudského pokolenia. Túto veľkú novinu svätí otcovia
 Zväzok prvý 307
a spravodliví v limbe vypočuli a prijali s jasotom a s nadšením spievali
nové chválospevy vďaky Najvyššiemu.
671. Táto blažená smrť patriarchu Joachima nastala, ako som povedala,
asi pol roka po vstúpení jeho presvätej dcéry Márie do chrámu. Mala
vtedy tri a pol roka, keď ju pozemský otec opustil. Patriarcha mal šesť-
desiatdeväť rokov a boli rozdelené takto: - vo veku štyridsaťšesť si vzal
Annu za manželku, v dvadsiatom roku ich manželstva boli obdarení najsvätejšou
Máriou a tri aj pol roka Jej veku doplňuje šesťdesiatdeväť a pol
roka, iba o niekoľko dní viac alebo menej.
672. Po smrti svätého patriarchu a otca našej Kráľovnej, jej strážni
anjeli sa hneď vrátili k Márii a hovorili Jej, čo sa stalo, keď Jej otec
umieral; a nanajvýš múdre Dieťa sa ihneď obrátilo s láskavou prosbou
k Pánovi a žiadalo Ho, aby Jej matku Annu s otcovskou láskavosťou pote-
šil, riadil a posilňoval v Jej opustenosti po smrti Jej manžela. Svätá Anna
tiež poslala oznámenie o úmrtí Joachima učiteľke nebeskej Kňažnej
a žiadala ju, aby pri oznámení tejto správy Dieťa potešila. Učiteľka sa zachovala
podľa toho a nanajvýš múdre Dieťa ju s povďakom vypočulo
a zatajovalo svoju vedomosť o tom, ale urobila to s takou trpezlivosťou
a skromnosťou, ako by ani nebola myslela, že je možná taká udalosť,
ktorú Jej učiteľka oznamovala ako novú. Počínala si vo všetkom s najväč-
šou dokonalosťou; ihneď sa odobrala do chrámu a opakovala svoju obeť
chvály, pokory, trpezlivosti a iných cností a postupovala stále rýchlejšie
krásnymi krokmi pred Najvyšším (Vľp 7,1). A ako na dovŕšenie týchto
cvičení, ako obyčajne, žiadala svätých anjelov, aby Jej pomohli chváliť
Boha.
Poučenie, ktoré mi udelila Kráľovná nebies
673. Dcéra moja, často si v skrytosti srdca pripomínaj vysokú cenu
utrpenia, ktoré skrytá Božia Prozreteľnosť dopúšťa pre ospravedlnenie
smrteľníkov. To sú tie súdy ospravedlnené samé sebou (Ž 18,10-11),
žiadúcejšie nad zlato a drahé kamene a sladšie ako plást medu pre tých,
ktorí vedia, ako si ich majú vážiť. Prajem si, moja drahá, aby si si pamätala,
že trpieť alebo byť navštívený krížom - či už zaslúžene alebo nezaslúžene,
je dobrodenie, ktoré si človek bez zvláštneho veľkého milosrdenstva
Božieho nemôže zaslúžiť; ba nie je to iba milosrdenstvo, ak môže
človek za svoje hriechy trpieť, ale vyžaduje to aj spravodlivosť. Pozoruj
dnešnú veľkú nerozumnosť Adamových dietok, ako hľadajú zisk a túžia
po výhodách a dobrách lahodiacich ich zmyslom, ako sa bez oddychu
snažia, aby od seba odvrátili všetko bolestné alebo spojené s ťažkosťami
a obtiažami. Veľmi by im prospelo, keby usilovne vyhľadávali súženie,
 308 Kniha I.
i keď si ho snáď nezaslúžia, ale oni sa mu všemožne snažia uniknúť,
i keď si ho zaslúžia, ba i keď vedia, že nemôžu dosiahnuť šťastie a blaženosť,
ak sa nepodrobia utrpeniu.
674. Pokým nepríde zlato do taviacej pece, železo pod pilník, obilie
pod cep alebo mlynský kameň, hrozná do lisu, všetky tieto veci sú neužitočné
a nedosiahnu cieľ, pre ktorý sú stvorené. Prečo sa chcú teda smrteľ-
níci naďalej klamať očakávaním, že napriek svojim hriechom sa stanú čistí
a hodní požívať Boha bez pece alebo pilníka utrpenia? A keď neboli
schopní a hodni dosiahnuť korunu a odmenu nekonečného a večného
Dobra, dokiaľ boli nevinní, ako ju budú môcť dosiahnuť, keď sú vo tme
a v nemilosti u Všemohúceho? K tomu ešte synovia zatratenia napínajú
všetky sily, aby zotrvali v nehodnosti a nepriateľstve voči Bohu a vyhýbajú
sa krížom a utrpeniam, ktoré sú cestami ponechané im otvorené pre ná-
vrat k Bohu; aby zotrvali v odmietaní svetla rozumu, ktoré je prostriedkom
pre poznanie klamlivosti viditeľných vecí, v odmietaní posily
spravodlivých, ktorá je jediným prostriedkom milosti a cenou slávy -
a nadovšetko v odmietaní zákonitého dedičstva, ktoré môj Syn a Pán pripravil
pre Seba i pre všetkých vyvolených, lebo On sa narodil a stále žil
v utrpení a zomrel na kríži.
675. Takýmito meradlami, dcéra moja, musíš merať cenu utrpenia, čo
však svetáci nechcú rozumieť. Pretože sú nehodní nebeského poznania,
štítia sa ho podľa miery svojej nevedomosti. Raduj sa a blahopraj si vo
svojom utrpení a kedykoľvek ti Všemohúci ráči nejaké zoslať, náhli sa mu
v ústrety a uvítaj ho ako jedno z Jeho požehnaní a záruku Jeho veľkej
lásky. Zásob svoje srdce veľkodušnosťou a vytrvalosťou, aby si - keď sa
naskytne príležitosť k utrpeniu - ho mohla prijať s pokojnou mysľou, ako
veci požehnané a príjemné. Nebuď plná smútku pri vykonávaní toho, čo si
s radosťou sľúbila, lebo Pán miluje tých, ktorí sú rovnako ochotní dávať
ako prijímať. Obetuj svoje srdce i všetky svoje schopnosti ako zápalnú
obetu trpezlivosti; ospevuj novými piesňami chvály a radosti ospravedlnenie,
ktoré ti dáva Najvyšší, kedykoľvek ťa pri tvojom putovaní vyznamená
a poznačí ako svoju vlastnú znakom svojho priateľstva, čo nie je nič
iné ako zármutok, trampoty a utrpenie.
676. Všimni si, moja najdrahšia, že môj najsvätejší Syn i ja sa snaží-
me nájsť medzi tými, ktorí nastúpili cestu kríža, niektorú dušu, ktorú by
sme sústavne vyučovali tejto božskej vede a ktorú by sme mohli zbaviť
svetskej a diabolskej múdrosti, s ktorou synovia Adama v slepej zatvrdilosti
odmietajú disciplínu utrpenia. Ak si praješ byť našou učeníčkou,
vstúp do tejto školy, lebo iba v tej sa vyučuje náuke o kríži a ako dosiahnuť
pravý pokoj a ozajstnú radosť. S touto múdrosťou sa však neznáša po-
 Zväzok prvý 309
zemská láska a zmyselné rozkoše a bohatstvo, ani márne chvastanie a pompa,
ktorá okúzľuje kalný zrak svetákov, tak veľmi bažiacich po pomíňajúcich
sa poctách a tak nerozumne obdivujúcich nákladné velikášstvo. Ty,
moja dcéra, vyvoľ si lepšiu čiastku, buď radšej medzi nízkymi a zabudnutými
tohoto sveta. Ja som bola Matka samého Bohočloveka, a preto spolu
s mojím Synom i Pani všetkého tvorstva, a predsa som bola málo známa
a môj Syn bol medzi ľuďmi veľmi opovrhovaný. Keby táto náuka nemala
takú veľkú cenu a istotu, neboli by sme ju svojím príkladom učili. Toto je
to svetlo, ktoré vo tmách svieti (Jn 1,7), ktoré vyvolení milujú a zavrhnutí
nenávidia.
K a p i t o l a 17.
Nebeská kňažná cíti zármutok; Boh sa vzdialil od presvätej
Márie;
Jej sladké, láskyplné a túžobné vzdychy
677. Najvyšší, ktorý vo svojej nekonečnej múdrosti udeľuje a riadi
blaho svojich milovaných podľa miery a váhy, rozhodol podrobiť skúške
našu nebeskú Princeznú nejakým utrpením, primeraným Jej detskému
veku. Hoci bola vždy veľká v milosti, predsa si prial týmto prostriedkom
rozmnožiť Jej slávu. Hoci dieťa Mária bolo plné milosti a múdrosti, predsa
bolo potrebné, aby bola poučená skúsenosťou, a tak pokročila i lepšie
pochopila vedu o utrpení, v ktorej iba skúsenosťou možno dosiahnuť vrchol
dokonalosti. V krátkej dobe Jej útleho detstva zažila rozkoše a láskanie
Najvyššieho i anjelov a svojich rodičov a v chráme nežnú lásku učiteliek
a kňazov, pretože v očiach všetkých bola nanajvýš roztomilá a láskavá.
Teraz nastala doba, v ktorej mala začať poznávať všetko dobro, ktoré
dostávala v inom svetle a iným poznaním; najmä to, ktoré sa získava
vzdialením a nedostatkom toho dobra; aby ho použila pre konanie tých
cností, ktoré vznikajú porovnávaním medzi stavom priazne a útechy
a stavom opustenosti, vyprahlosti a protivenstiev.
678. Prvá žalosť, ktorú naša Kňažná prežila, bola, že Pán prerušil
ustavičné videnia, ktoré Jej doteraz udeľoval. Cítila nad tým obzvlášť veľ-
ký zármutok, pretože to bola nová a nezvyklá skúsenosť a bolesť nad tou
stratou bola úmerná k veľkosti a vzácnosti pokladu, ktorý Jej odňali.
A tiež svätí anjeli sa Jej skryli a pre túto stratu - hľadieť na tak mnoho
vznešených nebeských bytostí - ktorá prišla náhle (hoci neviditeľne Ju neprestali
obklopovať a chrániť), sa tejto prečistej duši zdalo, že je úplne
 310 Kniha I.
opustená a ponechaná osamote v tmavej noci spôsobenej neprítomnosťou
Jej Miláčika.
679. Pre našu malú Kráľovnú to bolo veľké prekvapenie, lebo Pán,
ktorý Ju všeobecne pripravil na prichádzajúce utrpenie, Jej nepovedal
podrobnosti, v čom bude pozostávať. A pretože nevinné srdce tejto nanajvýš
jednoduchej Holubičky nemalo žiadne domnienky a netvorilo si praktické
závery okrem tých, ktoré sa zrovnávali s Jej pokorou a neporovnateľnou
láskou, vysvetľovala si všetko podľa toho istého svetla. Vo svojej
pokore sa začala domnievať, že si nezaslúži naďalej prítomnosť a dostávanie
toho Dobra, ktoré stratila následkom svojej nevďačnosti. A vo
svojej planúcej láske začala po Ňom vzdychať a túžiť s takými veľkými
a láskyplnými citmi a zármutkom, že nemožno nájsť slová pre ich vyjadrenie.
I obrátila sa v tomto novom stave s celou dušou k Pánovi a volala
k Nemu:
680. „Najvyšší Bože a Pane všetkého tvorstva, nekonečný vo svojej
štedrosti a bohatý v milosrdenstve, vyznávam, Pane môj, že taký biedny
tvor si nemôže zaslúžiť Tvoje dobrodenia a moja duša sa s najväčším zármutkom
obviňuje z nevďačnosti a zo straty Tvojho priateľstva. Ak moja
nevďačnosť zatienila Slnko, ktoré ma oživovalo, posilňovalo a osvecovalo
a ak som bola nedbalá pri vzdávaní vďaky za tieto veľké dary, uznávam,
môj Pane a Pastier, hriešnosť svojej veľkej nedbalosti. Ak som ako nevedomá
a prostá ovečka nevedela byť vďačná a nekonala som, čo bolo
v Tvojich očiach najmilšie, pohliadni na mňa, ako ležím pred Tebou tvá-
rou v prachu zeme a prosím, aby si ma Ty, ktorý sídliš na výsosti, pozdvihol
z mojej chudoby a opustenosti. Tvoje mocné ruky ma spravili (Jób
10,8) a Ty poznáš povahu našu (Ž 102,14) a vieš, do akej nádoby si vložil
svoje poklady. Duša moja hynie v horkosti(Ž 30,11) za Tvojej neprítomnosti,
lebo Ty jediný si najsladší život a iba ty môžeš obnoviť jej vädnúci
život. Ku komu mám ísť za Tvojej neprítomnosti? Kam mám obrátiť svoje
oči bez svetla, ktoré by ich riadilo? Kto ma poteší, keď ma všetko zarmucuje?
Kto ma zachráni pred smrťou, keď niet viac žiadneho života?"
681. Obrátila sa tiež na anjelov a bez prestania pokračovala vo svojich
láskyplných túžbach hovoriac im: "Nebeské kniežatá, vyslanci veľké-
ho a najvyššieho Kráľa a najvernejší priatelia mojej duše, prečo ste ma aj
vy opustili? Prečo ste aj vy odo mňa odvrátili svoje milé tváre a nechcete
so mnou hovoriť? Ale nedivím sa, páni moji, vašej neľúbosti, keď som si
pre svoju nevďačnosť zaslúžila padnúť do nemilosti vašej i môjho Stvoriteľa.
Nebeské svetlá, osvieťte moju nevedomosť v tejto veci a ak som
spravila chybu, opravte ma, vyproste mi od Pána odpustenie. Najušľachtilejší
dvorania nebeského Jeruzalema, majte zľutovanie s moju bolesťou
 Zväzok prvý 311
a opustenosťou: povedzte mi, kde je môj Milý; povedzte mi, kam sa skryl
(Vľp 3,3). Povedzte mi, kde Ho nájdem bez toho, aby som sa musela túlať
po okolí (Vľp 1,6) a bez hľadania v zhromaždeniach všetkých tvorov. Av-
šak beda mi, lebo vy mi neodpovedáte a dobre poznáte skrýšu môjho Ženícha,
pretože pred vašimi zrakmi nikdy neskrýva svoju tvár a krásu!"
682. Na to sa obrátila k všetkým ostatným tvorom a neprestajnou túž-
bou svojej lásky hovorila k nim slová: "Nepochybne aj vy, ktorí ste vďač-
ní a vyzbrojení proti nevďaku, ste zaujatí proti tej, ktorá bola nevďačná.
A hoci z dobrotivosti Pána dovoľujete mi ostávať medzi vami, hoci som
taká nehodná, tým nemôžete uspokojiť moju túžbu. Veľmi krásne a rozsiahle
ste, nebesia, krásne a trblietavé sú planéty a všetky hviezdy, krásne
a mocné sú živly, zem je ozdobená a zaodiata voňavými rastlinami, bylinami,
vo vodách sú nesčíselné množstva rýb, obdivuhodné je vzdúvanie
mora (Ž 92,4), rýchle sú vtáky vo svojej operenej podobe, skryté sú minerály,
smelé sú zvieratá vo svojej sile a toto všetko slúži ako nenáhly vzostup
a v ľúbeznej harmónii učí o ceste k môjmu Milému. Sú to však iba
nepriame chodníky pre toho, kto Ho miluje; keby som po nich rýchle
bežala, nakoniec by som zistila, že som bez svojej spásy, lebo s odmeraným
približovaním sa týchto tvorov k Jeho nezmerateľnej veľkomyselnosti
môj beh ma neuspokojil, môj zármutok nie je zmiernený, moje bolesti
nepoľavili, moja úzkosť vzrastá, moja túžba sa zväčšuje, moje srdce sa
rozohňuje a omdlievam láskou, ktorú nemožno zhasiť obyčajnými pozemskými
vecami. Ó, sladká smrť, keď je vzdialený môj život! Ó, bolestný je
život za neprítomnosti mojej vlastnej duše a môjho Miláčika! Čo mám
robiť? Kam sa obrátiť? Ako môžem žiť a ako môžem zomrieť? Keď
nedostávam život, ktorá moc ma udrží? Ó, vy všetky tvory, s vašou stále
sa obnovujúcou existenciou a dokonalosťou, podajte mi také dôkazy
o mojom Pánovi, pozorujte a viďte, či je taká bolesť ako bolesť moja!"
683. Naša nebeská Pani poľavovala svojmu zármutku v mnohých
iných hovoroch a prejavovala ho slovami, aké žiaden iný stvorený rozum
nemôže vymyslieť, lebo iba Ona mala rozum a lásku pre dostatočné posú-
denie, čo to znamená pre dušu, ak sa z nej vzdiali Boh, lebo iba Ona Ho
poznala a tešila sa z Jeho prítomnosti s najväčšou blaženosťou. Ale keď
i anjeli vo svätom a láskyplnom závodení boli plní obdivu pri pohľade na
obyčajného tvora, aj to iba slabé dieťa, ktoré konalo také rozmanité úkony
nanajvýš múdrej pokory, viery, lásky, túžby a také vzlety milujúceho srdca,
kto bude môcť vysvetliť zaľúbenie a radosť, akú Pán nachádzal v duši
tejto vyvolenej a v Jej prejavoch túžby a lásky, z ktorých každý zranil srdce
Jeho Velebnosti a ktoré vychádzali z väčšej a láskyplnejšej zbožnosti,
než akú mali serafíni? A keď ani oni všetci, jestvujúci stále v prítomnosti
 312 Kniha I.
Božej, nemohli konať alebo napodobniť príklad najsvätejšej Márie, ani
splniť zákony lásky tak dokonale ako Ona za neprítomnosti a skrytosti
svojho Boha, akú záľubu musela mať Najsvätejšia Trojica v tomto Tvorovi!
Toto je tajomstvo skryté pred našou maličkosťou; patrí sa však, aby
sme ho ctili s obdivom a obdivovali so všetkou úctou.
684. Naša najnevinnejšia Holubička nenachádzala žiaden pokoj, ani
Jej srdce nenašlo miesto, na ktorom by spočinula Jej túžba (Gn 8,9), keď
s takým neustálym vzdychaním povznášala sa cez všetko tvorstvo
a ďaleko nad neho. Mnohokrát sa snažila so slzami a láskyplnými žalobami
priblížiť sa k Pánovi, obracala sa k svojim anjelom strážcom a hovorila
všetkým tvorom, ako by boli schopní myslieť; potom svojím prenikavým
rozumom a najvrúcnejšími citmi sa vzniesla k najvyšším príbytkom, kde
sa stretávala s najvyšším Dobrom a spolu s Ním prežívala nevýslovné rozkoše.
Avšak najvyšší Pán, Jej milovaný Ženích, ktorý Jej dovolil vlastniť
Ho, ale nie tešiť sa z Neho ako predtým, tým, že Ho vlastnila, stále viac
roznecoval Jej čisté srdce, rozmnožoval Jej zásluhy a zahrňoval Ju stále
novými, hoci skrytými darmi, aby Ho tým viac mohla milovať, čím viac
Ho vlastnila a čím viac Ho milovala, aby Ho tým väčšou dychtivosťou
a vynaliezavosťou svojej plamennej lásky hľadala. "Hľadám Ho," hovorila
nebeská Kňažná, ale nenachádzam Ho. (Vľp 3,1); vstala som a chodila
po uliciach a námestiach Božieho mesta. Obnovila som svoje starosti, ale
beda mi! Z mojich rúk kvapkala myrha, (Vľp 5,5), moja snaha nič neprospieva,
moja námaha iba rozmnožuje moju bolesť. Môj milý sa vzdialil.
Volám Ho a On mi neodpovedá; obraciam svoje oči, aby som Ho hľadala,
ale strážcovia a dozorcovia mesta a všetky tvory ma znepokojujú a urážajú
môj zrak. Dcéry jeruzalemské, sväté a spravodlivé duše, prosím vás a zaprisahám,
ak stretnete môjho Milého, povedzte Mu, že omdlievam
a umieram láskou."
685. V takom nežnom a láskyplnom nariekaní pokračovala niekoľko
dní vydávajúc ako skromný nardový klas ľúbeznú vôňu lásky. Pán však
ostával nepohnutý Jej vrúcnou túžbou a skrýval sa v hlbokých tajomstvách
Jej najvernejšieho srdca. Božská Prozreteľnosť pre svoju väčšiu
slávu a pre rozmnoženie zásluh svojej Nevesty predlžovala toto utrpenie,
takže trvalo nejaký čas, ale nie príliš dlho. Preto naša nebeská Pani v tej
dobe vytrpela väčšie duchovné muky a úzkosti ako všetci svätí dohromady,
pretože už Ju začínal znepokojovať strach, že stratila Boha
a upadla u neho do nemilosti vlastnou vinou. Nikto nemôže odhadnúť
alebo vedieť, jedine sám Pán, aký veľký bol zármutok a žiaľ Jej planúceho
srdca, ktoré tak veľmi milovalo. Zvážiť ťarchu tohoto zármutku patrí
 Zväzok prvý 313
iba Bohu samotnému. Aby ho mohla precítiť v celom rozsahu, Boh ju
nechal v preveľkej úzkosti a strachu, že Ho stratila.
Poučenie, ktoré mi dala moja Pani a Kráľovná
686. Dcéra moja, všetky dobrá oceňujeme podľa toho, ako ich cenia
tvory; a vážia si ich iba na toľko, na koľko ich pokladajú za dobré. Preto-
že však je iba jediné pravé Dobro a všetky ostatné dobrá sú neskutočné
a zdanlivé, preto iba toto najvyššie Dobro sa má uznávať a oceňovať. Iba
vtedy si Ho budeš naozaj vážiť a milovať, keď Ho budeš prežívať a ceniť
si Ho nad všetky stvorené veci. Podľa toho, ako Ho budeš ceniť a milovať,
môžeš merať tiež bolesť nad Jeho stratou. Podľa toho môžeš trochu
poznať moje pocity v tom čase, keď sa odo mňa všemohúci Boh vzdialil
a ponechal ma v obavách, že som Ho snáď svojou vinou stratila. Keby ma
Pán sám nebol zachoval, tie bolesti, úzkosti a sila lásky by ma iste
mnohokrát pripravili o život.
687. Predstav si teda, aký veľký by mal byť zármutok nad skutočnou
stratou Boha hriechom, keď bez zlých následkov hriechu neprítomnosť
pravého Dobra mohla spôsobiť také hrozné utrpenie duši, ktorá pritom vedela,
že Ho v skutočnosti nestratila, že je dosiaľ s ňou, hoci predbežne
skrytý a utajený pred Jej vedomím. Zdá sa však, že táto múdrosť je
vzdialená pre rozum zmyselných ľudí, ktorí v najprevrátenejšej zaslepenosti
stále prikladajú veľkú dôležitosť viditeľným a zdanlivým dobrám
a trápia i zarmucujú sa, kedykoľvek ich postrádajú. Pretože nikdy neokú-
sili a nepoznali najvyššie a jediné pravé Dobro, ani Naň nepomyslia a nepočítajú
s Ním. A hoci môj najsvätejší Syn priniesol liek proti tejto hroznej
nevedomosti zavinenej dedičným hriechom tým, že pre nich zabezpe-
čil vieru a lásku, poskytol im možnosť do istej miery poznať a okúsiť
Dobro, aké nikdy neokúsili; a predsa, ó tie bolesti, ako ľahko lásku premárnia
a odstrčia bokom kvôli nejakej malej záľube a rozkoši a ako často
viera ostáva bez ovocia a má v pätách smrť! Synovia tmy žijú tak, ako by
mali iba nepravé alebo neisté spojenie s večnosťou.
688. Varuj sa, duša moja, takto zľahčovať nebezpečenstvo; prebuď sa
a ži stále bdelá a pripravená na útok nepriateľov, ktorí nikdy nespia. Uva-
žuj vo dne v noci, ako by si sa zabezpečila proti strate najvyššieho Dobra,
ktoré miluješ. Nepatrí sa, aby si spala alebo driemala medzi neviditeľnými
nepriateľmi. Ak sa ti tvoj Milovaný skryje, dôveruj trpezlivo a stále Ho
pozorne hľadaj, lebo nepoznáš Jeho tajné súdy. Po dobu Jeho neprítomnosti
a pokušení nazhromaždi si olej lásky a dobrých úmyslov, aby ti
nechýbali v čase potreby, aby si nebola odmietnutá s nemúdrymi a neopatrnými
pannami.
 314 Kniha I.
K a p i t o l a 18.
Ďalšie súženie našej Kráľovnej, z ktorých niektoré dopustil Boh
prostredníctvom tvorov a starého hada
689. Najvyšší bol pre nebeskú Kňažnú naďalej ukrytý a utajený; a
k tomuto preveľkému súženiu Boh pridal ďalšie, aby rozmnožil Jej zá-
sluhy, milosti a odmenu a tým stále viac a viac roznecoval lásku tejto
nebeskej Panej. Veľký drak a starý had stále strážil a pozoroval hrdinské
skutky najsvätejšej Márie; nemohol síce vypozorovať Jej vnútorné úkony,
pretože tie boli pred jeho zrakom skryté, ale starostlivo skúmal Jej vonkaj-
šie skutky, ktoré boli také vysoké a dokonalé, že popudili jeho pýchu
a rozhorčili tohoto závistlivého nepriateľa. Čistota a svätosť dieťaťa Márie
ho neopísateľne trýznila.
690. S buričskou zlosťou zvolal schôdzku pekelných vodcov, aby sa
o tomto prípade poradil s vyššími pekelnými mocnosťami. Oslovil ich asi
takto: "Veľké víťazstvo, ktoré sme dosiaľ na svete dosiahli, keď sme získali
tak veľa duší, úplne poddané našej vôli - obávam sa s úzkosťou - že
prekazí a zmarí Žena. Také nebezpečenstvo nemôžeme brať na ľahkú
váhu, lebo sme boli varovaní hneď po našom stvorení a neskoršie sme po-
čuli potvrdenie tohoto rozsudku, že Žena potrie našu hlavu (Gn 3,15). Preto
musíme byť ostražití a odložiť všetku bezstarostnosť. Boli ste už upozornení
na dieťa, ktoré sa narodilo z Anny a rastie vekom a zároveň sa vyznamenáva
cnosťami. Venoval som starostlivú pozornosť všetkým Jej
skutkom a pohybom, ale nemohol som u Nej nájsť účinky semena
hriechov, ktoré sa obyčajne ukazujú pri otváraní rozumu a keď začínajú
účinkovať vášne u ostatných Adamových dietok. Vždy som Ju videl sú-
stredenú a nanajvýš dokonalú a nepodarilo sa mi nakloniť alebo prinútiť
Ju, aby sa dopustila najmenšej ľudskej nedokonalosti, ktoré sú u ostatných
detí prirodzené. Preto sa bojím, že to môže byť tá Vyvolená, totiž Matka
Toho, ktorý sa má stať človekom."
691. "Predsa však nie som o tom celkom presvedčený, pretože sa
narodila ako všetky iné ženy a je podrobená obyčajným zákonom
prirodzenosti. Jej rodičia sa modlili a priniesli obete na zmierenie za Jej
i svoje hriechy a priniesli Ju do chrámu ako iné ženy. Ale i keby nebola
onou vyvolenou a našu nepriateľkou, jej detstvo smeruje k veľkým veciam
a Jej vynikajúce cnosti a svätosť sú prísľubom ešte väčších vecí neskoršie.
Tiež nemôžem zniesť Jej múdrosť a opatrnosť, s akou vykonáva
všetky svoje záležitosti. Jej múdrosť ma doháňa k zúrivosti, Jej
 Zväzok prvý 315
skromnosť ma dráždi, Jej pokora ma ničí a premáha a celé Jej správanie
ma popudzuje k neznesiteľnej zlosti. Nenávidím Ju viac než všetky ostatné
Adamove dietky. Je v Nej nejaká zvláštna sila, ktorá mi často znemožňuje
prístup k Nej; ak na Ňu útočím vnuknutiami, Ona ich nepripustí
a všetko moje úsilie u Nej bolo doteraz bezvýsledné. Preto je pre nás veľ-
mi dôležité, aby sme našli nejaký prostriedok; a musíme napnúť všetky
sily, aby naša moc azda nebola zničená. Túžim po zničení tejto duše viac
než po zničení celého sveta. Povedzte mi teda, aké prostriedky a úskoky
musíme použiť, aby sme Ju premohli. Dám veľkú a bohatú odmenu tomu,
komu sa podarí priviesť Ju k pádu."
692. Túto záležitosť pretriasali v tomto zmätenom zhromaždení, ktoré
zvolali len pre naše zničenie, a jeden náčelník tohto hrozného koncilu povedal:
"Náčelník a pán náš, neznepokojuj sa pre takú maličkosť, veď
malá, slabá deva nemôže byť taká nepremožiteľná a mocná, ako my všetci,
ktorí ťa nasledujeme. Ty si zviedol Evu (Gn 3,4) a strhol si ju z jej vysokého
postavenia, ktoré zastávala a cez ňu si premohol tiež jej hlavu
Adama; teda prečo by si nemal premôcť túto Ženu, pochádzajúcu z jej potomstva,
narodenú po prvom páde? Sľúb si i teraz také víťazstvo; a aby si
ho dosiahol, my vytrváme a budem Ju pokúšať, i keby mnohokrát odolala
a ak bude potrebné, nezastavíme sa a vzdáme sa niečoho z našej veľkosti
a hrdosti v nádeji, že Ju nakoniec zvedieme. A ak toto nestačí, pokúsime
sa zničiť Jej česť alebo život."
693. Iní zlí duchovia ešte pripojili svoje rady a povedali Luciferovi:
"Zo skúsenosti vieme, mocný náčelník, že najúčinnejší prostriedok pre
pád mnohých duší je, keď použijeme iných tvorov; ich pomocou sme často
dosiahli úspech, kde sme ináč nič nezmohli. Pripravme si teda plán
a týmto spôsobom dosiahneme skazu tejto Ženy. Najprv zistíme najvhodnejší
čas a najlepšiu príležitosť. Nadovšetko je nutné, aby sme Ju prezieravosťou
a šikovnosťou, prešibanosťou prinútili, aby nejakým hriechom
stratila milosť. Akonáhle stratí túto podporu a baštu spravodlivých, budeme
Ju môcť prenasledovať a polapíme Ju v Jej opustenosti a nebude nikoho,
kto by Ju vytrhol z našej moci; a musíme sa vynasnažiť, aby stratila
dôveru v akúkoľvek pomoc."
694. Lucifer poďakoval za tieto povzbudzujúce rady svojich nasledovníkov
a spolupôvodcov zločinov. Rozkázal tým, ktorí boli v zle
najprehnanejší a povzbudzoval ich, aby ho pri tomto ťažkom podniku
sprevádzali, lebo to nechcel zveriť iným rukám. Hoci mu zlí duchovia pomáhali,
sám osobne vždy prvý pokúšal Máriu i Jej najsvätejšieho Syna na
púšti ako aj po celý ich život, ako neskoršie uvidíme.
 316 Kniha I.
695. V tomto istom čase naša nebeská Kňažná pokračovala vo vzdychaní
a zármutku nad neprítomnosťou svojho Milého a v takom stave Ju
našla pekelná horda, keď vyrazila, aby Ju začala pokúšať. Avšak božská
moc, ktorá Ju zatienila, bránila Luciferovmu útoku, takže sa k Nej nemohol
úplne priblížiť, ani nemohol uskutočniť všetko, čo zamýšľal. Z dopustenia
Božieho vzbudil tento pekelný zástup v Jej schopnostiach mnohé pokušenia
a rôzne myšlienky na najhoršie neprávosti a hriechy, lebo Boh
usúdil, aby to Matke milosti nebolo cudzie, ale aby bola skúsená vo všetkých
veciach, hoci mala ostať v pokušeniach bez hriechu, ako bol neskôr
Jej najsvätejší Syn.
696. Nie je možné si predstaviť, ako veľa trpelo v tejto novej zrážke
najčistejšie a najnevinnejšie srdce Márie, keď Ju napádali pokušenia Jej
také cudzie, také vzdialené Jej nevýslovnej čistote a ušľachtilosti Jej
nebeskej Mysle. Keď starý had pozoroval zármutok a slzy tejto veľkej Panej,
domnieval sa zaslepený pýchou a nepoznajúc nebeské tajomstvá, že
v dôsledku toho získa nad ňou väčšiu moc. Preto povzbudzoval svojich
pekelných pomocníkov slovami:“ Teraz Ju prenasledujme, teraz Ju prenasledujme!
Zdá sa, že už dosahujeme svoj cieľ, lebo sa cíti zarmútená, čo je
otvor pre stratu odvahy." V tomto mylnom presvedčení Jej vnukali nové
myšlienky skľúčenosti a zúfalstva a napádali Ju hroznými predstavami,
ale márne; lebo tento čistý kameň bol utvrdený príležitosťami vznešených
cností a preto teraz vydával tým hojnejšie iskry a plamene božskej lásky.
Naša nepremožiteľná Kráľovná bola povznesená nad tento pekelný oddiel,
takže Jej vnútro nejavilo žiadne znaky zmeny pri takých hrozných poku-
šeniach, ibaže sa tým viac sústredila na konanie neporovnateľných cností
a povolila plameňom božskej lásky, ktoré sálali v Jej vnútri ešte do väčšej
výšky.
697. Drak, hoci videl Jej odvahu a vytrvalosť a cítil silu božskej pomoci,
nevedel nič o skrytej múdrosti a opatrnosti našej najvyššej Kráľovnej.
Napriek tomu zotrval vo svojej pýche a napádal toto BOŽIE MESTO
rôznymi cestami a spôsobmi boja. Tento úskočný nepriateľ v tomto boji
často menil bojové nástroje, ale jeho mašinéria bola iba ako slabé sršňové
žihadlo proti diamantu alebo diamantovému múru. Naša Kňažná bola tá
statočná žena (Prísl 31,11), ktorej srdce Jej muža úplne dôveruje, bez najmenšej
obavy, že jeho dôvera v Nej bude sklamaná. Jej ozdobou bola
statočnosť (Prísl 31,25), ktorá Ju naplňovala krásou a zaodiata bola čistotou
a láskou, ktoré Jej slúžili ako helma. Nečistý a pyšný had nemohol
pozrieť na tohoto Tvora bez opätovanej slepej zúrivosti a zmätku; a preto
sa rozhodol pozbaviť Ju života a hordy zlých duchov hneď začali praco-
 Zväzok prvý 317
vať za týmto cieľom s vypätím všetkých síl. V tomto pokuse zotrvali krátky
čas, ale so žiadnym výsledkom.
698. Veľmi som sa divila, keď som poznala toto skryté tajomstvo,
a najmä keď som pozorovala zúfalé počínanie, s akým bolo dovolené Luciferovej
zúrivosti postupovať proti najsvätejšej Márii v Jej útlom veku
a keď som videla skrytú a bdelú ochranu a obranu Najvyššieho. Videla
som, aký pozorný bol Pán voči svojej Vyvolenej a Jedinej medzi tvormi
a súčasne som videla, ako celé peklo bolo vybičované k zúrivosti proti
Nej a ukazovalo voči Nej s najväčšou nenávisťou taký hnev, aký dosiaľ
neprejavilo voči žiadnemu inému tvorovi; a videla som, ako Boh ľahko
zmaril pekelnú moc a prešibanosť. Ó, Lucifer, ktorý si viac než nešťastný!
Ako veľmi pýcha a chvastanie prevyšuje tvoju silu! (Iz 16,6). Si veľmi
slabý a bezmocný, napriek tvojej vypínavej domýšľavosti; prestaň si natoľko
dôverovať a neočakávaj víťazstvá, lebo slabé dieťa drví tvoju hlavu
a v každom ohľade porazeného a úplne premoženého posiela ťa späť do
pekla. Uznaj teraz, že málo môžeš a málo vieš, keď si ani nevedel o tajomstvách
Kráľa. Uznaj teraz, že Jeho moc ťa pokorila nástrojom, ktorým
si ty pohŕdal, slabou Ženou, dieťaťom s jeho prirodzenou slabosťou. Ó,
aká očividná by sa stala tvoja nevedomosť aj voči ľuďom, keby chceli použiť
ochranu Najvyššieho a príklad, napodobňovania a príhovor tej víťaznej
a nepremožiteľnej Panej anjelov a ľudí!
699. Pri týchto rôznych pokušeniach a bojoch sa najsvätejšia Mária
neprestajne vrúcne modlila a volala k Pánovi: "Teraz, môj najvyšší Bože,
keď som sužovaná, buď so mnou (Ž 90,15), teraz, keď k Tebe volám
celým svojím srdcom a hľadám Tvoje ospravedlnenie (Ž 118,145), skloň
sluch k mojim modlitbám; keď teraz trpím také násilie, odpovedz za mňa
(Iz 38,14). Ty, môj Pane a Otče, buď moja sila a útočište (Ž 30,4) a pre
Tvoje sväté meno ma vysloboď z nebezpečenstva; Ty ma povedieš bezpečnou
cestou a budeš ma živiť ako svoju dcéru." Opakovala tiež mnohé
tajomstvá zo svätého Písma, najmä úryvky žalmov, ktorými volala o pomoc
proti neviditeľným nepriateľom. S týmito neprekonateľnými zbraňami
nestrácala ani v najmenšom vnútorný pokoj, vyrovnanosť a odovzdanosť,
ba skôr ešte viac sa nimi riadila, povzniesla svojho ducha, a tak
bojovala so satanom, odporovala mu a premohla ho na nevýslovnú radosť
Pána a pre svoju väčšiu zásluhu.
700. Keď presvätá Panna úspešne vybojovala tie tajné pokušenia
a boje, had začal nový útok prostredníctvom tvorov. Pre ten účel podnietil
iskry súťaživosti a závisti voči najsvätejšej Márii v srdciach dievčat, ktoré
spolu s Ňou bývali v chráme. Tejto nákaze bolo oveľa ťažšie odporovať,
pretože vznikla z presnosti, ktorou naša nebeská Kňažná vynikala pri
 318 Kniha I.
konaní všetkých cností a rástla pri tom v múdrosti a milosti u Boha aj
u ľudí. Máriina presnosť pichala ctižiadostivé devy a kde je ctižiadosť
taká pichaná, tam aj pravé svetlo cnosti zaslepuje v úsudku a nakoniec zapáli
plameň nevraživosti. Had tajným vnukaním presvedčil tieto jednoduché
dievčatá, že svetlo tohoto slnka, najsvätejšia Mária, ich zatieni
a spraví bezvýznamné; že pre Ňu kňazi a učiteľka jasnejšie vidia ich nedbalosti;
a jedine Mária je od všetkých uprednostňovaná v oceňovaní
a úsudkoch.
701. Spoločnice našej Kráľovnej dovolili, aby diabol zasial toto zlé
semeno do ich sŕdc, lebo boli nedbalé a málo skúsené v duchovných veciach
a nechali ho rásť, až vyrástlo v akýsi vnútorný odpor voči najčistej-
šej Márii a tento v hnev. Naplnené týmto hnevom začali na Ňu pozerať
nevraživo a prejavovať Jej nenávisť, lebo nemohli zniesť skromnosť tejto
nevinnej Holubičky. Drak ich popudzoval a svojím hnevom už prenikol
niektoré z týchto neopatrných dievčat. Pokušenia pokračovali a ich účinky
sa už začali prejavovať. Dievčatá začali kuť pikle, lebo nevedeli, aký duch
v nich pracuje. Dohodli sa, že budú trápiť a prenasledovať neznámu Kňaž-
nú sveta, kým Ju neprinútia, aby opustila chrám. Zavolali Ju teda na bok,
zasypali Ju ostrými slovami a jednali s Ňou veľmi pyšne. Nazvali Ju pokrytcom,
vytýkali Jej, že baží po získaní priazne kňazov a učiteľky a snaží
sa zahanbiť ostatné dievčatá žalobami a zväčšovaním ich chýb, a zatiaľ
Ona sama je zo všetkých najneužitočnejšia, teda zaslúži si ich nenávisť
ako ich nepriateľka.
702. Tieto urážky i mnohé obvinenia znášala najmúdrejšia Panna bez
nepokoja a s rovnakou pokorou. Odvetila im: "Moje priateľky a učiteľky,
zaiste máte pravdu, keď hovoríte, že som najposlednejšia a najnehodnejšia
z vás; ale potom vy, sestry moje, pretože ste lepšie poučené, musíte mi
odpustiť chyby a poučiť ma v mojej nevedomosti. Preto ma veďte, aby
som bola schopná robiť všetko lepšie a konať podľa vášho zaľúbenia.
Prosím vás, priateľky moje, neodopierajte mi svoju dobrú vôľu, ktorú si
chcem úprimne zaslúžiť, hoci som taká nedokonalá; veď vás milujem
a ctím ako vaša slúžka a budem vás poslúchať vo všetkom, v čomkoľvek
si budete priať poznať moju dobrú vôľu. Rozkážte mi teda a povedzte, čo
si odo mňa prajete."
703. Tieto pokorné a láskavé slová najpokornejšej Márie neobmäkčili
zatvrdnuté srdcia Jej družiek a spoločníčok, lebo boli proti Nej nakazené
jedovatou zlosťou draka. Práve Jej milá pokora ho tým viac rozzúrila
a tento sladký protiliek na jedovaté uhryznutie zmenil na prostriedok pre
podnietenie otvoreného hnevu proti Nej, ktorá bola veľkým znakom na
nebi (Zjv 13,15). Toto prenasledovanie trvalo veľa dní, v ktorých sa
 Zväzok prvý 319
nebeská Pani márne snažila utíšiť nenávisť svojich spoločníčok pokorou,
trpezlivosťou, skromnosťou a znášanlivosťou. Satan sa stával tým smelší
a vnukal im mnohé myšlienky plné zaslepenosti a povzbudzoval, aby sa
vrhli na tohoto najpokornejšieho baránka a utýrali Ju, hoci natoľko, aby
z toho zomrela. Avšak Pán nedopustil uskutočňovanie takého svätokrádež-
ného úmyslu a nanajvýš im bolo dovolené, aby Ju slovami urážali a niekoľkokrát
uderili. O tejto hádke sa učiteľka dievčat ani kňazi nedozvedeli
a najsvätejšia Mária získala v tej dobe nesmierne zásluhy pred tvárou Najvyššieho,
lebo využívala túto príležitosť na konanie všetkých cností ako
voči Bohu tak i voči tvorom, ktorí Ju prenasledovali a nenávideli. Konala
hrdinské skutky lásky a pokory, splácajúc dobrým za zlé, dobrorečením za
zlorečenie, modlitbou za rúhanie (1Kor 4,13), plniac vo všetkom čo najdokonalejšie
najvyššie požiadavky božského zákona. Pred Pánom konala
najvyššiu cnosť tým, že sa modlila za Jeho tvorov, ktorí Ju prenasledovali;
a u anjelov budila veľký obdiv sebapokorovaním, akoby bola najbiednej-
šia zo všetkých smrteľníkov a zasluhovala si, aby sa s ňou tak jednalo. Vo
všetkých týchto veciach vynikala nad všetko pochopenie ľudí a nad všetky
zásluhy serafínov.
704. Jedného dňa sa stalo, že dievčatá povzbudzované diabolským
vnuknutím priviedli Máriu do odľahlej izby, kde si mohli počínať bezpeč-
nejšie. Tu Ju zasypali nesmiernymi urážkami a krivdami a snažili sa Ju zoslabiť
alebo rozhnevať a priviesť jej pokojnú skromnosť k nejakému
prenáhlenému skutku. Pretože však Kráľovná cností nesmela ani na okamih
podľahnúť hriechu, ukázala sa skalopevná a odpovedala im veľmi
láskavo a vľúdne. Jej spoločnice boli svojím neúspechom nesmierne podráždené
a dali sa do prenikavého kriku, takže ich bolo počuť až v chráme
a tento nezvyklý hluk spôsobil veľký údiv a znepokojenie. Kňazi i učiteľ-
ka sa náhlili k miestu, odkiaľ krik vychádzal a Pán dopustil na svoju Nevestu
nové pokorenie, lebo keď sa spytovali na príčinu sporu, zatiaľ čo
najpokornejšia Holubička mlčala, ostatné dievčatá zlostne odpovedali:
"Mária z Nazareta nás svojím správaním všetky privádza do sporov a há-
dok; lebo za vašej neprítomnosti nás veľmi rozčuľuje a popudzuje, takže
nebude možné s Ňou pokojne bývať, ak neopustí chrám. Keď Jej neurobí-
me po vôli, stáva sa neznesiteľná; keď Ju napomíname, robí si z nás posmech,
s predstieranou pokorou padá pred nami tvárou na zem a potom sa
háda znovu, až nás všetky doháňa do kriku."
705. Kňazi a učiteľka vzali Paniu sveta do inej izby a tam Ju prísne
pokarhali, lebo plne verili žalovaniu jej spoločníčok a keď Ju napomenuli,
aby sa polepšila a správala sa ako deva žijúca v dome Božom, pohrozili
Jej vylúčením z chrámu, ak sa nebude lepšie správať. Táto hrozba bola
 320 Kniha I.
najkrutejší trest, ktorý Jej mohli dať, aj keby bola vinná; a krutejší bol, že
sa nedopustila ani jednej viny, ktoré Jej pričítali. Ktokoľvek obdrží od
Pána iba trochu porozumenia o hlbokej pokore najsvätejšej Márie, pochopí
tiež trochu účinky týchto tajomstiev v Jej nevinnom srdci; lebo sa považovala
za najbiednejšiu z tvorov zrodených zo ženy, za absolútne
nehodnú žiť medzi nimi a zaťažovať zem svojou prítomnosťou. Tá hrozba
kruto drásala srdce najmúdrejšej Panny a so slzami odpovedala kňazom:
"Majstri moji, uznávam dobrodenie, ktoré mi dávate, keď ma karháte
a poučujete, najnehodnejšiu a opovrhnutia najhodnejšieho tvora; ale
prosím vás, odpustite mi, vy, ktorí ste služobníci Najvyššieho, prehliadnite
moje chyby a veďte ma vo všetkom tak, aby som sa polepšila a odteraz
spôsobila radosť Jeho Velebnosti aj mojím sestrám a spoločníčkam.
S milosťou Pána si to znovu umieňujem a začnem hneď od dneška."
706. Naša Kráľovná dodala ešte ďalšie slová plné roztomilej nevinnosti
a skromnosti a na to Ju učiteľka a kňazi prepustili, keď jej ešte raz
na srdce kládli pravdy, ktoré Ona sama najmúdrejšie učila. Najpokornejšia
Mária sa hneď odobrala k svojim spoločníčkam, padla pred ich nohami na
tvár a prosila ich o odpustenie, ako by sa bola skutočne dopustila tých previnení,
ktoré Jej pripisovali, Ona, Matka všetkej nevinnosti. Tentoraz Ju
dievčatá prijali priaznivejšie, lebo sa domnievali, že Jej slzy sú dôsledkom
trestu a napomenutia kňazov a učiteľky, ktorých ony prinútili k takému
prísnemu jednaniu svojimi zle ovládanými vášňami. Drak, ktorý tajne zosnoval
celú túto zápletku, nutkal neobozretné srdcia všetkých týchto diev-
čat ešte k väčšej pýche a namyslenosti a pretože dosiahli, že kňazi mali teraz
o nich lepšiu mienku, pokračovali ešte s väčšou smelosťou a zľahčovali
i znižovali dobré meno najčistejšej Panny. Preto podľa diabolského
vnukania vymýšľali nové obvinenia a klamstvá; ale Najvyšší nikdy nepripustil,
aby povedali niečo veľmi závažné, čo by zneuctilo Tú, ktorú si
vyvolil za najsvätejšiu Matku svojho Jednorodeného. Dopustil iba rozjatrovanie
a klam dievčat, ale nedopustil, aby išli ďalej ako k preháňaniu
niektorých veľmi malých chybičiek, o ktorých mali iba domnienku, ale
obviňovali Ju, ako by sa ich bola dopustila. Okrem toho Boh dovolil, aby
si pomáhali mnohými dievčenskými pletkami, ku ktorým ich viedla vlastná
roztržitosť. V týchto rôznych spôsoboch a napomínaniach učiteľky
a kňazov naša najpokornejšia Pani, Mária, našla mnoho príležitostí pre
konanie cností, rozmnoženie darov Najvyššieho a na zvýšenie svojich zá-
sluh.
707. Pri tom všetkom si naša Kráľovná počínala s plnou dokonalos-
ťou pred tvárou Pána, ktorý sa kochal v ľúbeznej vôni pokorného nardu
(Vľp 8,13), týraného a opovrhovaného tvormi, ktorí Ju nepoznali. Ona po-
 Zväzok prvý 321
kračovala ďalej vo svojom volaní a vzdychaní po svojom neprítomnom
Miláčikovi a pri jednej takej príležitosti povedala: "Moje najvyššie Dobro
a Pane nekonečného milosrdenstva, nie je div, že všetky tvory ma
nenávidia a povstávajú proti mne, keď Ty, môj Pán a Stvoriteľ si ma opustil.
Moja nevďačnosť si to plne zaslúži; ja Ťa však predsa budem vždy
uznávať a vyznávať ako svoje útočište a môj poklad. Ty jediný si môj
Boh, môj Milý a môj odpočinok. Keď si teda pre mňa tým, ako si môže
moje utrápené srdce odpočinúť? Tvory mi spôsobujú len to, čo konať
majú, ale nezachádzajú v tom tak ďaleko, ako si zaslúžim, pretože Ty, ó,
Pane a Otče, si taký štedrý pri odmenách a taký šetrný pri trestoch. Dlh
mojich nedbalostí splať, ó Pane, mojím zármutkom, ktorý mám zo straty
Tvojej vnútornej prítomnosti a štedrou rukou odplať tie dobrodenia
a požehnania, ktoré pre mňa získali tvoji tvorovia tým, že ma prinútili
uznať Tvoju dobrotu a moju nízkosť. Pozdvihni, ó Pane, núdznu zo zemského
prachu a obnov ju, úbohú a najopovrhnutejšiu z tvorov a potom mi
ukáž svoju Tvár a budem spasená" (Ž 79,4).
708. Nie je možné, ani to nie je potrebné, hovoriť o všetkom, čo pre-
žila naša Kráľovná v tejto skúške svojich cností. Ale ak Ju necháme predbežne
v chráme a budeme pozorovať Jej správanie, budeme v Nej mať
živý príklad poučujúci nás, ako znášať s radosťou všetky ťažkosti, bolesti
a boje, ktoré sú natoľko potrebné pre zadosťučinenie za naše hriechy
a radi skloníme svoju šiju pod jarmo umŕtvovania. Naša najnevinnejšia
Holubička nemala žiaden hriech ani ľstivosť, a predsa s pokornou mlčanlivosťou
a trpezlivosťou znášala neodôvodnenú nenávisť a prenasledovanie.
Zahanbime sa v Jej prítomnosti, že nepatrné urážky považujeme za
nenapraviteľné ubližovanie, ktoré sa musí pomstiť; kdežto všetky urážky
akéhokoľvek druhu, ktoré spôsobujú Bohu Jeho nepriatelia, sa považujú
za nepatrné. Najvyšší bol síce dosť mocný, aby Ju zachránil pred všetkým
prenasledovaním, ale potom by nebol mohol ukázať svoju moc tým, že Ju
z toho vyviedol bez pohromy; ani by Jej nebol mohol dať takú vzácnu
záruku svojej lásky a Ona by nebola mohla obrať sladké ovocie lásky voči
svojim nepriateľom a prenasledovateľom. My sa stávame nehodní takého
veľkého požehnania tým, že pozdvihujeme svoj hlas proti tvorom, kedykoľvek
sa nám krivdí a naše pyšné srdce sa búri i proti samotnému Bohu,
ktorý riadi všetky veci, lebo sa nechce poddať svojmu Stvoriteľovi
a Zmieriteľovi, ktorý vie, čo potrebujeme pre svoju spásu.
Poučenie Kráľovnej nebies, najblahoslavenejšej Márie
709. Dcéra moja, príklad týchto udalostí môjho života nech ti je poučením
a vodidlom. Skrývaj tento príklad vo svojom vnútri s láskou ako
 322 Kniha I.
poklad a nech rozšíri tvoje srdce, aby bolo schopné s radosťou prijímať
prenasledovanie a ohováranie tvorov, kedykoľvek sa ti dostane také
šťastie. Synovia zatratenia, ktorí slúžia márnostiam, nevedia, aký poklad
je znášať príkoria a odpúšťať ich a vystatujú sa pomstou, ktorá už aj pod-
ľa požiadaviek prirodzeného rozumu je trestuhodná a pochádza zo srdca
skôr brutálneho a zvieracieho ako z ľudského. Naproti tomu ten, kto veľ-
kodušne odpúšťa urážky a zabúda na ne, neholduje hroznej, brutálnej pomste,
i keby nemal vieru v Boha ani svetlo evanjelia, stáva sa šľachetný
a veľký.
710. Keď sa neprávosť pomsty tak protiví už zákonom prírody, uváž,
dcéra moja, ako veľmi sa potom protiví milosti, akí odporní a ohavní sú
pomstychtiví ľudia v očiach môjho najsvätejšieho Syna, ktorý sa stal
človekom, trpel i zomrel iba preto, aby odpustil a od Všemohúceho získal
odpustenie urážok spáchaných ľudským pokolením. Pomsta smeruje proti
všetkým snahám celého Jeho života a proti celej Jeho prirodzenosti; pomstivý
človek ničí úplne ako Boha samého, tak i Jeho dielo. A za túto
snahu zaslúži si plným právom, aby ho Boh zničil s celou svojou Mocou.
Medzi človekom, ktorý trpí a odpúšťa urážky a medzi človekom pomstychtivým
je ten istý rozdiel ako medzi jediným dedičom a nepriate-
ľom na smrť; tento podnecuje hnev Boží, kdežto dedič dostáva všetko
požehnanie, lebo touto cnosťou najlepšie ukazuje na sebe obraz nebeského
Otca.
711. Prajem si, ó duša, aby si pochopila, že trpieť urážky a úplne ich
odpúšťať, aby sme sa zaľúbili Pánovi, bude v Jeho očiach príjemnejšie,
ako keby si si z vlastnej vôle volila najprísnejšie pokánie a preliala pre
Neho svoju krv. Pokoruj sa pred tými, ktorí ťa prenasledujú, miluj ich
a modli sa za nich s úprimným srdcom; tým si nakloníš lásku Božieho
srdca, povznesieš sa k dokonalosti a svätosti a budeš vo všetkom premá-
hať peklo. Veľký drak, ktorý prenasleduje všetkých ľudí, bol mnohokrát
zahanbený mojou pokorou a tichosťou, lebo jeho pýcha a zlosť nemôže
zniesť pohľad na tieto cnosti a utekal pred nimi rýchlejšie ako slnečné
lúče. Ja som dosiahla veľké víťazstvo pre svoju dušu a dobyla slávne triumfy
pre slávu Božiu. Kedykoľvek niektorý tvor povstal proti mne, nepocítila
som žiaden hnev proti nemu, lebo som dobre vedela, že je to nástroj
Najvyššieho riadený Jeho Prozreteľnosťou predovšetkým pre moje dobro.
Toto vedomie a myšlienka, že je to tvor môjho Pána, schopný milosti,
roznietili vo mne ozajstnú lásku a väčšiu vrúcnosť k nemu a nemala som
pokoj, pokým som sa mu nemohla odmeniť za dobrodenie, akým je prenasledovanie,
tým, že som preň dosiahla, pokiaľ to bolo možné, život večný.
 Zväzok prvý 323
712. Preto sa snaž a usiluj nasledovať ma v tom, čo si poznala a napí-
sala. Prejavuj veľkú tichosť, znášanlivosť a prívetivosť voči tým, ktorí ťa
znepokojujú; v srdci si ich úprimne váž a neodnímaj pomstu svojmu Pá-
novi tým, že by si sa pomstila na Jeho nástroji a neodmietaj neoceniteľný
drahokam bezprávia. Pokiaľ to od teba záleží, vždy odplácaj dobrým za
zlo 9Rim 12,14), dobrodením za bezprávie, láskou za nenávisť, chválou
za pohanenie, dobrorečením za zlorečenie. Tak budeš dokonalá dcéra tvojho
Otca (Mat 5,42), milovaná nevesta tvojho Pána, moja priateľka a najmilšia
dcéra.
K a p i t o l a 19.
Najvyšší osvietil a presvedčil kňazov o úplnej nevine
najsvätejšej Márie; oznámili Jej, že Jej matka, svätá Anna,
čoskoro zomrie a v hodine jej smrti bola pri nej
713. Pán však nespal ani nedriemal (Ž 120,4) v dobe nárekov svojej
milovanej nevesty Márie, hoci konal, akoby Ju nepočul kochajúc sa v predlžovanej
skúške Jej trápenia, ktoré Jej poskytovalo mnohé slávne víťazstvá
a obdiv i chválu nebeských duchov. V nezmenšenej miere pokračoval
tlejúci oheň prenasledovania, o ktorom sme sa už zmienili, aby tento Fé-
nix - Mária - mala príležitosť mnohokrát sa obnoviť z popola svojej pokory
a Jej najčistejšie srdce sa opäť a opäť znovuzrodilo pre dosiahnutie
novej hodnosti a stavu božskej milosti. Keď však prišiel čas príhodný pre
uskutočnenie tejto slepej nenávisti a žiarlivosti oných diablom zvedených
dievčat, aby ich nezbednosť úplne neznehodnotila Tú, ktorá mala byť veľ-
ká postavením i milosťou, Pán vo sne prehovoril ku kňazovi a povedal
mu: "Moja služobnica Mária je v mojich očiach príjemná, je moja dokonalá
a jediná vyvolená a je úplne nevinná vo všetkom, z čoho Ju obviňujú."
To isté zjavil tiež Anne, učiteľke dievčat. Ráno sa potom kňaz
i učiteľka zhovárali o posolstve, ktoré obidvaja obdržali. Majúc teraz istotu
ľutovali klam, ku ktorému ich zviedli, zavolali Princeznú Máriu
a žiadali Ju o odpustenie za to, že uverili nepravdivým správam dievčat
a prisľúbili Jej potrebnú nápravu i ochranu pred prenasledovaním a náležité
opatrenia proti nim.
714. Ona, Matka a Pôvodkyňa pokory, keď vypočula ich slová, povedala
kňazovi aj učiteľke: "Predstavení moji, som skutočne tá, ktorá si zaslúži
vaše pokarhanie a prosím vás, aby ste ma nepokladali za nehodnú
udeliť mi ho, keď si ho ako mne veľmi potrebné žiadam. Veľmi si vážim
 324 Kniha I.
styk so svojimi sestrami, s ostatnými dievčatami a nerada by som ho
stratila vlastnou vinou, lebo som im tak veľmi dlžná za to, že ma medzi
sebou trpia; ako náhradu za to dobrodenie prajem si slúžiť im vernejšie.
Ale keď rozkážete ináč, som ochotná poslúchnuť vaše prianie." Táto odpoveď
najsvätejšej Márie ešte viac posilnila a potešila kňaza a učiteľku;
schválili Jej pokornú žiadosť, ale od toho času Jej venovali zvláštnu pozornosť
a pozerali na Ňu s novou úctou a náklonnosťou. Nanajvýš pokorná
Deva poprosila o pobozkanie ruky kňazovi i učiteľke a ako obyčajne
tiež o požehnanie, s ktorým Ju prepustili. - Ako vyprahlosť a smäd po
vode vzrastie pri pohľade na čistú vodu, ktorú nemožno dosiahnuť, tak
srdce Márie, našej Panej, naplnila ľútostná túžba po utrpení. Smädiac
a planúc po božskej láske sa obávala, že v dôsledku starostlivej opatery
kňaza a učiteľky teraz stratí poklad utrpenia.
715. Vyhľadala samotu a zhovárajúc sa s Bohom povedala: "Prečo,
Pane a najmilší Majster, je toľká prísnosť voči mne? Prečo tak dlho trvá
Tvoja neprítomnosť a prečo zabúdaš na tú, ktorá bez Teba nemôže žiť?
V tejto predĺženej osamelosti a odlúčenia od Tvojej sladkej prítomnosti
ma tešilo, že si mi poskytol zármutok a utrpenie pre Teba ako záruku Tvojej
náklonnosti - ale ako teraz budem môcť žiť vo svojej opustenosti bez
tejto útechy? Prečo si, Pane, tak skoro stiahol odo mňa svoju štedrú ruku,
keď si mi odoprel toto dobrodenie? Kto okrem Teba mohol zmeniť zmýš-
ľanie kňazov a učiteľky? Ja si však nezaslúžim zisk z ich láskavého karhania,
ani nie som hodna znášať utrpenie, tak ako si nezaslúžim Tvoju najláskavejšiu
návštevu a milú prítomnosť. Ak som nebola hodná páčiť sa Ti,
Otče a Pane môj, chcem svoju nedbalosť napraviť. Moja stiesnená duša
nemôže nájsť úľavu, pokým jej chýba útecha Tvojej prítomnosti. Neprestávam
však dúfať, že Tvoje božské zaľúbenie, Ženích môj, sa splní vo
všetkom."
716. Pre osvietenie kňazov i učiteľky v prípade Márie sa zmiernilo
prenasledovanie dievčat. Tiež Pán ich brzdil a zabránil diablovi, aby ich
popudzoval. Avšak čas, po ktorý bol od Nej vzdialený a ukrýval sa pred
touto nebeskou Nevestou, trval (napodiv) desať rokov. Najvyšší síce niekoľkokrát
prerušil túto neprítomnosť, ale nebolo to často a robil to s men-
šou štedrosťou a nežnosťou ako v prvých rokoch Jej detstva. Túto neprí-
tomnosť ustanovil Pán preto, aby sa naša Kráľovná mohla cvičiť vo všetkých
cnostiach a v každej dokonalosti a stala sa hodná dôstojnosti, pre
ktorú Ju Najvyšší určil. Lebo keby bola stále dostávala také nazeranie na
Jeho Velebnosť, ako sme popísali v štrnástej kapitole tejto knihy, nebola
by mohla, podľa všeobecného poriadku, trpieť ako obyčajný tvor.
 Zväzok prvý 325
717. Avšak počas tohto odlúčenia a neprítomnosti Pána, hoci najsvä-
tejšia Mária nemala priame videnie božskej podstaty i anjelov, ako sme sa
vyššie zmienili, Jej najsvätejšia duša a mocnosti dostali viac darov milosti
a nadprirodzených osvietení, ako ich obdržali všetci svätí, lebo v tom sa
Božia ruka nikdy od Nej nestiahla. Ale pri porovnávaní s častými náv-
števami Pána v prvých rokoch nazývame stav, keď bola dlho zbavená
Jeho prítomnosti, neprítomnosťou a vzdialením Pána. Začalo to osem dní
pred smrťou Jej otca svätého Joachima, potom Ju začalo prenasledovať
peklo a po ňom nasledovalo prenasledovanie tvorov. Toto trvalo až do
dvanásteho roku veku Kňažnej. Keď prekročila tento vek, istého dňa Jej
anjeli oznámili bez toho, aby sa ukázali: "Mária, podľa ustanovenia Najvyššieho
nadišiel teraz koniec života Tvojej svätej matky Anny. Pán rozhodol,
že ju vyslobodí z väzenia smrteľného tela a privedie jej námahy ku
šťastnému splneniu."
718. Pri tejto neočakávanej a bolestnej správe sa milujúce srdce Dcé-
ry naplnilo súcitom. Vrhla sa pred Najvyšším na tvár a vysielala vrúcne
modlitby za šťastnú smrť svojej svätej matky týmito slovami: "Kráľ vekov,
neviditeľný a večný Pane, nesmrteľný a všemohúci Stvoriteľ vesmí-
ru, hoci som iba prach a popol a musím vyznať, že mnoho dlhujem Tvojej
Velebnosti, nebude sa mi preto brániť hovoriť k svojmu Pánovi (Gn
18,17), a preto vylievam pred Tebou svoje srdce a dúfam, Bože môj, že
neodmietneš tú, ktorá vždy vyznávala Tvoje sväté Meno. Prepusti, ó Pane,
v pokoji Tvoju služobnicu, ktorá s nepremožiteľnou vierou a dôverou sa
snažila konať podľa Tvojej vôle. Daj, nech víťazne vyjde z boja s nepriateľmi
a vojde do brán Tvojich svätých vyvolených; nech Ju posilňuje
Tvoja mocná ruka; na konci jej pozemskej púte tá istá mocná pravica,
ktorá jej pomáhala kráčať po ceste dokonalosti, nech jej pomáha a dá
vojsť, Otče môj, do mieru a pokoja Tvojho priateľstva a milosti, lebo ho
hľadala vždy s úprimným srdcom."
719. Pán neodpovedal slovami na túto žiadosť svojej Milovanej, ale
Jeho odpoveďou bola obdivuhodná milosť, preukázaná Jej i jej svätej
matke Anne. Tú istú noc Jeho Velebnosť nariadila anjelom strážcom najsvätejšej
Márie, aby Ju i s telom priniesli k posteli Jej nemocnej matky
a jeden z nich zostal na Jej mieste v chráme a za tým účelom prijal vzduš-
né telo Jej podoby. Svätí anjeli poslúchli Boží rozkaz a odniesli svoju
Kráľovnú do domu a do izby Jej svätej matky Anny. Keď sa tak ocitla
u svojej matky, nebeská Pani pobozkala matkinu ruku a povedala: "Moja
matka a vychovávateľka, Najvyšší nech je tvojím svetlom a silou a nech
je zvelebený, lebo vo svojej blahosklonnosti nedopustil, aby som zostala
bez dobrodenia tvojho posledného požehnania; môžem ho teraz, matka
 326 Kniha I.
moja, obdržať z tvojej ruky." Svätá Anna udelila svoje posledné požehnanie
Márii a s prekypujúcim srdcom tiež ďakovala Pánovi za veľkú
milosť, ktorú jej udelil. Lebo poznala tajomstvo o svojej dcére a Kráľovnej
a nezabudla vysloviť svoju vďačnosť za lásku, ktorú jej Mária v tomto
okamihu preukázala.
720. Naša Kňažná sa potom obrátila ku svojej matke a pripravovala
ju na blížiacu sa smrť; okrem iných nadmieru potešujúcich slov jej povedala
aj toto: "Matka, drahá mojej duši, je potrebné prejsť bránou smrti do
života večného, ktorý očakávame. Ten prechod je trpký a bolestný, ale tiež
prospešný, lebo je božskou dobrotivosťou ustanovený ako počiatok našej
bezpečnosti a odpočinku. Sám osebe vynahradzuje nedbalosti a chyby
tvora, ktorých sa dopustil pri plnení svojich povinností. Prijmi smrť, matka
moja, s radosťou svojej duše, zaplať ňou obyčajný dlh a odíď s dôverou
do spoločenstva našich predkov, svätých patriarchov, prorokov
a spravodlivých priateľov Božích. Tam s nimi očakávaj blaženosť, ktorú
nám Najvyšší zošle vďaka nášmu Spasiteľovi a jeho vykúpeniu. Istota tejto
nádeje ti bude útechou, kým nedosiahneme plné užívanie toho, čo očakávame."
721. Svätá Anna odpovedala svojej dcére s opätovanou láskou a v duchu
radosti, ktorá bola hodna jej i takej Dcéry pri tejto príležitosti. Povedala
s materinskou nežnosťou: "Mária, moja milovaná dcéra, konaj teraz
svoju povinnosť, nezabúdaj za mňa prosiť u Pána Boha a Stvoriteľa a pripomínaj
Mu, že v tejto hodine potrebujem Jeho ochranu. Pamätaj, čo si
dlžná tej, ktorá ťa počala, po deväť mesiacov nosila vo svojom živote
a potom prsiami kojila a vždy ťa nosila vo svojom srdci. Pros Pána, dcéra
moja, aby vztiahol svoju milosrdnú ruku ku mne, Jeho neužitočnému tvorovi,
ktorý má svoj počiatok iba z Jeho milosrdenstva, aby mi teraz
v hodine smrti udelil svoje požehnanie, lebo skladám svoju dôveru, ako
som ju vždy skladala, úplne v Jeho milosrdenstvo. Neopúšťaj ma, moja
milovaná, kým nezavrieš moje oči. Budeš sirotou bez ľudskej ochrany, ale
budeš žiť pod ochranou Najvyššieho. Dúfaj v milosrdenstvá, aké preukazoval
už oddávna. Dcéra môjho srdca, kráčaj po cestách spravodlivosti
Pána a pros Ho, aby riadil tvoje snahy a schopnosti a bol tvojím učiteľom
vo svätom Zákone. Neodchádzaj z chrámu, kým si nevyvolíš svoj životný
stav a urob tak iba po náležitej porade s chrámovými kňazmi; neprestávaj
sa modliť k Pánovi, aby riadil tvoje záležitosti podľa svojho zaľúbenia.
Pros tiež, ak bude Jeho vôľou dať ti manžela, aby bol z pokolenia Júdovho
a z rodu Dávidovho. S majetkom tvojho otca Joachima a mojím, ktorý
ti bude odteraz patriť, sa podeľ s chudobnými a jednaj s nimi vždy
s láskavou štedrosťou. Maj svoje tajomstvá skryté vo svojom srdci a bez
 Zväzok prvý 327
prestania pros Všemohúceho, aby ukázal svoje milosrdenstvo a zoslal spá-
su i vykúpenie vďaka sľúbenému Mesiášovi. Žiadaj a pros Jeho nekoneč-
nú Dobrotu, aby ťa chránil a nech Jeho požehnanie zostúpi na teba spolu
s mojím."
722. Pri takých vznešených nebeských rozhovoroch blahoslavená
matka svätá Anna pocítila úzkosti nastávajúcej smrti a skloniac sa na trón
milosti, to jest do náručia svojej najsvätejšej dcéry Márie, odovzdala svoju
čistú dušu svojmu Stvoriteľovi. Keď zavrela svojej matke oči, ako svätá
Anna žiadala a pripravila jej telo do polohy pre pohreb, anjeli Kráľovnú
Máriu opäť vzali a priniesli na Jej miesto v chráme. Najvyšší nebránil sile
detinskej lásky, ktorá prirodzene spôsobila veľmi precítený zármutok nad
úmrtím matky a pocit opustenosti, keď ostala teraz už bez jej pomoci. Ale
tento zármutok bol u našej Kráľovnej veľmi dokonalý, riadený milosťami
jej nanajvýš dokonalej nevinnosti a čistoty. I v tomto zármutku chválila
Najvyššieho za Jeho nekonečné milosrdenstvo, aké prejavil Jej matke
v živote i v smrti, pričom pokračovala i vo svojom roztomilom a láskyplnom
náreku nad stále trvajúcou neprítomnosťou Pána.
723. Presvätá dcéra nemohla však poznať plný rozsah útechy, ktorú
obdržala Jej matka tým, že Ona bola prítomná pri jej smrti. Lebo dcéra nevedela
ešte o svojej vysokej dôstojnosti a o veľkom tajomstve s tým
spojenom, ako to vedela Jej matka, čo však držala stále v tajnosti, ako jej
Najvyšší prikázal. Keď však uvidela pri svojej posteli Tú, ktorá bola svetlom
Jej očí i celého sveta a mala výsadu, že mohla zomrieť v Jej náručí,
s tým sa splnili všetky priania jej smrteľného života a jej posledné okamihy
boli šťastnejšie ako všetkých smrteľníkov, ktorí do tej hodiny zomreli.
Zomrela nie tak v plnosti veku ako plná zásluh a anjel zaviedol jej presvä-
tú dušu do lona Abrahámovho, kde Ju poznali a ctili všetci patriarchovia,
proroci a spravodliví, ktorí sa tam nachádzali. Táto presvätá žena bola od
prirodzenosti obdarená veľkým, šľachetným srdcom, jasným a ku svätým
veciam sa povznášajúcim rozumom, horlivosťou, ale pritom bola plná pokoja
a mieru. Mala prostrednú postavu, o niečo menšiu ako jej dcéra, presvätá
Mária; tvár mala skôr okrúhlu, s nádychom belosti a vždy rovnomernú
a pokojnú; ale nadovšetko bola matkou Tej, ktorá mala byť Matkou
Boha samého; táto dôstojnosť sama obsahovala mnoho dokonalostí.
Svätá Anna žila iba päťdesiatšesť rokov, ktoré boli rozdelené takto: dvadsaťštyri
ročná sa zasnúbila so svätým Joachimom a zostala bezdetná dvadsať
rokov; vo veku štyridsaťštyri rokov porodila najsvätejšiu Máriu
a z tých dvanástich rokov, ktoré žila v dobe života Márie, tri roky strávila
v Jej spoločnosti a deväť za Jej pobytu v chráme, čo dohromady činí päť-
desiatšesť rokov.
 328 Kniha I.
724. O tejto veľkej obdivuhodnej žene, ako mi oznámili, niektorí vá-
žení spisovatelia vravia, že svätá Anna bola trikrát vydatá a v každom
z tých manželstiev mala dcéru, jednu z troch Márií; iní majú zas opačný
názor. Pán jedine pre svoju dobrotu mi veľmi objasnil život tejto šťastnej
svätice, ale nikdy mi oznámil, že by bola bývala vydatá aj mimo svätého
Joachima, alebo že by mala nejakú dcéru okrem Márie, Matky Kristovej.
Bezpochyby preto, že pre tento životopis, ktorý píšem, to nebolo potrebné,
nedostala som vysvetlenie, či tie iné Márie, ktoré nazývajú sestrami
blahoslavenej Panny Márie, boli alebo neboli Jej sesternice, to jest dcéry
sestry svätej Anny. Keď jej manžel, svätý Joachim, zomrel, ona bola už
štyridsaťosem ročná, a Najvyšší ju vyvolil a oddelil od pokolenia ženské-
ho, aby sa stala matkou Tej, ktorá bola povýšená nad všetko tvorstvo,
ktorú jedine Boh prevyšuje, ale je tiež Jeho Matkou. Pretože mala takú
dcéru a bola tiež starou matkou vteleného Slova, všetky národy môžu svä-
tú Anna blahoslaviť.
Poučenie najsvätejšej Kráľovnej Márie
725. Dcéra moja, najvzácnejším umením človeka je, keď vie, ako sa
má úplne odovzdať do rúk svojho Stvoriteľa, lebo On vie, prečo ho stvoril
a pre akú úlohu človeka určil. Jediná povinnosť človeka je, aby žil v poslušnosti
a v láske k svojmu Pánovi. Boh sám sa potom postará o nanajvýš
starostlivú ochranu tých, ktorí v Neho tak dôverujú; On si vezme na
starosť riadenie všetkých záležitostí a udalostí tohoto života, aby tí, ktorí
tak dôverujú Jeho vernosti, čerpali z nich požehnanie a úžitok. On trestá
a karhá tých, čo chcú byť spravodliví protivenstvami, potešuje a obveseľuje
ich dobrodeniami, povzbudzuje nádejou v Jeho prisľúbenia, hrozí
im a naplňuje ich bázňou pred Jeho hrozbami; vzďaľuje sa od nich, aby
získal ich lásku; ukazuje sa dušiam, aby ich odmenil a udržal v horlivosti
a tým všetkým činí život vyvolených radostnejším a krajším. To všetko sa
stalo mne v tom, čo si o mne napísala; Pán ma vo svojom milosrdenstve
navštívil a pripravil mnohými rôznymi požehnaniami, ťažkosťami
a prácami, prenasledovaním od tvorov, odlúčením od mojich rodičov
a všetkých ľudí.
726. Pri týchto rôznych skúškach Pán nezabudol na moju slabosť,
lebo so zármutkom nad smrťou mojej matky spojil útechu a posilu tým, že
mi dovolil pri nej byť pri jej smrti. Ó, duša moja, aké mnohé milosti ľudia
strácajú, pretože nedosiahli túto múdrosť! Ostávajú vzdialení od Božskej
Prozreteľnosti, ktorá je mocná, sladká a bezpečná, odmeriava nebeské telesá
i živly, počíta kroky, skúma myšlienky a riadi všetko pre prospech
tvorov. Ľudia namiesto toho dôverujú a spoliehajú sa iba na svoju starost-
 Zväzok prvý 329
livosť, ktorá však je nedostatočná a slabá, slepá, neistá a nerozvážna. Od
tohoto klamného začiatku pochádza a nasleduje nenapraviteľné zlo pre
človeka, lebo sa pripravuje o božskú ochranu a prestáva byť hoden, aby
mal Stvoriteľa za Pomocníka a Ochrancu. A ešte je to horšie, keď telesnou
múdrosťou a diabolskou prešibanosťou, ktorej sa človek oddáva, sa mu
niekedy podarí dosiahnuť to, po čom túžil a považuje za svoje šťastie to,
čo je vlastne jeho nešťastím! A so zmyselnou rozkošou popíja jed večnej
smrti v klamnom zaľúbení, ktoré dosiahol, keď sa odcudzil Bohu a upadol
u Neho do nenávisti.
727. Preto pamätaj, dcéra moja, na toto nešťastie a celá tvoja starosť
nech je, aby si sa bezstarostne vrhla do náručia svojho prozreteľného Boha
a Pána. On je nekonečne silný a múdry, miluje ťa oveľa viac, ako sa ty
sama miluješ a On vie,čo je pre teba najlepšie a praje ti toho viac, ako mô-
žeš poznať alebo si žiadať. Dôveruj v Jeho dobrotu a sľuby, ktoré nikdy
nesklamú; pamätaj, čo hovorí spravodlivým skrz proroka: Dobre bude
mužovi (Iz 3,10), keď Boh vezme na seba jeho žiadosti a starosti a stará
sa o neho podľa svojej veľkomyseľnosti. - Pomocou tejto pevnej dôvery
budeš už v tomto smrteľnom živote užívať požehnanie pokojného a tiché-
ho svedomia; a hoci by ťa obklopovali búrlivé vlny skúšok a protivenstiev,
ktoré by ťa zaplavovali smrteľnými bolesťami (Ž 17,5) a keby ťa
i hrôzy pekla obkľúčili, znášaj všetko a dúfaj s trpezlivosťou, aby si nestratila
bránu milosti a dobrú vôľu Najvyššieho.
K a p i t o l a 20.
Najvyšší sa zjavil svojej milovanej Márii, našej Kňažnej
 a udelil Jej neobyčajnú milosť
728. Naša nebeská Kňažná už cítila, že sa blíži deň jasného hľadenia
na Boha a že lúče božského svetla ako poslovia skorého rána prežarujú do
Jej duše. Jej srdce začínalo horieť blízkosťou neviditeľnej žiary, ktorá
osvecuje, ale nespaľuje a svojou jasnosťou budí pozornosť. I spýtala sa
svojich anjelov: "Moji priatelia a páni, moji najvernejší a bdelí strážcovia,
povedzte mi, ktorá je hodina mojej noci? A kedy vyjde jasné denné svetlo,
v ktorom moje oči uvidia Slnko spravodlivosti, ktoré osvecuje a oživuje
moju lásku a dušu?" Sväté kniežatá Jej odvetili: "Nevesta Najvyššieho,
tvoje žiadané svetlo a pravda je blízko, nebude už dlho meškať, lebo už
prichádza." Pri týchto slovách sa trochu pozdvihol závoj, ktorý bránil
vidieť tieto duchovné bytosti a svätí anjeli sa stali viditeľní, ukázali sa ako
 330 Kniha I.
v Jej prvých rokoch vo svojej podstate, bez prekážky alebo závislosti od
telesných zmyslov.
729. Tieto nádeje a pohľad na nebeských duchov zmiernili vrúcnu
túžbu Márie, aby videla svojho Milovaného. Ale taká láska túži iba po
najvznešenejšom Predmete a bez neho, i keď sa teší z prítomnosti anjelov
a svätých, srdce ranené šípom Všemohúceho nenachádza pokoj. Predsa
však nebeskú Kňažnú potešila táto úľava a prehovorila k svojim anjelom:
"Najvyššie kniežatá a plamene neprístupného svetla, v ktorom môj Milý
prebýva, prečo som tak dlho bola nehodna vášho pohľadu? V čom som sa
vám zneľúbila a vás neuspokojila? Povedzte mi, moji páni a učitelia,
v čom som bola nedbalá, aby ste ma zase mojou vinou neopustili." - "Ó,
Pani a Nevesta Všemohúceho," odpovedali, "my poslúchame hlas nášho
Stvoriteľa a riadime sa Jeho svätou vôľou a On nás, ako svojich duchov,
používa k svojim službám. On nám prikázal, aby sme sa skryli za ten čas,
keď On sám sa vzdialil z dohľadu. Ale napriek tomu, že sme boli skrytí,
ostali sme pri Tebe a starali sa o Tvoju obranu a ochranu a plniac Jeho prí-
kaz boli sme v Tvojej spoločnosti neviditeľní."
730. "Povedzte mi teda, kde je teraz môj Pán, môj najvyšší Boh, môj
Tvorca. Povedzte mi, či Ho moje oči skoro uvidia, alebo či som sa Mu
azda zneľúbila, aby som mohla ako najnepatrnejší tvor horko oplakávať
tento trest. Ministri a vyslanci Najvyššieho Kráľa, obmäkčite sa mojou
skľúčenou láskou a dajte mi nejaké dôkazy lásky môjho Milého." - "Čoskoro,
ó Pani," odvetili, "uzrieš Toho, po Ktorom Tvoja duša túži, zameň
svoju sladkú bolesť za nádej; náš Boh sa nebude vzďaľovať od tých, ktorí
Ho úprimne hľadajú; ó Pani, veľká je Jeho milujúca dobrotivosť voči tým,
ktorí k Nemu lipnú a nebude skúpy pri splnení ich prianí." Svätí anjeli Ju
otvorene nazývali Paňou, lebo dobre poznali Jej múdru pokoru a pretože
plný význam tohoto titulu mohli zakryť poukázaním na Jej postavenie ako
Nevesty Najvyššieho, lebo Ona vedela, že boli očitými svedkami zasnúbenia,
ktoré Majestát slávil s ich Kráľovnou. A pretože vo svojej múdrosti
im prikázal, aby Jej preukazovali veľkú úctu vo všetkom, okrem titulu
a dôstojnosti Matky vteleného Slova, čo malo ostať pred Ňou utajené,
kým nepríde príhodný čas, preto sa snažili podávať Jej mnoho dôkazov
úcty, hoci skryte Ju ctili oveľa viac preto, o čom dobre vedeli tajne, než
preto, čo Jej povedali otvorene.
731. Pri týchto poradách a láskyplných hovoroch nebeská Kňažná
očakávala príchod svojho Ženícha a svojej najväčšej radosti a zároveň
serafíni, ktorí Jej slúžili, začali Ju pripravovať novým osvietením Jej
schopností, čo bolo istou zárukou začiatku Dobra, ktoré očakávala. Preto-
že však toto priaznivé jednanie zvýšilo plameň Jej lásky a pritom nemohla
 Zväzok prvý 331
túžený cieľ dosiahnuť, tým iba zväčšili srdcervúcu úzkosť Jej lásky a so
vzdychmi hovorila serafínom: "Najvznešenejší duchovia, ktorí stojíte blízko
k môjmu najvyššiemu Dobru, vy čisté zrkadlá, v ktorých sa odráža
Ten, ktorého som s radosťou mojej duše vídala, povedzte mi, kde je to
svetlo, ktoré vás osvecuje a naplňuje vás krásou? Povedzte mi, prečo môj
Milý tak dlho mešká? Povedzte mi, čo Ho zakrýva a prečo Ho moje oči
nemôžu vidieť? Ak je to následok mojich chýb, polepším sa; ak nie som
hodna, aby sa moje prianie splnilo, podrobím sa Jeho vôli; ak má azda
zaľúbenie v mojom zármutku, budem ho znášať s radostným srdcom; ale
povedzte mi, ako môžem žiť bez svojho života? Čím sa budem riadiť bez
svetla?"
732. Na Jej roztomilé sťažnosti svätí serafíni odpovedali: "Pani, Tvoj
Milý nie je ďaleko, i keď pre Tvoje dobro mešká a zadržuje svoj príchod;
aby svojich milých potešil, dopúšťa na nich súženie; aby im potom mohol
dať tým väčšiu radosť, dopúšťa na nich zármutok; aby Ho hľadali, vzďa-
ľuje sa od nich. Praje si, aby si so slzami rozsievala (Ž 125,5), ale potom
s radosťou zbierala sladké ovocie svojho zármutku. Keby sa Milý nebol
skryl, nebol by hľadaný s takou túžbou, akú spôsobuje Jeho neprítomnosť,
ani duša by neobnovila svoju lásku a nevzrástla by pred ňou natoľko
cena toho Pokladu.
733. Preniesli na Ňu ono svetlo, o ktorom som sa zmienila (v č. 625),
aby očistili Jej schopnosti; nie že by na nich boli nejaké chyby, ktoré by
potrebovali nápravu, lebo nemohla byť vinená zo žiadnej chyby; naopak,
všetky Jej skutky a všetko jednanie v dobe, keď bol Pán vzdialený, bolo
záslužné a sväté. Napriek tomu bolo potrebné, aby bola obdarená novými
darmi, aby sa upokojila Jej duša a Jej mocnosti, ktoré boli pohnuté horlivou
snahou a túžbami za neprítomnosti Pána; a tiež preto, aby Ju vytrhli
z obvyklého stavu a povzniesli na taký stupeň, kde by mohla dostávať
nové a iné milosti, pretože aby Jej mocnosti opäť mohli byť prispôsobené
k vysokému Predmetu a schopné vnímať Ho, je absolútne nutné obnoviť
ich a prispôsobiť. To všetko svätí serafíni v Nej vykonali, ako to bolo
popísané v druhej knihe v kapitole štrnástej. Keď Jej Pán udelil konečné
ozdoby a potrebné schopnosti, bezprostredné nazeranie sa začalo.
734. Pokiaľ môžem vysvetliť, toto postupné povznášanie schopností
nebeskej Kráľovnej vyvolalo tie zvláštne náklonnosti a city lásky a cností,
ktoré si Pán prial a pri tom povznášaní Najvyšší odstránil záclonu. A vtedy,
po takom dlhom skrývaní sa ukázal svojej jedinej Snúbenke, svojej
milovanej najsvätejšej Márii v nepriamom videní svojho Božstva. Hoci
toto videnie Jej udelil iba v abstraktných obrazoch a nie priamo, predsa
bolo nanajvýš jasné a vysoké. Tým Pán osušil prúdy sĺz našej Kráľovnej,
 332 Kniha I.
odmenil Jej príchylnosť a láskyplnú túžbu, splnil všetky Jej priania a zaplavil
Ju rozkošou, keď spočinula v náručí svojho Milého (Vľp 8,5). Potom
bola obnovená mladosť tejto Orlice, túžiacej sa vzniesť do neprístupných
Božských končín (Ž 102,5) a pod účinkami tohto videnia sa vzniesla
až tam, kde žiaden tvor nemôže vystúpiť, ani žiaden ľudský rozum dosiahnuť.
735. Radosť, ktorou naša najčistejšia Pani bola pri tejto príležitosti
naplnená, musíme merať ako preveľkým zármutkom, ktorý prežila, tak
i množstvom zásluh, ktoré nahromadila. Môžem iba povedať, že podľa
množstva bolestí bolo tiež množstvo Jej radostí. A že Jej trpezlivosť, pokora,
statočnosť, stálosť a láskyplná túžba boli také vynikajúce a neoby-
čajné, že do tej doby u žiadneho tvora také neboli a nikdy nebudú. Táto
nedosiahnuteľná Pani jediná mohla pochopiť dokonalosť tejto múdrosti
a oceniť veľkosť straty nazerania na Boha a čo znamená byť ďaleko od
Neho. Jedine Ona, keď s pokorou a statočnosťou pretrpela a zmerala túto
veľkú stratu a svojou nevýslovnou láskou ju urobila prospešnou pre svoje
posvätenie, potom náležíte oceňovala požehnanie a radosť z jeho navrátenia.
736. Keď bola pozdvihnutá k tomuto videniu a pred božskou prítomnosťou
padla na tvár, najsvätejšia Mária povedala jeho Velebnosti: "Pane
a najvyšší Bože, nevystihnuteľné a najvyššie Dobro mojej duše, pretože si
povýšil takého biedneho a ničomného červíka, ako som ja, prijmi, ó Pane,
pokorné vďaky mojej duše a moju úctu, ktorá patrí Tvojej Dobrote
a Sláve spolu s poctou, ktorú Ti vzdávajú Tvoji dvorania; ak sa Ti niektorá
služba, ktorá pochádza odo mňa, takého nízkeho pozemského tvora, neľú-
bila, oprav to, čo Ťa v mojich skutkoch neuspokojuje, Pane môj. Ó, neporovnateľná
a nekonečná Dobrota a Múdrosť, očisti moje srdce a obnov ho,
aby bolo príjemné, pokorné, trpezlivé a prijateľné pred Tvojou tvárou. Ak
som neznášala tie nepatrné ťažkosti a smrť mojich rodičov, ako som mala
a ak som sa v niečom odchýlila od toho, čo Ti je milé, zdokonaľ moje
schopnosti i moje skutky, ó Najvyšší Bože, môj mocný Pán, môj Otec
a jediný Ženích mojej duše."
737. Na túto pokornú modlitbu Najvyšší odpovedal: "Nevesta a Holubička
moja, tvoj žiaľ nad smrťou rodičov a zármutok spôsobený inými
ťažkosťami je prirodzený účinok ľudskej prirodzenosti a žiadna chyba;
a láskou, s akou si sa vo všetkom podrobila riadeniu mojej Prozreteľnosti,
zaslúžila si si znovu moju milosť a moje požehnanie. Ja som Ten, ktorý
podľa svojej múdrosti udeľujem pravé svetlo a jeho účinky. Ja som Pán
všetkého, ktorý spôsobuje striedanie dňa a noci. Ja som pôvodca pokoja
a kladiem medze búrkam, aby moja moc a sláva boli vyvýšené, a aby duše
 Zväzok prvý 333
vďaka ním mohli bezpečnejšie preplávať, zaťažené ťarchou skúseností
a rýchlejšie kráčať prudkými vlnami súženia a bezpečne dosiahnuť prístav
môjho priateľstva a milosti, a tak ma prinútili plnosťou zásluh prijať ich
s tým väčším zaľúbením. Toto sú, moja Milovaná, podivuhodné cesty
mojej múdrosti, a preto som sa pred tvojím zrakom po celý ten čas
skrýval, lebo od teba očakávam len to, čo je najsvätejšie a najdokonalej-
šie. Slúž mi teda, Krásavica moja, lebo som tvoj Ženích, tvoj Boh
nekonečného milosrdenstva, ktorého meno je obdivuhodné v rozmanitosti
a striedaní mojich veľkých skutkov."
738. Z tohoto videnia vyšla naša Kňažná úplne obnovená a podobná
Bohu, plná nového poznania o Bohu a o skrytých tajomstvách Kráľa, vyznávala
Ho, klaňala sa Mu a bez prestania Ho chválila chválospevmi
a vzletmi svojho uspokojeného a upokojeného ducha. V podobnej miere
vzrástla aj Jej pokora a všetky ostatné cnosti. Jej prevrúcne modlitby
prenikali stále viac a hlbšie do toho, čo je najdokonalejšie a najpríjemnej-
šie vôli Najvyššieho a do plnenia a konania Jej skutkov. Tak uplynulo
veľa dní, až sa stalo to, o čom budem hovoriť v nasledujúcej kapitole.
Poučenie, ktoré mi udelila naša pani, Kráľovná nebies
739. Dcéra moja, často ti budem opakovať poučenie, ktoré obsahuje
najvyššiu múdrosť pre dušu a ktoré pozostáva z poznania kríža, z lásky
k utrpeniu a ako sa má prakticky táto vedomosť používať znášaním utrpenia
a trpezlivosťou. Keby stav smrteľníkov nebol taký nízky, túžili by po
utrpení kvôli Pánu Bohu, ktorý prehlásil, že sú podľa Jeho vôle a zaľúbenia,
lebo verný a milujúci sluha má vždy dávať prednosť tomu, aby sa ľú-
bil svojmu Pánovi, pred svojím pohodlím. Svetákov však v ich otupenosti
nepohne povinnosť podrobovať sa svojmu Otcovi a Pánovi, ani oznámenie,
že ich spasenie je nasledovať Krista v Jeho utrpení a Jeho hriešne
dietky musia si privlastňovať ovocie vykúpenia napodobňovaním svojho
nevinného Náčelníka.
740. Prijmi teda, moja najdrahšia, túto náuku a vtlač si ju hlboko do
srdca. Vedz, že ako dcéra Najvyššieho, ako nevesta môjho Syna a ako
moja učeníčka, i keby nebola žiadna iná pohnútka, musíš získať tento
vzácny klenot utrpenia a tým sa zaľúbiť svojmu Pánovi a Ženíchovi. Napomínam
ťa, dcéra moja, aby si si vyvolila utrpenie Jeho kríža pred všetkými
Jeho milosťami a darmi a radšej prijímala utrpenie, ako by si túžila
po útechách; lebo keď hľadáš priazeň a útechy, ľahko ťa môže viesť sebaláska,
kdežto keď prijímaš súženie a zármutok, nemôže ťa viesť nič iné
ako láska ku Kristovi. A keď sa má radšej dávať prednosť utrpeniu pred
útechami, kdekoľvek sa to môže stať bez hriechu; aká je to pochabosť,
 334 Kniha I.
keď ľudia idú slepo za klamnými a biednymi útechami a rozkošami
zmyslov a keď tak opovrhujú všetkým, čo sa týka Kristovho utrpenia a čo
slúži dobru ich duší!
741. Tvojou ustavičnou modlitbou, dcéra moja, by malo byť stále
opakovanie: tu som, Pane, čo si praješ so mnou robiť? Ochotné je srdce
moje, som ochotná a pokojná; čo si praješ, aby som pre Teba urobila? -
Také city majú naplňovať tvoje srdce v celom ich význame a máš ich opakovať
skôr úprimnou a horlivou náklonnosťou než slovami. Tvoje zmýš-
ľanie nech je vznešené a úmysly nanajvýš úprimné, čisté a ušľachtilé, aby
túžili všetko robiť pre väčšie zaľúbenie Pána, ktorý s mierou i váhou
udeľuje utrpenie i útechy svojej milosti. Spytuj sa stále a skúmaj, akým
zmýšľaním, akými skutkami a pri ktorých príležitostiach sa máš chrániť
pred hriechom a v čom by si sa mohla čo najdokonalejšie zaľúbiť svojmu
Milému, a tak sa uč, v čom sa musíš polepšiť a po čom máš túžiť. Každý
priestupok, keby bol i sebemenší a všetko, čo by mohlo byť menej čisté
a dokonalé, hľaď ihneď zamedziť a odstrániť, i keď sa ti to zdá prípustné
alebo i nejako výhodné; všetko, čo nie je Pánovi nanajvýš milé, musíš pokladať
za zlo alebo pre teba za neužitočné; a žiadna nedokonalosť sa ti nesmie
zdať malá, ak sa neľúbi Bohu. S takou úzkostlivou bázňou a svätou
snahou budeš kráčať bezpečne. A buď si istá, moja najdrahšia dcéra, že si
človek nemôže predstaviť, akú hojnú odmenu najvyšší Pán chystá pre tie
duše, ktoré žijú tak opatrne a starostlivo.
K a p i t o l a 21.
Najvyšší nariadil najsvätejšej Márii, aby vstúpila do stavu
manželského a Jej odpoveď na to
742. Vo veku trinásť a pol roka, na taký vek značne vyspelá, naša spanilá
Kňažná, najčistejšia Mária, mala opäť abstraktné videnie, toho istého
radu a druhu, ako boli už predtým popísané. V tomto videní, môžeme povedať,
sa prihodilo niečo podobné tomu, čo Písmo sväté hovorí o Abrahá-
movi, keď mu Boh prikázal, aby obetoval svojho milovaného syna Izáka,
jedinú záruku jeho nádejí. Boh skúšal Abraháma, vraví Mojžiš (Gn
22,12), skúšajúc ochotu jeho poslušnosti, aby ju mohol odmeniť. To isté
môžeme povedať o našej veľkej Panej, že Ju Boh v tomto videní skúšal,
keď Jej prikázal, aby vstúpila do stavu manželského. Z toho môžeme pochopiť
tiež pravdivosť slov: Aké nevyspytateľné sú súdy Božie a aké nevystihnuteľné
Jeho cesty (Rim 11,33)! Ako ďaleko je nebo od zeme, tak
ďaleko boli myšlienky najsvätejšej Márie od plánov, ktoré Jej teraz Naj-
 Zväzok prvý 335
vyšší oznámil rozkazom, aby si pre ochranu a bezpečnosť vzala manžela;
lebo čo sa týkalo Jej vôle, priala si a rozhodla sa, že celý život bude bez
muža (č. 433, 586) a často obnovovala sľub čistoty, ktorý urobila už
v mladosti.
743. Ako sme sa už zmienili, Pán slávil zasnúbenie s Kňažnou Máriou
(435), keď Ju priniesli do chrámu, kedy tiež potvrdil a schválil Jej sľub
čistoty a oslávil to za prítomnosti vznešených anjelských zástupov. Táto
najnevinnejšia Holubička sa vzďaľovala od všetkého styku s ľuďmi
a zriekala sa úplne všetkého, čo by sa mohlo pokladať za svetský záujem
alebo pozornosť, alebo za lásku a túžbu po tvoroch. Úplne Ju zaujala
a zmenila rýdzo čistá láska k najvyššiemu Dobru, ktorá nikdy nesklame,
lebo vedela, že iba láskou k Nemu a stykom s Ním sa stane čistejšia a nevinnejšia
s Jeho súhlasom. Preto, keď teraz bez akéhokoľvek vysvetľovania
počula rozkaz Pána, že má prijať pozemského snúbenca a manžela,
bola táto nebeská Deva veľmi prekvapená a udivená, lebo vo svojej pevnej
dôvere žila tak bezpečne a mala Boha samotného za svojho Ženícha;
a teraz od Neho počula taký rozkaz! Bola to väčšia skúška než Abrahámova
(Gn 22,1), lebo Abrahám nemiloval Izáka natoľko, ako najsvätejšia
Mária milovala neporušenú čistotu.
744. Predsa však i pri tomto neočakávanom rozkaze najmúdrejšia
Panna potlačila svoj úsudok a zostal pokojná a vo svojej nádeji a viere dokonalejšia
než Abrahám. Dúfajúc proti nádeji (Rim 4,18) odpovedala Pá-
novi hovoriac: "Večný Bože a nepochopiteľná Velebnosť, Stvoriteľu neba
i zeme a všetkého, čo obsahujú, Ty, Pane, ktorý stanovuješ váhu vetru
(Jób 28,25) a svojím slovom odmeriavaš hranice mora a podriadil si všetko
tvorstvo svojej vôli, môžeš so mnou, bezcenným červíkom, naložiť
podľa svojej ľubovôle bez toho, aby som sa spreneverila svojmu sľubu;
a ak Ti to nebude nemilé, môj dobrý Pane, ja potvrdzujem a znova dosvedčujem
svoju túžbu zachovať čistotu po celý môj život a považovať
Teba za svojho Pána a Ženícha. Pretože však moja jediná povinnosť ako
tvora, je poslúchať Teba, zariaď to, Ženích môj, podľa svojej Prozreteľ-
nosti, aby som unikla z tejto tiesne, do ktorej ma priviedla Tvoja láska."
Skutočne prečistá deva Mária cítila akýsi nepokoj, čo sa týkalo Jej nižšej
prirodzenosti, práve tak ako sa to prihodilo neskoršie pri posolstve archanjela
Gabriela (Lk 1,8); ale hoci cítila akýsi zármutok, nebránilo Jej to
osvedčiť najhrdinskejšiu poslušnosť, aká sa Jej do tej doby vyskytla a úplne
sa odovzdala do rúk Pána. Jeho Velebnosť Jej odpovedala: "Mária, nepripúšťaj
si žiaden nepokoj srdca, lebo Tvoja odovzdanosť je mi príjemná
a moja mocná ruka nepodlieha zákonom; mojím riadením sa stane to, čo
je pre teba najvhodnejšie."
 336 Kniha I.
745. Potešená týmto akýmsi nejasným sľubom Pána, prebrala sa najsvätejšia
Mária z videnia a prišla do normálneho stavu. Božský rozkaz
a sľub Ju nechal medzi pochybnosťou a nádejou a bola plná starostí, lebo
Pán chcel, aby rozmnožila svoje žiaľne city lásky a dôvery, viery, pokory,
poslušnosti, najdokonalejšej čistoty a iných cností, ktoré nemožno vypo-
čítať. Zatiaľ čo naša veľká Pani sa oddávala bdeniu, modlitbe, odovzdanosti,
rozumným vzdychom a starostiam, Boh prehovoril vo sne k najvyš-
šiemu kňazovi svätému Simeonovi a rozkázal mu, aby všetko zariadil pre
manželstvo Márie, dcéry Joachima a Anny z Nazareta, pretože on ju opatroval
so zvláštnou starostlivosťou a láskou. Svätý kňaz sa spýtal, aká je
Božia vôľa ohľadne osoby, za ktorú sa má deva Mária vydať. Pán mu
nariadil, aby zavolal ostatných kňazov a učené osoby a povedal im, že táto
Deva ostala sama, je sirota a nepriala si vydať sa; ale pretože je zvykom,
aby prvorodené devy neopúšťali chrám bez toho, aby sa o ne postarali,
preto bude najlepšie, keď sa vydá za toho, kto by sa im zdal dobrý.
746. Najvyšší kňaz poslúchol božský rozkaz, zvolal ostatných kňazov
a oznámil im vôľu Najvyššieho a povedal im, ako je Najvyšší naklonený
tejto Deve Márii z Nazareta podľa toho, ako mu bolo zjavené. Povedal im,
že nakoľko je chovankou v chráme a je už bez rodičov, je teda ich povinnosťou
zaopatriť Ju a nájsť vhodného manžela pre devu takú skromnú,
cnostnú a s takým bezchybným správaním sa, aké mala Ona v chráme.
Okrem toho, pretože Mária pochádzala zo šľachtického rodu a jej majetok
i iné okolnosti robili tento sobáš zvlášť dôležitým, bolo potrebné dobre
uvážiť, komu by Ju mohli zveriť. K tomu ešte dodal, že Mária z Nazareta
netúži po manželstve, ale že predsa by to nebolo správne, keby Ju prepustili
z chrámu nevydatú, pretože je sirota a prvorodená dcéra.
747. Po porade o tejto záležitosti kňazi a učení mužovia vedení bož-
ským vnuknutím usúdili, že v takej zložitej záležitosti, v ktorej sám Pán
tak priaznivo zakročil, bolo by najlepšie spýtať sa Ho, aká je ďalej Jeho
vôľa a požiadať Ho, aby nejakým spôsobom naznačil, kto by bol najvhodnejší
stať sa ženíchom Márie. Vedeli, že Jej ženích musí byť z domu
a rodu Dávidovho, aby sa vyhovelo zákonu, preto určili deň, kedy všetci
slobodní a neženatí muži toho rodu, ktorí budú vtedy v Jeruzaleme, boli
zvolaní na zhromaždenie do chrámu. Stalo sa, že určený deň bol práve
deň, keď naša Kňažná mala dokončiť štrnásty rok svojho veku. Pretože
bolo potrebné upovedomiť Ju o výsledku konferencie a požiadať Ju o sú-
hlas, najvyšší kňaz Simeon Ju zavolal a oznámil Jej ich úmysel, že Jej
mienia dať ženícha skôr, ako Ju prepustia z chrámu.
748. Najmúdrejšia Panna s tvárou prezrádzajúcou panenskú cudnosť
odvetila kňazovi s veľkým pokojom a pokorou: "Pane, čo sa týka náklon-
 Zväzok prvý 337
nosti, prajem si zachovať ustavičnú čistotu po celý život; priala som si zasvätiť
život Bohu v službe tohto chrámu z vďačnosti za tie veľké dobrodenia,
ktoré som tu dostala; nikdy som nezamýšľala a nežiadala si vstúpiť
do stavu manželského, pretože sa považujem za nespôsobilú plniť povinnosti
tohto stavu. Taká bola moja náklonnosť; ale ty, môj majster, ktorý
predo mnou zastupuješ Boha, pouč ma, aká je Jeho vôľa." Na to Jej kňaz
odvetil: "Dcéra moja, Tvoje sväté žiadosti sú Pánovi príjemné, ale pamä-
taj, že žiadna izraelská deva sa nevyhýba manželstvu, pokiaľ v zhode
s božskými proroctvami očakávame príchod Mesiáša. Preto všetci naši
ľudia, ktorí majú deti, považujú sa za šťastných a požehnaných. I v stave
manželskom môžeš Bohu slúžiť verne a veľmi dokonale. Aby si však dostala
spoločníka podľa Božieho srdca a ktorý by bol aj podľa tvojho
priania, budeme prosiť Pána, ako som ti povedal, aby ti vybral ženícha,
ktorý sa Mu bude ľúbiť a bude z Dávidovho rodu; Ty sa tiež stále modli
za to, aby Najvyšší splnil Tvoju žiadosť a všetkých nás riadil.
749. Toto sa stalo deväť dní predo dňom určeným pre vykonanie ich
rozhodnutia. V tej dobe najsvätejšia Panna rozmnožovala svoje modlitby
a bez prestania prosila Pána so slzami a vzdychmi, aby splnil podľa bož-
ského priania to, čo Jej toľko ležalo na srdci. Jedného dňa z tých deviatich
dní zjavil sa Jej Pán a povedal Jej: "Nevesta a Holubička moja, rozšír svoje
utrápené srdce, nech sa už neznepokojuje a nezarmucuje; ja si vezmem
na starosť tvoje túžby a žiadosti a budem riadiť všetko, i kňazov budem
riadiť svojím osvietením; dám ti ženícha, ktorého sám vyberiem a ktorý
nebude klásť prekážky tvojim túžbam, ale ešte s pomocou mojej milosti
ťa bude v nich podporovať. Ja ti nájdem dokonalého muža podľa svojho
srdca a vyvolím ho z počtu mojich služobníkov; moja moc je nekonečná
a moja ochrana a pomoc ti nikdy nebude chýbať.“
750. Najsvätejšia Mária odpovedala: "Najvyššie Dobro a Láska mojej
duše, Ty dobre poznáš tajomstvo môjho vnútra i moje túžby, ktoré si vo
mne vzbudil od prvého okamihu mojej existencie, ktorú som obdržala od
Teba; zachovaj ma teda, Ženích môj, čistú a nepoškvrnenú, ako som si to
priala pre Teba a vďaka Tebe. Neodmietaj moje vzdychy a neodvracaj odo
mňa svoju tvár. Pamätaj, môj Pane a Bože, že som iba neužitočný červí-
ček, slabý a opovrhnutiahodný pre moju bezvýznamnosť; a keby som
v stave manželskom odpadla od cnosti, sklamala by som Teba i svoje túž-
by; postaraj sa o moje zabezpečenie a nenechaj sa odstrašiť mojimi
vinami. Hoci som iba neužitočný prach (Gn 18,27), budem vzývať Tvoju
veľkosť, ó Pane, s dôverou v Tvoje nekonečné milosrdenstvo."
751. Najčistejšia Deva sa obrátila tiež na svojich svätých anjelov,
ktorých prevyšovala svätosťou a čistotou a mnohokrát sa s nimi radila
 338 Kniha I.
o svojich obavách pred novým stavom, do ktorého mala vstúpiť. Jedného
dňa Jej svätí duchovia povedali: "Nevesta Najvyššieho, pretože Ti tento titul
nemôže byť neznámy a ešte lepšie je Ti známa láska, akú Ti ukázal
Ten, ktorý je všemohúci a neomylný vo svojej pravde, upokoj svoje srdce,
ó Pani; lebo skôr pominú nebo i zem, než splnenie Jeho sľubov (Mat
24,27). Všetky udalosti Tvojho života prichádzajú jedna za druhou podľa
predpovede Tvojho Ženícha; a Jeho mocná ruka, ktorá riadi živly i všetko
tvorstvo, môže zadržať silu dravých vĺn a zmierniť prudkosť živlov, takže
ani oheň nebude páliť, ani zem nebude ukazovať svoju ťarchu. Jeho vysoké
súdy sú tajné a sväté, Jeho nariadenia nanajvýš spravodlivé a podivuhodné
a tvory ich nemôžu pochopiť, hoci ich musia ctiť. Keď si Jeho
Majestát praje, aby si Mu slúžila v manželstve, bude lepšie pre Teba, keď
Mu budeš slúžiť v ňom, než keby si sa mu zneľúbila v niektorom inom životnom
stave. On zaiste pre Teba chystá to, čo je najdokonalejšie a najsvätejšie;
dôveruj pevne v Jeho prisľúbenia." Táto anjelská rada trochu utí-
šila obavy našej Kňažnej. Požiadala ich znovu o pomoc a ochranu, aj aby
Jej menom predložili Pánovi, že sa absolútne podrobuje tomu, čo Jeho
božská vôľa pre Ňu určí.
Poučenie, ktoré mi udelila Kňažná nebies
752. Moja najdrahšia dcéra, súdy Pána sú vysoké a úctyhodné, a preto
ich smrteľníci nemajú skúmať, pretože sú nevystihnuteľné. Jeho Majestát
mi rozkázal, aby som vstúpila do stavu manželského, ale ukryl predo
mnou tajomstvo, ktoré od toho záviselo. Manželstvo bolo potrebné preto,
aby môj pôrod v očiach sveta bol počestný a Slovo, ktoré sa vtelilo
v mojom lone, mohlo byť považované za syna môjho manžela a zároveň
pred svetom ostalo toto tajomstvo utajené. Bol to tiež vhodný prostriedok
pre ukrytie tohoto tajomstva pred Luciferom a diablami, ktorí s takou zú-
rivosťou chceli vyliať svoju zlosť na mne. Keď videli, že vstupujem do
stavu manželského ako iné ženy, ich zlosť sa tým utíšila, lebo mysleli, že
by sa to nezhodovalo, aby mala muža tá, ktorá mala byť matkou samého
Boha. Aj Lucifer bol tým uspokojený a urobil prímerie so svojou nenávis-
ťou. Pán mal ešte aj iné zámery, ako sa neskoršie ukázalo, čo však kvôli
okolnostiam mi ostalo v tej dobe skryté.
753. Prajem si, dcéra moja, aby si vedela , že predstava toho, že mám
byť zasnúbená nejakému mužovi a pritom som nepoznala tajomstvo, ktoré
Pán predo mnou skrýval, mi spôsobovala najväčší zármutok a utrpenie,
aké som do tej doby prežila; a keby ma v tých bolestiach božská moc
nebola podporovala a keby som nebola dostala akúsi dôveru, hoci bola iba
nejasná a neistá, bola by som od tej bolesti zomrela. Ale z toho môžeš po-
 Zväzok prvý 339
znať, ako úplne sa musí tvor odovzdať do vôle Najvyššieho a musí obmedziť
svoj krátkozraký úsudok a chrániť sa pred skúmaním Božích tajomstiev,
ktoré sú také vznešené a záhadné. Ak sa človeku zdá, že v tom, čo
Pán prikazuje, sa vyskytujú nejaké nebezpečenstvá alebo ťažkosti, nech
len v Neho dôveruje a pevne verí, že do takého postavenia nebol uvedený
preto, aby sa naň zabudlo, ale preto, aby z neho vyšiel ako slávny víťaz,
ak bude spolupracovať s pomocou, ktorú mu Pán poskytuje. Kedykoľvek
sa duša snaží vyskúmať ustanovenia Jeho múdrosti a najprv sa uspokojiť,
prv než poslúchne a uverí, nech si pamätá, že tým ukracuje Stvoriteľa
o česť a slávu a zároveň stráca pre seba zásluhu toho skutku.
754. Ja som vedela, že Boh je povznesený nad všetko tvorstvo a nepotrebuje
našu prezieravosť, ale chce iba poddanosť našej vôle, lebo tvor
Mu nemôže radiť, ale Ho má iba poslúchať a chváliť. Hoci som nevedela,
čo odo mňa Boh očakával a prečo mi určil stav manželský; a hoci láska,
ktorú som mala k svätej čistote, mi spôsobila veľké utrpenie, napriek tejto
zožierajúcej bolesti nebola som zvedavá a skúmavá; a moja poslušnosť
v Jeho očiach bola tým vznešenejšia a príjemnejšia. Týmto príkladom
musíš sa sama viesť k poddajnosti v tom, čo vidíš, že by bolo podľa vôle
tvojho Pána a Ženícha a odovzdávaj sa úplne do Jeho ochrany a pevne dô-
veruj v Jeho prisľúbenia. A keď v niečom dostaneš schválenie od kňazov
a predstavených, nechaj sa bez odporovania riadiť ich pokynmi a Božím
vnuknutím.
K a p i t o l a 22.
Zasnúbenie presvätej Márie s prečistým svätým Jozefom
755. V deň, o ktorom sme písali v predošlej kapitole, keď naša Kňaž-
ná Mária dokončila štrnásty rok svojho života, muži z pokolenia Júdovho
a z rodu Dávidovho, ktorí boli vtedy v Jeruzaleme, sa zhromaždili
v chráme. Najvyššia Pani bola tiež z toho rodu. Medzi zhromaždenými
mužmi bol tiež Jozef, rodák z Nazareta, bývajúci vtedy v Jeruzaleme; bol
jedným z potomkov kráľovského rodu Dávidovho. Mal vtedy vek tridsaťtri
rokov, peknú postavu a príjemnú tvár, ale bol aj neobyčajne skromný
a vážny; nadovšetko však vynikal čistotou v myšlienkach i v správaní sa
a bol veľmi svätý vo všetkých náklonnostiach. Od dvanásteho roku svojho
života zachovával sľub čistoty, ktorý urobil. Bol v treťom stupni príbuzný
Panny Márie a bol známy pre svoju veľkú čistotu života, svätosť a bezú-
honnosť pred Bohom i pred ľuďmi.
 340 Kniha I.
756. Všetci títo neženatí muži sa zhromaždili v chráme a modlili sa
k Pánovi spoločne s kňazmi, aby ich Duch Svätý riadil v tom, čo teraz
mali urobiť. Najvyšší hovoril k srdcu najvyššieho kňaza a vnukol mu, aby
dal do ruky každého mladého muža suchý prút a vyzval ich, aby každý so
živou vierou prosil Boha, nech označí toho, ktorého vyvolil za ženícha
Márie. A pretože všetci poznali ľúbeznú vôňu Jej cností a ušľachtilosti,
povesť o Jej kráse, Jej majetok a skromnosť, Jej postavenie ako prvorodenej
v rodine, každý z nich túžil po šťastí, aby Ju dostal za manželku. Iba
jeden z nich, pokorný a nanajvýš spravodlivý Jozef sa považoval za
nehodného pre také veľké požehnanie; pamätajúc na sľub čistoty, ktorý
urobil, rozhodol sa znovu po celý život ho zachovávať; odovzdával sa úplne
do vôle Božej a ponechal všetko Jeho rozhodnutiu; zároveň bol naplnený
väčšou úctou a vážnosťou k najšľachetnejšej deve Márii ako ostatní.
757. Keď sa tak všetci modlili, bolo vidno, že prút, ktorý držal Jozef,
rozkvitol a súčasne bolo vidieť čistú bielu holubicu, žiariacu podivuhodným
jasom, ako sa vznášala a spočinula na hlave svätca a pritom vnútri
Jeho srdca hovoril k nemu Boh: "Jozef, služobník môj, Mária bude tvoja
nevesta; príjmi Ju s úctivou pozornosťou, lebo Ona je príjemná mojim
očiam, je nanajvýš čistá na duši i na tele a učiň všetko, čo ti Ona povie."
Na taký prejav a dôkaz z neba kňazi prehlásili svätého Jozefa za snúbenca
devy Márie vyvoleného samým Bohom. Keď Ju zavolali k zasnúbeniu,
vstala táto jediná Vyvolená ako slnko, krajšia ako mesiac a vošla do
zhromaždenia s tvárou krajšou ako anjel, neporovnateľná v pôvabe svojej
krásy, ušľachtilosti a milosti; a kňazi Ju zasnúbili s nanajvýš čistým a svä-
tým Jozefom.
758. Nebeská Kňažná, čistejšia ako nebeské hviezdy, so slzami
a smutnou tvárou, ale ako s majestátom kráľovnej, s najhlbšou pokorou,
spájajúc v sebe všetky cnosti, sa rozlúčila s kňazmi, žiadala ich o požehnanie,
i so svojou učiteľkou a spoločníčkami, prosiac ich o odpustenie.
Ďakovala všetkým za dobrodenia, ktoré Jej preukázali v dobe Jej pobytu
v chráme. Jej pokorné správanie zvyšovalo múdrosť a vhodnosť Jej slov
pri konaní týchto posledných povinností v chráme, lebo pri každej príležitosti
vyslovovala málo slov, ale vážnych. Opustila chrám s veľkým zármutkom,
pretože tým obetovala svoje náklonnosti a túžby. V sprievode
dvoch významnejších chrámových laických sluhov sa odobrala so svojím
snúbencom Jozefom do Nazareta, rodného mesta týchto najšťastnejších
novomanželov. Jozef, hoci sa tu narodil, vedený božským riadením i okolnosťami
žil nejaký čas v Jeruzaleme. Tak sa stalo, že mal to šťastie a stal
sa manželom Tej, ktorú Boh vyvolil za svoju Matku.
 Zväzok prvý 341
759. Keď prišli do svojho domova v Nazarete, kde nebeská Kňažná
zdedila po svojich rodičoch majetok, uvítali ich priatelia a príbuzní s radostným
blahoprianím, ako je to pri takých príležitostiach zvykom. Keď
nanajvýš svätým spôsobom vyhoveli obvyklým povinnostiam priateľstva
a zdvorilosti a odbavili svetské povinnosti spojené s rečami a hovormi so
spolublížnymi, ostali najsvätejší manželia Jozef a Mária vo svojom domove
osamote a ponechaní svojim myšlienkam. U Židov bolo zvykom, že
novomanželia niekoľko prvých dní manželského stavu sa venovali akémusi
štúdiu či skúmaniu zvykov a povahy jeden druhého, aby boli schopní
robiť vzájomné ústupky v správaní sa jeden k druhému.
760. V tejto dobe svätý Jozef povedal svojej snúbenici Márii: "Moja
snúbenka a Pani, ďakujem Pánovi, najvyššiemu Bohu za milosť, že ma
určil za Tvojho manžela bez všetkých mojich zásluh, hoci som sa pokladal
za nehodného byť v Tvojej spoločnosti; avšak Božia Velebnosť, ktorá prevyšuje
nízkych, kedykoľvek si praje, preukázala mi toto milosrdenstvo
a ja si prajem a dúfam, spoliehajúc na Tvoju múdrosť a cnosti, že mi budeš
nápomocná a dáš Mu patričnú náhradu tým, že Mu budeme s úprimným
srdcom slúžiť. Považuj ma teda za svojho služobníka a pre tú čistú
lásku, ktorú má k tebe, prosím Ťa, aby si nahradzovala moje nedostatky
v plnení mojich domácich povinností i v iných veciach, ktoré ako riadny
manžel mám vedieť a konať; povedz mi, Pani, aké máš priania, aby som
ich mohol splniť."
761. Nebeská Nevesta vypočula tieto slová s pokorným srdcom
a s úprimnou vrúcnosťou a odvetila svätcovi: " Majster môj, som šťastná,
že Najvyšší, ktorý mi určil tento životný stav, vyvolil teba za môjho man-
žela a tak zrejme mi ukázal svoju vôľu, aby som ti slúžila; ale ak mi dovolíš,
poviem Ti svoje myšlienky a úmysly, ktoré Ti za tým účelom prajem
vyjaviť." Najvyšší pripravil úprimné a spravodlivé srdce svätého Jozefa
svojou milosťou a slovami najsvätejšej Márie bol roznietený novu bož-
skou láskou a povedal: "Hovor Pani, Tvoj služobník počúva." Pri tejto
príležitosti Paniu sveta viditeľným spôsobom obklopili tisíce anjelov
strážnych. Ona ich požiadala, aby boli tak prítomní, lebo Pán, aby najčistejšia
Panna mohla jednať s väčšou milosťou a zásluhou, nechal Ju pocítiť
úctu a vážnosť, s akou je povinná hovoriť so svojím manželom, pritom Ju
ponechal Jej prirodzenej ostýchavosti a obave, akú vždy cítila, keď hovorila
samotná s mužmi, pretože to nerobievala, iba ak pri nejakej príležitosti
s najvyšším kňazom.
762. Svätí anjeli poslúchli svoju Kráľovnú a stáli k službám viditeľní
iba Jej. V tejto vznešenej spoločnosti hovorila so svätým Jozefom a povedala
mu: "Môj pán a snúbenec, je spravodlivé, aby sme so všetkou úctou
 342 Kniha I.
vzdávali chválu a česť nášmu Bohu a stvoriteľovi, ktorý je nekonečný vo
svojej dobrote a nevyspytateľný vo svojich súdoch. Nám, ktorí sme tak
núdzni, ukázal veľkosť svojho milosrdenstva tým, že si nás vyvolil pre
svoju službu. Pokladám si za povinnosť byť Mu zaviazaná väčšou vďač-
nosťou, ako všetky ostatné tvory, pretože som si menej zaslúžila, ale viac
obdržala z Jeho štedrej ruky, než ony. Prinútená silou tejto pravdy, ktorú
mi Jeho božské svetlo dalo poznať s poznávaním zvodnosti viditeľných
vecí, zasvätila som sa Bohu v útlom veku ustavičnou čistotou tela i duše;
Jemu náležím a Jeho uznávam za svojho Ženícha a Pána a som pevne rozhodnutá
zachovať pre Neho svoju čistotu. Prosím ťa, pane môj, pomôž mi
splniť tento sľub, avšak vo všetkom ostatnom budem tvojou služobnicou,
ochotnou pracovať pre pohodlie tvojho života, pokiaľ budem žiť. Vyhovej,
ženích môj, tomuto môjmu predsavzatiu a učiň podobne, aby nás -
keď sa ako príjemná obeť budeme obetovať nášmu večnému Bohu - prijal
ako ľúbeznú vôňu a udelil nám večné dobrá, ktoré od Neho očakávame."
763. Prečistý ženích Jozef, plný vnútornej radosti nad slovami nebeskej
Nevesty, Jej povedal: "Pani moja, oznámením tvojho čistého a vítané-
ho zmýšľania, si prenikla a rozšírila moje srdce. Neoznámil som Ti svoje
zmýšľanie, kým som nepoznal Tvoje. Aj ja sa považujem Pánovi všetkého
tvorstva byť viac zaviazaný vďačnosťou, než ostatní ľudia, lebo veľmi
skoro ma volal svojím osvietením, aby som Ho úprimným srdcom miloval;
a prajem si, aby si vedela, Pani, že vo veku dvanástich rokov som tiež
sľúbil slúžiť Najvyššiemu v ustavičnej čistote. Preto teraz s radosťou potvrdzujem
tento sľub, aby som neprekážal Tvojmu; za prítomnosti božskej
Velebnosti sľubujem, že Ti budem pomáhať, pokiaľ mi bude možné, aby
si Mu slúžila a milovala Ho podľa svojho priania. S pomocou Božou budem
Tvojím verným služobníkom a spoločníkom a prosím Ťa, prijmi
moju čistú lásku a považuj ma za svojho brata bez toho, aby si pestovala
nejakú inú lásku okrem tej, ktorou si povinná Bohu a po Bohu mne." Pri
tomto rozhovore Najvyšší znovu potvrdil cnosť čistoty v srdci svätého Jozefa
a čistú svätú lásku, ktorou bol povinný svojej presvätej snúbenke
Márii. Túto lásku svätec už mal vo vysokom stupni a presvätá Panna ju
ešte zvýšila tým, že rozšírila jeho srdce svojimi múdrymi rozhovormi.
764. Božským pôsobením cítili títo dvaja nanajvýš svätí a čistí snú-
benci nevýslovnú radosť a útechu. Nebeská Kňažná ako majsterka všetkých
cností, ktorá sa pri všetkom snažila dosiahnuť najvyššiu dokonalosť
všetkých cností, láskyplne súhlasila s prianiami svätého Jozefa. Najvyšší
taktiež udelil svätému Jozefovi novú čistotu a úplnú moc nad Jeho
prirodzenými náklonnosťami, takže bez prekážky alebo akejkoľvek stopy
zmyselných žiadostí, s obdivuhodnou novou milosťou mohol slúžiť svojej
 Zväzok prvý 343
snúbenici Márii a skrz Ňu konať svoju vôľu a svoje priania. Ihneď sa dali
do rozdeľovania majetku zdedeného po svätom Joachimovi a Anne, rodi-
čoch najsvätejšej Panny; jeden diel darovali chrámu, v ktorom bola Mária
vychovaná, druhý určili pre chudobných a tretí bol ponechaný v rukách
svätého snúbenca Jozefa, aby s ním naložil podľa svojho priania. Naša
Kráľovná si iba vyhradila výsadu, že mu bude slúžiť a robiť domáce povinnosti,
lebo od styku s inými ľuďmi a od správy majetku, predávania
alebo kupovania, sa zdržovala, ako sa zmienim neskoršie.
765. V predošlých rokoch svojho života sa svätý Jozef vyučil tesárskemu
remeslu, ktoré bolo slušné a vhodné pre zarábanie na životné potreby.
Ako som predtým povedala, na pozemské majetky bol chudobný.
Preto sa spýtal svojej presvätej Snúbenky, či by s tým súhlasila, aby vykonával
svoje remeslo, aby Jej mohol poslúžiť a získať niečo na podporovanie
chudobných, pretože bolo potrebné niečo robiť a nezaháľať. Najmúdrejšia
Panna schválila toto rozhodnutie vraviac, že Pán si nepraje, aby
boli zámožní, ale chudobní a milovali chudobných a snažili sa im pomá-
hať, nakoľko im to prostriedky dovolia. Potom medzi týmito dvoma snú-
bencami nastalo sväté závodenie, ktorý z nich má poslúchať druhého ako
vyššieho. Ale presvätá Panna, ktorá bola medzi pokornými najpokornej-
šia, zvíťazila v tomto závode pokory; pretože muž je hlava rodiny, nechcela
pripustiť, aby bol tento poriadok obrátený. Vo všetkom chcela poslúchať
svojho manžela, svätého Jozefa; vyžiadala si iba dovolenie pomá-
hať chudobným, ktoré Jej svätec rád udelil.
766. Pretože svätý Jozef v týchto dňoch pomocou božského osvietenia
viac a viac poznával kvality svojej nevesty Márie, Jej neobyčajnú
múdrosť, pokoru, čistotu a všetky iné cnosti, presahujúce ďaleko jeho odhad,
unášal ho stále nový obdiv a veľká radosť ducha a neprestával znovu
a znovu chváliť Pána a ďakovať Mu za to, že mu dal Spoločníčku a Nevestu
oveľa lepšiu, než si zaslúžil. Aby toto dielo Najvyššieho bolo úplne
dokonalé (lebo to bol začiatok toho najväčšieho diela, ktoré mala Jeho
Všemohúcnosť vykonať), ustanovil, aby Kňažná nebies vštepila do srdca
svojho snúbenca svätú bázeň a úctu, väčšiu, než možno slovami popísať.
Toto sa u Svätého Jozefa dosiahlo leskom, a či vyžarovaním božského
svetla, ktorým žiarila tvár našej Kráľovnej spolu s nevýslovným a vždy
viditeľným majestátom. To Jej však prináležalo oveľa viac než Mojžišovi
zostupujúcemu z hory (Ex 24,30), pretože Jej rozhovory a stretnutia
s Bohom boli dlhšie a dôvernejšie.
767. Čoskoro potom sa najsvätejšej Márii ukázal Boh vo videní,
v ktorom Jej povedal: "Moja najmilšia Nevesta a jediná vyvolená, viď,
aký som verný vo svojich sľuboch k tým, ktorí ma milujú. Súhlasne
 344 Kniha I.
s mojou vernosťou čakám, že odpovieš tým, že zachováš všetky zákony
manželky sväto, čisto a so všetkou dokonalosťou a nech ti v tom napomá-
ha spoločnosť môjho služobníka Jozefa, ktorého som ti dal. Poslúchaj ho,
ako sa patrí a riaď sa jeho radami." Najsvätejšia Mária odpovedala: "Najvyšší
Pane, chválim a velebím Ťa za Tvoje obdivuhodné riadenie
a starostlivosť o mňa, hoci som taký nehodný a biedny tvor; žiadam si poslúchať
Ťa a odvďačovať sa Ti, lebo som Ti povinná väčšou vďačnosťou
ako ktokoľvek iný. Udeľ mi, Pane môj, svoju božskú milosť, aby mi pomáhala
vo všetkých veciach a riadila ma podľa Tvojho zaľúbenia a tiež
aby som verne plnila povinnosti stavu, ktorý si mi určil, aby som sa nikdy,
ako Tvoja otrokyňa, neodchýlila od Tvojich rozkazov a prianí. Ukáž
mi svoju dobrú vôľu a daj mi svoje požehnanie a s ním sa budem snažiť
poslúchať Tvojho služobníka Jozefa a slúžiť mu tak, ako to Ty, môj Pane
a Stvoriteľu, prikazuješ."
768. Na takých nebeských začiatkoch bol založený domov a manželský
život najsvätejšej Márie a svätého Jozefa. Od ôsmeho septembra, keď
bolo uzavreté manželstvo, až do dvadsiateho piateho marca nasledujúceho
roka, kedy bolo uskutočnené vtelenie Slova (ako budem hovoriť v druhom
zväzku), žili títo dvaja manželia tak pospolu a boli počas tejto doby pripravovaní
na dielo, ktoré Najvyšší pre nich určil.
769. Ale ja sa nemôžem v tejto chvíli zdržať, aby som negratulovala
k veľkému šťastiu najšťastnejšiemu zo všetkých mužov, svätému Jozefovi.
Čo je príčinou toho, ó Boží muž, že zo všetkých Adamových synov ty
máš to šťastie, že tvoj vzťah k Bohu má byť taký, že On sám sa bude
správať voči tebe ako tvoj Syn a budú Ho považovať za tvojho jediného
Syna? Večný Otec ti dáva svojho syna a Syn ti dáva svoju skutočnú Matku
a Duch Svätý ti zveruje svoju Nevestu a celá Najsvätejšia Trojica ti
ešte prenecháva a tebe zasnubuje ako zákonitú manželku svoju jedinú vyvolenú
ako slnko? Či poznávaš, svätec, svoju dôstojnosť? Poznávaš svoju
vznešenosť? Či chápeš, že tvoja Nevesta je Kráľovná a Pani neba a zeme
a že ty si opatrovníkom nesmiernych pokladov samého Boha? Pamätaj,
Boží muž, čo ti bolo zverené a vedz, že ak ti anjeli a serafíni nezávidia,
zaiste sú plní údivu a žasnú nad tvojím šťastím a posvätným tajomstvom,
ktoré je spojené s tvojím manželstvom. Preto v mene celého ľudského pokolenia
ti blahoprajem k takému veľkému šťastiu. Ty si archívom dejín
božského milosrdenstva, pán a manžel Tej, ktorá je najvyššia po Bohu. Či
poznávaš, že si zbohatol a stal sa požehnaný v očiach všetkých ľudí, ba
i samotných anjelov? Pamätaj na nás, úbohých a núdznych a pamätaj na
mňa, najneužitočnejšieho zemského červíka, lebo si prajem byť pod tvojou
ochranou a dosiahnuť tvoj mocný príhovor.
 Zväzok prvý 345
Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies
770. Dcéra moja, v príklade manželského života, do ktorého ma Najvyšší
postavil, nájdeš pokarhanie pre tie duše, ktoré sa vyhovárajú, že ich
život vo svete im nedovoľuje žiť dokonale. Bohu nie je nič nemožné
a podobne nie je nič nemožné tým, ktorí so živou vierou v Neho dúfajú
a úplne sa odovzdávajú Jeho božskej Prozreteľnosti. Ja som žila v dome
svojho manžela práve tak dokonale ako v chráme; lebo zmenou svojho
stavu nezmenila som svoje zmýšľanie ani túžby a snahy milovať Boha
a slúžiť Mu; naopak ešte som zvýšila svoju snahu, aby snáď povinnosti
manželky mi neprekážali v Božej službe. Preto mi Boh pomáhal, zariadil
a prispôsobil svojou mocou všetky veci podľa môjho priania. To isté učiní
Pán všetkým ľuďom, ak budú sami spolupôsobiť. Oni však klamú sami
seba a zvaľujú vinu na manželský stav. K svätému a dokonalému životu
nie je prekážkou stav, ale márne a zbytočné starosti a obavy, do ktorých sa
zaplietajú zabúdajúc na sladkosť Pána a radšej vyhľadávajú svoje vlastné
sladkosti.
771. Ak nemajú žiadne ospravedlnenie tí, ktorí nežijú dokonale vo
svete, tým menej sa budú môcť vyhovárať tí, ktorí neplnia svoje povinnosti
v rehoľnom stave. Nikdy si nemysli, že sa nemusíš snažiť o dokonalosť,
pretože si predstavená. Keď ťa Boh ustanovil do úradu z posluš-
nosti, nesmieš nikdy strácať nádej na Jeho pomoc a ochranu. On sám kaž-
dý deň vezme na seba povinnosť posilňovať ťa a pomáhať ti v plnení povinností
bez toho, aby si ochabovala v snahe po dokonalej láske, akú máš
mať k Bohu. Prinúť Ho obetujúc Mu svoju vôľu, podrob sa v pokornej trpezlivosti
všetkému, čo ti Jeho božská Prozreteľnosť určí. Ak nebudeš
prekážať vedeniu Jeho Prozreteľnosti, ja ťa uisťujem Jeho ochranou
a mocou Jeho božskej ruky, že ťa bude riadiť a pri všetkých tvojich skutkoch
ťa bude viesť k dokonalosti.
K a p i t o l a 23.
Vysvetlenie 31. kapitoly knihy Prísloví Šalamúnových, týkajúce
sa života najsvätejšej Márie v manželstve, na ktoré mi Pán
poukázal
772. Akonáhle sa Kňažná nebies, Mária, ocitla v novom stave, v man-
želstve, pozdvihla svoju čistú dušu k Otcovi svetla pre osvietenie a vedenie
v plnení všetkých nových povinností podľa Jeho zaľúbenia. Pán,
aby mi dal poznať Jej sväté myšlienky v tej dobe, odkázal ma na poslednú
 346 Kniha I.
kapitolu knihy Prísloví, v ktorej Šalamún naznačil cnosti našej Panej
popisom vlastností a skutkov statočnej ženy. Rozoberiem túto kapitolu
a poviem, koľko môžem o tom, čo mi bolo dovolené o Nej poznať. V 10.
verši onej kapitoly začína popis slovami: "Ach, ktože nájde ženu dobrú?
Jej cena je nad perly." Táto otázka obsahuje obdiv o našej veľkej a statoč-
nej žene Márii a pochybnosť o všetkých ostatných ženách v porovnaní
s Ňou; lebo žiadnu inú takú statočnú nemožno nájsť v celom poriadku
ľudskej a prirodzenej existencie. Všetky ostatné sú slabé a nestatočné, ani
jedna nebola vyňatá z diablovej poroby pre vinu hriechu. Kto teda nájde
inú ženu? Nenájdu ju králi ani cisári, ani kniežatá tohoto sveta, ani nebeskí
anjeli, ba ani sama božská moc nenájde inú, pretože nestvorila inú, Jej
podobnú: Ona jediná je vznešená šľachtičná, čiže podobajúca sa Tej, ktorá
bola povýšená na dôstojnosť podľa miery vlastnej Božej všemohúcnosti.
Lebo Jej nemohol dať viac ako svojho večného Syna, rovnakej podstaty,
rovného Jemu v nesmiernosti, nestvoreného, nekonečného.
773. Preto teda cena tejto Ženy je ako niečo, čo prišlo zďaleka, preto-
že na zemi a medzi tvormi nebolo nič také ako Ona. Cena vecí má takú
hodnotu, za akú ju kúpili alebo odhadli; jej cena sa poznáva až potom,
keď sa vie, aká hodnota sa jej prisudzuje alebo odhaduje. Cena tejto
statočnej ženy, Márie, bola určená v rade Najsvätejšej Trojice, keď Boh
sám si na Ňu robil nárok, čiže kúpil Ju pre seba pred všetkými tvormi, získajúc
Ju skutočnou kúpou ako nejakú náhradu za stvorenie celej ľudskej
prirodzenosti. Cena a výplata, ktorú za Máriu dal, bolo vtelené Slovo
samo a večný Otec (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) cítil sa Máriou
dostatočne odmenený. Lebo keď vo svojom božskom duchu našiel túto
statočnú ženu, prisúdil Jej takú veľkú cenu, že venoval svojho jediného
Syna, aby bol súčasne Synom Jeho i Jej; a Syn sám vzal z Nej svoje ľudské
telo a vyvolil si Ju za svoju Matku. Táto kúpna cena, za ktorú Ju Najvyšší
získal a privlastnil si Ju, zahrňovala teda i Jeho múdrosť, dobrotu,
všemohúcnosť, spravodlivosť i všetky ostatné vlastnosti a všetky zásluhy
Jeho Syna, oslobodzujúce vopred celé ľudské pokolenie od dlžôb, takže
keby celé ľudské pokolenie bolo stratené tak, ako bol stratený Adam,
Jemu by ešte predsa ostala Mária a jej Syn. Preto bola odhadnutá za cenu
takú vysokú, že všetko tvorstvo by nebolo schopné dosiahnuť odhad Jej
ceny. Toto je myslené slovami, že "jej cena je nad perly".
774. Pod slovom „zďaleka“ sa rozumejú tiež končiny zeme, lebo Boh
je konečným cieľom i počiatkom všetkého stvorenia, od ktorého pochá-
dzajú všetky veci a ku ktorému sa všetky veci navracajú, ako sa navracajú
rieky do mora (Eccl 1,7). Taktiež najvyššie nebo je konečným hmotným
cieľom všetkého, čo má telo a toto sa zvláštnym spôsobom nazýva pod-
 Zväzok prvý 347
nožou Božích nôh (Iz 66,1). Končinami zeme sa môže nazvať ešte v inom
zmysle tiež koniec prirodzeného života a plná dokonalosť cností, lebo
v nich je splnený účel ľudskej prirodzenej existencie; Stvoriteľ povolal
človeka, aby poznal a miloval Boha, ktorý sám je konečný a zrejmý cieľ
života a skutkov. Toto všetko je zahrnuté v tom, keď sa hovorí, že cena
najsvätejšej Márie je z najvzdialenejších končín. Jej milosti, dary a zá-
sluhy prišli a začali tam, kde tieto prednosti iných svätých, panien,
mučeníkov, apoštolov a patriarchov končili; tí všetci za svojho života
a v celej ich svätosti nedošli k tomu bodu, kde Mária iba začala. Ak
mohol Kristus, Jej Syn a náš Pán, nazvať seba cieľom skutkov Abrahámových,
môže sa tiež rovnakým právom povedať, že cena najsvätejšej Márie
je z najvzdialenejších končín, lebo všetka Jej čistota, nevinnosť a svätosť
pochádza od Jej najsvätejšieho Syna, ako zo vzornej, predchádzajúcej
a hlavnej príčiny Jej samotnej.
775. " Srdce jej muža jej dôveruje a koristi nemá nedostatok " (Prís
31,11). Isté je, že nebeský Jozef je nazývaný manželom tejto statočnej
Ženy, pretože bol s Ňou zákonite zasnúbený a je tiež isté, že jeho srdce jej
dôverovalo, lebo bol presvedčený, že pre Jej vynikajúce cnosti bude vo
všetkom požehnaný. Ale najmä Jej dôveroval, keď spozoroval, že je ťarchavá,
hoci ešte nepoznal toho tajomný pôvod; v tej dobe veril a dúfal
proti nádeji (Rim 4,18), hoci všetky náznaky boli nepriaznivé a nemali
žiaden iný podklad pre jeho nádejnú vieru, než svätosť takej manželky.
A hoci sa odhodlal prepustiť Ju (Mat 1,19), keď na vlastné oči videl zjavné
známky ťarchavosti a nepoznal ani najmenej príčinu toho, predsa nikdy
sa neodvážil nedôverovať Jej cti a cudnosti, ani nikdy neochabol vo svätej
a čistej láske, akou jeho nanajvýš úprimné srdce bolo pripútané k takej
Manželke. Ani nebol v ničom sklamaný, ani nemal nedostatok zisku; lebo
ak zisk je vec zbytočná, tak tento muž bol ním hojne zásobený, akonáhle
sa dozvedel, kto je jeho Manželka a čo Jej prináleží.
776. Avšak táto nebeská Pani mala ešte iného Muža, ktorý Jej dôveroval,
ktorého hlavne mal Šalamún na zreteli a týmto Mužom bol Jej vlastný
Syn, pravý Boh i človek, ktorý dôveroval tejto Žene do takej miery, že Jej
pred všetkým tvorstvom zveril svoj život i česť. Táto dôvera obsahovala
veľkosť Jeho života i Jeho cti; lebo ani Boh sám Jej nemohol viac zveriť,
ani Ona nemohla lepšie spolupôsobiť, aby zaistila hojnejší zisk. Ó, aký je
to zázrak nekonečnej moci a múdrosti! Že Boh mal Seba zveriť obyčajné-
mu tvorovi a to žene, keď prijal telo v Jej lone z Jej vlastnej podstaty! Že
Ju mal nazývať Matkou s neochvejnou dôverou a Ona Ho mala nazývať
Synom, chovať Ho pri svojich prsiach a On sa mal podrobovať Jej rozkazom!
Že Ona mala byť Jeho spolupracovníčka pri vykúpení a obnovení
 348 Kniha I.
sveta, schránka Božstva, rozdávateľka nekonečných pokladov a zásluh
Jeho najsvätejšieho Syna všetkých zásluh Jeho života, zázrakov, kázní,
Jeho smrti a všetkých ostatných tajomstiev! To všetko zveril najsvätejšej
Márii. Ale náš obdiv ešte vzrastie, keď zistíme, že nebol sklamaný vo svojej
dôvere, lebo vidíme, že tento obyčajný Tvor poznal a bol schopný
náležite obstáť v takej dôvere a pritom nesklamala ani v najmenšom a to
takým spôsobom, že nemohla konať už s väčšou vierou, láskou, múdros-
ťou, pokorou a dokonalosťou všetkej svätosti. Tento Jej Muž zistil, že
nemá nedostatok zisku, ale že je bohatý, prosperuje a požíva úctu a váž-
nosť. Preto Písmo Sväté dodáva:
777. " Odplatí jemu dobrým a nie zlým po všetky dni svojho života."
To, čím sa najsvätejšia Mária odplatila svojmu mužovi, ako som vyrozumela,
bolo to požehnanie, ktoré Jej udelil Kristus, Jej pravý Syn; čím sa
Ona za to odplatila, bolo povedané predtým. Spravodlivosť, ktorou sa Pán
riadi, že odmeňuje najväčším požehnaním a dobrodeniami i najmenší
dobrý skutok, umožní nám urobiť si akúsi predstavu, v akej hojnosti stekali
s Božou mocou na našu Kráľovnú v dobe Jej života. Začali hneď od
prvého okamihu Jej existencie a bola nimi zaplavovaná hojnejšie ako najvyšší
anjeli, ako vhodné doplnenie toho, že bola uchránená pred dedičným
hriechom. Ona s týmito milosťami náležitým spôsobom spolupôsobila
a spolupracovala až po najvyššiu mieru a všetky skutky Jej života boli
bezchybné, bez nepozornosti alebo zakolísania. Preto niet divu, že iba Jej
najsvätejší Syn Ju prevyšoval a všetky ostatné tvory ostali nesmierne
ďaleko pozadu.
778. " Hľadala vlnu a ľan a robila podľa umenia svojich rúk ". Toto je
veľmi primeraná chvála a hodna statočnej ženy: že bola pracovitá a usilovná
vo svojej domácnosti, zamestnávala sa pradením ľanu a tkaním
plátna pre ochranu a pohodlie svojej rodiny, zaopatrujúc týmito vecami
domácich i iných, ktorí to potrebovali. Toto je užitočná rada, ktorá sa dá
uskutočňovať iba pracovitými rukami, nie záhaľčivými, lebo záhaľčivosť
ženy, ktorá žije iba z ruky do úst, poukazuje na nízku rozumnosť a iné
necnosti, ktoré bez zahanbenia nemožno menovať. V tejto vonkajšej cnosti,
ktorá je u vydatej ženy základom dobrého vedenia domácnosti, najsvä-
tejšia Mária bola statočnou ženou, výborným príkladom pre všetky ženy.
Mária nikdy nezaháľala, bola stále usilovne zamestnaná pripravovaním
plátna a vlny pre svojho manžela a pre Syna, i pre mnohých chudobných,
ktorým pomáhala prácou svojich rúk. Pretože však najdokonalejším spô-
sobom spájala zamestnanie Marty a Márie, venovala viac pozornosti radám
svojho srdca, ktoré sa týkali vnútornej činnosti ako práci svojich rúk.
Pamätala na božské zjavenia a výroky svätého Písma, nikdy nebola vo
 Zväzok prvý 349
svojom vnútri nečinná, ale stále využívala dary a rozmnožovala cnosti
svojej duše. Preto text ďalej hovorí:
779. " Je ako kupecká loď, zďaleka dováža svoj chlieb." Pretože tento
viditeľný svet sa nazýva nepokojným a búrlivým morom, ktorí na ňom
žijú a sú na ňom zmietaní, sa môžu vhodne nazývať loďami. Všetci sa
touto plavbou zaoberajú, aby si zadovážili chlieb, totiž potrebné veci pre
zachovanie tohto života, čo sa nazýva chlebom. Loď prináša chlieb z najväčšej
diaľky, ktorá je najviac vzdialená od toho, čo má obstarať; a tá,
ktorá na to vynaloží viac práce, získa viac, pretože zďaleka to prináša ove-
ľa s väčšími ťažkosťami. Je akási dohoda medzi Bohom a človekom, že
keď človek ako sluha obrába pôdu a pracuje na nej v pote svojej tváre, používajúc
druhotné príčiny, ktorými ich Pán živí, zem má za to živiť človeka
a odplácať sa mu za jeho pot a námahu. Čo platí o tomto časnom kontrakte,
platí tiež o veciach duchovných: kto nepracuje, nech ani neje.
780. Medzi všetkými Adamovými deťmi bola najsvätejšia Mária
bohatou a prosperujúcou obchodnou loďou, ktorá priniesla svoj i náš
chlieb zďaleka. Nikdy nikto nebol taký rozvážne obozretný a horlivý
v správe svojho domu, nik natoľko nedbal o to, čo s božskou múdrosťou
považovala za potrebné pre podporu a pomoc chudobným ako Mária.
Všetko to si zaslúžila a získala nanajvýš múdrou starostlivosťou, s akou to
priniesla zďaleka; lebo Ona bola ďaleko od našej pokazenej prirodzenosti
a všetkých jej skutkov. Človek nemôže pochopiť, ako mnoho tak získala,
zaslúžila a rozdala chudobným. Ale oveľa cennejší a obdivuhodnejší bol
duchovný a živý Chlieb, ktorý pre nás stiahla z neba; lebo Ona Ho nielen
stiahla z Otcovho lona, odkiaľ by nebol zostúpil, keby Ho nestiahla táto
statočná Žena, nebol by nikdy prišiel na tento svet, tak veľmi nehodný
toho, keby Ho nebola priniesla loď Mária. Hoci Ona ako obyčajný tvor
nemohla mať zásluhy na príchode Boha na svet, predsa sa zaslúžila
o urýchlenie Jeho príchodu a zaslúžila si, že mal prísť v bohatej lodi Jej
lona; pretože však Boh nemohol prebývať v žiadnom tvorovi, ktorý by
mal nižšie zásluhy ako Ona, teda jedine Ona ho prinútila, aby sa stal viditeľný
a dával Seba a živil tých, ktorí boli ďaleko.
781. " A v noci vstala a dala korisť svojim domácim a pokrmy
služobniciam svojim." Nie menej chvályhodná je i táto činnosť statočnej
ženy, že sa pripravuje o odpočinok a sladký nočný spánok, aby sa postarala
o svoju rodinu a vedie svojich domácich, svojho manžela, synov a tiež
príbuzných i služobníctvo, aby plnili svoje povinnosti a konali všetko, čo
je potrebné pre blaho rodiny. Táto statočná, múdra žena nehľadí na to, že
je noc, čas, aby sa uvoľnila a zabudla v spánku na svoje povinnosti; lebo
zanechanie práce sa nemá hľadať len pre uspokojenie náklonnosti, ale
 350 Kniha I.
hlavne je to potrebný prostriedok nadobudnúť sily a s tým väčšou horlivosťou
sa vrátiť k práci. Naša Kráľovná bola skutočne obdivuhodná v takom
hospodárení; hoci v domácností nemala žiadnych sluhov, lebo Jej
láska k poslušnosti a pokore to nepripúšťala, aby služobné domáce práce
ponechala niekomu inému; predsa však v starostlivosti o svojho najsvätej-
šieho Syna a svojho manžela Jozefa vynaložila všetku pozornosť obsluhe
a nikdy sa neprevinila nejakou nedbalosťou, zabúdaním, zdĺhavosťou
alebo nedopatrením v obstarávaní toho, čo potrebovali, ako budem mať
príležitosť podrobnejšie povedať v ďalšom popisovaní.
782. Avšak ktorý jazyk by mohol kedy popísať neúnavnú bdelosť tejto
statočnej Ženy? Vstávala a bdela v noci, i keď ešte božské tajomstvá
boli pred Jej srdcom skryté; a v skrytej temnote tajomstva svojho man-
želstva trvala v bdelej nádeji jeho rozlúštenia, pripravená pokorne a poslušne
vykonať, čokoľvek by sa Jej rozkázalo. Obstarávala živobytie pre
svojich domácich a služobníkov, totiž pre svoje vnútorné mocnosti a vonkajšie
zmysly, prideľovala každému jeho potravu v dennej práci, takže
keď boli zamestnané vonkajšou službou, duch nebol bez pomoci a nezaopatrený.
Rozkazovala mocnostiam svojej duše, aby zachovávali posvätné
pravidlá vyhľadávaním svojej potravy v Božom svetle, vo dne - v noci
stále zamestnané horlivým rozjímaním a uvažovaním o svätom zákone
a nikdy nedopustila, aby im vonkajšie práce a zamestnania odňali ich životný
stav. Tak riadila a živila služobníctvo svojej duše.
783. Taktiež ostatným služobníkom, vonkajším zmyslom, prideľovala
oprávnené zamestnanie a potravu; používala svoju právomoc, ktorú mala
nad svojimi schopnosťami a rozkazovala, aby ako slúžky slúžili duchu;
hoci sú na tomto svete, aby boli pre svet mŕtve, nevšímali si jeho márností
a žili iba toľko, koľko je potrebné pre prirodzenosť a milosť; aby sa nenechali
uniesť zmyselnými útechami o nič viac, než koľko im vyššia časť
duše dovolí a oznámi svojim pretekajúcim vplyvom. Určila medze
a hranice všetkým svojim skutkom, takže bez najmenšej nedokonalosti
prislúchali do oboru Božskej lásky, všetky Jej slúžili a spolupôsobili
s Ňou bez odporu, neochoty alebo ťažkopádnosti.
784. Tiež iným spôsobom vstávala a riadila svoju domácnosť, lebo
bol ešte iný druh noci, v ktorej táto statočná Žena vstávala aj s inými
služobníkmi, o ktorých sa starala. Povstala v noci Starého zákona, v temnom
rozvidnievaní blížiaceho sa svetla: prišla na svet na sklonku tej noci
a s nevýslovnou prezieravosťou obstarala a rozdeľovala pokrm milosti
a večného života všetkým svojim domácim a služobníkom, najmä svojmu
ľudu a ostatnému ľudskému pokoleniu, svätým Otcom a spravodlivým
svojho národa, i hriešnikom, otrokom a zajatcom celého sveta. A dala ho
 Zväzok prvý 351
naozaj a úplne, lebo ten pokrm vzala zo svojej vlastnej podstaty a zo svoje
vlastnej krvi, pretože sa počal v Jej panenskom lone.
K a p i t o l a 24.
Pokračovanie v tom istom predmete; vysvetlenie ostatnej časti
tridsiatej prvej kapitoly knihy Prísloví
785. Žiadna vlastnosť statočnej ženy nechýbala našej Kráľovnej, lebo
Ona bola pôvodkyňa cnosti a milosti. V šestnástom verši text pokračuje:
" Videla pole a kúpila ho; z úžitku svojich rúk zaštepila vinicu." Pole najvyššej
dokonalosti, na ktorom sa pestuje veľa ľúbezného ovocia cností
bolo to, ktoré najsvätejšia Mária uvidela; a keď ho prezerala a odhadovala
jasnosťou božského svetla, poznala, že je v ňom zakopaný poklad. Aby to
pole mohla kúpiť, dala zaň ako výmenu všetky svoje majiteľské práva na
zem, ktoré Jej skutočne patrili ako Kráľovnej a Panej a dávala prednosť
vlastneniu tohoto poľa pred všetkými ostatnými vecami a kvôli nemu sa
zriekala používania a práva na všetok majetok. Táto Pani jediná sa mohla
vzdať všetkého tvorstva, lebo iba Ona ho celkom vlastnila a jedine Ona
mohla kúpiť to pole svätosti. Jedine Ona mohla preskúmať a odhadnúť
jeho plnú cenu a jedine Ona, prvá po Bohu, si privlastnila pole Božstva
a Jeho vlastnosti, kým ostatní svätí si mohli privlastniť iba jeho časť.
"Vinicu vysadzuje zo zárobku svojich rúk." Ona zaštepila svätú Cirkev
nielen tým, že nám dala svojho najsvätejšieho Syna, aby ju zostavil
a založil, ale sama bola pomocníčkou a po Nanebovstúpení ostala Paňou
Cirkvi, ako bude vysvetlené v treťom zväzku tohto životopisu. Ona za-
štepila rajskú vinicu, ktorú tá zúrivá beštia Lucifer zničil a spustošil, ale
jej starostlivosťou sa stala opäť úrodná. Ona zaštepila vinicu svojho veľ-
kého a veľkomyseľného srdca tým, že do nej zasadila výhonky cností
a najúrodnejšieho viniča, z ktorého Kristus vo vínnom lise kríža urobil
najsladšie víno svojej lásky, aby ním napájal svojich milých a živil svojich
priateľov. (Vľp 5,1).
786. " Prepásala silou svoje bedrá a posilnila svoje rameno ". Najväč-
šia sila tých, ktorí sa nazývajú silní, spočíva v ich rukách, ktorými vykonávajú
ťažké a neľahké práce: a najobťažnejšia práca pozemšťanov
spočíva v obmedzovaní ich náruživostí a náklonností a ich podriaďovaní
rozumu. Preto sväté Písmo hovorí o tejto statočnej Žene, že prepásala svoje
bedrá silou a posilnila tiež svoje rameno. Naša Kráľovná nepodliehala
žiadnej náruživosti alebo nezriadenej náklonnosti, ktorú by vo svojej ne-
 352 Kniha I.
vinnej bytosti musela potlačovať; to Jej však nebránilo, aby sa statočnejšie
obmedzovala ako ostatné Adamove dietky, ktorých vnútro je v dôsledku
hriechu uvedené do zmätku. I keď to nepotrebovala, predsa Jej cnosti
a láska Ju nútili, aby sa umŕtvovala viac, než by vyžadovali najhoršie náklonnosti.
Nikto z tých, ktorí sa poškvrnili hriechmi, a preto boli povinní
zadosťučiniť za ne, nikdy tak nenapínali sily k umŕtvovaniu svojich nezriadených
vášní, ako naša Kráľovná Mária ich napínala v ovládaní a neustálym
rozmnožovaním umŕtvovania svojich schopností a zmyslov. Svoje
nevinné panenské telo stále trestala pokáním, bdením, pôstmi, padaním
či kladením sa tvárou na zem s rozpätými rukami v podobe kríža, ako budem
neskôr hovoriť (Zv. II. 12, 232, 442, 568, 898, 990, 991; zv. III.
581); svojim zmyslom odopierala všetok odpočinok a pohodlie, nie preto,
že by boli neporiadne, ale aby stále robila to, čo bolo najsvätejšie a Bohu
najpríjemnejšie a nebola nikdy unavená, ochablá alebo nedbalá konať
všetky svoje skutky s plnou mierou a silou milosti.
787. " Okúsila a videla, že jej zamestnanie je dobré; preto nezhasne
v noci jej svieca." Pán je taký láskavý a verný ku tvorom, že keď nám prikazuje,
aby sme sa opásali umŕtvovaním a pokáním (pretože kráľovstvo
nebeské trpí násilie a musí sa získať mocou Mt 11,12), za toto násilie,
ktoré robíme svojim náklonnostiam, odmeňuje naše snahy radosťou a útechou,
ktoré plnia naše srdce slasťou. Z tejto radosti poznávame, aká dobrá
je výmena najvyššieho dobra za skutky sebaumŕtvovania, ktorými obmedzujeme
svoju túžbu po dočasných útechách, lebo už vopred dostávame
útechy z kresťanských právd a s nimi i záruky večného života. A čím viac
sa venujeme takému obchodu, tým viac získame a tým viac si budeme
tento obchod ceniť.
788. Keď my, ktorí sme poddaní hriechu, prežívame tieto pravdy,
o čo viac ich poznala a oceňovala najsvätejšia Mária? A keď v nás,
v ktorých noc hriechu je oveľa temnejšia a neustávajúca, sa s pomocou
pokánia a umŕtvovania našich vášní môže udržať božské svetlo milosti,
ako veľmi muselo potom toto svetlo žiariť v srdci tohto najčistejšieho
Tvora? Ona nebola zaťažená nákazou našej hrubej a pokazenej prirodzenosti;
nebola poškvrnená neposlušnosťou; nebola mučená výčitkami zlého
svedomia ani bázňou skutočného hriechu; a okrem toho všetkého bola
osvietená nad všetko pochopenie anjelov alebo ľudí. Presvätá Mária dobre
poznala a milovala taký druh obchodu a nikdy v ťažkostiach a nebezpe-
čenstvách života nezhášala svetlo Baránkovej sviece (Zjv 31,19).
789. " Svojou rukou natiahla k silným veciam a jej prsty uchopili vreteno."
Táto statočná Žena, ktorá s námahou a prácou svojich rúk rozmnožuje
cnosti a majetok svojej rodiny, ktorá sa opáše statočnosťou proti
 Zväzok prvý 353
svojim vášňam, ktorá nachádza radosť v obchode cnosti, mohla smelo
siahnuť svojou rukou na veľké veci. Najsvätejšia Mária to urobila, Jej stav
a povinnosti Jej v tom neprekážali, lebo sa povznášala nad seba a nad
všetky pozemské veci, a tak zvýšila svoje snahy, rozšírila svoju činnosť na
to, čo bolo v obvode božskej lásky a vedomosti najväčšie a najmocnejšie,
povznášajúc sa nad všetok ľudský a anjelský život. A ako sa svojím zasnúbením
viac a viac blížila k svojej dôstojnosti a materskému stavu, pokračovala
v rozširovaní svojho srdca a naťahovala svoje ruky k novým
skutkom svätosti, až sa prispôsobila k spolupôsobeniu v najťažšom a najvznešenejšom
diele božskej Všemohúcnosti, totiž vo Vtelení Slova. O tom
všetkom poviem viac v druhom zväzku, keď budem vysvetľovať prípravu
našej Kráľovnej na toto veľké tajomstvo (Zv. II. 1-160). A pretože samé
predsavzatie či rozhodnutie vykonať veľké veci, ale nesplnenie toho je
bezcenné a bez praktického výsledku, preto sa hovorí: "A jej prsty uchopili
vreteno," čím sa chce povedať, že naša Kráľovná skutočne vykonala
všetky veľké, obtiažne a ťažké práce tak, ako mala v úmysle a ako si ich
vo svojej dobre usporiadanej mysli predsavzala. Vo všetkom sa osvedčila
ako poctivá a vzdialená od všetkého zveličovania a samého vonkajšieho
sa ukazovania ženy, ktorá nosí praslicu, ale vretena sa nechopí. Preto sa
ďalej hovorí:
790. " Svoju ruku otvorila núdznemu a svoje dlane natiahla k chudobnému
". Múdra žena a gazdiná prejavuje veľkú statočnosť, keď je k chudobným
štedrá a nikdy nepovoľuje slabosti ducha alebo zbabelej nedôvere,
že by snáď pre jej almužny rodina nejako trpela; lebo najmocnejším
prostriedkom pre rozmnožovanie všetkého majetku je, štedro sa oň
podeliť s Kristovými chudobnými, ktorý už v tomto živote vie stonásobne
odplácať (Mk 10,39). Najsvätejšia Mária rozdala svoje dedičstvo po rodi-
čoch chudobným a chrámu, ako som povedala vyššie (761); k tomu ešte
pridala prácu svojich rúk pre konanie skutkov milosrdenstva, lebo Jej
zbožnosť a štedrá láska k chudobným by nebola uspokojená, keby nebola
prispela svojou osobnou námahou a prácou. Nie je div, že dnešný hrabivý
svet cíti nedostatok a chudobu v dočasných veciach, keď u ľudí ochabla
láskavosť a súcit k chudobným; lebo to, čo Boh stvoril pre výživu chudobných
a pre spasenie bohatých, užívajú iba pre ukojenie svojej márnivosti.
791. Naša najláskavejšia Kráľovná a Pani však nielenže vystrela svoje
vlastné ruky k chudobným, ale dokázala i to, že aj všemohúci Boh podal
svoju ruku; lebo doteraz nepodal pomocnú ruku svojho božského Slova
k smrteľníkom, ktorí si nezaslúžili, či lepšie povedané stali sa nehodní takého
dobrodenia. Táto statočná Žena Mu podala ruky natiahnuté a otvore-
 354 Kniha I.
né pre dary pre nás úbohých zajatcov, sužovaných biedou hriechu. Pretože
táto bieda a chudoba bola údelom všetkých ľudí, preto sväté Písmo použí-
va slovo "chudobný" v jednotnom čísle, pretože celé ľudské pokolenie
bolo ako jeden chudobný človek, neschopné zaopatriť sa lepšie než jeden
chudák. Ruky nášho Spasiteľa Krista, nášho Pána, ktoré sa natiahli k náš-
mu vykúpeniu a otvorili sa pre rozdávanie svojich darov a zásluh, boli
v skutočnosti ruky najsvätejšej Márie, lebo On ako Jej Syn, mal ich od
Nej a bez Márie nešťastné ľudské pokolenie nikdy by ich nebolo videlo
otvorené na svoju pomoc. Boli to Jej ruky i z mnohých iných ohľadov.
792. "Nebude sa báť o svoj dom pred snežnou zimou, lebo všetci jej
domáci sú oblečení dvojnásobným rúchom." Keď naša prirodzenosť stratila
Slnko spravodlivosti, teplota milosti a pôvodná spravodlivosť bola pochovaná
pod zamrznutým snehom hriechu a všetka jej sila pre konanie
dobra bola obmedzená, zdržovaná a zamrznutá. Z toho vznikali ťažkosti
pre konanie svätých skutkov, zdĺhavosť v konaní, nepozornosť a nedbalosť,
nestálosť a rôzne naše iné nedostatky pri konaní cností. Odtiaľ pochádza,
že po spáchaní hriechu sa nachádzame olúpení o Božiu lásku, bez
ochrany alebo úkrytu proti pokušeniam. Naša nebeská Kráľovná nemala
žiadnu z týchto prekážok, ani nedostatky duše a tela; lebo všetci Jej domá-
ci, to jest Jej vnútorné a vonkajšie mocnosti boli chránené pred mrazom
hriechu dvojnásobným rúchom. Z jednej strany bola chránená pôvodnou
spravodlivosťou a vliatymi cnosťami spolu s cnosťami získanými vlastnou
námahou od prvého okamihu Jej činnosti, a z druhej strany bola tiež
chránená dvojnásobným rúchom obyčajných milostí. Tieto obdržala pre
jej vlastný význam z tých, ktoré dostala zvláštnym spôsobom pre svoju
dôstojnosť Matky Božej. Nebudem sa zdržovať popisovaním Jej obozretnej
starostlivosti o svoju domácnosť. Pri iných ženách starostlivosť, ktorú
venujú tejto záležitosti, môže byť chválitebná, pretože je potrebná; ale
v dome Kráľovnej nebies a zeme, najsvätejšej Márie, nebolo potrebné
množstvo rúch: pre Jej Syna, lebo On mal iba jedno; ani pre seba a svojho
manžela Jozefa, lebo chudoba bola ich najväčšou ozdobou i ochranou.
793. "Prikrývadlo si urobila, batist a purpur je jej odev." Tieto obrazné
slová tiež naznačujú duchovné ozdoby tejto ženy. Bolo to rúcho rôznofarebné
a pevné, ktoré úplne poslúžilo ako prikrývka a chránilo Ju pred
nepriaznivým počasím a pred dažďom, lebo pre tento účel sú vyrábané silné
pokrývky, kabáty a podobné veci. Dlhý plášť cností a darov Márie bol
nepreniknuteľný proti mocným prúdom pokušení a útokov, ktoré veľký
červený a krvavý drak chŕlil proti Nej, ako to videl svätý Ján v Zjavení
(Zjv 21,15). Väčšia však ako pevnosť týchto rúch bola ich krása a rozmanitosť
cností do nich votkaných, a to nielen zdanlivých, ale ktoré sa už
 Zväzok prvý 355
takmer stali časťou Jej tela a krvi a podstatou Jej prirodzenosti a to už od
okamihu, v ktorom obdržala svoju existenciu v milosti a pôvodnej
spravodlivosti. Bol v Nej purpur lásky, belosť čistoty a nepoškvrnenosti,
blankyt nádeje so všetkými ostatnými darmi a milosťami, ktorými bola
úplne zaodiata a ozdobená v celej svojej kráse. Tiež biela a červená, ktoré
nevesta zvolila ako zvláštne znamenie človečenstva a Božstva Syna, Ju
zdobili (Vľp 5,10); lebo ako Ona dala Slovu červeň Jeho človečenstva, On
zase dal Jej skvelosť Božstva bez toho, aby zlúčil tieto dve prirodzenosti
v Jej panenskom lone, ale ponechal svojej Matke vyžarovanie lúčov Bož-
stva oveľa dokonalejšie ako zo všetkých ostatných tvorov.
794. " Povestný je v bránach jej muž, keď zasadá so starcami zeme".
Ako za starých časov sa konával súd v mestských bránach, taktiež v bráne
do večného života je vynášaný rozsudok nad každým zvlášť; kým posledný
deň nás očakáva súd všeobecný nad celým svetom. Pri všeobecnom
súde svätý Jozef ako jeden z mužov najsvätejšej Márie zasadne medzi
šľachtou Božieho kráľovstva, lebo bude zasadať s apoštolmi pri súde nad
celým svetom, túto výsadu dostane ako manžel statočnej Ženy, Kráľovnej
všetkých a ako domnelý otec najvyššieho Sudcu. Druhým mužom tejto
Panej je Jej Syn, ako som už povedala (774), a tento je oprávnený
a uznávaný za najvyššieho Pána a pravého Sudcu ako pri zvláštnom súde
tak aj pri tom, ktorý sa bude konať nad anjelmi a všetkými ľuďmi. Táto
najvyššia moc spadá sčasti tiež na najsvätejšiu Máriu, lebo Ona to bola,
ktorá Mu dala telo, ktorým vykúpil svet.
795. " Drahé plátno zhotovila a predala ho a opasok dala Kananejské-
mu kupcovi". V tejto starostlivej práci statočnej ženy sú vyznačené dve
prednosti našej veľkej Kráľovnej. Prvá, že zhotovila plátno také čisté
a také veľké, že večné Slovo, hoci muselo uzavrieť a obmedziť svoju veľ-
kosť, mohlo zostúpiť a zaodiať sa ním a Ona ho nepredala žiadnemu iné-
mu, iba samotnému Pánovi, ktorý Jej zaň dal svojho vlastného Syna. Lebo
vo všetkom tvorstve nebolo nič také cenné, aby sa mohlo kúpiť toto plátno
čistoty a svätosti Márie, ani žiaden človek si nemohol zaslúžiť, aby bol
Jej synom, to mohol jedine sám Boží Syn. Ona tiež darovala, a nie predala,
nanajvýš blahosklonne opasok Kananejskému, ktorému zlorečil jeho
otec (Gn 9,25); lebo všetci tí, ktorí sa podieľali na zlorečení a boli olúpení
a poddaní nezriadeným žiadostiam a náklonnostiam, mohli sa teraz znovu
opásať opaskom, ktorý pre nich obstarala najsvätejšia Mária cez svojho
prvorodeného a jediného Syna a cez zákon milosti. Takto sú teraz schopní
polepšiť sa a opásať sa novou silou. Žiadna výhovorka neostáva predpovedaným
a zatrateným, anjelom a ľuďom, pretože všetci mali prostriedky,
aby obmedzili svoje nezriadené vášne rovnako ako predurčení. Veď mohli
 356 Kniha I.
používať milosti, ktoré pre nich dobrovoľne získala najsvätejšia Mária
a za ktoré sa nežiada žiaden poplatok.
796. "Sila a krása je jej odev a smiať sa bude v deň najposlednejší."
Ďalšou novou ozdobou a rúchom statočnej Ženy je sila a krása; sila Ju
robí nepremožiteľnou v utrpení a v boji proti pekelným mocnostiam;
krása Jej dodáva vonkajší pôvab a obdivuhodnú dôstojnosť vo všetkom
Jej konaní. Pre tieto dve prednosti bola naša Kráľovná milá v Božích
očiach a anjelov i sveta. Nielenže bola bez každej úhony hriechu a chyby,
ale mala ešte milosť a krásu, ktorá sa natoľko páčila a tak okúzľovala Ducha
Svätého, keď povedal, že je celá krásna a Jemu príjemná (Veľp 4,7).
A kde nie je hriech na oplakávanie, tam niet ani žiadnej príčiny na zármutok
v poslednom dni, kedy žiaden zo smrteľníkov nebude bez takých
príčin, okrem tejto našej Panej a Jej najsvätejšieho Syna. Všetci ostatní
boli poškvrnení nejakou chybou, ktorú musia ľutovať. V ten deň budú zavrhnutí
plakať, pretože predtým náležite neplakali nad svojimi hriechmi.
V ten deň táto statočná Žena bude plná útechy a radosti a bude ďakovať
za svoje nevýslovné šťastie ako i za vykonanie božskej spravodlivosti na
zlomyseľných a odbojných, ktorú uskutoční Jej najsvätejší Syn.
797. "Otvorila svoje ústa v múdrosti a zákon spravodlivosti je na jej
jazyku." Táto veľká vznešenosť statočnej Ženy nespočíva v akomkoľvek
otváraní úst, ale otvára ich, len aby učila Božej bázni alebo pre skutky
lásky. Toto naša Pani a Kráľovná konala s najväčšou dokonalosťou. Otvorila
svoje ústa ako učiteľka múdrosti, keď povedal a svätému archanjelovi:
"Nech sa mi stane podľa tvojho slova " (Lk 1,38) a kedykoľvek hovorila,
robila to ako najmúdrejšia Panna, plná vedomosti o Najvyššom, ako Učiteľka
všetkých a ako Orodovníčka za úbohé dietky Evy. Zákon láskavosti
bol vždy na Jej perách ako najláskavejšej Matky milosrdenstva a Jej
príhovor a modlitby sú samy osebe nezrušiteľným zákonom, od ktorého
závisí naša záchrana vo všetkých našich potrebách; sme bezpeční, len ak
vieme, ako Ju pohnúť, aby otvorila svoje ústa a prehovorila za nás slovo
orodovania.
798. " Sledovala chodníky svojho domu a chlieb záhaľčivo nejedla."
Je to nemalá česť pre matku rodiny, ktorá prísne bdie nad všetkým, čo
najistejšie vedie všetko k rozmnoženiu majetku a šťastia; ale v tejto bož-
skej múdrosti jedine Mária dala úplne dokonalý príklad smrteľníkom.
Jedine Ona vedela, ako objaviť a vynájsť všetky cesty vedúce k spravodlivosti
a ako nájsť priame cesty, po ktorých sa môže s väčšou istotou
a rýchlejšie dostať k Bohu. Ona dosiahla túto vedomosť tak rýchlo, že
prekonala všetkých smrteľníkov, ba i samotných cherubínov a serafínov.
Rozoznávala a vynašla dobré i zlé, výšku i hĺbku svätosti, veľkosť ľud-
 Zväzok prvý 357
skej slabosti, prefíkanosť našich nepriateľov, nebezpečenstvo ohrozujúce
svet a všetko pozemské. Zároveň používala prakticky všetky svoje vedomosti
a neprijala svoju dušu a milosti Božie nadarmo (Ž 23,4). A tým si
zaslúžila, čo nasleduje:
799. "Povstali jej synovia a za najblahoslavenejšiu Ju vyhlasovali,
i jej muž ju chválil." Synovia tejto Ženy povedali o Nej v bojujúcej Cirkvi
veľké a slávne veci, nazývali Ju najpožehnanejšou medzi ženami; a tí,
ktorí nepovstali a nechválili Ju, nech sa nenazývajú Jej dietkami, ani
učenými, múdrymi alebo nábožnými. Hoci všetci svätí svätej Cirkvi, nadchnutí
a pohnutí Jej Mužom a Ženíchom Kristom a z vnuknutia Ducha
Svätého hovorili o Nej, predsa sa zdá, akoby Pán až doteraz mlčal a ešte
nepovstal, aby oznámil svetu tie nespočetné vznešené tajomstvá týkajúce
sa Jeho najsvätejšej Matky. Bolo mi oznámené, že tie tajomstvá sú také
veľké, že ich zjavenie je vyhradené iba víťaznej Cirkvi po Poslednom
súde, pretože by nebolo vhodné zjaviť ich tomuto svetu, ktorý nie je hodný
ani schopný porozumieť takým divom. Potom bude Kristus, Muž
Márie hovoriť a pre oblaženie svätých zjaví Svoju i Jej slávu a prednosti
i vznešenosť tejto Panej; vtedy ich poznáme v celom rozsahu. Teraz stačí,
keď ich úctivo uznávame pod závojom viery a žijeme v nádeji, že tie veľ-
ké požehnania pochopíme úplne v budúcom živote.
800. "Mnohé dcéry zhromaždili bohatstvo, ty si prevýšila všetky."
Všetky duše, ktoré dosiahli milosť Najvyššieho, nazývajú sa Jeho dcérami;
a všetky zásluhy, dary a milosti, ktoré mohli dosiahnuť, sú pravým
bohatstvom, lebo pozemské statky neprávom si prisvojujú meno bohatstva.
Počet predurčených bude veľký; to vie Ten, ktorý spočítal hviezdy
podľa ich mien (Ž 144,4). Mária však nahromadila väčšie bohatstvo ako
všetci, ktorí sú dietkami Adama i Jej; Ona jediná dosiahla zvláštne postavenie,
že nielen akoby iba tak bola nazývaná ich Matkou a oni Jej dietkami,
ale tiež, že sa stala Matkou Boha samého; a preto Ona ďaleko prevyšuje
všetku slávu, akú celý počet predurčených dosiahol alebo ešte dosiahne.
A pretože popri porovnávaní tohoto bohatstva a darov vnútorných
milostí a im zodpovedajúcej slávy s vonkajším a navonok viditeľným
bohatstvom a slávou iných žien, na ktorej si ony tak mnoho zakladajú, je
všetko iba márnosť; Šalamún dodáva:
801. "Priazeň je klamná a krása márna; pretože žena, ktorá sa bojí
Pána, bude velebená. Dajte jej ovocie jej rúk a nech ju jej práca chváli pri
bráne." Svet klamne považuje mnohé veci za výborné a vzácne, ktoré také
nie sú a ktoré nemajú viac krásy a prednosti, než akú im pripisuje nesprávny
úsudok; ako napríklad vonkajšie zdanie cnosti pri našich prácach;
blaživé pocity spôsobené sladkými a výrečnými slovami; vtip
 358 Kniha I.
a uhladenosť v reči a v správaní sa; blahosklonnosť predstavených alebo
popularita. Toto všetko je klamné a ošemetné tak ako krása ženy, ktorá
o krátky čas pominie. Žena, ktorá sa bojí Boha a učí iných, aby sa Ho báli,
tá si naozaj zaslúži chválu od ľudí i od samého Pána. A pretože Boh sám
si Ju praje chváliť, preto Písmo sväté hovorí: "Dajte jej ovocie jej rúk."
On odmeriava svoju chválu tiež podľa hodnoty skutkov verejne známych
a dodáva, že tieto skutky samé hlásajú jej chválu. Chvála ľudí má malú
cenu pre tú, ktorá sa svojím správaním sama znižuje. Preto si Najvyšší
praje, aby skutky Jeho najsvätejšej Matky boli zjavené až v bránach Jeho
svätej Cirkvi, nakoľko je to možné a vhodné, ako som vyššie povedala;
kým väčšia chvála a sláva je pre Ňu vyhradená až v nebeskej Cirkvi
a bude trvať po všetky veky vekov. Amen.
Poučenie nebeskej Kráľovnej
802. Mnoho bodov tejto kapitoly svätého Písma môžeš použiť pre poučenie
a správne poznanie; a hoci si sa nezmienila o všetkých, prajem si,
aby si si dobre zapísala do srdca to, čo si oznámila i to, čo si vynechala
a chcem, aby si podľa toho konala. Preto je potrebné, aby si žila v ústraní
a sústredená sama v sebe, aby si zabudla na všetky viditeľné pozemské
veci a veľmi dbala na nebeské svetlo, ktoré ti pomáha a chráni schopnosti
tvojich zmyslov dvojnásobným rúchom proti vplyvu vlažnosti a ľahostajnosti
na ceste dokonalosti; a je potrebné, aby si odporovala pudom svojich
odbojných vášní. Bojuj proti nim a obmedzuj ich mocným prostriedkom
Božej bázne. Odlúč sa od všetkého klamného vonkajšieho zdania a povznes
svoju myseľ k pozorovaniu a poznaniu svojho vnútorného stavu
a ciest, ktoré ti Pán ukázal, aby si Ho hľadala v skrytosti a bezpečne Ho
našla. Len čo raz okúsiš sladkosť stykov s nebeskými vecami, nedopusť,
aby si svojou nedbalosťou zadusila vo svojom srdci božské svetlo, ktoré
ťa v tme osvecuje. Nejedz svoj chlieb záhaľčivo, ale pracuj usilovne bez
prestania a potom budeš užívať ovocie svojej námahy. Posilňovaná Pá-
nom vykonáš dielo hodné Jeho povšimnutia a zaľúbenia a budeš bežať za
vôňou Jeho mastí, až dôjdeš k ich večnému užívaniu. Amen.
Citáty z knihy Prísloví pod B 772-801 sa v knihe Mystické Mesto Božie
(v českom jazyku) odlišujú od prekladu starého zákona v slovenskej reči
z r. 1996. Takto obsah odstavca nenaväzuje celkom na slová citovaného
Príslovia. Porovnávajme:
 A. Podľa Svätého Písma Starého zákona podľa slovenského prekladu z r.
1996.
 B. Podľa českého prekladu uvedeného v Mystickom Božom Meste.
 Zväzok prvý 359
772. A. Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly.
284. B. Ženu statočnú kto nájde? Jej cena je ako vecí privezené zďaleka
a z najvzdialenejších pobreží.
775. A. Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet.
775. B. Srdce jej muža jej dôveruje a koristi nemá nedostatok.
777. A. Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života.
777. B. Odplatí jemu dobrým a nie zlým po všetky dni svojho života.
778. A. Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky.
778. B. Hľadala vlnu a ľan a robila podľa umenia svojich rúk.
779. A. Hľa, podobá sa lodiam kupeckým, zďaleka dováža si výživu.
779. B. Je ako kupecká loď, zďaleka dováža svoj chlieb.
781. A. Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu
svojim dievčatám.
781. B. A v noci vstala a dala korisť svojim domácim a pokrmy služobniciam
svojim.
785. A. Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku
svojich rúk.
785. B. Videla pole a kúpila ho; z úžitku svojich rúk zaštepila vinicu.
786. A. Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená.
786. B. Prepásala silou svoje bedrá a posilnila svoje rameno.
787. A. Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo
za noci.
787. B. Okúsila a videla, že jej zamestnanie je dobré; preto nezhasne
v noci jej svieca.
789. A. Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno.
789. B. Svoju ruku natiahla k silným veciam a jej prsty uchopili vreteno.
 360 Kniha I.
790. A. Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera.
790. B. Svoju ruku otvorila núdznemu a svoje dlane natiahla k chudobné-
mu.
792. A. Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej
čeľaď má po dvoch oblekoch.
792. B. Nebude sa báť o svoj dom pred snežnou zimou, lebo všetci jej
domáci sú oblečení dvojnásobným rúchom.
793. A. Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom.
793. B. Prikrývadlo si urobila, batist a purpur je jej odev.
794. A. Navôkol povestný je jej muž pri bránach, na zasadaniach so starcami
krajiny.
794. B. Povestný je v bránach jej muž, keď zasadá so starcami zeme.
795. A. Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába a kupcom odpredáva
opasky.
795. B. Plátno drahé zhotovila a predala ho a opasok dala Kananejskému
kupcovi.
796. A. Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na
budúci deň.
796. B. Sila a krása je jej odev a smiať sa bude v deň najposlednejší.
797. A. Prehovoria je ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku.
797. B. Otvorila svoje ústa v múdrosti a zákon spravodlivosti je na jej
jazyku.
798. A. Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľ-
čivo.
798. B. Sledovala chodníky svojho domu a chlieb záhaľčivo nejedla.
799. A. Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa ju
pochvalou.
 Zväzok prvý 361
799. B. Povstali jej synovia a za najblahoslavenejšiu ju vyhlasovali i jej
muž ju chválil.
800. A. Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.
800. B. Mnohé dcéry zhromaždili bohatstvo, ty si prevýšila všetky.
801. A. Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena,
čo sa bojí Pána.
801. B. Priazeň je klamná a krása márna; pretože žena, ktorá sa bojí Pána,
bude velebená.
O b s a h P r v e j k n i h y
Zvláštne upozornenie............................1
Schválenie.....................................12
Úvod...........................................14
- Tento životopis Panny Márie je rozdelený na 3 diely v ôsmich knihách
Prvý diel sa týka Jej skrytého a svätého života do 15 rokov
Druhý obsahuje tajomstvo Vtelenia, život a umučenie až po vystú-
penie na nebesia nášho Pána. Čo robila Panna Mária, pokiaľ
žila so svojím Synom
Tretí diel je život Matky milosti po nanebovstúpení Pána. I nám je
predkladaná úloha snažiť sa napodobňovať Pannu Máriu a nasledovať
Ju
K a p i t o l a 1.
O dvoch zvláštnych zjaveniach, ktoré Pán zveril mojej duši
a o iných osvieteniach a tajomstvách, ktoré ma prinútili, aby som
odvrátila pozornosť od vecí tohoto sveta a pozdvihla myseľ k veciam
nadzemským..........................................................................26
K a p i t o l a 2.
 362 Kniha I.
Ako mi Pán, takto pripravenej, zjavoval tajomstvá života Kráľovnej
nebies............................................................................................33
- Pisateľka dostala dar bázne Božej. Tri stupne svetla rozumu,
ktoré pomáhajú chápať tajomstvá
K a p i t o l a 3.
O poznaní Božstva a o rozhodnutí sa pre stvorenie sveta...............40
- Veda zjavená
K a p i t o l a 4.
Aké sú božské ustanovenia roztriedené podľa okamihov a čo Boh
určil v každom zvlášť.....................................................................45
- Udalosti - okamihy. 1 Boh dáva tvorom účasť na svojom Božstve
a daroch
2) Tá ma slúžiť k Jeho velebeniu a oslave
3) Večné Slovo sa má stať Telom
4) Div stvorenia Panny Márie
5) Deväť anjelských zborov
6) Stvorenie ľudí. Všetko toto nové poznanie nabáda nás chváliť
Boha
K a p i t o l a 5.
Vysvetlenie týkajúce sa Písma Svätého, najmä ôsmej kapitoly knihy
Prísloví, na potvrdenie predchádzajúcich strán..............................50
- Pisateľka je uchvátená a obdivuje Božiu lásku k tvorom a zároveň
je zarmútená nad ľahostajnosťou ľudí
K a p i t o l a 6.
O pochybnostiach, ktoré som predložila ohľadne náuk obsiahnutých
v týchto kapitolách a odpoveď na ne .............................................58
- Cieľ vtelenia bola sláva Božia. Keby Adam a Eva neboli zhrešili,
Pán Ježiš by i tak prišiel na zem, ale s inou úlohou
K a p i t o l a 7.
Ako Najvyšší začal svoje diela a stvoril všetky hmotné veci pre
človeka, avšak anjeli a ľudia boli stvorení, aby boli Jeho ľudom pod
vodcovstvom vteleného Slova........................................................62
- Príčiny pádu Lucifera a jeho spoločníkov. Ako začal Lucifer
strácať milosť pre vlažnosť v plnení Božích príkazov a ako sa
v ňom rozmáhala sebaláska. Zúrivosť a nenávisť padlých anjelov
K a p i t o l a 8.
Pokračovanie o predošlom predmete a vysvetlenie dvanástej kapitoly
Zjavenia svätého Jána ................................................................69
 Zväzok prvý 363
K a p i t o l a 9.
Vysvetlenie ďalšej časti kapitoly zjavenia svätého Jána.................75
- Tajomný začiatok evanjelia. Výklad slov, kto poslúcha predstaveného,
poslúcha Boha
K a p i t o l a 10.
Vysvetlenie, dokončenie dvanástej kapitoly Zjavenia svätého Jána
.......................................................................................................82
- Diabli chcú prekážať účinkom Božej lásky voči ľuďom a chcú si
podmaniť ľudstvo, aby mohli aj s pomocou pyšných mužov, ktorí
budú šíriť vládu hriechu
K a p i t o l a 11.
Pri stvorení všetkých vecí mal Pán na zreteli Krista a jeho najsvätej-
šiu Matku. Zvolil si svoj ľud a zahrnul ho milosťami....................88
- Pri stvorení Adama a Evy Satan sa mylne domnieval, že je to več-
né Slovo a Matka. Rozhovor hada s Evou. Proroci horlili za Vykupiteľom
a naša vlažnosť
K a p i t o l a 12.
Ako s rozmnožovaním pokolení vzrastala túžba a volanie spravodlivých
po príchode Vykupiteľa, a podobne rástli tiež hriechy, do tejto
noci Starého zákona poslal Boh dve zorničky, ako predzvestovateľ-
ky zákona milostí ..........................................................................97
- Anna a Joachim a ich činnosti, modlitby a vzťah k majetku
K a p i t o l a 13.
Ako archanjel Gabriel oznámil počatie presvätej Márie a ako Boh
na to pripravil svätú Annu zvláštnou milosťou.............................103
K a p i t o l a 14.
Ako všemohúci upovedomil svätých anjelov o príhodnom rozhodnutí
pre počatie presvätej Márie a ktorých z nich vybral za Jej
ochrancov.....................................................................................109
- Všetko stvorenie je na slávu Najvyššieho a pre Slovo
K a p i t o l a 15.
Ako bola božskou mocou bez škvrny hriechu počatá Matka Božia.
......................................................................................................116
- Deň nepoškvrneného počatia. Po siedmom dni počatia bol deň
vdýchnutia duše. Stalo sa to v sobotu, preto sobota k Jej úcte. Obdržala
najvyššie výsady
K a p i t o l a 16.
 364 Kniha I.
O stave cností, ktorými Boh obdaril dušu presvätej Márii a Jej prvé
cvičenie týchto cností v živote Jej matky Anny, sama ma poučila,
ako Ju mám nasledovať................................................................123
- Mária už v lone matky sa stáva božím veľdielom, je múdrejšia,
rozvážnejšia a osvietenejšia ako všetky tvory a svätí. Naše prvé
hnutia od užívania rozumu majú smerovať k Bohu. Povinnosťou
rodičov je viesť deti k tomu, ale ich aj odvracať od detinskej ľstivosti,
neúprimnosti a prevrátených zvykov. Ak sa toto premešká
alebo zanedbá, má tvor tak konať hneď akonáhle spozná Boha
svetlom viery
K a p i t o l a 17.
Pokračovanie o počatí najblahoslavenejšej Panny Márie a vysvetlenie
dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého Jána .................131
- Odbojníci stávajú sa neschopnými konať dobré skutky a odlučujú
sa od Boha. Matka Mária ako žriedlo presvätého života k nasledovaniu
K a p i t o l a 18.
Pokračovanie o tajomstve počatia presvätej Márie, ako je popísané
v druhej časti dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého Jána....143
- Žiaden smrteľník mať výhovorku, pretože vstup do neba vedie
viacerými bránami a on otáľal a neprial si hľadať cesty
K a p i t o l a 19.
Obsahuje poslednú časť dvadsiatej prvej kapitoly Zjavenia svätého
Jána, pokiaľ popisuje počatie najsvätejšej Márie..........................151
- Základy MMB sú z dvanástich drahých kameňov - čností, počnúc
jaspisom, zafírom a končiac ametystom. Kto bojuje proti vášňam,
tým bojuje i proti svojim nepriateľom. Pisateľke radí odumrieť
pozemským veciam a niekoľko ďalších rád
K a p i t o l a 20.
Čo sa prihodilo v deviatich mesiacoch ťarchavosti svätej Anny,
skutky najsvätejšej Márie v živote Matky i skutky svätej Anny
v tom čase ....................................................................................164
- Luciferove úklady voči sv. Anne pri ťarchavosti. Pre kresťanský život
sú potrebné dve dispozície: pokoj duše, svätá bázeň a bdelosť
K a p i t o l a 21.
O šťastnom narodení najsvätejšej Márie, našej Panej, o milostiach,
ktoré obdržal z ruky Najvyššieho, a ako Jej bolo dané meno v nebi
i na zemi .....................................................................................170 
 Zväzok prvý 365
- Modlitba svätej Anny za narodenie. Dieťa Mária odnesená nakrátko
do neba. Máriine ranné cvičenia začínali padaním na
kolená, vďakyvzdávaním, chválou. Opakovaním cvičenia rastie
návyk
K a p i t o l a 22.
Ako svätá Anna zachovala Mojžišov zákon o pôrode dieťaťa a ako
sa správala Najsvätejšia Mária v útlom detstve............................179
- Pán dáva smrteľníkom všetko z lásky. Ľudia sú nevďační, neďakujú.
Boh vernosť odmieňa ale nedbalosť trestá
K a p i t o l a 23.
O symbolických obrazoch svätých anjelov strážnych, aké používali
v styku s blahoslavenou Máriou o Jej dokonalosti.......................187
- Anjeli ako pomocníci, strážcovia a obhajcovia ľudí. Nevďak ľudí
K a p i t o l a 24.
O svätých skutkoch a zamestnaniach Kráľovnej v prvom a pol roku
Jej detstva.....................................................................................193
- Dieťa Mária trávi svoje detstvo v rozhovoroch s anjelmi a Najvyš-
ším. Vďačnosti voči rodičom. Všetci sa máme pokorovať, lebo
sami od seba nie sme ničím. Kto viac dostal, má byť väčším dlžní-
kom. Cnosť mlčanlivosti
K a p i t o l a 25.
Ako presväté dieťa Mária začala hovoriť vo veku poldruhého roku
a čím sa zamestnávala až do dňa svojho odchodu do chrámu......198
- Od dvoch cítila súcit s chudobnými. Celá spása alebo zatratenie
duší spočíva na tom, či prijímajú pomoc a volanie Pána
alebo nie. Patričné vzdelanie a poučenie veľmi napomáha dietkam,
aby sa stali ochotnejšie k cvičeniam v cnostiach, tak získajú
návyk ísť za istou a bezpečnou vedúcou hviezdou rozumu
 O B S A H
K N I H A D R U H Á - I/2
 366 Kniha I.
K a p i t o l a 1.
O obetovaní presvätej 3.-ročnej Márie v chráme ...........................12
- Archa zmluvy predobrazovala Máriu. Šťastný, koho Pán povolá-
va. Vstup do rehoľného života vzbudzuje u diablov hnev. Život
zasvätených. Lótova žena.
K a p i t o l a 2.
O zvláštnej milosti, ktorú Všemohúci udelil najsvätejšej Márii, keď
sa usadila v chráme........................................................................12
- Mária prosí anjelov o pomoc, Otca o dar pokory a tichosti. Obliečka,
zásnuby a 4 rehoľné sľuby. Náklonnosť. Rehoľný stav
ustanovil Najvyšší s cieľom zachovať učenie kresťanskej dokonalosti.
K a p i t o l a 3.
Poučenie o rehoľných sľuboch, ktoré mi udelila nebeská Kráľovná.
.......................................................................................................12
- Niektoré duše zvedené horlivosťou zanedbávajú základné povinnosti.
Klauzúra zmyslov.
K a p i t o l a 4.
O dokonalosti, s akou najsvätejšia Mária prežívala dni v chráme
a aké cvičenia dostala.....................................................................12
- Program dňa. Mária veľa čítala posvätné knihy. Ostražitosť
zvlášť u rehoľníkov. Pevné predsavzatie.
K a p i t o l a 5.
O dokonalosti najsvätejšej Márie, s akou konala všetky cnosti
a o jej pokroku v nich.....................................................................12
- Cnosť - zvyk ku konaniu dobra. Jej cnosti vliate a získané. Naša
povinnosť je spolupôsobiť pri cnostiach.
K a p i t o l a 6.
O cnosti viery a ako sa v nej najsvätejšia Mária cvičila.................12
- Videnia Jej napomáhali vo viere. Jej viera má trvácnosť, silu a
múdrosť. Varovanie pre kresťanov, ktorí nasledujú slepých vodcov.
Vieru treba zveľaďovať.
K a p i t o l a 7.
O cnosti nádeje a ako sa v nej Mária cvičila..................................12
- Nádej dopĺňa vieru. Zúfalstvo. Veľkosť odmeny pôsobí na nádej.
Potreba zbaviť sa nám ľahostajnosti.
K a p i t o l a 8.
 Zväzok prvý 367
O cnosti lásky najsvätejšej Márie...................................................12
- Matka krásneho milovania. Žriedlom jej lásky sú hlboké vedomosti
a múdrosť. Čistá láska.
K a p i t o l a 9.
O cnosti múdrosti a ako sa v nej cvičila najsvätejšia Kráľovná
nebies.............................................................................................12
- Súdnosť je súčasť múdrosti. Päť činnosti múdrosti. Politická a
vladárska múdrosť Panny Márie. Pravidlá múdrosti.
K a p i t o l a 10.
O cnosti spravodlivosti a ako ju konala najsvätejšia Mária............12
- Nespravodlivosť vychádza z vášní. Láska k pravde. Prevracači
poriadku spravodlivosti. Urážka Boha.
K a p i t o l a 11.
O cnosti statočnosti a ako ju osvedčovala najsvätejšia Mária........12
- Statočnosť je vznešenejšia ako zdržanlivosť. Účinky vznetlivosti
a ako ich mierniť. Hnev.
K a p i t o l a 12.
O cnosti miernosti a ako ju osvedčovala najsvätejšia Mária..........12
- Miernosť je cnosť na ovládanie zmyslov. Túžba vedieť viac ako je
potrebné, škodí. Zvedavosť. Zdržanlivosť a pudy. Rozkoše
a márnosti.
K a p i t o l a 13.
O siedmych daroch Ducha Svätého a ako ich najsvätejšia Mária používala............................................................................................12
- Dary Ducha Svätého a čnosti. Schopnosť vôle. Dar múdrosti je
prvý. Cesta do zatratenia.
K a p i t o l a 14.
Vysvetlenie rôznych druhov božských videní, aké mávala Kráľovná
nebies a aké mali účinky.................................................................12
- Jedná sa o 5 druhov videní. Svetlo slávy. Diablov klam. ako si
počínať pri videniach a zjaveniach.
K a p i t o l a 15.
Popis iného druhu videní a obcovaní najsvätejšej Márie s jej anjelmi
strážcami...................................................................................12
- Láska, vernosť a starostlivosť anjelov o ľudí.
K a p i t o l a 16.
 368 Kniha I.
Pokračovanie životopisu presvätého dieťaťa Márie v chráme. Pán ju
pripravuje na ťažkosti a jej otec Joachim zomrie...........................12
- Panna Mária ako dieťa často čítavala zvlášť prorokov z Písma.
Trpieť je vždy dobrodenie, Božie milosrdenstvo, za čo treba
ďakovať. Škola kríža.
K a p i t o l a 17.
Nebeská Kňažná cíti zármutok, Boh sa vzdialil od presvätej Márie;
jej sladké, láskyplné a túžobné vzdychy.........................................12
- Skúška opustenosťou Panny Márie. Zmiera túžbou po Bohu i po
anjeloch. Iba najvyššie Dobro sa má uznávať a oceňovať.
K a p i t o l a 18.
Ďalšie súženie našej Kráľovnej, z ktorých niektoré dopustil Boh
skrz tvorov a starého hada..............................................................12
- Satana ničí Jej múdrosť, skromnosť a pokora. Pekelná horda Ju
pokúša. Chce Ju zabiť. Ona zachováva vnútorný pokoj a volá k
Pánovi. Had útočí pomocou tvorov. Jej čnosti vyvolali u dievčat
z chrámu nevraživosť. Pomsta. Trpieť urážky a odpúšťať je záslužnejšie
ako z vlastnej vôle volené najprísnejšie pokánie.
K a p i t o l a 19.
Najvyšší osvietil a presvedčil kňazov o úplnej nevinnosti najsvätej-
šej Márie. Bolo jej oznámené, že jej matka, svätá Anna, čoskoro zomrie.
Ona bola v hodine smrti u nej...............................................12
- Anjeli preniesli Pannu Máriu k matke Anne v hodine smrti. Vzácnym
umením človeka je poslušnosť voči Stvoriteľovi. Dôverovať
viac Bohu ako sebe.
K a p i t o l a 20.
Najvyšší sa zjavil svojej milovanej Márii, našej Kňažnej a udelil je
neobyčajnú milosť..........................................................................12
- Panna Mária prosí anjelov o to, čo má robiť, čo ešte neurobila.
Je pre nás lepšie uprednostniť utrpenie kríža ako túžiť po útechách.
K a p i t o l a 21.
Najvyšší nariadil najsvätejšej Márii, našej Kňažnej, aby vstúpila do
stavu manželského a jej odpoveď na to..........................................12
- Božie súdy sú tajomné a ľudia ich nemajú skúmať. Jej manželstvo
bolo potrebné. Lucifer bol tým tiež uspokojený a urobil prímerie
so svojou nenávisťou.
K a p i t o l a 22.
 Zväzok prvý 369
Zasnúbenie presvätej Márie s prečistým Jozefom..........................12
- v chráme sa zišli slobodní muži z Dávidovho rodu. Jozefovi rozkvitol
prút. V Nazarete. Jozef a Mária sú dôkazom, že aj vo svete
možno žiť dokonale. Tým viac v rehoľnom stave.
K a p i t o l a 23.
Vysvetlenie 31. kapitoly knihy Prísloví Šalamúnových, na ktoré mi
Pán poukázal ohľadne života najsvätejšej Márie v manželstve......12
K a p i t o l a 24.
Pokračovanie o tom istom predmete. Vysvetlenie ďalšej časti 31.
kapitoly knihy Prísloví...................................................................12
- Povzbudenie pre pisateľku, aby žila v ústraní, uzobratá, dbala na
nebeské svetlo a odporovala pudom odbojných vášní mocným
prostriedkom bázne Božej.
V obsahu znamienko „ - „ u Jednotlivých Kapitol z ľavej strany
značí, že ide o rozšírený obsah slovenského prekladu.